245/2008 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.03.2018 do 31.07.2018
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 245/2008 Z. z. |
| Názov: | Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 22.05.2008 |
| Dátum vyhlásenia: | 02.07.2008 |
| Dátum účinnosti od: | 15.03.2018 |
| Dátum účinnosti do: | 31.07.2018 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 305/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o škole v prírode |
| 306/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o materskej škole |
| 307/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním |
| 314/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o stredných školách a o zozname študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania |
| 318/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách |
| 319/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka |
| 320/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o základnej škole |
| 321/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o jazykovej škole |
| 322/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o špeciálnych školách |
| 323/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o špeciálnych výchovných zariadeniach |
| 324/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o základnej umeleckej škole |
| 325/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie |
| 649/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia |
| 231/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách |
| 236/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o školskom internáte |
| 269/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka |
| 282/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o stredných školách |
| 306/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe |
| 308/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole |
| 330/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o zariadení školského stravovania |
| 364/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú kritériá zdravotnej spôsobilosti pre uchádzačov o zdravotnícke študijné odbory |
| 405/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky č. 269/2009 Z. z. |
| 518/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách |
| 208/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení neskorších predpisov |
| 209/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách |
| 224/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole |
| 245/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole |
| 268/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách |
| 452/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia |
| 113/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení vyhlášky č. 268/2011 Z. z. |
| 451/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 157/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení vyhlášky č. 209/2011 Z. z. |
| 156/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 65/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o stredných školách |
| 113/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 203/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení vyhlášky č. 224/2011 Z. z. |
| 204/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 305/2008 Z. z. o škole v prírode |
| 232/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách |
| 129/2017 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 17. mája 2017 č. 52/2017, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 13. októbra 2008 č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách |
| 186/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 232/2016 Z. z. |
| 218/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o učebniciach, učebných textoch a pracovných zošitoch |
| 142/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 241/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 65/2015 Z. z. o stredných školách |
| 242/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov |
| 436/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 305/2008 Z. z. o škole v prírode v znení vyhlášky č. 204/2015 Z. z. |
| 437/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov |
| 438/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky č. 308/2009 Z. z. |
| 525/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole v znení vyhlášky č. 245/2011 Z. z. |
| 527/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o edukačných publikáciách |
| 541/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o materskej škole |
| 542/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 323/2008 Z. z. o špeciálnych výchovných zariadeniach |
| 21/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii |
| 22/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach |
| 23/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov |
| 24/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o zariadeniach poradenstva a prevencie |
| 68/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 21/2022 Z. z. o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii |
| 163/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách v znení vyhlášky č. 518/2010 Z. z. |
| 206/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania |
| 223/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o základnej škole |
| 224/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o strednej škole |
| 338/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov |
| 339/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii |
| 340/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním |
| 341/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 541/2021 Z. z. o materskej škole |
| 342/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 24/2022 Z. z. o zariadeniach poradenstva a prevencie |
| 344/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 223/2022 Z. z. o základnej škole |
| 72/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách v znení neskorších predpisov |
| 221/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 224/2022 Z. z. o strednej škole |
| 372/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch |
| 278/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu |
| 596/2003 Z. z. | Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 597/2003 Z. z. | Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení |
| 462/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 37/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. |
| 184/2009 Z. z. | Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 37/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 390/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 324/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 125/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 464/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 307/2014 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 377/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 61/2015 Z. z. | Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 188/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 216/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 56/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 151/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 178/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 182/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 62/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 209/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 210/2018 Z. z. | Zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 365/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 375/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 209/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 381/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 56/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 93/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 426/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 127/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 271/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 273/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 415/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 2/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 92/2022 Z. z. | Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine |
| 176/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 351/2022 Z. z. | Zákon o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 394/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 181/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 182/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 263/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 276/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 506/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
| 120/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 144/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 290/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 292/2024 Z. z. | Zákon o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 124/1967 Zb. | Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež |
| 99/1978 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami |
| 119/1980 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach |
| 29/1984 Zb. | Zákon o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) |
| 143/1984 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o základnej škole |
| 86/1986 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o združení rodičov a priateľov školy |
| 65/1988 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou prípravou |
| 477/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o základných umeleckých školách |
| 536/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl |
| 80/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o stredných školách |
| 212/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o špeciálnych školách |
| 261/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou organizáciou alebo ich právnym nástupcom |
| 262/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach pre ich zriaďovanie |
| 358/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike |
| 245/1993 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o financovaní a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, |
| 279/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach |
| 196/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o domovoch mládeže |
| 280/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o súkromných školách |
| 282/1994 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o používaní učebníc a učebných textov |
| 291/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o centrách voľného času |
| 295/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o škole v prírode |
| 351/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských strediskách záujmovej činnosti |
| 352/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských výpočtových strediskách |
| 353/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o predškolských zariadeniach |
| 28/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských kluboch detí |
| 85/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských hospodárstvach |
| 139/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o Štátnom stenografickom ústave |
| 167/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o strediskách služieb škole |
| 14/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam, obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam |
| 43/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach |
| 44/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach |
| 145/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o prijímaní na štúdium na stredných školách |
| 279/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o strediskách odbornej praxe |
| 145/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o stredných školách požiarnej ochrany |
| 311/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl |
| 510/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách |
| 376/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach |
| 361/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách a na základných umeleckých školách |
| 366/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania |
| 388/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z. z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z. z. |
| 305/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o škole v prírode |
| 319/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka |
| 649/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia |
245
ZÁKON
z 22. mája 2008
o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje
a)
princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania
v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie,
ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej
starostlivosti,
b)
dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,
c)
vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej
úrovni,
d)
sústavu škôl a školských zariadení,
e)
práva a povinnosti škôl a školských zariadení,
f)
práva a povinnosti detí a žiakov,
g)
práva a povinnosti rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené
do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia
súdu (ďalej len „zákonný zástupca“), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia,
v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie
alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len
„zástupca zariadenia“).
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej
škole, alebo fyzická osoba pred začatím plnenia povinnej školskej dochádzky alebo
fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi, alebo fyzická
osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole,
b)
školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý
dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho
programu základnej školy,
c)
žiakom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej
škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami a základnej umeleckej škole,
d)
uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v
školskom zariadení podľa tohto zákona,
e)
absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,
f)
výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom
rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,
g)
vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho
pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi
a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,
h)
výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a
realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám
telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,
i)
špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na úpravu podmienok, obsahu,
foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre dieťa alebo žiaka, ktoré vyplývajú
z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom
prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti dieťaťa
alebo žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do
spoločnosti,
j)
dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakom so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami dieťa alebo žiak uvedený v písmenách k) až q), ktorý
má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie
potreby, okrem detí umiestnených do špeciálnych výchovných zariadení na základe rozhodnutia
súdu,1)
k)
dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa
so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo
zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami
alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou
správania,
l)
dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím dieťa alebo
žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným
postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi
vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím,
m)
dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným
dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo žiak vzdelávajúci
sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,
n)
dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo žiak
s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,
o)
dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak
s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka
uvedeného v písmene n),
p)
dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného
prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné,
ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových,
emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje
mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti,
q)
dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má nadpriemerné
schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach
dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania
sa jeho nadanie cielene rozvíja,
r)
poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,
s)
školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez
špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,
t)
kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú
orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov
v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení
sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre
jeho ďalšie vzdelávanie,
u)
vzdelávacou oblasťou okruh, do ktorého patrí problematika príbuzných školských predmetov
rámcového učebného plánu,
v)
odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania
v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi
cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností
a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa
odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory
a študijné odbory,
w)
stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá
úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu alebo jeho časti ako predpoklad
pokračovania v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,
x)
školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného
predpisu,2)
y)
informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnoručného
podpisu uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu,
z)
katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti
a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku,
§ 3
Princípy výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch
a)
bezplatnosti vzdelania v materských školách jeden rok pred plnením povinnej školskej
dochádzky,
b)
bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom
miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom
územnej samosprávy (ďalej len „štátna škola“),
c)
rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích
potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,
d)
zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,
e)
rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,
f)
celoživotného vzdelávania,
g)
výchovného poradenstva podľa § 130,
h)
slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov
v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,
i)
zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti
vedy, výskumu a vývoja,
j)
prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti,
rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami
a náboženskej tolerancie,
k)
kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej
sústavy,
l)
integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho
priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,
m)
posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých
vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na
rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu
a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,
n)
vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,
o)
p)
rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,
q)
rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom
uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevná škola“) a v školách
zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len „súkromná škola“),
r)
zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.
§ 4
Ciele výchovy a vzdelávania
Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi
a)
získať vzdelanie podľa tohto zákona,
b)
získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí
a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie
v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a
kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu,
sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne
kompetencie,
c)
ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať,
d)
naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a
vedieť ich riešiť,
e)
rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne
poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim
vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
f)
posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám
štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej
kultúre,
g)
získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným
v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,5) ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia
kriminality a inej protispoločenskej činnosti,
h)
pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti,
rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami
a náboženskej tolerancie,
i)
naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať
v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
j)
naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie
vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
k)
získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.
DRUHÁ ČASŤ
VÝCHOVA A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
Výchovno-vzdelávacie programy
§ 5
(1)
Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích
programov.
(2)
Výchovno-vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú
a)
výchovno-vzdelávacie programy pre školy (ďalej len „vzdelávací program“),
b)
výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len „výchovný program“).
(3)
(4)
Vzdelávací program je
a)
štátny vzdelávací program,
b)
školský vzdelávací program.
§ 6
Štátne vzdelávacie programy
(1)
Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách
podľa tohto zákona na získanie kompetencií. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“).
(2)
Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva ministerstvo
školstva po prerokovaní s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy
pre trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného predpisu;5a) pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania6) vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo zdravotníctva“).
(3)
Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných ústredných
orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach všeobecne
vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.
(4)
Štátne vzdelávacie programy obsahujú
a)
názov vzdelávacieho programu, ktorý je súčasne názvom odboru vzdelávania; v stredných
odborných školách aj názvom skupiny odborov vzdelávania,
b)
konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,
c)
stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním vzdelávacieho programu alebo jeho
ucelenej časti,
d)
profil absolventa,
e)
vzdelávacie oblasti,
f)
charakteristiku odboru vzdelávania, jeho dĺžku, formu výchovy a vzdelávania a podmienky
prijímania uchádzača,
g)
h)
formy praktickej výučby,
i)
rámcové učebné plány; ak ide o odborné vzdelávanie a prípravu, ktoré sa poskytuje
v systéme duálneho vzdelávania aj vzorové učebné plány,6ab)
j)
vyučovací jazyk podľa § 12,
k)
organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie v jednotlivých formách výchovy a vzdelávania
podľa § 54,
l)
spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom
vzdelaní,
m)
povinné personálne zabezpečenie,
n)
povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie,
o)
podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní,
p)
osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, najmä materiálne a personálne, vrátane špeciálnej kompenzačnej, rehabilitačnej,
didaktickej a audiovizuálnej techniky vyžadovanej vzhľadom na príslušný druh a stupeň
zdravotného postihnutia,
q)
zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.
(5)
Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre zdravotnícke študijné odbory obsahujú
aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému odboru.
(6)
Pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre
a)
vypracovanie školského vzdelávacieho programu,
b)
tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov,
c)
hodnotenie škôl a pre hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.
§ 7
Školský vzdelávací program
(1)
Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje
výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.
(2)
Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade
školy a v rade školy.
(3)
Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy
a vzdelávania podľa tohto zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom.
(4)
Školský vzdelávací program obsahuje
a)
názov vzdelávacieho programu,
b)
vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania,
c)
stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu
alebo jeho ucelenej časti,
d)
vlastné zameranie školy; v stredných odborných školách aj profil absolventa,
e)
dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
f)
učebné osnovy,
g)
učebný plán okrem materských škôl,
h)
vyučovací jazyk podľa § 12,
i)
spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom
vzdelaní,
j)
materiálno-technické a priestorové podmienky,
k)
vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,
l)
vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy.
(5)
Ak škola vzdeláva začlenené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo
žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky prostredníctvom
individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov
určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
(6)
Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje
po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy
a vzdelávania podľa tohto zákona.
(7)
Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a
princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská
inšpekcia.7)
(8)
Ak ide o novozriaďovanú školu, odborné vypracovanie školského vzdelávacieho programu
zabezpečí zriaďovateľ školy a prikladá ho k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl
a školských zariadení podľa osobitného predpisu.8)
(9)
Školský vzdelávací program zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste.
(10)
Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je výsledkom experimentálneho
overovania, ak tak rozhodne ministerstvo školstva podľa § 14 ods. 12.
§ 8
Výchovný program
(1)
(2)
Výchovný program vydáva a zverejňuje riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia
po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského zariadenia,
rade školského zariadenia. Na vyžiadanie schvaľuje výchovný program zriaďovateľ.
(3)
Výchovný program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania
podľa tohto zákona.
(4)
Výchovný program obsahuje
a)
názov programu,
b)
vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy,
c)
formy výchovy a vzdelávania,
d)
tematické oblasti výchovy,
e)
výchovný plán,
f)
výchovný jazyk,
g)
materiálno-technické priestorové podmienky,
h)
vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,
i)
vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školského zariadenia.
(5)
Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými
týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.7)
(6)
Ak ide o novozriadené školské zariadenie, odborné vypracovanie výchovného programu
školského zariadenia zabezpečí zriaďovateľ školského zariadenia a prikladá ho k žiadosti
o zaradenie školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného
predpisu.8)
(7)
Výchovný program vydáva a zverejní riaditeľ školského zariadenia na verejne prístupnom
mieste.
(8)
Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program vypracuje, vydáva a zverejní
riaditeľ školy.
§ 9
Vzdelávacie štandardy, učebné plány, učebné osnovy
(1)
Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností
a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní v
nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu alebo aby im mohol byť priznaný stupeň vzdelania
podľa tohto zákona.
(2)
Vzdelávacie štandardy pre deti a žiakov sa členia na
a)
výkonové štandardy, ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia vedomostí, zručností
a schopností,
b)
obsahové štandardy, ktoré určujú rozsah požadovaných vedomostí a zručností.
(3)
Rámcové učebné plány sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov, obsahujú vzdelávacie
oblasti a zoznam povinných a voliteľných vyučovacích predmetov s vymedzením najmenšieho
počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej
časti. Rámcové učebné plány určujú taktiež rozsah najväčšieho týždenného počtu vyučovacích
hodín v príslušnom ročníku vzdelávacieho programu a počet hodín, ktoré môže škola
použiť na svoje vlastné zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu.
Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských
vzdelávacích programov.
(4)
Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové
učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých ročníkov s určením
celkového týždenného počtu vyučovacích hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho
programu. Učebným plánom v strednej odbornej škole, v ktorej sa odborné vzdelávanie
a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, je vzorový učebný plán.
(5)
Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Vymedzujú výchovno-vzdelávacie
ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného
plánu alebo jednotlivých vzdelávacích oblastí v materskej škole.
(6)
Jednotlivé druhy a typy škôl vypracujú učebné osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom
vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami
materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí.
Učebnými osnovami povinného vyučovacieho predmetu základnej školy alebo gymnázia,
ktorého časová dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia
obsahu, môžu byť vzdelávacie štandardy. Učebnými osnovami povinných vyučovacích predmetov
všeobecného vzdelávania strednej odbornej školy, konzervatória alebo kurzov jazykovej
školy, ktorých časová dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia
obsahu, môžu byť vzdelávacie štandardy. Učebnými osnovami pre odborné vyučovacie predmety
strednej odbornej školy, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme
duálneho vzdelávania, sú vzorové učebné osnovy.
(7)
Rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov musí byť v súlade s príslušným
vzdelávacím štandardom.
§ 10
Výchovné štandardy, výchovné plány, výchovné osnovy
(1)
Výchovné štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností
a schopností, ktoré majú deti získať, aby mohli nadväzovať na vedomosti, zručnosti
a schopnosti získané vo výchovno-vzdelávacej činnosti v škole.
(2)
Výchovné štandardy pre deti sa členia na
a)
výkonové štandardy, ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia obsahových štandardov,
b)
obsahové štandardy, ktoré určujú, akú vedomosť, zručnosť a schopnosť majú deti ovládať
a prakticky používať.
(3)
Výchovné plány obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích
hodín v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí.
(4)
Výchovné plány sú súčasťou výchovných programov a určujú celkovú skladbu výchovných
oddelení a výchovných skupín pre príslušný ročník výchovného programu.
(5)
Výchovné osnovy sú súčasťou výchovných programov. Vymedzujú výchovno-vzdelávacie
ciele, obsah a rozsah oblastí výchovy podľa výchovného plánu.
(6)
Jednotlivé školské zariadenia vypracujú výchovné osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom
výchovným štandardom.
(7)
Rozsah úprav výchovných plánov a vypracovanie výchovných osnov musí byť v súlade
s príslušným výchovným štandardom.
§ 11
Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia
(1)
Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor písomných dokumentov,
ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania, a súbor písomností, podľa ktorých vydáva
škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia.
(2)
Pedagogická dokumentácia sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom
jazyku.9) V školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v ktorých sa uskutočňuje
výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia školy
vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
(3)
Pedagogickú dokumentáciu tvoria
a)
triedna kniha,
b)
triedny výkaz,
c)
katalógový list žiaka,
d)
osobný spis dieťaťa,
e)
denník evidencie odborného výcviku,
f)
protokol o maturitnej skúške,
g)
protokol o záverečnej skúške,
h)
protokol o absolutóriu,
i)
protokol o komisionálnych skúškach,
j)
denný záznam školského zariadenia,
k)
protokol o štátnej jazykovej skúške,
l)
denník výchovnej skupiny,
m)
rozvrh hodín,
n)
školský poriadok.
(4)
Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3 písm.
a) až k) sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom
školstva. Triedna kniha sa môže viesť aj v elektronickej forme. Triedna kniha vedená
v elektronickej forme sa najneskôr na konci príslušného školského roka vytlačí v listinnej
podobe, podpíše a opatrí odtlačkom pečiatky školy alebo školského zariadenia.
(5)
Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou registratúry
podľa osobitného predpisu.10)
(6)
Školy alebo školské zariadenia majú právo získavať a spracúvať osobné údaje11)
a)
o deťoch a žiakoch v rozsahu
1.
meno a priezvisko,
2.
dátum a miesto narodenia,
3.
bydlisko,
4.
rodné číslo,
5.
štátna príslušnosť,
6.
národnosť,
7.
fyzického zdravia a duševného zdravia,
8.
mentálnej úrovne vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálnopedagogickej
diagnostiky,
b)
o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka (meno a priezvisko, adresa
zamestnávateľa, trvalé bydlisko, kontakt na účely komunikácie).
(7)
(8)
Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými
sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.
(9)
Ďalšiu dokumentáciu tvorí najmä
a)
návrh na vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
v materskej škole, v základnej škole, v strednej škole a v špeciálnej škole,
b)
správa z diagnostického vyšetrenia dieťaťa alebo žiaka a písomné vyjadrenie školského
zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,
c)
organizačný poriadok.
(10)
Ďalšia dokumentácia podľa odseku 9 písm. a) sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených
a zverejnených ministerstvom školstva.
(11)
Ďalšia dokumentácia podľa odseku 9 je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu.10)
§ 12
Výchovno-vzdelávací jazyk
(1)
Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.
(2)
Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny
jazyk,9) ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje
okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich
jazyku za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných
školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj
povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného
na jeho osvojenie.
(4)
Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie primárne
v slovenskom posunkovom jazyku.14)
(5)
Podľa odseku 3 sa pre deti a žiakov občanov patriacim k národnostným menšinám výchova
a vzdelávanie zaručuje
a)
v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej
národnostnej menšiny,
b)
v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej
menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto
školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny,
najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova,
c)
v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej
menšiny.
(6)
Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku (ďalej len „bilingválne
vzdelávanie“).
(7)
Cudzím jazykom sa na účely tohto zákona rozumie jazyk iného štátu, s ktorým Slovenská
republika uzavrela dohodu, podľa ktorej bola zriadená škola alebo trieda s druhým
vyučovacím jazykom tohto štátu, alebo jazyk iného štátu, ktorého jazykom nie je jazyk
národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V škole alebo v triede s bilingválnym
vzdelávaním je druhým vyučovacím jazykom cudzí jazyk. Školu alebo triedu s bilingválnym
vzdelávaním možno zriadiť aj bez uzavretia dohody s iným štátom, ak sa výchova a vzdelávanie
zabezpečuje v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích predmetoch.
(8)
V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou vzdelávania povinný
vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.
(9)
Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa
skúška vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 13
Učebnice, učebné texty a pracovné zošity
(1)
Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom
školstva; používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s
cieľmi a princípmi tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská
výchova podľa tohto zákona možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity
schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.
(2)
V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám
na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku
národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledovným spôsobom:
a)
geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú
dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke
alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach
schválených v rokoch 2002 až 2006,
b)
kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,
c)
na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo forme slovníka
v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.
(3)
Schválená učebnica, učebný text a pracovný zošit obsahujú schvaľovaciu doložku, ktorú
vydáva ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia ich súladu s princípmi
a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona so štátnym vzdelávacím programom,
pri plnení ktorého sa majú používať.
(4)
Pre školy v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva schvaľuje učebnice, učebné texty,
pracovné zošity a učebné pomôcky pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania
a vydáva schvaľovaciu doložku ministerstvo zdravotníctva. Pre školy v pôsobnosti ústredných
orgánov štátnej správy podľa § 109 schvaľuje učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky pre odborné predmety
a vydáva schvaľovaciu doložku príslušný ústredný orgán štátnej správy.
(5)
Súčasťou schvaľovacej doložky podľa odsekov 3 a 4 je aj určenie lehoty platnosti
schvaľovacej doložky. Ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva a príslušný
ústredný orgán štátnej správy podľa § 109 jeden rok pred uplynutím určenej lehoty platnosti schvaľovacej doložky zabezpečia
odborné posúdenie učebnice, učebného textu, pracovného zošita a učebnej pomôcky podľa
odsekov 3 a 4 a vydajú novú schvaľovaciu doložku alebo zabezpečia vydanie novej učebnice,
učebného textu, pracovného zošita a učebnej pomôcky.
(6)
Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane učebníc,
učebných textov a pracovných zošitov v prepise do Braillovho písma, s implementáciou
posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
ministerstvo školstva bezodplatne prevedie do správy alebo do vlastníctva podľa odseku
7 alebo poskytne finančné prostriedky na ich zakúpenie podľa osobitného predpisu14a) školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. K prevodu
správy alebo vlastníctva schválených učebníc, schválených učebných textov a schválených
pracovných zošitov dochádza dňom ich odovzdania a prevzatia. Na nakladanie so schválenými
učebnicami, schválenými učebnými textami a schválenými pracovnými zošitmi sa nevzťahuje
osobitný predpis.14b)
(7)
Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane učebníc,
učebných textov a pracovných zošitov v prepise do Braillovho písma, s implementáciou
posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
ministerstvo školstva na základe objednávky školy podľa edičného plánu na príslušný
školský rok bezodplatne prevedie do
a)
správy základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej
štátnej správy v školstve,
b)
vlastníctva
1.
obce alebo vyššieho územného celku a do správy nimi zriadenej základnej školy alebo
strednej školy, ktorá je právnickou osobou,
2.
základnej školy alebo strednej školy, ktorá je právnickou osobou a nie je zriadená
obcou, vyšším územným celkom alebo orgánom miestnej štátnej správy,
3.
zriaďovateľa základnej školy, ktorá nie je právnickou osobou.
(8)
Pri prevode správy alebo vlastníctva schválených učebníc, schválených učebných textov,
schválených pracovných zošitov a schválených učebných pomôcok pre odborné predmety
v zdravotníckych odboroch vzdelávania a pre odborné predmety v školách podľa § 109 postupuje ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa
odsekov 6 a 7.
(9)
Na vzdelávanie v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu
na povolanie, možno používať aj učebnice odporúčané ministerstvom školstva. Ministerstvo
školstva môže v priebehu kalendárneho roka poskytnúť školám, v ktorých sa vzdelávanie
považuje za sústavnú prípravu na povolanie, finančné prostriedky na zakúpenie učebníc
odporúčaných ministerstvom školstva podľa osobitného predpisu.14a)
(10)
Ministerstvo školstva vedie register schválených učebníc, schválených učebných textov,
schválených pracovných zošitov a odporúčaných učebníc a zverejňuje ho na svojom webovom
sídle. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa
§ 109 vedú register schválených učebných pomôcok. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný
ústredný orgán štátnej správy poskytujú priebežne do registra schválených učebníc,
schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov a odporúčaných učebníc
údaje o schválených učebniciach, schválených učebných textoch a schválených pracovných
zošitoch podľa odsekov 4 a 5.
(11)
Ministerstvo školstva vypracúva a schvaľuje edičný plán na príslušný školský rok,
ktorý obsahuje podľa ročníkov a druhu školy
a)
zoznam schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov
a odporúčaných učebníc, na zakúpenie ktorých poskytne ministerstvo školstva školám
finančné prostriedky,
b)
zoznam schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov,
ktoré ministerstvo školstva prevedie bezplatne do správy alebo do vlastníctva podľa
odseku 7.
§ 13a
Používanie učebníc, pracovných zošitov a učebných textov
(1)
Školy podľa § 27 ods. 3 vedú evidenciu schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných
zošitov a odporúčaných učebníc bezodplatne prevedených podľa § 13 ods. 7 a 8 alebo na zakúpenie ktorých ministerstvo školstva poskytlo finančné prostriedky podľa
osobitného predpisu,14a) zodpovedajú za účelné a hospodárne nakladanie s nimi a poskytujú údaje z evidencie
ministerstvu školstva.
(2)
Údaje z evidencie schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných
zošitov a odporúčaných učebníc sú podkladom pre školu na objednávanie učebníc podľa
edičného plánu na príslušný školský rok.
(3)
Školy podľa § 27 ods. 3 poskytujú žiakom učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky do bezplatného
užívania na jeden školský rok.
(4)
Žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka zodpovedá za učebnice, učebné texty,
pracovné zošity a učebné pomôcky, ktoré mu škola poskytla do bezplatného užívania,
a je povinný nahradiť škole ich stratu, zničenie alebo poškodenie.
(5)
Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené
učebnice, učebné texty, pracovné zošity alebo učebné pomôcky, použije na zakúpenie
učebníc, učebných textov, pracovných zošitov alebo učebných pomôcok.
(6)
Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole učebnice, učebné texty,
pracovné zošity a učebné pomôcky poskytnuté do bezplatného užívania.
(7)
Podrobnosti o spôsobe používania schválených učebníc, schválených učebných textov,
schválených pracovných zošitov a odporúčaných učebníc, o ich evidencii, spôsobe a
výške náhrady za ich stratu, zničenie alebo poškodenie ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 14
Experimentálne overovanie
(1)
Predmetom experimentálneho overovania sú predovšetkým
a)
ciele, metódy a prostriedky vzdelávania,
b)
vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,
c)
výchovné programy,
d)
formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,
e)
koncepcia práce s nadanými alebo slabo prospievajúcimi žiakmi,
f)
koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
g)
spôsob riadenia škôl a školských zariadení,
h)
preventívne a rozvojové programy.
(2)
Cieľom experimentálneho overovania je získať alebo overovať v praxi poznatky, skúsenosti,
podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu pedagogických dokumentov,
na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo výchovných programov, overovanie
zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky škôl a školských zariadení
podľa tohto zákona.
(3)
Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona riadi
ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy
podľa § 109.
(4)
Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia
na schválenie ministerstvu školstva, pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu
zdravotníctva najneskôr do konca marca pred začiatkom školského roka, v ktorom sa
experimentálne overovanie začne. Návrh po dohode so zriaďovateľom môže podať aj garant.
(5)
Návrh na experimentálne overovanie obsahuje
a)
ciele, predmet a hypotézy overovania,
b)
teoretické východiská overovania,
c)
garanta,
d)
časový harmonogram a metodiku overovania,
e)
finančné, materiálne a personálne zabezpečenie overovania,
f)
dohodu medzi realizátorom a garantom experimentálneho overovania,
g)
ďalšie údaje, ktoré s overovaním bezprostredne súvisia.
(6)
Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na experimentálne
overovanie do 60 dní od doručenia návrhu.
(7)
Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne overovanie
zabezpečuje zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia.
(8)
Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ
školského zariadenia v spolupráci s riaditeľom školy alebo školského zariadenia a
garantom.
(9)
Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po
vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu
ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne
overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov
a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických
osôb.
(10)
Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká škola s akreditovaným
študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia zriadená podľa osobitného
predpisu.15)
(11)
Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský rok najneskôr
mesiac po skončení školského roka a predkladá ho ministerstvu školstva.
(12)
Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania predloží garant ministerstvu školstva
do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka,
v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva rozhodne o uplatnení výsledkov experimentálneho
overovania v lehote do 30 dní odo dňa predloženia jeho záverečného hodnotenia.
§ 15
Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva
(1)
V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových škôl sa
vyučuje náboženská výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje vyučovanie
náboženskej výchovy alebo náboženstva.
(2)
Vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva zabezpečujú registrované cirkvi
a náboženské spoločnosti.16)
(3)
Náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov v alternácii
s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách;17) v týchto školách je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.
(4)
Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách zodpovedá predmetu
náboženstvo na cirkevných školách.
(5)
Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva vykonáva pedagogický zamestnanec s odbornou
a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má aj cirkevné poverenie podľa vnútorných predpisov
cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.16)
(6)
V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacích
programov v súlade s osobitným predpisom.17)
Druhý oddiel
Stupne vzdelania
§ 16
(1)
(2)
Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania
je osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania, ktoré sa vydáva na základe
žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(3)
Základné vzdelanie sa člení na
a)
primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej
časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo
ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej
školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,
b)
nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej
školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka
základnej školy, alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom o získanom stupni vzdelania
je vysvedčenie s doložkou.
(4)
Stredné vzdelanie sa člení na
a)
nižšie stredné odborné vzdelanie (nižšie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním
posledného ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného
ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje
záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej
školy; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie
o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže
byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania
v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,
b)
stredné odborné vzdelanie (sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru
vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou alebo
úspešným absolvovaním posledného ročníka dvojročného vzdelávacieho programu odboru
vzdelávania skráteného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou
skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške a
dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list,
c)
úplné stredné všeobecné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným
absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v gymnáziu, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom
o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,
d)
úplné stredné odborné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním
posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou,
úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje
maturitnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej
odbornej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky; dokladom o získanom
stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške a v
študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku
podľa osobitného predpisu,17a) je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.
(5)
Vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne alebo terciárne), ktoré získa žiak úspešným
absolvovaním
a)
najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom
stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom s právom
používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“; titul sa uvádza za priezviskom,
pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného predpisu,18)
b)
posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka
súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu;
dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský
diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“,
titul sa uvádza za priezviskom.
§ 17
Stupne základného umeleckého vzdelania a stupne jazykového vzdelania
(1)
Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké vzdelanie
sa člení na
a)
primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej
školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,
b)
nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej
umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.
(2)
Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.
(3)
Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v jazykovej škole. Jazykové vzdelanie sa člení na
a)
primárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním posledného
ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň jazykovej školy na úrovni jazykovej
náročnosti A2 Spoločného európskeho referenčného rámca; dokladom o získanom stupni
vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením stupňa
jazykovej náročnosti,
b)
sekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním posledného
ročníka vzdelávacieho programu pre druhý a tretí stupeň jazykovej školy na úrovni
jazykovej náročnosti B2 a C1 Spoločného európskeho referenčného rámca; dokladom o
získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu
s vyznačením stupňa jazykovej náročnosti,
c)
postsekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním posledného
ročníka špecializovaného vzdelávacieho programu; dokladom o získanom stupni vzdelania
je vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške s vyznačením stupňa jazykovej náročnosti.
(4)
Stupeň jazykového vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.
§ 18
Doklady o získanom vzdelaní
(1)
(2)
Dokladom o získanom vzdelaní je
a)
osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania,
b)
vysvedčenie,
c)
osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,
d)
osvedčenie o zaškolení,
e)
osvedčenie o zaučení,
f)
vysvedčenie o záverečnej skúške,
g)
vysvedčenie o maturitnej skúške,
h)
vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške,
i)
vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,
j)
vysvedčenie s doložkou,
k)
vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.
(3)
Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova
a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny;
v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku.
(4)
Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom
školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy.
(5)
Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi
alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov
a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.
(6)
Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.
(7)
V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.
(8)
Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého
žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.
(9)
K vysvedčeniu o záverečnej skúške, k vysvedčeniu o maturitnej skúške, k vysvedčeniu
o záverečnej pomaturitnej skúške a k absolventskému diplomu vydá škola dodatok, ktorý
obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. Absolvent dostane dodatok
k vysvedčeniu alebo k absolventskému diplomu súčasne s vysvedčením alebo diplomom.
(10)
Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.
Tretí oddiel
Povinná školská dochádzka a jej plnenie
§ 19
Povinná školská dochádzka
(1)
Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.
(2)
Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v
ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni,
keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(4)
Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ
školy rozhodne19) o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok
alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy, a to vždy na žiadosť
zákonného zástupcu. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu je odporučenie všeobecného
lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva
a prevencie. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej
dochádzky dieťaťa alebo o jeho zaradení do nultého ročníka aj na návrh materskej školy,
ktorú dieťa navštevuje, a na základe predchádzajúceho odporučenia zariadenia výchovného
poradenstva a prevencie, a to vždy s informovaným súhlasom zákonného zástupcu. Zákonný
zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať
materskú školu alebo nultý ročník.
(5)
Ak sa u žiaka prvého ročníka základnej školy, ktorý nemal odložený začiatok povinnej
školskej dochádzky a neabsolvoval nultý ročník základnej školy, v prvom polroku prvého
ročníka dodatočne zistí, že nedosiahol školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy za
podmienok podľa odseku 4 rozhodnúť o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej
dochádzky alebo o jeho zaradení do nultého ročníka. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť
o tom, či dieťa s dodatočne odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú
školu alebo nultý ročník.
(6)
Nultý ročník základnej školy je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický
vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného
prostredia a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho
programu prvého ročníka základnej školy.
(7)
Ak dieťa ani po odložení začiatku povinnej školskej dochádzky alebo po dodatočnom
odložení plnenia povinnej školskej dochádzky nedosiahlo školskú spôsobilosť, najneskôr
však 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo ôsmy rok veku,
bude zaradené do prvého ročníka alebo so súhlasom zákonného zástupcu do nultého ročníka
základnej školy.
(8)
Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky
výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k žiadosti predložiť
súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné
vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
(9)
Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať
do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie neposkytuje
do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre
deti a dorast a písomného odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
§ 20
Plnenie povinnej školskej dochádzky
(1)
Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách
pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(2)
Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej
dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis“). Zápis sa koná od 1. apríla do 30.
apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú
školskú dochádzku.
(3)
Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí
a)
obec všeobecne záväzným nariadením,20)
b)
orgán miestnej štátnej správy v školstve,21)
c)
zriaďovateľ cirkevnej školy,
d)
zriaďovateľ súkromnej školy.
(4)
Základná škola pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky vyžaduje
osobné údaje
a)
meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, miesto narodenia, národnosť, štátne
občianstvo, trvalé bydlisko dieťaťa,
b)
meno a priezvisko, adresa zamestnávateľa, trvalé bydlisko zákonných zástupcov.
(5)
Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode,22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje
dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej
ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.
(6)
Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej
dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy,
a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia
súdu,23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky
maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku
plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší,
ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.24)
(7)
Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia
súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole
zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.
(8)
Žiak podľa odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia,
v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole
podľa tohto zákona.
(9)
Žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole,
ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.
§ 21
Plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole
(1)
Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej
školy alebo do školy podľa § 94, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa odseku 1, možno
podľa § 36 ods. 1 preradiť25) do príslušného ročníka spádovej základnej školy alebo do základnej školy, ktorú si
zvolil zákonný zástupca.
(3)
Žiaka podľa odseku 2 možno preradiť do inej než spádovej základnej školy len s písomným
súhlasom riaditeľa školy, do ktorej má byť žiak preradený.
§ 22
Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky
(1)
Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej
školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona
alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.
(2)
Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov
veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie,
ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak
dovŕši 17. rok jeho veku.
(3)
Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím26) môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka,
v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.
Štvrtý oddiel
Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky
§ 23
Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky
Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky sú
a)
individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní
v škole podľa tohto zákona (ďalej len „individuálne vzdelávanie“),
b)
vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,
c)
vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom
zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil ministerstvu
školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nevedie v sieti škôl a školských
zariadení podľa osobitného predpisu,8)
d)
vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných
programov na základe poverenia ministerstva školstva,
e)
individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základnej školy,
f)
podľa individuálneho učebného plánu,
g)
vzdelávanie v Európskych školách.26a)
§ 24
Individuálne vzdelávanie
(1)
O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol žiak
prijatý (ďalej len „kmeňová škola“), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu
maloletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka.
(2)
O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania
o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu.27) O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho
vzdelávania, rozhoduje riaditeľ školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento
žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje
a)
žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,
b)
žiakovi prvého stupňa základnej školy,
c)
žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorému
nemožno zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace.
(3)
K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný
zástupca alebo plnoletý žiak priloží vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania,
a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.
(4)
Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2
písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov I. stupňa základnej
školy.
(5)
Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2
písm. b) obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu žiaka,
b)
ročník, prípadne polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,
c)
dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,
d)
individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v
súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
e)
popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia
individuálne vzdelávaného žiaka,
f)
meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie
žiaka, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a jej doklady o splnení kvalifikačných
predpokladov,
g)
zoznam učebníc a učebných textov, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,
h)
ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie žiaka.
(6)
Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, koná komisionálne skúšky v
kmeňovej škole. Komisionálne skúšky vykoná z príslušného učiva každého povinného predmetu
za každý polrok. Na základe výsledkov komisionálnej skúšky vydá škola vysvedčenie,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Pri rozhodovaní o komisionálnej skúške podľa odseku 6 riaditeľ školy zohľadňuje zdravotný
stav žiaka.
(8)
Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) na základe
odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia,
nevykonáva komisionálnu skúšku. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie
žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch
výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej
rade školy sa vykoná hodnotenie a klasifikácia prospechu žiaka.
(9)
Na konanie komisionálnych skúšok podľa odseku 6 sa vzťahujú ustanovenia § 57.
(10)
Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva
Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu.7) Kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania
a ochrany zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola. Z tohto dôvodu je zákonný zástupca
povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému
zamestnancovi kmeňovej školy.
(11)
Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka riaditeľ školy zruší
a)
na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka,
b)
ak zákonný zástupca žiaka neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto
zákona,
c)
ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel,
d)
na návrh hlavného školského inšpektora,
e)
na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme
duálneho vzdelávania.
(12)
Riaditeľ školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní
od začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka základnej školy.
Odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania
nemá odkladný účinok.
(13)
O povolenie individuálneho vzdelávania žiaka podľa odseku 2 písm. c) môže požiadať
aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.28) Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania,
a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Pre žiadosť príslušného ústavu sa ustanovenia
odsekov 4 až 10 použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy
a riaditeľom ústavu.
(14)
Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie
žiaka podľa odseku 2 písm. b), finančnú odmenu.
§ 25
(1)
O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. b), c) alebo e) rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu
alebo plnoletého žiaka.
(2)
V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie
a)
meno, priezvisko a bydlisko žiaka,
b)
rodné číslo žiaka,
c)
adresu bydliska v zahraničí,
d)
názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa,
alebo názov a adresu školy zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, ktorú
bude žiak navštevovať.
(3)
Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b), zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny
pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy,
ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo
plnoletý žiak predloží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka,
ak žiak pokračuje vo vzdelávaní podľa § 23 písm. b).
(4)
Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého
žiaka učebnice a pracovné zošity.
(5)
Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka
vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak
uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať.
(6)
Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného
ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania za každý príslušný
školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení štvrtého ročníka základnej
školy a deviateho ročníka základnej školy.
(7)
Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole, vykonať
skúšku aj na inej škole v Slovenskej republike, a to po dohode zákonného zástupcu
žiaka alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy a riaditeľom školy, v ktorej
sa má skúška vykonať.
(8)
Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná
komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy,
v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 15 dní pred ich konaním. Na
základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá škola žiakovi vysvedčenie.
(9)
Žiak, ktorý nepožiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne
skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Podľa výsledkov
komisionálnych skúšok riaditeľ školy zaradí žiaka do príslušného ročníka.
§ 26
Individuálny učebný plán
(1)
Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného zástupcu
žiaka alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy. Vzdelávanie
podľa individuálneho učebného plánu žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho
vzdelávania, môže riaditeľ školy povoliť po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento
žiak pripravuje.
(2)
Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi
s nadaním alebo podľa závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva. Individuálny
učebný plán môže riaditeľ školy povoliť aj iným žiakom.
(3)
Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne riaditeľ
školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu
vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so schváleným
školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.
(4)
Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými zamestnancami
a odbornými zamestnancami. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy.
(5)
O povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu môže požiadať aj príslušný
ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.28) Pri žiadosti príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane na
základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.
TRETIA ČASŤ
SÚSTAVA ŠKÔL
§ 27
(1)
Školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu,2) ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích
programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania,
tvoria sústavu škôl.
(2)
Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:
a)
materská škola,
b)
základná škola,
c)
gymnázium,
d)
stredná odborná škola,
e)
konzervatórium,
f)
školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
g)
základná umelecká škola,
h)
jazyková škola.
(3)
Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až f) sa považuje za sústavnú prípravu
na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a).
(4)
Školy sa môžu spájať splynutím do jednej právnickej osoby, ktorou je základná škola
s materskou školou.
(5)
Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až g) sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje,
na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo
žiakom vzdelávanie zabezpečuje.
(6)
Školy podľa odseku 2 písm. b) až g) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú
vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku 2 písm. a), h)
a základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, sú právnickými osobami, ak tak určí ich
zriaďovateľ.
Prvý oddiel
Materská škola
§ 28
(1)
Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej,
intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára
predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi
a vekovými osobitosťami detí.
(2)
Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Materská škola zabezpečuje
výchovu a vzdelávanie prostredníctvom školského vzdelávacieho programu, ktorý poskytuje
predprimárne vzdelanie podľa § 16 ods. 2.
(3)
Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských
škôl pri zdravotníckych zariadeniach.
(4)
Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve
prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na
jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené
dieťa podľa osobitného predpisu.29) Výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy.30) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.
(5)
Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt
dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.31)
(6)
Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,
a)
ktoré má jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,
b)
ak zákonný zástupca dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy doklad o tom, že
je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,32)
c)
ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.
(7)
Príspevok v materskej škole na základe rozhodnutia zriaďovateľa sa neuhrádza za dieťa,
a)
ktoré má prerušenú dochádzku do materskej školy na viac ako 30 po sebe nasledujúcich
kalendárnych dní z dôvodu choroby alebo rodinných dôvodov preukázateľným spôsobom,
b)
ktoré nedochádzalo do materskej školy v čase školských prázdnin alebo bola prerušená
prevádzka materskej školy zapríčinená zriaďovateľom alebo inými závažnými dôvodmi;
v týchto prípadoch uhrádza zákonný zástupca pomernú časť určeného príspevku.
(8)
Deti, ktoré majú v nasledujúcom roku plniť povinnú školskú dochádzku, sa obvykle
zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
sa zaraďujú do tried alebo do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami. Do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
nie je možné zaradiť deti výlučne z dôvodu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného
prostredia. Samostatné triedy sa môžu vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk.
(9)
Najvyšší počet detí v triede materskej školy je
a)
20 v triede pre troj- až štvorročné deti,
b)
21 v triede pre štvor- až päťročné deti,
c)
22 v triede pre päť- až šesťročné deti,
d)
21 v triede pre troj- až šesťročné deti.
(10)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu dieťaťa,
b)
zaradenia dieťaťa len na adaptačný pobyt alebo len na diagnostický pobyt v materskej
škole,
c)
odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky alebo dodatočného odkladu plnenia povinnej
školskej dochádzky alebo
d)
zvýšeného záujmu zákonných zástupcov detí o výchovu a vzdelávanie v materskej škole.
(11)
Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť počet detí v triede
mladších ako tri roky.
(12)
O zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhodne riaditeľ
na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského zariadenia
výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Počet
detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami. Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
v jednej triede sú dve.
(13)
Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva
a prevencie zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech začlenenému
dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom
súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného
poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný
zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní
rozhodne súd.
(14)
V materskej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.
(15)
Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa
aj s priamou účasťou zákonných zástupcov na výchove a vzdelávaní.
(16)
Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie,
saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom zákonného
zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.
(17)
Riaditeľ materskej školy ďalej
a)
určuje, po prerokovaní so zákonným zástupcom, zaradenie dieťaťa do triedy a dĺžku
adaptačného alebo diagnostického pobytu dieťaťa, ktorý je zameraný na postupnú socializáciu
a diagnostikovanie,
b)
rozhoduje o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy33) na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu.
(18)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ďalšie spôsoby
organizácie a zabezpečovania výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole.
Druhý oddiel
Základná škola
§ 29
(1)
Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona podporuje
rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie,
demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej,
pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti
v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej,
dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti
a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.
(2)
Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov,
ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.
(3)
Základné školy sa členia na tieto typy:
a)
základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len „plnoorganizovaná základná škola“),
b)
základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len „neplnoorganizovaná základná
škola“).
(4)
Základná škola má spravidla deväť ročníkov s možnosťou zriadenia nultého ročníka.
Člení sa na prvý a druhý stupeň, v ktorých sa vzdelávanie realizuje samostatnými na
seba nadväzujúcimi vzdelávacími programami. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla
prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.
(5)
Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je
a)
16 žiakov v triede nultého ročníka,
b)
24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej
školy,
c)
22 žiakov v triede prvého ročníka,
d)
25 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka,
e)
29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.
(6)
Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.
(7)
Do nultého ročníka môže byť zaradené dieťa len s informovaným súhlasom zákonného
zástupcu dieťaťa. Takéto dieťa začína plniť povinnú školskú dochádzku v nultom ročníku.
(8)
Najnižší počet žiakov v triede základnej školy je
a)
osem žiakov v triede nultého ročníka; šesť žiakov v triede nultého ročníka v neplnoorganizovanej
základnej škole,
b)
12 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej
školy,
c)
11 žiakov v triede prvého ročníka,
d)
13 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka,
e)
15 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.
(9)
V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami.
(10)
Do triedy základnej školy možno začleniť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie
zistí, že vzdelávanie nie je na prospech začlenenému žiakovi alebo žiakom, ktorí sú
účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej
správy v školstve a príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému
zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy
v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady
vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak
po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho
dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(11)
V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu. V
špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť
obsah vzdelávania príslušného ročníka, na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania.
Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa
po vyjadrení výchovného poradcu a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka
na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden školský rok. Špecializovanú triedu možno
zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac ôsmich žiakov z jedného ročníka alebo
viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v špecializovanej triede nižší ako štyria žiaci,
špecializovaná trieda sa zruší.
(12)
V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia
slobody je najviac päť žiakov.
(13)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu žiaka,
b)
opakovania ročníka žiakom,
c)
prestupu žiaka z inej školy,
d)
osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
e)
preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo
f)
preradenia žiaka do základnej školy.
(14)
Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej
republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v
triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov
v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej
republiky.
(15)
Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, alebo ak je na
území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom, počet žiakov v
triede podľa odseku 8 sa môže znížiť o dvoch žiakov.
(16)
Zriaďovateľ základnej školy môže určiť v osobitných prípadoch aj nižší počet žiakov
v triede, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 8 a 15. Za osobitný prípad sa považuje
a)
znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť žiakov do školy sa považuje
dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu žiaka dlhšia
ako 6 kilometrov,
b)
vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta
trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím jazykom národnostnej
menšiny,
c)
vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu
žiakov školy viac ako 80 % žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo
d)
ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.
(17)
Ustanovenie odseku 8 písm. a) až d) sa nevzťahuje na triedy základných škôl zriadených
len s ročníkmi prvého stupňa.
(18)
Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom
národnostnej menšiny.
§ 30
(1)
Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad,
že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku
v tejto základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy, pokračuje
vo vzdelávaní v plnoorganizovanej základnej škole.
(2)
Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v
ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.
(3)
Základnú školu s prvým až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad,
že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku
v tejto základnej škole.
(4)
V osobitných prípadoch, najmä ak je najbližšia základná škola ťažko dostupná, môže
zriaďovateľ základnú školu podľa odsekov 1 a 3 zriadiť aj pri nižšom počte detí.
(5)
Pre fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b), môže základná škola organizovať vzdelávanie na získanie tohto stupňa vzdelania,
ktoré sa končí komisionálnou skúškou zo všetkých vyučovacích predmetov okrem vyučovacích
predmetov s výchovným zameraním. Po úspešnom vykonaní komisionálnej skúšky vydá škola
fyzickej osobe vysvedčenie s doložkou, na ktorej sa uvedie získaný stupeň vzdelania;
pre fyzické osoby vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody sa toto vzdelávanie
organizuje v elokovaných pracoviskách základných škôl v ústavoch na výkon väzby a
v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.
(6)
V základnej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.
(7)
Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik,
pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity po informovanom súhlase a dohode
so zákonným zástupcom žiaka.
(8)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej
školy, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej
republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej
škole vrátane integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a mimo
nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia
žiakov.
§ 31
(1)
V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej
školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu prestúpiť do inej základnej
školy. O prestupe žiaka rozhoduje v rámci rozhodovania o prijatí34) riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási.
(2)
Ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného
odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o jeho prijatí riaditeľovi základnej školy, z ktorej
žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý má plniť povinnú školskú
dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do piatich
pracovných dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej školy,
do ktorej bol žiak prijatý, fotokópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do Centrálneho
registra detí, žiakov a poslucháčov podľa § 157 (ďalej len „centrálny register“); ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby
alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu
na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(3)
Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa a žiadosti zákonného
zástupcu žiaka alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe odporučenia príslušného
zariadenia výchovného poradenstva a prevencie preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho
programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu zodpovedajúcemu
jeho špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám.
(4)
Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporučenia praktického lekára pre
deti a dorast môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných
dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého
predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob
vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu. Ak je vyučovací predmet zaradený
ako prvá alebo posledná vyučovacia hodina dňa, môže byť žiak so súhlasom zákonného
zástupcu uvoľnený z výchovy a vzdelávania bez náhrady.
Tretí oddiel
Stredné školy
§ 32
Stredné školy sú:
a)
gymnázium,
b)
stredná odborná škola,
c)
konzervatórium.
§ 33
(1)
V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31.
(2)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu žiaka,
b)
opakovania ročníka žiakom,
c)
pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,
d)
prestupu žiaka z inej školy,
e)
osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
f)
prijatia žiaka do vyššieho ročníka,
g)
preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo
h)
zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.
(3)
Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone
väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy alebo individuálne
vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre
zdravotnícke odbory vzdelania.
(4)
V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom
a)
prerušenie štúdia,
b)
zmena študijného alebo učebného odboru,
c)
prestup na inú strednú školu,
d)
preradenie do základnej školy,
e)
opakovanie ročníka,
f)
postup do vyššieho ročníka,
g)
zanechanie štúdia,
h)
štúdium podľa individuálneho učebného plánu,
i)
štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.
(5)
Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní v pedagogickej
rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí; ak sa žiak
pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa
tento žiak pripravuje.
(6)
Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu
v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov
v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov
v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí.
(7)
Najnižší počet žiakov v triede strednej školy je
a)
17 žiakov v triede strednej školy v dennej forme štúdia,
b)
8 žiakov v triede strednej školy v externej forme štúdia.
(8)
Zriaďovateľ strednej školy môže určiť v osobitnom prípade aj nižší počet žiakov v
triede, ako je počet žiakov uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia deväť žiakov
a v externej forme štúdia päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje
a)
zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a
učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,
b)
výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,
c)
výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,
d)
stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne
v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku
alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku
7, alebo
e)
ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.
(9)
Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.
(10)
V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných
študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.
(11)
V konzervatóriách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných
odborov.
(12)
Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže organizovať kurz
pohybových aktivít v prírode, exkurzie, školské výlety a ďalšie aktivity. Ak ide o
neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom súhlase a dohode so
zákonným zástupcom žiaka.
§ 34
Prerušenie štúdia a zmena študijného alebo učebného odboru
(1)
Riaditeľ strednej školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý splnil povinnú
školskú dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého žiaka,
na jeho žiadosť, najviac na tri roky; riaditeľ školy je povinný na základe žiadosti
žiačky alebo jej zákonného zástupcu prerušiť štúdium pre tehotenstvo a materstvo alebo
jej povoliť štúdium podľa individuálneho učebného plánu.
(2)
Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru povoľuje riaditeľ strednej školy spravidla
na začiatku školského roku. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť len
zmenu na iný učebný odbor. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná spôsobilosť
žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa má pripravovať
v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore, a úspešné vykonanie rozdielovej skúšky.
(3)
Prerušenie štúdia žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, alebo
zmenu študijného odboru alebo učebného odboru žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme
duálneho vzdelávania, riaditeľ povoľuje po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento
žiak pripravuje.
§ 35
Prestup na inú strednú školu
(1)
Prestup žiaka do inej strednej školy na ten istý alebo iný študijný odbor alebo učebný
odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, do ktorej sa žiak hlási. Žiakovi prijatému
do učebného odboru možno povoliť prestup do inej strednej odbornej školy na ten istý
učebný odbor alebo na iný učebný odbor. Prestup povoľuje na základe žiadosti jeho
zákonného zástupcu; ak ide o plnoletého žiaka, na základe jeho žiadosti. Súčasťou
žiadosti o prestup žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, je aj
súhlas zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(2)
Prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do strednej odbornej
školy s iným študijným alebo učebným odborom alebo do gymnázia so štvorročným alebo
päťročným štúdiom, sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia;
do gymnázia s päťročným štúdiom sa prestup žiaka môže uskutočniť aj začiatkom štvrtého
ročníka jeho štúdia.
(3)
Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy je úspešné vykonanie rozdielovej
skúšky.
(4)
Ak riaditeľ strednej školy, do ktorej chce žiak prestúpiť, rozhodne o prijatí žiaka,35) je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka riaditeľovi
strednej školy, z ktorej žiak prestupuje. Prestup sa spravidla uskutočňuje k 1. septembru.
Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej prestupuje, sa končí dňom, ktorý predchádza
dňu, v ktorom má žiak začať vzdelávanie v strednej škole, do ktorej prestúpil. Týmto
dňom prestáva byť žiakom strednej školy, z ktorej prestúpil.
(5)
Riaditeľovi strednej školy, na ktorú žiak prestúpil, zašle riaditeľ strednej školy,
z ktorej žiak prestupuje, fotokópiu dokumentácie žiaka do piatich pracovných dní od
doručenia kópie rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu oznámi do centrálneho
registra.
(6)
Prestup žiaka do inej strednej školy sa len vo výnimočných prípadoch umožňuje aj
v priebehu prvého ročníka.
(7)
Riaditeľ strednej školy môže povoliť žiakovi štúdium na obdobnej škole v zahraničí.
§ 36
Preradenie žiaka zo strednej školy do základnej školy
(1)
Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v
strednej škole, môže byť preradený do základnej školy
a)
ak sa mu nepovolí opakovať ročník,36)
b)
ak stratí zdravotnú spôsobilosť,
c)
ak stratí športovú výkonnosť,
d)
na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.
(2)
Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje v plnení povinnej
školskej dochádzky v základnej škole.37)
(3)
Ak riaditeľ strednej školy rozhodne o preradení žiaka do základnej školy,19) zákonný zástupca žiaka ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného rozhodnutím,
prihlási na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa odseku 2 a
o tejto skutočnosti v tejto lehote informuje riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol
o preradení žiaka do základnej školy. Ak zákonný zástupca neprihlási žiaka na plnenie
povinnej školskej dochádzky alebo neinformuje riaditeľa strednej školy v ustanovenej
lehote, postupuje riaditeľ strednej školy podľa osobitného predpisu.38) Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr do piatich dní od
prijatia informuje o tejto skutočnosti riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o
preradení žiaka na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k začiatku
školského roka. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí
dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do
ktorej bol prijatý. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej
školy zašle fotokópiu dokumentácie žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní
od doručenia informácie o prijatí žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do
centrálneho registra.
§ 37
Opakovanie ročníka
(1)
Riaditeľ strednej školy rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe posúdenia
jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej písomnej
žiadosti alebo ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca. O opakovaní
ročníka žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ
strednej školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(2)
Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku,
opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa
školského roka príslušného ročníka.
(3)
Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka osemročného
vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa § 36 ods. 3.
§ 38
Postup do vyššieho ročníka strednej školy
(1)
Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní príslušného ročníka
vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol celkovo hodnotený podľa
§ 55 ods. 18.
(2)
Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy
preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe
výsledkov komisionálnej skúšky; ak ide o žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa pripravuje
v systéme duálneho vzdelávania, aj po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak
pripravuje. Maloletého žiaka možno preradiť bez absolvovania predchádzajúceho ročníka
do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.
§ 39
Zanechanie štúdia
(1)
Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to
písomne riaditeľovi strednej školy; ak je žiak maloletý, písomné oznámenie podá jeho
zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.
(2)
Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi
strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia.
§ 41
Gymnázium
Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje
žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje
úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na
vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe,
kultúre a športe.
§ 42
Stredná odborná škola
(1)
Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom
odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania
zameranom predovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a odborných činností.
(2)
Stredná odborná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v členení na
teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie žiaka strednej
odbornej školy upravuje osobitný predpis.6aa)
(3)
Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho
programu študijného odboru alebo po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho
programu učebného odboru stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. a), b) a d) a ods. 5.
(4)
Pre fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b), môže stredná odborná škola organizovať vzdelávanie na získanie tohto stupňa vzdelania,
ktoré sa končí komisionálnou skúškou zo všetkých vyučovacích predmetov okrem vyučovacích
predmetov s výchovným zameraním. Po úspešnom vykonaní komisionálnej skúšky vydá stredná
odborná škola fyzickej osobe vysvedčenie s doložkou, na ktorej sa uvedie získaný stupeň
vzdelania.
(5)
Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej
odbornej škole len odborné vyučovacie predmety.
§ 44
Konzervatórium
(1)
Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje
žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných
predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.
(2)
Typom konzervatória je hudobné a dramatické konzervatórium a tanečné konzervatórium.
Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom
odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom vzdelávacom
programe. Tanečné konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom
odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe.
(3)
Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo
kolektívne.
(4)
Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne
nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný materiál na
vyučovanie.
(5)
Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného vzdelávacieho
programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po
ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec sa štúdium uskutočňuje
podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou
skúškou a absolventskou skúškou, a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom
žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho
ročníka vykoná absolventskú skúšku.
(6)
Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou
alebo ako internátna škola.
(7)
Konzervatórium poskytuje
a)
nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) úspešným skončením štvrtého ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,
b)
úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním maturitnej skúšky,
c)
vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním absolventskej skúšky.
(8)
Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje na konzervatóriu
len odborné vyučovacie predmety.
§ 45
Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy
Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy sú
a)
nadstavbové štúdium,
b)
pomaturitné štúdium,
c)
skrátené štúdium.
§ 46
Nadstavbové štúdium
(1)
Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl,
ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore
vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.
(2)
Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného odborného
vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci
a)
zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých
technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,
b)
pripravujú na ďalšie vzdelávanie.
§ 47
Pomaturitné štúdium
(1)
Pomaturitné štúdium sa organizuje na stredných odborných školách v záujme zvyšovania
a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.
(2)
Stredné odborné školy môžu organizovať pomaturitné štúdium vo vzdelávacích programoch,
ktoré sú určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali úplné stredné
odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.
(3)
Pomaturitné štúdium sa člení na tieto druhy:
a)
zdokonaľovacie štúdium alebo inovačné štúdium, v ktorom si žiaci zdokonaľujú alebo
inovujú vedomosti a zručnosti v už absolvovanom študijnom odbore na strednej odbornej
škole; štúdium sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou,
b)
kvalifikačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom odbore
vzdelania, než v ktorom vykonali maturitnú skúšku; štúdium sa ukončuje odbornou zložkou
maturitnej skúšky, ktoré neboli súčasťou predtým vykonanej maturitnej skúšky,
c)
špecializačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane
nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných
funkcií, ktoré svojou pracovnou náplňou a odborným zameraním zodpovedajú predtým absolvovanému
študijnému odboru na strednej odbornej škole; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou;
úspešným skončením špecializačného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie
podľa § 16 ods. 5 písm. a),
d)
vyššie odborné štúdium, v ktorom žiaci získavajú všeobecné vzdelanie a špeciálne
vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych
pracovných činností a pracovných funkcií. Je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom
štúdiu získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie;
štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným ukončením vyššieho odborného štúdia
absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a); vyššie odborné štúdium na stredných zdravotníckych školách, ktorým študujúci získavajú
odbornú spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra,
diplomovaný fyzioterapeut, diplomovaný radiologický asistent, sa ukončuje absolventskou
skúškou.
§ 47a
Skrátené štúdium
(1)
Skrátené štúdium sa organizuje v učebných odboroch v strednej odbornej škole s cieľom
rozšírenia a prehĺbenia kvalifikácie na výkon povolania alebo skupiny povolaní.
(2)
Skrátené štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali
najmenej stredné odborné vzdelanie.
(3)
Stredná odborná škola môže organizovať skrátené štúdium v
a)
jednoročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania alebo
b)
dvojročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania.
(4)
Žiak v skrátenom štúdiu študuje len odborné vyučovacie predmety.
(5)
Skrátené štúdium v jednoročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania sa ukončuje
záverečnou skúškou; dokladom o vzdelaní je vysvedčenie o záverečnej skúške.
(6)
Skrátené štúdium v dvojročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania sa ukončuje
záverečnou skúškou; úspešným ukončením absolvent získa stredné odborné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 4 písm. b).
§ 48
(1)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti organizácie
výchovy a vzdelávania v stredných školách, o dennej forme štúdia a externej forme
štúdia a o hodnotení a klasifikácii žiakov stredných škôl.
(2)
Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť
na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia tieto
ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.
Štvrtý oddiel
Základná umelecká škola
§ 49
(1)
Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania prevažne pre žiakov základnej školy. Základná umelecká
škola môže organizovať aj štúdium pre deti vo veku pred plnením povinnej školskej
dochádzky, žiakov stredných škôl a dospelých.
(2)
Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17, pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách
a v konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým alebo
umeleckým zameraním.
(3)
V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické
odbory alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory môže škola zriadiť iba po súhlase
ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.
(4)
(5)
Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku
podľa odseku 4, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne
požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov
k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
§ 50
Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole
(1)
Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.
(2)
Riaditeľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia, ak
a)
žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,
b)
žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa § 49 ods. 4.
§ 51
Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách
(1)
Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s
rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.
(2)
Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej
školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.
(3)
Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a
druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň
základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.
(4)
Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne
nadanie a vynikajúce študijné výsledky.
(5)
V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách, konzervatóriách
a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.
(6)
Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.
(7)
Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch
určujú učebné plány.
(8)
Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť
alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.
§ 52
Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách
(1)
Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia predpokladov
na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi
nárok na prijatie do základného štúdia.
(2)
Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy
žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných
žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého
odboru alebo študijného zamerania.
(3)
Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ školy
trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.
(4)
Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný
vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.
(5)
Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov,
ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.
(6)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie
výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium,
priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a
súťaží.
Piaty oddiel
Jazyková škola
§ 53
(1)
Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch podľa vzdelávacieho
programu, organizuje aj vyučovanie cudzích jazykov s odborným zameraním a pripravuje
na prekladateľskú a tlmočnícku činnosť. Vzdelávanie v jazykovej škole sa uskutočňuje
v kurzoch.
(2)
Absolvovaním vzdelávacích programov v jazykovej škole môže absolvent získať vzdelanie
podľa § 17 ods. 3. Jazyková škola organizuje vyučovanie cudzích jazykov pre žiakov základných škôl,
stredných škôl, študentov vysokých škôl a dospelých.
(3)
Vzdelávací program jazykovej školy sa môže skončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky
na jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Štátnu
jazykovú skúšku môže vykonať aj ten uchádzač, ktorý na jazykovej škole neštudoval.
(4)
Ak sa vzdelávací program ukončuje podľa odseku 3, skúška sa koná pred trojčlennou
skúšobnou komisiou, ktorú riadi jej predseda vymenovaný príslušným orgánom miestnej
štátnej správy v školstve na obdobie jedného roka; tento orgán ho aj odvolá. Členov
skúšobných komisií vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky,
ktorý je menovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie
dvoch rokov.
(5)
Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných nákladov (ďalej
len „školné“) a zo zápisného.
(6)
(7)
Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Zriaďovateľ jazykovej školy môže znížiť alebo odpustiť
školné poslucháčovi, ak o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(8)
Ak poslucháč jazykovej školy do 30. septembra alebo do 28. februára preukáže, že
sa zo závažných osobných dôvodov nemohol na kurze zúčastňovať, škola mu vráti školné.
Zápisné sa nevracia.
(9)
Jazyková škola vráti školné za príslušný polrok poslucháčom zrušeného kurzu, ak takýchto
poslucháčov nemožno preradiť do iného kurzu. Zápisné sa nevracia.
(10)
Štátna jazyková skúška sa vykonáva za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie štátnych
jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.
(11)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob prijímania
do jazykových škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách,
obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych
jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové
skúšky.
ŠTVRTÁ ČASŤ
FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE A KLASIFIKÁCIA VÝCHOVY A VZDELÁVANIA
§ 54
Formy organizácie výchovy a vzdelávania
(1)
Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia
alebo externou formou štúdia.
(2)
Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá.
(3)
Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.
(4)
Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania podľa individuálneho
vzdelávacieho programu alebo podľa individuálneho učebného plánu.
(5)
Poldenné vzdelávanie je organizované len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších
hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(6)
Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách
v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(7)
Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 6 so zabezpečením ubytovania
a stravovania.
(8)
Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10
až 15 hodín týždenne.
(9)
Diaľkové vzdelávania je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem
konzultačných hodín.
(10)
Dištančné vzdelávania je diaľkové vzdelávanie prostredníctvom korešpondencie, telekomunikačných
médií a iných prostriedkov, pri ktorých spravidla nedochádza k priamym kontaktom medzi
pedagogickým zamestnancom a samostatne študujúcim žiakom.
(11)
V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia
(ďalej len „kombinované štúdium“).
(12)
Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou
formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.
(13)
Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia
ako denná forma štúdia.
(14)
Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.
Hodnotenie a klasifikácia prospechu a správania žiakov a opatrenia vo výchove v základných
školách a stredných školách
§ 55
(1)
Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania podľa tohto zákona vykonáva podľa úrovne
dosiahnutých výsledkov
a)
slovným hodnotením,
b)
klasifikáciou,
c)
kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
(2)
Predmety, ktoré sa neklasifikujú, sú určené v školskom vzdelávacom programe.
(3)
Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch nultého ročníka, prípravného
ročníka a prvého až štvrtého ročníka základnej školy sa môže hodnotiť slovne týmito
stupňami:
a)
dosiahol veľmi dobré výsledky,
b)
dosiahol dobré výsledky,
c)
dosiahol uspokojivé výsledky,
d)
dosiahol neuspokojivé výsledky.
(4)
Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným
postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.
(5)
Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:
a)
1 – výborný,
b)
2 – chválitebný,
c)
3 – dobrý,
d)
4 – dostatočný,
e)
5 – nedostatočný.
(6)
Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:
a)
1 – veľmi dobré,
b)
2 – uspokojivé,
c)
3 – menej uspokojivé,
d)
4 – neuspokojivé.
(7)
Celkové hodnotenie žiaka nultého ročníka, prípravného ročníka, prvého ročníka základnej
školy a žiaka s mentálnym postihnutím vo všetkých ročníkoch základnej školy sa na
konci prvého a druhého polroka na vysvedčení, ak tento zákon neustanovuje inak, vyjadruje
takto:
a)
prospel,
b)
neprospel.
(8)
Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej školy a žiaka strednej
školy, ktorý bol hodnotený podľa odseku 1 písm. b), sa na konci prvého a druhého polroka
vyjadruje na vysvedčení, ak tento zákon neustanovuje inak, takto:
a)
prospel s vyznamenaním,
b)
prospel veľmi dobre,
c)
prospel,
d)
neprospel.
(9)
Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho
klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú, a klasifikáciu
jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.
(10)
V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka triedny učiteľ vydá žiakovi
výpis slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania žiaka za prvý polrok.
Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe
žiadosti plnoletého žiaka, zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(11)
V posledný vyučovací deň školského roka sa vydáva žiakom vysvedčenie, ktoré obsahuje
hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiaka za oba polroky príslušného školského
roka. V posledných ročníkoch vzdelávacích programov stredných škôl a odborných učilíšť
sa žiakom vydáva vysvedčenie v poslednom vyučovacom dni pred začiatkom záverečnej
skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(12)
Žiak hodnotený slovne prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom
predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol dobré výsledky“ a jeho správanie
je hodnotené ako „veľmi dobré“.
(13)
Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň
prospechu horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích
predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“.
(14)
Žiak hodnotený slovne prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete
nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“ a jeho správanie je
hodnotené ako „veľmi dobré“.
(15)
Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň
prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov
nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“.
(16)
Žiak hodnotený slovne prospel, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol
hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
(17)
Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom
predmete.
(18)
Žiak hodnotený slovne neprospel, ak z niektorého povinného vyučovacieho predmetu
aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
(19)
Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej
skúške stupeň prospechu nedostatočný.
(20)
Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný
alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov,
opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať
ročník na základe rozhodnutia vydaného riaditeľom školy.
(21)
Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné klasifikovať ani v náhradnom termíne
zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí.
(22)
Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, je hodnotený podľa pravidiel hodnotenia týchto programov.
(23)
Žiak s mentálnym postihnutím, žiak s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými
poruchami, okrem žiaka odborného učilišťa, sa môže hodnotiť podľa odseku 1 písm. a)
slovným komentárom o dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch bez vyjadrenia stupňov.
§ 56
(1)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v prvom polroku, žiak
sa za prvý polrok neklasifikuje; riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a klasifikovanie
náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa klasifikácia mohla uskutočniť najneskôr
do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.
(2)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v druhom polroku, žiak
je skúšaný aj klasifikovaný za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a
v dňoch určených riaditeľom školy.
(3)
Žiak, ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných
vyučovacích predmetov alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, môže
na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.
(4)
Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je
nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len
v prvom polroku.
(5)
Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky
a)
podľa odseku 3 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov
nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej
skúšky najneskôr do 15. septembra, a žiakovi, ktorý bol klasifikovaný podľa odseku
2, najneskôr do 15. októbra,
b)
podľa odseku 4 vykonali najneskôr do klasifikačnej porady za druhý polrok.
(6)
Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa klasifikuje z vyučovacieho
predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný.
(7)
Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia
sa neklasifikuje zo správania.
§ 57
Komisionálne skúšky v základných a stredných školách
(1)
Žiak sa klasifikuje podľa výsledkov komisionálnej skúšky
a)
ak vykonáva rozdielovú skúšku v stredných školách,
b)
ak je skúšaný v náhradnom termíne,
c)
ak žiak alebo zákonný zástupca požiada o preskúšanie žiaka,
d)
ak sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa školy,
e)
ak vykonáva opravné skúšky,
f)
v štúdiu podľa individuálneho učebného plánu v stredných školách,
g)
v prípade oslobodenia žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
h)
pri praktických skúškach a skúškach z hlavného odboru štúdia na konci prvého a druhého
polroka na školách so vzdelávacím programom umeleckého zamerania a konzervatóriách,
i)
pri plnení osobitného spôsobu školskej dochádzky,
j)
pri individuálnom vzdelávaní podľa § 24,
k)
vo vzdelávaní v základných školách na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa
§ 30 ods. 5,
l)
vo vzdelávaní v stredných odborných školách na získanie nižšieho stredného vzdelania
podľa § 42 ods. 4.
(2)
Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov. Komisia sa skladá z predsedu,
ktorým je spravidla riaditeľ školy alebo ním poverený učiteľ alebo majster odbornej
výchovy, skúšajúceho učiteľa, ktorým je spravidla učiteľ alebo majster odbornej výchovy
vyučujúci žiaka príslušný vyučovací predmet, a prísediaceho, ktorý spĺňa kvalifikačné
predpoklady pre príslušný alebo príbuzný vyučovací predmet. Výsledok komisionálnej
skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky. Výsledok každej komisionálnej
skúšky je pre klasifikáciu žiaka konečný.
(3)
Ak žiak alebo zákonný zástupca žiaka má pochybnosti o správnosti klasifikácie na
konci prvého a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu
slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania žiaka za prvý polrok
podľa § 55 ods. 10 alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy
o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka
možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka
nemožno, ak bol v klasifikačnom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na
základe komisionálnej skúšky.
(4)
O možnosti vykonať komisionálnu skúšku podľa odseku 1 rozhodne riaditeľ školy.44) Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu žiaka na jeho komisionálnom
preskúšaní.
§ 58
Opatrenia vo výchove
(1)
Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi
udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.
(2)
Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie
od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné
vylúčenie alebo vylúčenie.
(3)
Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov,
ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej
miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ
školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť
ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením
žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca. Riaditeľ
školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne privolá
a)
zákonného zástupcu,
b)
zdravotnú pomoc,45)
c)
Policajný zbor.46)
(4)
Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia
vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.
PIATA ČASŤ
PRIJÍMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
Prijímanie na predprimárne vzdelávanie
§ 59
(1)
Na predprimárne vzdelávanie v materských školách sa prijíma spravidla dieťa od troch
do šiestich rokov jeho veku; výnimočne možno prijať dieťa od dvoch rokov veku. Na
predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a ktorému
bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky alebo mu bolo dodatočne
odložené plnenie povinnej školskej dochádzky.
(2)
Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok
veku, dieťa s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a dieťa s dodatočne
odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.
(3)
Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín na podávanie
žiadosti na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok
a podmienky na prijatie zverejní v mieste sídla materskej školy obvyklým spôsobom.
(4)
Riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie
podľa osobitného predpisu.47) V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže určiť adaptačný alebo diagnostický pobyt dieťaťa
v materskej škole, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. V materskej škole pre deti
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť
dobu tri mesiace, nesmie byť ale dlhší ako jeden rok.
(5)
O prijatí dieťaťa so zdravotným postihnutím rozhoduje riaditeľ materskej školy po
vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a vyjadrení všeobecného
lekára pre deti a dorast; ak ide o dieťa so zmyslovým a telesným postihnutím, vyjadrením
príslušného odborného lekára.
(6)
Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ materskej školy dieťa,
ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného
odporúčania jeho ošetrujúceho lekára.
(7)
Dieťa môže byť prijaté na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka.
Druhý oddiel
Prijímanie na základné vzdelávanie
§ 60
(1)
Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia
povinnej školskej dochádzky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného
zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty
rok veku, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie
a všeobecného lekára pre deti a dorast.
(2)
O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy34) do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie
začať. Riaditeľ školy do 30. júna zašle zoznam detí prijatých na plnenie povinnej
školskej dochádzky obci, v ktorej majú trvalý pobyt, ktorý obsahuje meno, priezvisko,
dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.
(3)
Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku
a dosiahlo školskú spôsobilosť.
(4)
Do nultého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia,
u ktorého je predpoklad, že jeho zaradením do nultého ročníka sa jeho vývin vyrovná.
Do nultého ročníka sa prijíma aj dieťa podľa § 19 ods. 4 až 7.
(5)
Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného
zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne
určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú
formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.
§ 61
(1)
O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ
školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia
výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia
dieťaťa. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.
(2)
Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý
nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania
jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode
s lekárom.
(3)
Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo
jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení
príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi
žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného
zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný
zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 10.
Tretí oddiel
Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách
§ 62
Predpoklady prijatia na vzdelávanie
(1)
Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý
uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(2)
Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného
vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne
vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil
podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže
byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a v príslušnom školskom roku úspešne ukončil ôsmy ročník vzdelávacieho programu základnej
školy a splnil podmienky prijímacieho konania alebo získal nižšie stredné vzdelanie
podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(4)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania
môže byť prijatý uchádzač, ktorý neukončil vzdelávací program základnej školy v poslednom
ročníku alebo posledný ročník neukončil úspešne.
(5)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť
prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(6)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania
môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(7)
Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania
v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(8)
Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal stredné
odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(9)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného zdokonaľovacieho štúdia môže
byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(10)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného štúdia môže
byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(11)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v strednej
odbornej škole môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie
podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(12)
Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej
školy.
(13)
Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania je splnenie kritérií
na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným
právnym predpisom.
(14)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam študijných
odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností,
zručností alebo nadania.
§ 63
Prihlášky na vzdelávanie
(1)
Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača môže podať dve prihlášky na
vzdelávanie na tlačive podľa vzoru, ktorý je schválený a zverejnený ministerstvom
školstva na dve stredné školy alebo na dva odbory vzdelávania tej istej strednej školy;
v odôvodnených prípadoch môže podať ďalšie dve prihlášky na štúdium v odboroch vzdelávania,
ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku
podľa § 66 ods. 7.
(2)
Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podáva prihlášku riaditeľovi
základnej školy, ktorú žiak navštevuje, do 20. februára na štúdium v odboroch vzdelávania,
ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania; do 10. apríla
na ostatné odbory vzdelávania. Na prihláške uvedie termín prijímacej skúšky. Riaditeľ
základnej školy odošle prihlášku na strednú školu
a)
do 28. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania,
b)
do 20. apríla na ostatné odbory vzdelávania.
(3)
Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy, podáva prihlášku priamo na strednú
školu v termíne podľa odseku 2. Jeho prospech uvedený v prihláške potvrdzuje základná
škola, ktorú navštevoval. Ak to nie je možné, k prihláške pripojí svoje vysvedčenia
zo základnej školy alebo ich úradne osvedčené kópie.
(4)
Termíny podľa odseku 2 sa nevzťahujú na uchádzača, ktorý je mladistvým odsúdeným
vo výkone trestu odňatia slobody.
(5)
Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške vyjadrenie všeobecného lekára
o schopnosti študovať zvolený odbor výchovy a vzdelávania.
(6)
Na prihláške na vzdelávanie sa vyžadujú tieto osobné údaje:
a)
meno a priezvisko, rodné číslo, vyučovací jazyk, štátne občianstvo, potvrdenie o
zdravotnej spôsobilosti žiaka, výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka na základnej škole,
b)
meno a priezvisko, adresa a telefónny kontakt zákonných zástupcov.
(7)
Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej olympiáde
alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.
(8)
Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme
duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného predpisu.47aa)
Organizácia prijímacieho konania
§ 64
(1)
Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, určí ministerstvo
školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných
škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania rovnaké; zverejnia ich do 15.
októbra.
(2)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží
zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh na počet tried prvého ročníka pre
prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory
alebo jednotlivé učebné odbory a návrh na počet spoločných tried prvého ročníka pre
prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé príbuzné študijné
odbory alebo jednotlivé príbuzné učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy47a) predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej
pôsobnosti stredná škola patrí.
(3)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne do 30. septembra o počte tried
prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci
školský rok.
(4)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne o návrhu počtu tried a počtu žiakov
prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti
pre nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra tak, aby počet žiakov do týchto
tried neprekročil 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Návrh
prerokuje s príslušným zriaďovateľom.
§ 65
(1)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady
školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried
prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Ak ide o strednú odbornú školu,
v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
v rámci počtu žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, riaditeľ strednej
odbornej školy určí samostatne aj počet žiakov, ktorých možno prijať do študijného
odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje
v systéme duálneho vzdelávania. Tieto údaje zverejní
a)
do 1. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania,
b)
do 31. marca na ostatné odbory vzdelávania.
(2)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej
skúšky, jej obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v základnej škole. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie
skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre oba termíny prijímacieho konania
podľa § 66 ods. 6. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr v termíne
podľa odseku 1; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky
určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.
(3)
Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné
vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej
skúšky, obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v základnej škole, jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky
a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre oba termíny prijímacieho konania podľa
§ 66 ods. 6 určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak
bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Riaditeľ strednej školy
je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr v termíne podľa odseku 1; pre žiakov
so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich
zdravotné znevýhodnenie.
(4)
Riaditeľ strednej odbornej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť
kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej časti do prvého ročníka
vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania a do prvého ročníka
vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ak ide o prijímanie do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava
poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej
školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.
(5)
Pri prijímaní žiaka, ktorý v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka základnej
školy dosiahol v každom predmete samostatne úspešnosť najmenej 90 %, rozhoduje riaditeľ
školy bez prijímacej skúšky; toto sa nevzťahuje na školu so vzdelávacím programom
učebného odboru alebo študijného odboru, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych schopností,
zručností alebo nadania.
(6)
Kritériá podľa odsekov 4 a 5 oznámi riaditeľ školy najneskôr v termíne podľa odseku
1.
(7)
Riaditeľ strednej školy odošle rozhodnutie o prijatí žiaka bez prijímacej skúšky
podľa odseku 4 alebo odseku 5 najneskôr 7 dní pred termínom konania prijímacích skúšok.
Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne
a)
uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania
a
b)
ostatných uchádzačov.
(8)
Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností
alebo nadania, sa prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné konzervatórium a
gymnázium so zameraním na telesnú výchovu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.
(9)
Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnáziu možno prijať uchádzača
len do prvého ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do vyšších ročníkov
stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií nevzťahujú.
§ 66
Prijímacia skúška
(1)
Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie
príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.
(2)
V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy.
(3)
Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na
štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z vyučovacích
predmetov koná takto:
a)
zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom
odboru vzdelávania v základnej škole,
b)
z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný
zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.
(4)
Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú školu
s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1.
Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej
škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium
na strednej škole.
(5)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí, aby riaditelia stredných škôl
v jeho územnej pôsobnosti určili na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo
nadania uchádzača termíny v čase od 15. marca do 30. apríla tak, aby sa termíny tohto
overenia na jednotlivých stredných školách nezhodovali.
(6)
Prijímacie skúšky do stredných škôl okrem skúšok podľa odseku 5 sa konajú v dvoch
termínoch v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných dôvodov sa môžu
skončiť v utorok a v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z organizačných dôvodov
sa môžu skončiť v piatok. Ak termín konania prijímacích skúšok pripadne na deň pracovného
pokoja, termín konania prijímacej skúšky sa posúva na nasledujúci pracovný deň.
(7)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom,
či sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest
pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka. Toto rozhodnutie zverejní
najneskôr do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok
a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.
(8)
Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred
termínom ich konania.
(9)
Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške
v riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom
týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo zákonný
zástupca maloletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej
skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých
prijíma do prvého ročníka.
(10)
Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom
roku, pre ktorý sa skúška vykonala.
Rozhodovanie o prijatí
§ 67
(1)
O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne35) riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie
prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných
predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.
(2)
Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť
na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.
(3)
Riaditeľ strednej školy prednostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť,
pred uchádzačmi, ktorí rovnako vyhovujú kritériám prijímacieho konania.
(4)
Riaditeľ strednej odbornej školy na základe výsledkov prijímacieho konania prijíma
samostatne
a)
uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania
a
b)
ostatných uchádzačov.
(5)
Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že uchádzač je úspešným
riešiteľom predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá súvisí s odborom vzdelávania,
o ktorý sa uchádza, a na výsledky dosiahnuté v celoslovenskom testovaní žiakov deviatych
ročníkov základných škôl.
§ 68
(1)
Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov na výveske školy podľa výsledkov
prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa termínu konania prijímacej skúšky
podľa § 66 ods. 5 a 7, pri ostatných prijímacích skúškach podľa § 66 ods. 6 do troch pracovných dní odo dňa konania druhého termínu prijímacej skúšky. Ak ide
o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme
duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam
uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné
vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných
uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní a informáciu,
či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne.
(2)
Riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie o prijatí najneskôr
v lehote podľa odseku 1.
(3)
Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi stredná škola termín, miesto a
spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Stredná škola vykoná
zápis prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie o prijatí na štúdium
na strednú školu, na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná základná škola;
základná škola vydá uchádzačovi o štúdium iba jeden zápisný lístok, ktorý je prenosný.
Zápisný lístok si ponechá stredná škola, na ktorú sa uchádzač zapíše. Ak je uchádzač
úspešný aj na ďalšej strednej škole a uprednostní štúdium na tej strednej škole, zruší
zápis, vyzdvihne si zápisný lístok a odovzdá ho tej strednej škole, na ktorú sa zapíše.
Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie, ktorým bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej
škole, je neplatné.
(4)
Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný
zástupca maloletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu o neprijatí riaditeľa cirkevnej strednej školy alebo riaditeľa súkromnej
strednej školy môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podať žiadosť
o preskúmanie rozhodnutia do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(5)
Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných
prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému zamestnancovi,
ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej škole.
§ 69
Prijímanie na externú formu štúdia, kombinovanú formu štúdia a na nadväzujúce formy
odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách
(1)
O počte tried prvého ročníka externej formy štúdia alebo kombinovanej formy štúdia
v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne riaditeľ školy po
dohode so zriaďovateľom každoročne do 30. apríla.
(2)
O počte žiakov v triedach dennej formy štúdia nadväzujúcej formy odborného vzdelávania
a prípravy rozhodne riaditeľ školy so súhlasom zriaďovateľa každoročne do 30. apríla.
(3)
Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási,
do 31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu podať
prihlášku do 31. júla. Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore
alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme
duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave
žiaka v systéme duálneho vzdelávania.
(4)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej
skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné
podmienky prijatia na štúdium. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného
odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie
skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium určí riaditeľ strednej odbornej školy
spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej
rade školy. Tieto podmienky zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích
skúšok.
(5)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy môže určiť kritériá
na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky. Ak ide o prijímanie do študijného odboru
alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme
duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu
so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.
(6)
Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr desať dní
pred termínom konania prijímacích skúšok.
(7)
Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch. Prvým termínom je posledný úplný júnový
týždeň a druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania skúšky určí
riaditeľ strednej školy.
(8)
Overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania uchádzačov, ak sa takéto overenie
vyžaduje, je súčasťou prijímacej skúšky.
(9)
Riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov
prijímacieho konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Pri tomto rozhodovaní
berie do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania
a na výkon povolania.
(10)
Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne
a)
uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania
a
b)
ostatných uchádzačov.
§ 70
Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl
(1)
Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý nie je žiakom inej
strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti zákonného zástupcu
maloletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie prijímacej skúšky,
ktorej predmetom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej strednej školy určeného
vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu.
(2)
Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej školy, na
ktorú sa uchádzač hlási.
(3)
Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých štúdium sa končí
maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších ročníkoch štúdia
poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,
možno prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý úspešne vykonal záverečnú
skúšku, prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky, ktoré určil riaditeľ
strednej školy.
(4)
Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na prijímanie uchádzača, ktorý sa bude pripravovať v
systéme duálneho vzdelávania.
§ 71
(1)
Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy v školstve a samosprávnemu
kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných
školách.
(2)
Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy
v školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených žiakov, o
počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto údaje poskytnúť
aj riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.
(3)
Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 7 prijatí na štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom skončení
deviateho ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a
nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy
v školstve zabezpečí po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom
strednej školy a jeho zriaďovateľom plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej
škole.
(4)
Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú dochádzku,
určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve
po prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym krajom.
ŠIESTA ČASŤ
UKONČOVANIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V STREDNÝCH ŠKOLÁCH
§ 72
Spôsoby ukončovania
Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené
a)
záverečnou skúškou,
b)
maturitnou skúškou,
c)
záverečnou pomaturitnou skúškou,
d)
absolventskou skúškou.
§ 73
Záverečná skúška
(1)
Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva
určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú
žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných
činností, na ktoré sa pripravujú.
(2)
Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho
programu príslušného učebného odboru.
(3)
Záverečná skúška sa člení na písomnú časť, praktickú časť a ústnu časť. Praktická
časť záverečnej skúšky sa vykoná po písomnej časti skúšky a pred ústnou časťou skúšky.
Praktická časť záverečnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania,
sa koná na pracovisku praktického vyučovania,47b) ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval,
nedohodnú inak.
(4)
Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom
období.
(5)
Riadne skúšobné obdobie trvá od 16. júna do 30. júna príslušného školského roka.
Ak si to vyžadujú odborné činnosti, ktoré sa overujú záverečnou skúškou, praktickú
časť záverečnej skúšky možno vykonať aj pred 16. júnom, najskôr však vo februári príslušného
školského roka.
(6)
Mimoriadne skúšobné obdobie je v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského
roka; termín konania záverečnej skúšky určuje riaditeľ školy. Mimoriadne skúšobné
obdobie je určené na vykonanie opravnej záverečnej skúšky alebo náhradnej záverečnej
skúšky. Náhradná záverečná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný
ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru najneskôr k 15. septembru
a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.
(7)
Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie
dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na záverečnú
skúšku.
§ 74
Maturitná skúška
(1)
Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva
určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení
používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných
činností, na ktoré sa pripravujú.
(2)
Maturitná skúška v strednej odbornej škole a konzervatóriu pozostáva z teoretickej
časti maturitnej skúšky a odbornej zložky maturitnej skúšky. Odborná zložka maturitnej
skúšky sa člení na teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť
odbornej zložky maturitnej skúšky. Cieľom odbornej zložky maturitnej skúšky je overenie
vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími
štandardmi. V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke maturitnej skúšky zohľadňuje
nadväznosť na príslušný učebný odbor.
(3)
Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej časti a internej
časti.
(4)
Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný
ročník štúdia vzdelávacieho programu študijného odboru a ak vykonal externú časť maturitnej
skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky; v zdravotníckych odboroch vzdelávania
môže žiak vykonať praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky až po ukončení
posledného ročníka štúdia vzdelávacieho programu študijného odboru.
(5)
Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných vyučovacích
predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom
pláne školy, v ktorých sa vzdelával.
(6)
Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti
Spoločného európskeho referenčného rámca.
(7)
Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov. Vykonaním dobrovoľnej
maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky,
internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti maturitnej skúšky
alebo ich kombinácie. V riadnom skúšobnom období môže žiak dobrovoľne konať maturitnú
skúšku najviac z dvoch predmetov.
(8)
V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi
medzinárodnou zmluvou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto zmluvy a podľa vykonávacieho
protokolu.
(9)
V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov podľa
§ 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného medzinárodného programu.
Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje za rovnocennú
s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.
(10)
Žiak podľa § 44 ods. 8 a žiak podľa § 42 ods. 5 vykoná maturitnú skúšku len z odbornej zložky maturitnej skúšky.
(11)
Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme
duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania, ak sa stredná
odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.
§ 75
Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku
(1)
Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej
škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru
v konzervatóriu do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmety, ktoré
si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania
maturitnej skúšky.
(2)
Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej
škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru
v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30.
septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmet, ktorý si na skúšku zvolil. Žiak
so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky z ďalšieho
predmetu.
(3)
Zmenu predmetov alebo zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo dodatočné
prihlásenie podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi triednemu učiteľovi najneskôr
do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch, najmä ak ide o dlhodobý
pobyt v zahraničí, zdravotný stav, povoliť iný termín, najneskôr do 31. januára.
§ 76
Externá a interná časť maturitnej skúšky
(1)
Externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý zadáva a vyhodnocuje Národný
ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154 ods. 5 písm. a). Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej
republiky. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a oprave testov vykonáva
pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, na ktorej sa externá časť
maturitnej skúšky koná.
(2)
Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 74 ods. 8, nie je záväzné vykonanie externej časti maturitnej skúšky podľa odseku 1 a písomnej
formy internej časti maturitnej skúšky z tých predmetov, ktorých formu maturitnej
skúšky osobitne ustanovuje medzinárodná zmluva.
(3)
Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z
predmetu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 5 vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka,
ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa § 75 ods. 1.
(4)
Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky sa môže
konať aj formou
a)
ústnou,
b)
praktickou,
c)
predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,
d)
obhajoby komplexnej odbornej práce alebo projektu alebo úspešnej súťažnej práce,
e)
realizácie a obhajoby experimentu,
f)
kombinácie foriem podľa písmen a) až e).
(5)
Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky tvorí súbor tém alebo zadaní, ktoré
zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154 ods. 5 písm. a). Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom
území Slovenskej republiky.
(6)
Interná časť maturitnej skúšky je verejná okrem jej písomnej formy podľa odseku 5.
(7)
Žiak môže vykonať v jeden deň internú časť maturitnej skúšky okrem písomnej formy
internej časti maturitnej skúšky podľa odseku 5 a praktickej časti odbornej zložky
maturitnej skúšky najviac z troch predmetov.
(8)
Žiak vykoná internú časť maturitnej skúšky okrem písomnej formy a praktickej časti
odbornej zložky maturitnej skúšky v priebehu najviac piatich pracovných dní.
(9)
Žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku, v ktorom sa predmet vyučoval. Ak si žiak bilingválneho
vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky, vykoná ju rovnakým spôsobom
a v rovnakom jazyku ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje v slovenskom jazyku. Ak
sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch vyučovacích jazykoch,
žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku v súlade so školským vzdelávacím programom.
(10)
Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej
skúšky podľa odsekov 1 a 5 uskutočnila v rozpore s týmto zákonom alebo sa nedodržala
zásada rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu,48) minister školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister školstva“) vyhlási konanie
tejto skúšky za neplatné. Nový termín konania skúšky vyhlási minister školstva.
(11)
Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy
podľa odseku 5 sa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní nezúčastňuje na vyučovaní.
Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku.
§ 77
Termíny konania maturitnej skúšky
(1)
Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom
období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského roka, mimoriadne
skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri,
alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(2)
Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej
skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.
(3)
Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej správy v
školstve.49)
(4)
Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky
alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka, ktorý
úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru, a pre žiaka podľa
§ 89 ods. 2.
(5)
Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v apríli až máji príslušného školského roka alebo v riadnom skúšobnom období
nasledujúceho školského roka. Opravný termín maturitnej skúšky z externej časti maturitnej
skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo
v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška
a opravná maturitná skúška z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy
podľa § 76 ods. 5 sa koná v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(6)
Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky
externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky
podľa § 76 ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.
(7)
Na opravnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi školy do 30. júna,
ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského roka, alebo do 30. septembra
nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná v riadnom skúšobnom období
nasledujúceho školského roka.
(8)
Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky externej
časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov
1 a 5 určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 30 dní pred
konaním maturitnej skúšky.
§ 78
Záverečná pomaturitná skúška
(1)
Žiak môže konať záverečnú pomaturitnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník
štúdia.
(2)
Záverečná pomaturitná skúška je odborná skúška, v ktorej sa overuje úroveň zdokonalenia
alebo inovácie odborných vedomostí a zručností žiaka získaných pomaturitným zdokonaľovacím
štúdiom alebo inovačným štúdiom.
(3)
Záverečná pomaturitná skúška sa skladá z teoretickej časti a praktickej časti. Podľa
charakteru príslušného študijného odboru môže byť súčasťou praktickej časti písomné
alebo grafické riešenie úloh. Teoretická časť je ústna.
(4)
Záverečná pomaturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni, v mimoriadnom
skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín
určuje riaditeľ strednej školy.
§ 79
Absolventská skúška
(1)
Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.
(2)
Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických
vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou
sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská
skúška obsahuje
a)
na konzervatóriu absolventské výkony z hlavného odboru štúdia alebo hlavných odborov
štúdia, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej
prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,
b)
na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku
z pedagogickej prípravy,
c)
na strednej odbornej škole, v ktorej sa žiaci pripravujú na výkon povolaní a odborných
činností v umení, praktickú skúšku z hlavného odboru štúdia vrátane obhajoby absolventskej
písomnej práce, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného
študijného odboru; súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej
prípravy,
d)
na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného
študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,
e)
na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu
a komplexnú skúšku z odborných predmetov.
(3)
Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom
období.
(4)
Riadne skúšobné obdobie je v júni príslušného školského roka. Absolventské výkony
podľa odseku 2 písm. a) a b) možno vykonať aj pred júnom, najskôr však vo februári
príslušného školského roka.
(5)
Mimoriadne skúšobné obdobie je v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského
roka; termín konania absolventskej skúšky určuje riaditeľ školy. Mimoriadne skúšobné
obdobie je určené na vykonanie opravnej absolventskej skúšky alebo náhradnej absolventskej
skúšky. Náhradná absolventská skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný
ročník vzdelávacieho programu príslušného študijného odboru najneskôr k 15. septembru
a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.
Maturitné komisie
§ 80
(1)
Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej skúšky zabezpečujú
tieto maturitné komisie:
a)
ústredná maturitná komisia,
b)
školská maturitná komisia,
c)
predmetová maturitná komisia.
(2)
Ústredná maturitná komisia plní tieto úlohy:
a)
vyjadruje sa k harmonogramu maturitných skúšok,
b)
vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,
c)
vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
d)
vyjadruje sa ku skutočnostiam uvedeným v § 76 ods. 10,
e)
predkladá ministerstvu školstva výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej
skúšky.
(3)
Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister
školstva.
(4)
Dohľad nad priebehom maturitných skúšok vykonáva predseda školskej maturitnej komisie.
Školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových
maturitných komisií.
(5)
Maturitné skúšky sa z jednotlivých vyučovacích predmetov konajú pred predmetovými
maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a dvaja skúšajúci.
V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných
komisií pre daný predmet.
(6)
Odborná zložka maturitnej skúšky v študijnom odbore sa koná pred predmetovou maturitnou
komisiou pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovou maturitnou
komisiou pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
(7)
Predmetovú maturitnú komisiu pre odbornú zložku maturitnej skúšky tvorí predseda,
skúšajúci učitelia odborných predmetov a skúšajúci zástupca príslušnej inštitúcie
podieľajúcej sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa
osobitného predpisu49a) (ďalej len „stavovská organizácia“), ak ho stavovská organizácia deleguje; v príslušnom
študijnom odbore, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik, aj skúšajúci majster odbornej
výchovy, pričom počet skúšajúcich učiteľov odborných vyučovacích predmetov určí riaditeľ
školy podľa náročnosti a špecifík príslušného študijného odboru.
(8)
Predmetovú maturitnú komisiu pre odbornú zložku maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa
pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, tvorí predseda, skúšajúci učitelia odborných
vyučovacích predmetov a skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak
pripravuje; v príslušnom študijnom odbore, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik, aj
skúšajúci majster odbornej výchovy, pričom počet skúšajúcich učiteľov odborných vyučovacích
predmetov určí riaditeľ školy podľa náročnosti a špecifík príslušného študijného odboru.
(9)
Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva
do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve50) na základe návrhov riaditeľov stredných škôl na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania.
Predseda predmetovej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu
školskej maturitnej komisie.
(10)
V triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody,
školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, podpredseda, riaditeľ školy a predsedovia
predmetových maturitných komisií.
(11)
Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré
vznikli na základe medzinárodnej dohody, vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca.
Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu predmetovej
maturitnej komisie.
(12)
Podpredseda školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré
vznikli na základe medzinárodnej dohody, sa vymenúva do 15. marca zahraničnou stranou.
(13)
Skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy
z pedagogických zamestnancov školy; v osobitných prípadoch, najmä ak škola nemá dostatočný
počet skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie, môže skúšajúcich vymenovať aj z
pedagogických zamestnancov inej školy s ich súhlasom a po dohode s jej riaditeľom.
(14)
Skúšajúceho predmetovej maturitnej komisie, ktorého delegovala stavovská organizácia
a skúšajúceho predmetovej maturitnej komisie, ktorým je zástupca zamestnávateľa, u
ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, vymenuje riaditeľ školy
do 30. apríla.
(15)
V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných
komisií. O počte predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky
maturitnej skúšky a predmetových maturitných komisií pre praktickú časť odbornej zložky
maturitnej skúšky, o mieste a dátume konania teoretickej časti odbornej zložky maturitnej
skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky orgán miestnej štátnej
správy v školstve písomne informuje stavovské organizácie do 8. marca.
§ 81
(1)
Predsedom školskej maturitnej komisie a predsedom predmetovej maturitnej komisie,
okrem predsedu ústrednej maturitnej komisie, môže byť len pedagogický zamestnanec,
ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.
(2)
Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu.
(3)
Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie nemožno
vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa maturitná skúška koná.
(4)
Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním môže
byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa
a)
kvalifikačné predpoklady a má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka
alebo
b)
kvalifikačné predpoklady a druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.
(5)
Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním v
predmetoch, z ktorých sa koná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický
zamestnanec, ktorý
a)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu a úspešne vykonal štátnu
jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo
b)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu a druhý vyučovací jazyk
je jeho materinský jazyk alebo
c)
úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý
vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.
(6)
Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého sa skúška vykonáva.
(7)
Skúšajúci predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním v
predmetoch, ktorých skúška sa koná v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický
zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého
sa skúška koná a z ktorých aspoň jeden má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho
jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.
(8)
Skúšajúci zástupca stavovskej organizácie a skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u
ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, musí spĺňať tieto predpoklady:
a)
má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore alebo v
príbuznom študijnom odbore a
b)
vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných
vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného študijného odboru.
§ 82
(1)
Predseda školskej maturitnej komisie
a)
kontroluje pripravenosť a organizáciu maturitnej skúšky,
b)
kontroluje správnosť protokolu o maturitnej skúške,
c)
podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,
d)
vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odosiela príslušnému
orgánu štátnej správy v školstve.
(2)
Predseda predmetovej maturitnej komisie
a)
riadi prácu predmetovej maturitnej komisie,
b)
kontroluje pripravenosť maturitnej skúšky z príslušného predmetu,
c)
zodpovedá za priebeh a hodnotenie externej časti maturitných skúšok z predmetu maturitnej
skúšky,
d)
zodpovedá za správnosť protokolu o externej časti maturitných skúšok,
e)
schvaľuje do 30. apríla maturitné zadania alebo témy ústnej formy internej časti
maturitnej skúšky z príslušného predmetu a ak má pochybnosti, požiada o stanovisko
Štátnu školskú inšpekciu,7) v prípade stredných zdravotníckych škôl ministerstvo zdravotníctva,
f)
kontroluje hodnotenie písomnej formy internej časti maturitných skúšok,
g)
podieľa sa na skúšaní a klasifikácii žiaka,
h)
zodpovedá za klasifikáciu žiaka,
i)
vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z predmetu maturitnej
skúšky, ktorú odovzdá predsedovi školskej maturitnej komisie.
(3)
Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať,
zastúpi ho riaditeľ školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.
(4)
Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať,
zastúpi ho riaditeľ školy alebo zástupca riaditeľa školy, ak nie je vymenovaný nový
predseda.
(5)
Riaditeľ školy môže na odbornú zložku maturitnej skúšky prizvať so súhlasom predsedu
predmetovej maturitnej komisie odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom
predsedu predmetovej maturitnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka
nehodnotí.
Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku a skúšobná komisia pre absolventskú skúšku
§ 83
(1)
Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú
skúšku.
(2)
Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.
(3)
Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú
a)
predseda,
b)
podpredseda,
c)
triedny učiteľ.
(4)
Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú
a)
majster odbornej výchovy a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo
učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov,
b)
skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho
vzdelávania,
c)
skúšajúci zástupca stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje;
to neplatí, ak má skúšobná komisia pre záverečnú skúšku ďalšieho člena podľa písmena
b).
(5)
Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a podpredsedom skúšobnej komisie
pre záverečnú skúšku môže byť pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady
podľa osobitného predpisu51) a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.
(6)
Člen skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa odseku 4 písm. b) a c) musí spĺňať
tieto predpoklady:
a)
má najmenej stredné odborné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore alebo v príbuznom
učebnom odbore a
b)
vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných
vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného učebného odboru.
(7)
Riaditeľ školy môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku prizvať
na záverečnú skúšku odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu
skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka
nehodnotí.
§ 84
(1)
Organizáciu a priebeh absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre absolventskú
skúšku.
(2)
Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.
(3)
Stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú
a)
v strednej odbornej škole
1.
predseda,
2.
podpredseda,
3.
triedny učiteľ,
b)
v konzervatóriu
1.
predseda,
2.
podpredseda,
3.
vedúci oddelenia,
(4)
Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú
a)
v strednej odbornej škole
1.
učiteľ odborných vyučovacích predmetov,
2.
prísediaci učiteľ,
3.
skúšajúci zástupca alebo zástupcovia zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje
v systéme duálneho vzdelávania,
4.
skúšajúci zástupca stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje;
to neplatí, ak má skúšobná komisia pre absolventskú skúšku ďalšieho člena podľa tretieho
bodu,
b)
v konzervatóriu
1.
učiteľ odborných vyučovacích predmetov,
2.
prísediaci učiteľ.
(5)
Predsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť pedagogický zamestnanec,
ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu51) a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe; v strednej zdravotníckej škole
aj dva roky odbornej zdravotníckej praxe.
(6)
Podpredsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť pedagogický zamestnanec,
ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu51) a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.
(7)
Člen skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa odseku 4 písm. a) tretieho a
štvrtého bodu musí spĺňať tieto predpoklady:
a)
má najmenej vyššie odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore alebo v príbuznom
študijnom odbore a
b)
vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných
vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného študijného odboru.
(8)
Prísediaci učiteľ musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu.51)
(9)
Riaditeľ školy môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku
prizvať na absolventskú skúšku odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom
predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku dávať žiakovi otázky; odborník
z praxe žiaka nehodnotí.
§ 85
(1)
Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva do 15. apríla príslušný
orgán miestnej štátnej správy v školstve.
(2)
Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku v strednej odbornej škole vymenúva
do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve; v konzervatóriu
do 31. januára.
(3)
Návrhy na predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a návrhy na predsedu skúšobnej
komisie pre absolventskú skúšku predkladajú príslušnému orgánu miestnej štátnej správy
v školstve riaditelia škôl.
(4)
Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predsedu skúšobnej komisie pre
absolventskú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej
sa záverečná skúška alebo absolventská skúška koná.
(5)
Predsedom skúšobnej komisie pre opravnú skúšku v mimoriadnom skúšobnom období je
riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca.
(6)
Členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa § 83 ods. 3 písm. b) a c) a ods. 4 písm. a) a členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa § 84 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu, písm. b) druhého a tretieho bodu, ods. 4 písm. a) prvého a druhého bodu a písm. b) vymenúva riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy do 30. apríla.
(7)
Členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa § 83 ods. 4 písm. b) a c) a členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa § 84 ods. 4 písm. a) tretieho a štvrtého bodu vymenúva riaditeľ školy do 15. mája.
(8)
O počte skúšobných komisií pre záverečnú skúšku, o mieste a dátume konania záverečnej
skúšky orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje stavovské organizácie
do 22. apríla.
(9)
O počte skúšobných komisií pre absolventskú skúšku v stredných odborných školách,
o mieste a dátume konania absolventských skúšok v stredných odborných školách orgán
miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje stavovské organizácie do 22.
apríla.
(10)
Predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie pre
absolventskú skúšku riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok a hodnotí
úroveň a klasifikáciu skúšok. Po skončení skúšok zvolá záverečnú poradu, na ktorej
zhodnotí priebeh a celkovú úroveň záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(11)
Ak predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie
pre absolventskú skúšku nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, funkciu predsedu
vykonáva podpredseda.
Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia
§ 86
(1)
Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo na záverečnej pomaturitnej skúške sa
vyjadruje percentom úspešnosti, stupňom prospechu alebo percentom úspešnosti s príslušným
percentilom.
(2)
Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej
časti maturitnej skúšky, ak ju koná v riadnom skúšobnom období. Ak sa hodnotenie internej
časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej
skúšky, pri výslednej známke internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne
prospechu žiaka z tohto predmetu počas jeho štúdia.
(3)
Žiak, zákonný zástupca žiaka alebo ním poverená osoba alebo zástupca zariadenia,
v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení ústavnej
starostlivosti (ďalej len „žiadateľ“), môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie
do písomnej práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami
hodnotenia práce do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku. Žiadateľ
môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky voči hodnoteniu
a)
písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5 do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii,7)
b)
ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky
maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii,7)
c)
teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej
vykonania ministerstvu zdravotníctva.52)
(4)
Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu
a)
písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5, môže Štátna školská inšpekcia uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,53)
b)
ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky
maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie
pri zistení nedostatkov pri klasifikácii54) za prítomnosti školského inšpektora,
c)
teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo zdravotníctva
uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálnu
skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.
(5)
Skúška sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.
(6)
Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo všetkých
predmetov maturitnej skúšky.
(7)
Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky, táto
skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej
skúške sa neuvádza.
§ 87
(1)
Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom prospechu.
(2)
Klasifikáciu žiaka z písomnej časti záverečnej skúšky, praktickej časti záverečnej
skúšky alebo ústnej časti záverečnej skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh člena
skúšobnej komisie podľa § 83 ods. 4 písm. a) hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú
skúšku. Ak ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.
(3)
Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie písomnej
časti záverečnej skúšky, klasifikácie praktickej časti záverečnej skúšky a klasifikácie
ústnej časti záverečnej skúšky.
(4)
Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej
skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy
tento žiak vykonal ústnu časť záverečnej skúšky.
§ 87a
(1)
Klasifikácia žiaka na absolventskej skúške je vyjadrená stupňom prospechu.
(2)
Klasifikáciu žiaka z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 schvaľuje skúšobná komisia na návrh učiteľa odborných vyučovacích predmetov, ktorý
je jej členom podľa § 84 ods. 4, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú
skúšku. Ak ide o absolventskú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje na povolanie v systéme
duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa,
u ktorého sa žiak pripravuje.
(3)
Celkové hodnotenie žiaka na absolventskej skúške je určené na základe klasifikácie
jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2.
(4)
Celkové hodnotenie absolventskej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí absolventskej
skúšky podľa § 79 ods. 2 oznámi predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiakovi v deň, kedy tento
žiak vykonal poslednú časť absolventskej skúšky.
§ 88
Opravná skúška
(1)
Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov,
neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť
konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej
časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
(2)
Ak žiak strednej odbornej školy na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej
skúške alebo žiak konzervatória na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z
dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže
žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov,
foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
(3)
Ak bol žiak na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške z jednej časti tejto
skúšky klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku
alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať opravnú
skúšku z tejto časti záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(4)
Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia
posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku internej časti maturitnej skúšky
okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 žiak koná na strednej škole, na ktorej konal maturitnú skúšku. Ak žiak koná opravnú
skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej
skúšky, a koná ju zo všetkých častí, potom ústnu formu internej časti maturitnej skúšky
môže konať v riadnom termíne.
(5)
Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal maturitnú skúšku
alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, školská maturitná
komisia, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú
skúšku môže žiakovi povoliť konať druhú opravnú skúšku z týchto predmetov.
(6)
Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od
ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.
(7)
Žiakovi strednej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch
predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže
školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.
(8)
Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške klasifikovaný
stupňom 5 – nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný
stupňom 5 – nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú
skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú
skúšku alebo celú absolventskú skúšku.
(9)
Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú
skúšku môže žiak na jeho žiadosť opakovať iba raz v riadnom skúšobnom období, najneskôr
do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.
Spoločné ustanovenia o ukončovaní štúdia
§ 89
(1)
Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú
skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník
strednej školy.
(2)
Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške,
maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške, je povinný
sa ospravedlniť riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky.
Ak ho riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží
aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom termíne.
(3)
Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej
skúške alebo absolventskej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude
uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal.
To neplatí, ak ide o maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne prihlásil.
(4)
Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej
skúške alebo absolventskej skúške nevhodným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej
komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, predseda skúšobnej komisie
pre absolventskú skúšku alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.
(5)
Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie
pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, žiak
opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.
(6)
Ak skúšku preruší pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva dozor, a predseda predmetovej
maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda
skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak
opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.
(7)
Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.
§ 90
(1)
Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej
skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky; ak je
poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma
internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5 a koná sa v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka,
vysvedčenie o maturitnej skúške sa vydá najneskôr do desiatich dní od jej konania. Na
vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti maturitnej
skúšky vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení
sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.
(2)
Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa § 74 ods. 8, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške
v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie
v druhom vyučovacom jazyku.
(3)
Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej
skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie pre
záverečnú skúšku.
(4)
Žiakovi strednej odbornej školy sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných
študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške
alebo vysvedčenia o záverečnej skúške aj výučný list.
(5)
Žiakovi strednej odbornej školy sa po úspešnom vykonaní záverečnej pomaturitnej skúšky
vydá vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške.
(6)
Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej
skúške a absolventský diplom.
(7)
Činnosť predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie
a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú
skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je úkonom
vo všeobecnom záujme.56) Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.56) Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve
a)
(8)
Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od počtu dní strávených
na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných nákladov na jeden deň
zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.
(9)
Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov a náročnosti
práce člena komisie.
(10)
Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa odseku 7 vzniknutých
počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného obdobia v septembri.
(11)
Výška nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy je najmenej 23,50
eura a najviac 33,50 eura. Výška paušálnej časti odmeny pre predsedu školskej maturitnej
komisie je najmenej 17,00 eur a najviac 27,00 eur a výška paušálnej časti odmeny pre
predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe,
predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov,
vrátane odborníkov z praxe, je najmenej 7,00 eur a najviac 13,50 eura. Výška odmeny
predsedu predmetovej maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú
skúšku a pre absolventskú skúšku na odskúšaného žiaka je najmenej 1,00 euro a najviac
2,00 eurá. Výška odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane
odborníkov z praxe, členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú
skúšku, vrátane odborníkov z praxe, je na odskúšaného žiaka najmenej 0,50 eura a najviac
1,50 eura.
§ 91
(1)
Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku,
záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy;
to neplatí, ak ide o žiaka šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v
konzervatóriu, ktorý vykonal maturitnú skúšku.
(2)
Ak žiak strednej odbornej školy nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku a bola
mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu
práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.
(3)
Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú
skúšku alebo absolventskú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky
alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského
roka, v ktorom mal štúdium skončiť.
(4)
Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť vykonať
záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú
skúšku.
(5)
Ak žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu nevykonal
v určenom termíne maturitnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška alebo náhradná
maturitná skúška, zostáva žiakom školy. Ak opravnú skúšku alebo náhradnú maturitnú
skúšku nevykoná najneskôr do konca nasledujúceho školského roka, prestáva byť žiakom
školy.
§ 92
(1)
Žiakom prestáva byť aj žiak,
a)
ktorý zanechá štúdium,
b)
ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku,
záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku,
c)
ktorý je zo štúdia vylúčený.
(2)
Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.
§ 93
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam predmetov
maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej časti
maturitnej skúšky, skladbu predmetov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných školách,
podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, podrobnosti o organizácii a forme konania
záverečnej skúšky a absolventskej skúšky a ich jednotlivých častí, spôsob konania
maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pokyny na vykonávanie externej
časti, písomnej formy internej časti a internej časti maturitnej skúšky, podrobnosti
hodnotenia a klasifikácie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, záverečnej
skúšky a absolventskej skúšky.
SIEDMA ČASŤ
ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI
Prvý oddiel
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením
§ 94
(1)
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením
sa uskutočňuje
a)
v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením;
tieto školy sú špeciálne školy,
b)
v ostatných školách podľa tohto zákona
1.
v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného
znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho
procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy;
niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo
špeciálnej triedy,
2.
v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy;
ak je to potrebné, takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho
programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie
a poradenstva; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom
oboznámiť.
(2)
Pri výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným
znevýhodnením sa postupuje podľa vzdelávacích programov pre
a)
deti a žiakov s mentálnym postihnutím,
b)
deti a žiakov so sluchovým postihnutím,
c)
deti a žiakov so zrakovým postihnutím,
d)
deti a žiakov s telesným postihnutím,
e)
deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,
f)
deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
g)
deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,
h)
deti a žiakov hluchoslepých,
i)
žiakov s vývinovými poruchami učenia,
j)
žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,
k)
deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,
l)
deti a žiakov s poruchami správania.
Vzdelávacie programy podľa písmen a) až l) sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov.
(3)
Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy alebo špeciálnej
školy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa
alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje
jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
(4)
V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú špeciálnou školou, pôsobí
školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd alebo školský psychológ,
ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným
znevýhodnením vzdelávaných v špeciálnych triedach.
§ 95
(1)
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným
znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách:
a)
materská škola,
b)
základná škola,
c)
stredné školy,
d)
praktická škola,
e)
odborné učilište.
(2)
Základná škola, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích
programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, sa označuje špeciálna základná
škola.
(3)
Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia
po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích
potrieb vykonaných zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.
(4)
Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím špeciálnych
učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré spolu s učebnicami a špeciálne upravenými
učebnými textami podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka
poskytuje bezplatne škola, v ktorej sa vzdeláva.
(5)
Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.
(6)
Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje ich
špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, na základe ktorých sa môžu tieto školy vnútorne
diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.
(7)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia tohto zákona
o materskej škole, základnej škole a strednej škole na školy podľa odseku 1. Ustanovenia
pre školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na špeciálne triedy, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(8)
Špeciálne triedy sa v školách podľa odseku 1 nezriaďujú.
(9)
Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného znevýhodnenia
pomáhajú prekonávať asistenti učiteľa.
§ 96
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením
(1)
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie
podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až h), k) a l).
(2)
Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať
detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä
z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším
počtom detí, najmenej však s počtom štyri.
(3)
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy,
do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením.
Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Riaditeľ
školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
§ 97
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1)
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2.
(2)
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací
program.
(3)
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až jedenásť
ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre
žiakov podľa § 2 písm. k), ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť
a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy so vzdelávacím
programom podľa § 95 ods. 1 písm. b). Absolvovanie prípravného ročníka sa považuje za prvý rok plnenia povinnej školskej
dochádzky.
(4)
Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa
§ 94 ods. 2 písm. g) nezriadi škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie vykonávať pedagogický
zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(5)
Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii
s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na
a)
variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,
b)
variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,
c)
variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo
pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi
preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo
B.
(6)
Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením
a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch
možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v
nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ
školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
§ 98
Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1)
V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a
vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).
(2)
V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania
až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.
(3)
Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla
zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov
a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch,
najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj
s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole
možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť
prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
§ 99
Praktická škola
(1)
Praktická škola je typ školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie
a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím
alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým
stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole.
Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu,
na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci
zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.
(2)
V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy
praktické vyučovanie.
(3)
Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak
počet žiakov klesne pod osem.
(4)
V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov a najmenej štyria žiaci;
v triede s rôznymi ročníkmi môže byť najviac osem žiakov a najmenej štyria žiaci.
V triede praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím alebo v triede pre
žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami môže byť najviac
šesť žiakov a najmenej štyria žiaci; to platí aj pre triedy s rôznymi ročníkmi.
(5)
V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím je spravidla na
výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj asistent učiteľa.
(6)
Praktická škola má tri ročníky; žiaci viacerých ročníkov sa môžu vzdelávať v jednej
triede. Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych
zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím programom. Dokladom
o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania činností, ktoré
je žiak schopný vykonávať.
(7)
Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov sa vykonáva činnosťou
na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej školy. Pracovisko
praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím na obsah vzdelávania.
(8)
O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy rozhoduje riaditeľ
praktickej školy.
(9)
Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo
s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek 18 rokov
a neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.
(10)
Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov sa žiaci delia na skupiny.
(11)
Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce nižšie
stredné odborné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 100
Odborné učilištia
(1)
Odborné učilište je typ školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy a vzdelávania
poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností žiakom s mentálnym
postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím.
(2)
V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy
praktické vyučovanie.
(3)
Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak
počet žiakov klesne pod osem.
(4)
Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom
učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie,
ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania
kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na
a)
zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,
b)
zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,
c)
vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej
skúške a výučný list.
(5)
Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností
žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých
pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.
(6)
Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov výchovy a vzdelávania
prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.
(7)
Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím,
ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované.
Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí, či bude žiak
pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa,
alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole.
(8)
V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov a najmenej štyria žiaci; riaditeľ
školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
V triede odborného učilišťa pre žiakov s viacnásobným postihnutím môže byť najviac
desať žiakov. V triedach odborného učilišťa pri reedukačnom centre alebo pri diagnostickom
centre je počet žiakov zhodný s maximálnym počtom žiakov vo výchovnej skupine. V skupine
odborného výcviku v odbornom učilišti môže byť najviac sedem žiakov; v skupine žiakov
s viacnásobným postihnutím môžu byť najviac piati žiaci.
(9)
V odborných učilištiach možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko učebných odborov.
§ 101
Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy
(1)
Do odborného učilišťa sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci s mentálnym
postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili vzdelávanie
v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.
(2)
Do praktickej školy sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci s mentálnym
postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili základnú školu
alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje zvládnuť prípravu
v odbornom učilišti.
(3)
Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo
dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí dovŕšili
vek 18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej škole, a to
aj vtedy, ak nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.
(4)
Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy sa primerane
vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.
§ 102
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o
organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách,
spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní žiakov do týchto škôl, podrobnosti o
osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania
žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl a ustanoví sústavu učebných odborov
a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach a praktických školách a podrobnosti
o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.
Druhý oddiel
§ 103
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách
podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj
a)
intelektového nadania detí a žiakov
1.
všeobecného intelektového nadania,
2.
špecifického intelektového nadania,
b)
umeleckého nadania detí alebo žiakov,
c)
športového nadania detí alebo žiakov.
(2)
Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie
schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným
intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe
diagnostiky vykonanej zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.
(3)
Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých oblastí,
a to najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej.
(4)
Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí individuálneho
alebo kolektívneho športu.
(5)
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje prostredníctvom
vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.
(6)
V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného
nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a
organizačných foriem vyučovania.
(7)
Pre rozvíjanie nadania vytvárajú
a)
inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,
b)
individuálne podmienky školy.
(8)
Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie zriaďovanie tried
alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.
(9)
Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním alebo žiakom s nadaním
vytvárajú tým, že sa im umožní
a)
vzdelávať sa v predmetoch vzdelávacieho programu základnej školy v materskej škole,
b)
prijatie do školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,
c)
rozšírené vyučovanie predmetov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole a
strednej škole,
d)
preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,
e)
absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,
f)
absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku,
g)
získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu ako
určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,
h)
súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú
nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,
i)
vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,
j)
vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,
k)
diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.
(10)
Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach pre deti s nadaním
a žiakov s nadaním.
(11)
Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká škola,
jazyková škola a centrum voľného času.
§ 104
Školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje
vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch.
Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:
a)
materské školy,
b)
základné školy,
c)
stredné školy.
(2)
Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v materských školách,
v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.
(3)
V triedach podľa odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj ich nadania
uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania
a rozšíreným vyučovaním predmetov pre oblasti podľa § 103 ods. 1.
(4)
Rozšírené vyučovanie predmetov je súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.
(5)
Pre deti alebo žiakov podľa § 103 ods. 1 sa môžu zriadiť školy alebo triedy.
(6)
Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sú školy
alebo triedy s rozšíreným vyučovaním prírodovedných alebo spoločensko-vedných predmetov.
(7)
Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú školy
alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na podporovanie a rozvíjanie intelektového nadania
žiakov so zohľadnením rozvoja celej osobnosti a na prevenciu a nápravu problémových
prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.
(8)
Vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka môže zabezpečovať aj asistent učiteľa, ak
je intelektovo nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.
(9)
V triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je v prvom až štvrtom ročníku
základnej školy najviac 12 žiakov, v piatom až deviatom ročníku najviac 16 žiakov
a v triede strednej školy najviac 22 žiakov.
(10)
Školy alebo triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové školy alebo
športové triedy.
(11)
Športová trieda sa zriaďuje spravidla pre kolektívne športy.
(12)
Športové triedy v základnej škole sa zriaďujú spravidla na druhom stupni základnej
školy. Pre športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, sa športové triedy v základnej
škole môžu zriadiť aj na prvom stupni základnej školy.
(13)
Športové triedy v stredných školách sa môžu zriadiť od prvého ročníka učebného odboru
alebo študijného odboru.
§ 105
Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa prijímajú deti alebo
žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostnú
úroveň, skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania, ktorých súčasťou
je psychodiagnostické vyšetrenie,60) na preukázané nadanie podľa § 103 ods. 1 písm. a) prvého bodu.
(2)
Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú prijímaní žiaci
na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením výchovnej
prevencie a poradenstva.
(3)
Do športovej školy alebo športovej triedy sa okrem podmienok podľa odseku 1 prijímajú
žiaci aj na základe zdravotnej spôsobilosti.
(4)
Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí alebo žiakov
vydá riaditeľ príslušnej školy do 1. februára.
§ 106
Organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Riaditeľ školy upraví v školskom vzdelávacom programe organizáciu výchovy a vzdelávania
tak, aby zohľadňovala požiadavky a špecifiká výchovy a vzdelávania detí alebo žiakov
podľa druhu ich nadania.
(2)
Škola zabezpečuje rozšírené vyučovanie určených predmetov súvisiacich s rozvojom
nadania.
(3)
Predmet športová príprava sa zabezpečuje formou športových tréningov, sústredení
a účasťou na športových súťažiach.
(4)
Umeleckej alebo športovej prípravy organizovanej školou počas hlavných školských
prázdnin sa môžu zúčastniť aj deti s nadaním alebo žiaci s nadaním pred nástupom do
školy.
(5)
Riaditeľ školy môže rozhodnúť o preradení alebo o vylúčení dieťaťa alebo žiaka zo
vzdelávacieho programu pre neplnenie požiadaviek rozumovej, umeleckej, športovej,
praktickej prípravy alebo zo zdravotných dôvodov na návrh odborného lekára.
(6)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o
diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu,
prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania.
Tretí oddiel
§ 107
Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne
znevýhodneného prostredia
(1)
Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne
znevýhodneného prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych podmienok.
Individuálnymi podmienkami sú:
a)
úprava organizácie výchovy a vzdelávania,
b)
úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, alebo
c)
uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.
(2)
Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne
z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej
školy alebo do špeciálnej triedy materskej školy, špeciálnej triedy základnej školy
alebo do špeciálnej triedy strednej školy.
(3)
Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného
prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej školy alebo do
triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi. To neplatí, ak ide o zaradenie
žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorý je zaradený
a)
do nultého ročníka základnej školy s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo
b)
do špecializovanej triedy podľa § 29 ods. 11.
§ 108
(1)
Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho
prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý,
jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania
a ďalšej dokumentácie podľa § 11 ods. 9 písm. a) riaditeľovi školy; ak ide o maloleté dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť s ďalšou
dokumentáciou podľa § 11 ods. 9 písm. a) predkladá jeho zákonný zástupca.
(2)
Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným znevýhodnením
a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako súčasť špeciálnych výchovných
zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie
získané v týchto školách okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami
pre žiakov s mentálnym postihnutím je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských
školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.
ÔSMA ČASŤ
ŠKOLY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
§ 109
Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú
a)
policajné školy,
b)
školy požiarnej ochrany.
§ 110
Policajné školy
(1)
Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.
(2)
Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo vnútra“) podľa siete policajných škôl;63) vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3)
Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú má
ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným školám
ministerstvo vnútra.
(4)
Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje osobitný
predpis.64)
(5)
Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods. 5 až 10, § 8 a 10, § 12 ods. 3 až 8, § 15, § 19 až 25, § 28 až 31, § 36, 41, § 44, 46, 47a, § 49 až 53, § 55 ods. 10, § 59 až 61, § 62 ods. 1 až 7, 13 a 14, § 63 až 71, § 74 ods. 4 až 9, § 75, 76, § 77 ods. 2, 3, 5 až 8, § 80 až 83, § 86 ods. 2 až 5 a 7, § 87, § 89 ods. 7, § 90, 93, § 94 až 108, § 111 až 143, § 144 ods. 2, 3, 5 až 10, § 146, 149, § 152 písm. e), § 154 až 160.
(6)
Ustanovenia § 2, § 7 ods. 1 až 4, § 9, 13, 14, 35, § 54, § 55 ods. 1 až 9 a ods. 11 až 22, § 56 až 58, § 62 ods. 8 až 11, § 74 ods. 3, § 77 ods. 1 a 4, § 78, 79, § 84, 85, 87a a 88, § 89 ods. 1 až 6, § 144 ods. 1 a 4, § 147 a 148, § 150 a 151 sa na policajné školy vzťahujú primerane.
(7)
Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a
ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium
a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích
programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke,
podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení
a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov,
o získanom vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.
§ 111
Školy požiarnej ochrany
(1)
Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.
(2)
Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra; vo veciach
všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3)
Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo
iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany ministerstvo vnútra.
(4)
Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej ochrany ustanovuje
osobitný predpis.65)
(5)
Na školy požiarnej ochrany sa nevzťahujú ustanovenia § 15, 17, 19, § 28 až 31, § 41, 44, § 49 až 53, § 55 ods. 10, § 59, 60, § 94 až 108, § 110, § 112 až 116, § 119 až 138, § 142, 143, 151, § 154 až 160.
(6)
Ustanovenia § 1 až 14, § 16, 18, § 20 až 26, § 32 až 39, § 42, § 45 až 48, § 54, § 55 ods. 1 až 9 a ods. 11 až 22, § 56 až 58, § 62 až 93, § 109, 117, 140, 141, § 144 až 151, § 152, 153, 161 sa na školy požiarnej ochrany vzťahujú primerane.
(7)
Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej ochrany,
o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia
v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a ich obsahu,
o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu
štúdia v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov škôl požiarnej
ochrany, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho
procesu v školách požiarnej ochrany.
DEVIATA ČASŤ
SÚSTAVA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ
§ 112
(1)
Sústavu školských zariadení tvoria
a)
školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,
b)
špeciálne výchovné zariadenia,
c)
školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,
d)
školské účelové zariadenia.
(2)
Školské zariadenie podľa odseku 1 je právnická osoba, ak tak určí zriaďovateľ.
Prvý oddiel
Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia
§ 113
Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú:
a)
školský klub detí,
b)
centrum voľného času,
c)
školský internát.
§ 114
Školský klub detí
(1)
Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú
školskú dochádzku na základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského
zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie a na oddych v čase mimo vyučovania
a v čase školských prázdnin. Činnosť, ktorú zabezpečuje školský klub detí, nie je
totožná s činnosťou zabezpečovanou centrom voľného času podľa § 116.
(2)
Školský klub detí sa člení na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí
v oddelení určí riaditeľ školy, ktorej je školský klub detí súčasťou, pri dodržaní
požiadaviek podľa osobitného predpisu;32a) počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.
(3)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského
klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí
riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na jedného žiaka v sume neprevyšujúcej
7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ktorý
predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška príspevku na
úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.
(4)
Riaditeľ školy, ktorej je školský klub detí súčasťou, môže rozhodnúť o znížení alebo
odpustení príspevku podľa odseku 3, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že
je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného
predpisu.32)
(5)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotným zabezpečením v školskom
klube detí sa neplatí za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom štátnej
správy v školstve pri zdravotníckom zariadení.
(6)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského klubu
detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec, ktorá je jeho zriaďovateľom.31)
(7)
Zriaďovateľ školského klubu detí môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku
podľa odseku 6, ak zákonný zástupca o to písomne požiada a predloží doklad o tom,
že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa
osobitného predpisu.32)
§ 116
Centrum voľného času
(1)
Centrum voľného času zabezpečuje podľa výchovného programu školského zariadenia výchovno-vzdelávaciu,
záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb do veku 30 rokov v ich voľnom
čase.
(2)
Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených osôb,
utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa
sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa
potrieb súťaže detí základných škôl a stredných škôl.
(3)
Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú pomoc v oblasti práce s
deťmi v ich voľnom čase
a)
školám a školským zariadeniam,
b)
občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti,
c)
ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú.
(4)
Centrum voľného času sa zriaďuje ako zariadenie s celoročnou prevádzkou.
(5)
Centrum voľného času sa spravidla člení podľa záujmových oblastí na oddelenia a na
záujmové útvary. Pre deti so zdravotným postihnutím alebo vývinovými poruchami sa
môžu zriaďovať záujmové útvary.
(6)
(7)
Zriaďovateľ centra voľného času môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku
podľa odseku 6, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne
požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov
k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
§ 117
Školský internát
(1)
Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a stredných
škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.
(2)
Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu
činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka.
Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom
mimoškolských aktivít.
(3)
Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie deťom alebo
žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.
(4)
Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov, pričom ich počet
vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach, v ktorých
sa vzdelávajú.
(5)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom
internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí
riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou,
na jedného žiaka najviac 45 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa
osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza
kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného príspevku sa
zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(6)
Riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ktorej je školský internát súčasťou,
po predložení dokladu o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov
k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu32) môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení poplatku podľa odseku 5.
(7)
(8)
Zriaďovateľ školského internátu môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku
podľa odseku 7, ak zákonný zástupca alebo iná osoba písomne o to požiada a predloží
doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(9)
Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj v čase
pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj
v čase školských prázdnin.
(10)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu výchovno-vzdelávacieho
procesu v školských internátoch, podrobnosti o počtoch detí a žiakov vo výchovných
skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.
§ 119
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie
a prevádzky školských klubov detí, centier voľného času a ich materiálno-technického
vybavenia.
Druhý oddiel
Špeciálne výchovné zariadenia
§ 120
Špeciálnymi výchovnými zariadeniami sú:
a)
diagnostické centrum,
b)
reedukačné centrum,
c)
liečebno-výchovné sanatórium.
§ 121
Diagnostické centrum
(1)
Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovno-vzdelávaciu
starostlivosť deťom na základe
a)
žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,
b)
dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu,66)
c)
neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)
d)
rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia.68)
(2)
Diagnostické centrum najmä
a)
zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom
s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej
starostlivosti,
b)
poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť
alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú,
c)
vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako vstupný podklad zariadeniu,
v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, na vypracovanie
individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu pre prácu
odborníkov s deťmi mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo
ochranná výchova,
d)
vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre
s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie, uplatnenia na trhu práce a úpravy rodinných
pomerov.
(3)
Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na stanovenie diagnostiky,
spravidla dvanásť týždňov.
(4)
V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie. V záchytnom oddelení riaditeľ
umiestni dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo zariadenia, do ktorého bolo umiestnené
podľa odseku 1 a § 122 ods. 2. O umiestnení detí v záchytnom oddelení sa vyhotoví písomný záznam a bezodkladne
sa táto skutočnosť oznámi zariadeniu, v ktorom je dieťa umiestnené, príslušnému orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi. Ak si do
24 hodín príslušné zariadenie alebo zákonný zástupca dieťa neprevezme, riaditeľ diagnostického
centra zabezpečí odovzdanie dieťaťa príslušnému zariadeniu alebo jeho zákonnému zástupcovi
na náklady prijímajúcej strany. Do odovzdania je dieťa zaradené do diagnostickej skupiny
diagnostického centra.
(5)
Súčasťou záchytného oddelenia je karanténna miestnosť.
(6)
Základnou organizačnou jednotkou diagnostického centra je diagnostická skupina, ktorá
sa zriadi pre najviac osem detí a zriaďovateľ ju zruší, ak je ich počet menší ako
štyri; v odôvodnených prípadoch sa môže diagnostická skupina ponechať aj pri nižšom
počte detí.
(7)
Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické triedy
škôl podľa tohto zákona.
(8)
Diagnostické centrum sa podľa vnútornej organizácie môže diferencovať na
a)
diagnostické centrum pre deti do 15. roku veku,
b)
diagnostické centrum pre deti od 15. rokov veku.
Do diagnostických centier sa spravidla prijímajú deti obidvoch pohlaví.
(9)
Diagnostické centrum sa zriaďuje pre najviac šesť diagnostických skupín ako internátne
zariadenie s nepretržitou prevádzkou.
§ 122
Reedukačné centrum
(1)
Reedukačné centrum na základe výchovno-vzdelávacieho programu a individuálneho reedukačného
programu poskytuje deťom do veku 18 rokov s možnosťou predĺženia o jeden rok výchovu
a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do
pôvodného sociálneho prostredia na žiadosť dieťaťa.
(2)
Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe
a)
žiadosti zákonného zástupcu,
b)
dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu,66)
c)
neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)
d)
rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69)
e)
rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)
f)
rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.1)
(3)
Reedukačné centrá sa podľa vnútornej organizácie môžu diferencovať na
a)
reedukačné centrá pre deti do 15. rokov veku, prípadne do ukončenia povinnej školskej
dochádzky v základnej škole,
b)
reedukačné centrá pre deti od 15. rokov veku,
c)
reedukačné centrá pre deti do ukončenia ich prípravy na povolanie.
Do reedukačných centier sa spravidla prijímajú deti oboch pohlaví.
(4)
Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina, ktorá sa
zriaďuje pre najviac osem detí; v oddelení podľa odseku 6 písm. d) môže byť najviac
päť matiek s deťmi.
(5)
Reedukačné centrum sa zriaďuje pre najviac šesť výchovných skupín, ak má výchovné
skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín.
(6)
V reedukačnom centre sa môžu zriaďovať podľa potreby oddelenia
a)
pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,
b)
s ochranným režimom,
c)
s otvoreným režimom,
d)
pre maloleté matky s deťmi.
(7)
Ak sa reedukačné centrum zriadi tak, že sa vo všetkých výchovných skupinách bude
postupovať podľa individuálnych reedukačných programov pre niektoré z oddelení podľa
odseku 6, označuje sa ako
a)
reedukačné centrum pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,
b)
reedukačné centrum s ochranným režimom,
c)
reedukačné centrum s otvoreným režimom,
d)
reedukačné centrum pre matky s deťmi.
(8)
Oddelenie podľa odseku 6 písm. a) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých zdravotné
znevýhodnenie podľa § 2 písm. k) si vyžaduje zvýšenú starostlivosť.
(9)
Oddelenie podľa odseku 6 písm. b) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých prevýchova
si vyžaduje zvýšené nároky na personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie
z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti detí a zamestnancov.
(10)
Oddelenie podľa odseku 6 písm. c) poskytuje starostlivosť deťom, ktoré sa vzdelávajú
v základnej škole alebo sa pripravujú na povolanie v stredných školách, v odborných
učilištiach alebo v praktických školách mimo reedukačného centra.
(11)
Reedukačné centrum vytvára individuálny reedukačný program pre každé dieťa, ktorý
vychádza z psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnózy vykonanej na tento účel
spravidla diagnostickým centrom. Vyhodnotenie a úprava individuálneho reedukačného
programu sa vykonáva minimálne raz za štvrťrok.
§ 123
Liečebno-výchovné sanatórium
(1)
Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú starostlivosť
a výchovu a vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom s poruchami aktivity
a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave, na základe
a)
žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,
b)
dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu,66)
c)
právoplatného rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)
d)
právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately o uložení výchovného opatrenia, ak ide o denné zariadenie.70)
(2)
Základnou organizačnou jednotkou liečebno-výchovného sanatória je výchovná skupina,
ktorá sa zriaďuje pre najviac osem detí.
(3)
Liečebno-výchovné sanatórium sa zriaďuje ako denné alebo internátne zariadenie s
celoročnou prevádzkou spravidla pre najviac šesť výchovných skupín.
(4)
Pobyt dieťaťa v liečebno-výchovnom sanatóriu trvá spravidla tri až dvanásť mesiacov.
(5)
Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje odborné služby a pomoc formou individuálnych
alebo skupinových stretnutí aj zákonným zástupcom dieťaťa s cieľom aktívne ich zapojiť
do liečebno-výchovného procesu.
§ 124
Zdravotná starostlivosť v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1)
Zariadenia uvedené v § 120 môžu okrem poskytovania výchovno-vzdelávacej činnosti
a)
vytvárať organizačné a iné podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti71) a
b)
poskytovať v zariadení zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 2 až 5.
(2)
V zariadeniach podľa § 120 možno poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak fyzická osoba alebo právnická osoba
prevádzkujúca zariadenie
a)
získala povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu72) alebo
b)
uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je držiteľom
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu,72) alebo
c)
uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou, ktorá je držiteľom licencie na výkon
samostatnej praxe podľa osobitného predpisu,73) alebo
(3)
Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre
poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonávanej v zariadení podľa odseku 2 písm.
d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva
po dohode s ministerstvom školstva.
(4)
Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov,76) ktoré v zariadeniach zamestnávajúcich zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 2 písm.
d) vykonávajú iba zdravotnícki pracovníci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho
povolania,75) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva
po dohode s ministerstvom školstva.
§ 125
Výchovné opatrenia a ochranné opatrenia v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1)
V špeciálnych výchovných zariadeniach možno v záujme odstránenia porúch v psychosociálnom
vývine dieťaťa a v záujme odstránenia príčin, pre ktoré bola dieťaťu nariadená ústavná
starostlivosť alebo uložená ochranná výchova, alebo dieťa umiestnené v špeciálnom
výchovnom zariadení na základe žiadosti zákonného zástupcu (ďalej len „dobrovoľný
pobyt“) použiť
a)
výchovné opatrenia podľa odsekov 2 až 4 so zameraním na motiváciu dieťaťa zlepšovať
svoje správanie,
b)
ochranné opatrenia podľa odsekov 5 a 6 zamerané na predchádzanie ohrozeniu zdravia
dieťaťa jeho nevhodným správaním.
(2)
Dieťa má právo udržiavať styk s oboma rodičmi alebo inými zákonnými zástupcami. Ak
je to v záujme dieťaťa, zariadenie môže určiť podmienky styku a to tak, že dieťa sa
môže stretávať
a)
len za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo ďalšieho odborného zamestnanca,
b)
na určenom mieste v priestoroch zariadenia,
c)
na území obce, v ktorej má zariadenie sídlo.
(3)
Ak je to v záujme dieťaťa, má právo stretávať sa s inými osobami ako rodičmi po súhlase
príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok
ustanovených v odseku 2; v prípade dieťaťa umiestneného na základe žiadosti zákonného
zástupcu po súhlase jeho rodiča alebo iného zákonného zástupcu.
(4)
Zariadenie môže povoliť dieťaťu
a)
tráviť voľný čas mimo zariadenia bez prítomnosti pedagogického zamestnanca, zákonného
zástupcu alebo inej poverenej osoby,
b)
pobyt mimo zariadenia v mieste bydliska zákonného zástupcu na určitý čas, a to najmä
v čase školských prázdnin, a po vyjadrení príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately; toto ustanovenie sa nevzťahuje na dieťa umiestnené na základe
žiadosti zákonného zástupcu.
(5)
Ak dieťa svojím správaním ohrozuje zdravie a život seba alebo iných osôb alebo môže
svojím správaním spôsobiť psychickú alebo fyzickú ujmu sebe alebo iným osobám, zariadenie
môže použiť ochranné opatrenia, ktorými sú:
a)
vykonanie kontroly obsahu doručeného balíka za prítomnosti dieťaťa; opakované kontroly
balíka musia byť odôvodnené v osobnom spise dieťaťa,
b)
prevzatie a uloženie do úschovy tých predmetov dieťaťa, ktoré nie sú vnútorným poriadkom
zariadenia povolené,
c)
prevzatie so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa do úschovy cennosti a sumy peňazí,
ktoré prevyšujú hodnotu určenú vnútorným poriadkom zariadenia,
d)
neodkladné privolanie zdravotnej pomoci,45)
e)
privolanie Policajného zboru.46)
(6)
V záujme dieťaťa a jeho ochrany alebo v záujme ochrany iných osôb na odporúčanie
psychológa môže riaditeľ zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, umiestniť
dieťa na určitý čas do karanténnej miestnosti alebo ochrannej miestnosti, najviac
však na 24 hodín, najmenej s jednou hodinou pobytu denne na čerstvom vzduchu mimo
tejto miestnosti, alebo do príchodu zdravotnej pomoci alebo Policajného zboru.
(7)
Ochranná miestnosť, ktorá sa zriaďuje v reedukačnom centre, slúži na ochranu a upokojenie
dieťaťa, pobyt v nej nie je možné využiť ako trest.
(8)
O dôvodoch a priebehu pobytu dieťaťa v ochrannej miestnosti sa vedie písomný záznam,
v ktorom sa eviduje dátum a čas umiestnenia, čas vychádzok na čerstvom vzduchu, poskytnutý
materiál a literatúra na čítanie a vzdelávanie sa alebo inú činnosť a čas kontaktu
s pedagogickým zamestnancom alebo psychológom a rozsah poskytnutej psychologickej,
psychoterapeutickej, liečebno-výchovnej a zdravotnej starostlivosti.
§ 126
Úhrada nákladov za pobyt v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1)
Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení tvorí 30-násobok
dennej sadzby za stravovanie dieťaťa za dni, počas ktorých bolo umiestnené v špeciálnom
výchovnom zariadení; v diagnostickom centre a reedukačnom centre aj úhrada za mesačné
vreckové dieťaťa podľa § 127 ods. 2.
(2)
Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v zariadeniach podľa odseku 1 je povinný
platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť
(ďalej len „povinný“). Úhradu nákladov platí povinný na účet zariadenia do 15. dňa
nasledujúceho mesiaca.
(3)
Povinný neplatí úhrady za pobyt dieťaťa v zariadení podľa odseku 1, ak jeho príjem
a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je nižší alebo sa rovná sume
životného minima ustanoveného osobitným predpisom.62)
(4)
Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v zariadení určí zariadenie v sume, ktorá
sa rovná sume výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý nariadil ústavnú
starostlivosť alebo uložil ochrannú výchovu.
§ 127
Finančné a hmotné zabezpečenie detí v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1)
V špeciálnych výchovných zariadeniach sa poskytuje mesačné vreckové a vecné dary
podľa tohto zákona; deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou sa poskytuje finančné
a hmotné zabezpečenie podľa osobitného predpisu.78)
(2)
Mesačné vreckové je
a)
pre deti vo veku do 15 rokov 10 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu,29)
b)
pre deti vo veku nad 15 rokov 15 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu.29)
(3)
Pri nepovolenom pobyte dieťaťa mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť
alebo ochranná výchova, mesačné vreckové sa znižuje o sumu, ktorá tvorí násobok počtu
dní nepovoleného pobytu mimo zariadenia a sumy vreckového, ktorá pripadá na jeden
deň.
(4)
Vecné dary sa poskytujú deťom, ktorým bola nariadená ochranná výchova a ktoré ju
vykonávajú v školských zariadeniach podľa odseku 1, pri príležitostiach sviatkov dieťaťa
a vianočných sviatkov v celkovej sume, ktorá sa rovná 30 % sumy životného minima podľa
osobitného predpisu.29) Celková suma sa môže poskytnúť len raz za rok.
§ 128
(1)
Vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje
v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami
správania alebo v iných školách podľa tohto zákona.
(2)
Na dokladoch o vzdelaní získanom v škole zriadenej pri špeciálnom výchovnom zariadení
sa uvádza len údaj o škole.
(3)
Špeciálne výchovné zariadenia vedú štvrťročnú evidenciu o počte v nich umiestnených
detí.
§ 129
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o
organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach,
o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania
uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách,
opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt,
finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach,
o personálnom, finančnom, materiálno-technickom a priestorovom zabezpečení, požiadavky
na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie vybavenie karanténnej
miestnosti a ochrannej miestnosti a spôsob vedenia dokumentácie v špeciálnych výchovných
zariadeniach.
Tretí oddiel
Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie
§ 130
(1)
V školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie sa vykonáva najmä psychologická,79) pedagogická, špeciálnopedagogická vrátane logopedickej a liečebnopedagogickej činnosti
a sociálna činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického,
sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.
Osobitnú starostlivosť venujú deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Poradenské služby poskytujú aj zákonným zástupcom detí a pedagogickým zamestnancom.
(2)
Základnými zložkami systému výchovného poradenstva a prevencie sú zariadenia výchovného,
psychologického a špeciálnopedagogického poradenstva a prevencie (ďalej len „poradenské
zariadenie“), ktorých súčasťou je
a)
centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie,
b)
centrum špeciálno-pedagogického poradenstva.
(3)
K ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie patrí
a)
výchovný poradca,
b)
školský psychológ,
c)
školský špeciálny pedagóg,
d)
liečebný pedagóg,
e)
sociálny pedagóg,
f)
koordinátor prevencie.
(4)
Jednotlivé zložky systému výchovného poradenstva a prevencie podľa odsekov 2 a 3
spolupracujú najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi
verejnej správy a občianskymi združeniami. Zložky systému výchovného poradenstva a
prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené.
(5)
Výchovný poradca, psychológ alebo školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, liečebný
pedagóg, sociálny pedagóg a koordinátor prevencie vykonávajú svoju činnosť v školách
podľa § 27 ods. 2 písm. a) až f) alebo v školských zariadeniach podľa § 117, 120 a odseku 2.
(6)
Ministerstvo školstva metodicky usmerňuje činnosť poradenských zariadení. Ministerstvo
školstva na základe podnetu preskúma osobný spis dieťaťa vedený v poradenskom zariadení
a ďalšiu pedagogickú dokumentáciu podľa § 11 ods. 9 písm. a) a b), ak existuje dôvodné podozrenie, že nie je v súlade s výchovno-vzdelávacími potrebami
dieťaťa alebo žiaka, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi
dieťaťa alebo žiaka, príslušnému školskému zariadeniu výchovného poradenstva a prevencie,
riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia, ktorý rozhoduje o prijatí
dieťaťa alebo žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.
(7)
Poradenské zariadenia uvedené v odseku 2 metodicky usmerňujú činnosť ďalších zložiek
systému výchovného poradenstva v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a) až f) alebo v školských zariadeniach podľa § 117 a 120 v členení určenom poradenským zariadením podľa odseku 2.
(8)
Poradenské zariadenie uvedené v odseku 2 vykonáva činnosti
a)
diagnostické,
b)
poradenské,
c)
terapeutické,
d)
preventívne,
e)
rehabilitačné.
(9)
Poradenské zariadenie možno zriadiť pri najmenšom počte troch odborných zamestnancov.
(10)
Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve vyberie poradenské zariadenie,
ktoré poverí metodickým usmerňovaním poradenských zariadení vo svojej územnej pôsobnosti.
(11)
Poradenské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve,
poskytujú deťom, zákonným zástupcom, zamestnancom škôl a školských zariadení odborné
činnosti podľa odseku 8 bezplatne.
§ 131
Činnosti výchovného a psychologického poradenstva
(1)
Psychologická činnosť je zameraná najmä na
a)
skúmanie, výklad, ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania detí alebo ich
skupín psychologickými metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom
psychologických vied a stavu praxe,
b)
psychologické poradenstvo v školských, výchovných, preventívnych a poradenských zariadeniach,
c)
psychoterapiu v školských, výchovných, preventívnych a poradenských zariadeniach,
d)
používanie psychodiagnostických metód a testov v podmienkach školských, výchovných,
preventívnych a poradenských zariadeniach.
(2)
Špeciálnopedagogickú činnosť v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a) až f) a školských zariadeniach podľa § 117, 120 a 130 vykonáva špeciálny pedagóg. Špeciálny pedagóg, vykonávajúci činnosť najmä mimo poradenského
zariadenia, je terénny špeciálny pedagóg.
(3)
Špeciálnopedagogická činnosť je zameraná najmä na
a)
špeciálnopedagogické pôsobenie na zvyšovanie úrovne výchovného a vzdelávacieho prospievania
detí špeciálnopedagogickými metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným
poznatkom pedagogických vied a stavu praxe a jej hodnotenie,
b)
používanie špeciálnopedagogických diagnostických metód,
c)
špeciálnopedagogické korektívne a reedukačné postupy.
(4)
Sociálna činnosť je zameraná najmä na
a)
sledovanie a hodnotenie správania detí metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi
súčasným poznatkom sociálnej pedagogiky a stavu praxe,
b)
sociálne poradenstvo,
c)
socioterapiu,
d)
používanie diagnostických metód sociálnej pedagogiky.
§ 132
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
(1)
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie poskytuje komplexnú psychologickú,
špeciálnopedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú a preventívnu starostlivosť
deťom okrem detí so zdravotným postihnutím najmä v oblasti optimalizácie ich osobnostného,
vzdelávacieho a profesijného vývinu, starostlivosti o rozvoj nadania, eliminovania
porúch psychického vývinu a porúch správania. Zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom
poskytuje poradenské služby.
(2)
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v spolupráci s rodinou,
školou a školským zariadením poskytuje preventívnu výchovnú a psychologickú starostlivosť
deťom podľa odseku 1 a ich zákonným zástupcom, najmä v prípadoch výskytu porúch psychického
vývinu a porúch správania a výskytu sociálnopatologických javov v populácii detí vo
svojej územnej pôsobnosti.
(3)
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na zabezpečenie svojich
úloh využíva najmä metódy psychologickej a pedagogickej diagnostiky, psychologického
a výchovného poradenstva, prevencie, reedukácie, rehabilitácie a psychoterapie.
(4)
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie vykonáva okrem činností
uvedených v § 130 ods. 8 aj činnosti
a)
preventívno-výchovné a odborno-preventívne,
b)
metodicko-odborné,
c)
tvorbu preventívnych programov.
(5)
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa môže členiť na oddelenia
a)
poradenstva osobnostného vývinu,
b)
poradenstva vzdelávacieho vývinu,
c)
poradenstva sociálneho vývinu a prevencie,
d)
poradenstva v kariérovom vývine,
e)
psychoterapie,
f)
metodiky výchovného poradenstva,
g)
špeciálnopedagogického poradenstva.
(6)
Oddelenia možno podľa špecifických regionálnych podmienok a personálneho zabezpečenia
zlučovať.
§ 133
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva
(1)
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva poskytuje komplexnú špeciálnopedagogickú
činnosť, psychologickú, diagnostickú, poradenskú, rehabilitačnú, preventívnu, metodickú,
výchovno-vzdelávaciu a inú odbornú činnosť a súbor špeciálnopedagogických intervencií
deťom so zdravotným postihnutím vrátane detí s vývinovými poruchami s cieľom dosiahnuť
optimálny rozvoj ich osobnosti a sociálnu integráciu.
(2)
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva spolupracuje so zákonnými zástupcami
detí podľa odseku 1 a ďalšími fyzickými osobami, ktoré sa na ich výchove a vzdelávaní
podieľajú.
(3)
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva vyhľadáva a vedie evidenciu detí podľa
odseku 1.
(4)
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva sa podieľa na zabezpečovaní kompenzačných,
reedukačných a špeciálnych učebných pomôcok deťom podľa odseku 1 podľa ich individuálnych
potrieb, učí ich tieto pomôcky využívať a prehodnocuje ich účinnosť využívania u užívateľa.
(5)
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva poskytuje ambulantnú poradenskú činnosť
pre deti podľa odseku 1 v rodine, v škole alebo v školskom zariadení vrátane poskytovania
odbornej pomoci deťom a pedagogickým zamestnancom terénnym špeciálnym pedagógom a
formou krátkodobých pobytov dieťaťa alebo zákonných zástupcov s dieťaťom v tomto zariadení.
(6)
Odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc odborným zamestnancom centier špeciálno-pedagogického
poradenstva a školským špeciálnym pedagógom poskytujú centrá špeciálno-pedagogického
poradenstva so súhlasom ministerstva školstva, ktoré sú špecializované na poradenstvo
pre deti s určitým druhom zdravotného postihnutia ako zdrojové centrá, a to aj mimo
územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
§ 134
Výchovné poradenstvo
(1)
Výchovné poradenstvo sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v
školách podľa § 27 ods. 2 písm. b) až f) a v školských zariadeniach podľa § 112 ods. 1 písm. b), § 113 písm. c) prostredníctvom činnosti výchovných poradcov.
(2)
Úlohou výchovného poradenstva je vykonávanie poradenstva pri riešení osobnostných,
vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb detí a kariérového poradenstva.
(3)
Výchovný poradca v prípade potreby sprostredkuje deťom a ich zákonným zástupcom pedagogické,
psychologické, sociálne, psychoterapeutické, reedukačné a iné služby, ktoré koordinuje
v spolupráci s triednymi učiteľmi. Úzko spolupracuje so školským psychológom, školským
špeciálnym pedagógom a odbornými zamestnancami poradenských zariadení.
(4)
Odborno-metodickú pomoc v oblasti výchovného poradenstva poskytuje poradenské zariadenie
spravidla podľa územnej pôsobnosti.
§ 135
Psychologické poradenstvo
(1)
Psychologické poradenstvo sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl
v školách podľa § 27 ods. 2 písm. b) až f) a v školských zariadeniach podľa § 112 ods. 1 písm. b), § 113 písm. c) prostredníctvom činnosti školského psychológa alebo psychológa.
(2)
Psychologické poradenstvo poskytuje odborné psychologické služby79) deťom, zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom na rozvíjanie ich zdravého
osobnostného rozvoja a psychického zdravia.
(3)
Odborno-metodickú pomoc v oblasti psychologického poradenstva poskytuje poradenské
zariadenie spravidla podľa územnej pôsobnosti.
§ 136
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie
poradenských zariadení, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia a vytvárania
ďalších pracovísk.
Štvrtý oddiel
Školské účelové zariadenia
§ 137
Školské účelové zariadenia sú:
a)
škola v prírode,
b)
zariadenia školského stravovania,
c)
stredisko služieb škole.
§ 138
Škola v prírode
(1)
Škola v prírode je účelové zariadenie, ktorého poslaním je umožniť deťom a žiakom
posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovy a vzdelávania v zdravotne
priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych
kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.
(2)
Škola v prírode sa zriaďuje v ekologicky čistom prostredí, pričom spĺňa požadované
hygienické, bezpečnostné, materiálno-technické a priestorové podmienky45) na výchovu a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie pre najmenej 25 detí alebo žiakov.
(3)
Výdavky spojené s pobytom detí alebo žiakov v škole v prírode sa uhrádzajú aj z príspevku
zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka. Z príspevku zákonného zástupcu sa môžu uhrádzať
výdavky na dopravu, stravovanie, ubytovanie a ostatné náklady spojené s pobytom dieťaťa
alebo žiaka v škole v prírode.
(4)
Vysielajúca škola alebo školské zariadenie uhrádza pedagogickým zamestnancom a zdravotníckemu
pracovníkovi výdavky spojené s vyslaním do školy v prírode podľa osobitného predpisu.58)
(5)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie,
činnosti, prevádzky a materiálno-technického zabezpečenia škôl v prírode.
Zariadenia školského stravovania
§ 139
(1)
Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. Zariadenia školského
stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.
(2)
Zariadenia školského stravovania sú:
a)
školská jedáleň,
b)
výdajná školská jedáleň.
§ 140
Školská jedáleň
(1)
Školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov
v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení.
(2)
Školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl
a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného
regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)
(3)
Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských
zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva
sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.
(4)
Školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných
výživových dávok, materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie
podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva a s možnosťou využitia
receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre zostavovanie jedálnych
lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca dieťaťa
alebo žiaka.
(5)
V školskej jedálni sa môžu pripravovať diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých
podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie podľa
materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie vydané ministerstvom
školstva.
(6)
Školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou; ak je zriadená pri
školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou,
je školským zariadením s celodennou prevádzkou.
(7)
Školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4 pre viac výdajných
školských jedální.
(8)
Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve,
poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný
zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v
nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca
dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov,
určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva
na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ školskej jedálne alebo riaditeľ
školy, ktorej je školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac
v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu.29)
(9)
Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie
deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške
nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané
výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí
zriaďovateľ.
(10)
(11)
Riaditeľ školskej jedálne, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktorého
je školská jedáleň súčasťou, môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa
odseku 8, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej
núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32) To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného
predpisu.79a)
(12)
Zriaďovateľ školskej jedálne môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa
odseku 10, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej
núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32) To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného
predpisu.79a)
(13)
Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce
rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.
§ 141
Výdajná školská jedáleň
(1)
Výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov
v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná školská jedáleň zabezpečuje
hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie jedál a nápojov;
môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných polotovarov, jedál a
nápojov zo školskej jedálne.
(2)
Výdajná školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov
škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a
príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)
(3)
Stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a
školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného
zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby.
(4)
Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v
školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré
uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií
stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný
zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií
stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca
prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ výdajnej školskej jedálne
alebo riaditeľ školy, ktorej je výdajná školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo
jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené
dieťa podľa osobitného predpisu.29)
(5)
Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje
stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca
vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti
na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov,
ak tak určí zriaďovateľ.
(6)
(7)
Riaditeľ výdajnej školskej jedálne, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia,
ktorého je výdajná školská jedáleň súčasťou, môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení
príspevku podľa odseku 4, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32) To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného
predpisu.79a)
(8)
Zriaďovateľ výdajnej školskej jedálne môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku
podľa odseku 6, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky
v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32) To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného
predpisu.79a)
(9)
Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce
rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.
§ 142
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie
a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly
kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti
o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.
§ 143
Stredisko služieb škole
(1)
Stredisko služieb škole poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc
školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.
(2)
Stredisko služieb škole poskytuje investorské a dodávateľské služby školám a školským
zariadeniam vo svojej pôsobnosti, ktoré o to požiadajú.
DESIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 144
Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia
(1)
Dieťa alebo žiak má právo na
a)
rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b)
bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách,80)
c)
bezplatné vzdelanie pre päťročné deti pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky
v materských školách,
d)
vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
e)
individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný
stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f)
bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety,
g)
úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h)
poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i)
výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j)
organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému
stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k)
úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu
násiliu,
l)
na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami,
záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m)
na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n)
na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o)
náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti
s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.80a)
(2)
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód,
ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto
výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3)
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice, učebné texty,
pracovné zošity, multimediálne pomôcky a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky;
nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom
jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím
Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje
právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
(4)
Dieťa alebo žiak je povinný
a)
neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,
b)
dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského
zariadenia,
c)
chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý
škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d)
chrániť pred poškodením učebnice, učebné texty a učebné pomôcky, ktoré im boli bezplatne
zapožičané,
e)
pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento
zákon neustanovuje inak,
f)
konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť
ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g)
ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského
zariadenia,
h)
rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.
(5)
Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie,
ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam,
zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti
a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia
možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
(6)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo
a)
žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali
deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním
sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
b)
oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a
školským poriadkom,
c)
byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d)
na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e)
zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo
školského zariadenia,
f)
vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia
prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g)
byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase
riaditeľa školy.
(7)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný
a)
vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie
školských povinností,
b)
dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským
poriadkom,
c)
dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie
potreby,
d)
informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa,
jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať
vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
e)
nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.
(8)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na
plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne
a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti
dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.
(9)
Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom
zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole
alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod
ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne
lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky
alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti
v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.
(10)
Neprítomnosť maloletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce
vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; vo
výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie
o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti.
Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe
nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca
zariadenia potvrdenie od lekára.
(11)
Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 10.
(12)
Ustanovenia v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone
trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade
s osobitnými predpismi.28)
§ 145
(1)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu,
žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou
osobitným predpisom.48)
(2)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača,
dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti
s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka,
poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu
alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3)
Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania,
môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.48)
(4)
Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka
a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa
tohto zákona.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou,
strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.
§ 146
Vzdelávanie cudzincov
(1)
Cudzinci sú na účely tohto zákona deti
a)
osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným
pobytom na území Slovenskej republiky,81)
b)
žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,82)
c)
Slovákov žijúcich v zahraničí,
d)
ako žiadatelia o udelenie azylu podľa osobitného predpisu,82)
e)
ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného
zástupcu.83)
(2)
Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom žiadateľov
o udelenie azylu82) a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a
stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej
republiky.
(3)
Pre deti cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce
jazykové kurzy štátneho jazyka.
(4)
Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla
doplnková ochrana,82) zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho
vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od začatia konania
o udelenie azylu, deti odídencov82) najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska.
Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne zaradiť
do príslušného ročníka podľa veku, a to najviac na jeden školský rok.
(5)
Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, ktorých školská dochádzka
podľa tohto zákona je povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne
zabezpečuje ministerstvo vnútra.
(6)
Jazykové kurzy pre deti cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo fyzická
osoba po získaní akreditácie.84)
(7)
Pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky možno zriaďovať
iné ako štátne školy a zabezpečovať výchovu a vzdelávanie aj v inom ako štátnom jazyku
za finančnú úhradu.
(8)
Odseky 2 až 7 sa primerane vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby
podľa odseku 1.
(9)
Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú deti cudzincov podľa odseku
1, odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.
Výmenný program
§ 147
(1)
Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednou školou Slovenskej republiky a strednou
školou iného členského štátu Európskej únie alebo strednou školou štátu, ktorý nie
je členským štátom Európskej únie (ďalej len „tretí štát“). Výmenný program sa uskutočňuje
medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný
odbor.
(2)
Žiak, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu
Európskej únie alebo občanom tretieho štátu, má právo absolvovať časť uznaného vzdelávacieho
programu odboru vzdelania strednej školy v rámci výmenného programu, ktorý poskytuje
stredná škola.
(3)
Výmenný program sa uskutočňuje na základe pravidiel výmenného programu, ktoré si
každá škola vypracuje v súlade so svojím školským vzdelávacím programom.
(4)
Výmenný program podľa odseku 1 je zameraný najmä na
a)
získanie nových vedomostí v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,
b)
získanie praktických skúseností a zručností v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom
odbore,
c)
skvalitnenie jazykových znalostí.
(5)
Škola, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov v rámci výmenného programu, preberá zodpovednosť
za žiaka počas pobytu na území svojho štátu, a to najmä na zabezpečenie výdavkov na
a)
ubytovanie a stravovanie,
b)
vzdelávanie,
c)
zdravotnú starostlivosť,
d)
náklady na cestu späť.
(6)
Škola podľa odseku 1 je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad po celý čas
výmenného programu.
(7)
Zdrojmi financovania výmenného programu sú najmä
a)
prostriedky zo štátneho rozpočtu,
b)
prostriedky z podnikateľskej činnosti školy,
c)
dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,
d)
prostriedky zriaďovateľov škôl,
e)
prostriedky Európskej únie.
§ 148
(1)
Výmenný program podľa § 147 ods. 1 sa uskutočňuje na základe dohody zúčastnených stredných škôl.
(2)
Dohoda o výmennom programe obsahuje najmä
a)
názvy a adresy sídiel škôl a názvy štátov, na ktorých území sa uskutočňujú výmenné
programy,
b)
zameranie výmenného programu podľa § 147 ods. 4,
c)
deň začatia a deň skončenia výmenného programu,
d)
spôsob dopravy žiakov výmenného programu,
e)
spôsob ukončenia výmenného programu,
f)
zabezpečenie dohľadu nad bezpečnosťou žiakov po dobu celého výmenného programu žiakov
zo strany školy, v ktorej sa žiaci zúčastňujú na výmennom programe,
g)
spôsob finančného zabezpečenia žiakov v rámci výmenného programu žiakov,
h)
podpis a odtlačok pečiatky štatutárnych orgánov škôl.
(3)
Súčasťou dohody o výmennom programe je zoznam žiakov, ktorí sa zúčastňujú výmenného
programu. Zoznam žiakov výmenného programu obsahuje najmä
a)
meno a priezvisko žiaka,
b)
dátum narodenia žiaka,
c)
adresu trvalého pobytu žiaka,
d)
súhlas zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka.
(4)
Na výmennom programe sa môže zúčastniť žiak, ktorý dosiahol vek najmenej pätnásť
rokov a najviac dvadsaťjeden rokov a je žiakom školy, ktorá uzatvorila dohodu podľa
odseku 1.
(5)
Výmenný program žiaka nesmie presiahnuť obdobie jedného školského roka.
(6)
Žiak v rámci výmenného programu môže byť ubytovaný iba v rodine, ktorá mu vytvára
podmienky na jeho všestranný duševný rozvoj a fyzický rozvoj.
(7)
Zdravotné poistenie žiaka, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu, zabezpečuje vysielajúca
škola.
(8)
Vysielajúca škola zodpovedá za uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone činnosti v rámci výmenného programu.
(9)
Dokladom o ukončení výmenného programu môže byť osvedčenie alebo certifikát o ukončení
výmenného programu.
(10)
Doklad o ukončení výmenného programu sa vydáva v štátnom jazyku Slovenskej republiky
a v úradnom jazyku štátu, ktorého je žiak zúčastňujúci sa výmenného programu občanom.
§ 149
Štipendium
(1)
Štipendium možno poskytnúť žiakovi, ktorý je žiakom denného štúdia strednej školy,
odborného učilišťa alebo praktickej školy, ak sa spoločne posudzuje s osobami,
a)
ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi podľa
osobitného predpisu85) alebo
(2)
Štipendium sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období
školského vyučovania podľa § 150.
(3)
Štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti podanej žiakom alebo jeho zákonným
zástupcom (ďalej len „žiadateľ“) riaditeľovi školy, na ktorej žiak študuje.
(4)
Ak žiadateľ požiada o štipendium počas školského roka, štipendium sa poskytne v príslušnom
školskom roku od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná.
(5)
(6)
Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý bol podmienečne vylúčený, a to od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo žiakovi
uložené podmienečné vylúčenie, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynul čas
podmienečného vylúčenia.
(7)
Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok žiadateľa, že
a)
bezodkladne písomne oznámi riaditeľovi školy všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na poskytovanie štipendia,
b)
vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených nepravdivých údajov alebo neoznámenej
zmeny skutočností rozhodujúcich na poskytnutie štipendia.89)
(8)
Ak dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na priznanie štipendia, zmena sa uskutoční,
ak je
a)
v prospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala, ak bola oznámená
najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci; po uplynutí tejto lehoty od prvého dňa
kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmena oznámená,
b)
v neprospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom
mesiaci, v ktorom nastala zmena.
(9)
Štipendium sa neposkytuje, ak bolo priznané žiakovi na základe nepravdivých údajov
alebo za obdobie, v ktorom nastala taká zmena skutočností rozhodujúcich na poskytovanie
štipendia, ktoré majú za následok nesplnenie podmienok na jeho poskytovanie.
(10)
Štipendium sa poskytuje žiakovi mesačne vo výške
a)
50 % sumy životného minima určeného osobitným predpisom29) pri priemernom prospechu žiaka do 2,0 vrátane,
b)
35 % sumy životného minima určeného osobitným predpisom29) pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,0 do 2,5 vrátane,
c)
25 % sumy životného minima určeného osobitným predpisom29) pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,5 do 3,5 vrátane.
(11)
Priemerný prospech žiaka sa určí ako priemer stupňov prospechu z jednotlivých vyučovacích
predmetov uvedených na vysvedčení žiaka za predchádzajúci polrok školského vyučovania;
priemerný prospech žiaka nezahŕňa klasifikáciu z nepovinných vyučovacích predmetov.
(12)
Ak je žiak hodnotený len slovným hodnotením prospel, výška štipendia sa určí primerane
podľa odseku 11.
(13)
Priemerný prospech žiaka v prvom polroku prvého ročníka sa určí podľa vysvedčenia
za druhý polrok zo školy, ktorú naposledy navštevoval.
(14)
Štipendiá sa vyplácajú v termínoch určených školou.90)
(15)
O priznaní štipendia rozhoduje90) riaditeľ školy.
§ 150
Organizácia školského roka
(1)
Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho
roka.
(2)
Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje
obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania.
(3)
Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po
ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného
kalendárneho roka.
(4)
Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa
končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30.
júna príslušného kalendárneho roka.
(5)
V období školského vyučovania môže riaditeľ školy poskytnúť žiakom zo závažných dôvodov,
najmä organizačných a prevádzkových, najviac päť dní voľna.
(6)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom termíny školských
prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského
roka.
(7)
Ministerstvo školstva každoročne do 31. mája zverejní termíny školských prázdnin
v období školského vyučovania na svojom webovom sídle na tri po sebe nasledujúce školské
roky.
§ 151
Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania
(1)
Školy a školské zariadenia podľa tohto zákona môžu vykonávať podnikateľskú činnosť.91) Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania.
(2)
V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických
hnutí a ich propagácia.
(3)
V školách a v školských zariadeniach sa nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore s
princípmi a obsahom výchovy a vzdelávania alebo ďalšími negatívnymi činnosťami spojenými
s výchovou a vzdelávaním, reklama a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie, psychický
alebo morálny vývin detí a žiakov.
(4)
V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje poskytovanie alebo sprístupňovanie
informácií alebo zneužívanie informačných prostriedkov, ktoré by mohlo viesť k narušeniu
mravnosti.
§ 152
Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní
Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich
s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné
a)
prihliadať na základné fyziologické potreby detí a žiakov,
b)
vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie sociálnopatologickým
javom,
c)
zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,
d)
poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a
žiakov,
e)
viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho
procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť
záznam o školskom úraze.
§ 153
Školský poriadok
(1)
Riaditeľ školy alebo školského zariadenia vydá školský poriadok po prerokovaní s
orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade. Školský poriadok upravuje najmä
podrobnosti o
a)
výkone práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných zástupcov v škole alebo v školskom
zariadení, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými zamestnancami a ďalšími
zamestnancami školy,
b)
prevádzke a vnútornom režime školy alebo školského zariadenia,
c)
podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany
pred sociálnopatologickými javmi, diskrimináciou alebo násilím,
d)
podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje,
ak tak rozhodne zriaďovateľ.
(2)
Deťom a žiakom sa so súhlasom riaditeľa školy alebo školského zariadenia umožňuje
účasť na súťažiach.
(3)
Školský poriadok zverejní riaditeľ na verejne prístupnom mieste v škole alebo v školskom
zariadení preukázateľným spôsobom s ním oboznámi zamestnancov, deti a žiakov a informuje
o jeho vydaní a obsahu zákonných zástupcov detí a žiakov.
§ 154
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania
(1)
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti sledovania
najmä
a)
kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania,
b)
dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,
c)
externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,
d)
dosahov rozhodnutí.
(2)
Na uskutočňovanie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania na úrovni
štátnych školských programov ministerstvo školstva zriaďuje Národný ústav certifikovaných
meraní vzdelávania.
(3)
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania
a)
zodpovedá za prípravu a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie
žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov
externého merania alebo testovania,
b)
určuje obsah externých častí skúšok alebo testovania zadávaných ministerstvom školstva,
c)
vydáva osvedčenie o spôsobilosti na výkon funkcie predsedu školskej maturitnej komisie,
predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotiteľa výsledkov externých častí skúšok
alebo testovania.
(4)
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania je rozpočtová organizácia, ktorá
je svojimi finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva školstva.
(5)
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania v školách a v školských zariadeniach
podľa tohto zákona
a)
zabezpečuje externú časť skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky
zadávanej ministerstvom školstva,
b)
stanovuje požiadavky na odbornú prípravu pedagogických zamestnancov pre výkon funkcie
predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie,
c)
zabezpečuje výrobu, doručenie a vyhodnocovanie úloh alebo testov pre externé skúšky
alebo testovanie školám a školským zariadeniam, v ktorých sa má externá skúška alebo
testovanie vykonať,
d)
vedie evidenciu výsledkov externých skúšok alebo testovania,
e)
vedie evidenciu pedagogických zamestnancov, ktorí majú oprávnenie vykonávať funkciu
predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie alebo
hodnotiteľov a poskytuje ju príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.50)
(6)
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania plní tiež úlohy pre zabezpečovanie
medzinárodných meraní na Slovensku podľa programov, do ktorých sa Slovenská republika
zapája.
(7)
Na účely plnenia úloh podľa odsekov 5 a 6 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania
má právo získavať a spracúvať osobné údaje o
a)
žiakovi v rozsahu
1.
meno a priezvisko,
2.
dátum narodenia,
3.
rodné číslo,
4.
trieda, ktorú navštevuje,
5.
ročník, do ktorého je zaradený,
6.
názov školy, ktorú navštevuje,
7.
špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
b)
pedagogickom zamestnancovi v rozsahu
1.
meno a priezvisko,
2.
dátum a miesto narodenia,
3.
adresa zamestnávateľa,
4.
adresa bydliska a druh pobytu.
(8)
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania ďalej uskutočňuje
a)
škola alebo školské zariadenie,
b)
Štátna školská inšpekcia,
c)
ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke
odbory na stredných zdravotníckych školách.
§ 155
Externé testovanie žiakov základnej školy
(1)
Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje za účelom celoslovenského
zisťovania úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov základných škôl v jednotlivých
vyučovacích predmetoch.
(2)
Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje podľa vzdelávacích štandardov
štátneho vzdelávacieho programu a sleduje jeho obsahovú zložku a výkonovú zložku.
(3)
Príslušný ročník a vyučovacie predmety, v ktorých sa má externé testovanie žiakov
základnej školy uskutočniť, určí na každý školský rok ministerstvo školstva.
(4)
Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje každoročne v jeden deň na
všetkých základných školách s príslušným ročníkom, v ktorom sa externé testovanie
žiakov základnej školy uskutočňuje. Termín konania určí ministerstvo školstva. Za
organizačné zabezpečenie externého testovania žiakov základnej školy zodpovedá riaditeľ
školy.
(5)
Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných
škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, okrem žiakov vzdelávaných podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym
postihnutím.
(6)
Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa primerane upravia podmienky
na vykonanie externého testovania.
(7)
Ak sa žiak 9. ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého
testovania v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom
žiaka požiada Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania o náhradný termín externého
testovania. Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie, musí byť určený
tak, aby výsledok mohol žiak predložiť riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási,
najneskôr päť pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky.
§ 156
(1)
Pri vypracovaní, preprave a vyhodnocovaní externej časti skúšky a externého testovania
žiakov škôl podľa tohto zákona sa postupuje tak, aby neprišlo ku skutočnostiam, ktoré
by zverejnením úloh externej časti alebo písomnej formy internej časti skúšok alebo
testov externého testovania žiakov škôl viedli k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania48) alebo k získaniu neoprávnených výhod.
(2)
Ak ministerstvo školstva, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania alebo
príslušný orgán štátnej správy v školstve zistí porušenie ustanovenia odseku 1, oznámi
orgánom činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu.
Registrácia detí, žiakov a poslucháčov
§ 157
Centrálny register
(1)
Centrálny register je zoznam osobných údajov o deťoch, žiakoch a poslucháčoch, ktorí
sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v školách, školských zariadeniach a
pracoviskách praktického vyučovania, ako aj zoznam osobných údajov o zákonných zástupcoch
týchto detí, žiakov a poslucháčov.
(2)
(3)
V centrálnom registri sa vedú tieto osobné údaje:
a)
ak ide o dieťa, žiaka alebo poslucháča,
1.
titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,
2.
dátum, miesto, okres a štát narodenia,
3.
dátum a miesto úmrtia alebo údaj o vyhlásení za mŕtveho alebo zrušení vyhlásenia
za mŕtveho,
4.
rodné číslo,
5.
pohlavie,
6.
národnosť,
7.
štátne občianstvo,
8.
spôsobilosť na právne úkony,
9.
rodinný stav,
10.
adresa bydliska a druh pobytu,
11.
zákaz pobytu,
12.
kontakt na účely komunikácie,
13.
adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,
14.
skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),
15.
dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie
učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania
v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického vyučovania a údaje o účasti
na aktivitách v nich,
16.
učebná zmluva podľa osobitného predpisu,92a)
17.
zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa osobitného predpisu,92b)
18.
dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,
19.
počet vyučovacích hodín, ktoré neabsolvoval bez ospravedlnenia, a to za každý kalendárny
mesiac školského roka,
b)
ak ide o zákonného zástupcu dieťaťa, žiaka alebo poslucháča,
1.
osobné údaje v rozsahu podľa písmena a) prvého až dvanásteho bodu,
2.
dosiahnuté vzdelanie.
(4)
Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene osobných údajov v centrálnom registri
spracúvať podľa tohto zákona aj osobné údaje vedené v centrálnom registri aj pred
touto zmenou, a to po dobu podľa odseku 11.
(5)
Ministerstvo školstva zabezpečí všetky technické rozhrania v rozsahu potrebnom na
plnenie povinností škôl a školských zariadení podľa § 158 ods. 1.
(6)
Osobné údaje spracúvané v centrálnom registri sú rozhodujúce pre potreby škôl, školských
zariadení, zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov školských zariadení, štátnych orgánov,
orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy.
(7)
Centrálny register je neverejný a ministerstvo školstva spracúva a poskytuje osobné
údaje z centrálneho registra v rozsahu potrebnom na plnenie úloh podľa osobitných
predpisov93) len osobám podľa odseku 8, a to na účely
a)
zabezpečovania a kontroly financovania výchovy a vzdelávania v školách a školských
zariadeniach,
b)
overovania dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného predpisu,93a)
c)
overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii na
účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona,
d)
štatistických spracovaní údajov vrátane medzinárodných porovnaní a na rozpočtové
účely,
e)
zabezpečovania výkonu zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia alebo
f)
plánovania a zabezpečovania úloh na úseku verejnej dopravy.
(8)
Ministerstvo školstva sprístupní osobné údaje v centrálnom registri pre
a)
školy a školské zariadenia, ktoré sa ich týkajú alebo ktoré sa týkajú žiakov, detí
a poslucháčov, ktorým zabezpečujú výchovu a vzdelávanie,
b)
zriaďovateľov, ktoré sa týkajú nimi zriadených škôl a školských zariadení,
c)
orgány štátnej správy v školstve v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov,
d)
iné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, Štatistický úrad Slovenskej
republiky, Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne a vysoké školy na účely plnenia
ich úloh, a to na základe písomnej dohody medzi ministerstvom školstva a týmto subjektom.
(9)
Školy, školské zariadenia a orgány miestnej štátnej správy v školstve sú oprávnené
spracúvať osobné údaje podľa odseku 3 vo svojich informačných systémoch na účely plnenia
ich úloh podľa osobitných predpisov;93) to platí aj pre osobné údaje o žiakoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom
procese v pracoviskách praktického vyučovania, vo vzťahu ku ktorým tieto osobné údaje
spracúvajú tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú
praktické vyučovanie.
(10)
(11)
Osobné údaje podľa odseku 3 možno v centrálnom registri spracúvať najdlhšie do jedného
roka od smrti dotknutej osoby alebo jej vyhlásenia za mŕtvu.
(12)
Údaje v centrálnom registri môžu spracúvať len osobitne poverení zamestnanci subjektov
uvedených v odseku 6. Na účely prevádzky centrálneho registra je ministerstvo školstva
oprávnené spracúvať osobné údaje týchto osobitne poverených zamestnancov v rozsahu
titul a osobné údaje podľa odseku 3 písm. a) prvého, druhého, štvrtého, desiateho
a dvanásteho bodu. Na spracúvanie týchto osobných údajov sa vzťahujú odseky 4, 10
a 11 rovnako.
§ 158
(1)
Školy a školské zariadenia poskytujú do centrálneho registra osobné údaje v rozsahu
podľa § 157 ods. 3, a to do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti
alebo v ktorom sa dozvedia o zmene osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Povinnosť podľa prvej vety plnia za pracoviská
praktického vyučovania tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania
poskytujú praktické vyučovanie.
(2)
Ak ide o poskytovanie osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, vo vzťahu ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom
školského roka a 15. septembrom príslušného kalendárneho roka, lehota podľa odseku
1 uplynie 15. septembra tohto príslušného kalendárneho roka. Ak ide o osobné údaje
v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. a) devätnásteho bodu, poskytujú sa do centrálneho registra najneskôr piaty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytujú.
(3)
Povinnosť podľa odseku 1 plnia školy a školské zariadenia elektronickou formou a
spôsobom, ktorý určí ministerstvo školstva.
(4)
Ak technické podmienky školy alebo školského zariadenia neumožňujú splnenie povinnosti
podľa odseku 1 spôsobom podľa odseku 3, splnenie povinnosti podľa odseku 1 škola alebo
školské zariadenie zabezpečí prostredníctvom svojho zriaďovateľa; ak to technické
podmienky zriaďovateľa neumožňujú, prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy
v školstve. Škola alebo školské zariadenie najmenej desať dní pred uplynutím lehoty
podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania
v centrálnom registri. Ak došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v lehote kratšej
ako desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2, škola alebo školské
zariadenie oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania
v centrálnom registri bezodkladne.
(5)
Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie osobných údajov poskytovaných do centrálneho
registra podľa odseku 1 s osobnými údajmi vedenými v registri obyvateľov Slovenskej
republiky95) a v prípade rozporu medzi osobnými údajmi v centrálnom registri a osobnými údajmi
v registri obyvateľov Slovenskej republiky zabezpečí opravu osobných údajov v centrálnom
registri podľa osobných údajov v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Na účely
podľa prvej vety poskytne ministerstvo vnútra ministerstvu školstva osobné údaje z
registra obyvateľov Slovenskej republiky, a to spôsobom umožňujúcim automatizovaný
prístup k týmto osobným údajom a automatizované porovnanie s osobnými údajmi v centrálnom
registri; podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra vo vzájomnej
dohode.
(6)
Zriaďovateľ alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve je povinný na základe
požiadania ministerstvom školstva vykonať vo vzťahu k osobným údajom poskytnutým do
centrálneho registra školou a školským zariadením v ich pôsobnosti kontrolu poskytovaných
osobných údajov a potvrdiť ich správnosť a úplnosť.
§ 159
Kurikulárna rada
Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom ministra školstva v kľúčových
oblastiach výchovy a vzdelávania, najmä v oblasti inovácie obsahu výchovy a vzdelávania
a rozširovania ponuky výchovy a vzdelávania o nové odbory vzdelávania, pedagogických
reforiem a nových modelov hodnotenia.
§ 160
Rozsah pôsobnosti
(1)
Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona
okrem ustanovení § 29 ods. 8, § 53 ods. 9; ustanovenia § 130 až 137 sa vzťahujú primerane.
(2)
Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona
okrem ustanovení § 29 ods. 8, § 53 ods. 9; ustanovenia § 130 až 137 sa vzťahujú primerane.
JEDENÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 161
Prechodné ustanovenia
(1)
Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí a
žiakov v triedach, ako je uvedený v § 28 ods. 10, § 29 ods. 5 a § 33 ods. 1, do školského roku 2011/2012.
(2)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve stanoví postupný prechod počtu tried a počtu
žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti
pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom
školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského roku 2018/2019.
(3)
Ustanovenia o maximálnych počtoch detí a maximálnych počtoch skupín v diagnostických
centrách a reedukačných centrách sa prvýkrát použijú v školskom roku 2013/2014.
(4)
Žiaci, ktorí ukončili 9. ročník základnej školy, od školského roku 2008/2009 sa na
účely prijímacieho konania považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné vzdelanie.
(5)
Žiaci, ktorí ukončili 4. ročník základnej školy, od roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho
konania na stredné školy s osemročným štúdiom považujú za žiakov, ktorí získali primárne
vzdelanie.
(6)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až štvrtý ročník základnej
školy, sa do ukončenia štvrtého ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných
osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.
(7)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú šiesty až deviaty ročník základnej
školy, sa do ukončenia deviateho ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných
osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.
(8)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 začnú vzdelávanie v prvom ročníku základnej
školy, v piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy, nadstavbového,
pomaturitného a vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej školy a
v prvom ročníku základnej umeleckej školy a jazykovej školy, sa počnúc prvým ročníkom
vzdelávajú podľa školských vzdelávacích programov.
(9)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2012/2013 ukončia deviaty ročník základnej školy, získajú
nižšie stredné vzdelanie.
(10)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2011/2012 ukončia štvrtý ročník základnej školy, získajú
primárne vzdelanie.
(11)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až šiesty ročník stredných
škôl štvorročného až šesťročného štúdia, učilíšť, odborných učilíšť a praktických
škôl, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených
podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.
(12)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až ôsmy ročník stredných
škôl s osemročným štúdiom, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov
a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.
(13)
Stupne vzdelania získané podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov
zostávajú nedotknuté.
(14)
Experimentálne overovanie schválené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa až
do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do troch rokov od nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, riadi pravidlami platnými v čase jeho schválenia.
(15)
Predškolské zariadenie zriadené podľa doterajších predpisov ako školské zariadenie
je školou podľa tohto zákona.
(16)
Jazyková škola alebo štátna jazyková škola zriadená podľa doterajších predpisov ako
školské zariadenie je jazykovou školou podľa tohto zákona.
(17)
Združená stredná škola, stredné odborné učilište a učilište zriadené podľa doterajších
predpisov je strednou odbornou školou podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov uzavreté združenou strednou školou,
stredným odborným učilišťom alebo učilišťom prechádzajú na príslušnú strednú odbornú
školu.
(18)
Žiaci gymnázia so šesťročným štúdiom, ktorí začali študovať podľa doterajších predpisov,
pokračujú v tomto štúdiu až do ukončenia podľa týchto predpisov.
(19)
Domov mládeže podľa doterajších predpisov je školským internátom podľa tohto zákona.
Škola, ktorá je internátna podľa doterajších predpisov, je od účinnosti tohto zákona
školou, ktorej súčasťou je školské zariadenie „školský internát“.
(20)
Pedagogicko-psychologická poradňa a pedagogicko-psychologická poradňa s centrom výchovnej
a psychologickej prevencie podľa doterajších predpisov je centrom pedagogicko-psychologického
poradenstva podľa tohto zákona.
(21)
Špeciálnopedagogická poradňa a detské integračné centrum podľa doterajších predpisov
je centrom špeciálno-pedagogického poradenstva podľa tohto zákona.
(22)
Reedukačný domov podľa doterajších predpisov je reedukačným centrom podľa tohto zákona.
(23)
Školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je školskou jedálňou.
(24)
Výdajná školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je výdajnou
školskou jedálňou.
(25)
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 124 sa do 31. decembra 2010 postupuje podľa doterajších predpisov.
(26)
Ustanovenie § 149 ods. 6 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorým bolo podmienečné vylúčenie uložené pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, ak toto podmienečné vylúčenie trvá.
(27)
Podľa vzdelávacích programov sa vzdelávajú deti materských škôl, deti a žiaci škôl
pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, žiaci policajných
škôl a žiaci škôl požiarnej ochrany od 1. septembra 2009, deti materských škôl sa
môžu vzdelávať podľa vzdelávacích programov od 1. septembra 2008.
(28)
Podľa výchovného programu sa postupuje v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach
a v špeciálnych výchovných zariadeniach od 1. septembra 2009.
§ 161a
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy
v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným
štúdiom na školský rok 2011/2012 najneskôr do 31. marca 2011.
§ 161b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013
(1)
Školské stredisko záujmovej činnosti zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra
2012 je centrum voľného času podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov zamestnancov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov školského strediska
záujmovej činnosti prechádzajú na príslušné centrum voľného času.
(2)
Žiak alebo iná fyzická osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku z jednotlivých vyučovacích
predmetov alebo na vykonanie maturitnej skúšky do 31. decembra 2012, vykoná túto skúšku
podľa doterajších predpisov.
(3)
Najvyšší počet detí v triede materskej školy, najvyšší počet žiakov v triede základnej
školy a najvyšší počet žiakov v triede strednej školy určený podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2012 sa zachová do ukončenia výchovy a vzdelávania týchto detí a žiakov.
(4)
Stupeň vzdelania získaný absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej
školy podľa doterajších predpisov zostáva zachovaný. Žiaci, ktorí začali vzdelávanie
v praktickej škole pred 1. januárom 2013, dokončia svoje vzdelávanie podľa doterajších
predpisov. Na účely prijímacieho konania na stredné školy sa žiaci podľa tohto ustanovenia
považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné odborné vzdelanie.
§ 161c
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy
v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným
štúdiom na školský rok 2014/2015 najneskôr do 31. januára 2014.
§ 161d
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2014
O žiadosti o uznanie jazykového certifikátu ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho
jazyka podanej podľa § 89 ods. 9 do 28. februára 2014 rozhodne riaditeľ školy podľa
doterajších predpisov. Rozhodnutie o uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka
sa môže uplatniť najneskôr v školskom roku 2014/2015.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015
§ 161da
Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe zriadené podľa predpisov účinných
do 31. marca 2015 zostáva zachované a vykonáva svoju činnosť za podmienok ustanovených
predpismi účinnými do 31. marca 2015 až do svojho vyradenia zo siete škôl a školských
zariadení a zrušenia.
§ 161db
Absolvent, ktorý získal vyššie odborné vzdelanie do 31. augusta 2008 a nebolo mu priznané
právo používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“ alebo titul „diplomovaný
umelec“ so skratkou „DiS.art.“, je oprávnený používať tento titul, ak dĺžka absolvovaného
študijného odboru trvala najmenej dva roky. Na písomnú žiadosť absolventa príslušná
škola, v ktorej tento študijný odbor absolvoval, alebo jej nástupnícka škola, vydá
potvrdenie o práve používať titul. Ak takáto škola alebo jej nástupnícka škola neexistuje,
absolvent môže požiadať o potvrdenie o práve používať titul orgán miestnej štátnej
správy v školstve, do ktorého územnej pôsobnosti zrušená škola patrila.
§ 161e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015
(1)
Na počty žiakov v triede šiesteho až deviateho ročníka základnej školy zriadené do
31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich deviateho ročníka základnej
školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.
(2)
Na počty žiakov v triede druhého až ôsmeho ročníka strednej školy trojročného až
osemročného štúdia strednej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky
až do ukončenia ich štúdia sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.
(3)
Právo používať titul „diplomovaný umelec“ priznané podľa predpisov účinných do 31.
augusta 2015 zostáva zachované.
§ 161f
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
V školskom roku 2015/2016 sa príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
poskytuje podľa podmienok ustanovených právnymi predpismi účinnými do 31. decembra
2015.
§ 161g
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2016
Na najnižšie počty žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka základnej školy zriadené
do 31. augusta 2016 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štvrtého ročníka
základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2016.
§ 161ga
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018
Pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 určený počet žiakov prvého ročníka
v gymnáziách s osemročným štúdiom v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej
štátnej správy v školstve, ktorého sídlom je hlavné mesto Slovenskej republiky, neprekročí
10 % z daného populačného ročníka; na počty žiakov, u ktorých sa vyžaduje overenie
špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa pre prijímacie konanie pre školský
rok 2018/2019 neuplatňuje žiadne percentuálne obmedzenie.
Záverečné ustanovenia
§ 162
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 163
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 188/1988
Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 230/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1994
Z. z., zákona č. 6/1998 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 229/2000 Z. z., zákona
č. 216/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 334/2002
Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 596/2003 Z. z.,
zákona č. 207/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona
č. 5/2005 Z. z. a zákona č. 363/2007 Z. z.
2.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 230/2000 Z.
z., zákona č. 202/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z. a
zákona č. 596/2003 Z. z.
3.
Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 99/1978 Zb. o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami.
4.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov.
5.
Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach
pre mládež v znení vyhlášky č. 110/1970 Zb., vyhlášky č. 156/1970 Zb. a vyhlášky č.
149/1988 Zb.
6.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach
v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb., vyhlášky č. 56/1986 Zb. a vyhlášky č. 230/2000 Z.
z.
7.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení vyhlášky č. 409/1990 Zb. a vyhlášky č. 249/1995 Z. z.
8.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 86/1986 Zb. o združení rodičov a priateľov školy v znení vyhlášky č. 37/1987 Zb.
9.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej
republiky č. 65/1988 Zb. o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou
prípravou.
10.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách.
11.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl.
12.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení vyhlášky č. 52/1993 Z. z., vyhlášky č. 255/1995 Z. z.,
vyhlášky č. 120/2003 Z. z., vyhlášky č. 424/2005 Z. z.
13.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z. z., vyhlášky č. 364/2003 Z.
z. a vyhlášky č. 49/2004 Z. z.
14.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 261/1991 Zb., ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku
stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou
organizáciou alebo ich právnym nástupcom.
15.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 262/1991 Zb. o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie
v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach
pre ich zriaďovanie.
16.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 358/1991 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike.
17.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych
stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení vyhlášky č. 595/2007
Z. z.
18.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 196/1994 Z. z. o domovoch mládeže v znení vyhlášky č. 426/2007 Z. z.
19.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z. z. o súkromných školách.
20.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z. z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z. z. a vyhlášky č. 388/2007
Z. z.
21.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 295/1994 Z. z. o škole v prírode.
22.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 351/1994 Z. z. o školských strediskách záujmovej činnosti v znení vyhlášky č. 28/2005 Z. z. a vyhlášky
č. 389/2007 Z. z.
23.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 352/1994 Z. z. o školských výpočtových strediskách.
24.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z. z. a vyhlášky č. 540/2004
Z. z.
25.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 28/1995 Z. z. o školských kluboch detí v znení vyhlášky č. 140/1995 Z. z. a vyhlášky č. 588/2004
Z. z.
26.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 85/1995 Z. z. o školských hospodárstvach.
27.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 139/1995 Z. z. o Štátnom stenografickom ústave.
28.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 167/1995 Z. z. o strediskách služieb škole.
29.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 14/1996 Z. z. o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam,
obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam.
30.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 43/1996 Z. z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení vyhlášky
č. 222/1996 Z. z.
31.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z. z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.
32.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení vyhlášky č. 437/2001 Z. z., vyhlášky
č. 725/2002 Z. z., vyhlášky č. 6/2004 Z. z. a vyhlášky č. 706/2004 Z. z.
33.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 279/1996 Z. z. o strediskách odbornej praxe.
34.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 145/2002 Z. z. o stredných školách požiarnej ochrany.
35.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 311/2004 Z. z. o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl v znení vyhlášky
č. 343/2006 Z. z.
36.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 510/2004 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach,
učilištiach a praktických školách v znení vyhlášky č. 379/2005 Z. z., vyhlášky č.
482/2006 Z. z. a vyhlášky č. 390/2007 Z. z.
37.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 376/2005 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania
cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu
v školách a v školských zariadeniach.
38.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 361/2007 Z. z. o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách
a na základných umeleckých školách.
39.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 366/2007 Z. z. o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania.
40.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky Ministerstva
školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z. z., vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej
republiky č. 405/2009 Z. z. a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky č. 208/2011 Z. z.
41.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v znení
vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 452/2011
Z. z.
Čl. II
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005
Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z. a zákona č. 689/2006 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 odsek 2 znie:
„(2)
Ak je zriaďovateľom orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d), vymenúva riaditeľa
na päťročné funkčné obdobie zriaďovateľ na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych
dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa
na základe výberového konania (§ 4) okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odsekov
7 a 8. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon neustanovuje inak.“.
2.
V § 3 odsek 4 znie:
„(4)
Riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pri ktorom sa rada školy nezriaďuje
alebo rada školy nekoná v ustanovenej lehote (§ 4 ods. 4), alebo ak rada školy nenavrhla
zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich
výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil najmenej jeden kandidát, ktorý spĺňa kvalifikačné
predpoklady podľa odseku 5, vymenúva zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.6) Zriaďovateľ podľa § 19 ods. 2 písm. d) a e) postupuje rovnakým spôsobom.“.
3.
V § 3 sa odsek 7 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].“.
4.
V § 3 ods. 8 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
5.
V § 3 ods. 9 sa slová „odseku 8 písm. b) až d)“ nahrádzajú slovami „odseku 8 písm.
b) a c)“.
6.
§ 3 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12)
Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo zriaďovateľ súkromnej školy vymenúva riaditeľa
na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa školy na
základe výberového konania (§ 4). Ak zriaďovateľ navrhnutého kandidáta neakceptuje,
požiada radu školy o predloženie návrhu na nového kandidáta. Ak rada cirkevnej školy
predloží návrh na kandidáta na vymenovanie riaditeľa po druhom výberovom konaní, ktorý
nespĺňa kritériá zriaďovateľa podľa výchovného zamerania školy,13a) riaditeľa vymenúva zriaďovateľ.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu13a znie:
„13a)
Čl. 1 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove
a vzdelávaní (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004
Z. z.).“.
7.
V § 4 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Organizačné zabezpečenie
výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie
riaditeľa zabezpečuje zriaďovateľ.“.
8.
V § 4 odsek 3 znie:
„(3)
Rada školy vyzve príslušný krajský školský úrad a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie
svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s riadnym hlasom; v stredných
zdravotníckych školách je prizývaný delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky.“.
9.
V § 5 odsek 2 znie:
„(2)
Riaditeľ zodpovedá za
a)
dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi,
b)
vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,
c)
vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov,
d)
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti
školy alebo školského zariadenia,
e)
každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov,
f)
úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia,
g)
rozpočet, financovanie15) a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti
školy alebo školského zariadenia,
h)
riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského
zariadenia.“.
10.
V § 5 sa odsek 3 dopĺňa písmenami k) až n), ktoré znejú:
„k)
individuálnom vzdelávaní žiaka,
l)
vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so
súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu,
m)
individuálnom vzdelávaní žiaka v zahraničí,
n)
umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.“.
11.
V § 5 ods. 4 písm. a) sa na konci vypúšťajú tieto slová: „alebo učilište“.
12.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17 sa vypúšťa.
13.
V § 5 sa odsek 4 dopĺňa písmenami o) až r), ktoré znejú:
„o)
uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka,
p)
individuálnom vzdelávaní žiaka,
r)
vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so
súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.“.
14.
V § 5 ods. 7 písmeno c) znie:
„c)
návrh školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,“.
15.
§ 5 sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:
„(12)
Riaditeľ jazykovej školy rozhoduje o
a)
prijatí na štúdium,
b)
prerušení štúdia,
c)
predčasnom skončení štúdia,
d)
určení príspevku poslucháča alebo zákonného zástupcu poslucháča na čiastočnú úhradu
nákladov spojených so štúdiom.18)
(13)
Riaditeľ materskej školy rozhoduje o
a)
prijatí dieťaťa do materskej školy,
b)
zaradení na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole,
c)
prerušení dochádzky dieťaťa,
d)
predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania,
e)
určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov spojených
s predprimárnym vzdelávaním.18a)
(14)
Riaditeľ rozhoduje o ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo odborného
zamestnanca.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 18 a 18a znejú:
„18)
§ 53 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
18a)
§ 28 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
16.
V § 6 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i)
školské internáty.“.
17.
V § 6 sa odsek 8 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j)
prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a)“.
Poznámka pod čiarkou k odkazu 23a znie:
„23a)
§ 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
18.
V § 6 ods. 12 písmeno b) znie:
„b)
poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných
podľa osobitného predpisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy,
zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy, zriaďovateľovi súkromnej
materskej školy30b) a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia,
zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej materskej školy,30b) zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia,
ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa alebo žiaka
do 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových
škôl, materských škôl30b) a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo krajský školský
úrad.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 30b znie:
„30b)
§ 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008
Z. z.“.
19.
§ 6 sa dopĺňa odsekmi 23 a 24, ktoré znejú:
„(23)
Obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorých
je zriaďovateľom.
(24)
Obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, výšku
príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej
škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského
klubu detí, školského strediska záujmovej činnosti, internátu alebo centra voľného
času.“.
20.
V § 8 ods. 7 sa slová „špeciálnych základných škôl“ nahrádzajú slovami „základných
škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“.
21.
V § 9 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
22.
V § 9 odsek 2 znie:
„(2)
Samosprávny kraj pri výkone samosprávy36) zriaďuje a zrušuje podľa siete
a)
základné umelecké školy,
b)
jazykové školy okrem jazykových škôl pri základných školách,
c)
školské internáty,
d)
zariadenia školského stravovania,
e)
školské hospodárstva a strediská odbornej praxe,
f)
strediská služieb školy,
g)
školy v prírode,
h)
centrá voľného času s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja,
i)
školské strediská záujmovej činnosti.“.
23.
V § 9 ods. 8 písm. g) sa vypúšťajú slová „stredných odborných učilíšť,“ a slová „združených
stredných škôl,“.
24.
V § 9 sa odsek 8 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n)
prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a)“.
25.
V § 9 ods. 12 písmeno b) znie:
„b)
poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných
podľa osobitného predpisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy,
zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia,
zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej
školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského
zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej
jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na
území samosprávneho kraja, môžu požiadať samosprávny kraj o dotáciu na žiaka nad 15
rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl
a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj alebo krajský
školský úrad, a na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku takého školského zariadenia,30c) ktorého zriaďovateľom nemôže byť obec a nemôže byť krajský školský úrad.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 30c znie:
„30c)
§ 138 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
26.
§ 9 sa dopĺňa odsekmi 18 a 19, ktoré znejú:
„(18)
Samosprávny kraj vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie riaditeľa
školy alebo riaditeľa školského zariadenia.
(19)
Samosprávny kraj ako zriaďovateľ určí výšku príspevku v základnej umeleckej škole,
výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na
čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času, školského strediska záujmovej
činnosti a školského internátu.“.
27.
V § 10 odsek 5 znie:
„(5)
Krajský školský úrad zriaďuje a zrušuje podľa siete
a)
základné školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
b)
stredné školy a strediská praktického vyučovania, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
c)
materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
d)
základné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
e)
stredné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
f)
praktické školy,
g)
odborné učilištia,
h)
špeciálne výchovné zariadenia,
i)
školy, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňujú v cudzom jazyku na základe
medzinárodnej dohody,
j)
školský internát,
k)
centrá špeciálno-pedagogického poradenstva,
l)
centrá pedagogicko-psychologického poradenstva,
m)
školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedeného
v písmenách a) až j).“.
28.
§ 10 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:
„(16)
Vedie územný školský register detí a žiakov.41a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 41a znie:
„41a)
§ 157 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
29.
§ 10 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:
„(17)
Krajský školský úrad v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy organizačne a finančne
zabezpečuje jazykové kurzy detí cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej
republiky.“.
30.
V § 13 ods. 7 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem rozhodovania riaditeľa
školy podľa osobitného predpisu,80)“.
31.
V § 13 ods. 7 písm. h) sa slová „37 ods. 2 a 3“ nahrádzajú slovami „37a ods. 2 a
3“.
32.
V § 13 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13)
Štátna školská inšpekcia pri výkone školskej inšpekcie ďalej
a)
kontroluje súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom,
s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,47a)
b)
kontroluje súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,47b)
c)
kontroluje úroveň kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní,47c)
d)
monitoruje a hodnotí kvalitu výchovy a vzdelávania.47d)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 47a až 47d znejú:
„47a)
§ 7 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z.
47b)
§ 8 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z.
47c)
§ 24 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
47d)
§ 154 ods. 7 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
33.
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
㤠13a
(1)
Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať
školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.
(2)
Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského
vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem
rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú
skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve
alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora,
alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu.
(3)
Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku,8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti,
mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady a predpoklady odbornej inšpekčnej
práce.“.
34.
V § 14 ods. 2 písm. b) sa slová „§ 29 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 11 zákona č.
245/2008 Z. z.“.
35.
V § 14 ods. 6 písm. a) sa slovo „schvaľuje“ nahrádza slovom „spravuje“.
36.
V § 14 ods. 6 písm. l) sa slová „[§ 3 ods. 8 písm. d)]“ nahrádzajú slovami „[§ 3
ods. 8 písm. c)]“.
37.
V § 14 sa odsek 6 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m)
vedie štátny register detí a žiakov.50a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:
„50a)
§ 157 ods. 3 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
38.
§ 14 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Ministerstvo vo verejnom záujme na žiadosť zamestnávateľských zväzov, podnikateľov
a rezortných ministerstiev môže určiť samosprávnemu kraju počty žiakov pre jednotlivé
študijné a učebné odbory stredných odborných škôl.“.
39.
V § 16 ods. 1 písm. k) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „materské školy, jazykové
školy,“.
40.
V § 16 ods. 1 písm. l) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „jazykové školy,“.
41.
V § 16 ods. 2 úvodnej vete sa za prvé slovo „alebo“ vkladá slovo „iná“.
42.
V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na základe kontrolných zistení
podľa § 14 ods. 6 písm. j)“.
43.
§ 18 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Pri zmene adresy zriaďovateľa, zmene súpisného čísla školy alebo školského zariadenia,
udelení alebo odňatí čestného názvu školy alebo školského zariadenia je zriaďovateľ
povinný bezodkladne túto skutočnosť písomne oznámiť spolu s dokladom osvedčujúcim
zmenu ministerstvu. Ministerstvo písomne potvrdí uvedenú zmenu zriaďovateľovi; ak
sa zmena týka školy alebo školského zariadenia, upraví názov školy alebo školského
zariadenia v sieti. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa osobitného predpisu.80)“.
44.
V § 19 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 7.
45.
V § 21 odsek 12 znie:
„(12)
Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia názvu ulice,
popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy.“.
46.
V § 25 odseky 5 a 6 znejú:
„(5)
Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorej zriaďovateľom je obec, sú dvaja
zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných
zamestnancov školy, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami
školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.
(6)
Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je samosprávny
kraj alebo krajský školský úrad, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov
a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, traja zvolení zástupcovia rodičov,
ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia
zriaďovateľa. Členom rady školy pri strednej škole je aj zvolený zástupca žiakov príslušnej
školy.“.
47.
V § 25 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15.
48.
V § 25 ods. 13 písm. c) sa číslovka „12“ nahrádza číslovkou „11“ a v § 25 ods. 15
sa číslovka „14“ nahrádza číslovkou „13“.
49.
§ 25 sa dopĺňa odsekmi 16 a 17, ktoré znejú:
„(16)
Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 6 ods.
1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden
delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie.
(17)
Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 9 ods.
1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden
delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie a jeden delegovaný zástupca samosprávneho
kraja; v stredných zdravotníckych školách je členom rady školy aj jeden delegovaný
zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“.
50.
§ 27 až 30 a § 36 sa vypúšťajú vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 69 až 76.
51.
§ 37 vrátane nadpisu znie:
㤠37
Priestupky
(1)
Priestupku sa dopustí zákonný zástupca dieťaťa, ktorý ohrozuje jeho výchovu a vzdelávanie
alebo zanedbáva starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa
neprihlási na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechá viac ako
60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.
(2)
Za priestupok podľa tohto zákona možno uložiť zákonnému zástupcovi dieťaťa pokutu
do 10 000 Sk.
(3)
Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec.
(4)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.79a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:
„79a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.“.
52.
Za § 37 sa vkladá § 37a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠37a
Správne delikty
(1)
Obec uloží pokutu do 10 000 Sk zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý je právnickou
osobou a ktorý ohrozil jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbal starostlivosť o povinnú
školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlásil na povinnú školskú dochádzku
alebo dieťa neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom
roku.
(2)
Školský inšpektor uloží pokutu do 10 000 Sk zodpovednému zamestnancovi, ktorý
a)
nevytvoril podmienky na výkon inšpekčnej činnosti,
b)
neodstránil nedostatky zistené školskou inšpekciou okrem opatrení týkajúcich sa riešenia
sťažností a petícií.
(3)
Hlavný školský inšpektor uloží pokutu do 20 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vymenoval
do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 5, a rozhodne
o opatrení na odstránenie zisteného nedostatku.
(4)
Krajský školský úrad uloží pokutu
a)
do 20 000 Sk
1.
obci, ktorá nezabezpečila činnosti podľa § 6 ods. 3,
2.
samosprávnemu kraju, ktorý nezabezpečil činnosti podľa § 9 ods. 4,
b)
do 50 000 Sk
1.
obci, ktorá neplnila povinnosti podľa § 6 ods. 13,
2.
samosprávnemu kraju, ktorý neplnil povinnosti podľa § 9 ods. 13,
3.
obci a samosprávnemu kraju, ktoré porušili ustanovenia o počte žiakov v triedach.
(5)
Ministerstvo uloží pokutu
a)
do 100 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vykonal zmeny údajov podľa § 15 ods. 4 bez vykonania
zmien v sieti ministerstvom,
b)
do 1 000 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý
1.
zriadil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich zaradení
do siete,
2.
zrušil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich vyradení
zo siete.
(6)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď správny orgán zistil porušenie povinností,
najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo.
(7)
Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky
protiprávneho konania.
(8)
Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosu z pokút podľa odseku 1, ktorý
je príjmom obce.“.
53.
V § 38 odsek 2 znie:
„(2)
Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods.
1 písm. a), § 3 ods. 2 a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm. e) až g);
ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.
54.
V § 38 odsek 3 znie:
„(3)
Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods.
1 písm. a), § 3 ods. 2, ods. 7 písm. b) a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods.
2 písm. e) až g), § 35; ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.
55.
V § 38 ods. 4 sa za slová „podmienečného vylúčenia“ vkladá čiarka a slovo „pochvaly“.
Čl. III
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona
č. 523/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z. a zákona č. 689/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa
takto:
1.
V § 1 odsek 1 znie:
„(1)
Tento zákon upravuje financovanie
a)
škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie,1) a financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami2a) a školských zariadení4) zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného
predpisu5) (ďalej len „regionálne školstvo“),
b)
príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok
na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej
dochádzky5a) v materských školách,2b) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu,5)
c)
príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov škôl,1) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu.5)“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „§ 2 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave
základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov“ nahrádza
citáciou „§ 27 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2a a 2b znejú:
„2a)
§ 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.
2b)
§ 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008
Z. z.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.“
nahrádza citáciou „§ 112 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„5a)
§ 19 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
2.
V § 1 odsek 3 znie:
„(3)
Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie škôl1) zriadených štátom uznanými cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami (ďalej len
„cirkevná škola“) a financovanie škôl1) zriadených inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami (ďalej len „súkromná
škola“) rovnako ako pri štátnych školách (§ 4 až 4d), ak tento zákon neustanovuje
inak.“.
3.
V § 1 odsek 4 znie:
„(4)
Zo štátneho rozpočtu sa prispieva na financovanie školských zariadení podľa osobitného
predpisu10) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len „štátne školské
zariadenie“) a na financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami2a) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len „štátna materská
škola“).“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 10 sa citácia „§ 10 ods. 5 písm. c), h), j) až m) zákona
č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 564/2004 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 10 ods. 5
písm. h), j) až m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
4.
V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie
zriaďovateľom materských škôl2b) okrem materských škôl2b) pri zdravotníckych zariadeniach.“.
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.
5.
V § 1 ods. 6 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných školách a súkromných“.
6.
V § 1 odsek 7 znie:
„(7)
Tento zákon sa nevzťahuje na školy v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
a školy v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 7 až 9 a 11 sa vypúšťajú.
7.
V § 2 ods. 1 úvodná veta znie: „Zdroje financovania štátnych škôl, štátnych materských
škôl a štátnych školských zariadení sú“.
8.
V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.“
nahrádza citáciou „§ 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
9.
V § 2 ods. 2 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl a súkromných“.
10.
V nadpise pod § 3 sa vypúšťajú slová „na regionálne školstvo“.
11.
V § 3 ods. 1 prvá veta znie: „Financovanie regionálneho školstva, príspevku na výchovu
a vzdelávanie a príspevku na záujmové vzdelávanie zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje
prostredníctvom kapitoly ministerstva.“.
12.
V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slová „štátnych škôl“ vkladá čiarka a slová „štátnych
materských škôl“.
13.
V § 3 ods. 2 písm. c) sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl a súkromných“.
14.
V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h)
príspevok na výchovu a vzdelávanie.“.
15.
V § 3 odsek 3 znie:
„(3)
Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. a) a d) prideľuje ministerstvo
zriaďovateľom štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení
podľa § 4 a 5. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. c) a d) prideľuje
ministerstvo zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa § 6 a 6a. Finančné
prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. h) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom
materských škôl2b) podľa § 6b. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. e) prideľuje ministerstvo
zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8. Finančné prostriedky na
účely podľa odseku 2 písm. b) prideľuje ministerstvo krajským školským úradom podľa
§ 7 ods. 10.“.
16.
V § 3 odsek 6 znie:
„(6)
Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva poskytnuté zriaďovateľom štátnych škôl
podľa § 4 ods. 1 až 12 a § 4a až 4d, zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl
podľa § 6 a 6a, zriaďovateľom materských škôl2b) podľa § 6b a zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8 možno použiť
len na účely ustanovené týmto zákonom.“.
17.
V § 4 ods. 7 sa slová „očakávaný počet žiakov školy v novom školskom“ nahrádzajú
slovami „počet žiakov školy v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom“.
18.
V § 4 odsek 8 znie:
„(8)
Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka zriaďovateľovi
štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej
pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 7. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych
príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský
rok určenému podľa odseku 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených
zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa odseku 3 z počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom
podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku.“.
19.
V § 4 sa vypúšťajú odseky 13 až 16.
Doterajšie odseky 17 až 19 sa označujú ako odseky 13 až 15.
V poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa citácia „§ 198 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov, § 41 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe
v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 76 ods. 6 a § 198 Zákonníka práce.“.
20.
V § 4 ods. 13 sa slová „podľa odsekov 1 až 16“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov
1 až 12 a § 4a až 4d“.
21.
V § 4 ods. 14 sa slová „špeciálnych škôl“ nahrádzajú slovami „škôl pre deti a žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami22a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
„22a)
§ 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
22.
Za § 4 sa vkladajú § 4a až 4d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠4a
Financovanie špecifík
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa
štátnej školy finančné prostriedky na špecifiká. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu
prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného
kalendárneho roka. Prostredníctvom špecifík sa financujú náklady, ktoré sa opakujú
a nie sú zohľadnené v normatíve školy podľa § 4 ods. 4. Špecifikami sú:
a)
náklady na dopravu žiakov podľa osobitných predpisov,22b)
b)
náklady na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s
nadaním22c) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní.
(2)
Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä
a)
počet dní prítomnosti žiaka v škole,
b)
výšku cestovných nákladov na dopravu žiaka do školy z miesta trvalého bydliska a
späť.
(3)
Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä
a)
počet žiakov,
b)
stupeň a mieru postihnutia žiakov.
(4)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky podľa odseku
1 písm. b) najmä podľa počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním a
podľa stupňa a miery postihnutia týchto žiakov.
§ 4b
Financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva zriaďovateľovi štátnej
školy v priebehu kalendárneho roka finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov
v súťažiach, predmetových olympiádach a za účasť školy v medzinárodných projektoch
alebo programoch. Tieto finančné prostriedky sú určené na osobné náklady a prevádzkové
náklady súvisiace s prípravou žiakov na súťaže, predmetové olympiády a na medzinárodné
projekty alebo programy.
(2)
Zoznam súťaží, predmetových olympiád, medzinárodných projektov a programov na nový
školský rok zverejní ministerstvo na svojej internetovej stránke najneskôr do 15.
júna príslušného kalendárneho roka.
(3)
Ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľovi štátnej školy podľa
a)
počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach celoslovenských kôl súťaží alebo
predmetových olympiád, počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach medzinárodných
kôl súťaží alebo predmetových olympiád a počtu umiestnení v súťažiach, v ktorých sa
poradie neurčuje; v tej istej súťaži alebo predmetovej olympiáde sa zohľadní najvyššie
umiestnenie žiaka,
b)
počtu účastí škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch.
(4)
Objem finančných prostriedkov za prvé miesto, druhé miesto, tretie miesto a za umiestnenie
v súťažiach, v ktorých sa nevyhodnocuje umiestnenie, a za účasť škôl v medzinárodných
projektoch alebo programoch určuje ministerstvo.
(5)
Ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam škôl, ktorým boli pridelené
finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov do 15. novembra príslušného kalendárneho
roka.
§ 4c
Financovanie havarijných situácií
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva v priebehu roka
na základe skutočnej potreby zriaďovateľovi štátnej školy, zriaďovateľovi štátnej
materskej školy a zriaďovateľovi štátneho školského zariadenia, ktorý o to požiada,
účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných
situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Žiadosť
predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského
úradu v priebehu roka. Havarijné situácie sú:
a)
udalosť, ktorou boli vážne ohrozené životy a zdravie osôb,
b)
udalosť, ktorou bola na majetku školy alebo majetku školského zariadenia spôsobená
škoda ohrozujúca jej prevádzku.
(2)
Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a)
podrobný popis vzniknutej havarijnej situácie a príčiny jej vzniku,
b)
predpokladané nevyhnutné náklady na odstránenie havarijnej situácie.
(3)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľom finančné prostriedky na riešenie havarijných situácií
najmä podľa
a)
charakteru havárie,
b)
miery možného ohrozenia životov a zdravia osôb alebo prevádzky,
c)
rozsahu vzniknutých škôd, či nebezpečenstva vzniku ďalších škôd.
(4)
Ministerstvo môže prideliť krajskému školskému úradu finančné prostriedky na kapitálové
výdavky a na bežné výdavky určené na zmiernenie dopadov havarijných situácií štátnych
škôl. Krajský školský úrad rozhodne o pridelení objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom
štátnych škôl v jeho územnej pôsobnosti podľa naliehavosti riešenia havarijnej situácie
a výšky prideleného objemu finančných prostriedkov. Objem finančných prostriedkov
pre krajský školský úrad na kalendárny rok na zmiernenie dopadov havarijných situácií
štátnych škôl určuje ministerstvo.
§ 4d
Financovanie rozvojových projektov
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa
štátnej školy o financovanie rozvojového projektu účelovo finančné prostriedky na
realizáciu predloženého rozvojového projektu. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu
prostredníctvom príslušného krajského školského úradu. Výzvy na podanie žiadosti o
financovanie rozvojového projektu zverejňuje ministerstvo na svojej internetovej stránke
v priebehu kalendárneho roka. Rozvojové projekty sú projekty zamerané najmä na rozvoj
výchovy a vzdelávania v oblasti
a)
informačných a komunikačných technológií,
b)
jazykových znalostí,
c)
modernizácie a obnovy kompenzačných pomôcok pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami,
d)
modernizácie a obnovy učebných pomôcok,
e)
športu,
f)
zdravého životného štýlu,
g)
životného prostredia,
h)
nákladov na vybavenie rozvíjania manuálnych zručností.
(2)
Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a)
cieľ projektu,
b)
charakteristiku projektu,
c)
časový harmonogram realizácie projektu,
d)
analýzu finančného zabezpečenia realizácie projektu.
(3)
Výška spoluúčasti zriaďovateľa alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb
na realizácii rozvojového projektu je najmenej 5 % z celkových nákladov na realizáciu
rozvojového projektu.
(4)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky na realizáciu
rozvojového projektu najmä podľa
a)
využitia rozvojového projektu vo výchove a vzdelávaní,
b)
využitia rozvojového projektu v mieste sídla štátnej školy, v územnej pôsobnosti
okresu alebo kraja.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 22b a 22c znejú:
„22b)
§ 8 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 29 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
§ 29 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
22c)
§ 2 písm. k) a q) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
23.
§ 5 a 6 vrátane nadpisov znejú:
㤠5
Financovanie štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení
(1)
Rozpis finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych
školských zariadení na kalendárny rok vychádza z objemov finančných prostriedkov určených
pre štátne materské školy a pre jednotlivé štátne školské zariadenia.
(2)
Objemy finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne materské školy a pre štátne
školské internáty23) sa určujú ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6.
(3)
Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne školské zariadenia
okrem školských internátov a zariadení školského stravovania23a) sa vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby,
a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z
rozsahu poskytovaných služieb.
(4)
Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre zariadenie školského
stravovania23b) sa vychádza z celkového počtu detí alebo žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti
krajského školského úradu, ktorým poskytuje školské zariadenie svoje služby.
(5)
Ministerstvo pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky podľa celkového
počtu detí alebo žiakov škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na úhradu nákladov
spojených so službami poskytovanými deťom alebo žiakom týchto škôl, ak sa služby poskytujú
a)
deťom štátnych materských škôl v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených obcou, samosprávnym krajom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou
spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
b)
žiakom základných škôl a základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami podľa osobitného predpisu23c) v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených samosprávnym krajom,
c)
žiakom škôl podľa osobitného predpisu23d) okrem písmen a) a b) v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených obcou, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou
právnickou osobou alebo fyzickou osobou.“.
§ 6
Financovanie cirkevných škôl
(1)
Pri financovaní cirkevných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa
postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d.
(2)
Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre cirkevné školy
na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci
rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods.
1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.
(3)
Zriaďovateľ cirkevnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa
§ 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy
o kúpe prenajatej veci a okrem reklamy.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa citácia „§ 5 a 7 zákona č. 279/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 117 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23a až 23d znejú:
„23a)
§ 117 a 139 zákona č. 245/2008 Z. z.
23b)
§ 139 zákona č. 245/2008 Z. z.
23c)
§ 27 ods. 2 písm. b), § 95 ods. 1 písm. b) a § 104 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2008
Z. z.
23d)
§ 27 ods. 2 písm. c), § 95 ods. 1 písm. c) až e) a § 104 ods. 1 písm. c) zákona č.
245/2008 Z. z.“.
24.
Za § 6 sa vkladajú § 6a a 6b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠6a
Financovanie súkromných škôl
(1)
Pri financovaní súkromných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa
postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d. Súkromným školám možno prideliť
finančné prostriedky na kapitálové výdavky len v rámci rozvojových projektov (§ 4d)
na obstaranie hnuteľného majetku.
(2)
Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre súkromné školy
na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci
rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods.
1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.
(3)
Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy objem finančných prostriedkov na
príslušný kalendárny rok, ak v priebehu kalendárneho roka v poslednej správe o výsledku
inšpekčnej činnosti Štátnou školskou inšpekciou23e)
a)
bolo zistené porušenie školských vzdelávacích programov, ktoré sa uplatňujú v porovnateľnom
druhu a type školy,
b)
bol zistený vyšší počet žiakov v triedach škôl,1) ako stanovuje osobitný právny predpis,23f)
c)
bola zistená odbornosť vyučovania jednotlivých predmetov v školách1) v rámci školských vzdelávacích programov menšia ako 70 %.
(4)
Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy normatívny príspevok na príslušný
kalendárny rok o 15 % (ďalej len „znížený normatívny príspevok“) za zistené nedostatky
podľa odseku 3 v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky
odstránené. Do počtu mesiacov sa započítavajú mesiace od mesiaca, ktorý nasleduje
po mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do mesiaca, v ktorom boli nedostatky
odstránené. Ak súkromná škola odstráni nedostatky v mesiaci, v ktorom boli nedostatky
zistené, do počtu mesiacov, počas ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľovi súkromnej
školy znížený normatívny príspevok, sa započíta jeden mesiac.
(5)
Ak súkromná škola neodstráni nedostatky podľa odseku 3 do konca kalendárneho roka,
ministerstvo postupuje pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľovi tejto
školy na nasledujúci kalendárny rok podľa odseku 4.
(6)
Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný zistené nedostatky v súkromnej škole podľa
odseku 3 písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského
úradu do piatich dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie. Odstránenie
zistených nedostatkov súkromnou školou je povinný zriaďovateľ súkromnej školy písomne
oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do piatich
dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie.
(7)
Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa
§ 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy
o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a okrem reklamy.
§ 6b
(1)
Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na kalendárny rok pozostáva z príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok a príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok.
(2)
Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok sa určí ako súčin 8-násobku objemu finančných prostriedkov
pripadajúceho na 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku, ktorý sa začal v predchádzajúcom kalendárnom roku. Príspevok na
výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok sa určí ako súčin 4-násobku objemu finančných prostriedkov pripadajúceho
na 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku, ktorý sa začína v bežnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci pre
počet detí použitý pri určovaní príspevku na výchovu a vzdelávanie je podľa § 7 ods.
4.
(3)
Krajský školský úrad
a)
oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte
zriaďovateľovi materskej školy2b) výšku príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 1 a určených podľa odseku 2; pre
výpočet príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok sa použije počet detí v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom
kalendárnom roku, nahlásený zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výška sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,
b)
oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi materskej školy2b) úpravu výšky príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 4 písm. a); úprava zodpovedá rozdielu
príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku
2 zo skutočných počtov detí v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa
§ 7 ods. 4 a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a príspevku na výchovu a vzdelávanie
pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku
2 z počtov detí nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku
a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,
c)
poskytuje zriaďovateľom materských škôl2b) finančné prostriedky z kapitoly ministerstva podľa odseku 1 v priebehu roka podľa
osobitného predpisu.22)
(4)
Zriaďovateľ materskej školy2b) do 30 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu
a)
podľa odseku 3 písm. a) rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé
materské školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,
b)
podľa odseku 3 písm. b) upraví finančné prostriedky na nový školský rok pre jednotlivé
materské školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23e až 23g znejú:
„23e)
§ 12 a 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23f)
§ 29 ods. 5, § 33 ods. 1, § 97 ods. 6, § 98 ods. 3, § 99 ods. 4 a § 100 ods. 8 zákona
č. 245/2008 Z. z.
23g)
§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.“.
25.
V § 7 ods. 1 druhej vete sa slová „do 15. mája“ nahrádzajú slovami „do 15. apríla“.
26.
V § 7 ods. 1 tretej vete sa slová „neštátnej školy“ nahrádzajú slovami „cirkevnej
školy a súkromnej školy“.
27.
V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová „neštátne školy“ nahrádzajú slovami „cirkevné školy
a súkromné školy“.
28.
V § 7 odsek 4 znie:
„(4)
Zriaďovatelia24a) škôl1) sú povinní oznámiť do 30. septembra kalendárneho roka príslušnému krajskému školskému
úradu počty detí alebo žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k
15. septembru začínajúceho školského roka a ďalšie údaje potrebné na rozpis finančných
prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy. Krajský školský úrad je povinný oznámiť
tieto údaje za zriaďovateľov24a) škôl1) a za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvu.
Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom
každoročne do 31. augusta.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 24a sa citácia „§ 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 19 ods. 2 písm. a), b), d)
a e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov“.
29.
V § 7 ods. 5 sa za slová „v štátnych školách“ vkladá čiarka a slová „a neštátnych
školách“ sa nahrádzajú slovami „cirkevných školách a súkromných školách“.
30.
V § 7 ods. 6 sa slová „podľa § 4 až 6“ nahrádzajú slovami „podľa § 4 až 6b“.
31.
V § 7 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.
32.
V § 7 ods. 7 sa slová „podľa § 4 ods. 12 až 16 a § 8a ods. 2“ nahrádzajú slovami
„podľa § 4a až 4d a § 8c“.
33.
V § 7 ods. 8 druhá a tretia veta znejú: „Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný
ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka školy, v ktorej sa
vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.1) Vzdelávacie poukazy vydávajú svojim žiakom školy1) najneskôr do 10. septembra príslušného kalendárneho roka a vzdelávacie poukazy prijímajú
školy a školské zariadenia, ktoré tvoria sústavu škôl a sústavu školských zariadení
podľa osobitného predpisu,24b) najneskôr do 25. septembra príslušného kalendárneho roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24b znie:
„24b)
§ 27 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
34.
V § 7 odsek 9 znie:
„(9)
Vláda nariadením ustanoví
a)
podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov vrátane spôsobu určovania normatívov
podľa § 4 ods. 1,
b)
hodnoty percentuálnych podielov podľa § 4 ods. 9,
c)
podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov a postup pri určovaní objemu finančných
prostriedkov podľa § 5 ods. 1 až 5,
d)
podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov podľa odseku 8 vrátane vymedzenia okruhu
aktivít škôl a školských zariadení vytvárajúcich záujmové vzdelávanie financovaných
prostredníctvom vzdelávacích poukazov,
e)
podrobnosti určovania garantovaného minima a jeho použitia pri prideľovaní finančných
prostriedkov zriaďovateľom podľa § 8a.“.
35.
§ 7 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
„(10)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva krajskému školskému
úradu finančné prostriedky na účel podľa § 3 ods. 2 písm. b) podľa naliehavosti riešenia
rekonštrukcie školských objektov alebo modernizácie škôl a školských zariadení v ich
zriaďovateľskej pôsobnosti. Objem finančných prostriedkov na kalendárny rok určí ministerstvo.
(11)
Finančné prostriedky pridelené školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti
krajského školského úradu podľa § 4 až 6b, § 7 ods. 8 a § 8c sa zabezpečujú v rámci
limitu výdavkov.“.
36.
V § 8 odsek 2 znie:
„(2)
Ministerstvo pri výkone dohľadu sleduje najmä prehľadnosť financovania a kontroluje
správnosť použitia metód a postupov pri financovaní štátnych škôl, cirkevných škôl,
súkromných škôl, štátnych školských zariadení a kontroluje správnosť použitia metód
a postupov pri financovaní materských škôl2b) podľa § 6b.“.
37.
V § 8a sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
38.
Za § 8a sa vkladajú § 8b a 8c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠8b
Sankcie
(1)
Ministerstvo uloží zriaďovateľovi
a)
za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov na kalendárny rok
pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 9 pokutu
od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
b)
za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov na nový školský rok
pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 10 pokutu
od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
c)
za neoznámenie výšky finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým štátnym školám
krajskému školskému úradu podľa § 4 ods. 11 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
d)
za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6 ods. 3 pokutu od
10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
e)
za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o porušení platných právnych predpisov
a za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o odstránení porušenia platných právnych
predpisov podľa § 6a ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
f)
za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6a ods. 7 pokutu od
10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
g)
za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. a) pokutu od 10 000 Sk do 100 000
Sk,
h)
za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
príspevku na výchovu a vzdelávanie na nový školský rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. b) pokutu od 10 000 Sk do 100 000
Sk,
i)
za nedodržanie lehoty určenej na predloženie správy o hospodárení krajskému školskému
úradu podľa § 7 ods. 1 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
j)
za nevypracovanie správy o hospodárení podľa § 7 ods. 2 a 3 pokutu od 10 000 Sk do
100 000 Sk,
k)
za poskytnutie nesprávnych údajov o počtoch žiakov a ďalších údajov podľa § 7 ods.
4 a za nedodržanie lehoty na ich predloženie podľa § 7 ods. 4 pokutu od 10 000 Sk
do 1 000 000 Sk,
l)
za nedodržanie lehoty na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
dohodovacieho konania na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
zriaďovateľa podľa § 8c ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk.
(2)
Ministerstvo pri určení pokuty prihliada na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia
povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie, ako aj na mieru zavinenia.
(3)
Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa uložila. Ministerstvo
môže uložiť pokutu aj opakovane, a to až do odstránenia nezákonného stavu.
(4)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(5)
Pokuta uložená podľa tohto zákona je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(6)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď ministerstvo zistilo porušenie povinností
podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
§ 8c
Dohodovacie konanie
(1)
V rozpočte ministerstva sa každoročne vyčleňuje v kapitole ministerstva rezerva,
ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto
zákona. Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť
upraviť v rámci rezervy objem pridelených finančných prostriedkov. Dohodovacím konaním
je úprava výšky pridelených finančných prostriedkov zriaďovateľovi podľa § 4 o objem
finančných prostriedkov pridelený najmä z dôvodu
a)
nedostatku finančných prostriedkov na osobné náklady a na prevádzkové náklady,
b)
nákladov súvisiacich s činnosťou predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej
maturitnej komisie a jej členov vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie
pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a jej členov vrátane odborníkov z praxe
podľa osobitného predpisu.25a).
(2)
Dohodovacie konanie sa začína na žiadosť zriaďovateľa. Žiadosť predkladá zriaďovateľ
ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v priebehu kalendárneho
roka.
(3)
Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä zdôvodnenie nedostatku
finančných prostriedkov poskytnutých školám, štátnym materským školám a štátnym školským
zariadeniam
a)
na osobné náklady,
b)
na prevádzkové náklady.
(4)
Žiadosť zriaďovateľa na úhradu nákladov pre zamestnancov podľa odseku 1 písm. b)
obsahuje najmä
a)
počet dní strávených zamestnancami na maturitných skúškach a záverečných skúškach,
b)
skutočné náklady zamestnancov na náhrady podľa osobitného predpisu25b) vynaložené počas konania maturitných skúšok a záverečných skúšok,
c)
počet odskúšaných žiakov zamestnancom počas konania maturitných skúšok a záverečných
skúšok.
(5)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi finančné prostriedky na kalendárny rok
a)
podľa odseku 1 písm. a) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe
údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 v závislosti od zvýšených osobných nákladov a
prevádzkových nákladov v priebehu kalendárneho roka a objemu finančných prostriedkov
vyčlenených na tento účel v rámci rezervy,
b)
podľa odseku 1 písm. b) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe
údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 a objemu finančných prostriedkov vyčlenených
na tento účel v rámci rezervy.
(6)
Zriaďovateľ do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku
1 rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé školy a školské zariadenia
vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
(7)
Podrobnosti prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom podľa odseku 1 písm.
b) ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:
„25a)
§ 90 ods. 7 až 11 zákona č. 245/2008 Z. z.
25b)
§ 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.“.
39.
V § 9 ods. 3 sa slovo „obciam“ nahrádza slovom „zriaďovateľom“.
40.
Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠9a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2008
Počas obdobia od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008
a)
krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi štátnej školy
úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti
na kalendárny rok; úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre štátne školy
v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa § 4 ods.
3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa
§ 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
zriaďovateľa určených podľa § 4 ods. 3 z očakávaných počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom
podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku,
b)
ministerstvo pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre štátne
školské zariadenia okrem zariadení podľa osobitného predpisu23) vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby,
a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z
rozsahu poskytovaných služieb,
c)
sa určujú objemy finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre školské zariadenia
podľa osobitného predpisu23) zriadené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou
osobou alebo fyzickou osobou ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6,
d)
vyčlení ministerstvo v kapitole ministerstva rezervu, ktorá je určená na prechodné
zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona; ministerstvo môže
v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť v odôvodnených prípadoch
upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných prostriedkov,
e)
pridelí ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa školy finančné prostriedky z rezervy
ministerstva na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,26) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní, podľa počtu žiakov školy
zo sociálne znevýhodneného prostredia; zriaďovateľ podáva žiadosť ministerstvu prostredníctvom
príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho
roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie:
„26)
§ 2 písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
41.
Poznámky pod čiarou k odkazom 15 až 19 znejú:
„15)
§ 26 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 19 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
§ 35 a 36 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 23 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 23 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Napríklad § 24 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 476 až 480
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
19)
§ 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej
národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona
č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001
Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z.,
zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona
č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003
Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z.,
zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona
č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007
Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z. a zákona č. 86/2008 Z. z.
sa mení takto:
§ 31 sa vypúšťa.
Čl. V
Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996
Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z.,
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z.
z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z.,
zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z. a zákona
č. 165/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
V § 11 ods. 6 sa slová „s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7“ nahrádzajú slovami
„ak tento zákon neustanovuje inak“.
2.
V § 13 ods. 10 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa
tieto slová: „to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.“.
3.
Za § 18h sa vkladá nový § 18i, ktorý znie:
㤠18i
Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve
štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej rok do siete podľa
osobitného predpisu,29) podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie,30) ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti
školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý
nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 29 a 30 znejú:
„29)
§ 15 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov.
30)
Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie 1784/1999/ES
(Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006), nariadenie Rady 1083/2006/ES z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho
rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie
1260/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006).“.
Čl. VI
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 107 ods. 4 až 6, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009, čl. I § 90 ods. 8 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 124, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011, a čl. III 18. bodu § 4 ods. 8, 23. bodu
§ 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, 24. bodu § 6a ods. 3 až 7, 38. bodu § 8b a 8c, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha k zákonu č. 245/2008 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 199, 6. 8. 1977).
2.
Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov
tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo
dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ, L 375, 23. 12. 2004).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti
sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii,
ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre
oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva
mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených
na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v.
EÚ L 337, 20. 12. 2011).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom
postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území
členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv
pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343,
23. 12. 2011).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú
normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v.
EÚ L 180, 29. 6. 2013).
1)
§ 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad § 19 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 19 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov.
5)
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na
tento Dohovor nadväzujúcich.
5a)
§ 28 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov.
6aa)
Zákon č. 61/2015 Z. z.
6ab)
§ 20 zákona č. 61/2015 Z. z.
7)
§ 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
§ 16 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
10)
§ 2 ods. 14 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
12)
§ 18 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13)
§ 49 ods. 5 písm. c) zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.
14a)
§ 4ad zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona
č. 182/2017 Z. z.
14b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
15)
§ 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 475/2005 Z. z.
16)
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení
neskorších predpisov.
17)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove
a vzdelávaní.
Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z. z.).
Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z. z.).
17a)
§ 4 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z.
18)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z. z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť
na výkon zdravotníckeho povolania.
19)
§ 5 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20)
§ 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
21)
§ 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22)
§ 8 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 49, 50, 62 a 63 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
24)
§ 8 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25)
§ 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 57 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26a)
Dohovor, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl (oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z.).
27)
§ 5 ods. 3 písm. d) a ods. 4 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28)
Napríklad zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z., zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
29)
§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30)
§ 5 ods. 13 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
32a)
Napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.
33)
§ 5 ods. 13 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34)
§ 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
35)
§ 5 ods. 4 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36)
§ 5 ods. 4 písm. i) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37)
§ 8 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38)
§ 5 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39)
§ 5 ods. 4 písm. l) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších
predpisov.
44)
§ 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
45)
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
46)
§ 72 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
47)
§ 5 ods. 13 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
48)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov.
49)
§ 11 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
50)
§ 10 odsek 14 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
51)
§ 7 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z.
52)
§ 13 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
53)
§ 13 ods. 7 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
54)
§ 13 ods. 7 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57)
§ 20 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
58)
§ 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
60)
§ 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004
Z. z.
62)
Zákon č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
63)
§ 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
64)
Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
65)
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
66)
Napríklad § 103 Trestného zákona, § 54 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
68)
§ 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
70)
§ 37 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 12 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 12 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
71)
Zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
72)
§ 11 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
73)
§ 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74)
§ 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
75)
§ 27 a 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
76)
§ 3 ods. 1 a 10 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z. z.
77)
Napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
78)
§ 67 až 69 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
79)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
79a)
§ 4 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky.
80a)
§ 17 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
81)
Napríklad zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 344/2007 Z. z., zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
82)
Zákon č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
83)
§ 2 písm. a) bod 3 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
84)
Zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996
Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
85)
§ 10 až 14 zákona č. 599/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
86)
§ 4 ods. 1 a 2 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
87)
§ 2 a 5 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88)
§ 25 ods. 4 zákona č. 599/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
89)
90)
§ 5 ods. 4 písm. m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
92)
Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 678/2006 Z. z.
93)
Napríklad zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z.
93a)
§ 31 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 5/2005 Z. z.
94)
Zákon č. 395/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
95)
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov.
