245/2008 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2027 do 31.08.2028
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 245/2008 Z. z. |
| Názov: | Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 22.05.2008 |
| Dátum vyhlásenia: | 02.07.2008 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.2027 |
| Dátum účinnosti do: | 31.08.2028 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 305/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o škole v prírode |
| 306/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o materskej škole |
| 307/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním |
| 314/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o stredných školách a o zozname študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania |
| 318/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách |
| 319/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka |
| 320/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o základnej škole |
| 321/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o jazykovej škole |
| 322/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o špeciálnych školách |
| 323/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o špeciálnych výchovných zariadeniach |
| 324/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o základnej umeleckej škole |
| 325/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie |
| 649/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia |
| 231/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách |
| 236/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o školskom internáte |
| 269/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka |
| 282/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o stredných školách |
| 306/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe |
| 308/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole |
| 330/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o zariadení školského stravovania |
| 364/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú kritériá zdravotnej spôsobilosti pre uchádzačov o zdravotnícke študijné odbory |
| 405/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky č. 269/2009 Z. z. |
| 518/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách |
| 208/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení neskorších predpisov |
| 209/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách |
| 224/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole |
| 245/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole |
| 268/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách |
| 452/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia |
| 113/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení vyhlášky č. 268/2011 Z. z. |
| 451/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 157/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení vyhlášky č. 209/2011 Z. z. |
| 156/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 65/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o stredných školách |
| 113/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 203/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení vyhlášky č. 224/2011 Z. z. |
| 204/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 305/2008 Z. z. o škole v prírode |
| 232/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách |
| 129/2017 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 17. mája 2017 č. 52/2017, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 13. októbra 2008 č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách |
| 186/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 232/2016 Z. z. |
| 218/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o učebniciach, učebných textoch a pracovných zošitoch |
| 142/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 241/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 65/2015 Z. z. o stredných školách |
| 242/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov |
| 436/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 305/2008 Z. z. o škole v prírode v znení vyhlášky č. 204/2015 Z. z. |
| 437/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov |
| 438/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky č. 308/2009 Z. z. |
| 525/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole v znení vyhlášky č. 245/2011 Z. z. |
| 527/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o edukačných publikáciách |
| 541/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o materskej škole |
| 542/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 323/2008 Z. z. o špeciálnych výchovných zariadeniach |
| 21/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii |
| 22/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach |
| 23/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov |
| 24/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o zariadeniach poradenstva a prevencie |
| 68/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 21/2022 Z. z. o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii |
| 163/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách v znení vyhlášky č. 518/2010 Z. z. |
| 206/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania |
| 223/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o základnej škole |
| 224/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o strednej škole |
| 338/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov |
| 339/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii |
| 340/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním |
| 341/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 541/2021 Z. z. o materskej škole |
| 342/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 24/2022 Z. z. o zariadeniach poradenstva a prevencie |
| 344/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 223/2022 Z. z. o základnej škole |
| 72/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách v znení neskorších predpisov |
| 221/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 224/2022 Z. z. o strednej škole |
| 372/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch |
| 278/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu |
| 596/2003 Z. z. | Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 597/2003 Z. z. | Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení |
| 462/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 37/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. |
| 184/2009 Z. z. | Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 37/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 390/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 324/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 125/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 464/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 307/2014 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 377/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 61/2015 Z. z. | Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 188/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 216/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 56/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 151/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 178/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 182/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 62/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 209/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 210/2018 Z. z. | Zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 365/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 375/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 209/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 381/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 56/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 93/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 426/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 127/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 271/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 273/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 415/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 2/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 92/2022 Z. z. | Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine |
| 176/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 351/2022 Z. z. | Zákon o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 394/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 181/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 182/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 263/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 276/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 506/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
| 120/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 144/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 290/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 292/2024 Z. z. | Zákon o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 124/1967 Zb. | Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež |
| 99/1978 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami |
| 119/1980 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach |
| 29/1984 Zb. | Zákon o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) |
| 143/1984 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o základnej škole |
| 86/1986 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o združení rodičov a priateľov školy |
| 65/1988 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou prípravou |
| 477/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o základných umeleckých školách |
| 536/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl |
| 80/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o stredných školách |
| 212/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o špeciálnych školách |
| 261/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou organizáciou alebo ich právnym nástupcom |
| 262/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach pre ich zriaďovanie |
| 358/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike |
| 245/1993 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o financovaní a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, |
| 279/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach |
| 196/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o domovoch mládeže |
| 280/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o súkromných školách |
| 282/1994 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o používaní učebníc a učebných textov |
| 291/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o centrách voľného času |
| 295/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o škole v prírode |
| 351/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských strediskách záujmovej činnosti |
| 352/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských výpočtových strediskách |
| 353/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o predškolských zariadeniach |
| 28/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských kluboch detí |
| 85/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských hospodárstvach |
| 139/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o Štátnom stenografickom ústave |
| 167/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o strediskách služieb škole |
| 14/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam, obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam |
| 43/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach |
| 44/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach |
| 145/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o prijímaní na štúdium na stredných školách |
| 279/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o strediskách odbornej praxe |
| 145/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o stredných školách požiarnej ochrany |
| 311/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl |
| 510/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách |
| 376/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach |
| 361/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách a na základných umeleckých školách |
| 366/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania |
| 388/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z. z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z. z. |
| 305/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o škole v prírode |
| 319/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka |
| 649/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia |
245
ZÁKON
z 22. mája 2008
o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje
a)
princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania
v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie,
ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej
starostlivosti,
b)
dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,
c)
vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej
úrovni,
d)
sústavu škôl a školských zariadení,
e)
práva a povinnosti škôl a školských zariadení,
f)
práva a povinnosti detí a žiakov,
g)
práva a povinnosti rodičov, inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené
do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia
súdu, poručníka alebo opatrovníka (ďalej len „zákonný zástupca“), alebo práva a povinnosti
zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie,
neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia
slobody (ďalej len „zástupca zariadenia“).
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej
škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi,
alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v
škole,
b)
školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý
dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho
programu základnej školy,
c)
žiakom fyzická osoba vo veku najviac 26 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom
procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole; žiakom je aj fyzická
osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v nadväzujúcej
forme odborného vzdelávania a prípravy,
d)
uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v
školskom zariadení podľa tohto zákona,
e)
absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,
f)
výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom
rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,
g)
vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho
pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi
a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,
h)
výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a
realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám
telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,
i)
špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach
poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní
(ďalej len „podporné opatrenie“) dieťaťu alebo žiakovi podľa písmen j) až p) a dieťaťu
alebo žiakovi, ktorého zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, správanie,
kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú
poskytnutie podporného opatrenia,
j)
dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa
so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo
zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami
alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou
správania,
k)
dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím dieťa alebo
žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným
postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi
vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím,
l)
dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným
dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo žiak vzdelávajúci
sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,
m)
dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo žiak
s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,
n)
dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak
s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka
uvedeného v písmene m),
o)
dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného
prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné,
ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových,
emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje
mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti,
p)
dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má nadpriemerné
schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach
dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výsledky alebo mimoriadne výkony a prostredníctvom
výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja,
q)
poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,
r)
kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú
orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov
v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení
sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre
jeho ďalšie vzdelávanie,
s)
vzdelávacou oblasťou okruh, prostredníctvom ktorého sa vymedzujú základné rámce obsahu
vzdelávania,
t)
vyučovacím predmetom obsahovo ucelená jednotka vzdelávacej oblasti,
u)
odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania
v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi
cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností
a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa
odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory
a študijné odbory,
v)
stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá
úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu ako predpoklad pokračovania
v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,
w)
školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného
predpisu,2)
x)
informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnoručného
podpisu uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu,
y)
katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti
a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku,
z)
profilovým predmetom vyučovací predmet, ktorého obsah vzdelávania najviac zodpovedá
cieľovým požiadavkám absolventa; profilový predmet pre študijný odbor alebo pre učebný
odbor určuje príslušný štátny vzdelávací program alebo príslušný školský vzdelávací
program,
aa)
medzinárodným programom zahraničný výchovno-vzdelávací program, v ktorom sa získava
stupeň vzdelania; doklad o dosiahnutom vzdelaní na príslušnom stupni vzdelania sa
uznáva na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike a medzinárodný program
sa uskutočňuje po písomnom súhlase Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“),
ab)
národnostným školstvom školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, triedy s
vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny
a národnostné školské zariadenia; výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve
sa zameriava aj na zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí a žiakov
patriacich k národnostným menšinám,
ac)
školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny škola, v ktorej sa celý výchovno-vzdelávací
proces okrem vyučovania slovenského jazyka a cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku
národnostnej menšiny,
ad)
triedou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny trieda, v ktorej sa celý výchovno-vzdelávací
proces okrem vyučovania slovenského jazyka a cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku
národnostnej menšiny,
ae)
školou s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny škola, v ktorej výchovno-vzdelávací
proces prebieha v štátnom jazyku a vyučuje sa aj jazyk národnostnej menšiny; v týchto
školách sa okrem jazyka a literatúry národnostnej menšiny môžu v jazyku národnostnej
menšiny vyučovať aj niektoré ďalšie predmety zohľadňujúce osobitosti výchovy a vzdelávania
detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,
af)
národnostným školským zariadením školské zariadenie, v ktorom sa výchovno-vzdelávací
proces a odborné činnosti uskutočňujú v jazyku národnostnej menšiny,
ag)
účastníkom výchovy a vzdelávania fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje
na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, škole pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo v základnej umeleckej škole,
ah)
inkluzívnym vzdelávaním spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov
alebo účastníkov výchovy a vzdelávania, uskutočňovaná na základe rovnosti príležitostí
a rešpektovania ich výchovno-vzdelávacích potrieb a individuálnych osobitostí a podporujúca
ich aktívne zapojenie do výchovno-vzdelávacích činností školy alebo školského zariadenia,
ai)
segregáciou vo výchove a vzdelávaní konanie alebo opomenutie konania, ktoré je v
rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu2a) a v dôsledku ktorého dochádza alebo by mohlo dôjsť k priestorovému, organizačnému
alebo sociálnemu vylúčeniu skupiny detí a žiakov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania
alebo k ich oddelenému vzdelávaniu okrem vzdelávania poskytovaného v súlade s medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná2b) pri uplatňovaní práv národnostných menšín na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej
národnostnej menšiny a pri vytváraní podmienok na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením
alebo nadaním a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním so zohľadnením
ich vôle a záujmov a vôle a záujmov ich zákonných zástupcov, ak je účasť na takom
vzdelávaní voliteľná a zodpovedá úprave podmienok výchovy a vzdelávania podľa tohto
zákona, osobitne pre výchovu a vzdelávanie na rovnakom stupni vzdelania,
aj)
dodržiavaním zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní prijímanie a uskutočňovanie
opatrení na jej predchádzanie a jej elimináciu.
§ 3
Princípy výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch
a)
bezplatnosti vzdelania v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy
v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna škola“) pre deti, pre
ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,
b)
práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od školského roka
nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši tretí rok veku,
c)
bezplatnosti vzdelania v základnej škole a strednej škole, ktoré sú štátnymi školami,
d)
rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích
potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,
e)
inkluzívneho vzdelávania,
f)
zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,
g)
rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,
h)
celoživotného vzdelávania,
i)
výchovného poradenstva podľa § 130,
j)
slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov
v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,
k)
zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti
vedy, výskumu a vývoja,
l)
prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti,
rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami
a náboženskej tolerancie,
m)
kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej
sústavy,
n)
integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho
priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,
o)
posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých
vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na
veku primeraný rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie,
na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,
p)
vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,
q)
r)
rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,
s)
rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom
uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevná škola“) a v školách
zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len „súkromná škola“),
t)
zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní,
u)
politickej, náboženskej a ideologickej neutrality; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 15.
§ 4
Ciele výchovy a vzdelávania
Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi
a)
získať vzdelanie podľa tohto zákona,
b)
získať kompetencie v oblasti komunikačných schopností, využívania digitálnych technológií,
komunikácie v štátnom jazyku, cudzom jazyku a v národnostnom školstve aj v jazyku
národnostnej menšiny,
c)
získať kompetencie najmä v oblasti prírodných vied, humanitných vied, technických
vied, matematickej gramotnosti, finančnej gramotnosti, čitateľskej gramotnosti, pohybu
a zdravia, kompetencie k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie, umelecké kompetencie,
občianske kompetencie a podnikateľské schopnosti,
d)
ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať,
e)
naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a
vedieť ich riešiť,
f)
rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne
poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim
vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
g)
posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám
štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej
kultúre,
h)
získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným
v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,5) ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia
kriminality a inej protispoločenskej činnosti,
i)
pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti,
rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami
a náboženskej tolerancie,
j)
naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať
v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
k)
naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie
vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
l)
získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.
DRUHÁ ČASŤ
VÝCHOVA A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
Výchovno-vzdelávacie programy
§ 5
(1)
Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích
programov.
(2)
Výchovno-vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú
a)
výchovno-vzdelávacie programy pre školy (ďalej len „vzdelávací program“),
b)
výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len „výchovný program“).
(3)
(4)
Vzdelávací program je
a)
štátny vzdelávací program,
b)
školský vzdelávací program.
(5)
(6)
Výchovný program je
a)
štátny výchovný program,
b)
výchovný program školského zariadenia.
§ 6
Štátne vzdelávacie programy
(1)
Štátne vzdelávacie programy vymedzujú najmä ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy
pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie
štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie.
Štátne vzdelávacie programy sa môžu členiť na vzdelávacie cykly. Štátne vzdelávacie
programy vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(2)
Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva ministerstvo
školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre
trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného predpisu;5a) pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania6) vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo zdravotníctva“). Ak je príslušná inštitúcia koordinácie odborného vzdelávania
a prípravy pre trh práce nečinná, štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie
a prípravu vydá ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva bez dohody.
(3)
Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných ústredných
orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach všeobecne
vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.
(4)
Štátny vzdelávací program obsahuje
a)
názov vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje aj odbor vzdelávania; v stredných odborných
školách aj skupinu odborov vzdelávania,
b)
konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,
c)
stupne vzdelania, ktoré sa dosiahnu absolvovaním vzdelávacieho programu a príslušnú
úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca,
d)
profil absolventa,
e)
charakteristiku odboru vzdelávania a jeho dĺžku, ak ide o základnú školu, aj dĺžku
trvania prvého stupňa a druhého stupňa,
f)
formu výchovy a vzdelávania,
g)
formy praktického vyučovania v stredných školách,
h)
vzdelávacie oblasti,
i)
vzdelávacie štandardy,
j)
rámcové učebné plány okrem materských škôl,
k)
vyučovací jazyk podľa § 12,
l)
osobitosti výchovy a vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením, žiakov so zdravotným
znevýhodnením, detí s nadaním a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho
vzdelávania,
m)
osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov,
n)
osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov v národnostnom školstve.
(5)
Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre odbory vzdelávania v stredných školách
obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému
odboru alebo k príslušnému učebnému odboru.
(6)
Pre príslušný stupeň vzdelania alebo pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací
program záväzný pre
a)
vypracovanie školského vzdelávacieho programu,
b)
tvorbu a posudzovanie edukačných publikácií a
c)
hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.
§ 7
Školský vzdelávací program
(1)
Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje
výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.
(2)
Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade
školy a v rade školy.
(3)
Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy
a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Ak škola poskytuje vzdelanie
viacerých stupňov podľa § 16 a 17, môže vypracovať pre všetky stupne vzdelania jeden súhrnný školský vzdelávací program,
ktorý je v súlade so štátnymi vzdelávacími programami pre príslušné stupne vzdelania
a príslušné odbory vzdelávania. Ak je súčasťou školy školské výchovno-vzdelávacie
zariadenie podľa § 113 písm. a) alebo písm. c), výchovný program tohto školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia môže byť súčasťou
školského vzdelávacieho programu školy.
(4)
Školský vzdelávací program obsahuje
a)
názov vzdelávacieho programu,
b)
vymedzenie cieľov a poslania výchovy a vzdelávania a zameranie školy; v stredných
školách aj profil absolventa,
c)
stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu
a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca,
d)
dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
e)
učebný plán okrem materských škôl,
f)
učebné osnovy,
g)
vyučovací jazyk podľa § 12,
h)
hodnotenie detí a žiakov.
(5)
Ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky na základe
odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie prostredníctvom
a)
individuálneho vzdelávacieho programu,
b)
vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov so zdravotným
znevýhodnením,
c)
vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie alebo
d)
poskytovaných podporných opatrení.
(6)
Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje
po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy
a vzdelávania podľa tohto zákona.
(7)
Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a
princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská
inšpekcia.7)
(8)
Súlad medzinárodného programu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania kontroluje
Štátna školská inšpekcia.
(9)
Školský vzdelávací program okrem učebných osnov zverejní riaditeľ školy na verejne
prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia. Učebné osnovy sa nezverejňujú,
ak riaditeľ školy nerozhodne inak.
(10)
Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je schváleným výsledkom
experimentálneho overovania.
(11)
Škola môže poskytovať výchovu a vzdelávanie, ktoré je nad rámec školského vzdelávacieho
programu alebo inovácií zapísaných podľa § 14a,
a)
na základe súhlasu rady školy a súhlasu pedagogickej rady školy, ak škola obsah takej
výchovy a vzdelávania oznámi najneskôr tri vyučovacie dni pred jej uskutočnením zákonnému
zástupcovi a zákonný zástupca písomne nevyjadrí nesúhlas s účasťou dieťaťa, alebo
b)
ak škola obsah takej výchovy a vzdelávania oznámi najneskôr tri vyučovacie dni pred
jej uskutočnením zákonnému zástupcovi a zákonný zástupca písomne vyjadrí súhlas s
účasťou dieťaťa alebo žiaka na výchove a vzdelávaní.
(12)
Oznámenie podľa odseku 11 obsahuje
a)
meno a priezvisko osoby, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie, ak nejde o pedagogického
zamestnanca alebo odborného zamestnanca príslušnej školy,
b)
názov právnickej osoby, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie, ak ho neposkytuje
škola,
c)
dátum a rozsah uskutočnenia výchovy a vzdelávania,
d)
základnú charakteristiku témy výchovy a vzdelávania a
e)
poučenie, že dieťa alebo žiak sa nebude môcť zúčastniť výchovy a vzdelávania, ak
nie sú splnené podmienky podľa odseku 11.
(13)
Pre žiaka, ktorý sa výchovy a vzdelávania nezúčastní z dôvodu, že neboli splnené
podmienky podľa odseku 11, riaditeľ školy zabezpečí náhradné školské vyučovanie.
§ 7a
Individuálny vzdelávací program
(1)
Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa s informovaným súhlasom zákonného
zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať
a)
dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby
sa vzdelávali podľa školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, a ani
podľa vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, alebo
b)
žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie v základnej škole.
(2)
Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
alebo pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe odporúčaní
zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom
školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným
zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom; ak ide o žiaka základnej
školy najmenej v piatom ročníku alebo o žiaka strednej školy, aj po konzultácii s
týmto žiakom.
(3)
Individuálny vzdelávací program obsahuje podporné opatrenie a úpravy jednotlivých
častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb
dieťaťa alebo žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia,
dochádzky do školy a spolupráce s odbornými zamestnancami.
§ 8
Výchovný program
(1)
Štátny výchovný program vymedzuje odporúčaný obsah výchovy a vzdelávania v školských
zariadeniach. Štátny výchovný program vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(2)
Výchovný program školského zariadenia je základným dokumentom školského zariadenia,
podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školskom zariadení.
(3)
Výchovný program školského zariadenia vydáva riaditeľ školy alebo riaditeľ školského
zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského
zariadenia a po vyjadrení rady školy alebo rady školského zariadenia.
(4)
Výchovný program školského zariadenia musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a
cieľmi výchovy a vzdelávania.
(5)
Štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia obsahuje
a)
názov výchovného programu,
b)
vymedzenie cieľov a poslania výchovy,
c)
formy výchovy a vzdelávania,
d)
tematické oblasti výchovy,
e)
výchovný jazyk.
(6)
Súlad výchovného programu školského zariadenia s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania
ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.7)
(7)
Výchovný program školského zariadenia vydáva a zverejňuje riaditeľ školského zariadenia
na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia.
(8)
Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program školského zariadenia vypracúva,
vydáva a zverejňuje riaditeľ školy.
§ 9
Rámcové učebné plány, vzdelávacie štandardy, učebné plány a učebné osnovy
(1)
Rámcové učebné plány obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích
predmetov, ak sa vzdelávacia oblasť v štátnom vzdelávacom programe člení na vyučovacie
predmety. Rámcové učebné plány vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávaciu
oblasť alebo pre vyučovací predmet, rozsah najvyššieho týždenného počtu vyučovacích
hodín v príslušnom ročníku štátneho vzdelávacieho programu a počet vyučovacích hodín,
ktoré môže škola použiť na svoje zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho
programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných
školských vzdelávacích programov.
(2)
Rámcové učebné plány pre
a)
základné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávacie oblasti
oddelene pre každý stupeň základného vzdelania alebo pre každý vzdelávací cyklus v
základnej škole,
b)
stredné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích
hodín pre vzdelávacie oblasti pre celý stupeň vzdelania.
(3)
Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností
a schopností, ktoré má dieťa alebo žiak získať, aby mu mohol byť priznaný stupeň vzdelania,
alebo aby mohol pokračovať vo vzdelávaní.
(4)
Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia
sa na
a)
výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania a určujú
úroveň spôsobilostí, ktoré má dieťa alebo žiak nadobudnúť,
b)
obsahové štandardy, ktoré sú spracované podľa tematických celkov a určujú okruhy
činností, témy, pojmy a fakty, ktoré tvoria obsahové jadro vzdelávacej oblasti alebo
vyučovacieho predmetu.
(5)
Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové
učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých vzdelávacích oblastí
alebo vyučovacích predmetov ročníkov s určením celkového týždenného počtu vyučovacích
hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho programu.
(6)
Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy obsahujú
rozpracovanie obsahových štandardov do ročníkov podľa učebného plánu školského vzdelávacieho
programu.
(7)
Učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích
oblastí. Ak sa časová dotácia vyučovacieho predmetu v učebnom pláne základnej školy
alebo strednej školy vzhľadom na časovú dotáciu v rámcovom učebnom pláne nezvyšuje
alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahových štandardov, učebnými osnovami tohto vyučovacieho
predmetu môžu byť vzdelávacie štandardy.
§ 11
Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia
(1)
Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými
sa riadi výchovno-vzdelávací proces, a podľa ktorých škola alebo školské zariadenie
vydáva verejné listiny a rozhodnutia.
(2)
Pedagogická dokumentácia sa v školách a školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku.9) V národnostnom školstve sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to
v štátnom jazyku a jazyku príslušnej národnostnej menšiny. V školách a školských zariadeniach
s medzinárodným programom sa pedagogická dokumentácia vedie v štátnom jazyku a jazyku,
v ktorom sa uskutočňuje medzinárodný program.
(3)
Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými
sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.
(4)
Podrobnosti o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii a rozsah pedagogickej
dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie dvojjazyčne, ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(5)
Pedagogická dokumentácia sa vedie na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom
školstva pre jednotlivé druhy a typy škôl a školských zariadení. Vzory formulárov
sa zverejňujú na webovom sídle určenom ministerstvom školstva.
(6)
Školy alebo školské zariadenia získavajú a spracúvajú na účely výchovy a vzdelávania
a aktivít v čase mimo vyučovania osobné údaje 11)
a)
o deťoch, žiakoch, poslucháčoch a účastníkoch výchovy a vzdelávania v rozsahu
1.
meno, priezvisko a rodné priezvisko,
2.
dátum a miesto narodenia,
3.
adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa, žiak, poslucháč alebo účastník
výchovy a vzdelávania obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu,
4.
rodné číslo,
5.
štátna príslušnosť,
6.
národnosť,
7.
materinský jazyk,
8.
fyzické zdravie a duševné zdravie,
9.
mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej
diagnostiky,
10.
rozhodnutia týkajúce sa výchovy a starostlivosti,
11.
výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
12.
výsledky zo súťaží a olympiád,
13.
podobizne a obrazové snímky,
b)
o zákonných zástupcoch dieťaťa, žiaka alebo poslucháča v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. b) prvého bodu.
§ 12
Výchovno-vzdelávací jazyk
(1)
Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.
(2)
Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny
jazyk,9) ak tento zákon neustanovuje inak. Vyučovacím jazykom v škole s medzinárodným programom
alebo výchovným jazykom v školskom zariadení s medzinárodným programom je štátny jazyk
a na základe súhlasu ministerstva školstva aj iný jazyk.
(3)
Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje
okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v jazyku
príslušnej národnostnej menšiny za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou
výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom,
ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra
v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie alebo vyučovací predmet slovenský
jazyk a slovenská literatúra, ktorý sa vyučuje metódami a formami výchovy a vzdelávania
ako cudzí jazyk.
(4)
Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie primárne
v slovenskom posunkovom jazyku.14)
(5)
Pre deti a žiakov patriacich k národnostným menšinám sa v národnostnom školstve zaručuje
výchova a vzdelávanie podľa odseku 3.
(6)
Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať ako bilingválne vzdelávanie v štátnom
jazyku a súčasne v cudzom jazyku. Bilingválne vzdelávanie sa uskutočňuje v
a)
bilingválnom programe podľa medzinárodnej dohody uzavretej medzi Slovenskou republikou
a iným štátom alebo
b)
študijnom odbore bez medzinárodnej dohody s iným štátom, ak škola zabezpečuje výchovu
a vzdelávanie v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích predmetoch.
(7)
Cudzím jazykom na účely odseku 6 nie je jazyk národnostnej menšiny alebo jazyk etnickej
skupiny.
(8)
V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou vzdelávania povinný
vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.
(9)
Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa
skúška a monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania vykonáva, ak tento
zákon neustanovuje inak.
§ 13
Edukačné publikácie
(1)
Edukačnou publikáciou je učebnica, učebný text a pracovný zošit.
(2)
Na vzdelávanie v školách sa používajú edukačné publikácie schválené ministerstvom
školstva a iné edukačné publikácie a edukačný softvér, ktoré nie sú schválené ministerstvom
školstva a sú v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania. Na vyučovanie predmetu
náboženstvo alebo náboženská výchova možno používať edukačné publikácie schválené
štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou. Ak je edukačná publikácia vydaná
v elektronickej podobe, na vzdelávanie v školách sa môže používať, len ak spĺňa požiadavky
na prístupnosť podľa osobitného predpisu.14aa)
(3)
V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám
na vzdelanie v ich materinskom jazyku podľa § 12 ods. 3 sa v edukačných publikáciách vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické
názvy takto
a)
geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú
dvojjazyčne, najskôr v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke
alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach
schválených v rokoch 2002 až 2006,
b)
kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,
c)
súhrnný prehľad geografických názvov sa uvedie na konci učebnice vo forme slovníka
v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.
(4)
Ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia súladu edukačnej publikácie
s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom, pri
ktorého plnení sa má edukačná publikácia používať, vydáva a odníma edukačnej publikácii
doložku. Podmienkou vydania doložky edukačnej publikácie je aj elektronická verzia
edukačnej publikácie.
(5)
Doložku edukačnej publikácii pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania
pre školy v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva vydáva a odníma ministerstvo zdravotníctva.
Doložku edukačnej publikácii pre odborné predmety pre školy v pôsobnosti ústredných
orgánov štátnej správy podľa § 109 vydáva a odníma príslušný ústredný orgán štátnej správy.
(6)
Súčasťou doložky edukačnej publikácie je aj určenie lehoty platnosti doložky.
(7)
Edukačné publikácie s vydanou doložkou vrátane edukačných publikácií v prepise do
Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej
forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením ministerstvo školstva bezodplatne prevedie
do správy alebo do vlastníctva podľa odseku 8 alebo poskytne finančné prostriedky
na ich zakúpenie podľa osobitného predpisu14a) školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. K prevodu
správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s vydanou doložkou dochádza dňom ich
odovzdania a prevzatia. Na nakladanie s edukačnými publikáciami s vydanou doložkou
sa nevzťahuje osobitný predpis.14b)
(8)
Edukačné publikácie s vydanou doložkou vrátane edukačných publikácií v prepise do
Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej
forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením ministerstvo školstva na základe objednávky
školy na príslušný školský rok bezodplatne prevedie do
a)
správy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
orgánu miestnej štátnej správy v školstve alebo materskej školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy,
b)
vlastníctva
1.
obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, ktorá
je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou osobou, alebo strednej
školy,
2.
materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou
osobou, alebo strednej školy, ktoré nie sú zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo
orgánom miestnej štátnej správy v školstve, alebo
3.
zriaďovateľa materskej školy, ktorá nie je právnickou osobou, alebo základnej školy,
ktorá nie je právnickou osobou.
(9)
Pri prevode správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s vydanou doložkou pre
odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania a pre odborné predmety v školách
podľa § 109 postupuje ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa
odsekov 7 a 8.
(10)
Ministerstvo školstva vedie register edukačných publikácií s vydanou doložkou a zverejňuje
ho na ním určenom webovom sídle. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán
štátnej správy podľa § 109 vedú register edukačných publikácií s vydanou doložkou a zverejňujú ho na nimi určenom
webovom sídle.
§ 13a
Používanie edukačných publikácií
(1)
Školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, poskytujú
svojim žiakom edukačné publikácie s vydanou doložkou do bezplatného užívania. Materské
školy poskytujú deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, a ktorým bolo
povolené individuálne vzdelávanie podľa § 23 písm. a), pracovné zošity do bezplatného užívania.
(2)
Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za
edukačné publikácie, ktoré škola poskytla dieťaťu alebo žiakovi do bezplatného užívania,
a je povinný nahradiť škole ich stratu, zničenie alebo poškodenie.
(3)
Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené
edukačné publikácie, použije na zakúpenie edukačných publikácií.
(4)
Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole edukačné publikácie poskytnuté
do bezplatného užívania.
(5)
Podrobnosti o spôsobe používania edukačných publikácií, spôsobe a výške náhrady za
ich stratu, zničenie alebo poškodenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo školstva.
§ 13b
Osobitné ustanovenia k sprístupňovaniu edukačných publikácií v čase mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu
(1)
Nositeľ autorských práv k edukačnej publikácii, na ktorú ministerstvo školstva poskytlo
finančné prostriedky na zakúpenie, udelí na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu
alebo výnimočného stavu súhlas na sprístupnenie elektronickej verzie edukačnej publikácie
vrátane tých, ktoré sú vydané v jazyku národnostnej menšiny, na webovom sídle určenom
ministerstvom školstva, pre žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov
a odborných zamestnancov.
(2)
Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 1 licenčnou zmluvou uzatvorenou
medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika
zastúpená ministerstvom školstva, ako nevýhradnú bezodplatnú licenciu v územne neobmedzenom
rozsahu výlučne na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických
opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu edukačnej publikácie trvalo ukladať na
pamäťové médium alebo tlačiť.
§ 13c
Zabezpečenie materiálno-technického vybavenia
(1)
Ministerstvo školstva môže obstarať materiálno-technické vybavenie pre školy, v ktorých
sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.
(2)
Ministerstvo školstva bezodplatne prevedie ním obstarané materiálno-technické vybavenie
alebo jeho technické zhodnotenie do
a)
správy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
orgánu miestnej štátnej správy v školstve alebo materskej školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy alebo špeciálneho výchovného zariadenia
v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve, ak ide o výchovu
a vzdelávanie v škole pri špeciálnom výchovnom zariadení, alebo
b)
vlastníctva
1.
obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, ktorá
je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou osobou, alebo strednej
školy výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole, základnej
škole alebo strednej škole,
2.
materskej školy, ktorá je právnickou osobou, základnej školy, ktorá je právnickou
osobou, alebo strednej školy, ktoré nie sú zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo
orgánom miestnej štátnej správy v školstve, špeciálneho výchovného zariadenia, ktoré
je právnickou osobou a nie je zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve,
ak ide o výchovu a vzdelávanie v škole pri špeciálnom výchovnom zariadení, alebo
3.
zriaďovateľa materskej školy, ktorá nie je právnickou osobou, alebo základnej školy,
ktorá nie je právnickou osobou, výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej
materskej škole alebo príslušnej základnej škole, zriaďovateľa špeciálneho výchovného
zariadenia, ktoré nie je právnickou osobou, výlučne na účel výchovy a vzdelávania
v škole pri špeciálnom výchovnom zariadení.
(3)
K prevodu správy alebo vlastníctva materiálno-technického vybavenia obstaraného ministerstvom
školstva do správy alebo vlastníctva príslušného subjektu podľa odseku 2 dochádza
dňom jeho odovzdania a prevzatia.
(4)
Na nakladanie s materiálno-technickým vybavením obstaraným ministerstvom školstva
príslušnou školou sa nevzťahuje osobitný predpis.14b)
(5)
Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za
materiálno-technické vybavenie školy obstarané ministerstvom školstva, ktoré škola
poskytla dieťaťu alebo žiakovi do bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole
jeho stratu, zničenie alebo poškodenie.
(6)
Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené
materiálno-technické vybavenie školy, použije na opravu alebo na obnovu materiálno-technického
vybavenia školy alebo na zakúpenie ďalšieho materiálno-technického vybavenia školy
rovnakého druhu.
(7)
Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole materiálno-technické vybavenie
školy poskytnuté do bezplatného užívania.
§ 14
Experimentálne overovanie
(1)
Predmetom experimentálneho overovania sú predovšetkým
a)
ciele, metódy a prostriedky vzdelávania,
b)
vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,
c)
výchovné programy,
d)
formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,
e)
koncepcia práce s nadanými alebo slabo prospievajúcimi žiakmi,
f)
koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
g)
spôsob riadenia škôl a školských zariadení,
h)
preventívne a rozvojové programy,
i)
oblasti výchovy a vzdelávania určené v podnete ministerstva školstva na experimentálne
overovanie, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až h).
(2)
Cieľom experimentálneho overovania je získať a overiť poznatky, skúsenosti, podnety
alebo zahraničné modely v oblasti výchovy a vzdelávania a ich následné uplatnenie
v praxi.
(3)
Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona riadi
ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy
podľa § 109.
(4)
Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia
alebo organizácia zriadená ministerstvom školstva na schválenie ministerstvu školstva,
pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca
pred začiatkom školského roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh
po dohode s predkladateľom návrhu môže podať aj garant.
(5)
Návrh alebo podnet na experimentálne overovanie obsahuje
a)
ciele, predmet a zdôvodnenie experimentálneho overovania,
b)
garanta experimentálneho overovania,
c)
časový harmonogram a metodiku experimentálneho overovania,
d)
finančné, materiálne a personálne zabezpečenie experimentálneho overovania,
e)
dohodu medzi školou alebo školským zariadením, v ktorom sa experimentálne overovanie
uskutočňuje, zriaďovateľom, garantom experimentálneho overovania a predkladateľom
návrhu alebo ministerstvom školstva, ak sa experimentálne overovanie začína na podnet
ministerstva školstva,
f)
ďalšie údaje, ktoré s experimentálnym overovaním bezprostredne súvisia.
(6)
Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na experimentálne
overovanie do 60 dní od doručenia návrhu. Ministerstvo školstva zverejňuje zoznam
schválených experimentálnych overovaní na svojom webovom sídle.
(7)
Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne overovanie
zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva, zriaďovateľ školy alebo školského
zariadenia.
(8)
Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom
školstva, zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s
riaditeľom školy alebo školského zariadenia a garantom.
(9)
Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po
vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu
ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne
overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov
a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických
osôb.
(10)
Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká škola s akreditovaným
študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia zriadená podľa osobitného
predpisu.15)
(11)
Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský rok najneskôr
mesiac po skončení školského roka a predkladá ho ministerstvu školstva.
(12)
Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania predloží garant ministerstvu školstva
do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka,
v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva schváli alebo neschváli výsledky experimentálneho
overovania v lehote do 30 dní odo dňa predloženia jeho záverečného hodnotenia.
(13)
Experimentálne overovanie nového odboru vzdelávania alebo zmeny odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, konzervatóriu a škole umeleckého
priemyslu upravuje osobitný predpis.15a)
§ 14a
Katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní
(1)
Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg inovácií
vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „katalóg“). Katalóg obsahuje
a)
výsledky experimentálneho overovania,
b)
inovácie, ktorými sú
1.
inovatívne výchovno-vzdelávacie programy,
2.
inovatívne formy, metódy a prostriedky výchovy a vzdelávania,
3.
inovatívne formy a spôsoby hodnotenia detí a žiakov,
4.
inovatívne koncepcie inkluzívneho vzdelávania,
5.
inovatívne formy riadenia škôl a školských zariadení,
6.
inovatívne preventívne a rozvojové programy.
(2)
Výsledky experimentálneho overovania zapisuje do katalógu ministerstvo školstva po
ich schválení podľa § 14 ods. 12.
(3)
O zápis do katalógu podľa odseku 1 písm. b) môže požiadať
a)
vysoká škola,
b)
organizácia zriadená ministerstvom školstva,
c)
organizácia zriadená iným ústredným orgánom štátnej správy na plnenie úloh v oblasti
profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,
d)
katolícke pedagogické a katechetické centrum,
e)
škola alebo školské zariadenie,
f)
zamestnávateľ, ktorému bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať
praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania,
g)
iná právnická osoba.
(4)
Ministerstvo školstva do 60 dní od doručenia žiadosti o zápis do katalógu posúdi
súlad inovácie podľa odseku 1 písm. b), o ktorej zápis do katalógu sa žiada, s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania
podľa § 3 a 4. Na základe posúdenia ministerstvo školstva
a)
zapíše inováciu do katalógu s určením doby zápisu,
b)
nezapíše inováciu do katalógu a navrhne žiadateľovi, aby zabezpečil vykonanie experimentálneho
overovania, alebo
c)
nezapíše inováciu do katalógu a oznámi žiadateľovi dôvody nezapísania inovácie.
(5)
Súlad používania inovácií zapísaných v katalógu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania
kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(6)
Ministerstvo školstva vymaže inováciu z katalógu, ak nemá charakter inovácie podľa
odseku 1 písm. b).
(7)
Inovácie zapísané v katalógu sú školy a školské zariadenia oprávnené používať vo
svojej činnosti.
(8)
Náležitosti žiadosti o zápis do katalógu, údaje vedené v katalógu a podrobnosti o
postupe pri posudzovaní súladu inovácií s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania
podľa § 3 a 4, požiadavky na osobu, ktorá posudzuje inováciu, a podrobnosti o zápise a výmaze inovácie
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 15
Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva
(1)
V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových škôl sa
vyučuje náboženská výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje vyučovanie
náboženskej výchovy alebo náboženstva.
(2)
Vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva zabezpečujú registrované cirkvi
a náboženské spoločnosti.16)
(3)
Náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov v alternácii
s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách;17) v týchto školách je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.
(4)
Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách zodpovedá predmetu
náboženstvo na cirkevných školách.
(5)
Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva vykonáva pedagogický zamestnanec s odbornou
a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má aj cirkevné poverenie podľa vnútorných predpisov
cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.16)
(6)
V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacích
programov v súlade s osobitným predpisom.17)
§ 15a
Vyučovanie telesnej a športovej výchovy
(1)
V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl, tanečných konzervatórií,
hudobných a dramatických konzervatórií, jazykových škôl a materských škôl sa vyučuje
telesná a športová výchova.
(2)
Úlohou telesnej a športovej výchovy je prispievať k upevňovaniu fyzického a duševného
zdravia, brannej zdatnosti a pohybovej výkonnosti, prispievať k psychickému, sociálnemu
a morálnemu vývinu, rozvíjať pohybovú gramotnosť a osobnosť ako celok po stránke kognitívnej,
emocionálnej, sociálnej a morálnej.
(3)
Telesná a športová výchova je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu v oblasti
zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích predmetov.
(4)
Telesná a športová výchova sa na základnej škole vyučuje v rozsahu najmenej troch
vyučovacích hodín týždenne; toto ustanovenie sa nevzťahuje na základnú školu, ktorá
má menej ako päť tried.
(5)
Telesná a športová výchova sa na strednej škole vyučuje v rozsahu najmenej dvoch
vyučovacích hodín týždenne; to sa nevzťahuje na študijné odbory a učebné odbory, v
ktorých sa praktické vyučovanie poskytuje formou odborného výcviku, a na študijné
odbory a učebné odbory v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania a prípravy.
(6)
Škola môže využiť voliteľné hodiny na vyučovanie telesnej a športovej výchovy nad
rozsah vyučovacích hodín podľa odsekov 4 a 5.
(7)
Škola splní rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy podľa odsekov 4 a 5 aj
započítaním hodín športových výcvikov, kurzov pohybových aktivít v prírode, športovej
prípravy a pohybových aktivít organizovaných v škole mimo vyučovacích hodín a v školskom
klube detí tak, aby celkový počet hodín telesnej a športovej výchovy počas školského
roka po prepočítaní zodpovedal týždennému rozsahu podľa odsekov 4 a 5; rozsah a spôsob
ich započítania sa uvádza v rámcových učebných plánoch.
Druhý oddiel
Stupne vzdelania
§ 16
(1)
Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa § 6 až 7a a § 94 ods. 2 môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania uvedených v odsekoch 2
až 5.
(2)
Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného roka vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie
o získaní predprimárneho vzdelania.
(3)
Základné vzdelanie sa člení na
a)
primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho
programu pre prvý stupeň základnej školy alebo absolvovaním posledného ročníka základnej
školy, ak ide o žiaka podľa § 97 ods. 5; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie,
b)
nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy, úspešným absolvovaním prvého
ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do
ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, úspešným absolvovaním
štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej
škole, úspešným absolvovaním externého testovania podľa § 155 ods. 9, úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania
podľa § 31a alebo úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania
v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania; dokladom
o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie.
(4)
Stredné vzdelanie sa člení na
a)
nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou,
alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom
o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej
skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom
o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej
kvalifikácii v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,
b)
stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou
skúškou alebo úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania skráteného
štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o
získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške
a dokladom o získanej kvalifikácii je spolu s vysvedčením o záverečnej skúške aj výučný
list,
c)
úplné stredné všeobecné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru
vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom
stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,
d)
úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole, škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole,
ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej
dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej
odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného
ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pomaturitného
kvalifikačného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou
maturitnej skúšky; dokladom o získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii
je vysvedčenie o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické
vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku podľa osobitného predpisu,17a) je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.
(5)
Vyššie odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním
a)
najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom
stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii
je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou
„DiS“; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného
predpisu,18)
b)
posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka
súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu;
dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom
o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný
špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“, titul sa uvádza za priezviskom,
c)
najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o
získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej
kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o
1.
dvojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou
„DiS.art“; titul sa uvádza za priezviskom, alebo
2.
trojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“;
titul sa uvádza za priezviskom.
§ 17
Stupne základného umeleckého vzdelania
(1)
Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké vzdelanie
sa člení na
a)
primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej
školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie,
b)
nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej
umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie.
(2)
Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.
§ 17a
Stupne jazykového vzdelania
(1)
Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu
v jazykovej škole.
(2)
Jazykové vzdelávanie sa v súlade so Spoločným európskym referenčným rámcom pre jazyky
(ďalej len „referenčný rámec“) člení na
a)
základný kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne A2 referenčného rámca,
b)
stredný kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne B2 referenčného rámca,
c)
vyšší kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne C1 referenčného rámca,
d)
špecializovaný kurz na dosiahnutie jazykovej úrovne C2 referenčného rámca.
(3)
Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho
programu s vyznačením stupňa jazykovej úrovne.
(4)
Úspešným vykonaním štátnej jazykovej skúšky získa poslucháč vysvedčenie o štátnej
jazykovej skúške s vyznačením stupňa jazykovej úrovne B2, C1 alebo C2 referenčného
rámca.
(5)
Stupeň jazykového vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.
§ 18
Doklady o získanom vzdelaní
(1)
(2)
Dokladom o získanom vzdelaní je
a)
osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania,
b)
vysvedčenie,
c)
osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,
d)
osvedčenie o zaškolení,
e)
osvedčenie o zaučení,
f)
vysvedčenie o záverečnej skúške,
g)
vysvedčenie o maturitnej skúške,
h)
vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,
i)
záverečné vysvedčenie,
j)
vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.
(3)
Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova
a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny;
v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku. V
školách alebo v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodného
programu, sa doklady o získanom vzdelaní vydávajú v štátnom jazyku a inom vyučovacom
jazyku.
(4)
Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom
školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy.
(5)
Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi
alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov
a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.
(6)
Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.
(7)
V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.
(8)
Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého
žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.
(9)
Na doklade o získanom vzdelaní, ktorým je vysvedčenie, vysvedčenie o záverečnej skúške,
vysvedčenie o maturitnej skúške a vysvedčenie o absolventskej skúške sa uvádza úroveň
Slovenského kvalifikačného rámca a úroveň Európskeho kvalifikačného rámca.
(10)
Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.
Tretí oddiel
Povinná školská dochádzka a jej plnenie
§ 19
Povinná školská dochádzka
(1)
Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.
(2)
Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom
žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni,
keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(4)
Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky
výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k prihláške
predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, súhlasné
vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
(5)
Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať
do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie neposkytuje
do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre
deti a dorast a písomného odporučenia zariadenia poradenstva a prevencie.
§ 20
Plnenie povinnej školskej dochádzky
(1)
Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách
pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(2)
Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej
dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis“). Prihláška na vzdelávanie v základnej
škole sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom
školstva. Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského
roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.
(3)
Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí
a)
obec všeobecne záväzným nariadením,20)
b)
orgán miestnej štátnej správy v školstve,21)
c)
zriaďovateľ cirkevnej školy,
d)
zriaďovateľ súkromnej školy.
(4)
Základná škola vyžaduje pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky
osobné údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého až siedmeho bodu a písm. b). Zákonný zástupca môže základnej škole poskytnúť tieto osobné údaje pred zápisom
dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prostredníctvom elektronického podania
doručeného do elektronickej schránky základnej školy21a) alebo prostredníctvom elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným
elektronickým podpisom.9a)
(5)
Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode,22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje
dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej
ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.
(6)
Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej
dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy,
a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia
súdu,23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky
maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka.
(7)
Základná škola nemá kapacitné možnosti na prijatie detí, ak z priestorových dôvodov
nemožno školské vyučovanie zabezpečiť pre všetkých žiakov v dopoludňajších hodinách.
(8)
Ak riaditeľ základnej školy rozhodne o neprijatí dieťaťa do školy z dôvodov podľa
odseku 7, túto skutočnosť uvedie v rozhodnutí a do 15. júna informuje aj obec, v ktorej
má dieťa trvalý pobyt.
(9)
Ak dieťa následne nie je prijaté do cirkevnej základnej školy alebo do súkromnej
základnej školy, obec vykoná všetky potrebné úkony, aby dieťa na plnenie povinnej
školskej dochádzky prijal riaditeľ akejkoľvek základnej školy, ktorej je táto obec
zriaďovateľom.
(10)
Ak obec nie je zriaďovateľom inej základnej školy alebo ak iná základná škola, ktorej
zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, obec do 30. júna
oznámi zákonnému zástupcovi názov základnej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie
dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve,
ktorá
a)
je najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo
b)
má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu dieťaťa.
(11)
Zákonný zástupca dieťaťa, ktoré nebolo prijaté do spádovej školy z kapacitných dôvodov,
prihlási do 10. júla dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky do základnej školy
na základe oznámenia obce podľa odseku 10. Ak zákonný zástupca neprihlási dieťa na
základe oznámenia obce do základnej školy, príslušný orgán miestnej štátnej správy
v školstve určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku alebo zabezpečí
inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.
(12)
Riaditeľ školy oznámenej podľa odseku 10 je po prijatí detí, ktoré majú miesto trvalého
pobytu v školskom obvode tejto školy, povinný prijať na plnenie povinnej školskej
dochádzky deti, ktoré z kapacitných dôvodov nebolo možné prijať do základnej školy
v obci ich trvalého pobytu, a to až do výšky najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného
ročníka.
(13)
Ak riaditeľ základnej školy, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej
správy v školstve, rozhodne v jednom školskom roku o neprijatí najmenej 13 detí na
plnenie povinnej školskej dochádzky z kapacitných dôvodov, a tieto deti nie sú následne
prijaté na plnenie povinnej školskej dochádzky v cirkevnej základnej škole alebo v
súkromnej základnej škole alebo v inej základnej škole, ktorej je táto obec zriaďovateľom,
táto obec o tom bezodkladne informuje príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.
(14)
Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve môže určiť, že žiaci vyšších ročníkov
základnej školy, ktorej riaditeľ rozhodol podľa odseku 13, budú plniť povinnú školskú
dochádzku v základnej škole, ktorá má kapacitné možnosti, alebo zabezpečí inú formu
ich vzdelávania podľa tohto zákona.
(15)
Na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole v obci podľa miesta trvalého
pobytu dieťaťa majú prednostne právo žiaci prvého stupňa a žiaci prvého vzdelávacieho
cyklu.
(16)
Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia
súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole
zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.
(17)
Žiak podľa odseku 16 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia,
v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole
podľa tohto zákona.
§ 21
Plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole
(1)
Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej
školy alebo do školy podľa § 94, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa odseku 1, možno
podľa § 36 ods. 1 preradiť25) do príslušného ročníka spádovej základnej školy alebo do základnej školy, ktorú si
zvolil zákonný zástupca.
(3)
Žiaka podľa odseku 2 možno preradiť do inej než spádovej základnej školy len s písomným
súhlasom riaditeľa školy, do ktorej má byť žiak preradený.
§ 22
Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky
(1)
Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej
školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona
alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.
(2)
Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov
veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie,
ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak
dovŕši 17. rok jeho veku. V odôvodnených prípadoch ministerstvo školstva umožní ukončiť
deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie do konca školského roka, v ktorom
žiak dovŕši 18 rokov veku.
(3)
Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím26) môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka,
v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku. Ak riaditeľ nevyhovie žiadosti podľa prvej vety,
túto skutočnosť žiadateľovi písomne odôvodní.
Štvrtý oddiel
Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania
§ 23
Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania
Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania
sú
a)
individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní
v škole podľa tohto zákona (ďalej len „individuálne vzdelávanie“),
b)
vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,
c)
vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom
zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil ministerstvu
školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nevedie v sieti škôl a školských
zariadení podľa osobitného predpisu,8)
d)
vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných
programov na základe súhlasu ministerstva školstva,
e)
individuálne vzdelávanie v zahraničí,
f)
podľa individuálneho učebného plánu,
g)
vzdelávanie v Európskych školách.26a)
§ 24
Individuálne vzdelávanie
(1)
O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol žiak
prijatý (ďalej len „kmeňová škola“), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu
neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka.
(2)
O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania
o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu.27) O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho
vzdelávania, rozhoduje riaditeľ školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento
žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje
a)
žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,
b)
žiakovi základnej školy,
c)
žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorému
nemožno zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace.
(3)
K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný
zástupca alebo plnoletý žiak priloží vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast
alebo odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje
škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej
dve hodiny týždenne.
(4)
Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2
písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov príslušného stupňa
základnej školy.
(5)
Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2
písm. b) obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu žiaka,
b)
ročník, prípadne polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,
c)
dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,
d)
individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v
súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
e)
popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia
individuálne vzdelávaného žiaka,
f)
meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne
vzdelávanie žiaka, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a jej doklady
o splnení kvalifikačných predpokladov,
g)
zoznam edukačných publikácií, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,
h)
ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie žiaka.
(6)
Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, koná komisionálne skúšky v
kmeňovej škole. Komisionálne skúšky vykoná z príslušného učiva každého povinného predmetu
za každý polrok. Na základe výsledkov komisionálnej skúšky vydá škola vysvedčenie,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Pri rozhodovaní o komisionálnej skúške podľa odseku 6 riaditeľ školy zohľadňuje zdravotný
stav žiaka.
(8)
Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) na základe
odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast alebo zariadenia poradenstva a prevencie
z dôvodu zdravotného stavu, nevykonáva komisionálnu skúšku. Pedagogický zamestnanec,
ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy písomnú
správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe
ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie vyučovacích predmetov
a správania žiaka.
(9)
Na konanie komisionálnych skúšok podľa odseku 6 sa vzťahujú ustanovenia § 57.
(10)
Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva
Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu.7) Kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania
a ochrany zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola. Z tohto dôvodu je zákonný zástupca
povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému
zamestnancovi kmeňovej školy.
(11)
Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka riaditeľ školy zruší
a)
na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka,
b)
ak zákonný zástupca žiaka neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto
zákona,
c)
ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel,
d)
na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora alebo povereného zamestnanca
kmeňovej školy,
e)
na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme
duálneho vzdelávania,
f)
na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie
žiaka.
(12)
Riaditeľ školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní
od začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka základnej školy.
Odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania
nemá odkladný účinok.
(13)
O povolenie individuálneho vzdelávania žiaka podľa odseku 2 písm. c) môže požiadať
aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.28) Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania,
a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Pre žiadosť príslušného ústavu sa ustanovenia
odsekov 4 až 10 použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy
a riaditeľom ústavu.
(14)
Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie
žiaka podľa odseku 2 písm. b), finančnú odmenu.
§ 25
(1)
O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. b), c) alebo e) rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu
alebo plnoletého žiaka.
(2)
V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie
a)
meno, priezvisko a bydlisko žiaka,
b)
rodné číslo žiaka,
c)
adresu bydliska v zahraničí,
d)
názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa,
alebo názov a adresu školy zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, ktorú
bude žiak navštevovať.
(3)
Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b), zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny
pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy,
ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo
plnoletý žiak predloží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka,
ak žiak pokračuje vo vzdelávaní podľa § 23 písm. b). Ak zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, v určených termínoch
nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu, riaditeľ kmeňovej školy túto
skutočnosť zaznamená do katalógového listu žiaka a oznámi ju príslušnému orgánu štátnej
správy a obci, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt.
(4)
Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého
žiaka edukačné publikácie.
(5)
Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka
vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak
uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať. Prílohou žiadosti je
kópia posledného vysvedčenia; ak vysvedčenie nie je v slovenskom jazyku, českom jazyku
alebo v jazyku, ktorý je vyučovacím jazykom v škole, plnoletý žiak alebo zákonný zástupca
neplnoletého žiaka zabezpečí jeho preklad.
(6)
Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného
ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania za každý príslušný
školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení štvrtého ročníka základnej
školy a deviateho ročníka základnej školy.
(7)
Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole, vykonať
komisionálnu skúšku aj dištančne, a to po dohode zákonného zástupcu neplnoletého žiaka
alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy.
(8)
Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná
komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy,
v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 30 dní pred ich konaním. Na
základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá kmeňová škola žiakovi vysvedčenie.
(9)
Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne
skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Ak žiak o vykonanie
komisionálnych skúšok nepožiada do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej
dochádzky, po uplynutí desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky riaditeľ
školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.
(10)
Po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. e) zaradí riaditeľ školy žiaka do ročníka, do ktorého podľa veku patrí. Na základe žiadosti
plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka môže riaditeľ školy zaradiť
žiaka aj do nižšieho ročníka. Ak sa na základe komisionálnej skúšky preukáže, že žiak
nedostatočne ovláda vyučovací jazyk, môže byť zaradený do jazykového kurzu. Na vyrovnanie
rozdielov vo vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach žiaka môže riaditeľ školy
žiakovi umožniť vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu.
(11)
Ak ide o dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, na formy osobitného
spôsobu plnenia povinného predprimárneho vzdelávania podľa § 23 písm. b) a c) sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 4.
§ 26
Individuálny učebný plán
(1)
Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného zástupcu
žiaka alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy. Vzdelávanie
podľa individuálneho učebného plánu žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho
vzdelávania, môže riaditeľ školy povoliť po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento
žiak pripravuje.
(2)
Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi
s nadaním alebo zo závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva.
(3)
Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne riaditeľ
školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu
vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so schváleným
školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.
(4)
Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými zamestnancami
a odbornými zamestnancami. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy.
(5)
O povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu môže požiadať aj príslušný
ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.28) Pri žiadosti príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane na
základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.
TRETIA ČASŤ
SÚSTAVA ŠKÔL
§ 27
(1)
Školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu,2) ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích
programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania,
tvoria sústavu škôl.
(2)
Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:
a)
materská škola,
b)
základná škola,
c)
gymnázium,
d)
stredná odborná škola,
e)
stredná športová škola,
f)
škola umeleckého priemyslu,
g)
konzervatórium,
h)
školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
i)
základná umelecká škola,
j)
jazyková škola.
(3)
Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až h) sa považuje za sústavnú prípravu
na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a).
(4)
Školu možno zriadiť ako jednu právnickú osobu spojením akejkoľvek kombinácie materskej
školy, základnej školy alebo strednej školy. Školy a školské zariadenia sa môžu spájať
alebo združovať do jednej právnickej osoby podľa osobitného predpisu.28a)
(5)
Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až d), g) a h) sa členia na typy. Typ školy bližšie
určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom
alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.
(6)
Školy podľa odseku 2 písm. b) až i) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú
vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku 2 písm. a), j),
škola s medzinárodným programom a základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, sú právnickými
osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.
Prvý oddiel
Materská škola
§ 28
(1)
Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej,
intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára
predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi
a vekovými osobitosťami detí.
(2)
Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Výchova a vzdelávanie
v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Materská
škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje
a)
poldennú výchovu a vzdelávanie alebo
b)
celodennú výchovu a vzdelávanie.
(3)
Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských
škôl pri zdravotníckych zariadeniach.
(4)
Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej
školy môže určiť orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý je jej zriaďovateľom
alebo ústredný orgán štátnej správy, ktorý je jej zriaďovateľom. Príspevok sa určuje
mesačne jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy. Orgán miestnej
štátnej správy v školstve môže príspevok určiť najviac sumou neprevyšujúcou 15 % sumy
životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci.
(5)
Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej
školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom42)môže určiť zriaďovateľ. Ak zriaďovateľ určí príspevok, jeho výšku určí všeobecne záväzným
nariadením31)jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy najviac sumou neprevyšujúcou
rozdiel priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v okrese, v ktorom má materská
škola sídlo, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický
úrad“) a priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca Slovenskej republiky zistenej
za rovnaké obdobie štatistickým úradom. Tento príspevok sa uhrádza vopred do desiateho
dňa v kalendárnom mesiaci.
(6)
Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,
a)
pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, ak ide o štátnu školu,
b)
ak zákonný zástupca dieťaťa o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa
poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,32)
c)
ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.
(7)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
(8)
Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej
triedy. Deti so zdravotným znevýhodnením sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi
alebo do tried pre deti so zdravotným znevýhodnením; deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, ktoré nie sú deťmi so zdravotným znevýhodnením, sa zaraďujú do tried spolu
s ostatnými deťmi. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodneného
prostredia. Samostatné triedy možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk;
najvyšší počet detí v takejto triede je 12. Individuálnu logopedickú činnosť zabezpečuje
v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia poradenstva a prevencie.
(9)
Najvyšší počet detí v triede materskej školy je
a)
18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky,
b)
20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,
c)
21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,
d)
22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,
e)
21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.
(10)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu dieťaťa,
b)
pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole alebo
c)
zvýšeného záujmu zákonných zástupcov detí o výchovu a vzdelávanie v materskej škole.
(11)
Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť počet detí v triede
mladších ako tri roky.
(12)
O zaradení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením rozhodne riaditeľ materskej školy
na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva
a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu
alebo zástupcu zariadenia. O zaradení dieťaťa s nadaním rozhodne riaditeľ materskej
školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred
prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením
a dieťa s nadaním.
(13)
Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí,
že vzdelávanie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo dieťaťa s nadaním nie je
na prospech tomuto dieťaťu, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy
a písomnom súhlase príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi
iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania
svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(14)
Ak dieťa plní predprimárne vzdelávanie v dvoch materských školách striedavo, osvedčenie
o získaní predprimárneho vzdelania vydáva materská škola, do ktorej bolo prijaté skôr,
ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia materských škôl nedohodli
inak.
(15)
V materskej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor,
odborní zamestnanci, školský podporný tím a zdravotnícky pracovník podľa § 152a.
(16)
Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa
aj s priamou účasťou zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej osoby na výchove
a vzdelávaní.
(17)
Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie,
saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom
len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.
(18)
Podrobnosti o organizácii a zabezpečovaní výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej
škole, riadení, prevádzke materskej školy a o individuálnom vzdelávaní detí ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 28a
(1)
Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku
školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej
škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.
(2)
Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok, ak odsek
3 neustanovuje inak.
(3)
Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ
materskej školy rozhodne19) o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe
písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu
všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu
alebo zástupcu zariadenia.
(4)
Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej
škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje
po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v
základnej škole.
(5)
Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať
do materskej školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe
písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného súhlasu zariadenia
poradenstva a prevencie neposkytuje vzdelávanie v materskej škole do pominutia dôvodov,
pre ktoré došlo k oslobodeniu od povinnosti dochádzať do materskej školy.
§ 28b
(1)
O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca dieťaťa alebo
zástupca zariadenia písomne požiadať riaditeľa materskej školy, do ktorej bolo dieťa
prijaté na povinné predprimárne vzdelávanie (ďalej len „kmeňová materská škola“).
(2)
O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej materskej školy
v rámci rozhodovania o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného
predpisu.32aa) Individuálne vzdelávanie v kmeňovej materskej škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré
je predprimárne vzdelávanie povinné a
a)
jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej
materskej škole alebo
b)
jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to požiada.
(3)
Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada o povolenie individuálneho
vzdelávania podľa odseku 2 písm. a), prílohou k žiadosti je písomný súhlas všeobecného
lekára pre deti a dorast alebo odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie; predprimárne
vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, zabezpečuje kmeňová
materská škola, ktorej riaditeľ rozhodol o povolení individuálneho vzdelávania, v
rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.
(4)
Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. b) znáša zákonný
zástupca alebo zástupca zariadenia. Predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo
povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca
dieťaťa alebo zástupca zariadenia prostredníctvom osoby, ktorá má ukončené najmenej
úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.
(5)
Žiadosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o povolenie individuálneho vzdelávania
podľa odseku 2 písm. b) obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,
b)
obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,
c)
dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,
d)
meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie
dieťaťa, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a doklady o splnení kvalifikačných
predpokladov podľa odseku 4,
e)
ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie dieťaťa.
(6)
Kmeňová materská škola v spolupráci so zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia
určí obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) najneskôr do
31. augusta. Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný v čase
a rozsahu určenom kmeňovou materskou školou zabezpečiť účasť dieťaťa podľa odseku
2 písm. b) na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole v priebehu
mesiaca marec; kmeňová materská škola v tomto čase posúdi, či sa pri individuálnom
vzdelávaní plní obsah individuálneho vzdelávania.
(7)
Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému
bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), na konci polroka príslušného
školského roka predloží riaditeľovi kmeňovej materskej školy písomnú správu o individuálnom
vzdelávaní dieťaťa.
(8)
Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) riaditeľ kmeňovej
materskej školy zruší
a)
na žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa alebo zástupcu zariadenia,
b)
na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie
dieťaťa,
c)
na základe návrhu hlavného školského inšpektora,
d)
ak sa neplní obsah individuálneho vzdelávania alebo
e)
ak zákonný zástupca nezabezpečí účasť dieťaťa na povinnom predprimárnom vzdelávaní
v kmeňovej materskej škole na účel posúdenia plnenia obsahu individuálneho vzdelávania
podľa odseku 6.
(9)
Riaditeľ kmeňovej materskej školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania
do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej triedy kmeňovej
materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania
nemá odkladný účinok.
(10)
Po ukončení individuálneho vzdelávania podľa odseku 8 dieťa nemožno opätovne individuálne
vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).
§ 28d
(1)
V priebehu predprimárneho vzdelávania môže dieťa na základe písomnej žiadosti zákonného
zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej materskej školy. O prestupe dieťaťa
rozhoduje rozhodnutím o prijatí dieťaťa prestupom riaditeľ materskej školy, do ktorej
požiadal o prijatie dieťaťa prestupom zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia.
Rozhodnutie o prijatí dieťaťa prestupom nie je rozhodnutím o prijatí dieťaťa. Dieťa,
ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny,32ab) na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve prijme
prestupom riaditeľ materskej školy, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť
hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu
poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu.
(2)
Ak riaditeľ materskej školy prijme dieťa prestupom podľa odseku 1, je povinný bez
zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí dieťaťa prestupom riaditeľovi
materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje. Riaditeľ materskej školy, z ktorej dieťa
prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia zaslať riaditeľovi
materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté prestupom, kópiu osobného spisu dieťaťa
a túto zmenu nahlásiť do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len
„centrálny register“).
(3)
V priebehu predprimárneho vzdelávania sa umožňuje zanechanie vzdelávania, ak nejde
o povinné predprimárne vzdelávanie.
(4)
Ak má zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré predprimárne vzdelávanie nie je povinné,
alebo zástupca zariadenia záujem o zanechanie vzdelávania dieťaťa v materskej škole,
oznámi to písomne riaditeľovi materskej školy. Túto zmenu riaditeľ materskej školy
nahlási do centrálneho registra a zaznamená ju do osobného spisu dieťaťa.
(5)
Dieťa prestáva byť dieťaťom materskej školy podľa odseku 4 dňom, ktorý nasleduje
po dni, keď riaditeľovi materskej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania,
alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje
po dni, keď bolo doručené. Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia neoznámi
riaditeľovi materskej školy zanechanie vzdelávania a dieťa sa neospravedlnene nezúčastňuje
na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom
procese prestáva byť dieťaťom príslušnej materskej školy.
(6)
Riaditeľ materskej školy môže rozhodnúť o predčasnom skončení predprimárneho vzdelávania,
ak nejde o povinné predprimárne vzdelávanie, ak
a)
dieťa sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,
b)
zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia nedodržiava podmienky predprimárneho
vzdelávania dieťaťa určené školským poriadkom,
c)
zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia neinformuje materskú školu o zmene
zdravotnej spôsobilosti dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných
skutočnostiach, ktoré majú vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
d)
zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia bezdôvodne odmietne s dieťaťom
absolvovať diagnostické vyšetrenie, ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa
prejavia po jeho prijatí do materskej školy a je potrebné zmeniť formu vzdelávania
dieťaťa, alebo
e)
predčasné skončenie predprimárneho vzdelávania odporučí zariadenie poradenstva a
prevencie, všeobecný lekár pre deti a dorast alebo lekár so špecializáciou v inom
špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo alebo zubný lekár.
Druhý oddiel
Základná škola
§ 29
(1)
Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona podporuje
rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie,
demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej,
pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti
v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej,
dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti
a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.
(2)
Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov,
ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.
(3)
Základné školy sa členia na tieto typy:
a)
základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len „plnoorganizovaná základná škola“),
b)
základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len „neplnoorganizovaná základná
škola“).
(4)
Základná škola má deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň v dĺžke
určenej v štátnom vzdelávacom programe.
(5)
Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je
a)
24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej
školy,
b)
25 žiakov v triede prvého až štvrtého ročníka,
c)
29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.
(6)
Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny alebo spájať
do skupín.
(7)
Najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základnej školy je 13. Priemerný
počet žiakov v triedach prvého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov prvého
stupňa a celkového počtu tried prvého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo
nahor.
(8)
Najnižší priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa základnej školy je 15.
Priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa sa rovná podielu celkového počtu
žiakov druhého stupňa a celkového počtu tried druhého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie
celé číslo nahor.
(9)
V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre
a)
žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru
dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania
a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy, alebo
b)
žiakov s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický
vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania a nie je
u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy.
(10)
V základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním možno so súhlasom
zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre
a)
žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický
vek päť rokov, alebo
b)
žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický
vek štyri roky a je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy pred
dovŕšením šiesteho roku veku.
(11)
Úvodný ročník možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov.
Žiaka do úvodného ročníka zaraďuje riaditeľ školy na základe vyjadrenia zariadenia
poradenstva a prevencie a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu
alebo zástupcu zariadenia. Na žiaka so všeobecným intelektovým nadaním, ktorý sa vzdeláva
v úvodnom ročníku v škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, sa nevzťahuje
§ 28a. Absolvovanie úvodného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej
dochádzky. Po absolvovaní úvodného ročníka žiak pokračuje v prvom ročníku základnej
školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.
(12)
V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
alebo pre žiakov s nadaním.
(13)
Do triedy základnej školy možno zaradiť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí,
že vzdelávanie nie je na prospech žiakovi so zdravotným postihnutím alebo žiakovi
s nadaním, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a
príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania
dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu
zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho
dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí
so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(14)
V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť adaptačnú triedu na účely
kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania pre žiakov,
a)
ktorí nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk alebo
b)
ktorým zariadenie poradenstva a prevencie na základe diagnostiky odporučilo úpravu
cieľov, metód, foriem alebo prístupov vo výchove a vzdelávaní.
(15)
Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po
vyjadrení výchovného poradcu alebo na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a
prevencie; na zaradenie do adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný
súhlas zákonného zástupcu. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný
čas, najviac na jeden školský rok. Do adaptačnej triedy nie je možné zaradiť žiaka
opakovane. Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede, žiak pokračuje v príslušnom
ročníku základnej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi. Dôvody na zaradenie žiaka
do adaptačnej triedy nemôžu vyplývať výlučne zo zdravotného znevýhodnenia.
(16)
Adaptačnú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov
z jedného ročníka alebo z viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v adaptačnej triede
nižší ako štyria žiaci, adaptačná trieda sa zruší. Pre žiakov, ktorí sú zaradení do
adaptačnej triedy z dôvodu podľa odseku 14 písm. a) možno výchovno-vzdelávací proces
v adaptačnej triede uskutočňovať v príslušnom cudzom jazyku alebo v jazyku príslušnej
národnostnej menšiny a vyučovací predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra vyučovať
metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzí jazyk.
(17)
V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia
slobody je najviac päť žiakov.
(18)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu žiaka počas školského roka,
b)
opakovania ročníka žiakom,
c)
prestupu žiaka z inej školy počas školského roka,
d)
osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
e)
preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo
f)
preradenia žiaka do základnej školy počas školského roka.
(19)
Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej
republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v
triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov
v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej
republiky.
(20)
Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, alebo ak je na
území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom, najnižší priemerný
počet žiakov v triedach podľa odsekov 7 a 8 sa môže znížiť o dvoch žiakov.
(21)
Zriaďovateľ základnej školy môže v osobitných prípadoch znížiť najnižší priemerný
počet žiakov v triedach, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 7, 8 a 20. Za osobitný
prípad sa považuje
a)
znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť žiakov do školy sa považuje
dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu žiaka dlhšia
ako 6 kilometrov,
b)
vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta
trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím jazykom národnostnej
menšiny,
c)
vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého
pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v štátnom jazyku,
d)
vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu
žiakov školy viac ako 80 % žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo
e)
iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na
výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným
najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.
(22)
Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl zriadených len
s ročníkmi prvého stupňa.
(23)
Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom
národnostnej menšiny.
§ 30
(1)
Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad,
že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku
v tejto základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy, pokračuje
vo vzdelávaní v plnoorganizovanej základnej škole.
(2)
Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v
ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.
(3)
Základnú školu s prvým až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad,
že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku
v tejto základnej škole.
(4)
V základnej škole sa školské vyučovanie organizuje len v dopoludňajších hodinách.
(5)
V základnej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor,
odborní zamestnanci, školský podporný tím a zdravotnícky pracovník podľa § 152a.
(6)
Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik,
pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím
programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu neplnoletého žiaka; ak ide
o základnú školu bez právnej subjektivity, aj po dohode so zriaďovateľom.
(7)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej
školy, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej
republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej
škole a mimo nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane
zdravia žiakov.
§ 31
(1)
V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej
školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť
do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje rozhodnutím o prijatí žiaka prestupom
riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom
nie je rozhodnutím o prijatí žiaka. Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo
žiadosti zástupcu zariadenia a odporúčania lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo
alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy
rozhodnúť o prestupe žiaka aj do nižšieho ročníka.
(2)
Žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, na základe
žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve prijme prestupom riaditeľ
základnej školy, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou
k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa žiakovi poskytuje starostlivosť
pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu.
(3)
Ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka prestupom podľa odseku 1, je povinný bez
zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi
základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon
väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý
má plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje,
je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej
školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, kópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu
nahlásiť do centrálneho registra; ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby
alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu
na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(4)
Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa a žiadosti zákonného
zástupcu žiaka alebo zástupcu zariadenia alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe
odporučenia príslušného zariadenia poradenstva a prevencie preradiť žiaka zo školského
vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu
zodpovedajúcemu jeho zdravotnému znevýhodneniu a nadaniu.
(5)
Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo zástupcu zariadenia a odporučenia
praktického lekára pre deti a dorast alebo odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie
môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov
rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého
predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob
vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu.
(6)
Ak žiak, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, plní povinnú školskú dochádzku striedavo v dvoch základných školách,
vydáva mu vysvedčenie základná škola, v ktorej začal plniť povinnú školskú dochádzku
skôr, ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia škôl nedohodli
inak. Pri hodnotení žiaka základná škola, ktorá vydáva vysvedčenie, zohľadní hodnotenie
žiaka v druhej základnej škole.
§ 31a
(1)
Základná škola určená orgánom miestnej štátnej správy v školstve môže pre fyzické
osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie, organizovať program vzdelávania na
získanie tohto stupňa vzdelania, ktorý sa končí komisionálnou skúškou na získanie
nižšieho stredného vzdelania. Komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania
môže fyzická osoba vykonať aj bez absolvovania programu vzdelávania na získanie nižšieho
stredného vzdelania.
(2)
Fyzická osoba podáva prihlášku do programu vzdelávania podľa odseku 1 orgánu miestnej
štátnej správy v školstve na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom
školstva do 15. decembra.
(3)
Do programu vzdelávania podľa odseku 1 môže byť prijatý uchádzač, ktorý absolvoval
písomný test. Na základe výsledku písomného testu uchádzač absolvuje program vzdelávania
podľa odseku 1 alebo vykoná komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania.
(4)
Rozsah a obsah programu vzdelávania podľa odseku 1 a požadovaný obsah písomného testu
podľa odseku 3 určuje ministerstvo školstva a zverejňuje na svojom webovom sídle.
(5)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí do 15. januára
a)
základné školy, ktoré budú organizovať program vzdelávania podľa odseku 1 v nasledujúcom
školskom roku,
b)
termín konania písomného testu podľa odseku 3,
c)
termín konania komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania.
Tretí oddiel
Stredné školy
§ 32
Stredné školy sú:
a)
gymnázium,
b)
stredná odborná škola,
c)
stredná športová škola,
d)
škola umeleckého priemyslu,
e)
konzervatórium.
§ 33
(1)
V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31.
(2)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu žiaka,
b)
opakovania ročníka žiakom,
c)
pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,
d)
prestupu žiaka z inej školy,
e)
osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
f)
prijatia žiaka do vyššieho ročníka,
g)
preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo
h)
zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.
(3)
Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone
väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy alebo individuálne
vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre
zdravotnícke odbory vzdelania.
(4)
V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom
a)
prerušenie štúdia,
b)
zmena študijného alebo učebného odboru,
c)
prestup na inú strednú školu,
d)
preradenie do základnej školy,
e)
opakovanie ročníka,
f)
postup do vyššieho ročníka,
g)
zanechanie štúdia,
h)
štúdium podľa individuálneho učebného plánu,
i)
štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.
(5)
Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní v pedagogickej
rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí; ak sa žiak
pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa
tento žiak pripravuje.
(6)
Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu
v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov
v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov
v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí;
tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 2.
(7)
Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v dennej forme štúdia je
17. Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v externej forme štúdia
je 8. Priemerný počet žiakov v triedach v príslušnej forme štúdia sa rovná podielu
celkového počtu žiakov v príslušnej forme štúdia a celkového počtu tried, ktoré navštevujú
žiaci, v príslušnej forme štúdia, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.
(8)
Zriaďovateľ strednej školy môže v osobitnom prípade znížiť najnižší priemerný počet
žiakov v triedach uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia na deväť žiakov a
v externej forme štúdia na päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje
a)
zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a
učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,
b)
výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,
c)
výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,
d)
stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne
v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku
alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku
7,
e)
výchova a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania alebo
f)
iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na
výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným
najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.
(9)
Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.
(10)
V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných
študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.
(11)
V konzervatóriách a v školách umeleckého priemyslu možno zriadiť spoločnú triedu
pre niekoľko príbuzných študijných odborov.
(12)
Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže organizovať kurz
pohybových aktivít v prírode, exkurzie, školské výlety a ďalšie aktivity. Ak ide o
neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom súhlase a dohode so
zákonným zástupcom žiaka.
(13)
O zaradení žiaka so zdravotným znevýhodnením a žiaka s nadaním do triedy strednej
školy rozhodne riaditeľ strednej školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva
a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu plnoletého žiaka alebo zákonného
zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.
(14)
V strednej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor,
odborní zamestnanci, školský podporný tím a zdravotnícky pracovník podľa § 152a.
§ 34
Prerušenie štúdia a zmena študijného alebo učebného odboru
(1)
Riaditeľ strednej školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý splnil povinnú
školskú dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého žiaka,
na jeho žiadosť, najviac na tri roky; riaditeľ školy je povinný na základe žiadosti
žiačky alebo jej zákonného zástupcu prerušiť štúdium pre tehotenstvo a materstvo alebo
jej povoliť štúdium podľa individuálneho učebného plánu.
(2)
Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru povoľuje riaditeľ strednej školy spravidla
na začiatku školského roku. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť len
zmenu na iný učebný odbor. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná spôsobilosť
žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa má pripravovať
v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore, a úspešné vykonanie rozdielovej skúšky.
(3)
Prerušenie štúdia žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, alebo
zmenu študijného odboru alebo učebného odboru žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme
duálneho vzdelávania, riaditeľ povoľuje po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento
žiak pripravuje.
§ 35
Prestup na inú strednú školu
(1)
Prestup žiaka do inej strednej školy na ten istý alebo iný študijný odbor alebo učebný
odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, do ktorej sa žiak hlási. Žiakovi prijatému
do učebného odboru možno povoliť prestup do inej strednej odbornej školy alebo strednej
športovej školy na ten istý učebný odbor alebo na iný učebný odbor. Prestup povoľuje
na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu; ak ide o plnoletého žiaka, na základe
jeho žiadosti. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka je kópia rozhodnutia o prijatí žiaka
strednej školy, z ktorej prestupuje a kópia posledného vysvedčenia. Súčasťou žiadosti
o prestup žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, je aj súhlas
zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(2)
Prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do inej strednej
školy na iný študijný odbor sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho
štúdia; do gymnázia s päťročným štúdiom sa prestup žiaka môže uskutočniť aj začiatkom
štvrtého ročníka jeho štúdia. Podmienkou prestupu do strednej športovej školy, školy
umeleckého priemyslu a konzervatória je úspešné vykonanie skúšky na overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania.
(3)
Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy je úspešné vykonanie rozdielovej
skúšky. Ak ide o prestup do strednej športovej školy, podmienkou prestupu je aj predloženie
potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných
športovcov podľa osobitného predpisu;34a) to neplatí ak ide o prestup z inej strednej športovej školy.
(4)
Ak riaditeľ strednej školy, do ktorej chce žiak prestúpiť, rozhodne o prijatí žiaka
prestupom, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka
prestupom riaditeľovi strednej školy, z ktorej žiak prestupuje. Prestup sa spravidla
uskutočňuje k 1. septembru. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej prestupuje,
sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom má žiak začať vzdelávanie v strednej
škole, do ktorej prestúpil. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy, z ktorej
prestúpil.
(5)
Riaditeľovi strednej školy, na ktorú žiak prestúpil, zašle riaditeľ strednej školy,
z ktorej žiak prestupuje, fotokópiu dokumentácie žiaka do 15 dní od doručenia kópie
rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu oznámi do centrálneho registra.
(6)
Prestup žiaka do inej strednej školy sa len vo výnimočných prípadoch umožňuje aj
v priebehu prvého ročníka.
(7)
Žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, na základe
žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve, po úspešnom vykonaní
rozdielovej skúšky, prijme prestupom riaditeľ strednej školy, ktorá je najbližšie
alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre
deti a rodiny, v ktorej sa žiakovi poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe
rozhodnutia súdu.
(8)
Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom nie je rozhodnutím o prijatí žiaka v rámci
prijímacieho konania.
§ 36
Preradenie žiaka zo strednej školy do základnej školy
(1)
Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v
strednej škole, môže byť preradený do základnej školy
a)
ak sa mu nepovolí opakovať ročník,36)
b)
ak stratí zdravotnú spôsobilosť,
c)
na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.
(2)
Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje v plnení povinnej
školskej dochádzky v základnej škole.37)
(3)
Ak riaditeľ strednej školy rozhodne o preradení žiaka do základnej školy,19) zákonný zástupca žiaka ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného rozhodnutím,
prihlási na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa odseku 2 a
o tejto skutočnosti v tejto lehote informuje riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol
o preradení žiaka do základnej školy. Ak zákonný zástupca neprihlási žiaka na plnenie
povinnej školskej dochádzky alebo neinformuje riaditeľa strednej školy v ustanovenej
lehote, postupuje riaditeľ strednej školy podľa osobitného predpisu.38) Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr do piatich dní od
prijatia informuje o tejto skutočnosti riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o
preradení žiaka na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k začiatku
školského roka. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí
dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do
ktorej bol prijatý. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej
školy zašle fotokópiu dokumentácie žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní
od doručenia informácie o prijatí žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do
centrálneho registra.
§ 37
Opakovanie ročníka
(1)
Riaditeľ strednej školy rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe posúdenia
jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej písomnej
žiadosti alebo ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca. O opakovaní
ročníka žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ
strednej školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(2)
Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku,
opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa
školského roka príslušného ročníka.
(3)
Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka osemročného
vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa § 36 ods. 3.
§ 38
Postup do vyššieho ročníka strednej školy
(1)
Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní príslušného ročníka
vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol celkovo hodnotený podľa
§ 55a ods. 6.
(2)
Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy
preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe
výsledkov komisionálnej skúšky; ak ide o žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa pripravuje
v systéme duálneho vzdelávania, aj po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak
pripravuje. Neplnoletého žiaka možno preradiť bez absolvovania predchádzajúceho ročníka
do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.
§ 39
Zanechanie štúdia
(1)
Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to
písomne riaditeľovi strednej školy; ak ide o neplnoletého žiaka, písomné oznámenie
podá jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.
(2)
Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi
strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia, alebo dňom uvedeným v oznámení
o zanechaní štúdia, najskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené.
Ak žiak neoznámi riaditeľovi strednej školy zanechanie štúdia a neospravedlnene sa
nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej
účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť žiakom strednej školy.
§ 39a
Zdravotná spôsobilosť
(1)
Zdravotná spôsobilosť žiaka sa preukazuje pri prijímaní žiaka do učebného odboru
alebo do študijného odboru, v ktorom sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, alebo pri
zmene zdravotnej spôsobilosti počas štúdia.
(2)
Ak má škola alebo zamestnávateľ, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho
vzdelávania, dôvodné podozrenie, že došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti žiaka počas
štúdia, vyzve zákonného zástupcu neplnoletého žiaka, zástupcu zariadenia alebo plnoletého
žiaka, aby preukázal zdravotnú spôsobilosť žiaka v určenej lehote. Zdravotnú spôsobilosť
posudzuje lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Ak zákonný zástupca
neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak nepreukáže, že žiak spĺňa
zdravotnú spôsobilosť, žiak môže prestúpiť na iný študijný odbor alebo na iný učebný
odbor alebo riaditeľ strednej školy môže rozhodnúť o vylúčení žiaka zo štúdia.
§ 41
Gymnázium
Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje
žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje
úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na
vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe
a kultúre.
§ 42
Stredná odborná škola
(1)
Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom
odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania
zameranom predovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a odborných činností.
(2)
Stredná odborná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v členení na
teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie žiaka strednej
odbornej školy upravuje osobitný predpis.6aa)
(3)
Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho
programu študijného odboru alebo po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho
programu učebného odboru stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. a), b) a d) a ods. 5.
(4)
Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej
odbornej škole len odborné vyučovacie predmety.
§ 42a
Stredná športová škola
(1)
Stredná športová škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje
žiakov so športovým nadaním vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania.
(2)
Vzdelávacie programy strednej športovej školy sú zamerané na prípravu žiakov so športovým
nadaním pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných činností v športe.
Výchova a vzdelávanie v strednej športovej škole rozvíjajú vedomosti, zručnosti a
schopnosti žiaka so športovým nadaním získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú
vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností
v športe.
(3)
Neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania v strednej športovej škole je športová
príprava organizovaná podľa športových odvetví.
(4)
Športovej prípravy organizovanej strednou športovou školou počas hlavných školských
prázdnin sa môže zúčastniť aj ten, kto bol prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho
programu v strednej športovej škole od nasledujúceho školského roka za rovnakých podmienok
ako žiaci strednej športovej školy.
(5)
Stredná športová škola poskytuje
a)
stredné odborné vzdelanie,
b)
úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo
c)
úplné stredné odborné vzdelanie.
(6)
Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej
športovej škole len odborné vyučovacie predmety.
§ 42b
Škola umeleckého priemyslu
(1)
Škola umeleckého priemyslu je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje
žiakom komplexné umelecké vzdelávanie vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania
zameranom na výtvarníctvo a dizajn. Škola umeleckého priemyslu môže poskytovať aj
umelecko-pedagogické vzdelanie.
(2)
Výchova a vzdelávanie v škole umeleckého priemyslu sa uskutočňuje ako teoretické
vyučovanie a praktické vyučovanie, ktorého súčasťou je odborný vyučovací predmet umelecká
prax.
(3)
Škola umeleckého priemyslu poskytuje
a)
úplné stredné odborné vzdelanie alebo
b)
vyššie odborné vzdelanie.
(4)
Škola umeleckého priemyslu neposkytuje kvalifikačné pomaturitné štúdium.
(5)
Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v škole
umeleckého priemyslu odborné vyučovacie predmety.
§ 44
Konzervatórium
(1)
Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje
žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných
predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.
(2)
Typom konzervatória je hudobné a dramatické konzervatórium a tanečné konzervatórium.
Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom
odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom vzdelávacom
programe. Tanečné konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom
odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe.
(3)
Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo
kolektívne.
(4)
Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne
nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný materiál na
vyučovanie.
(5)
Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného vzdelávacieho
programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po
ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec sa štúdium uskutočňuje
podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou
skúškou a absolventskou skúškou, a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom
žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho
ročníka vykoná absolventskú skúšku.
(6)
Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou
alebo ako internátna škola.
(7)
Konzervatórium poskytuje
a)
nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) úspešným skončením štvrtého ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,
b)
úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním maturitnej skúšky,
c)
vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním absolventskej skúšky.
(8)
Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje na konzervatóriu
len odborné vyučovacie predmety.
§ 45
Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy
Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy sú
a)
nadstavbové štúdium,
b)
pomaturitné štúdium,
c)
skrátené štúdium.
§ 46
Nadstavbové štúdium
(1)
Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl,
ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore
vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.
(2)
Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného odborného
vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci
a)
zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých
technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,
b)
pripravujú na ďalšie vzdelávanie.
§ 47
Pomaturitné štúdium
(1)
Pomaturitné štúdium sa organizuje na stredných odborných školách a školách umeleckého
priemyslu v záujme zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných
činností.
(2)
Stredné odborné školy a školy umeleckého priemyslu môžu organizovať pomaturitné štúdium
vo vzdelávacích programoch, ktoré sú určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom
vzdelávaní získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.
(3)
Pomaturitné štúdium sa člení na tieto druhy:
a)
kvalifikačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom odbore
vzdelania, než v ktorom vykonali maturitnú skúšku; štúdium sa ukončuje odbornou zložkou
maturitnej skúšky, ktoré neboli súčasťou predtým vykonanej maturitnej skúšky,
b)
špecializačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane
nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných
funkcií, ktoré svojou pracovnou náplňou a odborným zameraním zodpovedajú predtým absolvovanému
študijnému odboru na strednej odbornej škole alebo na škole umeleckého priemyslu;
štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným skončením špecializačného štúdia
absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a) alebo písm. c),
c)
vyššie odborné štúdium, v ktorom žiaci získavajú všeobecné vzdelanie a špeciálne
vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych
pracovných činností a pracovných funkcií. Je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom
štúdiu získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie;
štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným ukončením vyššieho odborného štúdia
absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a); vyššie odborné štúdium na stredných zdravotníckych školách, ktorým študujúci získavajú
odbornú spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra,
diplomovaný fyzioterapeut, diplomovaný radiologický asistent, sa ukončuje absolventskou
skúškou.
§ 47a
Skrátené štúdium
(1)
Skrátené štúdium sa organizuje v učebných odboroch v strednej odbornej škole s cieľom
rozšírenia a prehĺbenia kvalifikácie na výkon povolania alebo skupiny povolaní.
(2)
Skrátené štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali
najmenej stredné odborné vzdelanie.
(3)
Stredná odborná škola môže organizovať skrátené štúdium v rozsahu určenom ministerstvom
školstva.
(4)
Žiak v skrátenom štúdiu študuje len odborné vyučovacie predmety.
(5)
Skrátené štúdium sa ukončuje záverečnou skúškou; úspešným ukončením absolvent získa
stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b).
§ 48
(1)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti organizácie
výchovy a vzdelávania v stredných školách, o dennej forme štúdia a externej forme
štúdia a o hodnotení a klasifikácii žiakov stredných škôl.
(2)
Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť
na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia tieto
ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.
Štvrtý oddiel
Základná umelecká škola
§ 49
(1)
Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a umelecké vzdelávanie podľa
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.
(2)
Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17 a pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách;
pripravuje aj na štúdium na vysokých školách.
(3)
V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické
odbory, odbory audiovizuálnej a multimediálnej tvorby alebo niektoré z nich. Iné umelecké
odbory môže základná umelecká škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva.
Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.
(4)
(5)
Príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých školách
sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne
požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného
predpisu.32) Odpustenie príspevku podľa prvej vety sa vzťahuje iba na štúdium jedného umeleckého
odboru.
(6)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
§ 50
Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole
(1)
Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.
(2)
Riaditeľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia, ak
a)
žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,
b)
žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa § 49 ods. 4.
§ 51
Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách
(1)
Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s
rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.
(2)
Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej
školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.
(3)
Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a
druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň
základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.
(4)
Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne
nadanie a vynikajúce študijné výsledky.
(5)
V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách a vysokých
školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.
(6)
Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.
(7)
Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch
určujú učebné plány.
(8)
Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť
alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.
§ 52
Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách
(1)
Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia predpokladov
na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi
nárok na prijatie do základného štúdia.
(2)
Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy
žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných
žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého
odboru alebo študijného zamerania.
(3)
Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ školy
trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.
(4)
Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný
vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.
(5)
Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov,
ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.
(6)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie
výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium,
priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a
súťaží.
Piaty oddiel
Jazyková škola
§ 53
(1)
Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch podľa vzdelávacieho
programu, organizuje aj vyučovanie cudzích jazykov s odborným zameraním a pripravuje
na prekladateľskú a tlmočnícku činnosť. Vzdelávanie v jazykovej škole sa uskutočňuje
v kurzoch.
(2)
Absolvovaním vzdelávacích programov v jazykovej škole môže absolvent získať vzdelanie
podľa § 17a ods. 2. Jazyková škola organizuje vyučovanie cudzích jazykov pre žiakov základných škôl,
stredných škôl, študentov vysokých škôl a dospelých.
(3)
Vzdelávací program jazykovej školy sa môže skončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky
na jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Štátnu
jazykovú skúšku môže vykonať aj ten uchádzač, ktorý na jazykovej škole neštudoval.
(4)
Ak sa vzdelávací program ukončuje podľa odseku 3, skúška sa koná pred trojčlennou
skúšobnou komisiou, ktorú riadi jej predseda vymenovaný príslušným orgánom miestnej
štátnej správy v školstve na obdobie jedného roka; tento orgán ho aj odvolá. Členov
skúšobných komisií vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky,
ktorý je menovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie
dvoch rokov.
(5)
Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných nákladov (ďalej
len „školné“) a zo zápisného.
(6)
(7)
Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Školné a zápisné sa neuhrádza, ak plnoletý poslucháč
alebo zákonný zástupca neplnoletého poslucháča o to písomne požiada a je členom domácnosti,
ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32) Odpustenie školného a zápisného sa vzťahuje iba na štúdium jedného cudzieho jazyka.
(8)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia školného a zápisného určí zriaďovateľ;
ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo
odpustenia príspevku určí všeobecne záväzným nariadením.
(9)
Ak poslucháč jazykovej školy do 30. septembra alebo do 28. februára preukáže, že
sa zo závažných osobných dôvodov nemohol na kurze zúčastňovať, škola mu vráti školné.
Zápisné sa nevracia.
(10)
Jazyková škola vráti školné za príslušný polrok poslucháčom zrušeného kurzu, ak takýchto
poslucháčov nemožno preradiť do iného kurzu. Zápisné sa nevracia.
(11)
Štátna jazyková skúška sa vykonáva za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie štátnych
jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.
(12)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob prijímania
do jazykových škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách,
obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych
jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové
skúšky.
ŠTVRTÁ ČASŤ
FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA
§ 54
Formy organizácie výchovy a vzdelávania
(1)
Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia
alebo externou formou štúdia.
(2)
Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá.
Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná najviac v rozsahu určenom
v štátnom vzdelávacom programe.
(3)
Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.
(4)
Poldenné vzdelávanie je organizované v materskej škole len v dopoludňajších alebo
len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(5)
Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách
v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(6)
Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 5 so zabezpečením ubytovania
a stravovania.
(7)
Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10
až 15 hodín týždenne.
(8)
Diaľkové vzdelávanie je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem
konzultačných hodín.
(9)
Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického zamestnanca
alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom
dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní
počítačových sietí.
(10)
V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia
(ďalej len „kombinované štúdium“).
(11)
Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou
formou štúdia alebo formou osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23.
(12)
Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia
ako denná forma štúdia.
(13)
Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.
Hodnotenie žiakov a opatrenia vo výchove v základných školách a stredných školách
§ 55
(1)
Hodnotenie žiaka sa vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov vo vyučovacom predmete
a)
priebežne počas školského roka a
b)
súhrnne na vysvedčení za prvý polrok a druhý polrok školského roka.
(2)
Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia,
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo
d)
inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.
(3)
Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v prvom až piatom ročníku základnej školy
sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia alebo
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(4)
Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v šiestom až deviatom ročníku základnej
školy a v strednej škole sa vykonáva formou
a)
klasifikácie alebo
b)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(5)
Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku alebo v úvodnom ročníku sa vykonáva formou
slovného hodnotenia. Pri hodnotení žiaka, ktorý je cudzincom, sa v prvom roku štúdia
zohľadňuje úroveň ovládania štátneho jazyka; základná škola môže zohľadniť úroveň
ovládania štátneho jazyka aj v ďalších rokoch štúdia.
(6)
Hodnotenie vykonané formou klasifikácie sa vyjadruje v jednotlivých vyučovacích predmetoch
klasifikačnými stupňami
a)
1 – výborný,
b)
2 – chválitebný,
c)
3 – dobrý,
d)
4 – dostatočný,
e)
5 – nedostatočný.
(7)
Slovné hodnotenie je hodnotiaci opis toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom
predmete.
(8)
Kombinované hodnotenie je
a)
hodnotenie v jednom vyučovacom predmete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením
alebo
b)
hodnotenie v niektorých vyučovacích predmetoch klasifikačným stupňom a niektorých
vyučovacích predmetoch slovným hodnotením.
(9)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom,
či žiak vo vyučovacom predmete splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak
sa vyučovací predmet vyučuje len v prvom polroku, informácia sa uvádza na konci prvého
polroka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje v prvom polroku aj v druhom polroku alebo
len v druhom polroku, informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky
na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je hodnotený takto: „Žiak nesplnil požiadavky
na postup do vyššieho ročníka.“.
(10)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom
predmete klasifikačným stupňom.
(11)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia
je hodnotenie žiaka klasifikačným stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania
vo vyučovacom predmete.
(12)
Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z foriem
podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza
a)
„aktívne absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu aktívne zúčastňoval,
b)
„absolvoval“, ak sa žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval
alebo bol prítomný a zo závažných dôvodov nepracoval,
c)
„neabsolvoval“, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene
vyučovania nezúčastňoval, alebo
d)
„oslobodený“, ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom predmete v plnom
rozsahu.
(13)
Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie
a)
formu priebežného hodnotenia a súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet a
b)
vyučovacie predmety, v ktorých sa žiaci príslušných ročníkov nehodnotia žiadnou z
foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4.
(14)
Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak
a)
je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,
b)
je slovne hodnotený „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“ alebo
c)
neabsolvoval vyučovací predmet.
(15)
Správanie žiaka sa hodnotí stupňom klasifikácie
a)
1 – veľmi dobré,
b)
2 – uspokojivé,
c)
3 – menej uspokojivé,
d)
4 – neuspokojivé.
§ 55a
(1)
Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroka a druhého polroka vyjadruje výsledky
jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch a hodnotenie jeho správania.
(2)
Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení,
ak odsek 11 neustanovuje inak, vyjadruje takto
a)
prospel s vyznamenaním,
b)
prospel veľmi dobre,
c)
prospel alebo
d)
neprospel.
(3)
Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete
nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích
predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách
umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie
výborný.
(4)
Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá
stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov
nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého
priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie nie horší
ako chválitebný.
(5)
Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak
a)
vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil
požiadavky na postup do vyššieho ročníka,
b)
v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie
nedostatočný alebo
c)
pri kombinovanom hodnotení sú splnené podmienky podľa písmen a) a b).
(6)
Žiak v celkovom hodnotení neprospel, ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel
alebo z niektorého vyučovacieho predmetu má hodnotenie „neabsolvoval“.
(7)
(8)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov,
alebo ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel, opakuje ročník
počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na
základe rozhodnutia riaditeľa školy.
(9)
Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné zo závažných zdravotných dôvodov hodnotiť
ani v náhradnom termíne.
(10)
Účastník výchovy a vzdelávania nemôže opakovať ročník.
(11)
Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodného programu, sa hodnotí podľa pravidiel
hodnotenia tohto medzinárodného programu. Ak medzinárodný program neupravuje pravidlá
hodnotenia, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.
(12)
Žiak školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiak s autizmom alebo s ďalšími
pervazívnymi vývinovými poruchami sa môže súhrnne hodnotiť z jednotlivých vyučovacích
predmetov formou slovného hodnotenia; celkové hodnotenie takého žiaka je prospel alebo
neprospel.
(13)
V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia
vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou
listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti plnoletého žiaka,
zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.
(14)
V posledný vyučovací deň školského roka sa vydáva všetkým žiakom vysvedčenie, ktoré
obsahuje hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného
školského roka. V poslednom ročníku vzdelávacieho programu strednej školy alebo odborného
učilišťa sa žiakom vydáva vysvedčenie v posledný vyučovací deň pred začiatkom záverečnej
skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
§ 56
(1)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ
školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby
sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení
prvého polroka. Ak nemožno žiaka podľa § 19 ods. 5 vyskúšať a hodnotiť ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Ak
nemožno vyskúšať a hodnotiť v náhradnom termíne žiaka, ktorý nie je žiakom podľa § 19 ods. 5, a ide o vyučovací predmet vyučovaný iba v prvom polroku, žiak z vyučovacieho predmetu
neprospel.
(2)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je
skúšaný aj hodnotený za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch
určených riaditeľom školy.
(3)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov,
môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov komisionálnu
skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d). Žiak konzervatória, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel,
alebo žiak školy umeleckého priemyslu, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového
predmetu neprospel, nemôže vykonať komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d).
(4)
Komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) môže vykonať aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích
predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
(5)
Termín komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) určí riaditeľ školy tak, aby sa táto skúška podľa
a)
odseku 3 vykonala do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť
vykonať túto skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie
do 10. septembra,
b)
odseku 4 vykonala do klasifikačnej porady za druhý polrok.
(6)
Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d), z vyučovacieho predmetu neprospel.
(7)
Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia
sa nehodnotí zo správania.
(8)
Ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka má pochybnosti o správnosti
hodnotenia na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do troch pracovných
dní odo dňa získania výpisu hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za
prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa skončenia obdobia školského vyučovania
požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ
školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak
bol v klasifikačnom období z príslušného vyučovacieho predmetu hodnotený na základe
komisionálnej skúšky.
§ 57
Komisionálne skúšky v základných školách a stredných školách
(1)
Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak
a)
vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole,
b)
požiada o preskúšanie plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka,
c)
podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie
žiaka,
d)
neprospel z vyučovacieho predmetu,
e)
študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole,
f)
je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,
g)
vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole
umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej praxe a skúšku z profilového predmetu,
h)
plní školskú dochádzku osobitným spôsobom,
i)
vzdeláva sa individuálne podľa § 24 alebo
j)
vykonáva komisionálnu skúšku s cieľom získať nižšie stredné vzdelanie.
(2)
Komisionálnu skúšku povoľuje alebo nariaďuje riaditeľ školy.44) Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo
zástupcu zariadenia na komisionálnej skúške.
(3)
Ak sa komisionálna skúška koná z dôvodu, že žiak neprospel z vyučovacieho predmetu
a túto komisionálnu skúšku koná najmenej 20 % žiakov z príslušného ročníka, komisionálna
skúška sa môže konať za prítomnosti povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie
a povereného zamestnanca orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(4)
V jeden deň môže vykonať žiak komisionálne skúšky najviac z dvoch vyučovacích predmetov;
z viac ako z dvoch vyučovacích predmetov ich môže vykonať, ak s tým zákonný zástupca
neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak súhlasí.
(5)
Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov, ktorých vymenúva a odvoláva
riaditeľ školy. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie pre komisionálne
skúšky verejne v deň konania komisionálnej skúšky. Výsledok každej komisionálnej skúšky
je pre hodnotenie žiaka konečný.
§ 58
Opatrenia vo výchove
(1)
Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi
udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.
(2)
Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie
od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné
vylúčenie alebo vylúčenie.
(3)
Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov,
ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej
miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ
školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť
ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením
žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo člena
školského podporného tímu. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne
privolá
a)
zákonného zástupcu,
b)
zdravotnú pomoc,45)
c)
Policajný zbor46) alebo
d)
odborného zamestnanca zariadenia poradenstva a prevencie.
(4)
Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia
vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.
PIATA ČASŤ
PRIJÍMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
Prijímanie na predprimárne vzdelávanie
§ 59
(1)
Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno
prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku.
(2)
Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho
vzdelávania povinné, a následne deti, ktoré majú právo na prijatie na predprimárne
vzdelávanie. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej školy po dohode
so zriaďovateľom a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle
materskej školy, ak ho má zriadené.
(3)
Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín podávania
žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok
a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2.
(4)
Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu
alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením
o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej
spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie
dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája.
(5)
Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne
vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie
a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa s nadaním, k žiadosti
o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného
zariadenia poradenstva a prevencie.
(6)
Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva na formulári podľa
vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva. Zákonný zástupca alebo zástupca
zariadenia môže materskej škole doručiť žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne
vzdelávanie aj prostredníctvom
a)
elektronického podania doručeného do elektronickej schránky materskej školy21a) alebo
b)
elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.9a)
(7)
Riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie
podľa osobitného predpisu.47) O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 30. júna, ktorý predchádza školskému
roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať. Riaditeľ materskej školy
do 15. júla zašle zoznam detí prijatých na povinné predprimárne vzdelávanie obci,
v ktorej majú trvalý pobyt. Zoznam obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu
trvalého pobytu prijatého dieťaťa.
(8)
V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt,
ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so zdravotným
znevýhodnením, dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo dieťaťa s nadaním,
diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. V materskej škole
pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nesmie diagnostický pobyt
dieťaťa presiahnuť jeden rok.
(9)
Dieťa, ktoré navštevuje materskú školu pred dovŕšením veku, od ktorého je predprimárne
vzdelávanie povinné, začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie v príslušnej materskej
škole. Ak sa zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,
alebo zástupca zariadenia rozhodne, že dieťa prihlási na povinné predprimárne vzdelávanie
do inej materskej školy, ako je tá, ktorú navštevovalo pred začiatkom povinného predprimárneho
vzdelávania, o prijatie dieťaťa požiada podľa odseku 4.
(10)
Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ materskej školy dieťa,
ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného
odporúčania jeho ošetrujúceho lekára so súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu
zariadenia.
(11)
Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na predprimárne vzdelávanie
aj v priebehu školského roka.
(12)
Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno prijať na predprimárne vzdelávanie, ak
sú v materskej škole vytvorené vhodné kapacitné, personálne, materiálne a iné podmienky.
§ 59a
(1)
Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v spádovej materskej škole,47aaa) ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu.
Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj v inej ako spádovej materskej
škole, ak ho riaditeľ tejto materskej školy prijme na predprimárne vzdelávanie.
(2)
Riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne
vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci a deti umiestnené v zariadení na základe
rozhodnutia súdu.23)
(3)
Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie mimo obce, v ktorej má trvalý pobyt,
na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy, do ktorej sa hlási.
(4)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, v ktorej bude plniť
povinné predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré nie je možné prijať do materskej školy
podľa odsekov 1 až 3. Určenie materskej školy orgán miestnej štátnej správy v školstve
vopred prerokuje s riaditeľom tejto materskej školy a zriaďovateľom tejto materskej
školy.
(5)
Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa formou pravidelného denného dochádzania
v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyri hodiny denne, okrem času školských prázdnin;
tým nie je dotknuté právo tohto dieťaťa zúčastňovať sa na predprimárnom vzdelávaní
aj v čase školských prázdnin. Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže plniť povinné
predprimárne vzdelávanie v rozsahu menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti
zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia; zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia
je povinný k žiadosti priložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva
a prevencie.
§ 59b
(1)
Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie má dieťa od začiatku školského roku
nasledujúceho po školskom roku, v ktorom bola žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne
vzdelávanie podaná riaditeľovi spádovej materskej školy v termíne podľa § 59 ods. 4.
(2)
Ak má dieťa právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, žiadosť o prijatie dieťaťa
na predprimárne vzdelávanie podáva zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia riaditeľovi
spádovej materskej školy, ak nepodá žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie
riaditeľovi cirkevnej materskej školy alebo súkromnej materskej školy. Ak spádová
materská škola nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, riaditeľ túto skutočnosť
uvedie v rozhodnutí o neprijatí na predprimárne vzdelávanie. Ak dieťa následne nie
je prijaté na predprimárne vzdelávanie v cirkevnej materskej škole alebo v súkromnej
materskej škole so sídlom v obci trvalého pobytu dieťaťa, obec vykoná všetky potrebné
úkony, aby dieťa na predprimárne vzdelávanie prijal riaditeľ akejkoľvek materskej
školy, ktorej je táto obec zriaďovateľom, vrátane spádovej materskej školy; na tento
účel sa žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej
škole považuje za žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej
škole, ktorej zriaďovateľom je obec.
(3)
Ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy alebo ak iná materská škola, ktorej
zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, ktoré má právo
na prijatie na predprimárne vzdelávanie, obec do 10. júla oznámi zákonnému zástupcovi
alebo zástupcovi zariadenia názov materskej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie
dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve,
ktorá
a)
je najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo
b)
má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu dieťaťa.
(4)
Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole podľa odseku
3 podáva zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia do 20. júla.
(5)
Ak ide o dieťa v zariadení, v ktorom sa pobytovou formou vykonáva ústavná starostlivosť,
výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova materskú školu, v
ktorej má dieťa právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, určí orgán miestnej
štátnej správy v školstve a túto skutočnosť oznámi zástupcovi zariadenia do 15. apríla.
Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole podáva zástupca
zariadenia v termíne podľa § 59 ods. 4.
(6)
Riaditeľ materskej školy podľa odseku 3 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 5 je
povinný prijať na predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré má právo na prijatie na predprimárne
vzdelávanie.
(7)
Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia nepostupoval podľa odseku 2, 4 alebo
odseku 5 a dieťa bolo prijaté do súkromnej materskej školy, cirkevnej materskej školy
alebo materskej školy, ktorej zriaďovateľom je samosprávny kraj, dieťa sa považuje
za prijaté na základe práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie.
(8)
Materská škola poskytuje predprimárne vzdelávanie dieťaťu, ktoré má právo na prijatie
na predprimárne vzdelávanie, v pracovných dňoch počas školského vyučovania v rozsahu
najmenej štyri hodiny denne. Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré má právo na
prijatie na predprimárne vzdelávanie, môže materská škola poskytovať predprimárne
vzdelávanie v rozsahu menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti zákonného zástupcu
alebo zástupcu zariadenia; zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný k
žiadosti priložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.
Druhý oddiel
Prijímanie na základné vzdelávanie
§ 60
(1)
Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného
zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty
rok veku, po súhlasnom vyjadrení príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a
všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa, ktoré absolvovalo predprimárne
vzdelávanie v zahraničí, zákonný zástupca predloží riaditeľovi základnej školy doklad
s uvedením názvu a adresy materskej školy, ktorý potvrdzuje, že dieťa navštevovalo
príslušnú materskú školu.
(2)
O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy34) do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie
začať. Riaditeľ školy do 30. júna zašle zoznam detí prijatých na plnenie povinnej
školskej dochádzky obci, v ktorej majú trvalý pobyt, ktorý obsahuje meno, priezvisko,
dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.
(3)
Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku
a dosiahlo školskú spôsobilosť.
(4)
Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného
zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne
určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú
formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.
§ 61
(1)
O prijatí dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním rozhoduje riaditeľ
školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a
správy z diagnostického vyšetrenia vydanej zariadením poradenstva a prevencie, ktorá
obsahuje návrh podporného opatrenia. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so zdravotným
znevýhodnením a dieťaťa s nadaním do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so
zdravotným znevýhodnením alebo so vzdelávacím programom zameraným na príslušné nadanie
poučí zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o všetkých možnostiach vzdelávania
jeho dieťaťa.
(2)
Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý
nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania
jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode
s lekárom.
(3)
Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo
jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení
príslušného zariadenia poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka
podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného
zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný
zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 13.
Tretí oddiel
Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách
§ 62
Predpoklady prijatia na vzdelávanie
(1)
Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý
uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(2)
Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného
vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne
vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil
podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže
byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a v príslušnom školskom roku úspešne ukončil ôsmy ročník vzdelávacieho programu základnej
školy a splnil podmienky prijímacieho konania alebo získal nižšie stredné vzdelanie
podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(4)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania
môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a
neukončil vzdelávací program základnej školy alebo na základe odporúčania špecializovaného
centra poradenstva a prevencie uchádzač, ktorý sa vzdelával podľa § 97 ods. 5 písm. a) a získal najmenej primárne vzdelanie. Riaditeľ príslušnej strednej školy môže uchádzača
podľa prvej vety, ktorý sa vzdelával podľa § 97 ods. 5 písm. a), prijať, ak v príslušnej strednej škole pôsobí školský podporný tím; na tento účel
sa za člena školského podporného tímu nepovažuje kariérový poradca.
(5)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť
prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(6)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania
môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(7)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole môže byť prijatý
uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5 alebo odseku 6 podľa druhu vzdelávacieho
programu a po preukázaní športového nadania podľa § 105.
(8)
Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania
v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(9)
Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal stredné
odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(10)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného štúdia môže
byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(11)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v strednej
odbornej škole alebo v škole umeleckého priemyslu môže byť prijatý uchádzač, ktorý
získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(12)
Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej
školy.
(13)
Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania je splnenie kritérií
na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným
právnym predpisom.
(14)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam študijných
odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností,
zručností alebo nadania.
(15)
Na vzdelávanie v škole, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku
na základe medzinárodnej dohody, môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami
a pravidlami prijímacieho konania podľa medzinárodnej dohody. Ak medzinárodná dohoda
podmienky prijímacieho konania neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 2 alebo odseku
3. Na vzdelávanie v medzinárodnom programe môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami
a pravidlami prijímacieho konania medzinárodného programu. Ak medzinárodný program
podmienky prijatia neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 1 alebo odseku 2.
§ 63
Prihlášky na vzdelávanie
(1)
Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača môže podať prihlášku na vzdelávanie,
v ktorej uvedie podľa záujmu v poradí najviac dva odbory vzdelávania, ktoré nevyžadujú
overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a najviac dva odbory vzdelávania,
ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku
na vzdelávanie podľa § 66 ods. 6; vybrané odbory vzdelávania môžu byť aj na tej istej škole. Prihláška na vzdelávanie
a ďalšia prihláška na vzdelávanie podľa § 66 ods. 6 sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva.
(2)
Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača podáva prihlášku na vzdelávanie
riaditeľovi základnej školy, ktorú žiak navštevuje do 20. februára. Na prihláške uvedie
termín prijímacej skúšky. Riaditeľ základnej školy odošle prihlášku na strednú školu
a)
do 28. februára, ak ide o odbor vzdelávania, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania,
b)
do 20. apríla, ak ide o ostatné odbory vzdelávania.
(3)
Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy, podáva prihlášku priamo na strednú
školu v termíne podľa odseku 2. Jeho prospech uvedený v prihláške potvrdzuje základná
škola, ktorú navštevoval. Ak to nie je možné, k prihláške pripojí svoje vysvedčenia
zo základnej školy alebo ich úradne osvedčené kópie.
(4)
Termín podľa odseku 2 sa nevzťahuje na uchádzača, ktorý je mladistvým odsúdeným vo
výkone trestu odňatia slobody.
(5)
Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške na vzdelávanie vyjadrenie
lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo o zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený
odbor vzdelávania.
(6)
Uchádzač so zdravotným znevýhodnením a uchádzač s nadaním pripojí k prihláške na
vzdelávanie vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré obsahuje návrh podporného
opatrenia, ak chce požiadať o vykonanie prijímacej skúšky podľa upravených podmienok.
(7)
Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej olympiáde
alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.
(8)
Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme
duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného predpisu.47aa)
(9)
Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške
potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov
podľa osobitného predpisu,34a) a vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo.
Organizácia prijímacieho konania
§ 64
(1)
Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, a učebné
odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, určí ministerstvo
školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných
škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania rovnaké; zverejnia ich do 15.
októbra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie
konanie.
(2)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží
zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie
konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo
jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy47a) predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej
pôsobnosti stredná škola patrí.
(3)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne do 30. septembra o počte tried
prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci
školský rok.
(4)
Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce
prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného
populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje každoročne
násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho
kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet
žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci
školský rok. Ministerstvo školstva určuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku
8 písm. a).
(5)
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí ministerstvu školstva
návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na
návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Ministerstvo
školstva na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným samosprávnym
krajom vypracuje návrh počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím
programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Samosprávny
kraj zverejní do 31. októbra návrh rozpisu na svojom webovom sídle.
(6)
Zriaďovateľ môže podať samosprávnemu kraju odôvodnené námietky voči návrhu rozpisu
do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote
sa neprihliada. Samosprávny kraj prerokuje so zriaďovateľom návrh rozpisu a vytvorí
o ňom písomný záznam. Samosprávny kraj zašle ministerstvu školstva na schválenie upravený
rozpis do 15. novembra; ak je zriaďovateľom samosprávny kraj odôvodnené námietky podáva
súčasne so zaslaním upraveného rozpisu.
(7)
Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre
nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja schválený ministrom
školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.
(8)
Počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom
sa určuje podľa
a)
predbežného záujmu zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka,
b)
udržateľnosti počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried príslušného gymnázia,
c)
počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom
školskom roku,
d)
výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky,
e)
výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných
kôl súťaží alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky,
f)
účasti žiakov príslušného gymnázia v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných
programoch,
g)
zamerania školského vzdelávacieho programu príslušného gymnázia alebo školského vzdelávacieho
programu tried príslušného gymnázia na rozvoj nadania žiakov, špecifických zručností
alebo schopností žiakov.
§ 65
(1)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady
školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried
prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Ak ide o strednú odbornú školu,
v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
v rámci počtu žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, riaditeľ strednej
odbornej školy určí samostatne aj počet žiakov, ktorých možno prijať do študijného
odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje
v systéme duálneho vzdelávania. Riaditeľ strednej školy zverejní údaje podľa prvej
vety a druhej vety do 31. marca na webovom sídle školy.
(2)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej
skúšky, jej obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v základnej škole. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie
skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa
§ 66 ods. 5. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra
školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie
konanie; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s
prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.
(3)
Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné
vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej
skúšky, obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v základnej škole, jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky
a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 5 určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak
bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Riaditeľ strednej školy
je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra školského roka, ktorý
predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie; pre žiakov
so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich
zdravotné znevýhodnenie. Ak došlo k zaradeniu strednej školy, študijného odboru alebo
učebného odboru do siete škôl a školských zariadení alebo k uzatvoreniu zmluvy o duálnom
vzdelávaní medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom po ustanovenom termíne,
riaditeľ strednej školy zverejní podmienky prijímacieho konania najneskôr do 30 dní
od rozhodujúcej skutočnosti.
(4)
Riaditeľ strednej odbornej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť
kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej časti do prvého ročníka
vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania a do prvého ročníka
vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ak ide o prijímanie do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava
poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej
školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.
(5)
Riaditeľ strednej školy môže zaradiť prijatie uchádzača bez prijímacej skúšky do
podmienok prijímacieho konania, ak uchádzač v externom testovaní dosiahol úspešnosť
najmenej
a)
90 % v každom vyučovacom predmete samostatne, ak ide o prijatie do prvého ročníka
vzdelávacieho programu úplného stredného všeobecného vzdelania, alebo
b)
80 % v každom vyučovacom predmete samostatne, ak ide o prijatie do prvého ročníka
vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelania.
(6)
Odsek 5 sa nevzťahuje na prijímanie do vzdelávacieho programu učebného odboru alebo
študijného odboru, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo
nadania.
(7)
Kritériá podľa odsekov 4 a 5 oznámi riaditeľ školy do 30. novembra školského roka,
ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.
(8)
Riaditeľ strednej školy odošle rozhodnutie o prijatí žiaka bez prijímacej skúšky
podľa odseku 4 alebo odseku 5 najneskôr 7 dní pred termínom konania prijímacích skúšok.
Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne
a)
uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania
a
b)
ostatných uchádzačov.
(9)
Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností
alebo nadania, sa prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné konzervatórium a
strednú športovú školu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.
(10)
Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnáziu možno prijať uchádzača
len do prvého ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do vyšších ročníkov
stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií nevzťahujú.
§ 66
Prijímacia skúška
(1)
Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie
príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.
(2)
V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy.
(3)
Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na
štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z vyučovacích
predmetov koná takto:
a)
zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom
odboru vzdelávania v základnej škole,
b)
z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný
zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na vzdelávanie v strednej škole.
(4)
Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú školu
s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1.
Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej
škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na vzdelávanie
v strednej škole.
(5)
Termíny konania prijímacích skúšok určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom
webovom sídle do 15. októbra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom
sa uskutočňuje prijímacie konanie.
(6)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom,
či sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest
pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka; to neplatí, ak ide o strednú
školu s osemročným vzdelávacím programom. Toto rozhodnutie zverejní najneskôr do 6.
júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných
dôvodov sa môže skončiť v stredu.
(7)
Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred
termínom ich konania.
(8)
Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške
v riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom
týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo zákonný
zástupca neplnoletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania
prijímacej skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte
žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.
(9)
Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom
roku, pre ktorý sa skúška vykonala.
(10)
Ak bol uchádzač prijatý na vzdelávanie v študijnom odbore alebo učebnom odbore, v
ktorom sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a uchádzač
alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača písomne potvrdí strednej škole prijatie,
pre študijné odbory alebo učebné odbory, v ktorých sa nevyžaduje overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania, sa na prihlášku na vzdelávanie neprihliada.
Rozhodovanie o prijatí
§ 67
(1)
O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne35) riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie
prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných
predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.
(2)
Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť
na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.
(3)
Riaditeľ strednej školy prednostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť,
pred uchádzačmi, ktorí dosiahli rovnaký výsledok prijímacieho konania; to neplatí,
ak ide o strednú športovú školu.
(4)
Riaditeľ strednej odbornej školy na základe výsledkov prijímacieho konania prijíma
samostatne
a)
uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania
a
b)
ostatných uchádzačov.
(5)
Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že uchádzač je úspešným
riešiteľom predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá súvisí s odborom vzdelávania,
o ktorý sa uchádza.
§ 68
(1)
Riaditeľ strednej školy zverejní na výveske školy a na webovom sídle školy zoznam
uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania v termíne určenom a zverejnenom ministerstvom
školstva; ministerstvo školstva určí tento termín tak, aby bol najskôr tri dni odo
dňa konania druhého termínu konania prijímacej skúšky. Ak ide o strednú odbornú školu,
v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v
študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava
poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje
poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní, informáciu,
či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne, informáciu, či uchádzač
bol prijatý alebo neprijatý, a nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať
do tried prvého ročníka príslušného odboru vzdelávania.
(2)
Riaditeľ strednej školy odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí najneskôr
v termíne podľa odseku 1. Ak riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača,
informácia o jeho prijatí v zozname podľa odseku 1 sa považuje za rozhodnutie o prijatí
a deň zverejnenia zoznamu sa považuje za deň doručenia rozhodnutia o prijatí.
(3)
Ak bol uchádzač prijatý na vzdelávanie v strednej škole, uchádzač alebo zákonný zástupca
neplnoletého uchádzača písomne potvrdí strednej škole prijatie na vzdelávanie najneskôr
do troch pracovných dní od termínu podľa odseku 1; ostatné rozhodnutia o prijatí,
ktoré sa vzťahujú na školy a odbory vzdelávania uvedené v prihláške na vzdelávanie,
strácajú platnosť. Po doručení písomného potvrdenia podľa prvej vety riaditeľ strednej
školy vyhotoví rozhodnutie o prijatí samostatne a odošle ho uchádzačovi do piatich
pracovných dní od doručenia písomného potvrdenia.
(4)
Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný
zástupca neplnoletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia
rozhodnutia.
(5)
Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných
prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému zamestnancovi,
ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej škole.
(6)
Uchádzač, ktorý na základe výsledkov prijímacej skúšky nebol prijatý na vzdelávanie
v odbore vzdelávania uvedenom v prihláške na vzdelávanie len z dôvodu naplnenia počtu
miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, môže byť v príslušnej
strednej škole prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania z rovnakej skupiny, ktorý
nebol uvedený v prihláške na vzdelávanie, na nenaplnený počet miest, ak forma, obsah
a rozsah prijímacej skúšky na vzdelávanie v tomto odbore vzdelávania sú rovnaké ako
forma, obsah a rozsah absolvovanej prijímacej skúšky. O prijatie na vzdelávanie podľa
prvej vety môže uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača písomne požiadať
do dvoch pracovných dní od termínu podľa odseku 1; riaditeľ strednej školy rozhodne
o prijatí bezodkladne.
§ 69
Prijímanie na externú formu štúdia, kombinovanú formu štúdia a na nadväzujúce formy
odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách
(1)
O počte tried prvého ročníka externej formy štúdia alebo kombinovanej formy štúdia
v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne riaditeľ školy po
dohode so zriaďovateľom každoročne do 30. apríla.
(2)
O počte žiakov v triedach dennej formy štúdia nadväzujúcej formy odborného vzdelávania
a prípravy rozhodne riaditeľ školy so súhlasom zriaďovateľa každoročne do 30. apríla.
(3)
Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási,
do 31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu podať
prihlášku do 31. júla. Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore
alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme
duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave
žiaka v systéme duálneho vzdelávania.
(4)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej
skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné
podmienky prijatia na štúdium. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného
odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie
skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium určí riaditeľ strednej odbornej školy
spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej
rade školy. Tieto podmienky zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích
skúšok.
(5)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy môže určiť kritériá
na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky. Ak ide o prijímanie do študijného odboru
alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme
duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu
so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.
(6)
Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr desať dní
pred termínom konania prijímacích skúšok.
(7)
Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch. Prvým termínom je posledný úplný júnový
týždeň a druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania skúšky určí
riaditeľ strednej školy.
(8)
Overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania uchádzačov, ak sa takéto overenie
vyžaduje, je súčasťou prijímacej skúšky.
(9)
Riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov
prijímacieho konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Pri tomto rozhodovaní
berie do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania
a na výkon povolania.
(10)
Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne
a)
uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania
a
b)
ostatných uchádzačov.
§ 70
Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl
(1)
Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý nie je žiakom inej
strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti zákonného zástupcu
neplnoletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie prijímacej skúšky,
ktorej predmetom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej strednej školy určeného
vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu; ak ide o prijatie do strednej
športovej školy, podmienkou je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu,
že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu.34a)
(2)
Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej školy, na
ktorú sa uchádzač hlási.
(3)
Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých štúdium sa končí
maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších ročníkoch štúdia
poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,
možno prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý úspešne vykonal záverečnú
skúšku, prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky, ktoré určil riaditeľ
strednej školy.
(4)
Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na prijímanie uchádzača, ktorý sa bude pripravovať v
systéme duálneho vzdelávania.
§ 71
(1)
Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy v školstve a samosprávnemu
kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných
školách.
(2)
Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy
v školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených žiakov, o
počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto údaje poskytnúť
aj riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.
(3)
Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 6 prijatí na štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom skončení
deviateho ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a
nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy
v školstve zabezpečí po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom
strednej školy a jeho zriaďovateľom plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej
škole.
(4)
Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú dochádzku,
určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve
po prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym krajom.
ŠIESTA ČASŤ
UKONČOVANIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V STREDNÝCH ŠKOLÁCH
§ 72
Spôsoby ukončovania
Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené
a)
záverečnou skúškou,
b)
maturitnou skúškou,
c)
absolventskou skúškou.
§ 73
Záverečná skúška
(1)
Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva
určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú
žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných
činností, na ktoré sa pripravujú.
(2)
Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho
programu príslušného učebného odboru.
(3)
Záverečná skúška sa člení na teoretickú časť a praktickú časť. Praktická časť záverečnej
skúšky sa vykoná pred teoretickou časťou záverečnej skúšky. Praktická časť záverečnej
skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku
praktického vyučovania,47b) ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval,
nedohodnú inak.
(4)
Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom
období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia
určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 30. septembra.
(5)
Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie
dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na záverečnú
skúšku.
§ 74
Maturitná skúška
(1)
Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva
určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení
používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných
činností, na ktoré sa pripravujú.
(2)
Maturitná skúška v strednej odbornej škole, konzervatóriu, strednej športovej škole
a škole umeleckého priemyslu pozostáva z teoretickej časti maturitnej skúšky a odbornej
zložky maturitnej skúšky. Odborná zložka maturitnej skúšky sa člení na teoretickú
časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej
skúšky. Cieľom odbornej zložky maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností
v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi.
V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke maturitnej skúšky zohľadňuje nadväznosť
na príslušný učebný odbor.
(3)
Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej časti a internej
časti.
(4)
Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej
časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom
sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom
programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej
skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. V zdravotníckych odboroch
vzdelávania môže žiak vykonať praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky až
po ukončení posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.
(5)
Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných vyučovacích
predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom
pláne školy, v ktorých sa vzdelával.
(6)
Maturitnú skúšku z cudzích jazykov a druhého vyučovacieho jazyka vykoná žiak podľa
úrovní jazykovej náročnosti referenčného rámca.
(7)
Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov. Vykonaním dobrovoľnej
maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky,
internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti maturitnej skúšky
alebo ich kombinácie.
(8)
V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi
medzinárodnou dohodou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto dohody a podľa vykonávacieho
protokolu.
(9)
V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov podľa
§ 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného medzinárodného programu.
Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje za rovnocennú
s maturitnou skúškou podľa tohto zákona, ak súčasťou tejto maturitnej skúšky je aj
skúška zo slovenského jazyka a literatúry. Ak súčasťou maturitnej skúšky vykonanej
podľa medzinárodného programu nie je skúška zo slovenského jazyka a literatúry, žiak
vykoná maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry podľa tohto zákona; maturitná
skúška vykonaná podľa medzinárodného programu spolu s maturitnou skúškou zo slovenského
jazyka a literatúry sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.
(10)
Žiak podľa § 42 ods. 4, žiak podľa § 42a ods. 6, žiak podľa § 42b ods. 5 a žiak podľa § 44 ods. 8 vykoná maturitnú skúšku len z odbornej zložky maturitnej skúšky.
(11)
Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme
duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania, ak sa stredná
odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.
§ 75
Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku
(1)
Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej
škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru
v konzervatóriu do 30. septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému
pedagogickému zamestnancovi predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so
zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky.
(2)
Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej
škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru
v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30.
septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi
predmet, ktorý si na skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob
vykonania maturitnej skúšky z ďalšieho predmetu.
(3)
Zmenu predmetov, zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo dodatočné prihlásenie
podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému
zamestnancovi najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch,
najmä ak ide o dlhodobý pobyt v zahraničí alebo zdravotný stav, povoliť iný termín,
najneskôr do 31. januára. Odhlásenie predmetov, z ktorých žiak koná maturitnú skúšku
dobrovoľne, žiak písomne oznámi riaditeľovi školy najneskôr do 31. marca.
§ 76
Externá časť maturitnej skúšky a interná časť maturitnej skúšky
(1)
Externú časť maturitnej skúšky tvorí test, ktorý zadáva a vyhodnocuje organizácia
zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia
kvality výchovy a vzdelávania. Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom
čase na celom území Slovenskej republiky. Externá časť maturitnej skúšky sa môže vykonávať
aj elektronickou formou. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a kontrole
vyhodnotenia testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy,
v ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.
(2)
Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky tvorí súbor tém alebo zadaní, ktoré
zadáva organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania
a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania. Písomná forma internej časti maturitnej
skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.
(3)
Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 74 ods. 8, nie je povinné vykonanie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 2 z tých predmetov, ktorých formu maturitnej
skúšky osobitne upravuje medzinárodná dohoda.
(4)
Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z
predmetu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 2 vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka,
ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa § 75 ods. 1.
(5)
Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej
skúšky uskutočnila v rozpore s týmto zákonom, alebo ak sa nedodržala zásada rovnakého
zaobchádzania podľa osobitného predpisu,48) minister školstva vyhlási konanie tejto maturitnej skúšky za neplatné. Nový termín
konania maturitnej skúšky vyhlási minister školstva.
(6)
Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy
podľa odseku 2 sa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní nezúčastňuje na vyučovaní.
Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na maturitnú skúšku.
§ 77
Termíny konania maturitnej skúšky
(1)
Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom
období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského roka, mimoriadne
skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri,
alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(2)
Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej
skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 určí ministerstvo školstva.
(3)
Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej správy v
školstve.49)
(4)
Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky
alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka, ktorý
úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru, a pre žiaka podľa
§ 89 ods. 2.
(5)
Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 sa koná v apríli až máji príslušného školského roka, v septembri nasledujúceho školského
roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný termín
maturitnej skúšky z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo
v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška
a opravná maturitná skúška z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy
podľa § 76 ods. 2 sa koná v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(6)
Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky
externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky
podľa § 76 ods. 1 a 2 určí ministerstvo školstva.
(7)
Na náhradnú maturitnú skúšku podľa odseku 5, ktorá sa koná v septembri nasledujúceho
školského roka a opravnú maturitnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej
formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi
školy do 30. júna, ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského roka,
alebo do 30. septembra nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná v riadnom
skúšobnom období nasledujúceho školského roka.
(8)
Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky externej
časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov
1 a 5 určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 30 dní pred
konaním maturitnej skúšky.
§ 79
Absolventská skúška
(1)
Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.
(2)
Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických
vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou
sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská
skúška obsahuje
a)
na konzervatóriu absolventské výkony z profilových predmetov, absolventskú písomnú
prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky
z pedagogickej prípravy,
b)
na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z profilového predmetu a súbornú skúšku
z pedagogickej prípravy,
c)
na škole umeleckého priemyslu praktickú skúšku vrátane obhajoby absolventskej písomnej
práce, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného študijného
odboru; súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej prípravy,
d)
na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného
študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,
e)
na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu
a komplexnú skúšku z odborných predmetov.
(3)
Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom
období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia
určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.
Maturitné komisie, skúšobné komisie pre záverečnú skúšku a skúšobné komisie pre absolventskú
skúšku
§ 80
(1)
Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie
a)
ústredná maturitná komisia,
b)
školská maturitná komisia,
c)
predmetová maturitná komisia.
(2)
Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister
školstva.
(3)
Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva
do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.
(4)
Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom vymenúva
ministerstvo školstva do 15. marca. Podpredsedu školskej maturitnej komisie v triedach
s bilingválnym programom vymenúva do 15. marca zahraničná strana.
(5)
Skúšajúcich členov predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ
školy.
§ 81
(1)
Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú
skúšku. Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.
(2)
Organizáciu a priebeh absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre absolventskú
skúšku. Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.
(3)
Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva do 15. apríla príslušný
orgán miestnej štátnej správy v školstve. Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú
skúšku v strednej odbornej škole vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej
správy v školstve; v konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu do 31. januára.
(4)
Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí sú pedagogickými zamestnancami
príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku,
ktorí sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva riaditeľ
školy do 30. apríla.
(5)
Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí nie sú pedagogickými
zamestnancami príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú
skúšku, ktorí nie sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva
riaditeľ školy do 15. mája.
§ 82
Podrobnosti o zložení maturitných komisií, skúšobných komisií pre záverečnú skúšku
a skúšobných komisií pre absolventskú skúšku, počte, vymenovaní členov a návrhoch
na ich vymenovanie, pôsobnosti a predpokladoch na výkon činnosti člena komisie ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia
§ 86
(1)
Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške sa vyjadruje percentom úspešnosti, stupňom
klasifikácie alebo percentom úspešnosti s príslušným percentilom.
(2)
Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej
časti maturitnej skúšky, ak ju koná v riadnom skúšobnom období. Ak sa hodnotenie internej
časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej
skúšky, pri výslednej známke internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne
klasifikácie žiaka z tohto predmetu počas jeho štúdia.
(3)
Žiak, zákonný zástupca žiaka alebo ním poverená osoba alebo zástupca zariadenia,
v ktorom je neplnoleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení ústavnej
starostlivosti (ďalej len „žiadateľ“), môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie
do písomnej práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami
hodnotenia práce do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku. Žiadateľ
môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky voči hodnoteniu
a)
písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2 do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii,7)
b)
ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky
maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii,7)
c)
teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej
vykonania ministerstvu zdravotníctva.52)
(4)
Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu
a)
písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2, môže Štátna školská inšpekcia uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,53)
b)
ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky
maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie
pri zistení nedostatkov pri klasifikácii54) za prítomnosti školského inšpektora,
c)
teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo zdravotníctva
uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálnu
skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.
(5)
Skúška sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.
(6)
Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo všetkých
predmetov maturitnej skúšky.
(7)
Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky, táto
skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej
skúške sa neuvádza.
§ 87
(1)
Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.
(2)
Klasifikáciu žiaka z teoretickej časti záverečnej skúšky a praktickej časti záverečnej
skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh majstra odbornej výchovy alebo učiteľa
odbornej praxe, ktorý je členom skúšobnej komisie, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov
rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. Ak ide o záverečnú
skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov
rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.
(3)
Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie praktickej
časti záverečnej skúšky a klasifikácie teoretickej časti záverečnej skúšky.
(4)
Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej
skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy
tento žiak vykonal teoretickú časť záverečnej skúšky.
§ 87a
(1)
Klasifikácia žiaka na absolventskej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.
(2)
Klasifikáciu žiaka z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 schvaľuje skúšobná komisia na návrh učiteľa odborných vyučovacích predmetov, ktorý
je jej členom, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie
pre absolventskú skúšku. Ak ide o absolventskú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje na
povolanie v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu
zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.
(3)
Celkové hodnotenie žiaka na absolventskej skúške je určené na základe klasifikácie
jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2.
(4)
Celkové hodnotenie absolventskej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí absolventskej
skúšky podľa § 79 ods. 2 oznámi predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiakovi v deň, kedy tento
žiak vykonal poslednú časť absolventskej skúšky.
§ 88
Opravná skúška
(1)
Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov,
neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť
konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej
časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
(2)
Ak žiak strednej odbornej školy, strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu
alebo žiak konzervatória na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov,
neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť
konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej
časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
(3)
Ak bol žiak na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške z jednej časti tejto
skúšky klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku
alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať opravnú
skúšku z tejto časti záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(4)
Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia
posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku internej časti maturitnej skúšky
okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 žiak koná na strednej škole, na ktorej konal maturitnú skúšku. Ak žiak koná opravnú
skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej
skúšky, a koná ju zo všetkých častí, potom ústnu formu internej časti maturitnej skúšky
môže konať v riadnom termíne.
(5)
Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal maturitnú skúšku
alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, školská maturitná
komisia, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú
skúšku môže žiakovi povoliť konať druhú opravnú skúšku z týchto predmetov.
(6)
Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od
ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.
(7)
Žiakovi strednej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch
predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže
školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.
(8)
Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške klasifikovaný
stupňom 5 – nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný
stupňom 5 – nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú
skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú
skúšku alebo celú absolventskú skúšku.
(9)
Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak na jeho žiadosť
opakovať iba raz v riadnom skúšobnom období, najneskôr do troch rokov od ukončenia
posledného ročníka strednej školy.
Spoločné ustanovenia o ukončovaní štúdia
§ 89
(1)
Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak vykonať do
troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.
(2)
Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške,
maturitnej skúške alebo absolventskej skúške, je povinný sa ospravedlniť riaditeľovi
školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní,
žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom
termíne.
(3)
Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej
skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby
dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. To neplatí, ak ide o
maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne prihlásil.
(4)
Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške
nevhodným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie
pre záverečnú skúšku, predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku alebo dozerajúci
učiteľ jeho skúšku preruší.
(5)
Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie
pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, žiak
opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.
(6)
Ak skúšku preruší pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva dozor, a predseda predmetovej
maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda
skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak
opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.
(7)
Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.
§ 90
(1)
Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej
skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky; ak je
poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma
internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2 a koná sa v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka,
vysvedčenie o maturitnej skúške sa vydá najneskôr do desiatich dní od jej konania.
Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti
maturitnej skúšky vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky.
Na vysvedčení sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.
(2)
Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa § 74 ods. 8 alebo žiakovi triedy s medzinárodným programom podľa § 74 ods. 9, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku podľa tohto zákona, sa vydá vysvedčenie o
maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom
jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku.
(3)
Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej
skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie pre
záverečnú skúšku.
(4)
Žiakovi strednej odbornej školy, a ak ide o odborné vzdelávanie a prípravu v strednej
športovej škole, aj žiakovi strednej športovej školy, sa po úspešnom vykonaní maturitnej
skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia
o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške aj výučný list.
(5)
Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej
skúške a absolventský diplom.
(6)
Činnosť predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie
a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú
skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je úkonom
vo všeobecnom záujme.56) Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.56) Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve
a)
(7)
Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od počtu dní strávených
na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných nákladov na jeden deň
zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.
(8)
Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov a náročnosti
práce člena komisie.
(9)
Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa odseku 6 vzniknutých
počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného obdobia v septembri.
(10)
Výška nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy je najmenej 23,50
eura a najviac 33,50 eura. Výška paušálnej časti odmeny pre predsedu školskej maturitnej
komisie je najmenej 17,00 eur a najviac 27,00 eur a výška paušálnej časti odmeny pre
predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe,
predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov,
vrátane odborníkov z praxe, je najmenej 7,00 eur a najviac 13,50 eura. Výška odmeny
predsedu predmetovej maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú
skúšku a pre absolventskú skúšku na odskúšaného žiaka je najmenej 1,00 euro a najviac
2,00 eurá. Výška odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane
odborníkov z praxe, členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú
skúšku, vrátane odborníkov z praxe, je na odskúšaného žiaka najmenej 0,50 eura a najviac
1,50 eura.
§ 91
(1)
Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku
alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy; to neplatí, ak ide o žiaka šesťročného
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý vykonal maturitnú
skúšku.
(2)
Ak žiak strednej odbornej školy alebo žiak strednej športovej školy nevykonal v určenom
termíne záverečnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej
opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v
ktorom mal štúdium skončiť.
(3)
Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku alebo absolventskú
skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú
sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.
(4)
Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť vykonať
záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku.
(5)
Ak žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu nevykonal
v určenom termíne maturitnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška alebo náhradná
maturitná skúška, zostáva žiakom školy. Ak opravnú skúšku alebo náhradnú maturitnú
skúšku nevykoná najneskôr do konca nasledujúceho školského roka, prestáva byť žiakom
školy.
§ 92
(1)
Žiakom prestáva byť aj žiak,
a)
ktorý zanechá štúdium,
b)
ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku
alebo absolventskú skúšku,
c)
ktorý je zo štúdia vylúčený.
(2)
Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.
§ 93
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam predmetov
maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej časti
maturitnej skúšky, skladbu predmetov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných školách,
podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, podrobnosti o organizácii a forme konania
záverečnej skúšky a absolventskej skúšky a ich jednotlivých častí, spôsob konania
maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pokyny na vykonávanie externej
časti, písomnej formy internej časti a internej časti maturitnej skúšky, podrobnosti
hodnotenia a klasifikácie maturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky.
SIEDMA ČASŤ
ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI
§ 93a
Školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
Školami pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú
a)
školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením,
b)
školy pre deti a žiakov s nadaním.
Prvý oddiel
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením
§ 94
(1)
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením
sa uskutočňuje
a)
v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením,
b)
v ostatných školách podľa tohto zákona
1.
v triedach pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktoré sa zriaďujú spravidla
pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom
zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať
v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety
alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo triedy pre deti a žiakov so zdravotným
znevýhodnením,
2.
v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy.
(2)
Pri výchove a vzdelávaní v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením
a v triede pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa vychádza zo vzdelávacích
programov pre
a)
deti a žiakov s mentálnym postihnutím,
b)
deti a žiakov so sluchovým postihnutím,
c)
deti a žiakov so zrakovým postihnutím,
d)
deti a žiakov s telesným postihnutím,
e)
deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,
f)
deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
g)
deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,
h)
deti a žiakov hluchoslepých,
i)
žiakov s vývinovými poruchami učenia,
j)
žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,
k)
deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,
l)
deti a žiakov s poruchami správania.
(3)
Vzdelávacie programy podľa odseku 2 vychádzajú zo štátnych vzdelávacích programov
a obsahujú úpravy pre príslušné zdravotné znevýhodnenie. Vzdelávacie programy podľa
odseku 2 vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(4)
Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi triedy pre deti a žiakov so zdravotným
znevýhodnením alebo školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením znemožňuje,
aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa
vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne
výchovno-vzdelávacie potreby.
(5)
V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú školou pre žiakov so zdravotným
znevýhodnením, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd,
školský psychológ, sociálny pedagóg alebo sociálny pracovník, ak vzdelávajú viac ako
20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných
v triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.
§ 95
(1)
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným
znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách:
a)
materská škola,
b)
základná škola,
c)
stredné školy.
(2)
Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia
po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích
potrieb vykonaných zariadením poradenstva a prevencie.
(3)
Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím špeciálnych
učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré spolu so špeciálnymi edukačnými publikáciami
podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka poskytuje bezplatne
škola, v ktorej sa vzdeláva.
(4)
Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.
(5)
Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje ich
špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, na základe ktorých sa môžu tieto školy vnútorne
diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia tohto zákona
o materskej škole, základnej škole a strednej škole na školy podľa odseku 1. Ustanovenia
pre školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na triedy pre deti a žiakov so zdravotným
znevýhodnením, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v školách podľa odseku 1
nezriaďujú.
(8)
Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného znevýhodnenia
pomáhajú prekonávať pedagogickí asistenti.
§ 96
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením
(1)
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie
podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až h), k) a l).
(2)
Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať
detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä
z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším
počtom detí, najmenej však s počtom štyri.
(3)
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy,
do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením.
Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Riaditeľ
školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
(4)
V materskej škole pre deti so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky
pracovník podľa § 152a.
§ 97
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1)
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2.
(2)
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací
program.
(3)
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať
ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre
žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou
ľahkého stupňa alebo s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli
fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a nie je u nich predpoklad
zvládnutia prvého ročníka základnej školy so vzdelávacím programom podľa § 95 ods. 1 písm. b). Absolvovanie prípravného ročníka sa považuje za prvý rok plnenia povinnej školskej
dochádzky.
(4)
Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa
§ 94 ods. 2 písm. g) nezriadi škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie vykonávať pedagogický
zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(5)
Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii
s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na
a)
variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,
b)
variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,
c)
variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo
pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi
preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo
B.
(6)
Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením
a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch
možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v
nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ
školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
(7)
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky
pracovník podľa § 152a.
§ 98
Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1)
V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a
vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).
(2)
V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania
až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.
(3)
Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla
zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov
a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch,
najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj
s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole
možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť
prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
(4)
V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky
pracovník podľa § 152a.
§ 99
Praktická škola
(1)
Praktická škola je typ strednej školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie
a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím
alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým
stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole.
Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu,
na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci
zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.
(2)
V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy
praktické vyučovanie.
(3)
Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak
počet žiakov klesne pod osem.
(4)
V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov a najmenej štyria žiaci;
v triede s rôznymi ročníkmi môže byť najviac osem žiakov a najmenej štyria žiaci.
V triede praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím alebo v triede pre
žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami môže byť najviac
šesť žiakov a najmenej štyria žiaci; to platí aj pre triedy s rôznymi ročníkmi.
(5)
V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím je spravidla na
výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj pedagogický asistent.
(6)
Praktická škola má tri ročníky; žiaci viacerých ročníkov sa môžu vzdelávať v jednej
triede. Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych
zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím programom. Dokladom
o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania činností, ktoré
je žiak schopný vykonávať.
(7)
Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov sa vykonáva činnosťou
na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej školy. Pracovisko
praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím na obsah vzdelávania.
(8)
O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy rozhoduje riaditeľ
praktickej školy.
(9)
Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo
s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek 18 rokov
a neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.
(10)
Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov sa žiaci delia na skupiny.
(11)
Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce nižšie
stredné odborné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 100
Odborné učilištia
(1)
Odborné učilište je typ strednej školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy
a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností
žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným
postihnutím.
(2)
V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy
praktické vyučovanie.
(3)
Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak
počet žiakov klesne pod osem.
(4)
Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom
učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie,
ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania
kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na
a)
zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,
b)
zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,
c)
vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej
skúške a výučný list.
(5)
Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností
žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých
pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.
(6)
Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov výchovy a vzdelávania
prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.
(7)
Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím,
ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované.
Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí, či bude žiak
pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa,
alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole.
(8)
V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov a najmenej štyria žiaci; riaditeľ
školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
V triede odborného učilišťa pre žiakov s viacnásobným postihnutím môže byť najviac
desať žiakov. V triedach odborného učilišťa pri reedukačnom centre alebo pri diagnostickom
centre je počet žiakov zhodný s maximálnym počtom žiakov vo výchovnej skupine. V skupine
odborného výcviku v odbornom učilišti môže byť najviac sedem žiakov; v skupine žiakov
s viacnásobným postihnutím môžu byť najviac piati žiaci.
(9)
V odborných učilištiach možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko učebných odborov.
V rovnakom učebnom odbore odborného učilišťa možno zriadiť spoločnú triedu pre žiakov
viacerých ročníkov.
§ 101
Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy
(1)
Do odborného učilišťa sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači
s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili
vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.
(2)
Do praktickej školy sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači
s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili
základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje
zvládnuť prípravu v odbornom učilišti.
(3)
Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo
dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí dovŕšili
vek 18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej škole, a to
aj vtedy, ak nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.
(4)
Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy sa primerane
vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.
§ 102
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o
organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v školách pre deti
a žiakov so zdravotným znevýhodnením, spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní
žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení
vyučovacích predmetov a správania žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl
a ustanoví sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach
a praktických školách a podrobnosti o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní
žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.
Druhý oddiel
§ 103
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách
podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj
a)
intelektového nadania detí a žiakov
1.
všeobecného intelektového nadania,
2.
špecifického intelektového nadania,
b)
umeleckého nadania detí alebo žiakov,
c)
športového nadania detí alebo žiakov.
(2)
Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie
schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným
intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe
diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie.
(3)
Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých oblastí,
a to najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej.
(4)
Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí individuálneho
alebo kolektívneho športu.
(5)
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje prostredníctvom
vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.
(6)
V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného
nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a
organizačných foriem vyučovania.
(7)
Pre rozvíjanie nadania vytvárajú
a)
inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,
b)
individuálne podmienky školy.
(8)
Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie zriaďovanie tried
alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.
(9)
Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním alebo žiakom s nadaním
vytvárajú tým, že sa im umožní
a)
vzdelávať sa v predmetoch vzdelávacieho programu základnej školy v materskej škole,
b)
prijatie do základnej školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,
c)
rozšírené vyučovanie predmetov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole a
strednej škole,
d)
preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,
e)
absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,
f)
absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku,
g)
získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu ako
určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,
h)
súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú
nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,
i)
vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,
j)
vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,
k)
diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.
(10)
Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach pre deti s nadaním
a žiakov s nadaním.
(11)
Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká škola,
jazyková škola a centrum voľného času.
§ 104
Školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje
vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch.
Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:
a)
materské školy,
b)
základné školy,
c)
stredné školy.
(2)
Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v materských školách,
v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.
(3)
V triedach podľa odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj ich nadania
uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania
a rozšíreným vyučovaním predmetov pre oblasti podľa § 103 ods. 1.
(4)
Rozšírené vyučovanie predmetov je súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.
(5)
Pre deti alebo žiakov podľa § 103 ods. 1 sa môžu zriadiť školy alebo triedy.
(6)
Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sú školy
alebo triedy s rozšíreným vyučovaním prírodovedných alebo spoločensko-vedných predmetov.
(7)
Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú školy
alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na podporovanie a rozvíjanie intelektového nadania
žiakov so zohľadnením rozvoja celej osobnosti a na prevenciu a nápravu problémových
prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.
(8)
Vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka môže zabezpečovať aj pedagogický asistent,
ak je intelektovo nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.
(9)
V triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je v prvom až štvrtom ročníku
základnej školy najviac 12 žiakov, v piatom až deviatom ročníku najviac 16 žiakov
a v triede strednej školy najviac 24 žiakov.
(10)
Triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové triedy. Športovú triedu
nemožno zriadiť na strednej škole; to neplatí ak ide o strednú športovú školu. Na
strednej športovej škole sa všetky triedy zriaďujú ako športové triedy.
(11)
Športová trieda sa zriaďuje spravidla pre kolektívne športy. Pre niekoľko športov
možno zriadiť spoločnú športovú triedu.
(12)
Športové triedy v základnej škole sa zriaďujú spravidla na druhom stupni základnej
školy. Pre športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, sa športové triedy v základnej
škole môžu zriadiť aj na prvom stupni základnej školy.
§ 105
Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa prijímajú deti alebo
žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostnú
úroveň, skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania, ktorých súčasťou
je psychodiagnostické vyšetrenie,60) na preukázané nadanie podľa § 103 ods. 1 písm. a) prvého bodu.
(2)
Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú prijímaní žiaci
na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením poradenstva
a prevencie.
(3)
Do športovej triedy sa okrem podmienok podľa odseku 1 prijímajú žiaci aj na základe
zdravotnej spôsobilosti; psychodiagnostické vyšetrenie sa na prijatie do športovej
triedy nevyžaduje.
(4)
Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí alebo žiakov
vydá riaditeľ príslušnej školy do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza školskému
roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.
§ 106
Organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Riaditeľ školy upraví v školskom vzdelávacom programe organizáciu výchovy a vzdelávania
tak, aby zohľadňovala požiadavky a špecifiká výchovy a vzdelávania detí alebo žiakov
podľa druhu ich nadania.
(2)
Škola zabezpečuje rozšírené vyučovanie určených predmetov súvisiacich s rozvojom
nadania.
(3)
Predmet športová príprava sa zabezpečuje formou športových tréningov, sústredení
a účasťou na športových súťažiach. Súčasťou športovej prípravy je aj regenerácia,
testovanie a teoretická príprava.
(4)
Umeleckej alebo športovej prípravy organizovanej školou počas hlavných školských
prázdnin sa môžu zúčastniť aj deti s nadaním alebo žiaci s nadaním pred nástupom do
školy.
(5)
Riaditeľ školy môže rozhodnúť o preradení alebo o vylúčení dieťaťa alebo žiaka zo
vzdelávacieho programu pre neplnenie požiadaviek rozumovej, umeleckej, športovej,
praktickej prípravy alebo zo zdravotných dôvodov na návrh odborného lekára.
(6)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o
diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu,
prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania.
Tretí oddiel
§ 107
Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne
znevýhodneného prostredia
(1)
Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne
znevýhodneného prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych podmienok
v súlade s príslušným podporným opatrením. Individuálnymi podmienkami sú:
a)
úprava organizácie výchovy a vzdelávania,
b)
úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, alebo
c)
uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.
(2)
Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne
z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do školy pre
deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo do triedy pre deti a žiakov so zdravotným
znevýhodnením v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole.
(3)
V základnej škole a strednej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného
prostredia jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo jeden sociálny
pracovník.
(4)
Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného
prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej školy alebo do
triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi.
§ 108
(1)
Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným znevýhodnením
a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako súčasť špeciálnych výchovných
zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie
získané v týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách,
v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.
ÔSMA ČASŤ
ŠKOLY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
§ 109
Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú
a)
policajné školy,
b)
školy požiarnej ochrany.
§ 110
Policajné školy
(1)
Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.
(2)
Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo vnútra“) podľa siete policajných škôl;63) vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3)
Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú má
ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným školám
ministerstvo vnútra.
(4)
Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje osobitný
predpis.64)
(5)
Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods. 5 až 9, § 8, § 12 ods. 3 až 8, § 15, § 19 až 25, § 28 až 31a, § 36, 41, § 44, 46, 47a, § 49 až 53, § 55a ods. 13, § 59 až 61, § 62 ods. 1 až 8, 12 a 13, § 63 až 71, § 74 ods. 4 až 9, § 75, 76, § 77 ods. 2, 3, 5 až 8, § 80 až 82, § 86 ods. 2 až 5 a 7, § 87, § 89 ods. 7, § 90, 93, § 94 až 108, § 111 až 143, § 144 ods. 2, 3, 5 až 13, § 146, 149, 149a, § 152 písm. e), § 154 až 159.
(6)
Ustanovenia § 2, § 7 ods. 1 až 4, § 7a, 9, 13, 13a, 14, 35, 39a, § 54, 55, § 55a ods. 1 až 12 a ods. 14, § 56 až 58, § 62 ods. 9 až 11 a ods. 15, § 74 ods. 3, § 77 ods. 1 a 4, § 79, 87a a 88, § 89 ods. 1 až 6, § 144 ods. 1 a 4, § 147, 148, 150 a 151 sa na policajné školy vzťahujú primerane.
(7)
Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a
ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium
a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích
programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke,
podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení
a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov,
o získanom vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.
§ 111
Školy požiarnej ochrany
(1)
Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.
(2)
Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra; vo veciach
všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3)
Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo
iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany ministerstvo vnútra.
(4)
Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej ochrany ustanovuje
osobitný predpis.65)
(5)
Na školy požiarnej ochrany sa nevzťahujú ustanovenia § 15, 17, 19, § 28 až 31a, § 41, 44, § 49 až 53, § 55a ods. 13, § 59 až 61, § 94 až 108, § 110, § 112 až 116, § 119 až 138, § 142, 143, 151, § 154 až 159.
(6)
Ustanovenia § 1 až 14, § 16, 18, § 20 až 26, § 32 až 39a, § 42, § 45 až 48, § 54, 55, § 55a ods. 1 až 12 a ods. 14, § 56 až 58, § 62 až 93, § 109, 117, 140, 141, § 144 až 151, § 152, 153, 161 sa na školy požiarnej ochrany vzťahujú primerane.
(7)
Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej ochrany,
o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia
v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a ich obsahu,
o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu
štúdia v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov škôl požiarnej
ochrany, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho
procesu v školách požiarnej ochrany.
DEVIATA ČASŤ
SÚSTAVA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ
§ 112
(1)
Sústavu školských zariadení tvoria
a)
školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,
b)
špeciálne výchovné zariadenia,
c)
zariadenia poradenstva a prevencie,
d)
školské účelové zariadenia.
(2)
Školské zariadenia podľa odseku 1 písm. a), b) a d) sú právnickou osobou, ak tak
určí zriaďovateľ. Zariadenie poradenstva a prevencie je právnickou osobou. Zariadenie
poradenstva a prevencie nemožno zriadiť ako súčasť školy.
Prvý oddiel
Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia
§ 113
Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú:
a)
školský klub detí,
b)
centrum voľného času,
c)
školský internát.
§ 114
Školský klub detí
(1)
Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú
školskú dochádzku na základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského
zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie, záujmovú činnosť a na oddych v
čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. Činnosť, ktorú zabezpečuje školský
klub detí, nie je totožná s činnosťou zabezpečovanou centrom voľného času podľa § 116.
(2)
Školský klub detí sa člení na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí
v oddelení je najviac 26; počet detí v oddeleniach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je rovnaký ako v triedach, v ktorých
sa vzdelávajú.
(3)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského
klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí
riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na jedného žiaka v sume neprevyšujúcej
7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ktorý
predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška príspevku na
úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.
(4)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neuhrádza,
ak o to zákonný zástupca požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc
v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(5)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neplatí
za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom štátnej správy v školstve
pri zdravotníckom zariadení.
(6)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského klubu
detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec alebo samosprávny kraj, ktorý je jeho
zriaďovateľom.31)
(7)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
§ 116
Centrum voľného času
(1)
Centrum voľného času zabezpečuje podľa výchovného programu školského zariadenia výchovno-vzdelávaciu,
záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb do veku 30 rokov v ich voľnom
čase.
(2)
Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených osôb,
utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa
sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa
potrieb súťaže detí základných škôl a stredných škôl.
(3)
Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú pomoc v oblasti práce s
deťmi v ich voľnom čase
a)
školám a školským zariadeniam,
b)
občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti,
c)
ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú.
(4)
Centrum voľného času sa zriaďuje ako zariadenie s celoročnou prevádzkou.
(5)
Centrum voľného času sa spravidla člení podľa záujmových oblastí na oddelenia a na
záujmové útvary. Pre deti so zdravotným postihnutím alebo vývinovými poruchami sa
môžu zriaďovať záujmové útvary.
(6)
(7)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času sa neuhrádza,
ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne požiada a
je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(8)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
§ 117
Školský internát
(1)
Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a stredných
škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.
(2)
Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu
činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka.
Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom
mimoškolských aktivít.
(3)
Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie deťom alebo
žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.
(4)
Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov, pričom ich počet
vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách pre žiakov
so zdravotným znevýhodnením a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je rovnaký
ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.
(5)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom
internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí
riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou,
na jedného žiaka najviac 45 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa
osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza
kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného príspevku sa
zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(6)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte
sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne
požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného
predpisu.32)
(7)
(8)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
(9)
Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj v čase
pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj
v čase školských prázdnin.
(10)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu výchovno-vzdelávacieho
procesu v školských internátoch, podrobnosti o počtoch detí a žiakov vo výchovných
skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.
§ 119
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie
a prevádzky školských klubov detí, centier voľného času a ich materiálno-technického
vybavenia.
Druhý oddiel
Špeciálne výchovné zariadenia
§ 120
Špeciálnymi výchovnými zariadeniami sú:
a)
diagnostické centrum,
b)
reedukačné centrum,
c)
liečebno-výchovné sanatórium.
§ 121
Diagnostické centrum
(1)
Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovno-vzdelávaciu
starostlivosť deťom na základe
a)
žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,
b)
neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)
c)
rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia.68)
(2)
Diagnostické centrum najmä
a)
zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom
s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej
starostlivosti,
b)
poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť
alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú,
c)
vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako vstupný podklad zariadeniu,
v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, na vypracovanie
individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu pre prácu
odborníkov s deťmi mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo
ochranná výchova,
d)
vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre
alebo ho vypracúva na základe výsledkov odbornej diagnostiky vykonanej inou osobou
ako je diagnostické centrum a sociálnej správy o dieťati, predložených orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie, uplatnenia
na trhu práce a úpravy rodinných pomerov; ak diagnostické centrum odporúča absolvovanie
výchovy a vzdelávania v reedukačnom centre, v odporúčaní uvedie konkrétne reedukačné
centrum.
(3)
Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na stanovenie diagnostiky,
spravidla dvanásť týždňov.
(4)
V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie. V záchytnom oddelení riaditeľ
umiestni dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo zariadenia, do ktorého bolo umiestnené
podľa odseku 1 a § 122 ods. 2. O umiestnení detí v záchytnom oddelení sa vyhotoví písomný záznam a bezodkladne
sa táto skutočnosť oznámi zariadeniu, v ktorom je dieťa umiestnené, príslušnému orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi. Ak si do
24 hodín príslušné zariadenie alebo zákonný zástupca dieťa neprevezme, riaditeľ diagnostického
centra zabezpečí odovzdanie dieťaťa príslušnému zariadeniu alebo jeho zákonnému zástupcovi
na náklady prijímajúcej strany. Do odovzdania je dieťa zaradené do diagnostickej skupiny
diagnostického centra.
(5)
Súčasťou záchytného oddelenia je karanténna miestnosť.
(6)
Základnou organizačnou jednotkou diagnostického centra je diagnostická skupina, ktorá
sa zriadi pre najviac osem detí a zriaďovateľ ju zruší, ak je ich počet menší ako
štyri; v odôvodnených prípadoch sa môže diagnostická skupina ponechať aj pri nižšom
počte detí.
(7)
Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické triedy
škôl podľa tohto zákona.
(8)
Diagnostické centrum sa podľa vnútornej organizácie môže diferencovať na
a)
diagnostické centrum pre deti do 15. roku veku alebo do ukončenia povinnej školskej
dochádzky,
b)
diagnostické centrum pre deti od 15. rokov veku.
Do diagnostických centier sa spravidla prijímajú deti obidvoch pohlaví.
(9)
Diagnostické centrum sa zriaďuje pre najviac šesť diagnostických skupín ako internátne
zariadenie s nepretržitou prevádzkou.
§ 122
Reedukačné centrum
(1)
Reedukačné centrum na základe výchovno-vzdelávacieho programu a individuálneho reedukačného
programu poskytuje deťom do veku 18 rokov s možnosťou predĺženia o jeden rok výchovu
a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do
pôvodného sociálneho prostredia na žiadosť dieťaťa. Do reedukačného centra sa prijímajú
deti po absolvovaní diagnostiky.
(2)
Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe
a)
žiadosti zákonného zástupcu,
b)
neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)
c)
rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69)
d)
rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)
e)
rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.1)
(3)
Reedukačné centrá sa podľa vnútornej organizácie môžu diferencovať na
a)
reedukačné centrá pre deti do 15. rokov veku, prípadne do ukončenia povinnej školskej
dochádzky v základnej škole,
b)
reedukačné centrá pre deti od 15. rokov veku,
c)
reedukačné centrá pre deti do ukončenia ich prípravy na povolanie.
Do reedukačných centier sa spravidla prijímajú deti oboch pohlaví.
(4)
Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina, ktorá sa
zriaďuje pre najviac osem detí; v oddelení podľa odseku 6 písm. d) môže byť najviac
päť matiek s deťmi.
(5)
Reedukačné centrum sa zriaďuje pre najviac šesť výchovných skupín, ak má výchovné
skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín.
(6)
V reedukačnom centre sa môžu zriaďovať podľa potreby oddelenia
a)
pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,
b)
s ochranným uzatvoreným režimom,
c)
s otvoreným režimom,
d)
pre neplnoleté matky s deťmi.
(7)
Ak sa reedukačné centrum zriadi tak, že sa vo všetkých výchovných skupinách bude
postupovať podľa individuálnych reedukačných programov pre niektoré z oddelení podľa
odseku 6, označuje sa ako
a)
reedukačné centrum pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,
b)
reedukačné centrum s ochranným uzatvoreným režimom,
c)
reedukačné centrum s otvoreným režimom,
d)
reedukačné centrum pre matky s deťmi.
(8)
Oddelenie podľa odseku 6 písm. a) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých zdravotné
znevýhodnenie si vyžaduje zvýšenú starostlivosť.
(9)
Oddelenie podľa odseku 6 písm. b) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých prevýchova
si vyžaduje zvýšené nároky na personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie
z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti detí a zamestnancov.
(10)
Oddelenie podľa odseku 6 písm. c) poskytuje starostlivosť deťom, ktoré sa vzdelávajú
v základnej škole alebo sa pripravujú na povolanie v stredných školách, v odborných
učilištiach alebo v praktických školách mimo reedukačného centra.
(11)
Reedukačné centrum vytvára individuálny reedukačný program pre každé dieťa, ktorý
vychádza z psychologickej, sociálnej a špeciálnopedagogickej diagnostiky vykonanej
na tento účel diagnostickým centrom. Vyhodnotenie a úprava individuálneho reedukačného
programu sa vykonáva minimálne raz za štvrťrok, centrom pre deti a rodiny, ak je vyhodnocovaný
a upravovaný individuálny reedukačný program pre dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou
v centre pre deti a rodiny, a zákonným zástupcom dieťaťa; ak sa individuálny reedukačný
program vyhodnocoval bez účasti zákonného zástupcu dieťaťa, uvedie sa vo vyhodnotení
dôvod, pre ktorý nebolo možné zákonného zástupcu dieťaťa do vyhodnotenia zapojiť.
Individuálny reedukačný program pre dieťa, ktoré je v reedukačnom centre umiestnené
na základe rozhodnutia súdu, reedukačné centrum vyhodnocuje a upravuje v spolupráci
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(12)
Reedukačné centrum je zariadením s nepretržitou prevádzkou.
(13)
Ak nie je možné umiestniť dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo špeciálneho výchovného
zariadenia, do ktorého bolo umiestnené, do záchytného oddelenia podľa § 121 ods. 4, reedukačné centrum bezodkladne poskytne takémuto dieťaťu starostlivosť v rozsahu
podľa § 121 ods. 4; do odovzdania príslušnému reedukačnému centru je dieťa zaradené do výchovnej skupiny.
§ 123
Liečebno-výchovné sanatórium
(1)
Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú a sociálnu
starostlivosť a výchovu a vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom s
poruchami aktivity a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave,
na základe
a)
žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,
b)
právoplatného rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)
c)
právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately o uložení výchovného opatrenia, ak ide o denné zariadenie.70)
(2)
Základnou organizačnou jednotkou liečebno-výchovného sanatória je výchovná skupina,
ktorá sa zriaďuje pre najviac osem detí.
(3)
Liečebno-výchovné sanatórium sa zriaďuje ako denné alebo internátne zariadenie s
celoročnou prevádzkou spravidla pre najviac šesť výchovných skupín.
(4)
Pobyt dieťaťa v liečebno-výchovnom sanatóriu trvá spravidla tri až dvanásť mesiacov.
(5)
Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje odborné služby a pomoc formou individuálnych
alebo skupinových stretnutí aj zákonným zástupcom dieťaťa s cieľom aktívne ich zapojiť
do liečebno-výchovného procesu.
§ 124
Zdravotná starostlivosť v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1)
Zariadenia uvedené v § 120 môžu okrem poskytovania výchovno-vzdelávacej činnosti
a)
vytvárať organizačné a iné podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti71) a
b)
poskytovať v zariadení zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 2 až 5.
(2)
V zariadeniach podľa § 120 možno poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak fyzická osoba alebo právnická osoba
prevádzkujúca zariadenie
a)
získala povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu72) alebo
b)
uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je držiteľom
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu,72) alebo
c)
uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou, ktorá je držiteľom licencie na výkon
samostatnej praxe podľa osobitného predpisu,73) alebo
(3)
Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre
poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonávanej v zariadení podľa odseku 2 písm.
d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva
po dohode s ministerstvom školstva.
(4)
Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov,76) ktoré v zariadeniach zamestnávajúcich zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 2 písm.
d) vykonávajú iba zdravotnícki pracovníci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho
povolania,75) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva
po dohode s ministerstvom školstva.
§ 125
Výchovné opatrenia a ochranné opatrenia v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1)
V špeciálnych výchovných zariadeniach možno v záujme odstránenia porúch v psychosociálnom
vývine dieťaťa a v záujme odstránenia príčin, pre ktoré bola dieťaťu nariadená ústavná
starostlivosť alebo uložená ochranná výchova, alebo dieťa umiestnené v špeciálnom
výchovnom zariadení na základe žiadosti zákonného zástupcu (ďalej len „dobrovoľný
pobyt“) použiť
a)
výchovné opatrenia podľa odsekov 2 až 4 so zameraním na motiváciu dieťaťa zlepšovať
svoje správanie,
b)
ochranné opatrenia podľa odsekov 5 a 6 zamerané na predchádzanie ohrozeniu zdravia
dieťaťa jeho nevhodným správaním.
(2)
Dieťa má právo udržiavať styk s oboma rodičmi alebo inými zákonnými zástupcami. Ak
je to v záujme dieťaťa, zariadenie môže určiť podmienky styku a to tak, že dieťa sa
môže stretávať
a)
len za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo ďalšieho odborného zamestnanca,
b)
na určenom mieste v priestoroch zariadenia,
c)
na území obce, v ktorej má zariadenie sídlo.
(3)
Ak je to v záujme dieťaťa, má právo stretávať sa s inými osobami ako rodičmi po súhlase
príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok
ustanovených v odseku 2; v prípade dieťaťa umiestneného na základe žiadosti zákonného
zástupcu po súhlase jeho rodiča alebo iného zákonného zástupcu.
(4)
Zariadenie môže povoliť dieťaťu
a)
tráviť voľný čas mimo zariadenia bez prítomnosti pedagogického zamestnanca, zákonného
zástupcu alebo inej poverenej osoby,
b)
pobyt mimo zariadenia v mieste bydliska zákonného zástupcu na určitý čas, a to najmä
v čase školských prázdnin, a po vyjadrení príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately; toto ustanovenie sa nevzťahuje na dieťa umiestnené na základe
žiadosti zákonného zástupcu.
(5)
Ak dieťa svojím správaním ohrozuje zdravie a život seba alebo iných osôb alebo môže
svojím správaním spôsobiť psychickú alebo fyzickú ujmu sebe alebo iným osobám, zariadenie
môže použiť ochranné opatrenia, ktorými sú:
a)
vykonanie kontroly obsahu doručeného balíka za prítomnosti dieťaťa; opakované kontroly
balíka musia byť odôvodnené v osobnom spise dieťaťa,
b)
prevzatie a uloženie do úschovy tých predmetov dieťaťa, ktoré nie sú vnútorným poriadkom
zariadenia povolené,
c)
prevzatie so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa do úschovy cennosti a sumy peňazí,
ktoré prevyšujú hodnotu určenú vnútorným poriadkom zariadenia,
d)
neodkladné privolanie zdravotnej pomoci,45)
e)
privolanie Policajného zboru.46)
(6)
V záujme dieťaťa a jeho ochrany alebo v záujme ochrany iných osôb na odporúčanie
psychológa môže riaditeľ zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, umiestniť
dieťa na určitý čas do karanténnej miestnosti alebo ochrannej miestnosti, najviac
však na 24 hodín, najmenej s jednou hodinou pobytu denne na čerstvom vzduchu mimo
tejto miestnosti, alebo do príchodu zdravotnej pomoci alebo Policajného zboru.
(7)
Ochranná miestnosť, ktorá sa zriaďuje v reedukačnom centre, slúži na ochranu a upokojenie
dieťaťa, pobyt v nej nie je možné využiť ako trest.
(8)
O dôvodoch a priebehu pobytu dieťaťa v ochrannej miestnosti sa vedie písomný záznam,
v ktorom sa eviduje dátum a čas umiestnenia, čas vychádzok na čerstvom vzduchu, poskytnutý
materiál a literatúra na čítanie a vzdelávanie sa alebo inú činnosť a čas kontaktu
s pedagogickým zamestnancom alebo psychológom a rozsah poskytnutej psychologickej,
psychoterapeutickej, liečebno-výchovnej a zdravotnej starostlivosti.
§ 126
Úhrada nákladov za pobyt v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1)
Úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení podľa § 121 ods. 1 písm. a), § 122 ods. 2 písm. a) a § 123 ods. 1 písm. a) je povinný platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu
povinnosť, vo výške jednej tridsatiny sumy životného minima podľa osobitného predpisu29) za každý deň pobytu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení. Úhradu nákladov platí
zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť,
na účet špeciálneho výchovného zariadenia do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.
(2)
Zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť,
neplatí úhradu podľa odseku 1, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne
posudzujú, je nižší alebo sa rovná sume životného minima ustanoveného osobitným predpisom.62)
(3)
Úhrada nákladov za pobyt dieťaťa, ktoré bolo prijaté do špeciálneho výchovného zariadenia
na základe
a)
§ 127
Finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie detí v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1)
V špeciálnych výchovných zariadeniach sa poskytuje
a)
b)
finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie podľa osobitného predpisu78) deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou.
(2)
Ak je dieťa prijaté do špeciálneho výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného
zástupcu, špeciálne výchovné zariadenie dohodne so zákonným zástupcom výšku vreckového
od zákonného zástupcu a spôsob nakladania s vreckovým; mesačná výška vreckového od
zákonného zástupcu nesmie presiahnuť výšku mesačného vreckového podľa odseku 3.
(3)
Mesačné vreckové je pre deti vo veku
a)
do 15 rokov 10 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu,29)
b)
nad 15 rokov 15 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu.29)
(4)
Pri určení výšky vreckového v mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku sa postupuje
podľa odseku 3 písm. b). Mesačné vreckové sa poskytuje dieťaťu vo výške podľa odseku
3 na celý kalendárny mesiac; to platí aj vtedy, ak sa starostlivosť poskytovala dieťaťu
len časť kalendárneho mesiaca. Pri nepovolenom pobyte dieťaťa mimo špeciálneho výchovného
zariadenia sa mesačné vreckové znižuje o sumu, ktorá tvorí násobok počtu dní nepovoleného
pobytu mimo špeciálneho výchovného zariadenia a sumy vreckového, ktorá pripadá na
jeden deň.
(5)
Vecné dary sa poskytujú deťom podľa odseku 1 písm. a) pri príležitostiach sviatkov
dieťaťa, dôležitých udalostiach v živote dieťaťa a vianočných sviatkov v celkovej
sume najmenej 30 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu29) v kalendárnom roku.
§ 128
(1)
Vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje
v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami
správania alebo v iných školách podľa tohto zákona.
(2)
Na dokladoch o vzdelaní získanom v škole zriadenej pri špeciálnom výchovnom zariadení
sa uvádza len údaj o škole.
(3)
Špeciálne výchovné zariadenia vedú štvrťročnú evidenciu o počte v nich umiestnených
detí.
§ 129
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o
organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach,
o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania
uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách,
opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt,
finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach,
o personálnom, finančnom, materiálno-technickom a priestorovom zabezpečení, požiadavky
na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie vybavenie karanténnej
miestnosti a ochrannej miestnosti a spôsob vedenia dokumentácie v špeciálnych výchovných
zariadeniach.
Tretí oddiel
Systém poradenstva a prevencie
§ 130
(1)
V systéme poradenstva a prevencie sa vykonáva odborná činnosť, ktorou je poradenská
činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálno-pedagogická činnosť,
logopedická činnosť, liečebno-pedagogická činnosť, sociálno-pedagogická a sociálna
činnosť zameraná na optimalizáciu osobnostného, intelektuálneho, psychického, sociálneho
a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.
(2)
Poradenská činnosť sa poskytuje aj zákonným zástupcom detí alebo žiakov, zástupcom
zariadenia, pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom.
(3)
Systém poradenstva a prevencie tvoria zariadenia poradenstva a prevencie a v školách
pedagogickí zamestnanci, školský podporný tím79) alebo odborní zamestnanci školy.
(4)
Zariadeniami poradenstva a prevencie sú
a)
centrum poradenstva a prevencie,
b)
špecializované centrum poradenstva a prevencie.
(5)
Subjekty systému poradenstva a prevencie podľa odseku 3 multidisciplinárne spolupracujú
najmä so zákonnými zástupcami, zástupcami zariadenia, školami, zamestnávateľmi, orgánmi
verejnej správy a ďalšími subjektami, ktoré sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním.
(6)
Centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej piatich odborných
zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený
do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec. Špecializované centrum poradenstva
a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej troch odborných zamestnancov na
ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového
stupňa samostatný odborný zamestnanec.
(7)
Zariadenia poradenstva a prevencie, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej
správy v školstve, poskytujú deťom, žiakom, zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia,
zamestnancom škôl a školských zariadení odborné činnosti podľa odseku 1 bezplatne.
(8)
Ministerstvo školstva na základe podnetu preskúma osobný spis dieťaťa vedený v zariadení
poradenstva a prevencie, správu z diagnostického vyšetrenia a písomné vyjadrenie zariadenia
poradenstva a prevencie, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi
dieťaťa alebo žiaka alebo zástupcovi zariadenia, príslušnému zariadeniu poradenstva
a prevencie, riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia, ktorý rozhoduje
o prijatí dieťaťa alebo žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.
§ 131
(1)
Odborná činnosť podľa § 130 ods. 1 sa uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva
prostredníctvom podporných úrovní
a)
prvého stupňa,
b)
druhého stupňa,
c)
tretieho stupňa,
d)
štvrtého stupňa,
e)
piateho stupňa.
(2)
Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný
zamestnanec školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa
zahŕňajú
a)
pedagogickú diagnostiku,
b)
pedagogickú intervenciu,
c)
výchovné poradenstvo,
d)
kariérové poradenstvo,
e)
sociálne poradenstvo,
f)
rozvoj inkluzívneho vzdelávania,
g)
prevenciu.
(3)
Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný
zamestnanec školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie a školský podporný
tím. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa zahŕňajú
a)
orientačnú diagnostiku,
b)
prevenciu,
c)
poradenstvo,
d)
intervenciu,
e)
krízovú intervenciu,
f)
terapiu,
g)
reedukáciu,
h)
metodickú podporu a poradenstvo pedagogickým zamestnancom, odborným zamestnancom
a zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia.
(4)
Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva
a prevencie. Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa zahŕňajú
a)
základnú diagnostiku, čiastkovú diagnostiku alebo komplexnú diagnostiku,
b)
poradenstvo,
c)
prevenciu,
d)
intervenciu,
e)
krízovú intervenciu,
f)
terapiu,
g)
rehabilitáciu a reedukáciu,
h)
metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov,
odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
(5)
Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva
a prevencie, nadväzujú na činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa a dopĺňajú komplexnú
multidisciplinárnu starostlivosť v rámci centra poradenstva a prevencie. Činnosti
podpornej úrovne štvrtého stupňa zahŕňajú
a)
špecializované odborné činnosti,
b)
poradenstvo,
c)
prevenciu,
d)
špecializovanú diagnostiku, komplexnú diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,
e)
terapiu,
f)
rehabilitáciu a reedukáciu,
g)
zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,
h)
metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov,
odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
(6)
Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného
centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa zahŕňajú
a)
špecializované odborné činnosti,
b)
poradenstvo,
c)
prevenciu,
d)
komplexnú diagnostiku a vysokošpecializovanú diferenciálnu diagnostiku,
e)
terapiu,
f)
rehabilitáciu,
g)
odborné činnosti vo vzťahu k deťom do siedmeho roku veku,
h)
zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,
i)
metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov,
odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
§ 132
(1)
Centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa
a štvrtého stupňa deťom a žiakom najmä v oblasti ich osobnostného, vzdelávacieho a
kariérového rozvoja.
(2)
Špecializované centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne
piateho stupňa najmä deťom so zdravotným postihnutím a žiakom so zdravotným postihnutím.
§ 133
(1)
Podrobnosti o činnosti a vnútornej organizácii zariadení poradenstva a prevencie
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(2)
Výkonové a obsahové štandardy výchovného poradenstva, ktoré určujú odborné činnosti
jednotlivých stupňov podporných úrovní, vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle
ministerstvo školstva.
(3)
Poskytovanie odborných činností v špecializovaných centrách poradenstva a prevencie
nie je sociálnou službou podľa osobitného predpisu.79aa)
Štvrtý oddiel
Školské účelové zariadenia
§ 137
Školské účelové zariadenia sú:
a)
škola v prírode,
b)
zariadenia školského stravovania,
c)
stredisko služieb škole.
§ 138
Škola v prírode
(1)
Škola v prírode je účelové zariadenie, ktorého poslaním je umožniť deťom a žiakom
posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovy a vzdelávania v zdravotne
priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych
kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.
(2)
Škola v prírode sa zriaďuje v ekologicky čistom prostredí, pričom spĺňa požadované
hygienické, bezpečnostné, materiálno-technické a priestorové podmienky45) na výchovu a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie pre najmenej 25 detí alebo žiakov.
(3)
Výdavky spojené s pobytom detí alebo žiakov v škole v prírode sa uhrádzajú aj z príspevku
zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka. Z príspevku zákonného zástupcu sa môžu uhrádzať
výdavky na dopravu, stravovanie, ubytovanie a ostatné náklady spojené s pobytom dieťaťa
alebo žiaka v škole v prírode.
(4)
Vysielajúca škola alebo školské zariadenie uhrádza pedagogickým zamestnancom a zdravotníckemu
pracovníkovi výdavky spojené s vyslaním do školy v prírode podľa osobitného predpisu.58)
Zariadenia školského stravovania
§ 139
(1)
Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. Zariadenia školského
stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.
(2)
Zariadenia školského stravovania sú:
a)
školská jedáleň,
b)
výdajná školská jedáleň.
§ 140
Školská jedáleň
(1)
Školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov
v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení.
(2)
Školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl
a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného
regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)
(3)
Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských
zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva
sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.
(4)
Školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných
výživových dávok, materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie
podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva a s možnosťou využitia
receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre zostavovanie jedálnych
lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca dieťaťa
alebo žiaka.
(5)
V školskej jedálni sa môžu pripravovať diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých
podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie podľa
materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie vydané ministerstvom
školstva.
(6)
Školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou; ak je zriadená pri
školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou,
je školským zariadením s celodennou prevádzkou.
(7)
Školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4 pre viac výdajných
školských jedální.
(8)
Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve,
poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný
zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v
nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca
dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov,
určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva
na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ školskej jedálne alebo riaditeľ
školy, ktorej je školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac
v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu.29)
(9)
Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie
deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške
nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané
výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí
zriaďovateľ.
(10)
(11)
Príspevok podľa odseku 8 a 10 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca
neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje
pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(12)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
(13)
Finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa
vekových kategórií stravníkov a materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské
stravovanie zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle. Materiálno-spotrebné
normy a receptúry pre školské stravovanie možno rozširovať za finančnú odplatu len
s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva školstva.
§ 141
Výdajná školská jedáleň
(1)
Výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov
v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná školská jedáleň zabezpečuje
hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie jedál a nápojov;
môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných polotovarov, jedál a
nápojov zo školskej jedálne.
(2)
Výdajná školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov
škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a
príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)
(3)
Stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a
školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného
zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby.
(4)
Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v
školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré
uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií
stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný
zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií
stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca
prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ výdajnej školskej jedálne
alebo riaditeľ školy, ktorej je výdajná školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo
jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené
dieťa podľa osobitného predpisu.29)
(5)
Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje
stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca
vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti
na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov,
ak tak určí zriaďovateľ.
(6)
(7)
Príspevok podľa odseku 4 a 6 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca
neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje
pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(8)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
(9)
Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce
rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.
§ 142
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie
a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly
kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti
o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.
§ 142a
Zriaďovateľ je povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského
stravovania o dotáciu poskytnutú podľa osobitného predpisu.79a)
§ 143
Stredisko služieb škole
(1)
Stredisko služieb škole poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc
školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich činnosti.
(2)
Stredisko služieb škole poskytuje investorské a dodávateľské služby školám a školským
zariadeniam vo svojej pôsobnosti, ktoré o to požiadajú.
DESIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 144
Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia
(1)
Dieťa alebo žiak má právo na
a)
rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b)
bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách,80)
c)
bezplatné vzdelanie pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, v materskej
škole, ktorá je štátnou školou,
d)
vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
e)
inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie
potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom,
f)
bezplatné zapožičiavanie edukačných publikácií na povinné vyučovacie predmety okrem
pracovných zošitov,
g)
úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h)
poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i)
výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j)
organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému
stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k)
úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu
násiliu,
l)
na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami,
záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m)
na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n)
na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o)
náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti
s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu,80a)
p)
príslušné podporné opatrenie uvedené vo vyjadrení podľa § 145b ods. 1.
(2)
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód,
ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto
výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3)
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne edukačné publikácie,
multimediálne pomôcky a špeciálne kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom
sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej
komunikačnej forme;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím
Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje
právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
(4)
Dieťa alebo žiak je povinný
a)
neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,
b)
dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského
zariadenia,
c)
chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý
škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d)
chrániť pred poškodením edukačné publikácie, ktoré im boli bezplatne zapožičané,
e)
pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento
zákon neustanovuje inak,
f)
konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť
ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g)
ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského
zariadenia,
h)
rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.
(5)
Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie,
ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam,
zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti
a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia
možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
(6)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo
a)
žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali
deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním
sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
b)
oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a
školským poriadkom,
c)
byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d)
na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e)
zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo
školského zariadenia,
f)
vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia
prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g)
byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase
riaditeľa školy.
(7)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný
a)
vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie
školských povinností,
b)
dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským
poriadkom,
c)
dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie
potreby,
d)
informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa,
jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať
vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania alebo na výkon odborných činností,
e)
nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.
(8)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na
plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne
a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti
dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.
(9)
Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom
zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole
alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod
ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne
lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky
alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti
v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.
(10)
Neprítomnosť dieťaťa alebo neplnoletého žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti
jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(11)
Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac 5 po sebe nasledujúcich vyučovacích
dní a súhrnne počas mesiaca najviac 10 vyučovacích dní, neprítomnosť sa ospravedlňuje
bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá
viac ako 5 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas mesiaca viac
ako 10 vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára.
(12)
Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia
trvá najviac 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas mesiaca najviac
14 vyučovacích dní, neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára.
Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia
trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas mesiaca
viac ako 14 vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára.
(13)
Vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie
o chorobe alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť neprítomnosti, najmä pri opakovanej
neprítomnosti; to platí aj ak ide o ospravedlňovanie podľa odseku 11 alebo odseku
12.
(14)
Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 13.
(15)
Ustanovenia v odsekoch 1 až 14 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone
trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade
s osobitnými predpismi.28)
§ 144a
(1)
Na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom
konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka,
ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2)
Podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1
sa nevyžaduje, ak
a)
jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností
vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu
rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak
spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená,
b)
jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo
c)
vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou
prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.80b)
(3)
Rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, vydané podľa Správneho poriadku
sa doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa alebo neplnoletého žiaka. Ak je v podaní
uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, nepovažuje sa to za nedostatok
podania. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu,
riaditeľ školy nie je povinný druhú doručovaciu adresu zisťovať a rozhodnutie sa doručuje
len na známu doručovaciu adresu. Ak majú obaja zákonní zástupcovia rôznu doručovaciu
adresu, rozhodnutie sa doručuje každému zákonnému zástupcovi osobitne.
(4)
Zákonní zástupcovia sa môžu dohodnúť, že písomnosti podľa odseku 1 podpisuje iba
jeden zákonný zástupca a rozhodnutia podľa odseku 3 sa doručujú iba jednému zákonnému
zástupcovi, ak písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti doručia riaditeľovi školy.
§ 145
(1)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu,
žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou
osobitným predpisom.48) Škola alebo školské zariadenie pri dodržiavaní zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní
postupuje podľa štandardov, ktoré vydáva a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo
školstva. Tieto štandardy sú záväzné pre vypracovanie školského poriadku.
(2)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača,
dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti
s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka,
poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu
alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3)
Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania,
môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.48)
(4)
Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka
a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa
tohto zákona.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou,
strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.
Podporné opatrenia
§ 145a
(1)
Podporným opatrením je opatrenie poskytované školou alebo školským zariadením potrebné
na to, aby sa dieťa alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania
a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti.
(2)
Podpornými opatreniami sú:
a)
poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy cieľov, metód, foriem a prístupov
vo výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre
žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola
pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, školské výchovno-vzdelávacie
zariadenie alebo špeciálne výchovné zariadenia,
b)
poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy obsahu výchovy a vzdelávania
a hodnotenia výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi vo výchove a vzdelávaní; poskytovanie
zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, školské výchovno-vzdelávacie zariadenie alebo špeciálne výchovné zariadenia,
c)
zabezpečenie činností na rozvoj pohybovej schopnosti, zmyslového vnímania, komunikačnej
schopnosti, kognitívnej schopnosti, sociálno-komunikačných zručností, emocionality
a sebaobsluhy; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
d)
činnosť na podporu dosahovania školskej spôsobilosti; poskytovanie zabezpečuje materská
škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie
poradenstva a prevencie alebo liečebno-výchovné sanatórium,
e)
zabezpečenie poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri
osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy, ak ide o základnú školu, základnú školu pre
žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, strednú školu, strednú školu
pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem bilingválneho vzdelávania
alebo špeciálne výchovné zariadenie, alebo zabezpečenie inej podpory pri osvojovaní
si vyučovacieho jazyka školy, ak ide o materskú školu alebo materskú školu pre deti
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; poskytovanie zabezpečuje materská
škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná
škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná
škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem
bilingválneho vzdelávania alebo špeciálne výchovné zariadenie,
f)
zabezpečenie doučovania alebo cieleného učenia na dosiahnutie najvyššieho individuálneho
kognitívneho potenciálu dieťaťa alebo žiaka; poskytovanie zabezpečuje základná škola,
základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná
škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo
špeciálne výchovné zariadenie,
g)
skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného
prostredia; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
h)
zabezpečenie vzdelávania sa vo vyučovacom predmete alebo vo vzdelávacej oblasti vo
vyššom ročníku; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov
s nadaním, stredná škola alebo stredná škola pre žiakov s nadaním,
i)
zabezpečenie osobitných foriem komunikácie dieťaťa so zdravotným postihnutím alebo
žiaka so zdravotným postihnutím so školou alebo so školským zariadením; poskytovanie
zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
j)
činnosť na podporu sociálneho zaradenia; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské
zariadenie,
k)
činnosť na podporu predchádzania ukončenia školskej dochádzky v nižšom ako poslednom
ročníku základnej školy alebo strednej školy; poskytovanie zabezpečuje základná škola,
základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná
škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie poradenstva
a prevencie alebo špeciálne výchovné zariadenie,
l)
špecializované kariérové poradenstvo; poskytnutie zabezpečuje základná škola, základná
škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná
škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo zariadenie poradenstva
a prevencie,
m)
zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede; poskytovanie zabezpečuje
materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
alebo špeciálne výchovné zariadenie,
n)
poskytovanie zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zabezpečuje materská škola,
materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola,
základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná
škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo
špeciálne výchovné zariadenie,
o)
zabezpečenie sebaobslužných úkonov podľa osobitného predpisu80c) v čase výchovno-vzdelávacieho procesu; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské
zariadenie,
p)
poskytnutie špeciálnych edukačných publikácií a kompenzačných pomôcok; poskytovanie
zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,
q)
zabezpečenie úpravy priestorov školy určených na podporu vnímania a nadobúdanie zručností;
poskytovanie zabezpečuje škola alebo špeciálne výchovné zariadenie,
r)
odstraňovanie fyzických bariér v priestoroch školy alebo školského zariadenia a organizačných
bariér pri výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
s)
zabezpečenie diétneho stravovania; poskytnutie zabezpečuje zariadenie školského stravovania,
t)
prevencia na podporu fyzického zdravia, duševného zdravia a prevencia výskytu rizikového
správania; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,
u)
krízová intervencia; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre
deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola
pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná
škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, centrum poradenstva
a prevencie alebo špeciálne výchovné zariadenia.
(3)
Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg podporných
opatrení. Katalóg podporných opatrení obsahuje najmä
a)
názov podporného opatrenia,
b)
opis podporného opatrenia,
c)
cieľovú skupinu podporného opatrenia,
d)
personálne zabezpečenie podporného opatrenia,
e)
formu poskytovania podporného opatrenia,
f)
odporúčaný rozsah podporného opatrenia.
§ 145b
(1)
Podporné opatrenie sa poskytuje na základe vyjadrenia
a)
pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg, vyjadrenia
odborného zamestnanca školy alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie v
rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. d) alebo ods. 6 písm. d), ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. a), c), e), f), j), k), n), q), r), alebo písm. s), alebo
b)
zariadenia poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. d) alebo ods. 6 písm. d), ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. b), d), g), h), i), l), m), o) alebo písm. p).
(2)
O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia môže riaditeľa školy alebo
riaditeľa školského zariadenia požiadať zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého
žiaka, plnoletý žiak, zástupca zariadenia alebo pedagogický zamestnanec alebo odborný
zamestnanec. Ak ide o dieťa alebo o neplnoletého žiaka, o vyjadrenie zariadenia poradenstva
a prevencie na účel poskytnutia podporného opatrenia možno požiadať len s informovaným
súhlasom jeho zákonného zástupcu. Zariadenie poradenstva a prevencie vykonáva odbornú
činnosť súvisiacu s vyjadrením na účel poskytnutia podporného opatrenia na základe
informovaného súhlasu podľa druhej vety. O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného
opatrenia a o poskytnutie podporného opatrenia možno požiadať písomne. Škola alebo
školské zariadenie môže umožniť požiadať o vyjadrenie na účel poskytnutia podporného
opatrenia alebo o poskytnutie podporného opatrenia aj elektronicky bez kvalifikovaného
elektronického podpisu použitím informačného systému.
(3)
Ak nie je možné vyjadriť sa na účel poskytnutia podporného opatrenia v škole alebo
v školskom zariadení, ktoré nie je zariadením poradenstva a prevencie, riaditeľ školy
alebo riaditeľ školského zariadenia požiada o vyjadrenie zariadenie poradenstva a
prevencie.
(4)
Vyjadrenie obsahuje návrh podporného opatrenia spolu s navrhovaným rozsahom jeho
poskytnutia. Vyjadrenie sa poskytuje žiadateľovi; ak o vyjadrenie požiadal pedagogický
zamestnanec alebo odborný zamestnanec, poskytuje sa aj zákonnému zástupcovi dieťaťa
alebo neplnoletého žiaka, zástupcovi zariadenia alebo plnoletému žiakovi.
(5)
Ak ide o podporné opatrenie, ktorým je poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na
jeho navrhnutie sa vyžaduje aj písomné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
(6)
Dieťa alebo žiak má právo na poskytnutie podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení.
(7)
Vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia predložené riaditeľovi školy
alebo riaditeľovi školského zariadenia sa považuje za požiadanie o poskytnutie podporného
opatrenia.
(8)
K návrhu podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení a k navrhovanému rozsahu jeho
poskytovania sa škola alebo školské zariadenie vyjadrí s ohľadom na personálne, priestorové,
materiálno-technické a finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia. Ak
škola alebo školské zariadenie nemá podmienky na poskytnutie podporného opatrenia
v navrhovanom rozsahu, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia poskytne
o tom písomné vyjadrenie osobám podľa odseku 4 do 10 dní odo dňa, kedy bol požiadaný
o poskytnutie podporného opatrenia, v odôvodnenom prípade do 20 dní. Ak škola alebo
školské zariadenie má podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom
rozsahu, informuje o tom zákonného zástupcu, plnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.
(9)
Škola alebo školské zariadenie zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia, ak má
na jeho poskytnutie v navrhovanom rozsahu personálne, priestorové, materiálno-technické
a finančné podmienky. Ak škola alebo školské zariadenie podľa písomného vyjadrenia
riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia nemá personálne, priestorové,
materiálno-technické alebo finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia
v navrhovanom rozsahu a nemá možnosť ich zabezpečiť, ten, kto požiadal o poskytnutie
podporného opatrenia, môže požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve
o preskúmanie písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia.
Orgán miestnej štátnej správy v školstve preskúma písomné vyjadrenie riaditeľa školy
alebo riaditeľa školského zariadenia do 30 dní odo dňa, kedy bol požiadaný o preskúmanie,
a na tento účel si môže vyžiadať vyjadrenie Štátnej školskej inšpekcie.
(10)
Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že písomné vyjadrenie
riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia
a)
je opodstatnené, vykoná všetky potrebné úkony na zabezpečenie poskytnutia podporného
opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa alebo žiaka prednostne v škole alebo v školskom
zariadení, ktoré navštevuje,
b)
nie je opodstatnené, určí, že škola alebo školské zariadenie je povinné poskytnúť
podporné opatrenie v navrhovanom rozsahu.
(11)
Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že nie je možnosť zabezpečiť
poskytnutie podporného opatrenia podľa odseku 10 písm. a), bezodkladne požiada organizáciu
zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti implementácie systému podporných
opatrení, ktorá určí spôsob poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa
alebo žiaka a poskytne škole alebo školskému zariadeniu, ktoré dieťa alebo žiak navštevuje,
súčinnosť pri zabezpečení jeho poskytnutia.
(12)
Poskytnuté podporné opatrenie možno prehodnotiť z hľadiska napĺňania jeho účelu.
Pri prehodnotení poskytnutého podporného opatrenia sa postupuje podľa odsekov 2 až
11.
(13)
V národnostnom školstve sa podporné opatrenia poskytujú v materinskom jazyku dieťaťa
alebo žiaka alebo vo vyučovacom jazyku školy.
§ 145c
Postavenie osobného asistenta
Školy a školské zariadenia umožnia prítomnosť osobného asistenta v školách a školských
zariadeniach a vytvoria podmienky a poskytnú súčinnosť osobnému asistentovi vykonávajúcemu
úlohy podľa osobitného predpisu.80d)
§ 146
Vzdelávanie cudzincov
(1)
Cudzinci sú na účely tohto zákona deti
a)
osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným
pobytom na území Slovenskej republiky,81)
b)
žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,82)
c)
Slovákov žijúcich v zahraničí,
d)
ako žiadatelia o udelenie azylu podľa osobitného predpisu,82)
e)
ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného
zástupcu.83)
(2)
Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom žiadateľov
o udelenie azylu82) a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a
stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej
republiky.
(3)
Pre deti cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce
jazykové kurzy štátneho jazyka.
(4)
Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla
doplnková ochrana,82) zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho
vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od začatia konania
o udelenie azylu, deti odídencov82) najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska.
Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne zaradiť
do príslušného ročníka podľa veku; na zaradenie do nižšieho ročníka sa vyžaduje informovaný
súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(5)
Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, ktorých školská dochádzka
podľa tohto zákona je povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne
zabezpečuje ministerstvo vnútra.
(6)
Jazykové kurzy pre deti cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo fyzická
osoba.
(7)
Pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky možno zriaďovať
iné ako štátne školy a zabezpečovať výchovu a vzdelávanie aj v inom ako štátnom jazyku
za finančnú úhradu.
(8)
Odseky 2 až 7 sa primerane vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby
podľa odseku 1.
(9)
Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú deti cudzincov podľa odseku
1, odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.
(10)
Ak je dieťa cudzinca vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a literatúra alebo slovenský
jazyk a slovenská literatúra hodnotené klasifikačným stupňom nedostatočný alebo ak
má na vysvedčení z týchto predmetov uvedené vyjadrenie podľa § 55 ods. 12 alebo ak žilo na území Slovenskej republiky menej ako rok pred termínom externého
testovania, externého testovania sa so súhlasom riaditeľa školy nemusí zúčastniť.
Výmenný program
§ 147
(1)
Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednou školou Slovenskej republiky a strednou
školou iného členského štátu Európskej únie alebo strednou školou štátu, ktorý nie
je členským štátom Európskej únie (ďalej len „tretí štát“). Výmenný program sa uskutočňuje
medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný
odbor.
(2)
Žiak, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu
Európskej únie alebo občanom tretieho štátu, má právo absolvovať časť uznaného vzdelávacieho
programu odboru vzdelania strednej školy v rámci výmenného programu, ktorý poskytuje
stredná škola.
(3)
Výmenný program sa uskutočňuje na základe pravidiel výmenného programu, ktoré si
každá škola vypracuje v súlade so svojím školským vzdelávacím programom.
(4)
Výmenný program podľa odseku 1 je zameraný najmä na
a)
získanie nových vedomostí v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,
b)
získanie praktických skúseností a zručností v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom
odbore,
c)
skvalitnenie jazykových znalostí.
(5)
Škola, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov v rámci výmenného programu, preberá zodpovednosť
za žiaka počas pobytu na území svojho štátu, a to najmä na zabezpečenie výdavkov na
a)
ubytovanie a stravovanie,
b)
vzdelávanie,
c)
zdravotnú starostlivosť,
d)
náklady na cestu späť.
(6)
Škola podľa odseku 1 je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad po celý čas
výmenného programu.
(7)
Zdrojmi financovania výmenného programu sú najmä
a)
prostriedky zo štátneho rozpočtu,
b)
prostriedky z podnikateľskej činnosti školy,
c)
dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,
d)
prostriedky zriaďovateľov škôl,
e)
prostriedky Európskej únie.
§ 148
(1)
Výmenný program podľa § 147 ods. 1 sa uskutočňuje na základe dohody zúčastnených stredných škôl.
(2)
Dohoda o výmennom programe obsahuje najmä
a)
názvy a adresy sídiel škôl a názvy štátov, na ktorých území sa uskutočňujú výmenné
programy,
b)
zameranie výmenného programu podľa § 147 ods. 4,
c)
deň začatia a deň skončenia výmenného programu,
d)
spôsob dopravy žiakov výmenného programu,
e)
spôsob ukončenia výmenného programu,
f)
zabezpečenie dohľadu nad bezpečnosťou žiakov po dobu celého výmenného programu žiakov
zo strany školy, v ktorej sa žiaci zúčastňujú na výmennom programe,
g)
spôsob finančného zabezpečenia žiakov v rámci výmenného programu žiakov,
h)
podpis a odtlačok pečiatky štatutárnych orgánov škôl.
(3)
Súčasťou dohody o výmennom programe je zoznam žiakov, ktorí sa zúčastňujú výmenného
programu. Zoznam žiakov výmenného programu obsahuje najmä
a)
meno a priezvisko žiaka,
b)
dátum narodenia žiaka,
c)
adresu trvalého pobytu žiaka,
d)
súhlas zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka.
(4)
Na výmennom programe sa môže zúčastniť žiak, ktorý dosiahol vek najmenej pätnásť
rokov a najviac dvadsaťjeden rokov a je žiakom školy, ktorá uzatvorila dohodu podľa
odseku 1.
(5)
Výmenný program žiaka nesmie presiahnuť obdobie jedného školského roka.
(6)
Žiak v rámci výmenného programu môže byť ubytovaný iba v rodine, ktorá mu vytvára
podmienky na jeho všestranný duševný rozvoj a fyzický rozvoj.
(7)
Zdravotné poistenie žiaka, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu, zabezpečuje vysielajúca
škola.
(8)
Vysielajúca škola zodpovedá za uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone činnosti v rámci výmenného programu.
(9)
Dokladom o ukončení výmenného programu môže byť osvedčenie alebo certifikát o ukončení
výmenného programu.
(10)
Doklad o ukončení výmenného programu sa vydáva v štátnom jazyku Slovenskej republiky
a v úradnom jazyku štátu, ktorého je žiak zúčastňujúci sa výmenného programu občanom.
§ 149
Štipendium a iné nepeňažné plnenie
(1)
Žiakovi strednej školy možno poskytnúť štipendium alebo iné nepeňažné plnenie.
(2)
Štipendium sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období
školského vyučovania. Nepeňažné plnenie možno žiakovi poskytnúť aj jednorazovo.
(3)
Štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti podanej plnoletým žiakom, zákonným
zástupcom neplnoletého žiaka alebo zástupcom zariadenia riaditeľovi školy.
(4)
Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok žiadateľa, že
a)
bez zbytočného odkladu písomne oznámi riaditeľovi školy všetky skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na poskytovanie štipendia,
b)
vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených nepravdivých údajov alebo neoznámenej
zmeny skutočností rozhodujúcich na poskytnutie štipendia.89)
(5)
Ak žiadateľ požiada o štipendium počas školského roka, štipendium sa poskytne v príslušnom
školskom roku od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná.
(6)
O priznaní štipendia rozhoduje riaditeľ školy.
(7)
Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý bol podmienečne vylúčený, a to od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo žiakovi
uložené podmienečné vylúčenie, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynul čas
podmienečného vylúčenia. Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý opakuje ročník.
(8)
Ak dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na priznanie štipendia, zmena sa uskutoční,
ak je
a)
v prospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala, ak bola oznámená
najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci; po uplynutí tejto lehoty od prvého dňa
kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmena oznámená,
b)
v neprospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom
mesiaci, v ktorom nastala zmena.
(9)
Štipendium sa neposkytuje, ak bolo priznané žiakovi na základe nepravdivých údajov
alebo za obdobie, v ktorom nastala taká zmena skutočností rozhodujúcich na poskytovanie
štipendia, ktoré majú za následok nesplnenie podmienok na jeho poskytovanie.
(10)
Podrobnosti o náležitostiach žiadosti, kritériách na priznanie štipendia, druhoch
štipendií, výške štipendia a kritériách na poskytnutie nepeňažného plnenia ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(11)
Dohľad nad dodržiavaním podmienok poskytovania štipendia vykonáva ministerstvo školstva.
§ 149a
Tehotenské štipendium
(1)
Plnoletej tehotnej žiačke strednej školy, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike
a nemá nárok na výplatu tehotenského,90aa) sa v období od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom priznáva
tehotenské štipendium, najmä na účel pokrytia zvýšených výdavkov spojených so zdravotným
stavom žiačky, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa.
Na tehotenské štipendium má žiačka právny nárok.
(2)
Výška tehotenského štipendia je 200 eur mesačne. Vláda môže ustanoviť nariadením
inú výšku tehotenského štipendia; výška tehotenského štipendia uvedená v prvej vete
stráca platnosť ustanovením jej výšky nariadením.
(3)
Tehotenské štipendium sa priznáva na základe písomnej žiadosti žiačky podanej riaditeľovi
školy, ktorej prílohou je lekárske potvrdenie o tom, že začal 27. týždeň pred očakávaným
dňom pôrodu určeným lekárom.
(4)
O priznaní tehotenského štipendia rozhoduje riaditeľ školy.
(5)
Tehotenské štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola
podaná žiadosť.
(6)
Ak podmienky na poskytnutie tehotenského štipendia boli splnené len za časť kalendárneho
mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená, tehotenské štipendium patrí za celý kalendárny
mesiac. Tehotenské štipendium sa poskytuje aj za mesiace júl a august.
(7)
Stredná škola poskytuje tehotenské štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty
deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike,
ktorého číslo uvedie žiačka v žiadosti o priznanie tehotenského štipendia.
(8)
Nárok na tehotenské štipendium zaniká
a)
vznikom nároku na výplatu tehotenského,
b)
skončením tehotenstva,
c)
podmienečným vylúčením alebo
d)
dňom, kedy prestala byť žiačkou školy.
(9)
Žiačka oznámi strednej škole skončenie tehotenstva do desiatich pracovných dní odo
dňa, keď táto skutočnosť nastala, ak tehotenstvo skončilo inak ako narodením dieťaťa.
(10)
Osoba, ktorej bolo za rovnaké obdobie poskytnuté tehotenské štipendium a vyplatené
tehotenské, je povinná vrátiť strednej škole poskytnuté tehotenské štipendium za príslušné
obdobie.
(11)
Na účely preukazovania nároku podľa odseku 1, zisťovania, preverovania a kontroly
správneho postupu preukazovania nároku na tehotenské štipendium, ochrany a domáhania
sa práv žiačky je stredná škola oprávnená spracúvať osobné údaje žiačky v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie o priznaní tehotenského štipendia. Stredná škola je na tieto
účely oprávnená aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním,
skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií v rozsahu
nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.
§ 150
Organizácia školského roka
(1)
Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho
roka.
(2)
Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje
obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania.
Termíny školských prázdnin sa nevzťahujú na materské školy.
(3)
Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po
ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného
kalendárneho roka.
(4)
Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa
končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30.
júna príslušného kalendárneho roka.
(5)
V období školského vyučovania môže riaditeľ školy poskytnúť deťom alebo žiakom zo
závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, najviac päť dní voľna. V čase
mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže riaditeľ školy
poskytnúť deťom alebo žiakom viac ako päť dní voľna; počet dní určí ministerstvo školstva.
(6)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom termíny školských
prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského
roka.
(7)
Ministerstvo školstva každoročne do 31. mája zverejní termíny školských prázdnin
v období školského vyučovania na svojom webovom sídle na tri po sebe nasledujúce školské
roky.
(8)
Ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia, ak sa nariadi
zákaz prevádzky škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu90a) alebo ak v období školského vyučovania dôjde k živelnej pohrome alebo k udalosti,
pri ktorej môžu byť ohrozené život alebo zdravie detí, žiakov alebo zamestnancov škôl
a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o
a)
mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách,
b)
mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení,
c)
iných termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka, najmä o iných termínoch
1.
obdobia školského vyučovania a školských prázdnin,
2.
klasifikácie, hodnotenia, skúšobného obdobia pri ukončovaní výchovy a vzdelávania
a prijímacích skúšok,
3.
vydávania dokladov o získanom vzdelaní,
4.
podávania žiadostí o prijatie, prihlášok na vzdelávanie, prihlášok na štúdium a konania
zápisov,
d)
zrušení vykonania časti alebo formy skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie
v strednej škole, v príslušnom školskom roku,
e)
zrušení vykonania externého testovania žiakov základných škôl v príslušnom školskom
roku,
f)
predĺžení experimentálneho overovania a lehoty na predloženie záverečného hodnotenia
experimentálneho overovania najviac o 12 mesiacov,
g)
spôsobe prijímania na výchovu a vzdelávanie,
h)
spôsobe hodnotenia,
i)
spôsobe ukončovania výchovy a vzdelávania,
j)
zvýšení počtu vyučovacích dní podľa § 144 ods. 11 alebo ods. 12.
(9)
Rozhodnutie podľa odseku 8 obsahuje stručné odôvodnenie. O rozhodnutí podľa odseku
8 informuje ministerstvo školstva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov
a na svojom webovom sídle. Rozhodnutie podľa odseku 8 nadobúda účinnosť najskôr v
deň jeho zverejnenia na webovom sídle ministerstva školstva.
§ 150a
(1)
Prevádzka materskej školy sa počas mesiacov júl a august prerušuje nepretržite najmenej
na tri týždne. V obci, kde je viac materských škôl jedného zriaďovateľa, možno v čase
prerušenia prevádzky materskej školy počas mesiacov júl a august sústreďovať deti
do materskej školy, v ktorej nie je prevádzka prerušená.
(2)
Prevádzku materskej školy, základnej umeleckej školy, jazykovej školy a školského
zariadenia zriaďovaného pri výkone samosprávy môže zriaďovateľ dočasne obmedziť alebo
prerušiť
a)
zo závažných organizačných dôvodov,
b)
z technických dôvodov,
c)
z hygienicko-epidemiologických dôvodov,
d)
na základe nariadeného opatrenia príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva,
alebo
e)
na návrh riaditeľa školy alebo školského zariadenia z iných dôvodov, ktoré môžu ohroziť
bezpečnosť a zdravie detí a zamestnancov alebo môžu spôsobiť závažné škody na majetku.
§ 151
Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania
(1)
Školy a školské zariadenia podľa tohto zákona môžu vykonávať podnikateľskú činnosť.91) Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania. Školy a školské zariadenia
môžu prijímať dary.
(2)
V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických
hnutí a ich propagácia.
(3)
V školách a v školských zariadeniach sa nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore s
princípmi a obsahom výchovy a vzdelávania alebo ďalšími negatívnymi činnosťami spojenými
s výchovou a vzdelávaním, reklama a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie, psychický
alebo morálny vývin detí a žiakov.
(4)
V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje poskytovanie alebo sprístupňovanie
informácií alebo zneužívanie informačných prostriedkov, ktoré by mohlo viesť k narušeniu
mravnosti.
§ 151a
Pravidlá používania mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej
komunikácie
(1)
V základných školách a v prvom až štvrtom ročníku osemročného vzdelávacieho programu
strednej školy sa používanie mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia
elektronickej komunikácie (ďalej len „komunikačný prostriedok“) okrem zariadenia vo
vlastníctve alebo správe školy počas školského vyučovania zakazuje
a)
žiakom prvého až tretieho ročníka základnej školy,
b)
žiakom štvrtého až deviateho ročníka základnej školy a žiakom prvého až štvrtého
ročníka osemročného vzdelávacieho programu strednej školy okrem prípadov, ak používanie
komunikačného prostriedku v týchto ročníkoch na účel výchovy a vzdelávania prispieva
k napĺňaniu vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu, alebo ak jeho
používanie na účel výchovy a vzdelávania vo vyučovacom predmete povolí učiteľ príslušného
vyučovacieho predmetu.
(2)
Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na žiakov so zdravotným znevýhodnením používajúcich
komunikačný prostriedok na účely súvisiace so zdravotným znevýhodnením.
(3)
Ak žiak použije komunikačný prostriedok v rozpore s odsekom 1, môže mu škola komunikačný
prostriedok dočasne odobrať. Podrobnosti dočasného odobratia komunikačného prostriedku
upraví školský poriadok.
(4)
Podmienky používania komunikačného prostriedku počas aktivít organizovaných školou
mimo školského vyučovania upraví školský poriadok.
§ 152
Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní
Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení,
pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb
povinné
a)
prihliadať na základné fyziologické potreby detí a žiakov,
b)
vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie sociálnopatologickým
javom,
c)
zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,
d)
poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a
žiakov,
e)
viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho
procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť
záznam o školskom úraze.
§ 152a
Zdravotná starostlivosť v škole
(1)
Tam, kde to tento zákon umožňuje, môže byť v škole deťom a žiakom tejto školy poskytovaná
zdravotná starostlivosť, a to zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú v pracovnoprávnom
vzťahu s príslušnou školou a ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania
lekár, sestra, verejný zdravotník alebo zdravotnícky záchranár podľa osobitného predpisu.91a)
(2)
Zdravotnícky pracovník podľa odseku 1 poskytuje dieťaťu alebo žiakovi školy zdravotnú
starostlivosť výlučne na základe informovaného súhlasu zákonného zástupcu.91b)
§ 152b
Sociálna práca v škole a školskom zariadení
(1)
V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo
a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Činnosti podľa prvej vety možno
vykonávať aj terénnou formou.
(2)
Činnosti podľa odseku 1 vykonáva sociálny pracovník, ktorý spĺňa podmienky odbornej
spôsobilosti podľa osobitného predpisu.91c)
(3)
Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa vzťahuje osobitný predpis.91d)
§ 153
Školský poriadok
(1)
Riaditeľ školy alebo školského zariadenia vydá školský poriadok, ktorý je v súlade
s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa § 3 a 4, po prerokovaní s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade. Školský poriadok
upravuje najmä podrobnosti o
a)
výkone práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných zástupcov v škole alebo v školskom
zariadení, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými zamestnancami a ďalšími
zamestnancami školy,
b)
prevádzke a vnútornom režime školy alebo školského zariadenia,
c)
podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany
pred sociálnopatologickými javmi, diskrimináciou alebo násilím,
d)
podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje,
ak tak rozhodne zriaďovateľ.
(2)
Deťom a žiakom sa so súhlasom riaditeľa školy alebo školského zariadenia umožňuje
účasť na súťažiach.
(3)
Školský poriadok zverejní riaditeľ na verejne prístupnom mieste v škole alebo v školskom
zariadení preukázateľným spôsobom s ním oboznámi zamestnancov, deti a žiakov a informuje
o jeho vydaní a obsahu zákonných zástupcov detí a žiakov.
§ 154
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania
(1)
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti sledovania
najmä
a)
kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania,
b)
dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,
c)
externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,
d)
dosahov rozhodnutí.
(2)
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania na úrovni dosiahnutého stupňa
vzdelania zabezpečuje ministerstvo školstva, ktoré môže na tento účel poveriť inú
právnickú osobu.
(3)
Na účely plnenia úloh podľa odseku 2 má ministerstvo školstva alebo ním poverená
právnická osoba právo získavať a spracúvať osobné údaje o
a)
žiakovi v rozsahu
1.
meno a priezvisko,
2.
dátum narodenia,
3.
rodné číslo,
4.
trieda, ktorú navštevuje,
5.
ročník, do ktorého je zaradený,
6.
názov školy, ktorú navštevuje,
7.
špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
8.
výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
b)
pedagogickom zamestnancovi v rozsahu
1.
meno a priezvisko,
2.
dátum a miesto narodenia,
3.
adresa zamestnávateľa,
4.
adresa bydliska.
(4)
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania ďalej uskutočňuje
a)
škola alebo školské zariadenie,
b)
Štátna školská inšpekcia,
c)
ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke
odbory na stredných zdravotníckych školách.
(5)
Účasť škôl na monitorovaní a hodnotení kvality výchovy a vzdelávania je povinná.
§ 155
Externé testovanie žiakov základnej školy
(1)
Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje za účelom celoslovenského
zisťovania úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov základných škôl v jednotlivých
vyučovacích predmetoch alebo získania nižšieho stredného vzdelania.
(2)
Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje podľa vzdelávacích štandardov
štátneho vzdelávacieho programu a sleduje jeho obsahovú zložku a výkonovú zložku.
(3)
Príslušný ročník a vyučovacie predmety, v ktorých sa má externé testovanie žiakov
základnej školy uskutočniť, určí na každý školský rok ministerstvo školstva.
(4)
Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje každoročne na všetkých základných
školách s príslušným ročníkom, v ktorom sa externé testovanie žiakov základnej školy
uskutočňuje. Termín konania určí ministerstvo školstva. Za organizačné zabezpečenie
externého testovania žiakov základnej školy zodpovedá riaditeľ školy.
(5)
Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných
škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami; žiaci podľa § 97 ods. 5 sa externého testovania môžu zúčastniť.
(6)
Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a cudzincom sa primerane upravia
podmienky na vykonanie externého testovania.
(7)
Ak sa žiak 9. ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého
testovania v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom
žiaka požiada organizáciu zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti
monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania o náhradný termín externého
testovania. Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie, musí byť určený
tak, aby výsledok mohol žiak predložiť riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási,
najneskôr päť pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky.
(8)
Externé testovanie žiakov sa uskutočňuje aj v
a)
gymnáziách a tanečných konzervatóriách s osemročným vzdelávacím programom, v ktorých
sa ho zúčastňujú všetci žiaci štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu,
a
b)
stredných školách s päťročným vzdelávacím programom, v ktorých sa ho zúčastňujú žiaci
prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu prijatí na vzdelávanie v strednej
škole z ôsmeho ročníka základnej školy.
(9)
Externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa môže na základe
žiadosti zúčastniť žiak posledného ročníka základnej školy, ak ide o žiaka podľa § 97 ods. 5, a fyzická osoba, ktorá dosiahla primárne vzdelanie a skončila povinnú školskú dochádzku;
žiadosť sa podáva orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Žiak podľa § 97 ods. 5 získa nižšie stredné vzdelanie na základe výsledku externého testovania úspešným
absolvovaním posledného ročníka základnej školy.
(10)
Dozor pri vykonávaní externého testovania žiakov základnej školy vykonáva pedagogický
zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, v ktorej sa externé testovanie koná.
(11)
Podrobnosti o podmienkach externého testovania ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 156
(1)
Pri vypracovaní, preprave a vyhodnocovaní externej časti skúšky a externého testovania
žiakov škôl podľa tohto zákona sa postupuje tak, aby neprišlo ku skutočnostiam, ktoré
by zverejnením úloh externej časti alebo písomnej formy internej časti skúšok alebo
testov externého testovania žiakov škôl viedli k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania48) alebo k získaniu neoprávnených výhod.
(2)
Ak ministerstvo školstva, organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie
úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania alebo príslušný
orgán štátnej správy v školstve zistí porušenie ustanovenia odseku 1, oznámi orgánom
činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu.
Registrácia detí, žiakov a poslucháčov
§ 157
Centrálny register
(1)
Centrálny register je zoznam osobných údajov o deťoch, žiakoch a poslucháčoch, ktorí
sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v školách, školských zariadeniach a
pracoviskách praktického vyučovania, ako aj zoznam osobných údajov o zákonných zástupcoch
týchto detí, žiakov a poslucháčov.
(2)
(3)
V centrálnom registri sa vedú tieto osobné údaje:
a)
ak ide o dieťa, žiaka alebo poslucháča,
1.
titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,
2.
dátum, miesto, okres a štát narodenia,
3.
dátum a miesto úmrtia alebo údaj o vyhlásení za mŕtveho alebo zrušení vyhlásenia
za mŕtveho,
4.
rodné číslo,
5.
pohlavie,
6.
národnosť,
7.
štátne občianstvo,
8.
materinský jazyk,
9.
spôsobilosť na právne úkony,
10.
rodinný stav,
11.
adresa bydliska a druh pobytu,
12.
zákaz pobytu,
13.
kontakt na účely komunikácie,
14.
adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,
15.
skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),
16.
dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie
učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania
v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického vyučovania a údaje o účasti
na aktivitách v nich,
17.
učebná zmluva podľa osobitného predpisu,92a)
18.
zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa osobitného predpisu,92b)
19.
dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,
20.
hodnotenie správania a opatrenia vo výchove,
21.
počet vyučovacích hodín, ktoré neabsolvoval bez ospravedlnenia, a počet vyučovacích
hodín, na ktorých sa ospravedlnene nezúčastňoval, a to za každý kalendárny mesiac
školského roka,
22.
výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
23.
výsledky zo súťaží a olympiád,
24.
priznanie štipendia a jeho výška,
25.
číslo bankového účtu, na ktorý sa poskytuje štipendium,
26.
dátum skončenia tehotenstva, ak ide o žiačku, ktorej sa poskytuje tehotenské štipendium,
b)
ak ide o zákonného zástupcu dieťaťa, žiaka alebo poslucháča,
1.
osobné údaje v rozsahu podľa písmena a) prvého bodu, deviateho bodu a jedenásteho
až trinásteho bodu,
2.
dosiahnuté vzdelanie,
3.
rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o cudzinca,
c)
ak ide o zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
1.
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu,
alebo
2.
meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú
osobu,
d)
ak ide o zariadenie poradenstva a prevencie, rozsah odborných činností poskytnutých
odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva a prevencie,
e)
ak ide o dieťa alebo žiaka, ktorému bolo navrhnuté poskytovanie podporného opatrenia,
aj údaje o podpornom opatrení v rozsahu
1.
druh podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2 a jeho bližšie určenie podľa katalógu podporných opatrení,
2.
identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré vydali vyjadrenie na účel poskytovania
podporného opatrenia,
3.
dátum vydania vyjadrenia na účel poskytovania podporného opatrenia,
4.
navrhovaný rozsah poskytovania podporného opatrenia vo vyjadrení na účel poskytovania
podporného opatrenia,
5.
identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré poskytujú podporné opatrenie,
6.
rozsah, obdobie a forma poskytovania.
(4)
Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene osobných údajov v centrálnom registri
spracúvať podľa tohto zákona aj osobné údaje vedené v centrálnom registri aj pred
touto zmenou, a to po dobu podľa odseku 13.
(5)
Ministerstvo školstva zabezpečí všetky technické rozhrania v rozsahu potrebnom na
plnenie povinností škôl a školských zariadení podľa § 158 ods. 1.
(6)
Osobné údaje spracúvané v centrálnom registri sú rozhodujúce pre potreby škôl, školských
zariadení, zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov školských zariadení, štátnych orgánov,
orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy.
(7)
Centrálny register je neverejný a ministerstvo školstva spracúva a poskytuje osobné
údaje z centrálneho registra v rozsahu potrebnom na plnenie úloh podľa osobitných
predpisov93) len osobám podľa odseku 8, a to na účely
a)
zabezpečovania a kontroly financovania výchovy a vzdelávania v školách a školských
zariadeniach,
b)
overovania dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného predpisu,93a)
c)
overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii na
účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona,
d)
štatistických spracovaní údajov vrátane medzinárodných porovnaní, na analytické účely
a na rozpočtové účely,
e)
zabezpečovania výkonu zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia,
f)
plánovania a zabezpečovania úloh na úseku verejnej dopravy,
g)
vzdelávania,
h)
výplaty príspevku pri narodení dieťaťa,
i)
overovania trvania nároku na tehotenské štipendium,
j)
poskytovania elektronických služieb podľa osobitného predpisu.93aaa)
(8)
Ministerstvo školstva sprístupní osobné údaje v centrálnom registri pre
a)
školy a školské zariadenia, ktoré sa ich týkajú alebo ktoré sa týkajú žiakov, detí
a poslucháčov, ktorým zabezpečujú výchovu a vzdelávanie,
b)
zriaďovateľov, ktoré sa týkajú nimi zriadených škôl a školských zariadení,
c)
orgány štátnej správy v školstve v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov,
d)
iné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, štatistický úrad, Sociálnu
poisťovňu, zdravotné poisťovne a vysoké školy na účely plnenia ich úloh, a to na základe
písomnej dohody medzi ministerstvom školstva a týmto subjektom,
e)
ústredné orgány štátnej správy na účely spolupráce v oblasti migrácie93aab) a organizácie zriadené ministerstvom školstva v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia
ich úloh, a to na základe písomnej žiadosti, v ktorej sa vymedzí rozsah žiadaných
údajov a účel ich spracúvania.
(9)
Ministerstvo školstva poskytuje Sociálnej poisťovni z centrálneho registra na účel
analýz ekonomického zázemia detí a žiakov vykonávaných ministerstvom školstva rodné
číslo
a)
zákonného zástupcu dieťaťa,
b)
zákonného zástupcu žiaka,
c)
žiaka, ktorý dovŕšil 15. rok veku.
(10)
Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra na odôvodnenú žiadosť
orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu93b) aj bez dohody podľa odseku 8 písm. d) prostredníctvom informačného systému verejnej
správy podľa osobitného predpisu93c) alebo iným automatizovaným spôsobom v rozsahu a na účely plnenia úloh príslušného
orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov.93d)
(11)
Školy, školské zariadenia a orgány miestnej štátnej správy v školstve sú oprávnené
spracúvať osobné údaje podľa odseku 3 vo svojich informačných systémoch na účely plnenia
ich úloh podľa osobitných predpisov;93) to platí aj pre osobné údaje o žiakoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom
procese v pracoviskách praktického vyučovania, vo vzťahu ku ktorým tieto osobné údaje
spracúvajú tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú
praktické vyučovanie.
(12)
(13)
Osobné údaje podľa odseku 3 možno v centrálnom registri spracúvať najdlhšie do jedného
roka od smrti dotknutej osoby alebo jej vyhlásenia za mŕtvu.
(14)
Údaje v centrálnom registri môžu spracúvať len osobitne poverení zamestnanci subjektov
uvedených v odseku 6. Na účely prevádzky centrálneho registra je ministerstvo školstva
oprávnené spracúvať osobné údaje týchto osobitne poverených zamestnancov v rozsahu
titul a osobné údaje podľa odseku 3 písm. a) prvého, druhého, štvrtého, jedenásteho
a trinásteho bodu. Na spracúvanie týchto osobných údajov sa vzťahujú odseky 4, 12
a 13 rovnako.
§ 158
(1)
Školy a školské zariadenia poskytujú do centrálneho registra osobné údaje v rozsahu
podľa § 157 ods. 3 okrem údajov podľa § 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho šiesteho bodu, ktoré ministerstvo školstva získava z registra fyzických osôb,95) a to do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti
alebo v ktorom sa dozvedia o zmene osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Povinnosť podľa prvej vety plnia za pracoviská
praktického vyučovania tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania
poskytujú praktické vyučovanie.
(2)
Ak ide o poskytovanie osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, vo vzťahu ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom
školského roka a 15. septembrom príslušného kalendárneho roka, lehota podľa odseku
1 uplynie 15. septembra tohto príslušného kalendárneho roka. Ak ide o osobné údaje
v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho prvého bodu, poskytujú sa do centrálneho registra najneskôr piaty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytujú.
(3)
Povinnosť podľa odseku 1 plní škola a školské zariadenie odoslaním údajov v elektronickej
podobe prostredníctvom prístupových miest do centrálneho registra.
(4)
Škola alebo školské zariadenie najmenej desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku
1 alebo odseku 2 oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania
v centrálnom registri. Ak došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v lehote kratšej
ako desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2, škola alebo školské
zariadenie oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania
v centrálnom registri bezodkladne.
(5)
Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie osobných údajov poskytovaných do centrálneho
registra podľa odseku 1 s osobnými údajmi vedenými v registri fyzických osôb95) a v prípade rozporu medzi osobnými údajmi v centrálnom registri a osobnými údajmi
v registri fyzických osôb zabezpečí opravu osobných údajov v centrálnom registri podľa
osobných údajov v registri fyzických osôb. Na účely identifikácie zákonného zástupcu
pri podávaní žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie alebo prihlášky
na vzdelávanie v základnej škole ministerstvo školstva spracúva číslo občianskeho
preukazu zákonného zástupcu. Na účely podľa prvej vety alebo druhej vety poskytne
ministerstvo vnútra ministerstvu školstva osobné údaje z registra fyzických osôb,
a to spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto osobným údajom a automatizované
porovnanie s osobnými údajmi v centrálnom registri alebo s osobnými údajmi, prostredníctvom
ktorých sa identifikuje zákonný zástupca na účely podľa druhej vety; podrobnosti upravia
ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra vo vzájomnej dohode.
(6)
Za správnosť a úplnosť údajov zasielaných do centrálneho registra zodpovedá škola
alebo školské zariadenie, ktoré majú povinnosť podľa odsekov 1 a 2.
(7)
Zriaďovateľ alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve je povinný na základe
požiadania ministerstvom školstva vykonať vo vzťahu k osobným údajom poskytnutým do
centrálneho registra školou a školským zariadením v ich pôsobnosti kontrolu poskytovaných
osobných údajov a potvrdiť ich správnosť a úplnosť.
§ 158a
(1)
Ministerstvo školstva získava v súlade s osobitným predpisom95a) na účel vypracúvania a vyhodnocovania koncepcií v oblasti vzdelávania a na účel vytvárania
anonymizovaných štatistík, analytické účely a rozpočtové účely údaje, vrátane osobných
údajov, o
a)
štátnych sociálnych dávkach v rozsahu
1.
identifikátor fyzickej osoby,95b) na ktorú sa poberá štátna sociálna dávka,
2.
identifikátor oprávnenej osoby,95b)
b)
dotácii na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa95c) a dotácii na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa v rozsahu
1.
identifikátor fyzickej osoby,95b) na ktorú sa dotácia poskytuje,
2.
druh žiadateľa95d) o dotáciu poskytovanú fyzickej osobe podľa prvého bodu,
3.
dôvod poskytnutia dotácie fyzickej osobe podľa prvého bodu.
(2)
Osobné údaje podľa odseku 1 môže ministerstvo školstva spracúvať najdlhšie desať
rokov od ich získania.
§ 159
Kurikulárna rada
Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom ministra školstva v kľúčových
oblastiach výchovy a vzdelávania, najmä v oblasti inovácie obsahu výchovy a vzdelávania
a rozširovania ponuky výchovy a vzdelávania o nové odbory vzdelávania, pedagogických
reforiem a nových modelov hodnotenia.
§ 160
Na účastníka výchovy a vzdelávania sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem § 55a ods. 10 v rovnakom rozsahu ako na žiaka.
JEDENÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 161
Prechodné ustanovenia
(1)
Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí a
žiakov v triedach, ako je uvedený v § 28 ods. 10, § 29 ods. 5 a § 33 ods. 1, do školského roku 2011/2012.
(2)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve stanoví postupný prechod počtu tried a počtu
žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti
pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom
školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského roku 2018/2019.
(3)
Ustanovenia o maximálnych počtoch detí a maximálnych počtoch skupín v diagnostických
centrách a reedukačných centrách sa prvýkrát použijú v školskom roku 2013/2014.
(4)
Žiaci, ktorí ukončili 9. ročník základnej školy, od školského roku 2008/2009 sa na
účely prijímacieho konania považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné vzdelanie.
(5)
Žiaci, ktorí ukončili 4. ročník základnej školy, od roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho
konania na stredné školy s osemročným štúdiom považujú za žiakov, ktorí získali primárne
vzdelanie.
(6)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až štvrtý ročník základnej
školy, sa do ukončenia štvrtého ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných
osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.
(7)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú šiesty až deviaty ročník základnej
školy, sa do ukončenia deviateho ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných
osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.
(8)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 začnú vzdelávanie v prvom ročníku základnej
školy, v piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy, nadstavbového,
pomaturitného a vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej školy a
v prvom ročníku základnej umeleckej školy a jazykovej školy, sa počnúc prvým ročníkom
vzdelávajú podľa školských vzdelávacích programov.
(9)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2012/2013 ukončia deviaty ročník základnej školy, získajú
nižšie stredné vzdelanie.
(10)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2011/2012 ukončia štvrtý ročník základnej školy, získajú
primárne vzdelanie.
(11)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až šiesty ročník stredných
škôl štvorročného až šesťročného štúdia, učilíšť, odborných učilíšť a praktických
škôl, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených
podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.
(12)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až ôsmy ročník stredných
škôl s osemročným štúdiom, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov
a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.
(13)
Stupne vzdelania získané podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov
zostávajú nedotknuté.
(14)
Experimentálne overovanie schválené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa až
do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do troch rokov od nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, riadi pravidlami platnými v čase jeho schválenia.
(15)
Predškolské zariadenie zriadené podľa doterajších predpisov ako školské zariadenie
je školou podľa tohto zákona.
(16)
Jazyková škola alebo štátna jazyková škola zriadená podľa doterajších predpisov ako
školské zariadenie je jazykovou školou podľa tohto zákona.
(17)
Združená stredná škola, stredné odborné učilište a učilište zriadené podľa doterajších
predpisov je strednou odbornou školou podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov uzavreté združenou strednou školou,
stredným odborným učilišťom alebo učilišťom prechádzajú na príslušnú strednú odbornú
školu.
(18)
Žiaci gymnázia so šesťročným štúdiom, ktorí začali študovať podľa doterajších predpisov,
pokračujú v tomto štúdiu až do ukončenia podľa týchto predpisov.
(19)
Domov mládeže podľa doterajších predpisov je školským internátom podľa tohto zákona.
Škola, ktorá je internátna podľa doterajších predpisov, je od účinnosti tohto zákona
školou, ktorej súčasťou je školské zariadenie „školský internát“.
(20)
Pedagogicko-psychologická poradňa a pedagogicko-psychologická poradňa s centrom výchovnej
a psychologickej prevencie podľa doterajších predpisov je centrom pedagogicko-psychologického
poradenstva podľa tohto zákona.
(21)
Špeciálnopedagogická poradňa a detské integračné centrum podľa doterajších predpisov
je centrom špeciálno-pedagogického poradenstva podľa tohto zákona.
(22)
Reedukačný domov podľa doterajších predpisov je reedukačným centrom podľa tohto zákona.
(23)
Školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je školskou jedálňou.
(24)
Výdajná školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je výdajnou
školskou jedálňou.
(25)
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 124 sa do 31. decembra 2010 postupuje podľa doterajších predpisov.
(26)
Ustanovenie § 149 ods. 6 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorým bolo podmienečné vylúčenie uložené pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, ak toto podmienečné vylúčenie trvá.
(27)
Podľa vzdelávacích programov sa vzdelávajú deti materských škôl, deti a žiaci škôl
pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, žiaci policajných
škôl a žiaci škôl požiarnej ochrany od 1. septembra 2009, deti materských škôl sa
môžu vzdelávať podľa vzdelávacích programov od 1. septembra 2008.
(28)
Podľa výchovného programu sa postupuje v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach
a v špeciálnych výchovných zariadeniach od 1. septembra 2009.
§ 161a
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy
v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným
štúdiom na školský rok 2011/2012 najneskôr do 31. marca 2011.
§ 161b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013
(1)
Školské stredisko záujmovej činnosti zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra
2012 je centrum voľného času podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov zamestnancov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov školského strediska
záujmovej činnosti prechádzajú na príslušné centrum voľného času.
(2)
Žiak alebo iná fyzická osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku z jednotlivých vyučovacích
predmetov alebo na vykonanie maturitnej skúšky do 31. decembra 2012, vykoná túto skúšku
podľa doterajších predpisov.
(3)
Najvyšší počet detí v triede materskej školy, najvyšší počet žiakov v triede základnej
školy a najvyšší počet žiakov v triede strednej školy určený podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2012 sa zachová do ukončenia výchovy a vzdelávania týchto detí a žiakov.
(4)
Stupeň vzdelania získaný absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej
školy podľa doterajších predpisov zostáva zachovaný. Žiaci, ktorí začali vzdelávanie
v praktickej škole pred 1. januárom 2013, dokončia svoje vzdelávanie podľa doterajších
predpisov. Na účely prijímacieho konania na stredné školy sa žiaci podľa tohto ustanovenia
považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné odborné vzdelanie.
§ 161c
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy
v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným
štúdiom na školský rok 2014/2015 najneskôr do 31. januára 2014.
§ 161d
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2014
O žiadosti o uznanie jazykového certifikátu ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho
jazyka podanej podľa § 89 ods. 9 do 28. februára 2014 rozhodne riaditeľ školy podľa
doterajších predpisov. Rozhodnutie o uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka
sa môže uplatniť najneskôr v školskom roku 2014/2015.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015
§ 161da
Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe zriadené podľa predpisov účinných
do 31. marca 2015 zostáva zachované a vykonáva svoju činnosť za podmienok ustanovených
predpismi účinnými do 31. marca 2015 až do svojho vyradenia zo siete škôl a školských
zariadení a zrušenia.
§ 161db
Absolvent, ktorý získal vyššie odborné vzdelanie do 31. augusta 2008 a nebolo mu priznané
právo používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“ alebo titul „diplomovaný
umelec“ so skratkou „DiS.art.“, je oprávnený používať tento titul, ak dĺžka absolvovaného
študijného odboru trvala najmenej dva roky. Na písomnú žiadosť absolventa príslušná
škola, v ktorej tento študijný odbor absolvoval, alebo jej nástupnícka škola, vydá
potvrdenie o práve používať titul. Ak takáto škola alebo jej nástupnícka škola neexistuje,
absolvent môže požiadať o potvrdenie o práve používať titul orgán miestnej štátnej
správy v školstve, do ktorého územnej pôsobnosti zrušená škola patrila.
§ 161e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015
(1)
Na počty žiakov v triede šiesteho až deviateho ročníka základnej školy zriadené do
31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich deviateho ročníka základnej
školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.
(2)
Na počty žiakov v triede druhého až ôsmeho ročníka strednej školy trojročného až
osemročného štúdia strednej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky
až do ukončenia ich štúdia sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.
(3)
Právo používať titul „diplomovaný umelec“ priznané podľa predpisov účinných do 31.
augusta 2015 zostáva zachované.
§ 161f
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
V školskom roku 2015/2016 sa príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
poskytuje podľa podmienok ustanovených právnymi predpismi účinnými do 31. decembra
2015.
§ 161g
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2016
Na najnižšie počty žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka základnej školy zriadené
do 31. augusta 2016 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štvrtého ročníka
základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2016.
§ 161ga
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018
Pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 určený počet žiakov prvého ročníka
v gymnáziách s osemročným štúdiom v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej
štátnej správy v školstve, ktorého sídlom je hlavné mesto Slovenskej republiky, neprekročí
10 % z daného populačného ročníka; na počty žiakov, u ktorých sa vyžaduje overenie
špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa pre prijímacie konanie pre školský
rok 2018/2019 neuplatňuje žiadne percentuálne obmedzenie.
§ 161gb
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2018
Stredná umelecká škola a škola úžitkového výtvarníctva v prijímacom konaní pre školský
rok 2019/2020 môže prijímať iba žiakov do študijného odboru skupiny 82 Umenie a umeleckoremeselná
tvorba I.
§ 161gc
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2019
(1)
Stredná umelecká škola, stredná odborná škola umeleckopriemyselná a škola úžitkového
výtvarníctva zaradená do siete škôl a školských zariadení podľa predpisov účinných
do 31. augusta 2019 sa stáva školou umeleckého priemyslu podľa predpisov účinných
od 1. septembra 2019.
(2)
Žiak strednej umeleckej školy, strednej odbornej školy umeleckopriemyselnej a školy
úžitkového výtvarníctva, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta
2019, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019.
§ 161h
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
(1)
Gymnáziá zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu8) s názvom „športové gymnázium“ zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018
sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.
(2)
Žiak gymnázia podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.
(3)
Žiak športovej triedy v gymnáziu alebo v strednej odbornej škole, ktorý začal štúdium
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2018.
(4)
Ustanovenia o predložení potvrdenia národného športového zväzu, že uchádzač je uvedený
v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,34a) sa prvýkrát použijú pre prijímacie konanie pre školský rok 2021/2022.
§ 161i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
(1)
Športové stredné odborné školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa
osobitného predpisu8) zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými
školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.
(2)
Žiak športovej strednej odbornej školy podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2018.
§ 161j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021
(1)
Do nultého ročníka a prípravného ročníka zriadeného podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský rok 2021/2022.
(2)
Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka a prípravného ročníka podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2020.
§ 161k
Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v
súvislosti s ochorením COVID-19 spôsob prijímania na výchovu a vzdelávanie, spôsob
hodnotenia a spôsob ukončovania výchovy a vzdelávania určuje ministerstvo školstva
v súlade s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 161l
Prechodné ustanovenia k plneniu povinného predprimárneho vzdelávania
(1)
V lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa povinné predprimárne
vzdelávanie môže poskytovať do 31. augusta 2024 aj v iných priestoroch zabezpečených
zriaďovateľom, a to len so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva
a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú
v sieti škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a povinné predprimárne
vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.
(2)
Podmienka absolvovania povinného predprimárneho vzdelávania sa do 31. augusta 2026
považuje za splnenú, ak dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, navštevuje
zariadenie predprimárneho vzdelávania podľa osobitného predpisu96) vedené v registri zariadení predprimárneho vzdelávania.
(3)
Register zariadení predprimárneho vzdelávania vedie ministerstvo školstva, ktoré
je jeho správcom. Ministerstvo školstva zapíše do registra zariadení predprimárneho
vzdelávania zariadenie pre deti a mládež, ak jeho zriaďovateľ predloží
a)
rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov
zariadenia predprimárneho vzdelávania do prevádzky,
b)
program povinného predprimárneho vzdelávania, ktorý je v súlade s princípmi a cieľmi
výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie,
a
c)
doklady, ktoré preukazujú personálne zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania
osobami spĺňajúcimi kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa materskej
školy.
(4)
Zariadenie predprimárneho vzdelávania poskytuje povinné predprimárne vzdelávanie
v rozsahu najmenej štyri hodiny denne.
(5)
Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, môže pokračovať
v plnení povinného predprimárneho vzdelávania v zariadení predprimárneho vzdelávania
na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného
súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu
alebo zástupcu zariadenia. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho
vzdelávania nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje
po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v
základnej škole.
(6)
Zariadenie predprimárneho vzdelávania vedie dokumentáciu o povinnom predprimárnom
vzdelávaní, ktorá obsahuje
a)
triednu knihu,
b)
osobný spis dieťaťa,
c)
program povinného predprimárneho vzdelávania,
d)
doklad o prijatí dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie,
e)
osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.
(7)
Na účely vedenia dokumentácie podľa odseku 6 zariadenie predprimárneho vzdelávania
získava a spracúva osobné údaje
a)
o deťoch v rozsahu
1.
meno a priezvisko,
2.
dátum a miesto narodenia,
3.
adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa obvykle zdržiava, ak sa
nezdržiava na adrese trvalého pobytu,
4.
rodné číslo,
5.
štátna príslušnosť,
6.
národnosť,
7.
fyzické zdravie a duševné zdravie,
8.
mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálnopedagogickej
diagnostiky,
b)
o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa v rozsahu
1.
meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu,
2.
adresa miesta, kde sa zákonný zástupca obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese
trvalého pobytu a kontakt na účely komunikácie.
(8)
Zariadenie predprimárneho vzdelávania oznamuje obci podľa trvalého pobytu detí zoznam
detí, ktorým poskytuje povinné predprimárne vzdelávanie.
(9)
Plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v zariadení predprimárneho vzdelávania
kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(10)
Zariadenie predprimárneho vzdelávania vydáva osvedčenie o získaní predprimárneho
vzdelania.
(11)
Register zariadení predprimárneho vzdelávania obsahuje
a)
názov a adresu zariadenia predprimárneho vzdelávania a identifikačné číslo organizácie,
ak ho má pridelené,
b)
názov, adresu a identifikačné číslo organizácie zriaďovateľa,
c)
akademický titul, vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul, meno, priezvisko,
rodné číslo a kontakt na účely komunikácie štatutárneho orgánu zariadenia predprimárneho
vzdelávania,
d)
adresu webového sídla zariadenia predprimárneho vzdelávania, ak je zriadené.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
§ 161m
(1)
Schvaľovacie doložky a odporúčacie doložky vydané podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2021 zostávajú platné do uplynutia lehoty ich platnosti.
(2)
Register schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných
zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2021 sa považuje za register edukačných publikácií s vydanou doložkou
podľa predpisov účinných od 1. januára 2022.
(3)
Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, učebné
odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, a termíny prijímacieho
konania pre školský rok 2022/2023, určí príslušné ministerstvo do 31. januára 2022.
(4)
Riaditeľ strednej školy určí podmienky prijímacieho konania pre školský rok 2022/2023
do 28. februára 2022.
(5)
Ministerstvo školstva vydá štátny výchovný program do 31. decembra 2022. Školy a
školské zariadenia môžu použiť štátny výchovný program ako výchovný program školského
zariadenia najskôr v školskom roku 2023/2024.
(6)
Vzdelávanie organizované na získanie nižšieho stredného vzdelania, ktoré sa začalo
do 31. decembra 2021, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021.
(7)
Pri uhrádzaní príspevkov na čiastočnú úhradu nákladov v školách a školských zariadeniach
sa do 31. marca 2022 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022.
§ 161n
(1)
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej
štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je
právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným
orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra
2021, ktoré je právnickou osobou, a od 1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva
a prevencie, ak splní podmienky na výkon jeho činnosti podľa predpisov účinných od
1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ. Zriaďovateľ zároveň určí, ktoré z priestorov
sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra poradenstva
a prevencie.
(2)
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej
štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je
právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, a od
1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon
jeho činnosti podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ.
Priestory, v ktorých do 31. decembra 2022 vykonáva činnosť centrum špeciálno-pedagogického
poradenstva, sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra
poradenstva a prevencie, ak tak určí zriaďovateľ.
(3)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne oznámi ministerstvu školstva do
31. marca 2022 zmeny podľa odsekov 1 alebo 2 vo vzťahu k zariadeniam poradenstva a
prevencie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo
školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k
1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.
(4)
Ak sa centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum špeciálno-pedagogického
poradenstva zlúčia podľa odseku 1 alebo odseku 2, práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých zariadení poradenstva
a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.
(5)
Ak sa priestory, v ktorých vykonáva svoju činnosť centrum špeciálno-pedagogického
poradenstva zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, stanú od 1. januára 2023 elokovaným
pracoviskom centra poradenstva a prevencie, príslušná škola uzatvorí od 1. januára
2023 s centrom poradenstva a prevencie zmluvu o výpožičke týchto priestorov na dobu
určenú orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
(6)
Ak sa zariadenie poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy
v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva
a prevencie alebo špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru
2022.
(7)
Výkon funkcie riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného orgánom miestnej
štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 zaniká k 31.
decembru 2022. Do vymenovania riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie na základe
úspešného vykonania výberového konania môže orgán miestnej štátnej správy v školstve
so súhlasom dotknutého zamestnanca dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, vymenovať
do funkcie riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie zamestnanca, ktorý do 31.
decembra 2022 vykonával funkciu riaditeľa príslušného centra pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie alebo príslušného centra špeciálno-pedagogického poradenstva.
§ 161o
(1)
Zriaďovateľ cirkevného zariadenia poradenstva a prevencie alebo súkromného zariadenia
poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 určí,
či sa zariadenie poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva
a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa
predpisov účinných od 1. januára 2022.
(2)
Ak sa súkromné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, súkromné
centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, cirkevné centrum pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie alebo cirkevné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva
stane centrom poradenstva a prevencie podľa odseku 1, práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých zariadení poradenstva
a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.
(3)
Zriaďovateľ cirkevného zariadenia poradenstva a prevencie alebo súkromného zariadenia
poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne
oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmenu podľa odseku 1; rozsah oznamovaných
údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti k 1.
januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.
(4)
Ak sa cirkevné zariadenie poradenstva a prevencie alebo súkromné zariadenie poradenstva
a prevencie zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom
poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.
§ 161p
(1)
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa predpisov účinných do
31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom poradenstva
a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva
a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo školstva.
(2)
Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie
podľa odseku 1 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ centra špeciálno-pedagogického
poradenstva zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne oznámi
ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných
údajov určí ministerstvo školstva.
(3)
Ak ministerstvo školstva určí, že sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva
stáva špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v sieti škôl a
školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia špecializovaného
centra poradenstva a prevencie.
(4)
Ak sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2021 nestane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká
k 31. decembru 2022.
§ 161q
(1)
Zriaďovateľ elokovaného pracoviska zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 určí, či sa elokované pracovisko zariadenia
poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva a prevencie,
ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa predpisov
účinných od 1. januára 2022.
(2)
Zriaďovateľ písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmeny podľa odseku
1; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná
zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia
centra poradenstva a prevencie.
(3)
Elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom
poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra
poradenstva a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo
školstva.
(4)
Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie
podľa odseku 3 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ elokovaného pracoviska zariadenia
poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne
oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných
údajov určí ministerstvo školstva.
(5)
Ak ministerstvo školstva určí, že sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva
a prevencie stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v
sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia
špecializovaného centra poradenstva a prevencie.
(6)
Ak sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie alebo špecializovaným
centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.
§ 161qa
(1)
Do 31. decembra 2026 môže centrum poradenstva a prevencie zamestnávať dvoch odborných
zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený
do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov
tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej trojnásobku ustanoveného
týždenného pracovného času.
(2)
Do 31. decembra 2026 môže špecializované centrum poradenstva a prevencie zamestnávať
jedného odborného zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý je zaradený
do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov
tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej dvojnásobku ustanoveného
týždenného pracovného času.
§ 161r
Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s
hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným
konfliktom na území Ukrajiny
(1)
Plnoletá tehotná žiačka strednej školy, ktorá je štátnou občiankou Ukrajiny alebo
rodinnou príslušníčkou štátneho občana Ukrajiny a je odídencom, sa počas trvania mimoriadnej
situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej
republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny považuje na účely priznávania
tehotenského štipendia za žiačku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
(2)
Ak odídenec, ktorý je štátnym občanom Ukrajiny, chce zanechať vzdelávanie z dôvodu
trvalého opustenia Slovenskej republiky, oznámi to písomne riaditeľovi školy; ak ide
o neplnoletého odídenca, písomné oznámenie podáva jeho zákonný zástupca. Túto zmenu
nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra. Odídenec prestáva byť dieťaťom materskej
školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po
dni, keď riaditeľovi školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania, alebo
dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje
po dni, keď bolo doručené. Ak plnoletý odídenec alebo zákonný zástupca neplnoletého
odídenca neoznámi riaditeľovi školy zanechanie vzdelávania a neospravedlnene sa nezúčastňuje
na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom
procese prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom
strednej školy.
(3)
Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo
plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny, je povinný do troch
mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska požiadať o zaradenie
dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 5. rok veku do
31. augusta príslušného kalendárneho roka, alebo na základné vzdelávanie alebo vzdelávanie
v strednej škole, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 6. rok veku do 31. augusta príslušného
kalendárneho roka a nedosiahlo 16. rok veku.
(4)
Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo
plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny a od 1. januára 2025
do 31. augusta 2025 začalo vo vzťahu k nemu konanie o poskytnutie dočasného útočiska
alebo mu bolo poskytnuté dočasné útočisko, je po 1. septembri 2025 povinný do troch
mesiacov požiadať o zaradenie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ak ide o dieťa,
ktoré dosiahlo 5. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka, alebo na
základné vzdelávanie alebo vzdelávanie v strednej škole, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo
6. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka a nedosiahlo 16. rok veku.
(5)
Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo
plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny a do 31. decembra 2024
začalo vo vzťahu k nemu konanie o poskytnutie dočasného útočiska alebo mu bolo poskytnuté
dočasné útočisko, je povinný vykonať všetky potrebné úkony, aby sa dieťa začalo vzdelávať
v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole od 1. septembra 2025.
(6)
Ak nemožno zaradiť dieťa podľa odseku 3, 4 alebo odseku 5 do materskej školy, základnej
školy alebo do strednej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa,
obec, v ktorej má dieťa pobyt alebo dočasné útočisko, a príslušný orgán miestnej štátnej
správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej sa bude odídenec vzdelávať.
§ 161s
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1)
O podporné opatrenie podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno
požiadať najskôr 1. septembra 2023.
(2)
Činnosť vykonávaná školou alebo školským zariadením podľa predpisov účinných do dňa
účinnosti tohto zákona, ktorej obsah zodpovedá niektorému podpornému opatreniu podľa
predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona, sa považuje za poskytovanie podporného
opatrenia podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3)
Úvodný ročník podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno zriadiť
od 1. septembra 2023. Zápis do úvodného ročníka zriadeného od školského roka 2023/2024
sa koná od 1. júla 2023 do 31. júla 2023; riaditeľ školy rozhodne o prijatí do 15.
augusta 2023.
§ 161t
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023
(1)
Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra
2023 má na školský rok 2024/2025 len dieťa, ktoré dovŕši štyri roky veku do 31. augusta
2024. Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1.
septembra 2023 na školský rok 2024/2025 sa uplatňuje podaním žiadosti o prijatie dieťaťa
na predprimárne vzdelávanie v čase od 1. mája 2024 do 31. mája 2024.
(2)
Ak riaditeľ materskej školy, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej
správy v školstve, rozhodne na školský rok 2024/2025 alebo 2025/2026 o neprijatí najmenej
desiatich detí vo veku od troch rokov do piatich rokov a proti najmenej desiatim rozhodnutiam
o neprijatí bolo podané odvolanie, v lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít
materských škôl sa predprimárne vzdelávanie na účel zabezpečenia práva na prijatie
na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra 2023 môže poskytovať
od 1. septembra 2024 do 31. augusta 2026 aj v iných priestoroch zabezpečených príslušným
zriaďovateľom alebo zriaďovateľom cirkevnej materskej školy alebo súkromnej materskej
školy so sídlom na území príslušnej obce, a to len so súhlasom príslušného regionálneho
úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
Tieto priestory sa nevedú v sieti škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská
a predprimárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.
§ 161u
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023
Ustanovenie § 15a ods. 4 o vyučovaní telesnej a športovej výchovy v rozsahu najmenej troch vyučovacích hodín
týždenne sa pre základné školy, ktoré nemajú k 31. augustu 2023 prístup k telocvični,
a pre štvrtý ročník cirkevných škôl prvýkrát použije od 1. septembra 2025.
§ 161v
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia
Rozsah odborných činností poskytnutých odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva
a prevencie sa vedie v centrálnom registri od 1. septembra 2025.
§ 161w
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025
(1)
Ministerstvo školstva preskúma po 1. januári 2025 na základe podnetu aj návrh na
vzdelávanie vydaný do 31. decembra 2024.
(2)
Pri prijímaní na základné vzdelávanie sa s ohľadom na kapacitné možnosti základnej
školy postupuje do 31. augusta 2029 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024.
(3)
Školské vyučovanie v základnej škole možno po 1. januári 2025 organizovať aj v popoludňajších
hodinách, do
a)
31. augusta 2025, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo
školstva ju nezapíše do 30. júna 2025 do registra podľa odseku 4,
b)
31. augusta 2029, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo
školstva ju zapíše do 30. júna 2025 do registra podľa odseku 4.
(4)
Ministerstvo školstva zapíše do registra základných škôl, ktoré môžu organizovať
školské vyučovanie aj v popoludňajších hodinách základnú školu, ak jej zriaďovateľ
predloží ministerstvu školstva do 31. marca 2025
a)
prevádzkový poriadok základnej školy,
b)
právoplatné rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva v
konaní o uvedenie priestorov zariadenia pre deti a mládež do prevádzky a o schválenie
prevádzkového poriadku,
c)
memorandum o spolupráci s cieľom odstránenia dvojzmennej prevádzky medzi zriaďovateľom
a ministerstvom školstva,
d)
dokumentáciu k ukončenému verejnému obstarávaniu na stavbu alebo na stavebné práce,
prostredníctvom ktorých bude zabezpečené odstránenie školského vyučovania v popoludňajších
hodinách, vrátane účinnej zmluvy s úspešným uchádzačom.
(5)
Register podľa odseku 4 obsahuje
a)
názov a identifikátor základnej školy pridelený správcom Centrálneho registra škôl,
školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov,
b)
názov, adresu a identifikačné číslo organizácie zriaďovateľa,
c)
počet žiakov a osobitne počet žiakov, ktorí sa zúčastňujú školského vyučovania v
popoludňajších hodinách,
d)
počet tried a osobitne počet tried, v ktorých sa vzdelávajú žiaci, ktorí sa zúčastňujú
školského vyučovania v popoludňajších hodinách, počet miestností, v ktorých sa uskutočňuje
školské vyučovanie, a osobitne počet miestností určených na vyučovanie odborných vyučovacích
predmetov.
(6)
Ústredný orgán štátnej správy môže pre materskú školu, ktorej je zriaďovateľom, do
31. decembra 2026 určiť mesačný príspevok zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov
materskej školy najviac sumou neprevyšujúcou 7,5 % sumy životného minima pre jedno
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29)
(7)
Žiak, ktorý bol zaradený do špecializovanej triedy podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2024, špecializovanú triedu dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra
2024.
Záverečné ustanovenia
§ 162
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 163
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 188/1988
Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 230/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1994
Z. z., zákona č. 6/1998 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 229/2000 Z. z., zákona
č. 216/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 334/2002
Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 596/2003 Z. z.,
zákona č. 207/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona
č. 5/2005 Z. z. a zákona č. 363/2007 Z. z.
2.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 230/2000 Z.
z., zákona č. 202/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z. a
zákona č. 596/2003 Z. z.
3.
Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 99/1978 Zb. o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami.
4.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov.
5.
Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach
pre mládež v znení vyhlášky č. 110/1970 Zb., vyhlášky č. 156/1970 Zb. a vyhlášky č.
149/1988 Zb.
6.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach
v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb., vyhlášky č. 56/1986 Zb. a vyhlášky č. 230/2000 Z.
z.
7.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení vyhlášky č. 409/1990 Zb. a vyhlášky č. 249/1995 Z. z.
8.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 86/1986 Zb. o združení rodičov a priateľov školy v znení vyhlášky č. 37/1987 Zb.
9.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej
republiky č. 65/1988 Zb. o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou
prípravou.
10.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách.
11.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl.
12.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení vyhlášky č. 52/1993 Z. z., vyhlášky č. 255/1995 Z. z.,
vyhlášky č. 120/2003 Z. z., vyhlášky č. 424/2005 Z. z.
13.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z. z., vyhlášky č. 364/2003 Z.
z. a vyhlášky č. 49/2004 Z. z.
14.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 261/1991 Zb., ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku
stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou
organizáciou alebo ich právnym nástupcom.
15.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 262/1991 Zb. o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie
v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach
pre ich zriaďovanie.
16.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 358/1991 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike.
17.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych
stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení vyhlášky č. 595/2007
Z. z.
18.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 196/1994 Z. z. o domovoch mládeže v znení vyhlášky č. 426/2007 Z. z.
19.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z. z. o súkromných školách.
20.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z. z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z. z. a vyhlášky č. 388/2007
Z. z.
21.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 295/1994 Z. z. o škole v prírode.
22.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 351/1994 Z. z. o školských strediskách záujmovej činnosti v znení vyhlášky č. 28/2005 Z. z. a vyhlášky
č. 389/2007 Z. z.
23.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 352/1994 Z. z. o školských výpočtových strediskách.
24.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z. z. a vyhlášky č. 540/2004
Z. z.
25.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 28/1995 Z. z. o školských kluboch detí v znení vyhlášky č. 140/1995 Z. z. a vyhlášky č. 588/2004
Z. z.
26.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 85/1995 Z. z. o školských hospodárstvach.
27.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 139/1995 Z. z. o Štátnom stenografickom ústave.
28.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 167/1995 Z. z. o strediskách služieb škole.
29.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 14/1996 Z. z. o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam,
obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam.
30.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 43/1996 Z. z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení vyhlášky
č. 222/1996 Z. z.
31.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z. z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.
32.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení vyhlášky č. 437/2001 Z. z., vyhlášky
č. 725/2002 Z. z., vyhlášky č. 6/2004 Z. z. a vyhlášky č. 706/2004 Z. z.
33.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 279/1996 Z. z. o strediskách odbornej praxe.
34.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 145/2002 Z. z. o stredných školách požiarnej ochrany.
35.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 311/2004 Z. z. o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl v znení vyhlášky
č. 343/2006 Z. z.
36.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 510/2004 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach,
učilištiach a praktických školách v znení vyhlášky č. 379/2005 Z. z., vyhlášky č.
482/2006 Z. z. a vyhlášky č. 390/2007 Z. z.
37.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 376/2005 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania
cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu
v školách a v školských zariadeniach.
38.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 361/2007 Z. z. o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách
a na základných umeleckých školách.
39.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 366/2007 Z. z. o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania.
40.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky Ministerstva
školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z. z., vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej
republiky č. 405/2009 Z. z. a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky č. 208/2011 Z. z.
41.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v znení
vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 452/2011
Z. z.
42.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 305/2008 Z. z. o škole v prírode v znení vyhlášky č. 204/2015 Z. z. a vyhlášky č. 436/2020 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005
Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z. a zákona č. 689/2006 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 odsek 2 znie:
„(2)
Ak je zriaďovateľom orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d), vymenúva riaditeľa
na päťročné funkčné obdobie zriaďovateľ na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych
dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa
na základe výberového konania (§ 4) okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odsekov
7 a 8. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon neustanovuje inak.“.
2.
V § 3 odsek 4 znie:
„(4)
Riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pri ktorom sa rada školy nezriaďuje
alebo rada školy nekoná v ustanovenej lehote (§ 4 ods. 4), alebo ak rada školy nenavrhla
zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich
výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil najmenej jeden kandidát, ktorý spĺňa kvalifikačné
predpoklady podľa odseku 5, vymenúva zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.6) Zriaďovateľ podľa § 19 ods. 2 písm. d) a e) postupuje rovnakým spôsobom.“.
3.
V § 3 sa odsek 7 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].“.
4.
V § 3 ods. 8 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
5.
V § 3 ods. 9 sa slová „odseku 8 písm. b) až d)“ nahrádzajú slovami „odseku 8 písm.
b) a c)“.
6.
§ 3 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12)
Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo zriaďovateľ súkromnej školy vymenúva riaditeľa
na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa školy na
základe výberového konania (§ 4). Ak zriaďovateľ navrhnutého kandidáta neakceptuje,
požiada radu školy o predloženie návrhu na nového kandidáta. Ak rada cirkevnej školy
predloží návrh na kandidáta na vymenovanie riaditeľa po druhom výberovom konaní, ktorý
nespĺňa kritériá zriaďovateľa podľa výchovného zamerania školy,13a) riaditeľa vymenúva zriaďovateľ.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu13a znie:
„13a)
Čl. 1 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove
a vzdelávaní (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004
Z. z.).“.
7.
V § 4 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Organizačné zabezpečenie
výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie
riaditeľa zabezpečuje zriaďovateľ.“.
8.
V § 4 odsek 3 znie:
„(3)
Rada školy vyzve príslušný krajský školský úrad a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie
svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s riadnym hlasom; v stredných
zdravotníckych školách je prizývaný delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky.“.
9.
V § 5 odsek 2 znie:
„(2)
Riaditeľ zodpovedá za
a)
dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi,
b)
vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,
c)
vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov,
d)
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti
školy alebo školského zariadenia,
e)
každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov,
f)
úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia,
g)
rozpočet, financovanie15) a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti
školy alebo školského zariadenia,
h)
riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského
zariadenia.“.
10.
V § 5 sa odsek 3 dopĺňa písmenami k) až n), ktoré znejú:
„k)
individuálnom vzdelávaní žiaka,
l)
vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so
súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu,
m)
individuálnom vzdelávaní žiaka v zahraničí,
n)
umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.“.
11.
V § 5 ods. 4 písm. a) sa na konci vypúšťajú tieto slová: „alebo učilište“.
12.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17 sa vypúšťa.
13.
V § 5 sa odsek 4 dopĺňa písmenami o) až r), ktoré znejú:
„o)
uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka,
p)
individuálnom vzdelávaní žiaka,
r)
vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so
súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.“.
14.
V § 5 ods. 7 písmeno c) znie:
„c)
návrh školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,“.
15.
§ 5 sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:
„(12)
Riaditeľ jazykovej školy rozhoduje o
a)
prijatí na štúdium,
b)
prerušení štúdia,
c)
predčasnom skončení štúdia,
d)
určení príspevku poslucháča alebo zákonného zástupcu poslucháča na čiastočnú úhradu
nákladov spojených so štúdiom.18)
(13)
Riaditeľ materskej školy rozhoduje o
a)
prijatí dieťaťa do materskej školy,
b)
zaradení na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole,
c)
prerušení dochádzky dieťaťa,
d)
predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania,
e)
určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov spojených
s predprimárnym vzdelávaním.18a)
(14)
Riaditeľ rozhoduje o ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo odborného
zamestnanca.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 18 a 18a znejú:
„18)
§ 53 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
18a)
§ 28 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
16.
V § 6 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i)
školské internáty.“.
17.
V § 6 sa odsek 8 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j)
prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a)“.
Poznámka pod čiarkou k odkazu 23a znie:
„23a)
§ 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
18.
V § 6 ods. 12 písmeno b) znie:
„b)
poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných
podľa osobitného predpisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy,
zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy, zriaďovateľovi súkromnej
materskej školy30b) a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia,
zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej materskej školy,30b) zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia,
ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa alebo žiaka
do 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových
škôl, materských škôl30b) a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo krajský školský
úrad.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 30b znie:
„30b)
§ 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008
Z. z.“.
19.
§ 6 sa dopĺňa odsekmi 23 a 24, ktoré znejú:
„(23)
Obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorých
je zriaďovateľom.
(24)
Obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, výšku
príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej
škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského
klubu detí, školského strediska záujmovej činnosti, internátu alebo centra voľného
času.“.
20.
V § 8 ods. 7 sa slová „špeciálnych základných škôl“ nahrádzajú slovami „základných
škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“.
21.
V § 9 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
22.
V § 9 odsek 2 znie:
„(2)
Samosprávny kraj pri výkone samosprávy36) zriaďuje a zrušuje podľa siete
a)
základné umelecké školy,
b)
jazykové školy okrem jazykových škôl pri základných školách,
c)
školské internáty,
d)
zariadenia školského stravovania,
e)
školské hospodárstva a strediská odbornej praxe,
f)
strediská služieb školy,
g)
školy v prírode,
h)
centrá voľného času s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja,
i)
školské strediská záujmovej činnosti.“.
23.
V § 9 ods. 8 písm. g) sa vypúšťajú slová „stredných odborných učilíšť,“ a slová „združených
stredných škôl,“.
24.
V § 9 sa odsek 8 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n)
prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a)“.
25.
V § 9 ods. 12 písmeno b) znie:
„b)
poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných
podľa osobitného predpisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy,
zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia,
zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej
školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského
zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej
jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na
území samosprávneho kraja, môžu požiadať samosprávny kraj o dotáciu na žiaka nad 15
rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl
a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj alebo krajský
školský úrad, a na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku takého školského zariadenia,30c) ktorého zriaďovateľom nemôže byť obec a nemôže byť krajský školský úrad.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 30c znie:
„30c)
§ 138 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
26.
§ 9 sa dopĺňa odsekmi 18 a 19, ktoré znejú:
„(18)
Samosprávny kraj vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie riaditeľa
školy alebo riaditeľa školského zariadenia.
(19)
Samosprávny kraj ako zriaďovateľ určí výšku príspevku v základnej umeleckej škole,
výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na
čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času, školského strediska záujmovej
činnosti a školského internátu.“.
27.
V § 10 odsek 5 znie:
„(5)
Krajský školský úrad zriaďuje a zrušuje podľa siete
a)
základné školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
b)
stredné školy a strediská praktického vyučovania, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
c)
materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
d)
základné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
e)
stredné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
f)
praktické školy,
g)
odborné učilištia,
h)
špeciálne výchovné zariadenia,
i)
školy, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňujú v cudzom jazyku na základe
medzinárodnej dohody,
j)
školský internát,
k)
centrá špeciálno-pedagogického poradenstva,
l)
centrá pedagogicko-psychologického poradenstva,
m)
školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedeného
v písmenách a) až j).“.
28.
§ 10 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:
„(16)
Vedie územný školský register detí a žiakov.41a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 41a znie:
„41a)
§ 157 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
29.
§ 10 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:
„(17)
Krajský školský úrad v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy organizačne a finančne
zabezpečuje jazykové kurzy detí cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej
republiky.“.
30.
V § 13 ods. 7 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem rozhodovania riaditeľa
školy podľa osobitného predpisu,80)“.
31.
V § 13 ods. 7 písm. h) sa slová „37 ods. 2 a 3“ nahrádzajú slovami „37a ods. 2 a
3“.
32.
V § 13 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13)
Štátna školská inšpekcia pri výkone školskej inšpekcie ďalej
a)
kontroluje súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom,
s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,47a)
b)
kontroluje súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,47b)
c)
kontroluje úroveň kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní,47c)
d)
monitoruje a hodnotí kvalitu výchovy a vzdelávania.47d)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 47a až 47d znejú:
„47a)
§ 7 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z.
47b)
§ 8 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z.
47c)
§ 24 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
47d)
§ 154 ods. 7 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
33.
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
㤠13a
(1)
Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať
školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.
(2)
Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského
vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem
rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú
skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve
alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora,
alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu.
(3)
Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku,8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti,
mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady a predpoklady odbornej inšpekčnej
práce.“.
34.
V § 14 ods. 2 písm. b) sa slová „§ 29 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 11 zákona č.
245/2008 Z. z.“.
35.
V § 14 ods. 6 písm. a) sa slovo „schvaľuje“ nahrádza slovom „spravuje“.
36.
V § 14 ods. 6 písm. l) sa slová „[§ 3 ods. 8 písm. d)]“ nahrádzajú slovami „[§ 3
ods. 8 písm. c)]“.
37.
V § 14 sa odsek 6 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m)
vedie štátny register detí a žiakov.50a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:
„50a)
§ 157 ods. 3 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
38.
§ 14 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Ministerstvo vo verejnom záujme na žiadosť zamestnávateľských zväzov, podnikateľov
a rezortných ministerstiev môže určiť samosprávnemu kraju počty žiakov pre jednotlivé
študijné a učebné odbory stredných odborných škôl.“.
39.
V § 16 ods. 1 písm. k) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „materské školy, jazykové
školy,“.
40.
V § 16 ods. 1 písm. l) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „jazykové školy,“.
41.
V § 16 ods. 2 úvodnej vete sa za prvé slovo „alebo“ vkladá slovo „iná“.
42.
V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na základe kontrolných zistení
podľa § 14 ods. 6 písm. j)“.
43.
§ 18 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Pri zmene adresy zriaďovateľa, zmene súpisného čísla školy alebo školského zariadenia,
udelení alebo odňatí čestného názvu školy alebo školského zariadenia je zriaďovateľ
povinný bezodkladne túto skutočnosť písomne oznámiť spolu s dokladom osvedčujúcim
zmenu ministerstvu. Ministerstvo písomne potvrdí uvedenú zmenu zriaďovateľovi; ak
sa zmena týka školy alebo školského zariadenia, upraví názov školy alebo školského
zariadenia v sieti. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa osobitného predpisu.80)“.
44.
V § 19 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 7.
45.
V § 21 odsek 12 znie:
„(12)
Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia názvu ulice,
popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy.“.
46.
V § 25 odseky 5 a 6 znejú:
„(5)
Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorej zriaďovateľom je obec, sú dvaja
zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných
zamestnancov školy, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami
školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.
(6)
Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je samosprávny
kraj alebo krajský školský úrad, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov
a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, traja zvolení zástupcovia rodičov,
ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia
zriaďovateľa. Členom rady školy pri strednej škole je aj zvolený zástupca žiakov príslušnej
školy.“.
47.
V § 25 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15.
48.
V § 25 ods. 13 písm. c) sa číslovka „12“ nahrádza číslovkou „11“ a v § 25 ods. 15
sa číslovka „14“ nahrádza číslovkou „13“.
49.
§ 25 sa dopĺňa odsekmi 16 a 17, ktoré znejú:
„(16)
Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 6 ods.
1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden
delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie.
(17)
Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 9 ods.
1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden
delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie a jeden delegovaný zástupca samosprávneho
kraja; v stredných zdravotníckych školách je členom rady školy aj jeden delegovaný
zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“.
50.
§ 27 až 30 a § 36 sa vypúšťajú vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 69 až 76.
51.
§ 37 vrátane nadpisu znie:
㤠37
Priestupky
(1)
Priestupku sa dopustí zákonný zástupca dieťaťa, ktorý ohrozuje jeho výchovu a vzdelávanie
alebo zanedbáva starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa
neprihlási na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechá viac ako
60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.
(2)
Za priestupok podľa tohto zákona možno uložiť zákonnému zástupcovi dieťaťa pokutu
do 10 000 Sk.
(3)
Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec.
(4)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.79a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:
„79a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.“.
52.
Za § 37 sa vkladá § 37a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠37a
Správne delikty
(1)
Obec uloží pokutu do 10 000 Sk zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý je právnickou
osobou a ktorý ohrozil jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbal starostlivosť o povinnú
školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlásil na povinnú školskú dochádzku
alebo dieťa neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom
roku.
(2)
Školský inšpektor uloží pokutu do 10 000 Sk zodpovednému zamestnancovi, ktorý
a)
nevytvoril podmienky na výkon inšpekčnej činnosti,
b)
neodstránil nedostatky zistené školskou inšpekciou okrem opatrení týkajúcich sa riešenia
sťažností a petícií.
(3)
Hlavný školský inšpektor uloží pokutu do 20 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vymenoval
do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 5, a rozhodne
o opatrení na odstránenie zisteného nedostatku.
(4)
Krajský školský úrad uloží pokutu
a)
do 20 000 Sk
1.
obci, ktorá nezabezpečila činnosti podľa § 6 ods. 3,
2.
samosprávnemu kraju, ktorý nezabezpečil činnosti podľa § 9 ods. 4,
b)
do 50 000 Sk
1.
obci, ktorá neplnila povinnosti podľa § 6 ods. 13,
2.
samosprávnemu kraju, ktorý neplnil povinnosti podľa § 9 ods. 13,
3.
obci a samosprávnemu kraju, ktoré porušili ustanovenia o počte žiakov v triedach.
(5)
Ministerstvo uloží pokutu
a)
do 100 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vykonal zmeny údajov podľa § 15 ods. 4 bez vykonania
zmien v sieti ministerstvom,
b)
do 1 000 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý
1.
zriadil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich zaradení
do siete,
2.
zrušil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich vyradení
zo siete.
(6)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď správny orgán zistil porušenie povinností,
najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo.
(7)
Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky
protiprávneho konania.
(8)
Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosu z pokút podľa odseku 1, ktorý
je príjmom obce.“.
53.
V § 38 odsek 2 znie:
„(2)
Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods.
1 písm. a), § 3 ods. 2 a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm. e) až g);
ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.
54.
V § 38 odsek 3 znie:
„(3)
Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods.
1 písm. a), § 3 ods. 2, ods. 7 písm. b) a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods.
2 písm. e) až g), § 35; ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.
55.
V § 38 ods. 4 sa za slová „podmienečného vylúčenia“ vkladá čiarka a slovo „pochvaly“.
Čl. III
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona
č. 523/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z. a zákona č. 689/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa
takto:
1.
V § 1 odsek 1 znie:
„(1)
Tento zákon upravuje financovanie
a)
škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie,1) a financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami2a) a školských zariadení4) zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného
predpisu5) (ďalej len „regionálne školstvo“),
b)
príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok
na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej
dochádzky5a) v materských školách,2b) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu,5)
c)
príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov škôl,1) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu.5)“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „§ 2 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave
základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov“ nahrádza
citáciou „§ 27 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2a a 2b znejú:
„2a)
§ 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.
2b)
§ 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008
Z. z.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.“
nahrádza citáciou „§ 112 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„5a)
§ 19 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
2.
V § 1 odsek 3 znie:
„(3)
Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie škôl1) zriadených štátom uznanými cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami (ďalej len
„cirkevná škola“) a financovanie škôl1) zriadených inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami (ďalej len „súkromná
škola“) rovnako ako pri štátnych školách (§ 4 až 4d), ak tento zákon neustanovuje
inak.“.
3.
V § 1 odsek 4 znie:
„(4)
Zo štátneho rozpočtu sa prispieva na financovanie školských zariadení podľa osobitného
predpisu10) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len „štátne školské
zariadenie“) a na financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami2a) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len „štátna materská
škola“).“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 10 sa citácia „§ 10 ods. 5 písm. c), h), j) až m) zákona
č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 564/2004 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 10 ods. 5
písm. h), j) až m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
4.
V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie
zriaďovateľom materských škôl2b) okrem materských škôl2b) pri zdravotníckych zariadeniach.“.
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.
5.
V § 1 ods. 6 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných školách a súkromných“.
6.
V § 1 odsek 7 znie:
„(7)
Tento zákon sa nevzťahuje na školy v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
a školy v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 7 až 9 a 11 sa vypúšťajú.
7.
V § 2 ods. 1 úvodná veta znie: „Zdroje financovania štátnych škôl, štátnych materských
škôl a štátnych školských zariadení sú“.
8.
V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.“
nahrádza citáciou „§ 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
9.
V § 2 ods. 2 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl a súkromných“.
10.
V nadpise pod § 3 sa vypúšťajú slová „na regionálne školstvo“.
11.
V § 3 ods. 1 prvá veta znie: „Financovanie regionálneho školstva, príspevku na výchovu
a vzdelávanie a príspevku na záujmové vzdelávanie zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje
prostredníctvom kapitoly ministerstva.“.
12.
V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slová „štátnych škôl“ vkladá čiarka a slová „štátnych
materských škôl“.
13.
V § 3 ods. 2 písm. c) sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl a súkromných“.
14.
V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h)
príspevok na výchovu a vzdelávanie.“.
15.
V § 3 odsek 3 znie:
„(3)
Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. a) a d) prideľuje ministerstvo
zriaďovateľom štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení
podľa § 4 a 5. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. c) a d) prideľuje
ministerstvo zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa § 6 a 6a. Finančné
prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. h) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom
materských škôl2b) podľa § 6b. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. e) prideľuje ministerstvo
zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8. Finančné prostriedky na
účely podľa odseku 2 písm. b) prideľuje ministerstvo krajským školským úradom podľa
§ 7 ods. 10.“.
16.
V § 3 odsek 6 znie:
„(6)
Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva poskytnuté zriaďovateľom štátnych škôl
podľa § 4 ods. 1 až 12 a § 4a až 4d, zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl
podľa § 6 a 6a, zriaďovateľom materských škôl2b) podľa § 6b a zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8 možno použiť
len na účely ustanovené týmto zákonom.“.
17.
V § 4 ods. 7 sa slová „očakávaný počet žiakov školy v novom školskom“ nahrádzajú
slovami „počet žiakov školy v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom“.
18.
V § 4 odsek 8 znie:
„(8)
Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka zriaďovateľovi
štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej
pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 7. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych
príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský
rok určenému podľa odseku 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených
zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa odseku 3 z počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom
podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku.“.
19.
V § 4 sa vypúšťajú odseky 13 až 16.
Doterajšie odseky 17 až 19 sa označujú ako odseky 13 až 15.
V poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa citácia „§ 198 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov, § 41 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe
v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 76 ods. 6 a § 198 Zákonníka práce.“.
20.
V § 4 ods. 13 sa slová „podľa odsekov 1 až 16“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov
1 až 12 a § 4a až 4d“.
21.
V § 4 ods. 14 sa slová „špeciálnych škôl“ nahrádzajú slovami „škôl pre deti a žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami22a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
„22a)
§ 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
22.
Za § 4 sa vkladajú § 4a až 4d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠4a
Financovanie špecifík
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa
štátnej školy finančné prostriedky na špecifiká. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu
prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného
kalendárneho roka. Prostredníctvom špecifík sa financujú náklady, ktoré sa opakujú
a nie sú zohľadnené v normatíve školy podľa § 4 ods. 4. Špecifikami sú:
a)
náklady na dopravu žiakov podľa osobitných predpisov,22b)
b)
náklady na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s
nadaním22c) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní.
(2)
Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä
a)
počet dní prítomnosti žiaka v škole,
b)
výšku cestovných nákladov na dopravu žiaka do školy z miesta trvalého bydliska a
späť.
(3)
Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä
a)
počet žiakov,
b)
stupeň a mieru postihnutia žiakov.
(4)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky podľa odseku
1 písm. b) najmä podľa počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním a
podľa stupňa a miery postihnutia týchto žiakov.
§ 4b
Financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva zriaďovateľovi štátnej
školy v priebehu kalendárneho roka finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov
v súťažiach, predmetových olympiádach a za účasť školy v medzinárodných projektoch
alebo programoch. Tieto finančné prostriedky sú určené na osobné náklady a prevádzkové
náklady súvisiace s prípravou žiakov na súťaže, predmetové olympiády a na medzinárodné
projekty alebo programy.
(2)
Zoznam súťaží, predmetových olympiád, medzinárodných projektov a programov na nový
školský rok zverejní ministerstvo na svojej internetovej stránke najneskôr do 15.
júna príslušného kalendárneho roka.
(3)
Ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľovi štátnej školy podľa
a)
počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach celoslovenských kôl súťaží alebo
predmetových olympiád, počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach medzinárodných
kôl súťaží alebo predmetových olympiád a počtu umiestnení v súťažiach, v ktorých sa
poradie neurčuje; v tej istej súťaži alebo predmetovej olympiáde sa zohľadní najvyššie
umiestnenie žiaka,
b)
počtu účastí škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch.
(4)
Objem finančných prostriedkov za prvé miesto, druhé miesto, tretie miesto a za umiestnenie
v súťažiach, v ktorých sa nevyhodnocuje umiestnenie, a za účasť škôl v medzinárodných
projektoch alebo programoch určuje ministerstvo.
(5)
Ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam škôl, ktorým boli pridelené
finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov do 15. novembra príslušného kalendárneho
roka.
§ 4c
Financovanie havarijných situácií
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva v priebehu roka
na základe skutočnej potreby zriaďovateľovi štátnej školy, zriaďovateľovi štátnej
materskej školy a zriaďovateľovi štátneho školského zariadenia, ktorý o to požiada,
účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných
situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Žiadosť
predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského
úradu v priebehu roka. Havarijné situácie sú:
a)
udalosť, ktorou boli vážne ohrozené životy a zdravie osôb,
b)
udalosť, ktorou bola na majetku školy alebo majetku školského zariadenia spôsobená
škoda ohrozujúca jej prevádzku.
(2)
Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a)
podrobný popis vzniknutej havarijnej situácie a príčiny jej vzniku,
b)
predpokladané nevyhnutné náklady na odstránenie havarijnej situácie.
(3)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľom finančné prostriedky na riešenie havarijných situácií
najmä podľa
a)
charakteru havárie,
b)
miery možného ohrozenia životov a zdravia osôb alebo prevádzky,
c)
rozsahu vzniknutých škôd, či nebezpečenstva vzniku ďalších škôd.
(4)
Ministerstvo môže prideliť krajskému školskému úradu finančné prostriedky na kapitálové
výdavky a na bežné výdavky určené na zmiernenie dopadov havarijných situácií štátnych
škôl. Krajský školský úrad rozhodne o pridelení objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom
štátnych škôl v jeho územnej pôsobnosti podľa naliehavosti riešenia havarijnej situácie
a výšky prideleného objemu finančných prostriedkov. Objem finančných prostriedkov
pre krajský školský úrad na kalendárny rok na zmiernenie dopadov havarijných situácií
štátnych škôl určuje ministerstvo.
§ 4d
Financovanie rozvojových projektov
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa
štátnej školy o financovanie rozvojového projektu účelovo finančné prostriedky na
realizáciu predloženého rozvojového projektu. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu
prostredníctvom príslušného krajského školského úradu. Výzvy na podanie žiadosti o
financovanie rozvojového projektu zverejňuje ministerstvo na svojej internetovej stránke
v priebehu kalendárneho roka. Rozvojové projekty sú projekty zamerané najmä na rozvoj
výchovy a vzdelávania v oblasti
a)
informačných a komunikačných technológií,
b)
jazykových znalostí,
c)
modernizácie a obnovy kompenzačných pomôcok pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami,
d)
modernizácie a obnovy učebných pomôcok,
e)
športu,
f)
zdravého životného štýlu,
g)
životného prostredia,
h)
nákladov na vybavenie rozvíjania manuálnych zručností.
(2)
Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a)
cieľ projektu,
b)
charakteristiku projektu,
c)
časový harmonogram realizácie projektu,
d)
analýzu finančného zabezpečenia realizácie projektu.
(3)
Výška spoluúčasti zriaďovateľa alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb
na realizácii rozvojového projektu je najmenej 5 % z celkových nákladov na realizáciu
rozvojového projektu.
(4)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky na realizáciu
rozvojového projektu najmä podľa
a)
využitia rozvojového projektu vo výchove a vzdelávaní,
b)
využitia rozvojového projektu v mieste sídla štátnej školy, v územnej pôsobnosti
okresu alebo kraja.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 22b a 22c znejú:
„22b)
§ 8 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 29 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
§ 29 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
22c)
§ 2 písm. k) a q) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
23.
§ 5 a 6 vrátane nadpisov znejú:
㤠5
Financovanie štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení
(1)
Rozpis finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych
školských zariadení na kalendárny rok vychádza z objemov finančných prostriedkov určených
pre štátne materské školy a pre jednotlivé štátne školské zariadenia.
(2)
Objemy finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne materské školy a pre štátne
školské internáty23) sa určujú ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6.
(3)
Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne školské zariadenia
okrem školských internátov a zariadení školského stravovania23a) sa vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby,
a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z
rozsahu poskytovaných služieb.
(4)
Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre zariadenie školského
stravovania23b) sa vychádza z celkového počtu detí alebo žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti
krajského školského úradu, ktorým poskytuje školské zariadenie svoje služby.
(5)
Ministerstvo pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky podľa celkového
počtu detí alebo žiakov škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na úhradu nákladov
spojených so službami poskytovanými deťom alebo žiakom týchto škôl, ak sa služby poskytujú
a)
deťom štátnych materských škôl v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených obcou, samosprávnym krajom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou
spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
b)
žiakom základných škôl a základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami podľa osobitného predpisu23c) v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených samosprávnym krajom,
c)
žiakom škôl podľa osobitného predpisu23d) okrem písmen a) a b) v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených obcou, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou
právnickou osobou alebo fyzickou osobou.“.
§ 6
Financovanie cirkevných škôl
(1)
Pri financovaní cirkevných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa
postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d.
(2)
Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre cirkevné školy
na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci
rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods.
1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.
(3)
Zriaďovateľ cirkevnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa
§ 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy
o kúpe prenajatej veci a okrem reklamy.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa citácia „§ 5 a 7 zákona č. 279/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 117 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23a až 23d znejú:
„23a)
§ 117 a 139 zákona č. 245/2008 Z. z.
23b)
§ 139 zákona č. 245/2008 Z. z.
23c)
§ 27 ods. 2 písm. b), § 95 ods. 1 písm. b) a § 104 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2008
Z. z.
23d)
§ 27 ods. 2 písm. c), § 95 ods. 1 písm. c) až e) a § 104 ods. 1 písm. c) zákona č.
245/2008 Z. z.“.
24.
Za § 6 sa vkladajú § 6a a 6b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠6a
Financovanie súkromných škôl
(1)
Pri financovaní súkromných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa
postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d. Súkromným školám možno prideliť
finančné prostriedky na kapitálové výdavky len v rámci rozvojových projektov (§ 4d)
na obstaranie hnuteľného majetku.
(2)
Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre súkromné školy
na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci
rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods.
1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.
(3)
Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy objem finančných prostriedkov na
príslušný kalendárny rok, ak v priebehu kalendárneho roka v poslednej správe o výsledku
inšpekčnej činnosti Štátnou školskou inšpekciou23e)
a)
bolo zistené porušenie školských vzdelávacích programov, ktoré sa uplatňujú v porovnateľnom
druhu a type školy,
b)
bol zistený vyšší počet žiakov v triedach škôl,1) ako stanovuje osobitný právny predpis,23f)
c)
bola zistená odbornosť vyučovania jednotlivých predmetov v školách1) v rámci školských vzdelávacích programov menšia ako 70 %.
(4)
Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy normatívny príspevok na príslušný
kalendárny rok o 15 % (ďalej len „znížený normatívny príspevok“) za zistené nedostatky
podľa odseku 3 v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky
odstránené. Do počtu mesiacov sa započítavajú mesiace od mesiaca, ktorý nasleduje
po mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do mesiaca, v ktorom boli nedostatky
odstránené. Ak súkromná škola odstráni nedostatky v mesiaci, v ktorom boli nedostatky
zistené, do počtu mesiacov, počas ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľovi súkromnej
školy znížený normatívny príspevok, sa započíta jeden mesiac.
(5)
Ak súkromná škola neodstráni nedostatky podľa odseku 3 do konca kalendárneho roka,
ministerstvo postupuje pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľovi tejto
školy na nasledujúci kalendárny rok podľa odseku 4.
(6)
Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný zistené nedostatky v súkromnej škole podľa
odseku 3 písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského
úradu do piatich dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie. Odstránenie
zistených nedostatkov súkromnou školou je povinný zriaďovateľ súkromnej školy písomne
oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do piatich
dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie.
(7)
Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa
§ 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy
o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a okrem reklamy.
§ 6b
(1)
Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na kalendárny rok pozostáva z príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok a príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok.
(2)
Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok sa určí ako súčin 8-násobku objemu finančných prostriedkov
pripadajúceho na 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku, ktorý sa začal v predchádzajúcom kalendárnom roku. Príspevok na
výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok sa určí ako súčin 4-násobku objemu finančných prostriedkov pripadajúceho
na 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku, ktorý sa začína v bežnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci pre
počet detí použitý pri určovaní príspevku na výchovu a vzdelávanie je podľa § 7 ods.
4.
(3)
Krajský školský úrad
a)
oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte
zriaďovateľovi materskej školy2b) výšku príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 1 a určených podľa odseku 2; pre
výpočet príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok sa použije počet detí v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom
kalendárnom roku, nahlásený zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výška sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,
b)
oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi materskej školy2b) úpravu výšky príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 4 písm. a); úprava zodpovedá rozdielu
príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku
2 zo skutočných počtov detí v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa
§ 7 ods. 4 a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a príspevku na výchovu a vzdelávanie
pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku
2 z počtov detí nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku
a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,
c)
poskytuje zriaďovateľom materských škôl2b) finančné prostriedky z kapitoly ministerstva podľa odseku 1 v priebehu roka podľa
osobitného predpisu.22)
(4)
Zriaďovateľ materskej školy2b) do 30 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu
a)
podľa odseku 3 písm. a) rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé
materské školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,
b)
podľa odseku 3 písm. b) upraví finančné prostriedky na nový školský rok pre jednotlivé
materské školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23e až 23g znejú:
„23e)
§ 12 a 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23f)
§ 29 ods. 5, § 33 ods. 1, § 97 ods. 6, § 98 ods. 3, § 99 ods. 4 a § 100 ods. 8 zákona
č. 245/2008 Z. z.
23g)
§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.“.
25.
V § 7 ods. 1 druhej vete sa slová „do 15. mája“ nahrádzajú slovami „do 15. apríla“.
26.
V § 7 ods. 1 tretej vete sa slová „neštátnej školy“ nahrádzajú slovami „cirkevnej
školy a súkromnej školy“.
27.
V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová „neštátne školy“ nahrádzajú slovami „cirkevné školy
a súkromné školy“.
28.
V § 7 odsek 4 znie:
„(4)
Zriaďovatelia24a) škôl1) sú povinní oznámiť do 30. septembra kalendárneho roka príslušnému krajskému školskému
úradu počty detí alebo žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k
15. septembru začínajúceho školského roka a ďalšie údaje potrebné na rozpis finančných
prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy. Krajský školský úrad je povinný oznámiť
tieto údaje za zriaďovateľov24a) škôl1) a za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvu.
Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom
každoročne do 31. augusta.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 24a sa citácia „§ 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 19 ods. 2 písm. a), b), d)
a e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov“.
29.
V § 7 ods. 5 sa za slová „v štátnych školách“ vkladá čiarka a slová „a neštátnych
školách“ sa nahrádzajú slovami „cirkevných školách a súkromných školách“.
30.
V § 7 ods. 6 sa slová „podľa § 4 až 6“ nahrádzajú slovami „podľa § 4 až 6b“.
31.
V § 7 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.
32.
V § 7 ods. 7 sa slová „podľa § 4 ods. 12 až 16 a § 8a ods. 2“ nahrádzajú slovami
„podľa § 4a až 4d a § 8c“.
33.
V § 7 ods. 8 druhá a tretia veta znejú: „Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný
ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka školy, v ktorej sa
vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.1) Vzdelávacie poukazy vydávajú svojim žiakom školy1) najneskôr do 10. septembra príslušného kalendárneho roka a vzdelávacie poukazy prijímajú
školy a školské zariadenia, ktoré tvoria sústavu škôl a sústavu školských zariadení
podľa osobitného predpisu,24b) najneskôr do 25. septembra príslušného kalendárneho roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24b znie:
„24b)
§ 27 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
34.
V § 7 odsek 9 znie:
„(9)
Vláda nariadením ustanoví
a)
podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov vrátane spôsobu určovania normatívov
podľa § 4 ods. 1,
b)
hodnoty percentuálnych podielov podľa § 4 ods. 9,
c)
podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov a postup pri určovaní objemu finančných
prostriedkov podľa § 5 ods. 1 až 5,
d)
podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov podľa odseku 8 vrátane vymedzenia okruhu
aktivít škôl a školských zariadení vytvárajúcich záujmové vzdelávanie financovaných
prostredníctvom vzdelávacích poukazov,
e)
podrobnosti určovania garantovaného minima a jeho použitia pri prideľovaní finančných
prostriedkov zriaďovateľom podľa § 8a.“.
35.
§ 7 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
„(10)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva krajskému školskému
úradu finančné prostriedky na účel podľa § 3 ods. 2 písm. b) podľa naliehavosti riešenia
rekonštrukcie školských objektov alebo modernizácie škôl a školských zariadení v ich
zriaďovateľskej pôsobnosti. Objem finančných prostriedkov na kalendárny rok určí ministerstvo.
(11)
Finančné prostriedky pridelené školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti
krajského školského úradu podľa § 4 až 6b, § 7 ods. 8 a § 8c sa zabezpečujú v rámci
limitu výdavkov.“.
36.
V § 8 odsek 2 znie:
„(2)
Ministerstvo pri výkone dohľadu sleduje najmä prehľadnosť financovania a kontroluje
správnosť použitia metód a postupov pri financovaní štátnych škôl, cirkevných škôl,
súkromných škôl, štátnych školských zariadení a kontroluje správnosť použitia metód
a postupov pri financovaní materských škôl2b) podľa § 6b.“.
37.
V § 8a sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
38.
Za § 8a sa vkladajú § 8b a 8c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠8b
Sankcie
(1)
Ministerstvo uloží zriaďovateľovi
a)
za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov na kalendárny rok
pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 9 pokutu
od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
b)
za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov na nový školský rok
pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 10 pokutu
od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
c)
za neoznámenie výšky finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým štátnym školám
krajskému školskému úradu podľa § 4 ods. 11 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
d)
za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6 ods. 3 pokutu od
10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
e)
za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o porušení platných právnych predpisov
a za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o odstránení porušenia platných právnych
predpisov podľa § 6a ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
f)
za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6a ods. 7 pokutu od
10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
g)
za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. a) pokutu od 10 000 Sk do 100 000
Sk,
h)
za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
príspevku na výchovu a vzdelávanie na nový školský rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. b) pokutu od 10 000 Sk do 100 000
Sk,
i)
za nedodržanie lehoty určenej na predloženie správy o hospodárení krajskému školskému
úradu podľa § 7 ods. 1 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
j)
za nevypracovanie správy o hospodárení podľa § 7 ods. 2 a 3 pokutu od 10 000 Sk do
100 000 Sk,
k)
za poskytnutie nesprávnych údajov o počtoch žiakov a ďalších údajov podľa § 7 ods.
4 a za nedodržanie lehoty na ich predloženie podľa § 7 ods. 4 pokutu od 10 000 Sk
do 1 000 000 Sk,
l)
za nedodržanie lehoty na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
dohodovacieho konania na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
zriaďovateľa podľa § 8c ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk.
(2)
Ministerstvo pri určení pokuty prihliada na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia
povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie, ako aj na mieru zavinenia.
(3)
Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa uložila. Ministerstvo
môže uložiť pokutu aj opakovane, a to až do odstránenia nezákonného stavu.
(4)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(5)
Pokuta uložená podľa tohto zákona je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(6)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď ministerstvo zistilo porušenie povinností
podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
§ 8c
Dohodovacie konanie
(1)
V rozpočte ministerstva sa každoročne vyčleňuje v kapitole ministerstva rezerva,
ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto
zákona. Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť
upraviť v rámci rezervy objem pridelených finančných prostriedkov. Dohodovacím konaním
je úprava výšky pridelených finančných prostriedkov zriaďovateľovi podľa § 4 o objem
finančných prostriedkov pridelený najmä z dôvodu
a)
nedostatku finančných prostriedkov na osobné náklady a na prevádzkové náklady,
b)
nákladov súvisiacich s činnosťou predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej
maturitnej komisie a jej členov vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie
pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a jej členov vrátane odborníkov z praxe
podľa osobitného predpisu.25a).
(2)
Dohodovacie konanie sa začína na žiadosť zriaďovateľa. Žiadosť predkladá zriaďovateľ
ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v priebehu kalendárneho
roka.
(3)
Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä zdôvodnenie nedostatku
finančných prostriedkov poskytnutých školám, štátnym materským školám a štátnym školským
zariadeniam
a)
na osobné náklady,
b)
na prevádzkové náklady.
(4)
Žiadosť zriaďovateľa na úhradu nákladov pre zamestnancov podľa odseku 1 písm. b)
obsahuje najmä
a)
počet dní strávených zamestnancami na maturitných skúškach a záverečných skúškach,
b)
skutočné náklady zamestnancov na náhrady podľa osobitného predpisu25b) vynaložené počas konania maturitných skúšok a záverečných skúšok,
c)
počet odskúšaných žiakov zamestnancom počas konania maturitných skúšok a záverečných
skúšok.
(5)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi finančné prostriedky na kalendárny rok
a)
podľa odseku 1 písm. a) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe
údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 v závislosti od zvýšených osobných nákladov a
prevádzkových nákladov v priebehu kalendárneho roka a objemu finančných prostriedkov
vyčlenených na tento účel v rámci rezervy,
b)
podľa odseku 1 písm. b) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe
údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 a objemu finančných prostriedkov vyčlenených
na tento účel v rámci rezervy.
(6)
Zriaďovateľ do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku
1 rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé školy a školské zariadenia
vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
(7)
Podrobnosti prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom podľa odseku 1 písm.
b) ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:
„25a)
§ 90 ods. 7 až 11 zákona č. 245/2008 Z. z.
25b)
§ 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.“.
39.
V § 9 ods. 3 sa slovo „obciam“ nahrádza slovom „zriaďovateľom“.
40.
Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠9a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2008
Počas obdobia od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008
a)
krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi štátnej školy
úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti
na kalendárny rok; úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre štátne školy
v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa § 4 ods.
3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa
§ 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
zriaďovateľa určených podľa § 4 ods. 3 z očakávaných počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom
podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku,
b)
ministerstvo pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre štátne
školské zariadenia okrem zariadení podľa osobitného predpisu23) vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby,
a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z
rozsahu poskytovaných služieb,
c)
sa určujú objemy finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre školské zariadenia
podľa osobitného predpisu23) zriadené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou
osobou alebo fyzickou osobou ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6,
d)
vyčlení ministerstvo v kapitole ministerstva rezervu, ktorá je určená na prechodné
zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona; ministerstvo môže
v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť v odôvodnených prípadoch
upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných prostriedkov,
e)
pridelí ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa školy finančné prostriedky z rezervy
ministerstva na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,26) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní, podľa počtu žiakov školy
zo sociálne znevýhodneného prostredia; zriaďovateľ podáva žiadosť ministerstvu prostredníctvom
príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho
roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie:
„26)
§ 2 písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
41.
Poznámky pod čiarou k odkazom 15 až 19 znejú:
„15)
§ 26 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 19 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
§ 35 a 36 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 23 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 23 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Napríklad § 24 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 476 až 480
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
19)
§ 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej
národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona
č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001
Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z.,
zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona
č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003
Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z.,
zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona
č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007
Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z. a zákona č. 86/2008 Z. z.
sa mení takto:
§ 31 sa vypúšťa.
Čl. V
Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996
Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z.,
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z.
z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z.,
zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z. a zákona
č. 165/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
V § 11 ods. 6 sa slová „s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7“ nahrádzajú slovami
„ak tento zákon neustanovuje inak“.
2.
V § 13 ods. 10 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa
tieto slová: „to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.“.
3.
Za § 18h sa vkladá nový § 18i, ktorý znie:
㤠18i
Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve
štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej rok do siete podľa
osobitného predpisu,29) podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie,30) ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti
školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý
nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 29 a 30 znejú:
„29)
§ 15 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov.
30)
Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie 1784/1999/ES
(Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006), nariadenie Rady 1083/2006/ES z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho
rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie
1260/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006).“.
Čl. VI
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 107 ods. 4 až 6, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009, čl. I § 90 ods. 8 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 124, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011, a čl. III 18. bodu § 4 ods. 8, 23. bodu
§ 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, 24. bodu § 6a ods. 3 až 7, 38. bodu § 8b a 8c, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha k zákonu č. 245/2008 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 199, 6. 8. 1977).
2.
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania
s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.
20/zv.1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach
vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného
vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích
projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21. 5. 2016).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti
sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii,
ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre
oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva
mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených
na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v.
EÚ L 337, 20. 12. 2011).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom
postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území
členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv
pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343,
23. 12. 2011).
7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú
normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v.
EÚ L 180, 29. 6. 2013).
1)
§ 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad § 19 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 19 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov.
2a)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov.
2b)
Dohovor proti diskriminácii vo vzdelávaní (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 276/2024 Z. z.).
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.).
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.).
3a)
§ 211 Trestného zákona.
5)
Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na
tento Dohovor nadväzujúcich.
5a)
§ 28 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov.
6aa)
Zákon č. 61/2015 Z. z.
7)
§ 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
§ 16 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
9a)
Čl. 3 ods. 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla
2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie
na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014).
11)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane
fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým
sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119,
4. 5. 2016) v platnom znení.
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
12)
§ 79 zákona č. 18/2018 Z. z.
13)
§ 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 18/2018 Z. z.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.
14a)
§ 4ad zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona
č. 182/2017 Z. z.
14aa)
§ 4 ods. 1 zákona č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
14b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
15)
§ 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 475/2005 Z. z.
15a)
16)
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení
neskorších predpisov.
17)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove
a vzdelávaní.
Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z. z.).
Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z. z.).
17a)
§ 4 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z.
18)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z. z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť
na výkon zdravotníckeho povolania.
19)
§ 5 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20)
§ 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
21)
§ 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21a)
§ 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.
22)
§ 8 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 49, 50, 62 a 63 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
25)
§ 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 57 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26a)
Dohovor, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl (oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z.).
27)
§ 5 ods. 3 písm. d) a ods. 4 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28)
Napríklad zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z., zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
28a)
29)
§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30)
§ 5 ods. 13 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
32a)
Napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.
32aa)
§ 5 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32ab)
§ 45 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34)
§ 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34a)
§ 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
35)
§ 5 ods. 4 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36)
§ 5 ods. 4 písm. i) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37)
§ 8 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38)
§ 5 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39)
§ 5 ods. 4 písm. l) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších
predpisov.
44)
§ 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
45)
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
46)
§ 72 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
47)
§ 5 ods. 14 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
47aaa)
48)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov.
49)
§ 11 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
52)
§ 13 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
53)
§ 13 ods. 7 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
54)
§ 13 ods. 7 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57)
§ 20 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
58)
§ 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
60)
§ 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004
Z. z.
62)
Zákon č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
63)
§ 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
64)
Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
65)
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
68)
§ 37 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
70)
§ 37 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 12 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 12 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
71)
Zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
72)
§ 11 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
73)
§ 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74)
§ 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
75)
§ 27 a 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
76)
§ 3 ods. 1 a 10 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z. z.
77)
Napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
77a)
§ 81 zákona č. 36/2005 Z . z. v znení neskorších predpisov.
78)
§ 68 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
79)
§ 84a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 414/2021 Z. z.
79a)
§ 4 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky.
79aa)
§ 12 a 33 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
80a)
§ 17 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
80b)
Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 175/2015 Z. z.
80c)
80d)
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
81)
Napríklad zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 344/2007 Z. z., zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
82)
Zákon č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
83)
§ 2 písm. a) bod 3 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
89)
90a)
§ 24 ods. 1 a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
90aa)
91a)
91b)
91c)
§ 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti
sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
91d)
Zákon č. 219/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.
92)
Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 678/2006 Z. z.
93)
Napríklad zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z.
93a)
§ 31 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 5/2005 Z. z.
93aaa)
Zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
93aab)
Napríklad zákon č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
93b)
Zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
93c)
93d)
§ 115 a 380 Civilného mimosporového poriadku.
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
§ 3 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
§ 10 až 13 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
§ 3 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
§ 10 až 13 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
94)
Zákon č. 395/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
95)
§ 23a zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov.
95a)
§ 4 ods. 6 písm. m) a § 7a ods. 2 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.
95b)
§ 3 písm. n) zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
95c)
§ 4 zákona č. 544/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
95d)
§ 4 ods. 4 zákona č. 544/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
96)
