511/1992 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2004 do 14.04.2004

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História button-close
Dátum účinnostiNovela
1.Vyhlásené znenie
2.16.11.1992 - 31.12.1992
3.01.01.1993 - 07.02.1993
4.08.02.1993 - 31.07.199327/1993 Z. z.
5.01.08.1993 - 04.11.1993165/1993 Z. z.
6.05.11.1993 - 31.12.1993253/1993 Z. z., 254/1993 Z. z.
7.01.01.1994 - 19.07.1994253/1993 Z. z.
8.20.07.1994 - 31.07.1994172/1994 Z. z.
9.01.08.1994 - 30.09.1994187/1994 Z. z.
10.01.10.1994 - 29.12.1994249/1994 Z. z.
11.30.12.1994 - 31.12.1994367/1994 Z. z.
12.01.01.1995 - 29.03.1995374/1994 Z. z.
13.30.03.1995 - 31.03.199558/1995 Z. z.
14.01.04.1995 - 19.07.199558/1995 Z. z.
15.20.07.1995 - 31.12.1995146/1995 Z. z.
16.01.01.1996 - 31.12.1996304/1995 Z. z.
17.01.01.1997 - 31.01.1998386/1996 Z. z.
18.01.02.1998 - 31.08.199912/1998 Z. z.
19.01.09.1999 - 28.12.1999219/1999 Z. z.
20.29.12.1999 - 31.07.2000367/1999 Z. z.
21.01.08.2000 - 30.11.2001240/2000 Z. z.
22.01.12.2001 - 31.12.2001493/2001 Z. z., 493/2001 Z. z.
23.01.01.2002 - 25.01.2002493/2001 Z. z., 493/2001 Z. z.
24.26.01.2002 - 30.04.2002
25.01.05.2002 - 07.05.2002215/2002 Z. z.
26.08.05.2002 - 07.08.2002233/2002 Z. z.
27.08.08.2002 - 31.12.2002493/2001 Z. z.
28.01.01.2003 - 30.04.2003291/2002 Z. z., 526/2002 Z. z.
29.01.05.2003 - 31.12.2003114/2003 Z. z.
30.01.01.2004 - 14.04.2004609/2003 Z. z., 609/2003 Z. z.
31.15.04.2004 - 30.04.2004191/2004 Z. z.
32.01.05.2004 - 30.06.2004609/2003 Z. z., 609/2003 Z. z., 191/2004 Z. z., 215/2004 Z. z.
33.01.07.2004 - 31.07.2004350/2004 Z. z.
34.01.08.2004 - 29.09.2004443/2004 Z. z.
35.30.09.2004 - 31.12.2004523/2004 Z. z.
36.01.01.2005 - 28.02.2005679/2004 Z. z.
37.01.03.2005 - 30.06.200568/2005 Z. z.
38.01.07.2005 - 31.12.2005679/2004 Z. z.
39.01.01.2006 - 31.03.2006584/2005 Z. z., 534/2005 Z. z.
40.01.04.2006 - 31.08.2007122/2006 Z. z.
41.01.09.2007 - 30.09.2007215/2007 Z. z., 215/2007 Z. z.
42.01.10.2007 - 14.12.2008215/2007 Z. z., 358/2007 Z. z., 215/2007 Z. z.
43.15.12.2008 - 31.12.2008514/2008 Z. z.
44.01.01.2009 - 28.02.2009465/2008 Z. z., 289/2008 Z. z., 563/2008 Z. z.
45.01.03.2009 - 31.03.2009289/2008 Z. z.
46.01.04.2009 - 14.12.200983/2009 Z. z.
47.15.12.2009 - 31.12.2009466/2009 Z. z.
48.01.01.2010 - 28.02.2010504/2009 Z. z., 563/2009 Z. z.
49.01.03.2010 - 31.05.201052/2010 Z. z.
50.01.06.2010 - 29.12.2010136/2010 Z. z.
51.30.12.2010 - 30.04.2011494/2010 Z. z.
52.01.05.2011 - 31.12.2011133/2011 Z. z.
Obsah
button-close
PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1 Rozsah pôsobnosti
(1)
(2)
§ 1a Základné pojmy
a)
b)
1.
2.
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
§ 2 Základné zásady daňového konania
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 3 Miestna príslušnosť
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 4 Delegovanie
(1)
(2)
§ 5 Daňové subjekty
(1)
(2)
(3)
§ 6 Účastníci daňového konania a tretie osoby
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(4)
(5)
§ 7 Svedkovia
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 8 Spôsobilosť na daňové konanie
§ 9 Zastupovanie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 10 Vylúčenie zo zastupovania
(1)
(2)
§ 11 Zápisnica o ústnom pojednávaní
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 12 Úradný záznam
§ 13 Lehoty
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
§ 14 Miestne zisťovanie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 14a Zabezpečenie a prepadnutie tovaru a veci
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
(10)
(11)
§ 14b Povinnosti prevádzkovateľov trhovísk a trhových miest
§ 14c Zákaz predaja niektorých výrobkov na verejných priestranstvách
§ 15 Daňová kontrola
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
§ 15a Predbežné opatrenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 15b Opakovaná kontrola
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
a)
b)
c)
§ 15c
§ 16 Dožiadanie
(1)
(2)
§ 17 Doručovanie
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 17a Doručovanie elektronickými prostriedkami
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 18 Doručovanie do zahraničia
(1)
(2)
§ 19 Doručenie verejnou vyhláškou
(1)
(2)
§ 20 Začatie konania
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 21 Postúpenie
(1)
(2)
(3)
§ 22 Nazeranie do spisov
(1)
(2)
(3)
Daňové tajomstvo
§ 23
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
r)
s)
t)
u)
v)
w)
x)
y)
z)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
§ 23a
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
§ 23b Poskytovanie údajov
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
a)
b)
c)
d)
(13)
(14)
a)
b)
c)
d)
e)
(15)
(16)
(17)
§ 24 Vylúčenie zamestnancov správcu dane
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 25 Zastavenie daňového konania
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
§ 25a Prerušenie konania
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 26 Predbežná otázka
(1)
(2)
§ 27 Predvolanie a predvedenie
(1)
(2)
(3)
§ 28 Náklady daňového konania
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
§ 29 Dokazovanie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 30 Rozhodnutie
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 30a Lehoty na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
DRUHÁ ČASŤ PRÍPRAVNÉ KONANIE
§ 31 Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
§ 32 Súčinnosť tretích osôb
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 33 Postup pri ukončení činnosti
(1)
(2)
(3)
§ 34 Vyhľadávacia činnosť
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 35 Správne delikty
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
§ 35a Blokové konanie
(1)
(2)
§ 35b Sankčný úrok
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 36 Pozastavenie činnosti
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 37 Záznamová povinnosť
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
TRETIA ČASŤ VYRUBOVACIE KONANIE
§ 38 Daňové priznanie a hlásenie
(1)
(2)
(3)
§ 39 Opravné a dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 41 Vytýkacie konanie
(1)
(2)
§ 42 Určenie dane správcom dane
§ 43 Zákaz prenosu daňovej povinnosti
§ 44 Vyrubenie dane a jej rozdielu dane
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
1.
2.
3.
b)
1.
2.
3.
(7)
(8)
a)
b)
c)
§ 45 Zánik práva vyrubiť daň
(1)
(2)
(3)
ŠTVRTÁ ČASŤ RIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
§ 46 Odvolanie
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 47 Postup správcu dane
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
a)
b)
c)
(6)
§ 48 Postup odvolacieho orgánu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 49 Sťažnosť
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 50 Námietka a reklamácia
(1)
(2)
(3)
(4)
PIATA ČASŤ MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
§ 51 Obnova konania
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 52 Postup pri obnove konania
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 53 Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 54 Opravy zrejmých omylov a nesprávností
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
ŠIESTA ČASŤ PLATENIE DANÍ
§ 56 Základné pojmy
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 58 Spôsob platenia dane a použitie platieb
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
1.
2.
3.
4.
c)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(8)
§ 58a Výzva
(1)
(2)
§ 59 Odklad platenia a povolenie splátok
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
§ 60 Deň platby
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 61 Evidencia daní
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 63 Daňové preplatky a úrok
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 63a Započítanie daňových pohľadávok
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 64 Odpustenie daňového nedoplatku
(1)
(2)
(3)
§ 65 Odpísanie daňového nedoplatku pre nevymožiteľnosť
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 65a Odpísanie daňovej pohľadávky v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
§ 65b Postúpenie daňovej pohľadávky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 65c
§ 66 Preddavky
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
§ 68 Vyberanie dane zrážkou
§ 69 Premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok
(1)
(2)
(3)
§ 70 Zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
Záložné právo
§ 71
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 71a
(1)
(2)
SIEDMA ČASŤ DAŇOVÉ EXEKUČNÉ KONANIE
§ 73 Základné ustanovenia
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 74 Exekučný titul
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 75 Začatie daňového exekučného konania
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(3)
(4)
(5)
§ 76 Daňová exekučná výzva
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
§ 77 Daňový exekučný príkaz
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(3)
(4)
§ 77a Oprava daňového exekučného príkazu
§ 78 Daňová exekúcia
§ 79 Odloženie daňovej exekúcie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 80 Zastavenie daňového exekučného konania
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
§ 81 Doručovanie rozhodnutia
§ 82 Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
§ 82a
(1)
(2)
(3)
(4)
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy
§ 82b
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
§ 82c
(1)
(2)
(3)
§ 82d
(1)
(2)
(3)
(4)
Zmena platiteľa mzdy
§ 82e
(1)
(2)
(3)
§ 82f
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 82g Niekoľko platiteľov mzdy
(1)
(2)
§ 82h Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov
(1)
(2)
(3)
(4)
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky
§ 83
a)
b)
c)
§ 83a Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 83b Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii
(1)
(2)
§ 83c Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
§ 83d Daňová exekúcia postihnutím iných majetkových práv
Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí
§ 84
§ 84a
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
(7)
§ 84b Súpis hnuteľných vecí
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(4)
(5)
(6)
§ 84c Uschovanie spísaných hnuteľných vecí
§ 84d Hnuteľné veci nepodliehajúce výkonu daňovej exekúcie
§ 84e Veci vylúčené z daňovej exekúcie
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(3)
§ 84f Predaj hnuteľných vecí na dražbe
§ 84g Určenie ceny hnuteľných vecí
(1)
(2)
(3)
Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí
§ 84h
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
§ 84i
(1)
(2)
§ 84j Účastníci dražby
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
§ 84k Priebeh dražby hnuteľných vecí
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
§ 84l Opätovná dražba
(1)
(2)
§ 84m Predaj na základe ponuky
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 84n Priamy predaj hnuteľných vecí
(1)
(2)
Daňová exekúcia odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju
§ 85
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 85a
(1)
(2)
(3)
§ 86 Daňová exekúcia predajom cenných papierov
(1)
(2)
(3)
(4)
Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti
§ 87
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 87a
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
Dražobná vyhláška
§ 87b
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
§ 87c
(1)
(2)
(3)
§ 87d Účastníci dražby
(1)
(2)
§ 87e Individuálna prezenčná listina
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
§ 87f Určenie dražobnej zábezpeky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 87g Zrušenie dražby
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
Priebeh dražby nehnuteľnosti
§ 87h
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 87i
(1)
(2)
Rozhodnutie o udelení príklepu
§ 87j
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 87k
(1)
(2)
§ 87l
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 87m Opakovaná dražba, opätovná dražba a prechod vlastníckeho práva na základe ponuky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 87n Účastníci opakovanej dražby, opätovnej dražby a prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
§ 87o
(1)
(2)
§ 88 Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
§ 89 Daňová exekúcia postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
(6)
(7)
Exekučné náklady a hotové výdavky
§ 90
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 91
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
c)
(3)
§ 92 Daňový exekučný účet
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
§ 93 Vrátenie dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie výťažku
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 94 Ochrana zamestnanca správcu dane
ÔSMA ČASŤ OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONKURZNÉ KONANIE A VYROVNACIE KONANIE
§ 95 Prihlasovanie daňových pohľadávok
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 95a Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
DEVIATA ČASŤ SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 96
Čl. XII
(5)
Čl. XX
4.
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:511/1992 Zb.
Názov:Zákon Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:30.09.1992
Dátum vyhlásenia:16.11.1992
Dátum účinnosti od:01.01.2004
Dátum účinnosti do:14.04.2004
Autor:Slovenská národná rada
Právna oblasť:
  • Správa daní
  • Správa poplatkov
Nachádza sa v čiastke:

102/1992

639/1992 Zb. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o výpočte preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov na mesačné obdobie
102/1993 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o majetku, ktorý sa neuvádza v majetkovom priznaní
117/1993 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o kontrole výroby a obehu liehu
145/1993 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podmienkach oslobodenia daňových subjektov od dane z príjmov
55/1994 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou
59/1995 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou
353/1996 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 59/1995 Z. z.
192/1998 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podmienkach oslobodenia novovzniknutých daňových subjektov od dane z príjmov právnických osôb
362/1999 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 102/1993 Z. z. o majetku, ktorý sa neuvádza v majetkovom priznaní
495/2001 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o členení majetku na účely podania majetkového priznania
735/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov
450/2005 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani
418/2006 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností
679/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov
22/2007 Z. z. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov
424/2007 Z. z. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty
633/2007 Z. z. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov
371/2008 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov
64/2009 Z. z. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2008 č. MF/025737/2008-72, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov

372/1990 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch
84/1991 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o daňových orgánoch

27/1993 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu
165/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 596/1992 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 618/1992 Zb. Colný zákon
253/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1992 Zb. o spotrebných daniach v znení neskorších predpisov
254/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o úzmených finančných orgánoch
172/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 65/1994 Z. z.
187/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
249/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov
367/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
374/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov
58/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov
146/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
304/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov
386/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov
12/1998 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov
219/1999 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony
367/1999 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
240/2000 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
493/2001 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov
215/2002 Z. z. Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov
233/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
291/2002 Z. z. Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov
526/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
114/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
609/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony
191/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony
215/2004 Z. z. Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov
350/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
443/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
523/2004 Z. z. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
679/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
68/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
534/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
584/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
122/2006 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
215/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
358/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
289/2008 Z. z. Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
465/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike
514/2008 Z. z. Zákon o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
563/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
83/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
466/2009 Z. z. Zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov
504/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
563/2009 Z. z. Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
52/2010 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
136/2010 Z. z. Zákon o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
494/2010 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
133/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

563/2009 Z. z. Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
511
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 30. septembra 1992
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Rozsah pôsobnosti
(1)
Tento zákon upravuje správu daní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce, vykonávanú správcami dane.
(2)
Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný zákon1) neustanovuje inak.
§ 1a
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
daňou daň podľa osobitných zákonov1) vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane,
b)
správcom dane
1.
daňový úrad1a) a obec,
2.
colný úrad podľa osobitného zákona,1b)
c)
správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov1a) podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,1)
d)
daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,
e)
daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane, ktorá je priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane,
f)
daňovým nedoplatkom suma dane, ktorá nebola zaplatená v lehote alebo vo výške podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,1)
g)
daňovým dlžníkom osoba, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť daň, odviesť vybranú alebo zrazenú daň a túto povinnosť nesplnila v lehote alebo vo výške podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,1)
h)
daňovým exekučným konaním konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky (§ 90),
i)
orgánom najbližšie nadriadeným správcom dane podľa písmena b) prvého bodu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“) a správcovi dane podľa písmena b) druhého bodu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky1c) (ďalej len „colné riaditeľstvo“),
j)
zamestnancom správcu dane zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je daňové riaditeľstvo,1a) colné riaditeľstvo1c) alebo obec.
§ 2
Základné zásady daňového konania
(1)
V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(2)
Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(3)
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
(4)
Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.
(5)
Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(6)
Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
(7)
Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.
(8)
Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
§ 3
Miestna príslušnosť
(1)
Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom,2) inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.3)
(2)
U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom sa tu obvykle zdržuje, sa miestna príslušnosť riadi miestom, kde sa táto osoba obvykle zdržuje po prevažnú dobu, t. j. v ktorom sa zdržuje najviac dní v roku. U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ani sa tu obvykle nezdržuje, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.
(3)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom, kde má daňový subjekt stálu prevádzkareň, alebo miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva hlavnú časť svojej činnosti, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia, prípadne miestom, v ktorom sa nachádza na území Slovenskej republiky prevažná časť jeho nehnuteľného majetku.
(4)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad Bratislava I., ak ide o daň, na správu ktorej sú príslušné daňové úrady.
(5)
Ak vznikne daňová povinnosť okamihom prechodu štátnej hranice,4) riadi sa miestna príslušnosť miestom prechodu štátnej hranice.
(6)
Pri poplatkoch sa riadi miestna príslušnosť správcu dane podľa osobitných predpisov.
(7)
Pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Tento správca dane je povinný nahlásiť vyrubenie, prípadne ďalšie potrebné údaje správcovi dane miestne príslušnému podľa odsekov 1 až 4.
(8)
Pri dani z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode má sídlo organizačná jednotka, v ktorej platiteľ dane vykonáva výpočet mzdy, zostavuje a vedie mzdové listy, mzdu vypláca alebo pripisuje k dobru. Táto organizačná jednotka má rovnaké oprávnenia a povinnosti podľa tohto zákona ako platiteľ dane.
(9)
Pri daniach vyberaných zrážkou z príjmov, ktorú vykonáva banka alebo pobočka zahraničnej banky (ďalej len „banka") a poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne (ďalej len „poisťovňa") a na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane4a), je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode má sídlo banka, poisťovňa alebo ich pobočka, ak má k dispozícii všetky potrebné doklady na kontrolu správnosti vykonávanej zrážky.
(10)
Na určenie miestnej príslušnosti pri dani
a)
z nehnuteľností vyrubovanej na zdaňovacie obdobie je rozhodujúci stav k prvému dňu zdaňovacieho obdobia,
b)
vyberanej zrážkou je rozhodujúci stav v čase vykonania zrážky.
(11)
Ak je miestne príslušných niekoľko správcov dane, konanie vykoná ten z nich, ktorý ho začal ako prvý, ak sa príslušní správcovia nedohodnú inak. Spory o miestnu príslušnosť medzi daňovými úradmi, ako aj medzi colnými úradmi rozhoduje orgán im najbližšie nadriadený; spory medzi daňovým úradom a colným úradom rozhoduje Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(12)
Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu. K tomuto výpisu sa doklady nepripájajú. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15 ods. 13). Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, oznámi doterajší správca dane osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu v banke. Už zaplatené preddavky a splátky dane sa novému správcovi neprevádzajú.
(13)
Každý správca dane je v obvode svojej územnej pôsobnosti príslušný vykonať miestne zisťovanie podľa § 14 a vykonať úkony súvisiace so zabezpečením a prepadnutím tovaru a veci (§ 14a), a to i bez delegovania (§ 4).
(14)
Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa tohto alebo osobitného zákona, určí ju ministerstvo.
§ 4
Delegovanie
(1)
Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže orgán najbližšie nadriadený správcovi dane delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane vo svojom územnom obvode, ak považuje takýto návrh za opodstatnený.
(2)
Rozhodnutie o delegovaní oznámi daňovému subjektu orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 5
Daňové subjekty
(1)
Daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona,1b) poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.
(2)
Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.
(3)
Platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
§ 6
Účastníci daňového konania a tretie osoby
(1)
Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty.
(2)
Na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich správca dane na daňové konanie prizve; tieto osoby majú postavenie účastníka konania.
(3)
Tretími osobami sú
a)
svedkovia,
b)
osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní,
c)
znalci, audítori a tlmočníci,
d)
ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania,
e)
správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia, zástupcovia správcu alebo vyrovnávací správcovia,
f)
štátne orgány a obce,
g)
ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
(4)
Tretie osoby majú práva a povinnosti účastníkov konania, ak tak ustanovuje tento zákon. Účastníci daňového konania a tretie osoby sú povinné na požiadanie správcu dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu.
(5)
Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona prešla za daňového dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu14c) záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka (§ 73 ods. 7).
§ 7
Svedkovia
(1)
Každý je povinný vypovedať v daňovom konaní ako svedok o dôležitých okolnostiach, týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať. Výpoveď môže byť podaná písomne alebo ústne. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal ako svedok.
(2)
Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Blízkou osobou je pre účely tohto zákona manžel, druh, príbuzný v priamom rade a jeho manžel, súrodenec a jeho manžel, osvojiteľ a osvojenec a ich potomkovia a ich manželia.
(3)
Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach tvoriacich štátne tajomstvo,5) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.
(4)
Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.5a)
§ 8
Spôsobilosť na daňové konanie
Účastník daňového konania môže konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
§ 9
Zastupovanie
(1)
Fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom.6) Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví pre daňové konanie správca dane zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.
(2)
Správca dane môže ustanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v zahraničí, ako aj tomu, kto nemôže v daňovom konaní vystupovať osobne najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu v zahraničí a dlhodobej chorobe a nezvolil si žiadneho zástupcu.
(3)
Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.
(4)
Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane rokoval v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.
(5)
Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. Správca dane o tom vyrozumie zástupcu daňového subjektu.
(6)
Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, prípadne sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu pre účely daňového konania. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane sám a vyrozumie o tom všetky príslušné daňové subjekty.
§ 10
Vylúčenie zo zastupovania
(1)
Správca dane je oprávnený nepripustiť v daňovom konaní alebo z daňového konania vylúčiť zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov v daňových veciach; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca, advokát alebo komerčný právnik.
(2)
Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt u jedného správcu dane, ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca, advokát alebo komerčný právnik alebo ak ide o spoločného zástupcu.
§ 11
Zápisnica o ústnom pojednávaní
(1)
O ústnom pojednávaní v daňovom konaní spíše správca dane zápisnicu.
(2)
Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä, kto, kde a kedy daňové konanie vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu konania, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie dokladov a iných listín odovzdaných pri pojednávaní alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak nahradzuje zápisnica podanie, musí mať jeho náležitosti.
(3)
Súčasťou zápisnice sú i opatrenia prijaté pri ústnom pojednávaní o veci, vrátane záverov prijatých pri pojednávaní.
(4)
Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov správcu dane. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5)
Odpis zápisnice vydá správca dane daňovému subjektu, s ktorým ústne pojednával, ak si tak výslovne hneď po začatí ústneho pojednávania žiada.
(6)
Správca dane opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. Rozhoduje o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno samostatne odvolať.
§ 12
Úradný záznam
Úradný záznam zachytáva rôzne ústne podania, oznámenia, poznámky, obsah telefonických hovorov, odkazy na iné spisové materiály, výpisy z vlastných alebo cudzích záznamov a ďalšie skutočnosti vzťahujúce sa na vec a zistené správcom dane. Úradný záznam podpíše zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname tiež odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahuje primerane § 11.
§ 13
Lehoty
(1)
Ak nie je lehota pre niektorý úkon v daňovom konaní určená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí primeranú lehotu správca dane. Zároveň upozorní na právne dôsledky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako 8 dní možno určiť len celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony.
(2)
Z dôležitých dôvodov môžu účastníci daňového konania pred uplynutím lehoty požiadať správcu dane o jej predĺženie.
(3)
Pri žiadosti o predĺženie lehoty, ak nejde o lehotu ustanovenú zákonom, môže správca dane lehotu predĺžiť. Správca dane však nemôže predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú sa žiada.
(4)
Ak správca dane nerozhodne o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 15 dní od jej obdržania, považuje sa lehota za predĺženú.
(5)
Ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti, môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník daňového konania požiada najneskôr do tridsiatich dní odo dňa, kedy odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.
(6)
Lehotu nemožno predĺžiť a ani odpustiť jej zmeškanie, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.
(7)
Proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty alebo o odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustný opravný prostriedok.
(8)
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
(9)
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca.
(10)
Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
(11)
Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku5b) (ďalej len „pošta") alebo prijaté elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom6aa) na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre colné úrady, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec.
(12)
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§ 14
Miestne zisťovanie
(1)
Správca dane je oprávnený na účely správy daní vykonávať miestne zisťovanie. Na vykonanie miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom.
(2)
Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta, vrátane dopravných prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám na technických nosičoch dát a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má tiež, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie.
(3)
Zamestnanec správcu dane má právo urobiť alebo si vyžiadať výpis alebo kópiu z účtovných písomností, záznamu alebo informácií na technických nosičoch dát na náklady daňových subjektov.
(4)
Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska, na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom, prípadne iným osobným dokladom a oprávnenie na podnikanie. Cudzí štátny príslušník preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo cestovným pasom.
(5)
Daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.
(6)
Daňový subjekt, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinný zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady a iné veci mimo svojho priestoru. Na tento postup sa vzťahuje § 15 ods. 9.
(7)
O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane podľa povahy zisťovania zápisnicu alebo úradný záznam. Ak pritom zabezpečí veci podľa § 14a, odovzdá odpis zápisnice osobe, ktorej veci zabezpečil.
(8)
Ustanovenia o miestnom zisťovaní sa vzťahujú rovnako aj na daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo a ich zamestnancov.
§ 14a
Zabezpečenie a prepadnutie tovaru a veci
(1)
Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36.
(2)
Správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(3)
Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
(4)
Podľa odseku 1 sa postupuje aj v prípade, ak dopravca6f) neposkytne na požiadanie zamestnanca správcu dane doklady jednoznačne preukazujúce skutočnosti uvedené v odseku 1. Správca dane môže zabezpečiť prepravovaný tovar a veci vrátane dopravného prostriedku, ktorého je dopravca vlastníkom. Pri zabezpečení veci a dopravného prostriedku sa postupuje primerane podľa odsekov 2 a 3 a § 36. V prípade nepreukázania skutočností uvedených v odseku 1 v určenej lehote dopravný prostriedok vrátane prepravovaného tovaru a veci prepadá v prospech štátu.
(5)
Ak dopravca nie je vlastníkom zabezpečeného dopravného prostriedku, zaplatí pokutu vo výške 50 % hodnoty6a) prepravovaného tovaru alebo veci.
(6)
Prepadnutý tovar, vec a dopravný prostriedok sa ocenia cenou obvyklou podľa osobitného predpisu6b).
(7)
Správca dane je oprávnený prepadnutý tovar, veci a dopravný prostriedok predať v dražbe6c). Ak je prepadnutý tovar alebo vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takýto tovar alebo vec predať v komisionálnom predaji; hodnota tovaru a veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 1 000 Sk.
(8)
Zabezpečený tovar a veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca dane predať ihneď.
(9)
Výťažok z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru a veci sa použije na
a)
náklady spojené so zabezpečením tovaru a veci,
b)
úhradu daní podľa § 58 ods. 7,
c)
úhradu daňových nedoplatkov z neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí.
(10)
Zvyšok výťažku z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru a veci po použití podľa odseku 9 pripadne štátu.
(11)
Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutého tovaru alebo veci (majetku štátu), ktoré nemožno predať, a vymenuje trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie takéhoto tovaru alebo veci. Náklady spojené so skladovaním a zničením prepadnutého tovaru alebo veci uhrádza fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prepadnutý tovar alebo vec predávala,6g) prepravovala alebo skladovala; o zničení tohto tovaru alebo veci spíše komisia zápisnicu, ktorej kópiu pošle do pätnástich dní orgánu najbližšie nadriadenému správcovi dane.
§ 14b
Povinnosti prevádzkovateľov trhovísk a trhových miest
Prevádzkovatelia trhovísk a trhových miest sú povinní zabezpečiť, aby na uvedených miestach predávali len osoby, ktoré majú oprávnenie na podnikateľskú činnosť9) alebo inú zárobkovú činnosť10) a vedia preukázať spôsob nadobudnutia tovaru a veci alebo ich pôvod. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na predaj na trhových miestach pre osoby, ktoré predávajú vlastný použitý tovar a veci a vlastné poľnohospodárske produkty.
§ 14c
Zákaz predaja niektorých výrobkov na verejných priestranstvách
Na verejných priestranstvách6d) sa zakazuje predávať tabakové výrobky a alkoholické nápoje6e).
§ 15
Daňová kontrola
(1)
Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na účel zistenia oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona.6eb)
(2)
Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o takomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10 až 13 s výnimkou odseku 11 písm. g) a h); v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil.
(3)
Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo, ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v oznámení o výkone daňovej kontroly podľa odseku 2, je správca dane oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.
(4)
V deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o jej začatí. Na zápisnicu o začatí daňovej kontroly sa obdobne vzťahujú ustanovenia § 11. Zápisnica o začatí daňovej kontroly tvorí prílohu k protokolu o daňovej kontrole.
(5)
Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a)
na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
b)
byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
d)
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní,
e)
vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
f)
nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
(6)
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a)
umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b)
zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c)
poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d)
predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov v písomnej forme alebo v technickej forme6ed), ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e)
predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia,
f)
umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g)
zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).
(7)
Ustanovenia odseku 6 písm. a), c), d), e) a g) sa vzťahujú na fyzickú osobu, ktorá nepodniká, ak dosahuje príjmy podľa osobitného zákona.6ec)
(8)
Kontrolovaný daňový subjekt môže uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(9)
Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6 písm. g) potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní odvolací orgán (§ 48 ods. 1). O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt.
(10)
O výsledku zistenia vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol o daňovej kontrole, ktorý doručí podľa § 17 kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na jeho vyjadrenie a prerokovanie protokolu o daňovej kontrole; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu o daňovej kontrole, pričom prerokovanie protokolu o daňovej kontrole sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu o daňovej kontrole najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Ak sa daňový subjekt zo závažných dôvodov v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť prerokovania protokolu o daňovej kontrole, je povinný si na tento účel určiť zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu protokol o daňovej kontrole opraviť alebo vyhotoviť dodatok k tomuto protokolu najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
(11)
Protokol o daňovej kontrole musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
číslo konania,
c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu,
d)
predmet daňovej kontroly a kontrolované obdobie,
e)
meno zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
f)
miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g)
súpis kontrolovaných dokladov,
h)
preukázané kontrolné zistenia,
i)
dátum vypracovania protokolu o daňovej kontrole,
j)
dátum prerokovania protokolu o daňovej kontrole,
k)
vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
l)
vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.
(12)
Po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu je dňom jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol o daňovej kontrole podpísať alebo prevziať alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu o daňovej kontrole v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu o daňovej kontrole deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
(13)
Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu o daňovej kontrole sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2).
(14)
Správca dane vykoná na žiadosť súdu daňovú kontrolu u daňového subjektu v súvislosti s konkurzným konaním a vyrovnacím konaním do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti súdu. Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie, do 60 dní od vyhlásenia konkurzu alebo od povolenia vyrovnania. Na vykonanie týchto daňových kontrol sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 druhá a tretia veta. Protokol z daňovej kontroly okrem náležitostí podľa odseku 11 musí obsahovať vyčíslenie rozdielu dane. Protokol z daňovej kontroly vykonanej na požiadanie súdu správca dane doručí súdu.
(15)
Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na účel zistenia oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,6eb) na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 druhej vety a odseku 14. O výsledku tejto kontroly vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly.
(16)
Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.1a)
(17)
Ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.
§ 15a
Predbežné opatrenia
(1)
Správca dane môže počas daňovej kontroly v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jej účelu uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel.
(2)
Správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly vyrubí daň alebo jej rozdiel, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 63 alebo dňom vzniku záložného práva (§ 71); o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
(3)
Odvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je prípustné.
(4)
Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné.
(5)
Predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa osobitného predpisu.6ga)
§ 15b
Opakovaná kontrola
(1)
Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,
a)
ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,
b)
ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona,6eb)
c)
na podnet ministerstva alebo odvolacieho orgánu.
(2)
Opakovanú daňovú kontrolu v prípadoch podľa odseku 1 písm. a) a b) možno začať v lehote, v ktorej môže byť podané dodatočné daňové priznanie, alebo v lehote, v ktorej môže byť vrátená daň podľa osobitných predpisov.6eb) Na opakovanú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.
(3)
Opakovanou daňovou kontrolou nie je
a)
preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch,
b)
daňová kontrola u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie alebo na základe žiadosti súdu (§ 15 ods. 14),
c)
daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.6h)
§ 15c
Ustanovenia § 15 až 15b sa rovnako vzťahujú aj na daňovú kontrolu u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, ak neskončí prevádzkovanie svojho podnikania.
§ 16
Dožiadanie
(1)
Miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov v daňovom konaní iného vecne príslušného správcu dane, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.
(2)
Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený v § 3 ods. 11.
§ 17
Doručovanie
(1)
Správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami.
(2)
Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti,
a)
o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b)
ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,
c)
ak tak určí správca dane.
(3)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4)
Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, kedy bolo prijatie odmietnuté; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.
(5)
Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.
(6)
Ak sa daňový subjekt zdržiava v zahraničí, je povinný mať zástupcu na doručovanie písomností, ktorého oznámi správcovi dane.
(7)
Písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú zamestnancom oprávneným pre tohto adresáta prijímať písomnosti. Ak nie sú, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za adresáta konať; ostatné písomnosti ktorémukoľvek jeho zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme. Rovnako sa postupuje, ak adresát ustanovil na pošte osobu na prijímanie zásielok. Ak takéto osoby nie sú ustanovené, postupuje sa podľa odseku 3.
(8)
Písomnosti určené daňovému poradcovi, advokátovi alebo komerčnému právnikovi môžu byť doručované tiež ich zamestnancom, ktorí ním boli poverení na prijímanie písomností.
(9)
Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk právnickej osobe na adresu jej sídla, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej a oznamovacej povinnosti alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci (§ 31) alebo podľa osobitného zákona1b), písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, o tom nedozvie.
(10)
Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu trvalého pobytu alebo jej miesta podnikania, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej a oznamovacej povinnosti, ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci (§ 31), písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie.
(11)
Doručenie osobám uvedeným v odsekoch 4 až 8 sa považuje za doručenie adresátovi.
§ 17a
Doručovanie elektronickými prostriedkami
(1)
Správca dane je oprávnený doručovať písomnosti aj elektronickými prostriedkami za podmienok podľa tohto zákona a osobitného predpisu.6aa)
(2)
Ak daňový subjekt chce, aby mu správca dane doručoval písomnosti elektronickými prostriedkami, je povinný elektronicky správcovi dane oznámiť všetky údaje potrebné na takéto doručovanie, a to najmä meno a priezvisko fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, obchodné meno alebo názov právnickej osoby, daňové identifikačné číslo a jej sídlo. Takéto oznámenie musí byť podané podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke daňového riaditeľstva, internetovej stránke colného riaditeľstva a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
(3)
Písomnosť doručovaná elektronickými prostriedkami sa považuje za doručenú v deň, keď správca dane prijme potvrdenie od daňového subjektu o jej prevzatí podpísané zaručeným elektronickým podpisom.6aa) Takéto doručenie sa považuje za doručenie do vlastných rúk.
(4)
Ak daňový subjekt nepotvrdí prijatie písomnosti podľa odseku 3 do troch pracovných dní odo dňa odoslania písomnosti elektronickými prostriedkami, písomnosť sa považuje za nedoručenú. V takom prípade správca dane doručí písomnosť daňovému subjektu na adresu na doručovanie poštou (§ 17).
§ 18
Doručovanie do zahraničia
(1)
Adresátovi, ktorý sa zdržuje v zahraničí a jeho pobyt je známy, sa doručujú úradné písomnosti priamo. Ak treba doručiť úradnú písomnosť do vlastných rúk adresáta, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku.
(2)
Ak sa adresát zdržuje v zahraničí a jeho pobyt nie je známy, doručujú sa úradné písomnosti zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi (§ 9 ods. 1).
§ 19
Doručenie verejnou vyhláškou
(1)
Ak nie je správcovi dane známy pobyt adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou.
(2)
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa vyvesí po dobu pätnástich dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o uložení písomnosti sa vyvesí v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená, v mieste jeho posledného pobytu. Vyvesenie verejnej vyhlášky zabezpečí na dožiadanie príslušného správcu dane obec, ktorá tiež potvrdí dobu vyvesenia.
§ 20
Začatie konania
(1)
Konanie je začaté dňom, kedy podanie daňového subjektu došlo príslušnému správcovi dane, alebo dňom, kedy správca dane alebo iné osoby, ktoré na to zákon ustanovil, vykonali voči daňovému subjektu prvý úkon v daňovom konaní.
(2)
Daňové subjekty podávajú príslušnému správcovi dane priznania alebo hlásenia spôsobom podľa § 38 a plnia registračnú a oznamovaciu povinnosť podľa § 31, ak tento zákon alebo osobitný zákon4) neustanovuje inak.
(3)
Iné podania v daňových veciach možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo iným vhodným spôsobom, ak daňové predpisy výslovne neustanovujú, že majú byť vykonané písomne.
(4)
Podanie urobené telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom,6aa) treba doručiť aj v písomnej forme, a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.
(5)
Pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je nesprávne označené. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje.
(6)
Podanie sa predkladá u miestne príslušného správcu dane a na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené.
(7)
Podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom6aa) sa prijíma na adresu elektronickej podateľne správcu dane. Adresu elektronickej podateľne zverejní správca dane na mieste obvyklom na oznamovanie informácií.
(8)
Na podania daňových subjektov urobené elektronickými prostriedkami, adresované správcovi dane, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 17a.
(9)
Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.
(10)
Ak bude podanie opravené v určenej lehote, hľadí sa naň tak, akoby bolo predložené bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak bude opravené podanie predložené až po uplynutí určenej lehoty, považuje sa za podané dňom, kedy bolo podané po oprave. Ak sa výzve správcu dane nevyhovie, hľadí sa na toto podanie, akoby nebolo podané.
§ 21
Postúpenie
(1)
Ak nie je správca dane, ktorému bolo podanie v daňovej veci doručené, príslušný na prerokovanie veci a na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému správcovi dane a upovedomiť o tom toho, kto podanie urobil.
(2)
Ak bola podaním dodržaná lehota, považuje sa za zachovanú i u správcu dane, ktorému vec bola postúpená.
(3)
Ak dôjde správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti iného správcu dane, vráti ho odosielateľovi.
§ 22
Nazeranie do spisov
(1)
Daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam.
(2)
Daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.
(3)
Na žiadosť daňového subjektu urobí správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, doslovné odpisy, overí ich zhodu s originálom, vyznačí na nich účel ich využitia a vydá ich daňovému subjektu.
Daňové tajomstvo
§ 23
(1)
Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním.
(2)
Daňové tajomstvo je povinný zachovávať zamestnanec správcu dane, zamestnanec nadriadeného orgánu, zamestnanec orgánu príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec orgánu oprávneného vykonávať kontrolu podľa osobitného zákona,7a) zamestnanec osôb uvedených v odseku 5 písm. k) a l); táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich bývalého zamestnanca, ako aj na tretiu osobu zúčastnenú v daňovom konaní a ďalšie osoby, ktoré sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo.
(3)
Správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového konania a tretie osoby (§ 6) o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.
(4)
Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 5.
(5)
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva
a)
inému správcovi dane alebo inému zamestnancovi toho istého správcu dane na účely správy daní,
b)
orgánom príslušným podľa tohto zákona rozhodovať o opravných prostriedkoch na účely rozhodovania o opravných prostriedkoch,
c)
daňovému riaditeľstvu na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,7aa)
d)
colným orgánom na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,7b)
e)
prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní, službe kriminálnej a finančnej polície Policajného zboru na základe osobitných predpisov,8)
f)
orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činnosti správcu dane alebo jeho nadriadeného orgánu alebo odvolacieho orgánu podľa osobitného zákona7a) na účely kontroly a v súvislosti s uplatňovaním ich pôsobnosti,
g)
súdu na účely súdneho konania,7c)
h)
ministerstvu na účely plnenia jeho úloh v oblasti daní podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,7ab)
i)
daňovému riaditeľstvu, colnému riaditeľstvu a ministerstvu, ak sa poskytuje zoznam daňových dlžníkov so skutočnou výškou daňového nedoplatku,
j)
vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním informácie o daňových nedoplatkoch,
k)
právnickej osobe zriadenej ministerstvom na spracovanie informácií pomocou výpočtovej techniky,
l)
sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni11d) a Národnému úradu práce o skutočnostiach, ktoré súvisia s plnením ich úloh,
m)
krajským úradom a obvodným úradom vo veciach poskytovania dávky sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a štátnych sociálnych dávok,
n)
nadriadenému orgánu správcu dane a ministerstvu v rozsahu a na účely podľa medzinárodných zmlúv,8e)
o)
právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorej sa doručuje rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania v rozsahu podľa § 75 ods. 2,
p)
Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky na účely spracovania údajov o vrátenej spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív podľa osobitného zákona8f) a na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu o výrobe a uvádzaní liehu na trh,8fa)
r)
Úradu pre štátnu pomoc na účely posudzovania, hodnotenia, schvaľovania štátnej pomoci, kontrolu jej poskytnutia a evidenciu štátnej pomoci,8g)
s)
Štatistickému úradu Slovenskej republiky na účely vedenia štatistických registrov a štátnych štatistických zisťovaní podľa osobitného zákona,8h)
t)
krajským úradom alebo obvodným úradom na účely podľa osobitného zákona,8i)
u)
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky alebo krajskému úradu a obvodnému úradu na účely podľa osobitného zákona,8j)
v)
príslušnému úradu iného štátu, ktorý je oprávnený uskutočňovať vzájomnú medzinárodnú spoluprácu vo veciach daní podľa medzinárodných zmlúv,
w)
notárovi pri zápise skutočností do Notárskeho centrálneho registra záložných práv,8h)
x)
ministerstvu, daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu na účely započítania daňových pohľadávok (§ 63a),
y)
tretej osobe, ktorej bola postúpená daňová pohľadávka (§ 65b) alebo ktorá zastupuje správcu dane v konkurznom konaní (§ 95 ods. 9),
z)
zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie ministerstva, daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo správcu dane v konaní pred súdom,
za) súdnemu exekútorovi na účely podľa osobitného predpisu.8k)
(6)
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje
a)
oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka,
b)
zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov podľa § 23b,
c)
zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach, alebo zoznamu daňových dlžníkov, ktorým bol povolený odklad platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie daňového nedoplatku v splátkach (§ 59),
d)
zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, ktorým bol celkom alebo sčasti odpustený daňový nedoplatok (§ 64),
e)
zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, ktorým boli poskytnuté úľavy podľa § 103,
f)
zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené,
g)
oznámenie správcu dane o registrácii daňového subjektu podľa § 31 ods. 17,
h)
oznámenie údajov podľa § 23b ods. 16 alebo § 59 ods. 14 a 15 alebo podľa § 103 ods. 8.
§ 23a
(1)
Na účely podľa § 23 ods. 5 oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo
a)
riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec,
b)
generálny riaditeľ daňového riaditeľstva alebo ním poverený zamestnanec,
c)
riaditeľ colného úradu alebo ním poverený zamestnanec,
d)
generálny riaditeľ colného riaditeľstva alebo ním poverený zamestnanec,
e)
minister financií alebo ním poverený zamestnanec,
f)
starosta obce alebo ním poverený zamestnanec.
(2)
Na účely podľa § 23 ods. 5 písm. e), f) a g) je oprávnený oznámiť daňové tajomstvo aj bývalý zamestnanec správcu dane.
(3)
Správca dane, daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo zodpovedajú za vytvorenie podmienok na zachovanie daňového tajomstva. To platí aj na využívanie a sprístupňovanie daňového tajomstva evidovaného pomocou výpočtovej techniky.
§ 23b
Poskytovanie údajov
(1)
Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, písomne oznamuje do konca februára bežného roka daňovému dlžníkovi, ktorý má daňový nedoplatok, u ktorého nebolo premlčané právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok (§ 69) a ktorého výška presiahla u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej osoby 5 000 000 Sk, výšku jeho daňového nedoplatku podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých druhov daní. V oznámení správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, určí daňovému subjektu lehotu na vyjadrenie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia oznámenia.
(2)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo na základe postupu podľa odseku 1 vypracujú zoznamy daňových dlžníkov na účely ich zverejnenia; v druhom polroku bežného roka zverejní daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo príslušný zoznam daňových dlžníkov.
(3)
V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 2, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
výšku daňového nedoplatku podľa jednotlivých druhov daní.
(4)
Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, na žiadosť daňového subjektu oznámi výšku jeho daňového preplatku, u ktorého nárok na vrátenie nezanikol (§ 63), alebo výšku jeho daňového nedoplatku, u ktorého nebolo premlčané právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok (§ 69) podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých druhov daní.
(5)
Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam daňových dlžníkov, u ktorých eviduje podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka daňový nedoplatok, ktorý presiahol u fyzickej osoby 5 000 Sk a u právnickej osoby 50 000 Sk; v zozname môže uviesť len údaje podľa odseku 3. Ak správca dane, ktorým je obec, zverejní zoznam daňových dlžníkov podľa prvej vety, vzťahujú sa na tohto správcu dane ustanovenia odsekov 1 až 4 rovnako.
(6)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú zoznamy daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach (§ 59) presahujúce u fyzickej osoby 1 000 000 Sk a u právnickej osoby 10 000 000 Sk; na tento účel daňové úrady a colné úrady zasielajú daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu do piatich pracovných dní od vydania rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo o povolení platenia dane v splátkach kópiu tohto rozhodnutia. Príslušné zoznamy sa zverejňujú a dopĺňajú do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia kópií rozhodnutí.
(7)
V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 6, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
druh dane, u ktorej bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach,
d)
výška povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach,
e)
pôvodná lehota splatnosti dane a lehota splatnosti dane vyplývajúca z povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach,
f)
názov a sídlo daňového úradu alebo colného úradu, ktorý povolil odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach,
g)
informácia o tom, či bola daň zaplatená, dátum zaplatenia dane a výška zaplatenej dane.
(8)
Informáciu podľa odseku 7 písm. g) daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo priebežne dopĺňa na základe oznámenia daňového úradu a colného úradu; na tieto účely je daňový úrad a colný úrad povinný tieto informácie bezodkladne poskytovať.
(9)
Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť do desiatich pracovných dní od vydania rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení platenia dane v splátkach zoznam tých daňových subjektov, u ktorých suma povoleného odkladu platenia dane alebo suma povoleného platenia dane v splátkach presahuje u fyzickej osoby 5 000 Sk a u právnickej osoby 50 000 Sk. V zozname môže uviesť len údaje podľa odseku 7.
(10)
Ustanovenia odsekov 6 až 9 sa vzťahujú aj na zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov, ktorým bol povolený odklad platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie daňového nedoplatku v splátkach.
(11)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú v druhom polroku bežného roka zoznamy daňových dlžníkov, ktorým bola povolená úľava podľa § 103, u ktorých celková suma povolenej úľavy presahuje za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať, u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej osoby 5 000 000 Sk; na tieto účely daňové úrady, colné úrady a ministerstvo zasielajú bezodkladne daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu oznámenie o povolení úľavy podľa § 103.
(12)
V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 11, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
výška povolenej úľavy podľa § 103,
d)
názov a sídlo štátneho orgánu, ktorý úľavu povolil.
(13)
Daňové riaditeľstvo zverejňuje v druhom polroku bežného roka zoznam daňových dlžníkov, ktorým bol daňový nedoplatok celkom alebo sčasti odpustený podľa § 64, a to podľa stavu k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa má zoznam zverejniť; na ten účel daňový úrad vypracuje zoznam daňových dlžníkov, ktorým bol daňový nedoplatok celkom alebo sčasti odpustený podľa § 64, a zašle ho daňovému riaditeľstvu.
(14)
V zozname, ktorý daňové riaditeľstvo zverejňuje podľa odseku 13, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
druh dane, z ktorej bol daňový nedoplatok odpustený,
d)
výška odpusteného daňového nedoplatku,
e)
názov a sídlo daňového úradu, ktorý daňový nedoplatok odpustil.
(15)
Správca dane, ktorým je obec, môže primerane postupovať podľa odseku 13; v zozname môže uviesť len údaje uvedené v odseku 14.
(16)
Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom subjekte údaje podľa odseku 3 písm. a) až c) aj vtedy, ak daňový nedoplatok nepresiahne výšku podľa odseku 1.
(17)
Zoznamy podľa odsekov 3, 7, 9, 10, 12, 14 a 15 sa zverejňujú na internetovej stránke daňového riaditeľstva, na internetovej stránke colného riaditeľstva a obvyklým spôsobom alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií daňovým subjektom daňovým riaditeľstvom, colným riaditeľstvom alebo správcom dane.
§ 24
Vylúčenie zamestnancov správcu dane
(1)
Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2)
Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený aj v prípade, že sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.
(3)
Zamestnanec správcu dane, daňový subjekt a ďalšie osoby zúčastnené na daňovom konaní sú povinní neodkladne oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi správcu dane skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane.
(4)
Zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby, než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
(5)
O vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne jeho priamo nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane rozhodne o vylúčení jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o vylúčení orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.
(6)
Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca podľa odseku 5 nie je prípustné odvolanie.
§ 25
Zastavenie daňového konania
(1)
Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, daňové konanie sa zastaví, ak
a)
navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,
b)
je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika,
c)
sa zistí v priebehu konania, že navrhovateľ nie je podľa osobitných predpisov daňovým subjektom,
d)
daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno ďalej predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,
e)
bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,
f)
odpadol dôvod konania,
g)
bol vyrovnaný daňový nedoplatok.
(2)
Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) sa nedoručuje; toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane.
(3)
Rozhodnutie o zastavení daňového konania musí obsahovať odôvodnenie. Proti tomuto rozhodnutiu okrem rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a) a b) sa možno odvolať.
§ 25a
Prerušenie konania
(1)
Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26), konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania (§ 20 ods. 7).
(2)
Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(3)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.
(4)
Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.
(5)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§ 26
Predbežná otázka
(1)
Ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave občana, ak je to v pôsobnosti iného orgánu.
§ 27
Predvolanie a predvedenie
(1)
Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná, a v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.
(2)
V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jeho predvedenie.
(3)
O predvedenie podľa odseku 2 správca dane požiada príslušný útvar Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorý je povinný ho predviesť. O predvedenie vojakov v činnej službe alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane útvar, v ktorom je predvolaný služobne zaradený.
§ 28
Náklady daňového konania
(1)
Ak neustanovuje tento zákon alebo osobitné predpisy8a) inak, náklady daňového konania hradí príslušný správca dane, s výnimkou exekučných nákladov (§ 90) a nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.
(2)
Ak sa na výzvu správcu dane zúčastnia na daňovom konaní
a)
svedkovia, patrí im náhrada hotových výdavkov a ušlej mzdy; nárok je treba uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká,
b)
znalci, audítori a tlmočníci, patrí im náhrada hotových výdavkov a odmien, podľa osobitných predpisov,
c)
osoby, s výnimkou daňových subjektov, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní, patrí im náhrada spojená s ich predložením alebo obhliadnutím. Nárok je nevyhnutné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia alebo obhliadnutia, inak tento nárok zaniká,
d)
tretie osoby podľa § 6 ods. 3 písm. d) až g), patrí im náhrada hotových výdavkov; na uplatnenie nároku sa vzťahuje obdobne ustanovenie písmena a).
(3)
O uplatňovaných nárokoch rozhodne príslušný správca dane do pätnástich dní odo dňa ich uplatnenia a v tejto lehote i poukáže v prospech oprávnených úhradu priznaného nároku. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
(4)
Ak správca dane uhradil náklady daňového konania podľa odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu, môže tieto náklady preniesť na daňový subjekt. Predpísaná náhrada nákladov konania je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
(5)
Ak daňový subjekt neuhradí náklady daňového konania podľa odseku 4, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.
§ 29
Dokazovanie
(1)
Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
(2)
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3)
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4)
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5)
Ak v daňovom konaní daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.
(6)
Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
(7)
Správca dane preukazuje
doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.
(8)
Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
(9)
Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.
§ 30
Rozhodnutie
(1)
V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Rozhodnutie musí obsahovať najmä
a)
označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo organizácie a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo,
d)
výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
e)
poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo správcu dane s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádza zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
(3)
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
(4)
Ak chýba v rozhodnutí poučenie o opravných prostriedkoch alebo v poučení bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, prípadne bola skrátená lehota na podanie opravného prostriedku alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, uzná správca dane opravný prostriedok podaný do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia, za včas podaný.
(5)
Ak je v rozhodnutí určená pre podanie opravného prostriedku lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí.
(6)
Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane, oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného alebo dodatočného platobného výmeru.
(7)
Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie.
(8)
Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.
(9)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je právoplatné.
(10)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadne opravné prostriedky alebo ak ich podanie nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.
§ 30a
Lehoty na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti
(1)
Správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného zákona1) je povinný v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo vykonať iné opatrenie ustanovené týmto zákonom (ďalej len „rozhodnutie“) bezodkladne.
(2)
V ostatných prípadoch je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní od začatia konania alebo od vzniku inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V osobitne zložitých prípadoch je povinný tak urobiť do 60 dní.
(3)
Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.
(4)
Ak správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.
(5)
Ak správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v odsekoch 1 a 3 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.
(6)
Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa vzťahujú aj na konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch.
(7)
Správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa § 15 ods. 16, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
(8)
Ak správca dane alebo orgán podľa § 15 ods. 16 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
DRUHÁ ČASŤ
PRÍPRAVNÉ KONANIE
§ 31
Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov
(1)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá získa povolenie alebo oprávnenie na podnikateľskú činnosť9) alebo začne vykonávať inú zárobkovú činnosť10) na území Slovenskej republiky, je povinná registrovať sa do 30 dní u miestne príslušného správcu dane. Táto lehota začne plynúť nasledujúci deň po dni nadobudnutia právoplatnosti povolenia alebo oprávnenia alebo po dni, keď začne vykonávať inú zárobkovú činnosť. Na účely tohto zákona sa za deň právoplatnosti pokladá deň, keď je právnická osoba alebo fyzická osoba podľa príslušných predpisov oprávnená začať vykonávať podnikateľskú činnosť.
(2)
Ak začne daňovník vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, je povinný oznámiť túto skutočnosť správcovi dane do tridsiatich dní.
(3)
Daňovník je povinný ďalej oznámiť správcovi dane do tridsiatich dní zriadenie stálej prevádzkarne a jej umiestnenie na území Slovenskej republiky. Tridsať dní pred zrušením tejto stálej prevádzkarne oznámi túto skutočnosť správcovi dane.
(4)
Platiteľ dane je povinný registrovať sa u správcu dane najneskôr do pätnástich dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu, alebo daň vyberať, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(5)
Registračnú povinnosť nemá daňovník, ktorý má len náhodnú alebo jednorazovú daňovú povinnosť alebo u ktorého je predmetom zdanenia len nehnuteľnosť, ak nemá registračnú povinnosť pri inej dani. Registračná povinnosť sa ďalej nevzťahuje na daňovníkov, ktorí majú výhradne príjmy zo závislej činnosti a príjmy, z ktorých je daň vyberaná osobitnou sadzbou dane.
(6)
Pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti je daňový subjekt povinný oznámiť svoje plné meno alebo názov, trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, ako i údaje osvedčujúce skutočnosti podľa odseku 1, ako aj čísla všetkých účtov v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti. Ak daňový subjekt, ktorým je fyzická osoba, pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti uvedie niekoľko miest podnikania, je povinný vyznačiť, ktoré miesto podnikania je miestom, na ktoré sa majú doručovať písomnosti. Ďalej uvedie údaje potrebné na určenie miestnej príslušnosti správcu dane, druhov daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje organizačné jednotky, a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude v prevažnej miere vykonávať. Právnická osoba uvedie tiež svoj štatutárny orgán a prípadne osoby, ktoré sú okrem tohto orgánu za ňu v daňových veciach oprávnené rokovať. Ak ide o daňový subjekt so sídlom v zahraničí, uvedie vždy svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie. Ak je so začatím činnosti spojená i povinnosť platiť preddavky na daň, uvedie údaje potrebné pre určenie týchto preddavkov.
(7)
Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odsekoch 1 a 6, najmä ak zanikne jeho daňová povinnosť pri niektorej dani, je daňový subjekt povinný ich oznámiť správcovi dane do pätnástich dní odo dňa, kedy vznikli. Pri zrušení činnosti je daňový subjekt povinný vrátiť správcovi dane do pätnástich dní od jej zrušenia osvedčenie o registrácii.
(8)
Ak je daňovým subjektom osoba so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá nemá na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, ani nehnuteľný majetok, je povinná sa zaregistrovať najneskôr v deň začatia dani podliehajúcej činnosti.
(9)
Registrácia alebo oznámenie podľa tohto zákona sa predkladá správcovi dane na tlačive vydanom ministerstvom alebo sa môže podať aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, na ktorom musí daňový subjekt vyhlásiť, že ide o jeho prvú daňovú registráciu, alebo uviesť, či bol už niekedy daňovo registrovaný, a ak áno, kedy, u ktorého správcu dane, pridelené daňové identifikačné číslo, meno alebo názov, pod akým bol registrovaný, a či bola registrácia odobratá, alebo zrušená a dôvody, pre ktoré sa tak stalo. Ministerstvo a ústredné riaditeľstvo môžu rozšíriť údaje požadované pri registrácii na registračnom tlačive alebo v elektronickej podobe podpísanej zaručeným elektronickým podpisom, ak pôjde o údaje nevyhnutné na riadnu správu jednotlivých daní.
(10)
Správca dane preverí údaje oznámené daňovým subjektom pri registrácii a v prípade pochybností o ich správnosti alebo úplnosti vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný na výzvu odpovedať. Ak dodrží daňový subjekt túto lehotu, považuje sa za dodržanú i lehota uvedená v odseku 1, ak inak k porušeniu lehoty uvedenej v odseku 1 nedošlo.
(11)
Správca dane pridelí zaregistrovanému daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a o vykonanej registrácii mu vydá osvedčenie. Daňovým identifikačným číslom, ak ide o fyzickú osobu, je jej rodné číslo alebo iný identifikátor určený správcom dane. Daňové identifikačné číslo, ktoré obsahuje rodné číslo, sa zakazuje zverejňovať. Toto číslo je daňový subjekt povinný uvádzať na všetkých daňových dokladoch (napr. na faktúrach, dobropisoch, vrubopisoch, pokladničných dokladoch a dodacích listoch), ktoré bude vydávať, a tiež pri styku so správcom dane. Pri zmenách skutočností uvedených v osvedčení, je daňový subjekt povinný predložiť osvedčenie o registrácii súčasne s oznámením týchto zmien podľa odseku 7. Na tomto osvedčení správca dane vyznačí vykonané zmeny.
(12)
Ak nesplní daňový subjekt svoju registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, urobí tak správca dane z úradnej moci neodkladne, po zistení skutočností odôvodňujúcich takýto postup.
(13)
Ak nesplní daňový subjekt svoju povinnosť podľa odseku 7, vykoná správca dane príslušné zmeny v registrácii alebo registráciu zruší, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti. O vykonaní zmien skutočností, ktoré sú zapísané v osvedčení o registrácii alebo o zrušení registrácie, správca dane zašle daňovému subjektu oznámenie. Daňový subjekt je povinný na účel vyznačenia vykonaných zmien predložiť správcovi dane osvedčenie o registrácii do 15 dní od doručenia oznámenia.
(14)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo vedú centrálnu evidenciu zaregistrovaných a nezaregistrovaných daňových subjektov. Tieto evidencie slúžia daňovým a colným orgánom na účely zdanenia a okrem oprávnených zamestnancov týchto orgánov nemôže do nej nikto nazrieť ani z nej poskytovať akékoľvek informácie, pričom nie sú dotknuté ustanovenia § 23 ods. 4 a ods. 5 písm. l) a n). Do týchto evidencií však môže nazrieť oprávnený zamestnanec sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a Národného úradu práce v súvislosti s plnením ich úloh.
(15)
Ak je správcom dane obec, môže podľa miestnych podmienok tu ustanovenú registračnú povinnosť daňových subjektov vhodne obmedziť (okruh daňových subjektov, okruh nimi uvádzaných skutočností).
(16)
Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa nepoužijú, ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovujú inak.
(17)
Na žiadosť daňového subjektu správca dane oznámi, či iný daňový subjekt je registrovaný.10a) Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti.
§ 32
Súčinnosť tretích osôb
(1)
Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy a notári v prípadoch, kedy predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov, sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné pre vyrubenie a vymáhanie dane.
(2)
Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcom dane výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.
(3)
Štátne a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku10d), sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie a vymáhanie daní.
(4)
Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri správe daní, sú povinné na výzvu správcu dane listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
(5)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej9) alebo inej zárobkovej činnosti10) alebo z prenájmu, ktoré v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej osoby presiahne platba sumu 10 000 Sk za kalendárny rok. Táto povinnosť sa nevzťahuje na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom banky alebo na uskutočnené platby za nakúpený tovar alebo prijatú službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté v hotovosti na elektronickej registračnej pokladnici s tlačiarňou. V oznámení sa uvedie meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, vyplatená suma vrátane zrážok vykonaných podľa osobitného predpisu10e), deň a dôvod platby. Oznámenie sa zašle vždy do tridsiatich dní po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola platba vykonaná.
(6)
Banky10c) a iné peňažné ústavy sú povinné oznamovať na písomnú žiadosť správcu dane čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny, údaje o pôžičkách, úveroch a úsporných vkladoch.11)
(7)
Na výzvu správcu dane sú mu pošty povinné oznamovať najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priehradky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich daňovníkovi poštou alebo do jeho poštovej priehradky, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.
(8)
Orgány spojov sú povinné oznamovať správcovi dane na jeho výzvu totožnosť užívateľov telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(9)
Poisťovne sú povinné oznamovať správcom dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do tridsiatich dní odo dňa plnenia.
(10)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu totožnosť a adresu podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(11)
Verejní prepravcovia sú na výzvu správcu dane povinní mu oznamovať najmä odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako i údaje o dobe prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.
(12)
Všeobecná zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa a iné verejnoprávne inštitúcie obdobného zamerania, ako aj ostatné poisťovne11d) sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje o zamestnávateľoch poistencov.
(13)
Obvodný úrad príslušný na vedenie matrík je povinný oznámiť správcovi dane oznámenia o úmrtiach.
(14)
Daňový subjekt so sídlom alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a zahraničný daňový subjekt, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, sú povinné oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na ktorej základe môže tomuto daňovému subjektu vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov tohto daňového subjektu alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy.
§ 33
Postup pri ukončení činnosti
(1)
Správca dane pri zistení, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenia potrebné na urýchlené určenie dane a na vybranie daňových nedoplatkov na všetkých daniach za celú dobu jeho činnosti, za ktorú plynuli príjmy podliehajúce zdaneniu.
(2)
Daňový subjekt zapísaný v obchodnom registri je povinný predložiť súčasne s návrhom na výmaz z obchodného registra súhlas správcu dane k návrhu na výmaz z obchodného registra. Tento súhlas je daňový subjekt povinný si od správcu dane vyžiadať.
(3)
Pri postupe podľa odseku 2 správca dane prihliada na daňové nedoplatky a daň, ktorú má daňový subjekt zaplatiť v lehote splatnosti podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.
§ 34
Vyhľadávacia činnosť
(1)
Správca dane je oprávnený overovať úplnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať tiež všetky údaje týkajúce sa ich príjmov, majetkových pomerov a ďalších skutočností rozhodujúcich pre správne vyrubenie a vymáhanie dane.
(2)
Pri tejto činnosti má správca dane rovnaké oprávnenia ako pri miestnom zisťovaní a daňovej kontrole.
(3)
Vyhľadávacia činnosť môže byť vykonávaná i bez priamej súčinnosti s daňovým subjektom.
(4)
Na registráciu neprihlásené daňové subjekty zistené vyhľadávacou činnosťou sa považujú za subjekty, ktoré si nesplnili registračnú alebo oznamovaciu povinnosť podľa § 31 tohto zákona.
§ 35
Správne delikty
(1)
Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a
a)
kladného rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou zistenou správcom dane,
b)
dane určenej dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane (§ 29 ods. 5) alebo
c)
dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6).
(2)
Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v deň vydania rozhodnutia o uložení pokuty.
(3)
Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a vyššou daňou uvedenou daňovým subjektom v dodatočnom daňovom priznaní, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške.
(4)
Ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom11ab) alebo po lehote určenej správcom dane vo výzve správcu dane, správca dane mu uloží pokutu vo výške
a)
0,2 % z dane uvedenej v daňovom priznaní za každý deň omeškania, najviac však do výšky 10 % z dane uvedenej v daňovom priznaní; celková výška pokuty môže byť najviac 1 000 000 Sk,
b)
2 000 Sk, ak daňovému subjektu nevznikla za zdaňovacie obdobie daňová povinnosť.
(5)
Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 1 500 000 Sk,
a)
ak ide o fyzickú osobu, najmenej 10 000 Sk,
b)
ak ide o právnickú osobu, najmenej 50 000 Sk.
To neplatí, ak je správcom dane obec. Obec môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu, najmenej 200 Sk, a ak ide o právnickú osobu, najmenej 2 000 Sk.
(6)
Ak daňový subjekt nepredloží hlásenie alebo prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch v lehote podľa osobitného zákona,6ec) správca dane mu uloží pokutu 2 000 Sk; ak daňový subjekt nepredloží hlásenie alebo prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu 4 000 Sk.
(7)
Ak daňový subjekt nesplní registračnú alebo oznamovaciu povinnosť podľa tohto zákona alebo oznamovaciu povinnosť podľa osobitného zákona,11ab) správca dane mu uloží pokutu najmenej 2 000 Sk a najviac 100 000 Sk; pri dani z nehnuteľnosti najmenej 200 Sk, ak ide o fyzickú osobu.
(8)
Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu, uloží mu pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk. Pri opakovanom zistení podá správca dane, ktorým je daňový úrad, návrh na pozastavenie podnikateľskej činnosti.11b)
(9)
Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt zaeviduje tržbu do elektronickej registračnej pokladnice, ale nevydá doklad vyhotovený touto pokladnicou, uloží mu pokutu od 1 000 Sk do 10 000 Sk. Pri opakovanom zistení správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží pokutu od 5 000 Sk do 50 000 Sk.
(10)
Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt nevedie evidenciu tržieb v súlade s osobitným predpisom,11c) uloží mu pokutu od 5 000 Sk do 100 000 Sk.
(11)
Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt svojím zásahom vyradí z prevádzky elektronickú registračnú pokladnicu, uloží mu pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk.
(12)
Ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo osobitného zákona11ab) alebo povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, za porušenie ktorých sa neukladá pokuta podľa odsekov 1 až 11, uloží mu správca dane pokutu od 5 000 Sk do 1 000 000 Sk. Pokutu možno uložiť opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloženie neviedlo k náprave a protiprávny stav trvá.
(13)
Správca dane pri ukladaní pokuty podľa odsekov 5, 8 až 12 prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
(14)
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať.
(15)
Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
(16)
Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona.11ab) Právo vybrať a vymáhať pokutu sa premlčuje po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom bola pokuta uložená.
(17)
Výnosy z pokút uložených daňovým úradom a colným úradom sú príjmom štátneho rozpočtu a výnosy z pokút uložených správcom dane, ktorým je obec, sú príjmom obce.
§ 35a
Blokové konanie
(1)
Ak sa nesplnenie povinnosti podľa § 35 ods. 9 a 12 preukázateľne zistí, môže správca dane uložiť fyzickej osobe pokutu do výšky 5 000 Sk aj v blokovom konaní, ak je fyzická osoba ochotná zaplatiť pokutu na mieste. Proti uloženiu pokuty sa nemožno odvolať. Ak nemožno pokutu zaplatiť na mieste, vydá sa na pokutu nezaplatenú na mieste blok s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty miestne príslušnému správcovi dane, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty.
(2)
Zamestnanci správcu dane sú povinní preukázať oprávnenie na ukladanie pokút v blokovom konaní služobným preukazom. Na pokutovom bloku sa vyznačí, komu, kedy a za porušenie akej zákonnej povinnosti bola pokuta uložená. Pokutový blok je súčasne potvrdením o zaplatení pokuty na mieste v hotovosti.
§ 35b
Sankčný úrok
(1)
Sankčný úrok vyrubí správca dane
a)
daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení nezaplatí v lehote a vo výške podľa osobitného zákona,11ab)
b)
daňovému subjektu, ak daň priznanú v dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení nezaplatí v lehote a vo výške podľa osobitného zákona,11ab)
c)
platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň v lehote a vo výške podľa osobitného zákona,6ec)
d)
daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane alebo daň určená dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa pomôcok nebola zaplatená v lehote a vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí,
e)
daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote podľa osobitného zákona;6ec) pri preddavkoch na daň z príjmov sa sankčný úrok vyrubí až do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania a pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň.
(2)
Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený. Sankčný úrok sa vyrubí za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa platby vrátane. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e).
(3)
Proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku sa možno odvolať.
(4)
Ak bola rozhodnutím daň znížená, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške aj sankčný úrok, ktorý bol pôvodne vyrubený.
(5)
Ak daň zníženú podľa odseku 4 daňový subjekt zaplatil v pôvodnej nezníženej výške, považuje sa rozdiel medzi pôvodne zaplatenou daňou vyrubenou rozhodnutím a daňou zníženou podľa odseku 4 za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu.
(6)
Správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platný v deň, keď daňový subjekt uhradil správcovi dane pôvodnú výšku dane. Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane, do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava.
(7)
Správca dane zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške podľa odseku 6 aj v prípade oneskoreného vrátenia dane alebo nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona.6eb)
(8)
Sankčný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne za jednotlivý druh dane 500 Sk; to neplatí pri dani z nehnuteľností, pri ktorej sa sankčný úrok nevyrubí, ak nepresiahne 100 Sk. Sankčný úrok správca dane nevyrubí, ak zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane.
(9)
Sankčný úrok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení sankčného úroku.
§ 36
Pozastavenie činnosti
(1)
Ak dochádza u daňového subjektu k opakovanému porušeniu povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú už bola uložená pokuta podľa § 35, a nedošlo pri tom ani dodatočne k splneniu tejto povinnosti, môže správca dane pozastaviť daňovému subjektu činnosť, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia a ktorých sa porušenie týka, až na dobu tridsiatich dní.
(2)
Pozastavenie činnosti možno uplatniť, ak neplnenie povinnosti daňovým subjektom sťažuje jeho registráciu alebo zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne a úplné určenie dane.
(3)
Správca dane vyzve daňový subjekt na dodatočné splnenie jeho povinnosti a určí mu na to primeranú lehotu. Vo výzve ho súčasne upozorní na možnosť pozastavenia činnosti. Proti tejto výzve sa možno odvolať do ôsmich dní od jej doručenia. Podané odvolanie nemá odkladný účinok.
(4)
Ak daňový subjekt nesplní povinnosť ani v lehote určenej vo výzve podľa odseku 3, môže správca dane vydať rozhodnutie o pozastavení činnosti daňového subjektu. Súčasťou rozhodnutia musí byť i jeho odôvodnenie a spôsob naloženia s vecami podliehajúcimi skaze, ak sú zahrnuté v tej časti majetku subjektu dane, voči ktorej je pozastavenie činnosti uplatnené, a presné vymedzenie doby, odkedy a na ako dlho sa toto opatrenie uplatní. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
(5)
Pozastavenie činnosti sa uskutoční tak, že v rozhodnutí uvedený hmotný majetok sa za policajnej spolupráce uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradným uzáverom. Policajná spolupráca sa nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný orgán.1c) Daňový subjekt, u ktorého došlo k pozastaveniu činnosti, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto uzavretých hospodárskych prostriedkov po dobu, po ktorú pozastavenie činnosti trvá.
(6)
Ak je to možné a vhodné, môže okrem toho, správca dane zabezpečiť uzavreté a uzamknuté majetok vlastným zámkom.
(7)
O priebehu uplatnenia pozastavenia činnosti na mieste sa spíše zápisnica.
(8)
Od okamihu, kedy bol majetok zabezpečený úradným uzáverom, možno s uzavretým hmotným majetkom akokoľvek manipulovať alebo do neho vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti.
(9)
Prípadné straty a škody, ktoré vzniknú daňovému subjektu z pozastavenia činnosti, vrátane ušlého zisku, znáša daňový subjekt.
§ 37
Záznamová povinnosť
(1)
Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné pre správne určenie dane.
(2)
Povinnosť viesť záznamy ukladá správca dane rozhodnutím, proti ktorému sa nemožno odvolať. Súčasťou rozhodnutia musí byť presné určenie zaznamenávaných údajov, ich členenie a usporiadanie, vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa záznam vedie.
(3)
Daňovník, ktorý je povinný platiť preddavky na daň, vedie záznam s prehľadom údajov potrebných pre určenie dane a v lehote určenej pre platenie preddavkov predkladá správcovi dane prehľad potrebných ukazovateľov.
(4)
Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa osobitného predpisu, je povinný vždy viesť evidenciu príjmov a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku.
(5)
Správca dane je oprávnený kontrolovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia plnenie záznamovej povinnosti a ukladať rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(6)
Záznamy a doklady k nim sa vzťahujúce, je daňový subjekt povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane (§ 45).
TRETIA ČASŤ
VYRUBOVACIE KONANIE
§ 38
Daňové priznanie a hlásenie
(1)
Daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vznikla daňová povinnosť podľa osobitného zákona,11ab) alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak osobitný zákon8b) neustanovuje inak.
(2)
Daňové priznanie alebo hlásenie možno účinne podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov") uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Prílohou daňového priznania je účtovná závierka podľa osobitného zákona;8ab) prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.
(3)
Daňové priznanie alebo hlásenie možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom; ustanovenie § 20 ods. 4 tým nie je dotknuté. Daňové priznanie alebo hlásenie podané elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
§ 39
Opravné a dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie
(1)
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia môže daňový subjekt podať opravné priznanie alebo hlásenie. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné priznanie alebo hlásenie a na predchádzajúce priznanie alebo hlásenie sa neprihliada.
(2)
Ak zistí daňový subjekt, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení alebo správcom dane vyrubená, je povinný predložiť do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie alebo hlásenie. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.
(3)
Dodatočné priznanie alebo hlásenie môže daňový subjekt predložiť aj v tom prípade, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení alebo správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania alebo hlásenia možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemôže daňový subjekt predložiť po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly.
(4)
Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie týkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3 alebo podľa § 15 ods. 14, alebo podľa § 15 ods. 15 alebo opakovaná daňová kontrola, dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po dobu jej výkonu.
(5)
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň správcom dane určená alebo dohodnutá podľa § 29 ods. 5 alebo ods. 6.
(6)
Opravné alebo dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva spôsobom podľa § 38 ods. 2 a musí byť podané písomne a označené ako opravné alebo dodatočné. V dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení sa vyznačia aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo hláseniu alebo len rozdiely, ak tak ustanovuje osobitný zákon.6eb)
§ 41
Vytýkacie konanie
(1)
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo hlásenia a dokladov predložených daňovníkom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovníkovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(2)
Vo výzve daňovníkovi určí správca dane primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako pätnásť dní, a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty.
§ 42
Určenie dane správcom dane
Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6eb) správca dane môže daňový subjekt na jeho podanie vyzvať. Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona6eb) určiť daň podľa pomôcok. Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom.
§ 43
Zákaz prenosu daňovej povinnosti
Dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša miesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak.
§ 44
Vyrubenie dane a jej rozdielu dane
(1)
Podľa výsledkov vyrubovacieho konania určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená.
(2)
Ak sa daňová povinnosť odchyľuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo od dane, ktorú daňový subjekt v daňovom konaní uznal, musí byť zo spisového materiálu zrejmé, podľa akých pomôcok alebo na akom podklade správca dane dorubil daň odlišne, ako i dôvody tohto rozdielu. Obdobne musí byť zo spisového materiálu zrejmé, ako bol zistený daňový základ a určená daň stanovená, ak sa tak stalo bez priznania alebo hlásenia daňového subjektu.
(3)
Ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 42).
(4)
O určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak.
(5)
Za vyrubenie dane sa považuje podané daňové priznanie alebo hlásenie. Za deň vyrubenia dane sa považuje posledný deň lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia. Ak bolo daňové priznanie alebo hlásenie podané oneskorene, za deň vyrubenia dane sa považuje deň, keď bolo správcovi dane doručené. Toto sa vzťahuje aj na dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie s tým, že za deň vyrubenia dane sa považuje deň doručenia daňového priznania alebo hlásenia správcovi dane.
(6)
Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
a)
platobný výmer, ak
1.
sa daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení,
2.
daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia sa neodlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, zistenej daňovou kontrolou,
3.
daň mala byť podľa osobitných predpisov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil,
b)
dodatočný platobný výmer, ak sa daň
1.
zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere,
2.
zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,
3.
mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.
(7)
V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru možno napadnúť len vyrubený rozdiel dane. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia dodatočného platobného výmeru.
(8)
Vzory tlačív platobných výmerov a dodatočných platobných výmerov u daní, ktorých je správcom dane
a)
daňový úrad, vydá daňové riaditeľstvo,
b)
colný úrad, vydá colné riaditeľstvo,
c)
obec, vydá ministerstvo.
§ 45
Zánik práva vyrubiť daň
(1)
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani jej rozdiel dane alebo priznať nárok na daňový odpočet po uplynutí päť rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ňom vznikla daňová povinnosť, bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať.
(2)
Ak bol pred uplynutím tejto lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej rozdielu dane, plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane však je možné najneskôr do desiatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie.
(3)
Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno daňovému subjektu vyrubiť daň alebo rozdiel dane najneskôr do desiatich rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, a to aj v prípade, ak daň má byť nižšia; v týchto prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.
ŠTVRTÁ ČASŤ
RIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
§ 46
Odvolanie
(1)
Proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
(2)
Proti rozhodnutiam, najmä proti výzvam podľa § 41, ktoré predchádzali určeniu dane, sa nemožno odvolať ani uplatniť mimoriadny opravný prostriedok.
(3)
Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté.
(4)
Odvolanie musí obsahovať
a)
presné označenie správcu dane,
b)
presné označenie odvolávajúceho sa,
c)
číslo konania, prípadne číslo platobného výmeru, proti ktorému odvolanie smeruje,
d)
uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
e)
dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi,
f)
navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
(5)
Odvolanie možno podať do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje podané odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve správca dane odvolávajúceho sa na jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí byť doplnené, a o následkoch nevyhovenia výzve a určí na to primeranú lehotu, najmenej pätnásť dní. Ak vyhovie odvolávajúci sa tejto výzve v plnom rozsahu, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak nevyhovie odvolávajúci sa výzve, správca dane odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné.
(6)
Ak nemôže správca dane posúdiť všetky údaje odvolania na základe výsledkov už vykonaného konania, konanie doplní.
(7)
Odvolávajúci sa môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania.
(8)
Ak odvolávajúci vezme svoje odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci odvolanie nové, i keď by ešte odvolacia lehota neuplynula. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané správcom dane v konaní úkony, späťvzatím sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.
(9)
Odvolanie má odkladný účinok, ak neustanoví tento zákon inak.
(10)
Odvolanie je neprípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia, bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok.
§ 47
Postup správcu dane
(1)
Správca dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté, môže rozhodnúť o odvolaní sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Správca dane môže rozhodnúť o odvolaní i v prípade, že mu vyhovie iba čiastočne. Proti takémuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí správca dane vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.
(3)
Ak správca dane o odvolaní podľa odsekov 1 a 2 nerozhodne sám, postúpi odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.
(4)
Predkladacia správa musí obsahovať najmä tieto údaje
a)
zhrnutie výsledkov doplneného konania,
b)
stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,
c)
návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.
(5)
Správca dane odvolanie zamietne, ak
a)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné,
b)
je podané po určenej lehote,
c)
je podané osobou na to nepríslušnou.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sa nemožno odvolať.
§ 48
Postup odvolacieho orgánu
(1)
Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V prípade, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, odvolacím orgánom je ministerstvo.
(2)
Odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
(3)
Ustanovenia prvej časti a § 41 sa primerane použijú aj na odvolacie konanie.
(4)
Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok alebo o dani dohodnutej v daňovom konaní, skúma odvolací orgán iba dodržanie zákonných podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia dane. Ak zistí odvolací orgán, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.
(5)
Odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
(6)
Rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.
(7)
Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom odvolací orgán všetky ostatné dotknuté daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili. Táto lehota nesmie byť kratšia ako pätnásť dní. Na vyjadrenie doručené po určenej lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Prípadná zmena daňovej povinnosti vyplývajúca z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty.
(8)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.
§ 49
Sťažnosť
(1)
Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň, môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote 60 dní odo dňa, keď k zrážke dane alebo k preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti.
(2)
Platiteľ dane je povinný oznámiť daňovníkovi požadované údaje do tridsiatich dní odo dňa, kedy žiadosť obdržal, a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť.
(3)
Ak nesúhlasí daňovník s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi dane, v ktorého obvode má platiteľ sídlo alebo trvalý pobyt, a to do tridsať dní odo dňa, kedy daňovník obdržal oznámenie platiteľa dane.
(4)
Správca dane o sťažnosti rozhodne a rozhodnutie doručí daňovníkovi i platiteľovi dane. Rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Na konanie o sťažnosti sa nevzťahuje osobitný predpis.12)
(5)
Proti tomuto rozhodnutiu sa môže odvolať daňovník i platiteľ dane v lehote do tridsať dní odo dňa jeho doručenia.
§ 50
Námietka a reklamácia
(1)
Daňový subjekt môže uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní.
(2)
Námietku musí podať daňový subjekt písomne alebo ústne do zápisnice do ôsmich dní odo dňa, keď sa o namietaných skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Správca dane posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(4)
Proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane môže daňový dlžník (§ 1a písm. g)) podať reklamáciu. Na podmienky a spôsob vybavenia sa primerane vzťahujú odseky 2 a 3.
PIATA ČASŤ
MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
§ 51
Obnova konania
(1)
Konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak
a)
vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b)
rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
c)
rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
(2)
Žiadosť o obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Žiadosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.
(4)
V návrhu na obnovu konania musia byť uvedené dôkazy preukazujúce odôvodnenosť návrhu a dodržanie lehôt.
(5)
Ak prešla miestna príslušnosť zo správcu dane, ktorý pôvodne vo veci rozhodol, na iného správcu dane, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.
§ 52
Postup pri obnove konania
(1)
Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania tento orgán. Povoliť alebo nariadiť obnovu konania ukončeného právoplatnou daňovou exekučnou výzvou (§ 76) nie je prípustné.
(2)
Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane.
(3)
Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje orgán, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.
(4)
V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa uvedie, v akom rozsahu sa konanie obnovuje a z akých dôvodov.
(5)
Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania sa nemožno odvolať. Ak bola rozhodnutím zamietnutá žiadosť o obnovu konania, možno sa proti nemu odvolať.
(6)
Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni; pri zmene miestnej príslušnosti nové konanie vo veci vykoná správca dane uvedený v odseku 3. Ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní viazaný jeho právnym názorom.
(7)
Ak konanie alebo jeho jednotlivé úkony neboli dotknuté dôvodom, pre ktorý sa obnova povoľuje alebo nariaďuje, zostávajú v platnosti.
(8)
Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje, ak sa ho dôvod obnovy týka. Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.
§ 53
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, s výnimkou daňovej exekučnej výzvy, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal; ak ide o rozhodnutie orgánu najbližšie nadriadeného správcovi dane, toto rozhodnutie môže preskúmať ministerstvo, a ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister financií Slovenskej republiky na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo.
(2)
Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať.
(3)
Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.
(4)
Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.
(5)
Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Preto nemôže zrušiť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(6)
Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.
(7)
Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane.
(8)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa nemožno odvolať.
§ 54
Opravy zrejmých omylov a nesprávností
(1)
Vyrubenú daň alebo rozdiel dane správca dane rozhodnutím na žiadosť alebo z úradnej moci
a)
zruší, ak bola vyrubená niekomu, kto ju podľa zákona nie je povinný platiť,
b)
opraví, ak prišlo pri určení daňovej povinnosti k chybe v počítaní, písaní alebo k inému omylu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. b) sa použije primerane pri oprave zrejmých nesprávností aj v iných rozhodnutiach alebo opatreniach správcu dane alebo odvolacieho orgánu (§ 48 ods. 1), alebo orgánu príslušného preskúmať rozhodnutie podľa § 53.
(3)
Ak bola rozhodnutím daň opravená alebo zrušená, rozhodnutím sa opraví alebo zruší aj pokuta (§ 35 ods. 1 a 3) a sankčný úrok (§ 35b).
(4)
Opravy alebo zrušenie vyrubenej dane alebo rozdielu dane alebo opravy zrejmých nesprávností nemožno vykonať, ak zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane.
(5)
Proti rozhodnutiam vydaným podľa odsekov 1 až 3 sa možno odvolať.
ŠIESTA ČASŤ
PLATENIE DANÍ
§ 56
Základné pojmy
(1)
Daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
(2)
Daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča.
(3)
Daňová povinnosť zaniknutých právnických osôb prechádza na ich právneho nástupcu.
(4)
Daňový nedoplatok sú povinní zaplatiť tiež ručitelia12a), ak im zákon povinnosť ručenia ukladá a ak ich na plnenie tejto platobnej povinnosti vyzve správca dane daňového dlžníka. Proti tejto výzve sa môže ručiteľ odvolať. V odvolaní môže ručiteľ namietať len skutočnosť, že nie je ručiteľom alebo ručenie bolo uplatnené vo väčšom než zákonom ustanovenom rozsahu.
§ 58
Spôsob platenia dane a použitie platieb
(1)
Daň sa platí príslušnému správcovi dane v slovenskej mene. Pri každej platbe musí byť uvedené, na ktorú daň je platba určená. Správca dane prijme platbu na daň a použije ju na úhradu dane, na ktorú bola určená. Pri platbe vykonanej bez dostačujúceho označenia dane správca dane vyzve daňový subjekt, aby oznámil v určenej lehote, na úhradu ktorej dane bola platba vykonaná.
(2)
Ak je správcovi dane doručená odpoveď v určenej lehote, zaúčtuje platbu na daň určenú daňovým subjektom v odpovedi ku dňu, ku ktorému bola platba dane vykonaná. Ak neodpovie daňový subjekt v určenej lehote, správca dane určí podľa odseku 7, na ktorú daň sa platba zaúčtuje; v takom prípade sa považuje za deň platby deň, keď ju správca dane zaúčtoval.
(3)
Správca dane je povinný písomne upovedomiť daňový subjekt, na aký účel podľa odseku 7 prijatú platbu použije.
(4)
Platby na daň, rozdiel dane, pokutu, úrok a sankčný úrok musia byť takto výslovne označené.
(5)
Prijatú platbu na daň správca dane eviduje, pričom deň zaevidovania platby je zhodný s dňom jej zaúčtovania.
(6)
Daň možno platiť
a)
bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,
b)
v hotovosti
1.
poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2.
pri platbách do 10 000 Sk zamestnancovi správcu dane, ktorý je správcom dane poverený prijímať platby na daň; na prijatú platbu je správca dane povinný vydať potvrdenie,
3.
zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, ak nie je v daňovom exekučnom príkaze určené inak,
4.
zamestnancovi správcu dane v blokovom konaní,
c)
kolkovými známkami, ak tak ustanovuje osobitný zákon; správca dane, u ktorého sa predpokladá platenie kolkovými známkami, je povinný mať primeranú zásobu kolkových známok na predaj.
(7)
Prijatá platba, pri ktorej nebola určená daň, na úhradu ktorej sa má použiť, sa použije na úhradu v tomto poradí:
a)
peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky,
b)
bežné platby daní vrátane preddavkov na daň,
c)
vyrubený rozdiel dane,
d)
úrok,
e)
najstaršie daňové nedoplatky,
f)
pokuta,
g)
sankčný úrok.
(8)
Správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonaná daňovým subjektom a bude s ňou zaobchádzať rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.
§ 58a
Výzva
(1)
Ak daňový subjekt nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú alebo zrazenú daň v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,1) správca dane ho môže vyzvať, aby zaplatil alebo odviedol daň v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňový subjekt o následkoch nezaplatenia alebo neodvedenia dane. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky nemá odkladný účinok.
(2)
Doručenie výzvy sa považuje za úkon vykonaný na vyberanie dane (§ 69 ods. 2).
§ 59
Odklad platenia a povolenie splátok
(1)
Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane, ktorým je obec, povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo platenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie dane spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Ak ide o inú daň ako podľa prvej vety, môže daňový úrad alebo colný úrad povoliť na základe žiadosti daňového subjektu odklad platenia tejto dane alebo jej platenie v splátkach.
(2)
Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach, len ak dlžná suma bude zabezpečená podľa tohto zákona (§ 71) alebo niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa osobitného zákona.12b)
(3)
Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu platenia dane z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty, alebo spotrebných daní, predloží analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie.
(4)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane.
(5)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení platenia dane v splátkach.
(6)
Sankčný úrok sa nevyrubí, ak daňový subjekt počas povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach dodrží určené podmienky.
(7)
Počas odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok z odloženej sumy vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy sa vyrubí za celú dobu povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(8)
Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu platenia dane v splátkach sa nemožno odvolať.
(9)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach možno povoliť podľa tohto zákona, ak je to v súlade s osobitným predpisom.8g)
(10)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane nepovolí, ak neuplynul najmenej jeden rok odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.
(11)
Ak daňový subjekt neplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, len ak uplynulo najmenej päť rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená.
(12)
Ak daňový subjekt neplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, je daňový úrad alebo colný úrad povinný začať daňové exekučné konanie do desiatich pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená.
(13)
Ak daňový úrad alebo colný úrad pri vymáhaní dlžnej sumy zistí, že zabezpečenie dlžnej sumy nepostačuje na jej pokrytie, písomne o tejto skutočnosti bezodkladne informuje ministerstvo a daňové riaditeľstvo alebo ministerstvo a colné riaditeľstvo.
(14)
Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom subjekte údaje uvedené v § 23b ods. 7 písm. a) až c) a e) až g) a výšku povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach.
(15)
Ustanovenia odsekov 1 až 14 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach.
§ 60
Deň platby
(1)
Za deň platby sa považuje
a)
pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, kedy bolo uskutočnené odpísanie z účtu daňového subjektu,
b)
pri platbách v hotovosti deň, kedy banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala.
(2)
Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty správcov daní vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď platba z účtu daňového subjektu bola uskutočnená alebo keď bola v prospech účtu správcu dane prijatá v hotovosti. Ak je účet správcu dane vedený v inej banke ako účet daňového subjektu, z ktorého je platba prevádzaná, je banka, ktorá uskutočňuje prevod, povinná previesť uhradzovanú sumu tej banke, v ktorej je vedený účet správcu dane, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu správcu dane v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty správcu dane, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Banky sú súčasne povinné oznámiť správcovi dane deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu daňovníka. Ak banka alebo pošta nedodrží tieto lehoty, je povinná uhradiť správcovi dane zo sumy neprevedenej včas sankciu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď mala banka alebo pošta previesť platbu na príslušné účty správcu dane.
(3)
Ak daňový subjekt dá príkaz na úhradu daňovej povinnosti a banka príkaz nerealizuje v deň uvedený na príkaze z iných dôvodov, ako je nedostatok finančných prostriedkov na účte daňového subjektu, ručí daňovému subjektu banka.
(4)
Úhrada daňových pohľadávok má prednosť pred inými úhradami.
(5)
Dodržanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 môže kontrolovať správca dane, v ktorého prospech bola platba uskutočnená, alebo správca dane ním dožiadaný.
§ 61
Evidencia daní
(1)
Predmetom evidencie príjmov, ktorú vedie správca dane, je zachytávanie daňových a platobných povinností, ich úhrad alebo zániku a z toho vyplývajúcich daňových preplatkov a daňových nedoplatkov. Tieto údaje sú evidované na osobných účtoch jednotlivých daňových subjektov oddelene za každý druh dane.
(2)
Výška dane a jej platby sa evidujú na základe predpisových alebo odpisových poukazov.
(3)
Na debetnej strane osobných účtov sa evidujú predpisy a odpisy daňovej povinnosti, vrátane ich prípadných opráv. Ak sa odpisovým poukazom znižuje len platobná povinnosť, eviduje sa na debetnej strane. Záznamy predpisových a odpisových poukazov sa mesačne uzavierajú a porovnávajú so stavom zaevidovaným na osobných účtoch.
(4)
Platby a vratky dane sú evidované na kreditnej strane osobných účtov. Podkladom pre evidenciu sú najmä doklady bánk a pôšt. Vratky dane sa môžu uskutočniť len na základe vydaných platobných poukazov, ktoré sú evidované v zázname vydaných platobných poukazov. Pri uzatváraní záznamu vydaných platobných poukazov sa postupuje obdobne ako pri uzatváraní záznamov predpisových poukazov.
(5)
Správnosť evidencie na kreditnej strane sa mesačne odsúhlasuje podľa dokladov bánk zasielaných správcovi dane.
(6)
Nevymožiteľný daňový nedoplatok sa eviduje v pomocnej evidencii správcu dane v príslušnom členení. Rovnako sa eviduje daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie.
(7)
Z údajov evidencie príjmov sa daňovým subjektom na ich žiadosť vydávajú potvrdenia o stave ich osobných účtov a pre potreby správcu dane výkazy daňových nedoplatkov.
(8)
Na poskytovanie informácií z evidencie príjmov sa vzťahuje primerane § 23.
(9)
Vzory predpisových, odpisových a platobných poukazov a záznamov k nim určí daňové riaditeľstvo, ak je správcom dane daňový úrad; ak je správcom dane colný úrad, určí ich colné riaditeľstvo.
§ 63
Daňové preplatky a úrok
(1)
Daňový preplatok (ďalej len „preplatok“) je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.
(2)
Preplatok sa použije na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku inej dane, alebo ak nie je takýto daňový nedoplatok, ako preddavok na dosiaľ nesplatnú daňovú povinnosť pri dani, pri ktorej preplatok vznikol. O prevedení preplatku na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu daňového nedoplatku inej dane sa daňový dlžník vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového nedoplatku sa považuje deň, ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.
(3)
Preplatky daňového subjektu na jednotlivých druhoch daní, cla a iných platieb13c) možno použiť na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na inej dani, cle a iných platbách. O tom musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
(4)
Ak nemožno preplatok použiť podľa odsekov 2 a 3, správca dane na žiadosť daňového subjektu tento preplatok vráti, ak je väčší ako 100 Sk. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o jeho vrátenie; preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí jedného mesiaca po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitného zákona,6ec) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak sa žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane (§ 45). Žiadosť o vrátenie preplatku alebo o jeho preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom.
(5)
Ak nepožiada daňový subjekt, ktorého daňová povinnosť už úplne zanikla, o vrátenie daňového preplatku do troch rokov od konca roku, v ktorom nadobudol právoplatnosť posledný platobný výmer na daň, na ktorej je preplatok, nárok na vrátenie preplatku zaniká.
(6)
Ak vznik preplatku zapríčiní správca dane, a ak ho nemožno použiť podľa odsekov 2 a 3, vráti preplatok bez žiadosti do 15 dní od jeho zistenia. Ak správca dane vráti preplatok po lehote, je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku podľa tohto zákona vrátená, pričom úrok sa vypočíta zo sumy preplatku a počtu dní jeho zadržania; tento postup sa vzťahuje aj na oneskorené vrátenie preplatku podľa odseku 4.
(7)
Proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti o vrátenie preplatku môže daňový subjekt podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(8)
Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov,13d) sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach13e) alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.13d)
(9)
Ustanovenie odseku 8 sa primerane použije aj na cestnú daň, pri ktorej bolo uplatnené vrátenie podľa osobitného predpisu.13ea)
(10)
Spotrebná daň, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitného zákona,1b) sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov na tej istej dani, na cle a iných platbách. Ak sa spotrebná daň takto nepoužije alebo ak sa použije len čiastočne, použije sa pred jej vrátením na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných spotrebných daniach a dani z pridanej hodnoty13d) alebo na iných daniach.13e) O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitného zákona.1b)
§ 63a
Započítanie daňových pohľadávok
(1)
Na účely započítania daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi.
(2)
Započítať možno len nepremlčané pohľadávky nad 10 000 Sk.
(3)
Úkonom daňového dlžníka smerujúcim k započítaniu daňových pohľadávok je žiadosť o započítanie. Takúto žiadosť podáva daňový dlžník na príslušnom daňovom úrade alebo colnom úrade a musí obsahovať
a)
obchodné meno alebo názov, sídlo, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a daňové identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu,
b)
identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku,
c)
identifikáciu daňovej pohľadávky s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného na správu tejto pohľadávky a prípadne číslo rozhodnutia, ktorým bola daňová pohľadávka vyrubená,
d)
vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a c),
e)
dátum a podpis daňového dlžníka.
(4)
Daňový úrad alebo colný úrad úplnú žiadosť podľa odseku 3 postúpi spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňovej pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) daňovému riaditeľstvu alebo colnému riaditeľstvu.
(5)
Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o poskytnutie údajov daňovými úradmi alebo colnými úradmi o existencii a výške daňových pohľadávok voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe identifikovanej v žiadosti. Daňové úrady alebo colné úrady sú povinné poskytnúť požadované údaje bez zbytočného odkladu.
(6)
Po overení správnosti údajov uvedených v žiadosti a po potvrdení príslušného správcu pohľadávky, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva, daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa doručuje do vlastných rúk. Ak daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vzájomné pohľadávky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu.
(7)
Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad môže vyrubiť sankčný úrok podľa § 35b len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie daňovej pohľadávky daňovému úradu alebo colnému úradu. Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním čiastočne, na tú časť daňovej pohľadávky, ktorá zanikla započítaním, sa pri vyrubení sankčného úroku vzťahuje prvá veta; na nezapočítanú časť daňovej pohľadávky sa vzťahuje § 35b.
(8)
Odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní podľa odseku 6 daňovému úradu alebo colnému úradu nemožno použiť postup podľa § 63. To platí, aj ak nedôjde k započítaniu daňových pohľadávok a oznámenie o tejto skutočnosti je doručené daňovému úradu alebo colnému úradu. Kompenzáciu podľa § 63 daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia oznámenia podľa odseku 6 poslednej vety.
(9)
Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov.13da)
§ 64
Odpustenie daňového nedoplatku
(1)
Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka celkom alebo sčasti odpustiť daňový nedoplatok fyzickej osobe s výnimkou daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb na jeho výživu odkázaných alebo ak by vymáhanie daňového nedoplatku viedlo k hospodárskemu zániku daňového dlžníka, pri ktorom by výnos z jeho likvidácie bol pravdepodobne nižší než ním vytvorená daň v budúcom zdaňovacom období. Splnenie podmienok je daňový dlžník povinný preukázať.
(2)
Odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.
(3)
Proti rozhodnutiu o odpustení daňového nedoplatku sa nemožno odvolať.
§ 65
Odpísanie daňového nedoplatku pre nevymožiteľnosť
(1)
Daňový nedoplatok môže správca dane odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymožiteľný; takýto daňový nedoplatok sa môže odpísať rozhodnutím najskôr po uplynutí šiestich rokov po skončení roka, v ktorom tento daňový nedoplatok vznikol.
(2)
Za nevymožiteľný sa považuje daňový nedoplatok, ak
a)
jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo aj od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, je bezvýsledné,
b)
majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,
c)
majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov (§ 90) a správca dane rozhodnutím zastaví daňové exekučné konanie,
d)
je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,
e)
daňový dlžník zomrel a dedičstvo pripadlo štátu alebo daňový nedoplatok alebo jeho časť nemohol správca dane uspokojiť vymáhaním na dedičoch daňového dlžníka z dedičstva, alebo
f)
jeho výška nepresahuje 5 000 Sk.
(3)
Správca dane z vlastného podnetu rozhodnutím odpíše daňový nedoplatok podľa odseku 2 písm. e) ku dňu vydania rozhodnutia o odpísaní.
(4)
Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok ku dňu zániku daňového subjektu. Ak zániku daňového subjektu predchádza jeho zrušenie bez likvidácie, správca dane daňový nedoplatok alebo jeho časť neodpíše; to neplatí, ak sa likvidácia podľa osobitného predpisu nevyžaduje.13eb)
(5)
Odpísaním daňového nedoplatku podľa odseku 3 a 4 daňový nedoplatok zaniká. Daňový nedoplatok podľa odseku 2 písm. a) až d) a f) odpísaním nezaniká a správca dane ho vykazuje v pomocnej evidencii.
(6)
Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku sa nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania. Proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
§ 65a
Odpísanie daňovej pohľadávky v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní
(1)
Správca dane odpíše daňovú pohľadávku (§ 95 ods. 1) alebo jej časť na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania,8aa) ak podľa tohto uznesenia dlžník13ec) splnil svoje povinnosti úplne a včas.
(2)
Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňovú pohľadávku voči dlžníkovi13ec) alebo jej časť na základe právoplatného uznesenia súdu o
a)
zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,
b)
zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok daňového dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty,
c)
zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo
d)
zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania.
(3)
Ak po skončení konkurzného konania zostane majetok právnickej osobe alebo fyzickej osobe zodpovednej za zaplatenie daňového nedoplatku, odpíše správca dane daňovú pohľadávku alebo jej časť podľa odseku 2 písm. a) po skončení likvidácie.
(4)
Odpísaním daňovej pohľadávky daňový nedoplatok zaniká.
(5)
Rozhodnutie o odpísaní daňovej pohľadávky je právoplatné dňom jeho vydania, nedoručuje sa a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.
§ 65b
Postúpenie daňovej pohľadávky
(1)
Na účely postúpenia daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňová pohľadávka znížená o daňové záväzky (§ 95). Daňový úrad alebo colný úrad môže postúpiť tretej osobe daňovú pohľadávku, ktorá vznikla pred 31. decembrom 2002 voči daňovému dlžníkovi, ktorý je v konkurze. Treťou osobou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu. Táto osoba daňovú pohľadávku ďalej nemôže postúpiť.
(2)
O postúpení daňovej pohľadávky podľa odseku 1 uzatvára daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení daňovej pohľadávky. Súčasťou tejto zmluvy je aj vysporiadanie práv zo zabezpečenia daňovej pohľadávky. Pohľadávku možno postúpiť len za odplatu.
(3)
Daňový úrad alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie daňovej pohľadávky daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz.13ed) Ak splnenie postúpenej daňovej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je daňový úrad alebo colný úrad povinný postúpenie daňovej pohľadávky písomne oznámiť aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(4)
Právo nakladať s postúpenou daňovou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu dňom platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky. Daňový úrad alebo colný úrad odpíše daňovú pohľadávku zo svojej evidencie ku dňu platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky.
(5)
Daňový úrad alebo colný úrad je povinný odovzdať tretej osobe všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej daňovej pohľadávky.
(6)
Odplata za postúpenie daňovej pohľadávky podľa odseku 2 je príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
Na postúpenie daňovej pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis13ee) nepoužije.
§ 65c
Ak je daňový subjekt v omeškaní s platením dane viac ako dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane, dlžná suma presiahne 100 000 Sk a sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu,8aa) daňový úrad a colný úrad sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu na tento daňový subjekt.
§ 66
Preddavky
(1)
Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.
(2)
Daňovník platí určený preddavok na daň
a)
v prípadoch určených týmto zákonom alebo osobitným predpisom v lehotách a výške v nich ustanovených,
b)
na základe rozhodnutia správcu dane.
(3)
Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu môže určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise.13f) Daňový subjekt spolu so žiadosťou predloží analýzu finančnej a ekonomickej situácie, ktorá bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov na daň. Platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise,13f) môže určiť správca dane aj z vlastného podnetu.
(4)
Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane.
§ 68
Vyberanie dane zrážkou
Daň alebo preddavok na daň, ktorú bol platiteľ dane povinný zraziť alebo vybrať z daňového základu, odvedie správcovi dane v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Ak tieto daňové sumy neboli zrazené alebo vybrané v určenej výške alebo odvedené v určenej lehote, predpíše správca dane platiteľovi dane tieto sumy k priamemu plateniu.
§ 69
Premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok
(1)
Právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
(2)
Ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
(3)
Na premlčanie správca dane prihliadne len vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky.
§ 70
Zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň
(1)
Ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň za bežný kalendárny rok alebo predchádzajúce zdaňovacie obdobia bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie alebo vyberanie dane spojené so značnými ťažkosťami, môže správca dane s uvedením dôvodov, na základe ktorých pokladá vyberanie a vymáhanie za ohrozené, vydať zabezpečovací príkaz. V zabezpečovacom príkaze uloží daňovému subjektu, aby najneskôr do troch dní v príkaze uvedenú sumu dane zabezpečil v prospech správcu dane, a to spôsobom uvedeným v príkaze, najmä zložením istoty na jeho účet alebo do určenej depozitnej úschovy.
(2)
Ak zloží daňový subjekt dostatočnú istotu, toto zabezpečenie sa nevykoná a už vykonané zabezpečovacie úkony správca dane zruší.
(3)
Proti zabezpečovaciemu príkazu sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní do tridsiatich dní po jeho podaní, zabezpečovací príkaz stráca platnosť. Pri plnení zabezpečovacieho príkazu sa primerane použijú ustanovenia o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke.
(4)
Výšku nevyrubenej ohrozenej dane určí správca dane podľa vlastných pomôcok. Ak nehrozí nebezpečenstvo omeškania, môže správca dane vyzvať daňový subjekt, aby v trojdennej lehote oznámil údaje potrebné pre takéto určenie dane.
(5)
Ak tuzemský dlžník plní svoje platobné záväzky voči devízovému cudzincovi, ktorý podlieha zdaneniu v tuzemsku, zrazí súčasne s výplatou dlžnej sumy z tejto sumy preddavok na daň v určenej výške a príslušnému správcovi dane oznámi identifikačné údaje o tejto zrážke.
(6)
V jednotlivých prípadoch môže správca dane a pri skupine dlžníkov alebo druhov platieb daňové riaditeľstvo určiť výšku zrážky odchylne od všeobecnej úpravy.
(7)
Ak nepodá daňový dlžník - devízový cudzinec - daňové priznanie ani na výzvu a ak nie je možné zabezpečiť daň bez jeho súčinnosti podľa pomôcok správcu dane, považuje sa daň za vyrovnanú vykonanou zrážkou podľa odseku 5.
Záložné právo
§ 71
(1)
Správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka alebo poddlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorý sa proti tomuto rozhodnutiu môže v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Na vznik záložného práva sa vyžaduje zápis alebo registrácia rozhodnutia o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka alebo poddlžníka s vyznačením jeho vykonateľnosti podľa osobitného predpisu.13h)
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 30 ods. 2 aj označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.
(3)
Ak ide o nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor, zašle správca dane rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru s vyznačením jeho vykonateľnosti do katastra nehnuteľností.13a) Správca dane oznámi katastru nehnuteľností, kedy nadobudlo rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti právoplatnosť. Pri zriadení záložného práva k cenným papierom správca dane prikáže právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu,19c) aby registrovala pozastavenie práva nakladať s cenným papierom.
(4)
Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená.
(5)
Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť.
(6)
Správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.
(7)
Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane.
(8)
Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak daňový dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 a 6 až 10 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky.
(10)
Ustanovenia osobitného predpisu o záložnom práve13b) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 71a
(1)
Ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu.13h) Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo v čase od povolenia vyrovnania do potvrdenia vyrovnania, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis.13f)
(2)
Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník daňový nedoplatok zaplatil celkom alebo sčasti. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu.13h)
SIEDMA ČASŤ
DAŇOVÉ EXEKUČNÉ KONANIE
§ 73
Základné ustanovenia
(1)
Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitných predpisov.14)
(2)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky právne úkony v mene štátu vrátane jeho zastupovania v súdnom konaní.
(3)
Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k veci, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy.
(4)
Správca dane je povinný
a)
zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b)
vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom a spôsobmi, aké tento zákon ustanovuje.
(5)
Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia,14) ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade nemôže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu.14a) Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné konanie,14b) vykoná sa prednostne daňová exekúcia.
(6)
Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na nadobúdateľa uvedeného v § 84m ods. 7 zanikajú závady viaznuce na veci.
(7)
Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno vykonať daňovú exekúciu, ak sa dokladmi preukáže, že
a)
na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
b)
na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,14c)
c)
od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.
V týchto prípadoch ustanovenie § 43 zostáva nedotknuté.
(8)
Predmetom daňovej exekúcie môžu byť aj veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; pokiaľ ide o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka. Na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa neprihliadne, ak sa návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podal po doručení daňovej exekučnej výzvy daňovému dlžníkovi.
(9)
Daňová exekúcia je neprípustná na vec, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby. Právo na vec, proti ktorej je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo tretia osoba uplatnia návrh na vylúčenie veci z výkonu daňovej exekúcie na súde, správca dane takúto vec vylúči z výkonu daňovej exekúcie až do rozhodnutia súdu.
(10)
Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Pri oznamovaní správca dane postupuje podľa § 75 ods. 4.
(11)
Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.
§ 74
Exekučný titul
(1)
Exekučným titulom je
a)
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b)
vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.
(2)
Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje
a)
označenie daňového dlžníka,
b)
výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne opravných daňových priznaní alebo dodatočných daňových priznaní, alebo oznámení, alebo hlásení,
c)
výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania alebo hlásenia podľa osobitných zákonov,
d)
výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní,
e)
pôvodnú splatnosť daní,
f)
deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.
Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
§ 75
Začatie daňového exekučného konania
(1)
Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať opravné prostriedky.
(2)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka,
d)
označenie konkrétneho exekučného titulu,
e)
výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
f)
označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka,
g)
výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka osobám evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje,
h)
označenie majetku, na ktorý sa vzťahuje výrok podľa písmena g),
i)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky.
(3)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.
(4)
V prípade, že na majetok daňového dlžníka vzniklo zákonné záložné právo správcu dane (§ 71) pred vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, nedoručuje sa rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania osobe evidujúcej takýto majetok daňového dlžníka; tejto osobe správca dane oznámi, ktorý deň sa začalo daňové exekučné konanie. Rovnako správca dane postupuje aj pri oznamovaní o začatí daňového exekučného konania záložným veriteľom, ktorí sú pred ním v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1. V týchto prípadoch rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. f ) a g).
(5)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobe podľa odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobe podľa odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku uvedeného v rozhodnutí. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 71.
§ 76
Daňová exekučná výzva
(1)
Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe podľa § 75 ods. 2 písm. f).
(2)
Daňová exekučná výzva obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,
b)
číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,
c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka,
d)
oznámenie o začatí daňového exekučného konania,
e)
výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,
f)
výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia exekučnej výzvy,
g)
upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo zákonné záložné právo správcu dane (§ 71), na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1,
h)
označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,
i)
zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,
j)
poučenie o možnosti podať opravný prostriedok [§ 30 ods. 2 písm. e)],
k)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky.
(3)
Daňová exekučná výzva sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie daňovej exekučnej výzvy je vylúčené. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie
a)
zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka,
b)
opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov,
c)
verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu v zahraničí alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy; na doručovanie verejnou vyhláškou sa vzťahujú ustanovenia § 19,
d)
podľa § 17 ods. 9 a 10.
(4)
Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje.
(5)
Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a)
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,
b)
sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie má odkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48.
(6)
Ak majetok daňového dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka spravuje, eviduje alebo je oprávnená s ním nakladať, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania. Ak chce správca dane uplatniť daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na túto daňovú exekučnú výzvu sa rovnako vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5.
§ 77
Daňový exekučný príkaz
(1)
Daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo.
(2)
Daňový exekučný príkaz obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal,
b)
číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,
c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka,
d)
výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
e)
spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane,
f)
ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej exekúcie,
g)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky.
(3)
Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám (§ 6) a iným osobám podľa tohto zákona podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie. Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj záložným veriteľom, ktorí majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo, v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Tieto osoby sú povinné oznámiť do 15 dní od doručenia daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené záložné právo, a dátum jeho vzniku. Takéto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník pri súpise vecí prítomný, oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Zároveň je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak daňový dlžník tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu.
(4)
Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.
§ 77a
Oprava daňového exekučného príkazu
Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo pri jeho vydaní k chybe v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.
§ 78
Daňová exekúcia
Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa § 82.
§ 79
Odloženie daňovej exekúcie
(1)
Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach.
(2)
Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak preveruje skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňovej exekúcie.
(3)
Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, odložiť i vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník preukázať.
(4)
Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení daňovej exekúcie nie je určené inak.
(5)
Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk.
(6)
Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nemožno podať opravný prostriedok.
§ 80
Zastavenie daňového exekučného konania
(1)
Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak
a)
exekučný titul bol zrušený,
b)
exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c)
bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,
d)
predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
e)
bola vznesená námietka premlčania vymáhaného daňového nedoplatku,
f)
daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
g)
je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.
(2)
Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
§ 81
Doručovanie rozhodnutia
Rozhodnutie vydané podľa § 79 a 80 sa doručuje osobám podľa § 77 ods. 3 do vlastných rúk.
§ 82
Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie
(1)
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu
a)
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b)
prikázaním pohľadávky,
c)
predajom hnuteľných vecí,
d)
odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,
e)
predajom cenných papierov,
f)
predajom nehnuteľnosti,
g)
predajom podniku alebo jeho časti,
h)
postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka i niekoľkými spôsobmi súčasne.
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
§ 82a
(1)
Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na právnickú osobu alebo fyzickú osobu, voči ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v § 82h ods. 1.
(2)
Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem podľa § 82h ods. 1, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.
(3)
Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v § 82h ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené.
(4)
Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov daňového dlžníka, ktorý zo mzdy alebo z iných príjmov platí úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť. V prípade platenia úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb nepodlieha daňovej exekúcií ani suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.14d)
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy
§ 82b
(1)
Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie.
(2)
Správca dane na základe § 77 ods. 1 vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.
(3)
Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa § 77 ods. 2 obsahuje
a)
označenie platiteľa mzdy,
b)
ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy.
(4)
Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitného predpisu.14e) Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis.14f) Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.
(5)
Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu,14e) len v prípade, ak s tým súhlasí daňový dlžník.
(6)
Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa § 35. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku.
§ 82c
(1)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.
(2)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy.
(3)
Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku.
§ 82d
(1)
Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná vždy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
(2)
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, keď bola časť mesačnej mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(3)
Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.
(4)
Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.
Zmena platiteľa mzdy
§ 82e
(1)
Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy.
(2)
Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.
(3)
Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku l sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení daňového exekučného príkazu získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.
§ 82f
(1)
Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer.
(2)
Nový platiteľ mzdy po obdržaní písomného vyhlásenia predloženého podľa odseku 1 oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.
(3)
Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný príkaz (§ 82e ods. 1), na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.
(4)
Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy.
(5)
Za nesplnenie povinnosti podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi pokutu podľa § 35.
§ 82g
Niekoľko platiteľov mzdy
(1)
Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.
(2)
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
§ 82h
Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov
(1)
Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu, zrážkami z odmeny za prácu členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z dôchodkov poskytovaných z dôchodkového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, z peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu, zo štipendií podľa osobitného predpisu14ca), z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a z podpory v nezamestnanosti.
(2)
Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
(3)
Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.14d)
(4)
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky.
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky
§ 83
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať
a)
prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke,
b)
prikázaním iných peňažných pohľadávok,
c)
postihnutím iných majetkových práv.
§ 83a
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke
(1)
Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka.
(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte.14g)
(3)
Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke a jej poukázaním na účet správcu dane určený v daňovom exekučnom príkaze.
(4)
Správca dane doručí do vlastných rúk banke rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.
(5)
Správca dane prikáže banke, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovala na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Po doručení daňovej exekučnej výzvy banke banka zo zablokovaných peňažných prostriedkov na základe príkazu daňového dlžníka a so súhlasom správcu dane poukáže na účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.
(6)
Po doručení daňového exekučného príkazu je banka povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade termínovaného vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhaného daňového nedoplatku, banka je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(7)
Ak banka po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použije alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať od banky peňažné prostriedky, ktoré z tohto dôvodu neboli poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone.
§ 83b
Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii
(1)
Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré písomným vyhlásením daňového dlžníka sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov, a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu14h) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.
(2)
Daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených v banke, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu alebo majú účelové určenie.15)
§ 83c
Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok
(1)
Iná peňažná pohľadávka na účely tohto zákona je peňažný záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový dlžník je povinný na výzvu správcu dane predložiť správcovi dane písomný zoznam uznaných16) pohľadávok.
(2)
V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.
(3)
Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka.
(4)
Správca dane vydá daňový exekučný príkaz len do výšky záväzku tretej osoby, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(5)
Po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.
(6)
Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti, a to aj v prípade, ak budú daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu.
(7)
Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.
(8)
Na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné.
(9)
Ak je daňový exekučný príkaz vydaný na autorskú odmenu a autor je daňovým dlžníkom, môže správca dane žiadať plnenie do výšky troch pätín. Ak autorskú odmenu vypláca právnická osoba vykonávajúca kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,16a) na účely tohto zákona sa považuje za poddlžníka. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora zložené u právnickej osoby vykonávajúcej kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,16a) ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.
(10)
Ustanovenie odseku 9 sa použije primerane, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.
(11)
Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodliehajú prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, príspevok na pohreb, zaopatrovací príspevok, príspevky pestúnskej starostlivosti, dávka sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a účelové peňažné dávky pre ťažko zdravotne postihnutých občanov.
(12)
Ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich z odsekov 2, 5 a 9, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone.
§ 83d
Daňová exekúcia postihnutím iných majetkových práv
Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu aj postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len daňovému dlžníkovi osobne. Na daňovú exekúciu sa primerane použije postup podľa tohto zákona.
Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí
§ 84
Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich súčasti a ich príslušenstva (ďalej len „hnuteľné veci“) vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa, poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon.
§ 84a
(1)
V daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami, ktoré sú v nej uvedené alebo ktoré budú spísané.
(2)
Daňová exekučná výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do vlastných rúk najneskôr pri súpise hnuteľných vecí (§ 84b). Ak nie je daňový dlžník pri uskutočňovaní súpisu vecí prítomný, doručí sa mu daňová exekučná výzva do vlastných rúk spolu so súpisom hnuteľných vecí.
(3)
Správca dane upozorní daňového dlžníka v daňovej exekučnej výzve, že tretia osoba môže v lehote na podanie odvolania predložiť doklady o vlastníctve k hnuteľnej veci. Ak sa preukáže vlastníctvo tretej osoby k hnuteľnej veci, správca dane rozhodne o vylúčení takejto veci z daňovej exekúcie. Rovnako správca dane upozorní daňového dlžníka, že v prípade neupovedomenia tretej osoby zodpovedá za spôsobenú škodu.
(4)
Ak je predmetom daňovej exekúcie motorové vozidlo, správca dane v daňovej exekučnej výzve uloží daňovému dlžníkovi, aby v určenej lehote a na určené miesto pristavil motorové vozidlo a predložil doklady o technickej spôsobilosti motorového vozidla a preukázal svoje vlastníctvo k nemu. Ak daňový dlžník nesplní túto povinnosť, môže správca dane na účet daňového dlžníka zabezpečiť prostredníctvom splnomocnenej osoby vyhľadanie, zabezpečenie, odvoz, úschovu, ocenenie a zistenie stavu technickej spôsobilosti motorového vozidla. Na účely tohto zákona sa motorovým vozidlom rozumie osobné motorové vozidlo, motocykel, nákladné motorové vozidlo, ťahač, náves, príves, autobus, špeciálne zariadenie, napríklad žeriav, rýpadlo a iné stavebné alebo poľnohospodárske stroje.
(5)
Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný príkaz. V daňovom exekučnom príkaze správca dane nariadi predaj vecí v ňom uvedených.
(6)
Správca dane na základe právoplatného daňového exekučného príkazu ponúkne na predaj za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom,16b) právnickým osobám štátu,16c) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, tieto veci:
a)
mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,
b)
rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,
c)
osobné pamiatky a korešpondenciu významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov, ako aj iné spomienkové predmety múzejnej alebo galerijnej hodnoty16d) po týchto osobách,
d)
predmety väčšej kultúrnej, historickej hodnoty a ich súbory.
(7)
Ak právnická osoba podľa odseku 6 v lehote do 30 dní od doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom16b) na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený tieto veci predať spôsobom podľa tohto zákona.
§ 84b
Súpis hnuteľných vecí
(1)
Súpis hnuteľných vecí vykoná správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť, uschovať a predať. Súpis hnuteľných vecí môže správca dane vykonať aj opakovane.
(2)
Veci, ktoré rýchlo podliehajú skaze alebo ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, sa spíšu len vtedy, keď nie je dostatok iných vecí alebo ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj.
(3)
Súpis hnuteľných vecí musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka a číslo daňovej exekučnej výzvy,
c)
miesto a dátum vykonania súpisu hnuteľných vecí,
d)
jednotlivo spísané veci a ich opis, ktorým sa určí najmä počet, hmotnosť, výrobné číslo, značka, farba; ak predmety zostávajú i po vykonaní súpisu hnuteľných vecí u daňového dlžníka, môže sa vyhotoviť ich fotodokumentácia,
e)
hodnotu spísaných hnuteľných vecí,
f)
osobné, majetkové a rodinné pomery daňového dlžníka v rozsahu potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jeho majetku,
g)
podpisy osôb prítomných pri súpise.
(4)
Správca dane na účely spísania hnuteľných vecí daňového dlžníka urobí prehliadku sídla a miesta podnikania, obydlia, ak ho používa aj na podnikanie, iných priestorov a iných objektov za účasti nestrannej osoby, a to i bez prítomnosti daňového dlžníka. Na tento účel je daňový dlžník povinný umožniť správcovi dane a nestrannej osobe prístup do sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov. Na tieto úkony má správca dane oprávnenie z úradnej moci prizvať Policajný zbor.16e)
(5)
Správca dane vykoná osobnú prehliadku daňového dlžníka a ďalšej prítomnej osoby, ak je podozrenie, že daňový dlžník si uschoval hnuteľné veci u nej. Pri osobnej prehliadke správca dane postupuje šetrne a vykoná ju vždy osoba rovnakého pohlavia alebo lekár.
(6)
Správca dane po vydaní daňového exekučného príkazu zabezpečí zistenie ceny hnuteľných vecí znalcom.16b) V jednoduchých prípadoch pri súpise hnuteľných vecí ocenenie obvyklou cenou vykoná správca dane.
§ 84c
Uschovanie spísaných hnuteľných vecí
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí uvedených v súpise, zabezpečí správca dane ich úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove týchto vecí.
§ 84d
Hnuteľné veci nepodliehajúce výkonu daňovej exekúcie
Daňovou exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný17) alebo ktoré podľa osobitných predpisov daňovej exekúcii nepodliehajú.15)
§ 84e
Veci vylúčené z daňovej exekúcie
(1)
Daňová exekúcia sa nevykonáva na veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka a ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, ani na veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.
(2)
Z daňovej exekúcie podľa odseku 1 sú vylúčené
a)
bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,
b)
nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ daňového dlžníka a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač a detské športové potreby a hračky,
c)
vodiaci pes, domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,
d)
zdravotnícke potreby, zdravotnícke pomôcky a iné veci, ktoré daňový dlžník alebo člen domácnosti potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,
e)
veci, na ktoré sa poskytla dávka sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov,
f)
veci, na ktorých obstaranie sa poskytli finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu formou dotácie, počas plnenia podmienok na jej poskytnutie,
g)
snubný prsteň a obrúčka,
h)
hotové peniaze do sumy 3 000 Sk,
i)
študijná literatúra.
(3)
Z daňovej exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde,17a) ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitných predpisov.17b)
§ 84f
Predaj hnuteľných vecí na dražbe
Správca dane predá spísané hnuteľné veci na dražbe; pri výkone dražby postupuje podľa tohto zákona.
§ 84g
Určenie ceny hnuteľných vecí
(1)
Správca dane určí cenu hnuteľných vecí podľa § 84b ods. 6; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
(2)
Cena výtvarných diel a pamiatok, rukopisov, mimoriadne významných literárnych diel, predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, kultúrnych pamiatok a ich súborov, veci numizmatickej hodnoty a mincí sa zisťuje znaleckým posudkom.
(3)
Vyvolávacia cena hnuteľných vecí na účely dražby sa určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny stanovenej podľa odsekov 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.
Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí
§ 84h
(1)
Po určení ceny hnuteľných vecí správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí.
(2)
Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí obsahuje najmä
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
dátum vydania a evidenčné číslo,
c)
čas a miesto konania dražby,
d)
predmet dražby,
e)
vyvolávaciu cenu predmetu dražby, ktorá je najnižším podaním,
f)
spôsob a termín zaplatenia najvyššieho podania,
g)
spôsob odovzdania vydraženej hnuteľnej veci,
h)
termín obhliadky dražených hnuteľných vecí,
i)
upozornenie, že osoby, ktoré majú k draženej hnuteľnej veci predkupné právo, môžu ho uplatniť len ako dražitelia na dražbe; udelením príklepu predkupné právo zaniká,
j)
poučenie o tom, kto môže byť účastníkom dražby (§ 84j),
k)
meno, priezvisko, vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane a odtlačok úradnej pečiatky.
§ 84i
(1)
Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli správcu dane; môže ju zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch.
(2)
Správca dane doručí dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí osobám podľa § 77 ods. 3, orgánu miestnej štátnej správy, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci,18) na ktorej území sa dražba bude konať.
§ 84j
Účastníci dražby
(1)
Dražiť môže fyzická osoba spôsobilá na právne úkony a právnická osoba (ďalej len „dražiteľ“).
(2)
Ak je dražiteľom fyzická osoba, môže dražiť osobne alebo sa môže nechať na dražbe zastupovať. Zástupca je povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo a preukázať svoju totožnosť.
(3)
Ak je dražiteľom právnická osoba, môže dražiť jej štatutárny zástupca, ktorý je povinný predložiť správcovi dane výpis z obchodného registra nie starší ako jeden mesiac alebo jeho úradne overenú kópiu a preukázať svoju totožnosť. Právnickú osobu môže zastupovať aj iný zástupca, ktorý je okrem uvedeného povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo.
(4)
Dražiť nemôže
a)
zamestnanec správcu dane,
b)
daňový dlžník.
(5)
Dražba je verejná.
§ 84k
Priebeh dražby hnuteľných vecí
(1)
Správca dane pred začatím dražby zapíše záujemcov o dražbu hnuteľnej veci do zoznamu dražiteľov.
(2)
Zoznam dražiteľov obsahuje najmä
a)
dátum a miesto konania dražby,
b)
meno, priezvisko, adresu, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby,
c)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a výpisu z obchodného registra alebo jeho úradne overenej kópie,
d)
poznámku o uplatnení predkupného práva, ak sa preukázalo právoplatným dokladom,
e)
dražobné číslo,
f)
podpis dražiteľa.
(3)
Najnižšie podanie sa určí podľa § 84g ods. 3. Ak sa neurobilo ani najnižšie podanie, v dražbe sa nepokračuje. Výška ceny draženej veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.18a)
(4)
Správca dane pokračuje v dražbe dovtedy, pokiaľ dražitelia robia vyššie podania. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami. Správca dane udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie podanie.
(5)
Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a neurobilo sa vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak však bol jedným z dražiteľov dražiteľ uplatňujúci si predkupné právo, správca dane udelí prednostne príklep jemu. Ak je takýchto dražiteľov niekoľko, správca dane rozhodne o udelení príklepu žrebom.
(6)
Správca dane je povinný spýtať sa prítomných pred udelením príklepu, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice a správca dane sa s nimi vysporiada pred udelením príklepu. Ak správca dane odoprie príklep, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania.
(7)
Vydražiteľ je povinný zaplatiť najvyššie podanie ihneď; ak tak neurobí, draží sa hnuteľná vec znova bez jeho účasti.
(8)
Udelením príklepu a zaplatením najvyššieho podania prechádza vlastníctvo k vydraženej hnuteľnej veci na vydražiteľa.
(9)
Správca dane vydá vydražiteľovi potvrdenie o udelení príklepu. Ak je daňový dlžník platiteľom dane z pridanej hodnoty, toto potvrdenie o udelení príklepu je pre vydražiteľa, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňovým dokladom podľa osobitného zákona.19) Potvrdenie o udelení príklepu vyhotovené správcom dane sa na účely odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona19aa) považuje za doklad vyhotovený platiteľom dane z pridanej hodnoty.
(10)
Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie na draženú hnuteľnú vec, správca dane vykoná opätovnú dražbu (§ 84l) a po neúspešnej opätovnej dražbe predá hnuteľnú vec predajom na základe ponuky (§ 84m).
(11)
O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu vydražiteľovi; ak na dražbe boli vznesené námietky, aj ich riešenie.
(12)
Výťažkom sú peňažné prostriedky získané v dražbe. Ak dosiahnutý výťažok z dražby prevyšuje vymáhaný daňový nedoplatok a exekučné náklady, správca dane s ním naloží ako s preplatkom (§ 93).
§ 84l
Opätovná dražba
(1)
Pri výkone opätovnej dražby hnuteľných vecí sa správca dane riadi ustanoveniami tohto zákona o prvej dražbe.
(2)
Na účely opätovnej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu najmenej vo výške 70 % z ceny určenej podľa § 84g ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.
§ 84m
Predaj na základe ponuky
(1)
Správca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje v daňovej exekúcii predajom hnuteľnej veci na základe ponuky. Predajom na základe ponuky sa rozumie predaj hnuteľnej veci na základe vyhodnotenia písomných ponúk predložených záujemcami o kúpu veci.
(2)
Správca dane zverejní predaj na základe ponuky oznamom najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk na úradnej tabuli správcu dane; oznam môže zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch.
(3)
Správca dane doručí do vlastných rúk oznam na predaj hnuteľnej veci na základe ponuky osobám podľa § 77 ods. 3, orgánu miestnej štátnej správy, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci,18) na ktorej území sa dražba bude konať.
(4)
Oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky obsahuje najmä
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
termín na podanie písomných ponúk správcovi dane s upozornením, že písomné ponuky podané po uplynutí termínu nebudú predmetom vyhodnotenia,
c)
predmet predaja a jeho najnižšiu cenu,
d)
termín obhliadky,
e)
upozornenie, že hnuteľná vec bude predaná na základe ponuky záujemcovi s najvyššou ponúknutou cenou,
f)
upozornenie na podanie ponuky v uzavretej obálke s označením „Predaj na základe ponuky – neotvárať“,
g)
termín a miesto vyhodnotenia písomných ponúk,
h)
meno, priezvisko, vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane a odtlačok úradnej pečiatky.
(5)
Na účely predaja hnuteľných vecí na základe ponuky správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny stanovenej podľa § 84g ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
(6)
Záujemca je povinný zúčastniť sa na vyhodnotení písomných ponúk osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Záujemca s najvyššou ponukou je povinný ponúknutú cenu zaplatiť ihneď po vyhodnotení ponúk. Záujemca, ktorý sa nezúčastní na vyhodnotení ponúk alebo ak najvyššiu ponúknutú cenu nezaplatí ihneď, je z poradia vylúčený. Na jeho miesto nastúpi záujemca v poradí s ďalšou najvyššou ponukou. V prípade rovnakých ponúk rozhodne žreb. O priebehu predaja správca dane spíše zápisnicu, v ktorej uvedie údaje zo zoznamu záujemcov, najvyššiu ponúknutú cenu hnuteľnej veci a identifikačné údaje o nadobúdateľovi hnuteľnej veci.
(7)
Po zaplatení najvyššej ponuky správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o predaji na základe ponuky. Ak je daňový dlžník platiteľom dane z pridanej hodnoty, toto potvrdenie o predaji na základe ponuky je pre nadobúdateľa, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňovým dokladom podľa osobitného zákona.19) Potvrdenie o predaji na základe ponuky vyhotovené správcom dane sa na účely odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona19aa) považuje za doklad vyhotovený platiteľom dane z pridanej hodnoty.
(8)
Predaj uskutočnený na základe ponuky má tie isté účinky ako predaj na dražbe.
(9)
Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
(10)
Ak predaj hnuteľnej veci na základe ponuky nebol úspešný, správca dane vyzve daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do desiatich dní od termínu doručenia upovedomenia do vlastných rúk.
§ 84n
Priamy predaj hnuteľných vecí
(1)
Hnuteľné veci, ktorých cena určená podľa § 84g ods. 1 a 2 nie je vyššia ako 5 000 Sk za jeden kus, veci rýchlo podliehajúce skaze a živé zvieratá môže správca dane predať ihneď za obvyklú cenu. Získanú sumu použije správca dane rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
(2)
Po zaplatení ceny správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o priamom predaji hnuteľných vecí. Potvrdenie o priamom predaji hnuteľných vecí vyhotovené správcom dane sa na účely odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona19aa) považuje za doklad vyhotovený platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Daňová exekúcia odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju
§ 85
(1)
Správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy vykoná súpis hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, podľa ustanovení § 84b a 84c a zakáže daňovému dlžníkovi s nimi nakladať.
(2)
Správca dane vykoná daňovú exekúciu odobratím hotových peňazí, len ak peňažná hotovosť presahuje 3 000 Sk [§ 84e ods. 2 písm. h)]; tie použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
(3)
Daňovej exekúcii odobratím hotových peňazí nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu14f) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz.
(4)
Ak správca dane pri súpise podľa odseku 1 nájde drahé kovy alebo devízové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov.19a) Získané peňažné prostriedky použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
§ 85a
(1)
Vkladné knižky alebo iné listiny,19b) ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, správca dane spíše pri doručení daňovej exekučnej výzvy ako iné hnuteľné veci (§ 84b) a odníme ich.
(2)
Vkladnú knižku predloží správca dane banke s právoplatným daňovým exekučným príkazom a vyberie z nej sumu, na ktorú má daňový dlžník právo, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Banka vykoná výplatu vkladu, aj keď je výplata akokoľvek viazaná. Ak ide o iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, správca dane vyzve toho, kto má podľa takejto listiny plniť, aby sumu, ktorú má platiť, odovzdal správcovi dane. Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva vykonáva namiesto daňového dlžníka správca dane.
(3)
Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
§ 86
Daňová exekúcia predajom cenných papierov
(1)
Správca dane v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania prikáže právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu19c) registrovať pozastavenie práva nakladať s cenným papierom daňového dlžníka.
(2)
Daňová exekúcia predajom cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka sa vykoná tak, že správca dane spíše tieto cenné papiere pri doručení daňovej exekučnej výzvy podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí. Cenné papiere nachádzajúce sa u daňového dlžníka odníme a zabezpečí ich úschovu podľa osobitného zákona.19c) Predaj cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka zabezpečuje správca dane prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi podľa osobitného zákona.19c)
(3)
Správca dane je oprávnený vykonávať všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov namiesto daňového dlžníka.
(4)
Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti
§ 87
(1)
Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka. Toto ustanovenie sa použije primerane, aj keď je postihnutý nehnuteľný majetok poddlžníka a ručiteľa.
(2)
Daňovou exekúciou predajom nehnuteľnosti možno postihnúť aj majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností, ak vlastníctvo daňového dlžníka k takémuto majetku je preukázané iným spôsobom.
(3)
Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť s jej súčasťami a príslušenstvom.
(4)
Správca dane vydá na nehnuteľnosť, na ktorú nebolo zriadené správcom dane zákonné záložné právo, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania (§ 75); ak na nehnuteľnosť bolo zriadené správcom dane zákonné záložné právo, správca dane zašle katastrálnemu odboru okresného úradu oznámenie o začatí daňového exekučného konania (§ 75). Ak je daňovou exekúciou postihnutá nehnuteľnosť podľa odseku 2, správca dane k rozhodnutiu o zriadení zákonného záložného práva alebo k rozhodnutiu o začatí daňového exekučného konania predloží katastru nehnuteľností aj návrh na zápis dotknutých nehnuteľností.
(5)
Správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu (§ 76 ods. 2). Uloží daňovému dlžníkovi povinnosť do 15 dní oznámiť správcovi dane osobu, ktorá má k nehnuteľnosti predkupné právo, a upozorní ho, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti zodpovedá za spôsobenú škodu.
(6)
Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk okrem osôb uvedených v § 77 ods. 3 aj spoluvlastníkovi a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, ak sú zrejmé zo spisov, katastrálnemu odboru okresného úradu a obci,18) na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.
(7)
Po doručení daňového exekučného príkazu správca dane zabezpečí zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. V písomnej objednávke znalcovi uvedie účel znaleckého posudku, na čo má prihliadať a s čím sa má vysporiadať. Na účely ocenenia nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, o čase a mieste obhliadky nehnuteľnosti. Daňový dlžník je povinný umožniť vykonanie obhliadky oceňovanej nehnuteľnosti.
(8)
Správca dane na základe daňového exekučného príkazu ponúkne právnickým osobám štátu,16c) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom, nehnuteľnú kultúrnu pamiatku.
(9)
Ak právnická osoba podľa odseku 8 v termíne do 30 dní odo dňa doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený nehnuteľnú kultúrnu pamiatku predať spôsobom podľa tohto zákona.
(10)
Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti formou dražby.
(11)
Ak spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, zloží sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť, v hotovosti správcovi dane alebo ak preukáže jej pripísanie na účet správcu dane najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby, predaj sa neuskutoční.
§ 87a
(1)
Znaleckým posudkom sa zistí cena nehnuteľnosti; pritom sa jednotlivo odhadnú závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie.
(2)
Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú osobe, ktorá má tieto práva v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.
(3)
Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie 20 rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie, najdlhšie však 20 rokov. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta suma, ktorá by stačila na to, aby sa z nej a z úrokov tejto sumy poukazovali plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.
(4)
O znaleckom posudku na cenu nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka, osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, a osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti vecné práva zrejmé zo spisu.
(5)
Na účely dražby vyvolávacia cena nehnuteľnosti sa rovná cene podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(6)
Závadami na účely odseku 1 sa rozumejú vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitného právneho predpisu, a nájomné práva.
Dražobná vyhláška
§ 87b
(1)
Po určení vyvolávacej ceny vydá správca dane dražobnú vyhlášku.
(2)
Dražobná vyhláška musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
dátum vydania a číslo dražobnej vyhlášky,
c)
čas a miesto dražby,
d)
označenie nehnuteľnosti podľa údajov katastra nehnuteľností,19d)
e)
vyvolávaciu cenu, ktorá je najnižším podaním,
f)
výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia,
g)
podmienky vrátenia zábezpeky,
h)
spôsob zaplatenia najvyššieho podania,
i)
závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,
j)
ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti,
k)
ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,
l)
upozornenie na uplatnenie predkupného práva,
m)
meno, priezvisko, vlastnoručný podpis oprávneného zamestnanca správcu dane a odtlačok úradnej pečiatky.
§ 87c
(1)
Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dňom uskutočnenia dražby na úradnej tabuli správcu dane, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalé bydlisko alebo sídlo, okresného úradu a obce,18) na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.
(2)
Správca dane môže dražobnú vyhlášku zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch.
(3)
Správca dane doručuje dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz (§ 77 ods. 3); dražobnú vyhlášku doručuje aj iným osobám, ktorých právo je daňovou exekúciou dotknuté (§ 87 ods. 6).
§ 87d
Účastníci dražby
(1)
Dražiť môže fyzická osoba, ak to pripúšťa osobitný zákon,19e) spôsobilá na právne úkony alebo právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike (ďalej len „dražiteľ“).
(2)
Pre účastníkov dražby nehnuteľnosti platí ustanovenie § 84j ods. 2 až 5. V opakovanej alebo opätovnej dražbe pri nehnuteľnostiach nemôže dražiť osoba, ktorá v prvej alebo opakovanej dražbe nehnuteľnosť vydražila, ale neuhradila najvyššie podanie.
§ 87e
Individuálna prezenčná listina
(1)
Pred začatím dražby vyplní dražiteľ individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa, ktorá obsahuje
a)
dátum a miesto konania dražby,
b)
nehnuteľnosť a jej vyvolávaciu cenu,
c)
meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu fyzickej osoby,
d)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a overeného výpisu z obchodného registra,
e)
výšku dražobnej zábezpeky a doklad o zaplatení,
f)
uplatnenie predkupného práva preukázaného právoplatným dokladom,
g)
podpis dražiteľa.
(2)
Pred začatím dražby správca dane preverí údaje uvedené v individuálnej prezenčnej listine dražiteľa. Ak sa údaje nezhodujú so skutočnosťou, správca dane ich opraví a spoločne s dražiteľom overia opravu svojím podpisom. Ak údaje, o ktorých vznikla pochybnosť, nie je možné opraviť do začiatku dražby, vykonávateľ dražby neumožní takejto osobe dražiť.
(3)
Po vyplnení individuálnej prezenčnej listiny a predložení dokladov o zaplatení dražobnej zábezpeky (§ 87f) obdrží dražiteľ dražobné číslo.
§ 87f
Určenie dražobnej zábezpeky
(1)
Správca dane určí dražobnú zábezpeku najmenej vo výške 50 % z vyvolávacej ceny. Dražobnú zábezpeku je povinný zložiť každý účastník dražby, ktorý sa na nej zúčastňuje ako dražiteľ.
(2)
Dražiteľ zloží dražobnú zábezpeku prevodom na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške.
(3)
Dokladom preukazujúcim zloženie dražobnej zábezpeky je výpis z účtu obsahujúci odpísanie dražobnej zábezpeky z účtu dražiteľa v prospech správcu dane alebo doklad o zaplatení v hotovosti. Na dražbe sa môže zúčastniť len dražiteľ, ktorý najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby takýto doklad predloží správcovi dane.
(4)
Úspešnému vydražiteľovi sa započítava vopred zaplatená dražobná zábezpeka do ceny vydraženej veci.
(5)
Dražiteľovi, ktorý bol v dražbe neúspešný, vráti správca dane dražobnú zábezpeku v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa konania dražby.
(6)
Ak vydražiteľ neuhradí najvyššie podanie v termíne určenom v rozhodnutí o udelení príklepu, správca dane dražobnú zábezpeku nevráti. Dražobná zábezpeka sa použije podľa § 87n.
§ 87g
Zrušenie dražby
(1)
Správca dane zruší konanie dražby, ak
a)
daňový dlžník uhradí daňový nedoplatok najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby,
b)
spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu podielu, ktorý sa má dražiť, a najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení,
c)
iná osoba poukáže na účet správcu dane celý daňový nedoplatok bez nároku na prechod vlastníckeho práva k veci a najneskôr hodinu pred začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení.
(2)
Správca dane je oprávnený vymáhať exekučné náklady, ak neboli uhradené daňovým dlžníkom alebo inou osobou spolu s daňovým nedoplatkom.
(3)
Ak spoluvlastník nehnuteľnosti konal podľa odseku 1 písm. b), správca dane vyhotoví zápisnicu o zrušení dražby a vydá rozhodnutie o prechode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, ktorý sa mal dražiť. Proti tomuto rozhodnutiu môžu ostatní spoluvlastníci podať námietku v lehote ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Správca dane zašle právoplatné rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.19f)
Priebeh dražby nehnuteľnosti
§ 87h
(1)
Na začiatku dražby správca dane oboznámi prítomných s nehnuteľnosťami, ich vyvolávacími cenami a poradím, v akom budú dražené. Oznámi, ktoré nehnuteľnosti nebudú dražené z dôvodu nezloženia dražobnej zábezpeky, či ide o prvú, opakovanú alebo opätovnú dražbu.
(2)
Po vyvolaní ceny sa prihlasujú dražitelia, ktorí zložili dražobnú zábezpeku na draženú vec, zdvihnutím dražobného čísla a oznámením sumy podania. Dražitelia môžu zvyšovať podanie najmenej o 1 000 Sk.
(3)
Dražba pokračuje dovtedy, kým dražitelia zvyšujú podania. Ak nie je vyššie podanie, správca dane opakuje posledné podanie so slovami „po prvé“, „po druhé“ a s upozornením, že ak nebude ponúknuté vyššie podanie, po slovách „po tretie“ ukončí príklepom licitáciu draženej nehnuteľnosti.
(4)
Dražitelia sú viazaní svojím podaním dovtedy, pokiaľ správca dane neudelí príklep najvyššiemu podaniu. Príklep udelený najvyššiemu podaniu nie je viazaný alebo obmedzený ustanoveniami osobitného zákona.18a)
(5)
Správca dane pokračuje podľa týchto ustanovení v dražbe až do vydraženia všetkých dražených nehnuteľností.
(6)
Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, správca dane oznámi, že v dražbe týchto nehnuteľností sa nepokračuje.
(7)
Pred ukončením dražby a udelením príklepu sa správca dane spýta prítomných na dražbe, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice. Námietku môžu podať dražitelia a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška do vlastných rúk, ak sú prítomní na dražbe. O námietkach rozhodne správca dane na mieste. Svoje rozhodnutie oznámi prítomným.
(8)
O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje z individuálnych prezenčných listín dražiteľov, cenu vydraženej nehnuteľnosti, udelenie príklepu vydražiteľovi, podané námietky a ich riešenie.
§ 87i
(1)
Príklep udelí správca dane tomu, kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak je medzi dražiteľmi dražiteľ uplatňujúci si predkupné právo, udelí správca dane príklep prednostne jemu. Ak je takýchto osôb viac, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom.
(2)
Ak správca dane odoprie udelenie príklepu vzhľadom na podanú námietku, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania.
Rozhodnutie o udelení príklepu
§ 87j
(1)
Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí lehotu na zaplatenie najvyššieho podania. Rozhodnutie sa doručí do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi, osobám, ktoré na dražbe vzniesli námietky proti príklepu, a osobám, ktorým je správca dane povinný doručovať vyhlášku do vlastných rúk.
(2)
Proti rozhodnutiu o udelení príklepu môžu podať námietky osoby podľa odseku 1 vrátane osôb, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk.
(3)
Osoby podľa odseku 2 môžu podať námietky v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o udelení príklepu a osoby, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk, do ôsmich dní odo dňa konania dražby. Podanie námietky má odkladný účinok.
(4)
Správca dane môže námietke vyhovieť, ak sú vytýkané nedostatky na ujmu toho, kto námietku podal, alebo sú v námietke vytýkané porušenia zákona.
§ 87k
(1)
Rozhodnutie o námietke proti rozhodnutiu o udelení príklepu sa doručuje osobám podľa § 87j ods. 2.
(2)
Ak sa v konaní o námietke zruší rozhodnutie o udelení príklepu, určí správca dane novú dražbu len na nehnuteľnosť, ktorej príklep bol rozhodnutím o námietke zrušený, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti zrušenia rozhodnutia.
§ 87l
(1)
Udelením príklepu sa môže vydražiteľ ujať držby vydraženej nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.
(2)
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda vydražiteľ zaplatením najvyššieho podania v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o udelení príklepu.
(3)
Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie, právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.19f) Ak je daňový dlžník platiteľom dane z pridanej hodnoty, právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu je pre vydražiteľa, ktorý zaplatil najvyššie podanie v určenej lehote a ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňovým dokladom podľa osobitného zákona;19) to neplatí, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorý je oslobodený od dane z pridanej hodnoty. Po zaplatení najvyššieho podania právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu sa na účely odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona19aa) považuje za doklad vyhotovený platiteľom dane z pridanej hodnoty.
(4)
Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný vydraženú vec vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu, ktorá vznikla na vydraženej nehnuteľnosti.
§ 87m
Opakovaná dražba, opätovná dražba a prechod vlastníckeho práva na základe ponuky
(1)
Ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie včas alebo dražba sa nekonala z dôvodu nezáujmu dražiteľov, správca dane nariadi opakovanú dražbu najneskôr do dvoch mesiacov od konania predchádzajúcej dražby alebo od termínu stanoveného na konanie dražby.
(2)
Pri organizovaní opakovanej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe.
(3)
Na účely opakovanej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu vo výške 90 % z ceny zistenej podľa § 87a ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.
(4)
Ak je opakovaná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 nariadiť opätovnú dražbu. Pri organizovaní opätovnej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe. Vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny zistenej podľa § 87a ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.
(5)
Pred nariadením opätovnej dražby môže správca dane rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky za vyššiu cenu, ako je určená podľa odseku 4.
(6)
Ak je opätovná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Na tieto účely správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny zistenej podľa § 87a ods. 5; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
§ 87n
Účastníci opakovanej dražby, opätovnej dražby a prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky
(1)
Na opakovanej dražbe nemôže dražiť dražiteľ, ktorému bol udelený príklep na prvej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie.
(2)
Vydražiteľ, ktorý nezaplatil najvyššie podanie, je povinný zaplatiť rozdiel medzi najvyšším podaním, ktoré mal uhradiť, a najvyšším podaním uhradeným v opakovanej dražbe, náklady opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie nezaplatil. Peňažné prostriedky takto získané použije správca dane ako výťažok z dražby (§ 93).
(3)
Správca dane na úhradu nákladov podľa odseku 2 použije zaplatenú dražobnú zábezpeku vydražiteľa, ktorý neuhradil najvyššie podanie. V prípade, že dražobná zábezpeka nebude postačovať na úhradu nákladov, správca dane je oprávnený od neho vymáhať zvyšok ako daňový nedoplatok.
(4)
Na opätovnej dražbe nemôžu dražiť dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej alebo opakovanej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie.
(5)
Správca dane sa pri opätovnej dražbe riadi ustanoveniami odsekov 2 a 3.
(6)
Dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie, sa nemôžu zúčastniť na konaní o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.
(7)
Správca dane pri prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky postupuje obdobne podľa § 84m ods. 2 až 4, 6, 8 až 10 s tým, že ponúknutú cenu uhradí záujemca s najvyššou ponukou do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.
(8)
Proti rozhodnutiu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky môžu podať námietky len osoby podľa § 84m ods. 6. Námietku možno podať v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Podanie námietky má odkladný účinok.
(9)
Po doručení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky sa môže záujemca s najvyššou ponukou ujať držby nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.
(10)
Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.19f) Ak je daňový dlžník platiteľom dane z pridanej hodnoty, právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky je pre nadobúdateľa, ktorý zaplatil najvyššiu ponuku a ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, daňovým dokladom podľa osobitného zákona;19) to neplatí, ak ide o prechod nehnuteľnosti, ktorý je oslobodený od dane z pridanej hodnoty. Po zaplatení najvyššej ponuky právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky sa na účely odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona19aa) považuje za doklad vyhotovený platiteľom dane z pridanej hodnoty.
(11)
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda nadobúdateľ zaplatením najvyššej ponuky v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.
(12)
Ak sa zruší rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky alebo ak účastník s najvyššou ponukou v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný nehnuteľnosť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu.
§ 87o
(1)
Vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí bez započítania na najvyššie podanie alebo najvyššiu ponuku prevziať vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitného predpisu; zároveň prevezme zmluvné vecné bremená.
(2)
Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti alebo k nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.
§ 88
Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti
(1)
Na daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa použijú ustanovenia siedmej časti tohto zákona o daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností, postihnutím iných majetkových práv a ustanovenia o predaji podniku alebo jeho časti podľa osobitného predpisu19g) a o predaji podniku na základe zmluvy.19h)
(2)
Správca dane v daňovej exekučnej výzve vyzve daňového dlžníka, aby v lehote do ôsmich dní oznámil identifikačné údaje osôb, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo alebo vecné bremeno viaznuce na podniku s poučením, že pri neoznámení týchto údajov daňový dlžník zodpovedá za spôsobenú škodu.
(3)
Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj podniku alebo jeho časti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk, okrem osôb uvedených v § 77 ods. 3 aj osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné alebo iné vecné právo.
(4)
Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykonáva formou dražby. Cena sa zistí zo znaleckých posudkov. Vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny a doručí ho do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo. Proti rozhodnutiu o určení ceny sa možno odvolať do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Správca dane pri daňovej exekúcii predajom podniku postupuje primerane podľa ustanovení § 87b až 87n s výnimkou určenia vyvolávacej ceny. Vyvolávaciu cenu pri opakovanej dražbe určí správca dane najmenej vo výške 90 % z ceny z prvej dražby; pri opätovnej dražbe najmenej vo výške 75 % z ceny z prvej dražby. Správca dane môže predať podnik alebo jeho časť rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny z prvej dražby. Pri predaji podniku alebo jeho časti na základe rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane postupuje podľa § 87n ods. 7.
(5)
Udelením príklepu alebo vydaním rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa môže vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou ujať držby podniku alebo jeho časti so súhlasom správcu dane.
(6)
Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je vydražiteľ povinný podnik alebo jeho časť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu; uvedené platí i pri zrušení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky pre záujemcu s najvyššou ponukou.
(7)
Po zaplatení najvyššieho podania alebo najvyššej ponuky v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam, právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia na prevádzkovanie podniku alebo jeho časti na vydražiteľa alebo na záujemcu s najvyššou ponukou. Právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu alebo právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.19f)
(8)
Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku alebo jeho časti. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodujúce uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej po vydražení podniku alebo jeho časti aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku alebo jeho časti pred jeho predajom na dražbe.
(9)
Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na vydražiteľa podniku alebo jeho časti.
(10)
Pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti nemožno vydražiť samostatne iba obchodné meno podniku.
(11)
Oprávnenie používať obchodné meno upravuje osobitný predpis.19i)
(12)
Ustanovenia odsekov 8 až 11 sa použijú aj pre záujemcu pri predaji podniku alebo jeho časti rozhodnutím správcu dane o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky.
(13)
Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vzťahuje aj na majetok v správe štátneho podniku.19j)
§ 89
Daňová exekúcia postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti
(1)
Správca dane môže daňovou exekúciou postihnúť aj majetkové práva spojené s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý je daňovým dlžníkom.
(2)
Správca dane doručí obchodnej spoločnosti, ktorej spoločník je daňovým dlžníkom, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka. V rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s týmto spoločníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnací podiel, podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku.
(3)
Správca dane v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže obchodnej spoločnosti, aby
a)
udelila súhlas na prevod obchodného podielu spoločníka, ak je takýto súhlas potrebný,
b)
vyplatila spoločníkovi vyrovnací podiel,
c)
vyplatila spoločníkovi podiel na zisku alebo
d)
vyplatila spoločníkovi podiel na likvidačnom zostatku.
(4)
Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi podľa odseku 1. Doručením daňovej exekučnej výzvy stráca daňový dlžník nárok na vyplatenie alebo vyrovnanie podielov podľa odseku 3 najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(5)
Doručením daňového exekučného príkazu zaniká v obchodnej spoločnosti účasť spoločníka, ktorý je daňovým dlžníkom, ak ide o exekúciu na obchodný podiel; ak to ustanovuje osobitný zákon, obchodná spoločnosť sa tým zrušuje.19l) Obchodná spoločnosť je povinná poukázať správcovi dane peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu alebo podielu na zisku spoločníka, ktorý je daňovým dlžníkom, a to najviac vo výške vymáhaného daňového nedoplatku. Ak je obchodná spoločnosť v likvidácii, je povinná správcovi dane bezodkladne poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce podielu spoločníka, ktorý je daňovým dlžníkom, na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, a to najviac vo výške vymáhaného daňového nedoplatku.
(6)
Ak obchodná spoločnosť poruší povinnosť uloženú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom v oznámení podľa § 76 ods. 6 alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu, stáva sa dlžníkom správcu dane, ktorý je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok spôsobom podľa tohto zákona.
(7)
Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie sú dotknuté ustanovenia všeobecného predpisu.19m) Výpočet výšky podielov podľa odseku 3 ustanovuje všeobecný predpis.19m)
Exekučné náklady a hotové výdavky
§ 90
(1)
Daňový dlžník hradí náklady za výkon zhabania vo výške podľa odseku 2, za výkon predaja vo výške podľa odseku 3 a hotové výdavky správcu dane.
(2)
Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 500 Sk a najviac 500 000 Sk.
(3)
Náklady za výkon predaja sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 500 Sk a najviac 500 000 Sk.
(4)
Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 správca dane neurčí pri výkone daňovej exekúcie
a)
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b)
prikázaním pohľadávky,
c)
odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,
d)
predajom cenných papierov,
e)
postihnutím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.
(5)
Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na celé stovky nadol.
(6)
Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 2 vždy, keď poverený zamestnanec správcu dane oznámi daňovému dlžníkovi alebo jeho zástupcovi dôvod svojho príchodu a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí.
(7)
Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 3 vždy, keď došlo k začatiu dražby alebo bola spísaná úvodná veta zápisnice o dražbe.
(8)
Hotové výdavky uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške, a to aj v prípade, keď k výkonu daňovej exekúcie nedošlo. Hotovými výdavkami sú najmä znalečné, nájomné, poistné.
(9)
Ak sa hotové výdavky dotýkajú viacerých daňových dlžníkov, správca dane rozvrhne ich výšku podľa pomeru jednotlivých vymáhaných daňových nedoplatkov.
(10)
Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný účinok.
(11)
Exekučné náklady a hotové výdavky vymáha správca dane ako daňový nedoplatok.
(12)
Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné náklady a hotové výdavky znáša správca dane.
(13)
Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene len čiastočne, znáša správca dane náklady len v rozsahu neoprávnene vykonanej daňovej exekúcie.
(14)
Náklady, ktoré vznikli daňovému dlžníkovi v súvislosti s výkonom daňovej exekúcie, znáša daňový dlžník.
§ 91
(1)
Správca dane nevyrubí exekučné náklady a hotové výdavky, ak
a)
pobyt daňového dlžníka nie je známy,
b)
by ich vymáhanie bolo spojené s neprimeranými nákladmi,
c)
daňový dlžník – fyzická osoba zomrel.
(2)
Správca dane nevymáha exekučné náklady a hotové výdavky, ak
a)
daňový dlžník – fyzická osoba zomrel a nemá dediča alebo právneho nástupcu,
b)
daňový dlžník – právnická osoba zanikne výmazom z príslušného registra bez právneho nástupcu,
c)
sa nárok na ich úhradu premlčal a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania alebo nárok zanikol.
(3)
Správca dane je oprávnený vyrubiť exekučné náklady a hotové výdavky do piatich rokov odo dňa vydania daňového exekučného príkazu.
§ 92
Daňový exekučný účet
(1)
Správca dane v daňovom exekučnom príkaze uvedie číslo osobitného daňového exekučného účtu, na ktorý sa majú poukázať peňažné prostriedky; variabilným symbolom je daňové identifikačné číslo daňového dlžníka. Zostatok osobitného daňového exekučného účtu na konci roka sa prevádza do nasledujúceho roka.
(2)
Na daňový exekučný účet sa poukazujú tieto platby:
a)
plnenie na základe daňovej exekučnej výzvy vydanej správcom dane,
b)
plnenia z jednotlivých spôsobov vykonávania daňovej exekúcie [§ 82 písm. a), b), d), e) a h)],
c)
z predaja na dražbe, z predaja na základe ponuky alebo z prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky,
d)
na základe uplatnenia predkupného práva spoluvlastníkom,
e)
z dražobnej zábezpeky vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie (§ 87n ods. 2),
f)
z dražobnej zábezpeky vydražiteľa,
g)
z dražobných zábezpek dražiteľov,
h)
z úhrad exekučných nákladov a hotových výdavkov.
§ 93
Vrátenie dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie výťažku
(1)
Správca dane z prostriedkov získaných podľa § 92 ods. 2 písm. g) vráti dražobné zábezpeky neúspešných dražiteľov (§ 87f ods. 5).
(2)
Správca dane získaný výťažok poukázaný na daňový exekučný účet podľa § 92 ods. 2 písm. a) až f) a získané úhrady podľa § 92 ods. 2 písm. h) použije na úhradu exekučných nákladov, hotových výdavkov a na pokrytie daňového nedoplatku nasledujúci deň po dni, keď peňažné prostriedky boli pripísané na účet správcu dane alebo po dni, keď správca dane prijal prostriedky v hotovosti. To neplatí, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. V takom prípade postupuje správca dane podľa prvej vety až po uspokojení záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. O tomto postupe spíše správca dane zápisnicu. Správca dane poukáže zvyšok výťažku do notárskej úschovy19ma) do ôsmich dní odo dňa spísania zápisnice.
(3)
Ak sú vymáhané daňové nedoplatky z viacerých druhov daní jedným daňovým exekučným príkazom, použije sa výťažok na pokrytie vymáhaných daňových nedoplatkov uvedených v daňovom exekučnom príkaze podľa poradia vzniku vymáhaných daňových nedoplatkov.
(4)
Na účely tohto zákona sa zvyškom výťažku rozumie zostatok sumy po vykonaných úhradách a pokrytí daňového nedoplatku podľa odsekov 1 až 3.
(5)
Zvyšok výťažku použije správca dane na úhradu daňového nedoplatku splatného ku dňu vzniku zvyšku výťažku alebo na úhradu splatného preddavku na daň, najviac však za jedno preddavkové obdobie, alebo na úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane podľa tohto alebo osobitného zákona.3)
(6)
Ak vznikne aj po uplatnení postupu podľa odseku 5 zvyšok výťažku, správca dane ho použije na úhradu daňového nedoplatku vzniknutého podľa osobitných predpisov19n) u iného správcu dane. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, môže ho použiť na úhradu ďalších daňových nedoplatkov daňového dlžníka, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, vráti ho na účet daňového dlžníka do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku, a to len vtedy, ak je väčší než 50 Sk.
(7)
Ak správca dane vráti zvyšok výťažku po lehote podľa odseku 6, je povinný zaplatiť úrok podľa § 63 ods. 6.
§ 94
Ochrana zamestnanca správcu dane
Policajný zbor poskytuje zamestnancovi správcu dane ochranu pri výkone daňovej exekúcie podľa osobitného predpisu.16e)
ÔSMA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONKURZNÉ KONANIE A VYROVNACIE KONANIE
§ 95
Prihlasovanie daňových pohľadávok
(1)
Na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, ktorej povinnosť zaplatenia vznikla na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov.1) Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčné úroky a úroky (ďalej len „sankcia") sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania.
(2)
Na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania sa za daňový záväzok považuje suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,6eb) a to aj v prípade, keď si tento nárok neuplatnil.
(3)
Na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania sa za daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania považujú pri
a)
daniach daňové pohľadávky, pri ktorých daňová povinnosť podľa osobitných zákonov vznikla pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, vrátane dane za zdaňovacie obdobie skončené dňom, ktorý predchádza dňu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania,
b)
sankciách daňové pohľadávky, ktoré správca dane podľa osobitných zákonov vyrubil do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania; ak sankcia nebola do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania vyrubená a ak osobitný zákon1b) ustanovuje jej najvyššiu prípustnú výšku, považuje sa za daňovú pohľadávku najviac polovica jej najvyššej prípustnej výšky.
(4)
Ustanovenie odseku 3 písm. a) a b) sa primerane vzťahuje aj na daňové záväzky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania.
(5)
Daňové pohľadávky alebo daňové záväzky, ktoré sa nepovažujú za daňové pohľadávky alebo daňové záväzky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania podľa odsekov 3 a 4, sa považujú za daňové pohľadávky alebo daňové záväzky vzniknuté po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania.19o)
(6)
V konkurznom konaní môže správca dane uplatňovať daňové pohľadávky, ktoré sa považujú za daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu, aj bez predchádzajúceho vyrubenia. To platí aj na daňové pohľadávky, ktoré vzniknú na základe daňovej kontroly vykonanej po vyhlásení konkurzu podľa § 15 ods. 14.
(7)
Vo vyrovnacom konaní môže správca dane uplatňovať daňové pohľadávky, ktoré sa považujú za daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania, aj bez predchádzajúceho vyrubenia. To platí aj na daňové pohľadávky, ktoré vzniknú na základe daňovej kontroly (§ 15 ods. 14) vykonanej po povolení vyrovnania.
(8)
Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania správca dane prihlási daňové pohľadávky podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom zákone.19p)
(9)
V konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní vystupuje v mene správcu dane poverený zamestnanec správcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva; v konkurznom konaní v mene správcu dane môže konať aj tretia osoba, ktorou je právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom.
§ 95a
Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania
(1)
Ak bol na daňový subjekt vyhlásený konkurz alebo ak súd povolil daňovému subjektu vyrovnanie, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo po povolení vyrovnania nemožno začať daňové konania vrátane daňového exekučného konania týkajúce sa daňových pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania; ak sa začalo daňové konanie vrátane daňového exekučného konania, tieto sa prerušujú.
(2)
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo po povolení vyrovnania možno začať daňové konania uvedené v odseku 1 alebo v nich pokračovať len na základe výzvy súdu; nemožno však pokračovať v daňovom exekučnom konaní ani ho začať.
(3)
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať daňové exekučné konanie na daňové pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca dane nemôže vyrubovať sankcie. Od povolenia vyrovnania správca dane nemôže vyrubovať sankcie, ktoré sa považujú za daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania.
(4)
Vyhlásením konkurzu sa nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu stávajú splatnými. Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými aj nesplatné daňové záväzky. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené pre premlčanie alebo zánik daňových pohľadávok a daňových záväzkov neplynú.
(5)
V daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca konkurznej podstaty stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu; v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa správca konkurznej podstaty považuje za daňový subjekt. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu konkurznej podstaty vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a osobitných zákonov,1) ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,1) vystavené správcom konkurznej podstaty namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.
(6)
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nie je možné vzájomné započítanie daňových pohľadávok a daňových záväzkov a ustanovenia § 63 ods. 2, 3, 4 prvá veta a ods. 8 sa nepoužijú. Za započítanie sa nepovažuje odpočítanie dane na vstupe od dane na výstupe pri dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia.
(7)
Potvrdením vyrovnania zanikajú daňové pohľadávky alebo ich časti, ktoré daňový subjekt na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Zanikajú aj všetky daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania alebo ich časti, ktoré nemožno vo vyrovnaní uspokojiť. Zanikajú aj sankcie alebo tie ich časti, ktoré neboli na účely vyrovnacieho konania považované za daňové pohľadávky podľa § 95 ods. 1, ak sa tieto sankcie vzťahujú na daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania. Tieto daňové pohľadávky a sankcie alebo ich časti nemožno po skončení vyrovnania dodatočne vyrubiť.
(8)
Správca dane môže začať daňové konanie vrátane daňového exekučného konania alebo v nich pokračovať, ak daňový subjekt vyrovnanie nesplní, a to dňom právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým potvrdí nesplnenie vyrovnania; v takomto prípade nezanikajú daňové pohľadávky podľa odseku 7.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 96
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň na stovky hore, jej základ a preddavky na daň na tisícky dole a penále na desiatky dole.
§ 97
(1)
Daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, je povinný na účely evidencie tržieb používať elektronickú registračnú pokladnicu s tlačiarňou v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 2.
(2)
Ministerstvo upraví všeobecne záväzným právnym predpisom termín, rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania elektronických registračných pokladníc s tlačiarňou a spôsob vedenia evidencie tržieb.
(3)
Daňový subjekt podľa odseku 1 je povinný na doklade vyhotovenom elektronickou registračnou pokladnicou uvádzať daňové identifikačné číslo len vtedy, ak o to konečný spotrebiteľ požiada. Daňový subjekt zapísaný v obchodnom registri alebo v inej evidencii je povinný na požiadanie na doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou uviesť aj označenie registra, ktorý daňový subjekt zapísal, a číslo zápisu.19r)
§ 99
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná, neustanovuje inak.
§ 100
Rozhodnutia vylúčené z preskúmavania súdmi
Z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o
a)
odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku (§ 59),
b)
platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach (§ 59),
c)
odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti (§ 64).
§ 101
Na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.20)
§ 101a
Na účely správy daní je správca dane oprávnený spracúvať osobné údaje v súlade s osobitným zákonom.20a)
§ 102
Ministerstvo môže celkom alebo sčasti oslobodiť od daní z príjmov novovzniknuté daňové subjekty, ktoré odvádzajú daň z príjmov do štátneho rozpočtu republiky. Okruh daňových subjektov a bližšie podmienky na oslobodenie ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
§ 103
(1)
Ministerstvo môže, ak ide o sumy vyššie ako sumy podľa odsekov 3 a 4 a ak nerozhoduje obec podľa odseku 5,
a)
na žiadosť daňového dlžníka povoliť úľavy z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokút s výnimkou pokút uložených podľa § 35 ods. 1, ak by ich vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu alebo ak by ich vymáhanie viedlo k hospodárskemu zániku daňového dlžníka a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubený úrok, sankčný úrok alebo uložená pokuta; splnenie týchto podmienok je daňový dlžník povinný preukázať,
b)
na žiadosť dediča povoliť úľavu z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokút s výnimkou pokút uložených podľa § 35 ods. 1, ak daňový dlžník zomrie a dedičské konanie bolo ukončené; splnenie tejto podmienky je dedič povinný preukázať.
(2)
Ministerstvo môže
a)
rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia, ak ide o daňové subjekty so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,
b)
vo vzťahu k zahraničiu vykonať opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti alebo odvetné opatrenia na účely vzájomného daňového vyrovnania.
(3)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo je oprávnené na základe žiadosti povoliť úľavu z úroku, zo sankčného úroku a z pokút s výnimkou pokút uložených podľa § 35 ods. 1 z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) a b), ak výška uloženého úroku, sankčného úroku alebo pokuty v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o
a)
fyzickú osobu, sumu 5 000 000 Sk,
b)
právnickú osobu, sumu 50 000 000 Sk.
(4)
Daňový úrad a colný úrad je oprávnený povoliť úľavu z úroku, zo sankčného úroku a z pokuty s výnimkou pokút uložených podľa § 35 ods. 1 z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) a b), ak výška uloženého úroku, sankčného úroku alebo pokuty v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o
a)
fyzickú osobu, sumu 1 000 000 Sk,
b)
právnickú osobu, sumu 10 000 000 Sk.
(5)
Správca dane, ktorým je obec, môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového dlžníka povoliť úľavy z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokút s výnimkou pokút uložených podľa § 35 ods. 1 za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) a b).
(6)
Úľavy z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokút s výnimkou pokút uložených podľa § 35 ods. 1 možno podľa odseku 1 písm. a) a b) a odsekov 3, 4 a 5 povoliť v súlade s týmto zákonom a s osobitným predpisom.8g) V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 5 sa rozhodnutie nevydáva.
(7)
Ministerstvo môže vydať opatrenia na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania daňových predpisov. Toto opatrenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a vyhlasuje v zbierke zákonov uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní.
(8)
Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom subjekte údaje uvedené v § 23b ods. 12 písm. a), b) a d) a výšku úľavy z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty.
§ 104
Pre právnické alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky ku dňu účinnosti tohto zákona, začne lehota určená v § 31 ods. 1 plynúť dňom účinnosti tohto zákona.
§ 105
Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na daňové konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Právne účinky procesných úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované. Zachovaná zostáva i miestna príslušnosť správcu dane, ktorá bola pri zrušených daniach pri ich poslednom vyrubení.
§ 105a
Na ukončenie daňovej kontroly, ktorá sa začala pred 1. májom 2003, sa vzťahuje ustanovenie § 30a.
§ 106
Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na dane zrušené, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 107
Ak nie je v osobitnom predpise ustanovené inak, daňové subjekty zaregistrované u správcu dane podľa doterajších predpisov, splnia svoju registračnú povinnosť podľa tohto zákona do 30. júna 1993. Obdobný postup sa vzťahuje aj na daňové subjekty vykonávajúce činnosti, na ktoré sa registračná povinnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nevzťahovala.
§ 108
Správu notárskych poplatkov, pri ktorých vznikla povinnosť na ich vyrubenie do 31. decembra 1992, vykonáva súd podľa osobitného predpisu.21)
§ 109
(1)
Tlačivá, ktorých vzor ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo podľa § 38 ods. 2, možno po prvýkrát použiť za zdaňovacie obdobie roku 2001. Pri daniach, pri ktorých zdaňovacím obdobím nie je kalendárny rok, možno tlačivá použiť na zdaňovacie obdobie začínajúce sa po 31. decembri 2001; pri daniach, ktoré sa nevyrubujú za zdaňovacie obdobie ani na zdaňovacie obdobie, možno tlačivá použiť, ak daňová povinnosť vznikla po 31. decembri 2001.
(2)
Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov znížených o sumy podľa osobitného zákona,8bd) poskytnutých jednotlivým daňovníkom v peňažnej i nepeňažnej forme za uplynulé zdaňovacie obdobie a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov sú platitelia dane povinní za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť správcovi dane podľa § 38 ods. 15 po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roku 2001.
§ 110
Rozhodnutia o počte vyživovaných osôb, vydané správcom dane pre účely dane zo mzdy, ktoré boli vydané podľa zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov a vyhlášky Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 161/1976 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, v znení neskorších predpisov, strácajú platnosť pre zdanenie miezd vyplatených za obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 110a
(1)
Na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 1. septembra 1999, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
(2)
Na konania správnych orgánov, ktoré postupovali podľa tohto zákona v znení platnom do 1. septembra 1999, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
(3)
Na konania správnych orgánov, ktoré postupovali podľa tohto zákona a ktoré začnú konanie po 1. septembri 1999, sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(4)
Päťročná lehota na zánik práva vyrúbiť daň sa prvý raz uplatní, ak povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie vznikla po 1. septembri 1999 alebo ak po 1. septembri 1999 vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať. Ak povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie vznikla pred 1. septembrom 1999 alebo ak pred 1. septembrom 1999 vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať, začne plynúť nová päťročná lehota, ak bol úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej rozdielu dane vykonaný pred uplynutím lehoty podľa doterajších predpisov.
(5)
Vymáhanie daňových nedoplatkov začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
§ 110b
(1)
Daňový dlžník je oprávnený do 31. decembra 2000 použiť na čiastočnú alebo úplnú úhradu svojho daňového nedoplatku podľa stavu k 31. decembru 1999 dlhopis Fondu národného majetku Slovenskej republiky22) (ďalej len „dlhopis“). Za podmienok uvedených v odsekoch 2 až 6 je daňový úrad povinný prijať od daňového dlžníka dlhopis na čiastočnú alebo úplnú úhradu týchto daňových nedoplatkov:
a)
daňový nedoplatok na daniach daňovej sústavy platnej do 31. decembra 1992,
b)
daňový nedoplatok dane z príjmov fyzických osôb,
c)
daňový nedoplatok dane z príjmov právnických osôb,
d)
daňový nedoplatok dane z pridanej hodnoty,
e)
daňový nedoplatok dane z dedičstva, dane z darovania, dane z prevodu a prechodu nehnuteľností,
f)
daňový nedoplatok na spotrebnej dani podľa osobitných predpisov.13d)
(2)
Dlhopis nemožno použiť na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňových nedoplatkov, ak daňový úrad začal daňové exekučné konanie.
(3)
Na účely použitia dlhopisu na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku je menovitá hodnota dlhopisu vrátane jeho výnosu23) zníženého o daň vyberanú osobitnou sadzbou dane podľa osobitného predpisu24) 13 740 Sk.
(4)
Dlhopis možno použiť na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku, len ak
a)
suma daňového nedoplatku nie je nižšia ako 13 740 Sk,
b)
na dlhopise neviazne záložné právo alebo nie je pozastavený výkon práva nakladať s týmto dlhopisom,
c)
daňový dlžník písomne požiada daňový úrad o vydanie potvrdenia o použití dlhopisu na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku,
d)
daňový úrad vydá potvrdenie o použití dlhopisu na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku, ktoré obsahuje najmä druh dane, na ktorej sa zníži daňový nedoplatok, sumu daňového nedoplatku, na ktorý sa použije dlhopis a tomu zodpovedajúci počet dlhopisov, pričom hodnota týchto dlhopisov vypočítaná ako násobok sumy podľa odseku 3 nesmie prevýšiť sumu daňového nedoplatku.
(5)
Zníženie alebo úhrada daňového nedoplatku použitím dlhopisu sa vykoná ku dňu nasledujúcemu po dni použitia dlhopisu, pričom sa za deň použitia dlhopisu považuje deň pripísania dlhopisu na účet daňového riaditeľstva vedený v Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky.19c) Príjmy z výnosov dlhopisov pripísaných na účet daňového riaditeľstva vedený v Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky19c) a príjmy získané splatením týchto dlhopisov sú príjmom štátneho rozpočtu.
(6)
Na postup pri prevode dlhopisu sa vzťahuje osobitný predpis,19c) pričom sa za kúpnu cenu dlhopisu považuje menovitá hodnota dlhopisu vrátane jeho výnosu23) zníženého o daň vyberanú podľa osobitného predpisu24) uvedená v odseku 3.
§ 110c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004
(1)
Pri povoľovaní úľav z penále, pokút, zo zvýšenia dane a z úrokov vyrubených do 31. decembra 2003 sa postupuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.
(2)
Na konanie vo veciach paušálnej dane sa použije zákon účinný do 31. decembra 2003.
(3)
Na penále za nezaplatenie preddavku na daň podľa osobitného zákona6ec) vyrubené do 31. decembra 2003 a na sankčný úrok za nezaplatenie preddavku na daň podľa osobitného zákona6ec) vyrubený za obdobie od 1. januára 2004 do 31. marca 2004 sa vzťahuje zákon účinný do 31. decembra 2003.
(4)
Ustanovenie § 65c sa prvý raz uplatní, ak je daňový subjekt v omeškaní s platením dane viac ako šesť mesiacov po 1. januári 2004.
(5)
Do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa ustanovenia § 35b ods. 1 až 9 uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.
§ 110d
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 111
Zrušuje sa
1.
§ 27 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
2.
vyhláška Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov.
§ 111a
Zrušuje sa zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z.
§ 111b
Zrušujú sa:
1.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 495/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o členení majetku na účely podania majetkového priznania,
2.
opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. novembra 2001 č. 18576/2001-71, ktorým sa ustanovuje vzor majetkového priznania (oznámenie č. 496/2001 Z. z.).
§ 112
(1)
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
(2)
Ustanovenia § 31 pre daň z pridanej hodnoty a § 95 nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.
Čl. XII
(5)
Banka je povinná do 60 dní od účinnosti tohto zákona písomne oznámiť daňovému úradu príslušnému podľa sídla alebo bydliska podnikateľa, ktorý je alebo bol jej klientom, čísla účtov podnikateľa, ktorý je alebo bol jej klientom, otvorených od 1. januára 1990 do účinnosti tohto zákona, a to aj ak boli do účinnosti tohto zákona zrušené; túto informáciu môže daňový úrad poskytnúť len inému správcovi dane.
Čl. XX
4.
Ustanovenia čl. II sa vzťahujú aj na daňové konania neukončené do účinnosti tohto zákona. Pokuty podľa § 35 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov uložené ku dňu účinnosti tohto zákona, a to aj právoplatne, sa nevymáhajú, pričom daňové konania sa zastavia.
I. Gašparovič v. r.

V. Mečiar v. r.
Príloha k zákonu Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV
Zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, sa čiastočne transponuje
– smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci kompetentných úradov členských štátov v oblasti priamych a nepriamych daní (Úradný vestník Európskych Spoločenstiev L 336, 27. 12. 1977, s. 0015 – 0020) – zmenená smernicou Rady 79/1070/EHS zo 6. decembra 1979 (Úradný vestník Európskych Spoločenstiev L 331, 27. 12. 1979, s. 0008 – 0009) a smernicou Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 (Úradný vestník Európskych Spoločenstiev L 076, 23. 3. 1992, s. 0001 – 0013),
– smernica Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (Úradný vestník Európskych Spoločenstiev L 073, 19. 3. 1970, s. 0018 – 0023) – doplnená smernicou Rady 79/1071/EHS zo 6. decembra 1979 (Úradný vestník Európskych Spoločenstiev L 331, 27. 12. 1979, s. 0010 – 0010), nariadením Rady 92/108/EHS zo 14. decembra 1992 (Úradný vestník Európskych Spoločenstiev L 390, 31. 12. 1992, s. 0124 – 0126), smernicou rady 2001/44/ES z 15. júna 2001 (Úradný vestník Európskych Spoločenstiev L 175, 28. 6. 2001, s. 0017 – 0020) a smernicou komisie 2002/94/ES z 9. decembra 2002 (Úradný vestník Európskych Spoločenstiev L 337, 13. 12. 2002, s. 0041-0054),
– smernica 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov s ohľadom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov (Úradný vestník Európskych Spoločenstiev L 281, 23. 11. 1995, s. 0031 – 0050),
– smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy (Úradný vestník Európskych Spoločenstiev L 013, 19. 1. 2000, s. 0012 – 0020).
Uvedené právne normy EÚ/ES sú oficiálnym prekladom a sú preložené, zrevidované a uložené Centrálnou prekladateľskou jednotkou Úradu vlády Slovenskej republiky sekcie Inštitút pre aproximáciu práva.
1)
Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.Zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.Zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
1a)
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.
1b)
Napríklad zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.
1c)
Zákon č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve.
2)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
3)
Napr. zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.
4)
Napr. zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty.
4a)
§ 36 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení zákona č. 626/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1993 Z. z.
5)
Zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva v znení zákona č. 383/1990 Zb.
Nariadenie vlády ČSFR č. 419/1990 Zb. o základných skutočnostiach tvoriacich predmet štátneho tajomstva.
5a)
§ 21 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb.
5b)
Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.
6)
§ 26 až 29 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 47/1992 Zb.).
6a)
§ 23 ods. 7 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
6aa)
Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6b)
§ 23 ods. 6 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
6c)
Zákon č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie v znení zákona č. 513/1991 Zb.
6d)
§ 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb.o miestnych poplatkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 44/1993 Z. z.
6e)
§ 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami.
6eb)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6ec)
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
6ed)
§ 31 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z.
6f)
§ 610 a nasl. Obchodného zákonníka.§ 765 a nasl. Občianskeho zákonníka.
6g)
Napr. § 16 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1994 Z. z.
6ga)
§ 151j až 151md Občianskeho zákonníka.
6h)
§ 12 ods. 1 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.
7a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
7aa)
Napríklad zákon č. 150/2001 Z. z. v znení zákona č. 182/2002 Z. z., zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
7ab)
Napríklad zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
7b)
Napríklad zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 240/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 239/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7c)
Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 8 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.
8)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
8a)
Napr. § 25 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1993 Z. z.
8aa)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
8ab)
Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 562/2003 Z. z.
8b)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
8ba)
§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.
8bb)
§ 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 378/1996 Z. z.
8bc)
§ 12 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
8bd)
§ 6 ods. 12 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení zákona č. 466/2000 Z. z.
8e)
Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 229/1993 Z. z.).
8f)
Zákon č. 239/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8fa)
Zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.
8g)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.
8h)
§ 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
8i)
§ 58 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
8j)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
8k)
§ 34 ods. 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 32/2002 Z. z.
9)
§ 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
10)
§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb.
10a)
Napríklad zákon č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10b)
§ 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
10c)
§ 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách.
10d)
Napr. § 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov.
10e)
Napríklad § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch.
11)
§ 38 ods. 3 písm. c) zákona č. 21/1992 Zb. o bankách.
11a)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou.
11ab)
Napríklad zákon č. 595/2003 Z. z.
11b)
§ 58 zákona č. 455/1991 Zb. Živnostenský zákon v znení neskorších predpisov.
11c)
§ 3 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou.
11d)
Napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
11da)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
11db)
Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch v znení zákona č. 241/2001 Z. z.
11dc)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
11dd)
§ 13 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11de)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
11df)
Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov.
11dg)
§ 36 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
Vládna vyhláška č. 150/1958 Ú. v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.
12a)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
12b)
§ 544 až 558 Občianskeho zákonníka.
12c)
§ 48 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
13a)
§ 7 zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.
13b)
§ 151a až 151md Občianskeho zákonníka, § 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
13c)
Napr. § 262 zákona č. 618/1992 Zb. Colný zákon.
13d)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13da)
§ 358 až 364 Obchodného zákonníka.
§ 580 a 581 Občianskeho zákonníka.
13e)
Napríklad zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13ea)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.
13eb)
§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka.
13ec)
§ 1 zákona č. 328/1991 Zb. v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
13ed)
§ 7 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
13ee)
§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka.
13f)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
13g)
§ 151d Občianskeho zákonníka.
13h)
§ 151e Občianskeho zákonníka.
14)
Napríklad Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
14a)
Napríklad § 157 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
14b)
Napríklad § 36 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
14c)
§ 15 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
14ca)
Napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).
14d)
§ 40 až 45 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
14e)
§ 278 a 279 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.§ 69 až 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
14f)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia.
14g)
§ 716 až 719 Obchodného zákonníka.
14h)
Napríklad Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
15)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
16)
Napríklad § 323 Obchodného zákonníka, § 558 Občianskeho zákonníka.
16a)
§ 1 písm. b) zákona č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16b)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
16c)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.
16d)
Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.
16e)
§ 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 284/1995 Z. z.
17a)
§ 2 Obchodného zákonníka.§ 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
17b)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.§ 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde.
18)
§ 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb.
18a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.
19)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19a)
§ 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 45/1998 Z. z.
19aa)
§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19b)
Napríklad § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
19c)
Zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
19d)
§ 7, 70 a 71 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
19e)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 45/1998 Z. z.
19f)
§ 21 a 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.
19g)
§ 5 Obchodného zákonníka.
19h)
§ 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb.
19i)
§ 481 Obchodného zákonníka.
19j)
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
19l)
§ 88 ods. 1, § 93 ods. 2, § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka.
19m)
Obchodný zákonník.
19ma)
§ 70a zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení zákona č. 527/2002 Z. z.
19n)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov.
19o)
§ 31 a 54 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
19p)
§ 20, 31 a 56 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
19r)
§ 3a ods. 1 Obchodného zákonníka.
20)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
20a)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
21)
§ 30 ods. 2 zákona SNR č. 139/1984 Zb. o notárskych poplatkoch.
22)
§ 24 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
23)
§ 24 ods. 4 a 6 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
24)
§ 4 ods. 7 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.
25)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.
25)
§ 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
26)
§ 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
27)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 151/1995 Z. z.
28)
§ 43c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
29)
§ 81c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
30)
§ 6 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona č. 255/2001 Z. z.
31)
Príloha k vyhláške Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).