350/1996 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2012 do 07.10.2013
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 350/1996 Z. z. |
| Názov: | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 24.10.1996 |
| Dátum vyhlásenia: | 07.12.1996 |
| Dátum účinnosti od: | 01.11.2012 |
| Dátum účinnosti do: | 07.10.2013 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 138/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v znení zákona č. 312/2001 Z. z. |
| 77/1998 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 1998 vo veci vyslovenia nesúladu § 92 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s Ústavou Slovenskej republiky |
| 86/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z. |
| 138/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v znení zákona č. 312/2001 Z. z. |
| 100/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 551/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 215/2004 Z. z. | Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 360/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 253/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 320/2005 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2005 vo veci vyslovenia nesúladu časti § 130 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky |
| 261/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 199/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 400/2009 Z. z. | Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 38/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 153/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov |
| 187/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 191/2011 Z. z. | Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2011 vo veci pozastavenia účinnosti ustanovení čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8) a bodu 10 (§ 123 ods. 3) zákona č. 153/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov |
| 237/2011 Z. z. | Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2011 o zrušení uznesenia z 15. júna 2011 o pozastavení účinnosti ustanovení čl. I bodu 3 (§ 39 ods. 8) a bodu 10 (§ 123 ods. 3) zákona č. 153/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov |
| 69/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 79/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
| 236/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 296/2012 Z. z. | Zákon o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov |
| 330/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 309/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 402/2013 Z. z. | Zákon o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 375/2015 Z. z. | Zákon o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 399/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 1/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 55/2017 Z. z. | Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 217/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 314/2018 Z. z. | Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 318/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 6/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 241/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
| 288/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 252/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 264/2022 Z. z. | Zákon o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) |
| 133/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
| 40/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 157/2024 Z. z. | Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov |
| 44/1989 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady |
| 45/1989 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o poslancoch Slovenskej národnej rady |
350
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. októbra 1996
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
§ 1
Úvodné ustanovenia
(1)
Tento zákon ustanovuje pravidlá rokovania a činnosti Národnej rady Slovenskej republiky
(ďalej len „národná rada“) a jej výborov.1) Podrobnejšie upravuje aj postavenie orgánov národnej rady a jej vzťahy navonok.
(2)
Národná rada a jej výbory si môžu v medziach tohto zákona upraviť svoje vnútorné
pomery a podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením.
DRUHÁ ČASŤ
§ 2
Pôsobnosť národnej rady
(1)
Národná rada vykonáva pôsobnosť podľa Ústavy Slovenskej republiky2) (ďalej len „ústava“) v zákonodarnej a kontrolnej činnosti, v oblasti zahraničných
vzťahov a v zriaďovaní vlastných a iných orgánov, ako aj v ďalších činnostiach, ak
to ustanovuje zákon (§ 91 ods. 1).
(2)
Národná rada na tento účel najmä
a)
prerokúva návrhy a uznáša sa na ústave, zmenách ústavy, ústavných zákonoch a zákonoch
(ďalej len „zákon“) a kontroluje, ako sa dodržiavajú,
b)
prerokúva medzinárodné zmluvy,
c)
opätovne prerokúva zákony vrátené prezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „prezident
republiky“),
d)
rokuje o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), kontroluje
jej činnosť a rokuje o dôvere vláde alebo jej členom,
e)
prerokúva a schvaľuje štátny rozpočet, prerokúva stanoviská Najvyššieho kontrolného
úradu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“) k návrhu štátneho
rozpočtu,
f)
prerokúva správy vlády o plnení štátneho rozpočtu a návrh štátneho záverečného účtu,
prerokúva stanoviská najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu,
g)
prerokúva správy najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch kontrolnej činnosti v
termínoch ustanovených osobitnými predpismi alebo kedykoľvek, ak ho o to požiada,
h)
schvaľuje rozpočty iných právnických osôb a prerokúva ich plnenie podľa osobitných
predpisov,3)
ch)
prerokúva správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a správy o výsledku hospodárenia
Národnej banky Slovenska,
i)
rokuje o správach vlády, najmä o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej,
sociálnej a inej politiky,
j)
rokuje o odpovediach vlády, členov vlády a vedúcich iných ústredných orgánov štátnej
správy na interpelácie poslancov,
k)
rokuje o správach generálneho prokurátora o stave zákonnosti v Slovenskej republike,
l)
rokuje o správach vlády o kontrolnej činnosti vlády, ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov,
m)
rokuje o správe prezidenta republiky o stave Slovenskej republiky a o závažných politických
otázkach,
n)
podáva prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“),
o)
volí sudcov súdov Slovenskej republiky (ďalej len „sudca“),
p)
podáva prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora,
r)
podáva prezidentovi republiky návrhy na zapožičanie vyznamenaní,
s)
prerokúva informácie o výročných finančných správach politických strán a politických
hnutí,
t)
vyslovuje súhlas s hlasovaním ministra financií Slovenskej republiky v Rade guvernérov
v Európskom mechanizme pre stabilitu podľa osobitného predpisu.3a)
(3)
Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj tým, že
a)
volí a odvoláva predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda
národnej rady“) a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda
národnej rady“),
b)
zriaďuje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie národnej rady, určuje ich počty
a volí a odvoláva ich predsedov a členov,
c)
prerokúva návrhy, podnety, správy a vyhlásenia výborov národnej rady (ďalej len „výbor“)
a vlády vo veciach patriacich do pôsobnosti národnej rady,
d)
prerokúva iné návrhy, podnety, správy a vyhlásenia, ak to ustanoví zákon alebo ak
o tom rozhodne národná rada,
e)
berie na vedomie neuplatňovanie mandátu poslanca, vzdanie sa funkcie poslanca a zánik
mandátu poslanca,
f)
rokuje a rozhoduje v trestných a disciplinárnych veciach poslancov a vo veciach nezlučiteľnosti
funkcií štátnych funkcionárov, ktoré jej boli predložené,4)
g)
schvaľuje pravidlá hospodárenia poslaneckých klubov,
h)
rozhoduje o svojich vnútorných pomeroch a o podrobnejších pravidlách svojho rokovania
(§ 1 ods. 2),
ch)
rozhoduje o prerušení svojho zasadania.5)
(4)
Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej patrí podľa osobitných
predpisov.6)
TRETIA ČASŤ
USTANOVUJÚCA SCHÔDZA NÁRODNEJ RADY
§ 3
Zvolanie ustanovujúcej schôdze národnej rady
(1)
Ustanovujúcu schôdzu národnej rady (ďalej len „ustanovujúca schôdza“) zvolá prezident
republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb do
národnej rady.7)
(2)
Ak prezident republiky nezvolá ustanovujúcu schôdzu podľa odseku 1, národná rada
sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb do národnej rady.
(3)
Miesto, deň a hodinu konania ustanovujúcej schôdze oznámi predseda Národnej rady
Slovenskej republiky zvolený v predchádzajúcom volebnom období8) (ďalej len „doterajší predseda národnej rady“).
(4)
Doterajší predseda národnej rady zvolá predsedov politických strán a predsedov politických
hnutí zastúpených v národnej rade a prerokuje s nimi prípravu ustanovujúcej schôdze.
(5)
Do zvolenia nového predsedu národnej rady riadi ustanovujúcu schôdzu doterajší predseda
národnej rady.
§ 4
Skladanie sľubu poslanca národnej rady
(1)
Poslanec národnej rady (ďalej len „poslanec“) skladá na ustanovujúcej schôdzi do
rúk doterajšieho predsedu národnej rady sľub. Poslanec, ktorý sa nemôže zúčastniť
na ustanovujúcej schôdzi, skladá sľub na schôdzi národnej rady, na ktorej sa zúčastňuje
po prvý raz.9)
(2)
Poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku
na ústavu, povie slovo „sľubujem“ a podá ruku doterajšiemu predsedovi národnej rady.
Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.
(3)
Ak bol doterajší predseda národnej rady znovuzvolený za poslanca, skladá sľub ako
prvý do rúk doterajšieho podpredsedu národnej rady.
§ 5
Poslanec sa ujíma svojej funkcie10) a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu.
§ 6
Schválenie volebného poriadku
Národná rada schváli volebný poriadok, v ktorom sa upravia podrobnosti o hlasovaní
a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi. Tento volebný poriadok sa uplatní aj počas volebného
obdobia.
§ 7
(1)
Po zložení sľubu poslancov a po schválení volebného poriadku národná rada zvolí overovateľov
národnej rady (§ 62); predsedu a ďalších členov Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej
republiky (ďalej len „mandátový a imunitný výbor“), predsedu a ďalších členov Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov11) (ďalej len „výbor pre nezlučiteľnosť funkcií“).
(2)
Členovia mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sa volia
na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v národnej
rade.
§ 8
Overovanie platnosti voľby poslancov
(1)
Poslanci predložia mandátovému a imunitnému výboru osvedčenie o svojom zvolení za
poslanca vydané Slovenskou volebnou komisiou.12)
(2)
Mandátový a imunitný výbor preskúma osvedčenia (odsek 1); správu o ich preskúmaní
a návrh na rozhodnutie o overení platnosti voľby poslancov predloží národnej rade.13)
§ 9
Zamedzenie rozporu záujmov
Povinnosti poslancov pri zamedzení rozporu osobných záujmov s verejnými záujmami pri
výkone funkcie, činnosť výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ako aj konanie vo veciach
rozporu osobného záujmu s verejným záujmom upravuje osobitný predpis.14)
§ 10
(1)
Ak sa uprázdni mandát poslanca pred skončením ustanovujúcej schôdze, doterajší predseda
národnej rady alebo po jeho zvolení predseda národnej rady vyhlási nastúpenie náhradníka.15)
(2)
Náhradník nastupuje, ak
a)
došlo k strate mandátu,16)
b)
mandát poslanca sa neuplatňuje,17)
c)
poslanec sa vzdal svojej funkcie poslanca,18)
d)
mandát poslanca zanikol, lebo poslanec bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný
úmyselný trestný čin,19)
e)
poslanec zomrel,
f)
podľa osobitného predpisu sa skončilo konanie vo veciach rozporu osobného záujmu
s verejným záujmom, na ktorého základe došlo k zániku mandátu poslanca.20)
(3)
Podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje aj vtedy, ak sa uprázdni mandát poslanca počas volebného
obdobia národnej rady po ustanovujúcej schôdzi.21)
(4)
Náhradník, ktorý sa stal poslancom, skladá sľub na schôdzi národnej rady, na ktorej
sa zúčastňuje po prvý raz.
§ 11
(1)
Počas neuplatňovania mandátu poslanca17) zaniká jeho funkcia predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady, predsedu,
podpredsedu alebo člena výboru, predsedu alebo člena osobitného kontrolného výboru,
predsedu alebo člena komisie, do ktorých bol zvolený, a to dňom vymenovania za člena
vlády alebo vymenovania podľa osobitného predpisu.17)
(2)
Po zániku funkcie, počas ktorej sa neuplatňoval mandát poslanca, sa o jeho funkcii
alebo o jeho členstve (odsek 1) rozhodne vo voľbách podľa volebného poriadku (§ 6).
§ 12
Utvorenie poslaneckých klubov
Po overení platnosti voľby poslancov doterajší predseda národnej rady preruší ustanovujúcu
schôdzu na čas potrebný na utvorenie poslaneckých klubov.
§ 13
Navrhovanie kandidátov a zriadenie ďalších výborov
(1)
Poslanecké kluby alebo poslanci22) podajú doterajšiemu predsedovi národnej rady písomné návrhy kandidátov na predsedu
národnej rady a podpredsedov národnej rady vrátane návrhov na určenie ich počtu, ako
aj písomné návrhy na zriadenie ďalších výborov, ktoré nie sú ustanovené zákonom. Súčasne
podajú písomné návrhy kandidátov na predsedov výborov a členov výborov.
(2)
Doterajší predseda národnej rady predloží návrhy podané podľa odseku 1 národnej rade
na ustanovujúcej schôdzi.
Voľba predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady, predsedov výborov a členov
výborov
§ 14
(1)
Predsedu národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých poslancov.23)
(2)
Ak bolo na funkciu predsedu národnej rady navrhnutých viac kandidátov a ani jeden
z nich nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov, vykoná sa na ustanovujúcej
schôdzi opakovaná voľba; zúčastnia sa na nej kandidáti, ktorí získali v prvom kole
najväčší počet hlasov a druhý najväčší počet hlasov. Ak ani v opakovanej voľbe nebol
predseda národnej rady zvolený, vykonajú sa nové voľby, a to najskôr na druhý deň.
Do nových volieb možno navrhnúť aj poslancov, ktorí neboli zvolení v prvom kole volieb
ani v opakovanej voľbe.
(3)
Po zvolení predsedu národnej rady doterajší predseda národnej rady odovzdá riadenie
schôdze predsedovi národnej rady, ktorý dá vykonať voľbu podpredsedov národnej rady,
schváliť návrh na zriadenie ďalších výborov a vykonať voľbu predsedov týchto výborov
a ich členov.
§ 15
Podpredsedu národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých poslancov.24) Predsedov výborov národnej rady volí národná rada v tajnom hlasovaní nadpolovičnou
väčšinou prítomných poslancov. Pri ich voľbe sa použije postup podľa § 14 ods. 2.
§ 16
Postup podľa § 14 a 15 sa primerane použije aj na odvolanie predsedu národnej rady, podpredsedov národnej
rady, predsedov výborov a členov výborov počas volebného obdobia národnej rady.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SCHÔDZE NÁRODNEJ RADY
§ 17
Zvolávanie schôdzí národnej rady
(1)
Schôdzu národnej rady zvoláva predseda národnej rady;25) určí miesto, deň a hodinu jej konania a navrhne program schôdze.
(2)
Predseda národnej rady zvolá schôdzu národnej rady aj vtedy, ak o to písomne požiada
najmenej pätina jej poslancov.26) Poslanci v žiadosti uvedú, čo navrhujú prerokovať na schôdzi národnej rady. V takom
prípade predseda národnej rady zvolá schôdzu národnej rady do siedmich dní.26) Návrh zákona nemožno prerokovať na takejto schôdzi, ak nebola dodržaná pätnásťdňová
lehota ustanovená v § 72 ods. 1.
(3)
Návrh, ktorý sa má prerokovať na schôdzi národnej rady zvolanej podľa odseku 2, predseda
národnej rady zašle vláde na zaujatie stanoviska a pridelí ho príslušnému výboru na
prerokovanie, ak sa tak nestalo už predtým. Ak vláda nezaujme do zvolania schôdze
stanovisko, národná rada návrh prerokuje bez stanoviska vlády.
Verejnosť schôdzí národnej rady
§ 18
(1)
Schôdze národnej rady sú verejné.27) Účasť verejnosti na schôdzach národnej rady sa umožňuje do naplnenia kapacity miest
určených pre verejnosť.
(2)
Neverejné schôdze národnej rady alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú
veci, ktoré tvoria predmet štátneho tajomstva, služobného tajomstva, obchodného tajomstva,28) alebo ak to ustanoví osobitný zákon. Národná rada sa môže uzniesť trojpätinovou väčšinou
hlasov všetkých poslancov na konaní neverejnej schôdze alebo neverejnej časti schôdze
národnej rady aj z iných dôvodov.29)
(3)
Schôdze národnej rady alebo ich častí, na ktorých sa prerokúvajú správy osobitných
kontrolných výborov na kontrolu činnosti služieb vykonávaných podľa osobitných predpisov,30) sú neverejné.
(4)
Schôdze národnej rady, na ktorých sa prerokúvajú návrhy týkajúce sa štátneho rozpočtu,
daňových vecí a poplatkov, sú vždy verejné.
§ 19
Zverejnenie vystúpenia poslanca na verejnej schôdzi národnej rady nemožno obmedziť.
§ 20
Účasť ústavných a ďalších činiteľov na schôdzach národnej rady
(1)
Prezident republiky, predseda vlády a ostatní členovia vlády, predseda Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda ústavného súdu“), predseda Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“), predseda Najvyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného
úradu“) a generálny prokurátor majú právo byť prítomní na schôdzach národnej rady
a nemožno ich zo schôdzi národnej rady vylúčiť.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na guvernéra Národnej banky Slovenska.
(3)
Na požiadanie národnej rady sa člen vlády alebo vedúci iného orgánu štátnej správy
musí zúčastniť na jej schôdzi.31) Na schôdzi národnej rady môže člena vlády zastupovať len iný člen vlády.
(4)
Na rokovaní schôdze národnej rady sa so súhlasom národnej rady môžu zúčastniť aj
iné osoby.
§ 21
Účasť iných osôb
(1)
Významné osobnosti hospodárskeho a spoločenského života a predstavitelia iných štátov
alebo medzinárodných organizácií pozvaní národnou radou alebo jej predsedom môžu so
súhlasom národnej rady vystúpiť na jej schôdzi.
(2)
Zástupcovia hromadných informačných prostriedkov alebo iné osoby, ktoré sú na schôdzi
národnej rady prítomné, môžu sa zdržiavať len na miestach určených pre nich a nesmú
rušiť priebeh schôdze. V prípade ich nevhodného správania alebo porušenia poriadku
môže predsedajúci (§ 23 ods. 1) rušiteľa poriadku vykázať alebo nechať vyviesť z budovy. Ak rušenie schôdze pokračuje,
predsedajúci môže nariadiť vypratať miesta určené pre verejnosť.
§ 22
Rokovacie dni schôdzí národnej rady
Rokovacími dňami schôdzí národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Ak predseda
národnej rady nerozhodne inak, schôdza národnej rady sa začína v prvý rokovací deň
o 13. hodine. Počas ďalších rokovacích dní schôdzí národnej rady sa rokovanie začína
o 9. hodine a trvá najdlhšie do 19. hodiny, v piatok do 16. hodiny, ak národná rada
nerozhodne inak.
§ 23
Riadenie schôdzí národnej rady
(1)
Schôdze národnej rady riadi predseda národnej rady alebo ním poverený podpredseda
národnej rady32) (ďalej len „predsedajúci“).
(2)
Ak chce predsedajúci vystúpiť v rozprave, odovzdá riadenie schôdze inému predsedajúcemu.
(3)
Po začatí schôdze národnej rady a na začiatku každého rokovacieho dňa predsedajúci
oznámi mená poslancov, ktorí predsedu národnej rady písomne požiadali o ospravedlnenie
svojej neúčasti na schôdzi národnej rady alebo na jej rokovacom dni.
(4)
Národná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina
všetkých jej poslancov.33)
(5)
Ak do 30 minút po určenom začiatku schôdze národnej rady (§ 17) nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci môže začiatok
schôdze národnej rady odložiť na ďalší rokovací deň. Musí tak urobiť, ak ani do jednej
hodiny po oznámenom začiatku schôdze nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých
poslancov. Ak ani na ďalší rokovací deň nie je do jednej hodiny po určenom začiatku
schôdze prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci schôdzu skončí.
Predseda národnej rady navrhne neprerokované body programu schôdze do programu nasledujúcej
schôdze. Obdobne postupuje, ak sa do skončenia schôdze neprerokujú všetky body programu
schôdze z dôvodu opakovanej neprítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
(6)
Ak sa počas schôdze národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním
zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a ak sa tak nestane
ani do 15 minút po zisťovaní počtu prítomných poslancov, predsedajúci schôdzu národnej
rady preruší a určí termín ďalšieho rokovania.
(7)
Ak ani po prerušení schôdze národnej rady nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých
poslancov, predsedajúci môže rozhodnúť, že sa bude rokovať o ďalšom bode programu.
Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť na neskoršom prerokovaní nedokončeného bodu
programu, a to na tej istej schôdzi.
§ 24
Program schôdzí národnej rady
(1)
Národná rada na začiatku každej schôdze prerokuje návrh programu schôdze navrhnutý
predsedom národnej rady a o jeho schválení rozhoduje hlasovaním. Národná rada môže
pri prerokúvaní návrhu programu schôdze na návrh poslanca navrhnutý program doplniť
alebo zmeniť. V bode programu schôdze národnej rady, ktorý sa týka disciplinárneho
konania a vzatia do väzby, sa mená poslancov, proti ktorým sa konanie vedie, neuvádzajú.
(2)
Vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu schôdze národnej
rady, môže trvať najviac jednu minútu.
(3)
Program schôdze národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 2 nemožno doplniť ani meniť.
(4)
Národná rada môže na návrh poslanca aj počas schôdze národnej rady hlasovaním bez
rozpravy presunúť body programu schôdze alebo zlúčiť rozpravu o dvoch alebo o viacerých
bodoch jej programu.
(5)
Národná rada môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov aj počas schôdze národnej
rady hlasovaním bez rozpravy zaradiť nový bod programu schôdze alebo vypustiť schválený
bod jej programu; nový bod programu môže národná rada hlasovaním bez rozpravy zaradiť
aj na návrh predsedu národnej rady.
(6)
Ak je rokovacím dňom schôdze národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy do jej programu
hodina otázok so začiatkom o 14. hodine s výnimkou schôdze zvolanej podľa § 17 ods. 2.
(7)
Interpelácie sú pravidelnou súčasťou programu schôdze národnej rady; to neplatí pri
schôdzi národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 2.
(8)
Národná rada môže uznesením určiť deň skončenia schôdze národnej rady. Do tohto dňa
neprerokované body programu schôdze sa zaradia do návrhu programu nasledujúcej schôdze
národnej rady.
ROKOVANIE NA SCHÔDZACH NÁRODNEJ RADY
Začatie rokovania
§ 25
Rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze národnej rady nemožno začať, ak neboli
poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály,
ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak národná rada bez rozpravy nerozhodne inak.
§ 26
(1)
Pri prerokúvaní veci zaradenej do programu schôdze národnej rady ako prvý vystúpi
navrhovateľ a po ňom spravodajca, ak bol určený. Ak je navrhovateľom vláda, môže v
jej mene vystúpiť len poverený člen vlády. Ak je navrhovateľom výbor, môže vystúpiť
v jeho mene poverený člen výboru. Ak je navrhovateľom podľa osobitných predpisov iná
osoba, môže ako prvý vystúpiť poverený člen vlády alebo poverený člen príslušného
výboru, alebo táto osoba so súhlasom národnej rady. O tomto vystúpení a o vystúpení
v rozprave rozhodne národná rada bez rozpravy.
(2)
Návrh podaný národnej rade musí byť vyhotovený písomne a musí obsahovať odôvodnenie
a návrh uznesenia, ktoré sa odporúča národnej rade schváliť.
(3)
Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia
národnej rady musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska
a národná rada musí o ňom rozhodnúť, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Návrh podaný podľa odseku 2 označí Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky
(ďalej len „kancelária“) číslom parlamentnej tlače. Návrh sa doručí všetkým poslancom.
(5)
Navrhovateľ môže svoj návrh vziať späť, až kým národná rada nepristúpi k hlasovaniu
o návrhu ako o celku.
Rozprava
§ 27
(1)
O prerokúvanej veci po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu, ak bol určený, predsedajúci
otvorí rozpravu.
(2)
Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne zápisom do zoznamu
rečníkov po schválení programu schôdze národnej rady do začatia rokovania o návrhu
v príslušnom bode programu schôdze národnej rady a ústne po vystúpení rečníkov v rozprave
zapísaných do zoznamu rečníkov. Predsedajúci prečíta ústne prihlásených rečníkov do
rozpravy a uzatvorí možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
(3)
Pri otvorení rozpravy predsedajúci prečíta zoznam písomne prihlásených rečníkov (odsek
2). Pred vystúpením prvého a ďalších prihlásených rečníkov predsedajúci informuje
o poradí ďalšieho prihláseného rečníka, ktorého vystúpenie má nasledovať. Ak rečník
pri udelení slova nie je prítomný v rokovacej sále, stráca poradie. Strata poradia
rečníka znamená, že rečník môže vystúpiť v rozprave iba ako posledný. Ak viacerí rečníci
stratia poradie, môžu vystúpiť až po všetkých prihlásených rečníkoch, ktorí poradie
nestratili, a to v poradí, v akom toto poradie stratili. Ak rečník opakovane stratí
poradie, stráca možnosť vystúpiť v rozprave.
(4)
Predsedajúci prideľuje slovo rečníkom v poradí, v akom sa prihlásili. Ako prví vystúpia
poverení členovia poslaneckých klubov, ak sa prihlásili do zoznamu rečníkov. Každý
poslanecký klub môže poveriť vystúpením len jedného člena. Prihlásený rečník sa môže
vzdať svojho poradia v prospech iného rečníka.
(5)
Poslanec môže vystúpiť na schôdzi národnej rady, ak mu predsedajúci udelí slovo.
(6)
V rozprave možno vystúpiť len od rečníckeho pultu.
(7)
Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky.
(8)
Spravodajcovi a navrhovateľovi sa počas rozpravy udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú.
(9)
Po skončení rozpravy môže k jej výsledkom zaujať stanovisko navrhovateľ (§ 26 ods. 1) aj spravodajca.
§ 28
(1)
Predsedovi národnej rady, podpredsedom národnej rady, prezidentovi republiky a členom
vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú.
(2)
Predsedovi ústavného súdu, predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho kontrolného
úradu, generálnemu prokurátorovi a guvernérovi Národnej banky Slovenska možno so súhlasom
národnej rady udeliť slovo, ak o to požiadajú. Národná rada hlasuje bez rozpravy.
§ 29
(1)
Poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy,
ktoré musia byť vyhotovené písomne a riadne sformulované.
(2)
Poslanec alebo navrhovateľ môže po podaní pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu
navrhnúť prerušenie prerokúvania veci až dovtedy, kým k nim nezaujme stanovisko výbor,
ktorý určí národná rada. O návrhu na prerušenie prerokúvania bodu programu schôdze
rozhodne národná rada bez rozpravy. Národná rada môže súčasne určiť lehotu, dokedy
jej určený výbor predloží k podanému pozmeňujúcemu alebo doplňujúcemu návrhu stanovisko.
(3)
Poslanec môže svoj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh vziať späť, až kým národná
rada nepristúpi k hlasovaniu o ňom.
§ 29a
Určenie dĺžky času na rozpravu
(1)
Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky
času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze národnej rady. Taký návrh sa
podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.
Na návrhy predložené v inom čase sa neprihliada. Určená dĺžka času na rozpravu nemôže
byť kratšia ako 12 hodín.
(2)
Návrh podľa odseku 1 nemožno podať, ak národná rada má rokovať o návrhu ústavného
zákona, návrhu zákona o štátnom rozpočte a o programovom vyhlásení vlády.
(3)
Ak sa národná rada uznesie podľa odseku 1, predsedajúci rozdelí čas určený na rozpravu
medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, pomerne
podľa počtu poslancov. V rozprave vystupujú striedavo poslanci zastupujúci poslanecké
kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, podľa poradia určeného
žrebom. Poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub predsedajúcemu písomne oznámi
predseda poslaneckého klubu alebo ním poverený člen poslaneckého klubu najneskôr do
otvorenia rozpravy. Poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, sa prihlási
do rozpravy písomne alebo ústne najneskôr do otvorenia rozpravy. Poradie rečníkov,
ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, sa určí žrebom.
(4)
Meranie času vyhradeného pre poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckého
klubu, sa zabezpečuje prostredníctvom technického zariadenia alebo prostredníctvom
overovateľov. Ak rečníci zastupujúci poslanecký klub alebo poslanec, ktorý nie je
členom poslaneckého klubu, nevyčerpajú čas, ktorý im bol vyhradený, skracuje sa čas
určený na rozpravu podľa odseku 1 o čas, ktorý poslanecký klub alebo poslanec, ktorý
nie je členom poslaneckého klubu, nevyčerpal.
(5)
Do času určeného podľa odseku 1 sa nezapočítava čas, v ktorom vystupuje predsedajúci,
navrhovateľ a spoločný spravodajca výborov. Ak je navrhovateľ alebo spoločný spravodajca
výborov členom poslaneckého klubu, jeho čas využitý na vystúpenia sa nezapočítava
do času vyhradeného pre jeho poslanecký klub. Do času určeného pre poslanecký klub
a poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, sa započítava aj čas využitý na
faktické poznámky (§ 33) a procedurálne návrhy (§ 34).
(6)
Ak uplynie čas vyhradený pre poslanecký klub alebo poslanca, ktorý nie je členom
poslaneckého klubu, predsedajúci rečníkom odníme slovo. Na návrh rečníka môže národná
rada bez rozpravy rozhodnúť, že sa mu umožní dokončiť vystúpenie. Ostatným poslancom,
ktorí mali podľa oznámenia predsedu poslaneckého klubu alebo ním povereného člena
poslaneckého klubu vystúpiť za poslanecký klub, sa už slovo neudelí. Poslanci, ktorým
bolo odňaté slovo, alebo poslanci, ktorým sa neumožnilo vystúpiť pre uplynutie vyhradeného
času, majú právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu, a to najneskôr do vystúpenia
spoločného spravodajcu po skončení rozpravy. Písomný prejav poslanca sa zahrnie do
doslovnej zápisnice o schôdzi národnej rady (§ 41 ods. 1) s označením, že prejav nebol prednesený ústne. Ak je súčasťou písomného prejavu
aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho
prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať.
(7)
Ak sa národná rada uznesie o určení dĺžky času na rozpravu podľa odseku 1, ustanovenia
§ 27 ods. 2 a 4, § 30 a § 35 ods. 2, 3 a 6 sa nepoužijú.
§ 30
Určenie dĺžky rečníckeho času
Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť na dĺžke rečníckeho času v rozprave. Nemôže
sa uzniesť na kratšom čase ako 10 minút, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom,
na kratšom čase ako 20 minút, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 31
Rokovací jazyk
Rokovacím jazykom na schôdzach národnej rady a jej orgánov je štátny jazyk. Ak vystúpi
na schôdzi cudzinec, kancelária zabezpečí tlmočníka.
§ 32
Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále
(1)
Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k
veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo. Ak rečník
prekročil rečnícky čas (§ 30), predsedajúci ho na to upozorní, a ak okamžite neskončí, odoberie mu slovo.
(2)
Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, ktorou sa mu odobralo slovo, alebo ktorý svojimi
prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti, predsedajúci
vyzve zachovávať poriadok. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave,
môže predsedajúci vykázať poslanca až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej
miestnosti. Vykázaný poslanec má právo zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu.
(3)
Do rokovacej sály je zakázané vnášať zbrane,34) výbušniny, paralyzujúce prístroje a látky. V rokovacej sále je zakázané používať
prenosné telekomunikačné prostriedky na telefonovanie a používať ich akýmkoľvek iným
spôsobom, ktorý je sprevádzaný akustickými prejavmi prostriedku. Voči osobe, ktorá
poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa odseku 2.
(4)
Vykázanie z rokovacej sály podľa odsekov 2 a 3 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť
na rokovacom dni schôdze národnej rady.
(5)
Proti opatreniam predsedajúceho vykonaným podľa odsekov 1 až 3 môže poslanec, ktorého
sa opatrenia týkajú, podať námietku hneď po ich uložení. O námietke rozhodne národná
rada bez rozpravy.
§ 33
Faktická poznámka
(1)
Poslanci majú v rozprave právo na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie
ostatného rečníka. Faktickou poznámkou nemožno reagovať na inú faktickú poznámku.
Po vystúpení poslancov prihlásených s faktickými poznámkami poskytne predsedajúci
možnosť faktickou poznámkou reagovať i rečníkovi, na ktorého reagovali poslanci faktickými
poznámkami. Vo faktickej poznámke sa nemôžu podávať návrhy na doplnenie alebo na zmenu
programu schôdze národnej rady, pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy ani návrhy uznesení
národnej rady.
(2)
Prednesenie faktickej poznámky a vystúpenie rečníka, na ktorého reagovali poslanci
faktickými poznámkami (odsek 1 tretia veta), nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Ak
nejde o faktickú poznámku podľa odseku 1 alebo ak poslanec prekročí ustanovený čas,
predsedajúci mu odoberie slovo. Rozhodnutie predsedajúceho je konečné.
§ 34
Procedurálny návrh
Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania
veci, časového a vecného postupu rokovania národnej rady s výnimkou hlasovania o veci
samej. Vystúpenie poslanca, v ktorom podáva procedurálny návrh, môže trvať najviac
jednu minútu.
§ 35
Skončenie rozpravy
(1)
Ak v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, predsedajúci rozpravu skončí.
(2)
O skončení rozpravy pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov môže národná rada
rozhodnúť bez rozpravy len na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov. O návrhu možno
hlasovať len vtedy, ak z každého poslaneckého klubu aspoň jeden poslanec dostal možnosť
vystúpiť.
(3)
Ak národná rada rozhodla o skončení rozpravy podľa odseku 2, majú právo ešte vystúpiť
poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy pred podaním návrhu na jej skončenie,
a poslanci, ktorí chcú podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
(4)
Po skončení rozpravy a pred hlasovaním na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov
alebo na návrh predsedu národnej rady predsedajúci preruší rokovanie o bode programu
schôdze národnej rady a určí čas najmenej 15 minút na poradu poslaneckých klubov.
(5)
Po skončení rozpravy a po porade poslaneckých klubov (odsek 4) môže poverený člen
poslaneckého klubu informovať o stanovisku poslaneckého klubu; informácia nesmie trvať
dlhšie ako dve minúty.
(6)
Ak sa člen vlády ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa tým
rozprava znova.
(7)
Na návrh predsedu národnej rady môže národná rada rozhodnúť o uzavretí rozpravy.
V takom prípade sa rozprava skončí bezprostredne po rozhodnutí národnej rady.
(8)
Po uzavretí rozpravy podľa odseku 7 majú poslanci, ktorí boli ešte prihlásení do
rozpravy, právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu. Písomný prejav poslanca
sa zahrnie do doslovnej zápisnice o schôdzi národnej rady (§ 41 ods. 1) s označením, že nebol prednesený ústne. Ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci
alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom
vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať. Na vykonanie úkonov podľa tohto odseku
vyhlási po uzavretí rozpravy predsedajúci desaťminútovú technickú prestávku.
(9)
Po uzavretí rozpravy a po prípadnom vypočutí informácie povereného člena poslaneckého
klubu (odsek 5) začne predsedajúci rokovanie o ďalšom bode programu, ak sa národná
rada uzniesla podľa § 36 ods. 1.
Hlasovanie na schôdzach národnej rady
§ 36
(1)
Národná rada rozhoduje o každom návrhu hlasovaním. Hlasovanie sa spravidla uskutoční
bezprostredne po skončení alebo po uzavretí rozpravy, ak národná rada nerozhodne bez
rozpravy inak.
(2)
Predsedajúci pred hlasovaním upozorní poslancov, že sa prikročí k hlasovaniu, oznámi
spôsob hlasovania a zistí počet prítomných poslancov.
(3)
Pred každým hlasovaním predsedajúci alebo spravodajca oznámi, o akom návrhu sa bude
hlasovať, a zopakuje presné znenie návrhu, ak návrh nebol vopred poslancom odovzdaný
písomne. Predsedajúci potom prikročí k riadeniu hlasovania.
(4)
Jednotlivé hlasovanie nemožno prerušiť; počas neho predsedajúci nikomu nemôže udeliť
slovo.
(5)
Poslanci hlasujú spravidla z miest, ktoré im boli určené zasadacím poriadkom národnej
rady. Spravodajca hlasuje z miesta určeného pre spravodajcu.
§ 37
(1)
Ak boli k návrhu podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, hlasuje sa najskôr o
nich, a to v poradí, v akom boli podané. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich
návrhoch uvedených v správe výboru alebo v spoločnej správe výborov má prednosť pred
ostatnými návrhmi podanými v rozprave. Ak prijatý pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh
vylučuje ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, už sa o nich nehlasuje. Ak poslanec
vylúčenie spochybní, národná rada rozhodne bez rozpravy, či sa týmito návrhmi bude
zaoberať.
(2)
(3)
Na návrh poslanca sa o jednotlivých častiach pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu
môže hlasovať oddelene. Ak sa pri oddelenom hlasovaní neschvália všetky časti návrhu,
je potrebné, ak schválené časti tvoria obsahový celok, hlasovať o nich ešte ako o
celku.
(4)
Po hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa hlasuje o návrhu ako o celku.
§ 38
(1)
O procedurálnych návrhoch (§ 34) sa hlasuje bez rozpravy.
(2)
O procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu národnej rady, sa môže rozhodnúť
aj bez hlasovania. V takom prípade sa predsedajúci poslancov opýta, či niektorý z
nich požaduje hlasovanie. Ak čo len jeden poslanec požaduje hlasovať o návrhu, postupuje
sa podľa § 39.
(3)
O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu národnej rady, dá predsedajúci
hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní predsedajúci zistí, že národná rada nie je schopná
uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu. V takom prípade o procedurálnom
návrhu, ktorý nestratil opodstatnenie, dá predsedajúci hlasovať opäť vtedy, keď bude
národná rada schopná uznášať sa.
§ 39
(1)
Hlasovanie je verejné alebo tajné.
(2)
Verejne sa hlasuje použitím technického zariadenia, zdvihnutím ruky, použitím hlasovacích
lístkov alebo iným spôsobom, na ktorom sa uznesie národná rada.
(3)
Výsledky hlasovania vyhlási predsedajúci tak, že oznámi počet poslancov, ktorí sa
zúčastnili na hlasovaní, počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh, počet poslancov,
ktorí hlasovali proti návrhu, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, a počet
poslancov, ktorí nehlasovali.
(4)
Každý poslanec môže bezprostredne po verejnom hlasovaní podať námietku proti výsledku
hlasovania z dôvodu nefunkčnosti technického zariadenia. O námietke rozhodne národná
rada bez rozpravy. Ak národná rada námietke vyhovie, musí sa verejné hlasovanie opakovať
prostredníctvom technického zariadenia, ak národná rada nerozhodne inak. Predsedajúci
môže požiadať aj overovateľov národnej rady, aby hlasy spočítali.
(5)
Pri hlasovaní podľa mien sú poslanci vyzývaní predsedajúcim. Vyzvaný poslanec hlasuje
tak, že vysloví „hlasujem za návrh“ alebo „hlasujem proti návrhu“, alebo „zdržiavam
sa hlasovania“. Predsedajúci hlasovanie poslanca zopakuje. Iný spôsob hlasovania poslanca
sa považuje za zdržanie sa hlasovania. Hlasovanie podľa mien môže navrhnúť aspoň pätina
prítomných poslancov. O návrhu rozhodne národná rada bez rozpravy.
(6)
Pri hlasovaní poslanca je zastúpenie iným poslancom alebo inou osobou vylúčené. Proti
poslancovi, ktorý hlasoval za iného poslanca, sa začne disciplinárne konanie podľa
§ 136 ods. 2 písm. b).
(7)
Pravidlá hlasovania použitím technického zariadenia a hlasovania podľa mien upraví
národná rada uznesením.
(8)
Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou37) alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada.
Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze
národnej rady.
(9)
Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky, ktoré overovatelia národnej rady
vydajú poslancom pri vstupe do priestoru určeného na tajné hlasovanie. Na priebeh
tajného hlasovania dozerajú overovatelia národnej rady, ktorí spočítavajú hlasy a
vyhotovujú zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.
(10)
Poverený overovateľ národnej rady oznámi počet vydaných hlasovacích lístkov, počet
poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, počet poslancov, ktorí hlasovali
proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, počet
poslancov, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov. Predsedajúci
vyhlási výsledok voľby.
(11)
Výsledky tajného hlasovania vyhlási predsedajúci tak, že oznámi počet vydaných hlasovacích
lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh, počet poslancov, ktorí hlasovali
proti návrhu, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, počet poslancov, ktorí
neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.
(12)
Informácia z technického zariadenia o výsledku verejného hlasovania a zápisnica o
výsledku tajného hlasovania alebo o výsledku volieb sú súčasťou zápisnice zo schôdze
národnej rady.
§ 39a
Podrobnosti o voľbe a odvolávaní funkcionárov, okrem funkcionárov národnej rady podľa
§ 2 ods. 3 písm. a) a písm. b), upraví volebný poriadok, ktorý na návrh ústavnoprávneho výboru schváli národná rada.
§ 40
Podpisovanie uznesení národnej rady
Uznesenia národnej rady podpisuje predseda národnej rady a dvaja overovatelia národnej
rady.
§ 41
Zápisnice zo schôdze národnej rady
(1)
Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica. V zápisnici sa uvedie
aj to, kto riadil schôdzu, koľko poslancov bolo prítomných, ktorí poslanci neboli
prítomní, ktorí poslanci žiadali svoju neúčasť na rokovacích dňoch schôdze národnej
rady ospravedlniť, ktorí rečníci vystúpili v rozprave a aký bol výsledok hlasovania.
(2)
Rečník, ktorý vystúpil v rozprave, opraví písomné chyby a overí správnosť záznamu
svojho vystúpenia do 24 hodín od jeho doručenia. Ak rečník v tejto lehote neopraví
chyby a neoverí správnosť svojho vystúpenia, záznam sa vyhotoví bez jeho overenia
iba so základnou jazykovou úpravou. Rečník pri oprave nesmie meniť obsah ani zmysel
svojho vystúpenia. O prípadných námietkach rečníka proti nedostatkom záznamu rozhoduje
predseda národnej rady.
(3)
Overená zápisnica je autentickým záznamom o schôdzi národnej rady a odovzdáva sa
s predloženými podkladmi, prílohami a uzneseniami na archivovanie. Súčasťou zápisnice
sú úplné texty podaných návrhov, schválených uznesení, vyhlásení a iných materiálov,
ktoré sa prerokovali na schôdzi národnej rady, prezenčná listina o účasti poslancov
na schôdzi národnej rady a výsledok hlasovania.
(4)
Zápisnica zo schôdze národnej rady je podkladom na vydanie správy, ktorá sa publikuje
po každej schôdzi národnej rady. Ak ide o neverejné schôdze národnej rady alebo o
ich časti, predseda národnej rady môže rozhodnúť o inom spôsobe vydania správy.
(5)
V správe vydanej podľa odseku 4 sa najmä uvedie, kto riadil schôdzu národnej rady,
úplné znenie vystúpení rečníkov, menovitý prehľad záverečného hlasovania, výsledky
volieb, texty schválených uznesení a vyhlásení (okrem zákonov). Ak sa na tom národná
rada uznesie, uvedú sa v nej aj ďalšie skutočnosti.
(6)
Z každej schôdze národnej rady sa vyhotoví zvukový záznam, ktorý sa uschováva najmenej
šesť mesiacov.
§ 42
(1)
O výsledku denného rokovania národnej rady sa vypracúva stručná informácia, ktorá
má náležitosti uvedené v odseku 2. Uvedená informácia sa vypracuje do začiatku rokovania
ďalšieho dňa.
(2)
Náležitosti informácie o výsledku rokovania národnej rady v uvedenom dni rokovania
národnej rady sú:
a)
poradie jednotlivých bodov programu schôdze národnej rady vrátane úplného názvu a
čísla parlamentnej tlače,
b)
mená navrhovateľov a spravodajcov k jednotlivým bodom programu schôdze národnej rady
a rečníkov, ktorí vystúpili v rozprave,
c)
výsledok hlasovania o návrhu ako o celku.
(3)
Za vyhotovenie a úplnosť informácie o výsledku rokovania národnej rady v uvedenom
dni zodpovedá kancelária.
PIATA ČASŤ
FUNKCIONÁRI NÁRODNEJ RADY A VÝBORY NÁRODNEJ RADY
Funkcionári národnej rady
§ 43
Predseda národnej rady
(1)
Predseda národnej rady vykonáva pôsobnosť podľa ústavy.38)
(2)
Predseda národnej rady na tento účel najmä
a)
zastupuje národnú radu navonok,
b)
podpisuje uznesenia národnej rady,
c)
podáva národnej rade správy o opatreniach, ktoré vykonal,
d)
vyhlasuje voľby do orgánov samosprávy obcí,39)
e)
zabezpečuje vyhlasovanie zákonov národnej rady a návrhov prijatých v referende;39a) ak to vyžaduje povaha veci, aj uznesení národnej rady,
f)
vyhlasuje úplné znenie zákona, na ktoré ho splnomocnil zákon,
g)
zabezpečuje úlohy spojené s konaním pred ústavným súdom,
h)
bezodkladne oznamuje mandátovému a imunitnému výboru zadržanie poslanca pri trestnom
čine,40)
ch)
berie na vedomie oznámenie o utvorení poslaneckého klubu a jeho zložení,
i)
dáva súhlas na skončenie pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu proti vôli
poslanca v čase výkonu jeho funkcie a do 12 mesiacov po zániku jeho mandátu,41)
j)
vymenúva a odvoláva vedúceho kancelárie,
k)
berie na vedomie vzdanie sa funkcie sudcov,
l)
plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí národná rada alebo ak to ustanovuje zákon.42)
(3)
Ak to povaha veci vyžaduje, predseda národnej rady zvoláva poradu predsedov výborov.
§ 44
Podpredsedovia národnej rady
Podpredsedovia národnej rady
a)
riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej
rady,
b)
zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich
poverí,
c)
vykonávajú ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
Výbory národnej rady
§ 45
(1)
Národná rada zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány.
(2)
Národná rada zriaďuje mandátový a imunitný výbor, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (ďalej len „výbor
pre európske záležitosti") a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavnoprávny výbor“). Ďalšie výbory zriaďuje podľa potreby a určí úseky
ich činnosti.
(3)
Výbory najmä
a)
podávajú národnej rade návrhy zákonov a iné odporúčania vo veciach, ktoré patria
do úseku ich činnosti,
b)
sledujú, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či predpisy vydané na ich vykonanie
sú s nimi v súlade. Ak výbor zistí porušenie zákona alebo že vykonávací predpis nie
je s ním v súlade alebo nebol vôbec vydaný alebo včas vydaný, upovedomí o tom príslušného
člena vlády alebo príslušného vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy a požiada
ho o neodkladné vykonanie nápravy; ak nápravu nevykoná, upovedomí o tom národnú radu,
c)
na úseku svojej činnosti rokujú o zásadných otázkach hospodárskeho a sociálneho rozvoja
Slovenskej republiky, najmä o plnení programového vyhlásenia vlády, o návrhu štátneho
rozpočtu a jeho plnení a o štátnom záverečnom účte; na tento účel spolupracujú s členmi
vlády a vedúcimi iných štátnych orgánov, verejnoprávnych ustanovizní a orgánov zriadených
zákonom,
d)
spolupracujú s orgánmi verejnej správy a využívajú na svoju činnosť ich podnety a
návrhy. Na získanie poznatkov môžu pozývať na svoje schôdze k prerokúvaným otázkam,
najmä k návrhom zákonov, predstaviteľov orgánov verejnej správy; môžu vykonávať aj
poslanecké prieskumy a výjazdové schôdze výborov.
(4)
Predseda národnej rady nemôže byť členom výboru.
§ 46
(1)
Výbory prerokúvajú veci, ktoré im predseda národnej rady alebo národná rada pridelí,
a veci, na ktorých prerokovaní sa uznesú. Veci pridelené výborom prerokujú výbory
v určenej lehote.
(2)
Na prerokovanie veci vo výbore určí jeho predseda z členov výboru spravodajcu. Spravodajca
podá výboru správu o prerokúvanej veci a navrhne uznesenie.
(3)
Výbory podávajú svoje návrhy, podnety a stanoviská národnej rade; môžu ich podávať
aj predsedovi národnej rady.
(4)
Výbory podávajú návrhy stanovísk k návrhom právnych aktov Európskej únie [§ 58a ods. 3 písm. a)].
§ 47
(1)
Návrhy, podnety a stanoviská môžu výbory zasielať aj príslušným členom vlády alebo
vedúcim ďalších ústredných orgánov; podľa povahy veci o tom informujú aj predsedu
národnej rady.
(2)
Členovia vlády a vedúci ďalších ústredných orgánov sú povinní výboru do 30 dní, ak
výbor neurčí dlhšiu lehotu, oznámiť, aké opatrenia prijali na jeho odporúčanie.
(3)
Ak výbor nedostal v lehote určenej podľa odseku 2 odpoveď alebo ak s ňou nesúhlasí,
môže predložiť svoje odporúčanie národnej rade.
§ 48
(1)
Ustanovujúcu schôdzu výboru zvolá jeho predseda. Výbor zvolí jedného alebo dvoch
podpredsedov výboru a dvoch overovateľov výboru.
(2)
Na zvolenie alebo na odvolanie podpredsedu výboru a overovateľov výboru je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru.
§ 49
(1)
Schôdze výboru zvoláva spravidla počas rokovacích dní (§ 22) a riadi predseda výboru. Po začatí schôdze výboru predseda výboru oznámi mená členov
výboru, ktorí ho písomne požiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti na schôdzi výboru.
(2)
Predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak sa na tom uznesie národná rada
alebo ak o to požiada predseda národnej rady alebo aspoň tretina členov výboru. Ak
nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa
má schôdza výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru najneskôr
do siedmich dní od prijatia uznesenia alebo od doručenia žiadosti.
(3)
Návrh programu schôdze výboru a spôsob rokovania podáva výboru jeho predseda. Člen
výboru môže navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu schôdze výboru.
(4)
Predsedu výboru zastupuje počas jeho neprítomnosti poverený podpredseda výboru; zastupuje
ho aj vtedy, ak ho tým predseda výboru poverí. Ak predseda výboru aj podpredseda výboru
nie sú prítomní, predsedu výboru zastupuje člen výboru, ktorého tým poverí predseda
výboru alebo výbor.
§ 50
(1)
Schôdze výborov sú verejné, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 57 ods. 3 a § 60 ods. 3). Účasť verejnosti sa umožňuje do naplnenia kapacity miest v miestnosti, v ktorej
výbor rokuje. Na konanie neverejnej schôdze výboru sa vzťahujú ustanovenia § 18 ods. 2 a 3 obdobne.
(2)
Členovia výborov, ktorým nebol pridelený návrh na prerokovanie, môžu písomne oznámiť
svoje stanovisko gestorskému výboru. Výbor sa ich stanoviskami zaoberá aj vtedy, ak
sa na prerokúvaní návrhu vo výbore nezúčastnia.
(3)
Poslanci majú právo zúčastniť sa aj na rokovaní výboru, ktorého nie sú členmi. Majú
právo vyjadrovať sa o prerokúvanej veci; nemajú právo hlasovať.
(4)
Na neverejných schôdzach výboru môžu byť prítomní poslanci, prezident republiky,
členovia vlády a so súhlasom výboru aj iné osoby.
§ 51
Zverejnenie vystúpenia poslanca na verejnej schôdzi výboru nemožno obmedziť.
§ 52
(1)
Výbor rozhoduje uznesením. Hlasovanie vo výbore je verejné.
(2)
Výbor sa môže uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
(3)
Na hlasovanie vo výbore sa primerane použijú ustanovenia § 36 ods. 2 až 4, § 37 a 38.
(4)
Na schválenie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov
výboru, okrem prípadov ustanovených ústavou, ak je na platné uznesenie národnej rady
potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov alebo súhlas aspoň trojpätinovej
väčšiny všetkých poslancov. V takých prípadoch je na schválenie uznesenia výboru potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru alebo súhlas aspoň trojpätinovej
väčšiny všetkých členov výboru.
(5)
Ak najmenej tretina prítomných členov výboru nevyslovila s uznesením výboru súhlas,
v uznesení výboru sa uvedie ich stanovisko, ak o to požiada ktorýkoľvek z prítomných
členov výboru.
§ 53
(1)
Prezident republiky, členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho
kontrolného úradu majú právo zúčastňovať sa aj na schôdzach výboru; udelí sa im slovo,
kedykoľvek o to požiadajú.
(2)
Výbory majú právo pozývať na svoje schôdze členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej
správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich vysvetlenia, správy a potrebné
podklady; tí sú povinní prísť na schôdzu výboru, podať požadované vysvetlenia a správy
a predložiť podklady. Môžu sa dať zastúpiť poverenými zástupcami, ak s tým výbor súhlasí.
(3)
Prezident republiky, členovia vlády, vedúci iných orgánov štátnej správy a generálny
prokurátor alebo ich poverení zástupcovia si môžu na schôdze výborov pribrať odborníkov
a požiadať predsedu výboru, aby im udelil slovo.
§ 54
(1)
Výbory môžu pozývať na svoje schôdze aj odborníkov a ďalšie osoby a požiadať ich
o stanovisko.
(2)
Výbory môžu požiadať odborníkov, vedecké ústavy alebo iné ustanovizne, aby vypracovali
odborné posudky a stanoviská potrebné na rokovanie výborov. Na vyjasnenie obsahu podaného
posudku môže výbor požadovať, aby ten, kto ho vypracoval, podal ústne vysvetlenie
na schôdzi výboru.
§ 55
Zo schôdzí výboru sa vyhotovujú zápisnice. Zápisnice a uznesenia overuje overovateľ
výboru svojím podpisom. Po overení ich podpisuje predseda výboru alebo ten, kto ho
zastupuje (§ 48 ods. 1).
§ 56
(1)
Výbory môžu po vzájomnej dohode konať spoločné schôdze a podávať spoločné návrhy.
(2)
Na rokovanie spoločnej schôdze výborov primerane platia ustanovenia o rokovaní na
schôdzach výborov. V riadení spoločnej schôdze výborov sa predsedovia výborov striedajú;
výbory hlasujú vždy oddelene.
(3)
O zvolanie spoločnej schôdze výborov môže požiadať aj predseda národnej rady; môže
zvolať spoločnú schôdzu všetkých výborov.
§ 57
Mandátový a imunitný výbor
(1)
Mandátový a imunitný výbor najmä
a)
podáva národnej rade návrh na overenie platnosti voľby poslancov (§ 8 ods. 2),
b)
zisťuje, či poslanec zložil sľub alebo či zložil sľub s výhradou. Ak zistí, že poslanec
odmietol sľub alebo zložil sľub s výhradou, navrhne národnej rade, aby schválila uznesenie
o strate mandátu poslanca,43)
c)
zisťuje, či poslanec prestal byť voliteľný,
d)
posudzuje, či sú dôvody na to, aby nebol vydaný súhlas na vzatie poslanca do väzby,
e)
rozhoduje o žiadosti o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca pristihnutého a zadržaného
pri trestnom čine.40) O svojom rozhodnutí informuje predsedu národnej rady a národnú radu na jej najbližšej
schôdzi,
f)
vykonáva disciplinárne konanie (§ 136 až 140),
g)
rokuje vo veciach straty mandátu poslanca, vzdaní sa mandátu poslanca alebo jeho
zániku;44) svoje návrhy podáva národnej rade,
h)
prerokúva skončenie pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu poslanca,
ku ktorému má dôjsť proti jeho vôli.41)
(2)
Ak príslušný orgán požiada národnú radu o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby45) alebo o následný súhlas na zadržanie poslanca40) mandátový a imunitný výbor žiadosť urýchlene prerokuje, a ak ide o žiadosť o súhlas
so vzatím poslanca do väzby, umožní poslancovi, aby sa zúčastnil na rokovaní výboru
a aby sa k veci vyjadril. Mandátový a imunitný výbor podáva správu o výsledku rokovania
spolu so svojím návrhom národnej rade.
(3)
Schôdze mandátového a imunitného výboru sú vždy neverejné. Na rokovanie tohto výboru
sa nevzťahuje ustanovenie § 50 ods. 3 a § 143 ods. 6. Predseda národnej rady má právo zúčastniť sa na schôdzach výboru; iné osoby sa môžu
na schôdzach výboru zúčastniť len so súhlasom výboru.
§ 58
Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií
(1)
Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií najmä
a)
preskúmava, či poslanec nevykonáva funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca alebo
funkciu, pre ktorú sa mandát poslanca neuplatňuje,46)
b)
c)
podáva národnej rade správy o výsledku preskúmavania podľa písmen a) a b) a navrhuje
uznesenie, ktoré by mala schváliť.
(2)
Rokovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov podľa osobitného predpisu47a) je vždy verejné.
§ 58a
Výbor pre európske záležitosti
(1)
Národná rada volí predsedu a členov výboru pre európske záležitosti na základe princípu
pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci
zvolení do národnej rady v príslušnom volebnom období.
(2)
Za každého člena výboru pre európske záležitosti národná rada zvolí náhradného člena
výboru (ďalej len „náhradný člen”). Náhradný člen sa môže zúčastniť na schôdzi výboru
pre európske záležitosti za člena výboru na základe oznámenia člena výboru predsedovi
výboru alebo podpredsedovi výboru. V tomto prípade sa náhradný člen započítava do
počtu prítomných členov výboru (§ 52 ods. 2) a má na schôdzi výboru pre európske záležitosti právo hlasovať. Ak sa zúčastňuje
na schôdzi výboru pre európske záležitosti spolu s členom výboru, ktorého je náhradným
členom, alebo bez oznámenia člena výboru o účasti náhradného člena, náhradný člen
sa nezapočítava do počtu prítomných členov výboru a nemá právo hlasovať. Náhradný
člen za predsedu výboru alebo podpredsedu výboru pre európske záležitosti sa na schôdzi
výboru zúčastňuje ako člen výboru.
(3)
Výbor pre európske záležitosti
a)
b)
schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom podľa písmena a), o ktorých budú
rokovať príslušné orgány Európskej únie,
c)
posudzuje súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity,
d)
prerokúva návrhy žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom
Európskej únie,
e)
prerokúva správy a informácie predkladané národnej rade vládou a členmi vlády a akty
predkladané národnej rade orgánmi Európskej únie,
f)
môže požiadať ostatné výbory národnej rady o návrhy stanovísk k návrhom podľa písmen
a) a b),
g)
podáva národnej rade správy o činnosti podľa písmen a) až f).
(4)
Národná rada si môže vyhradiť rozhodnutie o záležitostiach podľa odseku 3 písm. a)
a b).
(5)
Schôdze výboru pre európske záležitosti zvoláva predseda výboru alebo podpredseda
výboru podľa potreby.
(6)
Poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti
a informovať výbor o návrhoch podľa odseku 3 písm. a) a podávať bezodkladne informácie
o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom.
(7)
Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky
podľa osobitného predpisu,47b) sa môžu zúčastniť na rokovaní výboru pre európske záležitosti a majú právo sa vyjadrovať
o prerokúvanej veci.
(8)
Vláda alebo poverený člen vlády bezodkladne po doručení predkladá výboru pre európske
záležitosti návrhy podľa odseku 3 písm. a), o ktorých budú rokovať príslušné orgány
Európskej únie. Vláda alebo poverený člen vlády najneskôr štyri týždne po obdržaní
návrhu právneho aktu a návrhu legislatívneho aktu predkladá výboru pre európske záležitosti
predbežné stanovisko k tomuto návrhu; predbežné stanovisko obsahuje najmä stručnú
informáciu o obsahu a cieľoch návrhu, o druhu a časovom priebehu rozhodovacieho procesu
v Európskej únii, o súlade návrhu so zásadou subsidiarity a hodnotenie vplyvu a dosahu
návrhu na Slovenskú republiku z pohľadu politického, legislatívneho, ekonomického,
sociálneho a environmentálneho.
(9)
Vláda alebo poverený člen vlády v dostatočnom časovom predstihu predkladá výboru
pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom podľa odseku
3 písm. a).
(10)
Člen vlády môže požiadať výbor pre európske záležitosti o zmenu stanoviska Slovenskej
republiky.47d)
(11)
Ak člen vlády uplatní iné stanovisko ako je uvedené v odseku 3 písm. b), bezodkladne
podá výboru pre európske záležitosti vysvetlenie a odôvodnenie svojho postupu.
(12)
Vláda zabezpečí pravidelné informovanie výboru pre európske záležitosti členmi vlády
o aktuálnych otázkach, ktoré sú prerokúvané v orgánoch Európskej únie, ktorých sú
členmi. Vláda predkladá národnej rade do konca marca správu o záležitostiach súvisiacich
s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii za predchádzajúci kalendárny rok,
ak národná rada nerozhodne inak.
(13)
Výbor pre európske záležitosti môže kedykoľvek požiadať vládu alebo povereného člena
vlády o predloženie správy, podanie informácie, odôvodnenia alebo vysvetlenia v záležitostiach
súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii.
§ 58b
Žaloba vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie
(1)
Výbor pre európske záležitosti alebo najmenej pätina poslancov národnej rady môže
písomne požiadať národnú radu, aby sa nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov uzniesla
na podaní žaloby vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej
únie (ďalej len „návrh žaloby“). Návrh žaloby musí obsahovať presné znenie žaloby,
na ktorej sa má národná rada uzniesť.
(2)
Návrh žaloby sa predkladá predsedovi národnej rady, a to najneskôr pätnásty deň pred
uplynutím lehoty na podanie žaloby.47e) Predseda národnej rady zaradí návrh žaloby do programu najbližšej schôdze národnej
rady alebo na jeho prerokovanie zvolá schôdzu národnej rady, a to tak, aby umožnil
včasné prerokovanie návrhu žaloby.
(3)
Návrh žaloby sa doručí poslancom najmenej 72 hodín pred jeho prerokovaním v národnej
rade.
(4)
Ak národná rada schváli návrh žaloby, poverí poslanca, prípadne na základe predchádzajúceho
súhlasu inú vhodnú osobu alebo osoby svojím zastupovaním v konaní pred Súdnym dvorom
Európskej únie (ďalej len „poverený zástupca“). Poverenie nie je viazané na trvanie
mandátu poslanca.
(5)
Poverený zástupca je znením žaloby viazaný a nie je oprávnený vziať žalobu späť.
(6)
Národná rada môže návrh žaloby alebo platné uznesenie o poverení zmeniť, ak to právo
Európskej únie pripúšťa.
(7)
Predseda národnej rady bezodkladne postúpi uznesenie národnej rady obsahujúce znenie
žaloby vláde. Vláda je uznesením národnej rady a znením žaloby viazaná. Vláda predloží
žalobu bezodkladne Súdnemu dvoru Európskej únie.
(8)
Vláda, členovia vlády a vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších
orgánov verejnej správy poskytnú poverenému zástupcovi nevyhnutnú súčinnosť pri konaní
pred Súdnym dvorom Európskej únie.
(9)
Poverený zástupca informuje o postupe v konaní výbor pre európske záležitosti v lehotách
a spôsobom, ktoré určí výbor.
(10)
Postavenie národnej rady ako účastníka konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
ani postavenie povereného zástupcu nie je uplynutím volebného obdobia národnej rady
alebo jej rozpustením dotknuté.
§ 59
Ústavnoprávny výbor
Ústavnoprávny výbor najmä
a)
podáva národnej rade podnety na zdokonalenie právneho poriadku v Slovenskej republike,
b)
prerokúva všetky návrhy zákonov najmä z hľadiska ich súladu s ústavou, ústavnými
zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi
Slovenskej republiky a s právom Európskej únie,
c)
odporúča predsedovi národnej rady spôsob zabezpečenia úloh súvisiacich s konaním
pred ústavným súdom,
d)
e)
prerokúva správy o stave zákonnosti a činnosti prokuratúry, súdnictva a väzenstva.
§ 60
Osobitné kontrolné výbory
(1)
(2)
Členov osobitného kontrolného výboru volí národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia
členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov
osobitného kontrolného výboru. Poslanec sa môže členstva v kontrolnom výbore vzdať.
(3)
Rokovanie osobitných kontrolných výborov je neverejné, zúčastňujú sa na ňom členovia
výboru a ďalšie osoby len so súhlasom výboru. Predseda národnej rady má právo zúčastniť
sa na rokovaní osobitných kontrolných výborov. Ostatné ustanovenia tohto zákona sa
na rokovanie týchto výborov vzťahujú primerane.
ŠIESTA ČASŤ
§ 61
Komisie
Národná rada a výbory si môžu zriaďovať stále alebo dočasné komisie na konzultovanie
otázok a na prípravu stanovísk k veciam, ktoré patria do ich pôsobnosti. Členmi komisie
môžu byť poslanci a iné osoby. Predsedom komisie je vždy poslanec. Výbory môžu zriaďovať
aj spoločné komisie.
SIEDMA ČASŤ
§ 62
Overovatelia národnej rady
(1)
Overovatelia národnej rady dozerajú na správnosť hlasovania a na konanie volieb na
schôdzach národnej rady. Na návrh predsedajúceho môže národná rada bez rozpravy rozhodnúť,
že v prípade pochybností o výsledku hlasovania overovatelia národnej rady spočítajú
hlasy.
(2)
Overovatelia národnej rady zodpovedajú aj za správnosť a úplnosť zápisníc zo schôdzí
národnej rady; podpisujú jej uznesenia a iné listiny schvaľované národnou radou.
(3)
Ak nie je na schôdzi národnej rady prítomný ani jeden overovateľ národnej rady, úlohy
overovateľov na tejto schôdzi národnej rady podľa odsekov 1 a 2 plnia poslanci, ktorých
určí národná rada.
(4)
Na overovateľov výborov sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.
ÔSMA ČASŤ
§ 63
Účasť poslancov na schôdzach národnej rady a jej výborov
(1)
Poslanec je povinný zúčastňovať sa na schôdzach národnej rady a jej výborov, do ktorých
bol zvolený. Je povinný zúčastňovať sa aj na činnostiach, ktoré patria do ich pôsobnosti,
ktoré mu národná rada alebo výbor určil alebo ktorými ho poveril.
(2)
Na každý rokovací deň schôdze národnej rady alebo jej výboru sa vyhotoví prezenčná
listina, do ktorej sú povinní zapísať sa všetci prítomní poslanci.
(3)
Ak sa poslanec nemôže zúčastniť na rokovaní schôdzí národnej rady alebo jej výborov
(odsek 1) pre chorobu alebo z iného závažného dôvodu, je povinný pred konaním schôdze
písomne sa ospravedlniť predsedovi národnej rady, ak ide o schôdzu národnej rady,
alebo predsedovi výboru, ak ide o schôdzu výboru, ktorého je členom. V ospravedlnení
uvedie dôvod, pre ktorý sa nemôže zúčastniť na schôdzi, a predpokladanú dĺžku svojej
neúčasti. Ospravedlnenie sa nevyžaduje, ak dôvod neúčasti poslanca na schôdzi súvisí
s plnením povinností poslanca, na ktoré dal súhlas predseda národnej rady alebo predseda
výboru.
(4)
Ak vznikne dôvod neúčasti poslanca na schôdzi a ak nemožno doručiť písomné ospravedlnenie
podľa odseku 3, poslanec sa môže ospravedlniť aj iným vhodným spôsobom. Takéto ospravedlnenie
treba bezodkladne písomne potvrdiť.
(5)
Predseda národnej rady posudzuje, či dôvod neúčasti poslanca na rokovacích dňoch
schôdzí národnej rady (odsek 3) možno považovať za závažný a jeho ospravedlnenie za
riadne;51) predseda výboru posudzuje dôvody neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí výboru,
ktorého je členom. Poslancovi sa umožní vyjadriť sa o veci.
(6)
Neúčasť poslanca na rokovacích dňoch schôdzí podľa odseku 5 sa posudzuje bezodkladne
po skončení kalendárneho mesiaca. Predseda národnej rady alebo predseda výboru po
posúdení dôvodov neúčasti oznámi svoje rozhodnutie poslancovi a kancelárii, ktorá
v prípade neospravedlnenia neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej
rady alebo na rokovacích dňoch schôdzí výborov zabezpečí vykonanie straty nárokov
alebo úpravu niektorých nárokov poslanca podľa osobitných predpisov.52) Kancelária rozhodnutie doručí aj predsedovi príslušného poslaneckého klubu.
(7)
Ak predseda národnej rady neospravedlnil neúčasť poslanca na rokovacích dňoch schôdzí
národnej rady alebo predseda výboru na rokovacích dňoch schôdzí výboru, môže poslanec
do piatich dní odo dňa, keď oznámenie o neospravedlnení neúčasti dostal, podať písomne
námietku proti neospravedlnenej neúčasti predsedovi národnej rady a požiadať ho, aby
s prihliadnutím na stanovisko mandátového a imunitného výboru a podpredsedov národnej
rady o veci opäť rozhodol. Rozhodnutie predsedu národnej rady je konečné.
(8)
Evidenciu o účasti poslancov na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady a na rokovacích
dňoch výborov vedie a uschováva kancelária.
(9)
Ak poslanec svoju neúčasť na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo na rokovacích
dňoch výborov vôbec neospravedlnil alebo ju neospravedlnil spôsobom uvedeným v odsekoch
3 a 4, považuje sa jeho neúčasť za neospravedlnenú.52)
(10)
Na posudzovanie neúčasti poslanca na časti rokovacieho dňa sa použijú ustanovenia
odsekov 1 až 9 obdobne.
DEVIATA ČASŤ
POSLANECKÉ KLUBY A POSLANECKÉ GRÉMIUM
Poslanecké kluby
§ 64
(1)
Poslanci sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým
stranám, politickým hnutiam alebo k volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej
rady.
(2)
Ak dôjde počas volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu
politických strán alebo hnutí, rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak
spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
(3)
Ak sa chcú poslanci združiť do poslaneckého klubu iným spôsobom ako podľa odseku
1 alebo odseku 2, musí utvorenie poslaneckého klubu schváliť národná rada.
(4)
Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu.
(5)
Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. O utvorení poslaneckého
klubu sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíšu všetci ustanovujúci členovia poslaneckého
klubu.
(6)
Predseda poslaneckého klubu písomne oznámi predsedovi národnej rady utvorenie poslaneckého
klubu, jeho názov, meno a priezvisko predsedu a podpredsedu poslaneckého klubu a mená
a priezviská poslancov, ktorí sú jeho členmi.
(7)
V mene poslaneckého klubu koná jeho predseda alebo podpredseda, alebo poverený člen
poslaneckého klubu.
§ 65
(1)
Poslanecké kluby majú právo používať na svoju činnosť miestnosti v priestoroch národnej
rady. Podrobnosti upraví predseda národnej rady.
(2)
Na úhradu nákladov poslaneckých klubov sa poskytujú príspevky z rozpočtu kancelárie
vo výške, ktorú určí na každý rozpočtový rok predseda národnej rady, a to s prihliadnutím
na počet členov jednotlivých poslaneckých klubov.
(3)
Pravidlá hospodárenia poslaneckých klubov schvaľuje predseda národnej rady.
(4)
Poslanecké kluby vedú prehľad o poskytnutých príspevkoch podľa odseku 2 a dbajú,
aby ich čerpanie bolo doložené príslušnými dokladmi. Poslanecké kluby sú povinné predložiť
predsedovi národnej rady doklady o čerpaní týchto príspevkov, kedykoľvek o to požiada.
Poslanecké kluby predkladajú predsedovi národnej rady súhrnnú správu o čerpaní poskytnutých
príspevkov za predchádzajúci kalendárny rok v ním určenom termíne.
§ 66
Poslanecké grémium
(1)
Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia
s činnosťou národnej rady a jej orgánov.
(2)
Stanoviská poslaneckého grémia majú pre národnú radu, jej orgány a pre predsedu národnej
rady povahu odporúčaní.
(3)
Poslanecké grémium sa skladá z členov delegovaných poslaneckými klubmi. Počet členov
poslaneckého grémia sa určí tak, že počet poslancov každého poslaneckého klubu sa
vydelí pätnástimi a výsledok sa zaokrúhli na celé číslo podľa štatistických zásad.
(4)
Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť
aspoň dvoch poslaneckých klubov; v tomto prípade ho zvolá bezodkladne.
(5)
Na poslaneckom grémiu sa môžu zúčastniť aj podpredsedovia národnej rady.
DESIATA ČASŤ
ROKOVANIE O NÁVRHOCH ZÁKONOV
Prvé čítanie
§ 71
Predseda národnej rady zabezpečí bezodkladné doručenie návrhu zákona, ktorý spĺňa
náležitosti podľa tohto zákona, všetkým poslancom. Predseda národnej rady navrhne
národnej rade prideliť návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a podľa povahy veci aj
ďalším výborom. Súčasne navrhne výbor, ktorý je pre tento návrh zákona gestorský.
§ 72
(1)
Návrh zákona sa musí doručiť poslancom najmenej 15 dní pred schôdzou národnej rady,
na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
(2)
Predseda národnej rady zaradí návrh zákona do programu najbližšej schôdze národnej
rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 sa nepoužijú. Návrh zákona sa nemôže zaradiť do programu schôdze, ak neuplynula lehota
ustanovená v odseku 1.
(3)
Národná rada môže zmeniť poradie prerokovania návrhov zákonov v programe svojej schôdze.
§ 73
(1)
Návrh zákona uvedie navrhovateľ zákona. Po ňom vystúpi spravodajca, ktorého určí
navrhnutý gestorský výbor.
(2)
O návrhu zákona, najmä o jeho podstate, sa koná všeobecná rozprava. V nej nemožno
predkladať návrhy na jeho zmeny a doplnky.
(3)
Národná rada sa uznesie tak, že buď
a)
vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, alebo
b)
nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, alebo
c)
ho prerokuje v druhom čítaní.
(4)
Ak národná rada neprijme uznesenie podľa odseku 3, znamená to, že nebude pokračovať
v rokovaní o návrhu zákona.
§ 74
(1)
Ak sa národná rada rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, rozhodne aj
o návrhu predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského
výboru; návrh zákona sa vždy pridelí ústavnoprávnemu výboru. O pozmeňujúcich a doplňujúcich
návrhoch poslancov k návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom rozhoduje národná
rada bez rozpravy.
(2)
Národná rada na základe návrhu predsedu národnej rady určí aj lehotu na prerokovanie
návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. Táto lehota nesmie byť kratšia ako
30 dní odo dňa pridelenia.
(3)
Ak národná rada neprijme uznesenie podľa odsekov 1 a 2, postupuje sa podľa návrhu
predsedu národnej rady.
Druhé čítanie
§ 75
(1)
O návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridelený.
(2)
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, môžu svoje
stanovisko oznámiť gestorskému výboru do začatia jeho rokovania podľa § 79 ods. 2.
§ 76
Návrh zákona vo výboroch odôvodňuje člen vlády alebo vedúci ústredného orgánu štátnej
správy, ktorého tým vláda poverila. Iná poverená osoba môže odôvodniť návrh zákona
len so súhlasom výboru. Ak ide o návrh výboru alebo skupiny poslancov, návrh zákona
odôvodní nimi poverený poslanec, a ak ide o návrh poslanca, navrhujúci poslanec.
§ 77
(1)
Na prerokovanie návrhu zákona určí výbor na návrh predsedu výboru zo svojich členov
spravodajcu, ktorý vystúpi po navrhovateľovi zákona.
(2)
Spravodajca informuje výbor najmä o vyjadreniach, posudkoch a informáciách, ktoré
si výbor alebo spravodajca vyžiadal alebo mu boli doručené, a navrhne uznesenie výboru.
(3)
Ak navrhovateľmi zákona sú výbory alebo poslanci, spravodajca informuje aj o stanovisku
vlády podľa § 70 ods. 2.
§ 78
Výbor vypracuje o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní pre národnú
radu písomnú správu obsahujúcu stanovisko výboru, v ktorom najmä navrhne, či odporúča
národnej rade návrh zákona schváliť; ak sa výbor uznesie na pozmeňujúcich alebo na
doplňujúcich návrhoch, správa obsahuje ich znenie. Návrhy musia byť presne sformulované
a odôvodnené. Písomnú správu pre národnú radu obsahujúcu stanovisko výboru schvaľuje
výbor uznesením.
§ 79
(1)
Ak návrh zákona prerokovali viaceré výbory, podajú národnej rade písomnú spoločnú
správu, ktorú vypracuje gestorský výbor.
(2)
Gestorský výbor rokuje o návrhu zákona ako posledný.
(3)
Ak sú stanoviská výborov rozdielne, gestorský výbor pôsobí na ich zjednotenie. Môže
zvolať spoločnú schôdzu výborov.
(4)
Gestorský výbor schvaľuje osobitným uznesením spoločnú správu výborov obsahujúcu
a)
informáciu, ktorým výborom bol návrh zákona pridelený na prerokovanie a ktoré výbory
návrh zákona prerokovali,
b)
informáciu o stanoviskách poslancov, ktorí podali svoje stanoviská gestorskému výboru,
c)
informáciu o stanoviskách výborov vrátane vlastného, najmä o tom, či odporúčajú národnej
rade návrh zákona schváliť,
d)
pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov usporiadané podľa jednotlivých ustanovení
návrhu zákona spolu s ich odôvodnením,
e)
svoje stanovisko k návrhom uvedeným v písmenách c) a d),
f)
svoje záverečné stanovisko k tomu, či odporúča národnej rade návrh zákona schváliť
alebo ho vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie, alebo odložiť rokovanie o ňom,
alebo nepokračovať v rokovaní o ňom.
(5)
Gestorský výbor v uznesení podľa odseku 4 môže poveriť spoločného spravodajcu výborov
(§ 80 ods. 1) predložiť návrhy podľa § 25, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.
§ 80
(1)
Gestorský výbor určí spoločného spravodajcu výborov (ďalej len „spoločný spravodajca“)
na prerokovanie návrhu zákona v národnej rade. Ak gestorský výbor neurčí spoločného
spravodajcu, určí ho predseda tohto výboru.
(2)
Spoločný spravodajca informuje národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodňuje
návrh a stanovisko gestorského výboru. Ak gestorský výbor neschválil spoločnú správu
alebo stanovisko, podáva spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch rokovania
výborov a predkladá návrh na ďalší postup.
§ 81
(1)
Spoločná správa výborov alebo informácia spoločného spravodajcu o výsledku prerokovania
návrhu zákona v druhom čítaní sa doručí všetkým poslancom a navrhovateľovi zákona.
(2)
O návrhu zákona v druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48
hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu.
O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu
rozhodnúť národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona.
§ 82
(1)
Ak gestorský výbor alebo spoločný spravodajca odporučil národnej rade návrh zákona
vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo
nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa bez rozpravy najskôr o tomto návrhu.
(2)
Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (§ 29 ods. 1) k návrhu zákona na schôdzi národnej rady je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov.
Súhlas poslanca sa vyjadruje jeho podpisom pod písomný a odôvodnený pozmeňujúci alebo
doplňujúci návrh. Ak poslanec zoberie svoj súhlas späť pred hlasovaním o pozmeňujúcich
a doplňujúcich návrhoch, takže chýba potrebný počet poslancov, považuje sa pozmeňujúci
a doplňujúci návrh za vzatý späť.
§ 83
(1)
Po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady sa
hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ak bol v rozprave podaný
návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať
v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu.
(2)
K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom spoločný spravodajca nezaujíma stanovisko; upozorní
na ich súvislosť s návrhom zákona a s návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov.
(3)
Ak v druhom čítaní neboli na schôdzi národnej rady podané nijaké pozmeňujúce ani
doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.
(4)
Ak v druhom čítaní boli na schôdzi národnej rady podané pozmeňujúce a doplňujúce
návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej
správy výborov a o rozdaných návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná najskôr
na druhý deň po ich rozdaní. O nedoručení pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov
alebo o skrátení lehoty rozhodne národná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský
výbor alebo spoločný spravodajca.
Tretie čítanie
§ 84
(1)
Ak v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi
sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
(2)
Ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie
čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení (§ 83); skôr sa môže konať, ak o tom na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu
rozhodne národná rada bez rozpravy.
§ 85
(1)
Tretie čítanie sa obmedzí len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v
druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
(2)
V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýb a
jazykových chýb.
(3)
Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich
sa na ustanovenia podľa odseku 1 a návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť
najmenej 30 poslancov.
(4)
V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona v znení doteraz schválených
pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto možno ďalej meniť a dopĺňať; to sa vzťahuje
aj na ustanovenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Na návrh predsedu národnej rady sa národná rada bez rozpravy uznesie o tom, že
a)
návrh zákona opakovane prerokujú všetky výbory, ktorým bol pridelený (§ 74 ods. 1), alebo
b)
návrh zákona opakovane prerokuje len gestorský výbor, alebo
c)
návrh zákona sa opakovane prerokuje len na schôdzi národnej rady.
§ 86
Ak v treťom čítaní neboli schválené nijaké opravy, pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy,
pristúpi sa k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Ak boli schválené pozmeňujúce
alebo doplňujúce návrhy, na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu
sa hlasovanie môže odložiť, kým tieto návrhy nebudú poslancom rozdané v písomnej forme.
O tomto návrhu rozhodne národná rada bez rozpravy.
§ 87
Rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte
(1)
Termín predloženia návrhu zákona o štátnom rozpočte určuje osobitný predpis.55)
(2)
O návrhu zákona o štátnom rozpočte sa rokuje v druhom a treťom čítaní. Návrh sa prideľuje
všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť
funkcií. O lehote podľa § 74 ods. 2 rozhodne predseda národnej rady.
(3)
Návrh zákona o štátnom rozpočte nesmie obsahovať zmeny, doplnenia ani zrušenia iných
zákonov.
§ 88
Rokovanie o medzinárodnej zmluve
(1)
Medzinárodná zmluva, pred ktorej ratifikáciou je potrebný súhlas národnej rady, sa
prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda národnej rady.
(2)
Ak vláda predkladá národnej rade na schválenie podľa odseku 1 medzinárodnú zmluvu
o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej
nie je potrebný zákon, a medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré majú prednosť pred zákonmi,55a) musí byť takáto zmluva predložená spolu s doložkou prednosti. Doložka prednosti obsahuje
posúdenie takejto zmluvy z hľadiska jej prednosti voči konkrétnym zákonom a jej vplyvu
na právny poriadok Slovenskej republiky.
(3)
V druhom čítaní gestorský výbor v uznesení alebo spoločný spravodajca najmä odporučí,
či národná rada má, alebo nemá vysloviť s medzinárodnou zmluvou súhlas.
(4)
V treťom čítaní národná rada rozhodne, či vyslovuje, alebo nevyslovuje s medzinárodnou
zmluvou súhlas. Môže tiež rozhodnúť, že rokovanie o vyslovení súhlasu odkladá.
(5)
Ďalšie ustanovenia o druhom a treťom čítaní sa použijú primerane.
§ 89
Skrátené legislatívne konanie
(1)
Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a
slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada
sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
(2)
O skrátenom legislatívnom konaní môže národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie
Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného
mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.
(3)
V skrátenom legislatívnom konaní sa obmedzenia podľa § 25, § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú.
§ 90
Vrátenie zákona prezidentom republiky
(1)
Ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami56) národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým,
že predmetom prerokúvania sú iba pripomienky prezidenta republiky. Pripomienky musia
obsahovať presné znenie navrhovanej úpravy, ak prezident republiky nenavrhne neprijatie
celého zákona.
(2)
Predseda národnej rady pridelí vrátený zákon výborom a určí gestorský výbor a lehotu
na jeho prerokovanie.
(3)
Na prezidenta republiky sa ustanovenia o navrhovateľovi zákona vzťahujú primerane.
Na schôdzi národnej rady prezidenta republiky môže zastúpiť v odôvodnených prípadoch
vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.
(4)
Na schôdzach výborov môže prezidenta republiky zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie
prezidenta Slovenskej republiky.57) So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej
republiky.
(5)
Národná rada hlasuje osobitne o pripomienkach k vrátenému zákonu a osobitne o zákone
ako o celku.
Spoločné ustanovenia k desiatej časti
§ 91
(1)
Zákon sa označuje bez slovného spojenia „Národnej rady Slovenskej republiky“.
(2)
Zákon sa uvádza touto vetou:
„Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:“.
§ 92
(2)
Ustanovenie odseku 1 druhej vety neplatí, ak vláda postupuje podľa čl. 87 ods. 4 ústavy.
§ 93
(1)
Ak prezident republiky nevráti národnej rade zákon s pripomienkami, zašle ho predseda
národnej rady najneskôr do 21 dní od jeho schválenia na vyhlásenie v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky.
(2)
Ak národná rada schváli zákon, ktorý prezident republiky vrátil národnej rade s pripomienkami,
zašle predseda národnej rady schválený zákon vrátený prezidentom republiky po jeho
opätovnom prerokovaní najneskôr do 14 dní od jeho schválenia na vyhlásenie v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky.
§ 94
(1)
Rozprava sa musí vzťahovať na prerokúvaný návrh zákona alebo medzinárodnú zmluvu.
(2)
Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy,
ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas
najneskôr pred hlasovaním.
(3)
Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, predsedajúci nedá o ňom hlasovať.
O námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne národná
rada bez rozpravy.
§ 95
Navrhovateľ zákona môže svoj návrh zákona vziať späť; v treťom čítaní však len so
súhlasom národnej rady.
§ 96
(1)
Písomné odôvodnenie schválených zmien a doplnkov sa považuje za súčasť návrhu zákona
a použije sa pri výklade a uplatňovaní zákona.
(2)
Počas prerušenia zasadania národnej rady neplynú lehoty na prerokúvanie návrhov zákonov
ustanovené týmto zákonom.
(3)
Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno
podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje
na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie
[§ 73 ods. 3 písm. a)], na návrh zákona o štátnom rozpočte a na návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy,
ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, a ktoré sa opätovne predkladajú za podmienok
podľa osobitného zákona.57a)
(4)
Návrhy zákonov podané v predchádzajúcom volebnom období možno prerokovať v nasledujúcom
volebnom období, iba ak boli podané ako nové návrhy.
§ 97
Ak nie je v tejto časti ustanovené inak, použijú sa na rokovanie o návrhoch zákonov
ustanovenia štvrtej časti a ustanovenia § 45 až 56.
JEDENÁSTA ČASŤ
VZŤAH NÁRODNEJ RADY A PREZIDENTA REPUBLIKY
Voľba prezidenta republiky
§ 106
Obžaloba prezidenta republiky
(1)
Návrh na obžalobu na prezidenta republiky za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu63) môže národnej rade podať najmenej pätina poslancov.
(2)
Návrh na obžalobu podaný podľa odseku 1 predseda národnej rady bez zbytočného odkladu
pridelí ústavnoprávnemu výboru na prerokovanie a zašle prezidentovi republiky a vláde.
Predseda národnej rady do 30 dní odo dňa, keď dostal návrh na obžalobu na prezidenta
republiky, zvolá schôdzu národnej rady, na ktorej sa návrh na obžalobu na prezidenta
republiky so stanoviskom ústavnoprávneho výboru prerokuje a o ňom rozhodne. Prezident
republiky musí byť na túto schôdzu národnej rady pozvaný a musí sa mu umožniť vyjadriť
sa o návrhu na jeho obžalobu a vystúpiť v rozprave.
(3)
Návrh na obžalobu na prezidenta republiky podaný podľa odseku 1 schvaľuje národná
rada v tajnom hlasovaní.
(4)
Ak národná rada schváli návrh na obžalobu na prezidenta republiky (odsek 3), predseda
národnej rady obžalobu na prezidenta republiky zašle bez zbytočného odkladu na rozhodnutie
ústavnému súdu.
DVANÁSTA ČASŤ
ROKOVANIE O PROGRAMOVOM VYHLÁSENÍ VLÁDY A O DÔVERE VLÁDE ALEBO JEJ ČLENOVI
§ 107
(1)
Predseda národnej rady zvolá po vymenovaní vlády schôdzu národnej rady tak, aby na
nej predseda vlády predniesol programové vyhlásenie vlády a požiadal o vyslovenie
dôvery v tridsiaty deň po vymenovaní vlády. Predseda národnej rady môže na návrh vlády
zvolať schôdzu národnej rady aj pred uplynutím lehoty uvedenej v predchádzajúcej vete.
(2)
Predseda národnej rady programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery
pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru
pre nezlučiteľnosť funkcií.
(3)
Ak národná rada programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery neschváli,
predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.
§ 108
(1)
(2)
Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním
o dôvere vláde.65)
(3)
Žiadosť vlády podanú podľa odsekov 1 a 2 predseda národnej rady pridelí na prerokovanie
všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť
funkcií.
(4)
Predseda národnej rady na prerokovanie žiadosti vlády podanej podľa odsekov 1 a 2
zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď žiadosť dostal.
(5)
Ak národná rada nevysloví vláde dôveru, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi
prezidentovi republiky.
§ 109
(1)
Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, ak o
to požiada najmenej pätina jej poslancov.66) Návrh sa podáva predsedovi národnej rady; návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený.
(2)
Predseda národnej rady na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu
národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada
zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.67)
(3)
Predseda národnej rady bezodkladne zašle návrh podaný podľa odseku 1 vláde na zaujatie
stanoviska v ním určenom termíne podľa odseku 2. Návrh pridelí na prerokovanie všetkým
výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
Ak vláda k návrhu nezaujme v určenom termíne stanovisko, výbory a národná rada prerokujú
návrh bez stanoviska vlády.
(4)
Ak bol návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi podľa odseku 1 podaný
počas schôdze národnej rady, tá ho môže prerokovať ako posledný bod svojho programu.
(5)
Ak národná rada na základe návrhu podaného podľa odseku 1 vysloví vláde alebo jej
členovi nedôveru, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.
TRINÁSTA ČASŤ
VZŤAH NÁRODNEJ RADY A NAJVYŠŠIEHO KONTROLNÉHO ÚRADU
§ 110
(1)
(2)
Za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu je zvolený kandidát, ktorý
získal v hlasovaní68) nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
(3)
Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený (odsek
2), vykoná sa opakovaná voľba.
(4)
Na opakovanej voľbe sa zúčastnia tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet
hlasov; v prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti,
ktorí tento počet získali.
(5)
Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený, vykonajú
sa nové voľby.
§ 111
Voľby predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu sa konajú najneskôr 30
dní pred uplynutím ich funkčného obdobia. Deň voľby predsedu a podpredsedov najvyššieho
kontrolného úradu určuje predseda národnej rady.
§ 112
(1)
Návrh na odvolanie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu69) môžu podávať poslanci;22) návrhy sa podávajú predsedovi národnej rady, ktorý ich predloží národnej rade na
jej najbližšej schôdzi. Návrhy musia byť podané písomne a odôvodnené. Predsedovi alebo
podpredsedovi najvyššieho kontrolného úradu sa musí umožniť vyjadriť sa o návrhu na
jeho odvolanie.
(2)
Návrh na odvolanie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu je schválený,
ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina poslancov.
§ 114
Najvyšší kontrolný úrad predkladá národnej rade správu o výsledkoch svojej kontrolnej
činnosti za uplynulý kalendárny rok do konca marca a vždy, keď o to národná rada požiada.70)
ŠTRNÁSTA ČASŤ
NÁVRHY NA SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU
§ 115
(1)
Národná rada navrhuje prezidentovi republiky 20 občanov ako kandidátov na sudcov
ústavného súdu;71) navrhnutí sú tí kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú
väčšinu hlasov prítomných poslancov.
(2)
Ak sa podľa odseku 1 nenavrhne 20 kandidátov na vymenovanie sudcov ústavného súdu,
tajná voľba ďalších kandidátov do uvedeného počtu sa opakuje.
(3)
Ak v opakovanej voľbe nebol navrhnutý zostávajúci počet kandidátov na sudcov ústavného
súdu, vykonajú sa nové voľby; v nich sa zvolí zostávajúci počet kandidátov.
(4)
Podávanie návrhov na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu upravujú osobitné
predpisy.72) Návrhy sa podávajú ústavnoprávnemu výboru, ktorý ich predloží so svojím stanoviskom
predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne zaradenie voľby kandidátov
na sudcov ústavného súdu na najbližšiu schôdzu národnej rady.
§ 116
(1)
Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je z
tejto funkcie odvolaný, prezident republiky vymenuje iného sudcu ústavného súdu na
nové funkčné obdobie z dvoch kandidátov navrhnutých národnou radou.73)
(2)
Na postup pri navrhovaní a voľbe kandidátov podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia
§ 115.
PÄTNÁSTA ČASŤ
VOĽBY A ODVOLÁVANIE SUDCOV
§ 117
(1)
Návrhy na voľbu sudcov podáva vláda.74)
(2)
Návrhy na voľbu sudcov prerokúva ústavnoprávny výbor. Návrhy musia obsahovať kritériá
ustanovené osobitným predpisom.75)
§ 118
Návrhy na predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podáva vláda.76) Návrhy prerokúva ústavnoprávny výbor. Návrhy musia obsahovať prehľad o vzdelaní a
praxi navrhovaných, ako aj ich písomný súhlas s návrhom.
§ 119
(1)
Ústavnoprávny výbor predloží návrhy podané podľa § 117 a 118 so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ich navrhne na program najbližšej
schôdze národnej rady.
(2)
Národná rada volí sudcov, predsedu a podpredsedov najvyššieho súdu v tajnom hlasovaní.
V prípade voľby sudcov sa môže bez rozpravy uzniesť aj na inom spôsobe hlasovania.
Zvolený je sudca, predseda alebo podpredseda najvyššieho súdu, ktorý vo voľbe získal
nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
(3)
Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho súdu nebol zvolený podľa odseku 2, vykoná
sa opakovaná voľba.
(4)
Na opakovanej voľbe predsedu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa zúčastnia dvaja
sudcovia najvyššieho súdu, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti
počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci sudcovia najvyššieho súdu, ktorí
získali tento počet hlasov.
(5)
Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho súdu nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.
§ 120
(1)
Národná rada odvoláva sudcov.77)
(2)
Ústavnoprávny výbor na základe návrhu zisťuje, či sú splnené ústavné dôvody na odvolanie.
Ústavnoprávny výbor návrh so svojím stanoviskom predloží predsedovi národnej rady,
ktorý ho navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady.
§ 121
Sudcov, predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu národná rada odvoláva v tajnom hlasovaní.
Ak ide o odvolanie sudcu z dôvodov ustanovených v ústave,78) národná rada sudcu odvolá; ak ide o zdravotné dôvody alebo o dosiahnutie veku 65
rokov,79) národná rada môže sudcu odvolať. Návrh na odvolanie sudcu zo zdravotných dôvodov
alebo z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov a návrh na odvolanie predsedu a podpredsedov
najvyššieho súdu sú schválené, ak za ne hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných
poslancov.
§ 122
Podrobnosti o voľbe a odvolávaní sudcov, predsedu a podpredsedov najvyššieho súdu
upraví volebný poriadok, ktorý schváli národná rada.
ŠESTNÁSTA ČASŤ
NÁVRHY NA VYMENOVANIE A ODVOLANIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA
§ 123
(1)
Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci22) predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej
rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Súčasťou návrhu na vymenovanie je životopis a súhlas navrhovaného s kandidatúrou.
Ústavnoprávny výbor predloží návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady,
ktorý ho so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze
národnej rady.
(2)
Kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora navrhuje prezidentovi republiky
národná rada.
(3)
Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných
poslancov.
(4)
Ak kandidát nebol zvolený (odsek 3), vykoná sa opakovaná voľba.
(5)
Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov.
V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní,
ktorí tento počet získali.
(6)
Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové
voľby.
§ 124
(1)
Návrh na odvolanie generálneho prokurátora môže písomne podať najmenej pätina poslancov.
Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho so svojím stanoviskom predloží predsedovi
národnej rady. Predseda národnej rady navrhne návrh na odvolanie generálneho prokurátora
so stanoviskom ústavnoprávneho výboru na program najbližšej schôdze národnej rady.
Generálnemu prokurátorovi musí byť umožnené vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie.
(2)
Návrh na odvolanie generálneho prokurátora je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná
väčšina prítomných poslancov. Návrh na odvolanie generálneho prokurátora podáva národná
rada prezidentovi republiky.
SEDEMNÁSTA ČASŤ
VOĽBY A ODVOLÁVANIE INÝCH FUNKCIONÁROV
§ 126
(1)
Národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon.
(2)
Návrhy podľa odseku 1 podávajú poslanci22) alebo výbory, ak osobitný zákon neustanoví inak. Návrhy predkladá národnej rade príslušný
výbor.
(3)
Návrh na voľbu podľa odseku 1 musí obsahovať životopis a písomný súhlas navrhovaného.
OSEMNÁSTA ČASŤ
KONTROLNÁ ČINNOSŤ NÁRODNEJ RADY
§ 127
Národná rada, výbory alebo poslanci vykonávajú kontrolnú činnosť v rozsahu pôsobnosti
vymedzenej osobitnými predpismi80) a týmto zákonom.
§ 128
Správy
(1)
Národná rada môže od vlády, vedúcich ústredných orgánov, predsedu výkonného výboru
Fondu národného majetku Slovenskej republiky a vyšších štátnych funkcionárov žiadať
správy o otázkach patriacich do ich pôsobnosti; správu musia podať do 30 dní alebo
v inej lehote určenej národnou radou, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní.
(2)
Výbory môžu žiadať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov
štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov; tí sú povinní žiadosti výborov vyhovieť
do 30 dní.
Interpelácie
§ 129
(1)
Interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje
na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení
národnej rady vládou a jej členmi.
(2)
Poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu
štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti.81)
(3)
Interpelácia sa podáva písomne predsedovi národnej rady, ktorý ju zašle interpelovanému
a predsedovi vlády a na vedomie poslaneckým klubom.
(4)
Poslanec môže predniesť interpeláciu aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej
rady určeného na interpelácie. Písomné znenie interpelácie poslanec doručí predsedovi
národnej rady a národná rada interpelovanému.
§ 130
(1)
Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu
a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu
schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu
nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne.
(2)
Ak národná rada vyhlási interpeláciu za naliehavú, určí na odpoveď lehotu, ktorá
nesmie byť kratšia ako 15 dní.
(3)
Predseda národnej rady zašle odpoveď na interpeláciu na vedomie poslaneckým klubom.
(4)
Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí
rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný.
(5)
Interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú.
(6)
Národná rada zaujme uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci
nepovažuje za uspokojivú. Na návrh vlády sa hlasovanie o uznesení môže spojiť s hlasovaním
o dôvere vláde.82)
(7)
Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch
môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie
odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.
§ 131
Hodina otázok
(1)
Do programu schôdze národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 1 sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor
a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti,
ktoré písomne položili poslanci do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu
programu.
(2)
Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom
probléme.
(3)
Prvých 15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády.
(4)
Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje
žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo
položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine
otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní.
(5)
Prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty.
(6)
Pri udeľovaní slova sa postupuje primerane podľa § 27.
(7)
Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok
diskutovať len o určitom probléme (odsek 2), stačí, ak bude prítomný príslušný člen
vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za
neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať
sám.
(8)
Na hodine otázok nemožno prijímať konkrétne návrhy ani podávať procedurálne návrhy.
§ 132
Podnety a pripomienky poslancov
(1)
Na schôdzach výborov môžu poslanci podávať podnety a pripomienky členom vlády vo
veciach ich pôsobnosti.
(2)
Ak sa podnety a pripomienky poslancov počas rokovania výboru nevysvetlili, zašle
ich predseda výboru príslušným členom vlády a požiada ich, aby do 30 dní oznámili,
aké opatrenia na ich základe prijali. S týmito opatreniami sa poslanci oboznámia na
ďalšej schôdzi výboru.
DEVÄTNÁSTA ČASŤ
VYBAVOVANIE PETÍCIÍ
§ 133
(1)
Petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom národnej rady
sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda národnej rady postúpi
petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia
patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia.
(2)
Ak petícia nepatrí do pôsobnosti národnej rady, kancelária ju postúpi na vybavenie
príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy.
(3)
Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada.
§ 134
(1)
Výbory podávajú aspoň raz za kalendárny rok národnej rade správu o petíciách doručených
podľa § 133 ods. 1.
(2)
Do petícií a ich evidencie môže každý poslanec kedykoľvek nazrieť.
DVADSIATA ČASŤ
DISCIPLINÁRNE KONANIE
§ 135
Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci národnej rady za
a)
výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo v jej orgáne,83)
b)
porušenie zákazu zastúpenia pri hlasovaní (§ 39 ods. 6),
c)
závažné porušenie poslaneckého sľubu,
§ 136
(1)
Disciplinárne konanie sa začína v mandátovom a imunitnom výbore.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať
a)
orgán národnej rady alebo poslanec, ktorý sa cíti urazený výrokom, ktorý predniesol
poslanec pri výkone svojej funkcie v národnej rade alebo v jej orgáne,83)
b)
poslanec, ak ide o porušenie zákazu zastúpenia pri hlasovaní,
c)
orgán národnej rady alebo poslanec, ak ide o závažné porušenie poslaneckého sľubu.
(3)
Mandátový a imunitný výbor môže začať disciplinárne konanie aj na základe vlastného
uznesenia.
§ 137
(1)
Mandátový a imunitný výbor v disciplinárnom konaní zisťuje všetky skutočnosti, na
ktorých základe sa vedie proti poslancovi disciplinárne konanie.
(2)
Poslanec, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má právo oboznámiť sa so
všetkými písomnosťami slúžiacimi ako podklad na rozhodovanie mandátového a imunitného
výboru a vyjadriť sa o nich.
(3)
Z rokovania mandátového a imunitného výboru v disciplinárnom konaní sú vylúčené iné
osoby než členovia tohto výboru, navrhovateľ, poslanec, proti ktorému sa konanie vedie,
a tajomník výboru.
(4)
Z rokovania mandátového a imunitného výboru je vylúčený člen tohto výboru, ak sa
disciplinárne konanie vedie proti nemu.
§ 138
(1)
Mandátový a imunitný výbor po konaní podľa § 137 rozhodne o uložení disciplinárneho opatrenia alebo o zastavení disciplinárneho konania.
(2)
Disciplinárne konanie možno začať a disciplinárne opatrenie možno uložiť do jedného
roka odo dňa, v ktorom došlo k disciplinárnemu previneniu.
§ 139
(1)
Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec svojím výrokom pri výkone funkcie
poslanca predneseným v národnej rade alebo v jej orgáne urazil orgán národnej rady
alebo poslanca, alebo iného ústavného činiteľa, a ak samo prerokovanie veci nepostačuje,
odporučí mu, aby sa na najbližšej schôdzi národnej rady ospravedlnil. Ak to poslanec
neurobí, mandátový a imunitný výbor bezodkladne postúpi vec národnej rade s návrhom
na uznesenie. Národná rada môže poslancovi uložiť pokutu až do výšky 5 000 Sk.
(2)
Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec hlasoval za iného poslanca, odporučí
národnej rade, aby mu udelila pokarhanie a pokutu vo výške 5 000 Sk.
(3)
Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec závažným spôsobom porušil poslanecký
sľub alebo porušil zákaz hlasovania za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby
poslancovi navrhla vzdať sa funkcie poslanca.
(4)
Ak mandátový a imunitný výbor nezistí skutočnosti uvedené v odsekoch 1, 2 a 3, oznámi
to národnej rade.
§ 139a
Ak konanie poslanca, ktoré je priestupkom, prejednal alebo prejednáva orgán príslušný
na prejednanie priestupku, poslanca za toto konanie už nemožno disciplinárne stíhať.
DVADSIATA PRVÁ ČASŤ
KONANIE O VYDANÍ SÚHLASU NA ZADRŽANIE POSLANCA ALEBO NA JEHO VZATIE DO VÄZBY
§ 140
Ak príslušný orgán oznámi predsedovi národnej rady a predsedovi mandátového a imunitného
výboru, že poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, predseda mandátového
a imunitného výboru neodkladne zvolá mandátový a imunitný výbor. Mandátový a imunitný
výbor rozhodne o žiadosti o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca.40)
§ 141
(1)
Ak príslušný orgán oznámi predsedovi národnej rady, že žiada národnú radu o vydanie
súhlasu na vzatie poslanca do väzby,84) predseda národnej rady požiada o zvolanie mandátového a imunitného výboru.
(2)
Mandátový a imunitný výbor prerokuje žiadosť príslušného orgánu podanú podľa odseku
1. Poslancovi, ktorého sa žiadosť týka, umožní zúčastniť sa na rokovaní výboru a vyjadriť
sa o žiadosti.
(3)
Mandátový a imunitný výbor predkladá správu o výsledku svojich zistení a návrh na
uznesenie národnej rade.
§ 142
Národná rada po oboznámení sa so žiadosťou (§ 141 ods. 1) a na základe predloženej správy mandátového a imunitného výboru o výsledku jeho
zistení (§ 141 ods. 3) rozhodne, či vydá súhlas na vzatie poslanca do väzby.84) Národná rada rozhodne o žiadosti na najbližšej schôdzi po predložení správy mandátového
a imunitného výboru odo dňa, keď túto žiadosť predseda národnej rady dostal.
DVADSIATA DRUHÁ ČASŤ
§ 143
Kancelária národnej rady
(1)
Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické
úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných
výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby. Na zabezpečenie
činnosti národnej rady v záležitostiach Európskej únie Kancelária Národnej rady Slovenskej
republiky môže zriaďovať pracoviská v zahraničí.
(2)
Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä
v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane majetku štátu, používaní prostriedkov
štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly.
(3)
Kanceláriu riadi a vystupuje v jej mene vedúci kancelárie; za činnosť kancelárie
zodpovedá predsedovi národnej rady.
(4)
Vedúceho kancelárie zastupuje v plnení jeho úloh zástupca vedúceho kancelárie.
(5)
Vedúceho kancelárie vymenúva a odvoláva predseda národnej rady.
(6)
Vedúci kancelárie má právo byť prítomný na verejných aj neverejných schôdzach národnej
rady a na verejných aj neverejných schôdzach výborov.
(7)
(8)
Predseda národnej rady určuje vedúcemu kancelárie plat, paušálnu náhradu výdavkov
spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti. Štátni zamestnanci v kancelárii
a zamestnanci kancelárie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu84d) a platového poriadku, ktorý je uvedený v prílohe. Súčasťou platového poriadku kancelárie
sú charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii, platové tarify
štátnych zamestnancov v kancelárii, katalógy pracovných činností zamestnancov kancelárie
a stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie. Na odmeňovanie štátnych zamestnancov
v kancelárii a zamestnancov kancelárie a na ich ďalšie náležitosti sa vzťahuje osobitný
predpis,84e) ak tento zákon neustanovuje inak.
(9)
Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenie stupnice platových
taríf zamestnancov kancelárie sa upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného
predpisu.84f) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenú stupnicu platových
taríf zamestnancov kancelárie a termín ich platnosti určí služobný predpis.
(10)
Vedúci kancelárie vydáva organizačný poriadok, spisový a škartačný poriadok a ďalšie
vnútroorganizačné predpisy kancelárie.
(11)
Kancelária môže vyžadovať od štátnych orgánov, iných orgánov a právnických osôb podklady,
informácie a vysvetlenia, ktoré potrebuje na svoju činnosť národná rada a jej výbory.
Tieto orgány a právnické osoby sú povinné žiadosti kancelárie vyhovieť.
(12)
Poverení zamestnanci kancelárie sa môžu zúčastňovať na schôdzach národnej rady. Na
schôdzach výborov môžu podávať stanoviská k prerokúvaným návrhom zákonov a iným materiálom.
(13)
Kancelária zabezpečuje archiváciu všetkých materiálov a písomností, ktoré boli doručené
národnej rade, jej výborom, osobitným kontrolným výborom a komisiám, predsedovi a
podpredsedom národnej rady, ako aj písomnosti doručené kancelárii a vybavované v jej
pôsobnosti.85)
§ 144
Parlamentný inštitút
(1)
Parlamentný inštitút ako súčasť kancelárie plní informačné a vzdelávacie úlohy súvisiace
s činnosťou národnej rady a jej poslancov.
(2)
Podrobnosti o Parlamentnom inštitúte upraví organizačný poriadok kancelárie.
DVADSIATA TRETIA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 145
(1)
Všetky písomnosti, najmä podklady na rokovanie schôdze národnej rady, sa poslancom
doručujú na mieste určenom v budove národnej rady. V naliehavom prípade sa pozvánka
na schôdzu národnej rady doručuje aj iným spôsobom.
(2)
Termínom doručenia je deň doručenia písomnosti na mieste určenom v budove národnej
rady.
§ 146
Ak sa počas schôdze národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona,
rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Na návrh poslanca národná rada rozhodne
bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona
až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.
§ 147
(1)
V novom volebnom období nemožno prerokovať návrhy, ktoré boli národnej rade alebo
jej orgánom doručené v predchádzajúcom volebnom období; to sa nevzťahuje na petície
a podania, ktoré sa vybavujú podľa osobitných predpisov86) a ktoré môže vo svojej pôsobnosti vybaviť predseda národnej rady alebo kancelária.
(2)
Ak došlo k strate mandátu poslanca, k neuplatňovaniu mandátu poslanca, k vzdaniu
sa funkcie poslanca alebo k zániku mandátu poslanca,87) nemožno prerokovať návrhy, ktoré podal.
§ 148
(1)
Pokuty uložené podľa § 139 ods. 1 a 2 sú príjmom štátneho rozpočtu.
(2)
Ak poslanec neuhradí pokutu do 15 dní odo dňa jej uloženia, kancelária vykoná jej
úhradu zrážkou z platu poslanca.
§ 149
(1)
Výdavky súvisiace s činnosťou národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných
výborov, komisií a poslancov sa uhrádzajú z rozpočtu kancelárie. To sa nevzťahuje
na výdavky, ktoré si poslanci uhrádzajú sami z paušálnych náhrad určených národnou
radou podľa osobitného predpisu.88)
(2)
Osoby prizvané na schôdzu výboru, osobitného kontrolného výboru alebo komisie si
môžu uplatniť do troch dní u ich predsedu nárok na úhradu preukázaných výdavkov a
ušlého zárobku, inak nárok zaniká. Predseda výboru, osobitného kontrolného výboru
alebo komisie upozorní prizvané osoby na ich nárok a lehotu jeho uplatnenia.
§ 150
Návrhy zákonov a zásad zákonov predložených národnej rade pred účinnosťou tohto zákona
sa prerokujú podľa doterajších predpisov.89)
§ 151
Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej
rady č. 133/1990 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č.
246/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 268/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej
rady č. 28/1992 Zb. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 2/1996 Z. z.
§ 152
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Príloha k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
1.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné
vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: referent
Činnosti:
1.01
Čiastková činnosť pri vybavovaní jednoduchej odbornej agendy pri príprave podkladov
na riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu.
1.02
Preberanie, zhromažďovanie a príprava podkladov na riadenie, na rozhodovanie alebo
na kontrolu pod odborným vedením.
2.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné
vzdelanie, odborná prax a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným
predpisom.
Funkcia: samostatný referent
Činnosti:
2.01
Rutinné vybavovanie odbornej agendy ako podklad na riadenie, na rozhodovanie alebo
na kontrolu.
2.02
Spracúvanie prehľadov, výkazov alebo štatistík ako podklad na riadenie, na rozhodovanie
alebo na kontrolu.
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné
vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborná prax a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: odborný referent
Činnosti:
3.01
Zabezpečovanie čiastkovej odbornej činnosti v osobnom úrade ako podklad na riadenie,
na rozhodovanie alebo na kontrolu.
3.02
Vybavovanie čiastkovej odbornej agendy vo vecne vymedzenej oblasti ako podklad na
riadenie, na rozhodovanie alebo na kontrolu.
3.03
Vedenie centrálnej evidencie petícií a sťažností vrátane evidencie ich vybavenia.
3.04
Zabezpečovanie odbornej agendy spojenej so sprístupňovaním informácií.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné
vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborná prax a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: hlavný referent
Činnosti:
4.01
Samostatné zabezpečovanie agendy súvisiacej s tvorbou zákonov.
4.02
Samostatné vybavovanie odbornej agendy uplatňovania štátnozamestnaneckých vzťahov
vo vecne vymedzenej oblasti.
4.03
Vybavovanie ucelenej odbornej agendy vo vecne vymedzenej oblasti tvoriacej podklad
na riadenie, na rozhodovanie a na kontrolu alebo príprava podkladov k odborným stanoviskám.
4.04
Kontrolná činnosť v určenom rozsahu vrátane spracúvania návrhov na uloženie postihov,
prešetrovanie a kontrola vybavovania podaní.
4.05
Spracúvanie a sprístupňovanie archívnych fondov národnej rady a kancelárie národnej
rady, príprava podkladov na využívanie archívnych dokumentov a na poskytovanie správnych
informácií.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným
predpisom.
Funkcia: radca
Činnosti:
5.01
Odborná činnosť súvisiaca s tvorbou návrhov právnych predpisov vo vecne vymedzenej
oblasti.
5.02
Odborná príprava rozhodnutí pri uplatňovaní štátnozamestnaneckých vzťahov.
5.03
Samostatná odborná čiastková činnosť vo vecne vymedzenej oblasti alebo odborná činnosť
súvisiaca s vypracúvaním čiastkových podkladov k odborným stanoviskám vo vecne vymedzenej
oblasti.
5.04
Zostavovanie rozpočtu v určenom rozsahu a sledovanie plnenia príjmov a čerpania výdavkov.
5.05
Kontrolná činnosť vo vecne vymedzenej oblasti pod vedením vedúceho skupiny.
5.06
Príprava a vypracúvanie návrhov pokynov a opatrení na úseku hospodárskej mobilizácie
vrátane jej finančného a materiálneho zabezpečovania.
5.07
Odborná činnosť spojená s analýzou masmediálnej politiky národnej rady a kancelárie
národnej rady.
5.08
Spracúvanie a sprístupňovanie menej zložitých archívnych fondov národnej rady a kancelárie
národnej rady, organizovanie využívania archívnych dokumentov, príprava a vydávanie
správnych informácií.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa, odborná prax a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený
osobitným predpisom.
Funkcia: samostatný radca
Činnosti:
6.01
Samostatná odborná činnosť súvisiaca s tvorbou návrhov právnych predpisov vo vecne
vymedzenej oblasti.
6.02
Samostatná odborná činnosť pri zabezpečovaní právnych vzťahov štátnych zamestnancov.
6.03
Samostatné odborné zabezpečovanie úloh súvisiacich s komplexnou dokumentáciou zo
schôdzí národnej rady vrátane vyhodnocovania schôdzí národnej rady.
6.04
Komplexné informačné spracúvanie denného záznamu zo schôdzí národnej rady.
6.05
Samostatná odborná činnosť pri navrhovaní opatrení alebo samostatné posudzovanie
a vypracúvanie odborných stanovísk vo vecne vymedzenej oblasti.
6.06
Protokolárne zabezpečovanie oficiálnych návštev a služobných zahraničných návštev.
6.07
Samostatná odborná činnosť pri vykonávaní ucelenej agendy v oblasti rozpočtovania
alebo financovania.
6.08
Koordinovanie a organizovanie kontrolných akcií, ich príprava a analýza vrátane spracúvania
programu kontroly.
6.09
Koordinačná, analytická a kontrolná činnosť na úseku ochrany utajovaných skutočností.
6.10
Analytická, metodická a organizačná činnosť v oblasti zverejňovania informácií, ako
aj priame zverejňovanie informácií.
6.11
Analytická, metodická a organizačná činnosť v oblasti sprístupňovania informácií,
prípadne aj s priamym spracovaním a sprístupňovaním informácií.
6.12
Rozhodovacia činnosť v oblasti sprístupňovania informácií.
6.13
Spracúvanie a sprístupňovanie zložitých archívnych fondov národnej rady a kancelárie
národnej rady, organizovanie využívania archívnych dokumentov, príprava a vydávanie
náročných správnych informácií.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax a osobitný
kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: odborný radca
Činnosti:
7.01
Samostatná odborná činnosť súvisiaca s tvorbou návrhov zákonov a interných normatívnych
aktov národnej rady alebo kancelárie národnej rady.
7.02
Analytická činnosť na účely prípravy všeobecne záväzných právnych predpisov.
7.03
Koordinačná a metodická činnosť pri zabezpečovaní uplatňovania právnych vzťahov štátnych
zamestnancov.
7.04
Komplexné zabezpečovanie podkladov na rokovanie národnej rady, porady predsedu národnej
rady a poslaneckého grémia.
7.05
Príprava (vypracúvanie) odborných podkladov na tvorbu koncepcií, odborných stanovísk
a komplexných informačných materiálov pre rozhodovanie poslancov národnej rady.
7.06
Analytická činnosť vrátane vyhodnocovania výsledkov a príprava návrhov na rozhodovanie
o otázkach vo vecne vymedzenej oblasti.
7.07
Samostatné, komplexné spracúvanie agendy dvojstranných a mnohostranných zahraničnopolitických
vzťahov v kancelárii národnej rady s výstupom na tvorbu námetov koncepcií štátnej
politiky.
7.08
Rozpracúvanie koncepcií programov začleňovania do Európskej únie.
7.09
Koordinovanie dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce na úrovni riadiacej jednotky
PHARE.
7.10
Systémová a vývojová činnosť pri riešení jednotlivých úloh častí štátneho informačného
systému.
7.11
Koordinačná a metodická činnosť na úseku rozpočtovania a financovania.
7.12
Kontrola hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, s prostriedkami zo zahraničia
a s majetkom štátu.
7.13
Prešetrovanie sťažností alebo petícií, ako aj následná kontrola prijatých opatrení.
7.14
Koordinovanie a metodické usmerňovanie civilnej ochrany vrátane kontrolnej a analytickej
činnosti.
7.15
Tvorivé spracúvanie masmediálnej politiky a koordinovanie výstupov vo vzťahu k verejnosti
a k ostatným orgánom s prihliadnutím na zahraničnopolitickú orientáciu, aktívne tlmočenie
štátnej politiky smerom k verejnosti.
7.16
Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti knižných informácií za národnú radu a kanceláriu
národnej rady.
7.17
Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti sprístupňovania alebo zverejňovania informácií.
8.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax a osobitný
kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: hlavný radca
Činnosti:
8.01
Koordinačná činnosť a tvorba všeobecne záväzných právnych predpisov v kancelárii
národnej rady.
8.02
Tvorba koncepcie štátnozamestnaneckých vzťahov alebo odmeňovania štátnych zamestnancov.
8.03
Odborná a koordinačno-metodická činnosť pri zabezpečovaní kreačnej a kontrolnej pôsobnosti
národnej rady vrátane systémovej tvorby opatrení súvisiacich s volebným obdobím národnej
rady.
8.04
Vypracúvanie analýz, stanovísk a komplexných informácií pre rozhodovanie národnej
rady, jej výborov, funkcionárov a poslancov vrátane poskytovania odborných konzultácií
pre oblasť vnútornej alebo zahraničnej politiky.
8.05
Makroekonomické analýzy a prognózy o stave a vývoji ekonomiky na celoštátnej úrovni
vrátane medzinárodných porovnávaní.
8.06
Koordinovanie a spolupráca pri tvorbe zahraničnej politiky a zahraničnopolitických
koncepcií vo vzťahu ku konkrétnemu teritóriu (spravidla viacerým štátom).
8.07
Koordinovanie a spolupráca pri plnení štátnych záležitostí z oblasti dvojstranných
a mnohostranných zahraničnopolitických vzťahov s nadväznosťou na tvorbu štátnej politiky.
8.08
Tvorba koncepcie prijímania zahraničnej pomoci a zahraničnej spolupráce.
8.09
Systémová a vývojová činnosť pri projektovaní častí štátneho informačného systému.
8.10
Koncepčná a koordinačná činnosť na úseku rozpočtovania a financovania, príprava návrhov
rozpočtu a záverečného účtu za rozpočtovú kapitolu.
8.11
Koncepčná, koordinačná, kontrolná a rozhodovacia činnosť v oblasti hospodárenia s
prostriedkami štátneho rozpočtu, rozvoja a materiálno-technického zabezpečenia národnej
rady, jej orgánov a kancelárie.
8.12
Koncepčná, analytická a koordinačná činnosť vrátane prípravy a realizácie kontrolných
akcií v oblasti hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, s prostriedkami zo
zahraničia a s majetkom štátu.
8.13
Koncepčná, koordinačná a kontrolná činnosť v oblasti vybavovania sťažností a petícií,
ako aj ich priame vybavovanie.
8.14
Tvorivé spracúvanie, posudzovanie a koordinovanie návrhov masmediálnej politiky národnej
rady a jej kancelárie z celospoločenského hľadiska s prihliadnutím na zahraničnopolitickú
orientáciu, aktívne tlmočenie politiky národnej rady a jej kancelárie smerom k verejnosti.
8.15
Koncepčná, koordinačná a kontrolná činnosť vrátane tvorby interných predpisov na
úseku hospodárskej mobilizácie a civilnej ochrany.
9.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax a osobitný
kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: štátny radca
Činnosti:
9.01
Tvorba návrhov legislatívnej politiky národnej rady vrátane tvorby návrhov zákonov.
9.02
Tvorba koncepcií, odborných stanovísk, analýz a komplexných informačných materiálov
súvisiacich s prijímaním zákonov a s rokovaním o základných otázkach vnútornej alebo
zahraničnej politiky v národnej rade a v kancelárii národnej rady.
9.03
Koncepčná a koordinačná činnosť pri zabezpečovaní a realizácii rokovaní národnej
rady a pri vykonávaní štátnych záležitostí súvisiacich s pôsobnosťou národnej rady
a predsedu národnej rady.
9.04
Tvorba a realizácia štátnej politiky v rámci pôsobnosti národnej rady a jej výborov.
9.05
Tvorba koncepcií a koordinovanie programov pre vstup do medzinárodných integračných
štruktúr.
9.06
Tvorba a realizácia štátnej politiky v oblasti mnohostranných a dvojstranných vzťahov.
9.07
Koncepčná, koordinačná, kontrolná a rozhodovacia činnosť v oblasti vybavovania sťažností
a petícií s celoslovenskou pôsobnosťou vrátane prípravy podkladov na rozhodovanie
národnej rady, jej orgánov a predsedu národnej rady.
KATALÓG PRACOVNÝCH ČINNOSTÍ ZAMESTNANCOV KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
S PREVAHOU DUŠEVNEJ PRÁCE PRI VÝKONE PRÁCE VO VEREJNOM ZÁUJME
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak
je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce stredné vzdelanie, orientačná dĺžka odbornej praxe nie
je ustanovená:
3.01
Vybavovanie korešpondencie podľa pokynov alebo podľa všeobecných postupov.
3.02
Prijímanie a zhromažďovanie ekonomických, technických alebo prevádzkových podkladov.
3.03
Vedenie evidencie, záznamov, kartoték alebo protokolov.
3.04
Zabezpečovanie činnosti podateľne.
3.05
Zisťovanie čiastkových štatistických údajov a ich sumarizácia.
3.06
Poskytovanie jednoduchých informácií o odborných agendách.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce úplné stredné vzdelanie, orientačná dĺžka odbornej praxe
nie je ustanovená:
4.01
Organizovanie a zabezpečovanie administratívnej a odbornej agendy vedúceho zamestnanca.
4.02
Vykonávanie jednoduchej knihovníckej práce a informačnej činnosti pod odborným vedením.
4.03
Jednoduchá korektorská práca, kontrola správnosti a kvality autorských korektúr.
4.04
Komplexné zabezpečovanie činnosti podateľne.
4.05
Spracúvanie prehľadov, výkazov alebo štatistík.
4.06
Jednoduchá účtovnícka práca, vedenie jednotlivých účtov, kontrola správnosti účtovných
dokladov.
4.07
Pokladničná služba v zariadení spoločného stravovania.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce úplné stredné vzdelanie, orientačná dĺžka odbornej praxe
nad jeden rok:
5.01
Zabezpečovanie vstupných a výstupných dát a ich bezpečnosti.
5.02
Vykonávanie základnej knihovníckej práce v oblasti budovania a ochrany knižničného
fondu.
5.03
Zabezpečovanie informačnej, organizačnej a evidenčnej práce sekretariátu vedúceho
zamestnanca, zhotovovanie záznamov z rokovaní, kontrola plnenia úloh.
5.04
Komplexné zabezpečovanie a usmerňovanie práce podateľne.
5.05
Organizačné zabezpečovanie školiacich akcií alebo vzdelávacích akcií.
5.06
Zabezpečovanie agendy spojenej so správou budovy, hnuteľného majetku a nehnuteľného
majetku vo vymedzenej oblasti.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce úplné stredné vzdelanie, orientačná dĺžka odbornej praxe
nad tri roky:
6.01
Zabezpečovanie prevádzky zariadení výpočtových systémov.
6.02
Samostatné vykonávanie knihovníckej práce, súbežnej a retrospektívnej akvizície knižničných
dokumentov.
6.03
Základné ošetrovanie a preventívna starostlivosť o archívne dokumenty, knižničné
fondy.
6.04
Samostatná korektorská práca, redakčné spracúvanie textu z jazykovej, štylistickej
alebo grafickej stránky.
6.05
Samostatné administratívno-technické a organizačné zabezpečovanie činností sekretariátu
vedúceho zamestnanca odboru alebo sekcie.
6.06
Samostatné zabezpečovanie čiastkovej práce v personálnej oblasti alebo v mzdovej
oblasti.
6.07
Odborná práca v mzdovej učtárni, finančnej učtárni alebo na úseku evidencie a správy
majetku štátu.
6.08
Samostatná účtovnícka práca v zariadení spoločného stravovania.
6.09
Pokladničná práca, vedenie pokladničnej knihy, vyhotovovanie príjmových a výdavkových
dokladov, výplaty v hotovosti a pod.
6.10
Zabezpečovanie zahraničných pracovných (služobných) ciest a zahraničných pracovných
(služobných) stykov vrátane organizovania prijatí zahraničných delegácií.
6.11
Organizovanie a zabezpečovanie obstarávania verejných prác, tovarov a služieb podľa
platných právnych predpisov a smerníc a spolupráca na vypracúvaní častí súborných
podkladov.
6.12
Zásobovanie skladov tovarom vrátane fyzickej inventarizácie tovarov a obalov, prepočet
a sumarizácia hodnoty zásob, odsúhlasovanie s účtovnými dokladmi, vyčísľovanie inventúrnych
rozdielov, vyhotovovanie protokolu.
6.13
Organizovanie a zabezpečovanie areálovej služby pri údržbe zelene, komunikácií a
inžinierskych sietí.
6.14
Samostatné zabezpečovanie prevádzky autodopravy vrátane kontroly technického stavu
vozidiel.
6.15
Koordinovanie prác zamestnancov vykonávajúcich rutinné pracovné činnosti s prevahou
fyzickej práce, napr. pri údržbe verejnej zelene.
6.16
Sledovanie a riadenie centrálneho regulačného systému, zabezpečovanie kontroly ovládacích
centier, klimatizačných zariadení, tepelného hospodárstva a výmenníkových staníc prostredníctvom
špeciálneho programu výpočtovej techniky vrátane koordinovania odstraňovania chýb.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce úplné stredné vzdelanie, orientačná dĺžka odbornej praxe
viac ako šesť rokov:
7.01
Komplexná obsluha výpočtových systémov, zabezpečovanie prevádzky konkrétnych agend
s využitím príslušného aplikačného programového vybavenia.
7.02
Vytváranie užívateľských aplikácií na zariadeniach výpočtovej techniky v základných
programovacích jazykoch pre oblasť hromadného spracúvania dát.
7.03
Zabezpečovanie odbornej agendy spojenej so sprístupňovaním informácií.
7.04
Knihovnícka práca, poskytovanie bibliografických informácií a faktografických informácií,
práca s čitateľom, výpožičná služba a s ňou súvisiace agendy, práca v študovniach
a čitárňach.
7.05
Zabezpečovanie odbornej práce a agendy v kancelárii ústavného činiteľa alebo vyššieho
štátneho funkcionára.
7.06
Samostatná odborná práca na vymedzenom úseku personálnej práce.
7.07
Zabezpečovanie a vykonávanie prác v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
zamestnancom po splnení odbornej spôsobilosti alebo v oblasti požiarnej ochrany zamestnancom
po splnení odbornej spôsobilosti, alebo v oblasti hygieny práce.
7.08
Samostatná odborná práca v mzdovej učtárni, finančnej učtárni, na úseku evidencie
a správy majetku štátu alebo na úseku materiálno-technického zásobovania.
7.09
Samostatná odborná práca na vymedzenom úseku ekonomiky práce.
7.10
Samostatná odborná práca na úseku rozpočtovania a financovania vo vecne vymedzenej
oblasti.
7.11
Samostatná odborná práca na úseku zabezpečovania zahraničných pracovných ciest.
7.12
Organizovanie a zabezpečovanie obsluhy pri zahraničných návštevách na najvyššej úrovni.
7.13
Komplexné bilancovanie dodávok, nákupu a merania spotreby energií a vody, kontrola
ich racionálneho využívania.
7.14
Koordinovanie prác zamestnancov vykonávajúcich odborné pracovné činnosti s prevahou
fyzickej práce, napr. v údržbe, v službách.
7.15
Koordinovanie a organizovanie prác manuálnych zamestnancov, napr. na úseku ubytovania,
stravovania s plnou hmotnou zodpovednosťou.
7.16
Koordinovanie manuálnych zamestnancov pri vykonávaní odborných prác pomocou digitálnej
kopírovacej a výpočtovej techniky, určovanie technologických postupov vrátane ich
zabezpečovania.
8.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce úplné stredné vzdelanie, orientačná dĺžka odbornej praxe
viac ako deväť rokov:
8.01
Vytváranie užívateľských aplikácií v sieťovom prostredí vrátane údržby existujúcich
programových systémov.
8.02
Samostatné vykonávanie odbornej knihovníckej, bibliografickej, rešeršnej a inej informačnej
agendy, spracúvanie záznamov o dokumente, informačná príprava používateľov.
8.03
Zabezpečovanie zložitých účtovníckych agend.
8.04
Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti materiálno-technického zásobovania.
8.05
Vymáhanie pohľadávok štátu v majetkovoprávnej oblasti.
8.06
Koordinovanie a organizovanie stravovacej jednotky s plnou hmotnou zodpovednosťou,
uzatváranie hospodársko-dodávateľských zmlúv, starostlivosť o zamestnancov v stravovacej
jednotke a starostlivosť o technickú úroveň zariadení.
8.07
Zabezpečovanie odborných prehliadok a skúšok vyhradených tlakových, elektrických,
plynových alebo zdvíhacích technických zariadení, vykonávané zamestnancom po získaní
osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
8.08
Zabezpečovanie čiastkových činností v procese prípravy alebo realizácie investičnej
výstavby a pamiatkovej obnovy.
Pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, orientačná dĺžka
odbornej praxe nie je ustanovená:
8.09
Zabezpečovanie prevádzky lokálnej počítačovej siete.
8.10
Zabezpečovanie personálnej politiky v priamom prepojení na problematiku odmeňovania.
8.11
Zabezpečovanie personálnej politiky a personálnej práce v oblasti výchovy a vzdelávania
zamestnancov a starostlivosť o zamestnancov.
8.12
Koordinačná a metodická činnosť v oblasti autodopravy.
9.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený
osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, orientačná dĺžka
odbornej praxe viac ako tri roky:
9.01
Programátorská práca vrátane úpravy programového vybavenia dodávateľa prostredníctvom
vyšších programovacích jazykov s odladením programu.
9.02
Samostatné zabezpečovanie ekonomiky práce.
9.03
Samostatné zabezpečovanie rozpočtovania alebo financovania.
9.04
Komplexné zabezpečovanie, koordinovanie a riešenie koncepčných úloh v oblasti autodopravy.
9.05
Komplexné zabezpečovanie a koordinovanie činnosti v stravovacej jednotke vrátane
koncepčnej činnosti.
9.06
Zabezpečovanie investičnej činnosti v štádiu prípravy alebo realizácie jednotlivých
stavieb.
Pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, orientačná dĺžka
odbornej praxe nie je ustanovená:
9.07
Diagnostikovanie a následné odstraňovanie chýb technického charakteru počítačových
systémov a sietí.
9.08
Samostatné vykonávanie špecializovanej knihovníckej, metodickej, bibliografickej,
referenčnej a inej informačnej činnosti, práca s automatizovanými informačnými zdrojmi.
9.09
Samostatné zabezpečovanie práce na úseku personálnej politiky.
9.10
Zabezpečovanie a metodické usmerňovanie plnenia úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci zamestnancom po splnení odbornej spôsobilosti alebo v oblasti požiarnej
ochrany zamestnancom po splnení odbornej spôsobilosti.
9.11
Poskytovanie právneho poradenstva vo vymedzenej oblasti.
9.12
Vypracúvanie analýz a plánovanie procesov vo verejnom obstarávaní zamestnancom po
získaní odbornej spôsobilosti.
9.13
Preklady z cudzieho jazyka do slovenského jazyka a naopak.
9.14
Analytická činnosť a riešenie koncepčných úloh v oblasti informačnej sústavy alebo
v oblasti správy majetku štátu.
9.15
Zabezpečovanie správy hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku, nepriemyselného
hospodárstva a pomocných služieb.
9.16
Zabezpečovanie prevádzky digitálneho telekomunikačného systému.
9.17
Samostatná metodická a kontrolná činnosť v energetickom a vodnom hospodárstve.
9.18
Technický dozor nad jednoduchými stavbami vrátane zaraďovania stavieb do užívania.
9.19
Základný prieskum vytypovaných pamiatok vrátane prípravných prác, vyhodnocovanie
ich výsledkov a spracúvanie dokumentácie, stanovenie príčin poškodenia pamiatok, overovanie
a vyhodnocovanie účinnosti a vhodnosti sanačných a konzervačných zásahov pri starostlivosti
o pamiatkový fond.
10.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, orientačná dĺžka
odbornej praxe viac ako jeden rok:
10.01
Zabezpečovanie chodu a údržby informačného systému.
10.02
Odborná systémová údržba databáz a databázového prostredia.
10.03
Správa bezpečnosti databázy vo výpočtových systémoch.
10.04
Vypracúvanie analýz a podkladov na tvorbu aplikačných programov.
10.05
Usmerňovanie, preberanie projektov aplikačného programového vybavenia vrátane metodického
usmerňovania a testovania systémového a aplikačného a programového vybavenia pre jednotlivé
využívané typy osobných počítačov.
10.06
Samostatná metodická, prieskumná a analytická činnosť, spracúvanie materiálov a podkladov
na plánovanie a koncepčnú prácu v odbore knihovníctva a informatiky, budovanie a sprístupňovanie
informačných databáz na odbornej úrovni.
10.07
Analýza a sprístupňovanie informačných zdrojov vo vymedzených oblastiach informácií.
10.08
Komplexné zabezpečovanie personálnej politiky.
10.09
Tvorba a koordinovanie systémov vzdelávania zameraných na rozvoj ľudských zdrojov.
10.10
Zabezpečovanie právnej agendy vrátane zastupovania kancelárie v právnych sporoch.
10.11
Komplexné zabezpečovanie ekonomiky práce vrátane mzdovej politiky s rozmanitou profesijnou
štruktúrou zamestnancov.
10.12
Komplexné zabezpečovanie, koordinovanie agend v oblasti informačnej sústavy alebo
v oblasti správy majetku štátu vrátane koncepčnej činnosti.
10.13
Komplexné zabezpečovanie správy rozsiahleho hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku
alebo rozsiahlych rekreačných zariadení.
10.14
Zabezpečovanie právnej agendy a majetkovoprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam v etape
investičnej prípravy stavieb.
10.15
Odborná špecializovaná práca na úseku rozpočtovania alebo financovania stavieb, kontrola
rozpočtu stavieb, spracúvanie a aktualizácia registra investícií.
10.16
Investičná činnosť v štádiu prípravy alebo realizácie stavieb a technologických častí
stavieb.
10.17
Technický dozor nad stavbami a technologickými časťami stavieb.
10.18
Prieskum pamiatok, ich súborov a historických sídiel, komplexné spracúvanie ich dokumentácie
a vyhodnocovanie výsledkov prieskumných prác, riešenie koncepcií ochrany, obnovy a
prezentácie pamiatok a historických sídiel, samostatná poradenská činnosť a spracúvanie
expertíz na riešenie zložitých problémov v starostlivosti o pamiatkový fond.
10.19
Samostatné spracúvanie výsledkov zamerania historických objektov vrátane spracúvania
dokumentácie súvisiacej s pamiatkovou starostlivosťou.
11.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, orientačná dĺžka
odbornej praxe viac ako tri roky:
11.01
Zabezpečovanie prevádzky zložitých počítačových sietí.
11.02
Tvorba užívateľských aplikácií na zariadeniach výpočtovej techniky prostredníctvom
vyšších programových jazykov pre rôzne typy počítačových sietí a architektúr.
11.03
Zabezpečovanie správy systémovej údržby databáz, databázového prostredia a databázových
aplikácií.
11.04
Zabezpečovanie bezpečnosti dát vo výpočtových systémoch a ochrana výpočtových systémov
pred zneužitím.
11.05
Systémová a metodická činnosť pri vývoji, dopĺňaní a údržbe informačných systémov.
11.06
Tlmočenie z cudzieho jazyka do slovenského jazyka a naopak.
11.07
Určovanie zásad a zabezpečovanie rozvoja personálnej a mzdovej politiky v zamestnávateľskom
subjekte s rozmanitou kvalifikačnou a profesijnou štruktúrou zamestnancov.
11.08
Koordinovanie a metodické usmerňovanie právnej agendy.
11.09
Koncepčné a koordinačné zabezpečovanie súťažných podkladov s rozhodujúcim vplyvom
na výsledok procesu verejného obstarávania zamestnancom po získaní odbornej spôsobilosti.
11.10
Komplexné zabezpečovanie prác na úseku rozpočtovania a financovania.
11.11
Koordinačná a analytická činnosť v majetkovoprávnej oblasti.
11.12
Koncepčná a analytická práca v oblasti investičnej činnosti v štádiu prípravy alebo
realizácie väčších celkov stavieb, technologických častí stavieb a pamiatkových súborov.
11.13
Zabezpečovanie právnej agendy a majetkovoprávnych vzťahov rozsiahlych investičných
celkov od predinvestičnej prípravy až po porealizačné vysporiadanie.
11.14
Vykonávanie a spracúvanie odborných špecializovaných výskumov - umeleckohistorických,
architektonických a archeologických - v pamiatkovom prostredí národných kultúrnych
pamiatok. Koncepčná činnosť a tvorba podkladov pri stanovovaní zámerov a zásad obnovy
národných kultúrnych pamiatok na základe výskumov.
11.15
Vykonávanie ucelených technologických prieskumov hnuteľných pamiatok a nehnuteľných
pamiatok, ich vyhodnocovanie a odborné spracúvanie technologických návrhov.
11.16
Analýza, posudzovanie a vyhodnocovanie investičnej činnosti z hľadiska zámeru pamiatky
a rozpočtu.
11.17
Koordinovanie a vykonávanie komplexnej odbornej metodiky pamiatkovej obnovy v zmysle
osobitných predpisov príslušných orgánov štátnej správy pri obnove a rekonštrukcii
historických objektov.
11.18
Koordinačná činnosť pri zabezpečovaní technického rozvoja a realizácií technickoprevádzkových
činností v kancelárii národnej rady.
12.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Pracovné činnosti vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, orientačná dĺžka
odbornej praxe viac ako šesť rokov:
12.01
Tvorba a úprava vysokonáročného aplikačného programového vybavenia vrátane odladenia
programov v prostredí bázy v architektúre klient - server.
12.02
Koncepčná, koordinačná činnosť a tvorba interných predpisov na úseku verejného obstarávania,
spracúvanie komplexných informácií na rozhodovanie vedenia kancelárie vrátane zastupovania
kancelárie v konaní pred štátnymi orgánmi.
12.03
Komplexné, koncepčné zabezpečovanie zložitej právnej agendy vrátane zastupovania
kancelárie v právnych sporoch.
12.04
Koncepčná a analytická činnosť a príprava podkladov na rozhodovanie o ekonomických
alebo technickoprevádzkových otázkach spadajúcich do rozsahu kompetencie kancelárie.
12.05
Koordinovanie investičnej činnosti v štádiu prípravy alebo realizácie komplexu stavieb
a technologických častí stavieb a pamiatkových objektov.
12.06
Vypracovanie koncepcií a analýz komplexnej obnovy a využitia národnej kultúrnej pamiatky.
12.07
Koncepčná, metodická a analytická činnosť pri uvádzaní stavieb do užívania vrátane
ekonomického vyhodnotenia stavieb.
KATALÓG PRACOVNÝCH ČINNOSTÍ ZAMESTNANCOV KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
REMESELNÝCH, MANUÁLNYCH ALEBO MANIPULAČNÝCH S PREVAHOU FYZICKEJ PRÁCE PRI VÝKONE PRÁCE
VO VEREJNOM ZÁUJME
1.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: neustanovujú sa.
Pracovné činnosti:
1.01
Kontrola príchodov a odchodov osôb, príjazdov a odjazdov vozidiel s prípadnou kontrolou
batožín a vozidiel, vydávanie kľúčov.
1.02
Dozor v objektoch alebo zariadeniach, zabezpečovanie ochrany proti krádežiam, prepadnutiam
alebo živelným pohromám.
1.03
Jednoduchá ručná práca v záhradníctve s použitím bežného náradia.
1.04
Jednoduchá obsluha prevádzkových zariadení.
1.05
Pomocná práca pri výrobe jedál, zber a umývanie kuchynského riadu, čistenie a obsluha
jednoúčelových kuchynských strojov a pod.
1.06
Výdaj jedál s prípadnou obsluhou stravníkov.
1.07
Bežné upratovanie vrátane vynášania odpadkov, čistenia kobercov vysávačom a dezinfekcia
sociálnych zariadení; čistenie okien, interiérov, exteriérov; výmena záclon a závesov.
1.08
Zabezpečovanie prevádzky v šatniach, vydávanie kľúčov, bielizne a podávanie základných
informácií o prevádzkovom poriadku zariadenia a o poskytovaných službách.
1.09
Starostlivosť o čistotu a poriadok v priestoroch účelových a ubytovacích zariadení
vrátane inventára, výmena alebo prezliekanie bielizne, sprostredkúvanie služieb.
1.10
Žehlenie posteľnej a rovnej bielizne ručne alebo na jednoduchých žehliacich strojoch
vrátane ručného dožehľovania a skladania bielizne.
1.11
Pomocná práca pri bežnej údržbe odevov, bielizne alebo obuvi.
1.12
Jednoduchá práca v práčovni.
1.13
Príjem a výdaj materiálu z príručných skladov.
2.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: neustanovujú sa.
Pracovné činnosti:
2.01
Výsadba a ošetrovanie bežných druhov kvetín a rastlín vrátane ručnej prípravy pôdy.
2.02
Vedenie a bežná údržba zvereného motorového vozidla (napr. multikára, plošinový motorový
vozík, malotraktor) s príslušným osvedčením.
2.03
Obsluha pobočkových telefónnych ústrední a telefaxov.
2.04
Stráženie objektov so služobným psom vrátane starostlivosti o psa.
2.05
Výroba jednoduchých druhov teplých jedál, polievok, cukrárskych výrobkov alebo jedál
studenej kuchyne, dohotovovanie a výdaj jedál alebo rôznych príloh k hlavným jedlám.
2.06
Samostatný predaj tovaru a jedál v bufetoch s úpravou jedla na tanieri, výroba a
výdaj teplých alebo nealkoholických nápojov.
2.07
Obsluha stravníkov v stravovacích zariadeniach.
2.08
Domovnícka práca vrátane drobnej údržby, dozor nad používaním spoločných priestorov,
udržiavanie čistoty a poriadku vo zverenom objekte.
2.09
Starostlivosť o zverené izby ubytovacích zariadení a ich príslušenstvo vrátane výmeny
a prezliekania bielizne; samostatné vedenie príručného skladu vrátane hmotnej zodpovednosti;
sprostredkúvanie služieb.
2.10
Pomocná recepčná práca v účelových a ubytovacích zariadeniach, vyberanie poplatkov
za poskytované služby.
2.11
Čistenie a upratovanie veľkých plôch pomocou samohybných mechanizmov.
2.12
Čistenie všetkých typov rozoberateľných okien vrátane ich rozoberania a skladania.
2.13
Obsluha zariadení na chemické čistenie odevov, pranie a odstreďovanie bielizne vrátane
prípravy pracích, bieliacich, dezinfekčných, avivážnych a ostatných roztokov.
2.14
Bežná oprava a údržba odevov a bielizne.
2.15
Samostatný príjem, skladovanie, ošetrovanie a výdaj výrobkov a materiálov vrátane
vedenia evidencie.
2.16
Nakladanie a skladanie prepravovaných hmôt, výrobkov alebo tovaru na vozidlo a z
vozidla.
2.17
Obsluha výmenníkových staníc bez automatickej regulácie alebo redukčných staníc diaľkového
vykurovania.
2.18
Pomocná práca pri obsluhe a údržbe energetických alebo vodohospodárskych zariadení.
2.19
Pomocná práca v autodielni.
2.20
Jednoduchá zámočnícka práca.
2.21
Jednoduchá stolárska práca.
2.22
Jednoduchá murárska alebo maliarska práca.
2.23
Jednoduchá betonárska práca.
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie.
Pracovné činnosti:
3.01
Dozor a ochrana verejných priestorov alebo objektov s prípadným využívaním priemyselnej
televízie, videotechniky vrátane spolupráce s políciou.
3.02
Zabezpečovanie prevádzky a dozoru v relaxačných priestoroch.
3.03
Výsadba a ošetrovanie okrasných kríkov a stromov vrátane úpravy koreňov a nadzemných
častí.
3.04
Príprava a kultivovanie pôdy malou mechanizáciou na zakladanie trávnikov, kvetinových
záhonov a trvaliek.
3.05
Obsluha digitálnej telefónnej ústredne.
3.06
Obsluha viacúčelového veľkokapacitného kuchynského stroja alebo viac jednoúčelových
veľkokapacitných kuchynských strojov na výrobu pokrmov; obsluha veľkokapacitných chladiacich
alebo mraziacich zariadení.
3.07
Výroba a výdaj bežných druhov teplých jedál alebo zložitých jedál studenej kuchyne
a výroba polotovarov z predpracovaných surovín na prípravu hlavných jedál.
3.08
Výroba a výdaj bežných druhov múčnikov a cukrárskych výrobkov.
3.09
Samostatné preberanie objednávok, stolovanie a obsluha zákazníkov.
3.10
Ponuka a samostatný predaj tovaru, preberanie, uskladňovanie, aranžovanie tovaru
a vystavovanie potrebného dokladu pre pokladnicu.
3.11
Domovnícka práca vrátane údržby objektu.
3.12
Samostatné kvantitatívne, prípadne kvalitatívne preberanie tovarov a materiálov,
ich skladovanie, vykonávanie inventarizácií.
3.13
Oprava vápenných, glejových a latexových malieb v bielych, svetlých a polosvetlých
tónoch, malieb vzorovaných valčekovaním alebo jednoduchým šablónovaním vrátane škrabania
a protiplesňového a dezinfekčného náteru stien.
3.14
Zabezpečovanie prevádzky kotolne na tekuté alebo plynné palivo s poloautomatizovaným
alebo automatizovaným meraním alebo reguláciou vrátane údržby a odstraňovania drobných
porúch.
3.15
Údržba klimatizačných zariadení v rozsiahlych objektoch.
3.16
Stolárska práca, napr. ručná úprava osadzovaných stolárskych výrobkov, montáž líšt,
dosiek.
3.17
Zisťovanie porúch a oprava rozvodov elektroinštalácie v objektoch s prípadnou výmenou
vodičov vrátane premerania.
3.18
Stolárska, lakovnícka a murárska údržbárska práca.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie.
Pracovné činnosti:
4.01
Výsadba kvetinových skupín farebne zladených a usporiadaných do ornamentov podľa
návrhu architekta.
4.02
Kladenie trávnatého povrchu s určením postupov prác a spôsobu ošetrovania.
4.03
Výchovný alebo udržiavací rez drevín podľa druhov alebo odrôd vrátane klasifikácie
škôlkarských výpestkov.
4.04
Vedenie cestných motorových vozidiel na prepravu osôb s počtom miest na sedenie maximálne
päť vrátane vodiča alebo s hmotnosťou nepresahujúcou 3 500 kg vrátane jednoduchej
základnej údržby vozidla; zabezpečovanie bezpečnej prepravy ústavných činiteľov.
4.05
Ochrana významných zariadení, pamiatok alebo chránených objektov, spolupráca s orgánmi
polície.
4.06
Zabezpečovanie reprografických prác pomocou digitálnej kopírovacej techniky.
4.07
Výroba technologicky náročných teplých jedál alebo špecialít studenej kuchyne s prípadným
využitím veľkokapacitných programovo riadených kuchynských strojov.
4.08
Výroba technologicky náročných cukrárskych výrobkov alebo špecialít cukrárskej výroby,
spracúvanie vlastných receptúr a kalkulácií vrátane kontroly hotových výrobkov.
4.09
Príprava tabule, stolovanie a obsluha najmä pri osobitných príležitostiach (napr.
bankety, recepcie) vrátane dokončovania jedál pri stole a ich konečnej úpravy.
4.10
Samostatné preberanie objednávok, vystavovanie a aranžovanie jedál, stolovanie a
obsluha zákazníkov vrátane inkasa tržieb.
4.11
Zabezpečovanie upratovacích a doplňujúcich prác v účelových a ubytovacích zariadeniach;
vedenie príručného skladu.
4.12
Samostatné prijímanie a vybavovanie objednávok ubytovacích a iných hotelových služieb,
vedenie predpísanej evidencie.
4.13
Druhové, kvantitatívne a kvalitatívne preberanie tovaru, jeho uskladnenie, vedenie
predpísanej evidencie s využitím výpočtovej techniky, účasť na inventarizáciách.
4.14
Inštalačná a kúrenárska práca, napr. montáž a opravy potrubia vnútornej kanalizácie,
dodatočné urobenie prípojok plynovodov pre spotrebiče, montáž obehových čerpadiel
pre nízkotlakové a teplovodné systémy s vyregulovaním chodu a s preskúšaním podľa
STN 736660 a STN 060310, zhotovovanie tlakových expanzných nádrží zváraním.
4.15
Odborná obsluha a údržba automatizovanej kotolne, výmenníkových staníc vrátane opravy
a údržby strojového zariadenia tepelného hospodárstva.
4.16
Obsluha a údržba klimatizačného zariadenia zloženého z vykurovacích, chladiacich
a mraziacich elementov (chladiaci výkon cca 3,5 MW), nastavovanie termostatov vstupnej
vody, predoohrievačov, ľahkých vykurovacích olejov a uzatváranie armatúr na okruhoch
vykurovacieho média.
4.17
Montáž a zapájanie elektroinštalácie v objektoch a zariadeniach vrátane rozvodných
skríň.
4.18
Oprava a údržba elektrického alebo strojového zariadenia, napr. oprava elektrickej
inštalácie, osvetlenia reprezentačných miestností.
4.19
Kontrola, výmena a oprava jednotlivých častí celkov, systémov, skupín vozidiel, kontrola
a nastavovanie geometrie obidvoch náprav.
4.20
Špecializovaná zámočnícka práca vrátane kontroly zvarov, tvarovania, brúsenia, lícovania
a opravy nástrojov.
4.21
Údržba a oprava spojovacích rozvodov, rozvodov elektrickej a požiarnej signalizácie,
kontrola, oprava a výmena jednotlivých častí spojovacích celkov.
4.22
Murovanie lícového muriva z tehál, tvárnic, aj sklenených; zhotovovanie a oprava
jednoduchých omietok hladkých; zhotovovanie a oprava vnútorných dlažieb.
4.23
Maľovanie a oprava malieb v niekoľkých tónoch alebo vzoroch zložitým šablónovaním,
spevňovanie povrchu podkladu s úpravou vhodných spojidiel vrátane izolácie zatečených
škvŕn a opravy maľby.
4.24
Natieranie a opravy náterov s plným tmelením a vybrúsením.
4.25
Stolárska práca vrátane opráv a rekonštrukcie stolárskych výrobkov.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie.
Pracovné činnosti:
5.01
Ozbrojená ochrana významných kultúrnych objektov, spolupráca s orgánmi polície.
5.02
Zabezpečovanie ochrany, prepravy a doručovania písomností, iných materiálov označených
rôznym stupňom utajenia a kuriérskych zásielok.
5.03
Vedenie a bežná údržba cestných motorových vozidiel určených na prepravu osôb s počtom
miest na sedenie od šesť do dvadsaťpäť vrátane vodiča alebo vozidiel s celkovou hmotnosťou
od 3 500 kg do 12 000 kg; zabezpečovanie bezpečnej prepravy ústavných činiteľov.
5.04
Samostatné zabezpečovanie reprografických prác pomocou digitálnej a výpočtovej techniky
vrátane zabezpečovania údržby kopírovacích strojov.
5.05
Výroba veľmi náročných národných špecialít alebo výroba najnáročnejších špecialít
studenej kuchyne na bankety a recepcie, organizácia výroby jedál na slávnostné príležitosti
vrátane zostavovania vlastných receptúr vybraných pokrmov.
5.06
Organizovanie práce obsluhujúcich zamestnancov, uvádzanie hostí na miesta pri stole,
preberanie a realizácia najzložitejších objednávok s poradenskou službou.
5.07
Vedenie skladov tovaru, materiálu a drobného hmotného majetku, vedenie predpísanej
evidencie s využitím výpočtovej techniky a účasť na inventarizáciách.
5.08
Inštalačná a kúrenárska práca, napr. samostatná montáž a opravy domových plynovodov
s príslušenstvom vrátane skúšok, samostatná montáž a opravy potrubia a armatúr v kotolniach
a strojovniach, montáž a oprava potrubia domových vodovodov s príslušenstvom vrátane
vykonania skúšok tesnosti podľa STN 736660 a STN 060310 a pod.
5.09
Maľovanie a oprava zložitých a náročných malieb.
5.10
Natieračská práca pri obnove pamiatok, historicky cenných predmetov a konštrukcií.
5.11
Stolárska práca stavebná, napr. osádzanie okien a dverí v slohovom štýle, kazetové
obloženie stien a stropov podľa návrhov.
5.12
Montáž, rekonštrukcia, údržba a oprava ucelených častí elektrických silových rozvodov
obsahujúcich vonkajšie káblové vedenie, rozvádzače, rozvodne a ostatné elektrické
zariadenia v prevádzkových objektoch nepretržitej prevádzky, klimatizačného zariadenia
a výťahov.
5.13
Zabezpečovanie prevádzky, údržba a oprava veľkých klimatizačných zariadení pozostávajúcich
z parovodných alebo teplovodných kotlových jednotiek s výkonom cca 8,1 MW, turbokompresorov
chladiacich zmesí, klimatizačných jednotiek a ich príslušenstva.
5.14
Oprava, údržba a nastavovanie elektrotechnických systémov na meranie a reguláciu
teplôt alebo iných veličín.
5.15
Montáž, nastavovanie, zabezpečovanie technickej prevádzky a údržby viackanálového
bezdrôtového prekladateľského zariadenia, ozvučovacieho zariadenia, vonkajších a vnútorných
televíznych okruhov, požiarnej signalizácie a jednotného času.
5.16
Vysokošpecializovaná zámočnícka práca vyžadujúca osobitné oprávnenie.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.
Pracovné činnosti:
6.01
Zalamovanie náročných textov publikácií, oblamovanie obrázkov podľa predlohy s využitím
výpočtovej techniky.
6.02
Odborné zabezpečovanie tlače publikácií pomocou veľkokapacitného digitálneho tlačiarenského
systému.
6.03
Organizovanie výroby jedál vrátane určovania technologických postupov a kalkulácií,
zostavovanie vlastných receptúr a jedálnych lístkov pri osobitných príležitostiach
(napr. bankety, recepcie, akcie s medzinárodnou účasťou).
6.04
Kontrola vozidiel po oprave, diagnostika chýb technického stavu vozidiel, testovanie
motorov a elektrického príslušenstva vozidiel.
6.05
Zabezpečovanie technickej prevádzky, údržby a opráv digitálnych slaboprúdových zariadení.
6.06
Kontrola činnosti centrálneho regulačného systému, opravy, nastavovanie hodnôt zložitých
regulačných obvodov, diaľkové meranie, registrácia ovládacích centier a meracích ústrední
vrátane uvedenia do prevádzky, komplexného odskúšania a konečného nastavenia.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.
Pracovné činnosti:
7.01
Organizovanie práce zamestnancov pri výrobe teplých a studených pokrmov vrátane zostavovania
vlastných receptúr, technologických postupov a kalkulácií pri zahraničných návštevách
na najvyššej úrovni.
PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
(v eurách mesačne)
| Platová trieda | Platová tarifa |
| 1. | 420,50 |
| 2. | 447,00 |
| 3. | 489,50 |
| 4. | 524,50 |
| 5. | 628,00 |
| 6. | 675,00 |
| 7. | 757,50 |
| 8. | 904,50 |
| 9. | 1 047,00 |
2)
Napríklad čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky.
3)
Napríklad zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
3a)
Zákon č. 296/2012 Z. z. o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov.
4)
Čl. 77 a čl. 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
6)
Napríklad § 31 ods. 2 a § 37 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z.
12)
§ 45 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.
14)
Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z.
15)
§ 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
17)
21)
§ 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
22)
§ 12 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.
28)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií
a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
30)
§ 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe.
§ 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.
§ 72 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.
§ 72 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
34)
Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
36)
Čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
39)
§ 25 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.
41)
§ 8 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.
42)
Napríklad ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z.
47a)
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
47aa)
Čl. 289 a 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
47ab)
Čl. 48 ods. 2 a 7 Zmluvy o Európskej únii.
47ac)
Čl. 69 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
47ad)
Čl. 352 a 353 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
47b)
Zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov.
47c)
Čl. 1 ods. 2 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach
Európskej únie.
47e)
Čl. 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
50)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 72/1995 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.
Zákon č. 215/2004 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.
Zákon č. 215/2004 Z. z.
54)
§ 51 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.
57)
§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.
57a)
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
68)
§ 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
70)
71)
Čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
74)
Čl. 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
§ 38 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.
§ 38 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.
75)
§ 34 zákona č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
76)
§ 39 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
80)
Napríklad čl. 62, čl. 80 ods. 1, čl. 86 písm. g) a h) a čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 12 písm. g), ch) a j) zákona Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb., § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.
84a)
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
84b)
84d)
Zákon č. 400/2009 Z. z.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
84e)
Zákon č. 400/2009 Z. z.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 311/2001 Z. z.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 311/2001 Z. z.
85)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov.
86)
Napríklad zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, vládna vyhláška č. 150/1958 Ú. v. o vybavovaní sťažností, oznámení
a podnetov pracujúcich.
89)
§ 57 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.