580/2004 Z. z.

Poistenec je povinný podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „prihláška“) v zdravotnej poisťovni⁹) do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (§ 4), ak ďalej nie je ustanovené inak.

Za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, je povinný podať prihlášku jeho zákonný zástupca, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Za fyzickú osobu vo väzbe⁷) a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody,⁸) ak nie je zdravotne poistená, je povinný podať prihlášku ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav”).

Za maloletého poistenca je povinný podať prihlášku

Prihlášku možno podať len v jednej zdravotnej poisťovni. Ak poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach, prihlášku mu potvrdí tá zdravotná poisťovňa, v ktorej podal prihlášku ako v prvej; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 2 tretej vety.

Ak poistenec podal prihlášku v lehote ustanovenej v odseku 1, potvrdením prihlášky je zdravotná poisťovňa príslušná na vykonávanie verejného zdravotného poistenia poistenca (ďalej len „príslušná zdravotná poisťovňa“), a to odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (§ 4). Ak poistenec podal prihlášku po uplynutí lehoty ustanovenej v odseku 1, je príslušnou zdravotnou poisťovňou odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa, ktorá mu po uplynutí lehoty potvrdila prihlášku. Zdravotná poisťovňa zároveň oznámi porušenie tejto povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Ak poistenec nepodal prihlášku, aj keď ju podať mal, príslušnou zdravotnou poisťovňou na úhradu zdravotnej starostlivosti v členskom štáte sa stane zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec vyberie a ktorej uhradí poistné na zdravotné poistenie odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia. Ak si poistenec zdravotnú poisťovňu nemôže vybrať, úrad určí, ktorá zdravotná poisťovňa bude jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou; spôsob ustanovenia príslušnej zdravotnej poisťovne určí úrad.

Príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa je, a to odo dňa jeho narodenia, zdravotná poisťovňa, v ktorej je alebo bola v čase narodenia dieťaťa verejne zdravotne poistená jeho matka; ak táto zdravotná poisťovňa nie je alebo nebola, je príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.

Zákonný zástupca dieťaťa je povinný podať prihlášku v príslušnej zdravotnej poisťovni dieťaťa podľa odseku 7 alebo v inej zdravotnej poisťovni do 60 dní od narodenia dieťaťa; to platí aj pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej bol maloletý zverený do výchovy, pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti¹¹) a zariadenie, v ktorom je maloletý umiestnený na základe rozhodnutia súdu.⁵) Ak dátum narodenia dieťaťa nie je známy, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu,⁵) je povinné podať prihlášku v príslušnej zdravotnej poisťovni dieťaťa podľa odseku 7 alebo v inej zdravotnej poisťovni do 60 dní odo dňa umiestnenia dieťaťa v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti¹²) alebo v zariadení, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu.⁵) Ak prihláška bola podaná v ustanovenej lehote v inej zdravotnej poisťovni, príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa podľa odseku 7 vykonáva jeho verejné zdravotné poistenie až do dňa potvrdenia prihlášky inou zdravotnou poisťovňou a zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je príslušnou zdravotnou poisťovňou dieťaťa odo dňa potvrdenia prihlášky. Ak prihláška bola podaná po ustanovenej lehote, príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa podľa odseku 7 vykonáva jeho verejné zdravotné poistenie až do doby vzniku zdravotného poistenia v zdravotnej poisťovni na základe podania prihlášky v zdravotnej poisťovni podľa § 7 ods. 1. Zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je povinná po potvrdení prihlášky splniť povinnosť podľa § 25 ods. 1 písm. b). Ak prihláška nebola podaná vôbec, príslušnou zdravotnou poisťovňou dieťaťa je naďalej zdravotná poisťovňa podľa odseku 7 a oznámenie o narodení fyzickej osoby príslušným matričným úradom podľa § 23 ods. 18 nahrádza prihlášku poistenca. Ak ide o dieťa podľa § 3 ods. 3 písm. h), za ktoré nebolo zaslané oznámenie podľa § 23 ods. 18, prihlášku nahrádza žiadosť o uhradenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.^3a)

Zdravotná poisťovňa odmietne potvrdenie prihlášky poistenca, len ak prihláška bola skôr podaná aj v inej zdravotnej poisťovni alebo ak poistenec podaním prihlášky porušil povinnosť podľa § 7 ods. 2 tretej vety.

Zdravotná poisťovňa je pri podaní prihlášky povinná elektronicky, ak ďalej nie je uvedené inak [písmeno a) tretí bod],

Úrad je povinný poskytnúť zdravotnej poisťovni elektronicky

Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vyžiadať si od zdravotnej poisťovne, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca, údaje z účtu poistenca v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom^13a) do dvoch mesiacov odo dňa začatia vykonávania verejného zdravotného poistenia pre poistenca.

Pri získavaní oprávnenia na podnikanie prostredníctvom jednotného kontaktného miesta si poistenec povinnosť podľa odseku 1 splní na jednotnom kontaktnom mieste.^13aa)

Poistenec má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral.

Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Prvá veta a druhá veta neplatí, ak poistenec zmenil zdravotnú poisťovňu z dôvodu, že sa stal nezaopatreným rodinným príslušníkom na účely vykonávania osobitných predpisov.^3a) V prípade zániku a vzniku verejného zdravotného poistenia podľa § 4 a 5 v priebehu toho istého kalendárneho roka musí poistenec podať prihlášku v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený naposledy.

Ak poistenec podal prihlášku do 30. septembra kalendárneho roka, zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ak poistenec podal prihlášku po 30. septembri kalendárneho roka, prihláška sa považuje za podanú 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

Poistenec, ktorý podal prihlášku z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne, je oprávnený vziať späť podanú prihlášku bez uvedenia dôvodu do 30. septembra príslušného kalendárneho roka.

Ak poistenec podal prihlášku z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni, je povinný vziať späť podané prihlášky okrem prihlášky, na ktorej trvá, do 30. septembra príslušného kalendárneho roka a oznámiť túto skutočnosť zdravotným poisťovniam.

Ak poistenec podal prihlášku z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni a porušil povinnosť podľa odseku 5, všetky jeho prihlášky podané z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne sú neplatné.

Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne do ôsmich dní vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty preukaz poistenca podá na poštovú prepravu.

Ustanovenia § 6 ods. 2 až 4, ods. 5 prvá veta a ods. 12 a 13 platia rovnako aj pri zmene príslušnej zdravotnej poisťovne.

Prihláška musí mať písomnú formu a musí obsahovať

Ak za maloletého poistenca, ktorého údaje nie sú známe, podáva prihlášku poskytovateľ zdravotnej starostlivosti¹¹) alebo zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu,⁵) prihláška musí obsahovať údaje umožňujúce jeho identifikáciu.

Ak prihlášku podáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti¹¹) za poistenca, ktorého matka písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, prihláška musí obsahovať deň, mesiac, rok a miesto narodenia dieťaťa, údaje podľa odseku 1 písm. a) a písm. c) až f) a údaj, že ide o poistenca podľa § 6 ods. 4 písm. c).

Prihláška pri zmene zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. 2) musí obsahovať okrem náležitostí uvedených v odseku 1 aj obchodné meno príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca.

Poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,¹) ak ďalej nie je ustanovené inak.

Poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len „nedoplatok“), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu¹⁴) alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom¹) v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti¹⁵) (ďalej len „neodkladná starostlivosť“), ak v štvrtej a piatej vete nie je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorému zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, je uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1. Právo na úhradu len neodkladnej starostlivosti neplatí pre poistenca, ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ.

Poistenec, ktorý nepodal prihlášku, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov; to neplatí, ak ide o nepodanie prihlášky za maloletého poistenca. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.

Náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhradí zdravotnej poisťovni pri prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti v čase nepodania prihlášky Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“); pri jej ďalšom poskytnutí je povinná ich uhradiť zdravotnej poisťovni fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila povinnosť podať prihlášku. Ak ide o bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhrádza zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva.

Ministerstvo zdravotníctva uhrádza zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov náklady neodkladnej starostlivosti podľa odseku 4 jedenkrát mesačne na základe jej žiadosti. Žiadosť musí mať písomnú formu a musí obsahovať

Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.¹⁶)

Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu

Pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine okrem členských štátov, má poistenec nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti¹⁵) do výšky úhrady v Slovenskej republike, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady na plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine okrem členských štátov, ak spĺňa kritériá podľa § 9b ods. 10.

Poistenec má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte podľa osobitných predpisov^3a) (ďalej len „úhrada nákladov podľa osobitných predpisov^3a)“), a to

Potrebná zdravotná starostlivosť vo vzťahu k poistencovi je zdravotná starostlivosť, ktorú vyžaduje zdravotný stav poistenca a musí sa mu poskytnúť s ohľadom na povahu zdravotnej starostlivosti a očakávanú dĺžku pobytu poistenca v inom členskom štáte tak, aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu vracať do Slovenskej republiky skôr, ako pôvodne zamýšľal. Rozsah potrebnej zdravotnej starostlivosti určuje ošetrujúci lekár.

Zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu vo vzťahu k poistencovi, ak má poistenec bydlisko v inom členskom štáte, je zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte.

Zdravotná starostlivosť so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne vo vzťahu k poistencovi je zdravotná starostlivosť zameraná na liečenie už existujúceho zdravotného problému poistenca v inom členskom štáte odsúhlasená príslušnou zdravotnou poisťovňou; jej poskytnutie, termín a miesto si poistenec musí vopred dohodnúť s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte.

Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu podľa odseku 3 preukazuje poistenec po predchádzajúcej registrácii v inštitúcii, ktorá vykonáva sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte (ďalej len „príslušná inštitúcia iného členského štátu“), nárokovým dokladom, ktorým je

Nárok na úhradu nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 2 preukazuje poistenec poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte

Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4 preukazuje poistenec poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte po predchádzajúcej registrácii v príslušnej inštitúcii iného členského štátu nárokovým dokladom, ktorým je

Úhradu nákladov podľa odsekov 5 až 7 zabezpečuje príslušná zdravotná poisťovňa prostredníctvom úradu.^16a)

Ak poistenec nepredloží poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte európsky preukaz, náhradný certifikát alebo nárokový doklad podľa odsekov 5 a 7 a uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie týchto nákladov na základe žiadosti o preplatenie nákladov podľa § 10. Poistenec má nárok na preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti, ak mu bola poskytnutá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ktorý je financovaný zo zdravotného poistenia alebo z daňového systému príslušného členského štátu (ďalej len „verejný systém“).

Poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, na ktorú príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas. Príslušná zdravotná poisťovňa súhlas udelí, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike,¹) a

Plánovaná zdravotná starostlivosť zahŕňa ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ústavnú zdravotnú starostlivosť.

Rozsah úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, na ktorú zdravotná poisťovňa udelila súhlas, upravujú osobitné predpisy.^16c) Zdravotná poisťovňa môže rozsah úhrady podľa prvej vety rozšíriť aj nad rámec úhrad podľa osobitných predpisov^3a) na všetky oprávnené náklady poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ak je to v prospech poistenca. Zdravotná poisťovňa uverejňuje kritériá, na základe ktorých uhrádza oprávnené náklady poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj nad rámec úhrad podľa osobitných predpisov,^3a) na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na svojom webovom sídle.

Príslušná zdravotná poisťovňa môže udeliť súhlas na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne podľa odseku 4, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, nad rozsah podmienok uvedených v odseku 10, ak je to v prospech poistenca.

Právo na preplatenie nákladov má poistenec, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu do jedného roka od skončenia poskytnutia plánovanej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a splnil podmienky uvedené v odseku 10.

Práva a povinnosti poistenca pri poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte upravujú osobitné predpisy^3a) a nie sú dotknuté ustanoveniami tohto zákona.

Poistenec iného členského štátu má právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v Slovenskej republike, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike¹) podľa osobitných predpisov,^3a) a to

Potrebná zdravotná starostlivosť vo vzťahu k poistencovi iného členského štátu je zdravotná starostlivosť, ktorú vyžaduje zdravotný stav poistenca iného členského štátu a musí sa mu poskytnúť s ohľadom na povahu zdravotnej starostlivosti a očakávanú dĺžku pobytu poistenca iného členského štátu v Slovenskej republike tak, aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu vracať do štátu poistenia skôr, ako pôvodne zamýšľal. Rozsah potrebnej zdravotnej starostlivosti určuje ošetrujúci lekár.

Zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu vo vzťahu k poistencovi iného členského štátu, ak má poistenec iného členského štátu bydlisko v Slovenskej republike, je zdravotná starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike.¹)

Zdravotná starostlivosť so súhlasom príslušnej inštitúcie iného členského štátu vo vzťahu k poistencovi iného členského štátu je zdravotná starostlivosť zameraná na liečenie už existujúceho zdravotného problému poistenca iného členského štátu odsúhlasená príslušnou inštitúciou iného členského štátu; jej poskytnutie, termín a miesto si musí poistenec iného členského štátu vopred dohodnúť s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Zdravotná poisťovňa je pre poistenca iného členského štátu na účely osobitných predpisov^3a) inštitúcia miesta

Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu podľa odseku 3 preukazuje poistenec iného členského štátu po predchádzajúcej registrácii v zdravotnej poisťovni ako inštitúcii miesta bydliska, ktorú si na tieto účely vyberie,

Na základe predloženia nárokového dokladu podľa odseku 6 zdravotná poisťovňa ako inštitúcia miesta bydliska vydá poistencovi iného členského štátu preukaz poistenca s označením „EU“ na účel preukazovania sa u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na čerpanie zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu [odsek 1 písm. b)].

Nárok na úhradu nákladov potrebnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 2 preukazuje poistenec iného členského štátu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti

Nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej inštitúcie iného členského štátu podľa odseku 4 preukazuje poistenec iného členského štátu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti po predchádzajúcej registrácii v zdravotnej poisťovni ako inštitúcii miesta pobytu, ktorú si na tieto účely vyberie,

Ak sa poistenec iného členského štátu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike preukáže u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti európskym preukazom, náhradným certifikátom alebo príslušným nárokovým dokladom, úhradu nákladov podľa osobitných predpisov^3a) zabezpečuje zdravotná poisťovňa ako inštitúcia miesta pobytu alebo inštitúcia miesta bydliska prostredníctvom úradu.^16a)

Ak sa poistenec iného členského štátu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike nepreukáže u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti európskym preukazom, náhradným certifikátom alebo príslušným nárokovým dokladom, môže

Ak poistenec iného členského štátu nemôže požiadať úrad, zdravotnú poisťovňu ako inštitúciu miesta pobytu alebo inštitúciu miesta bydliska o súčinnosť pri vyžiadaní nárokového dokladu z príslušnej inštitúcie iného členského štátu podľa odseku 11 písm. a) zo zdravotných dôvodov, o vystavenie nárokového dokladu požiada poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý mu poskytuje zdravotnú starostlivosť.

Ak ide o zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov,^3a) lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis alebo lekársky poukaz, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti predpisuje alebo vydáva aj poistencovi iného členského štátu na náklady zdravotnej poisťovne, ktorú si poistenec iného členského štátu vybral ako inštitúciu miesta pobytu alebo inštitúciu miesta bydliska.

Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti^16d) do časti lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, kde sa vypĺňa kód zdravotnej poisťovne, vypĺňa kód zdravotnej poisťovne, ktorú si poistenec iného členského štátu vybral ako inštitúciu miesta pobytu alebo inštitúciu miesta bydliska; do kolónky týkajúcej sa čísla poistenca vyplní číslo poistenca iného členského štátu, ktoré je uvedené na nárokovom doklade.

Ak sa poistenec iného členského štátu preukáže lekárskym predpisom alebo lekárskym poukazom vydaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a európskym preukazom alebo náhradným certifikátom, osoba oprávnená vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny mu vydá liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu za rovnakých podmienok ako poistencovi.^16e)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov^3a) a podľa tohto zákona. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti k faktúre za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi iného členského štátu, ktorý sa preukázal európskym preukazom, náhradným certifikátom alebo príslušným nárokovým dokladom, je povinný zdravotnej poisťovni pripojiť fotokópiu tohto dokladu.

Cezhraničná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná alebo indikovaná poistencovi v inom členskom štáte Európskej únie, ktorú poistenec uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie priamo. Ak bola poistencovi poskytnutá cezhraničná zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte Európskej únie a existuje potreba poskytnutia následnej zdravotnej starostlivosti v záujme dokončenia liečebného procesu alebo zlepšenia zdravotného stavu, poistenec má právo na poskytnutie následnej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou nie je

Poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte Európskej únie u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie bez ohľadu na to, či je financovaný z verejného systému, ak patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike,¹) vo výške úhrady v Slovenskej republike; predchádzajúci súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne sa vyžaduje, ak to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 3.

Cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Príslušná zdravotná poisťovňa môže odmietnuť udeliť predchádzajúci súhlas na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ak

Zdravotná poisťovňa získava informácie o dôveryhodnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie o kvalite a bezpečnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z národného kontaktného miesta.^16h)

Zdravotná poisťovňa bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 písm. a) až c), nemôže zamietnuť udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak poistenec má nárok na zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu,¹) ak sú splnené kritériá podľa § 9b ods. 10 a ak túto zdravotnú starostlivosť nie je možné poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je opodstatnená z lekárskeho hľadiska, na základe objektívneho lekárskeho posúdenia zdravotného stavu pacienta, anamnézy a pravdepodobného vývoja pacientovho ochorenia, stupňa bolesti, ktorou pacient trpí, alebo povahy jeho zdravotného postihnutia v čase podania žiadosti o predchádzajúci súhlas.

Ak pacient trpí zriedkavou chorobou, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne, alebo ak existuje podozrenie, že trpí zriedkavou chorobou, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne, môže sa vykonať klinické hodnotenie lekárom v príslušnom špecializačnom odbore. Ak v Slovenskej republike nie je možné nájsť žiadneho lekára v príslušnom špecializačnom odbore alebo ak stanovisko lekára nevedie k jednoznačnému záveru, zdravotná poisťovňa môže požiadať národné kontaktné miesto^16h) o zabezpečenie stanoviska z iného členského štátu Európskej únie.

Poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa odsekov 2 a 3, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu podľa § 10 do troch mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Ak príslušná zdravotná poisťovňa udelí predchádzajúci súhlas na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 4, overí, či sú splnené podmienky ustanovené v osobitných predpisoch;^3a) ak sú splnené podmienky uvedené v osobitných predpisoch,^3a) príslušná zdravotná poisťovňa udelí súhlas podľa § 9b ods. 10 a pri preplatení nákladov príslušná zdravotná poisťovňa postupuje podľa osobitných predpisov,^16c) ak poistenec nepožaduje preplatenie nákladov podľa odseku 10.

Výška úhrady v Slovenskej republike podľa odsekov 2 a 3 na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je priemerná úhrada za jednotlivý zdravotný výkon v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti dohodnutá s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, s ktorými má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,^16ha) ktorí poskytujú rovnakú zdravotnú starostlivosť, aká bola poistencovi poskytnutá v inom členskom štáte Európskej únie. Zdravotná poisťovňa preplatí poistencovi náklady podľa prvej vety najviac do výšky skutočných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Zdravotná poisťovňa ako inštitúcia miesta pobytu alebo ako inštitúcia miesta bydliska nevydáva predchádzajúci súhlas na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a nie je príslušná na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poistencovi iného členského štátu Európskej únie, ktorý má bydlisko v Slovenskej republike a ktorý má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu podľa osobitných predpisov^3a) v Slovenskej republike.

Členský štát Európskej únie, v ktorom sa poskytuje cezhraničná zdravotná starostlivosť, je členský štát Európskej únie, na ktorého území sa zdravotná starostlivosť poistencovi skutočne poskytuje. Ak ide o telemedicínu, za členský štát Európskej únie, v ktorom sa poskytuje zdravotná starostlivosť, sa považuje ten členský štát Európskej únie, v ktorom má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sídlo.

Poistenec iného členského štátu Európskej únie má nárok na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,¹¹) ktorému cenu takejto zdravotnej starostlivosti uhradí priamo.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri určení ceny za poskytnutú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike poistencovi iného členského štátu Európskej únie postupuje podľa osobitného predpisu.^16hb) Ceny určené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti musia byť rovnaké pre poistenca iného členského štátu Európskej únie ako ceny pre poistenca.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vystaví poistencovi iného členského štátu Európskej únie správu o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorá obsahuje dátum a čas zápisu, spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu, dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak je odlišný od dátumu a času zápisu, rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, výsledky iných vyšetrení, ak sú súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa vykonáva zápis, identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, identifikáciu osoby, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytla, stanovenie choroby vrátane jej kódu, faktúru s rozpisom poskytnutých zdravotných výkonov a ich cenu a lekársky predpis pri predpísaní liekov, lekársky poukaz pri predpísaní zdravotníckej pomôcky, ak je to potrebné.

Ak sa poistenec iného členského štátu Európskej únie preukáže u poskytovateľa lekárenskej starostlivosti^16d) lekárskym predpisom alebo lekárskym poukazom, ktorý bol vystavený v inom členskom štáte Európskej únie, a nepreukáže sa európskym preukazom alebo náhradným certifikátom, osoba oprávnená vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny mu vydá liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu za plnú úhradu.^16e)

Žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 9a ods. 2, § 9b ods. 10 a § 9d ods. 3 podáva poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni; žiadosť musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, adresu bydliska poistenca, diagnózu poistenca a odôvodnenie potreby plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,^16hc) potvrdenie zdravotnej indikácie a odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby v cudzine klinickým pracoviskom príslušného špecializačného odboru, výpočet predpokladaných nákladov plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine vypracovaný poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v cudzine, kde sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o možnom prijatí poistenca u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v cudzine po kladnom rozhodnutí zdravotnej poisťovne.

Klinickým pracoviskom podľa odseku 1 je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s personálnym zabezpečením a materiálno-technickým vybavením v príslušnom špecializačnom odbore,^16hd) ktorý poskytuje špecializovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť pri chorobách a patologických stavoch, ktorých diagnostiku a terapiu odborne usmerňuje ministerstvo zdravotníctva.

Poistenec môže požiadať aj o dodatočné vydanie súhlasu podľa § 9b ods. 10 najneskôr do jedného roka odo dňa poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak boli splnené podmienky uvedené v § 9b ods. 10.

O žiadosti podľa odsekov 1 a 3 príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne do 15 pracovných dní odo dňa jej prijatia. Ak ide o závažné ochorenie, ktoré môže mať za následok závažné poškodenie zdravia, príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne bezodkladne. Proti rozhodnutiu poistenec má právo podať odvolanie na príslušnú zdravotnú poisťovňu do 20 pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

Príslušná zdravotná poisťovňa môže o odvolaní rozhodnúť sama, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak nerozhodne do 15 pracovných dní odo dňa prijatia odvolania, je povinná v tejto lehote predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom úradu.

Na konanie podľa odsekov 1 a 3 až 6 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,⁵⁶) ak tento zákon neustanovuje inak.

Poistenec môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa § 9a, 9b a 9d na tlačive „Žiadosť o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti“ (ďalej len „žiadosť o preplatenie“). Vzor žiadosti o preplatenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Súčasťou žiadosti o preplatenie musí byť

Ak bola poistencovi poskytnutá zdravotná starostlivosť v cudzine v kalendárnom roku a jej poskytovanie pokračovalo aj v nasledujúcom kalendárnom roku a náklady poistenec uhradil, predkladá žiadosť o preplatenie podľa § 9a, 9b a 9d tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti v cudzine.

Ak poistenec uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v cudzine na prelome kalendárnych rokov, je povinný žiadať vydanie samostatného dokladu o úhrade za zdravotnú starostlivosť poskytnutú do konca kalendárneho roka a samostatný doklad o úhrade za zdravotnú starostlivosť poskytnutú od začiatku nasledujúceho kalendárneho roka.

Cudzojazyčné doklady priložené k žiadosti podľa odseku 2 sú akceptované aj bez úradne osvedčeného prekladu do štátneho jazyka okrem poskytnutia neodkladnej starostlivosti v cudzine okrem členských štátov podľa § 9a.

Pri podávaní žiadosti o preplatenie príslušná zdravotná poisťovňa skontroluje správnosť osobných údajov poistenca v registri poistencov vrátane splnenia povinnosti platiť poistné a splnenia povinnosti určenia platiteľa poistného. Príslušná zdravotná poisťovňa preplatí náklady poistencovi, ktorý má počas celej doby poistného vzťahu určeného platiteľa poistného a sú za neho uhradené preddavky na poistné alebo poistné; to neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné alebo poistné zamestnávateľ, alebo si poistenec dlžné preddavky na poistné alebo poistné zaplatil dodatočne. Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná poistencovi preplatiť náklady najneskôr do troch mesiacov od prijatia žiadosti o preplatenie, ak sú splnené všetky podmienky podľa tohto odseku. Uvedená lehota sa nepoužije v prípadoch podľa § 9b.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná na základe žiadosti poistenca vydať poistencovi európsky preukaz do 30 dní od jej podania. Zdravotná poisťovňa môže európsky preukaz vydať na druhej strane preukazu poistenca. Lehota na vydanie európskeho preukazu podľa prvej vety neplatí, ak zdravotná poisťovňa vydá poistencovi európsky preukaz na druhej strane preukazu poistenca pri vzniku verejného zdravotného poistenia a zmene zdravotnej poisťovne podľa § 6 ods. 10 písm. c).

Európsky preukaz spĺňa náležitosti a obsahuje údaje podľa osobitných predpisov.¹⁷)

Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení do ôsmich dní vrátiť európsky preukaz zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty európsky preukaz podá na poštovú prepravu.

Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis^16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu²⁵) z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,²⁵) ktorú vykonáva fyzická osoba na území Slovenskej republiky, a na ktorú sa v právnych vzťahoch povinného verejného zdravotného poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu^16h) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa osobitného predpisu,²⁶) a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa osobitného predpisu,²⁵) ak v odseku 1 písm. e) nie je uvedené inak.

Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné

Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je

Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu¹⁸) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,^8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,^8ab) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s).

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.

Zamestnávateľom je na účely tohto zákona

Ak zamestnávateľom zamestnanca nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 5, je ním platiteľ príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb podľa osobitného predpisu.¹⁸)

Štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, za

Štát nie je platiteľom poistného za osobu podľa odseku 7 písm. a) až l), n) až r) a t) až v), ak má v rozhodujúcom období vymeriavací základ podľa § 13 znížený o vymeriavací základ zamestnanca podľa § 11 ods. 7 písm. v), na ktorý sa použila sadzba poistného podľa § 12 ods. 1 písm. a) druhého bodu (ďalej len „znížený vymeriavací základ“), vyšší ako 15-násobok životného minima^47a) platného k prvému dňu kalendárneho roka rozhodujúceho obdobia (ďalej len „15-násobok životného minima“) alebo ak má pomernú časť zníženého vymeriavacieho základu prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa odseku 7 písm. a) až l), n) až r) a t) až v) vyššiu, ako pomernú časť 15-násobku životného minima prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa odseku 7 písm. a) až l), n) až r) a t) až v).

Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz. Osoby uvedené v odseku 7 sú povinné z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 10b platiť poistné podľa § 13.

Osobná celodenná a riadna starostlivosť je na účely tohto zákona starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení. Podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak dieťa

Platiteľ dividend na účely tohto zákona je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky,^47b) ktorá vypláca dividendy.

Sadzba poistného je pre

Na účely tohto zákona sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba

Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.

Sadzba poistného podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a písm. d) druhého bodu sa vzťahuje len na príjem zamestnanca podľa § 11 ods. 7 písm. v) od jedného zamestnávateľa, ktorý prvý oznámil zmenu platiteľa poistného v príslušnej zdravotnej poisťovni podľa § 24 písm. c).

Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4, ak § 13a neustanovuje inak.

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, a koeficientu 1,486.

Vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na účely platenia poistného je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak.

Vymeriavací základ zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca podľa odseku 1 za rozhodujúce obdobie upravený podľa odseku 9. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného (odsek 8), do vymeriavacieho základu zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Pomerná časť sa určí ako súčin vymeriavacieho základu zamestnanca podľa odseku 1 a podielu vymeriavacieho základu poistenca ustanoveného v odseku 8 a upraveného podľa odseku 9 a vymeriavacieho základu poistenca ustanoveného v odseku 8 neupraveného podľa odseku 9.

Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) (ďalej len „poistenec, ktorý má príjem z dividend“) má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je suma vyplatená v kalendárnom roku zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e).

Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.

Vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b), a poistencov uvedených v § 11 ods. 2 je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 7; v období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca alebo je považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné.

Vymeriavací základ je

Na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy.

Minimálny základ podľa odseku 10 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu a poistenca podľa § 11 ods. 2.

Ak príjmy fyzickej osoby nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane podľa osobitného predpisu⁵⁰) a z tohto dôvodu nepodávala daňové priznanie a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 ani zamestnancom, vymeriavací základ takej osoby je najmenej vymeriavací základ podľa odseku 9 písm. a).

Na vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 2, ktorá je zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu podľa § 11 ods. 7, sa nevzťahuje vymeriavací základ podľa odseku 9 písm. a).

Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy, ak v odseku 15 nie je ustanovené inak.

Vymeriavací základ štátu pre platbu poistného za osobu uvedenú v § 11 ods. 7, ktorá bola takouto osobou len časť rozhodujúceho obdobia, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa odseku 14 prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bola osobou uvedenou v § 11 ods. 7.

Na vymeriavací základ osoby podľa § 11 odseku 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u), ktorá má v rozhodujúcom období vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 8 vyšší ako 15-násobok životného minima alebo vyšší ako pomernú časť 15-násobku životného minima prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol osobou podľa § 11 odseku 7 písm. a) až l), n) až r), t) a u), sa nevzťahuje vymeriavací základ podľa odseku 9 písm. a).

Ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (ďalej len „náhrada mzdy“) zamestnanca k zamestnávateľovi, zamestnávateľ vo výkaze podľa § 20 ods. 1 uvedie zamestnanca za obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru; ustanovenia o minimálnej výške preddavku sa nepoužijú. Náhrada mzdy je vymeriavacím základom zamestnanca v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zúčtovaná. Preddavok na poistné z náhrady mzdy je najviac vo výške ustanovenej v § 16 ods. 8 písm. a) a d). Na ročné zúčtovanie poistného z náhrady mzdy ustanovenia o ročnom zúčtovaní poistného platia rovnako. V prípade mimosúdneho vyrovnania sporu sa postupuje rovnako.

Minimálny základ a vymeriavací základ sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Vymeriavací základ zamestnanca podľa § 13 ods. 1, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu,⁵¹) z ktorého má právo na príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 (ďalej len "príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky") sa znižuje o odpočítateľnú položku; to neplatí, ak ide o zamestnanca podľa § 11 ods. 7 písm. v).

Odpočítateľná položka je 4 560 eur v rozhodujúcom období, ak v odsekoch 3 a 4 nie je ustanovené inak.

Ak zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky počas celého rozhodujúceho obdobia a nepovažoval sa za osobu podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s), odpočítateľná položka sa znižuje pomerne podľa počtu kalendárnych dní, keď zamestnanec nemal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky a nepovažoval sa za osobu podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s). Ak zamestnanec mal príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky u viacerých zamestnávateľov v rozhodujúcom období, odpočítateľná položka sa uplatní pomerne podľa výšky príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky u každého zamestnávateľa. Ak je príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky v rozhodujúcom období nižší ako odpočítateľná položka v sume 4 560 eur alebo ako odpočítateľná položka znížená podľa prvej vety, odpočítateľná položka sa znižuje na hodnotu tohto príjmu.

Odpočítateľná položka upravená podľa odseku 3 sa s rastom vymeriavacieho základu podľa § 13 dosiahnutého v rozhodujúcom období znižuje o dvojnásobok časti tohto vymeriavacieho základu, ktorá prevyšuje 4 560 eur. Ak je vymeriavací základ podľa § 13 dosiahnutý v rozhodujúcom období vo výške najmenej 6 840 eur, odpočítateľná položka je 0 eur.

Odpočítateľná položka sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu (§ 13) je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.

Povinnosť platiť poistné vzniká

Poistné sa platí

Poistné sa platí v eurách.

Poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).

Platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak,

Pomernou časťou základu dane podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie časť základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu,²⁰) ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada.

Preddavok na poistné z príjmu podľa odseku 2 písm. a) vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ.

Ak samostatne zárobkovo činná osoba nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť v období uvedenom v odseku 2 písm. b) alebo jej základ dane v období uvedenom v odseku 2 písm. b) nie je známy, výšku preddavkov v uvedenom období si určí táto osoba sama.

Ak je zamestnanec súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, preddavok na poistné podľa odseku 2 písm. b) vypočítava a odvádza sám.

Preddavok na poistné podľa odseku 2 písm. e) odvádza za štát ministerstvo zdravotníctva.

Výška preddavku na poistné

Platiteľ podľa § 11 ods. 1 písm. b) nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá.

Zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti samostatne zárobkovo činnej osoby povinnej odvádzať preddavky na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby povoliť aj inú výšku preddavkov, ako ustanovuje tento zákon pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v ročnom zúčtovaní poistného bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného.

Povinnosť odvádzať preddavky na poistné netrvá po dobu, počas ktorej poistenci uvedení v odseku 2 písm. b) a d) sú poistencami, za ktorých platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. m).

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá ukončila alebo pozastavila vykonávanie alebo oprávnenie na vykonávanie alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 a následne v tom istom alebo nasledujúcom roku ju obnovila alebo začala vykonávať alebo získala oprávnenie na výkon inej zárobkovej činnosti uvedenej v § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, platí preddavky na poistné podľa § 16 ods. 2 písm. b).

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej sa nevykonalo ročné zúčtovanie poistného, platí preddavky v nasledujúcom kalendárnom roku podľa odseku 8 písm. b) alebo písm. c).

U poistenca, ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie, preddavky, ktoré mali byť zaplatené za rozhodujúce obdobie, sa pokladajú za poistné.

Preddavok na poistné z príjmu podľa odseku 2 písm. f) vypočítava a odvádza za poistenca, ktorý má príjem z dividend, platiteľ dividend. Platiteľ dividend môže pred vyplatením dividend požiadať úrad o oznámenie poistného vzťahu poistenca k príslušnej zdravotnej poisťovni.

Na účely výpočtu preddavku na poistné sa príjem u zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu,⁵¹) znižuje o odpočítateľnú položku, ak si zamestnanec uplatnil nárok na odpočítateľnú položku podľa § 23 ods. 6. Odpočítateľná položka je 380 eur mesačne, ak v odsekoch 17 a 18 nie je ustanovené inak.

Odpočítateľná položka sa s rastom príjmu podľa § 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci znižuje o dvojnásobok časti tohto príjmu, ktorá prevyšuje 380 eur. Ak je príjem podľa § 13 ods. 1 vo výške najmenej 570 eur, odpočítateľná položka je 0 eur.

Ak je príjem u zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu,⁵¹) nižší ako 380 eur, odpočítateľná položka je vo výške tohto príjmu. Ak poistenec nebol zamestnancom podľa prvej vety počas celého kalendárneho mesiaca, odpočítateľná položka sa alikvotne znižuje v závislosti od počtu kalendárnych dní mesiaca, keď poistenec nebol zamestnancom podľa prvej vety. Ak zamestnanec podľa prvej vety mal v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov alebo bol súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného podľa § 19.

Preddavok na poistné zamestnancov [§ 11 ods. 1 písm. a)] a zamestnávateľov [§ 11 ods. 1 písm. c)] je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné.

Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných osôb [§ 11 ods. 1 písm. b)] a platiteľov poistného podľa § 11 ods. 2 je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

Samostatne zárobkovo činné osoby a poistenci podľa § 11 ods. 2 môžu na základe písomnej dohody so zdravotnou poisťovňou zaplatiť preddavok na poistné vopred.

Preddavok na poistné platiteľa dividend za poistenca, ktorý má príjem z dividend, je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy.

Za deň platby preddavku na poistné sa považuje

Ak sa neuskutočnilo pripísanie platby preddavku na poistné na účet zdravotnej poisťovne v deň jeho splatnosti, preddavok na poistné je zaplatený včas, ak pri platbe

Platiteľ poistného je povinný bez zbytočného odkladu preukázať zdravotnej poisťovni na jej požiadanie včas uskutočnenú platbu preddavku na poistné podľa odseku 6.

Ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok na úrade¹³) alebo výkazom nedoplatkov podľa § 17a.

Preddavok na poistné, ktorého platiteľom je štát, poukazuje ministerstvo zdravotníctva na účet zdravotnej poisťovne do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vo výške vypočítanej podľa § 16 ods. 2 písm. e).

Zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.

Výkaz nedoplatkov obsahuje

Platiteľ poistného sa vopred neupovedomuje o zostavení výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení.

Proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť.

Výkaz nedoplatkov je právoplatný a vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie námietok podľa odseku 4.

Ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného.

Ak zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného v celom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci.

Zdravotná poisťovňa môže výkaz nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného.

Na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom.^51c)

Zdravotná poisťovňa môže vo výkaze nedoplatkov okrem výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného podľa § 19 uplatniť poplatok za jeho vydanie; poplatok nesmie presiahnuť sumu 10 eur. Poplatok je príjmom zdravotnej poisťovne.

Výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa povinná doručovať preukazným spôsobom.

Za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

Zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje

Výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ bola zaslaná na všetky adresy podľa odseku 3, považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné alebo nedoplatok riadne a včas, môže príslušná zdravotná poisťovňa uplatniť na úrade¹³) alebo výkazom nedoplatkov voči platiteľovi poistného okrem nároku na poistné podľa § 17 ods. 8 aj nárok na úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania; na výpočet úroku z omeškania sa použije úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň splatnosti preddavku na poistné podľa § 17 ods. 1 až 6 alebo nedoplatku podľa § 19 ods. 9. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %.

Príslušná zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 11 ods. 1 písm. b) a c) a v § 11 ods. 2, ktorá je povinná odvádzať preddavok na poistné, v prípade omeškania z dôvodu zaplatenia preddavku na poistné do inej ako príslušnej zdravotnej poisťovne, v prípade omeškania z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako deväť mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy preddavku na poistné, a iných odôvodnených prípadoch znížiť alebo odpustiť úrok z omeškania podľa odseku 1 alebo podľa § 17a ods. 1. Na toto konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Príslušná zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 11 ods. 1 písm. b) a c) a v § 11 ods. 2, ktorá je povinná odvádzať poistné, povoliť splátky dlžných súm preddavku na poistné, nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a úrokov z omeškania z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako deväť mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy preddavku na poistné, nedoplatku a úrokov z omeškania, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm preddavku na poistné, nedoplatku a úrokov z omeškania schopná riadne plniť povinnosť platiť preddavky na poistné. Na konanie o povolení splátok sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

V prípade nedodržania termínu splátky určeného príslušnou zdravotnou poisťovňou pre jednotlivé splátky alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila príslušná zdravotná poisťovňa, stáva sa splatnou celá suma dlžného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania.

Zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa. Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za poistenca,

Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 1 do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.

Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len „preplatok“) a nedoplatku v členení podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje vykázané alebo určené podľa § 20, oznámené podľa § 22 až 24 alebo oznámené podľa § 29b ods. 6 až 8.

Ak zdravotná poisťovňa neeviduje do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, všetky údaje potrebné na určenie preddavkov na poistné pre vykonanie ročného zúčtovania poistného, je oprávnená primerane postupovať podľa § 20 ods. 5.

Ak zdravotná poisťovňa neeviduje do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, všetky údaje potrebné na určenie kategórie poistenca ako platiteľa poistného, dotknutý poistenec sa na účely vykonania ročného zúčtovania poistného zdravotnou poisťovňou považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2.

Ak sú údaje vykázané alebo určené podľa § 20, oznámené podľa § 22 až 24 alebo oznámené podľa § 29b ods. 6 až 8 preukazujúce rovnakú skutočnosť rozdielne, zdravotná poisťovňa vychádza prednostne z údajov, ktoré jej boli vykázané alebo určené podľa § 20 a oznámené podľa § 22 až 24.

Ak zdravotná poisťovňa neeviduje žiadne údaje potrebné na vykonanie ročného zúčtovania poistného, postupuje pri určení preddavkov na poistné jednotlivých platiteľov poistného podľa § 20 ods. 5.

Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok, zdravotná poisťovňa zašle v lehote podľa odseku 2 písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Oznámenie obsahuje najmä údaje o výške preplatku, vymeriavacom základe, výške zaplatených preddavkov na poistné alebo výške preddavkov na poistné vykázaných zamestnávateľom, výške preddavku na poistné, ktorý je poistenec povinný odvádzať na základe výsledku ročného zúčtovania poistného, a ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre vykonanie ročného zúčtovania poistného a poučenie o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12.

Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm. a) až d) a f) až i) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako.

Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu, oznámenie podľa odseku 8, nové oznámenie podľa odseku 13 alebo výkaz nedoplatkov podľa odseku 9 za zamestnanca zdravotná poisťovňa zasiela poistencovi. Ak poistenec nie je v lehote podľa odseku 2 zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, zdravotná poisťovňa zašle oznámenie podľa odseku 8, nové oznámenie podľa odseku 13 alebo výkaz nedoplatkov podľa odseku 9 tomuto poistencovi aj všetkým posledným zamestnávateľom.

Na doručovanie oznámenia podľa odseku 8, nového oznámenia podľa odseku 13 a výkazu nedoplatkov podľa odseku 9 sa primerane vzťahujú ustanovenia o doručovaní výkazu nedoplatkov podľa § 17b.

Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podľa odseku 8 alebo podľa odseku 17 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné stanovisko. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému vo výkaze nedoplatkov podľa odseku 9 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky podľa § 17a.

Ak zdravotná poisťovňa po posúdení nesúhlasného stanoviska podľa odseku 12 zistí, že výsledkom mal byť preplatok v inej výške, než aká bola uvedená v pôvodnom oznámení, zašle do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistného alebo poistencovi nové oznámenie podľa odseku 8, ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. Proti takému novému oznámeniu nemožno podať nesúhlasné stanovisko. Pôvodné oznámenie môže zrušiť zdravotná poisťovňa aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného.

Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu alebo ak poistenec nie je v lehote podľa odseku 2 zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, je nedoplatok za zamestnanca povinný odviesť priamo poistenec.

Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov podľa odseku 9; ak ide o zamestnanca, vykoná túto povinnosť za neho zamestnávateľ, ak je poistenec stále jeho zamestnancom.

Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska podľa odseku 12 alebo doručenia nového oznámenia podľa odseku 13. Ak zdravotná poisťovňa neodvedie preplatok riadne a včas, môže si platiteľ poistného, jeho právny nástupca alebo poistenec, ktorému vznikol preplatok, uplatniť nárok na tento preplatok na úrade;¹³) za zamestnanca môže tento nárok uplatniť zamestnávateľ, ak ho o to zamestnanec požiada. Ak platiteľ poistného, ktorým je zamestnávateľ, zanikol bez právneho nástupcu, preplatok za zamestnávateľa sa nevracia. Zdravotná poisťovňa uhradí preplatok na účet platiteľa poistného, právneho nástupcu platiteľa poistného alebo poistenca, a ak účet nemá, tak poštovou poukážkou.

Ak výška preplatku alebo nedoplatku nedosiahne najmenej 5 eur, povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok nevzniká; v takom prípade výsledok ročného zúčtovania poistného oznamuje zdravotná poisťovňa poistencom a platiteľom poistného do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý bolo ročné zúčtovanie poistného vykonané, elektronicky prostredníctvom internetového portálu alebo elektronickej podateľne alebo v listinnej podobe.

Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi preplatok alebo nedoplatok za zamestnanca najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska podľa odseku 12, doručenia nového oznámenia podľa odseku 13 alebo nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov podľa odseku 9.

Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za predchádzajúci kalendárny rok na základe údajov z centrálneho registra poistencov⁵²) a podať ho ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 15. novembra nasledujúceho kalendárneho roka. K ročnému zúčtovaniu priloží skutočný denný počet poistencov štátu podľa § 11 ods. 7 za predchádzajúci kalendárny rok. Na účely ročného zúčtovania poistného plateného štátom sa počet poistencov štátu zaokrúhľuje na celé čísla nadol a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak má platiteľ poistného na základe oznámenia daňovému úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného najneskôr v deň podania daňového priznania. Doklad o oznámení daňovému úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je platiteľ poistného povinný predložiť zdravotnej poisťovni najneskôr v deň určený na podanie ročného zúčtovania podľa odseku 1. Nedoplatok alebo preplatok ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov od tohto dňa. Ak nebude nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté.

Na účely ročného zúčtovania poistného sa za príslušnú zdravotnú poisťovňu považuje zdravotná poisťovňa, ktorá bola príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca v tom kalendárnom roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva.

Príslušnosť zdravotnej poisťovne na ročné zúčtovanie poistného pri prevode poistného kmeňa upravuje osobitný predpis.^52a)

Vzor ročného zúčtovania poistného, podrobnosti o platení preddavkov na poistné, preplatkov a nedoplatkov, ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné (ďalej len „mesačný výkaz“). V mesačnom výkaze je zamestnávateľ povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok, výšku príjmu na uplatnenie odpočítateľnej položky, výšku uplatnenej odpočítateľnej položky a vymeriavací základ preddavku na poistné podľa § 16. Ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná

Príslušná zdravotná poisťovňa je oprávnená vyžiadať si od platiteľa poistného doklady potrebné na výpočet preddavku na poistné a ročného zúčtovania poistného. Ak platiteľ poistného nepredloží požadované doklady, je príslušná zdravotná poisťovňa povinná bez zbytočného odkladu písomne informovať úrad.

Príslušná zdravotná poisťovňa je oprávnená pri výkone kontrolnej činnosti vyčísliť zamestnávateľovi, samostatne zárobkovo činnej osobe a platiteľovi poistného podľa § 11 ods. 2 preddavok na poistné a poistné, ak ich nevykázali vôbec alebo v nesprávnej výške.

Ak zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 nepredloží príslušnej zdravotnej poisťovni podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže príslušná zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné z priemernej mesačnej mzdy.

Platiteľ dividend je povinný písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a preddavky na poistné do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy. Ak platiteľ dividend vypláca dividendy najmenej trom osobám, je povinný výkaz podľa predchádzajúcej vety zaslať len elektronicky.

Podrobnosti o vykazovaní preddavkov na poistné ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Formu, vzory a štruktúru listinných výkazov preddavkov na poistné a výkazov platiteľa dividend a dátové rozhranie výkazov preddavkov na poistné a výkazov platiteľa dividend v elektronickej podobe zverejňuje ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle. Ministerstvo zdravotníctva každú zmenu v údajoch podľa predchádzajúcej vety vopred prerokuje so zástupcami zdravotných poisťovní a úradu; zmeny nemôžu nadobudnúť účinnosť skôr ako dva mesiace od takého prerokovania alebo skôr, ak sa na tom zúčastnené strany na prerokovaní dohodnú.

Právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods. 8, § 18 a § 19 ods. 15) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť (§ 9 ods. 7) sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.

Právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

Právo na vrátenie preplatku sa premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného. Ak sa u platiteľa poistného ročné zúčtovanie podľa § 19 ods. 1 nevykonáva, jeho právo na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu v kalendárnom roku sa premlčí do piatich rokov odo dňa, keď bola taká platba poistného pripísaná na účet zdravotnej poisťovne.

V prípade nesplnenia povinností podľa § 6 alebo oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania na úrade sa nepremlčuje.

Poistenec má právo

Poistenec je povinný

Ustanovením odseku 2 písm. h) nie je dotknuté právo poistenca podľa osobitného predpisu.^53ad)

Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní

Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) a d) a odseku 17 sa nevzťahujú na zamestnanca, za ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ podľa § 24.

Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r), a to do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Vznik týchto skutočností preukazuje poistenec čestným vyhlásením.

Poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

Skutočnosti podľa odsekov 1 a 3 je povinný oznámiť za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho zákonný zástupca a za maloletého poistenca jeho zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy,¹⁰) ak ďalej nie je ustanovené inak.

Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu (§ 6 ods. 5) a počas trvania zamestnania zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. 2) do ôsmich dní odo dňa každej zmeny príslušnej zdravotnej poisťovne; ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi. Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi aj údaje podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) a údaje, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného podľa § 12, do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov. Zamestnanec, ktorý má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov na poistné podľa § 16 ods. 18, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi do ôsmich dní odo dňa vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a zmenu tejto skutočnosti do ôsmich dní odo dňa jej zmeny. Vzor písomného oznámenia zamestnanca zverejňuje ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle.

Úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho (§ 5 ods. 1) je povinný oznámiť úradu¹³) príslušný úrad poverený vedením matriky do desiatich dní od vykonania zápisu do knihy úmrtí. Úrad je povinný úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho oznámiť zdravotným poisťovniam do piatich dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel.

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, do ôsmich dní odo dňa zmeny.

Zdravotná poisťovňa je povinná oznámiť

Samostatne zárobkovo činná osoba podáva oznámenie podľa odseku 1 písm. a) a oznámenie zmeny svojho názvu (obchodného mena) podľa odseku 8 na jednotnom kontaktnom mieste,^13aa) ak je to v súvislosti s oznamovaním zmien podľa osobitného zákona^53a) a ak oznámenie vykoná v lehote podľa odseku 1. Oznámenie zmeny platiteľa poistného na samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 1 písm. b) splní poistenec na jednotnom kontaktnom mieste pri získavaní oprávnenia na podnikanie.

Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti podľa odseku 1 písm. e) od doručenia potvrdenia o tejto skutočnosti takto:

Poistenec je povinný preukázať príslušnej zdravotnej poisťovni obdobie poistenia v cudzine najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka potvrdením o zdravotnom poistení v cudzine.

Poistenec, ktorý ani na výzvu zdravotnej poisťovne nesplní oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, sa na účely tohto zákona považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. Výzva zdravotnej poisťovne musí byť písomná a musí obsahovať poučenie o následkoch nesplnenia oznamovacej povinnosti v lehote podľa prvej vety. O skutočnosti, že poistenec sa považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, zdravotná poisťovňa poistenca písomne upovedomí. Na doručovanie výzvy a písomného upovedomenia sa vzťahuje § 17b. V písomnom upovedomení zdravotná poisťovňa oznámi poistencovi aj výšku pohľadávky, ktorá v súvislosti s týmto postupom zdravotnej poisťovni vznikla. Pri vyčíslení pohľadávky postupuje zdravotná poisťovňa v súlade s § 20 ods. 4 a 5.

V prípade, že si poistenec dodatočne po zaslaní písomného upovedomenia podľa odseku 13 splní oznamovaciu povinnosť, zodpovedá za škodu, ktorá zdravotnej poisťovni vznikla. Škodou podľa prvej vety sa rozumejú náklady zdravotnej poisťovne súvisiace s uplatnením takto vzniknutej pohľadávky na úrade alebo s vydaním výkazu nedoplatkov, ako aj náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky.

Poistenec, ktorý má príjem z dividend vyplatených právnickou osobou, ktorá vypláca dividendy a nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie ročného zúčtovania poistného, výšku dividend vyplatených v predchádzajúcom kalendárnom roku najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, na tlačive ustanovenom podľa § 19 ods. 23.

Poistenec, ktorý má príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta podľa osobitného predpisu²¹) a ktorému vznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie, je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie ročného zúčtovania poistného, výšku takýchto príjmov uvedených v daňovom priznaní najneskôr do konca mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, na tlačive ustanovenom podľa § 19 ods. 23.

Poistenec, ktorý zmenil zdravotnú poisťovňu, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni platiteľa poistného najneskôr do 8. januára kalendárneho roka, ak jej platiteľa poistného neoznámil v čase podania prihlášky alebo ak po podaní prihlášky u neho došlo k zmene platiteľa poistného, ktorého uviedol na prihláške.

Príslušný úrad poverený vedením matriky je povinný oznámiť narodenie fyzickej osoby úradu¹³) na účely zistenia príslušnej zdravotnej poisťovne dieťaťa (§ 6 ods. 7 a 8) do ôsmeho dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vykonaný zápis do knihy narodení, v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalý pobyt dieťaťa a meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalý pobyt matky. Úrad je povinný oznámiť narodenie fyzickej osoby na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia príslušnej zdravotnej poisťovni dieťaťa (§ 6 ods. 7 a 8) do piatich dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, v rozsahu údajov podľa prvej vety.

Poistenec a platiteľ poistného si môžu oznamovaciu povinnosť splniť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a to aj prostredníctvom elektronickej podateľne, ak ju má zdravotná poisťovňa zriadenú. Na plnenie oznamovacej povinnosti v elektronickej podobe sa nevyžaduje zaručený elektronický podpis.^53baa)

Zdravotná poisťovňa je povinná