245/2008 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.2028
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 245/2008 Z. z. |
| Názov: | Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 22.05.2008 |
| Dátum vyhlásenia: | 02.07.2008 |
| Dátum účinnosti od: | 01.09.2028 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 305/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o škole v prírode |
| 306/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o materskej škole |
| 307/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním |
| 314/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o stredných školách a o zozname študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania |
| 318/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách |
| 319/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka |
| 320/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o základnej škole |
| 321/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o jazykovej škole |
| 322/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o špeciálnych školách |
| 323/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o špeciálnych výchovných zariadeniach |
| 324/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o základnej umeleckej škole |
| 325/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie |
| 649/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia |
| 231/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách |
| 236/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o školskom internáte |
| 269/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka |
| 282/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o stredných školách |
| 306/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe |
| 308/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole |
| 330/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o zariadení školského stravovania |
| 364/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú kritériá zdravotnej spôsobilosti pre uchádzačov o zdravotnícke študijné odbory |
| 405/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky č. 269/2009 Z. z. |
| 518/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách |
| 208/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení neskorších predpisov |
| 209/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách |
| 224/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole |
| 245/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole |
| 268/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách |
| 452/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia |
| 113/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení vyhlášky č. 268/2011 Z. z. |
| 451/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 157/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení vyhlášky č. 209/2011 Z. z. |
| 156/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 282/2009 Z. z. o stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 65/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o stredných školách |
| 113/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 203/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení vyhlášky č. 224/2011 Z. z. |
| 204/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 305/2008 Z. z. o škole v prírode |
| 232/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách |
| 129/2017 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 17. mája 2017 č. 52/2017, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 13. októbra 2008 č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách |
| 186/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 232/2016 Z. z. |
| 218/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o učebniciach, učebných textoch a pracovných zošitoch |
| 142/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení neskorších predpisov |
| 241/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 65/2015 Z. z. o stredných školách |
| 242/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov |
| 436/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 305/2008 Z. z. o škole v prírode v znení vyhlášky č. 204/2015 Z. z. |
| 437/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov |
| 438/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky č. 308/2009 Z. z. |
| 525/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole v znení vyhlášky č. 245/2011 Z. z. |
| 527/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o edukačných publikáciách |
| 541/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o materskej škole |
| 542/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 323/2008 Z. z. o špeciálnych výchovných zariadeniach |
| 21/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii |
| 22/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach |
| 23/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov |
| 24/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o zariadeniach poradenstva a prevencie |
| 68/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 21/2022 Z. z. o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii |
| 163/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách v znení vyhlášky č. 518/2010 Z. z. |
| 206/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania |
| 223/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o základnej škole |
| 224/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o strednej škole |
| 338/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov |
| 339/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii |
| 340/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním |
| 341/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 541/2021 Z. z. o materskej škole |
| 342/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 24/2022 Z. z. o zariadeniach poradenstva a prevencie |
| 344/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 223/2022 Z. z. o základnej škole |
| 72/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách v znení neskorších predpisov |
| 221/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 224/2022 Z. z. o strednej škole |
| 389/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní |
| 56/2025 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách v znení neskorších predpisov |
| 122/2025 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 223/2022 Z. z. o základnej škole v znení vyhlášky č. 344/2023 Z. z. |
| 372/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch |
| 278/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu |
| 596/2003 Z. z. | Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 597/2003 Z. z. | Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení |
| 462/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 37/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. |
| 184/2009 Z. z. | Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 37/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 390/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 324/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 125/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 464/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 307/2014 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 377/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 61/2015 Z. z. | Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 188/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 216/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 56/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 151/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 178/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 182/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 62/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 209/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 210/2018 Z. z. | Zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 365/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 375/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 209/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 381/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 56/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 93/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 426/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 127/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 271/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 273/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 415/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 2/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 92/2022 Z. z. | Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine |
| 176/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 351/2022 Z. z. | Zákon o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 394/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 181/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 182/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 263/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 276/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 506/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
| 120/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 144/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 290/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 292/2024 Z. z. | Zákon o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 176/2025 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 323/2025 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 124/1967 Zb. | Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež |
| 99/1978 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami |
| 119/1980 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach |
| 29/1984 Zb. | Zákon o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) |
| 143/1984 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o základnej škole |
| 86/1986 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o združení rodičov a priateľov školy |
| 65/1988 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou prípravou |
| 477/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o základných umeleckých školách |
| 536/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl |
| 80/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o stredných školách |
| 212/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o špeciálnych školách |
| 261/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou organizáciou alebo ich právnym nástupcom |
| 262/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach pre ich zriaďovanie |
| 358/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike |
| 245/1993 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o financovaní a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, |
| 279/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach |
| 196/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o domovoch mládeže |
| 280/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o súkromných školách |
| 282/1994 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o používaní učebníc a učebných textov |
| 291/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o centrách voľného času |
| 295/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o škole v prírode |
| 351/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských strediskách záujmovej činnosti |
| 352/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských výpočtových strediskách |
| 353/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o predškolských zariadeniach |
| 28/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských kluboch detí |
| 85/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky o školských hospodárstvach |
| 139/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o Štátnom stenografickom ústave |
| 167/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o strediskách služieb škole |
| 14/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam, obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam |
| 43/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach |
| 44/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach |
| 145/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o prijímaní na štúdium na stredných školách |
| 279/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o strediskách odbornej praxe |
| 145/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o stredných školách požiarnej ochrany |
| 311/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl |
| 510/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách |
| 376/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach |
| 361/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách a na základných umeleckých školách |
| 366/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania |
| 388/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z. z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z. z. |
| 305/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o škole v prírode |
| 319/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka |
| 649/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia |
245
ZÁKON
z 22. mája 2008
o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje
a)
princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania
v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie,
ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej
starostlivosti,
b)
dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,
c)
vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej
úrovni,
d)
sústavu škôl a školských zariadení,
e)
práva a povinnosti škôl a školských zariadení,
f)
práva a povinnosti detí a žiakov,
g)
práva a povinnosti rodičov, inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené
do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia
súdu, poručníka alebo opatrovníka (ďalej len „zákonný zástupca“), alebo práva a povinnosti
zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie,
neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia
slobody (ďalej len „zástupca zariadenia“).
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej
škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi,
alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v
škole,
b)
školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý
dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho
programu základnej školy,
c)
žiakom fyzická osoba vo veku najviac 26 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom
procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole; žiakom je aj fyzická
osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v nadväzujúcej
forme odborného vzdelávania a prípravy,
d)
uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v
školskom zariadení podľa tohto zákona,
e)
absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,
f)
výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom
rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,
g)
vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho
pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi
a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,
h)
výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a
realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám
telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,
i)
špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach
poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní
(ďalej len „podporné opatrenie“) dieťaťu alebo žiakovi podľa písmen j) až p) a dieťaťu
alebo žiakovi, ktorého zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, správanie,
kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú
poskytnutie podporného opatrenia,
j)
dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa
so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo
zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami
alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou
správania,
k)
dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím v súlade
s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,1) dieťa alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím,
telesným postihnutím, intelektuálnym postihnutím, narušenou komunikačnou schopnosťou,
autizmom alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, viacnásobným postihnutím
alebo s kombináciou postihnutí bez možnosti určenia prevažujúceho postihnutia, ktoré
mu môže brániť vzdelávať sa rovnako ako sa vzdelávajú deti a žiaci bez zdravotného
postihnutia,
l)
dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným
dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo žiak vzdelávajúci
sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,
m)
dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo žiak
s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,
n)
dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak
s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka
uvedeného v písmene m),
o)
dieťaťom zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodňujúceho
prostredia dieťa alebo žiak,
1.
ktorý spĺňa najmenej jednu podmienku podľa § 145ca ods. 2,
2.
ktorému zariadenie poradenstva a prevencie na základe diagnostického vyšetrenia potvrdilo
skutočnosť podľa § 145ca ods. 1 písm. b), alebo
3.
ktorý je členom domácnosti, v ktorej žije dieťa podľa prvého bodu a je splnená podmienka
podľa § 145ca ods. 2 písm. a), b) alebo písm. c),
p)
dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má nadpriemerné
schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach
dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výsledky alebo mimoriadne výkony a prostredníctvom
výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja,
q)
poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,
r)
kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú
orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov
v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení
sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre
jeho ďalšie vzdelávanie,
s)
vzdelávacou oblasťou okruh, prostredníctvom ktorého sa vymedzujú základné rámce obsahu
vzdelávania,
t)
vyučovacím predmetom obsahovo ucelená jednotka vzdelávacej oblasti,
u)
odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania
v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi
cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností
a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa
odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory
a študijné odbory,
v)
stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá
úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu ako predpoklad pokračovania
v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,
w)
x)
informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa uvedie, že táto
osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu; informovaný súhlas možno vyjadriť
v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom alebo v elektronickej podobe s využitím
prostriedku elektronickej identifikácie,2aa) ktorý zodpovedá úrovni zabezpečenia „nízka“ podľa osobitného predpisu,2ab)
y)
katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti
a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku,
z)
profilovým predmetom vyučovací predmet, ktorého obsah vzdelávania najviac zodpovedá
cieľovým požiadavkám absolventa; profilový predmet pre študijný odbor alebo pre učebný
odbor určuje príslušný štátny vzdelávací program alebo príslušný školský vzdelávací
program,
aa)
medzinárodným programom zahraničný výchovno-vzdelávací program, v ktorom sa získava
stupeň vzdelania; doklad o dosiahnutom vzdelaní na príslušnom stupni vzdelania sa
uznáva na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike a medzinárodný program
sa uskutočňuje po písomnom súhlase Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“),
ab)
národnostným školstvom školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, triedy s
vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny,
triedy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny a národnostné školské zariadenia;
výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve sa zameriava aj na zachovanie a
rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,
ac)
školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny škola, v ktorej sa celý výchovno-vzdelávací
proces okrem vyučovania slovenského jazyka a cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku
národnostnej menšiny; ak ide o školu s bilingválnym vzdelávaním, v jazyku národnostnej
menšiny a v cudzom jazyku,
ad)
triedou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny trieda, v ktorej sa celý výchovno-vzdelávací
proces okrem vyučovania slovenského jazyka a cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku
národnostnej menšiny; ak ide o školu s bilingválnym vzdelávaním, v jazyku národnostnej
menšiny a v cudzom jazyku,
ae)
školou s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny škola, v ktorej výchovno-vzdelávací
proces prebieha v štátnom jazyku a vyučuje sa aj jazyk národnostnej menšiny; v týchto
školách sa okrem jazyka a literatúry národnostnej menšiny môžu v jazyku národnostnej
menšiny vyučovať aj niektoré ďalšie predmety zohľadňujúce osobitosti výchovy a vzdelávania
detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,
af)
triedou s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny trieda základnej školy alebo strednej
školy, v ktorej výchovno-vzdelávací proces prebieha v štátnom jazyku a vyučuje sa
aj jazyk národnostnej menšiny; v týchto triedach sa okrem jazyka a literatúry národnostnej
menšiny môžu v jazyku národnostnej menšiny vyučovať aj niektoré ďalšie predmety zohľadňujúce
osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov patriacich k národnostným menšinám,
ag)
národnostným školským zariadením školské zariadenie, v ktorom sa výchovno-vzdelávací
proces a odborné činnosti uskutočňujú v jazyku národnostnej menšiny,
ah)
účastníkom výchovy a vzdelávania fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje
na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, škole pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo v základnej umeleckej škole,
ai)
inkluzívnym vzdelávaním spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov
alebo účastníkov výchovy a vzdelávania, uskutočňovaná na základe rovnosti príležitostí,
poskytovania podpory každému s ohľadom na ich výchovno-vzdelávacie potreby, rešpektovania
individuálnych osobitostí a podporujúca ich aktívne zapojenie do výchovno-vzdelávacích
činností školy alebo školského zariadenia a do spoločnosti,
aj)
segregáciou vo výchove a vzdelávaní konanie alebo opomenutie konania, ktoré je v
rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu2a) a v dôsledku ktorého dochádza alebo by mohlo dôjsť k priestorovému, organizačnému
alebo sociálnemu vylúčeniu skupiny detí a žiakov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania
alebo k ich oddelenému vzdelávaniu okrem vzdelávania poskytovaného v súlade s medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná2b) pri uplatňovaní práv národnostných menšín na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej
národnostnej menšiny a pri vytváraní podmienok na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením
alebo nadaním a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním so zohľadnením
ich vôle a záujmov a vôle a záujmov ich zákonných zástupcov, ak je účasť na takom
vzdelávaní voliteľná a zodpovedá úprave podmienok výchovy a vzdelávania podľa tohto
zákona, osobitne pre výchovu a vzdelávanie na rovnakom stupni vzdelania,
ak)
dodržiavaním zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní prijímanie a uskutočňovanie
opatrení na jej predchádzanie a jej elimináciu,
al)
obvyklým pobytom miesto, kde sa trvale zdržiava dieťa, žiak alebo poslucháč, ktorý
nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo ktorého miestom trvalého pobytu
je iba obec pobytu,
am)
žiakom v riziku predčasného ukončenia školskej dochádzky žiak, u ktorého existuje
riziko, že vzdelávanie ukončí pred dosiahnutím najmenej stredného odborného vzdelania.
§ 3
Princípy výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch
a)
bezplatnosti vzdelania v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy
v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna škola“) pre deti, pre
ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,
b)
bezplatnosti vzdelania v základnej škole a strednej škole, ktoré sú štátnymi školami,
c)
rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích
potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,
d)
inkluzívneho vzdelávania,
e)
zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,
f)
rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,
g)
celoživotného vzdelávania,
h)
výchovného poradenstva podľa § 130,
i)
slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov
v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,
j)
zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti
vedy, výskumu a vývoja,
k)
prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti,
rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami
a náboženskej tolerancie,
l)
kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej
sústavy,
m)
integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho
priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,
n)
posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých
vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na
veku primeraný rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie,
na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,
o)
vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,
p)
q)
rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,
r)
rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom
uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevná škola“) a v školách
zriadených inou právnickou osobou (ďalej len „súkromná škola“),
s)
zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní,
t)
politickej, náboženskej a ideologickej neutrality; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 15,
u)
uznávania osobitného postavenia cirkevných škôl a súkromných škôl a ich úlohy pri
poskytovaní výchovy a vzdelávania,
v)
ochrany fyzického zdravia a duševného zdravia,
w)
zabezpečenia bezpečného, zodpovedného a etického využívania digitálnych technológií
a nástrojov umelej inteligencie vo výchove a vzdelávaní.
§ 4
Ciele výchovy a vzdelávania
Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi
a)
získať vzdelanie podľa tohto zákona,
b)
získať komunikačné kompetencie v štátnom jazyku, cudzom jazyku a v národnostnom školstve
aj v jazyku národnostnej menšiny,
c)
rozvíjať digitálne kompetencie vrátane schopnosti bezpečne, kriticky a tvorivo využívať
digitálne technológie a nástroje umelej inteligencie, porozumieť ich princípom, možnostiam
a obmedzeniam, hodnotiť ich vplyv na jednotlivca a spoločnosť, pracovať s médiami
vrátane sociálnych sietí, kriticky myslieť a odolávať nepravdivým, zavádzajúcim a
manipulatívnym obsahom vrátane syntetického obsahu vytvoreného umelou inteligenciou,
d)
získať kompetencie najmä v oblasti prírodných vied, humanitných vied, technických
vied, matematickej gramotnosti, finančnej gramotnosti, čitateľskej gramotnosti, pohybu
a zdravia, kompetencie k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie, umelecké kompetencie,
občianske kompetencie a podnikateľské schopnosti,
e)
ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať; v národnostnom
školstve popri štátnom jazyku a jazyku národnostnej menšiny ovládať anglický jazyk
a vedieť ho používať,
f)
naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a
vedieť ich riešiť,
g)
rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne
poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim
vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
h)
posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám
štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej
kultúre,
i)
získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným
v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská
republika viazaná, ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu
vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti,
j)
pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti,
rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami
a náboženskej tolerancie,
k)
naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať
v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
l)
naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie
vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
m)
získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie,
n)
rozvíjať emočnú gramotnosť a emočnú odolnosť.
DRUHÁ ČASŤ
VÝCHOVA A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
Výchovno-vzdelávacie programy
§ 5
(1)
Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích
programov.
(2)
Výchovno-vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú
a)
výchovno-vzdelávacie programy pre školy (ďalej len „vzdelávací program“),
b)
výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len „výchovný program“).
(3)
(4)
Vzdelávací program je
a)
štátny vzdelávací program,
b)
školský vzdelávací program,
c)
individuálny vzdelávací program.
(5)
(6)
Výchovný program je
a)
štátny výchovný program,
b)
výchovný program školského zariadenia.
§ 6
Štátne vzdelávacie programy
(1)
Štátne vzdelávacie programy vymedzujú najmä ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy
pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie
štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie.
Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(2)
Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva ministerstvo
školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre
trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného predpisu;5a) pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania6) vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo zdravotníctva“). Ak je príslušná inštitúcia koordinácie odborného vzdelávania
a prípravy pre trh práce nečinná, štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie
a prípravu vydá ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva bez dohody.
(3)
Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných ústredných
orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach všeobecne
vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.
(4)
Štátny vzdelávací program obsahuje
a)
názov vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje aj odbor vzdelávania; v stredných odborných
školách aj skupinu odborov vzdelávania,
b)
konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,
c)
stupne vzdelania, ktoré sa dosiahnu absolvovaním vzdelávacieho programu a príslušnú
úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca, alebo ak
ide o jazykovú školu, úroveň jazykového vzdelania podľa Spoločného európskeho referenčného
rámca pre jazyky (ďalej len „referenčný rámec“),
d)
profil absolventa, ak ide o stredné školy,
e)
charakteristiku odboru vzdelávania a jeho dĺžku, ak ide o základnú školu, aj dĺžku
trvania prvého stupňa a druhého stupňa, ak ide o jazykové školy, len dĺžku vzdelávania,
f)
formu výchovy a vzdelávania,
g)
formy praktického vyučovania v stredných školách,
h)
vzdelávacie oblasti, ak ide o materské školy, základné školy alebo o stredné školy,
i)
vzdelávacie štandardy,
j)
rámcové učebné plány okrem materských škôl,
k)
vyučovací jazyk podľa § 12, ak nejde o jazykové školy,
l)
osobitosti výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho
vzdelávania,
m)
osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov,
n)
osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov v národnostnom školstve,
o)
osobitosti výchovy a vzdelávania detí do troch rokov veku, ak ide o materské školy,
p)
hodnotenie žiakov základných škôl a stredných škôl, alebo ak ide o jazykovú školu,
skúšobný poriadok; ak ide o základnú školu, vrátane vymedzenia minimálneho učebného
výstupu, ktorý umožňuje získať príslušný stupeň vzdelania.
(5)
Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre odbory vzdelávania v stredných školách
obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému
odboru alebo k príslušnému učebnému odboru.
(6)
Pre príslušný stupeň vzdelania alebo pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací
program záväzný pre
a)
vypracovanie školského vzdelávacieho programu,
b)
tvorbu a posudzovanie edukačných publikácií a
c)
hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.
(7)
Štátne vzdelávacie programy pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa
vydávajú aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
§ 7
Školský vzdelávací program
(1)
Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje
výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.
(2)
Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade
školy a v rade školy.
(3)
Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy
a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Ak sa výchova a vzdelávanie
v škole uskutočňuje na základe medzinárodnej dohody, školský vzdelávací program musí
byť vypracovaný aj v súlade s medzinárodnou dohodou. Ak škola poskytuje vzdelanie
viacerých stupňov podľa § 16 a 17, môže vypracovať pre všetky stupne vzdelania jeden súhrnný školský vzdelávací program,
ktorý je v súlade so štátnymi vzdelávacími programami pre príslušné stupne vzdelania
a príslušné odbory vzdelávania. Ak je súčasťou školy školské výchovno-vzdelávacie
zariadenie podľa § 113 písm. a) alebo písm. c), výchovný program tohto školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia môže byť súčasťou
školského vzdelávacieho programu školy.
(4)
Školský vzdelávací program obsahuje
a)
názov vzdelávacieho programu,
b)
vymedzenie poslania školy a cieľov výchovy a vzdelávania; v stredných školách aj
profil absolventa,
c)
stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu
a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca,
alebo ak ide o jazykové školy, úroveň jazykového vzdelania podľa referenčného rámca,
d)
dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
e)
učebný plán okrem materských škôl,
f)
učebné osnovy,
g)
vyučovací jazyk podľa § 12, ak nejde o jazykové školy,
h)
hodnotenie žiakov alebo poslucháčov; ak ide o jazykové školy, aj organizáciu jazykových
skúšok,
i)
systém podpory detí alebo žiakov v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania,
j)
stratégiu digitálnej transformácie vzdelávania.
(5)
Ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky na základe
vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie prostredníctvom
a)
individuálneho vzdelávacieho programu,
b)
vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov so zdravotným
znevýhodnením,
c)
vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie alebo
d)
poskytovaných podporných opatrení.
(6)
Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje
po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy
a vzdelávania podľa tohto zákona.
(7)
Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a
princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská
inšpekcia.
(8)
Súlad medzinárodného programu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania kontroluje
Štátna školská inšpekcia.
(9)
Školský vzdelávací program zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste,
na webovom sídle školy a na webovom sídle určenom ministerstvom školstva do 60 dní
od jeho schválenia; učebné osnovy odborných vyučovacích predmetov vyučovaných v strednej
škole, ktorá nie je oprávnená používať označenie centrum excelentnosti odborného vzdelávania
a prípravy, sa zverejňujú, len ak so zverejnením súhlasí riaditeľ školy.
(10)
Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je schváleným výsledkom
experimentálneho overovania.
(11)
Škola môže poskytovať výchovu a vzdelávanie, ktoré je nad rámec školského vzdelávacieho
programu alebo inovácií zapísaných podľa § 14a,
a)
na základe súhlasu rady školy a súhlasu pedagogickej rady školy, ak škola obsah takej
výchovy a vzdelávania oznámi najneskôr tri vyučovacie dni pred jej uskutočnením zákonnému
zástupcovi a zákonný zástupca písomne nevyjadrí nesúhlas s účasťou dieťaťa, alebo
b)
ak škola obsah takej výchovy a vzdelávania oznámi najneskôr tri vyučovacie dni pred
jej uskutočnením zákonnému zástupcovi a zákonný zástupca písomne vyjadrí súhlas s
účasťou dieťaťa alebo žiaka na výchove a vzdelávaní.
(12)
Oznámenie podľa odseku 11 obsahuje
a)
meno a priezvisko osoby, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie, ak nejde o pedagogického
zamestnanca alebo odborného zamestnanca príslušnej školy,
b)
názov právnickej osoby, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie, ak ho neposkytuje
škola,
c)
dátum a rozsah uskutočnenia výchovy a vzdelávania,
d)
základnú charakteristiku témy výchovy a vzdelávania a
e)
poučenie, že dieťa alebo žiak sa nebude môcť zúčastniť výchovy a vzdelávania, ak
nie sú splnené podmienky podľa odseku 11.
(13)
Pre žiaka, ktorý sa výchovy a vzdelávania nezúčastní z dôvodu, že neboli splnené
podmienky podľa odseku 11, riaditeľ školy zabezpečí náhradné školské vyučovanie.
(14)
Odseky 11 až 13 sa nevzťahujú na preventívne činnosti, ktoré v škole vykonáva štátny
orgán.
(15)
Školský vzdelávací program školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa môže
vydať aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
§ 7a
Individuálny vzdelávací program
(1)
Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa s informovaným súhlasom zákonného
zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať
a)
dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby
sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, alebo
b)
dieťa umiestnené vo výchovnom zariadení; ak je dieťa umiestnené vo výchovnom zariadení
na základe rozhodnutia súdu, informovaný súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu
zariadenia nahrádza vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.
(2)
Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
alebo pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe vyjadrenia
zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom
školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným
zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom; ak ide o žiaka základnej
školy najmenej v piatom ročníku alebo o žiaka strednej školy, aj za účasti tohto žiaka.
(3)
Individuálny vzdelávací program obsahuje podporné opatrenie a úpravy jednotlivých
častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb
dieťaťa alebo žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia,
dochádzky do školy a spolupráce s odbornými zamestnancami.
§ 8
Výchovný program
(1)
Štátny výchovný program vymedzuje odporúčaný obsah výchovy a vzdelávania v školských
zariadeniach. Štátny výchovný program vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(2)
Výchovný program školského zariadenia je základným dokumentom školského zariadenia,
podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školskom zariadení.
(3)
Výchovný program školského zariadenia vydáva riaditeľ školy alebo riaditeľ školského
zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského
zariadenia a po vyjadrení rady školy alebo rady školského zariadenia.
(4)
Výchovný program školského zariadenia musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a
cieľmi výchovy a vzdelávania.
(5)
Štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia obsahuje
a)
názov výchovného programu,
b)
vymedzenie cieľov a poslania výchovy,
c)
formy výchovy a vzdelávania,
d)
tematické oblasti výchovy,
e)
výchovný jazyk.
(6)
Súlad výchovného programu školského zariadenia s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania
ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(7)
Výchovný program školského zariadenia vydáva a zverejňuje riaditeľ školského zariadenia
na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia.
(8)
Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program školského zariadenia vypracúva,
vydáva a zverejňuje riaditeľ školy.
(9)
Štátny výchovný program pre národnostné školské zariadenia sa vydáva aj v jazyku
príslušnej národnostnej menšiny.
§ 9
Rámcové učebné plány, vzdelávacie štandardy, učebné plány a učebné osnovy
(1)
Rámcové učebné plány obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích
predmetov, ak sa vzdelávacia oblasť v štátnom vzdelávacom programe člení na vyučovacie
predmety. Rámcové učebné plány vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávaciu
oblasť alebo pre vyučovací predmet, rozsah najvyššieho týždenného počtu vyučovacích
hodín v príslušnom ročníku štátneho vzdelávacieho programu a počet vyučovacích hodín,
ktoré môže škola použiť na svoje zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho
programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných
školských vzdelávacích programov.
(2)
Rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu sa môžu
členiť na vzdelávacie cykly alebo na vzdelávacie moduly; vzdelávacím modulom je samostatná,
časovo a obsahovo ucelená časť vzdelávacieho programu, ktorá určuje súbor vedomostí,
zručností a kompetencií nevyhnutných na výkon povolania, skupiny povolaní alebo odborných
činností.
(3)
Rámcové učebné plány pre
a)
základné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávacie oblasti
oddelene pre každý stupeň základného vzdelania alebo pre každý vzdelávací cyklus v
základnej škole,
b)
stredné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích
hodín pre vzdelávacie oblasti pre celý stupeň vzdelania.
(4)
Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností
a schopností potrebných na získanie stupňa vzdelania alebo na pokračovanie vo vzdelávaní.
(5)
Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia
sa na
a)
výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania a určujú
úroveň spôsobilostí, ktoré má dieťa alebo žiak nadobudnúť,
b)
obsahové štandardy, ktoré sú spracované podľa tematických celkov a určujú okruhy
činností, témy a pojmy, ktoré tvoria obsah vzdelávacej oblasti alebo vyučovacieho
predmetu.
(6)
Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové
učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých vzdelávacích oblastí
alebo vyučovacích predmetov ročníkov s určením celkového týždenného počtu vyučovacích
hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho programu.
(7)
Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy obsahujú
rozpracovanie konkrétnych cieľov výchovy a vzdelávania a vzdelávacích štandardov do
ročníkov podľa učebného plánu školského vzdelávacieho programu.
(8)
Učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích
oblastí. Ministerstvo školstva poskytuje pri tvorbe školských vzdelávacích programov
metodickú podporu pre základné školy a zverejňuje na svojom webovom sídle učebné osnovy
pre základné školy rozdelené pre jednotlivé ročníky v príslušných vzdelávacích cykloch,
ktoré môže základná škola využiť pri vypracúvaní školského vzdelávacieho programu.
§ 11
Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia
(1)
Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými
sa riadi výchovno-vzdelávací proces, a podľa ktorých škola alebo školské zariadenie
vydáva verejné listiny a rozhodnutia.
(2)
Pedagogická dokumentácia sa v školách a školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku.9) V školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v triedach s vyučovacím jazykom
národnostnej menšiny sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom
jazyku a jazyku príslušnej národnostnej menšiny. V školách a školských zariadeniach
s medzinárodným programom sa pedagogická dokumentácia vedie v štátnom jazyku a jazyku,
v ktorom sa uskutočňuje medzinárodný program.
(3)
Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými
sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.
(4)
Podrobnosti o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii a rozsah pedagogickej
dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie dvojjazyčne, ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(5)
Pedagogická dokumentácia sa vedie na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom
školstva pre jednotlivé druhy a typy škôl a školských zariadení. Vzory formulárov
sa zverejňujú na webovom sídle určenom ministerstvom školstva.
(6)
Školy alebo školské zariadenia získavajú a spracúvajú na účely výchovy a vzdelávania
a aktivít v čase mimo vyučovania osobné údaje 11)
a)
o uchádzačoch, deťoch, žiakoch, poslucháčoch a účastníkoch výchovy a vzdelávania
v rozsahu
1.
meno, priezvisko a rodné priezvisko,
2.
dátum a miesto narodenia,
3.
adresa pobytu a adresa miesta, z ktorého dochádza do školy,
4.
rodné číslo,
5.
pohlavie,
6.
štátna príslušnosť,
7.
národnosť,
8.
materinský jazyk,
9.
fyzické zdravie a duševné zdravie,
10.
mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej
diagnostiky,
11.
rozhodnutia týkajúce sa výchovy a starostlivosti,
12.
výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
13.
výsledky zo súťaží a olympiád,
14.
podobizne a obrazové snímky,
b)
o zákonných zástupcoch uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča v rozsahu podľa
§ 157 ods. 3 písm. c) prvého bodu, ak ide o zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka, aj v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. c) druhého bodu.
§ 12
Výchovno-vzdelávací jazyk
(1)
Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.
(2)
Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny
jazyk,9) ak tento zákon neustanovuje inak. Vyučovacím jazykom v škole s medzinárodným programom
alebo výchovným jazykom v školskom zariadení s medzinárodným programom je štátny jazyk
a na základe súhlasu ministerstva školstva aj iný jazyk.
(3)
Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám sa zabezpečuje okrem práva
na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej
národnostnej menšiny za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania
v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny
jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania
potrebného na jeho osvojenie alebo vyučovací predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra,
ktorý sa vyučuje metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzí jazyk.
(4)
Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie primárne
v slovenskom posunkovom jazyku.14)
(5)
Pre deti a žiakov patriacich k národnostným menšinám sa v národnostnom školstve zaručuje
výchova a vzdelávanie podľa odseku 3.
(6)
Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať ako bilingválne vzdelávanie v štátnom
jazyku a súčasne v cudzom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny a súčasne v cudzom
jazyku. Bilingválne vzdelávanie sa uskutočňuje v
a)
bilingválnom programe podľa medzinárodnej dohody uzavretej medzi Slovenskou republikou
a iným štátom alebo
b)
študijnom odbore bez medzinárodnej dohody s iným štátom, ak škola zabezpečuje výchovu
a vzdelávanie v cudzom jazyku najmenej v jednej tretine vyučovacích predmetov teoretického
vyučovania, alebo ak ide o gymnázium, najmenej v jednej tretine vyučovacích predmetov.
(7)
Cudzím jazykom na účely odseku 6 nie je štátny jazyk a jazyk národnostnej menšiny.
(8)
V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním podľa odseku 6 je súčasťou
vzdelávania povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra alebo slovenský
jazyk a slovenská literatúra vyučovaný podľa príslušného štátneho vzdelávacieho programu.
(9)
Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa
skúška a monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania vykonáva, ak tento
zákon neustanovuje inak.
§ 13
Edukačné publikácie
(1)
Edukačnou publikáciou je učebnica, učebný text, pracovný zošit a digitálny vzdelávací
obsah.
(2)
Na vzdelávanie v školách sa používajú edukačné publikácie schválené ministerstvom
školstva. Edukačné publikácie, ktoré nie sú schválené ministerstvom školstva, možno
používať, ak sú v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a nie sú v rozpore
so školským vzdelávacím programom; ich používanie povoľuje riaditeľ na základe predchádzajúceho
súhlasu pedagogickej rady. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova
možno používať edukačné publikácie schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou
spoločnosťou. Ak je edukačná publikácia vydaná v elektronickej podobe, na vzdelávanie
v školách sa môže používať, len ak spĺňa požiadavky na prístupnosť podľa osobitného
predpisu.14aa)
(3)
V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám
na vzdelanie v ich materinskom jazyku podľa § 12 ods. 3 sa v edukačných publikáciách vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické
názvy takto
a)
geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú
dvojjazyčne, najskôr v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke
alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach
schválených v rokoch 2002 až 2006,
b)
kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,
c)
súhrnný prehľad geografických názvov sa uvedie na konci učebnice vo forme slovníka
v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.
(4)
Ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia súladu edukačnej publikácie
s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom, pri
ktorého plnení sa má edukačná publikácia používať, vydáva a odníma edukačnej publikácii
certifikát. Podmienkou vydania certifikátu edukačnej publikácie je aj elektronická
verzia edukačnej publikácie; ak ide o učebnicu pre základné školy, aj metodická príručka
na jej používanie.
(5)
Certifikát edukačnej publikácii pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania
pre školy v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva vydáva a odníma ministerstvo zdravotníctva.
Certifikát edukačnej publikácii pre odborné predmety pre školy v pôsobnosti ústredných
orgánov štátnej správy podľa § 109 vydáva a odníma príslušný ústredný orgán štátnej správy.
(6)
Súčasťou certifikátu edukačnej publikácie je aj určenie lehoty platnosti certifikátu.
(7)
Edukačné publikácie s certifikátom vrátane edukačných publikácií s certifikátom určených
pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím ministerstvo školstva bezodplatne prevedie
do správy alebo do vlastníctva podľa odseku 8 alebo poskytne finančné prostriedky
na ich zakúpenie podľa osobitného predpisu14a) školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, a materským
školám. K prevodu správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s certifikátom dochádza
dňom ich odovzdania a prevzatia. Na prevod správy alebo prevod vlastníctva edukačných
publikácií s certifikátom sa nevyžaduje súhlas podľa osobitného predpisu;14b) rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva.
(8)
Edukačné publikácie s certifikátom vrátane edukačných publikácií s certifikátom určených
pre deti so zdravotným postihnutím, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie,
a žiakov so zdravotným postihnutím ministerstvo školstva na základe objednávky školy
v závislosti od disponibilného objemu finančných prostriedkov na príslušný školský
rok bezodplatne prevedie do
a)
správy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
orgánu miestnej štátnej správy v školstve alebo
b)
vlastníctva
1.
obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, základnej
školy alebo strednej školy alebo
2.
materskej školy, základnej školy alebo strednej školy, ktoré nie sú zriadené obcou,
samosprávnym krajom alebo orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
(9)
Pri prevode správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s certifikátom pre odborné
predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania a pre odborné predmety v školách podľa
§ 109 postupuje ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa
odsekov 7 a 8.
(10)
Ministerstvo školstva vedie register edukačných publikácií s certifikátom a zverejňuje
ho na ním určenom webovom sídle. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán
štátnej správy podľa § 109 vedú register edukačných publikácií s certifikátom a zverejňujú ho na nimi určenom
webovom sídle.
(11)
Za posúdenie edukačnej publikácie na účel vydania certifikátu žiadateľ uhrádza ministerstvu
školstva poplatok, ktorého výšku určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo
školstva; ministerstvo školstva výšku poplatku aktualizuje každoročne k 1. januáru.
§ 13a
Používanie edukačných publikácií s certifikátom
(1)
Školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, poskytujú
svojim žiakom edukačné publikácie s certifikátom do bezplatného užívania. Materské
školy poskytujú deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, pracovné zošity
s certifikátom do bezplatného užívania.
(2)
Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za
edukačné publikácie s certifikátom, ktoré škola poskytla dieťaťu alebo žiakovi do
bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole ich stratu, zničenie alebo poškodenie.
(3)
Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené
edukačné publikácie s certifikátom, použije na zakúpenie edukačných publikácií s certifikátom
alebo na tlač edukačných publikácií z knižnice edukačných publikácií.
(4)
Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole edukačné publikácie s certifikátom
poskytnuté do bezplatného užívania.
(5)
Podrobnosti o postupe pri posudzovaní súladu edukačnej publikácie, náležitosti žiadosti
o vydanie certifikátu, podrobnosti o postupe pri vydávaní a odnímaní certifikátu edukačnej
publikácie, spôsobe používania edukačných publikácií s certifikátom, spôsobe a výške
náhrady za ich stratu, zničenie alebo poškodenie ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 13aa
Knižnica edukačných publikácií
(1)
Ministerstvo školstva vedie a na ním určenom webovom sídle zverejňuje knižnicu edukačných
publikácií, ktorá obsahuje elektronické verzie edukačných publikácií s certifikátom.
(2)
Nositeľ autorských práv k edukačnej publikácii s certifikátom, na ktorej vytvorenie
ministerstvo školstva poskytlo finančné prostriedky, udelí súhlas na sprístupnenie
jej elektronickej verzie v knižnici edukačných publikácií vrátane tých, ktoré sú vydané
v jazyku národnostnej menšiny.
(3)
Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 2 licenčnou zmluvou uzatvorenou
medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika
zastúpená ministerstvom školstva, ako výhradnú licenciu v územnom rozsahu obmedzenom
na územie Slovenskej republiky, počas lehoty platnosti certifikátu edukačnej publikácie.
Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických
opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu edukačnej publikácie
a)
trvalo ukladať na pamäťové médium alebo
b)
tlačiť.
(4)
Obmedzenie podľa odseku 3 písm. b) sa nevzťahuje na ministerstvo školstva a na školy.
(5)
Vlastníkom elektronickej verzie edukačnej publikácie v knižnici edukačných publikácií
je Slovenská republika, jej správcom je ministerstvo školstva. Vlastníkom tlačenej
verzie edukačnej publikácie vyhotovenej z elektronickej verzie podľa prvej vety je
škola, ktorá zabezpečila jej vyhotovenie; ak vyhotovenie tlačenej verzie zabezpečilo
ministerstvo školstva, vlastníkom tlačenej verzie je Slovenská republika, jej správcom
je ministerstvo školstva.
(6)
Na edukačné publikácie s certifikátom v knižnici edukačných publikácií sa nevzťahujú
ustanovenia § 13 ods. 7 až 9.
§ 13b
Osobitné ustanovenia k sprístupňovaniu edukačných publikácií s certifikátom v čase
mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu
(1)
Nositeľ autorských práv k edukačnej publikácii s certifikátom, na ktorú ministerstvo
školstva poskytlo finančné prostriedky na zakúpenie, udelí na čas mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu súhlas na sprístupnenie elektronickej verzie
edukačnej publikácie s certifikátom vrátane tých, ktoré sú vydané v jazyku národnostnej
menšiny, na webovom sídle určenom ministerstvom školstva, pre deti, žiakov, ich zákonných
zástupcov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
(2)
Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 1 licenčnou zmluvou uzatvorenou
medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika
zastúpená ministerstvom školstva, ako nevýhradnú bezodplatnú licenciu v územne neobmedzenom
rozsahu výlučne na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických
opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu edukačnej publikácie s certifikátom trvalo
ukladať na pamäťové médium alebo tlačiť.
§ 13c
Zabezpečenie materiálno-technického vybavenia
(1)
Ministerstvo školstva môže obstarať materiálno-technické vybavenie pre školy, v ktorých
sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.
(2)
Ministerstvo školstva bezodplatne prevedie ním obstarané materiálno-technické vybavenie
alebo jeho technické zhodnotenie do
a)
správy
1.
materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
orgánu miestnej štátnej správy v školstve,
2.
výchovného zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy
v školstve, ak ide o výchovu a vzdelávanie v triede alebo v škole pri výchovnom zariadení,
alebo
3.
zariadenia poradenstva a prevencie v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej
správy v školstve, ak ide o poskytovanie odbornej činnosti v príslušnom zariadení
poradenstva a prevencie, alebo
b)
vlastníctva
1.
obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, základnej
školy alebo strednej školy výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej
škole, základnej škole alebo strednej škole,
2.
materskej školy, základnej školy alebo strednej školy, ktoré nie sú v zriaďovateľskej
pôsobnosti obce, samosprávneho kraja alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve,
výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole, základnej škole
alebo strednej škole,
3.
výchovného zariadenia, ktoré nie je v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej
štátnej správy v školstve, výlučne na účel výchovy a vzdelávania v škole pri výchovnom
zariadení, alebo
4.
zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré nie je v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu
miestnej štátnej správy v školstve, výlučne na účel odbornej činnosti v príslušnom
zariadení poradenstva a prevencie.
(3)
K prevodu správy alebo vlastníctva materiálno-technického vybavenia obstaraného ministerstvom
školstva do správy alebo vlastníctva príslušného subjektu podľa odseku 2 dochádza
dňom jeho odovzdania a prevzatia.
(4)
Na nakladanie s materiálno-technickým vybavením obstaraným ministerstvom školstva
príslušnou školou sa nevzťahuje osobitný predpis.14b)
(5)
Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za
materiálno-technické vybavenie školy obstarané ministerstvom školstva, ktoré škola
poskytla dieťaťu alebo žiakovi do bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole
jeho stratu, zničenie alebo poškodenie.
(6)
Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené
materiálno-technické vybavenie školy, použije na opravu alebo na obnovu materiálno-technického
vybavenia školy alebo na zakúpenie ďalšieho materiálno-technického vybavenia školy
rovnakého druhu.
(7)
Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole materiálno-technické vybavenie
školy poskytnuté do bezplatného užívania.
§ 14
Experimentálne overovanie
(1)
Predmetom experimentálneho overovania sú predovšetkým
a)
ciele, metódy a prostriedky vzdelávania,
b)
vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,
c)
výchovné programy,
d)
formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,
e)
koncepcia práce s nadanými alebo slabo prospievajúcimi žiakmi,
f)
koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
g)
spôsob riadenia škôl a školských zariadení,
h)
preventívne a rozvojové programy,
i)
oblasti výchovy a vzdelávania určené v podnete ministerstva školstva na experimentálne
overovanie, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až h).
(2)
Cieľom experimentálneho overovania je získať a overiť poznatky, skúsenosti, podnety
alebo zahraničné modely v oblasti výchovy a vzdelávania a ich následné uplatnenie
v praxi.
(3)
Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona riadi
ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy
podľa § 109.
(4)
Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia
alebo organizácia zriadená ministerstvom školstva na schválenie ministerstvu školstva,
pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca
pred začiatkom školského roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh
po dohode s predkladateľom návrhu môže podať aj garant.
(5)
Návrh alebo podnet na experimentálne overovanie obsahuje
a)
ciele, predmet a zdôvodnenie experimentálneho overovania,
b)
garanta experimentálneho overovania,
c)
časový harmonogram a metodiku experimentálneho overovania,
d)
finančné, materiálne a personálne zabezpečenie experimentálneho overovania,
e)
dohodu medzi školou alebo školským zariadením, v ktorom sa experimentálne overovanie
uskutočňuje, zriaďovateľom, garantom experimentálneho overovania a predkladateľom
návrhu alebo ministerstvom školstva, ak sa experimentálne overovanie začína na podnet
ministerstva školstva,
f)
ďalšie údaje, ktoré s experimentálnym overovaním bezprostredne súvisia.
(6)
Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na experimentálne
overovanie do 60 dní od doručenia návrhu. Ministerstvo školstva zverejňuje zoznam
schválených experimentálnych overovaní na svojom webovom sídle.
(7)
Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne overovanie
zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva, zriaďovateľ školy alebo školského
zariadenia.
(8)
Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom
školstva, zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s
riaditeľom školy alebo školského zariadenia a garantom.
(9)
Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po
vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu
ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne
overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov
a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických
osôb.
(10)
Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká škola s akreditovaným
študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia zriadená ministerstvom
školstva.
(11)
Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský rok najneskôr
mesiac po skončení školského roka a predkladá ho ministerstvu školstva.
(12)
Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania predloží garant ministerstvu školstva
do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka,
v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva schváli alebo neschváli výsledky experimentálneho
overovania v lehote do 30 dní odo dňa predloženia jeho záverečného hodnotenia.
(13)
Ak sa experimentálne overovanie nezačne uskutočňovať najneskôr od začiatku tretieho
školského roka po jeho schválení, ministerstvo školstva ukončí experimentálne overovanie
ako neúspešné.
(14)
Experimentálne overovanie nového odboru vzdelávania alebo zmeny odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, konzervatóriu a škole umeleckého
priemyslu upravuje osobitný predpis.15a)
§ 14a
Katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní
(1)
Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg inovácií
vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „katalóg“). Katalóg obsahuje
a)
výsledky experimentálneho overovania,
b)
inovácie, ktorými sú
1.
inovatívne výchovno-vzdelávacie programy,
2.
inovatívne formy, metódy a prostriedky výchovy a vzdelávania,
3.
inovatívne formy a spôsoby hodnotenia detí a žiakov,
4.
inovatívne koncepcie inkluzívneho vzdelávania,
5.
inovatívne formy riadenia škôl a školských zariadení,
6.
inovatívne preventívne a rozvojové programy.
(2)
Výsledky experimentálneho overovania zapisuje do katalógu ministerstvo školstva po
ich schválení podľa § 14 ods. 12.
(3)
O zápis do katalógu podľa odseku 1 písm. b) môže požiadať
a)
vysoká škola,
b)
organizácia zriadená ministerstvom školstva,
c)
organizácia zriadená iným ústredným orgánom štátnej správy na plnenie úloh v oblasti
profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,
d)
katolícke pedagogické a katechetické centrum,
e)
škola alebo školské zariadenie,
f)
zamestnávateľ, ktorému bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať
praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania,
g)
iná právnická osoba.
(4)
Ministerstvo školstva do 60 dní od doručenia žiadosti o zápis do katalógu posúdi
súlad inovácie podľa odseku 1 písm. b), o ktorej zápis do katalógu sa žiada, s princípmi
a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa § 3 a 4. Na základe posúdenia ministerstvo školstva
a)
zapíše inováciu do katalógu s určením doby zápisu,
b)
nezapíše inováciu do katalógu a navrhne žiadateľovi, aby zabezpečil vykonanie experimentálneho
overovania, alebo
c)
nezapíše inováciu do katalógu a oznámi žiadateľovi dôvody nezapísania inovácie.
(5)
Súlad používania inovácií zapísaných v katalógu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania
kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(6)
Ministerstvo školstva vymaže inováciu z katalógu, ak nemá charakter inovácie podľa
odseku 1 písm. b).
(7)
Inovácie zapísané v katalógu sú školy a školské zariadenia oprávnené používať vo
svojej činnosti.
(8)
Náležitosti žiadosti o zápis do katalógu, údaje vedené v katalógu a podrobnosti o
postupe pri posudzovaní súladu inovácií s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania
podľa § 3 a 4, požiadavky na osobu, ktorá posudzuje inováciu, a podrobnosti o zápise a výmaze inovácie
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 15
Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva
(1)
V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových škôl sa
vyučuje náboženská výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje vyučovanie
náboženskej výchovy alebo náboženstva.
(2)
Vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva zabezpečujú registrované cirkvi
a náboženské spoločnosti.16)
(3)
Náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov v alternácii
s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách;17) v týchto školách je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.
(4)
Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách zodpovedá predmetu
náboženstvo na cirkevných školách.
(5)
Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva vykonáva pedagogický zamestnanec s odbornou
a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má aj cirkevné poverenie podľa vnútorných predpisov
cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.16)
(6)
V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacích
programov v súlade s osobitným predpisom.17)
§ 15a
Vyučovanie telesnej a športovej výchovy
(1)
V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl, tanečných konzervatórií,
hudobných a dramatických konzervatórií, jazykových škôl a materských škôl sa vyučuje
telesná a športová výchova.
(2)
Úlohou telesnej a športovej výchovy je prispievať k upevňovaniu fyzického a duševného
zdravia, brannej zdatnosti a pohybovej výkonnosti, prispievať k psychickému, sociálnemu
a morálnemu vývinu, rozvíjať pohybovú gramotnosť a osobnosť ako celok po stránke kognitívnej,
emocionálnej, sociálnej a morálnej.
(3)
Telesná a športová výchova je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu v oblasti
zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích predmetov.
(4)
Telesná a športová výchova sa na základnej škole vyučuje v rozsahu najmenej troch
vyučovacích hodín týždenne; toto ustanovenie sa nevzťahuje na základnú školu, ktorá
má menej ako päť tried, a na základnú školu pri zdravotníckom zariadení.
(5)
Telesná a športová výchova sa na strednej škole vyučuje v rozsahu najmenej dvoch
vyučovacích hodín týždenne; to sa nevzťahuje na študijné odbory a učebné odbory, v
ktorých sa praktické vyučovanie poskytuje formou odborného výcviku, a na študijné
odbory a učebné odbory v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania a prípravy.
(6)
Škola môže využiť voliteľné hodiny na vyučovanie telesnej a športovej výchovy nad
rozsah vyučovacích hodín podľa odsekov 4 a 5.
(7)
Škola splní rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy podľa odsekov 4 a 5 aj
započítaním hodín vyučovacích predmetov štátneho vzdelávacieho programu alebo vzdelávacích
programov podľa § 94 ods. 2 zameraných na rozvoj pohybových zdatností a fyzického zdravia detí a žiakov so zdravotným
znevýhodnením vrátane priestorovej orientácie, pohybovej výchovy, zdravotnej telesnej
výchovy, športových výcvikov, kurzov pohybových aktivít v prírode, športovej prípravy
a pohybových aktivít organizovaných v škole mimo vyučovacích hodín a v školskom klube
detí tak, aby celkový počet hodín telesnej a športovej výchovy počas školského roka
po prepočítaní zodpovedal týždennému rozsahu podľa odsekov 4 a 5; rozsah a spôsob
ich započítania sa uvádza v rámcových učebných plánoch.
Druhý oddiel
Stupne vzdelania
§ 16
(1)
Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa § 6 až 7a a § 94 ods. 2 môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania uvedených v odsekoch 2
až 5.
(2)
Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného roka vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie
o získaní predprimárneho vzdelania.
(3)
Základné vzdelanie sa člení na
a)
primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho
programu pre prvý stupeň základnej školy, absolvovaním posledného ročníka základnej
školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ak ide o žiaka s ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia, ktorý nesplnil požiadavky minimálneho učebného výstupu, alebo o žiaka
so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia, alebo úspešným absolvovaním
komisionálnej skúšky na získanie primárneho vzdelania podľa § 31a; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie,
b)
nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy, úspešným absolvovaním štvrtého
ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, úspešným
absolvovaním externého testovania podľa § 155a, úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania
podľa § 31a, úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania
v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania alebo absolvovaním
posledného ročníka triedy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením základnej školy alebo
posledného ročníka základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ak ide
o žiaka s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý splnil požiadavky minimálneho
učebného výstupu; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je
vysvedčenie.
(4)
Stredné vzdelanie sa člení na
a)
nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou,
alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom
o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej
skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom
o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej
kvalifikácii v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,
b)
stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou
skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie
o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je spolu s vysvedčením o záverečnej
skúške aj výučný list,
c)
úplné stredné všeobecné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru
vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom
stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,
d)
úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole, strednej priemyselnej škole, škole umeleckého priemyslu
alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním
posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou
alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej
škole alebo v strednej priemyselnej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej
skúšky; dokladom o získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie
o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva
formou odborného výcviku podľa osobitného predpisu,17a) je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.
(5)
Vyššie odborné vzdelanie, ktoré získa žiak alebo osoba podľa osobitného predpisu17b) úspešným absolvovaním
a)
najmenej jednoročného a najviac dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole alebo v strednej priemyselnej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou
skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške
a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul
„diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“; titul sa uvádza za priezviskom,
b)
najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom
stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii
je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou
„DiS“; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného
predpisu,18)
c)
posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka
súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu;
dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom
o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný
špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“, titul sa uvádza za priezviskom,
d)
najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o
získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej
kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o
1.
dvojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou
„DiS.art“; titul sa uvádza za priezviskom, alebo
2.
trojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“;
titul sa uvádza za priezviskom,
e)
posledného ročníka súvislého päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v strednej zdravotníckej škole alebo v strednej odbornej škole pedagogickej, ktorý
sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie
o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s
právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“; titul sa uvádza
za priezviskom,
f)
krátkeho študijného programu podľa osobitného predpisu,17b) ktorý uskutočňuje vysoká škola samostatne alebo v spolupráci so strednou odbornou
školou.
§ 17
Stupne základného umeleckého vzdelania
(1)
Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké vzdelanie
sa člení na
a)
primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej
školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie,
b)
nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej
umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie.
(2)
Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.
§ 17a
Stupne jazykového vzdelania
(1)
Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu
v jazykovej škole.
(2)
Jazykové vzdelávanie sa v súlade s referenčným rámcom člení na
a)
základné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním sa získava jazyková úroveň A1
referenčného rámca,
b)
základné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky
sa získava jazyková úroveň A2 referenčného rámca,
c)
stredné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky
sa získava jazyková úroveň B1 referenčného rámca,
d)
stredné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky
alebo štátnej jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň B2 referenčného rámca,
e)
vyššie jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky
alebo štátnej jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň C1 referenčného rámca,
f)
špecializované jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním štátnej
jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň C2 referenčného rámca.
(3)
Jazykovú skúšku alebo štátnu jazykovú skúšku možno vykonať aj bez absolvovania príslušného
jazykového vzdelávania. Dokladom o získanej úrovni jazykového vzdelania je osvedčenie
o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením stupňa jazykovej úrovne referenčného
rámca. Dokladom o vykonaní jazykovej skúšky je osvedčenie o jazykovej skúške s vyznačením
stupňa jazykovej úrovne referenčného rámca.
(4)
Úspešným vykonaním štátnej jazykovej skúšky získa poslucháč vysvedčenie o štátnej
jazykovej skúške s vyznačením stupňa jazykovej úrovne B2, C1 alebo C2 referenčného
rámca.
(5)
Stupeň jazykového vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.
§ 18
Doklady o získanom vzdelaní
(1)
(2)
Dokladom o získanom vzdelaní je
a)
osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania,
b)
vysvedčenie,
c)
osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,
d)
osvedčenie o zaškolení,
e)
osvedčenie o zaučení,
f)
vysvedčenie o záverečnej skúške,
g)
vysvedčenie o maturitnej skúške,
h)
vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,
i)
záverečné vysvedčenie,
j)
osvedčenie o jazykovej skúške,
k)
vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.
(3)
Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova
a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny;
v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku. V
školách alebo v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodného
programu, sa doklady o získanom vzdelaní vydávajú v štátnom jazyku a inom vyučovacom
jazyku.
(4)
Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom
školstva; v školách podľa § 109 na formulároch podľa vzorov schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy.
(5)
Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi
alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov
a správnosť vyplnenia formulárov zodpovedá riaditeľ školy.
(6)
Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.
(7)
V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje; to neplatí, ak ide o
chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v pôvodnom doklade. Za zrejmú
nesprávnosť sa nepovažuje zmena údajov, ktorá nastala po vydaní pôvodného dokladu.
Oprava sa vykoná vydaním nového dokladu; plnoletý držiteľ dokladu, zákonný zástupca
alebo zástupca zariadenia je povinný pôvodný doklad odovzdať pri prevzatí nového dokladu.
(8)
Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého
žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.
(9)
Na doklade o získanom vzdelaní, ktorým je vysvedčenie, vysvedčenie o záverečnej skúške,
vysvedčenie o maturitnej skúške a vysvedčenie o absolventskej skúške sa uvádza úroveň
Slovenského kvalifikačného rámca a úroveň Európskeho kvalifikačného rámca.
(10)
Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.
(11)
Na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia, plnoletého žiaka alebo plnoletého
poslucháča škola vydá odpis dokladu o získanom vzdelaní vyhotovený na základe pedagogickej
dokumentácie, ktorý obsahuje text „Tento odpis súhlasí s prvopisom“ a v záhlaví označenie
„ODPIS“. Ak nemožno zabezpečiť všetky podpisy, ktoré boli na pôvodnom doklade o získanom
vzdelaní, uvedú sa len mená a priezviská príslušných osôb. Odpis podpíše riaditeľ
školy a pripojí odtlačok úradnej pečiatky školy a dátum. Škola môže požadovať poplatok
za vydanie odpisu, ktorého výška je odvodená od skutočných nákladov spojených s jeho
vydaním; ak o vydanie odpisu požiadal zástupca zariadenia, škola vydá odpis bezplatne.
Výšku poplatku za vydanie odpisu škola zverejňuje na svojom webovom sídle.
Tretí oddiel
Povinná školská dochádzka a jej plnenie
§ 19
Povinná školská dochádzka
(1)
Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.
(2)
Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom
žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni,
keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(4)
Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia požiada, aby bolo na plnenie povinnej
školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, prílohou
prihlášky na vzdelávanie v základnej škole je súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia
poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom
odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast
(ďalej len „pediater“). Ak je údaj z prílohy v Centrálnom registri uchádzačov, detí,
žiakov a poslucháčov (ďalej len „centrálny register“), samostatné predloženie prílohy
sa nevyžaduje a centrálny register túto skutočnosť oznámi prostredníctvom podregistra
prijímania na vzdelávanie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia pri podávaní
prihlášky na vzdelávanie v základnej škole.
(5)
Žiakovi, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav
mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe písomného odporučenia pediatra vzdelávanie
neposkytuje do pominutia dôvodov.
§ 20
Plnenie povinnej školskej dochádzky
(1)
Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách
pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(2)
Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie
povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Prihláška na vzdelávanie v základnej
škole sa podáva od 1. februára do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať
plniť povinnú školskú dochádzku, na formulári schválenom a zverejnenom ministerstvom
školstva.
(3)
Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná od 1. apríla do 30. apríla kalendárneho
roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku; miesto a čas zápisu
určí zriaďovateľ školy. Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná za prítomnosti
zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a za prítomnosti dieťaťa. V odôvodnenom
prípade možno po dohode so zákonným zástupcom alebo so zástupcom zariadenia zápis
vykonať aj dištančne, výnimočne z objektívneho dôvodu aj bez prítomnosti dieťaťa.
Neúčasť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo dieťaťa na zápise nie je dôvodom
na rozhodnutie o neprijatí do školy, ak doručená prihláška na vzdelávanie v základnej
škole spĺňa všetky náležitosti.
(4)
V rámci zápisu na vzdelávanie v základnej škole pedagogický zamestnanec alebo odborný
zamestnanec základnej školy vykonáva administratívne úkony vo vzťahu k prihláške na
vzdelávanie v základnej škole a ak je dieťa prítomné, uskutoční aj rozhovor s dieťaťom
alebo činnosti vo vzťahu k zručnostiam a schopnostiam dieťaťa. Zákonný zástupca alebo
zástupca zariadenia môže byť prítomný pri všetkých častiach zápisu. Ak sa pri zápise
zistí dôvodné podozrenie, že u dieťaťa nie je predpoklad zvládnutia prvého ročníka,
základná škola navrhne zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia vykonanie
odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie.
(5)
Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole vo verejnom školskom obvode,20) v ktorom má trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt, ak zákonný zástupca alebo zástupca
zariadenia nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku
v inej základnej škole, ak ho základná škola prijme.
(6)
Riaditeľ základnej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom je povinný prednostne
prijať na základné vzdelávanie až do výšky najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného
ročníka v tomto poradí
a)
žiakov s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode,
b)
žiakov umiestnených na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktorým sa poskytuje
starostlivosť v organizačnej súčasti zariadenia, ktorá sa nachádza v príslušnom verejnom
školskom obvode, a
c)
žiakov s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode.
(7)
Základná škola nemá kapacitné možnosti na prijatie detí, ak z priestorových dôvodov
nemožno školské vyučovanie zabezpečiť pre všetkých žiakov v dopoludňajších hodinách.
(8)
Ak základná škola rozhodne o neprijatí dieťaťa do školy z dôvodov podľa odseku 7,
túto skutočnosť uvedie v rozhodnutí a do 15. júna informuje aj obec, v ktorej má dieťa
trvalý pobyt.
(9)
Ak dieťa následne nie je prijaté do cirkevnej základnej školy alebo do súkromnej
základnej školy, obec vykoná všetky potrebné úkony, aby dieťa na plnenie povinnej
školskej dochádzky prijal riaditeľ akejkoľvek základnej školy, ktorej je táto obec
zriaďovateľom.
(10)
Ak obec nie je zriaďovateľom inej základnej školy alebo ak iná základná škola, ktorej
zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, obec do 30. júna
oznámi zákonnému zástupcovi názov základnej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie
dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve,
ktorá
a)
je najbližšie k miestu trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu dieťaťa alebo
b)
má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu alebo obvyklého
pobytu dieťaťa.
(11)
Zákonný zástupca dieťaťa, ktoré nebolo prijaté do školy vo verejnom školskom obvode
z kapacitných dôvodov, prihlási do 10. júla dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky
do základnej školy na základe oznámenia obce podľa odseku 10. Ak zákonný zástupca
neprihlási dieťa na základe oznámenia obce do základnej školy, príslušný orgán miestnej
štátnej správy v školstve určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku
alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.
(12)
Riaditeľ školy oznámenej podľa odseku 10 je po prijatí detí, ktoré majú miesto trvalého
pobytu alebo obvyklého pobytu vo verejnom školskom obvode tejto školy, povinný prijať
na plnenie povinnej školskej dochádzky deti, ktoré z kapacitných dôvodov nebolo možné
prijať do základnej školy v obci ich trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu, a to
až do výšky najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného ročníka.
(13)
Ak základná škola, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej správy
v školstve, rozhodne v jednom školskom roku o neprijatí najmenej 13 detí na plnenie
povinnej školskej dochádzky z kapacitných dôvodov, a tieto deti nie sú následne prijaté
na plnenie povinnej školskej dochádzky v cirkevnej základnej škole alebo v súkromnej
základnej škole alebo v inej základnej škole, ktorej je táto obec zriaďovateľom, táto
obec o tom bezodkladne informuje príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.
(14)
Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve môže určiť, že žiaci vyšších ročníkov
základnej školy, ktorá rozhodla podľa odseku 13, budú plniť povinnú školskú dochádzku
v základnej škole, ktorá má kapacitné možnosti, alebo zabezpečí inú formu ich vzdelávania
podľa tohto zákona.
(15)
Na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole v obci podľa miesta trvalého
pobytu dieťaťa majú prednostne právo žiaci prvého stupňa a žiaci prvého vzdelávacieho
cyklu.
(16)
Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia
súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole
zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.
(17)
Žiak podľa odseku 16 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia,
v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole
podľa tohto zákona.
(18)
Ak bol žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, rozhodnutím súdu zverený do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v Slovenskej republike a v zahraničí a plní povinnú
školskú dochádzku striedavo v škole v Slovenskej republike a v škole v zahraničí,
čas dochádzky do školy v zahraničí škola v Slovenskej republike neeviduje ako neprítomnosť
žiaka. Škola v Slovenskej republike žiaka hodnotí a vydáva mu vysvedčenie samostatne;
pri hodnotení v Slovenskej republike možno zohľadniť výsledky vzdelávania v škole
v zahraničí. Zákonný zástupca predloží riaditeľovi školy v Slovenskej republike doklad
s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevoval príslušnú školu
v zahraničí, a doklad o výsledkoch vzdelávania v tejto škole za príslušné obdobie;
doklad sa predkladá každé dva mesiace, alebo ak obdobie dochádzky do školy v zahraničí
trvá podľa rozhodnutia súdu dlhšie ako dva mesiace, predkladá sa vždy po skončení
tohto obdobia.
§ 21
Plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole
(1)
Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej
školy alebo do školy podľa § 94, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa odseku 1, možno
podľa § 36 ods. 1 preradiť do príslušného ročníka základnej školy vo verejnom školskom obvode alebo
do základnej školy, ktorú si zvolil zákonný zástupca.
(3)
Žiaka podľa odseku 2 možno preradiť do inej základnej školy ako základnej školy vo
verejnom školskom obvode len s písomným súhlasom riaditeľa školy, do ktorej má byť
žiak preradený.
§ 22
Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky
(1)
Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej
školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona
alebo 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.
(2)
Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16.
rok veku, riaditeľ školy na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia
umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad
úspešného ukončenia deviateho ročníka najneskôr do konca školského roka, v ktorom
žiak dovŕši 17. rok veku. Ak riaditeľ školy nevyhovie žiadosti, túto skutočnosť žiadateľovi
písomne odôvodní.
(3)
Žiakovi siedmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16.
rok veku, môže ministerstvo školstva na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo
zástupcu zariadenia a vyjadrenia riaditeľa školy umožniť ukončiť ôsmy ročník a deviaty
ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia deviateho
ročníka najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.
(4)
Žiakovi so zdravotným znevýhodnením môže riaditeľ školy na základe žiadosti zákonného
zástupcu alebo zástupcu zariadenia umožniť vzdelávanie v základnej škole alebo v základnej
škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením do konca školského roka, v ktorom žiak
dovŕši 18. rok veku. Ak riaditeľ školy nevyhovie žiadosti, túto skutočnosť žiadateľovi
písomne odôvodní.
Štvrtý oddiel
Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania
§ 23
Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania
Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania
sú
a)
individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní
v škole podľa tohto zákona (ďalej len „individuálne vzdelávanie“),
b)
vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,
c)
vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom
zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil ministerstvu
školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nezapisuje do registra škôl
a školských zariadení,
d)
vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných
programov na základe súhlasu ministerstva školstva,
e)
individuálne vzdelávanie v zahraničí,
f)
podľa individuálneho učebného plánu,
g)
vzdelávanie v Európskych školách.26a)
§ 24
Individuálne vzdelávanie
(1)
O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje škola, do ktorej bol žiak prijatý
(ďalej len „kmeňová škola“), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, zástupcu
zariadenia alebo plnoletého žiaka.
(2)
O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje škola v rámci rozhodovania o oslobodení
žiaka od povinnosti dochádzať do školy. O povolení individuálneho vzdelávania žiaka,
ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje škola po súhlase zamestnávateľa,
u ktorého sa tento žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje
a)
žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,
b)
žiakovi základnej školy,
c)
žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, a nemožno
mu zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace.
(3)
K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný
zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak priloží písomný súhlas pediatra
vydaný na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore
ako všeobecné lekárstvo; ak účasť na vzdelávaní v škole neumožňuje duševné zdravie,
prikladá sa aj odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje
škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej štyri
vyučovacie hodiny týždenne.
(4)
Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2
písm. b) obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu alebo obvyklého
pobytu žiaka,
b)
ročník alebo polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť; obdobie
môže presiahnuť jeden školský rok,
c)
dôvod na povolenie individuálneho vzdelávania,
d)
popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia
žiaka,
e)
meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne
vzdelávanie, a jej doklady o splnení kvalifikačných predpokladov podľa odseku 5 písm.
b),
f)
zoznam edukačných publikácií podľa § 13, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,
g)
ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na individuálne vzdelávanie.
(5)
Riaditeľ školy povolí individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), ak zákonný
zástupca zabezpečí
a)
materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania a ochranu zdravia žiaka,
b)
individuálne vzdelávanie žiaka fyzickou osobou, ktorá má najmenej vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa ustanovené pre učiteľov príslušného stupňa základnej školy; touto osobou
nemôže byť riaditeľ príslušnej školy.
(6)
Učiteľ, ktorý vyučuje príslušný vyučovací predmet, preskúša žiaka, ktorému bolo povolené
individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) alebo písm. c). Preskúšanie žiaka,
ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), sa vykoná
v kmeňovej škole, na základe dohody riaditeľov škôl v priestoroch inej školy alebo
na základe dohody riaditeľa školy so zákonným zástupcom na inom mieste za prítomnosti
učiteľa, ktorý vyučuje príslušný vyučovací predmet; preskúšať žiaka nemožno dištančne.
Organizáciu preskúšania žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa
odseku 2 písm. c), dohodne riaditeľ kmeňovej školy so zástupcom ústavu na výkon väzby
alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je žiak umiestnený. Preskúšanie
sa koná z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok. Hodnotenie
žiaka môže zohľadniť aj súbor prác a výstupov žiaka, ktoré preukazujú jeho výsledky
vzdelávania počas individuálneho vzdelávania. Na základe výsledkov preskúšania vydá
škola vysvedčenie, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákonný zástupca má právo byť
prítomný pri preskúšaní žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa
odseku 2 písm. b).
(7)
Pri preskúšaní žiaka podľa odseku 6 sa zohľadňuje zdravotný stav žiaka. Ak vyučujúci
pedagogický zamestnanec pri preskúšaní žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie
podľa odseku 2 písm. b), zistí dôvodné podozrenie na výskyt prejavov rizikového správania
žiaka, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi
školy, ktorý navrhne zákonnému zástupcovi vykonanie odbornej činnosti v zariadení
poradenstva a prevencie; ak zákonný zástupca do troch mesiacov neinformuje školu o
vykonaní odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie, riaditeľ školy oznámi
túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(8)
Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), nevykonáva
komisionálnu skúšku ani nie je preskúšaný. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje
vzdelávanie žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a
výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej sa po prerokovaní
v pedagogickej rade školy vykoná hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka.
(9)
Za plnenie podmienok podľa odseku 5 zodpovedá zákonný zástupca.
(10)
Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva
Štátna školská inšpekcia. Kontrolu plnenia podmienok uvedených v žiadosti podľa odseku
4, za ktorých bolo individuálne vzdelávanie povolené, vykonáva kmeňová škola; kontrolu
vykoná kmeňová škola vždy, ak má dôvodnú obavu, že tieto podmienky sa neplnia. Z tohto
dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému
inšpektorovi a poverenému pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi.
(11)
Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka základná škola zruší
a)
na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka,
b)
na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie
žiaka,
c)
ak zákonný zástupca neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto zákona,
d)
na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora alebo povereného pedagogického
zamestnanca alebo odborného zamestnanca podľa odseku 10,
e)
na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme
duálneho vzdelávania,
f)
na základe odôvodneného návrhu zariadenia poradenstva a prevencie,
g)
ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel.
(12)
Kmeňová škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od
začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka. Odvolanie proti rozhodnutiu
kmeňovej školy o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.
(13)
Po zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 11 písm. c) alebo písm.
d) nemožno žiaka opätovne individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).
(14)
O povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. c) môže požiadať aj príslušný
ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je žiak
umiestnený podľa osobitného predpisu.28) Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania,
a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Ustanovenia odsekov 4 až 10 sa použijú
primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu na
výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(15)
Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. a) znáša kmeňová
škola. Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie
žiaka podľa odseku 2 písm. b), finančnú odmenu, ak sa nedohodnú inak.
§ 25
(1)
O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. b), c) alebo e) rozhoduje kmeňová škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého
žiaka.
(2)
V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie
a)
meno, priezvisko a bydlisko žiaka,
b)
rodné číslo žiaka,
c)
adresu bydliska v zahraničí,
d)
názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa,
alebo názov a adresu školy zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, ktorú
bude žiak navštevovať.
(3)
Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b), zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny
pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy,
ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo
plnoletý žiak predloží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka,
ak žiak pokračuje vo vzdelávaní podľa § 23 písm. b). Ak zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, v určených termínoch
nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu, riaditeľ kmeňovej školy túto
skutočnosť zaznamená do katalógového listu žiaka a oznámi ju príslušnému úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny a obci, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt.
(4)
Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého
žiaka edukačné publikácie.
(5)
Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka
vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak
uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať. Prílohou žiadosti je
kópia posledného vysvedčenia; ak vysvedčenie nie je v slovenskom jazyku, českom jazyku
alebo v jazyku, ktorý je vyučovacím jazykom v škole, plnoletý žiak alebo zákonný zástupca
neplnoletého žiaka zabezpečí jeho preklad.
(6)
Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného
ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania za každý príslušný
školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení príslušného stupňa alebo príslušného
vzdelávacieho cyklu základnej školy.
(7)
Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole, vykonať
komisionálnu skúšku aj dištančne, a to po dohode zákonného zástupcu neplnoletého žiaka
alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy.
(8)
Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná
komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy,
v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 30 dní pred ich konaním. Na
základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá kmeňová škola žiakovi vysvedčenie.
(9)
Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne
skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Ak žiak o vykonanie
komisionálnych skúšok nepožiada do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej
dochádzky, po uplynutí desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky riaditeľ
školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.
(10)
Po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. e) zaradí riaditeľ školy žiaka do ročníka, do ktorého podľa veku patrí. Na základe žiadosti
plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka môže riaditeľ školy zaradiť
žiaka aj do najbližšieho nižšieho ročníka. Ak sa na základe komisionálnej skúšky preukáže,
že žiak nedostatočne ovláda vyučovací jazyk, môže byť zaradený do jazykového kurzu.
Na vyrovnanie rozdielov vo vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach žiaka môže riaditeľ
školy žiakovi umožniť vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu.
(11)
Zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, predloží do 15. septembra
príslušného školského roka príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, obci,
v ktorej má žiak trvalý pobyt, doklad, že žiak pokračuje vo vzdelávaní v škole v zahraničí,
ak žiak, ktorý vykonával osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 ods. 1 písm. b) alebo písm. e),
a)
získal nižšie stredné vzdelanie v deviatom roku plnenia povinnej školskej dochádzky
vykonaním komisionálnej skúšky v kmeňovej škole,
b)
prestal byť žiakom kmeňovej školy a
c)
pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky v zahraničí.
(12)
Ak ide o dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, na formy osobitného
spôsobu plnenia povinného predprimárneho vzdelávania podľa § 23 písm. b) a c) sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 4.
§ 26
Individuálny učebný plán
(1)
Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného zástupcu,
zástupcu zariadenia alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy.
Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme
duálneho vzdelávania, môže riaditeľ školy povoliť po súhlase zamestnávateľa, u ktorého
sa tento žiak pripravuje.
(2)
Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi
s nadaním alebo zo závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva.
(3)
Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne riaditeľ
školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu
vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so schváleným
školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.
(4)
Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými zamestnancami
a odbornými zamestnancami. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy. Ak ide
o žiaka, ktorý sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, individuálny
učebný plán sa uvádza v rámci individuálneho vzdelávacieho programu.
(5)
O povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu môže požiadať aj príslušný
ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.28) Pri žiadosti príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane na
základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.
(6)
Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zistí dôvodné podozrenie na
výskyt prejavov rizikového správania žiaka vzdelávaného podľa individuálneho učebného
plánu, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi
školy, ktorý navrhne zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia vykonanie odbornej
činnosti v zariadení poradenstva a prevencie a oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.
(7)
Povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu riaditeľ školy zruší
a)
na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka,
b)
na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora alebo vyučujúceho pedagogického
zamestnanca,
c)
na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme
duálneho vzdelávania,
d)
na základe odôvodneného návrhu zariadenia poradenstva a prevencie,
e)
ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel.
TRETIA ČASŤ
SÚSTAVA ŠKÔL
§ 27
(1)
Školy zapísané v registri škôl a školských zariadení alebo zriadené podľa osobitného
predpisu,2) ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích
programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania,
tvoria sústavu škôl.
(2)
Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:
a)
materská škola,
b)
základná škola,
c)
gymnázium,
d)
stredná odborná škola,
e)
stredná priemyselná škola,
f)
stredná športová škola,
g)
škola umeleckého priemyslu,
h)
konzervatórium,
i)
školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
j)
základná umelecká škola,
k)
jazyková škola.
(3)
Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až i) sa považuje za sústavnú prípravu
na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a).
(4)
Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až d), h) a i) sa členia na typy. Typ školy bližšie
určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom
alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.
Prvý oddiel
Materská škola
§ 28
(1)
Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej,
intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára
predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi
a vekovými osobitosťami detí.
(2)
Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Výchova a vzdelávanie
v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Materská
škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje
a)
poldennú výchovu a vzdelávanie alebo
b)
celodennú výchovu a vzdelávanie.
(3)
Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských
škôl pri zdravotníckych zariadeniach.
(4)
Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej
školy môže určiť orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý je jej zriaďovateľom.
Príspevok sa určuje mesačne jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy.
Orgán miestnej štátnej správy v školstve môže príspevok určiť najviac sumou neprevyšujúcou
15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci.
(5)
Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej
školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom42) môže určiť zriaďovateľ. Ak zriaďovateľ určí príspevok, jeho výšku určí všeobecne
záväzným nariadením31) jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy najviac sumou neprevyšujúcou
rozdiel priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v okrese, v ktorom má materská
škola sídlo, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický
úrad“) a priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca Slovenskej republiky zistenej
za rovnaké obdobie štatistickým úradom. Tento príspevok sa uhrádza vopred do desiateho
dňa v kalendárnom mesiaci.
(6)
Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,
a)
pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, ak ide o štátnu školu,
b)
ak zákonný zástupca dieťaťa o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa
poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,32)
c)
ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.
(7)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
(8)
Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej
triedy. Deti so zdravotným znevýhodnením sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi
alebo do tried pre deti so zdravotným znevýhodnením; deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, ktoré nie sú deťmi so zdravotným znevýhodnením, sa zaraďujú do tried spolu
s ostatnými deťmi. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodňujúceho
prostredia. Samostatné triedy možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk;
najvyšší počet detí v takejto triede je 12.
(9)
Najvyšší počet detí v triede materskej školy je
a)
18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky,
b)
20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,
c)
21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,
d)
22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,
e)
21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.
(10)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu dieťaťa počas školského roka,
b)
prestupu dieťaťa z inej materskej školy počas školského roka,
c)
pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole,
d)
skončenia alebo zrušenia individuálneho vzdelávania počas školského roka alebo
e)
zvýšeného záujmu zákonných zástupcov o výchovu a vzdelávanie v materskej škole počas
školského roka.
(11)
Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť počet detí v triede
mladších ako tri roky.
(12)
O zaradení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením rozhodne materská škola na základe
odporúčania pediatra a zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného
informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. O zaradení dieťaťa
s nadaním rozhodne materská škola na základe odporúčania zariadenia poradenstva a
prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu
alebo zástupcu zariadenia. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé
dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním.
(13)
Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí,
že vzdelávanie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo dieťaťa s nadaním nie je
na prospech tomuto dieťaťu, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy
a písomnom súhlase príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi
alebo zástupcovi zariadenia iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí
so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(14)
Ak dieťa plní predprimárne vzdelávanie v dvoch materských školách striedavo, osvedčenie
o získaní predprimárneho vzdelania vydáva materská škola, do ktorej bolo prijaté skôr,
ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia materských škôl nedohodli
inak.
(15)
Ak bolo dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, rozhodnutím súdu zverené
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v Slovenskej republike a v zahraničí
a plní povinné predprimárne vzdelávanie striedavo v škole v Slovenskej republike a
v škole v zahraničí, čas dochádzky do školy v zahraničí škola v Slovenskej republike
neeviduje ako neprítomnosť dieťaťa. Škola v Slovenskej republike vydáva dieťaťu osvedčenie
o získaní predprimárneho vzdelania samostatne. Zákonný zástupca predloží riaditeľovi
školy v Slovenskej republike doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje,
že dieťa navštevovalo príslušnú školu v zahraničí; doklad sa predkladá každé dva mesiace,
alebo ak obdobie dochádzky do školy v zahraničí trvá podľa rozhodnutia súdu dlhšie
ako dva mesiace, predkladá sa vždy po skončení tohto obdobia.
(16)
(17)
Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa
aj s priamou účasťou zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej osoby na výchove
a vzdelávaní.
(18)
Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie,
saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom
len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a po dohode
so zriaďovateľom.
(19)
Podrobnosti o organizácii a zabezpečovaní výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej
škole, riadení, prevádzke materskej školy a o formách osobitného spôsobu plnenia povinného
predprimárneho vzdelávania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
školstva.
§ 28a
(1)
Pre dieťa, ktoré dosiahlo tri roky veku do 31. augusta, ktorý tri roky predchádza
začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej
škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.
(2)
Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá tri školské roky, ak odsek
3 neustanovuje inak.
(3)
Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, materská
škola rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej
škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie,
písomného súhlasu pediatra a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu
zariadenia.
(4)
Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej
škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje
po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v
základnej škole.
(5)
Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať
do materskej školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe
písomného súhlasu pediatra a písomného súhlasu zariadenia poradenstva a prevencie
neposkytuje vzdelávanie v materskej škole do pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k
oslobodeniu od povinnosti dochádzať do materskej školy.
§ 28b
(1)
O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca alebo zástupca
zariadenia písomne požiadať riaditeľa materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté
na predprimárne vzdelávanie (ďalej len „kmeňová materská škola“).
(2)
O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje kmeňová materská škola v rámci rozhodovania
o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy. Individuálne vzdelávanie v
kmeňovej materskej škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie
povinné, a
a)
zdravotný stav mu neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej
materskej škole alebo
b)
zákonný zástupca o to požiada.
(3)
K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný
zástupca alebo zástupca zariadenia priloží písomný súhlas pediatra vydaný na základe
vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo
alebo pediatria; ak účasť na vzdelávaní v škole neumožňuje duševné zdravie, prikladá
sa aj odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie. Vzdelávanie dieťaťa zabezpečuje
kmeňová materská škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu
najmenej štyri hodiny týždenne.
(4)
Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému
bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), na konci polroka príslušného
školského roka predloží riaditeľovi kmeňovej materskej školy písomnú správu o individuálnom
vzdelávaní dieťaťa.
(5)
Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. a) znáša kmeňová
materská škola.
(6)
Kmeňová materská škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania dieťaťa
podľa odseku 2 písm. a) do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zákonného zástupcu alebo
zástupcu zariadenia o zrušenie povolenia individuálneho vzdelávania dieťaťa; k žiadosti
zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia priloží písomný súhlas pediatra vydaný
na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné
lekárstvo alebo pediatria.
(7)
Žiadosť o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,
b)
obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,
c)
dôvod na povolenie individuálneho vzdelávania,
d)
meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne
vzdelávanie,
e)
doklady o splnení kvalifikačných predpokladov podľa odseku 9,
f)
ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na individuálne vzdelávanie.
(8)
Kmeňová materská škola v spolupráci so zákonným zástupcom určí obsah individuálneho
vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) bezodkladne.
(9)
Predprimárne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) možno povoliť, len ak zákonný zástupca
má najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.
(10)
Ak ide o dieťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm.
b), zákonný zástupca je povinný v čase a rozsahu určenom kmeňovou materskou školou
zabezpečiť účasť dieťaťa na predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole v
priebehu mesiaca február; kmeňová materská škola v tomto čase posúdi rozvoj vedomostí,
zručností a kompetencií dieťaťa. Zákonný zástupca má právo byť prítomný pri posúdení
rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa.
(11)
Ak pedagogický zamestnanec pri posúdení rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií
dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zistí
dôvodné podozrenie na výskyt rizikového správania dieťaťa, ktoré môže ohroziť bezpečnosť
a zdravie, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi školy, ktorý navrhne zákonnému zástupcovi
vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie; ak zákonný zástupca
do troch mesiacov neinformuje školu o vykonaní odbornej činnosti v zariadení poradenstva
a prevencie, riaditeľ školy oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately.
(12)
Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. b) znáša zákonný
zástupca.
(13)
Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) kmeňová materská
škola zruší
a)
na žiadosť zákonného zástupcu,
b)
na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie
dieťaťa,
c)
na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora,
d)
ak sa pri posúdení rozvoja vedomostí, zručností a schopností podľa odseku 10 zistí,
že dieťa si ich neosvojilo v súlade s obsahom individuálneho vzdelávania podľa odseku
8 alebo
e)
ak zákonný zástupca nezabezpečí účasť dieťaťa na povinnom predprimárnom vzdelávaní
v kmeňovej materskej škole na účel posúdenia rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií
dieťaťa podľa odseku 10.
(14)
Kmeňová materská škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa
odseku 2 písm. b) do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej
triedy kmeňovej materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu kmeňovej materskej školy
o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) nemá odkladný
účinok.
(15)
Po zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 13 písm. c) až e) nemožno
dieťa opätovne individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).
§ 28c
Plnenie povinného predprimárneho vzdelávania dieťaťa pred dovŕšením piateho roku veku
(1)
Dieťa pred dovŕšením piateho roku veku plní povinné predprimárne vzdelávanie formou
domáceho vzdelávania podľa odsekov 2 až 6 alebo formou pravidelného denného dochádzania
do materskej školy. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie formou domáceho
vzdelávania, len ak zákonný zástupca má najmenej stredné odborné vzdelanie.
(2)
Ak sa zákonný zástupca rozhodne, že dieťa pred dovŕšením piateho roku veku bude plniť
povinné predprimárne vzdelávanie formou domáceho vzdelávania, oznámi túto skutočnosť
obci, v ktorej má dieťa trvalý pobyt.
(3)
Oznámenie podľa odseku 2 obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu alebo obvyklého
pobytu dieťaťa,
b)
meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať domáce
vzdelávanie,
c)
doklady o splnení kvalifikačných predpokladov zákonného zástupcu.
(4)
Obsah vzdelávania na účely domáceho vzdelávania vydáva a na svojom webovom sídle
zverejňuje ministerstvo školstva. Obsah vzdelávania rešpektuje individuálne osobitosti
dieťaťa; jeho predmetom nie sú otázky hodnotového a etického formovania dieťaťa a
formovania intímneho života a sexuálneho správania. Domáce vzdelávanie dieťaťa sa
uskutočňuje v súlade s hodnotovým presvedčením zákonného zástupcu.
(5)
Zákonný zástupca požiada ním vybranú materskú školu o posúdenie rozvoja vedomostí,
zručností a kompetencií dieťaťa medzi dovŕšením štvrtého roku a piateho roku veku
dieťaťa a túto skutočnosť oznámi obci. Zákonný zástupca je povinný v termíne určenom
materskou školu zabezpečiť prítomnosť dieťaťa v materskej škole. Posúdenie rozvoja
vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa vykoná materská škola v spolupráci so zákonným
zástupcom; zákonný zástupca má právo byť prítomný pri posúdení rozvoja vedomostí,
zručností a kompetencií dieťaťa. Predmetom posúdenia rozvoja vedomostí, zručností
a kompetencií dieťaťa nie sú otázky v oblasti vylúčenej podľa odseku 4; posúdenie
musí rešpektovať individuálne osobitosti dieťaťa a jeho fyzické zdravie.
(6)
Ak sa pri posúdení podľa odseku 5 preukáže, že dieťa nemá rozvinuté vedomosti, zručnosti
a kompetencie v súlade s obsahom vzdelávania podľa odseku 4, a to ani po opakovanom
posúdení, ktoré sa vykoná do troch mesiacov od prvého posúdenia, zákonný zástupca
je povinný podať prihlášku na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole do 15 dní odo
dňa posúdenia.
(7)
Zákonný zástupca je povinný podať prihlášku na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole
do 31. mája roka predchádzajúceho školskému roku, v ktorom začne dieťa plniť povinnú
školskú dochádzku v základnej škole.
(8)
Výdavky spojené s domácim vzdelávaním znáša zákonný zástupca.
(9)
Obec oznámi údaje podľa odseku 3 písm. a) do desiatich pracovných dní od doručenia
oznámenia podľa odseku 2 ministerstvu školstva, ktoré ich zapíše do centrálneho registra.
§ 28d
(1)
V priebehu predprimárneho vzdelávania môže dieťa na základe písomnej žiadosti zákonného
zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej materskej školy. Prílohou žiadosti
je potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od pediatra, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom
očkovaní dieťaťa; ak sa dieťaťu poskytuje podporné opatrenie, jej prílohou je aj vyjadrenie
zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva
aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia. O prestupe rozhoduje
rozhodnutím o prijatí prestupom materská škola, do ktorej požiadal o prijatie dieťaťa
prestupom zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Rozhodnutie o prijatí prestupom
nie je rozhodnutím o prijatí.
(2)
Ak ide o dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny32ab) pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, materskú školu, do ktorej má byť prijaté
dieťa prestupom, určí orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti
zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej správy v školstve určenú materskú školu
oznámi zástupcovi zariadenia bezodkladne. Orgán miestnej štátnej správy v školstve
určí materskú školu, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou
k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť;
určenie materskej školy, ktorá dieťa prijme prestupom, orgán miestnej štátnej správy
v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto materskej školy a jej zriaďovateľom.
Prihlášku na vzdelávanie v materskej škole prestupom následne podá zástupca zariadenia
materskej škole určenej príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
(3)
Ak materská škola prijme dieťa prestupom podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2, riaditeľ
materskej školy je povinný bez zbytočného odkladu poskytnúť kópiu rozhodnutia o prijatí
dieťaťa prestupom riaditeľovi materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje. Riaditeľ
materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie
rozhodnutia poskytnúť riaditeľovi materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté prestupom,
kópiu dokumentácie dieťaťa vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie,
podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a túto zmenu
nahlásiť do centrálneho registra.
(4)
V priebehu predprimárneho vzdelávania sa umožňuje zanechanie vzdelávania, ak nejde
o povinné predprimárne vzdelávanie.
(5)
Ak má zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré predprimárne vzdelávanie nie je povinné,
alebo zástupca zariadenia záujem o zanechanie vzdelávania dieťaťa v materskej škole,
oznámi to písomne riaditeľovi materskej školy. Túto zmenu riaditeľ materskej školy
nahlási do centrálneho registra a zaznamená ju do osobného spisu dieťaťa.
(6)
Dieťa prestáva byť dieťaťom materskej školy podľa odseku 5 dňom, ktorý nasleduje
po dni, keď riaditeľovi materskej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania,
alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje
po dni, keď bolo doručené. Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia neoznámi
riaditeľovi materskej školy zanechanie vzdelávania a dieťa sa neospravedlnene nezúčastňuje
na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom
procese prestáva byť dieťaťom príslušnej materskej školy.
(7)
Materská škola môže rozhodnúť o predčasnom skončení predprimárneho vzdelávania, ak
nejde o povinné predprimárne vzdelávanie, ak
a)
dieťa sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,
b)
zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia nedodržiava podmienky predprimárneho
vzdelávania dieťaťa určené školským poriadkom,
c)
zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia neinformuje materskú školu o zmene
zdravotnej spôsobilosti dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných
skutočnostiach, ktoré majú vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
d)
zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia bezdôvodne odmietne s dieťaťom
absolvovať diagnostické vyšetrenie v zariadení poradenstva a prevencie, ak sa špeciálne
výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa prejavia po jeho prijatí do materskej školy,
alebo
e)
predčasné skončenie predprimárneho vzdelávania odporučí zariadenie poradenstva a
prevencie, pediater alebo lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako
všeobecné lekárstvo alebo zubný lekár.
Druhý oddiel
Základná škola
§ 29
(1)
Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona podporuje
rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie,
demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej,
pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti
v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej,
dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti
a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.
(2)
Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov,
ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.
(3)
Základné školy sa členia na tieto typy:
a)
základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len „plnoorganizovaná základná škola“),
b)
základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len „neplnoorganizovaná základná
škola“).
(4)
Základná škola má deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň v dĺžke
určenej v štátnom vzdelávacom programe.
(5)
Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je
a)
24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej
školy,
b)
25 žiakov v triede prvého stupňa,
c)
29 žiakov v triede druhého stupňa.
(6)
Triedu možno deliť na skupiny alebo spájať do skupín.
(7)
Najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základnej školy je 13. Priemerný
počet žiakov v triedach prvého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov prvého
stupňa a celkového počtu tried prvého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo
nahor.
(8)
Najnižší priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa základnej školy je 15.
Priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa sa rovná podielu celkového počtu
žiakov druhého stupňa a celkového počtu tried druhého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie
celé číslo nahor.
(9)
V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre
a)
žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru
dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania
a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy, alebo
b)
žiakov s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický
vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania a nie je
u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy.
(10)
V základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním možno so súhlasom
zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre
a)
žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický
vek päť rokov, alebo
b)
žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický
vek štyri roky a je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy pred
dovŕšením šiesteho roku veku.
(11)
Úvodný ročník možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov.
Žiaka do úvodného ročníka zaraďuje riaditeľ školy na základe vyjadrenia zariadenia
poradenstva a prevencie a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu
alebo zástupcu zariadenia; ak ide o žiaka podľa odseku 10 so všeobecným intelektovým
nadaním, vyžaduje sa aj písomný súhlas pediatra. Na žiaka so všeobecným intelektovým
nadaním, ktorý sa vzdeláva v úvodnom ročníku v škole pre žiakov so všeobecným intelektovým
nadaním, sa nevzťahuje § 28a. Absolvovanie úvodného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej
dochádzky. Po absolvovaní úvodného ročníka žiak pokračuje v prvom ročníku základnej
školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.
(12)
V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
alebo pre žiakov s nadaním.
(13)
Do triedy základnej školy možno zaradiť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí,
že vzdelávanie nie je na prospech žiakovi so zdravotným znevýhodnením alebo žiakovi
s nadaním, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a
príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania
dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu
zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho
dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí
so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(14)
V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť adaptačnú triedu na účely
kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania, adaptácie a podpory psychosociálneho vývinu
pre žiakov,
a)
ktorí nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk,
b)
ktorí prestúpili zo základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo
boli preradení z triedy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením v rámci základnej školy,
alebo
c)
ktorým zaradenie do adaptačnej triedy navrhlo zariadenie poradenstva a prevencie.
(15)
Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy; žiaka podľa odseku 14 písm. a)
alebo písm. b) zaraďuje na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení člena školského podporného
tímu alebo výchovného poradcu alebo na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a
prevencie. Na zaradenie do adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný
súhlas zákonného zástupcu. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný
čas, najviac na 12 mesiacov; ak ide o žiaka podľa odseku 14 písm. c), najdlhšie do
konca príslušného školského roka. Do adaptačnej triedy nemožno zaradiť žiaka opakovane.
Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede žiak pokračuje v príslušnom ročníku
základnej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi; ak ide o žiaka, ktorý sa pred zaradením
do adaptačnej triedy vzdelával v príslušnej základnej škole, pokračuje v príslušnom
ročníku spolu so žiakmi pôvodnej triedy. Ak po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej
triede nie je u žiaka, ktorý bol zaradený podľa odseku 14 písm. b), predpoklad úspešného
zvládnutia obsahu vzdelávania príslušného ročníka, riaditeľ školy môže na návrh triedneho
učiteľa po vyjadrení člena školského podporného tímu alebo výchovného poradcu alebo
na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie zaradiť žiaka s informovaným
súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia do najbližšieho nižšieho ročníka;
to neplatí, ak bol žiak zaradený do nižšieho ročníka pri prijatí do školy alebo pri
prijatí prestupom. Dôvody na zaradenie žiaka do adaptačnej triedy nemôžu vyplývať
výlučne zo zdravotného znevýhodnenia alebo z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodňujúceho
prostredia.
(16)
Adaptačnú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov
z jedného ročníka alebo z viacerých ročníkov. Do adaptačnej triedy možno zaradiť žiakov
viacerých škôl, ktoré sú členmi klastra škôl.32ac) Podmienky zaradenia a podrobnosti o organizácii vzdelávania žiakov v adaptačnej
triede si vzájomne dohodnú riaditelia dotknutých základných škôl a riaditeľ školy,
ktorá zriadila adaptačnú triedu, o tejto skutočnosti písomne informuje orgán miestnej
štátnej správy v školstve spôsobom určeným ministerstvom školstva. Pre žiakov, ktorí
sú zaradení do adaptačnej triedy z dôvodu podľa odseku 14 písm. a), možno časť výchovno-vzdelávacieho
procesu uskutočňovať v príslušnom cudzom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej
menšiny a vyučovať jednotlivé predmety metódami a formami výchovy a vzdelávania vyučovacieho
jazyka ako cudzieho jazyka.
(17)
V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia
slobody je najviac päť žiakov.
(18)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu žiaka počas školského roka,
b)
opakovania ročníka žiakom,
c)
prestupu žiaka z inej školy počas školského roka,
d)
osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
e)
preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo
f)
preradenia žiaka do základnej školy počas školského roka.
(19)
Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej
republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v
triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov
v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej
republiky.
(20)
Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, alebo ak je na
území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom, najnižší priemerný
počet žiakov v triedach podľa odsekov 7 a 8 sa môže znížiť o dvoch žiakov.
(21)
Zriaďovateľ základnej školy môže v osobitných prípadoch znížiť najnižší priemerný
počet žiakov v triedach, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 7, 8 a 20. Za osobitný
prípad sa považuje
a)
znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť žiakov do školy sa považuje
dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu alebo obvyklého
pobytu žiaka dlhšia ako 6 kilometrov,
b)
vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta
trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím
jazykom národnostnej menšiny,
c)
vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého
pobytu alebo obvyklého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola, v ktorej sa
výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku,
d)
vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, ak je z celkového počtu
žiakov školy viac ako 80 % žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, alebo
e)
iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na
výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným
najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.
(22)
Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl zriadených len
s ročníkmi prvého stupňa.
(23)
Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom
národnostnej menšiny.
§ 30
(1)
Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad,
že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku
v tejto základnej škole. Žiak, ktorý v nej skončí posledný ročník, pokračuje vo vzdelávaní
v plnoorganizovanej základnej škole.
(2)
Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v
ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa, prvého vzdelávacieho cyklu alebo
druhého vzdelávacieho cyklu; spojenie viacerých ročníkov rôznych vzdelávacích cyklov
je možné v rozsahu podľa odseku 4.
(3)
Základnú školu s prvým ročníkom až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad,
že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku
v tejto základnej škole.
(4)
Základná škola môže organizovať školské vyučovanie vo vyučovacích predmetoch v skupinách,
v ktorých sa súčasne vzdelávajú žiaci rôznych tried a rôznych ročníkov v rámci rovnakého
vzdelávacieho cyklu alebo žiaci najviac troch po sebe nasledujúcich ročníkov z dvoch
vzdelávacích cyklov.
(5)
Školské vyučovanie v základnej škole nesmie začínať v popoludňajších hodinách.
(6)
(7)
Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik,
pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím
programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
Informovaný súhlas sa nevyžaduje, ak ide o žiaka vo výchovnom zariadení a jeho zadováženie
je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.
(8)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej
školy, organizáciu a priebeh zápisu, organizáciu vzdelávania v triedach a v skupinách,
plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej republiky,
organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej škole a mimo
nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia
žiakov.
§ 31
(1)
V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej
školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť
do inej základnej školy. Ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie, prílohou žiadosti
je vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého
vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia. O prestupe
rozhoduje rozhodnutím o prijatí prestupom základná škola, do ktorej sa žiak hlási.
Rozhodnutie o prijatí prestupom nie je rozhodnutím o prijatí. Na žiadosť zákonného
zástupcu alebo zástupcu zariadenia a odporúčania pediatra alebo vyjadrenia zariadenia
poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy žiaka pri prijatí prestupom
zaradiť aj do najbližšieho nižšieho ročníka.
(2)
Ak ide o žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny32ab) pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, základnú školu, do ktorej má byť prijatý
žiak prestupom, určí orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti
zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej správy v školstve určenú základnú školu
oznámi zástupcovi zariadenia bezodkladne. Orgán miestnej štátnej správy v školstve
určí základnú školu, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou
k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa žiakovi poskytuje starostlivosť;
určenie základnej školy, ktorá žiaka prijme prestupom, orgán miestnej štátnej správy
v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto základnej školy a jej zriaďovateľom.
Prihlášku na vzdelávanie v základnej škole prestupom následne podá zástupca zariadenia
základnej škole určenej príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
(3)
Ak základná škola prijme žiaka prestupom podľa odseku 1 alebo odseku 2, riaditeľ
základnej školy je povinný bez zbytočného odkladu poskytnúť kópiu rozhodnutia o prijatí
žiaka prestupom riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje
riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom
je umiestnený žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy,
z ktorej žiak prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia poskytnúť
riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, kópiu dokumentácie
žiaka vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie, podkladov k ukladaniu
opatrení vo výchove, podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa
§ 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately a túto zmenu nahlásiť do centrálneho registra; ak ide o žiaka, ktorý bol
vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia
riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(4)
Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa alebo výchovného
poradcu alebo žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia alebo s jeho informovaným
súhlasom a na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie preradiť žiaka
zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho
programu zodpovedajúcemu jeho zdravotnému znevýhodneniu alebo nadaniu. Ak základná
škola vzdelávanie v príslušnom školskom vzdelávacom programe neuskutočňuje, riaditeľ
základnej školy môže na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie navrhnúť
zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia prestup žiaka do inej základnej školy,
ktorá uskutočňuje vzdelávanie v príslušnom školskom vzdelávacom programe.
(5)
Na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a odporúčania pediatra
alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie môže základná škola zo zdravotných
dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo o čiastočnom
oslobodení žiaka od vzdelávania sa v niektorom vyučovacom predmete, a to na celý školský
rok alebo na jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase
vyučovania tohto vyučovacieho predmetu.
(6)
Ak žiak, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, plní povinnú školskú dochádzku striedavo v dvoch základných školách,
vydáva mu vysvedčenie základná škola, v ktorej začal plniť povinnú školskú dochádzku
skôr, ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia škôl nedohodli
inak. Pri hodnotení žiaka základná škola, ktorá vydáva vysvedčenie, zohľadní hodnotenie
žiaka v druhej základnej škole.
§ 31a
(1)
Základná škola môže pre fyzické osoby, ktoré skončili plnenie povinnej školskej dochádzky
a
a)
nezískali primárne vzdelanie, organizovať program vzdelávania na získanie primárneho
vzdelania, ktorý sa končí komisionálnou skúškou na získanie primárneho vzdelania,
alebo
b)
získali primárne vzdelanie, organizovať program vzdelávania na získanie nižšieho
stredného vzdelania, ktorý sa končí komisionálnou skúškou na získanie nižšieho stredného
vzdelania.
(2)
Fyzická osoba podáva prihlášku do programu vzdelávania podľa odseku 1 orgánu miestnej
štátnej správy v školstve na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom
školstva do 15. februára.
(3)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí do 31. marca školu, ktorá bude organizovať
program vzdelávania podľa odseku 1.
(4)
Rozsah a obsah programu vzdelávania podľa odseku 1 určuje a zverejňuje na svojom
webovom sídle ministerstvo školstva. Organizáciu programu vzdelávania určuje príslušná
základná škola.
(5)
Osoba, ktorá sa zúčastňuje programu vzdelávania podľa odseku 1, nie je žiakom školy.
Žiakov školy a osoby zúčastňujúce sa programu vzdelávania podľa odseku 1 nemožno vzdelávať
spolu v jednej triede.
(6)
Najvyšší počet osôb zúčastňujúcich sa programu vzdelávania podľa odseku 1 v jednej
skupine je 25.
(7)
Základná škola umožní na požiadanie vykonanie komisionálnej skúšky podľa odseku 1
aj bez absolvovania programu vzdelávania.
Tretí oddiel
Stredné školy
§ 32
Stredné školy sú:
a)
gymnázium,
b)
stredná odborná škola,
c)
stredná priemyselná škola,
d)
stredná športová škola,
e)
škola umeleckého priemyslu,
f)
konzervatórium.
§ 33
(1)
V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31. V
strednej škole pri výchovnom zariadení sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom
žiakov najviac 8.
(2)
Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a)
zmeny trvalého pobytu žiaka,
b)
opakovania ročníka žiakom,
c)
pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,
d)
prestupu žiaka z inej školy,
e)
osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
f)
prijatia žiaka do vyššieho ročníka,
g)
preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo
h)
zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.
(3)
Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone
väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy alebo individuálne
vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre
zdravotnícke odbory vzdelania.
(4)
V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom
a)
prerušenie štúdia,
b)
zmena študijného alebo učebného odboru,
c)
prestup na inú strednú školu,
d)
preradenie do základnej školy,
e)
opakovanie ročníka,
f)
postup do vyššieho ročníka,
g)
zanechanie štúdia,
h)
štúdium podľa individuálneho učebného plánu,
i)
štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.
(5)
Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní v pedagogickej
rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí; ak sa žiak
pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa
tento žiak pripravuje.
(6)
Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu
v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov
v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov
v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí;
tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 2.
(7)
Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v dennej forme štúdia je
17; ak ide o triedu strednej školy pri výchovnom zariadení, 4. Najnižší priemerný
počet žiakov v triedach strednej školy v externej forme štúdia je 8. Priemerný počet
žiakov v triedach v príslušnej forme štúdia sa rovná podielu celkového počtu žiakov
v príslušnej forme štúdia a celkového počtu tried, ktoré navštevujú žiaci, v príslušnej
forme štúdia, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.
(8)
Zriaďovateľ strednej školy môže v osobitnom prípade znížiť najnižší priemerný počet
žiakov v triedach uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia na deväť žiakov a
v externej forme štúdia na päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje
a)
zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a
učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,
b)
výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,
c)
výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,
d)
stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne
v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku
alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku
7,
e)
výchova a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania alebo
f)
iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na
výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným
najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.
(9)
Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.
(10)
V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných
študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.
(11)
V konzervatóriách a v školách umeleckého priemyslu možno zriadiť spoločnú triedu
pre niekoľko príbuzných študijných odborov.
(12)
V strednej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť adaptačnú triedu na účely
kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania, adaptácie a podpory psychosociálneho vývinu
pre žiakov, ktorí nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk.
(13)
Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po
vyjadrení člena školského podporného tímu alebo výchovného poradcu; na zaradenie do
adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný súhlas zákonného zástupcu,
zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť
na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok. Do adaptačnej triedy nemožno zaradiť
žiaka opakovane. Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede žiak pokračuje v príslušnom
ročníku strednej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.
(14)
V adaptačnej triede možno vyučovať vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra
metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzieho jazyka.
(15)
Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže organizovať kurz
pohybových aktivít v prírode, exkurzie, školské výlety a ďalšie aktivity. Ak ide o
neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom súhlase a dohode so
zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia. Informovaný súhlas sa nevyžaduje, ak
ide o žiaka vo výchovnom zariadení a jeho zadováženie je spojené s ťažko prekonateľnou
prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.
(16)
O zaradení žiaka so zdravotným znevýhodnením a žiaka s nadaním do triedy strednej
školy rozhodne stredná škola na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie
a vopred prerokovaného informovaného súhlasu plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu
neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.
§ 34
Prerušenie štúdia a zmena študijného alebo učebného odboru
(1)
Riaditeľ strednej školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý splnil povinnú
školskú dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého žiaka,
na jeho žiadosť, najviac na tri roky; riaditeľ školy je povinný na základe žiadosti
žiačky alebo jej zákonného zástupcu prerušiť štúdium pre tehotenstvo a materstvo alebo
jej povoliť štúdium podľa individuálneho učebného plánu.
(2)
Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru povoľuje riaditeľ strednej školy spravidla
na začiatku školského roku. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť len
zmenu na iný učebný odbor. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná spôsobilosť
žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa má pripravovať
v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore, a úspešné vykonanie rozdielovej skúšky.
(3)
Prerušenie štúdia žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, alebo
zmenu študijného odboru alebo učebného odboru žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme
duálneho vzdelávania, riaditeľ povoľuje po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento
žiak pripravuje.
§ 35
Prestup na inú strednú školu
(1)
Prestup žiaka do inej strednej školy na ten istý alebo iný študijný odbor alebo učebný
odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, do ktorej sa žiak hlási. Žiakovi prijatému
do učebného odboru možno povoliť prestup do inej strednej odbornej školy alebo strednej
športovej školy na ten istý učebný odbor alebo na iný učebný odbor. Prestup povoľuje
na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu; ak ide o plnoletého žiaka, na základe
jeho žiadosti. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka je kópia rozhodnutia o prijatí žiaka
strednej školy, z ktorej prestupuje a kópia posledného vysvedčenia. Súčasťou žiadosti
o prestup žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, je aj súhlas
zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje; rozhodnutie o prijatí prestupom
je bez súhlasu zamestnávateľa neplatné. Ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie,
prílohou žiadosti je vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného
opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného
opatrenia.
(2)
Prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do inej strednej
školy na iný študijný odbor sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho
štúdia; do gymnázia s päťročným štúdiom sa prestup žiaka môže uskutočniť aj začiatkom
štvrtého ročníka jeho štúdia. Podmienkou prestupu do strednej športovej školy, školy
umeleckého priemyslu a konzervatória je úspešné vykonanie skúšky na overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania.
(3)
Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy a iného odboru vzdelávania je úspešné
vykonanie rozdielovej skúšky; ak ide o prestup v rámci rovnakého odboru vzdelávania,
riaditeľ strednej školy môže podľa rozdielov obsahu absolvovaných vyučovacích predmetov
určiť úspešné vykonanie rozdielovej skúšky ako podmienku prestupu. Ak ide o prestup
do strednej športovej školy, podmienkou prestupu je aj predloženie potvrdenia národného
športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného
predpisu;34a) to neplatí ak ide o prestup z inej strednej športovej školy.
(4)
Ak stredná škola, do ktorej chce žiak prestúpiť, rozhodne o prijatí žiaka prestupom,
je riaditeľ strednej školy povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia
o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi strednej školy, z ktorej žiak prestupuje. Prestup
sa spravidla uskutočňuje k 1. septembru. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej
prestupuje, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom má žiak začať vzdelávanie
v strednej škole, do ktorej prestúpil. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy,
z ktorej prestúpil.
(5)
Pri prestupe žiaka štvrtého ročníka alebo piateho ročníka strednej školy s bilingválnym
vzdelávaním do štvrtého ročníka strednej školy so štvorročným vzdelávacím programom
je súčasťou dokumentácie žiaka podľa odseku 6 aj výsledok žiaka z externej časti maturitnej
skúšky, písomnej formy internej časti maturitnej skúšky a ústnej formy internej časti
maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, ak ju žiak absolvoval. Riaditeľ
strednej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, tento výsledok uvedie na vysvedčení
o maturitnej skúške.
(6)
Riaditeľovi strednej školy, do ktorej žiak prestúpil, poskytne riaditeľ strednej
školy, z ktorej žiak prestúpil, kópiu dokumentácie žiaka vrátane pedagogickej dokumentácie,
ďalšej dokumentácie, podkladov k ukladaniu opatrení vo výchove, podkladov k poskytovaniu
podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do 15 dní
od doručenia kópie rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu oznámi do centrálneho
registra.
(7)
Prestup žiaka do inej strednej školy sa len vo výnimočných prípadoch umožňuje aj
v priebehu prvého ročníka.
(8)
Ak ide o žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny32ab) pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, strednú školu, do ktorej má byť prijatý
žiak prestupom po úspešnom vykonaní rozdielovej skúšky, určí orgán miestnej štátnej
správy v školstve na základe žiadosti zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej
správy v školstve určenú strednú školu oznámi zástupcovi zariadenia bezodkladne. Orgán
miestnej štátnej správy v školstve určí strednú školu, ktorá je najbližšie alebo má
najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny,
v ktorej sa žiakovi poskytuje starostlivosť; určenie strednej školy, ktorá žiaka prijme
prestupom, orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom
tejto strednej školy a jej zriaďovateľom. Prihlášku na vzdelávanie v strednej škole
prestupom následne podá zástupca zariadenia strednej škole určenej príslušným orgánom
miestnej štátnej správy v školstve.
(9)
Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom nie je rozhodnutím o prijatí žiaka v rámci
prijímacieho konania.
§ 36
Preradenie žiaka zo strednej školy do základnej školy
(1)
Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v
strednej škole, môže byť preradený do základnej školy
a)
ak sa mu nepovolí opakovať ročník,
b)
ak stratí zdravotnú spôsobilosť,
c)
na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.
(2)
Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje v plnení povinnej
školskej dochádzky v základnej škole.
(3)
Ak stredná škola rozhodne o preradení žiaka do základnej školy, zákonný zástupca
žiaka ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného rozhodnutím, prihlási na
plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa odseku 2 a o tejto skutočnosti
v tejto lehote informuje strednú školu, ktorá rozhodla o preradení žiaka do základnej
školy. Ak zákonný zástupca neprihlási žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky
alebo neinformuje strednú školu v ustanovenej lehote, postupuje riaditeľ strednej
školy podľa osobitného predpisu.38) Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr do piatich dní od
prijatia informuje o tejto skutočnosti strednú školu, ktorá rozhodla o preradení žiaka
na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k začiatku školského roka.
Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí dňom, ktorý predchádza
dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do ktorej bol prijatý. Týmto
dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej školy poskytne kópiu dokumentácie
žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní od doručenia informácie o prijatí
žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do centrálneho registra.
§ 37
Opakovanie ročníka
(1)
Stredná škola rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe posúdenia jeho vzdelávacích
výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej písomnej žiadosti alebo
ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca. O opakovaní ročníka žiaka,
ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje stredná škola po súhlase
zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(2)
Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku,
opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa
školského roka príslušného ročníka.
(3)
Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka osemročného
vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa § 36 ods. 3.
§ 38
Postup do vyššieho ročníka strednej školy
(1)
Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní príslušného ročníka
vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol celkovo hodnotený podľa
§ 55a ods. 6.
(2)
Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy
preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe
výsledkov komisionálnej skúšky; ak ide o žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa pripravuje
v systéme duálneho vzdelávania, aj po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak
pripravuje. Neplnoletého žiaka možno preradiť bez absolvovania predchádzajúceho ročníka
do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.
§ 39
Zanechanie štúdia
(1)
Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to
písomne riaditeľovi strednej školy; ak ide o neplnoletého žiaka, písomné oznámenie
podá jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.
(2)
Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi
strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia, alebo dňom uvedeným v oznámení
o zanechaní štúdia, najskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené.
Ak žiak neoznámi riaditeľovi strednej školy zanechanie štúdia a neospravedlnene sa
nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej
účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť žiakom strednej školy.
§ 39a
Zdravotná spôsobilosť
(1)
Zdravotná spôsobilosť žiaka sa preukazuje pri prijímaní žiaka do učebného odboru
alebo do študijného odboru, v ktorom sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, alebo pri
zmene zdravotnej spôsobilosti počas štúdia.
(2)
Ak má škola alebo zamestnávateľ, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho
vzdelávania, dôvodné podozrenie, že došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti žiaka počas
štúdia, vyzve zákonného zástupcu neplnoletého žiaka, zástupcu zariadenia alebo plnoletého
žiaka, aby preukázal zdravotnú spôsobilosť žiaka v určenej lehote. Zdravotnú spôsobilosť
posudzuje lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Ak zákonný zástupca
neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak nepreukáže, že žiak spĺňa
zdravotnú spôsobilosť, žiak môže prestúpiť na iný študijný odbor alebo na iný učebný
odbor alebo stredná škola môže rozhodnúť o vylúčení žiaka zo štúdia.
§ 41
Gymnázium
Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje
žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje
úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na
vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe
a kultúre.
§ 42
Stredná odborná škola
(1)
Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom
odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania
zameranom predovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a odborných činností.
(2)
Stredná odborná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v členení na
teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie žiaka strednej
odbornej školy upravuje osobitný predpis.6aa)
(3)
Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho
programu študijného odboru alebo po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho
programu učebného odboru stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. a), b) a d) a ods. 5.
(4)
Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej
odbornej škole len odborné vyučovacie predmety.
§ 42aa
Stredná priemyselná škola
(1)
Stredná priemyselná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje
žiakom odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného študijného
odboru, v ktorom sa praktické vyučovanie poskytuje formou odbornej praxe, zameranom
najmä na výkon špecifických povolaní, samostatných odborných činností v technických
oblastiach a pripravuje žiakov na štúdium na vysokej škole v študijných odboroch s
opisom zodpovedajúcim obsahu výchovy a vzdelávania odborov vzdelávania, v ktorých
škola poskytuje vzdelávanie.
(2)
Stredná priemyselná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v jednej
až troch skupinách odborov vzdelávania s obdobným profilom absolventa v členení na
teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie, ktorých zoznam vydáva a zverejňuje na
svojom webovom sídle ministerstvo školstva. Praktické vyučovanie na strednej priemyselnej
škole upravuje osobitný predpis.6aa)
(3)
Stredná priemyselná škola poskytuje odborné vzdelávanie a prípravu najmä vo vyučovacích
predmetoch v oblasti vedy, techniky, inžinierstva, matematiky a umelej inteligencie.
(4)
Stredná priemyselná škola zabezpečuje podporu prenosu technológií, aplikovaného výskumu
a rozvoja podnikateľských zručností formou partnerstiev s vysokými školami a zamestnávateľmi.
(5)
Stredná priemyselná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho
programu študijného odboru stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. d) a ods. 5 písm. a).
§ 42a
Stredná športová škola
(1)
Stredná športová škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje
žiakov so športovým nadaním vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania.
(2)
Vzdelávacie programy strednej športovej školy sú zamerané na prípravu žiakov so športovým
nadaním pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných činností v športe.
Výchova a vzdelávanie v strednej športovej škole rozvíjajú vedomosti, zručnosti a
schopnosti žiaka so športovým nadaním získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú
vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností
v športe.
(3)
Neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania v strednej športovej škole je športová
príprava organizovaná podľa športových odvetví.
(4)
Športovej prípravy organizovanej strednou športovou školou počas hlavných školských
prázdnin sa môže zúčastniť aj ten, kto bol prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho
programu v strednej športovej škole od nasledujúceho školského roka za rovnakých podmienok
ako žiaci strednej športovej školy.
(5)
Stredná športová škola poskytuje
a)
stredné odborné vzdelanie,
b)
úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo
c)
úplné stredné odborné vzdelanie.
(6)
Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej
športovej škole len odborné vyučovacie predmety.
§ 42b
Škola umeleckého priemyslu
(1)
Škola umeleckého priemyslu je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje
žiakom komplexné umelecké vzdelávanie vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania
zameranom na výtvarníctvo a dizajn. Škola umeleckého priemyslu môže poskytovať aj
umelecko-pedagogické vzdelanie.
(2)
Výchova a vzdelávanie v škole umeleckého priemyslu sa uskutočňuje ako teoretické
vyučovanie a praktické vyučovanie, ktorého súčasťou je odborný vyučovací predmet umelecká
prax.
(3)
Škola umeleckého priemyslu poskytuje
a)
úplné stredné odborné vzdelanie alebo
b)
vyššie odborné vzdelanie.
(4)
Škola umeleckého priemyslu neposkytuje kvalifikačné pomaturitné štúdium.
(5)
Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v škole
umeleckého priemyslu odborné vyučovacie predmety.
§ 44
Konzervatórium
(1)
Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje
žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných
predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.
(2)
Typom konzervatória je hudobné a dramatické konzervatórium a tanečné konzervatórium.
Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom
odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom vzdelávacom
programe. Tanečné konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom
odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe.
(3)
Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo
kolektívne.
(4)
Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne
nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný materiál na
vyučovanie.
(5)
Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného vzdelávacieho
programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po
ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec sa štúdium uskutočňuje
podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou
skúškou a absolventskou skúškou, a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom
žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho
ročníka vykoná absolventskú skúšku.
(6)
Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou
alebo ako internátna škola.
(7)
Konzervatórium poskytuje
a)
nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) úspešným skončením štvrtého ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,
b)
úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním maturitnej skúšky,
c)
vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním absolventskej skúšky.
(8)
Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje na konzervatóriu
len odborné vyučovacie predmety.
§ 45
Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy
Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy sú
a)
nadstavbové štúdium,
b)
pomaturitné štúdium.
§ 46
Nadstavbové štúdium
(1)
Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl,
ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore
vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.
(2)
Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného odborného
vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci
a)
zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých
technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,
b)
pripravujú na ďalšie vzdelávanie.
§ 47
Pomaturitné štúdium
(1)
Pomaturitné štúdium sa organizuje v stredných odborných školách, stredných priemyselných
školách, školách umeleckého priemyslu a na vysokých školách na účel zvyšovania a prehlbovania
kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.
(2)
Pomaturitné štúdium sa organizuje vo vzdelávacích programoch alebo v krátkych študijných
programoch určených pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali úplné
stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.
(3)
Pomaturitné štúdium sa člení na kvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium a vyššie
odborné štúdium.
(4)
V kvalifikačnom štúdiu žiak získava odbornú kvalifikáciu v inom odbore vzdelania,
ako v ktorom vykonal maturitnú skúšku. Kvalifikačné štúdium sa ukončuje odbornou zložkou
maturitnej skúšky.
(5)
V špecializačnom štúdiu žiak získava špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových
vedecko-technických poznatkov na výkon pracovných činností a na získanie kvalifikácie,
vrátane štúdia na vysokej škole v zodpovedajúcom študijnom odbore, ktoré svojou náplňou
a odborným zameraním zodpovedajú študijnému odboru v strednej odbornej škole, strednej
priemyselnej škole alebo v škole umeleckého priemyslu, ktorého absolvovaním získal
žiak vzdelanie pred začiatkom špecializačného štúdia. Špecializačné štúdium sa ukončuje
absolventskou skúškou. Úspešným skončením špecializačného štúdia absolvent získa vyššie
odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo písm. d).
(6)
Vo vyššom odbornom štúdiu žiak získava všeobecné vzdelanie a špeciálne vedomosti
a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon pracovných činností
a na získanie kvalifikácie vrátane štúdia na vysokej škole v zodpovedajúcom študijnom
odbore. Vyššie odborné štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom štúdiu
získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie. Vyššie
odborné štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou. Úspešným ukončením vyššieho odborného
štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo písm. f). Vyššie odborné štúdium v stredných zdravotníckych školách, ktorým sa získava odborná
spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný
fyzioterapeut, diplomovaný optometrista, diplomovaný rádiologický asistent, sa ukončuje
absolventskou skúškou.
(7)
Ak uchádzač vykoná skúšku na overenie vzdelávacích výstupov v strednej odbornej škole,
ktorá je oprávnená používať označenie centrum excelentnosti odborného vzdelávania
a prípravy, alebo v strednej priemyselnej škole vo vzdelávacom programe podľa osobitného
predpisu,38a) ktorý je podľa jej posúdenia totožný alebo príbuzný so špecializačným štúdiom alebo
s vyšším odborným štúdiom, stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola vydá
osvedčenie o profesijnej kvalifikácii, vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský
diplom.
(8)
Spôsob tvorby vzdelávacích programov špecializačného štúdia a vyššieho odborného
štúdia a kritériá na ich uskutočňovanie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 48
(1)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti organizácie
výchovy a vzdelávania v stredných školách, o dennej forme štúdia a externej forme
štúdia a o hodnotení a klasifikácii žiakov stredných škôl.
(2)
Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť
na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia tieto
ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.
Štvrtý oddiel
Základná umelecká škola
§ 49
(1)
Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a umelecké vzdelávanie podľa
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.
(2)
Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17 a pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách;
pripravuje aj na štúdium na vysokých školách.
(3)
V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické
odbory, odbory audiovizuálnej a multimediálnej tvorby alebo niektoré z nich. Iné umelecké
odbory môže základná umelecká škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva.
Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.
(4)
(5)
Príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých školách
sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne
požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného
predpisu.32) Odpustenie príspevku podľa prvej vety sa vzťahuje iba na štúdium jedného umeleckého
odboru.
(6)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
§ 50
Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole
(1)
Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.
(2)
Základná umelecká škola môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia, ak
a)
žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,
b)
žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa § 49 ods. 4.
§ 51
Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách
(1)
Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s
rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.
(2)
Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej
školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.
(3)
Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a
druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň
základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.
(4)
Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne
nadanie a vynikajúce študijné výsledky.
(5)
V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách a vysokých
školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.
(6)
Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.
(7)
Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch
určujú učebné plány.
(8)
Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť
alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.
§ 52
Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách
(1)
Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia predpokladov
na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi
nárok na prijatie do základného štúdia.
(2)
Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy
žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných
žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého
odboru alebo študijného zamerania.
(3)
Na posúdenie študijných predpokladov a na zisťovanie umeleckého nadania uchádzačov
na štúdium zriaďuje riaditeľ školy trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.
(4)
Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný
vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.
(5)
Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov,
ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.
(6)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie
výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium,
priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a
súťaží.
Piaty oddiel
Jazyková škola
§ 53
(1)
Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch alebo v štátnom
jazyku metódami a formami vzdelávania cudzieho jazyka.
(2)
Jazykové vzdelávanie v jazykovej škole sa organizuje v kurzoch. Na jazykové vzdelávanie
v jazykovej škole možno prijať len uchádzača, ktorý splní kritériá na prijatie určené
v školskom poriadku.
(3)
Termín a spôsob podávania prihlášok na jazykové vzdelávanie a zápisu na jazykové
vzdelávanie a najvyšší počet poslucháčov v jednom kurze určuje riaditeľ školy.
(4)
Úhrada nákladov na jazykové vzdelávanie pozostáva z príspevku na úhradu nákladov
(ďalej len „školné“) a zo zápisného.
(5)
Školné a zápisné sa neuhrádza, ak plnoletý poslucháč alebo zákonný zástupca o to
písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi
podľa osobitného predpisu.32) Odpustenie školného a zápisného sa vzťahuje iba na jazykové vzdelávanie jedného cudzieho
jazyka alebo štátneho jazyka metódami a formami vzdelávania cudzieho jazyka.
(6)
Výšku školného a zápisného, podmienky ich zníženia, zvýšenia alebo odpustenia v jazykových
školách určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec31) alebo samosprávny kraj,42) výšku, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia školného a zápisného určí všeobecne
záväzným nariadením. Podmienky vrátenia školného a zápisného určí školský poriadok.
(7)
Jazyková škola je oprávnená vykonávať jazykové skúšky. Termín konania jazykovej skúšky
určuje riaditeľ školy. Uchádzačovi môže riaditeľ školy povoliť jeden náhradný termín
z dôvodu neúčasti na jazykovej skúške.
(8)
Jazykovej škole môže ministerstvo školstva vydať po predchádzajúcom vyjadrení Štátnej
školskej inšpekcie oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky. Jazyková škola s oprávnením
vykonávať štátne jazykové skúšky môže organizovať aj prípravu na štátnu jazykovú skúšku.
Termín konania štátnej jazykovej skúšky určuje riaditeľ školy. Uchádzačovi môže riaditeľ
školy povoliť jeden náhradný termín z dôvodu neúčasti na štátnej jazykovej skúške.
(9)
Štátna jazyková skúška a jazyková skúška sa vykonávajú za úhradu. Výšku úhrady za
vykonanie štátnej jazykovej skúšky a jazykovej skúšky určí riaditeľ jazykovej školy
po prerokovaní so zriaďovateľom.
(10)
Štátny jazyk sa považuje na účely jazykového vzdelávania cudzincov za cudzí jazyk;
tým nie je dotknutý osobitný predpis.9)
(11)
Podrobnosti o kurzoch na získanie stupňa jazykového vzdelania, kurzoch na vykonanie
štátnej jazykovej skúšky, spôsob prijímania na jazykové vzdelávanie, spôsob organizácie
jazykového vzdelávania, druhy kurzov, obsah jazykového vzdelávania, spôsob hodnotenia
študijných výsledkov v jazykovej škole a kritériá na vydanie oprávnenia vykonávať
štátne jazykové skúšky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
školstva.
§ 53a
Komisia pre štátne jazykové skúšky a skúšobné komisie
(1)
Štátne jazykové skúšky riadi komisia pre štátne jazykové skúšky. Predsedu komisie
pre štátne jazykové skúšky vymenúva a odvoláva orgán miestnej štátnej správy v školstve.
(2)
Štátna jazyková skúška sa koná pred skúšobnou komisiou, ktorá má predsedu a dvoch
členov.
(3)
Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúva a odvoláva členov komisie pre
štátne jazykové skúšky a členov skúšobných komisií z členov komisie pre štátne jazykové
skúšky. Predsedov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva orgán miestnej štátnej správy
v školstve na návrh predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky. Predseda komisie
pre štátne jazykové skúšky môže byť súčasne predsedom alebo členom skúšobnej komisie.
(4)
Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky prerokúva s riaditeľom jazykovej školy
termíny konania štátnej jazykovej skúšky a povoľuje jej opakovanie alebo opakovanie
jej časti.
(5)
Podrobnosti o zložení komisie pre štátne jazykové skúšky, skúšobných komisií, počte,
vymenovaní členov a návrhoch na ich vymenovanie, pôsobnosti a predpokladoch na výkon
činnosti člena komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
školstva.
ŠTVRTÁ ČASŤ
FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA
§ 54
Formy organizácie výchovy a vzdelávania
(1)
Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia
alebo externou formou štúdia.
(2)
Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá.
Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná najviac v rozsahu určenom
v štátnom vzdelávacom programe.
(3)
Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.
(4)
Poldenné vzdelávanie je organizované v materskej škole len v dopoludňajších alebo
len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(5)
Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách
v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(6)
Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 5 so zabezpečením ubytovania
a stravovania.
(7)
Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10
až 15 hodín týždenne.
(8)
Diaľkové vzdelávanie je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem
konzultačných hodín.
(9)
Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického zamestnanca
alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom
dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní
počítačových sietí.
(10)
V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia
(ďalej len „kombinované štúdium“).
(11)
Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou
formou štúdia alebo formou osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23.
(12)
Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia
ako denná forma štúdia.
(13)
Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.
Hodnotenie žiakov a opatrenia vo výchove v základných školách a stredných školách
§ 55
(1)
Hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete sa vykonáva
a)
priebežne počas školského roka a
b)
súhrnne za prvý polrok a druhý polrok školského roka.
(2)
Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia,
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo
d)
inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.
(3)
Súhrnné hodnotenie za polrok školského roka vyjadruje hodnotenie pokroku žiaka pri
dosahovaní vzdelávacích cieľov určených v školskom vzdelávacom programe pre príslušný
ročník. Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v základnej škole, ak odsek 4 neustanovuje
inak, sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia alebo
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(4)
Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v šiestom až deviatom ročníku základnej
školy vo vybraných vyučovacích predmetoch a v strednej škole sa vykonáva formou
a)
klasifikácie alebo
b)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(5)
Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku alebo v úvodnom ročníku sa vykonáva formou
slovného hodnotenia.
(6)
Klasifikáciou sa hodnotia vedomosti, zručnosti a spôsobilosti prostredníctvom kritérií
určených ministerstvom školstva a klasifikačných stupňov
a)
1 – výborný,
b)
2 – chválitebný,
c)
3 – dobrý,
d)
4 – dostatočný,
e)
5 – nedostatočný.
(7)
Slovným hodnotením sa so zameraním na motiváciu žiaka hodnotia vedomosti, zručnosti
a schopnosti, ktoré si žiak osvojil pri plnení cieľov vzdelávania, a rozvoj jeho osobnosti;
slovné hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.
(8)
Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je
a)
hodnotenie v jednom vyučovacom predmete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením
alebo
b)
hodnotenie v niektorých vyučovacích predmetoch klasifikačným stupňom a v niektorých
vyučovacích predmetoch slovným hodnotením.
(9)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom,
či žiak vo vyučovacom predmete splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak
sa vyučovací predmet vyučuje len v prvom polroku, informácia sa uvádza na konci prvého
polroka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje v prvom polroku aj v druhom polroku alebo
len v druhom polroku, informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky
na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je hodnotený takto: „Žiak nesplnil požiadavky
na postup do vyššieho ročníka.“.
(10)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom
predmete klasifikačným stupňom.
(11)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia
je hodnotenie žiaka klasifikačným stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania
vo vyučovacom predmete.
(12)
Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z foriem
podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza
a)
„absolvoval“, ak sa žiak vyučovania vyučovacieho predmetu zúčastňoval a pracoval
alebo zo závažných dôvodov nepracoval, alebo sa ospravedlnene vyučovania nezúčastňoval,
b)
„neabsolvoval“, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene
vyučovania nezúčastňoval, alebo
c)
„oslobodený“, ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom predmete v plnom
rozsahu.
(13)
Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie
a)
formu priebežného hodnotenia a súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet a
b)
vyučovacie predmety, v ktorých sa žiaci príslušných ročníkov nehodnotia žiadnou z
foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4.
(14)
Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak
a)
je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,
b)
je slovne hodnotený zodpovedajúcim hodnotiacim opisom, ktorý vyjadruje nesplnenie
požiadaviek vyučovacieho predmetu, alebo
c)
neabsolvoval vyučovací predmet.
(15)
Správanie žiaka sa hodnotí
a)
slovne,
b)
klasifikáciou,
c)
kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
(16)
Slovné hodnotenie správania žiaka vyjadruje sledované prejavy správania žiaka so
zameraním na jeho motiváciu; slovné hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.
(17)
Hodnotenie správania žiaka klasifikáciou sa vyjadruje klasifikačným stupňom
a)
1 – veľmi dobré,
b)
2 – uspokojivé,
c)
3 – menej uspokojivé,
d)
4 – neuspokojivé.
(18)
Hodnotenie správania žiaka vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia
je hodnotenie správania žiaka klasifikačným stupňom a opisom sledovaných prejavov
správania žiaka.
§ 55a
(1)
Celkové hodnotenie žiaka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch
a hodnotenie jeho správania v súhrnnom hodnotení.
(2)
Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení,
ak odsek 12 neustanovuje inak, vyjadruje takto:
a)
prospel s vyznamenaním,
b)
prospel veľmi dobre,
c)
prospel alebo
d)
neprospel.
(3)
Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete
nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích
predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách
umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie
výborný.
(4)
Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá
stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov
nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého
priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie nie horší
ako chválitebný.
(5)
Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak
a)
vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil
požiadavky na postup do vyššieho ročníka,
b)
v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie
nedostatočný alebo
c)
pri kombinácii klasifikácie a slovného hodnotenia sú splnené podmienky podľa písmen
a) a b).
(6)
Žiak v celkovom hodnotení neprospel, ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel
alebo z niektorého vyučovacieho predmetu má vyjadrenie „neabsolvoval“.
(7)
Vyjadrenie podľa § 55 ods. 12 písm. a) a c) sa v celkovom hodnotení nezohľadňuje.
(8)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov,
vrátane vyučovacieho predmetu, ktorý sa vyučoval len v prvom polroku školského roka,
alebo ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel, opakuje ročník
počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na
základe rozhodnutia školy.
(9)
Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné do konca školského roka zo závažných
dôvodov hodnotiť ani v náhradnom termíne; to neplatí, ak ide o žiaka, ktorý plní školskú
dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nevykonal komisionálnu skúšku, a zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý
žiak predložil doklad o návšteve školy podľa § 25 ods. 3.
(10)
Žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník viackrát, ak je
to na jeho prospech. Na druhé a ďalšie opakovanie ročníka sa vyžaduje predchádzajúci
písomný súhlas zariadenia poradenstva a prevencie.
(11)
Účastník výchovy a vzdelávania a žiak úvodného ročníka nemôžu opakovať ročník.
(12)
Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodného programu, sa hodnotí podľa pravidiel
hodnotenia tohto medzinárodného programu. Ak medzinárodný program neupravuje pravidlá
hodnotenia, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.
(13)
Žiak s mentálnym postihnutím, žiak s viacnásobným zdravotným postihnutím v kombinácii
s mentálnym postihnutím a žiak hluchoslepý sa môže súhrnne hodnotiť z jednotlivých
vyučovacích predmetov formou slovného hodnotenia; celkové hodnotenie žiaka je prospel
alebo neprospel.
(14)
V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia
vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou
listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti zákonného zástupcu,
zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka.
(15)
V posledný vyučovací deň školského roka škola vydá žiakovi vysvedčenie, ktoré obsahuje
hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského
roka, ak odsek 16 neustanovuje inak. V poslednom ročníku vzdelávacieho programu strednej
školy alebo odborného učilišťa škola vydá žiakovi vysvedčenie v posledný vyučovací
deň pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(16)
Žiakovi, ktorý neprospel v jednom vyučovacom predmete alebo vo dvoch vyučovacích
predmetoch a riaditeľ školy mu povolil vykonať komisionálnu skúšku, vydá škola v posledný
vyučovací deň školského roka výpis hodnotenia vyučovacích predmetov a správania za
druhý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie
vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka
sa žiakovi vydá po vykonaní komisionálnej skúšky.
§ 56
(1)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ
školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby
sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení
prvého polroka. Pri vyskúšaní a hodnotení v náhradnom termíne sa postupuje ako pri
vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne. Ak nemožno žiaka podľa § 19 ods. 5 vyskúšať a hodnotiť ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Ak
nemožno vyskúšať a hodnotiť v náhradnom termíne žiaka, ktorý nie je žiakom podľa § 19 ods. 5, a ide o vyučovací predmet vyučovaný iba v prvom polroku, žiak z vyučovacieho predmetu
neprospel.
(2)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, riaditeľ
školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín tak, aby sa hodnotenie
za druhý polrok mohlo vykonať spravidla v mesiaci august. Pri vyskúšaní a hodnotení
v náhradnom termíne sa postupuje ako pri vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne.
(3)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov,
môže na základe rozhodnutia školy vykonať z týchto predmetov komisionálnu skúšku podľa
§ 57 ods. 1 písm. d). Žiak konzervatória, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel,
alebo žiak školy umeleckého priemyslu, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového
predmetu neprospel, nemôže vykonať komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d).
(4)
Komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) môže vykonať aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích
predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
(5)
Termín komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) určí riaditeľ školy tak, aby sa táto skúška podľa
a)
odseku 3 vykonala do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť
vykonať túto skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie
do 10. septembra,
b)
odseku 4 vykonala do 20. júna.
(6)
Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d), z vyučovacieho predmetu neprospel.
(7)
Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia
sa nehodnotí zo správania.
(8)
Ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka má pochybnosti o správnosti
hodnotenia na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do troch pracovných
dní odo dňa získania výpisu hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za
prvý polrok, do troch pracovných dní odo dňa skončenia obdobia školského vyučovania
alebo do troch pracovných dní odo dňa odovzdania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy
o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka
možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období
z príslušného vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky; to
neplatí, ak žiak vykonal komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. g) alebo písm.
h).
§ 57
Komisionálne skúšky v základných školách a stredných školách
(1)
Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak
a)
vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole,
b)
požiada o preskúšanie zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak,
c)
podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie
žiaka a žiaka nebolo možné hodnotiť v riadnom termíne ani v náhradnom termíne,
d)
neprospel z vyučovacieho predmetu,
e)
študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole,
f)
vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole
umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej praxe a skúšku z profilového predmetu,
g)
h)
vykonáva komisionálnu skúšku podľa § 31a alebo komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho
programu nižšieho stredného odborného vzdelávania.
(2)
Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. a), e), f) alebo písm. h) nariaďuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm.
b) až d) povoľuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. g) povoľuje riaditeľ z dôvodu podľa § 25 ods. 5 alebo ods. 8 alebo nariaďuje z dôvodu podľa § 25 ods. 9. Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia
na komisionálnej skúške. Na komisionálnej skúške môže byť prítomný aj odborný zamestnanec,
špeciálny pedagóg alebo pedagogický asistent.
(3)
Ak sa komisionálna skúška koná z dôvodu, že žiak neprospel z vyučovacieho predmetu
a túto komisionálnu skúšku koná najmenej 20 % žiakov z príslušného ročníka, komisionálna
skúška sa môže konať za prítomnosti povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie
a povereného zamestnanca orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(4)
V jeden deň môže vykonať žiak komisionálne skúšky najviac z dvoch vyučovacích predmetov;
z viac ako z dvoch vyučovacích predmetov ich môže vykonať, ak s tým zákonný zástupca
neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak súhlasí.
(5)
Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov, ktorých vymenúva a odvoláva
riaditeľ školy. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie pre komisionálne
skúšky verejne v deň konania komisionálnej skúšky.
(6)
Výsledok komisionálnej skúšky podľa odseku 1 písm. a) až f) je pre hodnotenie žiaka
konečný. Ak žiak neprospel v komisionálnej skúške podľa odseku 1 písm. g) alebo písm.
h), riaditeľ školy môže povoliť jedno opakovanie komisionálnej skúšky, ktoré sa uskutoční
do šiestich mesiacov od neúspešného vykonania komisionálnej skúšky; výsledok opakovanej
komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.
§ 58
Opatrenia vo výchove
(1)
Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi
udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.
(2)
Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie
od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné
vylúčenie alebo vylúčenie.
(3)
Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov,
ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej
miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ
školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť
ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením
žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo člena
školského podporného tímu. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne
privolá
a)
zákonného zástupcu,
b)
zdravotnú pomoc,45)
c)
Policajný zbor46) alebo
d)
odborného zamestnanca zariadenia poradenstva a prevencie.
(4)
Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia
vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.
PIATA ČASŤ
PRIJÍMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
Prijímanie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole
§ 59
(1)
Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku. Dieťa od dovŕšenia
dvoch rokov veku možno výnimočne prijať na predprimárne vzdelávanie, ak zvláda základné
sebaobslužné úkony a materská škola má kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa a materiálno-technické,
priestorové a personálne zabezpečenie.
(2)
Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho
vzdelávania povinné, a následne deti od dovŕšenia dvoch rokov veku. Ostatné podmienky
prijímania určí riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom a zverejní ich na verejne
prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy.
(3)
Riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom určí termín podávania prihlášky na vzdelávanie
v materskej škole na nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa
odseku 2.
(4)
Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe prihlášky na vzdelávanie
v materskej škole, ktorú riaditeľovi školy podáva zákonný zástupca alebo zástupca
zariadenia. Prihláška na vzdelávanie v materskej škole sa podáva od 1. apríla do 31.
mája. Prílohou prihlášky na vzdelávanie v materskej škole je potvrdenie o zdravotnej
spôsobilosti od pediatra, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa.
(5)
Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením, prílohou prihlášky na vzdelávanie v materskej
škole je aj odporúčanie pediatra a správa z diagnostického vyšetrenia zariadenia poradenstva
a prevencie. Ak ide o dieťa s nadaním, prílohou je aj správa z diagnostického vyšetrenia
zariadenia poradenstva a prevencie.
(6)
Prihláška na vzdelávanie v materskej škole sa podáva na formulári schválenom a zverejnenom
ministerstvom školstva. Ak je údaj z prílohy podľa odseku 4 alebo odseku 5 v centrálnom
registri, samostatné predloženie prílohy sa nevyžaduje a centrálny register túto skutočnosť
oznámi prostredníctvom podregistra prijímania na vzdelávanie zákonnému zástupcovi
alebo zástupcovi zariadenia pri podávaní prihlášky na vzdelávanie v materskej škole.
(7)
O prijatí dieťaťa na základe prihlášky na vzdelávanie v materskej škole podanej v
termíne podľa odseku 4 rozhodne materská škola v termíne, ktorý určuje a na svojom
webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Zoznam uchádzačov sa zverejňuje na
verejne prístupnom mieste materskej školy, na webovom sídle materskej školy a na webovom
sídle určenom ministerstvom školstva; zoznam obsahuje namiesto mena a priezviska uchádzača
vopred pridelený číselný kód a informáciu, či uchádzač bol alebo nebol prijatý na
predprimárne vzdelávanie. Ak bol uchádzač prijatý, informácia o prijatí v tomto zozname
sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu sa považuje za deň
doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to
požiada, materská škola vyhotoví rozhodnutie o prijatí v písomnej forme a bez zbytočného
odkladu ho odošle zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia; ak sa postupuje
podľa odseku 11, materská škola ho vyhotoví najskôr po potvrdení prijatia. Materská
škola odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí do piatich pracovných
dní od jeho vydania.
(8)
V rozhodnutí o prijatí môže materská škola určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť
dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením,
dieťaťa zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo dieťaťa s nadaním, diagnostický
pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace; to platí, aj ak ide o rozhodnutie
o prijatí prestupom. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden rok.
(9)
Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení sa prijíma dieťa, ktoré nastúpilo
na liečbu, liečebný pobyt alebo na ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania
jeho ošetrujúceho lekára so súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(10)
Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na predprimárne vzdelávanie
aj v priebehu školského roka. Na prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v priebehu
školského roka sa nevzťahuje odsek 6 druhá veta, odseky 7, 11 a 12 a § 157a.
(11)
Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v materskej škole neumožňuje vyznačiť poradie materských
škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdí vybranej materskej
škole prijatie do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prijatí. Ostatné
rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na materské školy uvedené v prihláške na
vzdelávanie v materskej škole, strácajú platnosť.
(12)
Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v materskej škole umožňuje vyznačiť poradie materských
škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia v nej vyznačí poradie.
Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie príslušnej materskej škole sa vykoná prostredníctvom
centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ školy v súlade s osobitným
predpisom.47)
(13)
Ministerstvo školstva sprístupňuje prostredníctvom centrálneho registra zoznam detí
prijatých na predprimárne vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt.
(14)
Riaditeľ základnej školy požiada do 15. septembra riaditeľa príslušnej materskej
školy o poskytnutie kópie dokumentácie dieťaťa v rozsahu podľa § 28d ods. 3. Riaditeľ príslušnej materskej školy kópiu dokumentácie poskytne do 15 dní od doručenia
žiadosti riaditeľa základnej školy.
§ 59a
(1)
Povinné predprimárne vzdelávanie podľa § 59 plní dieťa v materskej škole vo verejnom školskom obvode, ak zákonný zástupca alebo
zástupca zariadenia nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné predprimárne
vzdelávanie aj v inej materskej škole, ak ho materská škola prijme.
(2)
Riaditeľ materskej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom je povinný prednostne
prijať na povinné predprimárne vzdelávanie v tomto poradí
a)
deti s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode,
b)
deti umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktorého sídlo sa nachádza
v príslušnom verejnom školskom obvode, a
c)
deti s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode.
(3)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo
zástupcu zariadenia určí materskú školu, ktorá je najbližšie k miestu trvalého pobytu
dieťaťa alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu
dieťaťa, v ktorej bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré nie je
možné prijať do materskej školy podľa odsekov 1 a 2; pri určovaní materskej školy
pre dieťa, ktoré je umiestnené v centre pre deti a rodiny na základe rozhodnutia súdu,
orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, ktorá je najbližšie
alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre
deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť. Určenie materskej školy
orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto materskej
školy a jej zriaďovateľom.
(4)
Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa formou pravidelného denného dochádzania
v pracovných dňoch v rozsahu najmenej
a)
tri hodiny denne, okrem obdobia školských prázdnin, ak ide o dieťa do dovŕšenia piateho
roku veku; počas adaptačného pobytu v rozsahu najmenej jednu hodinu denne,
b)
štyri hodiny denne, okrem obdobia školských prázdnin, ak ide o dieťa od dovŕšenia
piateho roku veku.
(5)
Dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, má právo zúčastňovať sa na predprimárnom
vzdelávaní aj v období školských prázdnin.
(6)
Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo
zástupcu zariadenia plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu menej ako tri
hodiny denne, ak ide o dieťa podľa odseku 4 písm. a), alebo v rozsahu menej ako štyri
hodiny denne, ak ide o dieťa podľa odseku 4 písm. b); zákonný zástupca alebo zástupca
zariadenia je povinný k žiadosti priložiť vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.
Druhý oddiel
Prijímanie na základné vzdelávanie
§ 60
(1)
Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie do základnej školy požiadal zákonný zástupca alebo zástupca
zariadenia podľa svojho výberu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa,
ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, po súhlasnom vyjadrení zariadenia poradenstva a
prevencie a pediatra.
(2)
O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne základná škola v termíne, ktorý
určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Zoznam uchádzačov
sa zverejňuje na verejne prístupnom mieste základnej školy, na webovom sídle základnej
školy a na webovom sídle určenom ministerstvom školstva; zoznam obsahuje namiesto
mena a priezviska uchádzača vopred pridelený číselný kód a informáciu, či uchádzač
bol alebo nebol prijatý na základné vzdelávanie. Ak bol uchádzač prijatý, informácia
o prijatí v tomto zozname sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu
sa považuje za deň doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný zástupca alebo zástupca
zariadenia o to požiada, základná škola vyhotoví rozhodnutie o prijatí v písomnej
forme a bez zbytočného odkladu ho odošle zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia;
ak sa postupuje podľa odseku 3, základná škola ho vyhotoví najskôr po potvrdení prijatia.
Základná škola odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí do piatich pracovných
dní od jeho vydania.
(3)
Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v základnej škole neumožňuje vyznačiť poradie základných
škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdí vybranej základnej
škole prijatie na základné vzdelávanie do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia
o prijatí. Ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na základné školy uvedené
v prihláške na vzdelávanie v základnej škole, strácajú platnosť.
(4)
Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v základnej škole umožňuje vyznačiť poradie základných
škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia v nej vyznačí poradie.
Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie príslušnej základnej škole sa vykoná prostredníctvom
centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ školy v súlade s osobitným
predpisom.47)
(5)
Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku
a dosiahlo školskú spôsobilosť.
(6)
Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, jej riaditeľ informuje zákonného zástupcu
alebo zástupcu zariadenia a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o neprijatí dieťaťa do školy určí školu,
v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho
vzdelávania podľa tohto zákona.
(7)
Ministerstvo školstva sprístupní prostredníctvom centrálneho registra do 30. júna
zoznam detí prijatých na základné vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt.
§ 61
(1)
Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením alebo o dieťa s nadaním, k prihláške na
vzdelávanie v základnej škole sa prikladá správa z diagnostického vyšetrenia zariadenia
poradenstva a prevencie; ak je toto vyjadrenie v centrálnom registri, samostatná príloha
sa nevyžaduje a centrálny register túto skutočnosť oznámi prostredníctvom podregistra
prijímania na vzdelávanie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia pri podávaní
prihlášky na vzdelávanie v základnej škole. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so
zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním do školy so vzdelávacím programom pre
žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo so vzdelávacím programom zameraným na príslušné
nadanie poučí zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o všetkých možnostiach
vzdelávania jeho dieťaťa.
(2)
Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý
nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania
jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode
s lekárom.
(3)
Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo
jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, základná škola po vyjadrení príslušného
zariadenia poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh
na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne
o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v
záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 13.
Tretí oddiel
Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách
§ 62
Predpoklady prijatia na vzdelávanie
(1)
Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý
uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(2)
Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného
vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne
vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil
podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže
byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(4)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania
môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a
neukončil vzdelávací program základnej školy alebo na základe vyjadrenia zariadenia
poradenstva a prevencie uchádzač s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý získal
najmenej primárne vzdelanie. Riaditeľ príslušnej strednej školy môže uchádzača s ľahkým
stupňom mentálneho postihnutia prijať, ak v príslušnej strednej škole pôsobí školský
podporný tím; na tento účel sa za člena školského podporného tímu nepovažuje kariérový
poradca.
(5)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť
prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(6)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania
môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(7)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole môže byť prijatý
uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5 alebo odseku 6 podľa druhu vzdelávacieho
programu a po preukázaní športového nadania podľa § 105.
(8)
Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania
v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(9)
Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal stredné
odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(10)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného štúdia môže
byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(11)
Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v strednej
odbornej škole alebo v škole umeleckého priemyslu môže byť prijatý uchádzač, ktorý
získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(12)
Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej
školy.
(13)
Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania je splnenie kritérií
na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným
právnym predpisom.
(14)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam študijných
odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností,
zručností alebo nadania.
(15)
Na vzdelávanie v škole, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku
na základe medzinárodnej dohody, môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami
a pravidlami prijímacieho konania podľa medzinárodnej dohody. Ak medzinárodná dohoda
podmienky prijímacieho konania neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 2 alebo odseku
3. Na vzdelávanie v medzinárodnom programe môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami
a pravidlami prijímacieho konania medzinárodného programu. Ak medzinárodný program
podmienky prijatia neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 1 alebo odseku 2.
§ 63
Prihlášky na vzdelávanie
(1)
Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača môže podať prihlášku na vzdelávanie,
v ktorej uvedie podľa záujmu v poradí najviac dva odbory vzdelávania, ktoré nevyžadujú
overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a najviac dva odbory vzdelávania,
ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku
na vzdelávanie podľa § 66 ods. 8; vybrané odbory vzdelávania môžu byť aj na tej istej škole. Prihláška na vzdelávanie
a ďalšia prihláška na vzdelávanie podľa § 66 ods. 8 sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom
školstva.
(2)
Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača podáva prihlášku na vzdelávanie
riaditeľovi základnej školy, ktorú žiak navštevuje do 20. februára. Na prihláške uvedie
termín prijímacej skúšky. Riaditeľ základnej školy odošle prihlášku na strednú školu
a)
do 28. februára, ak ide o odbor vzdelávania, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania,
b)
do 20. apríla, ak ide o ostatné odbory vzdelávania.
(3)
Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy, podáva prihlášku priamo na strednú
školu v termíne podľa odseku 2. Jeho prospech uvedený v prihláške potvrdzuje základná
škola, ktorú navštevoval. Ak to nie je možné, k prihláške pripojí svoje vysvedčenia
zo základnej školy alebo ich úradne osvedčené kópie.
(4)
Termín podľa odseku 2 sa nevzťahuje na uchádzača, ktorý je mladistvým odsúdeným vo
výkone trestu odňatia slobody.
(5)
Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole neumožňuje vyznačiť poradie odborov
vzdelávania podľa záujmu, zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač
potvrdí vybranej strednej škole prijatie na vzdelávanie do troch pracovných dní odo
dňa doručenia rozhodnutia o prijatí. Ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú
na školy a odbory vzdelávania uvedené v prihláške na vzdelávanie, strácajú platnosť.
(6)
Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole umožňuje vyznačiť poradie odborov
vzdelávania podľa záujmu, zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač
v nej vyznačí poradie. Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie príslušnej strednej škole
sa vykoná prostredníctvom centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ
školy.
(7)
Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške na vzdelávanie vyjadrenie
lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo o zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený
odbor vzdelávania, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť.
(8)
Uchádzač so zdravotným znevýhodnením a uchádzač s nadaním pripojí k prihláške na
vzdelávanie vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia,
z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia,
ak chce požiadať o vykonanie prijímacej skúšky podľa upravených podmienok.
(9)
Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej olympiáde
alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.
(10)
Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme
duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného predpisu.47aa)
(11)
Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške
potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov
podľa osobitného predpisu,34a) a vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo.
Organizácia prijímacieho konania
§ 64
(1)
Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, a učebné
odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, určí ministerstvo
školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných
škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania rovnaké; zverejnia ich do 15.
októbra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie
konanie.
(2)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží
zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie
konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo
jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy47a) predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej
pôsobnosti stredná škola patrí.
(3)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne do 30. septembra o počte tried
prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci
školský rok.
(4)
Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce
prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného
populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje každoročne
násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho
kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet
žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci
školský rok. Ministerstvo školstva určuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku
8 písm. a).
(5)
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí ministerstvu školstva
návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na
návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Ministerstvo
školstva na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným samosprávnym
krajom vypracuje návrh počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím
programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Samosprávny
kraj zverejní do 31. októbra návrh rozpisu na svojom webovom sídle.
(6)
Zriaďovateľ môže podať samosprávnemu kraju odôvodnené námietky voči návrhu rozpisu
do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote
sa neprihliada. Samosprávny kraj prerokuje so zriaďovateľom návrh rozpisu a vytvorí
o ňom písomný záznam. Samosprávny kraj zašle ministerstvu školstva na schválenie upravený
rozpis do 15. novembra; ak je zriaďovateľom samosprávny kraj odôvodnené námietky podáva
súčasne so zaslaním upraveného rozpisu.
(7)
Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre
nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja schválený ministrom
školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.
(8)
Počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom
sa určuje podľa
a)
predbežného záujmu zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka,
b)
udržateľnosti počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried príslušného gymnázia,
c)
počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom
školskom roku,
d)
výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky,
e)
výsledkov z celoštátnych kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných
kôl súťaží alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky,
f)
účasti žiakov príslušného gymnázia v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných
programoch,
g)
zamerania školského vzdelávacieho programu príslušného gymnázia alebo školského vzdelávacieho
programu tried príslušného gymnázia na rozvoj nadania žiakov, špecifických zručností
alebo schopností žiakov.
§ 65
(1)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady
školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried
prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Ak ide o strednú odbornú školu,
v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
v rámci počtu žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, riaditeľ strednej
odbornej školy určí samostatne aj počet žiakov, ktorých možno prijať do študijného
odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje
v systéme duálneho vzdelávania. Riaditeľ strednej školy zverejní údaje podľa prvej
vety a druhej vety do 7. februára na webovom sídle školy.
(2)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej
skúšky podľa § 66 ods. 1 a ak ide o overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, určí aj obsah
a rozsah prijímacej skúšky. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné
podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 7. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra
školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie
konanie; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s
prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.
(3)
Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné
vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej
skúšky, obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v základnej škole, jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky
a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 7 určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak
bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Riaditeľ strednej školy
je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra školského roka, v ktorom
sa koná prijímacia skúška; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej
skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie. Ak došlo k zapísaniu strednej
školy alebo odboru vzdelávania do registra škôl a školských zariadení alebo k uzatvoreniu
zmluvy o duálnom vzdelávaní medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom po ustanovenom
termíne, riaditeľ strednej školy zverejní podmienky prijímacieho konania najneskôr
do 30 dní od rozhodujúcej skutočnosti.
(4)
Riaditeľ strednej odbornej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť
kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej časti do prvého ročníka
vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania a do prvého ročníka
vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ak ide o prijímanie do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava
poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej
školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.
(5)
Kritériá podľa odseku 4 oznámi riaditeľ školy do 30. novembra školského roka, v ktorom
sa uskutočňuje prijímacie konanie.
(6)
Riaditeľ strednej školy odošle informáciu o splnení podmienok na prijatie bez prijímacej
skúšky podľa odseku 4 najneskôr 7 dní pred termínom konania prijímacích skúšok. Stredná
odborná škola prijíma samostatne
a)
uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania
a
b)
ostatných uchádzačov.
(7)
Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností
alebo nadania, sa prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné konzervatórium a
strednú športovú školu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.
(8)
Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnáziu možno prijať uchádzača
len do prvého ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do vyšších ročníkov
stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií nevzťahujú.
§ 66
Prijímacia skúška
(1)
Prijímacia skúška sa môže vykonávať ako
a)
jednotná prijímacia skúška,
b)
overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania alebo
c)
kombinácia podľa písmen a) a b).
(2)
Jednotnú prijímaciu skúšku zadáva a vyhodnocuje organizácia zriadená ministerstvom
školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.
(3)
Jednotná prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí zo slovenského jazyka a
literatúry alebo slovenského jazyka a slovenskej literatúry a z ďalších predmetov,
ktoré určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva, podľa vzdelávacích
štandardov štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie.
(4)
Cudzinec, ktorý sa v Slovenskej republike vzdelával v základnej škole najmenej v
šiestom ročníku až deviatom ročníku, môže namiesto jednotnej prijímacej skúšky zo
slovenského jazyka a literatúry vykonať jazykovú skúšku zo štátneho jazyka na úrovni
A2 podľa referenčného rámca, ktorú zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom
školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.
(5)
Uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie v základnej škole s vyučovacím jazykom
národnostnej menšiny, koná jednotnú prijímaciu skúšku v strednej škole, ktorá nie
je školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,
a)
zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom
pre základné vzdelávanie,
b)
z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho v základnej škole osvojoval, ak zákonný
zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač túto požiadavku uvedie v prihláške
na vzdelávanie v strednej škole.
(6)
Uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie v základnej škole, ktorá nie je základnou
školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, koná jednotnú prijímaciu skúšku
v škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny podľa odseku 3. Z ďalšieho predmetu
koná jednotnú prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval,
ak zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač túto požiadavku uvedie
v prihláške na vzdelávanie v strednej škole.
(7)
Termíny konania prijímacej skúšky určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom
webovom sídle do 15. októbra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom
sa uskutočňuje prijímacie konanie.
(8)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní pedagogickou radou určí, či sa v škole vykoná
prijímacia skúška v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno
prijať do tried prvého ročníka; to neplatí, ak ide o strednú školu s osemročným vzdelávacím
programom. Túto informáciu zverejní do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom
úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.
(9)
Stredná škola pozve uchádzačov na prijímaciu skúšku najneskôr päť pracovných dní
pred termínom jej konania.
(10)
Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške
v riadnom termíne, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom
týždni mesiaca august. Dôvod neúčasti oznámi zákonný zástupca, zástupca zariadenia
alebo plnoletý uchádzač riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej
skúšky a riaditeľ strednej školy postupuje podľa osobitného predpisu.47ab)
(11)
Výsledok prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy sa vzťahuje na školský
rok, na ktorý sa prijímacia skúška vykonala.
(12)
Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole neumožňuje vyznačiť poradie odborov
vzdelávania podľa záujmu, uchádzač bol prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania,
v ktorom sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a zákonný
zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač potvrdí strednej škole prijatie,
pre odbory vzdelávania, v ktorých sa nevyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností
alebo nadania, sa na prihlášku na vzdelávanie neprihliada.
(13)
Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole umožňuje vyznačiť poradie odborov
vzdelávania podľa záujmu a uchádzač sa v prijímacom konaní na odbory vzdelávania,
v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, umiestnil
v poradí v rámci najvyššieho počtu žiakov zverejneného ministerstvom školstva a tieto
odbory vzdelávania vyznačil na prihláške vyššie v poradí podľa záujmu ako ostatné
odbory vzdelávania, na ostatné odbory vzdelávania uvedené v prihláške sa neprihliada.
(14)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o
organizácii prijímacej skúšky, rozsahu, hodnotení a forme prijímacej skúšky.
Rozhodovanie o prijatí
§ 67
(1)
O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne stredná škola na základe výsledkov
prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích
skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu
komisiu ako svoj poradný orgán.
(2)
Stredná škola pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť na
štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.
(3)
Riaditeľ strednej školy prednostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť,
pred uchádzačmi, ktorí dosiahli rovnaký výsledok prijímacieho konania; to neplatí,
ak ide o strednú športovú školu.
(4)
Riaditeľ strednej odbornej školy na základe výsledkov prijímacieho konania prijíma
samostatne
a)
uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania
a
b)
ostatných uchádzačov.
(5)
Stredná škola pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že uchádzač je úspešným riešiteľom
predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá súvisí s odborom vzdelávania, o
ktorý sa uchádza.
§ 68
(1)
Riaditeľ strednej školy zverejní na verejne prístupnom mieste strednej školy, na
webovom sídle strednej školy a na webovom sídle určenom ministerstvom školstva zoznam
uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania v termíne určenom a zverejnenom ministerstvom
školstva; ministerstvo školstva určí tento termín tak, aby bol najskôr tri dni odo
dňa konania druhého termínu konania prijímacej skúšky. Ak ide o strednú odbornú školu,
v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v
študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava
poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje
poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní, informáciu,
či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne, informáciu, či uchádzač
bol prijatý alebo neprijatý, a nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať
do tried prvého ročníka príslušného odboru vzdelávania.
(2)
Stredná škola odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí najneskôr v
termíne podľa odseku 1. Ak stredná škola rozhodne o prijatí uchádzača, informácia
o jeho prijatí v zozname podľa odseku 1 sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu sa považuje za deň
doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý
uchádzač o to požiada, stredná škola vyhotoví rozhodnutie o prijatí v písomnej forme
a bez zbytočného odkladu ho odošle zákonnému zástupcovi, zástupcovi zariadenia alebo
plnoletému uchádzačovi; ak sa postupuje podľa § 66 ods. 12, stredná škola ho vyhotoví najskôr po potvrdení prijatia.
(3)
Proti rozhodnutiu strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca
neplnoletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(4)
Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných
prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému zamestnancovi,
ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej škole.
(5)
Uchádzač, ktorý na základe výsledkov prijímacej skúšky nebol prijatý na vzdelávanie
v odbore vzdelávania uvedenom v prihláške na vzdelávanie len z dôvodu naplnenia počtu
miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, môže byť v príslušnej
strednej škole prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania z rovnakej skupiny, ktorý
nebol uvedený v prihláške na vzdelávanie, na nenaplnený počet miest, ak podal proti
rozhodnutiu o neprijatí odvolanie a forma, obsah a rozsah prijímacej skúšky na vzdelávanie
v tomto odbore vzdelávania sú rovnaké ako forma, obsah a rozsah absolvovanej prijímacej
skúšky.
(6)
Uchádzač, ktorý na základe výsledkov prijímacej skúšky nebol prijatý na vzdelávanie
v odbore vzdelávania uvedenom v prihláške na vzdelávanie len z dôvodu naplnenia počtu
miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, môže byť v príslušnej
strednej škole prijatý na vzdelávanie v tomto odbore vzdelávania, ak sa po potvrdení
prijatia prijatých uchádzačov uvoľní miesto. O prijatí na vzdelávanie podľa prvej
vety rozhoduje stredná škola z vlastného podnetu, a to podľa poradia v zozname podľa
odseku 1.
§ 69
Prijímanie na externú formu štúdia, kombinovanú formu štúdia a na nadväzujúce formy
odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách
(1)
O počte tried prvého ročníka externej formy štúdia alebo kombinovanej formy štúdia
v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne škola po dohode so
zriaďovateľom každoročne do 30. apríla.
(2)
O počte žiakov v triedach dennej formy štúdia nadväzujúcej formy odborného vzdelávania
a prípravy rozhodne škola so súhlasom zriaďovateľa každoročne do 30. apríla.
(3)
Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási,
do 31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu podať
prihlášku do 31. júla. Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore
alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme
duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave
žiaka v systéme duálneho vzdelávania.
(4)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej
skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné
podmienky prijatia na štúdium. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného
odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie
skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium určí riaditeľ strednej odbornej školy
spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej
rade školy. Tieto podmienky zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích
skúšok.
(5)
Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy môže určiť kritériá
na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky. Ak ide o prijímanie do študijného odboru
alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme
duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu
so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.
(6)
Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr desať dní
pred termínom konania prijímacích skúšok.
(7)
Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch. Prvým termínom je posledný úplný júnový
týždeň a druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania skúšky určí
riaditeľ strednej školy.
(8)
Overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania uchádzačov, ak sa takéto overenie
vyžaduje, je súčasťou prijímacej skúšky.
(9)
Stredná škola rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov prijímacieho
konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Pri tomto rozhodovaní berie
do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon
povolania.
(10)
Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne
a)
uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania
a
b)
ostatných uchádzačov.
§ 70
Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl
(1)
Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý nie je žiakom inej
strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti zákonného zástupcu
neplnoletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie prijímacej skúšky,
ktorej predmetom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej strednej školy určeného
vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu; ak ide o prijatie do strednej
športovej školy, podmienkou je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu,
že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu.34a)
(2)
Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej školy, na
ktorú sa uchádzač hlási.
(3)
Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých štúdium sa končí
maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších ročníkoch štúdia
poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,
možno prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý úspešne vykonal záverečnú
skúšku, prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky, ktoré určil riaditeľ
strednej školy.
(4)
Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na prijímanie uchádzača, ktorý sa bude pripravovať v
systéme duálneho vzdelávania.
§ 71
(1)
Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy v školstve a samosprávnemu
kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných
školách.
(2)
Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy
v školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených žiakov, o
počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto údaje poskytnúť
aj riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.
(3)
Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 8 prijatí na štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom skončení
deviateho ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a
nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy
v školstve zabezpečí po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom
strednej školy a jeho zriaďovateľom plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej
škole.
(4)
Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú dochádzku,
určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve
po prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym krajom.
(5)
Riaditeľ strednej školy požiada do 30. septembra riaditeľa príslušnej základnej školy
o poskytnutie kópie dokumentácie žiaka v rozsahu podľa § 35 ods. 6. Riaditeľ príslušnej
základnej školy kópiu dokumentácie poskytne do 15 dní od doručenia žiadosti riaditeľa
strednej školy.
ŠIESTA ČASŤ
UKONČOVANIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V STREDNÝCH ŠKOLÁCH
§ 72
Spôsoby ukončovania
Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené
a)
záverečnou skúškou,
b)
maturitnou skúškou,
c)
absolventskou skúškou.
§ 73
Záverečná skúška
(1)
Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva
určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú
žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných
činností, na ktoré sa pripravujú.
(2)
Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho
programu príslušného učebného odboru.
(3)
Záverečná skúška sa člení na teoretickú časť a praktickú časť. Praktická časť záverečnej
skúšky sa vykoná pred teoretickou časťou záverečnej skúšky. Praktická časť záverečnej
skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku
praktického vyučovania,47b) ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval,
nedohodnú inak.
(4)
Záverečná skúška sa vykonáva vypracovaním jednotného zadania, ktoré zadáva príslušná
právnická osoba podľa osobitného predpisu.47c)
(5)
Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom
období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia
určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 30. septembra.
(6)
Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie
dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na záverečnú
skúšku.
§ 74
Maturitná skúška
(1)
Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva
určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení
používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných
činností, na ktoré sa pripravujú.
(2)
Maturitná skúška v strednej odbornej škole, konzervatóriu, strednej športovej škole
a škole umeleckého priemyslu pozostáva z teoretickej časti maturitnej skúšky a odbornej
zložky maturitnej skúšky. Odborná zložka maturitnej skúšky sa člení na teoretickú
časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej
skúšky. Cieľom odbornej zložky maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností
v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi.
V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke maturitnej skúšky zohľadňuje nadväznosť
na príslušný učebný odbor.
(3)
Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej časti a internej
časti.
(4)
Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej
časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom
sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom
programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej
skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. V zdravotníckych odboroch
vzdelávania môže žiak vykonať praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky až
po ukončení posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.
(5)
Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných vyučovacích
predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom
pláne školy, v ktorých sa vzdelával.
(6)
Maturitnú skúšku z cudzích jazykov a druhého vyučovacieho jazyka vykoná žiak podľa
úrovní jazykovej náročnosti referenčného rámca. Maturitnú skúšku z matematiky vykoná
žiak gymnázia, strednej odbornej školy alebo strednej priemyselnej školy v študijnom
odbore uvedenom v zozname, ktorý vydáva a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo
školstva.
(7)
Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov. Vykonaním dobrovoľnej
maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky,
internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti maturitnej skúšky
alebo ich kombinácie.
(8)
V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi
medzinárodnou dohodou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto dohody a podľa vykonávacieho
protokolu.
(9)
V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov podľa
§ 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného medzinárodného programu.
Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje za rovnocennú
s maturitnou skúškou podľa tohto zákona, ak súčasťou tejto maturitnej skúšky je aj
skúška zo slovenského jazyka a literatúry. Ak súčasťou maturitnej skúšky vykonanej
podľa medzinárodného programu nie je skúška zo slovenského jazyka a literatúry, žiak
vykoná maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry podľa tohto zákona; maturitná
skúška vykonaná podľa medzinárodného programu spolu s maturitnou skúškou zo slovenského
jazyka a literatúry sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.
(10)
Žiak podľa § 42 ods. 4, žiak podľa § 42a ods. 6, žiak podľa § 42b ods. 5 a žiak podľa § 44 ods. 8 vykoná maturitnú skúšku len z odbornej zložky maturitnej skúšky.
(11)
Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme
duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania, ak sa stredná
odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.
(12)
Fyzická osoba môže do troch rokov od úspešného absolvovania maturitnej skúšky vykonať
dodatočnú maturitnú skúšku z najviac dvoch ďalších predmetov, a to vykonaním externej
časti maturitnej skúšky, internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej
časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
§ 75
Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku
(1)
Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej
škole, štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu
alebo štvrtého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania
do 30. septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi
predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky; ak sa žiakovi poskytuje podporné
opatrenie, predloží aj vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného
opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného
opatrenia.
(2)
Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej
škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru
v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30.
septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi
predmet, ktorý si na skúšku zvolil. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky z ďalšieho predmetu; ak sa žiakovi poskytuje
podporné opatrenie, predloží aj vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel
podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného
podporného opatrenia.
(3)
Zmenu predmetov, zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo dodatočné prihlásenie
podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému
zamestnancovi najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch,
najmä ak ide o dlhodobý pobyt v zahraničí alebo zdravotný stav, povoliť iný termín,
najneskôr do 31. januára. Odhlásenie predmetov, z ktorých žiak koná maturitnú skúšku
dobrovoľne, žiak písomne oznámi riaditeľovi školy najneskôr do 15 dní pred termínom
príslušnej časti maturitnej skúšky.
(4)
Fyzická osoba môže požiadať o vykonanie dodatočnej maturitnej skúšky orgán miestnej
štátnej správy v školstve podľa trvalého pobytu fyzickej osoby do 30. septembra školského
roka, v ktorom má záujem dodatočnú maturitnú skúšku vykonať. Školu, v ktorej sa vykoná
dodatočná maturitná skúška, určuje orgán miestnej štátnej správy v školstve. Fyzická
osoba vykoná dodatočnú maturitnú skúšku v riadnom skúšobnom období. Dodatočnú maturitnú
skúšku nemožno vykonať v náhradnom termíne ani v opravnom termíne.
(5)
Žiak štvrtého ročníka päťročného vzdelávacieho programu alebo žiak piateho ročníka
päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania v bilingválnom programe
podľa medzinárodnej dohody môže do 31. marca školského roka, v ktorom má vykonať maturitnú
skúšku z druhého vyučovacieho jazyka, písomne požiadať riaditeľa strednej školy o
uznanie skúšky na jazykovej úrovni C1 referenčného rámca, ak možnosť uznania skúšky
na tejto úrovni a druh certifikátu sú uvedené v medzinárodnej dohode na účel uznania
ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z druhého vyučovacieho jazyka. Žiak
priloží k žiadosti doklad vyhotovený v štátnom jazyku alebo jeho overený preklad do
štátneho jazyka alebo potvrdenie príslušnej inštitúcie o úspešnom vykonaní skúšky
vyhotovené v štátnom jazyku alebo jeho overený preklad do štátneho jazyka; doklad
nesmie byť starší ako dva roky pred termínom príslušnej časti maturitnej skúšky.
§ 75a
Náhrada maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry pre cudzincov
(1)
Cudzinec môže namiesto absolvovania maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry
vykonať
a)
jazykovú skúšku zo štátneho jazyka na úrovni B2 podľa referenčného rámca, ak ide
o cudzinca, ktorý sa v Slovenskej republike vzdelával v základnej škole najmenej v
šiestom ročníku až deviatom ročníku, alebo
b)
jazykovú skúšku zo štátneho jazyka na úrovni B1, ak ide o cudzinca, ktorý sa v Slovenskej
republike nevzdelával v základnej škole.
(2)
Jazykovú skúšku podľa odseku 1 písm. a) možno vykonať v jazykovej škole. Jazykovú
skúšku podľa odseku 1 písm. b) možno vykonať v strednej škole, ktorú žiak navštevuje,
alebo na vysokej škole, ktorá poskytuje akreditovaný študijný program zameraný na
štátny jazyk.
§ 76
Externá časť maturitnej skúšky a interná časť maturitnej skúšky
(1)
Externú časť maturitnej skúšky tvorí test, ktorý zadáva a vyhodnocuje organizácia
zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia
kvality výchovy a vzdelávania. Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom
čase na celom území Slovenskej republiky. Externá časť maturitnej skúšky sa môže vykonávať
aj elektronickou formou. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a kontrole
vyhodnotenia testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy,
v ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.
(2)
Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky tvorí súbor tém alebo zadaní, ktoré
zadáva organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania
a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania. Písomná forma internej časti maturitnej
skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.
(3)
Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 74 ods. 8, nie je povinné vykonanie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 2 z tých predmetov, ktorých formu maturitnej
skúšky osobitne upravuje medzinárodná dohoda.
(4)
Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z
predmetu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 2 vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka,
ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa § 75 ods. 1.
(5)
Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej
skúšky uskutočnila v rozpore s týmto zákonom, alebo ak sa nedodržala zásada rovnakého
zaobchádzania podľa osobitného predpisu,48) minister školstva vyhlási konanie tejto maturitnej skúšky za neplatné. Nový termín
konania maturitnej skúšky vyhlási minister školstva.
(6)
Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy
podľa odseku 2 a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa žiak tri po
sebe nasledujúce vyučovacie dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na
prípravu žiaka na maturitnú skúšku.
§ 77
Termíny konania maturitnej skúšky
(1)
Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom
období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského roka, mimoriadne
skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri,
alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(2)
Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej
skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 určí ministerstvo školstva.
(3)
Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej správy v
školstve.
(4)
Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky
alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka, ktorý
úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru, a pre žiaka podľa
§ 89 ods. 2.
(5)
Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 sa koná v apríli až máji príslušného školského roka, v septembri nasledujúceho školského
roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný termín
maturitnej skúšky z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo
v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška
a opravná maturitná skúška z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy
podľa § 76 ods. 2 sa koná v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(6)
Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa § 24 ods. 2 písm. a) a na základe odporúčania pediatra maturitnú skúšku koná v domácom prostredí, vykoná
a)
externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej skúšky v mimoriadnom skúšobnom
období v apríli až máji príslušného školského roka,
b)
náhradnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a internej časti maturitnej skúšky
v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka,
c)
externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky v
opravnom termíne v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského
roka,
d)
náhradnú maturitnú skúšku a opravnú maturitnú skúšku z internej časti maturitnej
skúšky okrem jej písomnej formy v septembri nasledujúceho školského roka alebo vo
februári nasledujúceho školského roka.
(7)
Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky
externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky
podľa § 76 ods. 1 a 2 určí ministerstvo školstva.
(8)
Na náhradnú maturitnú skúšku podľa odseku 5, ktorá sa koná v septembri nasledujúceho
školského roka a opravnú maturitnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej
formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi
školy do 30. júna, ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského roka,
alebo do 30. septembra nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná v riadnom
skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Na opravnú skúšku niektorej časti alebo
formy maturitnej skúšky sa môže žiak prihlásiť až po vykonaní ústnej formy internej
časti maturitnej skúšky.
(9)
Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky externej
časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov
1 a 5 určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 30 dní pred
konaním maturitnej skúšky.
§ 79
Absolventská skúška
(1)
Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.
(2)
Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických
vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou
sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská
skúška obsahuje
a)
na konzervatóriu absolventské výkony z profilových predmetov, absolventskú písomnú
prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky
z pedagogickej prípravy,
b)
na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z profilového predmetu a súbornú skúšku
z pedagogickej prípravy,
c)
na škole umeleckého priemyslu praktickú skúšku vrátane obhajoby absolventskej písomnej
práce, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného študijného
odboru; súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej prípravy,
d)
na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného
študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,
e)
na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu
a komplexnú skúšku z odborných predmetov.
(3)
Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom
období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia
určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.
Maturitné komisie, skúšobné komisie pre záverečnú skúšku a skúšobné komisie pre absolventskú
skúšku
§ 80
(1)
Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie
a)
ústredná maturitná komisia,
b)
školská maturitná komisia,
c)
predmetová maturitná komisia.
(2)
Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister
školstva.
(3)
Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva
do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.
(4)
Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom na základe
medzinárodnej dohody vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca. Podpredsedu školskej
maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom na základe medzinárodnej dohody
vymenúva do 15. marca zahraničná strana.
(5)
Skúšajúcich členov predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ
školy.
§ 81
(1)
Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú
skúšku. Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.
(2)
Organizáciu a priebeh absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre absolventskú
skúšku. Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.
(3)
Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva do 15. apríla príslušný
orgán miestnej štátnej správy v školstve. Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú
skúšku v strednej odbornej škole vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej
správy v školstve; v konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu do 31. januára.
(4)
Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí sú pedagogickými zamestnancami
príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku,
ktorí sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva riaditeľ
školy do 30. apríla.
(5)
Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí nie sú pedagogickými
zamestnancami príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú
skúšku, ktorí nie sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva
riaditeľ školy do 15. mája.
§ 82
Podrobnosti o zložení maturitných komisií, skúšobných komisií pre záverečnú skúšku
a skúšobných komisií pre absolventskú skúšku, počte, vymenovaní členov a návrhoch
na ich vymenovanie, pôsobnosti a predpokladoch na výkon činnosti člena komisie ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia
§ 86
(1)
Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške sa vyjadruje percentom úspešnosti, stupňom
klasifikácie alebo percentom úspešnosti s príslušným percentilom.
(2)
Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej
časti maturitnej skúšky, ak ju koná v riadnom skúšobnom období. Ak sa hodnotenie internej
časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej
skúšky, pri výslednej známke internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne
klasifikácie žiaka z tohto predmetu počas jeho štúdia. Riaditeľ školy predloží hodnotenie
písomnej formy internej časti maturitnej skúšky na kontrolu predsedovi predmetovej
maturitnej komisie najmenej desať dní pred oznámením výsledkov klasifikácie externej
časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 2 žiakovi.
(3)
Zákonný zástupca alebo ním poverená osoba, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak
môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do ohodnotenej práce písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky a porovnať jej hodnotenie s pokynmi a kritériami hodnotenia
a nahliadnutie do kópie odpoveďového hárka externej časti maturitnej skúšky a porovnať
jeho hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel
o jej výsledku. Žiadateľ môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky
voči hodnoteniu
a)
externej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, organizácii zriadenej ministerstvom
školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
b)
písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2 do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii,
c)
ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky
maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii,
d)
teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej
vykonania ministerstvu zdravotníctva.52)
(4)
Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu
a)
externej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1, vykoná organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania
a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania opravu hodnotenia,
b)
písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2, môže Štátna školská inšpekcia uložiť opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov,
c)
ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky
maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie
pri zistení nedostatkov pri klasifikácii za prítomnosti školského inšpektora,
d)
teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo zdravotníctva
uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálnu
skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.
(5)
Skúška sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.
(6)
Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo všetkých
predmetov maturitnej skúšky.
(7)
Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky, táto
skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej
skúške sa neuvádza.
§ 87
(1)
Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.
(2)
Klasifikáciu žiaka z teoretickej časti záverečnej skúšky a praktickej časti záverečnej
skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh majstra odbornej výchovy alebo učiteľa
odbornej praxe, ktorý je členom skúšobnej komisie, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov
rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. Ak ide o záverečnú
skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov
rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.
(3)
Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie praktickej
časti záverečnej skúšky a klasifikácie teoretickej časti záverečnej skúšky.
(4)
Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej
skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy
tento žiak vykonal teoretickú časť záverečnej skúšky.
§ 87a
(1)
Klasifikácia žiaka na absolventskej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.
(2)
Klasifikáciu žiaka z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 schvaľuje skúšobná komisia na návrh učiteľa odborných vyučovacích predmetov, ktorý
je jej členom, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie
pre absolventskú skúšku. Ak ide o absolventskú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje na
povolanie v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu
zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.
(3)
Celkové hodnotenie žiaka na absolventskej skúške je určené na základe klasifikácie
jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2.
(4)
Celkové hodnotenie absolventskej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí absolventskej
skúšky podľa § 79 ods. 2 oznámi predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiakovi v deň, kedy tento
žiak vykonal poslednú časť absolventskej skúšky.
§ 88
Opravná skúška
(1)
Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov,
neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť
konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej
časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
(2)
Ak žiak strednej odbornej školy, strednej priemyselnej školy, strednej športovej
školy, školy umeleckého priemyslu alebo žiak konzervatória na maturitnej skúške z
niektorých, najviac však z dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská
maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti
skúšky z týchto predmetov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
(3)
Ak bol žiak na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške z jednej časti tejto
skúšky klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku
alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať opravnú
skúšku z tejto časti záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(4)
Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia
posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku internej časti maturitnej skúšky
okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 2 žiak koná na strednej škole, na ktorej konal maturitnú skúšku. Ak žiak koná opravnú
skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej
skúšky, a koná ju zo všetkých častí, potom ústnu formu internej časti maturitnej skúšky
môže konať v riadnom termíne.
(5)
Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal maturitnú skúšku,
záverečnú skúšku alebo absolventskú skúšku alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný
stupňom 5 – nedostatočný, školská maturitná komisia, skúšobná komisia pre záverečnú
skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať druhú
opravnú skúšku z týchto predmetov.
(6)
Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od
ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.
(7)
Žiakovi strednej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch
predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže
školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.
(8)
Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške klasifikovaný
stupňom 5 – nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný
stupňom 5 – nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú
skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú
skúšku alebo celú absolventskú skúšku.
(9)
Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak na jeho žiadosť
opakovať iba raz v riadnom skúšobnom období, najneskôr do troch rokov od ukončenia
posledného ročníka strednej školy.
(10)
Žiak, ktorý opakuje všetky časti maturitnej skúšky, si môže pri prihlasovaní zmeniť
skladbu maturitných predmetov v súlade s § 74 ods. 5.
Spoločné ustanovenia o ukončovaní štúdia
§ 89
(1)
Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak vykonať do
troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.
(2)
Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške,
maturitnej skúške alebo absolventskej skúške, je povinný sa ospravedlniť riaditeľovi
školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní,
žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom
termíne.
(3)
Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej
skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby
dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. To neplatí, ak ide o
maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne prihlásil.
(4)
Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške
nevhodným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie
pre záverečnú skúšku, predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku alebo dozerajúci
učiteľ jeho skúšku preruší.
(5)
Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie
pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, žiak
opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.
(6)
Ak skúšku preruší pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva dozor, a predseda predmetovej
maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda
skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak
opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.
(7)
Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.
§ 90
(1)
Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej
skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky; ak je
poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma
internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 2 a koná sa v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka,
vysvedčenie o maturitnej skúške sa vydá najneskôr do desiatich dní od jej konania.
Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti
maturitnej skúšky vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky.
Na vysvedčení sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.
(2)
Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa § 74 ods. 8 alebo žiakovi triedy s medzinárodným programom podľa § 74 ods. 9, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku podľa tohto zákona, sa vydá vysvedčenie o
maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom
jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku.
(3)
Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej
skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie pre
záverečnú skúšku.
(4)
Žiakovi strednej odbornej školy, a ak ide o odborné vzdelávanie a prípravu v strednej
športovej škole, aj žiakovi strednej športovej školy, sa po úspešnom vykonaní maturitnej
skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia
o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške aj výučný list.
(5)
Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej
skúške a absolventský diplom.
(6)
Činnosť predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie
a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú
skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je úkonom
vo všeobecnom záujme.56) Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.56) Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve
a)
(7)
Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od počtu dní strávených
na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných nákladov na jeden deň
zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.
(8)
Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov a náročnosti
práce člena komisie.
(9)
Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa odseku 6 vzniknutých
počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného obdobia v septembri.
(10)
Ministerstvo školstva určuje a každoročne do 31. januára na svojom webovom sídle
zverejňuje výšku
a)
nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy,
b)
paušálnej časti odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie,
c)
paušálnej časti odmeny pre predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov,
vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre
absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe,
d)
odmeny predsedu predmetovej maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú
skúšku a pre absolventskú skúšku na odskúšaného žiaka,
e)
odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov
z praxe, členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku,
vrátane odborníkov z praxe.
§ 91
(1)
Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku
alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy; to neplatí, ak ide o žiaka šesťročného
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý vykonal maturitnú
skúšku.
(2)
Ak žiak strednej odbornej školy alebo žiak strednej športovej školy nevykonal v určenom
termíne záverečnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej
opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v
ktorom mal štúdium skončiť.
(3)
Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku alebo absolventskú
skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú
sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.
(4)
Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť vykonať
záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku.
(5)
Ak žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu nevykonal
v určenom termíne maturitnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška alebo náhradná
maturitná skúška, zostáva žiakom školy. Ak opravnú skúšku alebo náhradnú maturitnú
skúšku nevykoná najneskôr do konca nasledujúceho školského roka, prestáva byť žiakom
školy.
§ 92
(1)
Žiakom prestáva byť aj žiak,
a)
ktorý zanechá štúdium,
b)
ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku
alebo absolventskú skúšku,
c)
ktorý je zo štúdia vylúčený.
(2)
Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.
§ 93
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam predmetov
maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej časti
maturitnej skúšky, skladbu predmetov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných školách,
podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, podrobnosti o organizácii a forme konania
záverečnej skúšky a absolventskej skúšky a ich jednotlivých častí, spôsob konania
maturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky pre žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami a cudzincov, pokyny na vykonávanie externej časti,
písomnej formy internej časti a internej časti maturitnej skúšky, podrobnosti hodnotenia
a klasifikácie maturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky.
SIEDMA ČASŤ
ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI
§ 93a
Školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
Školami pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú
a)
školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením,
b)
školy pre deti a žiakov s nadaním.
Prvý oddiel
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením
§ 94
(1)
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením
sa uskutočňuje
a)
v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením,
b)
v ostatných školách podľa tohto zákona
1.
v triedach pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktoré sa zriaďujú spravidla
pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom
zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať
v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety
alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo triedy pre deti a žiakov so zdravotným
znevýhodnením,
2.
v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy.
(2)
Ak štátny vzdelávací program neurčuje inak, pri výchove a vzdelávaní v školách pre
deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením a v triede pre deti a žiakov so zdravotným
znevýhodnením sa vychádza zo vzdelávacích programov pre
a)
deti a žiakov s mentálnym postihnutím,
b)
deti a žiakov so sluchovým postihnutím,
c)
deti a žiakov so zrakovým postihnutím,
d)
deti a žiakov s telesným postihnutím,
e)
deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,
f)
deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
g)
deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,
h)
deti a žiakov hluchoslepých,
i)
žiakov s vývinovými poruchami učenia,
j)
žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,
k)
deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,
l)
deti a žiakov s poruchami správania.
(3)
Vzdelávacie programy podľa odseku 2 vychádzajú zo štátnych vzdelávacích programov
a obsahujú úpravy pre príslušné zdravotné znevýhodnenie. Vzdelávacie programy podľa
odseku 2 vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.
(4)
Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi triedy pre deti a žiakov so zdravotným
znevýhodnením alebo školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením znemožňuje,
aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa
vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne
výchovno-vzdelávacie potreby.
(5)
V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú školou pre žiakov so zdravotným
znevýhodnením, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd,
školský psychológ, sociálny pedagóg alebo sociálny pracovník, ak vzdelávajú viac ako
20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných
v triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.
§ 95
(1)
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným
znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách:
a)
materská škola,
b)
základná škola,
c)
stredné školy.
(2)
Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia
po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích
potrieb vykonaných zariadením poradenstva a prevencie.
(3)
Ak žiakovi najmenej siedmeho ročníka základnej školy podľa odseku 1 nebolo opakovanou
diagnostikou v zariadení poradenstva a prevencie potvrdené mentálne postihnutie, môže
pokračovať vo vzdelávaní v základnej škole v triede spolu s ostatnými žiakmi, v základnej
škole v triede pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo v základnej škole podľa
odseku 1.
(4)
Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím špeciálnych
učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré spolu so špeciálnymi edukačnými publikáciami
s certifikátom podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka
poskytuje bezplatne škola, v ktorej sa vzdeláva.
(5)
Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.
(6)
Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje ich
špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, na základe ktorých sa môžu tieto školy vnútorne
diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.
(7)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia tohto zákona
o materskej škole, základnej škole a strednej škole na školy podľa odseku 1. Ustanovenia
pre školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na triedy pre deti a žiakov so zdravotným
znevýhodnením, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v školách podľa odseku 1
nezriaďujú.
(9)
Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného znevýhodnenia
pomáhajú prekonávať pedagogickí asistenti.
§ 96
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením
(1)
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie
podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až h), k) a l).
(2)
Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať
detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä
z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším
počtom detí, najmenej však s počtom štyri.
(3)
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy,
do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením.
Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Riaditeľ
školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
§ 97
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1)
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2.
(2)
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací
program.
(3)
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať
ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre
žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou
ľahkého stupňa alebo s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli
fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a nie je u nich predpoklad
zvládnutia prvého ročníka základnej školy so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2. Absolvovanie prípravného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej
dochádzky. Po absolvovaní prípravného ročníka žiak pokračuje v prvom ročníku v základnej
škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo na základe rozhodnutia o prijatí
prestupom môže pokračovať v prvom ročníku aj v základnej škole.
(4)
V základnej škole pri zdravotníckom zariadení sa pri výchove a vzdelávaní vychádza
zo štátneho vzdelávacieho programu podľa § 94 ods. 2. Ak sa základná škola pri zdravotníckom zariadení nezriadi, môže toto vzdelávanie
poskytovať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(5)
Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii
s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na
a)
variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,
b)
variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,
c)
variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo
pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi
preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo
B.
(6)
Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením
a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ
školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
§ 98
Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1)
V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a
vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).
(2)
V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania
až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.
(3)
Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla
zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov
a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch,
najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj
s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole
možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť
prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
(4)
(5)
V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť spoločnú triedu
pre viac príbuzných odborov vzdelávania alebo pre žiakov viacerých ročníkov.
§ 99
Praktická škola
(1)
Praktická škola je typ strednej školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie
a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím
alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým
stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole.
Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu,
na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci
zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.
(2)
V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy
praktické vyučovanie.
(3)
Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak
počet žiakov klesne pod osem.
(4)
V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov a najmenej štyria žiaci;
v triede s rôznymi ročníkmi môže byť najviac osem žiakov a najmenej štyria žiaci.
V triede praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím alebo v triede pre
žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami môže byť najviac
šesť žiakov a najmenej štyria žiaci; to platí aj pre triedy s rôznymi ročníkmi.
(5)
V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím je spravidla na
výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj pedagogický asistent.
(6)
Praktická škola má tri ročníky. Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým
zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím
programom. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania
činností, ktoré je žiak schopný vykonávať.
(7)
Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov sa vykonáva činnosťou
na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej školy. Pracovisko
praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím na obsah vzdelávania.
(8)
O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy rozhoduje riaditeľ
praktickej školy.
(9)
Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo
s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek 18 rokov
a neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.
(10)
Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov sa žiaci delia na skupiny.
(11)
Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce nižšie
stredné odborné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 100
Odborné učilištia
(1)
Odborné učilište je typ strednej školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy
a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností
žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným
postihnutím.
(2)
V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy
praktické vyučovanie.
(3)
Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak
počet žiakov klesne pod osem.
(4)
Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom
učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie,
ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania
kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na
a)
zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,
b)
zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,
c)
vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej
skúške a výučný list.
(5)
Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností
žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých
pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.
(6)
Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov výchovy a vzdelávania
prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.
(7)
Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím,
ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované.
Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí, či bude žiak
pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa,
alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole.
(8)
V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov a najmenej štyria žiaci; riaditeľ
školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
V triede odborného učilišťa pre žiakov s viacnásobným postihnutím môže byť najviac
desať žiakov. V triedach odborného učilišťa pri reedukačnom centre alebo pri diagnostickom
centre je počet žiakov zhodný s maximálnym počtom žiakov vo výchovnej skupine. V skupine
odborného výcviku v odbornom učilišti môže byť najviac sedem žiakov; v skupine žiakov
s viacnásobným postihnutím môžu byť najviac piati žiaci.
§ 101
Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy
(1)
Do odborného učilišťa sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači
s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili
vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.
(2)
Do praktickej školy sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači
s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili
základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje
zvládnuť prípravu v odbornom učilišti.
(3)
Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo
dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí dovŕšili
vek 18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej škole, a to
aj vtedy, ak nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.
(4)
Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy sa primerane
vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.
§ 102
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o
organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v školách pre deti
a žiakov so zdravotným znevýhodnením, spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní
žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení
vyučovacích predmetov a správania žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl
a ustanoví sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach
a praktických školách a podrobnosti o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní
žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.
Druhý oddiel
§ 103
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách
podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj
a)
intelektového nadania detí a žiakov
1.
všeobecného intelektového nadania,
2.
špecifického intelektového nadania,
b)
umeleckého nadania detí alebo žiakov,
c)
športového nadania detí alebo žiakov.
(2)
Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie
schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným
intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe
diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie.
(3)
Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých oblastí,
a to najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej; psychodiagnostické
vyšetrenie sa na zistenie umeleckého nadania nevyžaduje.
(4)
Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí individuálneho
alebo kolektívneho športu.
(5)
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje prostredníctvom
vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.
(6)
V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného
nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a
organizačných foriem vyučovania.
(7)
Pre rozvíjanie nadania vytvárajú
a)
inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,
b)
individuálne podmienky školy.
(8)
Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie zriaďovanie tried
alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.
(9)
Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním alebo žiakom s nadaním
vytvárajú tým, že sa im umožní
a)
vzdelávať sa v predmetoch vzdelávacieho programu základnej školy v materskej škole,
b)
prijatie do základnej školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,
c)
rozšírené vyučovanie predmetov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole a
strednej škole,
d)
preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,
e)
absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,
f)
absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku,
g)
získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu ako
určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,
h)
súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú
nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,
i)
vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,
j)
vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,
k)
diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.
(10)
Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach pre deti s nadaním
a žiakov s nadaním.
(11)
Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká škola,
jazyková škola a centrum voľného času.
§ 104
Školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje
vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch.
Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:
a)
materské školy,
b)
základné školy,
c)
stredné školy.
(2)
Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v materských školách,
v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.
(3)
V triedach podľa odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj ich nadania
uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania
a rozšíreným vyučovaním predmetov pre oblasti podľa § 103 ods. 1.
(4)
Rozšírené vyučovanie predmetov je súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.
(5)
Pre deti alebo žiakov podľa § 103 ods. 1 sa môžu zriadiť školy alebo triedy.
(6)
Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sú školy
alebo triedy s rozšíreným vyučovaním prírodovedných alebo spoločensko-vedných predmetov.
(7)
Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú školy
alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na podporovanie a rozvíjanie intelektového nadania
žiakov so zohľadnením rozvoja celej osobnosti a na prevenciu a nápravu problémových
prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.
(8)
Vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka môže zabezpečovať aj pedagogický asistent,
ak je intelektovo nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.
(9)
V triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je v prvom stupni základnej školy
najviac 12 žiakov, v druhom stupni najviac 16 žiakov a v triede strednej školy najviac
24 žiakov.
(10)
Triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové triedy. Športovú triedu
nemožno zriadiť na strednej škole; to neplatí ak ide o strednú športovú školu. Na
strednej športovej škole sa všetky triedy zriaďujú ako športové triedy.
(11)
Športová trieda sa zriaďuje spravidla pre kolektívne športy. Pre niekoľko športov
možno zriadiť spoločnú športovú triedu.
(12)
Športové triedy v základnej škole sa zriaďujú spravidla na druhom stupni základnej
školy. Pre športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, sa športové triedy v základnej
škole môžu zriadiť aj na prvom stupni základnej školy.
§ 105
Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa prijímajú deti alebo
žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostnú
úroveň, skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania, ktorých súčasťou
je psychodiagnostické vyšetrenie,60) na preukázané nadanie podľa § 103 ods. 1 písm. a) prvého bodu.
(2)
Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú prijímaní žiaci
na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením poradenstva
a prevencie.
(3)
Do športovej triedy sa okrem podmienok podľa odseku 1 prijímajú žiaci aj na základe
zdravotnej spôsobilosti; psychodiagnostické vyšetrenie sa na prijatie do športovej
triedy nevyžaduje.
(4)
Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí alebo žiakov
vydá riaditeľ príslušnej školy do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza školskému
roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.
§ 106
Organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1)
Riaditeľ školy upraví v školskom vzdelávacom programe organizáciu výchovy a vzdelávania
tak, aby zohľadňovala požiadavky a špecifiká výchovy a vzdelávania detí alebo žiakov
podľa druhu ich nadania.
(2)
Škola zabezpečuje rozšírené vyučovanie určených predmetov súvisiacich s rozvojom
nadania.
(3)
Predmet športová príprava sa zabezpečuje formou športových tréningov, sústredení
a účasťou na športových súťažiach. Súčasťou športovej prípravy je aj regenerácia,
testovanie a teoretická príprava.
(4)
Umeleckej alebo športovej prípravy organizovanej školou počas hlavných školských
prázdnin sa môžu zúčastniť aj deti s nadaním alebo žiaci s nadaním pred nástupom do
školy.
(5)
Riaditeľ školy môže rozhodnúť o preradení alebo o vylúčení dieťaťa alebo žiaka zo
vzdelávacieho programu pre neplnenie požiadaviek rozumovej, umeleckej, športovej,
praktickej prípravy alebo zo zdravotných dôvodov na návrh odborného lekára.
(6)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o
diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu,
prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania.
Tretí oddiel
§ 107
Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a žiakov zo sociálne
znevýhodňujúceho prostredia
(1)
Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a žiakov zo sociálne
znevýhodňujúceho prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych podmienok
v súlade s príslušným podporným opatrením. Individuálnymi podmienkami sú:
a)
úprava organizácie výchovy a vzdelávania,
b)
úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, alebo
c)
uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.
(2)
Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne
z jeho vývinu v sociálne znevýhodňujúcom prostredí, nemôže byť prijatý do školy pre
deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo do triedy pre deti a žiakov so zdravotným
znevýhodnením v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole.
(3)
V materskej škole pôsobí na každých 25 detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia
jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo jeden sociálny pracovník.
V základnej škole a strednej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho
prostredia jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo jeden sociálny
pracovník. Ak je počet detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v materskej škole
alebo počet žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v základnej škole vyšší
ako 25, škola zabezpečuje vykonávanie činností podľa § 152c ods. 1.
(4)
Deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodňujúceho
prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej školy alebo do
triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi.
§ 108
(1)
Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným znevýhodnením
a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako organizačná zložka výchovných
zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie
získané v týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách,
v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.
ÔSMA ČASŤ
ŠKOLY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
§ 109
Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú
a)
policajné školy,
b)
školy požiarnej ochrany.
§ 110
Policajné školy
(1)
Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.
(2)
Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo vnútra“) podľa siete policajných škôl;63) vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3)
Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú má
ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným školám
ministerstvo vnútra.
(4)
Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje osobitný
predpis.64)
(5)
Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods. 5 až 9, § 8, § 12 ods. 3 až 8, § 15, § 19 až 25, § 28 až 31a, § 36, § 41, § 42aa až 42b, § 44, § 46, § 49 až 53a, § 55a ods.14, § 59 až 61, § 62 ods. 1 až 8, 12 a 13, § 63 až 71, § 74 ods. 4 až 9, 12, § 75, § 76, § 77 ods. 2, 3, 5 až 9, § 80 až 82, § 86 ods. 2 až 5 a 7, § 87, § 89 ods. 7, § 90, § 93, § 94 až 108, § 111 až 142a, § 144 ods. 2, 3, 5 až 13, § 146, § 149, § 149a, § 152 písm. e), § 154 až 159.
(6)
Ustanovenia § 2, § 7 ods. 1 až 4, § 7a, 9, 13, 13a, 14, 35, 39a, § 54, 55, § 55a ods. 1 až 13 a ods. 15, § 56 až 58, § 62 ods. 9 až 11 a ods. 15, § 74 ods. 3, § 77 ods. 1 a 4, § 79, 87a a 88, § 89 ods. 1 až 6, § 144 ods. 1 a 4, § 147, 148, 150 a 151 sa na policajné školy vzťahujú primerane.
(7)
Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a
ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium
a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích
programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke,
podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení
a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov,
o získanom vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.
§ 111
Školy požiarnej ochrany
(1)
Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.
(2)
Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra; vo veciach
všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3)
Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo
iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany ministerstvo vnútra.
(4)
Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej ochrany ustanovuje
osobitný predpis.65)
(5)
Na školy požiarnej ochrany sa nevzťahujú ustanovenia § 15, 17, 19, § 28 až 31a, § 41, 44, § 49 až 53, § 55a ods. 14, § 59 až 61, § 94 až 108, § 110, § 112 až 116, § 119 až 137, § 142, § 154 až 159.
(6)
Ustanovenia § 1 až 14, § 16, 18, § 20 až 26, § 32 až 39a, § 42, § 45 až 48, § 54, 55, § 55a ods. 1 až 13 a ods. 15, § 56 až 58, § 62 až 93, § 109, 117, 140, 141, § 144 až 151, § 152, 153, 161 sa na školy požiarnej ochrany vzťahujú primerane.
(7)
Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej ochrany,
o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia
v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a ich obsahu,
o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu
štúdia v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov škôl požiarnej
ochrany, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho
procesu v školách požiarnej ochrany.
DEVIATA ČASŤ
SÚSTAVA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ
§ 112
Sústavu školských zariadení tvoria
a)
školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,
b)
výchovné zariadenia,
c)
zariadenia poradenstva a prevencie,
d)
školské účelové zariadenia.
Prvý oddiel
Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia
§ 113
Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú:
a)
školský klub detí,
b)
centrum voľného času,
c)
školský internát.
§ 114
Školský klub detí
(1)
Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú
školskú dochádzku v základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia
zameranú na oddych v čase mimo vyučovania a školských prázdnin, záujmovú činnosť a
prípravu na vyučovanie.
(2)
Školský klub detí sa člení na triedy spravidla podľa veku detí, pričom počet detí
v triede je najviac 26; počet detí v triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia je rovnaký ako v triedach, v ktorých
sa vzdelávajú.
(3)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského
klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí
riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na jedného žiaka v sume neprevyšujúcej
7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ktorý
predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška príspevku na
úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.
(4)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neuhrádza,
ak o to zákonný zástupca požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc
v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(5)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neplatí
za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom štátnej správy v školstve
pri zdravotníckom zariadení.
(6)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského klubu
detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec alebo samosprávny kraj, ktorý je jeho
zriaďovateľom.31)
(7)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
(8)
Finančné prostriedky podľa odsekov 3 a 6 sú účelovo určené len na činnosť školského
klubu detí.
(9)
V školskom klube detí môžu pôsobiť zamestnanci podľa § 30 ods. 6.
§ 116
Centrum voľného času
(1)
Centrum voľného času zabezpečuje podľa výchovného programu školského zariadenia výchovno-vzdelávaciu,
záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb.
(2)
Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených osôb,
utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa
sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa
potrieb súťaže detí a žiakov a predmetové olympiády žiakov.
(3)
Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú pomoc v oblasti práce s
deťmi v ich voľnom čase
a)
školám a školským zariadeniam,
b)
občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti,
c)
ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú.
(4)
Centrum voľného času sa zriaďuje ako zariadenie s celoročnou prevádzkou.
(5)
Centrum voľného času sa spravidla člení podľa záujmových oblastí na oddelenia a na
záujmové útvary. Pre deti so zdravotným postihnutím alebo vývinovými poruchami sa
môžu zriaďovať záujmové útvary.
(6)
(7)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času sa neuhrádza,
ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne požiada a
je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(8)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
§ 117
Školský internát
(1)
Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a stredných
škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.
(2)
Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu
činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka.
Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom
mimoškolských aktivít.
(3)
Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie deťom alebo
žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.
(4)
Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov, pričom ich počet
vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách pre žiakov
so zdravotným znevýhodnením a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia je rovnaký
ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.
(5)
Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom
internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí
riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou,
na jedného žiaka najviac 45 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa
osobitného predpisu.29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza
kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného príspevku sa
zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(6)
Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte
sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne
požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného
predpisu.32)
(7)
(8)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
(9)
Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj v čase
pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj
v čase školských prázdnin. Ak ide o neplnoletého cudzinca podľa § 146 ods. 2, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu,
a nemožno mu ubytovanie a stravovanie zabezpečiť iným spôsobom, školský internát mu
poskytuje ubytovanie a stravovanie aj v dňoch pracovného voľna, pracovného pokoja
a v období školských prázdnin.
(10)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu výchovno-vzdelávacieho
procesu v školských internátoch, podrobnosti o počtoch detí a žiakov vo výchovných
skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.
§ 119
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie
a prevádzky školských klubov detí, centier voľného času a ich materiálno-technického
vybavenia.
Druhý oddiel
Výchovné zariadenia
§ 120
(1)
Výchovnými zariadeniami sú:
a)
diagnostické centrum,
b)
reedukačné centrum.
(2)
Výchovné zariadenie poskytuje deťom s ohrozeným psychickým vývinom alebo sociálnym
vývinom starostlivosť zameranú na prevenciu alebo na odstraňovanie prejavov rizikového
správania, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie.
(3)
Starostlivosť vo výchovnom zariadení je okrem princípov výchovy a vzdelávania podľa
§ 3 založená aj na princípoch
a)
zohľadňovania osobitných potrieb dieťaťa vo výchove a vzdelávaní,
b)
poskytovania komplexnej činnosti s cieľom pôsobiť na správanie dieťaťa tak, aby mu
bolo umožnené všestranne rozvíjať jeho osobnosť, posilňovať jeho silné stránky, podnietiť
jeho záujem o vzdelávanie a nadobúdanie pracovných zručností a s cieľom zabraňovať
rizikovým prejavom správania dieťaťa a pomáhať dieťaťu osvojiť si návyky potrebné
na uplatnenie v spoločnosti,
c)
hodnotenia správania dieťaťa s prihliadnutím na závažnosť a druh poruchy správania
dieťaťa a pri opatreniach vo výchove rešpektovať dôstojnosť dieťaťa,
d)
spolupráce s rodinou dieťaťa, príslušnou školou a zariadením poradenstva a prevencie
vrátane podpory vzťahov, ktoré sú dôležité pre dieťa.
(4)
Dieťa vo výchovnom zariadení má právo najmä na
a)
rešpektovanie všetkých stránok osobnosti,
b)
zaobchádzanie v záujme rozvoja jeho osobnosti s ohľadom na jeho vek,
c)
aktívnu ochranu pred všetkými formami násilia,
d)
zachovanie kontaktu so zákonnými zástupcami a inými blízkymi osobami s ohľadom na
bezpečnosť a zdravie dieťaťa,
e)
rešpektovanie dôvernosti osobných informácií a súkromia,
f)
informácie o veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú.
(5)
Do výchovného zariadenia nemožno prijať dieťa s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia
alebo s hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.
(6)
Pri prijatí dieťaťa do výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného zástupcu
zákonný zástupca predkladá
a)
kópiu dokladu totožnosti dieťaťa,
b)
sociálnu správu vypracovanú orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
ak sa pre dieťa vykonávali opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
c)
preukaz poistenca,
d)
individuálny vzdelávací program vypracovaný školou, ktorej žiakom je dieťa pred prijatím
do výchovného zariadenia, podklady k poskytovaniu podporných opatrení a informácie
podľa § 144 ods. 7 písm. d),
e)
doklad o lekárskej prehliadke pediatrom nie starší ako tri dni.
(7)
Pri prijatí dieťaťa do výchovného zariadenia na základe rozhodnutia súdu orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí
a)
sociálnu správu o osobných pomeroch dieťaťa a rodinných pomeroch dieťaťa; ak nie
je možné predložiť sociálnu správu do prijatia dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately predloží túto správu výchovnému zariadeniu do troch pracovných
dní odo dňa prijatia dieťaťa do výchovného zariadenia, a
b)
preukaz poistenca, ak ním disponuje.
(8)
Podrobnosti o organizácii výchovy, vzdelávania a starostlivosti vo výchovných zariadeniach,
o právach a povinnostiach dieťaťa, právach a povinnostiach zákonného zástupcu dieťaťa,
o spôsobe informovania dieťaťa a zákonného zástupcu o ich právach a povinnostiach,
o podmienkach používania mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej
komunikácie počas aktivít organizovaných výchovným zariadením a o spolupráci so zákonnými
zástupcami a spolupráci so súčasťami systému poradenstva a prevencie určí vnútorný
poriadok výchovného zariadenia, ktorý schvaľuje riaditeľ výchovného zariadenia po
prerokovaní so zriaďovateľom. Vzorový vnútorný poriadok výchovného zariadenia vydáva
a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Vnútorný poriadok výchovné
zariadenie zverejňuje na svojom webovom sídle.
(9)
Výchovné zariadenie dieťaťu prijatému na základe rozhodnutia súdu najmä
a)
zabezpečuje stravovanie, ubytovanie, ošatenie,
b)
zabezpečuje edukačné publikácie,
c)
poskytuje potreby na mimoškolské aktivity,
d)
uhrádza náklady na zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky, ktoré nie sú hradené
z verejného zdravotného poistenia; to neplatí, ak o poskytnutie zdravotnej starostlivosti
alebo o poskytnutie zdravotníckych pomôcok, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného
poistenia, požiadal zákonný zástupca.
(10)
Výchovné zariadenie je zariadením s nepretržitou prevádzkou.
(11)
Výchovné zariadenie zverejňuje na svojom webovom sídle informácie o voľných miestach;
ak ide o reedukačné centrum, zverejňuje aj informáciu o voľných miestach v jednotlivých
výchovných skupinách v členení podľa režimu. Výchovné zariadenie tieto informácie
aktualizuje do 24 hodín od prijatia dieťaťa alebo od skončenia jeho pobytu vo výchovnom
zariadení. Správnosť týchto informácií priebežne overuje príslušný orgán miestnej
štátnej správy v školstve. Ak orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že zverejnené
údaje sú nesprávne, vyzve riaditeľa výchovného zariadenia na zabezpečenie nápravy.
(12)
Ak podľa počtu detí v diagnostických skupinách alebo vo výchovných skupinách nemožno
prijať dieťa do výchovného zariadenia a má byť dieťa prijaté na základe rozhodnutia
súdu, riaditeľ môže zvýšiť počet detí v skupine, a to najviac do naplnenia celkovej
kapacity výchovného zariadenia uvedenej v prevádzkovom poriadku. Ak z kapacitných
dôvodov nie je možné postupovať podľa prvej vety, riaditeľ bezodkladne informuje o
tejto skutočnosti orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a príslušný
orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý v spolupráci s ostatnými orgánmi miestnej
štátnej správy v školstve bezodkladne určí výchovné zariadenie, ktoré dieťa prijme,
a oznámi ho orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a riaditeľom
dotknutých výchovných zariadení.
(13)
Výchovné zariadenie používa systém na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia,
prostredníctvom ktorého obrazovým záznamom monitoruje
a)
exteriér budovy výchovného zariadenia,
b)
vnútorné priestory výchovného zariadenia, v ktorých nie je povolené zdržiavať sa
deťom,
c)
vnútorné priestory chodieb, ochrannej miestnosti, miestností určených pre zamestnancov
a spoločných miestností určených pre deti, okrem izieb, hygienických zariadení a spŕch.
(14)
Záznam z monitorovania podľa odseku 13 uchováva výchovné zariadenie najviac sedem
dní od jeho vyhotovenia.
(15)
Vo výchovnom zariadení pôsobí psychológ, sociálny pedagóg, pedagogický zamestnanec,
sociálny pracovník; vo výchovnom zariadení môže pôsobiť aj liečebný pedagóg a školský
podporný tím.
(16)
Výchovné zariadenie spolupracuje s rodinou dieťaťa najmä formou konzultácií s pedagogickými
zamestnancami a odbornými zamestnancami, terapie, psychologického poradenstva alebo
návštev zákonných zástupcov.
(17)
Výchovné zariadenie môže vytvárať podmienky na vykonávanie odborných metód práce
s dieťaťom a jeho rodičom, osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, inou blízkou osobou
dieťaťa, ktoré vyžadujú pobyt týchto osôb vo výchovnom zariadení na dohodnutý čas.
Ak výchovné zariadenie tieto podmienky vytvorí, pobyt sa poskytne bezplatne. Miesta
vyčlenené na tento účel sa nezapočítavajú do celkového počtu miest výchovného zariadenia.
Podmienky pobytu a stravovania dohodne riaditeľ výchovného zariadenia.
(18)
Riaditeľ výchovného zariadenia bezodkladne po prijatí dieťaťa požiada riaditeľa príslušnej
školy o doručenie kópie dokumentácie dieťaťa vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej
dokumentácie, podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Riaditeľ
príslušnej školy je povinný kópiu dokumentácie poskytnúť do 15 dní od doručenia žiadosti
riaditeľa príslušného výchovného zariadenia.
§ 121
Diagnostické centrum
(1)
Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovno-vzdelávaciu
starostlivosť deťom do 18 rokov veku na základe
a)
žiadosti zákonného zástupcu s predchádzajúcim vyjadrením zariadenia poradenstva a
prevencie,
b)
neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,67)
c)
rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)
d)
žiadosti reedukačného centra podľa § 122 ods. 4, ak diagnostické centrum vykonáva diagnostiku ambulantnou alebo terénnou formou.
(2)
Diagnostické centrum najmä
a)
vykonáva diagnostiku pobytovou, ambulantnou alebo terénnou formou deťom s ohrozeným
psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej alebo
reedukačnej starostlivosti,
b)
vytvára podmienky na odborné konzultácie vo veciach diagnostiky, poskytovania výchovno-vzdelávacej
starostlivosti a ďalších odborných činností s inými výchovnými zariadeniami, školami,
zariadeniami poradenstva a prevencie a centrami pre deti a rodiny,
c)
spolupracuje so školou, ktorej žiakom je dieťa pred prijatím do diagnostického centra,
a so zariadením poradenstva a prevencie, ktoré vykonávalo pre dieťa odbornú činnosť
pred jeho prijatím do diagnostického centra,
d)
vypracúva po ukončení pobytu v diagnostickom centre alebo po zhodnotení výsledkov
diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie alebo zdravotníckym pracovníkom
so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo detská psychiatria a sociálnej
správy o dieťati alebo po ukončení diagnostiky ambulantnou alebo terénnou formou diagnostické
správy o dieťati
1.
pre príslušnú školu, príslušné zariadenie poradenstva a prevencie alebo pre príslušné
centrum pre deti a rodiny na opätovné začlenenie dieťaťa do spoločnosti po ukončení
pobytu v diagnostickom centre alebo
2.
na vypracovanie individuálneho reedukačného programu, ak sa postupuje podľa písmena
e),
e)
vypracúva po ukončení pobytu v diagnostickom centre alebo po zhodnotení výsledkov
diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie alebo zdravotníckym pracovníkom
so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo detská psychiatria a sociálnej
správy o dieťati, predložených orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
odporúčanie na prijatie dieťaťa do reedukačného centra s ohľadom na možnosť prípravy
na povolanie, uplatnenia na trhu práce a úpravy rodinných pomerov; ak diagnostické
centrum odporúča absolvovanie výchovy a vzdelávania v reedukačnom centre, v odporúčaní
uvedie konkrétne reedukačné centrum,
f)
poskytuje školám a ostatným súčastiam systému poradenstva a prevencie metodické usmernenia
v starostlivosti o deti v rizikovom vývine.
(3)
Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na vykonanie diagnostiky,
najviac 12 týždňov; tým nie je dotknutá povinnosť diagnostického centra zabezpečiť
starostlivosť o dieťa na základe rozhodnutia súdu. Do trvania pobytu vo výchovnom
zariadení sa nezapočítava obdobie, počas ktorého
a)
došlo k nedovolenému prerušeniu pobytu alebo
b)
nebolo možné poskytovať dieťaťu diagnostickú starostlivosť z dôvodu zdravotného stavu.
(4)
V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytná miestnosť. Do záchytnej miestnosti riaditeľ
umiestni dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo výchovného zariadenia, do ktorého bolo
prijaté podľa odseku 1 alebo podľa § 122 ods. 3. O umiestnení v záchytnej miestnosti sa vyhotoví písomný záznam a bezodkladne sa táto
skutočnosť oznámi výchovnému zariadeniu, do ktorého bolo dieťa prijaté; výchovné zariadenie,
do ktorého bolo dieťa prijaté, bezodkladne oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi. Výchovné zariadenie, do
ktorého bolo dieťa prijaté, prevezme dieťa z diagnostického centra bezodkladne, najneskôr
do 24 hodín. Ak bolo dieťa prijaté do výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného
zástupcu, oznámi riaditeľ výchovného zariadenia zákonnému zástupcovi dieťaťa miesto
a čas prevzatia dieťaťa z diagnostického centra; ak zákonný zástupca dieťa z diagnostického
centra neprevezme, riaditeľ diagnostického centra zabezpečí odovzdanie dieťaťa zákonnému
zástupcovi na jeho náklady. Počas pobytu dieťaťa v záchytnej miestnosti výchovné zariadenie
pravidelne monitoruje správanie dieťaťa a priebežne kontroluje jeho zdravotný stav
prostredníctvom zdravotníckeho pracovníka a odborného zamestnanca povereného riaditeľom
výchovného zariadenia a o výsledku vedie písomný záznam.
(5)
Základnou organizačnou jednotkou diagnostického centra je diagnostická skupina, ktorá
sa zriadi pre najviac osem detí a zriaďovateľ ju zruší, ak je ich počet menší ako
štyri; v odôvodnenom prípade sa môže diagnostická skupina ponechať aj pri nižšom počte
detí. V sídle diagnostického centra a v každom jeho elokovanom pracovisku sa zriaďuje
najviac šesť diagnostických skupín.
(6)
V diagnostickom centre sa zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.
(7)
Diagnostické centrá sú
a)
diagnostické centrá pre deti do 15. roku veku alebo do ukončenia povinnej školskej
dochádzky,
b)
diagnostické centrá pre deti od 15. roku veku.
(8)
Ak dieťa počas pobytu v diagnostickom centre dovŕši 15. rok veku, pokračuje v pobyte
v diagnostickom centre, do ktorého bolo prijaté.
§ 122
Reedukačné centrum
(1)
Reedukačné centrum na základe výchovného programu školského zariadenia a individuálneho
reedukačného programu poskytuje deťom od 12 do 18 rokov na základe vykonanej diagnostiky
a podľa individuálneho reedukačného programu výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy
na povolanie s cieľom opätovného začlenenia do spoločnosti. Výchovné zariadenie poskytuje
starostlivosť aj dieťaťu mladšiemu ako 12 rokov na základe
a)
rozhodnutia súdu alebo
b)
vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie, ak ide o prijatie podľa odseku 3 písm.
a).
(2)
Pobyt v reedukačnom centre trvá najviac do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dieťa
dovŕši 18 rokov veku. Pobyt v reedukačnom centre môže na základe žiadosti plnoletej
osoby riaditeľ reedukačného centra predĺžiť najviac do konca školského roka, v ktorom
dovŕši 19 rokov veku.
(3)
Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe
a)
žiadosti zákonného zástupcu s predchádzajúcim vyjadrením zariadenia poradenstva a
prevencie,
b)
neodkladného opatrenia súdu,67)
c)
rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,69)
d)
rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,68)
e)
rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.70)
(4)
Ak v čase rozhodovania súdu o uložení ochrannej výchovy nie je objektívne možné zabezpečiť
vykonanie diagnostiky, dieťa možno prijať do reedukačného centra aj bez jej vykonania.
Reedukačné centrum bezodkladne po prijatí dieťaťa požiada o vykonanie diagnostiky
diagnostické centrum alebo zariadenie poradenstva a prevencie, ktoré sú povinné diagnostiku
vykonať.
(5)
Reedukačné centrá sú
a)
reedukačné centrá pre deti oboch pohlaví do 15. roku veku alebo do skončenia povinnej
školskej dochádzky v základnej škole,
b)
reedukačné centrá pre deti podľa pohlavia od 15. roku veku alebo od skončenia plnenia
povinnej školskej dochádzky do skončenia prípravy na povolanie,
c)
reedukačné centrá pre deti oboch pohlaví do 18. roku veku.
(6)
Ak dieťa dovŕši 15. rok veku a jeho pobyt v reedukačnom centre podľa odseku 5 písm.
a) sa má skončiť pred dovŕšením 16. roku veku, pokračuje v pobyte v reedukačnom centre,
do ktorého bolo prijaté, ak organizačnou zložkou je stredná škola, alebo ak reedukačné
centrum zabezpečí vzdelávanie dieťaťa v strednej škole, ktorá nie je organizačnou
zložkou.
(7)
Ak dieťa dovŕši 15. rok veku a jeho pobyt sa má skončiť po dovŕšení 16. roku veku
alebo ak reedukačné centrum nezabezpečí vzdelávanie dieťaťa v strednej škole, riaditeľ
informuje o tejto skutočnosti orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý v spolupráci s ostatnými
orgánmi miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne určí reedukačné centrum, do
ktorého bude dieťa prijaté, a oznámi ho orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately a riaditeľom dotknutých reedukačných centier.
(8)
Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina
a)
s voľným režimom,
b)
so zvýšenou starostlivosťou,
c)
s ochranným uzatvoreným režimom.
(9)
V sídle reedukačného centra a v každom jeho elokovanom pracovisku sa zriaďuje najviac
osem výchovných skupín. V každom reedukačnom centre sa zriaďuje najmenej jedna výchovná
skupina s voľným režimom.
(10)
Výchovná skupina sa zriaďuje pre najviac
a)
osem detí vo výchovnej skupine s voľným režimom,
b)
šesť detí vo výchovnej skupine so zvýšenou starostlivosťou,
c)
šesť detí vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom.
(11)
Ak sú všetky výchovné skupiny reedukačného centra okrem výchovnej skupiny podľa odseku
9 rovnakého druhu, reedukačné centrum sa označuje ako
a)
reedukačné centrum s voľným režimom,
b)
reedukačné centrum so zvýšenou starostlivosťou,
c)
špecializované reedukačné centrum s ochranným uzatvoreným režimom.
(12)
Výchovná skupina s voľným režimom poskytuje starostlivosť deťom, ktorých reedukácia
nevyžaduje poskytovanie starostlivosti vo výchovnej skupine so zvýšenou starostlivosťou
alebo s ochranným uzatvoreným režimom alebo na overenie úspešnosti reedukácie dieťaťa
a pripravenosti jeho začlenenia do spoločnosti. Deti vo výchovnej skupine s voľným
režimom sa vzdelávajú a pripravujú na povolanie mimo reedukačného centra. Ak nemožno
vzdelávanie a prípravu na povolanie dieťaťa zabezpečiť mimo reedukačného centra, dôvody
sa uvedú v individuálnom reedukačnom programe; riaditeľ výchovného zariadenia zabezpečí
prehodnotenie týchto dôvodov najmenej raz za dva mesiace.
(13)
Riaditeľ výchovného zariadenia preradí dieťa z výchovnej skupiny so zvýšenou starostlivosťou
alebo s ochranným uzatvoreným režimom do výchovnej skupiny s voľným režimom na základe
vyjadrenia odborných zamestnancov reedukačného centra najmenej dva mesiace pred predpokladaným
ukončením pobytu v reedukačnom centre; reedukačné centrum môže požiadať o vyjadrenie
zariadenie poradenstva a prevencie. Opätovné zaradenie do výchovnej skupiny so zvýšenou
starostlivosťou alebo s ochranným uzatvoreným režimom je počas tohto obdobia možné
len z dôvodu závažného porušenia vnútorného poriadku a po predchádzajúcom písomnom
vyjadrení zariadenia poradenstva a prevencie.
(14)
Výchovná skupina so zvýšenou starostlivosťou poskytuje starostlivosť deťom, ktorých
reedukácia si vyžaduje zvýšené nároky na materiálno-technické, priestorové alebo personálne
zabezpečenie z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti a ochrany zdravia. Deti vo výchovnej
skupine so zvýšenou starostlivosťou sa vzdelávajú a pripravujú na povolanie v škole
ako organizačnej zložke alebo v triede základnej školy alebo strednej školy v reedukačnom
centre. Ak nemožno vzdelávanie a prípravu na povolanie dieťaťa zabezpečiť mimo reedukačného
centra, dôvody sa uvedú v individuálnom reedukačnom programe; riaditeľ výchovného
zariadenia zabezpečí prehodnotenie týchto dôvodov najmenej raz za dva mesiace.
(15)
Výchovná skupina s ochranným uzatvoreným režimom poskytuje starostlivosť deťom s
uloženou ochrannou výchovou a deťom, ktoré svojím správaním závažným spôsobom porušujú
vnútorný poriadok reedukačného centra a ohrozujú bezpečnosť a zdravie iných osôb.
Deti vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom sa vzdelávajú a pripravujú
na povolanie v škole ako organizačnej zložke alebo v triede základnej školy alebo
strednej školy v reedukačnom centre. Riaditeľ reedukačného centra okrem reedukačného
centra podľa odseku 11 písm. c) zaraďuje dieťa do výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným
režimom na základe návrhu odborných zamestnancov reedukačného centra a vyjadrenia
zariadenia poradenstva a prevencie najdlhšie na jeden mesiac, a to aj opakovane. O
umiestnení dieťaťa do výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným režimom informuje
výchovné zariadenie orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, príslušný
súd a príslušnú okresnú prokuratúru; to platí, aj ak ide o opakované umiestnenie do
výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným režimom. Po uplynutí tejto lehoty psychológ
po prerokovaní s ostatnými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami prehodnotí
správanie dieťaťa a opodstatnenosť jeho zaradenia do výchovnej skupiny s ochranným
uzatvoreným režimom.
(16)
Reedukačné centrum vypracúva pre každé dieťa individuálny reedukačný program, ktorý
vychádza z podkladov diagnostického centra a obsahuje výkonové ciele, podľa ktorých
sa vykonávajú odborné činnosti počas pobytu v reedukačnom centre zamerané na opätovné
začlenenie dieťaťa do spoločnosti. Vyhodnotenie a úprava individuálneho reedukačného
programu sa vykonáva najmenej raz za štvrťrok v spolupráci s centrom pre deti a rodiny,
ak ide o individuálny reedukačný program pre dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou
v centre pre deti a rodiny, a zákonným zástupcom; ak sa individuálny reedukačný program
vyhodnocoval bez účasti zákonného zástupcu, uvedie sa vo vyhodnotení dôvod, pre ktorý
nebolo možné zákonného zástupcu do vyhodnotenia zapojiť. Individuálny reedukačný program
pre dieťa, ktoré je v reedukačnom centre umiestnené na základe rozhodnutia súdu, reedukačné
centrum vyhodnocuje a upravuje v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately.
§ 123
Zdravotná starostlivosť vo výchovných zariadeniach
(1)
Výchovné zariadenia môžu okrem poskytovania výchovno-vzdelávacej činnosti
a)
vytvárať organizačné a iné podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti71) a
b)
poskytovať v zariadení zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 2 až 5.
(2)
Vo výchovných zariadeniach možno poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak zriaďovateľ
a)
získal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu,72)
b)
uzatvoril zmluvný vzťah s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je držiteľom
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu,72)
c)
uzatvoril zmluvný vzťah s fyzickou osobou, ktorá je držiteľom licencie na výkon samostatnej
praxe podľa osobitného predpisu,73) alebo
(3)
Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie
pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonávanej v zariadení podľa odseku 2
písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva
po dohode s ministerstvom školstva.
(4)
Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov,76) ktoré v zariadeniach zamestnávajúcich zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 2 písm.
d) vykonávajú iba zdravotnícki pracovníci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho
povolania,75) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva
po dohode s ministerstvom školstva.
(5)
Na výchovné zariadenia, ktoré poskytujú aj zdravotnú starostlivosť podľa odseku 2,
sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov.77)
(6)
Výchovné zariadenie zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dvojzmennej
prevádzke.
§ 124
Opatrenia vo výchove
(1)
Vo výchovných zariadeniach možno v záujme odstránenia porúch v psychosociálnom vývine
dieťaťa alebo zavineného porušenia vnútorného poriadku výchovného zariadenia použiť
opatrenia vo výchove podľa odsekov 2 až 7 so zameraním na motiváciu dieťaťa zlepšovať
svoje správanie alebo na predchádzanie ohrozeniu bezpečnosti a ochrany zdravia dieťaťa
jeho nevhodným správaním.
(2)
Dieťa má právo udržiavať styk so zákonnými zástupcami. Ak je to v záujme dieťaťa,
výchovné zariadenie môže určiť podmienky styku a to tak, že dieťa sa môže stretávať
so zákonnými zástupcami
a)
len za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca,
b)
na určenom mieste v priestoroch výchovného zariadenia,
c)
na území obce, v ktorej má výchovné zariadenie sídlo.
(3)
Ak je to v záujme dieťaťa, má právo stretávať sa s inými osobami ako zákonnými zástupcami
za podmienok podľa odseku 2. Ak ide o dieťa umiestnené na základe žiadosti zákonného
zástupcu, má právo stretávať sa s inými osobami po súhlase zákonného zástupcu.
(4)
Výchovné zariadenie môže povoliť dieťaťu
a)
tráviť voľný čas mimo výchovného zariadenia bez prítomnosti pedagogického zamestnanca,
zákonného zástupcu alebo inej poverenej osoby,
b)
pobyt mimo výchovného zariadenia na vopred určený čas v mieste bydliska zákonného
zástupcu alebo v centre pre deti a rodiny, ak ide o dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou
v centre pre deti a rodiny, so súhlasom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, a to najmä na účel overenia úspešnosti reedukácie; to neplatí,
ak ide o dieťa vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom.
(5)
Dieťaťu, ktoré má povolený pobyt mimo výchovného zariadenia podľa odseku 4 písm.
b), výchovné zariadenie poskytuje príspevok na stravu vo výške časti dennej stravnej
jednotky pre dieťa, zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa dieťa zdržiava mimo výchovného
zariadenia; to neplatí, ak ide o pobyt v centre pre deti a rodiny.
(6)
Výchovné zariadenie môže dieťaťu
a)
znížiť vreckové podľa § 126 ods. 3 a 10 z dôvodu zavineného porušenia vnútorného poriadku výchovného zariadenia,
b)
obmedziť účasť na mimoškolských aktivitách v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia
dieťaťa alebo ostatných detí a zamestnancov vo výchovnom zariadení,
c)
obmedziť návštevy osôb podľa odseku 3 v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia dieťaťa
alebo ostatných detí a zamestnancov vo výchovnom zariadení.
(7)
Ak dieťa svojím správaním ohrozuje zdravie a život seba alebo iných osôb alebo môže
svojím správaním spôsobiť psychickú alebo fyzickú ujmu sebe alebo iným osobám, výchovné
zariadenie môže použiť opatrenia vo výchove, ktorými sú:
a)
vykonanie kontroly obsahu doručeného balíka za prítomnosti dieťaťa; opakované kontroly
balíka musia byť odôvodnené v osobnom spise dieťaťa,
b)
prevzatie do úschovy tých predmetov dieťaťa, ktoré nie sú vnútorným poriadkom výchovného
zariadenia povolené,
c)
prevzatie do úschovy cennosti a sumy peňazí, ktoré prevyšujú hodnotu určenú vnútorným
poriadkom výchovného zariadenia, so súhlasom zákonného zástupcu,
d)
neodkladné privolanie zdravotnej pomoci,45)
e)
privolanie Policajného zboru.46)
(8)
V záujme dieťaťa a jeho ochrany alebo v záujme ochrany iných osôb môže riaditeľ alebo
psychológ výchovného zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, nariadiť umiestnenie
dieťaťa do ochrannej miestnosti na nevyhnutný čas, najviac však na dve hodiny, alebo
do príchodu zdravotnej pomoci alebo Policajného zboru. V neprítomnosti riaditeľa a
psychológa môže nariadiť umiestnenie do ochrannej miestnosti aj iný odborný zamestnanec;
psychológ umiestnenie posúdi bezodkladne po návrate.
(9)
Ochranná miestnosť, ktorá sa zriaďuje v reedukačnom centre, slúži na ochranu a upokojenie
dieťaťa, pobyt v nej nemožno využiť ako trest.
(10)
O dôvodoch a priebehu pobytu dieťaťa v ochrannej miestnosti sa vedie písomný záznam,
v ktorom sa eviduje dátum a čas umiestnenia, čas vychádzok na čerstvom vzduchu, čas
kontaktu s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom a rozsah poskytnutej
psychologickej, psychoterapeutickej, liečebno-výchovnej a zdravotnej starostlivosti.
§ 125
Úhrada nákladov za pobyt vo výchovných zariadeniach
(1)
Ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, úhradu nákladov za pobyt dieťaťa vo výchovnom zariadení podľa
§ 121 ods. 1 písm. a) alebo § 122 ods. 3 písm. a) je povinný platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu
povinnosť, vo výške jednej tridsatiny sumy životného minima podľa osobitného predpisu29) za každý deň pobytu dieťaťa vo výchovnom zariadení. Úhradu nákladov platí zákonný
zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, na účet
výchovného zariadenia do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.
(2)
Zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť,
neplatí úhradu podľa odseku 1, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne
posudzujú, je nižší alebo sa rovná sume životného minima ustanoveného osobitným predpisom.62)
(3)
Úhrada nákladov za pobyt dieťaťa, ktoré bolo prijaté do výchovného zariadenia na
základe
a)
§ 126
Finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie detí vo výchovných zariadeniach
(1)
Vo výchovných zariadeniach sa poskytuje
a)
mesačné vreckové a vecné dary deťom prijatým na základe neodkladného opatrenia súdu,
rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, rozhodnutia súdu o uložení ochrannej
výchovy alebo rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti,
b)
finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie podľa osobitného predpisu78) deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou.
(2)
Ak je dieťa prijaté do výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného zástupcu,
výchovné zariadenie dohodne so zákonným zástupcom výšku vreckového od zákonného zástupcu
a spôsob nakladania s vreckovým; mesačná výška vreckového od zákonného zástupcu nesmie
presiahnuť výšku mesačného vreckového podľa odseku 3.
(3)
Dieťaťu sa vreckové poskytuje mesačne v určenej výške, najviac vo výške 50 % sumy
životného minima podľa osobitného predpisu;29) vreckové možno poskytnúť aj v sume nižšej ako je určená suma vreckového, ak bolo
dieťaťu uložené výchovné opatrenie podľa § 124 ods. 6 písm. a). Rozdiel medzi poskytnutým vreckovým a vreckovým, ktoré sa malo dieťaťu v mesiaci
poskytnúť, sa poskytne v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa vreckové poskytlo
v nižšej sume, alebo sa suma zodpovedajúca tomuto rozdielu uloží na osobný účet dieťaťa.
(4)
O spôsobe využitia vreckového rozhoduje dieťa. Výchovné zariadenie poskytuje dieťaťu
pomoc pri spôsobe využitia vreckového, ktorá zohľadňuje jeho vek a rozumovú vyspelosť.
(5)
Vreckové sa poskytuje vo výške podľa odseku 3 na celý kalendárny mesiac, ak odsek
10 neustanovuje inak; to platí, aj ak sa starostlivosť poskytovala dieťaťu len časť
kalendárneho mesiaca.
(6)
Vreckové možno poskytnúť vo viacerých splátkach v mesiaci alebo vreckové alebo jeho
časť so súhlasom dieťaťa uschovať na určitý čas.
(7)
Pri poskytnutí vreckového podľa odsekov 3 a 6 je výchovné zariadenie povinné dieťaťu
primeraným spôsobom vysvetliť dôvod, pre ktorý sa vreckové poskytne vo viacerých splátkach
alebo v nižšej sume, a je povinné umožniť dieťaťu s ohľadom na jeho vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť svoj názor na spôsob poskytovania vreckového.
(8)
Výchovné zariadenie zhodnotí, či sa poskytnutím vreckového podľa odsekov 3 a 6 dosiahol
účel, a s týmto hodnotením oboznámi dieťa.
(9)
Z vreckového možno tvoriť úspory so súhlasom dieťaťa získaným spôsobom primeraným
veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa.
(10)
Pri nepovolenom pobyte dieťaťa mimo výchovného zariadenia sa mesačné vreckové znižuje
o pomernú sumu vreckového pripadajúcu na počet dní, počas ktorých sa dieťa nepovolene
zdržiavalo mimo výchovného zariadenia.
(11)
Vecné dary sa poskytujú deťom podľa odseku 1 písm. a) pri príležitostiach sviatkov
dieťaťa, dôležitých udalostiach v živote dieťaťa a vianočných sviatkov v celkovej
sume najmenej 30 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu29) v kalendárnom roku.
§ 127
(1)
Výchova a vzdelávanie detí vo výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v triedach a
školách pri výchovnom zariadení podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo
v iných školách podľa tohto zákona. Do triedy podľa prvej vety sa môžu zaraďovať žiaci
viacerých ročníkov.
(2)
Na dokladoch o vzdelaní získanom v škole pri výchovnom zariadení sa uvádzajú len
údaje o škole.
§ 128
Podrobnosti o vnútornom členení výchovných zariadení, podrobnosti o postupe pri prijímaní
a zaraďovaní detí a pri ukončovaní ich pobytu, podrobnosti postupu pri nedovolenom
pobyte mimo výchovného zariadenia, podrobnosti o personálnom zabezpečení výchovného
zariadenia a výšku vreckového a podrobnosti o záchytnej miestnosti a ochrannej miestnosti
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
Tretí oddiel
Systém poradenstva a prevencie
§ 130
(1)
V systéme poradenstva a prevencie sa vykonáva odborná činnosť, ktorou je poradenská
činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálno-pedagogická činnosť,
logopedická činnosť, liečebno-pedagogická činnosť, sociálno-pedagogická a sociálna
činnosť zameraná na optimalizáciu osobnostného, intelektuálneho, psychického, sociálneho
a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.
(2)
Poradenská činnosť sa poskytuje aj zákonným zástupcom detí alebo žiakov, zástupcom
zariadenia, pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom.
(3)
Systém poradenstva a prevencie tvoria zariadenia poradenstva a prevencie, výchovné
zariadenia a v školách pedagogickí zamestnanci, školský podporný tím79) alebo odborní zamestnanci školy.
(4)
Zariadeniami poradenstva a prevencie sú
a)
centrum poradenstva a prevencie,
b)
špecializované centrum poradenstva a prevencie.
(5)
Subjekty systému poradenstva a prevencie podľa odseku 3 multidisciplinárne spolupracujú
najmä so zákonnými zástupcami, zástupcami zariadenia, školami, zamestnávateľmi, orgánmi
verejnej správy a ďalšími subjektami, ktoré sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním. Zariadenie
poradenstva a prevencie môže zorganizovať multidisciplinárne stretnutie za účasti
zástupcov orgánov verejnej moci; pozvaný orgán verejnej moci je povinný zabezpečiť
prítomnosť svojho zástupcu.
(6)
Centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej piatich odborných
zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený
do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec. Špecializované centrum poradenstva
a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej troch odborných zamestnancov na
ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového
stupňa samostatný odborný zamestnanec.
(7)
Zariadenia poradenstva a prevencie, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej
správy v školstve, poskytujú deťom, žiakom, zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia,
zamestnancom škôl a školských zariadení odborné činnosti podľa odseku 1 bezplatne.
(8)
Zariadenie poradenstva a prevencie môže na základe vykonanej odbornej činnosti poskytnúť
škole alebo školskému zariadeniu informácie o potrebách dieťaťa alebo žiaka, ktoré
sú nevyhnutné na zabezpečenie podpory vo výchove a vzdelávaní a vytvorenie bezpečného
prostredia v škole v súlade s princípom inkluzívneho vzdelávania. O poskytnutí týchto
informácií zariadenie poradenstva a prevencie bezodkladne informuje aj zákonného zástupcu
alebo zástupcu zariadenia, ak ide o dieťa alebo o žiaka, pre ktorého príslušné zariadenie
poradenstva a prevencie vykonáva odbornú činnosť.
(9)
Zariadenie poradenstva a prevencie vykonáva odbornú činnosť pre dieťa na základe
vopred udeleného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia,
ak ide o plnoletú fyzickú osobu, na základe jej vopred udeleného informovaného súhlasu,
ktorý obsahuje informácie o
a)
odbornej činnosti a
b)
právach a povinnostiach dieťaťa, zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia súvisiacich
s odbornou činnosťou.
(10)
Informovaný súhlas podľa odseku 9 sa nevyžaduje, ak ide o poskytnutie informácií
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o vykonanej odbornej činnosti
okrem informácií o zdravotnom stave. Informovaný súhlas podľa odseku 9 sa nevyžaduje,
ani ak sa odborná činnosť vykonáva
a)
v rámci prevencie alebo krízovej intervencie v škole alebo v školskom zariadení v
rozsahu podľa výkonových a obsahových štandardov výchovného poradenstva,
b)
na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately alebo
c)
na žiadosť dieťaťa.
(11)
Ak pre dieťa začne vykonávať odbornú činnosť iné zariadenie poradenstva a prevencie,
riaditeľ zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré pre dieťa vykonávalo odbornú činnosť,
poskytne riaditeľovi zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré pre dieťa začne vykonávať
odbornú činnosť, na jeho žiadosť kópiu dokumentácie dieťaťa vrátane podkladov k poskytovaniu
podporných opatrení, informácií podľa § 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(12)
Ministerstvo školstva na základe podnetu preskúma osobný spis dieťaťa vedený v zariadení
poradenstva a prevencie, správu z diagnostického vyšetrenia a písomné vyjadrenie zariadenia
poradenstva a prevencie, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi
dieťaťa alebo žiaka alebo zástupcovi zariadenia, príslušnému zariadeniu poradenstva
a prevencie, škole alebo školskému zariadeniu, ktoré rozhoduje o prijatí dieťaťa alebo
žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.
§ 131
(1)
Odborná činnosť podľa § 130 ods. 1 sa uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva
prostredníctvom podporných úrovní
a)
prvého stupňa,
b)
druhého stupňa,
c)
tretieho stupňa,
d)
štvrtého stupňa,
e)
piateho stupňa.
(2)
Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný
zamestnanec školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa
zahŕňajú
a)
pedagogickú diagnostiku,
b)
pedagogickú intervenciu,
c)
výchovné poradenstvo,
d)
kariérové poradenstvo,
e)
sociálne poradenstvo,
f)
rozvoj inkluzívneho vzdelávania,
g)
prevenciu.
(3)
Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný
zamestnanec školy v spolupráci so zariadením poradenstva a prevencie a ďalší členovia
školského podporného tímu okrem pedagogického asistenta. Činnosti podpornej úrovne
druhého stupňa zahŕňajú
a)
orientačnú diagnostiku,
b)
prevenciu,
c)
poradenstvo,
d)
intervenciu,
e)
krízovú intervenciu,
f)
terapiu,
g)
reedukáciu,
h)
metodickú podporu a poradenstvo pedagogickým zamestnancom, odborným zamestnancom
a zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia.
(4)
Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva
a prevencie. Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa zahŕňajú
a)
základnú diagnostiku, čiastkovú diagnostiku, komplexnú diagnostiku, špecializovanú
diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,
b)
špecializované odborné činnosti,
c)
poradenstvo,
d)
prevenciu,
e)
intervenciu,
f)
krízovú intervenciu,
g)
terapiu,
h)
rehabilitáciu a reedukáciu,
i)
zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,
j)
metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov,
odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
(5)
Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného
centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa zahŕňajú
a)
špecializované odborné činnosti,
b)
poradenstvo,
c)
prevenciu,
d)
komplexnú diagnostiku a vysokošpecializovanú diferenciálnu diagnostiku,
e)
terapiu,
f)
rehabilitáciu,
g)
odborné činnosti vo vzťahu k deťom do siedmeho roku veku,
h)
zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,
i)
metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov,
odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
(6)
Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonávajú pedagogickí zamestnanci a odborní
zamestnanci výchovných zariadení. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa zahŕňajú
a)
špecializované odborné činnosti,
b)
poradenstvo,
c)
prevenciu,
d)
špecializovanú diagnostiku, komplexnú diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,
e)
terapiu,
f)
rehabilitáciu a reedukáciu,
g)
aktivity zamerané na resocializáciu a podporu návratu do rodinného a školského prostredia,
h)
metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov,
odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.
§ 132
(1)
Centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa
deťom a žiakom najmä v oblasti ich osobnostného, vzdelávacieho a kariérového rozvoja.
(2)
Špecializované centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne
štvrtého stupňa najmä deťom so zdravotným postihnutím a žiakom so zdravotným postihnutím.
(3)
Každá materská škola, základná škola a stredná škola je povinná preukázateľne spolupracovať
s najmenej jedným vybraným zariadením poradenstva a prevencie, ktoré vykonáva odbornú
činnosť pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa § 131 ods. 4 písm. j) a ods. 5 písm. i). Ak sa škola nedohodne na spolupráci s najmenej jedným zariadením poradenstva a prevencie,
orgán miestnej štátnej správy v školstve určí ním zriadené zariadenie poradenstva
a prevencie, ktoré bude tieto odborné činnosti pre školu vykonávať.
(4)
Centrum poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve
určené zriaďovateľom metodicky usmerňuje ostatné centrá poradenstva a prevencie v
územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve vo vzťahu
k odborným činnostiam, ktoré toto centrum poradenstva a prevencie vykonáva.
§ 133
(1)
Podrobnosti o činnosti a vnútornej organizácii zariadení poradenstva a prevencie
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(2)
Výkonové a obsahové štandardy výchovného poradenstva, ktoré určujú odborné činnosti
jednotlivých stupňov podporných úrovní, vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle
ministerstvo školstva.
(3)
Poskytovanie odborných činností v špecializovaných centrách poradenstva a prevencie
nie je sociálnou službou podľa osobitného predpisu.79aa)
Štvrtý oddiel
Školské účelové zariadenia
§ 137
Školské účelové zariadenia sú zariadenia školského stravovania.
Zariadenia školského stravovania
§ 139
(1)
Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. Zariadenia školského
stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.
(2)
Zariadenia školského stravovania sú:
a)
školská jedáleň,
b)
výdajná školská jedáleň.
§ 140
Školská jedáleň
(1)
Školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov
v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení.
(2)
Školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl
a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného
regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)
(3)
Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských
zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva
sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.
(4)
Školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných
výživových dávok, materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie
podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva a s možnosťou využitia
receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre zostavovanie jedálnych
lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca dieťaťa
alebo žiaka.
(5)
V školskej jedálni sa môžu pripravovať diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých
podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie podľa
materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie vydané ministerstvom
školstva.
(6)
Školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou; ak je zriadená pri
školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou,
je školským zariadením s celodennou prevádzkou.
(7)
Školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4 pre viac výdajných
školských jedální.
(8)
Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve,
poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný
zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v
nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca
dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov,
určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva
na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ školskej jedálne alebo riaditeľ
školy, ktorej je školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac
v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu.29)
(9)
Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie
deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške
nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané
výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí
zriaďovateľ.
(10)
(11)
Príspevok podľa odseku 8 a 10 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca
neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje
pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(12)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
(13)
Finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa
vekových kategórií stravníkov a materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské
stravovanie zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle. Materiálno-spotrebné
normy a receptúry pre školské stravovanie možno rozširovať za finančnú odplatu len
s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva školstva.
§ 141
Výdajná školská jedáleň
(1)
Výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov
v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná školská jedáleň zabezpečuje
hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie jedál a nápojov;
môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných polotovarov, jedál a
nápojov zo školskej jedálne.
(2)
Výdajná školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov
škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a
príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.45)
(3)
Stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a
školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného
zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby.
(4)
Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v
školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré
uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií
stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný
zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií
stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca
prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ výdajnej školskej jedálne
alebo riaditeľ školy, ktorej je výdajná školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo
jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené
dieťa podľa osobitného predpisu.29)
(5)
Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje
stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca
vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti
na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov,
ak tak určí zriaďovateľ.
(6)
(7)
Príspevok podľa odseku 4 a 6 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca
neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje
pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.32)
(8)
Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom
obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku
určí všeobecne záväzným nariadením.
(9)
Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce
rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.
§ 142
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie
a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly
kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti
o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.
§ 142a
Zriaďovateľ je povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského
stravovania o dotáciu poskytnutú podľa osobitného predpisu.79a)
DESIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 144
Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia
(1)
Dieťa alebo žiak má právo na
a)
rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b)
bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách,80)
c)
bezplatné vzdelanie pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, v materskej
škole, ktorá je štátnou školou,
d)
vzdelanie v štátnom jazyku a jazyku národnostnej menšiny v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom,
e)
inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie
potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom,
f)
bezplatné zapožičiavanie edukačných publikácií s certifikátom na povinné vyučovacie
predmety, vrátane edukačných publikácií s certifikátom určených pre deti a žiakov
so zdravotným postihnutím,
g)
úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h)
poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i)
výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j)
organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému
stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k)
úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu
násiliu,
l)
na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami,
záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m)
na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n)
na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o)
náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti
s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu,80a)
p)
výchovu a vzdelávanie v priestore školy alebo školského zariadenia, ktorý je prispôsobený
jeho zdravotnému postihnutiu a umožňuje mu prístup a pohyb.
(2)
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód,
ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto
výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3)
Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní okrem edukačných publikácií aj
multimediálne pomôcky a špecifické kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom
sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej
komunikačnej forme;14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím
Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje
právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
(4)
Dieťa alebo žiak je povinný
a)
neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,
b)
dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského
zariadenia,
c)
chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý
škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d)
chrániť pred poškodením edukačné publikácie s certifikátom, ktoré im boli bezplatne
zapožičané,
e)
pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento
zákon neustanovuje inak,
f)
konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť
ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g)
ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského
zariadenia,
h)
rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.
(5)
Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie,
ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam,
zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti
a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia
možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
(6)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo
a)
žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali
deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním
sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
b)
oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a
školským poriadkom,
c)
byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d)
na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e)
zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo
školského zariadenia,
f)
vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia
prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g)
byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase
riaditeľa školy.
(7)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný
a)
vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie
školských povinností,
b)
dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským
poriadkom,
c)
dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie
potreby,
d)
informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa,
jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať
vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania alebo na výkon odborných činností,
e)
nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil,
f)
poskytovať súčinnosť pri riešení prejavov rizikového správania svojho dieťaťa v škole,
ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie.
(8)
Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na
plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a na plnenie povinnej školskej dochádzky
a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú
formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní
doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.
(9)
Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom
zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole
alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod
ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne
lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky
alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti
v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach, ak nie sú organizované školou.
(10)
Neprítomnosť dieťaťa alebo neplnoletého žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti
jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Podrobnosti o spôsobe preukazovania
dôvodov neprítomnosti vrátane lehoty, v ktorej je zákonný zástupca alebo zástupca
zariadenia povinný preukázať dôvody neprítomnosti, a dokladoch preukazujúcich dôvody
neprítomnosti upraví škola v školskom poriadku.
(11)
Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích
dní a súhrnne počas polroka školského roka najviac trojnásobok týždenného počtu vyučovacích
hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu, neprítomnosť
sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu
ochorenia trvá viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas
polroka školského roka viac ako trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených
v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu, vyžaduje sa aj predloženie
potvrdenia od lekára.
(12)
Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia
trvá najviac 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas polroka školského
roka najviac 21 vyučovacích dní, neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia
od lekára. Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z
dôvodu ochorenia trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne
počas polroka školského roka viac ako 21 vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie
potvrdenia od lekára.
(13)
V odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe alebo
iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť neprítomnosti, najmä pri opakovanej neprítomnosti;
to platí aj ak ide o ospravedlňovanie podľa odseku 11, 12, 15 alebo odseku 16.
(14)
Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 13.
(15)
Ak počet vyučovacích hodín, na ktorých sa žiaci školy nezúčastnili vyučovania, nepresiahne
v školskom roku referenčnú hodnotu podľa odseku 17, riaditeľ školy môže určiť, že
v nasledujúcom školskom roku sa vyžaduje potvrdenie od lekára, ak neprítomnosť žiaka
z dôvodu ochorenia trvá
a)
viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní,
b)
súhrnne počas kalendárneho mesiaca viac ako dvojnásobok týždenného počtu vyučovacích
hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu a
c)
súhrnne počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov viac ako trojnásobok
týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho
programu.
(16)
Ak počet vyučovacích dní, na ktorých sa deti materskej školy, ktoré plnia povinné
predprimárne vzdelávanie, nezúčastnili výchovy a vzdelávania, nepresiahne v školskom
roku referenčnú hodnotu podľa odseku 17, riaditeľ materskej školy môže určiť, že v
nasledujúcom školskom roku sa vyžaduje potvrdenie od lekára, ak neprítomnosť dieťaťa,
ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá
a)
viac ako 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní,
b)
súhrnne počas kalendárneho mesiaca viac ako 14 vyučovacích dní a
c)
súhrnne počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov viac ako 21 vyučovacích
dní.
(17)
Referenčnú hodnotu počtu vyučovacích hodín rozhodujúcu pre určenie postupu riaditeľa
školy podľa odseku 15 a referenčnú hodnotu počtu vyučovacích dní rozhodujúcu pre určenie
postupu riaditeľa materskej školy podľa odseku 16 zverejňuje ministerstvo školstva
na svojom webovom sídle. Do počtu vyučovacích hodín a počtu vyučovacích dní, počas
ktorého sa deti alebo žiaci príslušnej školy nezúčastnili výchovy a vzdelávania, sa
na účel porovnania s referenčnou hodnotou nezapočítava čas reprezentácie školy na
predmetovej olympiáde alebo na súťaži škôl a školských zariadení alebo čas účasti
v športovej reprezentácii Slovenskej republiky a účasti na činnosti školského parlamentu,
mládežníckeho parlamentu alebo organizácie reprezentujúcej žiakov stredných škôl.
(18)
Plnenie referenčnej hodnoty podľa odseku 17 ministerstvo školstva oznámi príslušnému
orgánu miestnej štátnej správy v školstve do 15. augusta príslušného školského roka;
orgán miestnej štátnej správy v školstve príslušnej škole do piatich pracovných dní
od oznámenia ministerstvom školstva.
(19)
Ak škola pri ospravedlňovaní neprítomnosti z dôvodu ochorenia postupuje podľa odseku
11 alebo odseku 12 a v prvom polroku školského roka nepresiahne pomernú časť referenčnej
hodnoty podľa odseku 17 pripadajúcej na polrok školského roka, riaditeľ školy môže
určiť, že od 15. marca príslušného školského roka škola postupuje podľa odseku 15
alebo odseku 16; postup podľa odseku 15 alebo odseku 16 riaditeľ školy oznámi orgánu
miestnej štátnej správy v školstve.
(20)
Ak ide o školu, ktorá nespĺňala a následne začala spĺňať podmienky pre postup podľa
odseku 15 alebo odseku 16 pre nasledujúci školský rok a riaditeľ školy určil tento
postup, alebo o školu podľa odseku 19, plnenie pomernej časti referenčnej hodnoty
podľa odseku 17 sa posudzuje za každé dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace polroka
školského roka, pre ktorý škola začala spĺňať podmienky podľa odseku 15 alebo odseku
16. Ak škola presiahla pomernú časť referenčnej hodnoty podľa odseku 17 za dva po
sebe nasledujúce kalendárne mesiace, od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení
podľa odseku 21 postupuje podľa odseku 11 alebo odseku 12.
(21)
Presiahnutie pomernej časti referenčnej hodnoty podľa odseku 17 ministerstvo školstva
oznámi príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve do 25. dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po posudzovanom období podľa odseku 20; orgán miestnej štátnej
správy v školstve príslušnej škole do piatich pracovných dní od oznámenia ministerstvom
školstva.
(22)
Postup školy pri ospravedlňovaní neprítomnosti z dôvodu ochorenia vrátane počtu vyučovacích
dní alebo počtu vyučovacích hodín, ktoré sa ospravedlňujú bez potvrdenia od lekára,
oznamuje riaditeľ školy zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia.
(23)
Ustanovenia v odsekoch 1 až 22 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone
trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade
s osobitnými predpismi.28)
§ 144a
(1)
Na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom
konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka,
ak odsek 2 neustanovuje inak; za podpis sa na účel podávania prihlášky na vzdelávanie
v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole považuje aj vyjadrenie súhlasu
v elektronickej podobe vyznačením v podregistri prijímania na vzdelávanie.
(2)
Podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1
sa nevyžaduje, ak
a)
jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností
vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu
rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak
spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená,
b)
jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo
c)
vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou
prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.80b)
(3)
Rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, vydané podľa Správneho poriadku
sa doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa alebo neplnoletého žiaka. Ak je v podaní
uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, nepovažuje sa to za nedostatok
podania. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu,
riaditeľ školy nie je povinný druhú doručovaciu adresu zisťovať a rozhodnutie sa doručuje
len na známu doručovaciu adresu. Ak majú obaja zákonní zástupcovia rôznu doručovaciu
adresu, rozhodnutie sa doručuje každému zákonnému zástupcovi osobitne.
(4)
Zákonní zástupcovia sa môžu dohodnúť, že písomnosti podľa odseku 1 podpisuje iba
jeden zákonný zástupca a rozhodnutia podľa odseku 3 sa doručujú iba jednému zákonnému
zástupcovi, ak písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti doručia riaditeľovi školy.
§ 145
(1)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu,
žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou
osobitným predpisom.48) Škola alebo školské zariadenie pri dodržiavaní zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní
postupuje podľa štandardov, ktoré vydáva a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo
školstva. Tieto štandardy sú záväzné pre vypracovanie školského poriadku.
(2)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača,
dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti
s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka,
poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu
alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3)
Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania,
môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.48)
(4)
Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka
a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa
tohto zákona.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou,
strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.
Podporné opatrenia
§ 145a
(1)
Podporným opatrením je opatrenie poskytované školou alebo školským zariadením potrebné
na to, aby sa dieťa alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania
a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti.
(2)
Podporné opatrenia sa členia na
a)
všeobecné podporné opatrenia,
b)
cielené podporné opatrenia,
c)
špecifické podporné opatrenia.
(3)
Dieťa alebo žiak má právo na
a)
poskytovanie všeobecného podporného opatrenia,
b)
poskytnutie cieleného podporného opatrenia, ak je súčasťou cieľovej skupiny cieleného
podporného opatrenia podľa katalógu podporných opatrení,
c)
poskytnutie špecifického podporného opatrenia na základe vyjadrenia podľa § 145b ods. 2 písm. b).
(4)
Všeobecným podporným opatrením je najmä poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe
úpravy metód a foriem výchovy a vzdelávania; poskytovanie zabezpečuje základná škola,
základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná
škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, školské
výchovno-vzdelávacie zariadenie alebo výchovné zariadenia.
(5)
Cielenými podpornými opatreniami sú najmä
a)
zabezpečenie činností na rozvoj pohybovej schopnosti, zmyslového vnímania, komunikačnej
schopnosti, kognitívnej schopnosti, sociálno-komunikačných zručností, emocionality
a sebaobsluhy; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo výchovné zariadenie,
b)
zabezpečenie úpravy priestorov školy určených na podporu vnímania a nadobúdanie zručností;
poskytovanie zabezpečuje škola alebo výchovné zariadenie,
c)
zabezpečenie poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri
osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy, ak ide o základnú školu, základnú školu pre
žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, strednú školu, strednú školu
pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem bilingválneho vzdelávania
alebo o výchovné zariadenie, alebo zabezpečenie inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho
jazyka školy, ak ide o materskú školu alebo o materskú školu pre deti so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská
škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná
škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná
škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem bilingválneho
vzdelávania alebo výchovné zariadenie,
d)
zabezpečenie doučovania žiaka; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná
škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná
škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo výchovné zariadenie,
e)
činnosť na podporu sociálneho zaradenia; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské
zariadenie,
f)
činnosť na podporu predchádzania ukončenia školskej dochádzky v nižšom ako poslednom
ročníku základnej školy alebo strednej školy; poskytovanie zabezpečuje základná škola,
základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná
škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie poradenstva
a prevencie alebo výchovné zariadenie,
g)
špecializované kariérové poradenstvo; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná
škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná
škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo zariadenie poradenstva
a prevencie.
(6)
Špecifickými podpornými opatreniami sú najmä
a)
poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy obsahu výchovy a vzdelávania
a hodnotenia výsledkov dosiahnutých vo výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje
základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
školské výchovno-vzdelávacie zariadenie alebo výchovné zariadenia,
b)
poskytovanie špecifických kompenzačných pomôcok; poskytovanie zabezpečuje materská
škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná
škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná
škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo
výchovné zariadenie,
c)
zabezpečenie sebaobslužných úkonov podľa osobitného predpisu80c) v čase výchovno-vzdelávacieho procesu; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské
zariadenie,
d)
poskytovanie zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zabezpečuje škola alebo výchovné
zariadenie,
e)
zabezpečenie činností pedagogického asistenta v triede; poskytovanie zabezpečuje
škola alebo výchovné zariadenie,
f)
zabezpečenie vzdelávania sa vo vyučovacom predmete alebo vo vzdelávacej oblasti vo
vyššom ročníku; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov
s nadaním, stredná škola alebo stredná škola pre žiakov s nadaním alebo výchovné zariadenie.
§ 145b
(1)
O vyjadrenie na účel poskytnutia cieleného podporného opatrenia alebo špecifického
podporného opatrenia môže školu, výchovné zariadenie alebo zariadenie poradenstva
a prevencie požiadať zákonný zástupca, zástupca zariadenia, plnoletý žiak, pedagogický
zamestnanec alebo odborný zamestnanec.
(2)
Podporné opatrenie sa poskytuje na základe vyjadrenia
a)
pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg alebo
odborného zamestnanca školy najmä v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 2 písm. a) alebo ods. 3 písm. a), ak ide o cielené podporné opatrenie; vyjadrenie k cielenému podpornému opatreniu
môže poskytnúť aj zariadenie poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa
§ 131 ods. 4 alebo ods. 5,
b)
zariadenia poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa § 131 ods. 4 alebo ods. 5, ak ide o špecifické podporné opatrenie.
(3)
O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia a o poskytnutie podporného
opatrenia možno požiadať písomne. Škola alebo školské zariadenie môže umožniť požiadať
o vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia alebo o poskytnutie podporného
opatrenia aj elektronicky bez kvalifikovaného elektronického podpisu použitím informačného
systému.
(4)
Vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia obsahuje návrh podporného opatrenia
spolu s navrhovaným rozsahom jeho poskytnutia; poskytuje sa žiadateľovi. Ak o vyjadrenie
na účel poskytnutia podporného opatrenia požiadal pedagogický zamestnanec alebo odborný
zamestnanec, poskytuje sa aj zákonnému zástupcovi, zástupcovi zariadenia alebo plnoletému
žiakovi. Ak o vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia požiadal zákonný
zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak, poskytuje sa aj škole alebo školskému
zariadeniu, ktoré navštevuje.
(5)
Ak ide o podporné opatrenie, ktorým je poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na
vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia sa vyžaduje aj písomné vyjadrenie
pediatra.
(6)
Predloženie vyjadrenia na účel poskytnutia podporného opatrenia škole alebo školskému
zariadeniu sa považuje za požiadanie o poskytnutie podporného opatrenia. Ak ide o
cielené podporné opatrenie a dieťa alebo žiak je súčasťou cieľovej skupiny cieleného
podporného opatrenia podľa katalógu podporných opatrení, škola alebo školské zariadenie
zabezpečí jeho poskytovanie.
(7)
Ak škola alebo školské zariadenie má personálne, priestorové, materiálno-technické
a finančné podmienky na poskytnutie špecifického podporného opatrenia, poskytne špecifické
podporné opatrenie dieťaťu alebo žiakovi. Ak škola alebo školské zariadenie nemá personálne,
priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky na poskytnutie špecifického
podporného opatrenia, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia o tom poskytne
písomné vyjadrenie osobám podľa odseku 4 do 10 dní odo dňa, keď bol požiadaný o poskytnutie
špecifického podporného opatrenia, v odôvodnenom prípade do 20 dní.
(8)
O poskytnutí cieleného podporného opatrenia alebo špecifického podporného opatrenia
škola alebo školské zariadenie informuje zákonného zástupcu, plnoletého žiaka alebo
zástupcu zariadenia.
(9)
Škola alebo školské zariadenie zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia, ak má
na jeho poskytnutie v navrhovanom rozsahu personálne, priestorové, materiálno-technické
a finančné podmienky. Ak škola alebo školské zariadenie podľa písomného vyjadrenia
riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia nemá personálne, priestorové,
materiálno-technické alebo finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia
v navrhovanom rozsahu a nemá možnosť ich zabezpečiť, ten, kto požiadal o poskytnutie
podporného opatrenia, môže požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve
o preskúmanie písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia.
Orgán miestnej štátnej správy v školstve preskúma písomné vyjadrenie riaditeľa školy
alebo riaditeľa školského zariadenia do 30 dní odo dňa, keď bol požiadaný o preskúmanie,
a na tento účel si môže vyžiadať vyjadrenie Štátnej školskej inšpekcie.
(10)
Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že písomné vyjadrenie
riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia
a)
je opodstatnené, vykoná všetky potrebné úkony na zabezpečenie poskytnutia podporného
opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa alebo žiaka prednostne v škole alebo v školskom
zariadení, ktoré navštevuje,
b)
nie je opodstatnené, určí, že škola alebo školské zariadenie je povinné poskytnúť
podporné opatrenie v navrhovanom rozsahu.
(11)
Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že nie je možnosť zabezpečiť
poskytnutie podporného opatrenia podľa odseku 10 písm. a), bezodkladne požiada organizáciu
zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti implementácie systému podporných
opatrení, ktorá určí spôsob poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa
alebo žiaka a poskytne škole alebo školskému zariadeniu, ktoré dieťa alebo žiak navštevuje,
súčinnosť pri zabezpečení jeho poskytnutia.
(12)
Poskytnuté podporné opatrenie možno prehodnotiť z hľadiska napĺňania jeho účelu.
Pri prehodnotení poskytnutého podporného opatrenia sa postupuje podľa odsekov 1 až
11.
(13)
V národnostnom školstve sa podporné opatrenia poskytujú v materinskom jazyku dieťaťa
alebo žiaka alebo vo vyučovacom jazyku školy.
(14)
Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg podporných
opatrení. Katalóg podporných opatrení obsahuje najmä
a)
názov, účel a cieľovú skupinu podporného opatrenia,
b)
typ podporného opatrenia,
c)
školu alebo školské zariadenie, ktoré zabezpečuje poskytovanie podporného opatrenia,
d)
rozsah a personálnu náročnosť podporného opatrenia,
e)
meranie výstupov podporného opatrenia.
§ 145c
Postavenie osobného asistenta
Školy a školské zariadenia umožnia prítomnosť osobného asistenta v školách a školských
zariadeniach a vytvoria podmienky a poskytnú súčinnosť osobnému asistentovi vykonávajúcemu
úlohy podľa osobitného predpisu.80d)
§ 145ca
Sociálne znevýhodňujúce prostredie
(1)
Sociálne znevýhodňujúce prostredie je prostredie,
a)
ktoré nepriaznivo ovplyvňuje rozvoj vedomostí, schopností, zručností, emocionálnych
vlastností a osobnosti detí a žiakov, alebo
b)
v dôsledku ktorého dieťa alebo žiak nemá veku primerane rozvinuté vedomosti, schopnosti,
zručnosti, emocionálne vlastnosti a táto skutočnosť nevyplýva zo zdravotného znevýhodnenia.
(2)
Za sociálne znevýhodňujúce prostredie sa považuje, ak
a)
obaja zákonní zástupcovia získali najviac nižšie stredné vzdelanie; ak je zákonným
zástupcom osoba, ktorá je slobodná, rozvedená alebo ovdovená a nevedie s inou osobou
spoločnú domácnosť, tá získala najviac nižšie stredné vzdelanie,
b)
obaja zákonní zástupcovia sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej
12 po sebe nasledujúcich mesiacov; ak je zákonným zástupcom osoba, ktorá je slobodná,
rozvedená alebo ovdovená a nevedie s inou osobou spoločnú domácnosť, tá je vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
c)
dieťa alebo žiak je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
d)
žiak bol umiestnený vo výchovnom zariadení,
e)
dieťa alebo žiak je žiadateľom o azyl, azylantom alebo cudzincom, ktorému bola poskytnutá
doplnková ochrana, alebo
f)
žiak nezískal predprimárne vzdelanie.
(3)
Splnenie skutočnosti podľa odseku 1 písm. a) priebežne vyhodnocuje ministerstvo školstva
na základe údajov z centrálneho registra a údajov poskytnutých podľa § 158 ods. 7 a 8.
(4)
Skutočnosť podľa odseku 1 písm. b) zisťuje zariadenie poradenstva a prevencie diagnostickým
vyšetrením na žiadosť školy s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu
zariadenia. Správu z diagnostického vyšetrenia poskytne príslušné zariadenie poradenstva
a prevencie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia a informáciu o skutočnosti
podľa odseku 1 písm. b) oznámi škole. Po potvrdení skutočnosti podľa odseku 1 písm.
b) dieťa alebo žiak absolvuje diagnostické vyšetrenie na tento účel každoročne.
§ 145d
Systém včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky
(1)
Ministerstvo školstva poskytuje každoročne základnej škole, strednej škole, školskému
výchovno-vzdelávaciemu zariadeniu, špeciálnemu výchovnému zariadeniu a zariadeniu
poradenstva a prevencie zoznam žiakov a detí, ktorí ich navštevujú a sú v riziku predčasného
ukončenia školskej dochádzky.
(2)
Zoznam žiakov v riziku predčasného ukončenia školskej dochádzky vypracúva ministerstvo
školstva na základe údajov v centrálnom registri.
(3)
Príslušná škola alebo príslušné školské zariadenie zabezpečí žiakom v riziku predčasného
ukončenia školskej dochádzky poskytnutie príslušných podporných opatrení podľa § 145a
a 145b.
(4)
Príslušná škola alebo príslušné školské zariadenie spracúva zoznam podľa odsekov
1 a 2 len na účel podľa odseku 3, najdlhšie počas jedného roka odo dňa kedy prestali
žiak alebo dieťa navštevovať príslušnú školu alebo príslušné školské zariadenie.
§ 146
Vzdelávanie cudzincov
(1)
Cudzinci sú na účely tohto zákona deti
a)
osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným
pobytom na území Slovenskej republiky,81)
b)
žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,82)
c)
Slovákov žijúcich v zahraničí,
d)
ako žiadatelia o udelenie azylu podľa osobitného predpisu,82)
e)
ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného
zástupcu.83)
(2)
Cudzincom podľa odseku 1 sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie
v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.
(3)
Pre cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú jazykové kurzy štátneho
jazyka.
(4)
Cudzincov podľa odseku 1, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho
vzdelania a ovládania vyučovacieho jazyka bezodkladne po podaní žiadosti o zaradenie.
Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno cudzinca podmienečne zaradiť
do príslušného ročníka podľa veku; na zaradenie do nižšieho ročníka sa vyžaduje informovaný
súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a vyjadrenie zariadenia poradenstva
a prevencie.
(5)
Ak chce cudzinec zanechať vzdelávanie z dôvodu trvalého opustenia Slovenskej republiky,
oznámi to písomne riaditeľovi školy; ak ide o neplnoletého cudzinca, písomné oznámenie
podáva jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.
Cudzinec prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom
strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi školy bolo doručené oznámenie
o zanechaní vzdelávania, alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr
však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak plnoletý cudzinec alebo zákonný
zástupca neplnoletého cudzinca neoznámi riaditeľovi školy zanechanie vzdelávania a
neospravedlnene sa nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa
od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť dieťaťom materskej
školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy.
(6)
Pri vzdelávaní žiaka, ktorý je cudzincom, sa poskytuje najmä úprava obsahu a hodnotenia,
podpora adaptácie a psychosociálneho vývinu v súlade s úrovňou ovládania vyučovacieho
jazyka a miery rizikového vývinu.
(7)
Pre cudzincov, ktorí sú žiadateľmi o udelenie azylu v azylových zariadeniach, kurzy
štátneho jazyka odborne a finančne zabezpečuje ministerstvo vnútra.
(8)
Jazykové kurzy pre cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo fyzická
osoba.
(9)
Odseky 2 až 6 a 8 sa vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby podľa
odseku 1.
(10)
Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú cudzincov podľa odseku 1,
odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.
(11)
Cudzinec sa externého testovania žiakov základnej školy so súhlasom riaditeľa školy
nemusí zúčastniť, ak
a)
bol v súhrnnom hodnotení hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný alebo zodpovedajúcim
spôsobom v slovnom hodnotení,
b)
má na poslednom súhrnnom hodnotení uvedené vyjadrenie podľa § 55 ods. 12,
c)
zdržiaval sa na území Slovenskej republiky menej ako jeden rok pred termínom externého
testovania žiakov základnej školy alebo
d)
začal navštevovať príslušnú školu v školskom roku, v ktorom sa externé testovanie
žiakov základnej školy uskutočňuje.
Výmenný program
§ 147
(1)
Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednou školou Slovenskej republiky a strednou
školou iného členského štátu Európskej únie alebo strednou školou štátu, ktorý nie
je členským štátom Európskej únie (ďalej len „tretí štát“). Výmenný program sa uskutočňuje
medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný
odbor.
(2)
Žiak, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu
Európskej únie alebo občanom tretieho štátu, má právo absolvovať časť uznaného vzdelávacieho
programu odboru vzdelania strednej školy v rámci výmenného programu, ktorý poskytuje
stredná škola.
(3)
Výmenný program sa uskutočňuje na základe pravidiel výmenného programu, ktoré si
každá škola vypracuje v súlade so svojím školským vzdelávacím programom.
(4)
Výmenný program podľa odseku 1 je zameraný najmä na
a)
získanie nových vedomostí v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,
b)
získanie praktických skúseností a zručností v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom
odbore,
c)
skvalitnenie jazykových znalostí.
(5)
Škola, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov v rámci výmenného programu, preberá zodpovednosť
za žiaka počas pobytu na území svojho štátu, a to najmä na zabezpečenie výdavkov na
a)
ubytovanie a stravovanie,
b)
vzdelávanie,
c)
zdravotnú starostlivosť,
d)
náklady na cestu späť.
(6)
Škola podľa odseku 1 je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad po celý čas
výmenného programu.
(7)
Zdrojmi financovania výmenného programu sú najmä
a)
prostriedky zo štátneho rozpočtu,
b)
prostriedky z podnikateľskej činnosti školy,
c)
dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,
d)
prostriedky zriaďovateľov škôl,
e)
prostriedky Európskej únie.
§ 148
(1)
Výmenný program podľa § 147 ods. 1 sa uskutočňuje na základe dohody zúčastnených stredných škôl.
(2)
Dohoda o výmennom programe obsahuje najmä
a)
názvy a adresy sídiel škôl a názvy štátov, na ktorých území sa uskutočňujú výmenné
programy,
b)
zameranie výmenného programu podľa § 147 ods. 4,
c)
deň začatia a deň skončenia výmenného programu,
d)
spôsob dopravy žiakov výmenného programu,
e)
spôsob ukončenia výmenného programu,
f)
zabezpečenie dohľadu nad bezpečnosťou žiakov po dobu celého výmenného programu žiakov
zo strany školy, v ktorej sa žiaci zúčastňujú na výmennom programe,
g)
spôsob finančného zabezpečenia žiakov v rámci výmenného programu žiakov,
h)
podpis a odtlačok pečiatky štatutárnych orgánov škôl.
(3)
Súčasťou dohody o výmennom programe je zoznam žiakov, ktorí sa zúčastňujú výmenného
programu. Zoznam žiakov výmenného programu obsahuje najmä
a)
meno a priezvisko žiaka,
b)
dátum narodenia žiaka,
c)
adresu trvalého pobytu žiaka,
d)
súhlas zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka.
(4)
Na výmennom programe sa môže zúčastniť žiak, ktorý dosiahol vek najmenej pätnásť
rokov a najviac dvadsaťjeden rokov a je žiakom školy, ktorá uzatvorila dohodu podľa
odseku 1.
(5)
Výmenný program žiaka nesmie presiahnuť obdobie jedného školského roka.
(6)
Žiak v rámci výmenného programu môže byť ubytovaný iba v rodine, ktorá mu vytvára
podmienky na jeho všestranný duševný rozvoj a fyzický rozvoj.
(7)
Zdravotné poistenie žiaka, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu, zabezpečuje vysielajúca
škola.
(8)
Vysielajúca škola zodpovedá za uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone činnosti v rámci výmenného programu.
(9)
Dokladom o ukončení výmenného programu môže byť osvedčenie alebo certifikát o ukončení
výmenného programu.
(10)
Doklad o ukončení výmenného programu sa vydáva v štátnom jazyku Slovenskej republiky
a v úradnom jazyku štátu, ktorého je žiak zúčastňujúci sa výmenného programu občanom.
§ 149
Štipendium a iné nepeňažné plnenie
(1)
Žiakovi strednej školy možno poskytnúť štipendium alebo iné nepeňažné plnenie.
(2)
Štipendium sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období
školského vyučovania. Nepeňažné plnenie možno žiakovi poskytnúť aj jednorazovo.
(3)
Štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti podanej plnoletým žiakom, zákonným
zástupcom neplnoletého žiaka alebo zástupcom zariadenia riaditeľovi školy.
(4)
Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok žiadateľa, že
a)
bez zbytočného odkladu písomne oznámi riaditeľovi školy všetky skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na poskytovanie štipendia,
b)
vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených nepravdivých údajov alebo neoznámenej
zmeny skutočností rozhodujúcich na poskytnutie štipendia.89)
(5)
Ak žiadateľ požiada o štipendium počas školského roka, štipendium sa poskytne v príslušnom
školskom roku od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná.
(6)
O priznaní štipendia rozhoduje škola.
(7)
Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý bol podmienečne vylúčený, a to od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo žiakovi
uložené podmienečné vylúčenie, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynul čas
podmienečného vylúčenia. Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý opakuje ročník.
(8)
Ak dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na priznanie štipendia, zmena sa uskutoční,
ak je
a)
v prospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala, ak bola oznámená
najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci; po uplynutí tejto lehoty od prvého dňa
kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmena oznámená,
b)
v neprospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom
mesiaci, v ktorom nastala zmena.
(9)
Štipendium sa neposkytuje, ak bolo priznané žiakovi na základe nepravdivých údajov
alebo za obdobie, v ktorom nastala taká zmena skutočností rozhodujúcich na poskytovanie
štipendia, ktoré majú za následok nesplnenie podmienok na jeho poskytovanie.
(10)
Podrobnosti o náležitostiach žiadosti, kritériách na priznanie štipendia, druhoch
štipendií, výške štipendia a kritériách na poskytnutie nepeňažného plnenia ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
(11)
Dohľad nad dodržiavaním podmienok poskytovania štipendia vykonáva ministerstvo školstva.
§ 149a
Tehotenské štipendium
(1)
Plnoletej tehotnej žiačke strednej školy, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike
a nemá nárok na výplatu tehotenského,90aa) sa v období od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom priznáva
tehotenské štipendium, najmä na účel pokrytia zvýšených výdavkov spojených so zdravotným
stavom žiačky, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa.
Na tehotenské štipendium má žiačka právny nárok.
(2)
Výška tehotenského štipendia je 200 eur mesačne. Vláda môže ustanoviť nariadením
inú výšku tehotenského štipendia; výška tehotenského štipendia uvedená v prvej vete
stráca platnosť ustanovením jej výšky nariadením.
(3)
Tehotenské štipendium sa priznáva na základe písomnej žiadosti žiačky podanej riaditeľovi
školy, ktorej prílohou je lekárske potvrdenie o tom, že začal 27. týždeň pred očakávaným
dňom pôrodu určeným lekárom.
(4)
O priznaní tehotenského štipendia rozhoduje škola.
(5)
Tehotenské štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola
podaná žiadosť.
(6)
Ak podmienky na poskytnutie tehotenského štipendia boli splnené len za časť kalendárneho
mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená, tehotenské štipendium patrí za celý kalendárny
mesiac. Tehotenské štipendium sa poskytuje aj za mesiace júl a august.
(7)
Stredná škola poskytuje tehotenské štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty
deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike,
ktorého číslo uvedie žiačka v žiadosti o priznanie tehotenského štipendia.
(8)
Nárok na tehotenské štipendium zaniká
a)
vznikom nároku na výplatu tehotenského,
b)
skončením tehotenstva,
c)
podmienečným vylúčením alebo
d)
dňom, kedy prestala byť žiačkou školy.
(9)
Žiačka oznámi strednej škole skončenie tehotenstva do desiatich pracovných dní odo
dňa, keď táto skutočnosť nastala, ak tehotenstvo skončilo inak ako narodením dieťaťa.
(10)
Osoba, ktorej bolo za rovnaké obdobie poskytnuté tehotenské štipendium a vyplatené
tehotenské, je povinná vrátiť strednej škole poskytnuté tehotenské štipendium za príslušné
obdobie.
(11)
Na účely preukazovania nároku podľa odseku 1, zisťovania, preverovania a kontroly
správneho postupu preukazovania nároku na tehotenské štipendium, ochrany a domáhania
sa práv žiačky je stredná škola oprávnená spracúvať osobné údaje žiačky v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie o priznaní tehotenského štipendia. Stredná škola je na tieto
účely oprávnená aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním,
skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií v rozsahu
nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.
§ 149b
Štipendium poskytované Ministerstvom obrany Slovenskej republiky
(1)
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) môže žiakovi
strednej školy poskytovať štipendium, ak sa zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo
plnoletý žiak v zmluve o poskytovaní štipendia uzavretej medzi ministerstvom obrany
a zákonným zástupcom neplnoletého žiaka alebo plnoletým žiakom zaviaže, že
a)
najneskôr do 15 dní od ukončenia vzdelávania v strednej škole požiada o prijatie
do štátnej služby profesionálneho vojaka a
b)
zotrvá v služobnom pomere po dohodnutú dobu.
(2)
Štipendium sa poskytuje podľa štipendijného programu schváleného ministerstvom obrany.
(3)
Zmluva o poskytovaní štipendia podľa odseku 1 obsahuje najmä
a)
výšku štipendia,
b)
dobu zotrvania v služobnom pomere,
c)
podmienky poskytovania štipendia,
d)
dôvody zániku nároku na vyplácanie štipendia,
e)
podmienky vrátenia štipendia.
(4)
Doba zotrvania v služobnom pomere dohodnutá podľa odseku 3 písm. b) nesmie byť dlhšia
ako dvojnásobok doby, počas ktorej bolo žiakovi poskytované štipendium.
(5)
Ministerstvo obrany môže poveriť strednú školu organizačným zabezpečením poskytovania
a vyplácania štipendia podľa odseku 1 na základe zmluvy, ktorá obsahuje najmä
a)
objem finančných prostriedkov určených na poskytovanie štipendia,
b)
obdobie, za ktoré sa štipendium poskytuje,
c)
spôsob poskytovania a vyplácania finančných prostriedkov,
d)
termín, do ktorého stredná škola predloží ministerstvu obrany vyúčtovanie finančných
prostriedkov podľa písmena a).
(6)
Ministerstvo obrany schvaľuje a zverejňuje na svojom webovom sídle
a)
štipendijné programy
b)
podmienky poskytovania štipendia, ktorými sú najmä
1.
počet žiakov, ktorým sa poskytne štipendium,
2.
študijné výsledky požadované na poskytnutie štipendia,
3.
lehota na podávanie žiadosti o poskytovanie štipendia,
4.
spôsob a kritériá vyhodnocovania žiadostí o poskytovanie štipendia.
(7)
Na poskytovanie štipendia nie je právny nárok.
§ 150
Organizácia školského roka
(1)
Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho
roka.
(2)
Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje
obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania.
Termíny školských prázdnin sa nevzťahujú na materské školy.
(3)
Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po
ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného
kalendárneho roka.
(4)
Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa
končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30.
júna príslušného kalendárneho roka.
(5)
V období školského vyučovania môže riaditeľ školy poskytnúť deťom alebo žiakom zo
závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, najviac päť dní voľna. V čase
mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže riaditeľ školy
poskytnúť deťom alebo žiakom viac ako päť dní voľna; počet dní určí ministerstvo školstva.
(6)
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom termíny školských
prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského
roka.
(7)
Ministerstvo školstva každoročne do 31. mája zverejní termíny školských prázdnin
v období školského vyučovania na svojom webovom sídle na tri po sebe nasledujúce školské
roky.
(8)
Ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia, ak sa nariadi
zákaz prevádzky škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu90a) alebo ak v období školského vyučovania dôjde k živelnej pohrome alebo k udalosti,
pri ktorej môžu byť ohrozené život alebo zdravie detí, žiakov alebo zamestnancov škôl
a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o
a)
mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách,
b)
mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení,
c)
iných termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka, najmä o iných termínoch
1.
obdobia školského vyučovania a školských prázdnin,
2.
klasifikácie, hodnotenia, skúšobného obdobia pri ukončovaní výchovy a vzdelávania
a prijímacích skúšok,
3.
vydávania dokladov o získanom vzdelaní,
4.
podávania prihlášok na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej
škole a konania zápisov,
d)
zrušení vykonania časti alebo formy skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie
v strednej škole, v príslušnom školskom roku,
e)
zrušení vykonania externého testovania žiakov základných škôl v príslušnom školskom
roku,
f)
predĺžení experimentálneho overovania a lehoty na predloženie záverečného hodnotenia
experimentálneho overovania najviac o 12 mesiacov,
g)
spôsobe prijímania na výchovu a vzdelávanie,
h)
spôsobe hodnotenia,
i)
spôsobe ukončovania výchovy a vzdelávania,
j)
(9)
Rozhodnutie podľa odseku 8 obsahuje stručné odôvodnenie. O rozhodnutí podľa odseku
8 informuje ministerstvo školstva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov
a na svojom webovom sídle. Rozhodnutie podľa odseku 8 nadobúda účinnosť najskôr v
deň jeho zverejnenia na webovom sídle ministerstva školstva.
§ 150a
(1)
Prevádzka materskej školy sa počas mesiacov júl a august prerušuje nepretržite najmenej
na tri týždne. V obci, kde je viac materských škôl jedného zriaďovateľa, možno v čase
prerušenia prevádzky materskej školy počas mesiacov júl a august sústreďovať deti
do materskej školy, v ktorej nie je prevádzka prerušená; riaditelia materských škôl,
v ktorých je prevádzka prerušená, poskytnú riaditeľovi materskej školy, v ktorej nie
je prevádzka prerušená, vo vzťahu k dotknutým deťom podklady k poskytovaniu podporných
opatrení, informácie podľa § 144 ods. 7 písm. d) a doklady od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(2)
Prevádzku školy a školského zariadenia môže zriaďovateľ dočasne obmedziť alebo prerušiť
a)
zo závažných organizačných dôvodov,
b)
z technických dôvodov,
c)
z hygienicko-epidemiologických dôvodov,
d)
na základe odporúčania príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, alebo
e)
na návrh riaditeľa školy alebo školského zariadenia z iných dôvodov, ktoré môžu ohroziť
bezpečnosť a zdravie detí a zamestnancov alebo môžu spôsobiť závažné škody na majetku.
(3)
Prevádzku školy alebo školského zariadenia môže dočasne obmedziť alebo prerušiť aj
orgán miestnej štátnej správy v školstve alebo ministerstvo školstva, ak nastanú niektoré
zo skutočností podľa odseku 2 písm. c) alebo písm. d).
(4)
Odseky 2 a 3 sa nevzťahujú na výchovné zariadenia.
§ 151
Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania
(1)
V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických
hnutí a ich propagácia.
(2)
V školách a v školských zariadeniach sa nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore s
princípmi a obsahom výchovy a vzdelávania alebo ďalšími negatívnymi činnosťami spojenými
s výchovou a vzdelávaním, reklama a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie, psychický
alebo morálny vývin detí a žiakov.
(3)
V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje poskytovanie alebo sprístupňovanie
informácií alebo zneužívanie informačných prostriedkov, ktoré by mohlo viesť k narušeniu
mravnosti.
§ 151a
Pravidlá používania mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej
komunikácie
(1)
V základných školách a v prvom až štvrtom ročníku osemročného vzdelávacieho programu
strednej školy sa používanie mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia
elektronickej komunikácie (ďalej len „komunikačný prostriedok“) okrem zariadenia vo
vlastníctve alebo správe školy počas školského vyučovania zakazuje
a)
žiakom prvého až tretieho ročníka základnej školy,
b)
žiakom štvrtého až deviateho ročníka základnej školy a žiakom prvého až štvrtého
ročníka osemročného vzdelávacieho programu strednej školy okrem prípadov, ak používanie
komunikačného prostriedku v týchto ročníkoch na účel výchovy a vzdelávania prispieva
k napĺňaniu vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu, alebo ak jeho
používanie na účel výchovy a vzdelávania vo vyučovacom predmete povolí učiteľ príslušného
vyučovacieho predmetu.
(2)
Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na žiakov so zdravotným znevýhodnením používajúcich
komunikačný prostriedok na účely súvisiace so zdravotným znevýhodnením.
(3)
Ak žiak použije komunikačný prostriedok v rozpore s odsekom 1, môže mu škola komunikačný
prostriedok dočasne odobrať. Podrobnosti dočasného odobratia komunikačného prostriedku
upraví školský poriadok.
(4)
Podmienky používania komunikačného prostriedku počas aktivít organizovaných školou
mimo školského vyučovania upraví školský poriadok.
(5)
Pravidlá používania komunikačného prostriedku počas školského vyučovania môže upraviť
materská škola, stredná škola, základná umelecká škola alebo jazyková škola v školskom
poriadku.
§ 152
Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní
(1)
Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení,
pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb
povinné
a)
prihliadať na základné fyziologické potreby a psychologické potreby detí a žiakov,
b)
vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie prejavom rizikového
správania detí alebo žiakov,
c)
zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,
d)
poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a
žiakov,
e)
viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho
procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť
záznam o školskom úraze.
(2)
Ak má zamestnanec školy alebo školského zariadenia dôvodné podozrenie, že žiak, ktorý
plní povinnú školskú dochádzku, požil alkoholický nápoj alebo inú návykovú látku,
škola túto skutočnosť bezodkladne preukázateľne oznámi zákonnému zástupcovi alebo
zástupcovi zariadenia.
§ 152a
Zdravotná starostlivosť v škole
(1)
Tam, kde to tento zákon umožňuje, môže byť v škole deťom a žiakom tejto školy poskytovaná
zdravotná starostlivosť, a to zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú v pracovnoprávnom
vzťahu s príslušnou školou a ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania
lekár, sestra, verejný zdravotník alebo zdravotnícky záchranár podľa osobitného predpisu.91a)
(2)
Zdravotnícky pracovník podľa odseku 1 poskytuje dieťaťu alebo žiakovi školy zdravotnú
starostlivosť výlučne na základe informovaného súhlasu zákonného zástupcu.91b)
§ 152b
Sociálna práca v škole a školskom zariadení
(1)
V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo
a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Činnosti podľa prvej vety možno
vykonávať aj terénnou formou.
(2)
Činnosti podľa odseku 1 vykonáva sociálny pracovník, ktorý spĺňa podmienky odbornej
spôsobilosti podľa osobitného predpisu.91c)
(3)
Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa vzťahuje osobitný predpis.91d)
§ 152c
Podporné činnosti v škole a školskom zariadení
(1)
V škole a školskom zariadení sa môžu deťom a žiakom poskytovať podporné činnosti
na účel podpory
a)
adaptácie a socializácie detí a žiakov,
b)
samoobslužných činností detí a žiakov a upevňovania ich hygienických návykov, ochrany
bezpečnosti a zdravia,
c)
odstraňovania bariér vyplývajúcich z potrieb detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho
prostredia a detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením,
d)
komunikácie školy so zákonnými zástupcami detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho
prostredia a
e)
rozvoja schopností, zručností, emocionálnych vlastností a osobnosti detí a žiakov.
(2)
Činnosti podľa odseku 1 možno vykonávať aj terénnou formou.
(3)
Činnosti podľa odseku 1 vykonáva zamestnanec školy alebo školského zariadenia po
absolvovaní vzdelávania, ktorého obsah určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje
ministerstvo školstva; jeho vykonanie zabezpečuje riaditeľ školy alebo riaditeľ školského
zariadenia.
§ 153
Školský poriadok
(1)
Školský poriadok je základným dokumentom školy a školského zariadenia a je záväzný
pre deti, žiakov, poslucháčov, účastníkov výchovy a vzdelávania, zákonných zástupcov,
zástupcov zariadení, zamestnancov školy a ďalšie fyzické osoby, ktoré sa s vedomím
riaditeľa školy nachádzajú v priestoroch školy alebo školského zariadenia; to neplatí,
ak ide o zariadenie poradenstva a prevencie alebo o zariadenie školského stravovania.
(2)
Riaditeľ školy zabezpečí preukázateľným spôsobom oboznámenie detí, žiakov, poslucháčov,
účastníkov výchovy a vzdelávania, zákonných zástupcov, zástupcov zariadení a členov
kolektívnych orgánov školy so školským poriadkom.
(3)
Riaditeľ školy alebo školského zariadenia vydá školský poriadok, ktorý je v súlade
s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa § 3 a 4, po prerokovaní s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade. Školský poriadok
upravuje najmä podrobnosti o
a)
výkone práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných zástupcov v škole alebo v školskom
zariadení, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými zamestnancami a ďalšími
zamestnancami školy,
b)
prevádzke a vnútornom režime školy alebo školského zariadenia,
c)
podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany
pred prejavmi rizikového správania, diskrimináciou alebo násilím,
d)
podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje,
ak tak rozhodne zriaďovateľ.
(4)
Deťom a žiakom sa so súhlasom riaditeľa školy alebo školského zariadenia umožňuje
účasť na súťažiach a predmetových olympiádach.
(5)
Školský poriadok zverejní riaditeľ na verejne prístupnom mieste v škole alebo v školskom
zariadení a na webovom sídle školy alebo školského zariadenia.
§ 154
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania
(1)
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti sledovania
najmä
a)
kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania,
b)
dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,
c)
externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,
d)
dosahov rozhodnutí.
(2)
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania na úrovni dosiahnutého stupňa
vzdelania zabezpečuje ministerstvo školstva, ktoré môže na tento účel poveriť inú
právnickú osobu.
(3)
Na účely plnenia úloh podľa odseku 2 má ministerstvo školstva alebo ním poverená
právnická osoba právo získavať a spracúvať osobné údaje o
a)
žiakovi v rozsahu
1.
meno a priezvisko,
2.
dátum narodenia,
3.
rodné číslo,
4.
trieda, ktorú navštevuje,
5.
ročník, do ktorého je zaradený,
6.
názov školy, ktorú navštevuje,
7.
špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
8.
výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
9.
študijný odbor,
10.
forma štúdia,
11.
dĺžka štúdia,
12.
klasifikačný stupeň z príslušného vyučovacieho predmetu za posledné klasifikované
obdobie,
13.
vyučovací jazyk; ak ide o žiaka, ktorý sa vzdeláva v škole alebo v triede s vyučovaním
jazyka národnostnej menšiny, aj príslušný jazyk národnostnej menšiny,
14.
dátum vykonania príslušného testovania,
15.
skutočnosť, či ide o žiaka zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia,
16.
počet rokov vzdelávania v štátnom jazyku, ak ide o cudzinca,
b)
pedagogickom zamestnancovi v rozsahu
1.
meno a priezvisko,
2.
dátum a miesto narodenia,
3.
adresa zamestnávateľa,
4.
adresa bydliska.
(4)
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania ďalej uskutočňuje
a)
škola alebo školské zariadenie,
b)
Štátna školská inšpekcia,
c)
ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke
odbory na stredných zdravotníckych školách.
(5)
Účasť škôl na monitorovaní a hodnotení kvality výchovy a vzdelávania je povinná.
(6)
Výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania sa nesprístupňujú;
škola môže zverejniť súhrnné výsledky za príslušnú školu.
(7)
Ministerstvo školstva alebo ním poverená právnická osoba poskytuje výsledky monitorovania
a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania škole, zriaďovateľovi a orgánu miestnej
štátnej správy v školstve.
(8)
Súhrnné výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania možno zverejniť,
ak z nich nie je možné identifikovať konkrétnu školu. Ak riaditeľ školy vyjadrí súhlas
so zverejnením výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania
za príslušnú školu, súhrnné výsledky možno zverejniť aj s jej identifikáciou.
§ 155
Externé testovanie žiakov základnej školy
(1)
Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje za účelom celoslovenského
zisťovania úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov základných škôl v jednotlivých
vyučovacích predmetoch alebo získania nižšieho stredného vzdelania.
(2)
Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje podľa vzdelávacích štandardov
štátneho vzdelávacieho programu a sleduje jeho obsahovú zložku a výkonovú zložku.
(3)
Príslušný ročník a vyučovacie predmety, v ktorých sa má externé testovanie žiakov
základnej školy uskutočniť, určí na každý školský rok ministerstvo školstva.
(4)
Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje každoročne na všetkých základných
školách s príslušným ročníkom, v ktorom sa externé testovanie žiakov základnej školy
uskutočňuje. Termín konania určí ministerstvo školstva. Za organizačné zabezpečenie
externého testovania žiakov základnej školy zodpovedá riaditeľ školy.
(5)
Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných
škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami.
(6)
Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a cudzincom sa primerane upravia
podmienky na vykonanie externého testovania.
(7)
Ak sa žiak základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého testovania
v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom žiaka
požiada organizáciu zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania
a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania o náhradný termín externého testovania.
Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie, musí byť určený tak, aby výsledok
mohol žiak predložiť riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, najneskôr päť
pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky.
(8)
Dozor pri vykonávaní externého testovania žiakov základnej školy vykonáva pedagogický
zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, v ktorej sa
externé testovanie koná, alebo fyzická osoba poverená orgánom miestnej štátnej správy
v školstve alebo organizáciou zriadenou ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti
monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.
(9)
Podrobnosti o podmienkach externého testovania ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 155a
Externé testovanie na účel získania nižšieho stredného vzdelania
(1)
Externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa môže na základe
žiadosti zúčastniť žiak s mentálnym postihnutím, žiak s mentálnym postihnutím v kombinácii
s iným postihnutím posledného ročníka základnej školy alebo žiak posledného ročníka
základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorému
nebolo opakovanou diagnostikou v zariadení poradenstva a prevencie potvrdené mentálne
postihnutie. Žiadosť sa podáva orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Žiak získa
nižšie stredné vzdelanie na základe výsledku externého testovania úspešným absolvovaním
posledného ročníka základnej školy.
(2)
Externé testovanie na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa uskutočňuje podľa
vzdelávacích štandardov vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania.
(3)
Podrobnosti o organizácii externého testovania na účel získania nižšieho stredného
vzdelania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 156
(1)
Pri vypracovaní, preprave a vyhodnocovaní externej časti skúšky a externého testovania
žiakov škôl podľa tohto zákona sa postupuje tak, aby neprišlo ku skutočnostiam, ktoré
by zverejnením úloh externej časti alebo písomnej formy internej časti skúšok alebo
testov externého testovania žiakov škôl viedli k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania48) alebo k získaniu neoprávnených výhod.
(2)
Ak ministerstvo školstva, organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie
úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania alebo príslušný
orgán štátnej správy v školstve zistí porušenie ustanovenia odseku 1, oznámi orgánom
činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu.
Registrácia uchádzačov, detí, žiakov a poslucháčov
§ 157
Centrálny register
(1)
Centrálny register je zoznam osobných údajov o deťoch, žiakoch a poslucháčoch, ktorí
sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v školách, školských zariadeniach a
pracoviskách praktického vyučovania, o uchádzačoch, vo vzťahu ku ktorým bola podaná
prihláška na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole,
a o ich zákonných zástupcoch.
(2)
Centrálny register je informačným systémom verejnej správy,92) ktorého správcom a prevádzkovateľom11) je ministerstvo školstva. Súčasťou centrálneho registra je podregister prijímania
na vzdelávanie, v ktorom sa vedú údaje súvisiace s prijímaním na vzdelávanie v materskej
škole, základnej škole alebo v strednej škole.
(3)
V centrálnom registri sa vedú tieto osobné údaje:
a)
ak ide o dieťa, žiaka alebo o poslucháča,
1.
titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,
2.
dátum, miesto, okres a štát narodenia,
3.
dátum a miesto úmrtia alebo údaj o vyhlásení za mŕtveho alebo zrušení vyhlásenia
za mŕtveho,
4.
rodné číslo,
5.
pohlavie,
6.
národnosť,
7.
štátne občianstvo,
8.
materinský jazyk,
9.
spôsobilosť na právne úkony,
10.
rodinný stav,
11.
adresa pobytu a druh pobytu,
12.
zákaz pobytu,
13.
kontakt na účel komunikácie,
14.
adresa miesta, z ktorého dochádza do školy,
15.
skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),
16.
dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie
učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania
v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického vyučovania a údaje o účasti
na aktivitách v nich,
17.
učebná zmluva podľa osobitného predpisu,92a)
18.
zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa osobitného predpisu,92b)
19.
dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,
20.
hodnotenie správania a opatrenia vo výchove,
21.
počet vyučovacích hodín, ktoré neabsolvoval bez ospravedlnenia, počet vyučovacích
hodín, na ktorých sa ospravedlnene nezúčastňoval, počet vyučovacích dní, ktoré neabsolvovalo
dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, bez ospravedlnenia a počet vyučovacích
dní, na ktorých sa ospravedlnene nezúčastnilo, a to za každý kalendárny mesiac školského
roka,
22.
výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,
23.
výsledky zo súťaží a z predmetových olympiád,
24.
priznanie štipendia a jeho výška,
25.
číslo bankového účtu, na ktorý sa poskytuje štipendium,
26.
dátum skončenia tehotenstva, ak ide o žiačku, ktorej sa poskytuje tehotenské štipendium,
b)
ak ide o uchádzača,
1.
titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,
2.
dátum, miesto, okres a štát narodenia,
3.
rodné číslo,
4.
pohlavie,
5.
národnosť,
6.
štátne občianstvo,
7.
materinský jazyk,
8.
adresa trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu a druh pobytu; ak ide o osobu, ktorá
nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, uvádza sa adresa povoleného pobytu,
z ktorého dochádza do školy,
9.
kontakt na účel komunikácie,
10.
adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,
11.
skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),
12.
dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie
učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania
v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického vyučovania a údaje o účasti
na aktivitách v nich,
13.
dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,
14.
priznanie štipendia a jeho výška,
15.
skutočnosť, či uchádzač má zdravotnú spôsobilosť,
16.
skutočnosť, či dieťa absolvovalo povinné očkovania, ak ide o uchádzača o prijatie
na vzdelávanie v materskej škole,
17.
skutočnosť, či ide o dieťa alebo o žiaka so zdravotným znevýhodnením, ak ide o uchádzača
o prijatie na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole,
18.
vymedzenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,
19.
vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, ak ide o uchádzača o prijatie na vzdelávanie
v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole, ktorým je dieťa alebo žiak
so zdravotným znevýhodnením alebo dieťa alebo žiak s nadaním,
c)
ak ide o zákonného zástupcu uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča,
1.
osobné údaje v rozsahu podľa písmena a) prvého bodu, deviateho bodu a jedenásteho
až trinásteho bodu,
2.
dosiahnuté vzdelanie,
3.
rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca, dátum narodenia,
4.
číslo občianskeho preukazu, ak ide o občana Slovenskej republiky,
d)
ak ide o zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
1.
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu,
alebo
2.
meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú
osobu,
e)
ak ide o zariadenie poradenstva a prevencie, rozsah odborných činností poskytnutých
odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva a prevencie,
f)
ak ide o dieťa alebo žiaka, ktorému bolo navrhnuté poskytovanie podporného opatrenia,
aj údaje o podpornom opatrení v rozsahu
1.
druh podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2 a jeho bližšie určenie podľa katalógu
podporných opatrení,
2.
identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré vydali vyjadrenie na účel podporného
opatrenia,
3.
dátum vydania vyjadrenia na účel podporného opatrenia,
4.
navrhovaný rozsah poskytovania podporného opatrenia vo vyjadrení na účel podporného
opatrenia,
5.
identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré poskytujú podporné opatrenie,
6.
rozsah, obdobie a forma poskytovania,
g)
ak ide o výchovné zariadenie, aj údaje o deťoch vo výchovnom zariadení v rozsahu
1.
druh rozhodnutia súdu alebo žiadosť zákonného zástupcu,
2.
dátum prijatia a dátum skončenia pobytu,
3.
skutočnosť, či sa dieťa alebo žiak vzdeláva prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho
programu,
4.
údaje o zdravotnom stave podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb,
5.
rozsah činností poskytovaných dieťaťu,
6.
meno, priezvisko, telefonický kontakt a adresa elektronickej pošty zamestnanca výchovného
zariadenia, ktorý vykonáva úkony spojené s prijatím dieťaťa.
(4)
Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene osobných údajov v centrálnom registri
spracúvať podľa tohto zákona aj osobné údaje vedené v centrálnom registri aj pred
touto zmenou, a to po dobu podľa odseku 13.
(5)
Ministerstvo školstva zabezpečí všetky technické rozhrania v rozsahu potrebnom na
plnenie povinností škôl a školských zariadení podľa § 158 ods. 1.
(6)
Osobné údaje spracúvané v centrálnom registri sú rozhodujúce pre potreby škôl, školských
zariadení, zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov školských zariadení, štátnych orgánov,
orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy.
(7)
Centrálny register je neverejný a ministerstvo školstva spracúva a poskytuje osobné
údaje z centrálneho registra v rozsahu potrebnom na plnenie úloh podľa osobitných
predpisov93) len osobám podľa odseku 8, a to na účely
a)
zabezpečovania a kontroly financovania výchovy a vzdelávania v školách a školských
zariadeniach,
b)
overovania dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného predpisu,93a)
c)
overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii na
účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona,
d)
štatistických spracovaní údajov vrátane medzinárodných porovnaní, na analytické účely
a na rozpočtové účely,
e)
zabezpečovania výkonu zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia,
f)
plánovania a zabezpečovania úloh na úseku verejnej dopravy,
g)
vzdelávania,
h)
výplaty príspevku pri narodení dieťaťa,
i)
overovania trvania nároku na tehotenské štipendium,
j)
poskytovania elektronických služieb podľa osobitného predpisu,93aaa)
k)
poskytovania údajov z referenčných registrov školám a školským zariadeniam.
(8)
Ministerstvo školstva sprístupní osobné údaje v centrálnom registri v nevyhnutnom
rozsahu na dosiahnutie príslušného účelu pre
a)
školy a školské zariadenia, ktoré sa ich týkajú alebo ktoré sa týkajú žiakov, detí
a poslucháčov, ktorým zabezpečujú výchovu a vzdelávanie,
b)
zriaďovateľov, ktoré sa týkajú nimi zriadených škôl a školských zariadení,
c)
orgány štátnej správy v školstve v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov,
d)
iné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, štatistický úrad, Sociálnu
poisťovňu, zdravotné poisťovne, Národné centrum zdravotníckych informácií, Štátnu
školskú inšpekciu a vysoké školy na účely plnenia ich úloh, a to na základe písomnej
dohody medzi ministerstvom školstva a týmto subjektom; ak ide o údaje na účely podľa
osobitného predpisu,93aaaa) ministerstvo školstva ich sprístupní z vlastného podnetu aj bez dohody,
e)
ústredné orgány štátnej správy na účely spolupráce v oblasti migrácie93aab) a organizácie zriadené ministerstvom školstva v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia
ich úloh, a to na základe písomnej žiadosti, v ktorej sa vymedzí rozsah žiadaných
údajov a účel ich spracúvania,
f)
iné fyzické osoby a právnické osoby na účel preukázania nároku podľa osobitného predpisu93aac) súvisiaceho s návštevou školy.
(9)
Ministerstvo školstva poskytuje Sociálnej poisťovni z centrálneho registra na účel
analýz ekonomického zázemia detí a žiakov vykonávaných ministerstvom školstva rodné
číslo
a)
zákonného zástupcu dieťaťa,
b)
zákonného zástupcu žiaka,
c)
žiaka, ktorý dovŕšil 15. rok veku.
(10)
Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra na odôvodnenú žiadosť
orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu93b) aj bez dohody podľa odseku 8 písm. d). Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z
centrálneho registra prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa osobitného
predpisu,93c) iným automatizovaným spôsobom určeným ministerstvom školstva v rozsahu a na účel
plnenia úloh príslušného orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov93d) alebo zaslaním automatizovanej správy do elektronickej schránky orgánu územnej samosprávy.
Údaje z centrálneho registra podľa odseku 8 písm. f) sa sprístupňujú prostredníctvom
webového sídla určeného ministerstvom školstva alebo automatizovaným spôsobom určeným
ministerstvom školstva.
(11)
Školy, školské zariadenia a orgány miestnej štátnej správy v školstve sú oprávnené
spracúvať osobné údaje podľa odseku 3 vo svojich informačných systémoch na účely plnenia
ich úloh podľa osobitných predpisov;93) to platí aj pre osobné údaje o žiakoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom
procese v pracoviskách praktického vyučovania, vo vzťahu ku ktorým tieto osobné údaje
spracúvajú tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú
praktické vyučovanie.
(12)
(13)
Osobné údaje podľa odseku 3 možno v centrálnom registri spracúvať najdlhšie do jedného
roka od smrti dotknutej osoby alebo jej vyhlásenia za mŕtvu.
(14)
Údaje v centrálnom registri môžu spracúvať len osobitne poverení zamestnanci subjektov
uvedených v odseku 6. Na účely prevádzky centrálneho registra je ministerstvo školstva
oprávnené spracúvať osobné údaje týchto osobitne poverených zamestnancov v rozsahu
titul a osobné údaje podľa odseku 3 písm. a) prvého, druhého, štvrtého, jedenásteho
a trinásteho bodu. Na spracúvanie týchto osobných údajov sa vzťahujú odseky 4, 12
a 13 rovnako.
§ 157a
(1)
Prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole
a odvolania proti rozhodnutiam o prijatí alebo o neprijatí do materskej školy, základnej
školy alebo do strednej školy sa evidujú prostredníctvom podregistra prijímania na
vzdelávanie.
(2)
Pri elektronickej identifikácii zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia v podregistri
prijímania na vzdelávanie sa vyžaduje preukázanie totožnosti s využitím prostriedku
elektronickej identifikácie, ktorý zodpovedá úrovni zabezpečenia „nízka“ podľa osobitného
predpisu.2ab)
(3)
Rozhodnutie o prijatí do materskej školy, základnej školy alebo do strednej školy
sa vydáva prostredníctvom podregistra prijímania na vzdelávanie. Toto rozhodnutie
sa autorizuje podľa osobitného predpisu93aaa) alebo prostredníctvom príslušnej funkcie podregistra prijímania na vzdelávanie po
identifikácii a autentifikácii, ktorá zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia „nízka“
podľa osobitného predpisu.2ab) Podregister prijímania na vzdelávanie je miestom doručovania rozhodnutia o prijatí
do materskej školy, základnej školy a strednej školy; ustanovenia osobitného predpisu
o doručovaní sa nepoužijú.93aaa)
(4)
Škola overuje v podregistri prijímania na vzdelávanie skutočnosť, ktorá je predmetom
prílohy k prihláške na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej
škole prostredníctvom centrálneho registra, ak je táto skutočnosť uvedená v centrálnom
registri.
§ 158
(1)
Školy a školské zariadenia poskytujú do centrálneho registra osobné údaje v rozsahu
podľa § 157 ods. 3 okrem údajov podľa § 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho šiesteho bodu, ktoré ministerstvo školstva získava z registra fyzických osôb,95) a to do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti
alebo v ktorom sa dozvedia o zmene osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Povinnosť podľa prvej vety plnia za pracoviská
praktického vyučovania tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania
poskytujú praktické vyučovanie.
(2)
Ak ide o poskytovanie osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, vo vzťahu ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom
školského roka a 15. septembrom príslušného kalendárneho roka, lehota podľa odseku
1 uplynie 15. septembra tohto príslušného kalendárneho roka. Ak ide o osobné údaje
v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho prvého bodu, poskytujú sa do centrálneho registra najneskôr piaty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytujú.
(3)
Povinnosť podľa odseku 1 plní škola a školské zariadenie odoslaním údajov v elektronickej
podobe prostredníctvom prístupových miest do centrálneho registra.
(4)
Škola alebo školské zariadenie najmenej desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku
1 alebo odseku 2 oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania
v centrálnom registri. Ak došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v lehote kratšej
ako desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2, škola alebo školské
zariadenie oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania
v centrálnom registri bezodkladne.
(5)
Výchovné zariadenie poskytuje do centrálneho registra údaje podľa § 157 ods. 3 písm. g) druhého bodu bezodkladne, údaje podľa § 157 ods. 3 písm. g) prvého bodu a tretieho bodu až šiesteho bodu do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti alebo
v ktorom sa dozvie o zmene údajov v uvedenom rozsahu.
(6)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve poskytuje osobné údaje z centrálneho registra
v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. g) Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), diagnostickým centrám
a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na odôvodnenú žiadosť s uvedením právneho
základu spracúvania osobných údajov; tieto údaje možno spracúvať počas pobytu dieťaťa
vo výchovnom zariadení a po dobu 12 mesiacov od skončenia pobytu.
(7)
Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie osobných údajov poskytovaných do centrálneho
registra podľa odseku 1 s osobnými údajmi vedenými v registri fyzických osôb95) a v prípade rozporu medzi osobnými údajmi v centrálnom registri a osobnými údajmi
v registri fyzických osôb zabezpečí opravu osobných údajov v centrálnom registri podľa
osobných údajov v registri fyzických osôb. Na účely identifikácie zákonného zástupcu
pri podávaní žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie alebo prihlášky
na vzdelávanie v základnej škole ministerstvo školstva spracúva číslo občianskeho
preukazu zákonného zástupcu. Na účely vyhodnotenia skutočnosti podľa § 145ca ministerstvo školstva spracúva údaj, či dieťa alebo žiak je žiadateľom o azyl, azylantom
alebo cudzincom, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana. Na účely podľa prvej vety
až tretej vety poskytne ministerstvo vnútra ministerstvu školstva osobné údaje z registra
fyzických osôb, a to spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto osobným údajom
a automatizované porovnanie s osobnými údajmi v centrálnom registri alebo s osobnými
údajmi, prostredníctvom ktorých sa identifikuje zákonný zástupca na účely podľa druhej
vety; podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra vo vzájomnej
dohode.
(8)
Na účely podľa § 145ca ods. 2 písm. b) a c) poskytne ústredie ministerstvu školstva osobné údaje z ním spravovaných registrov
spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto osobným údajom; podrobnosti upravia
ministerstvo školstva a ústredie vo vzájomnej dohode.
(9)
Za správnosť a úplnosť údajov zasielaných do centrálneho registra zodpovedá škola
alebo školské zariadenie, ktoré majú povinnosť podľa odsekov 1 a 2.
(10)
Zriaďovateľ alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve je povinný na základe
požiadania ministerstvom školstva vykonať vo vzťahu k osobným údajom poskytnutým do
centrálneho registra školou a školským zariadením v ich pôsobnosti kontrolu poskytovaných
osobných údajov a potvrdiť ich správnosť a úplnosť.
§ 158a
(1)
Ministerstvo školstva získava v súlade s osobitným predpisom95a) na účel vypracúvania a vyhodnocovania koncepcií v oblasti vzdelávania a na účel vytvárania
anonymizovaných štatistík, analytické účely a rozpočtové účely údaje, vrátane osobných
údajov, o
a)
štátnych sociálnych dávkach v rozsahu
1.
identifikátor fyzickej osoby,95b) na ktorú sa poberá štátna sociálna dávka,
2.
identifikátor oprávnenej osoby,95b)
b)
dotácii na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa95c) a dotácii na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa v rozsahu
1.
identifikátor fyzickej osoby,95b) na ktorú sa dotácia poskytuje,
2.
druh žiadateľa95d) o dotáciu poskytovanú fyzickej osobe podľa prvého bodu,
3.
dôvod poskytnutia dotácie fyzickej osobe podľa prvého bodu.
(2)
Osobné údaje podľa odseku 1 môže ministerstvo školstva spracúvať najdlhšie desať
rokov od ich získania.
§ 159
Kurikulárna rada
Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom ministra školstva v kľúčových
oblastiach výchovy a vzdelávania, najmä v oblasti inovácie obsahu výchovy a vzdelávania
a rozširovania ponuky výchovy a vzdelávania o nové odbory vzdelávania, pedagogických
reforiem a nových modelov hodnotenia.
§ 160
Na účastníka výchovy a vzdelávania sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem § 55a ods. 11 v rovnakom rozsahu ako na žiaka.
JEDENÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 161
Prechodné ustanovenia
(1)
Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí a
žiakov v triedach, ako je uvedený v § 28 ods. 10, § 29 ods. 5 a § 33 ods. 1, do školského roku 2011/2012.
(2)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve stanoví postupný prechod počtu tried a počtu
žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti
pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom
školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského roku 2018/2019.
(3)
Ustanovenia o maximálnych počtoch detí a maximálnych počtoch skupín v diagnostických
centrách a reedukačných centrách sa prvýkrát použijú v školskom roku 2013/2014.
(4)
Žiaci, ktorí ukončili 9. ročník základnej školy, od školského roku 2008/2009 sa na
účely prijímacieho konania považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné vzdelanie.
(5)
Žiaci, ktorí ukončili 4. ročník základnej školy, od roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho
konania na stredné školy s osemročným štúdiom považujú za žiakov, ktorí získali primárne
vzdelanie.
(6)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až štvrtý ročník základnej
školy, sa do ukončenia štvrtého ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných
osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.
(7)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú šiesty až deviaty ročník základnej
školy, sa do ukončenia deviateho ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných
osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.
(8)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 začnú vzdelávanie v prvom ročníku základnej
školy, v piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy, nadstavbového,
pomaturitného a vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej školy a
v prvom ročníku základnej umeleckej školy a jazykovej školy, sa počnúc prvým ročníkom
vzdelávajú podľa školských vzdelávacích programov.
(9)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2012/2013 ukončia deviaty ročník základnej školy, získajú
nižšie stredné vzdelanie.
(10)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2011/2012 ukončia štvrtý ročník základnej školy, získajú
primárne vzdelanie.
(11)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až šiesty ročník stredných
škôl štvorročného až šesťročného štúdia, učilíšť, odborných učilíšť a praktických
škôl, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených
podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.
(12)
Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až ôsmy ročník stredných
škôl s osemročným štúdiom, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov
a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.
(13)
Stupne vzdelania získané podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov
zostávajú nedotknuté.
(14)
Experimentálne overovanie schválené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa až
do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do troch rokov od nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, riadi pravidlami platnými v čase jeho schválenia.
(15)
Predškolské zariadenie zriadené podľa doterajších predpisov ako školské zariadenie
je školou podľa tohto zákona.
(16)
Jazyková škola alebo štátna jazyková škola zriadená podľa doterajších predpisov ako
školské zariadenie je jazykovou školou podľa tohto zákona.
(17)
Združená stredná škola, stredné odborné učilište a učilište zriadené podľa doterajších
predpisov je strednou odbornou školou podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov uzavreté združenou strednou školou,
stredným odborným učilišťom alebo učilišťom prechádzajú na príslušnú strednú odbornú
školu.
(18)
Žiaci gymnázia so šesťročným štúdiom, ktorí začali študovať podľa doterajších predpisov,
pokračujú v tomto štúdiu až do ukončenia podľa týchto predpisov.
(19)
Domov mládeže podľa doterajších predpisov je školským internátom podľa tohto zákona.
Škola, ktorá je internátna podľa doterajších predpisov, je od účinnosti tohto zákona
školou, ktorej súčasťou je školské zariadenie „školský internát“.
(20)
Pedagogicko-psychologická poradňa a pedagogicko-psychologická poradňa s centrom výchovnej
a psychologickej prevencie podľa doterajších predpisov je centrom pedagogicko-psychologického
poradenstva podľa tohto zákona.
(21)
Špeciálnopedagogická poradňa a detské integračné centrum podľa doterajších predpisov
je centrom špeciálno-pedagogického poradenstva podľa tohto zákona.
(22)
Reedukačný domov podľa doterajších predpisov je reedukačným centrom podľa tohto zákona.
(23)
Školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je školskou jedálňou.
(24)
Výdajná školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je výdajnou
školskou jedálňou.
(25)
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 124 sa do 31. decembra 2010 postupuje podľa doterajších predpisov.
(26)
Ustanovenie § 149 ods. 6 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorým bolo podmienečné vylúčenie uložené pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, ak toto podmienečné vylúčenie trvá.
(27)
Podľa vzdelávacích programov sa vzdelávajú deti materských škôl, deti a žiaci škôl
pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, žiaci policajných
škôl a žiaci škôl požiarnej ochrany od 1. septembra 2009, deti materských škôl sa
môžu vzdelávať podľa vzdelávacích programov od 1. septembra 2008.
(28)
Podľa výchovného programu sa postupuje v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach
a v špeciálnych výchovných zariadeniach od 1. septembra 2009.
§ 161a
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy
v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným
štúdiom na školský rok 2011/2012 najneskôr do 31. marca 2011.
§ 161b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013
(1)
Školské stredisko záujmovej činnosti zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra
2012 je centrum voľného času podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov zamestnancov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov školského strediska
záujmovej činnosti prechádzajú na príslušné centrum voľného času.
(2)
Žiak alebo iná fyzická osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku z jednotlivých vyučovacích
predmetov alebo na vykonanie maturitnej skúšky do 31. decembra 2012, vykoná túto skúšku
podľa doterajších predpisov.
(3)
Najvyšší počet detí v triede materskej školy, najvyšší počet žiakov v triede základnej
školy a najvyšší počet žiakov v triede strednej školy určený podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2012 sa zachová do ukončenia výchovy a vzdelávania týchto detí a žiakov.
(4)
Stupeň vzdelania získaný absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej
školy podľa doterajších predpisov zostáva zachovaný. Žiaci, ktorí začali vzdelávanie
v praktickej škole pred 1. januárom 2013, dokončia svoje vzdelávanie podľa doterajších
predpisov. Na účely prijímacieho konania na stredné školy sa žiaci podľa tohto ustanovenia
považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné odborné vzdelanie.
§ 161c
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy
v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným
štúdiom na školský rok 2014/2015 najneskôr do 31. januára 2014.
§ 161d
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2014
O žiadosti o uznanie jazykového certifikátu ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho
jazyka podanej podľa § 89 ods. 9 do 28. februára 2014 rozhodne riaditeľ školy podľa
doterajších predpisov. Rozhodnutie o uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka
sa môže uplatniť najneskôr v školskom roku 2014/2015.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015
§ 161da
Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe zriadené podľa predpisov účinných
do 31. marca 2015 zostáva zachované a vykonáva svoju činnosť za podmienok ustanovených
predpismi účinnými do 31. marca 2015 až do svojho vyradenia zo siete škôl a školských
zariadení a zrušenia.
§ 161db
Absolvent, ktorý získal vyššie odborné vzdelanie do 31. augusta 2008 a nebolo mu priznané
právo používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“ alebo titul „diplomovaný
umelec“ so skratkou „DiS.art.“, je oprávnený používať tento titul, ak dĺžka absolvovaného
študijného odboru trvala najmenej dva roky. Na písomnú žiadosť absolventa príslušná
škola, v ktorej tento študijný odbor absolvoval, alebo jej nástupnícka škola, vydá
potvrdenie o práve používať titul. Ak takáto škola alebo jej nástupnícka škola neexistuje,
absolvent môže požiadať o potvrdenie o práve používať titul orgán miestnej štátnej
správy v školstve, do ktorého územnej pôsobnosti zrušená škola patrila.
§ 161e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015
(1)
Na počty žiakov v triede šiesteho až deviateho ročníka základnej školy zriadené do
31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich deviateho ročníka základnej
školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.
(2)
Na počty žiakov v triede druhého až ôsmeho ročníka strednej školy trojročného až
osemročného štúdia strednej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky
až do ukončenia ich štúdia sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.
(3)
Právo používať titul „diplomovaný umelec“ priznané podľa predpisov účinných do 31.
augusta 2015 zostáva zachované.
§ 161f
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
V školskom roku 2015/2016 sa príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
poskytuje podľa podmienok ustanovených právnymi predpismi účinnými do 31. decembra
2015.
§ 161g
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2016
Na najnižšie počty žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka základnej školy zriadené
do 31. augusta 2016 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štvrtého ročníka
základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2016.
§ 161ga
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018
Pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 určený počet žiakov prvého ročníka
v gymnáziách s osemročným štúdiom v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej
štátnej správy v školstve, ktorého sídlom je hlavné mesto Slovenskej republiky, neprekročí
10 % z daného populačného ročníka; na počty žiakov, u ktorých sa vyžaduje overenie
špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa pre prijímacie konanie pre školský
rok 2018/2019 neuplatňuje žiadne percentuálne obmedzenie.
§ 161gb
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2018
Stredná umelecká škola a škola úžitkového výtvarníctva v prijímacom konaní pre školský
rok 2019/2020 môže prijímať iba žiakov do študijného odboru skupiny 82 Umenie a umeleckoremeselná
tvorba I.
§ 161gc
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2019
(1)
Stredná umelecká škola, stredná odborná škola umeleckopriemyselná a škola úžitkového
výtvarníctva zaradená do siete škôl a školských zariadení podľa predpisov účinných
do 31. augusta 2019 sa stáva školou umeleckého priemyslu podľa predpisov účinných
od 1. septembra 2019.
(2)
Žiak strednej umeleckej školy, strednej odbornej školy umeleckopriemyselnej a školy
úžitkového výtvarníctva, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta
2019, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019.
§ 161h
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
(1)
Gymnáziá zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu8) s názvom „športové gymnázium“ zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018
sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.
(2)
Žiak gymnázia podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.
(3)
Žiak športovej triedy v gymnáziu alebo v strednej odbornej škole, ktorý začal štúdium
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2018.
(4)
Ustanovenia o predložení potvrdenia národného športového zväzu, že uchádzač je uvedený
v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,34a) sa prvýkrát použijú pre prijímacie konanie pre školský rok 2021/2022.
§ 161i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
(1)
Športové stredné odborné školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa
osobitného predpisu8) zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými
školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.
(2)
Žiak športovej strednej odbornej školy podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2018.
§ 161j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021
(1)
Do nultého ročníka a prípravného ročníka zriadeného podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský rok 2021/2022.
(2)
Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka a prípravného ročníka podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2020.
§ 161k
Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v
súvislosti s ochorením COVID-19 spôsob prijímania na výchovu a vzdelávanie, spôsob
hodnotenia a spôsob ukončovania výchovy a vzdelávania určuje ministerstvo školstva
v súlade s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 161l
Prechodné ustanovenia k plneniu povinného predprimárneho vzdelávania
(1)
V lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa povinné predprimárne
vzdelávanie môže poskytovať do 31. augusta 2024 aj v iných priestoroch zabezpečených
zriaďovateľom, a to len so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva
a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú
v sieti škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a povinné predprimárne
vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.
(2)
Podmienka absolvovania povinného predprimárneho vzdelávania sa do 31. augusta 2028
považuje za splnenú, ak dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, navštevuje
zariadenie predprimárneho vzdelávania podľa osobitného predpisu96) vedené v registri zariadení predprimárneho vzdelávania.
(3)
Register zariadení predprimárneho vzdelávania vedie ministerstvo školstva, ktoré
je jeho správcom. Ministerstvo školstva zapíše do registra zariadení predprimárneho
vzdelávania zariadenie pre deti a mládež, ak jeho zriaďovateľ predloží
a)
rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov
zariadenia predprimárneho vzdelávania do prevádzky,
b)
program povinného predprimárneho vzdelávania, ktorý je v súlade s princípmi a cieľmi
výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie,
a
c)
doklady, ktoré preukazujú personálne zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania
osobami spĺňajúcimi kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa materskej
školy.
(4)
Zariadenie predprimárneho vzdelávania poskytuje povinné predprimárne vzdelávanie
v rozsahu najmenej štyri hodiny denne.
(5)
Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, môže pokračovať
v plnení povinného predprimárneho vzdelávania v zariadení predprimárneho vzdelávania
na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného
súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu
alebo zástupcu zariadenia. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho
vzdelávania nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje
po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v
základnej škole.
(6)
Zariadenie predprimárneho vzdelávania vedie dokumentáciu o povinnom predprimárnom
vzdelávaní, ktorá obsahuje
a)
triednu knihu,
b)
osobný spis dieťaťa,
c)
program povinného predprimárneho vzdelávania,
d)
doklad o prijatí dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie,
e)
osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.
(7)
Na účely vedenia dokumentácie podľa odseku 6 zariadenie predprimárneho vzdelávania
získava a spracúva osobné údaje
a)
o deťoch v rozsahu
1.
meno a priezvisko,
2.
dátum a miesto narodenia,
3.
adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa obvykle zdržiava, ak sa
nezdržiava na adrese trvalého pobytu,
4.
rodné číslo,
5.
štátna príslušnosť,
6.
národnosť,
7.
fyzické zdravie a duševné zdravie,
8.
mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálnopedagogickej
diagnostiky,
b)
o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa v rozsahu
1.
meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu,
2.
adresa miesta, kde sa zákonný zástupca obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese
trvalého pobytu a kontakt na účely komunikácie.
(8)
Zariadenie predprimárneho vzdelávania oznamuje obci podľa trvalého pobytu detí zoznam
detí, ktorým poskytuje povinné predprimárne vzdelávanie.
(9)
Plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v zariadení predprimárneho vzdelávania
kontroluje Štátna školská inšpekcia.
(10)
Zariadenie predprimárneho vzdelávania vydáva osvedčenie o získaní predprimárneho
vzdelania.
(11)
Register zariadení predprimárneho vzdelávania obsahuje
a)
názov a adresu zariadenia predprimárneho vzdelávania a identifikačné číslo organizácie,
ak ho má pridelené,
b)
názov, adresu a identifikačné číslo organizácie zriaďovateľa,
c)
akademický titul, vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul, meno, priezvisko,
rodné číslo a kontakt na účely komunikácie štatutárneho orgánu zariadenia predprimárneho
vzdelávania,
d)
adresu webového sídla zariadenia predprimárneho vzdelávania, ak je zriadené.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
§ 161m
(1)
Schvaľovacie doložky a odporúčacie doložky vydané podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2021 zostávajú platné do uplynutia lehoty ich platnosti.
(2)
Register schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných
zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2021 sa považuje za register edukačných publikácií s vydanou doložkou
podľa predpisov účinných od 1. januára 2022.
(3)
Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, učebné
odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, a termíny prijímacieho
konania pre školský rok 2022/2023, určí príslušné ministerstvo do 31. januára 2022.
(4)
Riaditeľ strednej školy určí podmienky prijímacieho konania pre školský rok 2022/2023
do 28. februára 2022.
(5)
Ministerstvo školstva vydá štátny výchovný program do 31. decembra 2022. Školy a
školské zariadenia môžu použiť štátny výchovný program ako výchovný program školského
zariadenia najskôr v školskom roku 2023/2024.
(6)
Vzdelávanie organizované na získanie nižšieho stredného vzdelania, ktoré sa začalo
do 31. decembra 2021, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021.
(7)
Pri uhrádzaní príspevkov na čiastočnú úhradu nákladov v školách a školských zariadeniach
sa do 31. marca 2022 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022.
§ 161n
(1)
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej
štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je
právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným
orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra
2021, ktoré je právnickou osobou, a od 1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva
a prevencie, ak splní podmienky na výkon jeho činnosti podľa predpisov účinných od
1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ. Zriaďovateľ zároveň určí, ktoré z priestorov
sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra poradenstva
a prevencie.
(2)
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej
štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je
právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, a od
1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon
jeho činnosti podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ.
Priestory, v ktorých do 31. decembra 2022 vykonáva činnosť centrum špeciálno-pedagogického
poradenstva, sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra
poradenstva a prevencie, ak tak určí zriaďovateľ.
(3)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne oznámi ministerstvu školstva do
31. marca 2022 zmeny podľa odsekov 1 alebo 2 vo vzťahu k zariadeniam poradenstva a
prevencie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo
školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k
1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.
(4)
Ak sa centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum špeciálno-pedagogického
poradenstva zlúčia podľa odseku 1 alebo odseku 2, práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých zariadení poradenstva
a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.
(5)
Ak sa priestory, v ktorých vykonáva svoju činnosť centrum špeciálno-pedagogického
poradenstva zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, stanú od 1. januára 2023 elokovaným
pracoviskom centra poradenstva a prevencie, príslušná škola uzatvorí od 1. januára
2023 s centrom poradenstva a prevencie zmluvu o výpožičke týchto priestorov na dobu
určenú orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
(6)
Ak sa zariadenie poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy
v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva
a prevencie alebo špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru
2022.
(7)
Výkon funkcie riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného orgánom miestnej
štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 zaniká k 31.
decembru 2022. Do vymenovania riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie na základe
úspešného vykonania výberového konania môže orgán miestnej štátnej správy v školstve
so súhlasom dotknutého zamestnanca dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, vymenovať
do funkcie riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie zamestnanca, ktorý do 31.
decembra 2022 vykonával funkciu riaditeľa príslušného centra pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie alebo príslušného centra špeciálno-pedagogického poradenstva.
§ 161o
(1)
Zriaďovateľ cirkevného zariadenia poradenstva a prevencie alebo súkromného zariadenia
poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 určí,
či sa zariadenie poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva
a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa
predpisov účinných od 1. januára 2022.
(2)
Ak sa súkromné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, súkromné
centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, cirkevné centrum pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie alebo cirkevné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva
stane centrom poradenstva a prevencie podľa odseku 1, práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých zariadení poradenstva
a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.
(3)
Zriaďovateľ cirkevného zariadenia poradenstva a prevencie alebo súkromného zariadenia
poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne
oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmenu podľa odseku 1; rozsah oznamovaných
údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti k 1.
januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.
(4)
Ak sa cirkevné zariadenie poradenstva a prevencie alebo súkromné zariadenie poradenstva
a prevencie zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom
poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.
§ 161p
(1)
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa predpisov účinných do
31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom poradenstva
a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva
a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo školstva.
(2)
Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie
podľa odseku 1 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ centra špeciálno-pedagogického
poradenstva zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne oznámi
ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných
údajov určí ministerstvo školstva.
(3)
Ak ministerstvo školstva určí, že sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva
stáva špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v sieti škôl a
školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia špecializovaného
centra poradenstva a prevencie.
(4)
Ak sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2021 nestane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká
k 31. decembru 2022.
§ 161q
(1)
Zriaďovateľ elokovaného pracoviska zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 určí, či sa elokované pracovisko zariadenia
poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva a prevencie,
ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa predpisov
účinných od 1. januára 2022.
(2)
Zriaďovateľ písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmeny podľa odseku
1; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná
zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia
centra poradenstva a prevencie.
(3)
Elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom
poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra
poradenstva a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo
školstva.
(4)
Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie
podľa odseku 3 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ elokovaného pracoviska zariadenia
poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne
oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných
údajov určí ministerstvo školstva.
(5)
Ak ministerstvo školstva určí, že sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva
a prevencie stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v
sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia
špecializovaného centra poradenstva a prevencie.
(6)
Ak sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie alebo špecializovaným
centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.
§ 161qa
(1)
Do 31. decembra 2027 môže centrum poradenstva a prevencie zamestnávať dvoch odborných
zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený
do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov
tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej trojnásobku ustanoveného
týždenného pracovného času.
(2)
Do 31. decembra 2027 môže špecializované centrum poradenstva a prevencie zamestnávať
jedného odborného zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý je zaradený
do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov
tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej dvojnásobku ustanoveného
týždenného pracovného času.
§ 161r
Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s
hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným
konfliktom na území Ukrajiny
(1)
Plnoletá tehotná žiačka strednej školy, ktorá je štátnou občiankou Ukrajiny alebo
rodinnou príslušníčkou štátneho občana Ukrajiny a je odídencom, sa počas trvania mimoriadnej
situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej
republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny považuje na účely priznávania
tehotenského štipendia za žiačku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
(2)
Ak odídenec, ktorý je štátnym občanom Ukrajiny, chce zanechať vzdelávanie z dôvodu
trvalého opustenia Slovenskej republiky, oznámi to písomne riaditeľovi školy; ak ide
o neplnoletého odídenca, písomné oznámenie podáva jeho zákonný zástupca. Túto zmenu
nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra. Odídenec prestáva byť dieťaťom materskej
školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po
dni, keď riaditeľovi školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania, alebo
dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje
po dni, keď bolo doručené. Ak plnoletý odídenec alebo zákonný zástupca neplnoletého
odídenca neoznámi riaditeľovi školy zanechanie vzdelávania a neospravedlnene sa nezúčastňuje
na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom
procese prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom
strednej školy.
(3)
Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo
plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny, je povinný do troch
mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska požiadať o zaradenie
dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 5. rok veku do
31. augusta príslušného kalendárneho roka, alebo na základné vzdelávanie alebo vzdelávanie
v strednej škole, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 6. rok veku do 31. augusta príslušného
kalendárneho roka a nedosiahlo 16. rok veku.
(4)
Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo
plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny a od 1. januára 2025
do 31. augusta 2025 začalo vo vzťahu k nemu konanie o poskytnutie dočasného útočiska
alebo mu bolo poskytnuté dočasné útočisko, je po 1. septembri 2025 povinný do troch
mesiacov požiadať o zaradenie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ak ide o dieťa,
ktoré dosiahlo 5. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka, alebo na
základné vzdelávanie alebo vzdelávanie v strednej škole, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo
6. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka a nedosiahlo 16. rok veku.
(5)
Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo
plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny a do 31. decembra 2024
začalo vo vzťahu k nemu konanie o poskytnutie dočasného útočiska alebo mu bolo poskytnuté
dočasné útočisko, je povinný vykonať všetky potrebné úkony, aby sa dieťa začalo vzdelávať
v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole od 1. septembra 2025.
(6)
Ak nemožno zaradiť dieťa podľa odseku 3, 4 alebo odseku 5 do materskej školy, základnej
školy alebo do strednej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa,
obec, v ktorej má dieťa pobyt alebo dočasné útočisko, a príslušný orgán miestnej štátnej
správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej sa bude odídenec vzdelávať.
§ 161s
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1)
O podporné opatrenie podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno
požiadať najskôr 1. septembra 2023.
(2)
Činnosť vykonávaná školou alebo školským zariadením podľa predpisov účinných do dňa
účinnosti tohto zákona, ktorej obsah zodpovedá niektorému podpornému opatreniu podľa
predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona, sa považuje za poskytovanie podporného
opatrenia podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3)
Úvodný ročník podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno zriadiť
od 1. septembra 2023. Zápis do úvodného ročníka zriadeného od školského roka 2023/2024
sa koná od 1. júla 2023 do 31. júla 2023; riaditeľ školy rozhodne o prijatí do 15.
augusta 2023.
§ 161t
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023
(1)
Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra
2023 má na školský rok 2024/2025 len dieťa, ktoré dovŕši štyri roky veku do 31. augusta
2024. Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1.
septembra 2023 na školský rok 2024/2025 sa uplatňuje podaním žiadosti o prijatie dieťaťa
na predprimárne vzdelávanie v čase od 1. mája 2024 do 31. mája 2024.
(2)
Ak riaditeľ materskej školy, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej
správy v školstve, rozhodne na školský rok 2024/2025, 2025/2026, 2026/2027 alebo 2027/2028
o neprijatí najmenej desiatich detí vo veku od troch rokov do piatich rokov a proti
najmenej desiatim rozhodnutiam o neprijatí bolo podané odvolanie, v lokalitách s nedostatkom
priestorových kapacít materských škôl sa predprimárne vzdelávanie na účel zabezpečenia
práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra
2023 môže poskytovať od 1. septembra 2024 do 31. augusta 2028 aj v iných priestoroch
zabezpečených príslušným zriaďovateľom alebo zriaďovateľom cirkevnej materskej školy
alebo súkromnej materskej školy so sídlom na území príslušnej obce, a to len so súhlasom
príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej
štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú v sieti škôl a školských zariadení
ako elokované pracoviská a predprimárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola
určená zriaďovateľom.
§ 161u
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023
Ustanovenie § 15a ods. 4 o vyučovaní telesnej a športovej výchovy v rozsahu najmenej troch vyučovacích hodín
týždenne sa pre základné školy, ktoré nemajú k 31. augustu 2023 prístup k telocvični,
a pre štvrtý ročník cirkevných škôl prvýkrát použije od 1. septembra 2025.
§ 161v
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia
Rozsah odborných činností poskytnutých odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva
a prevencie sa vedie v centrálnom registri od 1. septembra 2025.
§ 161w
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025
(1)
Ministerstvo školstva preskúma po 1. januári 2025 na základe podnetu aj návrh na
vzdelávanie vydaný do 31. decembra 2024.
(2)
Pri prijímaní na základné vzdelávanie sa s ohľadom na kapacitné možnosti základnej
školy postupuje do 31. augusta 2029 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024.
(3)
Školské vyučovanie v základnej škole možno po 1. januári 2025 organizovať aj v popoludňajších
hodinách, do
a)
31. augusta 2025, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo
školstva ju nezapíše do 30. júna 2025 do registra podľa odseku 4,
b)
31. augusta 2029, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo
školstva ju zapíše do 30. júna 2025 do registra podľa odseku 4.
(4)
Ministerstvo školstva zapíše do registra základných škôl, ktoré môžu organizovať
školské vyučovanie aj v popoludňajších hodinách základnú školu, ak jej zriaďovateľ
predloží ministerstvu školstva do 31. marca 2025
a)
prevádzkový poriadok základnej školy,
b)
právoplatné rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva v
konaní o uvedenie priestorov zariadenia pre deti a mládež do prevádzky a o schválenie
prevádzkového poriadku,
c)
memorandum o spolupráci s cieľom odstránenia dvojzmennej prevádzky medzi zriaďovateľom
a ministerstvom školstva,
d)
dokumentáciu k ukončenému verejnému obstarávaniu na stavbu alebo na stavebné práce,
prostredníctvom ktorých bude zabezpečené odstránenie školského vyučovania v popoludňajších
hodinách, vrátane účinnej zmluvy s úspešným uchádzačom.
(5)
Register podľa odseku 4 obsahuje
a)
názov a identifikátor základnej školy pridelený správcom Centrálneho registra škôl,
školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov,
b)
názov, adresu a identifikačné číslo organizácie zriaďovateľa,
c)
počet žiakov a osobitne počet žiakov, ktorí sa zúčastňujú školského vyučovania v
popoludňajších hodinách,
d)
počet tried a osobitne počet tried, v ktorých sa vzdelávajú žiaci, ktorí sa zúčastňujú
školského vyučovania v popoludňajších hodinách, počet miestností, v ktorých sa uskutočňuje
školské vyučovanie, a osobitne počet miestností určených na vyučovanie odborných vyučovacích
predmetov.
(6)
Ústredný orgán štátnej správy môže pre materskú školu, ktorej je zriaďovateľom, do
31. decembra 2026 určiť mesačný príspevok zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov
materskej školy najviac sumou neprevyšujúcou 7,5 % sumy životného minima pre jedno
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.29)
(7)
Žiak, ktorý bol zaradený do špecializovanej triedy podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2024, špecializovanú triedu dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra
2024.
§ 161x
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1)
Pri ospravedlňovaní neprítomnosti dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie,
sa do 31. augusta 2026 postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do dňa účinnosti
tohto zákona.
(2)
Pri ospravedlňovaní neprítomnosti žiaka základnej školy a žiaka strednej školy sa
do 31. augusta 2025 postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do dňa účinnosti
tohto zákona.
(3)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve oznámi do 15. augusta 2025 základným školám
a stredným školám, či riaditeľ školy môže v nasledujúcom školskom roku uplatniť pri
ospravedlnení neprítomnosti žiaka z dôvodu ochorenia postup podľa § 144 ods. 15 v znení účinnom odo dňa účinnosti tohto zákona; uplatnenie príslušného postupu riaditeľ
školy oznámi orgánu miestnej štátnej správy v školstve a zriaďovateľovi školy do piatich
pracovných dní od oznámenia orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
§ 161y
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026
(1)
Obsah štátnych vzdelávacích programov schválených do 28. februára 2023 zostáva zachovaný.
Ministerstvo školstva zosúladí do 30. júna 2027 štátne vzdelávacie programy schválené
od 1. marca 2023 s predpismi účinnými od 1. januára 2026.
(2)
Škola zosúladí do 31. augusta 2026 školský vzdelávací program s predpismi účinnými
od 1. januára 2026.
(3)
Edukačné publikácie, vedené v registri edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2025, sa považujú za edukačné publikácie zaradené
do registra edukačných publikácií s certifikátom podľa predpisov účinných od 1. januára
2026. Edukačné publikácie, ktorým uplynula lehota platnosti vydanej doložky pred 1.
januárom 2026, a edukačné publikácie, ktorým lehota platnosti vydanej doložky nebola
určená, sa vyraďujú z registra k 1. januáru 2026.
(4)
Register edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2025 sa považuje za register edukačných publikácií s certifikátom podľa predpisov
účinných od 1. januára 2026.
(5)
V lokalitách s nedostatkom kapacitných možností materských škôl sa povinné predprimárne
vzdelávanie môže poskytovať do 31. augusta 2030 aj v iných vnútorných priestoroch
zabezpečených zriaďovateľom so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva
a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú
v registri škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a povinné predprimárne
vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.
(6)
Stredná priemyselná škola zriadená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025
ako typ strednej odbornej školy sa na základe predchádzajúceho písomného súhlasu príslušnej
právnickej osoby podľa osobitného predpisu47c) od 1. septembra 2026 stáva strednou priemyselnou školou podľa predpisov účinných
od 1. januára 2026, ak k 30. júnu 2026 poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu
v najviac troch skupinách odborov vzdelávania s obdobným profilom absolventa. Ministerstvo
školstva požiada do 31. marca 2026 príslušnú právnickú osobu o súhlas; ak sa príslušná
právnická osoba nevyjadrí do 31. mája 2026, má sa za to, že vydala súhlas. Prvý zoznam
skupín odborov vzdelávania s obdobným profilom absolventa zverejní ministerstvo školstva
na svojom webovom sídle do 31. marca 2026.
(7)
Škola v prírode a stredisko služieb škole zriadené podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2025 zostávajú zachované a vykonávajú svoju činnosť za podmienok ustanovených
predpismi účinnými do 31. decembra 2025 až do výmazu z registra škôl a školských zariadení
a zrušenia.
(8)
Školské hospodárstva a strediská odbornej praxe zriadené podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2025 sa od 1. januára 2026 zrušujú. Ak je školské hospodárstvo alebo
stredisko odbornej praxe právnickou osobou, od 1. januára 2026 prechádzajú práva a
povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov a majetok
alebo jeho správa na zriaďovateľa.
(9)
Liečebno-výchovné sanatóriá zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025
sa od 1. septembra 2027 zrušujú a do 31. augusta 2027 vykonávajú svoju činnosť podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2025. Ak je liečebno-výchovné sanatórium právnickou
osobou, od 1. septembra 2027 prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych
vzťahov a iných právnych vzťahov a majetok alebo jeho správa na zriaďovateľa.
(10)
Od 1. januára 2027 nemožno prijímať deti do liečebno-výchovného sanatória. Pobyt
detí v liečebno-výchovnom sanatóriu, ktoré boli prijaté podľa predpisov účinných do
31. decembra 2025, sa končí najneskôr 31. augusta 2027.
(11)
Pri prijímaní do materskej školy alebo do základnej školy na školský rok 2026/2027
sa postupuje podľa termínov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025.
(12)
Individuálne vzdelávanie, ktoré dieťa alebo žiak začal podľa predpisov účinných do
31. decembra 2025, sa do uplynutia času určeného v rozhodnutí o povolení individuálneho
vzdelávania, najdlhšie do 31. augusta 2026, uskutočňuje podľa predpisov účinných do
31. decembra 2025.
(13)
Jednotnú prijímaciu skúšku na stredné školy podľa predpisov účinných od 1. januára
2026 vykonávajú žiaci najskôr v rámci prijímacieho konania na školský rok 2028/2029.
Prijímacia skúška v rámci prijímacieho konania na školské roky 2026/2027 a 2027/2028
sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025.
(14)
Žiak, ktorý bol prijatý do päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v
strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2025, získa nižšie stredné vzdelanie úspešným absolvovaním
prvého ročníka tohto vzdelávacieho programu.
(15)
Do päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole možno prijímať
žiakov z ôsmeho ročníka základnej školy najneskôr na školský rok 2027/2028.
(16)
Do päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej zdravotníckej
škole alebo v strednej odbornej škole pedagogickej, ktorý sa ukončuje absolventskou
skúškou, možno prijímať žiakov najskôr na školský rok 2027/2028.
(17)
Rozsah predmetov maturitnej skúšky podľa predpisov účinných od 1. januára 2026 sa
nevzťahuje na žiakov, ktorí začnú štúdium pred 1. septembrom 2027.
(18)
Skrátené štúdium, ktoré žiak začal podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025,
dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025.
(19)
Uchádzač, ktorý podal žiadosť o externé testovanie na získanie nižšieho stredného
vzdelania do 31. decembra 2025, vykoná externé testovanie podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2025.
(20)
Uchádzač, ktorý podal prihlášku do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného
vzdelania podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025, absolvuje tento program vzdelávania
podľa predpisov účinných od 1. januára 2026 spolu s uchádzačmi, ktorí podajú prihlášku
do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania od 1. januára 2026.
Prihláška do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania na školský
rok 2026/2027 sa podáva do 15. marca 2026. Orgán miestnej štátnej správy v školstve
určí základné školy, ktoré budú organizovať program vzdelávania do 15. apríla 2026.
(21)
Program vzdelávania na získanie primárneho vzdelania podľa predpisov účinných od
1. januára 2026 sa začne realizovať najskôr od školského roka 2027/2028.
(22)
Materská škola, základná škola a stredná škola je povinná do 31. marca 2026 preukázať
orgánu miestnej štátnej správy v školstve spoluprácu so zariadením poradenstva a prevencie
v oblasti odborných činností podpornej úrovne tretieho stupňa alebo štvrtého stupňa
v rozsahu metodickej činnosti a supervíznej činnosti podľa predpisov účinných od 1.
januára 2026.
(23)
Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí do 31. marca 2026 ním zriadené centrum
poradenstva a prevencie, ktoré bude metodicky usmerňovať ostatné centrá poradenstva
a prevencie v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve
podľa predpisov účinných od 1. januára 2026.
(24)
Ak ide o materskú školu zriadenú ústredným orgánom štátnej správy podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2025, príslušný ústredný orgán štátnej správy môže od 1.
januára 2027 určiť výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu
výdavkov materskej školy.
Záverečné ustanovenia
§ 162
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 163
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 188/1988
Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 230/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1994
Z. z., zákona č. 6/1998 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 229/2000 Z. z., zákona
č. 216/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 334/2002
Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 596/2003 Z. z.,
zákona č. 207/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona
č. 5/2005 Z. z. a zákona č. 363/2007 Z. z.
2.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 230/2000 Z.
z., zákona č. 202/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z. a
zákona č. 596/2003 Z. z.
3.
Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 99/1978 Zb. o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami.
4.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov.
5.
Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach
pre mládež v znení vyhlášky č. 110/1970 Zb., vyhlášky č. 156/1970 Zb. a vyhlášky č.
149/1988 Zb.
6.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach
v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb., vyhlášky č. 56/1986 Zb. a vyhlášky č. 230/2000 Z.
z.
7.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení vyhlášky č. 409/1990 Zb. a vyhlášky č. 249/1995 Z. z.
8.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 86/1986 Zb. o združení rodičov a priateľov školy v znení vyhlášky č. 37/1987 Zb.
9.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej
republiky č. 65/1988 Zb. o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou
prípravou.
10.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách.
11.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl.
12.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení vyhlášky č. 52/1993 Z. z., vyhlášky č. 255/1995 Z. z.,
vyhlášky č. 120/2003 Z. z., vyhlášky č. 424/2005 Z. z.
13.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z. z., vyhlášky č. 364/2003 Z.
z. a vyhlášky č. 49/2004 Z. z.
14.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 261/1991 Zb., ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku
stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou
organizáciou alebo ich právnym nástupcom.
15.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 262/1991 Zb. o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie
v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach
pre ich zriaďovanie.
16.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 358/1991 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike.
17.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych
stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení vyhlášky č. 595/2007
Z. z.
18.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 196/1994 Z. z. o domovoch mládeže v znení vyhlášky č. 426/2007 Z. z.
19.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z. z. o súkromných školách.
20.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z. z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z. z. a vyhlášky č. 388/2007
Z. z.
21.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 295/1994 Z. z. o škole v prírode.
22.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 351/1994 Z. z. o školských strediskách záujmovej činnosti v znení vyhlášky č. 28/2005 Z. z. a vyhlášky
č. 389/2007 Z. z.
23.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 352/1994 Z. z. o školských výpočtových strediskách.
24.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z. z. a vyhlášky č. 540/2004
Z. z.
25.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 28/1995 Z. z. o školských kluboch detí v znení vyhlášky č. 140/1995 Z. z. a vyhlášky č. 588/2004
Z. z.
26.
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 85/1995 Z. z. o školských hospodárstvach.
27.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 139/1995 Z. z. o Štátnom stenografickom ústave.
28.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 167/1995 Z. z. o strediskách služieb škole.
29.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 14/1996 Z. z. o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam,
obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam.
30.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 43/1996 Z. z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení vyhlášky
č. 222/1996 Z. z.
31.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z. z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.
32.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení vyhlášky č. 437/2001 Z. z., vyhlášky
č. 725/2002 Z. z., vyhlášky č. 6/2004 Z. z. a vyhlášky č. 706/2004 Z. z.
33.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 279/1996 Z. z. o strediskách odbornej praxe.
34.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 145/2002 Z. z. o stredných školách požiarnej ochrany.
35.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 311/2004 Z. z. o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl v znení vyhlášky
č. 343/2006 Z. z.
36.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 510/2004 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach,
učilištiach a praktických školách v znení vyhlášky č. 379/2005 Z. z., vyhlášky č.
482/2006 Z. z. a vyhlášky č. 390/2007 Z. z.
37.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 376/2005 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania
cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu
v školách a v školských zariadeniach.
38.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 361/2007 Z. z. o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách
a na základných umeleckých školách.
39.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 366/2007 Z. z. o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania.
40.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z. z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky Ministerstva
školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z. z., vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej
republiky č. 405/2009 Z. z. a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky č. 208/2011 Z. z.
41.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v znení
vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 452/2011
Z. z.
42.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 305/2008 Z. z. o škole v prírode v znení vyhlášky č. 204/2015 Z. z. a vyhlášky č. 436/2020 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005
Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z. a zákona č. 689/2006 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 odsek 2 znie:
„(2)
Ak je zriaďovateľom orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d), vymenúva riaditeľa
na päťročné funkčné obdobie zriaďovateľ na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych
dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa
na základe výberového konania (§ 4) okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odsekov
7 a 8. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon neustanovuje inak.“.
2.
V § 3 odsek 4 znie:
„(4)
Riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pri ktorom sa rada školy nezriaďuje
alebo rada školy nekoná v ustanovenej lehote (§ 4 ods. 4), alebo ak rada školy nenavrhla
zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich
výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil najmenej jeden kandidát, ktorý spĺňa kvalifikačné
predpoklady podľa odseku 5, vymenúva zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.6) Zriaďovateľ podľa § 19 ods. 2 písm. d) a e) postupuje rovnakým spôsobom.“.
3.
V § 3 sa odsek 7 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].“.
4.
V § 3 ods. 8 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
5.
V § 3 ods. 9 sa slová „odseku 8 písm. b) až d)“ nahrádzajú slovami „odseku 8 písm.
b) a c)“.
6.
§ 3 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12)
Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo zriaďovateľ súkromnej školy vymenúva riaditeľa
na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa školy na
základe výberového konania (§ 4). Ak zriaďovateľ navrhnutého kandidáta neakceptuje,
požiada radu školy o predloženie návrhu na nového kandidáta. Ak rada cirkevnej školy
predloží návrh na kandidáta na vymenovanie riaditeľa po druhom výberovom konaní, ktorý
nespĺňa kritériá zriaďovateľa podľa výchovného zamerania školy,13a) riaditeľa vymenúva zriaďovateľ.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu13a znie:
„13a)
Čl. 1 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove
a vzdelávaní (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004
Z. z.).“.
7.
V § 4 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Organizačné zabezpečenie
výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie
riaditeľa zabezpečuje zriaďovateľ.“.
8.
V § 4 odsek 3 znie:
„(3)
Rada školy vyzve príslušný krajský školský úrad a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie
svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s riadnym hlasom; v stredných
zdravotníckych školách je prizývaný delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky.“.
9.
V § 5 odsek 2 znie:
„(2)
Riaditeľ zodpovedá za
a)
dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi,
b)
vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,
c)
vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov,
d)
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti
školy alebo školského zariadenia,
e)
každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov,
f)
úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia,
g)
rozpočet, financovanie15) a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti
školy alebo školského zariadenia,
h)
riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského
zariadenia.“.
10.
V § 5 sa odsek 3 dopĺňa písmenami k) až n), ktoré znejú:
„k)
individuálnom vzdelávaní žiaka,
l)
vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so
súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu,
m)
individuálnom vzdelávaní žiaka v zahraničí,
n)
umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.“.
11.
V § 5 ods. 4 písm. a) sa na konci vypúšťajú tieto slová: „alebo učilište“.
12.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17 sa vypúšťa.
13.
V § 5 sa odsek 4 dopĺňa písmenami o) až r), ktoré znejú:
„o)
uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka,
p)
individuálnom vzdelávaní žiaka,
r)
vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so
súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.“.
14.
V § 5 ods. 7 písmeno c) znie:
„c)
návrh školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,“.
15.
§ 5 sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:
„(12)
Riaditeľ jazykovej školy rozhoduje o
a)
prijatí na štúdium,
b)
prerušení štúdia,
c)
predčasnom skončení štúdia,
d)
určení príspevku poslucháča alebo zákonného zástupcu poslucháča na čiastočnú úhradu
nákladov spojených so štúdiom.18)
(13)
Riaditeľ materskej školy rozhoduje o
a)
prijatí dieťaťa do materskej školy,
b)
zaradení na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole,
c)
prerušení dochádzky dieťaťa,
d)
predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania,
e)
určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov spojených
s predprimárnym vzdelávaním.18a)
(14)
Riaditeľ rozhoduje o ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo odborného
zamestnanca.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 18 a 18a znejú:
„18)
§ 53 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
18a)
§ 28 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
16.
V § 6 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i)
školské internáty.“.
17.
V § 6 sa odsek 8 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j)
prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a)“.
Poznámka pod čiarkou k odkazu 23a znie:
„23a)
§ 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
18.
V § 6 ods. 12 písmeno b) znie:
„b)
poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných
podľa osobitného predpisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy,
zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy, zriaďovateľovi súkromnej
materskej školy30b) a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej školy,30b) zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia,
zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej materskej školy,30b) zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia,
ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa alebo žiaka
do 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových
škôl, materských škôl30b) a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo krajský školský
úrad.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 30b znie:
„30b)
§ 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008
Z. z.“.
19.
§ 6 sa dopĺňa odsekmi 23 a 24, ktoré znejú:
„(23)
Obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorých
je zriaďovateľom.
(24)
Obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, výšku
príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej
škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského
klubu detí, školského strediska záujmovej činnosti, internátu alebo centra voľného
času.“.
20.
V § 8 ods. 7 sa slová „špeciálnych základných škôl“ nahrádzajú slovami „základných
škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“.
21.
V § 9 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
22.
V § 9 odsek 2 znie:
„(2)
Samosprávny kraj pri výkone samosprávy36) zriaďuje a zrušuje podľa siete
a)
základné umelecké školy,
b)
jazykové školy okrem jazykových škôl pri základných školách,
c)
školské internáty,
d)
zariadenia školského stravovania,
e)
školské hospodárstva a strediská odbornej praxe,
f)
strediská služieb školy,
g)
školy v prírode,
h)
centrá voľného času s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja,
i)
školské strediská záujmovej činnosti.“.
23.
V § 9 ods. 8 písm. g) sa vypúšťajú slová „stredných odborných učilíšť,“ a slová „združených
stredných škôl,“.
24.
V § 9 sa odsek 8 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n)
prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program.23a)“.
25.
V § 9 ods. 12 písmeno b) znie:
„b)
poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných
podľa osobitného predpisu30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy,
zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia,
zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej
školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského
zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej
jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na
území samosprávneho kraja, môžu požiadať samosprávny kraj o dotáciu na žiaka nad 15
rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl
a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj alebo krajský
školský úrad, a na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku takého školského zariadenia,30c) ktorého zriaďovateľom nemôže byť obec a nemôže byť krajský školský úrad.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 30c znie:
„30c)
§ 138 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
26.
§ 9 sa dopĺňa odsekmi 18 a 19, ktoré znejú:
„(18)
Samosprávny kraj vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie riaditeľa
školy alebo riaditeľa školského zariadenia.
(19)
Samosprávny kraj ako zriaďovateľ určí výšku príspevku v základnej umeleckej škole,
výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na
čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času, školského strediska záujmovej
činnosti a školského internátu.“.
27.
V § 10 odsek 5 znie:
„(5)
Krajský školský úrad zriaďuje a zrušuje podľa siete
a)
základné školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
b)
stredné školy a strediská praktického vyučovania, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
c)
materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
d)
základné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
e)
stredné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
f)
praktické školy,
g)
odborné učilištia,
h)
špeciálne výchovné zariadenia,
i)
školy, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňujú v cudzom jazyku na základe
medzinárodnej dohody,
j)
školský internát,
k)
centrá špeciálno-pedagogického poradenstva,
l)
centrá pedagogicko-psychologického poradenstva,
m)
školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedeného
v písmenách a) až j).“.
28.
§ 10 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:
„(16)
Vedie územný školský register detí a žiakov.41a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 41a znie:
„41a)
§ 157 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
29.
§ 10 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:
„(17)
Krajský školský úrad v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy organizačne a finančne
zabezpečuje jazykové kurzy detí cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej
republiky.“.
30.
V § 13 ods. 7 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem rozhodovania riaditeľa
školy podľa osobitného predpisu,80)“.
31.
V § 13 ods. 7 písm. h) sa slová „37 ods. 2 a 3“ nahrádzajú slovami „37a ods. 2 a
3“.
32.
V § 13 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13)
Štátna školská inšpekcia pri výkone školskej inšpekcie ďalej
a)
kontroluje súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom,
s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,47a)
b)
kontroluje súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,47b)
c)
kontroluje úroveň kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní,47c)
d)
monitoruje a hodnotí kvalitu výchovy a vzdelávania.47d)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 47a až 47d znejú:
„47a)
§ 7 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z.
47b)
§ 8 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z.
47c)
§ 24 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
47d)
§ 154 ods. 7 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
33.
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
㤠13a
(1)
Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať
školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.
(2)
Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského
vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem
rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú
skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve
alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora,
alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu.
(3)
Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku,8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti,
mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady a predpoklady odbornej inšpekčnej
práce.“.
34.
V § 14 ods. 2 písm. b) sa slová „§ 29 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 11 zákona č.
245/2008 Z. z.“.
35.
V § 14 ods. 6 písm. a) sa slovo „schvaľuje“ nahrádza slovom „spravuje“.
36.
V § 14 ods. 6 písm. l) sa slová „[§ 3 ods. 8 písm. d)]“ nahrádzajú slovami „[§ 3
ods. 8 písm. c)]“.
37.
V § 14 sa odsek 6 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m)
vedie štátny register detí a žiakov.50a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:
„50a)
§ 157 ods. 3 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
38.
§ 14 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Ministerstvo vo verejnom záujme na žiadosť zamestnávateľských zväzov, podnikateľov
a rezortných ministerstiev môže určiť samosprávnemu kraju počty žiakov pre jednotlivé
študijné a učebné odbory stredných odborných škôl.“.
39.
V § 16 ods. 1 písm. k) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „materské školy, jazykové
školy,“.
40.
V § 16 ods. 1 písm. l) sa za slová „ak ide o“ vkladajú slová „jazykové školy,“.
41.
V § 16 ods. 2 úvodnej vete sa za prvé slovo „alebo“ vkladá slovo „iná“.
42.
V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na základe kontrolných zistení
podľa § 14 ods. 6 písm. j)“.
43.
§ 18 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Pri zmene adresy zriaďovateľa, zmene súpisného čísla školy alebo školského zariadenia,
udelení alebo odňatí čestného názvu školy alebo školského zariadenia je zriaďovateľ
povinný bezodkladne túto skutočnosť písomne oznámiť spolu s dokladom osvedčujúcim
zmenu ministerstvu. Ministerstvo písomne potvrdí uvedenú zmenu zriaďovateľovi; ak
sa zmena týka školy alebo školského zariadenia, upraví názov školy alebo školského
zariadenia v sieti. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa osobitného predpisu.80)“.
44.
V § 19 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 7.
45.
V § 21 odsek 12 znie:
„(12)
Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia názvu ulice,
popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy.“.
46.
V § 25 odseky 5 a 6 znejú:
„(5)
Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorej zriaďovateľom je obec, sú dvaja
zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných
zamestnancov školy, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami
školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.
(6)
Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je samosprávny
kraj alebo krajský školský úrad, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov
a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, traja zvolení zástupcovia rodičov,
ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia
zriaďovateľa. Členom rady školy pri strednej škole je aj zvolený zástupca žiakov príslušnej
školy.“.
47.
V § 25 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15.
48.
V § 25 ods. 13 písm. c) sa číslovka „12“ nahrádza číslovkou „11“ a v § 25 ods. 15
sa číslovka „14“ nahrádza číslovkou „13“.
49.
§ 25 sa dopĺňa odsekmi 16 a 17, ktoré znejú:
„(16)
Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 6 ods.
1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden
delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie.
(17)
Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 9 ods.
1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden
delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie a jeden delegovaný zástupca samosprávneho
kraja; v stredných zdravotníckych školách je členom rady školy aj jeden delegovaný
zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“.
50.
§ 27 až 30 a § 36 sa vypúšťajú vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 69 až 76.
51.
§ 37 vrátane nadpisu znie:
㤠37
Priestupky
(1)
Priestupku sa dopustí zákonný zástupca dieťaťa, ktorý ohrozuje jeho výchovu a vzdelávanie
alebo zanedbáva starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa
neprihlási na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechá viac ako
60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.
(2)
Za priestupok podľa tohto zákona možno uložiť zákonnému zástupcovi dieťaťa pokutu
do 10 000 Sk.
(3)
Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec.
(4)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.79a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:
„79a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.“.
52.
Za § 37 sa vkladá § 37a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠37a
Správne delikty
(1)
Obec uloží pokutu do 10 000 Sk zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý je právnickou
osobou a ktorý ohrozil jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbal starostlivosť o povinnú
školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlásil na povinnú školskú dochádzku
alebo dieťa neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom
roku.
(2)
Školský inšpektor uloží pokutu do 10 000 Sk zodpovednému zamestnancovi, ktorý
a)
nevytvoril podmienky na výkon inšpekčnej činnosti,
b)
neodstránil nedostatky zistené školskou inšpekciou okrem opatrení týkajúcich sa riešenia
sťažností a petícií.
(3)
Hlavný školský inšpektor uloží pokutu do 20 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vymenoval
do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 5, a rozhodne
o opatrení na odstránenie zisteného nedostatku.
(4)
Krajský školský úrad uloží pokutu
a)
do 20 000 Sk
1.
obci, ktorá nezabezpečila činnosti podľa § 6 ods. 3,
2.
samosprávnemu kraju, ktorý nezabezpečil činnosti podľa § 9 ods. 4,
b)
do 50 000 Sk
1.
obci, ktorá neplnila povinnosti podľa § 6 ods. 13,
2.
samosprávnemu kraju, ktorý neplnil povinnosti podľa § 9 ods. 13,
3.
obci a samosprávnemu kraju, ktoré porušili ustanovenia o počte žiakov v triedach.
(5)
Ministerstvo uloží pokutu
a)
do 100 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vykonal zmeny údajov podľa § 15 ods. 4 bez vykonania
zmien v sieti ministerstvom,
b)
do 1 000 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý
1.
zriadil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich zaradení
do siete,
2.
zrušil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich vyradení
zo siete.
(6)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď správny orgán zistil porušenie povinností,
najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo.
(7)
Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky
protiprávneho konania.
(8)
Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosu z pokút podľa odseku 1, ktorý
je príjmom obce.“.
53.
V § 38 odsek 2 znie:
„(2)
Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods.
1 písm. a), § 3 ods. 2 a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm. e) až g);
ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.
54.
V § 38 odsek 3 znie:
„(3)
Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods.
1 písm. a), § 3 ods. 2, ods. 7 písm. b) a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods.
2 písm. e) až g), § 35; ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.“.
55.
V § 38 ods. 4 sa za slová „podmienečného vylúčenia“ vkladá čiarka a slovo „pochvaly“.
Čl. III
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona
č. 523/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z. a zákona č. 689/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa
takto:
1.
V § 1 odsek 1 znie:
„(1)
Tento zákon upravuje financovanie
a)
škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie,1) a financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami2a) a školských zariadení4) zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného
predpisu5) (ďalej len „regionálne školstvo“),
b)
príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok
na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej
dochádzky5a) v materských školách,2b) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu,5)
c)
príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov škôl,1) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu.5)“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „§ 2 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave
základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov“ nahrádza
citáciou „§ 27 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2a a 2b znejú:
„2a)
§ 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.
2b)
§ 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008
Z. z.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.“
nahrádza citáciou „§ 112 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„5a)
§ 19 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
2.
V § 1 odsek 3 znie:
„(3)
Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie škôl1) zriadených štátom uznanými cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami (ďalej len
„cirkevná škola“) a financovanie škôl1) zriadených inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami (ďalej len „súkromná
škola“) rovnako ako pri štátnych školách (§ 4 až 4d), ak tento zákon neustanovuje
inak.“.
3.
V § 1 odsek 4 znie:
„(4)
Zo štátneho rozpočtu sa prispieva na financovanie školských zariadení podľa osobitného
predpisu10) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len „štátne školské
zariadenie“) a na financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami2a) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len „štátna materská
škola“).“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 10 sa citácia „§ 10 ods. 5 písm. c), h), j) až m) zákona
č. 596/2003 Z. z. v znení zákona č. 564/2004 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 10 ods. 5
písm. h), j) až m) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
4.
V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie
zriaďovateľom materských škôl2b) okrem materských škôl2b) pri zdravotníckych zariadeniach.“.
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.
5.
V § 1 ods. 6 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných školách a súkromných“.
6.
V § 1 odsek 7 znie:
„(7)
Tento zákon sa nevzťahuje na školy v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
a školy v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 7 až 9 a 11 sa vypúšťajú.
7.
V § 2 ods. 1 úvodná veta znie: „Zdroje financovania štátnych škôl, štátnych materských
škôl a štátnych školských zariadení sú“.
8.
V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.“
nahrádza citáciou „§ 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
9.
V § 2 ods. 2 sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl a súkromných“.
10.
V nadpise pod § 3 sa vypúšťajú slová „na regionálne školstvo“.
11.
V § 3 ods. 1 prvá veta znie: „Financovanie regionálneho školstva, príspevku na výchovu
a vzdelávanie a príspevku na záujmové vzdelávanie zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje
prostredníctvom kapitoly ministerstva.“.
12.
V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slová „štátnych škôl“ vkladá čiarka a slová „štátnych
materských škôl“.
13.
V § 3 ods. 2 písm. c) sa slovo „neštátnych“ nahrádza slovami „cirkevných škôl a súkromných“.
14.
V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h)
príspevok na výchovu a vzdelávanie.“.
15.
V § 3 odsek 3 znie:
„(3)
Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. a) a d) prideľuje ministerstvo
zriaďovateľom štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení
podľa § 4 a 5. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. c) a d) prideľuje
ministerstvo zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa § 6 a 6a. Finančné
prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. h) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom
materských škôl2b) podľa § 6b. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. e) prideľuje ministerstvo
zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8. Finančné prostriedky na
účely podľa odseku 2 písm. b) prideľuje ministerstvo krajským školským úradom podľa
§ 7 ods. 10.“.
16.
V § 3 odsek 6 znie:
„(6)
Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva poskytnuté zriaďovateľom štátnych škôl
podľa § 4 ods. 1 až 12 a § 4a až 4d, zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl
podľa § 6 a 6a, zriaďovateľom materských škôl2b) podľa § 6b a zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8 možno použiť
len na účely ustanovené týmto zákonom.“.
17.
V § 4 ods. 7 sa slová „očakávaný počet žiakov školy v novom školskom“ nahrádzajú
slovami „počet žiakov školy v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom“.
18.
V § 4 odsek 8 znie:
„(8)
Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka zriaďovateľovi
štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej
pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 7. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych
príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský
rok určenému podľa odseku 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených
zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa odseku 3 z počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom
podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku.“.
19.
V § 4 sa vypúšťajú odseky 13 až 16.
Doterajšie odseky 17 až 19 sa označujú ako odseky 13 až 15.
V poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa citácia „§ 198 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov, § 41 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe
v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 76 ods. 6 a § 198 Zákonníka práce.“.
20.
V § 4 ods. 13 sa slová „podľa odsekov 1 až 16“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov
1 až 12 a § 4a až 4d“.
21.
V § 4 ods. 14 sa slová „špeciálnych škôl“ nahrádzajú slovami „škôl pre deti a žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami22a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
„22a)
§ 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
22.
Za § 4 sa vkladajú § 4a až 4d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠4a
Financovanie špecifík
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa
štátnej školy finančné prostriedky na špecifiká. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu
prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného
kalendárneho roka. Prostredníctvom špecifík sa financujú náklady, ktoré sa opakujú
a nie sú zohľadnené v normatíve školy podľa § 4 ods. 4. Špecifikami sú:
a)
náklady na dopravu žiakov podľa osobitných predpisov,22b)
b)
náklady na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s
nadaním22c) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní.
(2)
Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä
a)
počet dní prítomnosti žiaka v škole,
b)
výšku cestovných nákladov na dopravu žiaka do školy z miesta trvalého bydliska a
späť.
(3)
Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä
a)
počet žiakov,
b)
stupeň a mieru postihnutia žiakov.
(4)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky podľa odseku
1 písm. b) najmä podľa počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním a
podľa stupňa a miery postihnutia týchto žiakov.
§ 4b
Financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva zriaďovateľovi štátnej
školy v priebehu kalendárneho roka finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov
v súťažiach, predmetových olympiádach a za účasť školy v medzinárodných projektoch
alebo programoch. Tieto finančné prostriedky sú určené na osobné náklady a prevádzkové
náklady súvisiace s prípravou žiakov na súťaže, predmetové olympiády a na medzinárodné
projekty alebo programy.
(2)
Zoznam súťaží, predmetových olympiád, medzinárodných projektov a programov na nový
školský rok zverejní ministerstvo na svojej internetovej stránke najneskôr do 15.
júna príslušného kalendárneho roka.
(3)
Ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľovi štátnej školy podľa
a)
počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach celoslovenských kôl súťaží alebo
predmetových olympiád, počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach medzinárodných
kôl súťaží alebo predmetových olympiád a počtu umiestnení v súťažiach, v ktorých sa
poradie neurčuje; v tej istej súťaži alebo predmetovej olympiáde sa zohľadní najvyššie
umiestnenie žiaka,
b)
počtu účastí škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch.
(4)
Objem finančných prostriedkov za prvé miesto, druhé miesto, tretie miesto a za umiestnenie
v súťažiach, v ktorých sa nevyhodnocuje umiestnenie, a za účasť škôl v medzinárodných
projektoch alebo programoch určuje ministerstvo.
(5)
Ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam škôl, ktorým boli pridelené
finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov do 15. novembra príslušného kalendárneho
roka.
§ 4c
Financovanie havarijných situácií
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva v priebehu roka
na základe skutočnej potreby zriaďovateľovi štátnej školy, zriaďovateľovi štátnej
materskej školy a zriaďovateľovi štátneho školského zariadenia, ktorý o to požiada,
účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných
situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Žiadosť
predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského
úradu v priebehu roka. Havarijné situácie sú:
a)
udalosť, ktorou boli vážne ohrozené životy a zdravie osôb,
b)
udalosť, ktorou bola na majetku školy alebo majetku školského zariadenia spôsobená
škoda ohrozujúca jej prevádzku.
(2)
Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a)
podrobný popis vzniknutej havarijnej situácie a príčiny jej vzniku,
b)
predpokladané nevyhnutné náklady na odstránenie havarijnej situácie.
(3)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľom finančné prostriedky na riešenie havarijných situácií
najmä podľa
a)
charakteru havárie,
b)
miery možného ohrozenia životov a zdravia osôb alebo prevádzky,
c)
rozsahu vzniknutých škôd, či nebezpečenstva vzniku ďalších škôd.
(4)
Ministerstvo môže prideliť krajskému školskému úradu finančné prostriedky na kapitálové
výdavky a na bežné výdavky určené na zmiernenie dopadov havarijných situácií štátnych
škôl. Krajský školský úrad rozhodne o pridelení objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom
štátnych škôl v jeho územnej pôsobnosti podľa naliehavosti riešenia havarijnej situácie
a výšky prideleného objemu finančných prostriedkov. Objem finančných prostriedkov
pre krajský školský úrad na kalendárny rok na zmiernenie dopadov havarijných situácií
štátnych škôl určuje ministerstvo.
§ 4d
Financovanie rozvojových projektov
(1)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa
štátnej školy o financovanie rozvojového projektu účelovo finančné prostriedky na
realizáciu predloženého rozvojového projektu. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu
prostredníctvom príslušného krajského školského úradu. Výzvy na podanie žiadosti o
financovanie rozvojového projektu zverejňuje ministerstvo na svojej internetovej stránke
v priebehu kalendárneho roka. Rozvojové projekty sú projekty zamerané najmä na rozvoj
výchovy a vzdelávania v oblasti
a)
informačných a komunikačných technológií,
b)
jazykových znalostí,
c)
modernizácie a obnovy kompenzačných pomôcok pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami,
d)
modernizácie a obnovy učebných pomôcok,
e)
športu,
f)
zdravého životného štýlu,
g)
životného prostredia,
h)
nákladov na vybavenie rozvíjania manuálnych zručností.
(2)
Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a)
cieľ projektu,
b)
charakteristiku projektu,
c)
časový harmonogram realizácie projektu,
d)
analýzu finančného zabezpečenia realizácie projektu.
(3)
Výška spoluúčasti zriaďovateľa alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb
na realizácii rozvojového projektu je najmenej 5 % z celkových nákladov na realizáciu
rozvojového projektu.
(4)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky na realizáciu
rozvojového projektu najmä podľa
a)
využitia rozvojového projektu vo výchove a vzdelávaní,
b)
využitia rozvojového projektu v mieste sídla štátnej školy, v územnej pôsobnosti
okresu alebo kraja.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 22b a 22c znejú:
„22b)
§ 8 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 29 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
§ 29 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z.
22c)
§ 2 písm. k) a q) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
23.
§ 5 a 6 vrátane nadpisov znejú:
㤠5
Financovanie štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení
(1)
Rozpis finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych
školských zariadení na kalendárny rok vychádza z objemov finančných prostriedkov určených
pre štátne materské školy a pre jednotlivé štátne školské zariadenia.
(2)
Objemy finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne materské školy a pre štátne
školské internáty23) sa určujú ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6.
(3)
Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne školské zariadenia
okrem školských internátov a zariadení školského stravovania23a) sa vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby,
a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z
rozsahu poskytovaných služieb.
(4)
Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre zariadenie školského
stravovania23b) sa vychádza z celkového počtu detí alebo žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti
krajského školského úradu, ktorým poskytuje školské zariadenie svoje služby.
(5)
Ministerstvo pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky podľa celkového
počtu detí alebo žiakov škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na úhradu nákladov
spojených so službami poskytovanými deťom alebo žiakom týchto škôl, ak sa služby poskytujú
a)
deťom štátnych materských škôl v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených obcou, samosprávnym krajom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou
spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
b)
žiakom základných škôl a základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami podľa osobitného predpisu23c) v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených samosprávnym krajom,
c)
žiakom škôl podľa osobitného predpisu23d) okrem písmen a) a b) v zariadeniach školského stravovania23b) zriadených obcou, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou
právnickou osobou alebo fyzickou osobou.“.
§ 6
Financovanie cirkevných škôl
(1)
Pri financovaní cirkevných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa
postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d.
(2)
Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre cirkevné školy
na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci
rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods.
1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.
(3)
Zriaďovateľ cirkevnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa
§ 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy
o kúpe prenajatej veci a okrem reklamy.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa citácia „§ 5 a 7 zákona č. 279/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 117 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23a až 23d znejú:
„23a)
§ 117 a 139 zákona č. 245/2008 Z. z.
23b)
§ 139 zákona č. 245/2008 Z. z.
23c)
§ 27 ods. 2 písm. b), § 95 ods. 1 písm. b) a § 104 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2008
Z. z.
23d)
§ 27 ods. 2 písm. c), § 95 ods. 1 písm. c) až e) a § 104 ods. 1 písm. c) zákona č.
245/2008 Z. z.“.
24.
Za § 6 sa vkladajú § 6a a 6b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠6a
Financovanie súkromných škôl
(1)
Pri financovaní súkromných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa
postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d. Súkromným školám možno prideliť
finančné prostriedky na kapitálové výdavky len v rámci rozvojových projektov (§ 4d)
na obstaranie hnuteľného majetku.
(2)
Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre súkromné školy
na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci
rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods.
1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.
(3)
Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy objem finančných prostriedkov na
príslušný kalendárny rok, ak v priebehu kalendárneho roka v poslednej správe o výsledku
inšpekčnej činnosti Štátnou školskou inšpekciou23e)
a)
bolo zistené porušenie školských vzdelávacích programov, ktoré sa uplatňujú v porovnateľnom
druhu a type školy,
b)
bol zistený vyšší počet žiakov v triedach škôl,1) ako stanovuje osobitný právny predpis,23f)
c)
bola zistená odbornosť vyučovania jednotlivých predmetov v školách1) v rámci školských vzdelávacích programov menšia ako 70 %.
(4)
Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy normatívny príspevok na príslušný
kalendárny rok o 15 % (ďalej len „znížený normatívny príspevok“) za zistené nedostatky
podľa odseku 3 v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky
odstránené. Do počtu mesiacov sa započítavajú mesiace od mesiaca, ktorý nasleduje
po mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do mesiaca, v ktorom boli nedostatky
odstránené. Ak súkromná škola odstráni nedostatky v mesiaci, v ktorom boli nedostatky
zistené, do počtu mesiacov, počas ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľovi súkromnej
školy znížený normatívny príspevok, sa započíta jeden mesiac.
(5)
Ak súkromná škola neodstráni nedostatky podľa odseku 3 do konca kalendárneho roka,
ministerstvo postupuje pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľovi tejto
školy na nasledujúci kalendárny rok podľa odseku 4.
(6)
Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný zistené nedostatky v súkromnej škole podľa
odseku 3 písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského
úradu do piatich dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie. Odstránenie
zistených nedostatkov súkromnou školou je povinný zriaďovateľ súkromnej školy písomne
oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do piatich
dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie.
(7)
Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa
§ 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy
o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a okrem reklamy.
§ 6b
(1)
Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na kalendárny rok pozostáva z príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok a príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok.
(2)
Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na bežný školský rok sa určí ako súčin 8-násobku objemu finančných prostriedkov
pripadajúceho na 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku, ktorý sa začal v predchádzajúcom kalendárnom roku. Príspevok na
výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok sa určí ako súčin 4-násobku objemu finančných prostriedkov pripadajúceho
na 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy2b) v školskom roku, ktorý sa začína v bežnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci pre
počet detí použitý pri určovaní príspevku na výchovu a vzdelávanie je podľa § 7 ods.
4.
(3)
Krajský školský úrad
a)
oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte
zriaďovateľovi materskej školy2b) výšku príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 1 a určených podľa odseku 2; pre
výpočet príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu2b) na nový školský rok sa použije počet detí v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom
kalendárnom roku, nahlásený zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výška sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,
b)
oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi materskej školy2b) úpravu výšky príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 4 písm. a); úprava zodpovedá rozdielu
príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku
2 zo skutočných počtov detí v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa
§ 7 ods. 4 a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a príspevku na výchovu a vzdelávanie
pre materské školy2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku
2 z počtov detí nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku
a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,
c)
poskytuje zriaďovateľom materských škôl2b) finančné prostriedky z kapitoly ministerstva podľa odseku 1 v priebehu roka podľa
osobitného predpisu.22)
(4)
Zriaďovateľ materskej školy2b) do 30 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu
a)
podľa odseku 3 písm. a) rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé
materské školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,
b)
podľa odseku 3 písm. b) upraví finančné prostriedky na nový školský rok pre jednotlivé
materské školy2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23e až 23g znejú:
„23e)
§ 12 a 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23f)
§ 29 ods. 5, § 33 ods. 1, § 97 ods. 6, § 98 ods. 3, § 99 ods. 4 a § 100 ods. 8 zákona
č. 245/2008 Z. z.
23g)
§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.“.
25.
V § 7 ods. 1 druhej vete sa slová „do 15. mája“ nahrádzajú slovami „do 15. apríla“.
26.
V § 7 ods. 1 tretej vete sa slová „neštátnej školy“ nahrádzajú slovami „cirkevnej
školy a súkromnej školy“.
27.
V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová „neštátne školy“ nahrádzajú slovami „cirkevné školy
a súkromné školy“.
28.
V § 7 odsek 4 znie:
„(4)
Zriaďovatelia24a) škôl1) sú povinní oznámiť do 30. septembra kalendárneho roka príslušnému krajskému školskému
úradu počty detí alebo žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k
15. septembru začínajúceho školského roka a ďalšie údaje potrebné na rozpis finančných
prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy. Krajský školský úrad je povinný oznámiť
tieto údaje za zriaďovateľov24a) škôl1) a za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvu.
Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom
každoročne do 31. augusta.“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 24a sa citácia „§ 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 19 ods. 2 písm. a), b), d)
a e) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov“.
29.
V § 7 ods. 5 sa za slová „v štátnych školách“ vkladá čiarka a slová „a neštátnych
školách“ sa nahrádzajú slovami „cirkevných školách a súkromných školách“.
30.
V § 7 ods. 6 sa slová „podľa § 4 až 6“ nahrádzajú slovami „podľa § 4 až 6b“.
31.
V § 7 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.
32.
V § 7 ods. 7 sa slová „podľa § 4 ods. 12 až 16 a § 8a ods. 2“ nahrádzajú slovami
„podľa § 4a až 4d a § 8c“.
33.
V § 7 ods. 8 druhá a tretia veta znejú: „Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný
ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka školy, v ktorej sa
vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.1) Vzdelávacie poukazy vydávajú svojim žiakom školy1) najneskôr do 10. septembra príslušného kalendárneho roka a vzdelávacie poukazy prijímajú
školy a školské zariadenia, ktoré tvoria sústavu škôl a sústavu školských zariadení
podľa osobitného predpisu,24b) najneskôr do 25. septembra príslušného kalendárneho roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24b znie:
„24b)
§ 27 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
34.
V § 7 odsek 9 znie:
„(9)
Vláda nariadením ustanoví
a)
podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov vrátane spôsobu určovania normatívov
podľa § 4 ods. 1,
b)
hodnoty percentuálnych podielov podľa § 4 ods. 9,
c)
podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov a postup pri určovaní objemu finančných
prostriedkov podľa § 5 ods. 1 až 5,
d)
podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov podľa odseku 8 vrátane vymedzenia okruhu
aktivít škôl a školských zariadení vytvárajúcich záujmové vzdelávanie financovaných
prostredníctvom vzdelávacích poukazov,
e)
podrobnosti určovania garantovaného minima a jeho použitia pri prideľovaní finančných
prostriedkov zriaďovateľom podľa § 8a.“.
35.
§ 7 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
„(10)
Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva krajskému školskému
úradu finančné prostriedky na účel podľa § 3 ods. 2 písm. b) podľa naliehavosti riešenia
rekonštrukcie školských objektov alebo modernizácie škôl a školských zariadení v ich
zriaďovateľskej pôsobnosti. Objem finančných prostriedkov na kalendárny rok určí ministerstvo.
(11)
Finančné prostriedky pridelené školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti
krajského školského úradu podľa § 4 až 6b, § 7 ods. 8 a § 8c sa zabezpečujú v rámci
limitu výdavkov.“.
36.
V § 8 odsek 2 znie:
„(2)
Ministerstvo pri výkone dohľadu sleduje najmä prehľadnosť financovania a kontroluje
správnosť použitia metód a postupov pri financovaní štátnych škôl, cirkevných škôl,
súkromných škôl, štátnych školských zariadení a kontroluje správnosť použitia metód
a postupov pri financovaní materských škôl2b) podľa § 6b.“.
37.
V § 8a sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
38.
Za § 8a sa vkladajú § 8b a 8c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠8b
Sankcie
(1)
Ministerstvo uloží zriaďovateľovi
a)
za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov na kalendárny rok
pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 9 pokutu
od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
b)
za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov na nový školský rok
pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 10 pokutu
od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
c)
za neoznámenie výšky finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým štátnym školám
krajskému školskému úradu podľa § 4 ods. 11 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
d)
za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6 ods. 3 pokutu od
10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
e)
za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o porušení platných právnych predpisov
a za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o odstránení porušenia platných právnych
predpisov podľa § 6a ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
f)
za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6a ods. 7 pokutu od
10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
g)
za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. a) pokutu od 10 000 Sk do 100 000
Sk,
h)
za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
príspevku na výchovu a vzdelávanie na nový školský rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. b) pokutu od 10 000 Sk do 100 000
Sk,
i)
za nedodržanie lehoty určenej na predloženie správy o hospodárení krajskému školskému
úradu podľa § 7 ods. 1 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
j)
za nevypracovanie správy o hospodárení podľa § 7 ods. 2 a 3 pokutu od 10 000 Sk do
100 000 Sk,
k)
za poskytnutie nesprávnych údajov o počtoch žiakov a ďalších údajov podľa § 7 ods.
4 a za nedodržanie lehoty na ich predloženie podľa § 7 ods. 4 pokutu od 10 000 Sk
do 1 000 000 Sk,
l)
za nedodržanie lehoty na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
dohodovacieho konania na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
zriaďovateľa podľa § 8c ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk.
(2)
Ministerstvo pri určení pokuty prihliada na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia
povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie, ako aj na mieru zavinenia.
(3)
Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa uložila. Ministerstvo
môže uložiť pokutu aj opakovane, a to až do odstránenia nezákonného stavu.
(4)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(5)
Pokuta uložená podľa tohto zákona je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(6)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď ministerstvo zistilo porušenie povinností
podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
§ 8c
Dohodovacie konanie
(1)
V rozpočte ministerstva sa každoročne vyčleňuje v kapitole ministerstva rezerva,
ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto
zákona. Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť
upraviť v rámci rezervy objem pridelených finančných prostriedkov. Dohodovacím konaním
je úprava výšky pridelených finančných prostriedkov zriaďovateľovi podľa § 4 o objem
finančných prostriedkov pridelený najmä z dôvodu
a)
nedostatku finančných prostriedkov na osobné náklady a na prevádzkové náklady,
b)
nákladov súvisiacich s činnosťou predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej
maturitnej komisie a jej členov vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie
pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a jej členov vrátane odborníkov z praxe
podľa osobitného predpisu.25a).
(2)
Dohodovacie konanie sa začína na žiadosť zriaďovateľa. Žiadosť predkladá zriaďovateľ
ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v priebehu kalendárneho
roka.
(3)
Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä zdôvodnenie nedostatku
finančných prostriedkov poskytnutých školám, štátnym materským školám a štátnym školským
zariadeniam
a)
na osobné náklady,
b)
na prevádzkové náklady.
(4)
Žiadosť zriaďovateľa na úhradu nákladov pre zamestnancov podľa odseku 1 písm. b)
obsahuje najmä
a)
počet dní strávených zamestnancami na maturitných skúškach a záverečných skúškach,
b)
skutočné náklady zamestnancov na náhrady podľa osobitného predpisu25b) vynaložené počas konania maturitných skúšok a záverečných skúšok,
c)
počet odskúšaných žiakov zamestnancom počas konania maturitných skúšok a záverečných
skúšok.
(5)
Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi finančné prostriedky na kalendárny rok
a)
podľa odseku 1 písm. a) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe
údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 v závislosti od zvýšených osobných nákladov a
prevádzkových nákladov v priebehu kalendárneho roka a objemu finančných prostriedkov
vyčlenených na tento účel v rámci rezervy,
b)
podľa odseku 1 písm. b) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe
údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 a objemu finančných prostriedkov vyčlenených
na tento účel v rámci rezervy.
(6)
Zriaďovateľ do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku
1 rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé školy a školské zariadenia
vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
(7)
Podrobnosti prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom podľa odseku 1 písm.
b) ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:
„25a)
§ 90 ods. 7 až 11 zákona č. 245/2008 Z. z.
25b)
§ 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.“.
39.
V § 9 ods. 3 sa slovo „obciam“ nahrádza slovom „zriaďovateľom“.
40.
Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠9a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2008
Počas obdobia od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008
a)
krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi štátnej školy
úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti
na kalendárny rok; úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre štátne školy
v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa § 4 ods.
3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa
§ 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
zriaďovateľa určených podľa § 4 ods. 3 z očakávaných počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom
podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku,
b)
ministerstvo pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre štátne
školské zariadenia okrem zariadení podľa osobitného predpisu23) vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby,
a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z
rozsahu poskytovaných služieb,
c)
sa určujú objemy finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre školské zariadenia
podľa osobitného predpisu23) zriadené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou
osobou alebo fyzickou osobou ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6,
d)
vyčlení ministerstvo v kapitole ministerstva rezervu, ktorá je určená na prechodné
zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona; ministerstvo môže
v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť v odôvodnených prípadoch
upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných prostriedkov,
e)
pridelí ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa školy finančné prostriedky z rezervy
ministerstva na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,26) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní, podľa počtu žiakov školy
zo sociálne znevýhodneného prostredia; zriaďovateľ podáva žiadosť ministerstvu prostredníctvom
príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho
roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie:
„26)
§ 2 písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z.“.
41.
Poznámky pod čiarou k odkazom 15 až 19 znejú:
„15)
§ 26 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 19 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
§ 35 a 36 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 23 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 23 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Napríklad § 24 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 476 až 480
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
19)
§ 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej
národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona
č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001
Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z.,
zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona
č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003
Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z.,
zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona
č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007
Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z. a zákona č. 86/2008 Z. z.
sa mení takto:
§ 31 sa vypúšťa.
Čl. V
Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996
Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z.,
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z.
z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z.,
zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z. a zákona
č. 165/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
V § 11 ods. 6 sa slová „s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7“ nahrádzajú slovami
„ak tento zákon neustanovuje inak“.
2.
V § 13 ods. 10 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa
tieto slová: „to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.“.
3.
Za § 18h sa vkladá nový § 18i, ktorý znie:
㤠18i
Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve
štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej rok do siete podľa
osobitného predpisu,29) podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie,30) ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti
školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý
nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 29 a 30 znejú:
„29)
§ 15 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov.
30)
Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie 1784/1999/ES
(Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006), nariadenie Rady 1083/2006/ES z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho
rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie
1260/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006).“.
Čl. VI
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 107 ods. 4 až 6, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009, čl. I § 90 ods. 8 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 124, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011, a čl. III 18. bodu § 4 ods. 8, 23. bodu
§ 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, 24. bodu § 6a ods. 3 až 7, 38. bodu § 8b a 8c, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha k zákonu č. 245/2008 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 199, 6. 8. 1977).
2.
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania
s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.
20/zv.1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach
vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného
vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích
projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21. 5. 2016).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti
sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii,
ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre
oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva
mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených
na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v.
EÚ L 337, 20. 12. 2011).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom
postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území
členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv
pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343,
23. 12. 2011).
7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú
normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v.
EÚ L 180, 29. 6. 2013).
1)
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.).
1a)
Zákon č. 321/2025 Z. z. o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
§ 19 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
§ 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
§ 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
2a)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov.
2aa)
Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla
2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie
na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v
platnom znení.
2ab)
Čl. 8 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 910/2014 v platnom znení.
2b)
Dohovor proti diskriminácii vo vzdelávaní (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 276/2024 Z. z.).
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.).
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.).
3a)
§ 211 Trestného zákona.
5a)
§ 28 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov.
6aa)
Zákon č. 61/2015 Z. z.
8)
§ 16 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
11)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane
fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým
sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119,
4. 5. 2016) v platnom znení.
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
12)
§ 79 zákona č. 18/2018 Z. z.
13)
§ 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 18/2018 Z. z.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.
14a)
Zákon č. 322/2025 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení.
14aa)
§ 4 ods. 1 zákona č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
14b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
15a)
16)
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení
neskorších predpisov.
17)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove
a vzdelávaní.
Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z. z.).
Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z. z.).
17a)
§ 4 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z. z.
17b)
§ 66 zákona č. 300/2025 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon).
18)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z. z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť
na výkon zdravotníckeho povolania.
20)
§ 44 zákona č. 321/2025 Z. z.
26a)
Dohovor, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl (oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z.).
28)
Napríklad zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z., zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
29)
§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
32a)
Napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.
32ab)
§ 45 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32ac)
§ 43 zákona č. 321/2025 Z. z.
34a)
§ 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38)
§ 5 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38a)
§ 21 zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
39)
§ 5 ods. 4 písm. l) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších
predpisov.
45)
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
46)
§ 72 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
47)
§ 46 zákona č. 321/2025 Z. z.
47ab)
47c)
§ 11 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z.
48)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov.
52)
§ 13 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
57)
§ 20 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
58)
§ 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
60)
§ 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004
Z. z.
62)
Zákon č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
63)
§ 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
64)
Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
65)
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
68)
§ 37 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
70)
§ 54 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
71)
Zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
72)
§ 11 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
73)
§ 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74)
§ 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
75)
§ 27 a 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
76)
§ 3 ods. 1 a 10 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z. z.
77)
Napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
77a)
§ 81 zákona č. 36/2005 Z . z. v znení neskorších predpisov.
78)
§ 68 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
79)
§ 84a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 414/2021 Z. z.
79a)
§ 4 zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky.
79aa)
§ 12 a 33 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
80a)
§ 17 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
80b)
Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 175/2015 Z. z.
80c)
80d)
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
81)
Napríklad zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
82)
Zákon č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
83)
§ 2 písm. a) bod 3 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
89)
90a)
§ 24 ods. 1 a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
90aa)
91a)
91b)
91c)
§ 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti
sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
91d)
Zákon č. 219/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.
92)
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
93)
Napríklad zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z., zákon č. 300/2025 Z. z. a zákon č. 321/2025 Z. z.
93a)
Zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
93aaa)
Zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
93aaaa)
Napríklad § 13 ods. 4 písm. a) prvý bod zákona č. 417/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 66 zákona č. 321/2025 Z. z.
93aab)
Napríklad zákon č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
93aac)
Napríklad § 7 ods. 3 písm. w) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
93b)
Zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
93c)
93d)
§ 115 a 380 Civilného mimosporového poriadku.
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
§ 3 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
§ 10 až 13 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
§ 3 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
§ 10 až 13 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
94)
Zákon č. 395/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
95)
§ 23a zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov.
95a)
§ 4 ods. 6 písm. m) a § 7a ods. 2 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.
95b)
§ 3 písm. n) zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
95c)
§ 4 zákona č. 544/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
95d)
§ 4 ods. 4 zákona č. 544/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
96)