563/2009 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 31.12.2023 do 31.12.2023
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 563/2009 Z. z. |
| Názov: | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 01.12.2009 |
| Dátum vyhlásenia: | 23.12.2009 |
| Dátum účinnosti od: | 31.12.2023 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.2023 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 378/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o spôsobe označovania platby dane |
| 539/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú vzory daňových priznaní a dodatočných daňových priznaní k spotrebnej dani z alkoholických nápojov |
| 540/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z minerálneho oleja |
| 541/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú vzory daňových priznaní a dodatočných daňových priznaní k spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu |
| 542/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z tabakových výrobkov |
| 118/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú vzory daňových priznaní a dodatočných daňových priznaní k spotrebnej dani z alkoholických nápojov |
| 420/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z minerálneho oleja |
| 443/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane |
| 31/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z tabakových výrobkov |
| 229/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje rozsah daňových predpisov, ku ktorých uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko |
| 266/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane v znení vyhlášky č. 443/2013 Z. z. |
| 328/2014 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 12. novembra 2014 č. MF/14317/2014-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov. |
| 411/2014 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 12. novembra 2014 č. MF/21694/2014-725, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z motorových vozidiel. |
| 90/2015 Z. z. | Nariadenie vlády o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty |
| 214/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 229/2014 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah daňových predpisov, ku ktorých uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko |
| 275/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z tabakových výrobkov |
| 289/2015 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov |
| 325/2016 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 24. novembra 2016 č. MF/15394/2016-721, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 č. MF/16772/2015-721 |
| 63/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor tlačiva daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z bezdymového tabakového výrobku |
| 318/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z minerálneho oleja |
| 343/2017 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 8. decembra 2017 č. MF/016923/2017-731, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty. |
| 354/2017 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 22. novembra 2017 č. MF/16021/2017-721, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 č. MF/16772/2015-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov v znení opatrenia z 24. novembra 2016 č. MF/15394/2016-721. |
| 236/2018 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 30. júla 2018 č. MF/010937/2018-731, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z poistenia |
| 338/2018 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 8. novembra 2018 č. MF/010685/2018-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov |
| 109/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane v znení neskorších predpisov |
| 344/2019 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 22. augusta 2019 č. MF/013624/2019-721, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. novembra 2018 č. MF/010685/2018-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov |
| 367/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú vzory daňových priznaní a dodatočných daňových priznaní k spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu |
| 404/2019 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 28. októbra 2019 č. MF/014640/2019-731, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty |
| 48/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z príjmov |
| 56/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o upustení od uloženia pokuty za nepodanie priznania k miestnym daniam a čiastkového priznania k miestnym daniam |
| 88/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o upustení od vyrubenia úroku z omeškania a uloženia sankcie |
| 330/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii na dani z príjmov zo závislej činnosti |
| 422/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane v znení neskorších predpisov |
| 461/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o upustení od vyrubenia úroku z omeškania a uloženia pokuty na dani z príjmov z prevodu vlastníctva nehnuteľností |
| 544/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o kritériách na určenie indexu daňovej spoľahlivosti |
| 34/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane v znení neskorších predpisov |
| 57/2023 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 8. februára 2023 č. MF/004504/2023-721, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení neskorších predpisov |
| 92/1991 Zb. | Zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby |
| 511/1992 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov |
| 595/2003 Z. z. | Zákon o dani z príjmov |
| 222/2004 Z. z. | Zákon o dani z pridanej hodnoty |
| 563/2009 Z. z. | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 563/2009 Z. z. | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 331/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 332/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 384/2011 Z. z. | Zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov |
| 546/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 69/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 91/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 235/2012 Z. z. | Zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 246/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 440/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 218/2013 Z. z. | Zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 435/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 213/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 218/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 333/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 361/2014 Z. z. | Zákon o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 130/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 176/2015 Z. z. | Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 252/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 269/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 393/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 447/2015 Z. z. | Zákon o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 298/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 339/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 267/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 344/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
| 213/2018 Z. z. | Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 368/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 35/2019 Z. z. | Zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 369/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 390/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 46/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 198/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 |
| 296/2020 Z. z. | Zákon o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 312/2020 Z. z. | Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 416/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 421/2020 Z. z. | Zákon o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 45/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 395/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 408/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 39/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 250/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 325/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 433/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 496/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 519/2022 Z. z. | Zákon o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov |
| 59/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 507/2023 Z. z. | Zákon o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 508/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie |
| 87/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 102/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 251/2024 Z. z. | Zákon o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 279/2024 Z. z. | Zákon o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 511/1992 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov |
563
ZÁKON
z 1. decembra 2009
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet a rozsah pôsobnosti
(1)
Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb,
ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
(2)
Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy1) neustanovujú inak.
(3)
(4)
(5)
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane
a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,1)
b)
c)
daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových
subjektov,
d)
daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň,
e)
daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak
tento zákon neustanovuje inak,
f)
daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,
g)
oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich
zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,1)
h)
indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu, ktorý je podnikateľom
registrovaným na daň z príjmov, na základe kritérií, ktorými sú plnenia jeho povinností
voči finančnej správe podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,2) a na základe jeho ekonomických ukazovateľov.
§ 3
Základné zásady správy daní
(1)
Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia
sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.
(2)
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými
osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví
tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
(3)
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.
(4)
Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri
správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
(5)
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak
sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj
vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(6)
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie
dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez
riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu,
a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie
takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri
správe daní neprihliada.
(7)
Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.
(8)
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
(9)
Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
(10)
Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.1)
§ 4
Správca dane a osoby zúčastnené na správe daní
(1)
Správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.
(2)
Osobami zúčastnenými na správe daní sú:
a)
príslušník finančnej správy, zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je finančné riaditeľstvo
alebo obec, alebo starosta obce (ďalej len „zamestnanec správcu dane“),
b)
druhostupňový orgán, ktorým je
1.
finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane,
2.
ministerstvo vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo,
c)
d)
iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej
práva a povinnosti sú správou daní dotknuté.
(3)
Osoby uvedené v odseku 2 písm. c) a d) sú povinné na požiadanie zamestnanca správcu
dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti.
§ 5
Používanie jazyka pri správe daní
(1)
Pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a
podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku.
(2)
Písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom jazyku musia byť na výzvu
správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka; po dohode
s daňovým subjektom môže správca dane od požiadavky úradne overeného prekladu do štátneho
jazyka upustiť.
(3)
Fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie
alebo taktilné tlmočenie, zaobstará tlmočníka na svoje náklady správca dane.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú, ak osobitné predpisy4) neustanovujú inak.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo,
ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.1)
§ 6
Vecná príslušnosť
(1)
(2)
Ak vzniknú pochybnosti o určení vecnej príslušnosti medzi daňovým úradom a colným
úradom, rozhoduje o vecnej príslušnosti finančné riaditeľstvo.
§ 7
Miestna príslušnosť
(1)
(2)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom umiestnenia
organizačnej zložky daňového subjektu podľa Obchodného zákonníka,7) inak miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti.
(3)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad
Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné daňové úrady alebo Colný úrad
Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné colné úrady.
(4)
Ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi daňovými úradmi alebo
ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi colnými úradmi, rozhoduje
o miestnej príslušnosti finančné riaditeľstvo.
§ 8
Delegovanie
(1)
Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže druhostupňový orgán
delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane, ak považuje takýto
návrh za opodstatnený; rovnako sa postupuje aj pri delegovaní príslušnosti medzi daňovým
úradom a úradom pre vybrané hospodárske subjekty.
(2)
Rozhodnutie o delegovaní druhostupňový orgán doručí daňovému subjektu a príslušným
dotknutým správcom dane. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
§ 9
Zastupovanie
(1)
Fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená
svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví na účely
správy daní zástupcu rozhodnutím správca dane.
(2)
Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne
alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo
územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody
o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), musí si zvoliť zástupcu
na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak
sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.
(3)
Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za
všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový
poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe
plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci
môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak
je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú
tento orgán poveril.
(4)
Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane
alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové plnomocenstvo nahrádza
v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti
o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt
výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto
plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo
veci len nevyhnutné úkony.
(5)
Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú
účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností
do zápisnice u správcu dane.
(6)
Daňovému subjektu, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť
písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj tomu, kto nemôže
pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody,
dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri
mesiace alebo dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu, môže ustanoviť zástupcu
správca dane. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim
súhlasom navrhovaného zástupcu. Ak nie je možné takto ustanoviť zástupcu, môže správca
dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby do 30 dní od doručenia žiadosti
navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov; predchádzajúci súhlas sa u zástupcu
navrhnutého Slovenskou komorou daňových poradcov nevyžaduje.
(7)
Správca dane môže na účely správy daní ustanoviť zástupcu aj právnickej osobe, ktorej
nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo
v inom registri a jej iná adresa nie je správcovi dane známa, alebo ktorá nemá osobu
spôsobilú konať v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu
konať. Ustanovenie odseku 6 sa použije primerane.
(8)
Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony
v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval
daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu
dane vyhovieť. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového
subjektu.
(9)
Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje,
rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu.
(10)
Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne
v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú
povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na
výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty.
Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie.
(11)
Ak ide o daňový subjekt, ktorý má registračnú povinnosť a ktorý má trvalý pobyt alebo
sídlo mimo územia členského štátu, je povinný zvoliť si zástupcu na doručovanie s
trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti
ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.
§ 10
Vylúčenie zástupcu
(1)
Správca dane a druhostupňový orgán je oprávnený vylúčiť zo správy daní zástupcu,
ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov pri uplatňovaní práv a pri
plnení povinností podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov;1) to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát.
(2)
Rozhodnutie o vylúčení zástupcu sa doručuje tomuto zástupcovi a príslušnému daňovému
subjektu. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
§ 11
Daňové tajomstvo
(1)
Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní.
Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná,
a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné
konanie.
(2)
Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel, a môže byť použité
len na plnenie úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)
Správca dane a ostatné orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva
sú povinné poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo
a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.
(4)
Porušením povinnosti zachovávať daňové tajomstvo je oznámenie alebo sprístupnenie
daňového tajomstva tomu, kto nepreukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie
daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných
predpisov8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Daňové tajomstvo
sa oznámi alebo sprístupní tomu, kto preukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie
daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných
predpisov8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(5)
Za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo sa nepovažuje
a)
použitie daňového tajomstva orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva
a správcom dane, ktorým je obec podľa tohto zákona, osobitného predpisu92ba) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
b)
zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté, a odsúdenie nebolo zahladené,
c)
zverejnenie údajov prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou, ktorá
má oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom, o porušení povinnosti ustanovenej
týmto zákonom alebo osobitným predpisom,92ba) o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté,
d)
oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva subjektu, ktorý na základe verejného
obstarávania10) poskytuje finančnej správe služby v oblasti informačných technológií, na účely vytvárania,
správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy,
e)
oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového
subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka, alebo s jeho súhlasom udeleným ústne do
zápisnice u správcu dane.
(6)
Informácia o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva sa uloží v spise daňového
subjektu, okrem automatického sprístupnenia daňového tajomstva prostredníctvom informačného
systému finančnej správy.
§ 12
Náklady správy daní
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza
príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.
(2)
Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní
a)
svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť
u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi,
ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento
nárok zaniká,
b)
osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby,
ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí
jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť
u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi,
ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak
tento nárok zaniká,
c)
zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku;
nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich
so správou daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok
do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká.
(3)
Pri preukazovaní ušlého zárobku a hotových výdavkov a rozhodovaní o sume uplatneného
nároku na úhradu ušlého zárobku a hotových výdavkov sa primerane postupuje podľa osobitného
predpisu.11)
(4)
O uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia;
ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej
lehote.
(5)
Ak správca dane uhradil náklady podľa odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti
alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby, môže správca
dane rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady
uhradiť. Náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo,
ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.1)
DRUHÁ HLAVA
PODANIA
Spôsob podania
§ 13
(1)
Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.
(2)
Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.
(3)
Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva,
v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania.
(4)
Podanie sa podáva vecne príslušnému orgánu. Ak je vecne príslušným orgánom obec,
podanie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane, ktorým je obec. Na požiadanie
musí byť prijatie podania potvrdené.
(5)
Podanie v elektronickej podobe musí byť autorizované kvalifikovaným elektronickým
podpisom20) alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu.20aaa) Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu,20ab) možno podať len prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným
riaditeľstvom cez určené dátové rozhranie. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou,
chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú
autorizované podľa prvej vety, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie
na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie
so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä
náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a
spôsob preukazovania doručenia.
(6)
Podanie v elektronickej podobe, ktoré nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, je potrebné
doručiť aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe spôsobom podľa odseku 5,
a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania v elektronickej podobe, inak
sa považuje za nedoručené.
(7)
Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný
predpis20aa) v ustanoveniach o elektronickom podaní neustanovuje inak.
(8)
Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný
orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne
ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.
(9)
Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej
príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného
podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v
určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť
oznámi daňovému subjektu.
(10)
Na podanie osoby podľa § 14 ods. 1, ktoré nebolo doručené finančnej správe elektronickými prostriedkami spôsobom podľa
odseku 5, sa odseky 8 a 9 vzťahujú primerane.
§ 14
(1)
Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má
a)
daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou
zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou-podnikateľom registrovanou pre
daň z príjmov,
b)
daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
c)
advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
d)
zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého
zastupuje pri správe daní.
(2)
Prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými
prostriedkami.
§ 15
Daňové priznanie
(1)
Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných
predpisov,1) alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt
o následkoch nepodania daňového priznania.
(2)
Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov,1) správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový
subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.
(3)
Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa
odsekov 1 a 2, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt
po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie,
správca dane ho môže použiť ako pomôcku. Daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie
obdobie, za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok; to neplatí, ak
je správcom dane obec.
(4)
Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie; ak
sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme.
Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce
tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.
(5)
Vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo a uverejní ich na svojom webovom
sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z
osobitných predpisov,1) obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu, a to, ak ide o
a)
fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo,
rodné číslo alebo dátum jej narodenia,
b)
právnickú osobu, názov, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené,
a daňové identifikačné číslo.
§ 16
Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie
(1)
Ak osobitný predpis1) neustanovuje inak, pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový
subjekt podať opravné daňové priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné
podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce
opravné daňové priznanie sa neprihliada.
(2)
Ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo
nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný
podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po
tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v
odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná,
ak osobitný predpis1) neustanovuje inak.
(3)
Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt
povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistí, že
a)
daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje
aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane
nižší, ako bol správcom dane priznaný,
b)
daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených
a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie,
c)
daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.
(4)
Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že
a)
daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší,
alebo nárok na vrátenie dane vyšší,
b)
daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,
c)
daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo
d)
daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
(5)
Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný rok lehoty
podľa § 69 ods. 1, 2 a 5, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom
mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné
dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať
dodatočné daňové priznanie.
(6)
Opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo
v predpísanej forme podľa § 15 ods. 4 a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné.
(7)
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje
daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo za ktoré
bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok, alebo po dni vydania vyrubovacieho
rozkazu podľa § 68a.
(8)
Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie
dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností,
ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.
(9)
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva
daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,
doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly
na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí
15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej
by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.
§ 17
Výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania
(1)
Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného
daňového priznania alebo jeho príloh (ďalej len „nedostatky daňového priznania“),
vyzve daňový subjekt na ich odstránenie.
(2)
Vo výzve správca dane oznámi nedostatky daňového priznania, určí daňovému subjektu
primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, a poučí
ho o následkoch uvedených v odsekoch 3 a 4.
(3)
Ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa odseku 2 nedostatky daňového priznania,
ktoré majú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) správca dane vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom
vyrubovacom konaní podľa § 68a daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume,
ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov1) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.1)
(4)
Ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa odseku 2 nedostatky daňového priznania,
ktoré nemajú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) správca dane odstráni nedostatky daňového priznania z úradnej moci, ak má potrebné
údaje na ich odstránenie.
(5)
Ak daňové priznanie nie je podpísané alebo ak nie je podané na tlačive platnom pre
príslušné zdaňovacie obdobie, alebo ak daňové priznanie podané osobou uvedenou v § 14 ods. 1 nebolo doručené elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5, uplatní sa postup podľa § 13 ods. 8 až 10.
(6)
Ak bola podľa odseku 1 alebo podľa § 13 ods. 8 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania, lehota na vrátenie daňového
preplatku podľa § 79 ods. 2 neplynie odo dňa doručenia tejto výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov daňového
priznania alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68a.
§ 18
Postúpenie
(1)
Ak nie je daňový úrad alebo colný úrad, ktorému bolo podanie doručené, príslušný
na prerokovanie veci alebo na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpiť
príslušnému správcovi dane a upovedomiť o tom toho, kto podanie podal. Ak bolo podanie
urobené v lehote, lehota sa považuje za zachovanú aj u správcu dane, ktorému bolo
podanie postúpené.
(2)
Ak bolo správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad doručené podanie,
na ktorého vybavenie nie je vecne príslušný žiaden správca dane, vráti ho odosielateľovi.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo.
(4)
Ak bolo správcovi dane, ktorým je obec, doručené podanie, na ktorého vybavenie nie
je vecne príslušný alebo miestne príslušný, vráti ho odosielateľovi.
TRETIA HLAVA
ÚKONY ZABEZPEČUJÚCE PRIEBEH A ÚČEL SPRÁVY DANÍ
§ 19
Zápisnica a úradný záznam
(1)
O ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.
(2)
Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon
vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania
alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných
pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie,
vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce
proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza
podanie, musí mať náležitosti podania.
(3)
Súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov.
(4)
Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní
alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia
podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5)
Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice odovzdá príslušný orgán osobám uvedeným
v odseku 4; to neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom
a príslušný orgán ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo
inej osoby.
(6)
Príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v odseku 4 opraví
v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých
nesprávností sa rozhodnutie nevydáva.
(7)
O oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové
materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach
vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný
záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil.
V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti
úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6.
§ 20
Predvolanie a predvedenie
(1)
Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V
predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje
do vlastných rúk.
(2)
Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone
pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných
okolností hodných osobitného zreteľa; predvolaná osoba je povinná s ospravedlnením
predložiť aj dôkazy preukazujúce tieto dôvody alebo okolnosti. Ak sa predvolaná osoba
bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.
(3)
Správca dane, ktorým je obec, o predvedenie podľa odseku 2 požiada príslušný útvar
Policajného zboru.21) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, požiada o predvedenie podľa
odseku 2 príslušný útvar Policajného zboru,21) príslušný colný úrad21aa) alebo Kriminálny úrad finančnej správy. O predvedenie profesionálnych vojakov alebo
príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný
služobne zaradený.
§ 21
Dožiadanie
(1)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých
úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad
alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo
rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody,
pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.
(2)
Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený v § 7 ods. 4.
§ 22
Predbežná otázka
(1)
Ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný
orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto
otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol
spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby.
§ 23
Nazeranie do spisov
(1)
Daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu
týkajúceho sa jeho daňových povinností; po prijatí žiadosti o nazretie do spisu sprístupní
správca dane spis daňového subjektu nasledujúci pracovný deň. Do písomností, na základe
ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu,21a) je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa
výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí,
ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému
bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného predpisu,21a) uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný
o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho
zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti,22) do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných
osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému
sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo
vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov,22a) do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru
alebo orgánom činným v trestnom konaní; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe
daní.
(2)
Na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu,
do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis alebo vyhotoví fotokópie alebo listinnú podobu
elektronického dokumentu a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich
požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom.
(3)
Správca dane je povinný umožniť nazeranie do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi
pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich
pôsobnosti.
§ 24
Dokazovanie
(1)
Daňový subjekt preukazuje
a)
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov,2)
b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2)
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy
daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3)
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu,
ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4)
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly
o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5)
Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole
a v daňovom konaní neprihliada.
(6)
Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie,
výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.
§ 25
Svedok
(1)
Každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach,
ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi
uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca
dane môže postupovať podľa § 20.
(2)
Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď,
o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej
alebo neúplnej výpovede.23) Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe alebo blízkym osobám.
(3)
Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami22) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba
ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom
alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.
(4)
Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri
jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne
vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
(5)
Správca dane môže uskutočniť vypočutie svedka prostredníctvom videokonferencie alebo
inými prostriedkami komunikačnej technológie; podmienky a podrobnosti o spôsobe vypočutia
uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.
§ 25a
Znalec
(1)
Pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca
dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska.
(2)
Ak vypovedá znalec, daňový subjekt má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť
znalcovi otázky. Správca dane je povinný o výpovedi znalca daňový subjekt včas vyrozumieť.
(3)
Správca dane môže uskutočniť vypočutie znalca prostredníctvom videokonferencie alebo
inými prostriedkami komunikačnej technológie; podmienky a podrobnosti o spôsobe vypočutia
uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.
§ 26
Poskytovanie údajov správcovi dane
(1)
Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári sú povinní oznamovať
správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred nimi podlieha
dani podľa osobitných predpisov.1)
(2)
Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcovi dane výsledky kontrol, ak
z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.
(3)
Poskytovatelia platobných služieb23a) sú povinní oznámiť
a)
daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu,24)
b)
finančnej správe alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi podľa osobitného
predpisu.25)
(4)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej
zaisťovne je povinná oznamovať správcovi dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú
príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka.
(5)
Obec, mestská časť v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice,
ktorá je príslušná na vedenie matrík, je povinná oznámiť správcovi dane oznámenia
o úmrtiach.
(6)
Štátne orgány a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet
svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku,26) sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie
daňového nedoplatku.
(7)
Každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní,
je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
(8)
Na výzvu správcu dane je poštový podnik27) (ďalej len „pošta“) povinný oznamovať totožnosť osôb, ktoré majú pridelené poštové
priečinky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, údaje o zásielkach
doručovaných na dobierku, úhrn súm dochádzajúcich daňovému subjektu poštou alebo do
jeho poštového priečinku, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante a iné údaje
potrebné pre správu daní alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte
a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.
(9)
(10)
Vydavatelia tlače, prevádzkovatelia webových sídiel, poskytovatelia webhostingu,
registrátori a držitelia domén sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu totožnosť
a adresu zadávateľa inzerátu, užívateľa internetových služieb a iné údaje potrebné
na účely správy daní.
(11)
Verejní prepravcovia sú povinní oznamovať správcovi dane na jeho výzvu odosielateľov,
adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných zásielok, ako aj údaje o dobe
prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.
(12)
Zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, iné poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti,
doplnkové dôchodkové spoločnosti a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sú povinné
na výzvu správcu dane poskytovať informácie potrebné na účely správy daní.
(13)
Daňové úrady a colné úrady sú povinné navzájom sa informovať o povolenom odklade
platenia dane a o povolenom platení dane v splátkach, ako aj o plnení podmienok určených
v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.
(14)
Právnická osoba, ktorej správca dane postúpil daňové nedoplatky podľa § 86, je povinná v elektronickej podobe poskytovať finančnému riaditeľstvu informácie
o stave ich vymáhania.
(15)
Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti je povinný oznámiť na účely správy daní
správcovi dane na jeho výzvu údaje, ktoré je povinný uchovávať podľa osobitného predpisu.27a)
(16)
Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému finančnému riaditeľstvu
údaje na účely správy daní.
ŠTVRTÁ HLAVA
LEHOTY
§ 27
Počítanie lehôt
(1)
Ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom,1) určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto
lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony
alebo osobitne naliehavé úkony.
(2)
Do plynutia lehoty určenej počtom dní sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty.
(3)
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca.
(4)
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným
dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
(5)
Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo
podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo podané elektronickými prostriedkami spôsobom
podľa § 13 ods. 5. Ak nemožno podanie v elektronickej podobe doručiť z dôvodov na strane správcu dane,
lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný
deň po odstránení prekážok na strane správcu dane; rovnako je lehota zachovaná, ak
najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6.
(6)
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§ 28
Predĺženie lehoty
(1)
Z dôležitých dôvodov môže daňový subjekt pred uplynutím lehoty podľa § 27 ods. 1 požiadať správcu dane o jej predĺženie. Správca dane nemôže lehotu predĺžiť o dlhšiu
dobu, než o akú daňový subjekt žiada. Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie je
prípustné.
(2)
Lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom správca dane nemôže predĺžiť.
Ak osobitný predpis ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť, správca dane ju nemôže predĺžiť
o dlhšiu dobu, než je ustanovená týmto osobitným predpisom, alebo o dlhšiu dobu, než
o akú daňový subjekt žiada.
(3)
Ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty
najneskôr do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú.
(4)
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie
lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky.
§ 29
Zmeškanie lehoty
(1)
Správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt
požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a ak v tej istej
lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.
(2)
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden
rok.
(3)
Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie sú prípustné opravné
prostriedky.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo.
PIATA HLAVA
DORUČOVANIE PÍSOMNOSTÍ
§ 30
Všeobecné ustanovenia
(1)
Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné,
písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.
(2)
Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje
písomnosť prostredníctvom
a)
poskytovateľa poštových služieb,
b)
iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,28)
c)
verejnej vyhlášky.
(3)
Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť
len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje
sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením
podľa § 9 ods. 2 a 11.
(4)
Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo
prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť.
(5)
Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu
na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje
písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla
(ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.
§ 31
Doručovanie do vlastných rúk
(1)
Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti,
a)
o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b)
ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by
pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,
c)
ak tak určí správca dane.
(2)
Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá
v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží
doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak
si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný
deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.
(3)
Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať
osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou
poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená
prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť
príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie.
Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa
posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.
(4)
Ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných
rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj
vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.
(5)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát
na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu
zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do
15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj
keď sa adresát o uložení nedozvedel.
§ 32
Doručovanie elektronickými prostriedkami
(1)
Na doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje tento zákon, ak ustanovenia
osobitného predpisu o elektronickom doručovaní29) neustanovujú inak.
(2)
Ak má osoba, ktorej správca dane doručuje elektronickými prostriedkami, zriadených
viacero elektronických schránok pre právne postavenia podľa osobitného predpisu,29aa) správca dane doručuje do ktorejkoľvek z takýchto elektronických schránok, ktorá je
aktivovaná na doručovanie.
(3)
Elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia podľa osobitného
predpisu,29ab) sa považuje za doručenie do vlastných rúk.
(4)
Doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo.
§ 33
Elektronické služby
(1)
Daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových
údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu,
obsahom ktorej sú najmä
a)
spis daňového subjektu v elektronickej podobe,
b)
elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu,
c)
prístup na špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom,
d)
elektronická osobná schránka,
e)
katalóg služieb.
(2)
Špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom je spoločný pre finančnú
správu.29a) Špecializovaný portál sprístupňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle
a umožňuje elektronickú komunikáciu s ním aj prostredníctvom ústredného portálu verejnej
správy.
(3)
Elektronická osobná schránka je elektronické rozhranie, ktoré možno použiť na komunikáciu
s finančnou správou; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 13 ods. 5 prvej vety a § 32 ods. 2.
(4)
Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní
finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.
§ 34
Doručovanie mimo územia Slovenskej republiky
(1)
Adresátovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území členského štátu mimo územia Slovenskej
republiky a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak
je potrebné doručiť písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú
návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov.21a) Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto
zástupcovi; ustanovenie § 9 ods. 2 druhej vety týmto nie je dotknuté.
(2)
Adresátovi, okrem adresáta, ktorým je daňový subjekt podľa § 9 ods. 11 alebo zástupca podľa § 9 ods. 2 a ktorý má sídlo alebo bydlisko mimo územia členského štátu a jeho sídlo alebo bydlisko
je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak sa doručuje písomnosť adresátovi do vlastných
rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť
aj podľa osobitných predpisov.21a) Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto
zástupcovi.
(3)
Ak písomnosť nemožno doručiť, považuje sa za doručenú v deň vrátenia nedoručenej
písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
(4)
Odseky 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa písomnosť doručuje adresátovi elektronicky.
§ 35
Doručovanie verejnou vyhláškou
(1)
Ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou
vyhláškou.
(2)
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta
tak, že obec na žiadosť správcu dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým
oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu
vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste
uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi
doručená.
(3)
Doručovanie verejnou vyhláškou sa považuje za doručenie do vlastných rúk.
DRUHÁ ČASŤ
ČINNOSTI SPRÁVCU DANE
PRVÁ HLAVA
PRÍPRAVA DAŇOVÉHO KONANIA
PRVÝ DIEL
VYHĽADÁVACIA ČINNOSŤ
§ 36
(1)
Správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových
subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať
úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie
skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie
daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez
priamej súčinnosti daňového subjektu.
(2)
Ak správca dane zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať
príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenia potrebné na urýchlené vyrubenie dane alebo
na vymáhanie daňových nedoplatkov na všetkých daniach.
DRUHÝ DIEL
MIESTNE ZISŤOVANIE, ZABEZPEČENIE VECI A PREPADNUTIE VECI
§ 37
Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní
(1)
Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom
podľa osobitného predpisu31) vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti.
(2)
Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje
a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.
(3)
Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa
služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec
a príslušník finančnej správy vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate.
Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie
miestneho zisťovania.
(4)
O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice
alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej
osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti
ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie; to neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým
elektronickým podpisom a zamestnanec správcu dane ju zašle do elektronickej osobnej
schránky daňového subjektu alebo inej osoby. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní
daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby,
spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní
zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú
zabezpečil.
(5)
Ustanovenia o miestnom zisťovaní, zabezpečení veci a prepadnutí veci sa vzťahujú
primerane aj na finančné riaditeľstvo.
§ 38
Práva správcu dane pri miestnom zisťovaní
(1)
Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v
dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy,
miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným
písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať
obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona.
Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie.
(2)
Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar
nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý
je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane,
ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť; primerane sa postupuje aj vtedy, ak
bola pri miestnom zisťovaní zaplatená služba a táto nebola využitá alebo poskytnutá.
(3)
Zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z
účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch
dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho
zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie
účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.33)
(4)
V rozsahu nevyhnutnom k prevereniu údajov na technických nosičoch dát má správca
dane právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky a môže využívať
programové vybavenie, v ktorom boli informácie spracované, za prítomnosti daňového
subjektu alebo ním poverenej osoby.
(5)
Zamestnanec správcu dane má právo zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie
a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových
priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo
odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané
doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného
dokladu alebo inej veci; to neplatí, ak začala daňová kontrola alebo určovanie dane
podľa pomôcok, alebo skrátené vyrubovacie konanie podľa § 68a, a ak sú zapožičané doklady alebo iné veci potrebné na ich vykonanie. Odobraté vzorky
alebo časť vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšťa ich povaha
alebo osobitný predpis.9) V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu
alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania alebo ak
tieto boli poskytnuté Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému zboru alebo
orgánom činným v trestnom konaní, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť,
a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt
alebo inú osobu, u ktorej je vykonávané miestne zisťovanie.
§ 39
Povinnosti daňového subjektu a inej osoby pri miestnom zisťovaní
(1)
Daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý
vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho
zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.
(2)
Daňový subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná
zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné
veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových
priestorov. Na tento postup sa vzťahuje § 38 ods. 5.
(3)
Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo miesta svojho obvyklého
pracoviska, mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov na verejnom
priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca
správcu dane predložiť oprávnenie na podnikanie a ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca
právnickej osoby, preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom
totožnosti. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo iným
dokladom totožnosti.6)
§ 40
Zabezpečenie veci
(1)
Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností
pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie
spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania
finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo
colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej
republiky a nemá na predajnom mieste pokladnicu e-kasa klient podľa osobitného predpisu.32)
(2)
Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať
na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečenej veci. Odobraté vzorky
sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha alebo osobitný predpis pripúšťa.34)
(3)
Ak sa zabezpečuje vec, ktorá sa nachádza na dopravnom prostriedku, môže zamestnanec
správcu dane, ak na jeho požiadanie nie sú predložené doklady jednoznačne preukazujúce
skutočnosti uvedené v odseku 1, zabezpečiť prepravovanú vec vrátane dopravného prostriedku.
Pri zabezpečení veci sa postupuje podľa § 41.
(4)
Ak zamestnanec správcu dane zabezpečí vec podľa odseku 1, ktorej vlastník alebo držiteľ
nie je známy, rozhodnutie o jej zabezpečení uverejní na úradnej tabuli správcu dane
po dobu 60 dní, pričom v rozhodnutí namiesto označenia vlastníka alebo držiteľa uvedie
dátum, miesto a čas zabezpečenia takejto veci. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník
alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia
o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.
(5)
Správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečenú vec riadne opatrovať. Veci,
ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, správca dane na náklady ich vlastníka
alebo držiteľa nechá previezť na miesto vhodné na tento účel.
§ 41
Postup pri zabezpečení veci
(1)
Zabezpečovaná vec sa za spolupráce s orgánmi Policajného zboru uzavrie, uzamkne a
zabezpečí úradnou uzáverou. Spolupráca s orgánmi Policajného zboru sa nevyžaduje,
ak úradnú uzáveru vykonáva colný úrad. Daňový subjekt, u ktorého došlo k zabezpečeniu
veci, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto zabezpečeného
majetku a doklady od dopravného prostriedku po dobu, po ktorú zabezpečenie trvá. Ak
je to možné a vhodné, môže správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným
zámkom. O priebehu zabezpečenia veci sa na mieste spíše zápisnica alebo úradný záznam.
(2)
Do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu podľa odseku
1 vydá správca dane, ktorý vec zabezpečil, rozhodnutie o zabezpečení veci, v ktorom
uvedie dôvody zabezpečenia; proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie; odvolanie
nemá odkladný účinok.
(3)
Od okamihu, keď bola vec zabezpečená úradnou uzáverou, možno do miesta zabezpečenia
vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti.
(4)
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu veci, zabezpečí
správca dane jej úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove
tejto veci.
(5)
Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení
veci, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení
veci odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci alebo do 15 dní od vykonania
expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky nepreukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, pričom vec, ktorá bola
predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis34) pripúšťa. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu
nemožno podať odvolanie.
(6)
Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci.
Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené
rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti,
ak to jej povaha a osobitný predpis34) pripúšťa.
(7)
O vydaní veci, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa na mieste spíše zápisnica.
§ 42
Postup pri prepadnutí veci
(1)
Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného
prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení
veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od
vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré
viedli k zabezpečeniu veci, odstránené len čiastočne, správca dane, ktorý vec zabezpečil,
vydá rozhodnutie o prepadnutí veci, pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré
viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli odstránené pochybnosti, ktoré
viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis34) pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica.
(2)
Správca dane je oprávnený prepadnutú vec predať v dražbe. Ak je prepadnutá vec nepatrnej
hodnoty, správca dane je oprávnený takúto vec predať v komisionálnom predaji; hodnota
veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 200 eur.
(3)
Prepadnutá vec sa ocení cenou bežne používanou v mieste a v čase ocenenia prepadnutej
veci.
(4)
Zabezpečené veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca dane
predať ihneď.
§ 43
Rozdelenie výťažku
(1)
Výťažok z predaja prepadnutej veci a zabezpečenej veci podľa § 42 ods. 4 sa použije na
a)
náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci,
b)
úhradu podľa § 55.
(2)
Zvyšok výťažku z predaja prepadnutej veci a zabezpečenej veci podľa § 42 ods. 4 po použití podľa odseku 1 odvedie správca dane do štátneho rozpočtu.
(3)
Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutej veci, ktorú nemožno predať, a vymenuje
trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie takejto veci. Náklady spojené s
uschovaním a zničením prepadnutej veci, ktorej výšku určí správca dane rozhodnutím,
uhrádza osoba, ktorá prepadnutú vec predávala, prepravovala alebo skladovala, okrem
nákladov, ktorých výška je nižšia ako 5 eur. O zničení prepadnutej veci spíše komisia
zápisnicu, ktorej kópiu pošle do 15 dní druhostupňovému orgánu.
TRETÍ DIEL
POSTUP PRI DAŇOVEJ KONTROLE
§ 44
Daňová kontrola
(1)
Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie
jej účelu.
(2)
Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly
vyžaduje.
(3)
Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný
iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.
(4)
Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,
je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne,
a)
ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,
b)
ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov,35)
c)
na podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva,
d)
na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru.
§ 45
Práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole
(1)
Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový
subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a)
na predloženie
1.
písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2.
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým
je obec,
b)
byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať
dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d)
nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu
v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e)
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f)
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich
zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g)
nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
(2)
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a)
umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b)
zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c)
poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d)
predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme
požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie
a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo
písomné vysvetlenia,
e)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f)
umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do
jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g)
zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h)
umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt
používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.
(3)
Na fyzickú osobu, ktorá nepodniká a dosahuje príjmy podľa osobitného predpisu,36) sa vzťahujú ustanovenia odseku 2 písm. a), c), e) a g) a primerane odsek 2 písm.
d).
§ 46
Priebeh a ukončenie daňovej kontroly
(1)
Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie
o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej
kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované
účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov
potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.
Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený
v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do
ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola
však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
(2)
Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí
daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej
kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly,
kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie
všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia.
(3)
Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1,
ak to ustanovuje osobitný predpis,33) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo
ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené
alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu
dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly
musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,
predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné
obdobie.
(4)
Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie
daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej
dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení
o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o
iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň alebo o kontrolu dodržiavania
ustanovení osobitných predpisov;2) túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému
daňovému subjektu.
(5)
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi
správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa
k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(6)
Prevzatie dokladov a iných vecí podľa § 45 ods. 2 písm. g) potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady
a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní
od ukončenia daňovej kontroly; to neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená podľa
odseku 9 písm. b). V osobitne zložitých prípadoch, alebo ak je nevyhnutné vykonať
vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného
konania alebo ak tieto boli poskytnuté Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému
zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, môže túto lehotu druhostupňový orgán
primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí
kontrolovaný daňový subjekt.
(7)
Ak daňový subjekt neumožní správcovi dane vrátiť zapožičané doklady v lehote ustanovenej
v odseku 6, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu na prevzatie dokladov. Ak si
daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia tejto výzvy, po uplynutí
lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí
doby na uchovanie dokladov ustanovenej osobitným predpisom,2) je správca dane zapožičané doklady oprávnený zničiť.
(8)
Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok
daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová
kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel
v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je
výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje
inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia
takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť
v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal
kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle,
ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne
nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.36a)
(9)
Daňová kontrola je ukončená dňom
a)
doručenia protokolu podľa odseku 8,
b)
doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c)
zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.36a)
(10)
Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na
prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného
predpisu,36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného
odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
§ 47
Protokol
Protokol musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
číslo konania,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné
meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné
číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo,
ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu,
d)
predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné
obdobie,
e)
meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu,
f)
miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g)
súpis kontrolovaných dokladov,
h)
preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,
i)
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),
j)
dátum vypracovania protokolu,
k)
vlastnoručný podpis osoby, ktorá vyhotovila protokol; ak sa protokol vyhotovuje v
elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis, ale sa autorizuje podľa osobitného
predpisu.20aa)
§ 47a
Čiastkový protokol
(1)
Správca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, ak
a)
kontrolovaný daňový subjekt nie je zverejnený v zozname platiteľov dane z pridanej
hodnoty podľa § 52 ods. 6 alebo
b)
sa daňová kontrola nevykonáva na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní.
(2)
Na obsah čiastkového protokolu sa vzťahuje § 47 primerane.
(3)
Doručením čiastkového protokolu kontrolovanému daňovému subjektu nie je ukončená
daňová kontrola.
ŠTVRTÝ DIEL
POSTUP PRI URČENÍ DANE PODĽA POMÔCOK
§ 48
(1)
Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt
a)
nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b)
nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
c)
neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
(2)
Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti
uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení
oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca
dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.
(3)
Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo
ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny,
daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových
združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky
správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových
subjektov.
(4)
Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné
doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie
zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.
(5)
Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené
okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
§ 49
(1)
Správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorého
súčasťou je výzva na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých
správca dane určil daň.
(2)
Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok
na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok,
ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
(3)
Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa
pomôcok podľa odseku 1.
PIATY DIEL
OSTATNÉ ČINNOSTI SPRÁVCU DANE
§ 50
Predbežné opatrenia
(1)
Správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo
pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že
nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude
nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami,
v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal,
niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby
a)
zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b)
nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.
(2)
Ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej správcom
dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania.
Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia
o uložení predbežného opatrenia.
(3)
Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľnosti správca dane
doručí daňovému subjektu a príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností
(ďalej len „kataster nehnuteľností“). Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia,
ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručí daňovému subjektu a Policajnému
zboru. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností a Policajnému zboru, kedy nadobudlo
zaslané rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia právoplatnosť.
(4)
Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné.
(5)
Proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá
odkladný účinok.
(6)
Predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa
Občianskeho zákonníka.37)
(7)
Správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené;
ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.
(8)
Predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku,
a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa
§ 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.
§ 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.
(9)
Ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť,
správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku
1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku,
na ktorú bola zložená. Pri vrátení zloženej peňažnej sumy správca dane postupuje ako
pri použití daňového preplatku podľa § 79 ods. 1.
§ 51
Záznamová povinnosť
(1)
Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne
záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné na správne určenie dane
a aby v určenej lehote predložil tieto záznamy správcovi dane.
(2)
Povinnosť viesť a predkladať záznamy ukladá správca dane rozhodnutím, proti ktorému
nemožno podať odvolanie. Súčasťou rozhodnutia musí byť presné určenie zaznamenávaných
údajov, ich členenie a usporiadanie vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa záznam
vedie, určenie záznamov, ktoré je potrebné správcovi dane predložiť a lehota na ich
predloženie.
(3)
Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody, ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti,
správca dane je oprávnený na návrh daňového subjektu alebo z vlastného podnetu túto
záznamovú povinnosť zmeniť alebo zrušiť.
(4)
Správca dane je oprávnený preverovať plnenie záznamovej povinnosti, požadovať doklady,
o ktorých sa vedie priebežná evidencia, a ukladať rozhodnutím povinnosť odstránenia
chýb.
(5)
Záznamy, evidencie a doklady k nim sa vzťahujúce je daňový subjekt povinný uchovávať
po dobu, v ktorej nezanikne právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia
nároku na sumu podľa osobitných predpisov.1)
§ 52
Zverejňovanie zoznamov
(1)
Finančné riaditeľstvo vypracúva zoznamy
a)
daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná
výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur,
b)
c)
daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom
sa budú zoznamy zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie
dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby 33 000 eur a u právnickej osoby 330
000 eur a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach naďalej
trvá.
(2)
Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam
a)
daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná
výška daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby
1 600 eur,
b)
daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom
sa budú zoznamy zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie
dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur
a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach naďalej trvá,
c)
daňových subjektov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom
sa bude zoznam zverejňovať povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok s uvedením
jej výšky.
(3)
V zoznamoch podľa odsekov 1 a 2 sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania,
ak je odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
(4)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam podľa odseku 1 písm.
a) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa
zoznam vyhotovuje, a zoznamy podľa odseku 1 písm. b) a c) v prvom polroku bežného
roka. Zoznamy podľa odseku 2 zverejňuje obec v prvom polroku bežného roka na svojom
webovom sídle alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií.
(5)
Finančné riaditeľstvo zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných
pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane. V zoznamoch sa uvedie meno a priezvisko
fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné
od adresy trvalého pobytu, alebo obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo
organizácie, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň alebo registračné
číslo, druh registrácie, dátum registrácie a dátum, ku ktorému došlo k zmene druhu
registrácie pre daň z pridanej hodnoty.
(6)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov
dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa osobitného
predpisu.37a) V zozname sa uvedie identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty,
dátum zverejnenia v zozname, ktorý je generovaný automaticky systémom v deň zverejnenia,
kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody podľa prvej vety, a
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania,
ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, alebo
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
identifikačné číslo organizácie, ak bolo platiteľovi dane z pridanej hodnoty pridelené.
(7)
Platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorý je zverejnený v zozname podľa odseku 6,
finančné riaditeľstvo vymaže z tohto zoznamu, ak odpadli dôvody, na základe ktorých
bol v tomto zozname zverejnený a súčasne v období šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov platiteľ dane neporušil povinnosti pri daňovej kontrole, neporušil povinnosť
podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz ani povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú
povinnosť a bol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne,
alebo ak mu bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty.
(8)
Finančné riaditeľstvo súčasne so zoznamom podľa odseku 6 zverejňuje aj zoznam vymazaných
platiteľov dane z pridanej hodnoty, v ktorom sa okrem údajov uvedených v odseku 6
uvedie dátum výmazu platiteľa dane z pridanej hodnoty zo zoznamu podľa odseku 6, ak
nastali skutočnosti podľa odseku 7.
(9)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov
s výškou vyrubenej dane z príjmov právnickej osoby alebo dodatočne vyrubenej dane
z príjmov právnickej osoby alebo daňovej straty právnickej osoby, a to do konca každého
štvrťroka bežného roka na základe daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb
podaných v predchádzajúcom štvrťroku bežného roka. V zozname sa uvedie obchodné meno
alebo názov právnickej osoby, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo
pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, výška vyrubenej dane,
dodatočne vyrubenej dane alebo daňovej straty a zdaňovacie obdobie.
(10)
(11)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov,
ktorí oznámili začatie a skončenie uplatňovania osobitnej úpravy podľa osobitného
predpisu.37ad) V zozname sa uvedie meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu
alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, alebo obchodné meno
alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, identifikačné
číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum začatia a dátum skončenia uplatňovania
osobitnej úpravy a zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončilo.
(12)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov
s výškou uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou priznanej vlastnej daňovej povinnosti,
a to do konca každého štvrťroka kalendárneho roka na základe daňových priznaní k dani
z pridanej hodnoty podaných v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. V zozname sa
uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania,
ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo
pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo
pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, výška uplatneného nadmerného odpočtu, výška
priznanej vlastnej daňovej povinnosti a zdaňovacie obdobie,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie,
daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň platiteľa
dane z pridanej hodnoty, výška uplatneného nadmerného odpočtu, výška priznanej vlastnej
daňovej povinnosti a zdaňovacie obdobie.
(13)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam regulovaných osôb,1d) a to do konca každého štvrťroka bežného roka na základe rozhodnutí o zúčtovaní osobitných
odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach, ktoré nadobudli právoplatnosť v predchádzajúcom
štvrťroku bežného roka. V zozname sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania,
ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo
pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, súčet osobitných odvodov
z podnikania v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného
účtovného obdobia vypočítaný podľa osobitného predpisu,1d) dlžná suma nedoplatku zo zúčtovania týchto osobitných odvodov po lehote splatnosti
a príslušné účtovné obdobie,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie,
daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, súčet osobitných odvodov z podnikania
v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného
obdobia vypočítaný podľa osobitného predpisu,1d) dlžná suma nedoplatku zo zúčtovania týchto osobitných odvodov po lehote splatnosti
a príslušné účtovné obdobie.
(14)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových
subjektov registrovaných na daň z príjmov. V zozname sa uvedie daňové identifikačné
číslo a
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania,
ak je odlišné od adresy trvalého pobytu,
b)
názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené.
(15)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle sprístupňuje aktualizované údaje platiteľa
dane z pridanej hodnoty v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého
pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, alebo obchodné
meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej
bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty a číslo
účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb alebo číslo účtu vedeného u zahraničného
poskytovateľa platobných služieb podľa toho, ktorý má platiteľ dane z pridanej hodnoty
zriadený.
(16)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle sprístupňuje aktualizované údaje platiteľa
dane z pridanej hodnoty v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého
pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu, alebo obchodné
meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej
bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty a číslo
účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt.
(17)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových
subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, v ktorom sa uvedie meno
a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak
je odlišné od adresy trvalého pobytu, obchodné meno alebo názov právnickej osoby a
jej sídlo, daňové identifikačné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené,
a index daňovej spoľahlivosti.
(18)
Údaje, ktoré finančné riaditeľstvo zverejňuje v zoznamoch, a údaje, ktoré finančné
riaditeľstvo sprístupňuje, sa zverejňujú a sprístupňujú v štruktúrovanej podobe, ktorá
umožňuje ich cielené vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie.
§ 53
Poskytovanie údajov
(1)
Správca dane na žiadosť oznámi, odkedy je určitý daňový subjekt registrovaný, kedy
mu bola registrácia zrušená alebo aké číslo mu bolo pridelené pri registrácii, alebo
potvrdí, či číslo, ktoré daňový subjekt uviedol, mu bolo pridelené pri registrácii.
Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti.
(2)
Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná
na daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré
daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň.
(3)
Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná
na spotrebnú daň v inom členskom štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový
subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň.
(4)
Miestne príslušný správca dane na žiadosť daňového subjektu vydá potvrdenie o stave
jeho osobného účtu; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok
postúpený podľa § 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol. Miestne príslušný správca dane poskytne
údaje o stave osobného účtu daňového subjektu aj na žiadosť orgánu verejnej moci pri
výkone jeho úradnej činnosti37ad) na účely podľa osobitných predpisov,37ae) ak nie je možné automatické sprístupnenie takej informácie.
Záväzné stanovisko
§ 53a
(1)
Daňový subjekt môže písomne požiadať finančné riaditeľstvo o záväzné stanovisko k
uplatneniu daňových predpisov. Rozsah daňových predpisov, ku ktorých uplatneniu možno
vydať záväzné stanovisko, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(2)
Žiadosť o záväzné stanovisko musí obsahovať podrobný popis skutočností, ktoré nastanú
alebo sú očakávané a ktoré budú podkladom na vydanie záväzného stanoviska. V žiadosti
daňový subjekt uvedie aj návrh na uplatnenie postupu podľa príslušných ustanovení
daňových predpisov, právne posúdenie a sumu predpokladaného obchodného prípadu.
(3)
Ak žiadosť daňového subjektu neobsahuje predpísané náležitosti alebo ak skutočnosti,
ku ktorým má byť záväzné stanovisko vydané, nie sú pre posúdenie dostatočné, finančné
riaditeľstvo vyzve daňový subjekt v lehote do desiatich pracovných dní od doručenia
žiadosti, aby v lehote do desiatich pracovných dní od doručenia výzvy doplnil svoje
podanie v požadovanom rozsahu. Ak daňový subjekt výzve finančného riaditeľstva nevyhovie
v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa táto žiadosť za nepodanú a finančné
riaditeľstvo oznámi túto skutočnosť daňovému subjektu.
(4)
Finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko nevydá, ak na vydanie záväzného stanoviska
je potrebné uplatniť právny predpis iného štátu alebo ak daňový subjekt žiada o záväzné
stanovisko ku skutočnostiam, ktoré nastali v zdaňovacom období, za ktoré bolo podané
daňové priznanie; o nevydaní záväzného stanoviska finančné riaditeľstvo informuje
daňový subjekt.
(5)
Finančné riaditeľstvo vydá daňovému subjektu záväzné stanovisko v lehote 60 dní od
doručenia žiadosti alebo od jej doplnenia na základe výzvy podľa odseku 3. Ak vzhľadom
na zložitosť prípadu nemožno vydať záväzné stanovisko do 60 dní, finančné riaditeľstvo
oznámi túto skutočnosť daňovému subjektu a požiada ho o vyjadrenie, či súhlasí s vydaním
záväzného stanoviska v ním navrhnutej predĺženej lehote, pričom táto lehota nemôže
presiahnuť šesť kalendárnych mesiacov odo dňa doručenia žiadosti, alebo od jej doplnenia
na základe výzvy podľa odseku 3.
(6)
Ak daňový subjekt oznámi finančnému riaditeľstvu v lehote do ôsmich pracovných dní
od doručenia oznámenia podľa odseku 5, že nesúhlasí s predĺžením lehoty na vydanie
záväzného stanoviska, alebo ak sa v tejto lehote nevyjadrí, žiadosť sa považuje za
späťvzatú.
(7)
Záväzné stanovisko obsahuje stanovisko ku všetkým v žiadosti uvedeným skutočnostiam
a časový a vecný rozsah záväznosti.
(8)
Záväzné stanovisko je záväzné pre správcu dane a druhostupňový orgán. Záväzné stanovisko
nezaväzuje správcu dane ani druhostupňový orgán, ak daňový subjekt, ktorému bolo vydané
záväzné stanovisko, neuplatnil postup uvedený v záväznom stanovisku alebo ak sa preukáže,
že rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých bolo záväzné stanovisko vydané, nie
sú splnené, alebo ak záväzné stanovisko stratilo účinky podľa § 53b ods. 3.
§ 53b
(1)
Ak záväzné stanovisko neobsahuje stanovisko ku všetkým skutočnostiam, ku ktorým daňový
subjekt záväzné stanovisko žiadal, môže daňový subjekt proti nemu podať finančnému
riaditeľstvu námietku do ôsmich dní od jeho doručenia.
(2)
Finančné riaditeľstvo posúdi námietku a záväzné stanovisko doplní, ak sú na to dôvody;
o neopodstatnenosti námietky zašle daňovému subjektu oznámenie.
(3)
Záväzné stanovisko stráca účinky
a)
dňom nadobudnutia účinnosti zmeny právnej úpravy, na základe ktorej bolo záväzné
stanovisko vydané,
b)
ak obchodný prípad, ku ktorému bolo záväzné stanovisko vydané, je v rozpore s právnymi
predpismi, alebo ich obchádza, alebo zastiera iný právny úkon,
c)
ak vo veci právoplatne rozhodol súd.
§ 53c
(1)
Daňový subjekt zaplatí spolu so žiadosťou o záväzné stanovisko úhradu vo výške 1
000 eur; vysoko spoľahlivý daňový subjekt zaplatí spolu so žiadosťou o záväzné stanovisko
polovicu tejto sumy.
(2)
Úhrada podľa odseku 1 sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o záväzné
stanovisko. Ak nebola úhrada zaplatená pri podaní žiadosti o záväzné stanovisko a
v určenej výške podľa odseku 1, je splatná do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy
finančného riaditeľstva na jej zaplatenie. Ak úhradu daňový subjekt nezaplatí v lehote
alebo vo výške určenej vo výzve, finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko nevydá;
túto skutočnosť finančné riaditeľstvo oznámi daňovému subjektu.
(3)
Ak finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko nevydá, vráti zaplatenú úhradu daňovému
subjektu; túto skutočnosť oznámi finančné riaditeľstvo daňovému subjektu. Finančné
riaditeľstvo vráti daňovému subjektu zaplatenú úhradu podľa odseku 1 do 30 dní odo
dňa doručenia oznámenia podľa prvej vety.
§ 53d
Index daňovej spoľahlivosti
(1)
Daňový úrad zašle daňovému subjektu, ktorým je podnikateľ registrovaný na daň z príjmov,
najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v
ktorom bol daňový subjekt registrovaný na daň z príjmov, oznámenie o indexe daňovej
spoľahlivosti. Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti obsahuje odôvodnenie, v ktorom
sa uvedú dôvody určenia indexu.
(2)
Ak sa index daňovej spoľahlivosti zmení, daňový úrad zašle daňovému subjektu podľa
odseku 1 oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti do konca mesiaca nasledujúceho po
uplynutí hodnoteného obdobia, ktorým je kalendárny polrok.
(3)
Proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti môže daňový subjekt podať námietku
do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Podaná námietka musí byť odôvodnená. Podanie
námietky má odkladný účinok. Zmeškanie lehoty na podanie námietky nemožno odpustiť.
(4)
Kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov,
zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu uverejňuje
finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.
(5)
Daňovému subjektu podľa odseku 1, ktorý je na základe indexu daňovej spoľahlivosti
vysoko spoľahlivý daňový subjekt, správca dane
a)
vyhotoví čiastkový protokol v rámci výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ak sú splnené zákonné podmienky
podľa § 47a,
b)
určí lehotu najmenej 15 dní vo výzve v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly
alebo výkonom miestneho zisťovania.
(6)
Daňovému subjektu podľa odseku 1, ktorý je na základe indexu daňovej spoľahlivosti
menej spoľahlivý daňový subjekt, správca dane určí lehotu osem dní na splnenie si
určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania
alebo výkonom miestneho zisťovania; na odôvodnenú žiadosť daňového subjektu možno
túto lehotu primerane predĺžiť.
§ 54
Súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz
(1)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na žiadosť daňového subjektu
vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas37b) so zápisom v obchodnom registri, ak daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo nedoplatok
na cle; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený
podľa § 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.
(2)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vydá súhlas podľa odseku 1,
aj ak výška daňového nedoplatku a nedoplatku na cle v úhrne nepresahuje 170 eur.
TRETIA ČASŤ
PLATENIE DANE
§ 55
Spôsob platenia dane a použitie platieb
(1)
Daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane.
(2)
Platbu dane možno vykonať
a)
bezhotovostným prevodom z účtu
1.
vedeného u poskytovateľa platobných služieb na príslušný účet správcu dane,
2.
určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis,33) na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici,
b)
v hotovosti
1.
poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2.
zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby,
ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných
predpisov,33)
3.
pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je zamestnanec
správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad,
c)
vykonaním kompenzácie podľa odseku 7.
(3)
Poplatky súvisiace s realizáciou platby dane znáša daňový subjekt. Pri realizovaní
platby v prospech daňového subjektu znáša poplatky súvisiace s touto platbou správca
dane; ak ide o poplatky súvisiace s platbou v prospech daňového subjektu na jeho účet
vedený u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, správca dane znáša poplatky
súvisiace s realizáciou platby len na území Slovenskej republiky.
(4)
Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec.
(5)
Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane.
(6)
Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí:
a)
na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom
splatnosti v čase prijatia platby,
b)
na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším
dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
c)
na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom
splatnosti v čase prijatia platby,
d)
na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani,
daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku
na cle, pohľadávky na iných platbách a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom
splatnosti v čase prijatia platby.
(7)
Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov,
splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov, pohľadávok na
iných platbách a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá
platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne.
Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového
nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách
u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.
(8)
Ak nemožno použiť neoznačenú platbu daňového subjektu podľa odsekov 6 a 7, správca
dane postupuje podľa § 79.
(9)
Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu, ak suma
použitej platby je vyššia ako 5 eur.
(10)
Ak daňový subjekt podal žiadosť podľa § 70 alebo § 157 ods. 1 písm. a), ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nepoužijú na daňový nedoplatok, na ktorý bola úľava
alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti správcovi dane
až do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu.
(11)
Správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom,
a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. Ten, kto
platbu za daňový subjekt vykonal, môže požiadať o jej preúčtovanie. Správca dane preúčtuje
túto platbu na účet, ktorý mu pridelil na platbu dane, do 30 dní od podania žiadosti
vo výške, v akej ju eviduje ako daňový preplatok; o vybavení žiadosti správca dane
informuje toho, kto žiadosť podal. Za deň platby sa v tomto prípade považuje deň,
keď bola platba odpísaná z účtu toho, kto platbu vykonal.
(12)
Za deň platby sa považuje
a)
pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového
subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala,
b)
pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal
alebo prevzal,
c)
pri vykonaní kompenzácie podľa odseku 7 deň, keď bola platba pripísaná na účet iného
správcu dane,
d)
pri použití daňového preplatku podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia
lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky,
e)
pri použití nadmerného odpočtu, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty podľa § 79 ods. 7 až 9 prvý deň lehoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas
plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.
(13)
Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť správcovi dane deň, keď došlo
k odpísaniu platby z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala.
(14)
Povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča
do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň
za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto nástupcu.
(15)
Dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu1) znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu
daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 56
Osobný účet daňového subjektu
(1)
Finančné riaditeľstvo sprístupní daňovému subjektu elektronický výpis z jeho osobného
účtu.
(2)
Potvrdenie o stave osobného účtu získané na základe autorizovaného prístupu k elektronickému
výpisu z osobného účtu je k dátumu uvedenému na potvrdení použiteľné na právne úkony,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(3)
Daňový subjekt má právo podať finančnému riaditeľstvu námietku k nezrovnalostiam
zisteným v elektronickom výpise z jeho osobného účtu.
§ 57
Odklad platenia dane a povolenie splátok
(1)
Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane povoliť odklad platenia dane, ktorej
správu vykonáva, alebo povoliť platenie tejto dane v splátkach.
(2)
Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach za
podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle.
(3)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac
na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani.
(4)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr
odo dňa splatnosti dane, a to aj spätne.
(5)
Za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí
daňový subjekt úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky. Pri výpočte
úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky39) platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane; ak trojnásobok základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 3 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba
3 %. Úrok sa vypočíta za každý deň povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného
platenia dane v splátkach. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň
v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej, ako ukladá rozhodnutie,
správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo
do dňa zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy vyrubí správca dane rozhodnutím.
Úrok z odloženej sumy sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur. Úrok z odloženej sumy je
splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia; tento úrok nemožno vyrubiť,
ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu
dane alebo daň v splátkach.
(6)
Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu o platení dane v splátkach
nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane
alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť
jej zmeškanie. Ak zanikla daň, na ktorú správca dane povolil odklad alebo jej zaplatenie
v splátkach, ruší sa rozhodnutie o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutie
o povolení platenia dane v splátkach vrátane rozhodnutia o úroku podľa odseku 5.
(7)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach možno povoliť, ak je to v súlade
s osobitným predpisom.40)
(8)
Ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia
dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia
dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba ak uplynuli najmenej
dva roky odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane
alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň,
keď mala byť daň zaplatená.
(9)
Ak daňový subjekt nezaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej správcom dane
v rozhodnutí alebo nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane
v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti
dane alebo splátky dane. Správca dane zo sumy neuhradenej dane vyrubí úrok z omeškania
podľa § 156. Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa,
keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená.
(10)
Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového
nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach.
ŠTVRTÁ ČASŤ
DAŇOVÉ KONANIE
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 58
Začatie daňového konania
(1)
Daňové konanie začína
a)
na návrh účastníka daňového konania,
b)
z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.2)
(2)
Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému
konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil
doplnené podanie.
(3)
Ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína
dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej
je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.
(4)
Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania, aj keď je podanie nesprávne označené.
§ 59
Účastníci daňového konania
(1)
Účastníkom daňového konania je daňový subjekt.
(2)
Na daňovom konaní sa môže zúčastniť aj iná osoba, ktorú správca dane na daňové konanie
prizve.
(3)
Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného
predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať
plnenie za daňového dlžníka.
(4)
Účastník daňového konania v konaní koná v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými
úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
(5)
Účastník daňového konania je povinný na požiadanie správcu dane preukázať svoju totožnosť
dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého
pobytu.
§ 60
Vylúčenie zamestnanca
(1)
Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na
jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2)
Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej
istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.
(3)
Zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne
oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v
odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného
orgánu.
(4)
Ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca
podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do
15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť
uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený,
kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej
vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú
podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na
neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky
zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku
podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní.
(5)
Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby,
keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
(6)
O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý
môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti
nemožno podať voči starostovi obce, prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového
úradu a riaditeľovi colného úradu.
(7)
Proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky.
Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté,
sa neprihliada.
(8)
Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu.
§ 61
Prerušenie daňového konania
(1)
Správca dane daňové konanie
a)
preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b)
môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia
alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a)
(2)
Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých
dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť
na nevyhnutný čas.
(3)
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže
byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané
elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu
dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu
nemožno podať odvolanie.
(4)
Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka
daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula
lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi
účastníkom konania.
(5)
Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(6)
Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie
vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.
§ 62
Zastavenie daňového konania
(1)
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví,
ak
a)
navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,
b)
je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani
z nehnuteľností,
c)
daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu,
d)
sa zistí v priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou,
e)
daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,
f)
bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,
g)
príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu začalo konanie na súde,
h)
odpadol dôvod daňového konania.
(2)
Rozhodnutie o zastavení daňového konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nedoručuje;
toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až c) a g) nemožno podať odvolanie.
§ 63
Rozhodnutie
(1)
Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2)
Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať
náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento
zákon alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak.
(3)
Ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a)
označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo a dátum rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach
sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach
sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu,
ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane,
ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného
predpisu;33) ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto
osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie,
použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d)
výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť
plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená,
e)
poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f)
vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a
odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje
vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného
predpisu.20aa)
(4)
Lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak.
(5)
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení
sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi
a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
(6)
Ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené
poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota
na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať
do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto
zákona nemusí obsahovať poučenie.
(7)
Ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v tomto zákone,
platí lehota uvedená v rozhodnutí.
(8)
Rozhodnutie o opravných prostriedkoch, ktorým sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom
rozsahu, nemusí obsahovať odôvodnenie.
(9)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(10)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie
nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.
(11)
Rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu smerujúceho k jeho doručeniu; rozhodnutie,
ktoré sa nedoručuje, je vydané dňom jeho podpísania osobou uvedenou v odseku 3 písm.
f).
(12)
Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného
podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti
v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania.
§ 64
Nulitné rozhodnutie
(1)
Na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa
tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň,
akoby nebolo vydané.
(2)
Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie,
a)
ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec,
za nulitné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to
miestne nepríslušný,
b)
ktoré bolo vydané omylom inej osobe,
c)
ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň,
d)
ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie.
(3)
Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový
orgán, a to kedykoľvek; ak ide o rozhodnutie ministerstva, posudzuje také rozhodnutie
minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na základe návrhu ním
určenej osobitnej komisie.
(4)
Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že rozhodnutie nie je nulitné, zašle o tejto skutočnosti
tomu, kto podnet podal, oznámenie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu.
(5)
Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že posudzované rozhodnutie je nulitné, vydá o
tejto skutočnosti rozhodnutie o nulite, ktoré doručí osobe, ktorej bolo posudzované
rozhodnutie doručené. Ak na posudzované rozhodnutie nadväzuje ďalšie rozhodnutie,
rozhodne orgán uvedený v odseku 3 aj o nulite tohto nadväzujúceho rozhodnutia; vo
výroku rozhodnutia o nulite posudzovaného rozhodnutia možno uviesť aj rozhodnutie
nadväzujúce na posudzované rozhodnutie. Proti rozhodnutiu o nulite nie sú prípustné
opravné prostriedky.
§ 65
Lehoty na rozhodnutie
(1)
Orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však
do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť
na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa
začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne
do 60 dní.
(2)
Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú
povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej
uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.
Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného
odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.
(3)
Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote
do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Lehoty podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania.
(6)
Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme
rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu
prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle rozhodnutie
elektronickými prostriedkami.
§ 66
Opatrenia proti nečinnosti
Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne
ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci
rozhodnúť druhostupňový orgán.
DRUHÁ HLAVA
OSOBITNÉ DAŇOVÉ KONANIA
PRVÝ DIEL
REGISTRAČNÉ KONANIE
§ 67
Postup pri registrácii
(1)
Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov,1) je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor
určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami,
podáva sa v predpísanej forme.
(2)
V žiadosti o registráciu je daňový subjekt, ktorým je
a)
fyzická osoba, povinný uviesť
1.
meno a priezvisko,
2.
adresu trvalého pobytu,
3.
rodné číslo,
4.
identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené,
5.
miesto podnikania, ak sa líši od miesta trvalého pobytu,
6.
svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky,
7.
dane, ku ktorým žiada registráciu,
8.
splnomocnenca na doručovanie, ak ide o fyzickú osobu podľa § 9 ods. 11,
9.
ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov,1)
b)
právnická osoba, povinný uviesť
1.
obchodné meno,
2.
sídlo,
3.
identifikačné číslo organizácie,
4.
svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky,
5.
dane, ku ktorým žiada registráciu,
6.
štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu
konať, ak také údaje nie sú uvedené v obchodnom registri,
7.
splnomocnenca na doručovanie, ak ide o právnickú osobu podľa § 9 ods. 11,
8.
ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov.1)
(3)
K žiadosti o registráciu daňový subjekt priloží prílohy podľa osobitných predpisov.1)
(4)
Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku
3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby
údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je
daňový subjekt povinný výzve vyhovieť.
(5)
Ak daňový subjekt vyhovie výzve správcu dane v určenej lehote a v požadovanom rozsahu,
považuje sa žiadosť o registráciu za podanú v deň pôvodného podania.
(6)
Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v
ktorom žiadosť o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(7)
Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o
registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu
podľa tohto zákona a osobitných predpisov.1) Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo
a aj identifikačné číslo, ak sa registruje na daň podľa osobitného predpisu;41a) tieto čísla je daňový subjekt povinný uvádzať pri styku so správcom dane. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(8)
Ak správca dane zistí, že daňový subjekt nesplnil registračnú povinnosť podľa osobitných
predpisov,35) vyzve ho na splnenie tejto povinnosti. Ak daňový subjekt výzve nevyhovie v plnom
rozsahu a v určenej lehote, správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci.
Správca dane môže rozhodnúť o registrácii z úradnej moci aj vtedy, ak daňový subjekt
nevyhovel výzve podľa odseku 4 a sú opodstatnené dôvody na registráciu.
(9)
Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odseku 2 vrátane zmien,
ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt
správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie.
Ak daňový subjekt nesplní oznamovaciu povinnosť riadne a včas, príslušné zmeny v registri
vykoná správca dane z úradnej moci, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.
(10)
(11)
Ak tak ustanovujú osobitné predpisy,1) správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci. Správca dane zaregistruje
daňový subjekt v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia údajov z registra právnických
osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Správca dane pri registrácii pridelí daňovému
subjektu daňové identifikačné číslo a číslo účtu správcu dane vedeného pre daňový
subjekt, ak mu predtým nebolo oznámené.
(12)
Ak vznikla daňovému subjektu rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a
táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje alebo sprístupňuje finančnej
správe, daňový subjekt nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.
DRUHÝ DIEL
VYRUBOVACIE KONANIE
§ 68
(1)
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína
nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa
§ 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému
subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a
rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená
na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom
konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
(2)
Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu
podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak
a)
sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole,
b)
daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole,
c)
sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve;
v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
(3)
Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo
výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených;
ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže
zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane
na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná
dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní
na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia
lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu,
iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote
troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia
primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí
daňový subjekt.
(4)
Daň je vyrubená
a)
rozhodnutím správcu dane,
b)
podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo
c)
zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie, alebo na účel
podľa § 157b.
(5)
Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel
dane oproti vyrubenej dani.
§ 68a
Skrátené vyrubovacie konanie
(1)
Správca dane vydá rozhodnutie v skrátenom vyrubovacom konaní (ďalej len „vyrubovací
rozkaz“), ktorým vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani alebo určí sumu
alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov1) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) ak daňový subjekt neodstránil v lehote podľa § 17 ods. 2 nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatneného nároku a správca dane
nezačal daňovú kontrolu.
(2)
Vyrubovací rozkaz správca dane vydá na základe skutočností a na základe dôkazov,
ktoré získal pri správe daní.
(3)
Daňový subjekt je oprávnený podať proti vyrubovaciemu rozkazu odpor do 15 dní odo
dňa jeho doručenia. Odpor sa podáva správcovi dane, ktorý vyrubovací rozkaz vydal.
Podaný odpor musí byť vecne odôvodnený. Daňový subjekt je povinný predložiť správcovi
dane súčasne s odporom listiny, na ktoré sa odvoláva, alebo označenie iných dôkazov
vzťahujúcich sa na dôvody podaného odporu. Proti vyrubovaciemu rozkazu nemožno podať
opravné prostriedky, okrem preskúmavania rozhodnutia súdom.
(4)
Správca dane rozhodnutím odpor odmietne, ak bol podaný
a)
oneskorene,
b)
neoprávnenou osobou alebo
c)
bez vecného odôvodnenia, pričom o tomto následku musí byť daňový subjekt poučený
vo vyrubovacom rozkaze.
(5)
Doručením odporu, ktorý správca dane neodmietne, sa vyrubovací rozkaz zrušuje v plnom
rozsahu a správca dane začne daňovú kontrolu.
(6)
Doručený vyrubovací rozkaz nadobúda právoplatnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o odmietnutí odporu podľa odseku 4 písm. c) alebo márnym uplynutím lehoty
na podanie odporu.
(7)
Vyrubovací rozkaz musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odporu
s upozornením, že podaný odpor musí byť vecne odôvodnený. Ak chýba vo vyrubovacom
rozkaze poučenie o odpore alebo vo vyrubovacom rozkaze bolo nesprávne uvedené poučenie,
odpor možno podať do 30 dní odo dňa doručenia vyrubovacieho rozkazu; ak bola vo vyrubovacom
rozkaze určená na podanie odporu lehota dlhšia, platí lehota uvedená vo vyrubovacom
rozkaze.
(8)
Správca dane je oprávnený vykonať daňovú kontrolu tej istej dane a za to isté zdaňovacie
obdobie, za ktoré sa o vyrubení dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani alebo
o uplatnenom nároku alebo rozdielu v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných
predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) rozhodlo vyrubovacím rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť, len na základe podnetu
ministerstva, finančného riaditeľstva alebo orgánov činných v trestnom konaní.
§ 69
Zánik práva vyrubiť daň
(1)
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani
rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať
daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy
podľa osobitných predpisov.1)
(2)
Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,1) plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto
úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa
osobitných predpisov1) možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti
podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie
sumy podľa osobitných predpisov.1)
(3)
Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na
sumu podľa osobitných predpisov1) sa považuje doručenie
a)
protokolu z daňovej kontroly,
b)
protokolu o určení dane podľa pomôcok.
(4)
Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo
orgánov Policajného zboru, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov1) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia
o daňovej kontrole.
(5)
Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika
viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných
predpisov1) najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať
daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy
podľa osobitných predpisov;1) v tých prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.
§ 70
Úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani
(1)
Na účely tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani
okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty.
(2)
Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu
na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok na dani okrem daňového nedoplatku na dani
z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená
výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto podmienky
je daňový dlžník povinný preukázať.
(3)
O povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku správca dane vydá
rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Ak správca dane rozhodnutím daňovému
dlžníkovi povolí úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa
doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa § 156 alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani. O nevyhovení
žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku
správca dane zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie
nevydáva.
(4)
Povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na
podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.
(5)
Povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným
predpisom.40)
TRETÍ DIEL
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
§ 71
Námietka
Daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon
neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie
námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné
prostriedky.
Odvolacie konanie
§ 72
Všeobecné ustanovenia o odvolaní
(1)
Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak
sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
(2)
Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len
„prvostupňový orgán“).
(3)
Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie
smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno
podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.
(4)
Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj
a)
označenie prvostupňového orgánu,
b)
číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c)
dôvody podania odvolania,
d)
dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor
s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,
e)
navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
(5)
Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje
podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.
(6)
Ak účastník konania vezme odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci nové odvolanie.
Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice.
Za deň späťvzatia odvolania sa považuje deň spísania zápisnice o späťvzatí odvolania
alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane. Tým dňom
je odvolacie konanie zastavené a rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. Ak sú v dobe
od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony,
späťvzatím odvolania sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.
(7)
Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Odvolanie je neprípustné, ak
a)
je podané po určenej lehote,
b)
nie je podané oprávnenou osobou,
c)
smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.
(9)
(10)
Ak v priebehu odvolacieho konania uplynie lehota na vyrubenie dane, prvostupňový
orgán alebo odvolací orgán podľa § 74 ods. 1 odvolacie konanie zastaví a napadnuté rozhodnutie zruší.
§ 73
Postup prvostupňového orgánu
(1)
Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti
tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(2)
Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do
30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa
doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného
daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie
odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.
(3)
Predkladacia správa obsahuje najmä
a)
zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania,
b)
stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,
c)
návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.
(4)
Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak
a)
je neprípustné,
b)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.
(5)
Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie
odvolania podľa odseku 4.
(6)
Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a
ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom správca dane ostatné dotknuté daňové
subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili.
Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Na vyjadrenie doručené po určenej lehote
sa v ďalšom konaní neprihliada. Zmena daňovej povinnosti vyplývajúca z rozhodnutia
o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty.
§ 74
Postup odvolacieho orgánu
(1)
Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím
orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.
(2)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak
vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené,
ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní
prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania
môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania
alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej
lehoty.
(3)
Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak
to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním
rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného
dokazovania.
(4)
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší,
inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na
ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší
a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie
bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
(5)
Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací
orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie
a napadnuté rozhodnutie potvrdí.
(6)
Rozhodnutie o odvolaní neobsahuje odôvodnenie, ak sa v ňom vyhovuje odvolaniu v plnom
rozsahu.
(7)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno podať odvolanie; proti rozhodnutiu ministra
nie sú prípustné opravné prostriedky.
(8)
Odvolací orgán odvolanie zamietne, ak
a)
je neprípustné,
b)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.
(9)
Odvolací orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie
odvolania podľa odseku 8.
§ 75
Obnova konania
(1)
Daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie
zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak
a)
vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b)
rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo
rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
c)
rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol
inak.
(2)
Obnova daňového exekučného konania nie je prípustná.
(3)
Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom
stupni.
(4)
Návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník
konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch
rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty
nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.
(5)
V návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce
jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.
(6)
Ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania nie je oprávnený opakovane
podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.
§ 76
Postup pri obnove konania
(1)
Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na
obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne.
(2)
Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje, nariaďuje alebo
zamieta návrh na obnovu konania tento orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister.
(3)
Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane
alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov.1)
(4)
Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania, nariaďuje ju
alebo zamieta návrh na obnovu konania správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň
podania tohto návrhu. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje
pri zmene miestnej príslušnosti o návrhu na obnovu konania, nariaďuje ju alebo zamieta
návrh na obnovu konania tento orgán. Na zmenu miestnej príslušnosti po povolení alebo
nariadení obnovy konania sa neprihliada.
(5)
V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa uvedie, v akom rozsahu
sa konanie obnovuje a z akých dôvodov.
(6)
Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania nemožno podať odvolanie.
Ak bol rozhodnutím zamietnutý návrh na obnovu konania, možno proti nemu podať odvolanie.
(7)
Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni;
pri zmene miestnej príslušnosti nové konanie vo veci vykoná správca dane uvedený v
odseku 4. Ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní
viazaný jeho právnym názorom.
(8)
Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje; proti novému rozhodnutiu možno
podať odvolanie.
§ 77
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o
odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať
druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu
ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na
preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo
právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie
je oprávnený podať správca dane, ktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový
orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo.
(2)
Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý
toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať.
(3)
Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný
na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia
rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.
(4)
Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je
v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu,
kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa
rozhodnutie nevydáva.
(5)
Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových
okolností v čase vydania rozhodnutia. Príslušný orgán nemôže rozhodnutie zmeniť alebo
zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa odseku 3, ak sa po jeho vydaní
dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(6)
Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť
aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania
alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.
(7)
Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho
konania rozhodnutie zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak
nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku podľa
osobitných predpisov.1)
(8)
Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeruje proti rozhodnutiu
o dani určenej podľa pomôcok, skúma príslušný orgán dodržanie zákonných podmienok
na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 48. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že tieto zákonné podmienky
a postup podľa § 48 bol dodržaný, postupuje podľa odseku 4.
(9)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa
vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje
alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nemožno podať odvolanie.
(10)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa
vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže podať podnet na jeho
preskúmanie.
(11)
Ak súd právoplatne rozhodol o žalobe, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie, nemožno
toto rozhodnutie podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu, v akom rozhodol súd.
§ 78
Rozhodnutia vylúčené z preskúmavania súdmi
(1)
Z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o
a)
odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku,
b)
platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach,
c)
úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa § 70,
d)
úľave zo sankcie alebo odpustení sankcie podľa § 157 ods. 1 písm. b) a c).
(2)
Okrem rozhodnutí uvedených v odseku 1 je z preskúmavania súdmi vylúčené aj rozhodnutie,
ktorým došlo k uspokojeniu žalobcu podľa osobitného predpisu.43a)
TRETIA HLAVA
DAŇOVÉ PREPLATKY A DAŇOVÉ NEDOPLATKY
PRVÝ DIEL
DAŇOVÉ PREPLATKY
§ 79
Daňové preplatky a úrok
(1)
Pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7, ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 eur.
(2)
Ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku
9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok
na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia
žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov
a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po
uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov,44) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti
o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.
(3)
Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný
v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy
daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije
trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný
deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená;
ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10
%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania.
Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku.
Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok
alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného
vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie,
ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.
(4)
Odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o priznaní úroku podľa odseku 3 nemá odkladný
účinok.
(5)
Daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku
práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu,
že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené
alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do
60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňový preplatok, ktorý nemožno vrátiť,
je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.
(6)
Ak daňový subjekt v žiadosti o vrátenie daňového preplatku neuvedie číslo účtu, správca
dane vráti daňový preplatok na jeden z účtov daňového subjektu, ktorý mu bol oznámený
podľa § 26 ods. 3. Poštovým poukazom na adresu daňového subjektu možno zaslať preplatok do výšky 15
000 eur vrátane. Ak správca dane nemá k dispozícii číslo účtu daňového subjektu a
výška preplatku presiahne sumu podľa druhej vety, lehota podľa odseku 2 plynie odo
dňa oznámenia čísla účtu. Za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma
preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Poskytovatelia platobných služieb sú povinní
oznámiť daňovému subjektu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.
(7)
Na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu44aa) a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky
1 až 6.
(8)
Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou44a) možno použiť na úhradu a kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých
členov skupiny; na kompenzáciu daňových nedoplatkov sa primerane vzťahuje § 55 ods. 6 a 7.
(9)
(10)
Ak daňový preplatok, nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň
nemožno použiť podľa odseku 1, možno ju použiť na úhradu pohľadávky členského štátu
podľa osobitného predpisu.44d)
(11)
Použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej
dane podľa odsekov 1 a 8 až 10 sa považuje za ich vrátenie.
(12)
Daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu
podľa osobitných predpisov1) postúpiť podľa Občianskeho zákonníka.50)
DRUHÝ DIEL
DAŇOVÉ NEDOPLATKY
§ 80
Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku
(1)
Ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov1) alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň
alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo
zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní.
Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia
alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní
od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke
nemusí obsahovať odôvodnenie.
(2)
Výzva podľa odseku 1 sa použije aj na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie
sú daňou a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane
exekučných nákladov a hotových výdavkov.
§ 81
Záložné právo
(1)
Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného
práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke
daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o
zriadení záložného práva. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového
nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník
nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti
alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým
pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne
postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník
o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením
záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a osobe evidujúcej
záloh. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení
daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí
daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej
vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať
len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto
tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení
daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu
podľa Občianskeho zákonníka.45) Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového
dlžníka.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 63 ods. 3 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,46) označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi,
poddlžníkovi alebo osobe evidujúcej predmet záložného práva nakladať s predmetom záložného
práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.
(3)
Pri vzniku záložného práva k cenným papierom správca dane dá príkaz právnickej osobe
oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu,47) aby zaregistrovala pozastavenie práva nakladať s cenným papierom konkrétneho daňového
dlžníka.
(4)
Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky,
ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená
daň nebude uhradená.
(5)
Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil
súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť.
Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.
(6)
Správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná
sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový
dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného
práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť
o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty.
(7)
Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení
záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu
dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa
osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa
a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný
vopred oznámiť správcovi dane.
(8)
Ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo
na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku
podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného
predpisu.45) Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo
v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis.48)
(9)
Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak daňový
dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený
ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.
(10)
Ustanovenia odsekov 1 až 3, 5 až 7, 9 a 11 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie
existujúcej daňovej pohľadávky, daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, a
iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov.9)
(11)
Ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov o záložnom práve49) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 82
Zmena a zrušenie záložného práva
Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu
zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo
daňový dlžník alebo poddlžník, alebo iná osoba podľa § 59 daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti alebo ak zanikol predmet záložného
práva alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom
alebo ak je iný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Rozhodnutie sa doručí daňovému
subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí
proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie
sa doručí registru podľa osobitného predpisu.45)
§ 83
Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok
(1)
Daňový nedoplatok alebo jeho časť sa považuje za dočasne nevymožiteľný, ak
a)
jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný,
je bezvýsledné,
b)
majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového
nedoplatku,
c)
majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových
výdavkov podľa § 149 a správca dane rozhodnutím zastaví alebo čiastočne zastaví daňové exekučné konanie,
d)
je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie
by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku, alebo
e)
jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 170 eur,
f)
sa stal nevymáhateľným podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.48)
(2)
Odsek 1 sa vzťahuje aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím
správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.
§ 84
Zánik daňového nedoplatku
(1)
Daňový nedoplatok zanikne dňom
a)
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak
daňový dlžník zomrel,
b)
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil
dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal
tomu, kto sa postaral o pohreb alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal
majetok,
c)
zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu,
d)
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový
nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157, alebo dňom určeným v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády vydanom podľa
§ 160 ods. 3,
e)
nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok,
f)
nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od
1.
vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti všeobecného
predpisu upravujúceho konkurzné konanie,48) a to v rozsahu nevymáhateľných daňových nedoplatkov; rovnako zanikajú aj neprihlásené
pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom,
2.
vyhlásenia konkurzu, ak sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu,48a) a to v rozsahu pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené bez ohľadu
na to, či boli do konkurzu prihlásené,
g)
nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného
reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe
schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť; riadne a včas neprihlásené daňové
nedoplatky zanikajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného
plánu a skončení reštrukturalizácie.
(2)
Daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového
nedoplatku, ak
a)
suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku vrátane nákladov spojených so správou
daní a jeho vymáhaním u daňového subjektu nepresiahne 20 eur,
b)
daňový nedoplatok alebo jeho časť správca dane nemohol uspokojiť od dedičov do výšky
ceny nadobudnutého dedičstva.
(3)
Rozhodnutie o zániku daňového nedoplatku podľa odseku 2 sa nedoručuje a je právoplatné
dňom jeho vydania. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 okrem odseku 1 písm. d) sa vzťahujú aj na zánik iného
peňažného plnenia, ktoré nie je daňou, vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov
uložených rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona.
(5)
Ustanovenie odseku 1 písm. g) sa neuplatní, ak ide o daňový nedoplatok z daňového
priznania, na podanie ktorého lehota uplynula do začatia reštrukturalizačného konania,
pričom v tejto lehote nebolo podané; takýto daňový nedoplatok sa považuje za pohľadávku
vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania.
§ 85
Premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok
(1)
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení
kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis48) neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu
výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola
výzva doručená.
(2)
Počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie.
(3)
Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania,
a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti
rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.
(4)
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho
roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právo vymáhať iné peňažné plnenie, ktoré
nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných
nákladov a hotových výdavkov.
§ 86
Postúpenie daňového nedoplatku
(1)
Daňový úrad alebo colný úrad
a)
dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od
konca roka, v ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom
právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom,
b)
daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii, na základe
podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom48) môže postúpiť právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej
ministerstvom.
(2)
Právnická osoba, ktorej bol postúpený daňový nedoplatok podľa odseku 1, môže daňový
nedoplatok ďalej postúpiť len právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou
štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku
4 vzťahuje primerane.
(3)
O postúpení daňového nedoplatku podľa odseku 1 uzatvára finančné riaditeľstvo písomnú
zmluvu o postúpení daňového nedoplatku. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyporiadanie práv
zo zabezpečenia daňového nedoplatku.
(4)
Daňový úrad alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie daňového nedoplatku
daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz podľa osobitného predpisu;48) súčasťou oznámenia je aj deň postúpenia daňového nedoplatku. Ak splnenie postúpeného
daňového nedoplatku je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je
daňový úrad alebo colný úrad povinný postúpenie daňového nedoplatku písomne oznámiť
aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(5)
Právo nakladať s postúpeným nedoplatkom daňového dlžníka prechádza na právnickú osobu
podľa odseku 1 dňom platnosti zmluvy o postúpení daňového nedoplatku alebo dňom uvedeným
v zmluve.
(6)
Daňový úrad alebo colný úrad je povinný odovzdať právnickej osobe podľa odseku 1
všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpeného
daňového nedoplatku.
(7)
Daňový nedoplatok možno postúpiť len za odplatu. Odplata za postúpenie daňového nedoplatku
je príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou,
uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a
hotových výdavkov.
(9)
Na postúpenie daňového nedoplatku podľa tohto zákona sa Občiansky zákonník50) nepoužije.
§ 87
Započítanie daňového nedoplatku
(1)
Ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej
organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním daňového nedoplatku s pohľadávkou
daňového dlžníka tieto zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia
finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.
(2)
Započítať možno len nepremlčané pohľadávky. Výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku,
ktoré sa majú započítať, musia v jednotlivom prípade presiahnuť 350 eur.
(3)
Započítanie daňového nedoplatku sa môže vykonať na žiadosť daňového dlžníka podanú
vecne príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Žiadosť
musí obsahovať
a)
obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené
pri registrácii, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého
pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a identifikačné
číslo pridelené pri registrácii, ak ide o fyzickú osobu,
b)
identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú
možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného
správcu tohto záväzku,
c)
identifikáciu daňového nedoplatku s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného
na správu tohto daňového nedoplatku,
d)
vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a
c),
e)
dátum a podpis daňového dlžníka.
(4)
Daňový úrad alebo colný úrad úplnú žiadosť podľa odseku 3 postúpi spolu s potvrdením
výšky a identifikácie daňového nedoplatku podľa odseku 3 písm. c) finančnému riaditeľstvu.
Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu alebo colnému úradu úplnú žiadosť, daňový
úrad alebo colný úrad postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10.
(5)
Finančné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušnú
štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového
dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je štátna rozpočtová organizácia
povinná zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Finančné riaditeľstvo
po overení a potvrdení údajov príslušnou štátnou rozpočtovou organizáciou vydá potvrdenie
o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému
daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii
sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak finančné riaditeľstvo pohľadávky
a daňové nedoplatky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej
rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a
štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk.
(6)
Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka o započítaní pohľadávok.51)
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na správcu dane, ktorým je obec.
(8)
Odo dňa doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní
podľa odseku 5 daňovému úradu alebo colnému úradu nemožno použiť postup podľa § 79. To platí, aj ak nedôjde k započítaniu a oznámenie o tejto skutočnosti je doručené
daňovému úradu alebo colnému úradu. Kompenzáciu podľa § 79 daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia
oznámenia podľa odseku 5 poslednej vety.
(9)
Ustanovenia odsekov 3 až 8 sa primerane vzťahujú aj na žiadosť o započítanie daňového
nedoplatku podanú štátnou rozpočtovou organizáciou, voči ktorej má daňový dlžník pohľadávku.
ŠTVRTÁ HLAVA
DAŇOVÉ EXEKUČNÉ KONANIE
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 88
Základné ustanovenia
(1)
Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha
daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové
výdavky podľa § 149.
(2)
Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak
ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného
predpisu.51a) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom
exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť
vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu.52)
(3)
Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať
daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku
úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú
veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové
priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov
a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.
(4)
Správca dane je povinný
a)
zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b)
vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.
(5)
Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha
alebo sa začne iná exekúcia,52) ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade môže
správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného
predpisu.52) Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné
konanie skôr ako iné exekučné konanie, vykoná sa prednostne daňová exekúcia. Správca
dane je oprávnený dohodnúť sa so súdnym exekútorom na výkone exekúcie, a to aj vtedy,
ak sa na ten istý majetok začalo skôr iné exekučné konanie.
(6)
Ak najneskôr v lehote do dvoch rokov od udelenia súhlasu podľa Občianskeho zákonníka53)správcom dane inej osobe ako záložnému veriteľovi alebo od doručenia oznámenia podľa
Občianskeho zákonníka54) od iného záložného veriteľa nebol správca dane uspokojený zo zálohu, a to ani čiastočne,
a predmet zálohu je vo vlastníctve daňového dlžníka, správca dane, ktorý je prednostným
záložným veriteľom, je oprávnený vykonať daňovú exekúciu k tomuto predmetu záložného
práva.
(7)
Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej
veci na nadobúdateľa uvedeného v § 125 ods. 6 a § 126 ods. 2 zanikajú závady viaznuce na veci.
(8)
Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno viesť
daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek spôsobom podľa tohto
zákona, ak sa dokladmi preukáže, že
a)
na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
b)
na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,55)
c)
od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.
(9)
Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového
exekučného konania aj manžel daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania podľa § 90 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím
alebo ak manžel daňového dlžníka preukázal, že do dňa právoplatnosti rozhodnutia o
začatí daňového exekučného konania tento majetok alebo jeho časť nepatrili do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
(10)
Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako
daňového dlžníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo na majetok, proti ktorému
je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu
dane. Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej
exekúcie na súde, správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až
do právoplatného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie
sa doručuje daňovému dlžníkovi a inej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia.
Daňovej exekúcii nepodlieha majetok podľa osobitného predpisu.56)
(11)
Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať
daňovú exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete
daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných
veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania
ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných
práv pred správcom dane.
(12)
Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.
§ 89
Exekučný titul
(1)
Exekučným titulom je
a)
vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b)
vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov,
c)
jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu,93)
d)
exekučný titul podľa osobitného predpisu.56a)
(2)
Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje
a)
označenie daňového dlžníka,
b)
výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní,
dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov,
c)
výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania,
d)
výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých
druhov daní,
e)
pôvodnú splatnosť daní,
f)
deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.
(3)
Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník
sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
(4)
Ak v daňovom exekučnom konaní začatom na základe exekučného titulu, ktorým je predbežné
opatrenie, ktoré bolo vydané v období, keď daň ešte nebola vyrubená, nebola suma uložená
predbežným opatrením vymožená, vykonateľné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní
alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stáva exekučným titulom namiesto predbežného
opatrenia, o čom správca dane vydá oznámenie, v ktorom uvedie výšku nedoplatku, ktorý
má byť naďalej vymáhaný. Účinky vykonaných exekučných úkonov zostávajú zachované v
rozsahu vymedzenom novým exekučným titulom.
(5)
Na podklade exekučného titulu podľa odseku 1 písm. a), ktorým je vykonateľné rozhodnutie
vydané podľa § 50 ods. 1 písm. a), je možné vykonať exekúciu spôsobom len podľa § 108.
§ 90
Začatie daňového exekučného konania
(1)
Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí
daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú
proti nemu prípustné opravné prostriedky.
(2)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo
daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka
pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných
predpisov,46)
d)
označenie konkrétneho exekučného titulu,
e)
výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
f)
označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového
dlžníka,
g)
výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovení tohto
zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo
spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz,
ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa
§ 91 ods. 7 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať
s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného
konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania,
h)
spôsob vykonania daňovej exekúcie,
i)
vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a
odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje
vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného
predpisu.20aa)
(3)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi
ani jeho ručiteľovi.
(4)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má
daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1 a orgánu Policajného zboru pri exekúcii zadržaním vodičského preukazu. V týchto prípadoch
rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje uvedené v odseku
2 písm. f).
(5)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobám uvedeným v odseku
2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného
konania sa zakazuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom
daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť
majetok daňového dlžníka. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné
záložné právo podľa § 81.
§ 91
Daňová exekučná výzva
(1)
Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí
daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).
(2)
Daňová exekučná výzva obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,
b)
číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo
daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka
pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie
podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných
predpisov,46)
d)
oznámenie o začatí daňového exekučného konania,
e)
výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných
rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,
f)
výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto
lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy,
g)
upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane,
správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok
daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane
podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1,
h)
označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,
i)
zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,
a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného
majetku,
j)
poučenie o možnosti podať opravný prostriedok,
k)
vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a
odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje
vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného
predpisu.20aa)
(3)
Daňová exekučná výzva sa doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných
rúk. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie
a)
zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka,
b)
opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný
zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov,
c)
verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi
na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky alebo sídlo, alebo pobyt daňového
dlžníka nie je známy alebo sa v mieste doručovania nezdržuje.
(4)
Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená
dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto
ju doručuje.
(5)
Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu
dane odvolanie, ak
a)
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti,
b)
sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
(6)
Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada.
Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.
(7)
Ak majetok daňového dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu
vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca
dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok
daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia tohto
oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania; spolu s oznámením správca
dane zašle aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.
Pri elektronickej komunikácii s poskytovateľom platobných služieb, ktorým je banka
alebo pobočka zahraničnej banky, sa rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania
doručí za podmienok uvedených v dohode uzatvorenej podľa § 108 ods. 9. Ak je na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo iným záložným veriteľom,
správca dane postupuje podľa § 88 ods. 11. Ak správca dane uplatní daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle
daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na takúto daňovú exekučnú výzvu sa rovnako
vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 6.
§ 92
Daňový exekučný príkaz
(1)
Daňový exekučný príkaz vydá správca dane po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania
voči daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho konania podľa § 72 ods. 6, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo,
správcovi dane.
(2)
Daňový exekučný príkaz obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal,
b)
číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo
daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka
pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných
predpisov,46)
d)
výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
e)
spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane,
f)
ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej
exekúcie,
g)
vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a
odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje
vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného
predpisu.20aa)
(3)
Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného
konania, iným osobám podľa tohto zákona a podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie.
Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj záložným veriteľom, ktorí majú
na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo, v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv pred správcom dane. Tieto osoby sú povinné oznámiť do 15 dní od doručenia
daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené
záložné právo, a dátum jeho vzniku. Tieto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť správcovi
dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník pri súpise vecí prítomný,
oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Zároveň
je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku
osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak daňový dlžník
tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu.
(4)
Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nie sú proti nemu prípustné
opravné prostriedky.
§ 93
Oprava daňového exekučného príkazu
Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo pri jeho vydaní k chybe
v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.
§ 94
Daňová exekúcia
Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo
zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie iných peňažných plnení uložených rozhodnutím
a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa § 98.
§ 95
Odloženie daňovej exekúcie
(1)
Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia
vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach, bol podaný návrh
na súd na vylúčenie majetku z exekúcie, alebo, ak tak ustanovuje osobitný predpis.93)
(2)
Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti
rozhodujúce pre zastavenie daňového exekučného konania.
(3)
Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou
osobou, odložiť aj vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom
postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov
jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník preukázať.
(4)
Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované,
ak v rozhodnutí o odložení daňovej exekúcie nie je určené inak.
(5)
Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných
rúk.
(6)
Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nie sú prípustné opravné prostriedky.
§ 96
Zastavenie daňového exekučného konania
(1)
Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak
a)
exekučný titul bol zrušený,
b)
exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c)
bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,
d)
predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
e)
právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania
tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo,
f)
daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
g)
je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.
(2)
Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti
alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového
nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo odseku 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní
odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
§ 97
Doručovanie rozhodnutia
Rozhodnutie vydané podľa § 95 a 96 sa doručuje osobám uvedeným v § 92 ods. 3 do vlastných rúk.
DRUHÝ DIEL
VÝKON DAŇOVEJ EXEKÚCIE
§ 98
Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie
(1)
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu
a)
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b)
prikázaním pohľadávky,
c)
predajom hnuteľných vecí,
d)
odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,
e)
predajom cenných papierov,
f)
predajom nehnuteľnosti,
g)
predajom podniku alebo jeho časti,
h)
postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej
spoločnosti,
i)
zadržaním vodičského preukazu.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom,
ktorý si určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka aj niekoľkými
spôsobmi súčasne.
PRVÝ ODDIEL
DAŇOVÁ EXEKÚCIA ZRÁŽKAMI ZO MZDY A Z INÝCH PRÍJMOV
§ 99
Základné ustanovenia
(1)
Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú
sa príslušné ustanovenia na osobu, voči ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo
plat, alebo iný príjem uvedený v § 106 ods. 1.
(2)
Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem uvedený
§ 106 ods. 1, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.
(3)
Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy,
ako aj iné príjmy uvedené v § 106 ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené.
(4)
Daňovej exekúcii nepodliehajú
a)
suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu) alebo jej časť, ak daňový
dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu57) alebo jej časť,
b)
suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu,58) ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby,
c)
dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi
poskytované podľa osobitného predpisu,59)
d)
peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu,60)
e)
štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,61)
f)
príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu,62)
g)
opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.63)
§ 100
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy
(1)
Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo
daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie
a rodné číslo daňového dlžníka.
(2)
Správca dane vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy podľa
§ 92 ods. 1.
(3)
Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa § 92 ods. 2 obsahuje
a)
označenie platiteľa mzdy,
b)
ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania
vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu
poisťovňu.
(4)
Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami
zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia
daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového
nedoplatku podľa osobitných predpisov. Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej
mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis.65) Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v
daňovom exekučnom príkaze.
(5)
Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú
ustanovenia osobitného predpisu,65) len vtedy, ak s tým súhlasí daňový dlžník.
(6)
Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca
dane uložiť pokutu podľa § 155. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak
ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane
po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné
sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré
mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku. Správca dane rovnako
postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní povinnosti podľa prvej vety
a druhej vety.
§ 101
(1)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí
príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka,
pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej
mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.
(2)
Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské,
trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť
správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému
dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi pobočke Sociálnej
poisťovne, že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať podľa § 100 ods. 4 až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti daňového dlžníka. Spolu s oznámením
správca dane zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného
príkazu. Skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne
oznámiť správcovi dane. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zrážky
zo mzdy platiteľ mzdy.
(3)
Platiteľ mzdy je povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že daňový
dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo ukončil čerpanie
tejto dovolenky a uviesť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské
alebo nemocenské. Správca dane bezodkladne zašle pobočke Sociálnej poisťovne rovnopis
pôvodného daňového exekučného príkazu.
(4)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia
pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy.
(5)
Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového
nedoplatku.
§ 102
(1)
Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy
vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná platiteľ
mzdy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
(2)
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, ako bola časť mesačnej
mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa
vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu,
ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(3)
Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa,
koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného
mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka
za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa
vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi
sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami,
ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.
(4)
Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, je potrebné vypočítať zrážky za každý
kalendárny mesiac osobitne.
§ 103
Zmena platiteľa mzdy
(1)
Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy,
vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa
mzdy.
(2)
Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od
daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový
exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká
mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.
(3)
Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení
daňového exekučného príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
a ak mu ho vyplatí platiteľ mzdy. Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak
daňovému dlžníkovi vznikol nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu vypláca pobočka Sociálnej
poisťovne.
§ 104
(1)
Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný
predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové
exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ
mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer.
(2)
Nový platiteľ mzdy po predložení písomného vyhlásenia podľa odseku 1 oznámi túto
skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.
(3)
Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný
príkaz, na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka,
a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi
ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie
zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.
(4)
Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný
oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný
príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný
pomer u iného platiteľa mzdy.
(5)
Za nesplnenie povinností podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi
pokutu podľa § 155.
§ 105
Niekoľko platiteľov mzdy
(1)
Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný
príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.
(2)
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom
mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového
dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto
skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy
je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
§ 106
Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov
(1)
Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu
zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi
nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce,
z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho
poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.
(2)
Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie
dôchodku pre bezvládnosť.
(3)
Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku
platí úhradu za sociálne služby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu
za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného
zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu.66)
(4)
Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky
k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,59) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu,60) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,61) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu62) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.63)
(5)
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny
mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne
mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky.
(6)
Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane uložiť
pokutu podľa § 155. Ak zrážky nie sú vykonané, správca dane môže podľa tohto zákona vymáhať sumy, ktoré
mali byť zrazené a poukázané, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
DRUHÝ ODDIEL
DAŇOVÁ EXEKÚCIA PRIKÁZANÍM POHĽADÁVKY
§ 107
Druhy daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať
a)
prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb,
b)
prikázaním iných peňažných pohľadávok,
c)
postihnutím iných majetkových práv.
§ 108
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb
(1)
Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného u poskytovateľa
platobných služieb môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového
dlžníka. Rovnako je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného
u poskytovateľa platobných služieb, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; to neplatí, ak manžel daňového dlžníka
preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.
(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb
možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte podľa Obchodného zákonníka.67)
(3)
Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného u
poskytovateľa platobných služieb a jej poukázaním na účet správcu dane určený v daňovom
exekučnom príkaze.
(4)
Správca dane doručí do vlastných rúk poskytovateľom platobných služieb rozhodnutie
o začatí daňového exekučného konania.
(5)
Správca dane prikáže poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia
podľa odseku 4 zablokovali na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového
nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka
postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných služieb zo
zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane, ktorý je uvedený
v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného
daňového nedoplatku alebo jeho časti.
(6)
Ak správca dane zistí, že majetok označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje
na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania
sa správca dane dozvie o ďalšom alebo novom účte daňového dlžníka, postupuje pri oznamovaní
poskytovateľom platobných služieb podľa § 91 ods. 7.
(7)
Po doručení daňového exekučného príkazu je poskytovateľ platobných služieb povinný
odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu
dane; v prípade termínovaného vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma
nepostačuje na pokrytie vymáhaného daňového nedoplatku, poskytovateľ platobných služieb
je povinný poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne,
až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(8)
Ak poskytovateľ platobných služieb po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použije
alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu,
použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon
daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať
od poskytovateľov platobných služieb peňažné prostriedky, ktoré z tohto dôvodu neboli
poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone.
(9)
Pri daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných
služieb, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, sa za doručenie do vlastných
rúk považuje aj doručenie písomností elektronickými prostriedkami za podmienok uvedených
v dohode uzatvorenej medzi bankou, pobočkou zahraničnej banky alebo záujmovým združením
bánk a pobočiek zahraničných bánk a finančným riaditeľstvom alebo správcom dane, ktorým
je obec, podľa osobitného predpisu;67a) pričom tento spôsob doručenia sa uplatní prednostne.
§ 109
Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii
(1)
Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných
služieb nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd
zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov
a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu68) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo poskytovateľom platobných služieb doručené
rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii prikázaním
pohľadávky z účtu vedenom u poskytovateľa platobných služieb nepodlieha dávka v hmotnej
núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa
osobitného predpisu,59) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu,60) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,61) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu62) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,63) ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového dlžníka vedeného u poskytovateľa platobných
služieb. Počas výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovat