8/2009 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.06.2009 do 31.05.2010
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 8/2009 Z. z. |
Názov: | Zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 03.12.2008 |
Dátum vyhlásenia: | 16.01.2009 |
Dátum účinnosti od: | 01.06.2009 |
Dátum účinnosti do: | 31.05.2010 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
9/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
130/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
413/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 130/2010 Z. z. |
361/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
59/2012 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje zoznam nesamosprávnych území, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne a ktoré sa považujú za štát dohovoru |
381/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
128/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
467/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
20/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky |
19/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
406/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
29/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
30/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o dopravnom značení |
223/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
224/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
316/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
317/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 224/2020 Z. z. |
467/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
53/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 316/2021 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
87/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení |
273/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
480/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
481/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov |
482/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 273/2022 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
20/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení v znení vyhlášky č. 87/2022 Z. z. |
58/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení v znení neskorších predpisov |
319/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
135/1961 Zb. | Zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). |
372/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch |
564/1991 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o obecnej polícii |
145/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch |
510/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov |
725/2004 Z. z. | Zákon o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
84/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
188/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
199/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
144/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
119/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov |
249/2011 Z. z. | Zákon o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
313/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
68/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov |
317/2012 Z. z. | Zákon o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
357/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
42/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré zákony |
98/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
180/2013 Z. z. | Zákon o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
213/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov |
290/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
388/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
474/2013 Z. z. | Zákon o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
488/2013 Z. z. | Zákon o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov |
387/2015 Z. z. | Zákon o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
430/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov |
311/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov |
106/2018 Z. z. | Zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
393/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
73/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 |
423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
128/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
145/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
146/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov |
148/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
310/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
404/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
406/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
455/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
508/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
98/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
179/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
181/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 249/2011 Z. z. o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
246/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
366/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
429/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel |
48/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
42/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
160/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
177/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
307/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
315/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách |
164/1997 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla |
225/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov |
8
ZÁKON
z 3. decembra 2008
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti
s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia
cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie
tohto zákona.
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
(1)
Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych
komunikácií a účelových komunikácií1) (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.
(2)
Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie
a)
autobusom motorové vozidlo na dopravu osôb, ktoré má okrem miesta pre vodiča viac
ako osem miest na sedenie,
b)
dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten,
kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy,
c)
držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii ako držiteľ osvedčenia,
d)
električkovým koľajovým pásom časť cesty určená predovšetkým na premávku električky,
e)
hranicou križovatky miesto vyznačené vodorovnou dopravnou značkou „Priečna súvislá
čiara“, „Priečna súvislá čiara so symbolom Daj prednosť v jazde!“ alebo „Priečna súvislá
čiara s nápisom STOP“; kde takáto vodorovná dopravná značka nie je, hranicu križovatky
tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky,
f)
chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá
napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím
alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje
na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického
alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí
bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera,
g)
chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená
od vozovky výškovo alebo iným spôsobom,
h)
jazdnou súpravou súprava zložená z jedného alebo z viacerých motorových vozidiel
a z jedného alebo viacerých prípojných vozidiel,2)
i)
krajnicou časť cesty od kraja vozovky po kraj cesty,
j)
križovatkou miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú,
k)
križovatkou s riadenou premávkou križovatka, na ktorej je premávka riadená dopravnými
zariadeniami alebo príslušníkom Policajného zboru (ďalej len „policajt“), prípadne
inou oprávnenou osobou,3)
l)
motorovým vozidlom nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom s výnimkou prípadu
podľa písmena f) a trolejbus,
m)
nemotorovým vozidlom prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily
alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa písmena f) a bicykel vybavený pomocným
motorom so zdvihovým objemom valcov nepresahujúcim 50 cm3 s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km.h-1 alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorom s trvalým menovitým výkonom do
0,25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne
rýchlosť 25 km.h-1 alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov,
n)
neobmedzením povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi
cestnej premávky neprekážal,
o)
neohrozením povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky
nevzniklo nijaké nebezpečenstvo,
p)
orgánom Policajného zboru útvar Policajného zboru zriadený podľa osobitného predpisu,4)
q)
pobytom trvalý pobyt občana Slovenskej republiky, prechodný pobyt občana Slovenskej
republiky trvalo žijúceho v zahraničí, trvalý pobyt cudzinca alebo prechodný pobyt
cudzinca na území Slovenskej republiky,
r)
prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel
a pohyb chodcov; za prekážku cestnej premávky sa nepovažuje vozidlo stojace alebo
pomaly sa pohybujúce z dôvodov vyvolaných cestnou premávkou, spojených najmä s údržbou
alebo opravou cesty, dopravnou nehodou alebo inou udalosťou,
s)
státím uvedenie vozidla do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie,
t)
účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky,
u)
vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo,
v)
vozidlom motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka,
w)
vozovkou spevnená časť cesty určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel,
x)
zastavením uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie
alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo na zloženie
nákladu,
y)
zastavením vozidla prerušenie jazdy z dôvodu nezávislého od vôle vodiča,
z)
zníženou viditeľnosťou viditeľnosť, pri ktorej sa účastníci cestnej premávky dostatočne
zreteľne navzájom nevidia, ani keď nevidia predmety na ceste, najmä od súmraku do
svitania, za hmly, sneženia, dažďa a v tuneli,
aa)
zvláštnym motorovým vozidlom motorové vozidlo vyrobené na iné účely než na prevádzku
na cestách, ktoré po splnení ustanovených podmienok možno prevádzkovať v cestnej premávke;
ide najmä o poľnohospodárske traktory a lesné traktory, samohybné pracovné, poľnohospodárske,
lesné alebo stavebné stroje.
DRUHÁ ČASŤ
PRAVIDLÁ CESTNEJ PREMÁVKY
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ POVINNOSTI
§ 3
Všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky
(1)
Účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené
v tomto zákone.
(2)
Účastník cestnej premávky je ďalej povinný
a)
správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť
cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,
dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam
a svojim schopnostiam,
b)
poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,
c)
poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení
pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení,
ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.5)
(3)
Používanie technických prostriedkov a zariadení, ktorých činnosť umožňuje odhalenie
alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na
úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky alebo ich umiestnenie
vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje ich použitie, je zakázané.
§ 4
Povinnosti vodiča
(1)
Vodič je povinný
a)
použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke,6)
b)
mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom,7)
c)
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
d)
brať ohľad na vozidlo označené osobitným označením a na označené výcvikové vozidlo
autoškoly,8)
e)
dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným
postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,
f)
dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov,
pritom ho nesmie ohroziť,
g)
pribrať potrebný počet spôsobilých osôb, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
a na ten účel ich náležite poučiť,
h)
zabezpečiť vozidlo a prepravované veci proti odcudzeniu prostriedkami montovanými
do vozidla jeho výrobcom, ak sa vzdiali od vozidla mimo jeho dohľadu,
i)
zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali
predmety, ktoré môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla.
(2)
Vodič nesmie
a)
viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia
alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa učí viesť motorové vozidlo
v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu
podľa § 70 ods. 3 a § 71 ods. 2,
b)
požiť počas vedenia vozidla alkohol alebo inú návykovú látku,9)
c)
viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa
alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme,
d)
viesť vozidlo po požití lieku v čase, keď liek môže znížiť jeho schopnosť viesť vozidlo,
e)
viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou,
nevoľnosťou alebo únavou,
f)
odovzdať vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie vozidla ustanovené
týmto zákonom, osobe, ktorá je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo
osobe, ktorej schopnosť viesť vozidlo je inak znížená,
g)
ohroziť chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú vodič odbočuje, pri odbočovaní
na miesto mimo cesty, pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní,
h)
ohroziť cyklistov prechádzajúcich cez priechod pre cyklistov,
i)
poškodzovať životné prostredie, najmä verejnú a cestnú zeleň,
j)
prekážať v jazde rýchlejšie idúcim vozidlám a obmedzovať plynulosť cestnej premávky,
k)
znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej
premávky,
l)
počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím
systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením
vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej
len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej
polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek,
Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby,
Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh,
m)
používať hanlivé gestá voči ostatným účastníkom cestnej premávky, vyhadzovať z vozidla
predmety a obťažovať ostatných účastníkov cestnej premávky ani iné osoby najmä nadmerným
hlukom, prachom, znečisťovaním ovzdušia, rozstrekovaním kaluží, blata alebo zbytočným
ponechaním motora stojaceho vozidla v chode,
n)
použiť na jazdu vozidlo, ktoré svojím farebným vyhotovením a označením sa dá zameniť
s vozidlom Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície, obecnej polície,
Hasičského a záchranného zboru alebo ostatných hasičských jednotiek.
(3)
Vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách; to neplatí, ak sa motorové vozidlo
v súlade s osobitnými predpismi10) použije
a)
v súvislosti s organizovaným športovým, spoločenským alebo iným verejným podujatím,
b)
na pôdohospodárske, lesné, údržbárske, stavebné alebo priemyselné práce,
c)
v súvislosti s výkonom poľovníckeho práva a rybárskeho práva alebo ich kontrolou,
d)
na záchranné práce,
e)
na práce vo verejnom záujme,
f)
na plnenie úloh spojených s ochranou životného prostredia, železničnej dopravy, verejného
poriadku, bezpečnosťou štátu a obranou štátu,
g)
na prepravu do obytného alebo rekreačného zariadenia,
h)
v súvislosti s kontrolnou, inšpekčnou alebo prieskumnou činnosťou alebo
i)
v priestore, ktorý nie je verejne prístupný, so súhlasom jeho vlastníka alebo inej
oprávnenej osoby.
(4)
Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov
alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom,
vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť
jazdy alebo zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča električky.
(5)
Ak vodič počas jazdy zistí, že vozidlo, náklad alebo upevnenie nákladu nespĺňajú
ustanovené podmienky, je povinný chybu odstrániť na mieste. Ak to nemôže urobiť, smie
v jazde pokračovať primeranou rýchlosťou len do najbližšieho miesta, kde možno chybu
odstrániť; pritom musí urobiť také opatrenia, aby sa počas jazdy na takéto miesto
neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby sa nepoškodila cesta.
§ 5
Povinnosti niektorých vodičov a spolujazdcov
(1)
Vodič motorového vozidla kategórie Ps11) s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km.h-1 a vodič motorového vozidla kategórie L12)je počas jazdy povinný vhodným spôsobom chrániť si zrak najmä okuliarmi alebo ochranným
štítom, ak sa tým nezníži bezpečnosť jazdy, najmä v hmle, pri snežení alebo v daždi;
je tiež povinný počas jazdy oboma rukami držať riadidlá s výnimkou prípadu, keď dáva
znamenie podľa tohto zákona. Vodič motorového vozidla kategórie Ps s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km.h-1 a vodič motorového vozidla kategórie L a jeho spolujazdec sú tiež povinní počas jazdy
používať na hlave riadne upevnenú ochrannú prilbu určenú pre motocyklistov; to neplatí
pre vodiča vozidla vybaveného bezpečnostnou kabínou alebo ochranným bezpečnostným
rámom, ktoré je vybavené bezpečnostnými pásmi, a jeho spolujazdca.
(2)
Vodič motorového vozidla kategórie Ps s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km.h-1 a vodič motorového vozidla kategórie L nesmú počas jazdy jesť, piť ani fajčiť; táto
povinnosť sa vzťahuje aj na spolujazdca na motorovom vozidle kategórie L1e, L3e a L4e.13)
(3)
Vodič motorového vozidla, ktoré je povinne vybavené bezpečnostným odevom,14) je povinný mať bezpečnostný odev oblečený, ak sa zdržiava na vozovke mimo vozidla
počas núdzového státia, najmä pri prerušení jazdy pre chybu na vozidle alebo v dôsledku
dopravnej nehody; pritom nemožno použiť taký bezpečnostný odev, ktorý je zameniteľný
s bezpečnostnými odevmi používanými ozbrojenými silami alebo ozbrojenými bezpečnostnými
zbormi.15)
(4)
Vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou
3 500 kg a vodič jazdnej súpravy alebo zvláštneho motorového vozidla sú povinní jazdiť
zo svahu vždy so zaradeným rýchlostným stupňom; vodič iného motorového vozidla je
povinný jazdiť zo svahu so zaradeným rýchlostným stupňom, ak to vyžaduje bezpečnosť
jazdy.
(5)
Vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou
3 500 kg je pri jazde do svahu povinný umožniť prejazd rýchlejších vozidiel idúcich
za ním; ak si to situácia vyžaduje, je povinný aj odstaviť vozidlo na najbližšom parkovisku,
a to až do prejazdu týchto vozidiel.
§ 6
Povinnosti prevádzkovateľa vozidla
(1)
Prevádzkovateľ vozidla16) nesmie zveriť vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na jeho vedenie ustanovené
týmto zákonom alebo osobitným predpisom,17) nemá pri sebe platné doklady ustanovené na vedenie vozidla, je pod vplyvom alkoholu
alebo inej návykovej látky, osobe, ktorej schopnosť na vedenie je inak znížená, alebo
osobe, ktorej totožnosť nepozná.
(2)
Prevádzkovateľ vozidla nesmie
a)
prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu alebo
jeho upevnenia nespĺňa ustanovené podmienky,
b)
prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo na takej ceste, na ktorej má
takéto vozidlo obmedzenú alebo zakázanú jazdu,
c)
prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo vybavené technickými prostriedkami
a zariadeniami, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických
prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky.
(3)
Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby sa na jazdu pribral potrebný počet
spôsobilých a náležite poučených osôb, ak je mu vopred známe, že to bude vyžadovať
bezpečnosť cestnej premávky.
(4)
Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby sa farebné vyhotovenie a označenie
vozidla nedalo zameniť s farebným vyhotovením a označením vozidiel Policajného zboru,
Vojenskej polície, Železničnej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného
zboru alebo ostatných hasičských jednotiek.
(5)
Prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok
oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko
a adresa pobytu.
(6)
Ak je prevádzkovateľom vozidla právnická osoba, ktorá v rámci svojej činnosti zveruje
motorové vozidlo inej osobe, je povinná viesť o prevádzke motorového vozidla a jeho
vodičovi evidenciu s údajmi o mene a priezvisku vodiča, dátume a čase vedenia motorového
vozidla, evidenčnom čísle motorového vozidla a adrese pobytu vodiča. Evidenciu podľa
prvej vety je prevádzkovateľ vozidla povinný na výzvu policajta predložiť na účely
spojené s výkonom jeho oprávnení na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky;
to sa nevzťahuje na prevádzkovateľa vozidla, ktorým je štátny orgán plniaci úlohy
na úseku ochrany verejného poriadku, bezpečnosti štátu a obrany štátu.
§ 7
Povinnosti inštruktora autoškoly
Inštruktor autoškoly pri vykonávaní výcviku na vedenie motorového vozidla a pri vykonávaní
skúšky z odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „odborná spôsobilosť“)
má povinnosti vodiča motorového vozidla.
§ 8
Používanie bezpečnostných pásov a iných zadržiavacích zariadení
(1)
Osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím
zariadením18) je povinná toto zariadenie použiť; to neplatí pre
a)
vodiča vozidla ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov,
Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských
jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej
služby, Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a prepravované osoby,
ak si to vyžaduje plnenie ich úloh,
b)
inštruktora autoškoly, ktorý vykonáva výcvik na vedenie motorového vozidla alebo
skúšku z odbornej spôsobilosti,
c)
osobu s telesnou výškou menšou ako 150 cm s výnimkou osoby, ktorá je povinná používať
zadržiavacie zariadenie podľa podmienok ustanovených v osobitnom predpise,18)
d)
vodiča vozidla taxislužby pri zmluvnej preprave osôb v obci,
e)
osobu, ktorá nemôže byť pripútaná zo zdravotných dôvodov; takáto osoba sa musí preukázať
osvedčením o oslobodení od použitia bezpečnostných systémov vozidla.19)
(2)
Výnimka podľa odseku 1 písm. b) až d) sa nevzťahuje na osobu, ktorá sa prepravuje
na mieste, ktoré je chránené pred účinkami nárazu vozidla airbagom.
DRUHÁ HLAVA
JAZDA VOZIDLAMI
§ 9
Spôsob jazdy
(1)
Vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji
vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo
odbočovaní.
(2)
Na krajnicu smie vodič motorového vozidla vojsť len pri zastavení a státí alebo pri
obchádzaní a vyhýbaní sa prekážke cestnej premávky; pritom je povinný dbať na zvýšenú
opatrnosť.
(3)
Vodič malého motocykla alebo bicykla smie jazdiť po pravej krajnici, len ak tým neohrozí
a neobmedzí pohyb chodcov.
§ 10
Jazda v jazdných pruhoch
(1)
Mimo obce na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke
v jednom smere jazdy sa jazdí v pravom jazdnom pruhu. V ostatných jazdných pruhoch
sa smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, predchádzanie, otáčanie alebo na
odbočovanie.
(2)
Mimo obce na ceste s troma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke
v jednom smere jazdy smie vodič nákladného automobilu s najväčšou prípustnou celkovou
hmotnosťou presahujúcou 3 500 kg, vodič jazdnej súpravy, ktorej celková dĺžka presahuje
7 m, vodič zvláštneho motorového vozidla a vodič motocykla s najväčšou konštrukčnou
rýchlosťou do 45 km.h-1 použiť na jazdu výhradne dva jazdné pruhy najbližšie k pravému okraju vozovky; v
ostatných jazdných pruhoch smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, otáčanie
alebo na odbočovanie.
(3)
V obci na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke
v jednom smere jazdy smie vodič vozidla použiť na jazdu ktorýkoľvek jazdný pruh; to
neplatí pre vodiča uvedeného v odseku 2, na ktorého sa vzťahujú pri jazde v obci odseky
1 a 2.
(4)
Ak je na ceste s dvoma a alebo s viacerými jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy taká
hustá premávka, že sa utvoria súvislé prúdy vozidiel, v ktorých vodič motorového vozidla
môže jazdiť len takou rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti vozidiel idúcich pred
ním, vozidlá môžu ísť súbežne vedľa seba (ďalej len „súbežná jazda“). Pri súbežnej
jazde sa nepovažuje za predchádzanie, ak vozidlá idú v jednom z jazdných pruhov rýchlejšie
ako vozidlá v inom jazdnom pruhu.
(5)
Ak by vozidlá idúce v obci súčasne vo všetkých jazdných pruhoch bránili v jazde rýchlejšie
idúcemu vozidlu, vodič, ktorý jazdí v ľavom jazdnom pruhu, je povinný ho čo najskôr
uvoľniť; to neplatí, ak vodič používa ľavý jazdný pruh na obchádzanie, odbočovanie,
otáčanie alebo predchádzanie.
(6)
Vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný
dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom
je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú
do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič
jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom
pruhu; to neplatí, ak ide o striedavé radenie upravené príslušnou dopravnou značkou.
(7)
Na ceste s troma jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy je vodič
prechádzajúci z ľavého jazdného pruhu do stredného jazdného pruhu povinný dať prednosť
v jazde vodičovi prechádzajúcemu do stredného jazdného pruhu z pravého jazdného pruhu;
takýto postup sa vzťahuje primerane pri prechádzaní z ľavých jazdných pruhov do stredných
jazdných pruhov na ceste so štyrmi alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na
vozovke v jednom smere jazdy.
(8)
Ak je na zaraďovanie do priebežného jazdného pruhu zriadený pripájací pruh, je vodič
povinný pred zaradením sa do priebežného jazdného pruhu použiť tento pruh. Vodič pri
zaraďovaní z pripájacieho pruhu do priebežného pruhu je povinný dať prednosť v jazde
vodičovi idúcemu v priebežnom pruhu.
(9)
V obci sa nepovažuje za predchádzanie, keď vozidlá v jednom jazdnom pruhu idú rýchlejšie
ako v inom jazdnom pruhu.
(10)
Ak je pri súbežnej jazde v niektorom jazdnom pruhu prekážka cestnej premávky, vodič
vozidla idúceho vo voľnom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla
nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, v ktorom je prekážka, jej obídenie, ak ten dáva
znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič obchádzajúci prekážku pritom nesmie ohroziť vodiča
jazdiaceho vo voľnom jazdnom pruhu.
(11)
Ak jazdné pruhy nie sú na vozovke vyznačené, jazdným pruhom sa rozumie časť vozovky
dovoľujúca jazdu vozidiel s troma a viacerými kolesami v jazdnom prúde za sebou.
Jazda v mimoriadnych prípadoch
§ 11
(1)
Pozdĺž nástupného ostrovčeka alebo ochranného ostrovčeka sa jazdí vpravo. Vľavo sa
smie jazdiť len vtedy, ak jazde vpravo bráni prekážka alebo ak je to bezpečnejšie
s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu. Pozdĺž električky sa jazdí vpravo, ak
nie je dopravnou značkou povolená jazda vľavo.
(2)
Na električkový koľajový pás v úrovni vozovky sa smie vojsť len pri obchádzaní, predchádzaní,
odbočovaní, otáčaní, vchádzaní na cestu, alebo ak to dovoľuje dopravná značka alebo
ak to vyžadujú mimoriadne okolnosti, najmä ak nie je medzi električkovým koľajovým
pásom a okrajom vozovky dostatok miesta. Električkový koľajový pás zvýšený nad úroveň
vozovky alebo znížený pod jej úroveň, alebo ktorý je od vozovky inak oddelený, najmä
obrubníkom, smie sa prechádzať len priečne, a to na mieste prispôsobenom na to. Pritom
vodič nesmie ohroziť ani obmedziť električku v jazde.
(3)
Ak ide električka inou rýchlosťou ako ostatné vozidlá idúce rovnakým smerom, nejde
o vzájomné predchádzanie.
§ 12
(1)
Ak je na vozovke vyznačený vyhradený jazdný pruh, platí pre vodičov vozidiel, pre
ktorých nie je vyhradený jazdný pruh určený, primerane § 11 ods. 2 a § 19 ods. 4; ak je vyhradený jazdný pruh vyznačený na električkovom koľajovom páse, aj § 19 ods. 5.
(2)
Vodiči vozidiel, pre ktorých je vyhradený jazdný pruh určený, sú povinní vyhradený
jazdný pruh použiť prednostne.
(3)
Ak vodič autobusu alebo trolejbusu vychádza z vyhradeného jazdného pruhu do priľahlého
jazdného pruhu, vodič jazdiaci v tomto pruhu je povinný mu dať prednosť v jazde. Vodič
autobusu alebo trolejbusu je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy a nesmie
ohroziť vodičov ostatných vozidiel.
(4)
Ak ide vozidlo vo vyhradenom jazdnom pruhu inou rýchlosťou ako ostatné vozidlá idúce
rovnakým smerom, nejde o vzájomné predchádzanie.
(5)
Ak sa premávka vo vyhradenom jazdnom pruhu riadi osobitnými svetelnými signálmi,
riadi sa nimi len vodič jazdiaci v tomto jazdnom pruhu.
§ 13
(1)
Za vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb, ktoré zastavilo v obci na zastávke
bez nástupného ostrovčeka alebo bez nástupišťa na zvýšenom električkovom koľajovom
páse, vodič iného vozidla je povinný zastaviť vozidlo. Ak je na zastávke viac vozidiel,
vodič je povinný zastaviť vozidlo za posledným z nich. Vodič smie pokračovať v jazde,
ak neohrozí osobu, ktorá nastupuje do vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb alebo
z neho vystupuje.
(2)
Vodič je povinný v úseku zastávky pravidelnej verejnej dopravy osôb dbať na zvýšenú
opatrnosť a jazdiť primeranou rýchlosťou tak, aby neohrozil osobu vystupujúcu z vozidla
pravidelnej verejnej dopravy osôb alebo do neho nastupujúcu.
§ 14
Obchádzanie
(1)
Vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, prekážky cestnej
premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť
vodiča protiidúceho vozidla; nesmie ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného účastníka
cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
(2)
Vodič je povinný pri obchádzaní stojaceho vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb
prihliadnuť na možnosť vbehnutia osôb na vozovku a jazdu prispôsobiť tak, aby neboli
ohrozené; to platí aj pre vodiča vozidla jazdiaceho v protismere. Osobitnú pozornosť
musí vodič venovať, ak ide o autobus označený ako autobus prepravujúci deti.
§ 15
Predchádzanie
(1)
Predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a
ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom
pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce
v priebežnom jazdnom pruhu.
(2)
Vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie
o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním.
(3)
Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa
po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní
musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.
(4)
Vodič predchádzaného vozidla nesmie zvyšovať rýchlosť jazdy ani inak brániť predchádzaniu.
(5)
Vodič nesmie predchádzať,
a)
ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie,
b)
ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť,
c)
ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného
účastníka cestnej premávky,
d)
ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho
nemožno predísť vpravo podľa odseku 1, prípadne ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom
jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke v tom istom smere jazdy,
e)
cez pripájací alebo odbočovací jazdný pruh; to neplatí pre prípad uvedený v odseku
1,
f)
po krajnici; to neplatí pri predchádzaní vpravo podľa odseku 1, pritom nesmie ohroziť
ani obmedziť chodca idúceho po krajnici a cyklistu alebo vodiča malého motocykla jazdiaceho
po krajnici,
g)
pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná
na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní
motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla,
h)
pri jazde cez železničné priecestie,
i)
ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil za ním idúce vozidlo,
ktoré začalo úkon predchádzania skôr.
§ 16
Rýchlosť jazdy
(1)
Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný
zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
(2)
Vodič autobusu a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou
neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h-1. Na diaľnici a na rýchlostnej ceste vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac
100 km.h-1 a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou
3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km.h-1.
(3)
Vodič iného motorového vozidla, ako sa uvádza v odseku 2, ako aj vodič autobusu s
prípojným vozidlom, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť prevyšuje 750 kg,
a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou
3 500 kg s prípojným vozidlom, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť prevyšuje
750 kg, smú jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h-1.
(4)
Vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.
(5)
Vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou
značkou alebo dopravným zariadením.
(6)
Najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 a 3 nemožno prekročiť, ani ak
je dopravnou značkou alebo dopravným zariadením dovolená vyššia rýchlosť; to neplatí
pre vodiča motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou
3 500 kg bez prípojného vozidla.
(7)
Vodič nesmie prekročiť najväčšiu konštrukčnú rýchlosť vozidla, a ak ide o jazdnú
súpravu, ani najväčšiu konštrukčnú rýchlosť nijakého z vozidiel súpravy.
(8)
Najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 až 6 nie sú povinní dodržiavať
vodiči vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov,
Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby, ak to
vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riaditeľ
Slovenskej informačnej služby.
§ 17
Vzdialenosť medzi vozidlami
(1)
Vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol
včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho
pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.
(2)
Vodič motorového vozidla je povinný dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť,
aby sa predchádzajúce vozidlo mohlo pred neho bezpečne zaradiť.
(3)
Vodič, ktorý nechce alebo nemôže prejsť pozdĺž električky vpravo, je povinný jazdiť
za ňou v takej vzdialenosti, aby umožnil prejazd pozdĺž električky ostatným vodičom.
§ 18
Vyhýbanie
Vodiči protiidúcich vozidiel sa vyhýbajú vpravo, včas a v dostatočnej miere. Ak sa
nemôžu bezpečne vyhnúť, prednosť v jazde je povinný dať ten vodič, na ktorého strane
jazdy je prekážka alebo zúžená vozovka. Ak jeden z nich musí cúvať, urobí to ten,
pre ktorého je to ľahšie alebo menej nebezpečné. Ak sa vodič nemôže vyhnúť protiidúcej
električke vpravo, vyhýba sa jej vľavo.
§ 19
Odbočovanie
(1)
Pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru
jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný
pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré
odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho
vozidla.
(2)
Ak to vyžadujú okolnosti, najmä pri preprave dlhého nákladu, vodič musí zaistiť bezpečné
odbočenie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
(3)
Pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju
vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru
svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním
vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho
smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich
vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.
(4)
Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám
i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim
cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je
povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo.
(5)
Električka, ktorá križuje smer jazdy vozidla idúceho po jej pravej alebo po jej ľavej
strane a dáva znamenie o zmene smeru jazdy, má prednosť v jazde.
§ 20
Jazda cez križovatku
(1)
Vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou
„Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť
v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej
ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.
(2)
Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu
prichádzajúcemu sprava.
(3)
Vodič nesmie vojsť na križovatku, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou
v jazde, takže by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke; to neplatí, ak vodič
musí zastaviť vozidlo v križovatke z dôvodu dávania prednosti chodcom prechádzajúcim
cez vozovku alebo pri odbočovaní doľava podľa § 19 ods. 4.
(4)
Na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ vodič je povinný zastaviť
vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad.
(5)
Vodič vchádzajúci do kruhového objazdu označeného príslušnou dopravnou značkou je
povinný dodržať smer na kruhovom objazde vyznačený šípkami. Vodič vchádzajúci do kruhového
objazdu má prednosť v jazde, ak dopravnou značkou nie je ustanovené inak.
§ 21
Vchádzanie na cestu
(1)
Pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky
pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde
vozidlu idúcemu po ceste.
(2)
Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečný
vjazd na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
(3)
Vozidlo vchádzajúce na cestu musí byť vopred očistené, aby neznečisťovalo cestu.
§ 22
Otáčanie a cúvanie
(2)
Vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.
(3)
Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné
otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
(4)
Vodič sa nesmie otáčať a nesmie cúvať
a)
na neprehľadných alebo na inak nebezpečných miestach, najmä v neprehľadnej zákrute
a v jej tesnej blízkosti, pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním,
b)
na križovatke s riadenou premávkou; otáčať sa smie, ak to dovoľuje dopravná značka
alebo dopravné zariadenie,
c)
na priechode pre chodcov alebo na priechode pre cyklistov,
d)
na železničnom priecestí a v jeho tesnej blízkosti,
e)
v tuneli a v jeho tesnej blízkosti,
f)
na jednosmernej ceste; vodič však smie cúvať, ak je to nevyhnutne potrebné najmä
na zaradenie do radu stojacich vozidiel alebo na vyjdenie z neho,
g)
na moste.
Zastavenie a státie
§ 23
(1)
Vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s
okrajom cesty, čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo.
Ak nie je ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vodič smie v obci zastaviť
a stáť kolmo, prípadne šikmo na okraj cesty alebo zastaviť v druhom rade. Pri státí
musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy.
Pri zastavení musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre oba
smery jazdy. Pri státí vodič vozidla nesmie obmedziť pohyb chodcov ani cyklistov.
(2)
Pri zastavení a státí je vodič povinný prednostne použiť parkovisko tak, aby neobmedzoval
ostatných účastníkov cestnej premávky. Pri zastavení a státí vodič je povinný čo najlepšie
využiť parkovacie miesto a nesmie znemožniť ostatným vodičom vyjdenie z parkovacieho
miesta. Rovnako nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde by znemožnil vjazd a výjazd
vozidiel. Ak sú na parkovisku vyznačené parkovacie miesta, vodič smie stáť len na
nich.
(3)
Pri zastavení a státí vedľa vozidla s parkovacím preukazom podľa § 44 ods. 4 vodič je povinný ponechať bočný odstup najmenej 1,2 m.
(4)
Ak vodič, ktorý chce zastaviť alebo stáť, zachádza na okraj cesty alebo chodníka,
je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
(5)
Vodič vozidla, ktoré zastavilo alebo stálo a opäť vychádza od okraja cesty alebo
od chodníka, nesmie ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky; pritom je povinný
dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodičovi vozidla pravidelnej verejnej dopravy
osôb sú v obci vodiči ostatných vozidiel povinní umožniť vyjdenie zo zastávky alebo
zo zastávkového pruhu, a to znížením rýchlosti jazdy, prípadne i zastavením vozidla;
vodič takéhoto vozidla pritom nesmie ohroziť najmä vodičov vozidiel idúcich rovnakým
smerom.
§ 24
(1)
Otvárať dvere alebo bočné steny vozidla, ako aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať
z neho sa smie len vtedy, ak tým nie je ohrozená bezpečnosť nastupujúcich osôb alebo
vystupujúcich osôb ani iných účastníkov cestnej premávky.
(2)
Vodič, ktorý sa chce vzdialiť od vozidla tak, že nebude môcť okamžite zasiahnuť,
je povinný urobiť také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky a aby ho nemohla neoprávnene použiť iná osoba. Ak je vozidlo povinne
vybavené zariadením proti neoprávnenému použitiu, vodič je povinný ho použiť. Vodič
motorového vozidla alebo jazdnej súpravy povinne vybavených zakladacími klinmi je
povinný ich použiť, ak treba zabezpečiť vozidlo alebo súpravu proti pohybu.
(3)
Vodič vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, je povinný
tento trojuholník použiť počas núdzového státia, najmä pri prerušení jazdy pre chybu
na vozidle alebo na náklade alebo v dôsledku dopravnej nehody, ak také vozidlo tvorí
prekážku cestnej premávky. Vodič je povinný trojuholník umiestniť na okraji vozovky
tak, aby ho prichádzajúci vodiči včas a zreteľne videli, a to vo vzdialenosti najmenej
50 m za vozidlom a na diaľnici a rýchlostnej ceste najmenej 100 m za vozidlom. V obci
môže byť táto vzdialenosť, ak to vyžadujú okolnosti, kratšia. Ak je vozidlo vybavené
osobitným zariadením, ktoré umožňuje výstražnú funkciu smerových svietidiel, vodič
je povinný ho použiť aspoň v čase, kým umiestni trojuholník na vozovke.
§ 25
(1)
Vodič nesmie zastaviť a stáť
a)
v neprehľadnej zákrute a v jej tesnej blízkosti,
b)
pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním,
c)
na priechode pre chodcov alebo na priechode pre cyklistov a vo vzdialenosti kratšej
ako 5 m pred nimi,
d)
na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred hranicou križovatky a 5 m za
ňou; tento zákaz neplatí v obci na križovatke tvaru „T“ na náprotivnej strane vyúsťujúcej
cesty,
e)
na pripájacom alebo na odbočovacom pruhu,
f)
na zastávke vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb v úseku, ktorý sa začína dopravnou
značkou pre zastávku a končí sa 5 m za označníkom zastávky, a tam, kde taká dopravná
značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za
ním; ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, platí
tento zákaz len pre nástupište a vyznačený priestor,
g)
na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15
m pred nimi a 15 m za nimi,
h)
na mieste, kde by vozidlo zakrývalo zvislú dopravnú značku, vodorovnú dopravnú značku
vyznačujúcu spôsob radenia do jazdných pruhov a určený smer jazdy cez križovatku alebo
vyjadrujúcu doplňujúci údaj nápisom alebo svetelné signály,
i)
na vnútornom jazdnom pruhu,
j)
na vyhradenom jazdnom pruhu okrem vozidla, pre ktoré je vyhradený jazdný pruh určený,
a ak nejde o vnútorný jazdný pruh,
k)
na cestičke pre cyklistov,
l)
vo vzdialenosti kratšej ako 5 m od začiatku a 5 m od konca pozdĺžnej súvislej čiary
alebo nástupného ostrovčeka tam, kde by medzi touto čiarou alebo nástupným ostrovčekom
a vozidlom nezostal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m,
m)
na moste,
n)
pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde
o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené,
o)
na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie,
p)
na električkovom koľajovom páse,
q)
na chodníku okrem prípadu podľa § 52 ods. 2,
r)
na kruhovom objazde,
s)
na cestnej zeleni a inej verejne prístupnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch,
ak to nie je dovolené dopravnou značkou,
t)
na mieste, kde by medzi vozidlom a najbližšou električkovou koľajnicou nezostal voľný
jazdný pruh široký najmenej 3,5 m,
u)
na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo
výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích
miest.
(2)
Na cestách I. triedy a za zníženej viditeľnosti aj na ostatných cestách s výnimkou
účelových komunikácií je mimo obce zakázané zastavenie a státie na inom mieste než
na mieste označenom ako parkovisko s výnimkou núdzového státia.
§ 26
Zastavenie vozidla v tuneli
(1)
Ak pri jazde vozidla v tuneli vznikne porucha vozidla, pre ktorú sa toto vozidlo
stane nepojazdným, alebo ak vznikne dopravná nehoda vrátane požiaru, je vodič po zastavení
vozidla povinný bezodkladne
a)
vypnúť motor, a ak je na vykurovanie vozidla použité nezávislé kúrenie, vypnúť aj
toto kúrenie,
b)
vykonať vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky v tuneli;
ak to okolnosti vyžadujú, je oprávnený zastavovať iné vozidlá,
c)
oznámiť telefonicky alebo iným vhodným spôsobom zastavenie vozidla v tuneli osobe
vykonávajúcej dohľad nad prevádzkou tunela.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 nesmie vodič a prepravovaná osoba fajčiť alebo manipulovať
s otvoreným ohňom.
(3)
Vodič alebo prepravovaná osoba sú v prípadoch uvedených v odseku 1 povinní na pokyn
osoby vykonávajúcej dohľad nad prevádzkou tunela opustiť vozidlo a sústrediť sa do
miest na to určených, prípadne tunel opustiť.
(4)
Ak to nie je nevyhnutné, prepravované osoby nesmú z vozidla vystupovať a pohybovať
sa po vozovke. Také osoby sa môžu pohybovať po vozovke v tuneli len v súvislosti so
zaisťovaním bezpečnosti cestnej premávky, ak majú na sebe reflexný bezpečnostný odev.
(5)
Ustanovenia odseku 1 písm. a) a b) a odsekov 2 až 4 sa vzťahujú aj na ostatných vodičov
a prepravované osoby.
Železničné priecestie
§ 27
(1)
Pred železničným priecestím vodič je povinný počínať si mimoriadne opatrne, najmä
sa presvedčiť, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie.
(2)
Vozidlá pred železničným priecestím sa radia za sebou v poradí, v ktorom prišli.
Ak nejde o súbežnú jazdu, smú vozidlá prechádzať cez železničné priecestie len v jednom
jazdnom prúde.
(3)
Vo vzdialenosti 50 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní vodič je
povinný jazdiť rýchlosťou najviac 30 km.h-1; ak na priecestnom zabezpečovacom zariadení svieti prerušované biele svetlo, vodič
je povinný 50 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní jazdiť rýchlosťou
najviac 50 km.h-1. Vodič pritom nesmie zbytočne predlžovať čas prechádzania železničného priecestia.
(4)
Ak dôjde k zastaveniu vozidla na železničnom priecestí, vodič je povinný odstrániť
vozidlo zo železničnej trate; ak tak nemôže urobiť, musí bezodkladne vykonať také
opatrenia, aby bol vodič koľajového vozidla pred nebezpečenstvom včas varovaný.
(5)
Pred železničným priecestím, pri ktorom je umiestnená dopravná značka „Stoj, daj
prednosť v jazde!“, vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, z ktorého má
náležitý rozhľad na trať.
§ 28
Vodič nesmie vchádzať na železničné priecestie, ak
a)
sa dáva výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho
zariadenia,
b)
sa dáva výstraha prerušovaným zvukom húkačky alebo zvončeka priecestného zabezpečovacieho
zariadenia,
c)
sa spúšťajú, ak sú spustené alebo ak sa zdvíhajú závory,
d)
už vidieť alebo počuť prichádzajúci vlak alebo iné dráhové vozidlo alebo ak počuť
najmä jeho húkanie alebo pískanie,
e)
osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia dáva znamenie
na zastavenie vozidla krúžením červenou alebo žltou zástavkou a za zníženej viditeľnosti
krúžením červeným svetlom v hornom polkruhu,
f)
situácia na železničnom priecestí alebo za ním nedovoľuje, aby ho bezpečne prešiel
a pokračoval v jazde.
§ 29
(1)
Ak osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia dáva pokyn
na jazdu cez železničné priecestie vodorovným kývaním ruky s červenou alebo so žltou
zástavkou a za zníženej viditeľnosti bielym svetlom cez stred tela, vodič je povinný
ju poslúchnuť; pritom neplatí § 28 písm. a) až d).
§ 30
Znamenie o zmene smeru jazdy
(1)
Znamenie o zmene smeru jazdy vodič je povinný dávať okrem prípadov uvedených v tomto
zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo ak to vyžaduje bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky.
(2)
Vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu
podľa odseku 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce
za ním a na povahu jazdy.
(3)
Znamenie o zmene smeru jazdy sa dáva smerovými svietidlami. Ak nimi vozidlo nie je
vybavené alebo ak majú poruchu, dáva sa znamenie upažením. Rukou ohnutou v lakti hore
sa dáva znamenie o zmene smeru jazdy na opačnú stranu. Ak to vyžadujú okolnosti, najmä
ak znamenie dávané smerovými svietidlami alebo rukou nie je dostatočne viditeľné najmä
pre šírku nákladu alebo za zníženej viditeľnosti, musí dávať znamenie spôsobilá a
náležite poučená osoba alebo sa musí použiť iný zreteľný spôsob. Inak vodič smie zamýšľaný
jazdný úkon uskutočniť len vtedy a takým spôsobom, aby neboli ohrození ani obmedzení
iní účastníci cestnej premávky.
(4)
Znamenie o zmene smeru jazdy dávané smerovými svietidlami vodič ponechá len v čase,
kým mení smer jazdy, vybočuje z neho alebo kým vozidlo nezaujme miesto v jazdnom pruhu,
do ktorého prechádza. Znamenie o zmene smeru jazdy rukou sa dáva len pred začatím
jazdného úkonu.
(5)
Znamenie o zmene smeru jazdy vodič nedáva pri vjazde do kruhového objazdu. Pri jazde
po kruhovom objazde vodič dáva znamenie o zmene smeru jazdy, ak z takej križovatky
vychádza, a v prípadoch podľa § 10 ods. 6.
§ 31
Výstražné znamenie
(1)
Vodič smie dávať zvukové výstražné znamenie len vtedy, ak je to potrebné na odvrátenie
hroziaceho nebezpečenstva, a mimo obce aj na upozornenie vodiča predchádzaného vozidla.
(2)
Vodič smie namiesto zvukového výstražného znamenia dávať svetelné výstražné znamenie
prerušovaným zapínaním stretávacích svetlometov alebo diaľkových svetlometov; na upozornenie
vodiča predchádzaného vozidla ho smie dávať aj v obci.
(3)
Ak je nevyhnutné upozorniť ostatných účastníkov cestnej premávky na hroziace nebezpečenstvo,
najmä v prípadoch, keď je potrebné náhle znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo,
vodič dáva svetelné výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie smerových svietidiel.
Funkciu výstražných smerových svietidiel možno v iných prípadoch použiť len za podmienok
podľa odseku 1.
(4)
Výstražné znamenie sa smie použiť len v nevyhnutne potrebnom čase.
Osvetlenie vozidla
§ 32
(1)
Vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods. 4 počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie;
to neplatí pre nemotorové vozidlo, ktoré musí mať rozsvietené svietidlá počas zníženej
viditeľnosti. Za nezníženej viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích
svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené.
(2)
Vodič nesmie použiť diaľkové svetlomety, ak je vozovka dostatočne a súvisle osvetlená
alebo ak by mohol byť oslnený vodič protiidúceho vozidla, vodič vozidla idúceho pred
ním alebo iný účastník cestnej premávky, strojvedúci vlaku alebo vodič iného dráhového
vozidla, alebo vodič plavidla. Pri zastavení vozidla pred železničným priecestím vodič
nesmie použiť ani stretávacie svetlomety, ak by nimi mohol oslniť vodiča vozidla v
protismere.
(3)
Predné svetlomety do hmly a zadné svietidlá do hmly vodič smie použiť len za hmly,
sneženia alebo za dažďa.
(4)
Vodič smie jazdiť aj s parkovacími alebo obrysovými svietidlami, ak má súčasne rozsvietené
stretávacie svetlomety alebo diaľkové svetlomety, alebo predné svetlomety do hmly,
ak je nimi vozidlo vybavené.
(5)
Činná plocha svetlometov a svietidiel nesmie byť zakrytá alebo nadmerne znečistená
s výnimkou svetlometov a svietidiel, ktoré nie sú predpísané.
§ 33
Vozidlo stojace za zníženej viditeľnosti v obci na mieste, kde tvorí prekážku cestnej
premávky, alebo na ceste mimo obce musí mať aspoň na strane privrátenej k stredu cesty
rozsvietené parkovacie alebo obrysové svietidlá, prípadne musí byť osvetlené na strane
privrátenej k stredu cesty aspoň jedným svietidlom viditeľným spredu i zozadu, pričom
toto svietidlo nesmie byť umiestnené ďalej ako 400 mm od bočného obrysu vozidla; to
neplatí na parkovisku.
§ 34
Vlečenie motorového vozidla
(1)
Pri vlečení motorového vozidla sa smie jazdiť rýchlosťou najviac 60 km.h-1.
(2)
Motorové vozidlo sa smie vliecť len vtedy, ak má účinné riadenie a brzdy; povinnosti
podľa § 4 ods. 1 a 2 sa vzťahujú aj na vodiča vlečeného motorového vozidla. Vodiči vlečeného a vlečného
motorového vozidla sú povinní vopred sa dohodnúť na spôsobe dorozumievania počas jazdy.
(3)
Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak je motorové vozidlo vlečené pomocou osobitného zariadenia,
najmä pomocou vyslobodzovacieho podvozka alebo žeriava; v takom prípade musí byť vlečené
motorové vozidlo vybavené vzadu prenosným osvetlením vozidla s napojením na vlečné
vozidlo.
(4)
Pri poruche osvetlenia alebo inej poruche nedovoľujúcej použitie osvetlenia musia
byť na vlečenom motorovom vozidle za zníženej viditeľnosti rozsvietené svietidlá na
strane k stredu vozovky vpredu bielym neoslňujúcim svetlom a vzadu aspoň jedným červeným
svetlom. Tieto svietidlá musia byť dobre viditeľné a nesmú byť umiestnené ďalej ako
400 mm od bočného obrysu motorového vozidla.
(5)
Vlečenie viacerých motorových vozidiel alebo vlečenie motorového vozidla s prívesom
je zakázané; smie sa však vliecť motorové vozidlo s návesom. Za motorovým vozidlom
s prívesom sa nesmie vliecť iné motorové vozidlo. Motorové vozidlo vlečené pomocou
osobitného zariadenia a autobus sa smú vliecť len bez prepravovaných osôb; nákladný
automobil sa smie vliecť len bez osôb prepravovaných v jeho ložnom priestore. Motocykel
bez postranného vozíka sa nesmie vliecť ani použiť ako vlečné vozidlo.
(6)
Označenie spojnice a jej dĺžku pri vlečení motorových vozidiel ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo vnútra“).
Osobitosti premávky na diaľnici a rýchlostnej ceste
§ 35
(1)
Diaľnicu môžu používať len vodiči motorových vozidiel; iným účastníkom cestnej premávky
je používanie diaľnice zakázané. Na diaľnici smie vodič motorového vozidla jazdiť
rýchlosťou najmenej 80 km.h-1. V úseku diaľnice prechádzajúcom cez obec smie vodič motorového vozidla jazdiť rýchlosťou
najmenej 65 km.h-1.
(2)
Vodič motorového vozidla smie na diaľnicu vchádzať a z diaľnice vychádzať len na
miestach na to určených. Pred vjazdom do priebežných jazdných pruhov na diaľnici je
vodič povinný použiť pripájací jazdný pruh. Tam, kde pripájací jazdný pruh nie je,
vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám idúcim v priebežných jazdných pruhoch.
(3)
Vodič motorového vozidla kategórie N,20) ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 7 500 kg, alebo vodič jazdnej
súpravy, ktorej najväčšia prípustná hmotnosť presahuje 7 500 kg, nesmie pri jazde
po diaľnici predchádzať iné motorové vozidlo.
(4)
Rýchlosť jazdy podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vodiča motorového vozidla vchádzajúceho
na diaľnicu, vychádzajúceho z diaľnice, pri súbežnej jazde a v iných prípadoch, ak
je to potrebné z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Rýchlosť jazdy
podľa odseku 1 sa nevzťahuje ani na vodiča motorového vozidla použitého pri vykonávaní
činností spojených so správou a údržbou diaľnice, s odťahovaním vozidiel a činností
spojených so záchranou života, zdravia a majetku a na vodičov kolóny vozidiel ozbrojených
síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov.
§ 36
(1)
Vodičovi motorového vozidla je na diaľnici zakázané
a)
zastavenie a státie na inom mieste než na mieste označenom ako parkovisko s výnimkou
núdzového státia, keď vozidlo musí stáť na krajnici, a ak to nie je možné, na vozovke,
pričom také vozidlo musí vodič vždy označiť ako prekážku cestnej premávky,
b)
otáčanie, cúvanie a vchádzanie na stredný deliaci pás vrátane miest, kde je pás prerušený.
(2)
Ak vodič motorového vozidla počas jazdy zistí na vozidle alebo na náklade chybu,
pre ktorú nemožno dosiahnuť na rovine rýchlosť podľa § 35 ods. 1, musí diaľnicu opustiť na najbližšom výjazde; to neplatí, ak sa pred výjazdom z diaľnice
nachádza parkovisko, kde musí vozidlo odstaviť.
(3)
Vlečenie motorového vozidla je dovolené len vtedy, ak je to nevyhnutné na jeho odstránenie
z diaľnice. Vozidlo sa smie vliecť len k najbližšiemu parkovisku alebo výjazdu, kde
musí diaľnicu opustiť.
(4)
Vodič motorového vozidla nesmie predchádzať iné motorové vozidlo, ak by pri predchádzaní
svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil iné motorové vozidlo idúce po diaľnici.
§ 37
(1)
Ustanovenia o premávke na diaľnici platia aj na rýchlostnej ceste.
§ 38
Osobitosti premávky v zimnom období
(1)
Ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza, vodič motorového
vozidla kategórie M1 a N119) môže také vozidlo použiť v cestnej premávke, len ak je toto vozidlo na všetkých nápravách
vybavené zimnými pneumatikami s označením „M+S“, „M.S.“ alebo „M & S“; motorové vozidlá
kategórie M2, M3, N2 a N3 musia byť vybavené takými pneumatikami aspoň na jednej z hnacích náprav v čase od
15. novembra do 31. marca a v prípadoch, ktoré sú uvedené v časti vety pred bodkočiarkou.
(2)
Ustanovenie odseku 1 neplatí
a)
pri núdzovom dojazde, ak je na náprave namontovaná náhradná pneumatika alebo pneumatika
na núdzový dojazd,
b)
pre terénne motorové vozidlo,21)
c)pre motorové vozidlo používané v obci v súvislosti s plnením úloh na základe zmluvy
o výkone vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu.22)
(3)
Vodič motorového vozidla je povinný zabezpečiť splnenie podmienky podľa odseku 1,
ak vzhľadom na ročné obdobie možno predpokladať, že na trase, ktorou bude s motorovým
vozidlom prechádzať, bude sa na vozovke nachádzať súvislá snehová vrstva, ľad alebo
námraza.
§ 39
Obmedzenie jazdy niektorých druhov vozidiel
(1)
Na diaľnici, na rýchlostnej ceste a na ceste I. triedy je zakázaná jazda motorovým
vozidlám s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7 500 kg a motorovým
vozidlám s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg s prípojným
vozidlom
a)
v prvý deň pracovného pokoja23) a v sobotu, ak táto nasleduje po pracovnom dni v období od 1. júla do 31. augusta
v čase od 07.00 do 19.00 hodín,
b)
v nedeľu a v posledný deň pracovného pokoja v čase od 00.00 do 22.00 hodín.
(2)
Ak ide o jeden deň pracovného pokoja, ktorý nasleduje po pracovnom dni, zákaz jazdy
podľa odseku 1 platí v tento deň v čase od 00.00 do 22.00 hodín.
(3)
Zákaz jazdy podľa odsekov 1 a 2 neplatí pre
a)
autobusy, obytné automobily, vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných
zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných
hasičských jednotiek, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby,
b)
vozidlá použité na prepravu zdravotníckeho materiálu, liečiv a biologického materiálu
do zdravotníckeho zariadenia alebo na zabezpečenie prevádzky zdravotníckych prístrojov
v zdravotníckych zariadeniach,
c)
vozidlá použité v kombinovanej doprave, na nakládku a vykládku lodí, železničných
vagónov alebo lietadiel,
d)
vozidlá použité na zásobovanie čerpacích staníc pohonnými látkami,
e)
vozidlá prepravujúce nebezpečné veci,24)
f)
vozidlá použité na zabezpečovanie športových a kultúrnych podujatí,
g)
vozidlá použité na prepravu humanitárnej pomoci,
h)
vozidlá použité na odstraňovanie havárií a ich následkov, ako aj pri živelných pohromách,
i)
vozidlá použité pri výkone činnosti spojenej s údržbou, opravami a výstavbou ciest,
j)
vozidlá použité na nevyhnutnú poľnohospodársku sezónnu prepravu,
k)
vozidlá použité na prepravu potravín alebo na prepravu živých zvierat,
l)
prepravu, ktorá súvisí s použitím vozidiel podľa písmen b) až k).
(4)
Vodič je povinný na výzvu policajta hodnoverným spôsobom preukázať použitie vozidla
na účely uvedené v odseku 3.
(5)
Používanie zvláštnych motorových vozidiel na cestách je s výnimkou ciest III. triedy,
miestnych komunikácií a účelových komunikácií zakázané; to neplatí
a)
pre traktory a pracovné stroje samohybné povinne opatrené tabuľkou s evidenčným číslom,
ktoré môžu používať aj cesty II. triedy,
b)
pre zvláštne motorové vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov,
ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej
služby a zvláštne motorové vozidlá použité na odstraňovanie havárií a ich následkov,
pri živelných pohromách, pri výkone činnosti spojenej s údržbou, opravami a výstavbou
ciest,
c)
ak je používanie zvláštnych motorových vozidiel dovolené na základe povolenia na
zvláštne užívanie ciest.25)
(6)
Na ceste I. triedy je zakázaná jazda záprahovým vozidlám a ručným vozíkom s celkovou
šírkou väčšou ako 600 mm. Na ceste II. triedy je takýmto vozidlám zakázaná jazda
a)
v čase od 06.00 do 09.00 hodín, od 15.00 do 20.00 hodín a od 23.00 do 04.00 hodín,
b)
v čase zákazu jazdy niektorých druhov vozidiel podľa odsekov 1 a 2, ak tento čas
nie je rovnaký s časmi podľa písmena a).
Vozidlá so zvláštnymi výstražnými zvukovými znameniami alebo svetlami
§ 40
(1)
Vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa typické zvukové znamenie
doplnené zvláštnym výstražným modrým svetlom alebo červeným svetlom, prípadne ich
kombináciou (ďalej len „zvláštne výstražné znamenie“), nie je povinný dodržiavať povinnosti
a zákazy ustanovené týmto zákonom okrem povinností podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 4 ods. 2 písm. a) až e). Vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa zvláštne výstražné znamenia
(ďalej len „vozidlo s právom prednostnej jazdy“), je povinný dbať na potrebnú opatrnosť
tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil.
(2)
Vozidlá s právom prednostnej jazdy sú vozidlá
a)
ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej
polície, Vojenského spravodajstva a civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré určí príslušný
minister,
b)
Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek,Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby a banskej záchrannej služby
pri plnení úloh spojených so záchranou života a zdravia osôb alebo materiálnych hodnôt,
c)
Slovenskej informačnej služby, ktoré určí riaditeľ Slovenskej informačnej služby,
d)
Národnej rady Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov
zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou,
e)
vlády Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných
delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou,
f)
Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo
členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou,
g)
Ústavného súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu,
h)
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu,
i)
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu,
j)
Národného bezpečnostného úradu pri preprave jeho riaditeľa,
k)
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri preprave generálneho prokurátora,
l)
obecnej polície, ktoré určí obec.
(3)
Ministerstvo vnútra môže v osobitných prípadoch, najmä ak je to potrebné na ochranu
života, zdravia alebo majetku, na základe písomnej žiadosti vydať povolenie na používanie
zvláštnych výstražných znamení aj na iných vozidlách, ako sú uvedené v odseku 2; v
takom prípade môže byť zvláštne výstražné svetlo modrej farby umiestnené na vozidle
len pomocou prenosného zariadenia.
(4)
Žiadosť podľa odseku 3 musí obsahovať
a)
názov a sídlo právnickej osoby, ktorá o povolenie žiada,
b)
účel a zdôvodnenie nevyhnutnosti používania zvláštnych výstražných znamení,
c)
zoznam vozidiel, ktoré budú zvláštne výstražné znamenie používať,
d)
územný a časový rozsah používania zvláštnych výstražných znamení.
(5)
Rozsah a podmienky používania zvláštnych výstražných znamení podľa odseku 3 určí
ministerstvo vnútra vo vydanom povolení. Ministerstvo vnútra môže povolenie kedykoľvek
zrušiť, a to i bez udania dôvodu, o čom vyrozumie jeho držiteľa.
(6)
Vozidlo s právom prednostnej jazdy smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ktorý
má vo vedení motorového vozidla príslušnej skupiny alebo podskupiny najmenej dvojročnú
prax.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 a 6 platia obdobne aj pre vodičov vozidiel sprevádzaných vpredu,
a ak ide o viac ako tri vozidlá, aj vzadu vozidlami ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných
zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej
informačnej služby s právom prednostnej jazdy. Na sprevádzanom vozidle musí byť použité
aj zvláštne výstražné svetlo modrej alebo červenej farby, prípadne ich kombinácia
alebo osobitné zariadenie umožňujúce výstražnú funkciu smerových svietidiel, ak je
nimi vozidlo vybavené.
(8)
Vodič iného vozidla je povinný vozidlu s právom prednostnej jazdy a vozidlu, ktoré
sprevádza, umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné, aj zastaviť vozidlo
na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny vozidiel tvorenej vozidlami s právom
prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú, sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.
(9)
Ak hustota cestnej premávky v jednom smere jazdy vyvolá vznik kolóny stojacich vozidiel,
vodič vozidla s právom prednostnej jazdy môže použiť krajnicu alebo inú časť cesty,
ktorá nie je určená na jazdu vozidiel; pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť
tak, aby neohrozil iných účastníkov cestnej premávky.
(10)
Ak na stojacom vozidle svieti zvláštne výstražné svetlo modrej alebo červenej farby,
prípadne ich kombinácia, musí vodič iného vozidla zvýšiť opatrnosť, znížiť rýchlosť
jazdy, prípadne zastaviť vozidlo.
(11)
Vozidlo s právom prednostnej jazdy a vozidlo, ktoré sprevádza, majú pri čerpaní pohonných
látok prednosť; pritom nemusia používať zvláštne výstražné znamenie.
(12)
Len vozidlo Policajného zboru môže používať zvláštne výstražné svetlo červenej farby
a kombináciu zvláštneho výstražného svetla červenej a modrej farby.
(13)
Iné vozidlo, ako je uvedené v odsekoch 2, 3 a 7, nesmie byť vybavené zariadením umožňujúcim
používanie typického zvukového znamenia alebo zvláštneho výstražného svetla ustanovených
pre vozidlá s právom prednostnej jazdy.
(14)
Prevádzkovatelia vozidiel podľa odseku 2 určia podmienky na používanie zvláštnych
výstražných znamení.
§ 41
(1)
Vodič vozidla vybaveného zvláštnym výstražným svetlom oranžovej farby je povinný
toto svetlo používať, ak by mohol svojou jazdou alebo pracovnou činnosťou ohroziť
bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo na označenie prekážky cestnej premávky.
(2)
Vodič vozidla podľa odseku 1 nie je povinný dodržiavať ustanovenia tejto hlavy a
§ 59, ak to povaha jeho jazdy alebo činnosti vyžaduje; pritom musí dbať na potrebnú opatrnosť.
(3)
Vodič iného vozidla je povinný podľa okolností znížiť rýchlosť jazdy alebo aj zastaviť
vozidlo, ak vozidlo uvedené v odseku 1 používa zvláštne výstražné svetlo oranžovej
farby.
(4)
Ustanovenie odseku 2 platí obdobne aj pre vodičov kolóny vozidiel ozbrojených síl,
ozbrojených bezpečnostných zborov alebo ozbrojených zborov vpredu i vzadu sprevádzanej
vozidlami používajúcimi zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby.
§ 42
Okruh vozidiel používajúcich zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby a podrobnosti
o schvaľovaní zvláštnych výstražných svetiel a zvláštnych výstražných znamení upravuje
osobitný predpis.26)
§ 43
Prekážka cestnej premávky
(1)
Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to
neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty.27) Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj
odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou
cestnej premávky súvisia.
(2)
Ak ten, kto prekážku cestnej premávky spôsobil, ju bezodkladne neodstráni, je povinný
ju označiť a oznámiť to policajtovi; ak prekážku neoznačí, príslušný správca cesty
je povinný ju bezodkladne označiť na náklady jej pôvodcu.
(3)
Prekážka cestnej premávky sa označí tak, aby ju účastníci cestnej premávky mohli
včas spozorovať. Prekážka cestnej premávky sa označuje najmä zábranou na označenie
uzávierky, výstražným svetlom oranžovej farby, za zníženej viditeľnosti aj červeným
svetlom alebo reflexnou červenou zástavkou. Na označenie vozidla, ktoré je povinne
vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, platí § 24 ods. 3.
(4)
Správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady
jeho prevádzkovateľa, ak je
a)
na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,
b)
na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené,
c)
bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo
je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla
držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí
prekážku cestnej premávky.
(5)
Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku
4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho
prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak
ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej
ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku
spôsobil, alebo správca cesty.
§ 44
Osobitné označenie vozidla a parkovací preukaz
(1)
Osobitné označenie sa môže používať na
a)
vozidle vedenom osobou so sluchovým postihnutím,
b)
vozidle lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
c)
autobuse, ktorým sa prepravujú deti,
d)
vozidle vedenom vodičom začiatočníkom.
(2)
Parkovací preukaz sa môže používať na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu alebo má praktickú
alebo úplnú slepotu oboch očí.
(3)
Vodič vozidla podľa odseku 1 písm. b) alebo podľa odseku 2 je povinný osobitné označenie
alebo parkovací preukaz odstrániť z vozidla, ak sa nepoužíva na účel, na ktorý je
určený.
(4)
Osobitné označenie na vozidle podľa odseku 1 písm. b) môže používať iba osoba, ktorej
ho na základe písomnej žiadosti vydal obvodný úrad v sídle kraja príslušný podľa miesta
jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo iný oprávnený orgán v zahraničí.
Parkovací preukaz môže používať iba fyzická osoba, ktorej ho vydal úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny podľa osobitného predpisu28) alebo iný oprávnený orgán v zahraničí. Príslušný obvodný úrad v sídle kraja vedie
evidenciu vydaných osobitných označení podľa odseku 1 písm. b) v rozsahu meno, priezvisko,
dátum a miesto narodenia a trvalý alebo prechodný pobyt, pričom je povinný poskytnúť
Policajnému zboru na jeho žiadosť informácie o vydaných osobitných označeniach. Príslušný
úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný poskytnúť Policajnému zboru na jeho
žiadosť informácie o vydaných parkovacích preukazoch.
(5)
Oprávnenie na používanie osobitného označenia na vozidle podľa odseku 1 písm. b)
sa preukazuje preukazom osobitného označenia vozidla vydaného obvodným úradom príslušným
podľa odseku 4.
(6)
Osobitné označenie podľa odseku 1 písm. b) sa smie na vozidle používať len v súvislosti
s prepravou osoby, ktorá je držiteľom preukazu podľa odseku 5. Parkovací preukaz sa
smie na vozidle používať len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá je jeho držiteľom.
Vodič vozidla označeného osobitným označením podľa odseku 1 písm. b) je povinný pri
vedení vozidla mať pri sebe preukaz podľa odseku 5 a na výzvu policajta sa ním preukázať;
ak vodičom nie je osoba uvedená v odseku 1 písm. b), stačí, ak sa takým preukazom
preukáže prepravovaná osoba. Osobitné označenie podľa odseku 1 písm. a) sa smie na
vozidle používať, len ak je takou osobou vodič vozidla.
(7)
Vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vodič osobitne označeného vozidla podľa odseku
1 písm. b) a vodič vozidla s parkovacím preukazom nemusí po nevyhnutne potrebný čas
dodržiavať zákaz státia. Ak je to nevyhnutné, môže vodič takéhoto vozidla vchádzať
aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel, a
do pešej zóny; pritom nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Týmto oprávnením
nie je dotknutá povinnosť vodiča uposlúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci
s výkonom jeho oprávnení podľa tohto zákona.
(8)
Ustanovenia odseku 7 a § 23 ods. 3 sa vzťahujú aj na vozidlá označené dokladom podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného
8. novembra 1968 vo Viedni v znení neskorších predpisov (ďalej len „Viedenský dohovor“).
(9)
Vyobrazenie osobitných označení podľa odseku 1 a ich umiestnenie na vozidle ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
TRETIA HLAVA
PODMIENKY PREPRAVY OSÔB A NÁKLADU
Preprava osôb
§ 45
(1)
Vodič nesmie dovoliť, aby sa prekročil povolený počet prepravovaných osôb, a podľa
svojich možností nesmie pripustiť ani porušenie povinností ustanovených týmto osobám.
Každá prepravovaná osoba zodpovedá za dodržiavanie svojich povinností podľa tohto
zákona. Za prepravu detí alebo osôb, ktoré pre poruchu zdravia nezodpovedajú za svoje
konanie, zodpovedá osoba, ktorá ich sprevádza. Ak také osoby nemajú sprievod, za ich
prepravu zodpovedá vodič alebo ním poverená spôsobilá a náležite poučená osoba; to
neplatí, ak ide o pravidelnú verejnú dopravu osôb.
(2)
Prepravované osoby nesmú svojím správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky najmä
obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, zotrvaním na miestach, kde by boli
ohrozené, a vyhadzovaním predmetov z vozidla.
§ 46
(1)
V motorovom vozidle alebo jeho prípojnom vozidle, ktoré je určené na prepravu osôb,
smú sa na miestach na to vyhradených prepravovať osoby len do prípustnej užitočnej
hmotnosti vozidla, pritom počet prepravovaných osôb nesmie byť vyšší, ako je počet
miest uvedených v osvedčení o evidencii alebo v technickom osvedčení vozidla.
(2)
Osoba mladšia ako 12 rokov sa nesmie prepravovať vo zvláštnom motorovom vozidle a
na motocykli.
(3)
V inom prípojnom vozidle ako vo vozidle, ktoré je určené na prepravu osôb, je preprava
osôb s výnimkou prípadov podľa § 49 zakázaná.
(4)
Bočné sedenie osôb prepravovaných na motocykli je zakázané.
§ 47
Preprava osôb vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb
(1)
Cestujúci vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb je povinný správať sa pri čakaní,
nastupovaní, počas jazdy a pri vystupovaní tak, aby neohrozoval bezpečnosť ani plynulosť
cestnej premávky, najmä nesmie vstupovať na vozovku, okraj nástupišťa alebo do bezpečnostného
priestoru nástupišťa zastávky vyznačeného dopravnou značkou, a to až do zastavenia
vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb. Pritom je povinný poslúchnuť pokyny zamestnanca
prevádzkovateľa takého vozidla.
(2)
Vodič autobusu prepravujúceho deti alebo osoby so zdravotným postihnutím je povinný
počas ich nastupovania a vystupovania použiť osobitné zariadenie umožňujúce výstražnú
funkciu smerových svietidiel.
Preprava osôb v ložnom priestore nákladného automobilu a v ložnom priestore nákladného
prívesu traktora
§ 48
(1)
Prepravovať osoby v ložnom priestore nákladného automobilu možno len pri preprave
príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov,
Vojenskej polície a obecnej polície pri plnení ich úloh a iných osôb pri plnení úloh
civilnej ochrany obyvateľstva alebo pri živelnej pohrome.
(2)
Nákladný automobil, v ktorého ložnom priestore sa prepravujú osoby podľa odseku 1,
smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ktorý má vo vedení nákladného automobilu
najmenej dvojročnú prax. Počet prepravovaných osôb nesmie byť vyšší ako 30. Preprava
osôb v prípojnom vozidle nákladného automobilu je zakázaná.
(3)
Osoby prepravované v ložnom priestore nákladného automobilu nesmú počas jazdy stáť,
vykláňať sa, nechať vyčnievať predmety z vozidla ani inak ohrozovať bezpečnosť cestnej
premávky; dbá na to osoba, ktorú z prepravovaných osôb určí prevádzkovateľ vozidla
alebo vodič.
§ 49
(1)
Prepravovať osoby v ložnom priestore nákladného prívesu traktora je možné len za
podmienok podľa § 48 ods. 1. Traktor s nákladným prívesom, v ktorého ložnom priestore sa prepravujú osoby, smie
viesť len vodič starší ako 21 rokov, ktorý má vo vedení traktora najmenej dvojročnú
prax.
(2)
Počet prepravovaných osôb v ložnom priestore nákladného prívesu traktora nesmie byť
vyšší ako 15; rýchlosť jazdy traktora nesmie prekročiť 20 km.h-1.
(3)
Osoby prepravované v ložnom priestore nákladného prívesu traktora musia počas jazdy
sedieť na podlahe alebo na sedadlách pripevnených o podlahu, pričom steny prívesu
musia byť dostatočne vysoké, aby osoby počas jazdy nevypadli. Prepravované osoby sa
nesmú počas jazdy vykláňať, nesmú nechať vyčnievať predmety z prívesu ani inak ohrozovať
bezpečnosť cestnej premávky.
§ 50
Osoby mladšie ako 15 rokov sa smú prepravovať v ložnom priestore nákladného automobilu
a nákladného prívesu traktora len v sprievode osoby staršej ako 18 rokov.
§ 51
Preprava nákladu
(1)
Pri preprave nákladu sa nesmie prekročiť najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla,
najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť
prípojného vozidla ani najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla.
(2)
Náklad musí byť na vozidle riadne umiestnený, rozložený a upevnený, aby neohrozoval
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, neznečisťoval ani nepoškodzoval cestu ani
jej okolie, nespôsoboval nadmerný hluk, neznečisťoval ovzdušie a nezakrýval svetlomety
a svietidlá vozidla, odrazové sklá, tabuľku s evidenčným číslom a vyznačenie najvyššej
povolenej rýchlosti. Náklad musí byť zabezpečený tak, aby pri zmene rýchlosti jazdy
alebo zmene smeru jazdy vozidla sa nezošmykol, neprevrátil, nespadol alebo sa inak
voľne nepohyboval. Predmety, ktoré možno ľahko prehliadnuť, nesmú prečnievať po strane
vozidla. Sypký materiál musí byť vždy zakrytý tak, aby sa zabránilo jeho vysypávaniu
na cestu počas jazdy.
(3)
Pri preprave živých zvierat nesmie byť ohrozená bezpečnosť vodiča a prepravovaných
osôb, bezpečnosť prepravovaných zvierat ani bezpečnosť cestnej premávky.
(4)
Nakladanie a skladanie nákladu na ceste je dovolené len vtedy, ak to nemožno urobiť
mimo cesty. Náklad sa musí zložiť a naložiť čo najrýchlejšie a tak, aby nebola ohrozená
bezpečnosť cestnej premávky.
(5)
Podmienky a spôsob označovania nákladu prečnievajúceho vozidlo ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
ŠTVRTÁ HLAVA
OSOBITNÉ USTANOVENIA O NIEKTORÝCH ÚČASTNÍKOCH CESTNEJ PREMÁVKY
Osobitné ustanovenia o chodcoch
§ 52
(1)
Chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Po chodníku sa chodí vpravo. Tam,
kde chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici; tam, kde nie
je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji
vozovky. To platí aj pre chodca, ktorý nesie predmet, ktorým by mohol ohroziť premávku
na chodníku alebo na krajnici.
(2)
Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak
dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie
alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.
(3)
Chodci smú ísť po krajnici alebo po okraji vozovky najviac dvaja vedľa seba, ak tým
najmä za zníženej viditeľnosti alebo za zvýšenej premávky neohrozia alebo neobmedzia
cestnú premávku; to neplatí pre osoby, ktoré sa pohybujú po krajnici alebo po okraji
vozovky na lyžiach, korčuliach alebo na obdobnom športovom vybavení, ktoré sa môžu
pohybovať len v rade za sebou. Za zníženej viditeľnosti mimo obce musí mať chodec
idúci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky
alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.
(4)
Osoba so zdravotným postihnutím, ktorá sa pohybuje pomocou ručného alebo motorového
vozíka určeného pre ňu, smie používať ktorúkoľvek krajnicu alebo ktorýkoľvek okraj
vozovky; ak použije chodník, nesmie prekročiť rýchlosť chôdze.
(5)
Osoba, ktorá sa pohybuje po chodníku na lyžiach, korčuliach alebo na obdobnom športovom
vybavení, smie používať pravú stranu chodníka, pričom nesmie ohroziť ani obmedziť
ostatné osoby používajúce chodník. Osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, smie
použiť chodník, len ak neohrozí ani neobmedzí chodcov; inak musí použiť pravú krajnicu
alebo pravý okraj vozovky.
(6)
Osoba, ktorá sa pohybuje po chodníku na lyžiach, korčuliach alebo na obdobnom športovom
vybavení, je povinná sledovať situáciu v cestnej premávke a nesmie ohrozovať alebo
obmedzovať iných účastníkov cestnej premávky. Ak je dopravnou značkou určená cestička
pre osoby pohybujúce sa na športovom vybavení, tieto osoby sú povinné takúto cestičku
použiť.
§ 53
(1)
Pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov,
nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať
na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza
na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd.
(2)
Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich
vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči
vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať
na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich
vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako
chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané.
(3)
Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci
smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť
a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo
rýchlosti jazdy.
(4)
Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva,
a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To
platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani
iné zábrany.
§ 54
(1)
Pre organizovaný útvar chodcov, najmä útvar ozbrojených síl, útvar školskej mládeže
alebo pre sprievod, primerane platia práva a povinnosti vodičov podľa tohto zákona.
(2)
Za zníženej viditeľnosti musí byť organizovaný útvar chodcov označený vpredu po oboch
stranách neoslňujúcim bielym svetlom a vzadu takisto po oboch stranách červeným svetlom.
Vedúci útvaru chodcov a chodci idúci v poslednom rade v smere chôdze musia mať mimo
obce za zníženej viditeľnosti oblečený reflexný bezpečnostný odev.
(3)
Za dodržiavanie ustanovení odsekov 1 a 2 zodpovedá vedúci útvaru, ktorým môže byť
len osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je na to dostatočne spôsobilá.
(4)
Organizovaný útvar chodcov idúci najviac v dvojstupe smie ísť po chodníku, a to vpravo;
pritom nemusí byť označený podľa odseku 2.
(5)
Pre organizovanú skupinu detí, ktoré nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, platia
ustanovenia o chodcoch.
§ 55
Osobitné ustanovenia o cyklistoch
(1)
Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov
sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa
pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť
po pravej krajnici vozovky.
(2)
Cyklisti smú jazdiť len jednotlivo za sebou; to neplatí pri jazde po cestičke pre
cyklistov, kde smú jazdiť dvaja cyklisti vedľa seba, ak tým neobmedzujú a neohrozujú
ostatných účastníkov cestnej premávky. Cyklista nesmie jazdiť bez držania riadidiel,
držať sa iného vozidla, viesť počas jazdy druhý bicykel, ručný vozík, psa ani iné
zviera a voziť predmety, ktoré by sťažovali vedenie bicykla alebo ohrozovali iných
účastníkov cestnej premávky. Pri jazde musí mať cyklista nohy na pedáloch. Za zníženej
viditeľnosti musí mať cyklista jazdiaci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe
viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.
(3)
Na jednomiestnom bicykli nie je dovolená jazda viacerým osobám. Ak je bicykel vybavený
pomocným sedadlom na prepravu dieťaťa s pevnými opierkami na nohy, smie osoba staršia
ako 15 rokov viezť osobu mladšiu ako 10 rokov.
(4)
Osoba mladšia ako 10 rokov smie na ceste s výnimkou cestičky pre cyklistov, poľnej
cesty, lesnej cesty a obytnej zóny jazdiť na bicykli len pod dohľadom osoby staršej
ako 15 rokov, ktorá je dostatočne spôsobilá, aby na ňu riadne dozerala, a ktorá zodpovedá
za dodržiavanie povinností podľa tohto zákona touto osobou.
(5)
Pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať
aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť;
to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava.
(6)
Ak je zriadená cestička pre chodcov a cyklistov označená príslušnou dopravnou značkou,
cyklista nesmie ohroziť chodca. Ak cestička pre chodcov a cyklistov má oddelené pruhy
pre chodcov a cyklistov, sú chodci a cyklisti povinní použiť len pruh pre nich určený;
to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, odbočovaní, otáčaní, pri vchádzaní na cestičku
pre chodcov a cyklistov a vychádzaní z nej, pričom sa nesmú vzájomne ohroziť.
(7)
Cestičku pre cyklistov môže použiť aj osoba pohybujúca sa na kolieskových korčuliach,
lyžiach alebo na obdobnom športovom vybavení, ak tým neobmedzí ani neohrozí cyklistov.
(8)
Pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť
bez nebezpečenstva. Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť
a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo
rýchlosti jazdy. Na priechode pre cyklistov sa jazdí vpravo.
(9)
Cyklista je povinný počas jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou
ochrannou prilbou. Ak je cyklistom osoba mladšia ako 15 rokov, táto povinnosť sa vzťahuje
aj na jazdu v obci.
§ 56
Jazda so záprahovým vozidlom a ručným vozíkom
(1)
Pohoničom záprahového vozidla nesmie byť osoba mladšia ako 15 rokov. Ak pohonič ide
vedľa záprahového vozidla, je povinný ísť po pravej strane; pred opustením záprahového
vozidla je povinný vozidlo zabrzdiť a na svahu podložiť kolesá.
(2)
Osoba, ktorá tlačí alebo ťahá ručný vozík s celkovou šírkou väčšou ako 600 mm, je
povinná ísť pri pravom okraji vozovky; ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci,
smie ísť po pravej krajnici. Za zníženej viditeľnosti musí byť táto osoba alebo vozík
označený na ľavej strane a pravej strane zapnutým neoslňujúcim bielym svetlom viditeľným
ostatnými účastníkmi cestnej premávky.
§ 57
Jazda na zvieratách, vedenie a hnanie zvierat
(1)
Pre jazdca na zvierati a pre sprievodcu vedených a hnaných zvierat primerane platia
práva a povinnosti vodiča podľa tohto zákona.
(2)
Na ceste s výnimkou poľnej cesty a lesnej cesty nesmie ísť na zvierati osoba mladšia
ako 15 rokov. Jazdec je povinný ísť pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú
ani neobmedzujú chodci, jazdec smie ísť po pravej krajnici. Jazdci na zvieratách smú
ísť len jednotlivo za sebou. Jazdec smie viesť len jedno zviera. Ak je dopravnou značkou
určená cesta pre jazdcov pohybujúcich sa na zvierati, tí sú povinní prednostne použiť
takúto cestu.
(3)
Sprievodca smie viesť najviac dve zvieratá, ktoré musia byť navzájom priviazané.
Zvieratá sa smú viesť a hnať len tak, aby premávka na ceste nebola ohrozovaná a aby
bola čo najmenej obmedzovaná. Hnané zvieratá sa pritom musia rozdeliť na vhodne dlhé
skupiny a oddeliť od seba dostatočne veľkými medzerami. Hnané zvieratá nesmú sprevádzať
osoby mladšie ako 15 rokov. Počet sprevádzajúcich osôb musí byť dostatočný na zabezpečenie
usmerneného pohybu zvierat. Za zníženej viditeľnosti sprievodca musí mať na sebe viditeľne
umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.
(4)
Za zníženej viditeľnosti jazdec na zvierati musí mať na sebe viditeľne umiestnené
reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Ak ide o útvar jazdcov,
prvý jazdec musí byť označený aj neoslňujúcim bielym svetlom a posledný jazdec červeným
svetlom.
(5)
Na jazdu na zvierati, vedenie a hnanie zvierat sa vzťahuje zákaz podľa § 39 ods. 6.
(6)
Voľný pohyb domácich zvierat je na ceste zakázaný. Majiteľ domáceho zvieraťa, jeho
chovateľ alebo nimi poverená osoba zodpovedá za zabezpečenie domáceho zvieraťa proti
voľnému pohybu po ceste.
§ 58
Osoba vykonávajúca prácu na ceste
(1)
Osoba, ktorá vykonáva na ceste prácu spojenú s jej údržbou, opravou alebo výstavbou
alebo inú pracovnú činnosť, na ktorú je oprávnená, musí byť zreteľne označená. Takáto
osoba nemusí dodržiavať tie ustanovenia pravidiel cestnej premávky, pri ktorých to
povaha vykonávanej práce vylučuje; pritom musí dbať na potrebnú opatrnosť.
(2)
Označenie osoby podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo vnútra.
§ 59
Osobitné ustanovenia o cestnej premávke v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne
(1)
V obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne chodci smú používať cestu v celej jej
šírke, pričom sa na nich nevzťahuje § 52. Hry detí na ceste sú dovolené len v obytnej zóne.
(2)
Do pešej zóny je povolený vjazd len vozidlám, ktorým to umožňuje dopravná značka.
(3)
V obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 20
km.h-1. Pritom je povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, ktorých nesmie ohroziť.
Ak je to nevyhnutné, vodič je povinný zastaviť vozidlo. V obytnej zóne a pešej zóne
je státie vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak. V školskej zóne
možno stáť, ak tým nie je obmedzený pohyb chodcov.
(4)
V obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne chodci sú povinní umožniť vozidlám jazdu.
To platí aj pre deti, ktoré sa hrajú v obytnej zóne.
(5)
Ak v tejto hlave nie je ustanovené inak, platia pre premávku v obytnej zóne, pešej
zóne a školskej zóne ostatné ustanovenia tohto zákona.
PIATA HLAVA
ÚPRAVA A RIADENIE CESTNEJ PREMÁVKY
Dopravné značky a dopravné zariadenia
§ 60
(1)
V cestnej premávke sa používajú
a)
zvislé dopravné značky,
b)
vodorovné dopravné značky,
c)
dopravné zariadenia.
(2)
Úprava cestnej premávky vykonaná dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami je
nadradená všeobecnej úprave cestnej premávky.
(3)
Ak je nesúlad medzi zvislými dopravnými značkami a vodorovnými dopravnými značkami,
zvislé dopravné značky sú nadradené vodorovným dopravným značkám.
(4)
Pri riadení cestnej premávky dopravným zariadením sú svetelné signály nadradené dopravným
značkám a ostatným dopravným zariadeniam.
(5)
Pokyny policajta a pokyny inej oprávnenej osoby sú nadradené pokynom vyplývajúcim
z dopravných značiek a dopravných zariadení.
(6)
Vlastník nehnuteľnosti je povinný za primeranú náhradu strpieť umiestnenie dopravnej
značky alebo dopravného zariadenia a ich nosnej konštrukcie na svojej nehnuteľnosti.
(7)
Na dopravných značkách alebo na dopravných zariadeniach a ich nosnej konštrukcii
je zakázané umiestňovať čokoľvek, čo nesúvisí s dopravnou značkou alebo s dopravným
zariadením. Zvislé dopravné značky sa umiestňujú pri pravom okraji cesty v smere jazdy
vozidiel. Ak si to vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo nevyhnutnosť
zvýrazniť dopravnú situáciu, je možné umiestniť zvislé dopravné značky i na ľavom
okraji jazdného pruhu alebo cesty približne na rovnakej úrovni oproti sebe.
(8)
Zákazové a príkazové dopravné značky, ktoré sa vzťahujú na premávku v príslušnom
jazdnom pruhu, umiestňujú sa nad týmto jazdným pruhom. Dopravné značky upravujúce
zastavenie alebo státie sa umiestňujú na tej strane cesty, na ktorú sa vzťahujú; to
neplatí, ak ide o jednosmernú cestu, kde sa takéto dopravné značky môžu umiestniť
po oboch stranách cesty.
(9)
Na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k
zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením alebo by ich zakrývali, alebo
ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali.
(10)
Miestom pri ceste sa rozumie priestor, v ktorom je umiestnená dopravná značka alebo
dopravné zariadenie; takýmto miestom je aj priestor, v ktorom sa dopravné značky alebo
dopravné zariadenia spravidla umiestňujú.
(11)
Dopravné značky a dopravné zariadenia sa umiestňujú tak, aby sa vzájomne neprekrývali
a účastník cestnej premávky ich mohol včas spozorovať.
(12)
Svetelné signalizačné zariadenia udržiava správca cesty. V blízkosti svetelných signalizačných
zariadení sa nesmú umiestňovať svetelné zdroje, ktorých svetlá by mohli viesť k zámene
so svetlami svetelných signalizačných zariadení.
(13)
Podrobnosti o dopravných značkách a dopravných zariadeniach, ich vyobrazenie, význam
a umiestňovanie na ceste a na mieste pri ceste ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo vnútra.
§ 61
(1)
Dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým
spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
(2)
Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení v jednotlivých prípadoch určuje
a)
orgán podľa osobitného predpisu;1) použitie dopravných značiek, ktoré upozorňujú na železničné priecestie, a dopravnej
značky, ktorá prikazuje vodičovi dať prednosť v jazde, ak sa má umiestniť pred železničným
priecestím, tento orgán prerokuje aj s Úradom pre reguláciu železničnej dopravy,
b)
Úrad pre reguláciu železničnej dopravy po prerokovaní s orgánom, ktorý by inak bol
oprávnený určiť použitie dopravnej značky, s orgánom Policajného zboru a so správcom
cesty, ak ide o dopravnú značku označujúcu železničné priecestie,
c)
Vojenská polícia vo vojenských objektoch a priestoroch.
(3)
Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sú nadradené trvalým dopravným
značkám a dopravným zariadeniam. Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia
sa smú používať len v nevyhnutne potrebnom čase.
(4)
Policajt alebo vojenský policajt môže použiť prenosné zvislé dopravné značky a prenosné
dopravné zariadenia aj bez predchádzajúceho určenia ich použitia príslušným orgánom,
ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri plnení
svojich úloh.
§ 62
Riadenie cestnej premávky
(1)
Cestná premávka je riadená dopravnými značkami, dopravnými zariadeniami alebo pokynmi
policajta.
(2)
(3)
Podrobnosti o svetelných signáloch a pokynoch policajta, vojenského policajta, vojaka
pri plnení úloh ozbrojených síl a vojaka povolaného na plnenie úloh Policajného zboru
pri riadení cestnej premávky a ich význam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo vnútra.
§ 63
Oprávnenie na zastavovanie vozidiel
(1)
Dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnený policajt v rovnošate, vojenský policajt
v rovnošate a profesionálny vojak s vonkajším označením „POLÍCIA“; dávať pokyny na
zastavenie vozidla je oprávnená aj iná osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.5)
(2)
Dávať pokyny na zastavenie vozidla sú ďalej oprávnení
a)
sprievodca vedených alebo hnaných zvierat, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
b)
vedúci organizovaného útvaru školskej mládeže alebo organizovanej skupiny detí, ktoré
nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, alebo sprievodca osôb so zdravotným postihnutím
pri prechádzaní cez vozovku,
c)
osoba vykonávajúca prácu na ceste spojenú s jej údržbou, opravou alebo s výstavbou,
ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
d)
osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia,
e)
dostatočne spôsobilá osoba staršia ako 18 rokov, ktorú na to písomne poveril orgán
Policajného zboru s určením prípadov, v ktorých môže taká osoba zastavovať vozidlá,
f)
iné osoby, ak je to nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
alebo na zaistenie ochrany života, zdravia alebo majetku osôb.
(3)
Podrobnosti o zastavovaní vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo vnútra.
TRETIA ČASŤ
DOPRAVNÉ NEHODY A EVIDENCIA DOPRAVNÝCH NEHÔD
PRVÁ HLAVA
DOPRAVNÉ NEHODY
§ 64
Dopravná nehoda
(1)
Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti
s premávkou vozidla a pri ktorej
a)
sa usmrtí alebo zraní osoba,
b)
sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c)
uniknú nebezpečné veci24)alebo
d)
na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku
vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného
zákona.31)
(2)
Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak
a)
nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b)
je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo
c)
sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
(3)
Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti
s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto
udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.
§ 65
Povinnosti vodiča pri dopravnej nehode
Vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný
a)
bezodkladne zastaviť vozidlo,
b)
zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to
bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú
látku.
§ 66
Povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti
(1)
Účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila
na dopravnej nehode.
(2)
Účastník dopravnej nehody je povinný
a)
ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
b)
poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne
privolať záchrannú zdravotnú službu,
c)
urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
d)
zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto
bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej
nehody,
e)
zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia
vozidiel,
f)
urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste
dopravnej nehody,
g)
umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej
dopravy osôb,
h)
preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i)
bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej
škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje;
ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného
zboru.
(3)
Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie
cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však
povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy.
(4)
Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú
súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým
súvisia.
(5)
Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila
na škodovej udalosti.
(6)
Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju
totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla,
zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby
nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej
udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je
povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
DRUHÁ HLAVA
EVIDENCIA DOPRAVNÝCH NEHÔD
§ 67
(1)
Evidencia dopravných nehôd je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného
predpisu,32) ktorý sa vedie na účely získavania informácií o stave dopravnej nehodovosti na území
Slovenskej republiky a poskytovania údajov z tejto evidencie.
(2)
Na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd sa považuje za
a)
usmrtenú osobu osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr
do 24 hodín po dopravnej nehode,
b)
ťažko zranenú osobu osoba, ktorá pri dopravnej nehode utrpela ťažkú ujmu na zdraví,33)
c)
ľahko zranenú osobu osoba, ktorá pri dopravnej nehode utrpela inú ujmu na zdraví
ako ťažkú, okrem prípadov jednorazového ošetrenia, ktoré si nevyžaduje odborné ošetrenie
alebo práceneschopnosť,
d)
škodu ujma, ktorá vznikla na vozidle alebo na inom majetku pri dopravnej nehode alebo
v súvislosti s ňou, ktorej výšku určí odhadom policajt, ktorý vykonáva obhliadku miesta
dopravnej nehody.
(3)
V evidencii dopravných nehôd sa vedú osobné údaje o účastníkoch dopravných nehôd
v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa pobytu, údaje o vozidlách
zúčastnených na dopravnej nehode, údaje o ceste v mieste a čase dopravnej nehody,
časové, lokačné a doplňujúce údaje o dopravnej nehode.
(4)
O účastníkoch dopravnej nehody sa v evidencii dopravných nehôd eviduje
a)
ich stav a správanie v čase dopravnej nehody vrátane prípadného ovplyvnenia alkoholom
alebo inou návykovou látkou,
b)
ich umiestnenie vo vozidlách v čase dopravnej nehody,
c)
použitie bezpečnostných pásov alebo iných zadržiavacích zariadení,
d)
následky dopravnej nehody na ich živote a zdraví,
e)
poskytnutie prvej pomoci,
f)
spôsob ich vyslobodenia z vozidla po dopravnej nehode.
(5)
O vodičovi, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody, sa v evidencii dopravných nehôd
evidujú okrem údajov podľa odseku 4 aj udelené skupiny a podskupiny vodičských oprávnení
a dátum udelenia vodičského oprávnenia na motorové vozidlo, ktoré viedol.
(6)
O vozidle zúčastnenom na dopravnej nehode sa v evidencii dopravných nehôd eviduje
a)
druh vozidla,
b)
štát, v ktorom je vozidlo evidované,
c)
značka, obchodný názov, typ, dátum prvej evidencie vozidla, evidenčné číslo vozidla,
evidenčné číslo osvedčenia o evidencii alebo technického osvedčenia vozidla, farba
vozidla, identifikačné číslo vozidla VIN,
d)
údaje o spôsobe a druhu využívania vozidla,
e)
spresňujúce údaje o vozidle, napríklad najväčšia prípustná celková hmotnosť, počet
miest na sedenie, počet miest na státie, počet lôžok,
f)
doplňujúce údaje o vozidle, napríklad preprava nadrozmerného alebo nebezpečného nákladu,
jazda s právom prednostnej jazdy,
g)
postavenie vozidla na ceste pred dopravnou nehodou a po nej vrátane údajov o brzdných
stopách,
h)
následky dopravnej nehody na vozidle a náklade vrátane odhadu škody spôsobenej dopravnou
nehodou,
i)
obchodné meno poisťovateľa vozidla a číslo potvrdenia o poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „potvrdenie o poistení zodpovednosti“),
číslo potvrdenia o hraničnom poistení alebo číslo zelenej karty.
(7)
O ceste v mieste a čase dopravnej nehody sa v evidencii dopravných nehôd eviduje
a)
kategória, trieda, číselné označenie cesty a počet jazdných pruhov na ceste,
b)
ďalšie spresňujúce údaje o mieste dopravnej nehody, napríklad označenie križovatky
alebo kilometrovník cesty, zóny s obmedzením cestnej premávky,
c)
stavebný a dopravno-technický stav cesty,
d)
druh a stav povrchu vozovky,
e)
situovanie dopravnej nehody na ceste,
f)
prekážka.
(8)
V evidencii dopravných nehôd sa evidujú tieto časové, lokačné a doplňujúce údaje:
a)
miesto, dátum a čas dopravnej nehody,
b)
druh dopravnej nehody, napríklad zrážka s idúcim vozidlom, zaparkovaným vozidlom,
pevnou prekážkou, chodcom, cyklistom alebo so zvieraťom,
c)
druh zrážky idúcich vozidiel, napríklad čelná, bočná alebo zozadu,
d)
zavinenie dopravnej nehody,
e)
hlavné príčiny dopravnej nehody, napríklad neprimeraná rýchlosť jazdy, nesprávne
predchádzanie, nedanie prednosti v jazde, nesprávny spôsob jazdy alebo technická porucha
vozidla,
f)
poveternostné podmienky v mieste dopravnej nehody,
g)
viditeľnosť a rozhľadové pomery v mieste dopravnej nehody,
h)
riadenie cestnej premávky,
i)
špecifické miesta a objekty v mieste dopravnej nehody.
§ 68
Poskytovanie údajov z evidencie dopravných nehôd
(1)
Informácie z evidencie dopravných nehôd sa poskytujú štátnym orgánom a orgánom územnej
samosprávy v rozsahu ich pôsobnosti.
(2)
Každému sa v požadovanom rozsahu poskytne informácia o údajoch, ktoré sa o ňom uchovávajú
v evidencii dopravných nehôd.
(3)
Informácia z evidencie dopravných nehôd sa poskytne aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo osobitný predpis.34)
(4)
Informácia z evidencie dopravných nehôd, ktorej obsah je predmetom utajovaných skutočností,
sa môže poskytnúť len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.35)
(5)
Osoba, ktorej sa informácia obsahujúca osobné údaje z evidencie dopravných nehôd
poskytla, smie takú informáciu použiť len na účely, na ktoré ju žiadala, a musí zabezpečiť
jej ochranu pred zneužitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej osobe.
(6)
Informácie z evidencie dopravných nehôd sa poskytujú v elektronickej forme najmenej
raz za mesiac Slovenskej kancelárii poisťovateľov v súvislosti s plnením jej úloh
podľa osobitného predpisu,36) a to aj bez predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorej sa taká informácia týka.
(7)
Informácie z evidencie dopravných nehôd sa poskytujú Slovenskej kancelárii poisťovateľov
v tomto rozsahu:
a)
meno a priezvisko alebo obchodné meno, adresa pobytu alebo sídla, rodné číslo alebo
identifikačné číslo držiteľa vozidla a vlastníka vozidla,
b)
meno a priezvisko, adresa pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia účastníka dopravnej
nehody,
c)
údaj o požití alkoholu alebo inej návykovej látky vodičmi vozidiel, ktorí sa zúčastnili
na dopravnej nehode,
d)
značka, obchodný názov, typ, dátum prvej evidencie vozidla, evidenčné číslo vozidla,
evidenčné číslo osvedčenia o evidencii alebo technického osvedčenia vozidla, farba
vozidla, identifikačné číslo vozidla VIN,
e)
dátum, čas, miesto, opis priebehu, príčin a následkov dopravnej nehody a ich fotodokumentácia,
f)
obchodné meno poisťovateľa vozidla a číslo potvrdenia o poistení zodpovednosti, číslo
potvrdenia o hraničnom poistení alebo číslo zelenej karty,
g)
orgán Policajného zboru, ktorý dopravnú nehodu vyšetroval, a číslo, pod ktorým bola
vec zaevidovaná.
ŠTVRTÁ ČASŤ
OPRÁVNENIA POLICAJTA PRI DOHĽADE NAD BEZPEČNOSŤOU A PLYNULOSŤOU CESTNEJ PREMÁVKY
§ 69
Všeobecné oprávnenia
(1)
Policajt je oprávnený
a)
zakázať vodičovi jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo mu prikázať smer jazdy, ak
to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
b)
zakázať vodičovi jazdu po diaľnici a vyzvať ho, aby opustil diaľnicu na najbližšom
výjazde alebo vozidlo odstavil na parkovisku, ak vozidlo nedosahuje rýchlosť podľa
§ 35,
c)
požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu
osôb a nákladu,
d)
vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou
návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo,
e)
kontrolovať technický stav vozidla a úplnosť jeho výstroja a výbavy alebo vyzvať
vodiča, aby sa podrobil takejto kontrole, ako aj porovnať údaje uvádzané v osvedčení
o evidencii s údajmi na vozidle,
f)
merať rozmery a hmotnosti vozidla,
g)
kontrolovať dodržiavanie povinností vodiča motorového vozidla.
(2)
Oprávnenia policajta podľa odseku 1 písm. a) a c) sa vzťahujú aj na vojaka vo vojenskej
rovnošate s vonkajším označením „POLÍCIA“ a na vojenského policajta. Oprávnenia policajta
podľa odseku 1 písm. d) až f) sa vzťahujú na vojenského policajta, ak ide o osoby,
ktorých priestupky môže objasňovať Vojenská polícia.37)
(3)
Osoba nemá nárok na úhradu nákladov, ktoré jej vzniknú v súvislosti s uplatňovaním
oprávnení policajta, vojaka vo vojenskej rovnošate s vonkajším označením „POLÍCIA“
alebo vojenského policajta podľa odsekov 1 a 2.
(4)
Výnimku z druhej časti tohto zákona, ktorá je v cestnej premávke okamžite potrebná,
môže povoliť policajt na mieste samom v nevyhnutnej miere a za predpokladu, že sa
tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky.
§ 70
Zadržanie vodičského preukazu
(1)
Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky
alebo orgánom iného štátu, ak
a)
možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového
vozidla,
b)
má vodič súdom uložené ochranné liečenie alebo súdom alebo iným príslušným orgánom
uložený zákaz viesť motorové vozidlo,
c)
orgán Policajného zboru rozhodol o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti na vedenie
motorového vozidla (ďalej len „zdravotná spôsobilosť“) alebo o preskúmaní psychickej
spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „psychická spôsobilosť“),
d)
je vodičský preukaz neplatný.
(2)
Za podmienok uvedených v odseku 1 možno zadržať aj medzinárodný vodičský preukaz
vydaný orgánom iného štátu.
(3)
Policajt na mieste vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci
pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného
zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V potvrdení môže
policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak bol zadržaný podľa
odseku 1 písm. c) a ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky; povolenie platí len na území Slovenskej republiky.
(4)
Orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný
v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli,
musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.
(5)
Orgán Policajného zboru vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie
o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného
podľa odseku 1 písm. b) až d) sa nevydáva.
(6)
Vodičský preukaz je oprávnený zadržať aj vojenský policajt za podmienok uvedených
v odseku 1, ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať Vojenská polícia; povinnosti
policajta podľa odseku 3 sa vzťahujú aj na vojenského policajta.
(7)
Ak je držiteľom zadržaného vodičského preukazu cudzinec, ktorý nemá pobyt na území
Slovenskej republiky, orgán Policajného zboru zašle vodičský preukaz štátu jeho pobytu.
§ 71
Osobitné ustanovenie o zadržaní vodičského preukazu
(1)
Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz okrem dôvodov podľa § 70 ods. 1 aj vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo za priestupok spáchaný nezaplatením
úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedyuložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste.
(2)
Policajt na mieste vydá o zadržaní vodičského preukazu podľa odseku 1 potvrdenie,
v ktorom povolí ďalšiu jazdu na 15 dní; povolenie platí len na území Slovenskej republiky.
V potvrdení musí byť uvedený rozsah udeleného vodičského oprávnenia a spôsob vrátenia
vodičského preukazu. Páchateľ priestupku môže požiadať policajta, ktorý vodičský preukaz
zadržal, aby zadržaný vodičský preukaz postúpil orgánu Policajného zboru v mieste
jeho pobytu alebo v mieste, kde sa zdržiava, na účely jeho vrátenia; policajt je povinný
tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Ak sa vodič motorového vozidla počas zadržania vodičského preukazu podľa odseku 1
dopustí priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a nemá pri sebe
finančné prostriedky na zaplatenie uloženej blokovej pokuty, vec nemožno prejednať
v blokovom konaní.
(4)
Ak páchateľ priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky preukázateľne
zaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa odseku 2, zadržaný vodičský preukaz
sa mu bezodkladne vráti po tom, čo sa orgán Policajného zboru o zaplatení pokuty dozvedel.
Páchateľ priestupku je na účely prevzatia zadržaného vodičského preukazu povinný dostaviť
sa na orgán Policajného zboru.
(5)
Ak páchateľ priestupku nezaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa odseku 2,
orgán Policajného zboru vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a postúpi
vec na výkon rozhodnutia. Zadržaný vodičský preukaz sa vráti jeho držiteľovi až po
výkone rozhodnutia.
(6)
Orgán Policajného zboru zadrží vodičský preukaz a vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského
preukazu aj vtedy, ak páchateľ priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
ktorého sa dopustil ako vodič motorového vozidla, nezaplatil uloženú pokutu v lehote
určenej v rozhodnutí o priestupku; o zadržaní vodičského preukazu sa vydá potvrdenie.
Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa použijú primerane.
(8)
Orgán Policajného zboru, ktorý vodičský preukaz vydal, zadrží vodičský preukaz na
základe doručeného exekučného príkazu. Zadržaním vodičského preukazu môže poveriť
aj policajta. O zadržaní vodičského preukazu sa vydá potvrdenie.
§ 72
Zadržanie osvedčenia o evidencii, evidenčného dokladu vydaného v cudzine, technického
osvedčenia vozidla a tabuľky s evidenčným číslom
(1)
Policajt je oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii alebo evidenčný doklad od vozidla
vydaný v cudzine, ak
a)
je vozidlo nespôsobilé alebo technicky nespôsobilé na cestnú premávku alebo ak vozidlo
bolo vyradené z evidencie alebo z cestnej premávky,39)
b)
vodič nepreukázal, že vozidlo bolo v ustanovenej lehote podrobené technickej kontrole
alebo emisnej kontrole,
c)
údaje v ňom uvedené nie je možné identifikovať,
d)
je podozrenie, že sa v ňom neoprávnene urobili zmeny alebo že je neplatné,
e)
pominul účel, na ktorý bolo vydané,
f)
je na vozidle nečitateľná alebo poškodená tabuľka s evidenčným číslom alebo táto
tabuľka nie je umiestnená v súlade s týmto zákonom,
g)
vodič nepredloží potvrdenie o poistení zodpovednosti,
h)
vozidlo presahuje najväčšie prípustné rozmery a vozidlo nemá povolenie na zvláštne
užívanie ciest,
i)
vozidlo presahuje najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť alebo najväčšiu prípustnú
hmotnosť pripadajúcu na nápravu a vozidlo nemá povolenie na zvláštne užívanie ciest,
j)vozidlo nemá zaplatenú úhradu za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, rýchlostných
ciest a ciest I. triedy alebo mýto.40)
(2)
Policajt je oprávnený za podmienok ustanovených v odseku 1 zadržať aj tabuľku s evidenčným
číslom.
(3)
Policajt na mieste vydá o zadržaní osvedčenia o evidencii, evidenčného dokladu od
vozidla vydaného v cudzine a o zadržaní tabuľky s evidenčným číslom potvrdenie. V
potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou
jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
(4)
Policajt je povinný bezodkladne odovzdať zadržané osvedčenie o evidencii, evidenčný
doklad od vozidla vydaný v cudzine a zadržanú tabuľku s evidenčným číslom orgánu Policajného
zboru. Ak ide o evidenčný doklad vydaný v cudzine alebo o tabuľku s evidenčným číslom
vydanú v cudzine, orgán Policajného zboru ich po uplynutí 15 dní od ich zadržania
zašle orgánu, ktorý vozidlo eviduje.
(5)
Ak dôvody zadržania osvedčenia o evidencii pominú, orgán Policajného zboru ho na
základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla vráti spolu s tabuľkou s evidenčným číslom,
ak bola zadržaná; to neplatí, ak ide o postup podľa odseku 7. Orgán Policajného zboru
na základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla vráti aj evidenčný doklad vydaný v cudzine
a tabuľku s evidenčným číslom, ak neboli zaslané orgánu, ktorý ich eviduje.
(6)
Tabuľku s evidenčným číslom z motorového vozidla demontuje policajt, ak tak vodič
neurobil na jeho výzvu sám.
(7)
Ak dôvody zadržania osvedčenia o evidencii podľa odseku 1 písm. a) nepominú ani do
60 dní odo dňa jeho zadržania, vec sa postúpi obvodnému úradu pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie (ďalej len „obvodný úrad dopravy“).
(8)
Za osvedčenie o evidencii zadržané podľa odseku 1 písm. a) až c), f) a g) možno vydať
nové osvedčenie o evidencii, ak dôvody na jeho zadržanie pominuli; to neplatí, ak
ide o postup podľa odseku 7. Ak s osvedčením o evidencii bola zadržaná aj tabuľka
s evidenčným číslom, možno vydať aj novú tabuľku s evidenčným číslom.
(9)
Nové osvedčenie o evidencii za osvedčenie o evidencii podľa odseku 8 môže na základe
žiadosti prevádzkovateľa vozidla vydať orgán Policajného zboru, kde je vozidlo evidované,
alebo orgán Policajného zboru, kde si žiadateľ podá žiadosť o jeho vydanie.
(10)
Prevádzkovateľ vozidla je povinný pri žiadosti o vydanie nového osvedčenia o evidencii
podľa odseku 9 odovzdať potvrdenie podľa odseku 3.
(11)
Policajt je oprávnený z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), c) až e) a g) až j) zadržať
technické osvedčenie vozidla;41) ustanovenie odseku 3 platí obdobne. Policajt odovzdá zadržané technické osvedčenie
vozidla obvodnému úradu dopravy.
PIATA ČASŤ
VEDENIE VOZIDIEL
PRVÁ HLAVA
VEDENIE MOTOROVÝCH VOZIDIEL
Prvý oddiel
Vodičské oprávnenie
Všeobecné ustanovenia
§ 73
(1)
Vodičské oprávnenie je právo osoby viesť motorové vozidlo určitej skupiny alebo podskupiny.
(2)
Držiteľ vodičského oprávnenia je osoba, ktorej bolo v Slovenskej republike alebo
v inom štáte udelené vodičské oprávnenie.
(3)
Vodičské oprávnenie udeľuje orgán Policajného zboru. Na rozhodovanie o udelení vodičského
oprávnenia je príslušný orgán Policajného zboru podľa miesta, kde žiadateľ o udelenie
vodičského oprávnenia (ďalej len „žiadateľ“) skladá skúšky z odbornej spôsobilosti.
(4)
Prvé vodičské oprávnenie je vodičské oprávnenie udelené žiadateľovi, ktorý nie je
držiteľom vodičského oprávnenia udeleného v Slovenskej republike alebo v cudzom štáte.
(5)
Ďalšie vodičské oprávnenie je vodičské oprávnenie udelené žiadateľovi, ktorý je držiteľom
prvého vodičského oprávnenia.
(6)
Ďalšie vodičské oprávnenie sa neudeľuje držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným
štátom, ako je Slovenská republika alebo iný zmluvný štát Dohody o Európskom hospodárskom
priestore (ďalej len „štát Európskeho hospodárskeho priestoru“).
§ 74
Motorové vozidlo určitej skupiny alebo podskupiny smie viesť len osoba, ktorá je držiteľom
vodičského oprávnenia príslušnej skupiny alebo podskupiny.
§ 75
Rozsah a členenie skupín a podskupín motorových vozidiel
(1)
Na účely udeľovania vodičských oprávnení sa motorové vozidlá členia na skupiny A,
AM, B, B+E, C, C+E, D, D+E a T a podskupiny A1, B1, C1, C1+E, D1 a D1+E.
(2)
Do skupiny motorových vozidiel AM patria
a)
dvojkolesové motorové vozidlá alebo trojkolesové motorové vozidlá s najväčšou konštrukčnou
rýchlosťou 25 až 45 km.h-1, ktoré sú charakterizované,
1.
ak ide o dvojkolesové vozidlo, motorom, ktorého zdvihový objem valcov motora nepresahuje
50 cm3 v prípade spaľovacieho motora alebo ktorého najväčší trvalý menovitý výkon nie je
väčší ako 4 kW v prípade elektrického motora, a
2.
ak ide o trojkolesové vozidlo, motorom, ktorého zdvihový objem valcov motora nepresahuje
50 cm3 v prípade zážihového motora, najväčší čistý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade
spaľovacieho motora alebo ktorého najväčší trvalý menovitý výkon nie je väčší ako
4 kW v prípade elektrického motora, a
b)
štvorkolesové motorové vozidlá, ktorých prevádzková hmotnosť je menšia ako 350 kg
bez hmotnosti batérií v prípade elektrických vozidiel, ktorých najväčšia konštrukčná
rýchlosť nepresahuje 45 km.h-1, a ktorých
1.
zdvihový objem valcov motora nepresahuje 50 cm3 v prípade zážihových motorov,
2.
najväčší čistý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade iných spaľovacích motorov, alebo
3.
najväčší trvalý menovitý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade elektrického motora.
(3)
Do podskupiny motorových vozidiel A1 patria motorové vozidlá skupiny A s najväčšou
konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 45 km.h-1, ktorých zdvihový objem valcov motora nepresahuje 125 cm3 a výkon nie je väčší ako 11 kW.
(4)
Do skupiny motorových vozidiel A patria dvojkolesové motorové vozidlá bez postranného
vozíka alebo s postranným vozíkom vybavené motorom, ktorých najväčšia konštrukčná
rýchlosť je viac ako 45 km.h-1 alebo ktorých zdvihový objem valcov motora je väčší ako 50 cm3 v prípade spaľovacieho motora.
(5)
Do podskupiny motorových vozidiel B1 patria
a)
motorové vozidlá s tromi symetricky usporiadanými kolesami, ktorých zdvihový objem
valcov motora je väčší ako 50 cm3 v prípade spaľovacieho motora alebo ktorých najväčšia konštrukčná rýchlosť je vyššia
ako 45 km.h-1, a
b)
motorové vozidlá so štyrmi kolesami, ktorých
1.
prevádzková hmotnosť je 350 kg až 550 kg bez hmotnosti batérií v prípade elektrických
vozidiel,
2.
najväčšia konštrukčná rýchlosť presahuje 45 km.h-1,
3.
zdvihový objem valcov motora presahuje 50 cm3 v prípade zážihových motorov, najväčší čistý výkon je väčší ako 4 kW v prípade iných
spaľovacích motorov alebo ktorých najväčší trvalý menovitý výkon je 4 kW až 15 kW
v prípade elektrického motora.
(6)
Do skupiny motorových vozidiel B patria
a)
motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny A a T a podskupiny A1, ktorých najväčšia
prípustná celková hmotnosť nepresahuje 3 500 kg a ktoré nemajú okrem miesta pre vodiča
viac ako osem miest na sedenie; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené
prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg,
b)
jazdné súpravy zložené z ťažného vozidla skupiny B a prípojného vozidla, ak najväčšia
prípustná hmotnosť jazdnej súpravy nepresahuje 3 500 kg a najväčšia prípustná celková
hmotnosť prípojného vozidla nepresahuje prevádzkovú hmotnosť ťažného vozidla.
(7)
Do skupiny motorových vozidiel B+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla
skupiny B a prípojného vozidla, ak nejde o jazdnú súpravu podľa odseku 6 písm. b).
(8)
Do podskupiny motorových vozidiel C1 patria motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny
D a T a podskupiny D1, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť je 3 500 kg až
7 500 kg; k motorovému vozidlu tejto podskupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo
s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg.
(9)
Do podskupiny motorových vozidiel C1+E patria jazdné súpravy zložené z motorového
vozidla podskupiny C1 a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť
presahuje 750 kg. Najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy však nesmie presahovať
12 000 kg a najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla nesmie presahovať
prevádzkovú hmotnosť ťažného vozidla.
(10)
Do skupiny motorových vozidiel C patria motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny D
a T a podskupiny D1, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 3 500
kg; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou
prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg.
(11)
Do skupiny motorových vozidiel C+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla
skupiny C a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje
750 kg.
(12)
Do podskupiny motorových vozidiel D1 patria motorové vozidlá na dopravu osôb, ktoré
majú okrem miesta pre vodiča 9 až 16 miest na sedenie; k motorovému vozidlu tejto
podskupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou
nepresahujúcou 750 kg.
(13)
Do podskupiny motorových vozidiel D1+E patria jazdné súpravy zložené z motorového
vozidla podskupiny D1 a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť
presahuje 750 kg a ktoré nie je určené na dopravu osôb. Najväčšia prípustná hmotnosť
jazdnej súpravy však nesmie presahovať 12 000 kg a najväčšia prípustná celková hmotnosť
prípojného vozidla nesmie presahovať prevádzkovú hmotnosť ťažného vozidla.
(14)
Do skupiny motorových vozidiel D patria motorové vozidlá na dopravu osôb, ktoré majú
okrem miesta pre vodiča viac ako osem miest na sedenie; k motorovému vozidlu tejto
skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou
nepresahujúcou 750 kg.
(15)
Do skupiny motorových vozidiel D+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla
skupiny D a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje
750 kg.
(16)
Do skupiny motorových vozidiel T patria poľnohospodárske traktory a lesné traktory,
ako aj iné zvláštne motorové vozidlá; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť
pripojené prípojné vozidlo.
§ 76
Rozsah a členenie skupín a podskupín vodičského oprávnenia
(1)
Vodičské oprávnenie sa člení podľa skupín a podskupín motorových vozidiel.
(2)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny
AM sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny AM. Vodičské oprávnenie skupiny AM oprávňuje
viesť motorové vozidlá skupiny AM, a to len na území Slovenskej republiky.
(3)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny
A1 sa udeľuje vodičské oprávnenie podskupiny A1. Vodičské oprávnenie podskupiny A1
oprávňuje viesť motorové vozidlá podskupiny A1, ako aj motorové vozidlá skupiny AM.
(4)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny
A sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny A. Vodičské oprávnenie skupiny A oprávňuje
viesť motorové vozidlá skupiny A, ako aj motorové vozidlá skupiny AM a podskupiny
A1.
(5)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny
B1 sa udeľuje vodičské oprávnenie podskupiny B1. Vodičské oprávnenie podskupiny B1
oprávňuje viesť motorové vozidlá podskupiny B1, ako aj motorové vozidlá skupiny AM.
(6)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny
B sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny B oprávňuje
viesť motorové vozidlá skupiny B, ako aj motorové vozidlá skupiny AM a podskupiny
B1.
(7)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny
B+E možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny B+E, len ak už je držiteľom vodičského
oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny B+E oprávňuje viesť motorové vozidlá
skupiny B+E, ako aj motorové vozidlá skupiny B a AM a podskupiny B1.
(8)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny
C1 možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny C1, len ak už je držiteľom vodičského
oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie podskupiny C1 oprávňuje viesť motorové vozidlá
podskupiny C1, ako aj motorové vozidlá skupiny B, T a AM a podskupiny B1.
(9)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny
C1+E možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny C1+E, len ak už je držiteľom vodičského
oprávnenia skupiny C1. Vodičské oprávnenie podskupiny C1+E oprávňuje viesť motorové
vozidlá skupiny C1+E, ako aj motorové vozidlá skupiny B, T, B+E a AM a podskupiny
B1 a C1, ako aj motorové vozidlá podskupiny D1+E, ak je jeho držiteľ držiteľom vodičského
oprávnenia podskupiny D1.
(10)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny
C možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny C, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia
skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny C oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny
C, ako aj motorové vozidlá skupiny B, T a AM a podskupiny B1 a C1.
(11)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny
C+E možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny C+E, len ak už je držiteľom vodičského
oprávnenia skupiny C. Vodičské oprávnenie skupiny C+E oprávňuje viesť motorové vozidlá
skupiny C+E, ako aj motorové vozidlá skupiny C, B, T, B+E a AM a podskupiny B1, C1
a C1+E, ako aj motorové vozidlá skupiny D+E, ak je jeho držiteľ držiteľom vodičského
oprávnenia skupiny D, alebo motorové vozidlá podskupiny D1+E, ak je jeho držiteľ držiteľom
vodičského oprávnenia podskupiny D1.
(12)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny
D1 možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny D1, len ak už je držiteľom vodičského
oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie podskupiny D1 oprávňuje viesť motorové vozidlá
podskupiny D1, ako aj motorové vozidlá skupiny AM, B, C a T a podskupiny B1 a C1.
(13)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny
D1+E možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny D1+E, len ak už je držiteľom vodičského
oprávnenia skupiny D1. Vodičské oprávnenie podskupiny D1+E oprávňuje viesť motorové
vozidlá skupiny D1+E, ako aj motorové vozidlá skupiny B, C, T, B+E, C+E a AM a podskupiny
B1, C1, D1 a C1+E.
(14)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny
D možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny D, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia
skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny D oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny
D, ako aj motorové vozidlá skupiny C, B, T a AM a podskupiny B1, C1 a D1.
(15)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny
D+E možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny D+E, len ak už je držiteľom vodičského
oprávnenia skupiny D. Vodičské oprávnenie skupiny D+E oprávňuje viesť motorové vozidlá
skupiny D+E, ako aj motorové vozidlá skupiny C, B, D, T, C+E, B+E a AM a podskupiny
B1, C1, D1, C1+E a D1+E.
(16)
Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny
T sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny T. Vodičské oprávnenie skupiny T oprávňuje
viesť motorové vozidlá skupiny T, a to len na území Slovenskej republiky.
§ 77
Podmienky na udelenie vodičského oprávnenia
(1)
Vodičské oprávnenie sa udelí žiadateľovi, ktorý k dátumu udelenia vodičského oprávnenia
a)
dosiahol vek ustanovený týmto zákonom na udelenie vodičského oprávnenia,
b)
má na území Slovenskej republiky pobyt v trvaní najmenej 185 dní v kalendárnom roku,
v ktorom požiada o udelenie vodičského oprávnenia; ak od 1. januára kalendárneho roka,
v ktorom žiadateľ požiada o udelenie vodičského oprávnenia, neuplynulo 185 dní, je
na udelenie vodičského oprávnenia rozhodujúce, či sa táto podmienka splnila v predchádzajúcom
kalendárnom roku; to neplatí, ak dokladom o štúdiu preukáže, že študuje na území Slovenskej
republiky viac ako šesť mesiacov,
c)
čestným vyhlásením alebo inak dôveryhodne preukáže, že na území Slovenskej republiky
má zvyčajné bydlisko, alebo dokladom o štúdiu preukáže, že študuje na území Slovenskej
republiky viac ako šesť mesiacov,
d)
je zdravotne spôsobilý,
e)
je psychicky spôsobilý,
f)
podrobil sa príprave na vedenie motorového vozidla v autoškole,ak tento zákon neustanovuje inak,
g)
získal odbornú spôsobilosť,
h)
nemá súdom alebo iným príslušným orgánom Slovenskej republiky uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo,
i)
nemá príslušným orgánom uloženú povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej alebo
psychickej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti,
j)
nie je držiteľom iného vodičského preukazu; to neplatí, ak žiada o udelenie ďalšieho
vodičského oprávnenia,
k)
nemá zadržaný vodičský preukaz,
l)
nemá odobraté vodičské oprávnenie,
m)
nemá súdom alebo iným príslušným orgánom cudzieho štátu uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlo,
n)
nemá vodičské oprávnenie udelené v cudzine odobraté, obmedzené, pozastavené alebo
zrušené,
o)
nie je držiteľom iného vodičského preukazu vydaného cudzím štátom s udeleným vodičským
oprávnením tej skupiny alebo podskupiny motorových vozidiel, akej je vodičský preukaz,
o ktorého vydanie žiada, alebo rovnocennej skupiny alebo podskupiny.42)
(2)
Zvyčajným bydliskom na účely tohto zákona je miesto, kde sa osoba zvyčajne zdržiava
najmenej 185 dní v každom kalendárnom roku
a)
z dôvodu jej osobných väzieb a pracovných väzieb,
b)
z dôvodu osobných väzieb preukazujúcich úzke spojenie medzi touto osobou a miestom,
kde sa zdržiava, ak osoba nie je pracovne viazaná,
c)
z dôvodu jej osobných väzieb, ak osoba je pracovne viazaná v inom štáte Európskeho
hospodárskeho priestoru ako v mieste osobných väzieb a do miesta osobných väzieb sa
pravidelne vracia; podmienka pravidelného návratu nemusí byť splnená, ak osoba žije
v inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru ako v mieste osobných väzieb preto,
aby vykonávala úlohu určitého trvania, pričom navštevovanie univerzity alebo školy
neznamená zmenu zvyčajného bydliska.
(3)
Ak má orgán Policajného zboru podozrenie, že žiadateľ nespĺňa podmienky podľa odseku
1, požiada o ich preverenie príslušný orgán štátu Európskeho hospodárskeho priestoru
alebo cudzieho štátu; o udelení vodičského oprávnenia rozhodne až po získaní požadovanej
informácie.
§ 78
Vek na udelenie vodičského oprávnenia a vedenie motorových vozidiel
(1)
Minimálny vek na udelenie vodičského oprávnenia je
a)
15 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny AM,
b)
16 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia podskupiny A1 a B1,
c)
17 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny T,
d)
18 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny A na vedenie motorového
vozidla s výkonom motora nepresahujúcim 25 kW alebo s pomerom výkon/najväčšia prípustná
celková hmotnosť nepresahujúcim 0,16 kW.kg-1 alebo motocykla s postranným vozíkom s pomerom výkon/najväčšia prípustná celková
hmotnosť nepresahujúcim 0,16 kW.kg-1, skupiny B, B+E, C, C+E a podskupiny C1 a C1+E,
e)
21 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny A bez obmedzení podľa
písmena d), skupiny D, D+E a podskupiny D1 a D1+E,
(2)
Vodičské oprávnenie skupiny A bez obmedzení podľa odseku 1 písm. d) možno udeliť
aj osobe, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny A podľa odseku 1 písm.
d) a ktorá predloží čestné vyhlásenie o tom, že má najmenej dvojročnú prax vo vedení
takéhoto motorového vozidla; takáto osoba sa nemusí podrobiť príprave na vedenie motorového
vozidla v autoškole.
(3)
Osobe s ťažkým zdravotným postihnutím možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny B
a skupiny B+E, ak dovŕšila vek 17 rokov.
Druhý oddiel
Odborná spôsobilosť
Skúška z odbornej spôsobilosti
§ 79
(1)
Odbornou spôsobilosťou sa rozumie ovládanie pravidiel cestnej premávky a vedenia
vozidla.
(2)
Odborná spôsobilosť žiadateľa sa zisťuje skúškou z odbornej spôsobilosti, ktorá sa
skladá z
a)
predpisov o cestnej premávke,
b)
náuky o vozidlách a ich údržbe u žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny
C, C+E, D, D+E a T a podskupiny C1, C1+E, D1 a D1+E,
c)
vedenia motorových vozidiel.
§ 80
(1)
Skúšku z odbornej spôsobilosti zabezpečuje ministerstvo vnútra prostredníctvom skúšobných
komisárov.
(2)
Na skúšku z odbornej spôsobilosti prihlasuje žiadateľa autoškola, v ktorej sa žiadateľ
podrobil príprave na vedenie motorového vozidla; prihláška sa podáva orgánu Policajného
zboru podľa sídla autoškoly alebo sídla jej prevádzky, v ktorej sa žiadateľ podrobil
príprave na vedenie motorového vozidla, do šiestich mesiacov od vydania osvedčenia
o absolvovaní kurzu v autoškole. Ak žiadateľa nemôže na skúšku z odbornej spôsobilosti
prihlásiť autoškola, v ktorej sa podrobil príprave na vedenie motorového vozidla,
môže ho prihlásiť iná autoškola. Termín, organizáciu a miesto vykonania skúšky z odbornej
spôsobilosti určuje orgán Policajného zboru tak, aby sa spravidla vykonala do 60 pracovných
dní odo dňa prihlásenia na skúšku. Termín skúšky oznámi orgán Policajného zboru autoškole
najmenej päť pracovných dní pred jej vykonaním.
(3)
Pred vykonaním skúšky z odbornej spôsobilosti je žiadateľ povinný preukázať svoju
totožnosť a splnenie podmienok na udelenie vodičského oprávnenia podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) až f); inak sa skúška nevykoná.
(4)
Žiadateľ sa musí podrobiť všetkým častiam skúšky z odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Odbornú spôsobilosť nezíska ten, kto nezloží čo len jednu z častí skúšky z odbornej
spôsobilosti podľa § 79 ods. 2.
(6)
Žiadateľa nemožno prihlásiť na ďalšiu skúšku z odbornej spôsobilosti, ak už bol prihlásený
na skúšku z odbornej spôsobilosti a ešte nebolo rozhodnuté o udelení vodičského oprávnenia.
(7)
Skúšobné testy na skúšku z predpisov o cestnej premávke a z náuky o vozidlách a ich
údržbe vydáva ministerstvo vnútra.
(8)
Autoškola, ktorá prihlasuje žiadateľa na skúšku z odbornej spôsobilosti, je povinná
na vykonanie skúšky, a to aj opakovanej, zabezpečiť osobu oprávnenú vykonávať výcvik
z vedenia vozidiel, poskytnúť výcvikové vozidlo aj s pohonnými látkami a podľa požiadavky
orgánu Policajného zboru aj potrebné učebné pomôcky, prostriedky a priestory.
Skúšobný komisár
§ 81
(1)
Skúšobným komisárom môže byť policajt, ktorý
a)
dosiahol vek 24 rokov,
b)
je držiteľom vodičského oprávnenia podľa odseku 2,
c)
nemá uloženú sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla,
d)
absolvoval odbornú prípravu,
e)
nevykonáva výcvik v autoškole,
f)
je držiteľom preukazu skúšobného komisára.
(2)
Skúšobný komisár na vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie
vodičského oprávnenia skupiny AM, B, T a podskupiny A1 a B1 musí byť držiteľom príslušného
vodičského oprávnenia najmenej tri roky. Na vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti
žiadateľov o udelenie vodičských oprávnení ostatných skupín a podskupín musí byť skúšobný
komisár držiteľom príslušného vodičského oprávnenia najmenej päť rokov alebo musí
byť držiteľom príslušného vodičského oprávnenia a vykonávať skúšky z odbornej spôsobilosti
žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny B najmenej tri roky.
(3)
Odbornú prípravu skúšobných komisárov zabezpečuje ministerstvo vnútra.
§ 82
(1)
Preukaz skúšobného komisára možno vydať osobe, ktorá úspešne vykonala skúšku na vydanie
preukazu skúšobného komisára. Skúšku na vydanie preukazu skúšobného komisára môže
vykonať osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. a) až e). Skúšku na vydanie preukazu skúšobného komisára vykonáva ministerstvo vnútra. Skúšku
na vydanie preukazu skúšobného komisára možno opakovať najskôr po siedmich dňoch odo
dňa neúspešného vykonania skúšky.
(2)
Platnosť preukazu skúšobného komisára je päť rokov. Skúšobný komisár môže pred uplynutím
tejto lehoty požiadať ministerstvo vnútra o predĺženie platnosti preukazu skúšobného
komisára. Ministerstvo vnútra predĺži platnosť preukazu skúšobného komisára o päť
rokov po úspešnom absolvovaní skúšky na predĺženie platnosti preukazu skúšobného komisára.
Na skúšku na predĺženie platnosti preukazu skúšobného komisára sa vzťahuje odsek 1
s tým, že sa nepreukazuje splnenie podmienky absolvovania odbornej prípravy.
(3)
Skúšobný komisár, ktorý nevykonával skúšky z odbornej spôsobilosti určitej skupiny
alebo podskupiny vodičského oprávnenia počas dvoch rokov, môže vykonávať skúšky z
odbornej spôsobilosti tejto skupiny alebo podskupiny vodičského oprávnenia až po úspešnom
vykonaní skúšky podľa odseku 1.
§ 83
Skúšobný komisár je povinný
a)
vykonávať skúšky z odbornej spôsobilosti podľa podmienok ustanovených týmto zákonom,
b)
vyplniť protokol o skúške z odbornej spôsobilosti a záznam o skúške z odbornej spôsobilosti
podľa skutočného priebehu skúšky,
c)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
§ 84
(1)
Ministerstvo vnútra odoberie preukaz skúšobného komisára, ak skúšobný komisár
a)
prestal spĺňať podmienky podľa tohto zákona alebo
b)
závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosti skúšobného komisára podľa tohto
zákona.
(2)
Za preukaz skúšobného komisára, ktorý bol stratený, odcudzený, poškodený alebo ktorý
obsahuje údaje nezodpovedajúce skutočnosti, vydá ministerstvo vnútra na základe odôvodnenej
žiadosti nový preukaz s rovnakou platnosťou a s rovnakým rozsahom.
(3)
Na účely rozhodovania o preukaze skúšobného komisára sa vedie evidencia skúšobných
komisárov. Evidencia skúšobných komisárov je informačným systémom Policajného zboru
podľa osobitného predpisu,32) ktorý obsahuje údaje o vodičskom oprávnení, vodičskom preukaze, preukaze skúšobného
komisára, odbornej príprave a osobné údaje
a)
o žiadateľoch o udelenie preukazu skúšobného komisára,
b)
o osobách, ktoré žiadali o udelenie preukazu skúšobného komisára a ten im nebol udelený,
c)
o skúšobných komisároch,
d)
o osobách, ktorým bol preukaz skúšobného komisára odobratý.
§ 85
Podrobnosti o vykonávaní skúšok z odbornej spôsobilosti a o ich rozsahu, vzor protokolu
o skúške z odbornej spôsobilosti, vzor záznamu o skúške z odbornej spôsobilosti, podrobnosti
o vykonávaní skúšok žiadateľov o udelenie preukazu skúšobného komisára a o predĺženie
jeho platnosti, rozsah odbornej prípravy žiadateľov o udelenie preukazu skúšobného
komisára a vzor preukazu skúšobného komisára ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo vnútra.
Tretí oddiel
Zdravotná a psychická spôsobilosť
§ 86
Zdravotná spôsobilosť
(1)
Zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná schopnosť a duševná schopnosť viesť motorové
vozidlo.
(2)
Zdravotná spôsobilosť môže byť na základe zdravotného stavu osoby podmienená
a)
použitím zdravotníckej pomôcky pri vedení motorového vozidla,
b)
možnosťou viesť len technicky upravené vozidlo,
c)
pravidelným podrobovaním sa lekárskej prehliadke,
d)
inými obmedzeniami podľa záverov lekárskej prehliadky.
(3)
Zdravotne spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť.
(4)
Zdravotná spôsobilosť sa posudzuje lekárskou prehliadkou.
(5)
Náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti uhrádza ten, koho zdravotná
spôsobilosť sa posudzuje (ďalej len „posudzovaná osoba“).
(6)
Minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť a podrobnosti o jej posudzovaní, vylúčení
a podmienení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra
po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo
zdravotníctva“).
§ 87
Lekárska prehliadka
(1)
Lekársku prehliadku vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné
lekárstvo, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre dospelých,
alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú
ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast (ďalej len „posudzujúci lekár“).
(2)
Lekárskej prehliadke je povinný podrobiť sa
a)
žiadateľ a
b)
iná osoba, ktorej taká povinnosť vyplýva podľa tohto zákona.
(3)
Pravidelným lekárskym prehliadkam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov
každé dva roky sú povinní podrobiť sa
a)
vodiči, ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C, C+E, D, D + E a podskupiny C1, C1
+ E, D1, D1 + E,
b)
vodiči, ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané
na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb.
(4)
Ostatní vodiči sú povinní podrobiť sa pravidelnej lekárskej prehliadke najskôr dva
mesiace pred dosiahnutím veku 65 rokov a najneskôr do dvoch mesiacov po dosiahnutí
veku 65 rokov a následne každé dva roky.
(5)
Za lekársku prehliadku podľa odsekov 3 a 4 sa považuje aj prehliadka zamestnanca
a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vykonaná podľa
osobitného predpisu,43) ak táto prehliadka spĺňa požiadavky na zdravotnú spôsobilosť ustanovené týmto zákonom.
(6)
Podrobnosti o vykonávaní lekárskej prehliadky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom zdravotníctva.
§ 88
Psychická spôsobilosť
(1)
Psychickou spôsobilosťou sa rozumie schopnosť viesť motorové vozidlo bez zníženia,
narušenia alebo obmedzenia minimálnej úrovne psychických schopností.
(2)
Psychicky spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálnu úroveň psychickej spôsobilosti na
vedenie motorových vozidiel.
(3)
Psychická spôsobilosť sa posudzuje psychologickým vyšetrením.
(4)
Psychickú spôsobilosť posudzuje psychológ s certifikátom na certifikovanú činnosť
dopravná psychológia (ďalej len „posudzujúci psychológ“).
(5)
Psychologickému vyšetreniu je povinný podrobiť sa
a)
žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia skupiny C, C + E, D, D + E a podskupiny
C1, C1 + E, D1 a D1 + E a
b)
iná osoba, ktorej taká povinnosť vyplýva podľa tohto zákona.
(6)
Pravidelným psychologickým vyšetreniam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65
rokov každé dva roky sú povinní podrobiť sa
a)
vodiči, ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C, C + E, D a D + E a podskupiny C1,
C1 + E, D1 a D1 + E,
b)
vodiči, ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané
na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb.
(7)
Minimálne požiadavky na psychickú spôsobilosť a podrobnosti o jej posudzovaní ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom
zdravotníctva.
§ 89
(1)
Vodiči uvedení v § 87 ods. 3 a 4 musia mať pri vedení motorového vozidla pri sebe doklad o zdravotnej spôsobilosti
a vodiči uvedení v § 88 ods. 6 musia mať pri vedení motorového vozidla pri sebe aj doklad o psychickej spôsobilosti;
na výzvu policajta sú povinní takýmto dokladom sa preukázať. Vodiči uvedení v § 87 ods. 3 a v § 88 ods. 6 sa preukazujú dokladom o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti nie starším
ako päť rokov, a ak ide o vodičov starších ako 65 rokov, nie starším ako dva roky.
(2)
Náležitosti, obsah a vzory dokladov podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom zdravotníctva.
§ 90
Povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
(1)
Ak posudzujúci lekár pri pravidelnej lekárskej prehliadke podľa § 87 ods. 3 a 4 zistí zmenu zdravotnej spôsobilosti, je povinný najneskôr do piatich pracovných dní
odo dňa vykonania lekárskej prehliadky oznámiť túto skutočnosť orgánu Policajného
zboru príslušnému podľa miesta pobytu posudzovanej osoby.
(2)
Ak posudzujúci psychológ pri pravidelnom psychologickom vyšetrení podľa § 88 ods. 6 zistí, že osoba nie je psychicky spôsobilá na vedenie motorového vozidla, oznámi
túto skutočnosť do piatich pracovných dní odo dňa vykonania pravidelného psychologického
vyšetrenia orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu posudzovanej osoby.
(3)
Povinnosť podľa odseku 1 má aj iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý
zistí skutočnosti podmieňujúce alebo vylučujúce zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového
vozidla mimo pravidelných lekárskych prehliadok.
Štvrtý oddiel
Preskúšanie odbornej spôsobilosti, preskúmanie zdravotnej spôsobilosti a psychickej
spôsobilosti
§ 91
(1)
Orgán Policajného zboru rozhodne o preskúšaní odbornej spôsobilosti v rozsahu podľa
§ 79 ods. 2, ak možno dôvodne predpokladať, že nastala zmena odbornej spôsobilosti držiteľa vodičského
oprávnenia, najmä ak držiteľ vodičského oprávnenia preukázateľne nevykonával alebo
nemohol vykonávať činnosť vedenia vozidla viac ako dva roky.
(2)
Orgán Policajného zboru rozhodne o preskúšaní odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2 písm. a) a o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti, ak držiteľ vodičského
oprávnenia v posledných dvanástich mesiacoch ako vodič motorového vozidla trikrát
závažným spôsobom poruší pravidlá cestnej premávky.
(3)
Ak možno dôvodne predpokladať, že nastala zmena zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej
spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia, najmä na základe oznámenia podľa § 90 ods. 3, orgán Policajného zboru rozhodne o preskúmaní jeho zdravotnej spôsobilosti alebo
psychickej spôsobilosti a určí lehotu na jej preskúmanie.
(4)
Ak držiteľ vodičského oprávnenia poruší pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu
alebo inej návykovej látky alebo sa odmietne podrobiť vyšetreniu na ich zistenie,
orgán Policajného zboru môže rozhodnúť o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej
spôsobilosti.
(5)
Kto na základe rozhodnutia príslušného orgánu nesmel vykonávať činnosť vedenia motorového
vozidla, je povinný pred vrátením vodičského preukazu, pred vrátením vodičského oprávnenia
alebo obnovením jeho rozsahu podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti na vedenie
motorového vozidla podľa § 79 ods. 2 písm. a); ak činnosť vedenia motorového vozidla nesmel držiteľ vodičského oprávnenia vykonávať
viac ako dva roky, musí sa podrobiť preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti a psychickej
spôsobilosti a preskúšaniu odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2.
(6)
Orgán Policajného zboru, ktorý rozhodol o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti alebo
psychickej spôsobilosti alebo o preskúšaní odbornej spôsobilosti, vždy určí lehotu
na ich vykonanie.
(7)
Náklady spojené s preskúmaním zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti
alebo s preskúšaním odbornej spôsobilosti uhrádza ten, kto je povinný podrobiť sa
preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej
spôsobilosti.
§ 92
Obmedzenie a odobratie vodičského oprávnenia
(1)
Ak sa lekárskou prehliadkou, psychologickým vyšetrením alebo preskúšaním odbornej
spôsobilosti zistilo, že držiteľ vodičského oprávnenia je spôsobilý viesť len niektoré
skupiny a podskupiny motorových vozidiel alebo len niektoré motorové vozidlá, alebo
len motorové vozidlo osobitne technicky upravené, orgán Policajného zboru obmedzí
držiteľovi vodičské oprávnenie tak, aby zodpovedalo jeho zdravotnej spôsobilosti,
psychickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti.
(2)
Vodičské oprávnenie sa odoberie tomu, kto
a)
nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo pre stratu odbornej spôsobilosti,
b)
nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo pre stratu zdravotnej spôsobilosti alebo
psychickej spôsobilosti,
c)
nepreukázal, že sa v určenom rozsahu a v určenej lehote podrobil nariadenému preskúšaniu
odbornej spôsobilosti alebo preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti,
d)
v čase jeho udelenia nespĺňal niektorú z podmienok na jeho udelenie.
(3)
Rozhodnutím o odobratí alebo obmedzení rozsahu vodičského oprávnenia sa jeho držiteľovi
počas odobratia alebo obmedzenia rozsahu vodičského oprávnenia zakazuje viesť motorové
vozidlo až do času jeho vrátenia; ak ide o obmedzenie rozsahu vodičského oprávnenia,
zakazuje sa mu viesť len motorové vozidlo tej skupiny a podskupiny vodičského oprávnenia,
ktorého rozsah je obmedzený.
(4)
Vrátiť odobraté vodičské oprávnenie alebo obnoviť jeho pôvodný rozsah možno len po
preskúmaní zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti a po preskúšaní odbornej
spôsobilosti v rozsahu podľa § 91 ods. 5 a po splnení ostatných podmienok uvedených v rozhodnutí o odobratí vodičského oprávnenia
alebo obmedzení rozsahu vodičského oprávnenia.
(5)
Ak ten, komu bolo odobraté vodičské oprávnenie alebo jeho rozsah bol obmedzený, preukáže
pominutie dôvodov na odobratie alebo obmedzenie vodičského oprávnenia alebo splnenie
podmienok určených v rozhodnutí, vodičské oprávnenie sa vráti alebo sa obnoví jeho
pôvodný rozsah, ak tomu nebránia zákonné dôvody.
(6)
Náklady spojené s preskúšaním odbornej spôsobilosti, preskúmaním zdravotnej spôsobilosti
alebo psychickej spôsobilosti uhrádza ten, komu bolo vodičské oprávnenie odobraté,
komu bol jeho rozsah obmedzený alebo komu sa na základe rozhodnutia príslušného orgánu
uložil zákaz viesť motorové vozidlo.
(7)
Odobrať alebo obmedziť možno len vodičské oprávnenie zaznamenané vo vodičskom preukaze
Slovenskej republiky.
§ 93
Vzdanie sa vodičského oprávnenia
(1)
Držiteľ vodičského oprávnenia sa môže vzdať vodičského oprávnenia určitej skupiny
alebo podskupiny.
(2)
Vzdanie sa vodičského oprávnenia musí držiteľ vodičského oprávnenia písomne oznámiť
orgánu Policajného zboru. Oznámenie musí obsahovať
a)
meno a priezvisko držiteľa vodičského oprávnenia,
b)
adresu pobytu držiteľa vodičského oprávnenia,
c)
dátum a miesto narodenia a rodné číslo držiteľa vodičského oprávnenia,
d)
dátum udelenia vodičského oprávnenia,
e)
osvedčený podpis držiteľa vodičského oprávnenia.
(3)
K oznámeniu podľa odseku 2 držiteľ vodičského oprávnenia priloží aj vodičský preukaz,
v ktorom je príslušné vodičské oprávnenie vyznačené.
(4)
Vzdanie sa vodičského oprávnenia je účinné odo dňa oznámenia tejto skutočnosti orgánu
Policajného zboru. Vodičské oprávnenie, ktorého sa jeho držiteľ vzdal, nemožno vrátiť.
Piaty oddiel
Vodičské preukazy
§ 94
(1)
Osoba môže byť držiteľom len jedného vodičského preukazu.
(2)
Vodičský preukaz je verejnou listinou, ktorou jej držiteľ preukazuje oprávnenie viesť
motorové vozidlá v rozsahu v ňom uvedenom. Držiteľ vodičského preukazu je povinný
mať platný vodičský preukaz pri vedení motorového vozidla pri sebe a na výzvu policajta
ho predložiť na kontrolu.
(3)
Orgán Policajného zboru vydáva vodičský preukaz s neobmedzenou dobou platnosti.
(4)
Vzor vodičského preukazu a harmonizované kódy, ktoré sa uvádzajú vo vodičskom preukaze,
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
§ 95
Vydanie vodičského preukazu
(1)
Vodičský preukaz vydá orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta udelenia vodičského
oprávnenia alebo orgán Policajného zboru, kde si žiadateľ podá žiadosť o vydanie vodičského
preukazu.
(2)
Žiadateľ o vydanie vodičského preukazu je povinný predložiť platný doklad svojej
totožnosti, vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené, predložiť doklady
podľa § 77 ods. 1 písm. c) až e) a g) a podrobiť sa nasnímaniu podoby tváre a vlastnoručného podpisu. Nasnímanie podoby
tváre sa vykoná v občianskom odeve, bez prikrývky hlavy a bez okuliarov s tmavými
sklami. V odôvodnených prípadoch je možné zo zdravotných alebo náboženských dôvodov
nasnímať podobu tváre s prikrývkou hlavy, pričom táto prikrývka nesmie zakrývať tvárovú
časť spôsobom, ktorý by znemožňoval identifikáciu.
§ 96
Výmena vodičského preukazu
(1)
Orgán Policajného zboru vymení platný vodičský preukaz vydaný v Slovenskej republike
pred 1. májom 2004 za vodičský preukaz podľa tohto zákona.
(2)
Žiadateľ o výmenu vodičského preukazu je povinný predložiť vodičský preukaz, o výmenu
ktorého žiada, platný doklad svojej totožnosti a vyplniť príslušné tlačivá, ak sú
na tento účel zavedené. Žiadateľ o výmenu vodičského preukazu je ďalej povinný splniť
podmienky podľa § 77 ods. 1 písm. b), c), h) až n) a § 94 ods. 1 a podrobiť sa nasnímaniu podoby tváre a vlastnoručného podpisu podľa § 95 ods. 2.
(3)
Žiadateľ o výmenu vodičského preukazu je povinný odovzdať orgánu Policajného zboru,
na ktorom si podal žiadosť o výmenu, vodičský preukaz, o ktorého výmenu žiada, a to
najneskôr v čase vydania vodičského preukazu.
§ 97
Obnovenie vodičského preukazu
(1)
Orgán Policajného zboru obnoví vodičský preukaz, ktorý je neplatný podľa § 100 ods. 1. Pri obnovení vodičského preukazu orgán Policajného zboru vydá vodičský preukaz.
(2)
Pri obnovení vodičského preukazu podľa odseku 1 orgán Policajného zboru uzná skupinu
alebo podskupinu udeleného vodičského oprávnenia, ak tomu nebránia zákonné dôvody.
(3)
Žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu je povinný predložiť vodičský preukaz; to
neplatí, ak je vodičský preukaz neplatný podľa § 100 ods. 1 písm. e). Žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu je ďalej povinný predložiť platný doklad
svojej totožnosti, vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené, splniť
podmienky podľa § 77 ods. 1 písm. b), c), h) až n) a § 94 ods. 1 a podrobiť sa nasnímaniu podoby tváre a vlastnoručného podpisu podľa § 95 ods. 2.
(4)
Žiadateľ o obnovenie vodičského preukazu je povinný odovzdať orgánu Policajného zboru,
na ktorom si podal žiadosť o obnovenie, vodičský preukaz, o ktorého obnovenie žiada,
a to najneskôr v čase vydania vodičského preukazu; to neplatí, ak je vodičský preukaz
neplatný podľa § 100 ods. 1 písm. e).
§ 98
Povinnosti držiteľa vodičského preukazu
(1)
Držiteľ vodičského preukazu je povinný
a)
chrániť vodičský preukaz pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením alebo zneužitím,
b)
oznámiť orgánu Policajného zboru do siedmich dní zmenu svojich osobných údajov uvedených
vo vodičskom preukaze, zmenu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti alebo
podstatnú zmenu svojej podoby,
c)
odovzdať orgánu Policajného zboru neplatný vodičský preukaz a medzinárodný vodičský
preukaz do siedmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ktorým sa mu obmedzilo alebo
odobralo vodičské oprávnenie,
d)
odovzdať orgánu Policajného zboru neplatný vodičský preukaz do siedmich dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mu súd uložil ochranné liečenie alebo
mu súd alebo iný príslušný orgán uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlo alebo
ktorým sa mu obmedzilo alebo odobralo vodičské oprávnenie,
e)
odovzdať orgánu Policajného zboru neplatný vodičský preukaz,
f)
oznámiť orgánu Policajného zboru do siedmich dní zničenie, stratu alebo odcudzenie
vodičského preukazu,
g)
dostaviť sa na vyzvanie orgánu Policajného zboru v ním určenej lehote na vybavenie
záležitostí týkajúcich sa vodičského preukazu alebo vodičského oprávnenia,
h)
predložiť orgánu Policajného zboru spolu so žiadosťou o vrátenie vodičského preukazu
doklady preukazujúce splnenie podmienok na jeho vydanie alebo na vrátenie podľa tohto
zákona, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá.
(2)
Držiteľ vodičského oprávnenia je povinný osobne prevziať vodičský preukaz, jeho prevzatie
a správnosť údajov potvrdiť svojím podpisom; to neplatí, ak na tento úkon písomne
splnomocnil inú osobu s osvedčeným vlastnoručným podpisom. Prevziať vodičský preukaz
môže aj osoba blízka44) držiteľovi vodičského oprávnenia, pričom na tento úkon sa nevyžaduje písomné plnomocenstvo
držiteľa vodičského preukazu.
(3)
Ak držiteľ vodičského preukazu, ktorý bol obnovený z dôvodu straty alebo odcudzenia,
svoj predchádzajúci vodičský preukaz nájde alebo získa späť, je povinný tento predchádzajúci
vodičský preukaz bezodkladne odovzdať orgánu Policajného zboru.
§ 99
Nájdený vodičský preukaz
Kto nájde vodičský preukaz alebo medzinárodný vodičský preukaz inej osoby, je povinný
ho bezodkladne odovzdať jeho držiteľovi, orgánu Policajného zboru alebo policajtovi;
môže ho odovzdať aj príslušníkovi Železničnej polície, príslušníkovi Vojenskej polície
alebo príslušníkovi obecnej polície, ktorí zabezpečia jeho odovzdanie orgánu Policajného
zboru.
§ 100
Neplatnosť vodičského preukazu
(1)
Vodičský preukaz je neplatný, ak
a)
uplynula jeho platnosť,
b)
obsahuje neoprávnene vykonané zmeny,
c)
údaje v ňom uvedené nezodpovedajú skutočnosti,
d)
údaje v ňom uvedené nie je možné identifikovať,
e)
držiteľ nahlási jeho stratu alebo odcudzenie.
(2)
Vodičský preukaz je neplatný aj vtedy, ak
a)
jeho držiteľ je držiteľom aj iného platného vodičského preukazu, ktorý bol vydaný
skôr,
b)
jeho držiteľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
c)
bol vydaný v rozpore so zákonom,
d)
sa jeho držiteľ vzdal vodičského oprávnenia,
e)
vodičské oprávnenie v ňom uvedené sa odobralo alebo obmedzilo.
(3)
Vodičský preukaz sa považuje za neplatný v čase, v ktorom má jeho držiteľ súdom uložené
ochranné liečenie45) alebo v ktorom má súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlo.
(4)
Vodičský preukaz sa považuje za neplatný, ak nie je splnená povinnosť podľa § 89 ods. 1.
Medzinárodný vodičský preukaz
§ 101
(1)
Medzinárodný vodičský preukaz vydá orgán Policajného zboru len držiteľovi platného
vodičského preukazu, ktorý bol vydaný v Slovenskej republike. Príslušný na vydanie
medzinárodného vodičského preukazu je orgán Policajného zboru podľa § 95 ods. 1.
(2)
Osobné údaje o držiteľovi medzinárodného vodičského preukazu sa zapisujú pod nasledujúcimi
číselnými kódmi:
1.
priezvisko,
2.
meno,
3.
miesto narodenia,
4.
dátum narodenia,
5.
obec pobytu.
(3)
Medzinárodný vodičský preukaz neoprávňuje jeho držiteľa na vedenie motorových vozidiel
v Slovenskej republike, ak bol vydaný v Slovenskej republike alebo ak bol vydaný v
cudzine a jeho držiteľ má pobyt na území Slovenskej republiky.
(4)
Neplatný je ten medzinárodný vodičský preukaz, ktorého držiteľ prestal byť držiteľom
vodičského preukazu alebo ktorého vodičský preukaz je neplatný.
(5)
Povinnosti držiteľa vodičského preukazu ustanovené týmto zákonom sa primerane vzťahujú
aj na držiteľa medzinárodného vodičského preukazu. Žiadateľ o vydanie medzinárodného
vodičského preukazu je povinný predložiť fotografiu tváre, ktorá musí byť vyhotovená
v občianskom odeve, bez prikrývky hlavy a bez okuliarov s tmavými sklami. V odôvodnených
prípadoch je možné zo zdravotných alebo náboženských dôvodov predložiť fotografiu
tváre s prikrývkou hlavy, pričom táto prikrývka nesmie zakrývať tvárovú časť spôsobom,
ktorý by znemožňoval jeho identifikáciu.
(6)
Orgán Policajného zboru vydáva medzinárodný vodičský preukaz podľa
a)
Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 19. septembra 1949 v Ženeve (ďalej len „Ženevský
dohovor“) alebo
b)
Viedenského dohovoru.
(7)
Medzinárodný vodičský preukaz podľa Viedenského dohovoru sa vydáva s platnosťou na
3 roky a medzinárodný vodičský preukaz podľa Ženevského dohovoru sa vydáva s platnosťou
na 1 rok.
(8)
Vzor medzinárodného vodičského preukazu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo vnútra.
Šiesty oddiel
Vodičský preukaz vydaný v cudzine
Siedmy oddiel
Evidencia vodičov
§ 107
(1)
Evidencia vodičov je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu,32) ktorý sa vedie na účely rozhodovania o vodičských oprávneniach, vodičských preukazoch
a o medzinárodných vodičských preukazoch a poskytovania údajov z tejto evidencie.
(2)
V evidencii vodičov sa vedú o držiteľoch vodičského oprávnenia údaje v rozsahu
a)
meno, priezvisko, prípadne titul,
b)
rodné číslo,
c)
dátum a miesto narodenia,
d)
adresa pobytu,
e)
údaje o priestupkoch a trestných činoch súvisiacich s porušením pravidiel cestnej
premávky pri vedení motorového vozidla,
f)
údaje o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia,
g)
údaje o udelených vodičských oprávneniach a údaje o neudelení, odobratí, obmedzení
alebo zrušení vodičských oprávnení, o ich vrátení alebo obnovení ich pôvodného rozsahu,
h)
údaje o vodičských preukazoch a o medzinárodných vodičských preukazoch,
i)
podpis a podoba tváre v digitálnej forme podľa § 95 ods. 2,
j)
údaje o udelených inštruktorských oprávneniach a platnosti inštruktorského preukazu.
(3)
V evidencii vodičov sa ďalej vedú
a)
údaje podľa odseku 2 o osobe, ktorá žiadala o udelenie vodičského oprávnenia a ktorej
sa toto oprávnenie neudelilo,
b)
údaje podľa odseku 2 o osobe, ktorá bez vodičského oprávnenia viedla motorové vozidlo.
§ 108
Poskytovanie informácií pre evidenciu vodičov
(1)
Súd, ktorý rozhodol o vine za spáchaný trestný čin v súvislosti s vedením motorového
vozidla alebo uložil ochranné liečenie,45) je povinný túto skutočnosť oznámiť orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta
pobytu osoby, ktorej sa to týka, a to najneskôr do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia v takej veci. Ak ide o cudzinca, ktorý nemá na území Slovenskej republiky
pobyt, takéto údaje sa oznámia orgánu Policajného zboru podľa sídla súdu, ktorý sankciu
uložil.
(2)
Orgán, ktorý rozhodol o vine za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky a uložil zákaz činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorového vozidla
alebo uložil pokutu vo výške 100 eur a viac, je povinný túto skutočnosť oznámiť orgánu
Policajného zboru príslušnému podľa miesta objasnenia priestupku, a to najneskôr do
15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v takej veci.
(3)
Oznámenie podľa odseku 2 musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia a rodné číslo osoby s výnimkou takej osoby, ktorá
nemá rodné číslo pridelené, ktorej sa oznámenie týka,
b)
adresu pobytu,
c)
právnu kvalifikáciu porušenia pravidiel cestnej premávky,
d)
druh a výšku trestu alebo sankcie, ktorá bola uložená.
(4)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo
dopravy“) bezodplatne zasiela v elektronickej forme orgánu Policajného zboru údaje
o udelených inštruktorských oprávneniach a platnosti inštruktorských preukazov.
(5)
Údaje o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 sa vedú v evidencii vodičov
päť rokov od vykonania sankcie za priestupok, od vykonania trestu za spáchaný trestný
čin a od uplynutia doby ochranného liečenia alebo od skončenia platnosti inštruktorského
preukazu. Po uplynutí tejto doby sa tieto údaje natrvalo zničia.
§ 109
Poskytovanie informácií z evidencie vodičov
(1)
Informácie z evidencie vodičov sa poskytujú štátnym orgánom, obciam a vyšším územným
celkom v rozsahu ich pôsobnosti; ministerstvu dopravy, krajským úradom pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie, obvodným úradom dopravy, Železničnej polícii, Vojenskej
polícii, Vojenskému spravodajstvu a Slovenskej informačnej službe sa tieto údaje poskytujú
diaľkovým, nepretržitým a priamym prístupom.
(2)
Fyzickej osobe sa v požadovanom rozsahu poskytne informácia o údajoch, ktoré sa o
nej uchovávajú v evidencii vodičov.
(3)
O inej osobe sa z evidencie vodičov poskytne informácia, ak s tým táto osoba vopred
vyslovila súhlas.
(4)
Žiadosť o informáciu podľa odsekov 2 a 3 sa podáva orgánu Policajného zboru príslušnému
podľa miesta pobytu osoby, ktorej sa informácia týka.
(5)
Informácia z evidencie vodičov, ktorej obsah je predmetom utajovanej skutočnosti,
sa môže poskytnúť len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.35)
(6)
Osoba, ktorej sa informácia obsahujúca osobné údaje z evidencie vodičov poskytla,
smie takú informáciu použiť len na účely, na ktoré ju žiadala, a musí zabezpečiť jej
ochranu pred zneužitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej osobe.
DRUHÁ HLAVA
OPRÁVNENIE NA VEDENIE ELEKTRIČKY A TROLEJBUSU
§ 110
(1)
Oprávnením na vedenie električky alebo trolejbusu sa na účely tohto zákona rozumie
osobitné oprávnenie vodiča električky alebo trolejbusu podľa osobitného predpisu.46)
(2)
Vodič trolejbusu musí byť okrem osobitného oprávnenia podľa odseku 1 aj držiteľom
príslušného vodičského oprávnenia podľa § 75.
ŠIESTA ČASŤ
EVIDENCIA VOZIDIEL, EVIDOVANIE VOZIDIEL A EVIDENČNÉ ČÍSLA
PRVÁ HLAVA
EVIDENCIA VOZIDIEL
§ 111
(1)
Evidencia vozidiel je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu,32)ktorý sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel,
technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a poskytovania
údajov z tejto evidencie.
(2)
V evidencii vozidiel sa vedú
a)
osobné údaje o vlastníkoch vozidiel a držiteľoch vozidiel, ak držiteľom vozidla alebo
vlastníkom vozidla je fyzická osoba,
b)
názov, adresa sídla alebo prevádzkarne, označenie organizačnej zložky a jej umiestnenie
a identifikačné číslo vlastníka vozidla a držiteľa vozidla, ak je držiteľom vozidla
alebo vlastníkom vozidla právnická osoba,
c)
osobné údaje o osobách, ktoré zastupujú osoby uvedené v písmene a) alebo b), a čísla
ich preukazov totožnosti,
d)
podpisy osôb uvedených v písmenách a), b) alebo c),
e)
údaje o vozidlách v rozsahu základného technického opisu,
f)
údaje o evidenčných číslach, tabuľkách s evidenčnými číslami, zvláštnych evidenčných
číslach a o tabuľkách so zvláštnymi evidenčnými číslami,
g)
údaje o osvedčeniach o evidencii, technických preukazoch vozidiel, osvedčeniach o
evidencii vozidla a o osvedčeniach o pridelení zvláštnych evidenčných čísel,
h)
údaje o spôsobe nadobudnutia vozidiel,
i)
údaje o vykonaných evidenčných úkonoch,
j)
údaje o vybraných správnych poplatkoch,
k)
údaje o vedených exekučných konaniach alebo výkonoch rozhodnutí podľa § 118 ods. 4,
l)
údaje o vykonaných technických kontrolách vozidiel, emisných kontrolách vozidiel,
kontrolách originality vozidiel a o montážach plynových zariadení technickými službami,47)
m)
údaje o uzavretých povinných zmluvných poisteniach zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a
n)
údaje o spracovaných starých vozidlách,
(3)
V evidencii vozidiel sa o držiteľoch vozidiel a vlastníkoch vozidiel, ak je držiteľom
vozidla alebo vlastníkom vozidla fyzická osoba, a o osobách, ktoré zastupujú držiteľov
vozidiel alebo vlastníkov vozidiel, vedú a z nej poskytujú tieto osobné údaje:
a)
meno, priezvisko, prípadne titul,
b)
rodné číslo, dátum a miesto narodenia,
c)
adresa pobytu, prípadne miesto podnikania,
d)
číslo preukazu totožnosti.
§ 112
Poskytovanie informácií pre evidenciu vozidiel
(1)
Ministerstvo dopravy bezodplatne zasiela v elektronickej forme orgánu Policajného
zboru pri udelení typového schválenia vozidla údaje v rozsahu základného technického
opisu vozidla.
(2)
Obvodný úrad dopravy bezodplatne zasiela v elektronickej forme orgánu Policajného
zboru pri vystavení osvedčenia o evidencii technické údaje v ňom uvádzané.
(3)
Výrobca vozidiel a zástupca výrobcu vozidiel je povinný bezodplatne v elektronickej
forme zasielať orgánu Policajného zboru pri vystavení osvedčenia o evidencii technické
údaje v ňom uvádzané pre každé vozidlo, ktoré vyrobil alebo doviezol.
(4)
Slovenská kancelária poisťovateľov je povinná bezodplatne v elektronickej forme zasielať
orgánu Policajného zboru aktualizované údaje o vozidlách, ktorých držitelia uzavreli
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.48)
(5)
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bezodplatne zasiela v elektronickej
forme orgánu Policajného zboru údaje o spracovaných starých vozidlách a údaje o spracovateľoch
starých vozidiel.49)
(6)
Poverená technická služba kontroly originality je povinná bezodplatne v elektronickej
forme zasielať orgánu Policajného zboru údaje z odborného posudku o kontrole originality
vozidla.50)
§ 113
Poskytovanie informácií z evidencie vozidiel
(1)
Informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú Železničnej polícii, Vojenskej polícii,
Vojenskému spravodajstvu, Slovenskej informačnej službe, Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Colnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému
úradu, obecnej polícii, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
ministerstvu dopravy, obvodnému úradu dopravy, Národnej diaľničnej spoločnosti, osobe
poverenej výkonom činností Národnej diaľničnej spoločnosti, súdnym exekútorom,technickým službám vozidiel a Slovenskej kancelárii poisťovateľov v súvislosti s plnením
ich úloh ustanovených zákonom; tieto údaje sa poskytujú diaľkovým, nepretržitým a
priamym prístupom. Informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú aj iným štátnym orgánom
a orgánom územnej samosprávy v rozsahu ich pôsobnosti.
(2)
Každému sa v požadovanom rozsahu poskytne písomná informácia o údajoch, ktoré sa
o ňom uchovávajú v evidencii vozidiel.
(3)
Inej osobe, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2, sa poskytne informácia z evidencie vozidiel
o mene, priezvisku a pobyte alebo o názve a sídle držiteľa vozidla alebo vlastníka
vozidla, ak s tým vopred vysloví súhlas ten, koho sa informácia týka.
(4)
Žiadosť o informáciu podľa odseku 2 a 3 sa podáva orgánu Policajného zboru príslušnému
podľa miesta pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, ktorej sa informácia
týka.
(5)
Informácia z evidencie vozidiel, ktorej obsah je predmetom utajovanej skutočnosti,
sa môže poskytnúť len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.35)
(6)
Osoba, ktorej sa informácia obsahujúca osobné údaje z evidencie vozidiel poskytla,
smie takú informáciu použiť len na účely, na ktoré ju žiadala, a musí zabezpečiť jej
ochranu pred zneužitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej osobe.
DRUHÁ HLAVA
EVIDOVANIE VOZIDIEL
Prihlasovanie vozidiel do evidencie
§ 114
(1)
Každé vozidlo, o ktorom schvaľovací úrad54) rozhodol, že musí byť evidované orgánom Policajného zboru, a ktoré doteraz nebolo
prihlásené do evidencie vozidiel, musí byť prihlásené na orgáne Policajného zboru
príslušnom podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla alebo adresy jeho prevádzkarne;
vozidlo, ktoré má byť prevádzkované organizačnou zložkou podniku, ktorá sa zapisuje
do obchodného registra, musí byť prihlásené do evidencie na orgáne Policajného zboru
príslušnom podľa adresy umiestnenia tejto organizačnej zložky.
(2)
Vlastník vozidla, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, je povinný
osobne toto vozidlo prihlásiť do 15 dní po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má
byť zapísaný v osvedčení o evidencii ako jeho držiteľ.
(3)
Ak držiteľ vozidla uvedený vlastníkom podľa odseku 2 nie je totožný s vlastníkom
vozidla, vlastník vozidla je povinný dostaviť sa na orgán Policajného zboru aj s touto
osobou. Inak sa v osvedčení o evidencii ako jeho držiteľ zapíše vlastník vozidla.
Ak je vlastníkom vozidla fyzická osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené pre držiteľa
vozidla v odseku 4, ako držiteľ vozidla sa zapíše zákonný zástupca vlastníka vozidla.
Ako vlastník vozidla smie byť v dokladoch vozidla zapísaná len jedna osoba.
(4)
Držiteľom vozidla smie byť len fyzická osoba staršia ako 15 rokov, ktorá je spôsobilá
na právne úkony, alebo právnická osoba alebo jej organizačná zložka zapísaná do obchodného
registra alebo iného registra. Ako držiteľ vozidla smie byť v osvedčení o evidencii
zapísaná len jedna osoba.
(5)
Orgán Policajného zboru pridelí vozidlu evidenčné číslo, prihlásenie vozidla zaznamená
do osvedčenia o evidencii a držiteľovi vozidla uvedenému vlastníkom vozidla podľa
odseku 2 vydá osvedčenie o evidencii a tabuľku s evidenčným číslom, ak tomu nebránia
zákonné dôvody.
(6)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na novovyrobené vozidlo, ktoré je určené na
predaj, ktorého vlastníkom je právnická osoba s predmetom podnikateľskej činnosti
výroba alebo predaj vozidiel.
(7)
Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, do evidencie vozidiel
alebo vykoná zmenu v evidencii vozidiel okrem zmeny podľa § 116 ods. 1 písm. h) a i) len po predložení potvrdenia o poistení zodpovednosti55) alebo preukázaní uzavretia poistenia.56)
(8)
Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo, ktoré je novým dopravným prostriedkom podľa
osobitného predpisu57) nadobudnutým v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, do evidencie vozidiel
len po predložení potvrdenia vydaného daňovým úradom o zaplatení dane z pridanej hodnoty
v tuzemsku z nadobudnutia nového dopravného prostriedku. Toto potvrdenie sa nevyžaduje,
ak vlastník vozidla predloží osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a
potvrdenie daňového úradu o tom, že informoval daňový úrad o nadobudnutí nového dopravného
prostriedku z iného členského štátu Európskej únie.
§ 115
(1)
Vlastník dosiaľ neevidovaného vozidla, ktorému výrobca alebo zástupca výrobcu vystavil
a vydal osvedčenie o evidencii, a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom vozidla podľa
§ 114 ods. 2 sú povinní predložiť orgánu Policajného zboru osvedčenie o evidencii, doklady preukazujúce
splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov podľa § 114, preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivá a umožniť porovnanie údajov
uvádzaných v osvedčení s údajmi priamo na vozidle. Vlastník vozidla je povinný hodnovernými
dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich
povinností.58) Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka do dokladov vozidla.
(2)
Vlastník jednotlivo dovezeného vozidla, ktorému obvodný úrad dopravy uznal typové
schválenie ES, uznal schválenie alebo schválil jednotlivo dovezené vozidlo, vystavil
a vydal osvedčenie o evidencii, a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom vozidla podľa
§ 114 ods. 2 sú povinní predložiť orgánu Policajného zboru osvedčenie o evidencii, doklady preukazujúce
splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov podľa § 114, doklad o uznaní typového schválenia ES, uznaní schválenia alebo o schválení jednotlivo
dovezeného vozidla podľa osobitného predpisu,59)ktorý sa na účely tohto zákona považuje za doklad o nadobudnutí vozidla, preukázať
svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá. Na základe týchto dokladov orgán Policajného
zboru zapíše vlastníka vozidla do osvedčenia o evidencii.
(3)
Vlastník vozidla v iných prípadoch ako podľa odseku 1 alebo 2 je povinný hodnovernými
dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich
povinností. Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka vozidla
do osvedčenia o evidencii.
(4)
Ak je vozidlo v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, orgán Policajného zboru nemá
povinnosť skúmať, či má vlastník vozidla súhlas ostatných spoluvlastníkov na vykonanie
úkonov súvisiacich s prihlásením vozidla do evidencie vozidiel.
§ 116
Zmeny v evidencii vozidiel
(1)
Držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru, kde je jeho vozidlo
evidované,
a)
zmenu vlastníckeho práva k vozidlu alebo prevod držby vozidla na inú osobu,
b)
odhlásenie vozidla do cudziny,
c)
výmenu podvozka alebo karosérie, na ktorej sa nachádza identifikačné číslo vozidla
VIN alebo identifikátor, ktorý bol úradne pridelený,
d)
trvalú zmenu farby alebo farebného vyhotovenia vozidla,
e)
zmenu vykonanú na vozidle a zmenu iných údajov zapisovaných do osvedčenia o evidencii,
ak je potrebný zápis nových údajov do osvedčenia o evidencii, alebo zmena údajov zapísaných
v osvedčení,
f)
poškodenie, stratu alebo odcudzenie osvedčenia o evidencii,
g)
poškodenie, stratu alebo odcudzenie tabuľky s evidenčným číslom,
h)
odcudzenie vozidla,
i)
rozhodnutie obvodného úradu dopravy o vyradení vozidla z cestnej premávky a odovzdať
osvedčenie o evidencii a tabuľku s evidenčným číslom.
(2)
Skutočnosti podľa odseku 1 je držiteľ vozidla povinný oznámiť do 15 dní odo dňa,
keď táto skutočnosť nastala. Orgán Policajného zboru zapíše zmenu podľa odseku 1 písm.
a) alebo b) len so súhlasom vlastníka vozidla alebo na základe rozhodnutia príslušného
orgánu a zmenu podľa odseku 1 písm. c), len ak obvodný úrad dopravy vyznačil túto
zmenu v osvedčení o evidencii.60)
(3)
Nové osvedčenie o evidencii za osvedčenie o evidencii podľa odseku 1 písm. f) môže
na základe žiadosti vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla vydať orgán Policajného
zboru, kde je vozidlo evidované, alebo orgán Policajného zboru, kde si žiadateľ podá
žiadosť o jeho vydanie.
(4)
Držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť zmenu svojho pobytu alebo sídla v lehote
podľa odseku 2 orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta svojho nového pobytu
alebo sídla.
(5)
Držiteľ vozidla pri oznámení zmeny podľa odseku 1 písm. b) až d) je povinný na vykonanie
evidenčných úkonov predložiť odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom
„spôsobilé“ alebo „dočasne spôsobilé“ z dôvodu chybného zápisu údajov v osvedčení
o evidencii alebo v evidencii vozidiel61) nie starší ako 15 dní.
(6)
Držiteľ vozidla je povinný pri oznámení zmeny podľa odseku 1 písm. a) a b) uviesť
potrebné údaje o osobe, ktorú orgán Policajného zboru zapíše do osvedčenia o evidencii
ako osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla; zároveň je povinný uviesť údaje o
vlastníkovi vozidla.
(7)
Držiteľ vozidla pri oznámení zmeny v evidencii vozidiel je povinný predložiť osvedčenie
o evidencii; to neplatí, ak bolo osvedčenie o evidencii zadržané podľa § 72 ods. 1 písm. a) až c), f) a g) a nebolo vydané nové osvedčenie o evidencii alebo ak bolo osvedčenie o evidencii
stratené alebo odcudzené. Okrem toho je držiteľ vozidla povinný predložiť ďalšie doklady
preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel, preukázať
svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivo.
(8)
Orgán Policajného zboru zaeviduje zmenu v evidencii vozidiel, vlastníkovi vozidla
alebo držiteľovi vozidla vydá osvedčenie o evidencii a podľa potreby pridelí vozidlu
evidenčné číslo a vydá tabuľku s evidenčným číslom, ak tomu nebránia zákonné dôvody.
(9)
Ak držiteľ vozidla predloží odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom
„nespôsobilé“ alebo „dočasne spôsobilé“ z dôvodu chýbajúcich údajov na identifikátoroch
vozidla alebo z dôvodu odstránenia tej časti karosérie, na ktorej výrobca umiestnil
identifikačné číslo VIN,62) orgán Policajného zboru postupuje podľa osobitného predpisu.63)
Zápis držiteľa vozidla
§ 117
(1)
Pri oznámení zmeny podľa § 116 ods. 1 písm. a) je osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, povinná osobne požiadať orgán Policajného
zboru príslušný podľa miesta svojho pobytu alebo sídla o zápis do dokladov vozidla
ako držiteľ, a to do 15 dní odo dňa, keď sa na ňu držba vozidla previedla. Pritom
je povinná na vykonanie evidenčných úkonov predložiť osvedčenie o evidencii so zápisom
o oznámení zmeny, ktorý vykonal orgán Policajného zboru, a ďalšie potrebné doklady
ustanovené týmto zákonom preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie zmeny v evidencii
vozidiel, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivo; osvedčenie o evidencii
sa neodovzdáva, ak bolo stratené alebo odcudzené. Ak osoba, na ktorú sa držba vozidla
previedla, žiada o zápis orgán Policajného zboru, na ktorom nie je vozidlo evidované,
je povinná odovzdať aj tabuľku s evidenčným číslom; to neplatí, ak bola tabuľka s
evidenčným číslom stratená alebo odcudzená.
(2)
Pri oznámení zmeny podľa § 116 ods. 1 písm. a) prostredníctvom elektronickej služby je osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla,
povinná osobne požiadať orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta svojho pobytu
alebo sídla o zápis do dokladov vozidla ako držiteľ, a to do 15 dní odo dňa, keď sa
na ňu vozidlo previedlo. Pritom je povinná na vykonanie evidenčných úkonov predložiť
osvedčenie o evidencii a ďalšie potrebné doklady ustanovené týmto zákonom preukazujúce
splnenie podmienok na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel, preukázať svoju totožnosť
a vyplniť príslušné tlačivo; osvedčenie o evidencii sa neodovzdáva, ak bolo stratené
alebo odcudzené. Ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, žiada o zápis orgán
Policajného zboru, na ktorom nie je vozidlo evidované, je povinná odovzdať aj tabuľku
s evidenčným číslom; to neplatí, ak bola tabuľka s evidenčným číslom stratená alebo
odcudzená.
(3)
Ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, nepožiada v ustanovenej lehote orgán
Policajného zboru o zápis do dokladov vozidla ako držiteľ, môže tak urobiť najneskôr
do 30 dní odo dňa, keď sa na ňu vozidlo previedlo; pritom je povinná hodnoverne preukázať,
že tak nemohla z objektívnych dôvodov požiadať.
(4)
Ak osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla, nepožiada orgán Policajného zboru
ani do 30 dní odo dňa, keď sa na ňu vozidlo previedlo, o zápis do dokladov vozidla
ako držiteľ, je povinná predložiť odborný posudok o kontrole originality vozidla podľa
§ 116 ods. 5.
(5)
Orgán Policajného zboru zaeviduje zápis ďalšieho držiteľa vozidla v evidencii vozidiel
a držiteľovi vozidla alebo vlastníkovi vozidla vydá osvedčenie o evidencii, a ak ide
o prípad podľa odseku 1 poslednej vety a podľa odseku 2 poslednej vety, aj tabuľku
s evidenčným číslom.
§ 118
(1)
Orgán Policajného zboru vykoná zmeny v evidencii, ak o to požiada vlastník vozidla
zapísaný v osvedčení o evidencii alebo vlastník vozidla, ktorý hodnovernými dokladmi
preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich povinností;
povinnosti podľa § 116 ods. 1, 2 a 5 až 7 v tomto prípade plní vlastník vozidla.
(2)
Na osobu, ktorá má byť zapísaná do dokladov vozidla ako jeho držiteľ a ktorá si nesplnila
povinnosti podľa § 117 ods. 1 alebo 2, prechádzajú povinnosti držiteľa vozidla.
(3)
(4)
Orgán Policajného zboru nevykoná zápis o zmene držby vozidla, odhlásenie vozidla
do cudziny a zmenu údajov o vlastníkovi vozidla po doručení oznámenia, že sa proti
vlastníkovi vozidla vedie exekučné konanie, alebo po doručení oznámenia, že sa proti
vlastníkovi vozidla vedie výkon rozhodnutia.
§ 119
Odhlásenie vozidla do cudziny
(1)
Vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla prihláseného do evidencie je pri oznámení
zmeny podľa § 116 ods. 1 písm. b) povinný na vykonanie evidenčného úkonu predložiť osvedčenie o evidencii, doklady
podľa § 114 ods. 7 a § 116 ods. 5, preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivo a uviesť potrebné údaje o osobe
s pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorú orgán Policajného zboru
zaeviduje ako nového držiteľa vozidla a nového vlastníka vozidla, a odovzdať tabuľku
s evidenčným číslom; osvedčenie o evidencii alebo tabuľka s evidenčným číslom sa neodovzdáva,
ak boli stratené alebo odcudzené. Osoba, ktorá má byť zaevidovaná ako nový držiteľ
vozidla a ako nový vlastník, je povinná byť osobne prítomná na orgáne Policajného
zboru, ktorý odhlasuje vozidlo do cudziny.
(2)
Orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla
vydá osvedčenie o evidencii s platnosťou do 30 dní odo dňa odhlásenia vozidla, v ktorom
je ako držiteľ vozidla a vlastník vozidla uvedená osoba s pobytom alebo sídlom mimo
územia Slovenskej republiky, a na požiadanie aj pridelí vozidlu zvláštne evidenčné
číslo obsahujúce písmeno V a vydá tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim
písmeno V.
(3)
Vlastník dosiaľ neevidovaného vozidla, ktorému výrobca alebo zástupca výrobcu vystavil
a vydal osvedčenie o evidencii, je pri oznámení zmeny podľa § 116 ods. 1 písm. b) povinný na vykonanie evidenčného úkonu predložiť doklady podľa § 114 ods. 7, preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivo, uviesť potrebné údaje o osobe
s pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorú orgán Policajného zboru
zaeviduje ako nového držiteľa vozidla a nového vlastníka vozidla, a umožniť porovnanie
údajov uvádzaných v osvedčení s údajmi priamo na vozidle; v takom prípade orgán Policajného
zboru príslušný podľa miesta, kde bolo vozidlo prevzaté, na požiadanie pridelí vozidlu
zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno V a vydá tabuľku so zvláštnym evidenčným
číslom obsahujúcim písmeno V. Orgán Policajného zboru obmedzí platnosť osvedčenia
o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom obsahujúcim písmeno V do 30 dní od odhlásenia
vozidla do cudziny.
(4)
Orgán Policajného zboru nevykoná odhlásenie vozidla do cudziny, ak toto vozidlo bolo
vyradené z evidencie vozidiel Slovenskej republiky alebo z evidencie vozidiel iného
štátu.
Vyraďovanie vozidiel z evidencie
§ 120
(1)
Orgán Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, vyradí vozidlo z evidencie, ak o
to jeho vlastník alebo držiteľ požiada; orgán Policajného zboru vyradí vozidlo z evidencie
aj vtedy, ak o to požiada osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla.
(2)
Vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla je pri vyradení vozidla z evidencie povinný
vyplniť príslušné tlačivo, odovzdať osvedčenie o evidencii, tabuľku s evidenčným číslom,
a ak ide o staré vozidlo, predložiť aj potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie66) alebo potvrdenie obvodného úradu životného prostredia, že vozidlo bolo zničené; osvedčenie
o evidencii alebo tabuľka s evidenčným číslom sa neodovzdáva, ak boli stratené alebo
odcudzené.
(3)
Ak vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla, ktoré previedol na osobu s pobytom alebo
sídlom v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, žiada o vyradenie takého vozidla
z evidencie, orgán Policajného zboru vyradí také vozidlo z evidencie až po získaní
informácie príslušného orgánu štátu, ktorý vozidlo eviduje. Orgán Policajného zboru
vyradí vozidlo z evidencie aj bez žiadosti držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla,
ak prijal informáciu zo štátu, ktorý vozidlo eviduje.
(4)
Ak vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla, ktoré previedol na osobu s pobytom alebo
sídlom v štáte inom ako je štát Európskeho hospodárskeho priestoru, žiada o vyradenie
takého vozidla z evidencie, je povinný predložiť potvrdenie príslušného orgánu štátu,
do ktorého bolo vozidlo vyvezené.
(5)
Ak vlastník vozidla alebo držiteľ starého vozidla žiada vyradiť z evidencie vozidlo,
ktoré je odpadom a má byť odovzdané na spracovanie v inom štáte, orgán Policajného
zboru vyradí také vozidlo z evidencie iba po predložení písomného dokladu s uvedením
dôvodu spracovania vozidla v inom štáte spolu s jeho osvedčeným prekladom.
(6)
Vyradením z evidencie vozidlo stráca schválenie na prevádzku v cestnej premávke.
(7)
Vozidlo, ktoré bolo vyradené z evidencie, smie byť znova prihlásené do evidencie
vozidiel, len ak sa opätovne schváli na prevádzku v cestnej premávke.
(8)
Vlastníkovi vozidla alebo držiteľovi vozidla orgán Policajného zboru vydá písomné
potvrdenie o vyradení vozidla z evidencie.
§ 121
(1)
Orgán Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, rozhodne o vyradení vozidla z evidencie
aj na návrh príslušného orgánu,67) ak má vozidlo neoprávnene pozmenený identifikátor vozidla alebo vozidlo sa nedá identifikovať
podľa skrytých identifikátorov.
(2)
Orgán Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, vyradí vozidlo z evidencie, ak bolo
rozhodnuté o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky alebo ak je v evidencii vozidiel
vozidlo, ktoré nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke alebo schválenie na
prevádzku v cestnej premávke bolo neplatné alebo bolo zrušené.
(3)
Orgán Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, vyradí staré vozidlo z evidencie,
ak príslušný orgán v rozhodnutí určil, že staré vozidlo je odpadom.
§ 122
Zastupovanie
Iná osoba môže za vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla konať, len ak jej bolo
udelené písomné plnomocenstvo s osvedčeným podpisom vlastníka vozidla alebo držiteľa
vozidla, alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Ak držiteľ vozidla nie je
totožný s vlastníkom vozidla, iná osoba môže za držiteľa vozidla konať, len ak jej
vlastník vozidla udelil písomné plnomocenstvo so svojím osvedčeným podpisom.
TRETIA HLAVA
EVIDENČNÉ ČÍSLA
Evidenčné číslo
§ 123
(1)
Každé vozidlo podliehajúce evidencii musí mať pridelené evidenčné číslo.
(2)
Evidenčné číslo pridelí a tabuľku s evidenčným číslom vydá orgán Policajného zboru,
kde držiteľ vozidla prihlasuje vozidlo do evidencie vozidiel.
(3)
Tabuľka s evidenčným číslom môže byť vyrobená
a)
zo zliatin ľahkých kovov alebo
b)
zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla.
(4)
Držiteľ vozidla je povinný vydanú tabuľku s evidenčným číslom bezodkladne pripevniť
na vozidlo. Tabuľka s evidenčným číslom nesmie byť pripevnená spôsobom, ktorý narušuje
jej celistvosť a znemožňuje jej čitateľnosť alebo identifikáciu. Ak boli vozidlu vydané
dve tabuľky s evidenčným číslom, držiteľ vozidla je povinný bezodkladne pripevniť
na vozidlo obe tabuľky.
(5)
Bez pripevnenej tabuľky s prideleným evidenčným číslom alebo s nečitateľnou alebo
poškodenou tabuľkou sa vozidlo nesmie používať v cestnej premávke ani nechať stáť
na ceste.
(6)
Na tabuľke s evidenčným číslom ani v jej blízkosti na vozidle s výnimkou poznávacej
značky Slovenskej republiky alebo značky s písmenami CD alebo CC nesmú byť umiestnené
nijaké nápisy ani označenia, ktoré by bránili riadnej čitateľnosti evidenčného čísla.
(7)
Držiteľ vozidla je povinný bezodkladne odovzdať orgánu Policajného zboru tabuľku
s evidenčným číslom, ak bolo vozidlu pridelené nové evidenčné číslo alebo ak je tabuľka
s evidenčným číslom poškodená. Odcudzenie tabuľky s evidenčným číslom je držiteľ vozidla
povinný bezodkladne oznámiť najbližšiemu orgánu Policajného zboru.
(8)
Orgán Policajného zboru pridelí nové evidenčné číslo a vydá tabuľku s evidenčným
číslom držiteľovi vozidla alebo vlastníkovi vozidla, ak o to požiada.
(9)
Na žiadosť držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla kategórie M, N, O a R68) možno takémuto vozidlu prideliť tabuľku s evidenčným číslom vyrobenú zo zmesi polykarbonátu
a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla. Ak sa vozidlu prideľuje
predná tabuľka aj zadná tabuľka s evidenčným číslom, orgán Policajného zboru na žiadosť
držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla vydá jednu tabuľku s evidenčným číslom vyhotovenú
zo zliatin ľahkých kovov, ktorá musí byť umiestnená vpredu na vozidle, a jednu tabuľku
s evidenčným číslom vyhotovenú zo zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej svetlo
pri zapnutom osvetlení vozidla, ktorá musí byť umiestnená vzadu na vozidle.
(10)
Ak sa vozidlu prideľuje predná aj zadná tabuľka s evidenčným číslom a došlo ku strate
alebo odcudzeniu len jednej tabuľky s evidenčným číslom, držiteľ vozidla alebo vlastník
vozidla je povinný odovzdať orgánu Policajného zboru druhú tabuľku s evidenčným číslom;
pri poškodení len jednej tabuľky s evidenčným číslom je povinný odovzdať obidve tabuľky
s evidenčným číslom.
(11)
Ak došlo k strate, odcudzeniu alebo k poškodeniu tabuľky s evidenčným číslom, držiteľ
vozidla alebo vlastník vozidla môže požiadať o vydanie duplikátu tabuľky s pôvodným
evidenčným číslom; o duplikát tabuľky s pôvodným evidenčným číslom môže držiteľ vozidla
alebo vlastník vozidla požiadať najviac dvakrát. Duplikát tabuľky s pôvodným evidenčným
číslom sa označuje arabským číslom v krúžku v pravom hornom rohu tabuľky. O vydanie
duplikátu tabuľky s pôvodným evidenčným číslom nemôže požiadať držiteľ vozidla alebo
vlastník vozidla, ktoré má pridelené osobitné evidenčné číslo podľa § 126 ods. 6.
(12)
Ak vozidlo má už pridelenú tabuľku s evidenčným číslom podľa odseku 3 písm. a), možno
na žiadosť držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla prideliť novú tabuľku s pôvodným
evidenčným číslom vyrobenú z priehľadnej zmesi polykarbonátu a polyesteru vyžarujúcej
svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla. Ak bola vozidlu pridelená predná aj zadná tabuľka
s evidenčným číslom, orgán Policajného zboru vydá jednu tabuľku s pôvodným evidenčným
číslom vyhotovenú zo zliatin ľahkých kovov, ktorá musí byť umiestnená vpredu na vozidle,
a jednu tabuľku s pôvodným evidenčným číslom vyhotovenú z priehľadnej zmesi polykarbonátu
a polyesteru vyžarujúcej svetlo pri zapnutom osvetlení vozidla, ktorá musí byť umiestnená
vzadu na vozidle.
(13)
Ak vozidlo má už pridelenú tabuľku s evidenčným číslom podľa odseku 3 písm. b), možno
na žiadosť držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla prideliť novú tabuľku s pôvodným
evidenčným číslom vyhotovenú zo zliatin ľahkých kovov. Ak bola vozidlu pridelená predná
aj zadná tabuľka s evidenčným číslom, orgán Policajného zboru vydá obe nové tabuľky
s pôvodným evidenčným číslom vyhotovené zo zliatin ľahkých kovov.
(14)
Pridelenie tabuliek s evidenčným číslom podľa odsekov 12 a 13 sa považuje za vydanie
duplikátu tabuľky s evidenčným číslom.
(15)
Držiteľ vozidla, ktorému bola vydaná nová tabuľka s pôvodným evidenčným číslom alebo
nová tabuľka s novým evidenčným číslom za stratenú alebo za odcudzenú tabuľku s evidenčným
číslom a svoju predchádzajúcu tabuľku s evidenčným číslom našiel alebo inak získal
späť, je povinný predchádzajúcu tabuľku s evidenčným číslom bezodkladne odovzdať najbližšiemu
orgánu Policajného zboru.
(16)
Každý, kto nájde tabuľku s evidenčným číslom, je povinný ju bezodkladne odovzdať
najbližšiemu orgánu Policajného zboru alebo policajtovi.
(17)
Evidenčné číslo musí byť vždy dobre čitateľné. Ak je vozidlo vybavené spájacím zariadením,
ktoré bez zapojenia prípojného vozidla do jazdnej súpravy znemožňuje riadnu čitateľnosť
evidenčného čísla, musí byť toto spájacie zariadenie demontované. Ak je vozidlo vybavené
schváleným nosičom bicykla, ktorý znemožňuje riadnu čitateľnosť evidenčného čísla,
musí byť tabuľka s evidenčným číslom premiestnená na predpísané miesto na nosiči bicykla
vrátane predpísaného osvetlenia.
(18)
Vzory tabuliek s evidenčným číslom, ich rozmery, miesto upevnenia na vozidle, vyhotovenie,
označenie okresov uvádzaných na tabuľkách s evidenčným číslom a okruh vozidiel, ktorým
možno vydať príslušné tabuľky s evidenčným číslom, ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
§ 124
(1)
Evidenčné číslo tvoria písmená a číslice. Prvá dvojica písmen evidenčného čísla označuje
okres, v ktorom je vozidlo evidované. Za prvou dvojicou písmen sa za štátnym znakom
Slovenskej republiky uvádzajú tri číslice a dvojica písmen.
(2)
Na žiadosť držiteľa vozidla alebo vlastníka vozidla možno prideliť evidenčné číslo,
v ktorom sa namiesto písmen a číslic podľa odseku 1 za štátnym znakom Slovenskej republiky
uvádzajú
a)
písmená na prvom až piatom mieste,
b)
písmená na prvom až štvrtom mieste a číslica na piatom mieste alebo
c)
písmená na prvom až treťom mieste a kombinácia číslic na štvrtom a piatom mieste.
(3)
Evidenčné číslo podľa odseku 2 nemožno prideliť, ak držiteľ vozidla žiada o pridelenie
evidenčného čísla
a)
prideleného inému vozidlu,
b)
v ktorom sa nachádzajú hanlivé, zosmiešňujúce, pohoršujúce alebo urážajúce výrazy
alebo ktoré v kombinácii s označením okresu tvorí takéto výrazy,
c)
v ktorom sa nachádza názov alebo skratka názvu štátneho orgánu, politickej strany
alebo politického hnutia alebo ktoré v kombinácii s označením okresu tvorí takýto
názov alebo jeho skratku,
d)
v ktorom sa nachádza text podporujúci alebo propagujúci hnutie, ktoré preukázateľne
smeruje k potláčaniu práv a slobôd občanov alebo hlása národnostnú, rasovú, triednu
alebo náboženskú neznášanlivosť alebo ktoré v kombinácii s označením okresu tvorí
takýto text, alebo
e)
obsahujúceho písmená s diakritickým znamienkom alebo malé písmená.
(4)
Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije pri prideľovaní evidenčného čísla
a)
prípojnému vozidlu vrátane prípojného vozidla za motocykel, motorovú trojkolku a
štvorkolku,
b)
vozidlám štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, štátnych fondov a štátnych
rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.
§ 125
(1)
Evidenčné číslo vozidiel cudzích zastupiteľských úradov na území Slovenskej republiky
tvorí dvojica písmen EE a päť číslic.
(2)
Evidenčné číslo vozidiel administratívneho a technického personálu cudzích zastupiteľských
úradov so sídlom na území Slovenskej republiky a obchodných zastupiteľstiev zriadených
diplomatickou misiou tvorí dvojica písmen ZZ a päť číslic.
(3)
Vozidlám členov cudzích zastupiteľských úradov so sídlom v Slovenskej republike,
ktorí požívajú diplomatickú imunitu a výsady, orgán Policajného zboru vydáva súčasne
s tabuľkou s evidenčným číslom aj značku s písmenami CD alebo CC.
(4)
Vzor značiek s písmenami CD a CC a ich rozmery ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
§ 126
Osobitné evidenčné číslo
(1)
Vozidlu môže byť pridelené osobitné evidenčné číslo, ak je to nevyhnutne potrebné
na plnenie pracovných alebo obdobných úloh patriacich do pôsobnosti jeho držiteľa.
(2)
Vodič vozidla opatreného tabuľkou s osobitným evidenčným číslom, ak je to nevyhnutne
potrebné na plnenie úloh podľa odseku 1, nie je povinný rešpektovať zákaz vjazdu,
zákaz zastavenia ani zákaz státia vyplývajúci z dopravných značiek a z § 59 ods. 2 a 3 o vjazde vozidiel do pešej zóny a o státí v obytnej zóne a pešej zóne. Pritom je
povinný dbať na potrebnú opatrnosť a nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky.
(3)
Osobitné evidenčné číslo tvoria
a)
písmeno P a päť číslic, ktoré oddeľuje štátny znak, alebo
b)
dvojica číslic a päť číslic, ktoré oddeľuje štátny znak.
(4)
Za osobitné evidenčné číslo podľa odseku 3 písm. b) sa považuje aj evidenčné číslo
vozidiel uvedených v odseku 6 tvorené dvojicou číslic a za pomlčkou piatimi číslicami.
(5)
Tabuľkou s osobitným evidenčným číslom podľa odseku 3 písm. a) možno označiť len
vozidlo Policajného zboru a ministerstva vnútra.
(6)
Tabuľkou s osobitným evidenčným číslom podľa odseku 3 písm. b) možno označiť len
vozidlo ozbrojených síl, Ministerstva obrany Slovenskej republiky a rozpočtových a
príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti.
(7)
Za písmenom P podľa odseku 3 písm. a) môže byť uvedené aj ďalšie písmeno. Toto písmeno
nesmie byť také, ktorým by sa vytvorila skratka rovnaká ako skratka na označenie okresu.
Zvláštne evidenčné číslo
§ 127
(1)
Motorové vozidlo alebo jeho prípojné vozidlo, ktorého vlastník požiadal o schválenie
jednotlivého vozidla,69)ktoré podlieha evidencii a nemá pridelené evidenčné číslo podľa § 114 ods. 6, ktoré bolo odhlásené do cudziny podľa § 119 alebo ktoré nepodlieha evidencii a je historickým alebo športovým vozidlom, sa môže
použiť v cestnej premávke, len ak má pridelené zvláštne evidenčné číslo, pripevnenú
tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom a jeho vodič má pri sebe ustanovené doklady.
(2)
Zvláštne evidenčné číslo môže prideliť a tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom a
ustanovené doklady vydať orgán Policajného zboru príslušný podľa miesta pobytu alebo
podľa sídla žiadateľa; tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno
V môže vydať aj orgán Policajného zboru podľa miesta, kde bolo vozidlo prevzaté.
(3)
Zvláštne evidenčné číslo tvoria písmená a číslice usporiadané v dvoch riadkoch.
(4)
Dvojica písmen v prvom riadku označuje okres, v ktorom bolo zvláštne evidenčné číslo
vydané, okrem zvláštneho evidenčného čísla podľa odseku 11.
(5)
V druhom riadku sa uvádza písmeno M, V, H, S alebo Z a tri číslice; za písmeno M,
V, H alebo S sa môže uviesť aj ďalšie písmeno.
(6)
Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno M sa môže prideliť novovyrobenému vozidlu,
novokúpenému vozidlu, ktoré dosiaľ nebolo evidované, alebo vozidlu používanému na
skúšobné jazdy.
(7)
Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno V sa môže prideliť len vozidlu určenému
na jednotlivý vývoz zo Slovenskej republiky. Na tabuľke so zvláštnym evidenčným číslom
obsahujúcim písmeno V sa vyznačuje doba jej platnosti.
(8)
Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno H sa môže prideliť len historickému vozidlu,
ak o tom rozhodol príslušný národný orgán Medzinárodnej organizácie historických vozidiel
FIVA.
(9)
Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno S sa môže prideliť len športovému vozidlu.
(10)
Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce písmeno Z sa môže prideliť len vozidlu kategórie
Ps aLs.70)
(11)
Zvláštne evidenčné číslo obsahujúce v prvom riadku písmeno C a v druhom riadku päť
číslic sa môže prideliť a tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno
C sa môžu vydať len jednotlivému vozidlu podľa odseku 1; za písmenom C sa môže uviesť
aj ďalšie písmeno.
(12)
Tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom možno vydať len na nevyhnutne potrebnú dobu,
najviac však na jeden rok; to neplatí, ak tabuľka sa vydala pre historické vozidlo
alebo pre vozidlo podľa odseku 10. Orgán Policajného zboru obmedzí platnosť vydaných
dokladov k tabuľke so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno
a)
C, M alebo S najviac na jeden kalendárny rok odo dňa podania žiadosti o vydanie tabuľky,
b)
H na dobu uvedenú v dokladoch vydaných príslušným národným orgánom Medzinárodnej
organizácie historických vozidiel FIVA, najviac však na päť rokov.
§ 128
(1)
Tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M možno vydať výrobcovi
vozidla, zástupcovi výrobcu vozidla alebo právnickej osobe, ktorá na základe zmluvného
vzťahu s výrobcom vozidla alebo so zástupcom výrobcu vozidla, predáva vozidlá, ktoré
ešte neboli evidované v Slovenskej republike ani v inom štáte, vzdelávaciemu zariadeniu
a výskumnému pracovisku, ktorých študijné programy alebo výskumná činnosť sú zamerané
na motorové vozidlá a poverenej technickej službe overovania vozidiel.71)
(2)
K tabuľke so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno M sa súčasne vydávajú
aj tlačivá na vedenie prehľadu o manipulácii s tabuľkami so zvláštnym evidenčným číslom
a o ich prideľovaní, tlačivá o pridelení zvláštneho evidenčného čísla, osvedčenie
o pridelení zvláštneho evidenčného čísla a určia sa podmienky na ich používanie.
(3)
Vzory tlačív uvedených v odseku 2 a osvedčenia o pridelení zvláštneho evidenčného
čísla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
§ 129
Ten, komu boli podľa § 127 vydané tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom a príslušné tlačivá,
a)
môže používať tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom, osvedčenia o pridelení zvláštneho
evidenčného čísla a tlačivá o pridelení zvláštneho evidenčného čísla len na účel,
na ktorý boli určené, a za podmienok určených orgánom Policajného zboru,
b)
môže používať tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom a k nim vydané doklady len na
dobu nevyhnutne potrebnú; súčasne sa na takú dobu obmedzí aj platnosť potvrdenia o
pridelení zvláštneho evidenčného čísla,
c)
je povinný viesť prehľad o prideľovaní tabuliek so zvláštnym evidenčným číslom a
dokladov k nim na predpísaných tlačivách.
§ 130
(1)
Vozidlo označené tabuľkou so zvláštnym evidenčným číslom sa môže použiť na jazdu
do cudziny, len ak sa súčasne vydá osvedčenie o evidencii.
(2)
Na osvedčenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla a na osvedčenie o evidencii
takého vozidla sa vzťahujú ustanovenia o osvedčení o evidencii.
§ 131
(1)
Držiteľ vozidla, ktorému bola vydaná tabuľka so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim
písmeno M, S alebo C, osvedčenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla alebo osvedčenie
o evidencii, je povinný ich vrátiť najneskôr v deň skončenia ich platnosti uvedený
v príslušných dokladoch tomu, kto ich vydal.
(2)
Držiteľ vozidla, ktorému bola vydaná tabuľka so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim
písmeno H, vráti orgánu Policajného zboru osvedčenie o pridelení zvláštneho evidenčného
čísla alebo osvedčenie o evidencii a tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom najneskôr
v deň skončenia ich platnosti.
§ 132
Spoločné ustanovenia o osobitnom evidenčnom čísle a o zvláštnom evidenčnom čísle
(1)
Na osobitné evidenčné číslo, zvláštne evidenčné číslo a na doklady k nim vydávané
sa primerane vzťahuje § 123.
(2)
Orgán Policajného zboru je oprávnený odobrať tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom
a osvedčenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla alebo osvedčenie o evidencii,
ak ich používanie je v rozpore s týmto zákonom.
§ 133
Poznávacia značka
(1)
Ak sa vozidlo evidované v Slovenskej republike nachádza v cudzine, musí byť označené
poznávacou značkou Slovenskej republiky; v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru
stačí, ak je na vozidle pripevnená tabuľka s evidenčným číslom, ktorá má na ľavom
okraji modrú plochu obsahujúcu 12 žltých hviezdičiek a rozlišovací znak Slovenskej
republiky.
(2)
Vozidlo s evidenčným číslom cudzieho štátu musí byť v cestnej premávke označené poznávacou
značkou štátu, v ktorom je evidované, a to v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná; to neplatí pre vozidlo evidované v štáte Európskeho
hospodárskeho priestoru, ak je na ňom pripevnená tabuľka s evidenčným číslom, ktorá
má na ľavom okraji modrú plochu obsahujúcu 12 žltých hviezdičiek a rozlišovací znak
štátu, v ktorom je vozidlo evidované.
(3)
Vzor poznávacej značky Slovenskej republiky a jej rozmery ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
ŠTVRTÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 134
Výroba tlačív dokladov a tabuliek s evidenčným číslom a manipulácia s nimi
Tabuľku s evidenčným číslom a čistopisy tlačív dokladov podľa tohto zákona môže vyrábať
alebo s nimi manipulovať len právnická osoba za podmienok určených ministerstvom vnútra;
manipulovať s tlačivami dokladov a tabuľkami s evidenčným číslom môže aj právnická
osoba, ktorej ich vydal orgán Policajného zboru podľa tohto zákona.
§ 135
Osobitné povinnosti
(1)
Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, každý je povinný dostaviť sa na vlastné
náklady na vybavenie vecí týkajúcich sa vozidla alebo dokladov a tabuľky s evidenčným
číslom vydávaných podľa tohto zákona a podľa potreby dostaviť sa aj s vozidlom a umožniť
porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla priamo s údajmi na vozidle, a to
aj na vyzvanie orgánu Policajného zboru v ním určenej lehote a na určené miesto.
(2)
Na vozidle, ktoré nepodlieha evidencii, musí byť počas jeho prevádzky v cestnej premávke
čitateľne vyznačené meno, priezvisko a pobyt alebo názov a sídlo držiteľa vozidla
s výnimkou dvojkolesových vozidiel a ich prípojných vozidiel.
§ 136
Osobitné ustanovenia o niektorých vozidlách
(1)
Ustanovenia šiestej časti tohto zákona okrem § 126 a § 132 ods. 1 sa nevzťahujú na vozidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky, rozpočtových a
príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti, na vozidlá ozbrojených síl, Vojenského
spravodajstva, ministerstva vnútra vrátane ním určených rozpočtových organizácií a
príspevkových organizácií, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície
a Slovenskej informačnej služby, ktoré prideľujú svojim vozidlám evidenčné čísla,
tabuľky s evidenčnými číslami a príslušné doklady, pričom majú oprávnenia obdobné
ako orgán Policajného zboru. Orgánom podľa predchádzajúcej vety vydáva tabuľky s evidenčnými
číslami a príslušné čistopisy dokladov, okrem tabuliek s osobitným evidenčným číslom
podľa § 126 ods. 3 písm. b), ministerstvo vnútra.
(2)
Vozidlám zastupiteľských úradov, diplomatov, konzulov z povolania a ďalších osôb,
ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunitu počas svojho pôsobenia
v Slovenskej republike, môže prideliť evidenčné číslo a vydať tabuľku s evidenčným
číslom a osvedčenie o evidencii aj ministerstvo vnútra, pričom má oprávnenia obdobné
ako orgán Policajného zboru.
SIEDMA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ
§ 137
(1)
Porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne
záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
(2)
Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je
a)
jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky,
b)
odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej
látky,
c)
také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda
alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti,
d)
prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej
z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,
e)
jazda po požití lieku, ktorý môžu znížiť schopnosť vodiča bezpečne viesť vozidlo,
f)
použitie vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia
prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného
vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená,
g)
prejazd cez križovatku na signál STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou,
alebo vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,
h)
prejazd cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané,
i)
nedanie prednosti v jazde,
j)
neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho
oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky,
k)
jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke,
l)
neumožnenie bezpečného a plynulého prejazdu vozidlu s právom prednostnej jazdy,
m)
vedenie vozidla bez tabuľky s evidenčným číslom alebo s tabuľkou s evidenčným číslom,
ktorá nezodpovedá svojím vyhotovením a umiestnením na vozidle tomuto zákonu,
n)
vedenie vozidla vyradeného z cestnej premávky alebo vozidla, ktoré nebolo schválené
na prevádzku v cestnej premávke, alebo vozidla vyradeného z evidencie,
o)
predchádzanie iného vozidla v mieste, kde je to zakázané,
p)
vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia alebo počas zadržania
vodičského preukazu; to neplatí, ak sa osoba učí viesť motorové vozidlo v autoškole,
podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 3 a § 71 ods. 2,
q)
Správne delikty
§ 138
(1)
Orgán Policajného zboru uloží pokutu do 3 500 eur právnickej osobe alebo fyzickej
osobe – podnikateľovi, ktorá
a)
prikáže alebo dovolí, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu nespĺňa
podmienky na cestnú premávku ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom,6)
b)
bez vedomia vodiča vozidla alebo jeho prevádzkovateľa pri nakladaní tovaru prekročí
najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť vozidla, najväčšiu prípustnú hmotnosť jazdnej
súpravy, najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšiu prípustnú
hmotnosť pripadajúcu na nápravy vozidla,
c)
prikáže alebo dovolí, aby sa na jazdu použilo vozidlo na takej ceste, na ktorej je
pre také vozidlo jazda obmedzená alebo zakázaná,
d)
neodstráni prekážku cestnej premávky,
e)
zverí vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa ustanovené podmienky na jeho vedenie,
nemá pri sebe doklady ustanovené na vedenie vozidla, je pod vplyvom alkoholu alebo
inej návykovej látky alebo ktorej schopnosť viesť vozidlo je inak znížená,
f)
nezabezpečí, aby sa na jazdu pribral potrebný počet spôsobilých a náležite poučených
osôb, ak je mu vopred známe, že to bude vyžadovať bezpečnosť cestnej premávky,
g)
prikáže alebo dovolí neoprávnené vybavenie vozidla zariadením umožňujúcim používanie
typického zvukového znamenia alebo zvláštneho výstražného svetla ustanoveného pre
vozidlá s právom prednostnej jazdy, alebo prikáže alebo dovolí, aby sa také typické
zvukové znamenie, zvláštne výstražné svetlo alebo zvláštne výstražné svetlo oranžovej
farby neoprávnene použilo,
h)
prikáže alebo dovolí, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré svojím farebným vyhotovením
a označením možno zameniť za vozidlo podľa § 6 ods. 4,
i)
v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok neoznámi osobné údaje osoby,
ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa,
j)
poruší ustanovené alebo určené podmienky o vedení, uschovávaní alebo o predkladaní
výkazov o tlačivách dokladov a tabuliek s evidenčným číslom vydaných orgánom Policajného
zboru alebo o manipulácii s nimi,
k)
nesplní povinnosť podľa § 43,
l)
poruší alebo si nesplní povinnosť podľa § 60,
m)
nesplní povinnosť podľa § 90,
n)
nesplní povinnosť podľa § 143 ods. 16.
(2)
Pokutu do 7 000 eur uloží orgán Policajného zboru, ak právnická osoba alebo fyzická
osoba – podnikateľ sa dopustí porušenia niektorej z povinností podľa odseku 1 opätovne
do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
(3)
Ministerstvo vnútra uloží pokutu do 17 000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe
– podnikateľovi, ak poruší podmienky o vedení, uschovávaní alebo o predkladaní výkazov
o výrobe tabuliek s evidenčným číslom alebo o manipulácii s nimi, na ktorých výrobu
alebo manipuláciu je potrebné povolenie ministerstva vnútra, alebo osobe, ktorá takéto
tabuľky s evidenčným číslom vydávané podľa tohto zákona vyrába alebo s nimi bez povolenia
manipuluje.
§ 139
Ukladanie pokút
(1)
Pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť, následky a čas trvania protiprávnej
činnosti.
(2)
Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán príslušný uložiť pokutu
dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov, keď k porušeniu povinnosti
došlo.
(3)
Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.
(4)
Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 140
Výnimky
(1)
V mimoriadnych a nevyhnutných prípadoch a za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť
cestnej premávky, môže sa povoliť výnimka z
a)
ustanovení § 35 ods. 1, § 39 ods. 1, 2 a 5; v povolení výnimky sa určia podmienky jej používania, časová a územná platnosť a
iné prípadné obmedzenia,
b)
z dopravnej značky označujúcej zákaz vjazdu, zákaz zastavenia, zákaz státia, iný
zákaz, zónu s dopravným obmedzením, pešiu zónu, obytnú zónu a školskú zónu.
(2)
Výnimku podľa odseku 1 povoľuje orgán Policajného zboru; ak takáto výnimka presahuje
územie kraja, povoľuje ju ministerstvo vnútra.
(3)
Ministerstvo vnútra môže za podmienok podľa odseku 1 vydať všeobecné povolenie výnimky
s platnosťou na celé územie Slovenskej republiky.
(4)
Výnimku podľa odseku 1 písm. a) možno povoliť najviac na jeden rok. Výnimku podľa
odseku 1 písm. b) možno povoliť najviac na päť rokov.
(5)
Žiadosť o povolenie výnimky sa doručí orgánu podľa odseku 2 najneskôr 15 dní pred
začiatkom prepravy, ktorej sa povolenie dotýka. Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje
a)
meno, priezvisko a adresu pobytu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby,
b)
územný rozsah alebo trasu, po ktorej sa bude vozidlo pohybovať,
c)
dobu, po ktorú je výnimka potrebná,
d)
účel a zdôvodnenie výnimky,
e)
zoznam vozidiel, na ktoré sa bude výnimka vzťahovať, s uvedením ich evidenčných čísel
a držiteľov, druhu, továrenskej značky a typu vozidla.
(6)
Vodič vozidla je povinný mať doklad o povolení výnimky vo vozidle na viditeľnom mieste.
Povolenie výnimky možno zrušiť, ak sa výnimka používa v rozpore s určenými podmienkami,
ak odpadol dôvod, na ktorý bola povolená, ak sa skončila jej platnosť, alebo ak je
to potrebné z dôvodu bezpečnosti alebo plynulosti cestnej premávky.
(7)
O povolení výnimky a jej zrušení rozhoduje orgán uvedený v odseku 2 s prihliadnutím
na dopravno-bezpečnostnú situáciu. Žiadateľ o povolenie výnimky nemá nárok na náhradu
škody, ktorá mu vznikne jej nepovolením alebo jej z