7/2005 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2017 do 31.01.2017
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 7/2005 Z. z. |
| Názov: | Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 09.12.2004 |
| Dátum vyhlásenia: | 14.01.2005 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.2017 |
| Dátum účinnosti do: | 31.01.2017 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 643/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia |
| 665/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 532/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia |
| 536/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 235/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 536/2008 Z. z. |
| 450/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia v znení vyhlášky č. 532/2008 Z. z. |
| 514/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 25/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 45/2017 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 254/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 412/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 197/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti |
| 205/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 566/2001 Z. z. | Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) |
| 95/2002 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 353/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z. a o doplnení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 520/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 198/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 209/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 8/2008 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 270/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 477/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 552/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 276/2009 Z. z. | Zákon o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 492/2009 Z. z. | Zákon o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 224/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 130/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 348/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 305/2013 Z. z. | Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) |
| 371/2014 Z. z. | Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 87/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 117/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 282/2015 Z. z. | Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 389/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 390/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 437/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 91/2016 Z. z. | Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 291/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 315/2016 Z. z. | Zákon o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 377/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov |
| 264/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 279/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 373/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 390/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 312/2020 Z. z. | Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 343/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 421/2020 Z. z. | Zákon o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 72/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 454/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 111/2022 Z. z. | Zákon o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 150/2022 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov |
| 398/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 497/2022 Z. z. | Zákon o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 6/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 309/2023 Z. z. | Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 248/2024 Z. z. | Zákon o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 298/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 530/2023 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony |
| 328/1991 Zb. | Zákon o konkurze a vyrovnaní |
| 493/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní |
| 95/1994 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde |
7
ZÁKON
z 9. decembra 2004
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
PREDMET ZÁKONA A ZÁKLADNÉ ZÁSADY
§ 1
Tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym
uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom
dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku
dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.
§ 2
Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát,
štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec,
vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej
pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky
zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových
pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný
fond investícií.
§ 3
(1)
Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh
na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
(2)
Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň
dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní
platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú
pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil
povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
(3)
Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z
hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne
sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky
ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene
predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať.
Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti,1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
(4)
Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“).
§ 4
(1)
Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať
bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Dlžníkovi
hrozí úpadok najmä vtedy, ak je v kríze.1b)
(2)
Ak je dlžník povinný účtovať podľa osobitného predpisu,1) je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho
majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia,
ktoré hroziaci úpadok odvrátia.
§ 5
Ak sa úpadok dlžníka rieši spôsobom ustanoveným týmto zákonom, súd, správca a veriteľský
výbor postupujú pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu
mieru uspokojenia ich pohľadávok; dlžník je pritom povinný poskytovať bez zbytočného
odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.
§ 6
Veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie;
zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.
Vymedzenie niektorých pojmov
§ 7
Konanie s odbornou starostlivosťou
Konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou
primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných
informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.
§ 8
Zabezpečovacie právo
Zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo,
zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré
majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely
tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
§ 9
Spriaznená osoba
(1)
Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a)
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,
b)
fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú
účasť,
c)
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo
člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d)
blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e)
iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených
v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
(2)
Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej
osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej
osoby kvalifikovanú účasť.
(3)
Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel
predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach
v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby,
ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom
sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických
osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
§ 10
Bežné právne úkony
(1)
Bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie
na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie
riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti.
(2)
Bežné právne úkony fyzickej osoby na účely tohto zákona sú tiež tie právne úkony,
ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj životných
potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť.
(3)
Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje
a)
založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,
b)
nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo
inej právnickej osobe,
c)
prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota
predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie
vecným bremenom,
d)
uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí
peňažných prostriedkov,
e)
zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu
záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
f)
urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho
úkonu,
g)
urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.
§ 10a
Register úpadcov
(1)
Register úpadcov je informačný systém verejnej správy3a) sprístupnený na webovom sídle ministerstva, ktorého správcom a prevádzkovateľom je
ministerstvo.
(2)
V registri úpadcov sa zverejňujú
a)
údaje o konaniach podľa tohto zákona v rozsahu
1.
označenie súdu,
2.
spisová značka konania,
3.
meno a priezvisko sudcu konajúceho vo veci,
4.
označenie navrhovateľa a dlžníka, ak ide o
4.1
fyzickú osobu, meno, priezvisko a bydlisko,
4.2
fyzickú osobu podnikateľa, obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného
mena, a miesto podnikania,
4.3
právnickú osobu, obchodné meno a sídlo,
5.
označenie ustanoveného správcu alebo povereného správcu,
6.
adresa kancelárie ustanoveného správcu alebo adresa kancelárie povereného správcu,
7.
dátum začatia konkurzného konania alebo dátum začatia reštrukturalizačného konania,
8.
dátum vyhlásenia konkurzu alebo dátum povolenia reštrukturalizácie,
9.
dátum zrušenia konkurzu alebo dátum skončenia reštrukturalizácie,
10.
informácia o tom, či ide o malý konkurz,
11.
údaje o uplatnených pohľadávkach v rozsahu obsahových náležitostí zoznamu pohľadávok,
12.
údaje o uplatnených pohľadávkach proti podstate v rozsahu obsahových náležitostí
evidencie pohľadávok proti podstate,
13.
údaje o majetku dlžníka v rozsahu obsahových náležitostí súpisu majetku podstát,
14.
údaje o schôdzi veriteľov a údaje o zasadnutí veriteľského výboru v rozsahu miesto,
čas a predmet rokovania schôdze veriteľov, meno a priezvisko veriteľa, ak ide o fyzickú
osobu, alebo obchodné meno veriteľa, ak ide o právnickú osobu, informácia o tom, či
veriteľ je členom veriteľského výboru, informácia o rozsahu hlasovacích práv veriteľa
a zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru,
15.
rozvrh výťažku,
16.
dátum povolenia oddlženia, ak bolo povolené,
17.
informácia o zavedení dozornej správy,
18.
informácie o lehotách pre účastníkov konania na vykonanie úkonov v konaniach podľa
tohto zákona,
b)
zoznam úpadcov v konkurze a zoznam dlžníkov v reštrukturalizačnom konaní v rozsahu
údajov podľa písmena a) štvrtého bodu,
c)
ďalšie informácie o konaniach podľa tohto zákona zverejnené v Obchodnom vestníku,
d)
informácie o službách obstarávaných správcom.
(3)
Údaje zverejnené v registri úpadcov majú štruktúrovanú podobu, ktorá umožňuje ich
vyhľadávanie a automatizované spracovanie.
DRUHÁ ČASŤ
KONKURZ
PRVÁ HLAVA
VYHLÁSENIE KONKURZU
§ 11
Návrh na vyhlásenie konkurzu
(1)
Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh
na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor
alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.
(2)
Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy
sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom
predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho
orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad
porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou
s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou
a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná
pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú
spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti,
ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným,
jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať
návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku
na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo
vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa
sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka
oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.
(3)
Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať
platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene
predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch
peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne
vyzvaný na zaplatenie.
(4)
Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu
zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi,
ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného
konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval
s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny
orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu
na vyhlásenie konkurzu.
§ 12
Náležitosti návrhu
(1)
Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného
predpisu.4) Podpis navrhovateľa, ktorý nie je orgánom verejnej moci, musí byť v návrhu úradne
osvedčený. Návrh musí byť podaný v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.
(2)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti,
z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť
svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou
30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú
jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží
a)
písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,
b)
vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť
výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,
c)
potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje
v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú
prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že
pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva
návrh voči právnickej osobe,
d)
e)
písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo
bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení
ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom
v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie
je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj
keď nie je jej členom.
(3)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky
bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v návrhu je povinný uviesť
aj zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej
republiky; k návrhu je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie
na doručovanie písomností prijal.
(4)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam
svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb. Ak dlžník
účtuje podľa osobitného predpisu,1) k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu
s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná
riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom
overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.
§ 13
Preddavok
(1)
Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet
súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“).
Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť
dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne
alebo súd nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím
konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.
(2)
Povinnosť zaplatiť preddavok nemá likvidátor dlžníka, ktorý vykonal likvidačnú účtovnú
súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu preddavku. Odmenu a
výdavky predbežného správcu v tom prípade platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho
orgánu dlžníka; ak tieto orgány nie sú ustanovené, odmenu a výdavky predbežného správcu
platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, ktorý vykonával funkciu
naposledy. O nároku predbežného správcu voči týmto osobám súd rozhodne v uznesení
o určení odmeny a výdavkov predbežného správcu; proti uzneseniu je oprávnený podať
odvolanie ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.
(3)
Povinnosť zaplatiť preddavok nemá navrhovateľ, ktorý doložil pohľadávku podľa § 12 ods. 2 písm. e). Ak súd v tomto prípade po tom, čo dlžníkovi ustanovil predbežného správcu, konkurzné
konanie pre nedostatok majetku zastavil, odmenu a výdavky predbežného správcu platí
Sociálna poisťovňa. O nároku predbežného správcu súd rozhodne v uznesení o určení
odmeny a výdavkov predbežného správcu; proti tomuto uzneseniu je oprávnená podať odvolanie
Sociálna poisťovňa.
§ 14
Začatie konkurzného konania
(1)
Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,
najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak
v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby
tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh
odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov.
Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí
návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie
o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí
návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku.
(2)
Súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi
nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril.
(3)
O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.
(4)
Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo
iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie
konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na
pristúpenie do konkurzného konania.
(5)
Začatie konkurzného konania má tieto účinky:
a)
dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší
túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno
v konkurze odporovať,
b)
na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c)
na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím
právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje
na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky
z účtu v banke5) alebo v pobočke zahraničnej banky,6) štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa
osobitného predpisu,8)
d)
konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje,
e)
nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí,
zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením
konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí v Obchodnom
vestníku.
§ 15
Späťvzatie návrhu
(1)
Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť až do vydania uznesenia
o vyhlásení konkurzu. Po začatí konkurzného konania je na späťvzatie návrhu na vyhlásenie
konkurzu potrebný súhlas všetkých účastníkov konkurzného konania.
(2)
Ak je návrh na vyhlásenie konkurzu vzatý späť podľa odseku 1 po začatí konkurzného
konania, súd konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví.
§ 16
Prerušenie a zastavenie konkurzného konania
(1)
Ak sa počas konkurzného konania začne konanie o riešení krízovej situácie na finančnom
trhu8a) alebo ak súd začne reštrukturalizačné konanie, ktoré sa týka toho istého dlžníka,
prebiehajúce konkurzné konanie sa do zastavenia konania o riešení krízovej situácie
na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania alebo do povolenia reštrukturalizácie
prerušuje; ak súd v reštrukturalizačnom konaní reštrukturalizáciu dlžníka povolí,
prerušené konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. To isté platí, ak už prebieha
reštrukturalizačné konanie a súd ohľadom toho istého dlžníka začne konkurzné konanie.
Počas prerušenia konkurzného konania z dôvodu prebiehajúceho konania o riešení krízovej
situácie na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania účinky podľa § 14 ods. 5 nepôsobia.
(2)
Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh
dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný
posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia
konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada.
(3)
Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh
dlžníka alebo Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,8a) ak sa preukáže, že vo vzťahu k dlžníkovi sa pripravuje konanie o riešení krízovej
situácie na finančnom trhu.8a) Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného
konania. Dlžník alebo Rada pre riešenie krízových situácií je oprávnená počas prerušenia
konania navrhnúť, aby súd o prerušení konania rozhodol opakovane, ak osvedčí, že dôvody,
pre ktoré bolo konanie prerušené, trvajú.
§ 17
Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky
(1)
Ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné
pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd konkurzné konanie
bezodkladne uznesením zastaví. Uznesenie súd doručí všetkým účastníkom konkurzného
konania.
(2)
Konkurzné konanie podľa odseku 1 možno zastaviť len do vydania uznesenia o vyhlásení
konkurzu.
§ 18
Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka
Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich
dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi
v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.
§ 19
Vyhlásenie konkurzu na návrh veriteľa
(1)
Ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,
a)
súd do 5 dní od začatia konkurzného konania
1.
odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje
najmä
1a.
výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú
schopnosť; najmä aby predložil
1aa.
zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného
konania 30 dní v omeškaní,
1ab.
zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného
konania,
1ac.
informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia
tejto informácie súdu,
1ad.
zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že
budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania,
1b.
poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,
1c.
poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,
2.
určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov
označených v návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom
vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí
tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania,
3.
vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu
bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez
pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú
schopnosť neosvedčil,
b)
súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez
pojednávania,
c)
súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť,
inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu
súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník
v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú
schopnosť neosvedčil,
d)
a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti,
bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako
vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade
rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.
(2)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania
oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať
odvolanie iba dlžník.
(3)
Odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia
veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie,
súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo.
§ 20
Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku
(1)
Ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí,
že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie
pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania
záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz.
(2)
Súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného
správcu aj vtedy, ak účastník konkurzného konania zloží na účet súdu preddavok na
úhradu nákladov konkurzu. Z preddavku na úhradu nákladov konkurzu sa platí odmena
správcu ustanoveného v konkurze. Preddavok na úhradu nákladov konkurzu môže veriteľ
v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti podstate.
(3)
Uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku súd doručí účastníkom
konkurzného konania. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý veriteľ dlžníka.
Podanie odvolania veriteľom, ktorý nie je účastníkom konkurzného konania, sa považuje
za pristúpenie do konkurzného konania.
(4)
Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania
pre nedostatok majetku nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási
na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací
súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka aj vtedy, ak veriteľ, ktorý podal odvolanie,
zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu.
(5)
Ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku, účinky začatia konkurzného
konania zanikajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení
konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku. Súd zverejní oznam
o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku bezodkladne po tom,
čo uznesenie nadobudne právoplatnosť. Ak je dlžník zapísaný do obchodného registra,
súd právoplatné uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku doručí
príslušnému registrovému súdu.
§ 21
Predbežný správca
(1)
Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov
konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý
bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní
majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať
predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca
je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od
ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak
dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie
záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.
(2)
Ak zoznam záväzkov dlžníka, zoznam spriaznených osôb a zoznam majetku dlžníka nebol
súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník je povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia
predbežného správcu zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam
majetku, zoznam spriaznených osôb a zoznam záväzkov je dlžník povinný podpísať a výslovne
v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis dlžníka musí byť
úradne osvedčený.
(3)
Predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov. O odmene a výdavkoch
predbežného správcu rozhodne súd uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania
alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku
zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu
v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti
zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného
správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 3, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate.
Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze
ako pohľadávku proti podstate. Uznesenie o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu
súd doručí predbežnému správcovi a zložiteľovi preddavku. Proti uzneseniu je oprávnený
podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky
predbežného správcu platiť.
(4)
Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania.
Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené,
predbežný správca nekoná.
(5)
Na odvolanie a ustanovenie predbežného správcu a dohľad súdu nad činnosťou predbežného
správcu sa použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade súdu nad
správcom počas konkurzu.
§ 22
Uznesenie o vyhlásení konkurzu
(1)
V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej
lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania
pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch
nesprávneho prihlásenia pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona.
Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví
predbežného správcu.
(2)
Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd doručí účastníkom konkurzného konania, správcovi,
príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a
ďalším súdu známym orgánom, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia
konkurzu prerušuje; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.
§ 23
Začatie konkurzu
(1)
Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením
uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník
stáva úpadcom.
(2)
Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné
konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu,
súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne.
DRUHÁ HLAVA
ÚČASTNÍCI KONKURZNÉHO KONANIA
§ 24
Účastníci konkurzného konania
(1)
Účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí
spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
(2)
Až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného konania pristúpiť
veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd do 15 dní od doručenia návrhu uznesením
na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného konania pristúpiť.
(3)
Účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach
sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi konkurzného konania pre
tú časť konkurzného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.
§ 25
Vstup do konania
(1)
Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi
zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, súd rozhodne na návrh nadobúdateľa
pohľadávky o jeho vstupe do konkurzného konania, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky
preukázané. Inak návrh na vstup do konkurzného konania zamietne.
(2)
Návrh na vstup do konkurzného konania musí obsahovať odkaz na príslušné položky zoznamu
pohľadávok a musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky preukazujú.
Ak ide o návrh na vstup do konkurzného konania z dôvodu prevodu pohľadávky, podpisy
na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne osvedčené.
(3)
Ak návrh na vstup do konkurzného konania podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej
republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v návrhu je povinný
uviesť zástupcu na doručovanie písomností, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území
Slovenskej republiky; k návrhu je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca
poverenie na doručovanie písomností prijal. Ak si veriteľ zástupcu na doručovanie
písomností nezvolí, budú sa mu písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.
(4)
O návrhu na vstup do konkurzného konania rozhodne súd do 10 dní od doručenia úplného
návrhu uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu
je oprávnený podať odvolanie ten, koho sa prevod alebo prechod pohľadávky priamo týka.
O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.
(5)
Len čo uznesenie o vstupe do konkurzného konania nadobudne právoplatnosť, súd bezodkladne
zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku.
Od zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku môže práva spojené s nadobudnutou
pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať jej nadobúdateľ.
§ 26
Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky
(1)
Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi
zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania,
súd na návrh nadobúdateľa pohľadávky potvrdí prevod alebo prechod pohľadávky na nadobúdateľa
pohľadávky, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na potvrdenie
prevodu alebo prechodu pohľadávky zamietne.
(2)
Návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky musí obsahovať odkaz na príslušné
položky zoznamu pohľadávok a musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod
pohľadávky preukazujú. Ak ide o návrh na potvrdenie nadobudnutia pohľadávky z dôvodu
prevodu pohľadávky, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne
osvedčené.
(3)
O návrhu na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky rozhodne súd do 10 dní od
doručenia úplného návrhu uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.
Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie ten, koho sa prevod alebo prechod pohľadávky
priamo týka. O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.
(4)
Len čo uznesenie o potvrdení prevodu alebo prechodu pohľadávky nadobudne právoplatnosť,
súd bezodkladne zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom
vestníku. Od zverejnenia tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku môže práva spojené
s nadobudnutou pohľadávkou v konkurznom konaní vykonávať jej nadobúdateľ.
§ 27
Zánik postavenia účastníka
(1)
Postavenie účastníka veriteľovi zanikne v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky alebo
jej dotknutej časti
a)
dňom zverejnenia oznamu podľa § 25 ods. 5 alebo § 26 ods. 4,
b)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o určení popretej pohľadávky v rozsahu,
v akom účastník nebol úspešný,
c)
dňom márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky alebo dňom zastavenia
konania o určení popretej pohľadávky z dôvodu, že veriteľ popretej pohľadávky nezaplatil
preddavok na trovy konania, v rozsahu popretia pohľadávky,
d)
dňom, keď sa vznik pohľadávky, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky alebo
budúcej pohľadávky, stal nemožný,
e)
dňom, keď v základnej prihlasovacej lehote podľa § 28 ods. 2 navrhovateľ neprihlási svoju pohľadávku,
f)
dňom späťvzatia prihlášky; späťvzatie je účinné dňom doručenia správcovi,
g)
dňom zániku pohľadávky alebo
h)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd určil neúčinnosť prihlásenej pohľadávky
alebo jej časti z dôvodu, že prihlásená pohľadávka alebo jej časť vznikli na základe
odporovateľného právneho úkonu, a to v rozsahu takejto neúčinnosti.
(2)
Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne informovať správcu o každej skutočnosti,
ktorá môže zakladať zánik jeho účastníctva.
(3)
V prípade pochybností súd na návrh správcu alebo bez návrhu určí uznesením, ktoré
doručí správcovi a tomu, o koho právach sa rozhodlo, či veriteľ je účastníkom alebo
nie je a v akom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je
oprávnený podať správca alebo ten, o koho právach sa rozhodlo.
TRETIA HLAVA
PRIHLASOVANIE A POPIERANIE POHĽADÁVOK
§ 28
Prihlasovanie pohľadávok
(1)
Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
(2)
Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená
v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise
veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky
správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde.
(3)
Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ
však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou.
Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený
len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť
bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto
pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením
veriteľa a prihlásenej sumy.
(4)
Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a
včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní
od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.
(5)
Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je
viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s
podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi
preukáže vznik podmienenej pohľadávky.
(6)
Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké
právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
(7)
V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku
voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim
sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného
speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na
schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne
uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.
(8)
Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote
neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti
dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho
obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku
proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok
proti tejto podstate.
§ 29
Náležitosti prihlášky
(1)
Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti,
inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:
a)
meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,
b)
meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,
c)
právny dôvod vzniku pohľadávky,
d)
poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
e)
celková suma pohľadávky,
f)
podpis.
(2)
Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením
zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho
práva.
(3)
V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej
má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.
(4)
Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom
príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.
(5)
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky
určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v
deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska.
Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna
banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca
s odbornou starostlivosťou.
(6)
K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý
je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve,
v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
(7)
K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu
nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada.
(8)
Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú
zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo
sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi,
inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.
(9)
Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo
súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval
zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie
veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane
ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa.
(10)
Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal
vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva
dlžníka.
§ 30
Nedostatky prihlášky
(1)
Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží
súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne
neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či
sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý
o ňom upovedomí dotknuté osoby.
(2)
Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou,
nemožno opraviť ani doplniť.
§ 31
Zoznam pohľadávok
(1)
Prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Ak veriteľ
o to požiada, správca mu bezodkladne vydá potvrdenie, či jeho pohľadávka bola zapísaná
do zoznamu pohľadávok.
(2)
Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo
zoznamu pohľadávok.
(3)
Najneskôr päť dní pred konaním prvej schôdze veriteľov správca doručí jeden rovnopis
zoznamu pohľadávok na súd; zmeny v doručenom zozname pohľadávok priebežne oznamuje
súdu predložením jeho úplného znenia s uvedením dátumu jeho vyhotovenia.
§ 32
Popretie a zistenie pohľadávky
(1)
Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu,
zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné
šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu
poprieť.
(2)
Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky
písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho
práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej
únie.
(3)
Pohľadávku možno poprieť
a)
do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b)
do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku,
ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
(4)
Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane
na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok,
vždy najviac o 30 dní.
(5)
Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri
popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie,
ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie
neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá
ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil
popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
(6)
Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a
písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
(7)
Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak
a)
bolo podané na predpísanom tlačive a
b)
na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur s uvedením čísla pohľadávky
zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu; na ten účel správca zverejní v Obchodnom
vestníku bankový účet, na ktorý možno skladať kauciu; kauciu možno zložiť len do uplynutia
lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená
samostatnou prihláškou, musí byť zložená samostatná kaucia; kaucia tvorí súčasť všeobecnej
podstaty; v prípade úplnej alebo čiastočnej dôvodnosti popretia má popierajúci veriteľ
právo na vrátenie kaucie, ktoré môže uplatniť ako pohľadávku proti podstate.
(8)
Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov
na popieranie pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie
pohľadávky význam.
(9)
Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba
musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu
o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
(10)
Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané
poradie.
(11)
Súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok
na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby
podľa osobitného predpisu8b). Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok
nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky
je neúčinné.
(12)
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky,
ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku.
(13)
Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného
orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí
aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.
(14)
V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia
a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho
práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
(15)
Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného
konania.
(16)
Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá,
považuje za zistenú.
(17)
Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto
veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním
sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.
(18)
Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci
sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
§ 32a
Priznanie hlasovacích práv
(1)
Správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu predloží súdu prihlášku
a)
pohľadávky, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň
popretá aj správcom,
b)
pohľadávky priznanej rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak
bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu,
c)
pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri
záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.
(2)
Správca spolu s prihláškou pohľadávky predloží súdu listiny, ktoré predložil prihlasujúci
veriteľ, prípadne popierajúci veriteľ a uvedie zároveň svoje stanovisko, či pohľadávka
je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve úpadcu, či je a v akom rozsahu namietaná
úpadcom a či ju uznáva alebo ju poprel a v akom rozsahu a z akého dôvodu.
(3)
Súd na základe predložených listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu
veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.
(4)
Rozhodnutie podľa odseku 3 súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených
s popretou pohľadávkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku.
Proti rozhodnutiu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených
s popretou pohľadávkou súd rozhodoval.
ŠTVRTÁ HLAVA
VERITEĽSKÉ ORGÁNY A SPRÁVCA
Prvý oddiel
Veriteľské orgány
§ 33
Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok, voľby a odvolávania
členov veriteľského výboru a výmeny správcu sa počas konkurzu zvolávajú schôdze veriteľov.
Na účely výkonu svojich práv v konkurze si veritelia zistených nezabezpečených pohľadávok
(ďalej len „nezabezpečený veriteľ“) volia na schôdzi veriteľov veriteľský výbor.
§ 34
Zvolanie schôdze veriteľov
(1)
Prvú schôdzu veriteľov zvoláva správca do 55 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby
sa konala nie skôr ako pätnásty deň a nie neskôr ako dvadsiaty deň od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok podľa § 32 ods. 3 písm. a).
(2)
Ďalšiu schôdzu veriteľov zvoláva správca z vlastného podnetu alebo na žiadosť súdu,
veriteľského výboru alebo jedného alebo viacerých veriteľov, ktorých hlasovacie práva
predstavujú viac ako 10 % všetkých hlasovacích práv. V žiadosti o zvolanie schôdze
veriteľov musí byť vymedzený predmet rokovania schôdze veriteľov, inak sa na žiadosť
neprihliada. Ak správca zvoláva schôdzu veriteľov na žiadosť, schôdzu veriteľov zvolá
tak, aby sa konala nie skôr ako 20 dní a nie neskôr ako 30 dní od doručenia žiadosti.
(3)
Ak správca napriek zákonnej povinnosti schôdzu veriteľov nezvolá alebo ak sa správca
na riadne zvolanej schôdzi veriteľov nezúčastní, schôdzu veriteľov namiesto správcu
zvolá súd. Porušenie povinnosti správcu zvolať schôdzu veriteľov je závažným porušením
jeho povinností.
(4)
Schôdza veriteľov sa zvoláva uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku; lehota medzi
zvolaním a konaním schôdze veriteľov nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní
schôdze veriteľov musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov.
(5)
Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov sú pohľadávkou proti podstate. Ak bola
schôdza veriteľov zvolaná z podnetu veriteľa, trovy zvolania a konania schôdze veriteľov
je povinný zaplatiť veriteľ, ktorý požiadal o jej zvolanie, ak schôdza veriteľov nerozhodne
inak.
§ 35
Schôdza veriteľov
(1)
Ak schôdzu veriteľov zvolal správca, schôdzi veriteľov predsedá správca. Ak schôdzu
veriteľov zvolal súd, schôdzi veriteľov predsedá sudca alebo ním poverený vyšší súdny
úradník.
(2)
Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky.
Predseda schôdze môže povoliť účasť na schôdzi veriteľov aj úpadcovi, štatutárnemu
orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonnému zástupcovi úpadcu.
Na požiadanie predsedu schôdze sú tieto osoby povinné sa na schôdzi veriteľov zúčastniť
a odpovedať na otázky predsedu schôdze.
(3)
Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený
na schôdzi veriteľov hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou
hlasov prítomných veriteľov. Ak ide o voľbu alebo odvolanie člena veriteľského výboru,
schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných nezabezpečených
veriteľov.
(4)
Ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka
je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti;
na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Veriteľ pohľadávky
spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona1a) (ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí
ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený
do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len
vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia
záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku
od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje
hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky
v konkurze neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním
prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný
informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom
za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú
povinní plniť za úpadcu tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu
vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len
ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len
v rozsahu, v akom sú povinní plniť za úpadcu.
(5)
Predmetom hlasovania schôdze veriteľov môže byť len záležitosť uvedená v oznámení
o jej zvolaní. O inej záležitosti môže schôdza veriteľov hlasovať len za prítomnosti
a so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať.
(6)
O priebehu schôdze veriteľov predseda schôdze spíše zápisnicu. Zápisnica obsahuje
zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, znenia uznesení prijatých
schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania, námietky uplatnené proti týmto uzneseniam
z dôvodu ich rozporu so zákonom a podpis predsedu schôdze veriteľov. Odpis zápisnice
predseda schôdze veriteľov najneskôr nasledujúci pracovný deň po konaní schôdze veriteľov
doručí súdu alebo správcovi; odpis zápisnice je predseda schôdze veriteľov povinný
podpísať.
(7)
Správca je povinný zabezpečiť, aby veritelia prihlásených pohľadávok mohli do zápisnice
alebo odpisu zápisnice zo schôdze veriteľov v jeho kancelárii nahliadať; za úhradu
vecných nákladov je povinný im vydať aj podpísaný odpis zápisnice. Zápisnica alebo
odpis zápisnice tvorí súčasť správcovského spisu.
(8)
Každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia
schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil
na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia
so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie
schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich
dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne.
Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.
§ 36
Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu
(1)
Do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí rozhodovanie o výmene správcu. O výmene správcu
sa rozhoduje vždy na prvej schôdzi veriteľov. Ďalšia schôdza veriteľov môže rozhodnúť
o výmene správcu, len ak
a)
správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,
b)
hlasovacie práva všetkých veriteľov sa od poslednej schôdze veriteľov zmenili tak,
že počet hlasov všetkých veriteľov sa zvýšil aspoň o 30 % alebo znížil aspoň o 30
% alebo vznikli podmienené pohľadávky, pri ktorých nebolo možné uplatniť hlasovacie
právo na poslednej schôdzi veriteľov a ktoré predstavujú aspoň 30 % všetkých hlasovacích
práv alebo
c)
výmenu správcu schváli trojštvrtinová väčšina hlasov všetkých veriteľov.
(2)
Na rokovaní schôdze veriteľov o výmene správcu má prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi
veriteľov hlasovať právo navrhnúť do funkcie nového správcu jednu osobu zo zoznamu
správcov, ktorý vedie ministerstvo podľa osobitného predpisu9) (ďalej len „zoznam správcov“). O návrhoch na nového správcu schôdza veriteľov hlasuje
postupne od návrhu veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým návrh na nového správcu
nie je schválený.
(3)
Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, súd bezodkladne po doručení zápisnice
zo schôdze veriteľov jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie
správcu schváleného schôdzou veriteľov.
(4)
Súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením odmietne, ak správcovi bráni
vo výkone funkcie zákonná prekážka alebo neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla
o výmene správcu hlasovať. Uznesenie o odmietnutí hlasovania schôdze veriteľov súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie
veriteľ, ktorý hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov.
(5)
Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, doterajší správca môže do ustanovenia
nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať len
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; schôdza veriteľov môže uznesením určiť presný rozsah
týchto úkonov.
§ 37
Veriteľský výbor
(1)
Veriteľský výbor má troch členov alebo piatich členov. Prví členovia veriteľského
výboru sa volia na prvej schôdzi veriteľov. Návrhy na prvých členov veriteľského výboru
predkladá predseda schôdze spomedzi prítomných nezabezpečených veriteľov oprávnených
na schôdzi veriteľov hlasovať postupne od nezabezpečeného veriteľa s najvyšším počtom
hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Ak po skončení hlasovania
sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý zvolený člen veriteľského
výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení
hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského
výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po skončení
hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, pôsobnosť veriteľského výboru až do
zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd. O voľbe prvých členov veriteľského výboru
sa v tom prípade hlasuje až na nasledujúcej schôdzi veriteľov; na ich voľbu sa toto
ustanovenie použije rovnako.
(2)
Právo voliť a odvolávať členov veriteľského výboru vrátane práva byť zvolený do veriteľského
výboru má aj zabezpečený veriteľ v rozsahu, v akom jeho zistená zabezpečená pohľadávka
pravdepodobne nebude uspokojená z jeho oddelenej podstaty; rozsah hlasovacieho práva
zabezpečeného veriteľa určí správca, pričom vychádza zo zistenej sumy zabezpečenej
pohľadávky a hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku podstát; ak je už majetok speňažený,
vychádza z hodnoty výťažku zo speňaženia majetku.
(3)
Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne zánikom jeho postavenia účastníka
konkurzného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne tiež jeho písomným
odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi alebo jeho odvolaním
schôdzou veriteľov; odstúpenie alebo odvolanie člena veriteľského výboru je účinné,
až keď schôdza veriteľov zvolí na jeho miesto nového člena veriteľského výboru. Na
voľbu nových členov veriteľského výboru sa ustanovenie odseku 1 použije primerane.
(4)
Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých nezabezpečených
veriteľov. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré
preukázateľne vynaložil pri výkone funkcie; tieto trovy sú pohľadávkou proti všeobecnej
podstate vo výške schválenej veriteľským výborom.
(5)
Správca je povinný každých 90 dní predložiť veriteľskému výboru písomnú správu o
svojej činnosti. Na požiadanie je správca povinný bezodkladne informovať veriteľský
výbor o každej záležitosti týkajúcej sa konkurzu. Správca môže odmietnuť poskytnúť
vyžiadané informácie, len ak ide o zjavne neodôvodnenú žiadosť, poskytnutie informácií
je spojené s vynaložením neprimerane vysokých nákladov alebo majetok všeobecnej podstaty
nepostačuje na úhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií.
(6)
Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského
výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť
doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru.
§ 38
Zasadnutie veriteľského výboru
(1)
Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do 15 dní
od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen
veriteľského výboru alebo správca. Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého
spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže
písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu.
(2)
Veriteľský výbor je uznášaniaschopný za prítomnosti väčšiny jeho členov. Každý člen
veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov veriteľského výboru. V prípade
rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa ich hlasovacích
práv, ktoré sa počítajú na schôdzi veriteľov pri voľbe a odvolávaní členov veriteľského
výboru.
(3)
Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj písomne zaslaním svojho hlasovania
predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Na účely uznášaniaschopnosti sa hlasujúci
členovia veriteľského výboru považujú za prítomných.
(4)
Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca
je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť. Správca je oprávnený zúčastniť
sa na každom zasadnutí veriteľského výboru, ak si veriteľský výbor z dôležitých dôvodov
nevyhradí zasadnutie bez jeho účasti; o dôvodoch tejto výhrady predseda veriteľského
výboru bezodkladne informuje súd. Ak veriteľský výbor do 30 dní od zasadnutia bez
účasti správcu z dôvodu výhrady nepožiada súd o odvolanie správcu alebo o zvolanie
schôdze veriteľov na účel výmeny správcu, predseda veriteľského výboru oboznámi správcu
o predmete rokovania veriteľského výboru a dôvodoch vyhradenia si zasadnutia bez jeho
účasti.
(5)
Úpadca, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonný zástupca
úpadcu je povinný sa na písomnú žiadosť veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť
na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru
a správcu.
(6)
O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje
zoznam prítomných členov veriteľského výboru, opis priebehu zasadnutia veriteľského
výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s výsledkami hlasovania.
Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Odpis zápisnice predseda
veriteľského výboru najneskôr do piatich dní od skončenia zasadnutia veriteľského
výboru doručí súdu a správcovi. Ak si veriteľský výbor zo závažných dôvodov vyhradil
zasadnutie bez prítomnosti správcu, odpis zápisnice sa správcovi doručuje až v prípade
oboznámenia správcu s predmetom rokovania veriteľského výboru. Správca najneskôr nasledujúci
pracovný deň po doručení zápisnice zabezpečí jej zverejnenie v Obchodnom vestníku.
Zápisnica tvorí súčasť správcovského spisu.
(7)
Každý veriteľ zistenej nezabezpečenej pohľadávky sa môže do troch dní od zverejnenia
uznesenia veriteľského výboru v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd zrušil uznesenie
veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov.
Ak je napadnuté uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom nezabezpečených
veriteľov, súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia
návrhu zruší, inak návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd
aj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť.
§ 39
Súd ako veriteľský výbor
(1)
Ak prvá schôdza veriteľov nie je uznášaniaschopná alebo nezvolí veriteľský výbor,
pôsobnosť veriteľského výboru až do riadneho zvolenia veriteľského výboru vykonáva
súd.
(2)
Ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod troch, pôsobnosť
veriteľského výboru prechádza na súd až do zvolenia minimálneho počtu členov veriteľského
výboru ustanoveného zákonom.
Druhý oddiel
Správca
§ 40
Ustanovenie správcu
(1)
Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len
osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu
pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí,
ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu
súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi)
a správcovi.
(2)
Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje
majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto
zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu
konkurzu v súlade s týmto zákonom.
§ 41
Dohľad súdu
Súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone
dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
§ 42
Odvolanie a výmena správcu
(1)
Súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené
týmto zákonom alebo osobitným predpisom9) alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie
aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu.9) Pred odvolaním správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň
troch zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej
sumy ich zistených zabezpečených pohľadávok.
(2)
Návrh na odvolanie správcu je oprávnený podať veriteľský výbor alebo zabezpečený
veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov ustanovených osobitným predpisom9) je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj správca; ak súd dôvody správcu uzná,
bezodkladne správcu z funkcie odvolá.
(3)
V uznesení o odvolaní správcu súd môže odvolanému správcovi určiť rozsah činnosti
a s tým súvisiace oprávnenia, ktoré bude odvolaný správca vykonávať až do ustanovenia
nového správcu.
(4)
Uznesenie o odvolaní správcu súd doručí dlžníkovi (úpadcovi) a odvolanému správcovi;
uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.
(5)
Ak súd odvolá správcu počas konkurzu mimo schôdze veriteľov, bezodkladne zvolá schôdzu
veriteľov na účely schválenia návrhu na nového správcu; ustanovenia § 36 ods. 2 a 3 sa použijú primerane. Ak schôdza veriteľov návrh na nového správcu neschváli, súd
ustanoví správcu bez návrhu schôdze veriteľov.
(6)
Odvolaný správca je povinný do 30 dní od ustanovenia nového správcu predložiť veriteľskému
výboru a novému správcovi podrobnú správu o svojej činnosti; novému správcovi je tiež
povinný poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť tak, aby sa nový správca mohol riadne
ujať výkonu svojej funkcie.
§ 43
Odmena správcu
(1)
Správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu
odmenu, ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní prvej schôdze veriteľov. Za
výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov má správca nárok na odmenu určenú
ako percento z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie
veriteľov prihlásených pohľadávok.
(2)
Paušálna odmena správcu je splatná nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o jej určení; paušálna odmena správcu sa uspokojuje prednostne pred inými
pohľadávkami proti podstate. Odmena správcu z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho
konkurzu je splatná v deň rozvrhu výťažku zo speňaženia tohto majetku.
PIATA HLAVA
ÚČINKY VYHLÁSENIA KONKURZU A ODPOROVATEĽNÉ PRÁVNE ÚKONY
Prvý oddiel
Účinky vyhlásenia konkurzu
§ 44
Nakladanie s majetkom úpadcu
(1)
Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za
úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu;
správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
(2)
Právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu,
sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.
(3)
Pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi.
Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka
týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.
(4)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou,
nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom
výťažku zo speňaženia tohto majetku.
(5)
Dar alebo dedičstvo môže úpadca počas konkurzu odmietnuť len so súhlasom správcu;
inak je odmietnutie daru alebo dedičstva voči jeho veriteľom neúčinné.
(6)
Ak je konkurz vyhlásený na majetok právnickej osoby v likvidácii, vyhlásením konkurzu
sa likvidácia právnickej osoby až do zrušenia konkurzu prerušuje. Likvidátor počas
konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť len v rozsahu, v akom neprešla na správcu; do pôsobnosti
likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má likvidátor nárok
na odmenu, ktorú určí súd na návrh likvidátora; odmena likvidátora je pohľadávkou
proti podstate.
§ 45
Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy
(1)
Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca
už splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila
alebo zmluvu splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže
od zmluvy odstúpiť. Ak druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne
splnila, správca môže od zmluvy odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených
záväzkov.
(2)
Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú druhá
zmluvná strana už splnila, avšak úpadca v čase vyhlásenia konkurzu zmluvu ešte nesplnil
alebo zmluvu splnil len čiastočne, druhá zmluvná strana môže od zmluvy v rozsahu úpadcom
nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany z odstúpenia od zmluvy
však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.
(3)
Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca
ani druhá zmluvná strana v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnili alebo ktorú si
navzájom splnili len čiastočne, správca, ako aj druhá zmluvná strana môže od zmluvy
v rozsahu ešte navzájom nesplnených záväzkov odstúpiť; nároky druhej zmluvnej strany
z odstúpenia od zmluvy však možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú
pohľadávku.
(4)
Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo
strpieť určitú činnosť, správca môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote,
ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy;
zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu
o nájme bytu môže správca vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom.
Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce.
(5)
Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred
vyhlásením konkurzu, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne
alebo zabezpečí vzájomné plnenie.
(6)
Nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom
pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu,
sú pohľadávkou proti podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré
vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s
úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú
pohľadávku.
§ 45a
Výhrada vlastníctva a finančný lízing
(1)
Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu predal vec s výhradou vlastníctva a kupujúcemu
ju odovzdal, môže kupujúci vec vrátiť alebo trvať na plnení zmluvy.
(2)
Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu kúpil a prevzal vec s výhradou vlastníctva bez
toho, aby k nej nadobudol vlastnícke právo, nemôže predávajúci uplatňovať vrátenie
veci, ak správca splní povinnosti podľa zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, ako
bol predávajúcim k plneniu vyzvaný.
(3)
Správca môže splniť povinnosti podľa odseku 2, ak sa vec u úpadcu nachádza pri konaní
s odbornou starostlivosťou zistí, že ich splnenie je pre podstatu výhodnejšie.
(4)
Ak sa vec prevzatá podľa odseku 2 u úpadcu nenachádza, možno nároky v konkurze uplatňovať
len prihláškou.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane aj na zmluvu, predmetom ktorej je
prenájom veci za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci
do vlastníctva.
§ 46
Splatnosť záväzkov
(1)
Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré
sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia
konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre
podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu
spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu,1a) ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu,
sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho
podniku správcom po vyhlásení konkurzu.
(2)
Pohľadávky úpadcu, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu1a) voči inštitúcii podľa osobitného predpisu,9a) sa na účely konkurzu považujú za hnuteľné veci. Ak je v zmluve obsahujúcej záväzok
podriadenosti podľa osobitného predpisu1a) dohodnutý zákaz postúpenia pohľadávky, tento zákaz sa nevzťahuje na postúpenie pohľadávky
správcom pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu.
(3)
Nekapitálové cenné papiere podľa osobitného predpisu9b) sa na účely konkurzu na majetok osôb, ktoré sú majiteľmi týchto cenných papierov,
považujú za hnuteľné veci. Ak z obsahu nekapitálového cenného papiera vyplýva zákaz
prevoditeľnosti, tento zákaz sa nevzťahuje na prevod tohto cenného papiera správcom
pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu.
§ 47
Súdne a iné konania
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a
iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.
Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.
Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí,
len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
(2)
Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom
trhu,8a) daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre maloleté
deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody;
tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie
skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov.
(3)
Na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, ktorá je súčasťou konkurznej
podstaty, vzniká zo zákona predkupné právo vyvlastniteľovi dňom začatia vyvlastňovacieho
konania. Predkupné právo vyvlastniteľa sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh
vyvlastniteľa; prílohou návrhu je autorizačne a úradne osvedčený geometrický plán.
(4)
V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca
sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
(5)
Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,
možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi
v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom
konania namiesto úpadcu je správca.
§ 48
Výkon rozhodnutia a exekúcia
Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania
sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom
konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol
vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania
sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky,
výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky
do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
§ 49
Exekúcia predajom nehnuteľností
(1)
Ak pri exekúcii predajom nehnuteľnosti bol udelený príklep pred vyhlásením konkurzu
a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom podľa osobitného predpisu,10) súd rozhodne o príklepe na návrh správcu alebo vydražiteľa podľa tohto zákona.
(2)
Ak súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku
dňu udelenia príklepu; súd príklep neschváli, ak najneskôr ku dňu schválenia príklepu
vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Po schválení príklepu súdom sa vydá podstata11) správcovi.
(3)
Ak súd neschváli udelenie príklepu, vydražiteľ je povinný vrátiť nehnuteľnosť úpadcovi,
vydať mu úžitky z držby nehnuteľnosti a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri hospodárení
s nehnuteľnosťou; tento majetok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty. Súčasťou podstaty
sú aj sumy, ktoré sa rovnajú záväzkom vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie.
Vydražiteľovi sa vráti suma rovnajúca sa najvyššiemu zaplatenému podaniu a úrokom
z neho.
§ 50
Zabezpečovacie práva
(1)
Na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo
okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a zaregistrované
v Notárskom centrálnom registri záložných práv, katastri nehnuteľností alebo osobitnom
registri pred vyhlásením konkurzu; na výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho
konkurzu nemôže vzniknúť zabezpečovacie právo ani ako na budúcom majetku.
(2)
Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi
sa vzťahuje na majetok, ktorý podliehal konkurzu v čase vyhlásenia konkurzu alebo
v čase ukončenia prevádzky podniku, ak správca pokračuje v prevádzke, alebo v čase
vzniku záložného práva, ak ide o záložné právo vzťahujúce sa na budúci majetok.
(3)
Zabezpečovací prevod práva na zabezpečeného veriteľa sa v konkurze považuje za neúčinný
a zabezpečený veriteľ, ak zabezpečovací prevod práva spôsobom ustanoveným týmto zákonom
prihlásil, má v konkurze postavenie zabezpečeného veriteľa so záložným právom k predmetu
zabezpečovacieho prevodu práva; pre poradie tohto zabezpečovacieho práva je rozhodujúci
čas prevodu práva na zabezpečeného veriteľa. Ustanovenie sa použije rovnako na zabezpečovacie
práva s podobným obsahom a účinkami, ako je obsah a účinky zabezpečovacieho prevodu
práva.
(4)
Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas
konkurzu vykonať inak ako podľa tohto zákona.
§ 51
Dobrovoľné dražby
Ak podľa osobitného zákona8) bol udelený príklep k predmetu dražby, ktorý podlieha konkurzu, pred vyhlásením konkurzu
a vydražiteľ dražobníkovi zaplatil cenu dosiahnutú vydražením, vlastnícke právo alebo
iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa. Výťažok dražby sa pritom stáva
súčasťou príslušnej podstaty a náklady dražby sú pohľadávkou proti príslušnej podstate;
ak je navrhovateľom dražby veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi
zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol
vyhlásený.
§ 52
Zánik jednostranných právnych úkonov
(1)
Vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku
podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten,
komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá alebo prokúry udelené, je povinný po ich
zániku urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich
právach. Takto urobené úkony majú rovnaké právne účinky, akoby príkaz, poverenie,
plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení konkurzu. Náklady týchto úkonov
sú pohľadávkou proti podstate.
(2)
Vyhlásením konkurzu zanikajú aj dovtedy neprijaté úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy,
ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Návrhy na uzavretie zmluvy, ktoré úpadca
do vyhlásenia konkurzu neprijal, môže prijať len správca.
§ 53
Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(1)
Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo
vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa
do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.
(2)
Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov príslušným súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného
príslušným súdom.
(3)
Ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu,
a)
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté v posledných
šiestich mesiacoch pred vyhlásením konkurzu sú neplatné,
b)
ak sa už začalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
sa doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom
vyhlásenia konkurzu,
c)
ak sa ešte nezačalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
je správca povinný bezodkladne podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu,
d)
na účinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné
schválenie príslušným súdom.
(4)
Dohody o úprave bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu, ktoré rozširujú rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva úpadcu aj na majetok pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zužujú rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu v prospech jeho manžela, sú neplatné, ak boli
uzatvorené šesť mesiacov pred vyhlásením konkurzu.
(5)
Ak úpadca počas konkurzu uzavrie manželstvo, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
vzniká až zrušením konkurzu.
§ 54
Započítanie pohľadávok
(1)
Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať
pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj
pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
(2)
Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku
nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú
na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej
pohľadávke.
(3)
Proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene
dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.
(4)
Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.
§ 55
Postúpenie pohľadávok
Zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce
postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas
konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné
osoby.
§ 56
Pracovnoprávne vzťahy
Vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych
vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. Oprávnenie podľa prvej vety má správca aj
vtedy, ak koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu
podľa osobitného predpisu.11a)
§ 56a
Zmeny v obchodnej spoločnosti
Zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo projekt rozdelenia úpadcu podlieha súhlasu
správcu. Splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie úpadcu možno zapísať do obchodného registra
iba so súhlasom správcu.
Druhý oddiel
Odporovateľné právne úkony
§ 57
Právo odporovať právnemu úkonu
(1)
Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné,
ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ
môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
(2)
Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na
súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
(3)
Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné
alebo uspokojené.
(4)
Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
(5)
Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého
bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému
možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
§ 58
Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia
(1)
Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný
právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník
poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia
ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
(2)
Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka
alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.
(3)
Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené
počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného
protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež
tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného
konania.
§ 59
Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu
(1)
Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník
úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie
svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa
oproti iným svojim veriteľom.
(2)
Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa
dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho
dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol
alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na
úkor svojich veriteľov.
(3)
Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol
urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho
úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(4)
Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného
roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka,
ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
§ 60
Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu
(1)
Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov
(ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
(2)
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.
(3)
Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich
rokov pred začatím konkurzného konania.
§ 61
Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu
Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil po zrušení konkurzu,
ak do šiestich mesiacov od zrušenia konkurzu bol na jeho majetok opätovne vyhlásený
konkurz; odporovať však nemožno bežným právnym úkonom dlžníka.
§ 62
Uplatnenie odporovacieho práva
(1)
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný
právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
(2)
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe
práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak
a)
v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b)
toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c)
je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže,
že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol
poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi
tohto práva.
(3)
Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi
zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho
dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet,
právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu
ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu.12)
(4)
Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť
proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo
od dlžníka.
(5)
Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej
osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho
úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu
úkonu.
(6)
Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu
právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené
zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie
čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia
zabezpečovacím právom.
§ 63
Následky neúčinných právnych úkonov
(1)
Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty
prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu
uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú
náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z
nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto
peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.
Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
(2)
Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ
je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti,
pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej
pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak
len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
(3)
Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať,
aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak,
aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný
právny úkon neurobil.
§ 64
Vrátenie vzájomného plnenia
Ten, kto v dôsledku neúčinného právneho úkonu plnil do podstaty, môže požadovať vrátenie
vzájomného plnenia od svojho predchodcu. Predchodca, ktorý má povinnosť vrátiť vzájomné
plnenie svojmu nástupcovi, má právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho
predchodcu; ak je predchodcom úpadca, právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia
možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v primeranom rozsahu,
v ktorom sa plnenie do podstaty vrátilo.
§ 65
Vydanie obohatenia z podstaty
Ak v dôsledku plnenia pre neúčinný právny úkon do podstaty sa podstata obohatila,
ten, na úkor koho sa podstata obohatila, má právo na vydanie obohatenia z podstaty;
nárok z obohatenia podstaty si možno uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate.
§ 66
Náhrada škody
Ak sa plní do podstaty v dôsledku neúčinného právneho úkonu majetok zaťažený právom
k cudzej veci, ktoré bolo na majetku zriadené po tom, čo bol majetok prevedený z majetku
dlžníka, je ten, kto právo k cudzej veci zriadil, povinný poskytnúť do príslušnej
podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.
ŠIESTA HLAVA
ZISTENIE A SPÍSANIE MAJETKU
Prvý oddiel
Majetok podliehajúci konkurzu
§ 67
(1)
Konkurzu podlieha
a)
majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
b)
majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,
c)
majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,
d)
iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.
(2)
Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú
podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.
§ 68
Všeobecná podstata
Všeobecnú podstatu tvorí majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených
podstát.
§ 69
Oddelená podstata zabezpečeného veriteľa
Oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí
a)
majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím
právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie
právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky
iných zabezpečených veriteľov právom najskorším (ďalej len „prednostné zabezpečovacie
právo“),
b)
výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa,
c)
výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa,
ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia [§ 70 ods. 2 písm. d)] pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho
speňažením v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného
veriteľa.
§ 70
Rozdelenie majetku a výťažku tvoriaceho oddelenú podstatu po uspokojení zabezpečeného
veriteľa
(1)
Ak po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa v oddelenej podstate
zvýši
a)
nespeňažený majetok, na ktorom v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích
práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasleduje ďalšie zabezpečovacie právo
zabezpečujúce pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa, správca zaradí nespeňažený
majetok do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa,
b)
nespeňažený majetok patriaci úpadcovi, na ktorom v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasleduje žiadne iné
zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku zabezpečeného veriteľa, správca zaradí
nespeňažený majetok do všeobecnej podstaty,
c)
nespeňažený majetok patriaci inej osobe ako úpadcovi, na ktorom v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasleduje
žiadne iné zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku zabezpečeného veriteľa, správca
vydá nespeňažený majetok majiteľovi tohto majetku.
(2)
Ak po uspokojení zabezpečenej pohľadávky oddeleného veriteľa v oddelenej podstate
zvýši
a)
výťažok zo speňaženia majetku, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasledovalo
ďalšie zabezpečovacie právo zabezpečujúce pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa,
správca zaradí zvyšný výťažok zo speňaženia majetku do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného
veriteľa,
b)
výťažok zo speňaženia majetku pôvodne patriaceho úpadcovi, na ktorom pred jeho speňažením
v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom
práve nenasledovalo žiadne iné zabezpečovacie právo, správca zaradí zvyšný výťažok
zo speňaženia majetku do všeobecnej podstaty,
c)
výťažok zo speňaženia majetku pôvodne patriaceho inej osobe ako úpadcovi, na ktorom
pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečovacích práv po
už uspokojenom zabezpečovacom práve nenasledovalo žiadne iné zabezpečovacie právo,
správca vydá zvyšný výťažok zo speňaženia majetku pôvodnému majiteľovi tohto majetku,
d)
výťažok zo speňaženia majetku, na ktorom pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie zabezpečovacích práv po už uspokojenom zabezpečovacom práve nasledovalo
zabezpečovacie právo zabezpečujúce inú pohľadávku ako pohľadávku voči úpadcovi, správca
zloží zvyšný výťažok zo speňaženia majetku do notárskej úschovy v prospech veriteľov,
ktorých pohľadávky boli zabezpečené zabezpečovacími právami nasledujúcimi v poradí
rozhodujúcom na ich uspokojenie po už uspokojenom zabezpečovacom práve, podľa poradia
rozhodujúceho na ich uspokojenie a pôvodného majiteľa tohto majetku.
(3)
Ak má byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zložený do notárskej
úschovy podľa odseku 2 písm. d) aj v prospech zabezpečeného veriteľa, správca zaradí
výťažok prevyšujúci zabezpečené pohľadávky veriteľov v poradí rozhodujúcom na ich
uspokojenie pred zabezpečeným veriteľom do oddelenej podstaty tohto zabezpečeného
veriteľa, a to do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky. Správca postupuje primerane
podľa tohto ustanovenia, ak speňažený majetok pôvodne patril úpadcovi.
(4)
Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zložený do notárskej úschovy
podľa odseku 2 písm. d) zložením do notárskej úschovy prestáva podliehať konkurzu,
až do času kým sa neuvoľní v prospech zabezpečeného veriteľa alebo úpadcu.
§ 71
Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik
Ak pohľadávka zabezpečeného veriteľa je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim
sa na podnik, oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvoria veci, práva a iné majetkové
hodnoty patriace k podniku, ako aj výťažky zo speňaženia týchto vecí, práv a iných
majetkových hodnôt, ak netvoria oddelenú podstatu iného zabezpečeného veriteľa.
§ 72
Majetok nepodliehajúci konkurzu
(1)
(2)
Príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia
alebo exekúciou. Časť čistej mzdy, ktorá by inak mohla byť zrazená na uspokojenie
prednostných pohľadávok,14a) podlieha konkurzu len v rozsahu, v ktorom sa uhrádza pohľadávka proti podstate podľa
§ 87 ods. 2 písm. d).
Druhý oddiel
Zistenie majetku
§ 73
Zisťovanie majetku
(1)
Zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu;
správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení
úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré
sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť
aj členovia veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení
veritelia ohľadom majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu.
(2)
Zoznam majetku je úpadca povinný zostaviť a odovzdať správcovi do 15 dní od vyhlásenia
konkurzu; ak už zoznam majetku pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo poskytol
predbežnému správcovi, je povinný poskytnúť správcovi v rovnakej lehote doplnenie
tohto zoznamu. Predložený zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je úpadca povinný
podpísať a výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis
úpadcu musí byť úradne osvedčený. Spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto
zoznamu je úpadca povinný odovzdať správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa
majetku podliehajúceho konkurzu.
§ 74
Súčinnosť úpadcu
(1)
Úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom
požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca
povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o
poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia
jeho povinnosti.
(2)
Povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako ako úpadca má aj štatutárny
orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný zástupca zodpovedný
za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca
úpadcu; ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť
súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho
orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.
(3)
Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 neposkytnú správcovi súčinnosť požadovanú
podľa tohto zákona, súd ich na návrh správcu vyzve, aby správcovi požadovanú súčinnosť
do siedmich dní od doručenia výzvy poskytli s poučením o možnosti ich predvedenia
alebo uloženia pokuty.
(4)
Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 ani na výzvu súdu súčinnosť správcovi neposkytnú,
súd môže na návrh správcu nariadiť ich predvedenie na súd, aby podali vysvetlenie;
na podaní vysvetlenia sa môže zúčastniť správca, člen veriteľského výboru alebo zabezpečený
veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky.
(5)
Ak osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne správcovi súčinnosť požadovanú
podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 165 000
eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená;
uznesenie súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu o uložení pokuty
je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená.
Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca.
Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú
mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.
§ 74a
(1)
Správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej
podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.
(2)
Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť
nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje
samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne
rozsudkom.
(4)
Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť
nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.
(5)
Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že
a)
konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými
koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa
dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že
dlžník je v predlžení,
b)
ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania
a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní
s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,
c)
v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie
reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
(6)
Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.14b)
§ 75
Súčinnosť tretích osôb
(1)
Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári
a súdni exekútori sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na
výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť
podľa osobitného predpisu.15)
(2)
Policajný zbor poskytuje správcovi ochranu podľa osobitného predpisu.16)
(3)
Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet
svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na
písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona; túto povinnosť
má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových
vozidiel, a centrálny depozitár cenných papierov.
(4)
Ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu
alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie
o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty
alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok
správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto
záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť
podľa osobitného predpisu.15)
(5)
Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení
alebo zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu, sú povinné správcovi na písomnú
žiadosť tieto listiny prípadne ich kópie alebo veci vydať alebo zapožičať; tým nie
je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.15)
(6)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť
čísla účtov úpadcu, stavy účtov úpadcu a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov
a vkladných knižiek.
(7)
Poskytovateľ univerzálnej poštovej služby je povinný oznámiť správcovi na písomnú
žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona, najmä skutočnosť,
či úpadca má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch,
úhrn súm dochádzajúcich úpadcovi poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožniť
správcovi tieto údaje získať a správnosť údajov na mieste preveriť. Túto povinnosť
majú aj objednávatelia prepravy alebo osoby, ktoré vykonávajú prepravu.
(8)
Osoby poskytujúce telekomunikačné služby sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú
žiadosť údaje o úpadcových telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staniciach, ktoré
nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(9)
Poisťovne sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.
(10)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť meno podávateľa
inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom úpadcu uverejneného pod značkou.
(11)
Dopravcovia sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť príjemcu prepravovaného
úpadcovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.
(12)
Súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť správcovi bezodkladne
a bezodplatne. Ak tretia osoba súčinnosť podľa tohto zákona neposkytne, súd jej môže
uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 3 300 eur. Uznesenie o uložení pokuty
súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená; uznesenie sa nezverejňuje v
Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie
do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej
podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení
pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je
príjmom štátneho rozpočtu.
Tretí oddiel
Spísanie majetku
§ 76
Súpis majetku podstát
(1)
Súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť
spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom,
informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca
vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu;
pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v
prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu
na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu
o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie
majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak
zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
(2)
Súpis je správca povinný vyhotoviť do 60 dní od vyhlásenia konkurzu. V prípadoch
hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh správcu lehotu na vyhotovenie súpisu
aj opakovane predĺžiť. Vyhotovený súpis je správca povinný bezodkladne zverejniť v
Obchodnom vestníku.
(3)
Správca je povinný súpis pravidelne aktualizovať. Každú zmenu súpisu je správca povinný
najneskôr do 10 dní od vykonania zmeny zverejniť v Obchodnom vestníku.
(4)
Na požiadanie je správca povinný vydať každému písomné potvrdenie o tom, či majetok
uvedený v žiadosti je alebo nie je zapísaný do súpisu. Za vydanie potvrdenia môže
správca požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov s tým spojených.
(5)
Súpis tvorí súčasť správcovského spisu.
§ 77
Náležitosti súpisu
(1)
Do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca
vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka
majetku (ďalej len „súpisová zložka majetku“); to nie je potrebné, ak ide o majetok
nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak,
aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku,
ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.
(2)
Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje zabezpečovacie právo, pri položke
majetku sa v súpise uvedie podrobný opis zabezpečovacieho práva, podrobný opis a výška
zabezpečenej pohľadávky zabezpečenej týmto zabezpečovacím právom, odkaz na príslušný
zápis v zozname pohľadávok a označenie zabezpečeného veriteľa zabezpečenej pohľadávky.
Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje viac zabezpečovacích práv, uvedú sa
pri položke majetku zapisované údaje ohľadom každého zabezpečovacieho práva spolu
s uvedením ich poradia.
(3)
Pri jednotlivých súpisových zložkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného
majetku určenú vlastným odhadom v eurách. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza
z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty
rovnakého alebo porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte
správca ocení ich menovitou hodnotou.
(4)
Veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby správca dal stanoviť
hodnotu majetku znaleckým posudkom. Správca to môže odmietnuť, len ak majetok dotknutej
podstaty pravdepodobne nebude postačovať na úhradu trov znaleckého posudku, alebo
ak z dôvodu popretia zabezpečenej pohľadávky je sporné, či majetok bude tvoriť dotknutú
oddelenú podstatu; to neplatí, ak veriteľ zloží správcovi preddavok na úhradu trov
znaleckého posudku. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného veriteľským výborom sú pohľadávkou
proti všeobecnej podstate. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného zabezpečeným veriteľom
sú pohľadávkou proti jeho oddelenej podstate.
(5)
Ak súbor majetku tvorí súčasť viacerých oddelených podstát alebo súčasť všeobecnej
podstaty a jednej alebo viacerých oddelených podstát, okrem stanovenia hodnoty jednotlivých
súpisových zložiek majetku, správca stanoví hodnotu alebo zabezpečí stanovenie hodnoty
celého súboru majetku.
(6)
Ak sa počas konkurzu zistí, že hodnota majetku zapísaného do súpisu nezodpovedá hodnote
uvedenej v súpise, správca môže opätovne stanoviť hodnotu zapísaného majetku. O opätovnom
stanovení hodnoty majetku správca bezodkladne informuje veriteľský výbor alebo dotknutého
zabezpečeného veriteľa.
§ 78
Vylučovacia žaloba
(1)
Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo
oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa
do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou
o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise
správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech
pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti
nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku
o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu
v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len
čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo
oddelenej podstaty je nesporné.
(2)
Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve
osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy
uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak
správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou
zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný
do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne
súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.
(3)
Ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho
alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť,
najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne
zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
(4)
Súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej
ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto
lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie
osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.
(5)
Ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu
bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa
rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.
(6)
Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom,
iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho vylúčení
zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.
(7)
Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť vždy počas konkurzu, ak je bezprostredne
ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením.
(8)
Právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným
týmto zákonom. Ak bol majetok speňažený, má osoba s právom vylučujúcim zapísanie majetku
do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku.
(9)
Pri zápise majetku do súpisu v rôznych konkurzných konaniach správca, ktorý zverejnil
zápis majetku do súpisu v Obchodnom vestníku neskôr, majetok zo súpisu bezodkladne
vylúči; pri zverejnení zápisu majetku v Obchodnom vestníku v ten istý čas, rozhoduje
čas vyhlásenia konkurzu.
(10)
Ak je do súpisu zapísaný majetok, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností alebo
v inej evidencii majetku v prospech inej osoby ako úpadcu, správca bezodkladne oznámi
orgánu povinnému viesť takúto evidenciu majetku, že majetok je zapísaný do súpisu.
Príslušný orgán túto skutočnosť bezodkladne vyznačí v poznámke alebo iným vhodným
spôsobom.
§ 79
Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu
(1)
Pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do
súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila
k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými
veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená,
ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie
právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej
osoby do súpisu.
(2)
Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca
speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.
(3)
Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu
zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči
majetok tretej osoby zo súpisu.
§ 80
Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných alebo neplatných právnych úkonov
(1)
Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych
úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu
písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného
právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť
právneho úkonu určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná.
(2)
Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych
úkonov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu vydania majetku nadobudnutého
na základe neplatného právneho úkonu do podstaty možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku
proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by bol tento nárok uspokojený,
ak by sa uplatnil prihláškou; to neplatí, ak sa tento nárok uplatnil prihláškou.
§ 81
Vylúčenie majetku zo súpisu
(1)
Ak majetok zapísaný do súpisu nie je možné speňažiť alebo náklady na jeho speňaženie
by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, správca môže majetok po
predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť. Správca môže vylúčiť
majetok zo súpisu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu aj vtedy, ak vymáhanie
majetku je zjavne neúčelné alebo náklady na jeho vymoženie a následné speňaženie by
pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia.
(2)
Vylúčenie majetku zo súpisu podľa odseku 1 správca bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku. Vylúčenie majetku zo súpisu tiež oznámi veriteľskému výboru alebo dotknutým
zabezpečeným veriteľom.
(3)
Majetok vylúčený podľa odseku 1 správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa
prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod majetku požiada viac veriteľov, správca prevedie
majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.
(4)
Ak sa na majetok vylúčený podľa odseku 1 vzťahuje zabezpečovacie právo zabezpečujúce
zistenú zabezpečenú pohľadávku, správca na požiadanie prevedie majetok na toho zabezpečeného
veriteľa, ktorého zabezpečená pohľadávka je zabezpečená týmto zabezpečovacím právom;
ak sa na majetok vzťahuje viac zabezpečovacích práv, rozhoduje ich poradie v poradí
rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak zabezpečení veritelia nepožiadajú o prevod majetku,
správca na požiadanie prevedie majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky;
ak ich o prevod majetku požiada viac, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý
ponúkne najlepšie podmienky.
(5)
Prevod majetku vylúčeného zo súpisu na veriteľa sa nezapočítava do uspokojenia jeho
pohľadávky. Majetok vylúčený zo súpisu, o ktorý do 60 dní od zverejnenia oznamu podľa
odseku 2 neprejavil záujem žiaden z veriteľov, prestáva podliehať konkurzu; ak ide
o konkurz vyhlásený podľa § 107a, na nakladenie s týmto majetkom sa až do zrušenia konkurzu použije § 44 ods. 1.
SIEDMA HLAVA
SPRÁVA A SPEŇAŽOVANIE MAJETKU
Prvý oddiel
Príslušný orgán a jeho oprávnenia
§ 82
Príslušný orgán
(1)
Príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi
v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho
podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami
správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.
(2)
Príslušným orgánom na účely tohto zákona je
a)
veriteľský výbor, ak ide o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu,
b)
zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu;
ak možno odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného
veriteľa oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom
spolu so zabezpečeným veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení
veritelia, prípadne aj veriteľský výbor, ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok
zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí aj na uspokojenie nezabezpečených
pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza zo zistenej sumy zabezpečených
pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok proti podstate priradených
k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých súpisových zložiek
majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z hodnoty
ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku,
c)
veriteľský výbor a dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku
tvoriaceho všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty,
d)
dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré
oddelené podstaty,
e)
súd, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu a zabezpečená pohľadávka zabezpečeného
veriteľa oddelenej podstaty je popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom; to platí rovnako
pri dotknutých zabezpečených veriteľoch podľa písm. b) až d).
§ 83
Oprávnenia príslušného orgánu
(1)
Príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide
o
a)
speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy
sa záväzný pokyn nevyžaduje,
b)
speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu,
c)
spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú
podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty,
d)
odplatný prevod podniku alebo jeho časti,
e)
speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú
s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej
pohľadávky,
f)
prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí,
ak sa prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred
vyhlásením konkurzu na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti,
g)
prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej
s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej
pohľadávky,
h)
uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním
podniku úpadcu,
i)
uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca
zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie
s hodnotou vyššou ako 3 % obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie,
(2)
V iných veciach nie je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn,
môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného
orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať;
uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy
dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd
vždy doručí správcovi.
(3)
Ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými záujmami
dotknutých veriteľov alebo pravidlami speňažovania ustanovenými týmto zákonom, správca
splnenie pokynu odmietne a vyzve príslušný orgán, aby v určenej lehote pokyn v súlade
s vytknutými vadami upravil. Ak príslušný orgán vytknuté vady neodstráni alebo sa
v určenej lehote nevyjadrí, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať;
uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydávaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy
dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu.
(4)
Ak je členom príslušného orgánu súd, správca alebo ostatní členovia príslušného orgánu
predložia pokyn alebo odporučený postup na schválenie súdu až po tom, čo sa ostatní
členovia príslušného orgánu k pokynu alebo odporučenému postupu vyjadrili. Súd predložený
pokyn alebo odporučený postup uznesením schváli alebo uznesením rozhodne, ako postupovať;
uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy
dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia ostatných členov príslušného orgánu.
Uznesenie súd vždy doručí správcovi.
§ 84
Žiadosť správcu o uloženie pokynu
(1)
Správca je povinný vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi
záväzný pokyn, požiadať príslušný orgán o uloženie pokynu, ako postupovať pred tým,
ako urobí prvý právny úkon v tejto veci. V týchto veciach môže správca urobiť prvé
právne úkony, až keď príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ako postupovať alebo až
keď súd rozhodne, ako postupovať.
(2)
Ak príslušný orgán neuložil správcovi v primeranej lehote určenej správcom pokyn
požadovaný správcom alebo členovia príslušného orgánu sa k požadovanému pokynu podľa
§ 83 ods. 4 v primeranej lehote určenej správcom nevyjadria a oprávnené záujmy dotknutých veriteľov
tým môžu byť poškodené, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať;
uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy
dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia, ako aj vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie
súd vždy doručí správcovi.
(3)
Žiadosť správcu o uloženie pokynu ohľadom speňaženia majetku musí obsahovať navrhovaný
spôsob speňaženia a jeho zdôvodnenie, porovnanie očakávaných výsledkov navrhnutého
spôsobu speňaženia s očakávanými výsledkami iných možných spôsobov speňaženia a alternatívne
návrhy speňaženia majetku.
§ 85
Informovanie príslušného orgánu a nahliadanie do správcovského spisu
(1)
Správca je povinný v pravidelných lehotách určených príslušným orgánom predkladať
príslušnému orgánu správu o postupe speňažovania a plánovaných úkonoch speňažovania.
Ak je príslušným orgánom zabezpečený veriteľ, správca je povinný zabezpečenému veriteľovi
predložiť správu o plánovaných úkonoch speňažovania pred každým právnym úkonom smerujúcim
k speňaženiu majetku jeho oddelenej podstaty.
(2)
Účastníci konkurzného konania a ich zástupcovia majú právo počas konkurzu nahliadať
do správcovského spisu; za úhradu vecných nákladov sú tiež oprávnení požadovať, aby
im správca vydal podpísaný výpis zo správcovského spisu. Nahliadanie do správcovského
spisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň
vo svojej kancelárii umiestnenej v územnom obvode krajského súdu, v ktorého obvode
sídli príslušný konkurzný súd; o tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie
zverejní v Obchodnom vestníku oznam.
Druhý oddiel
Správa majetku
§ 86
(1)
Správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou
tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo
iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere
po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho
konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné
záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov.
(2)
Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových
práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto
zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky
právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých
možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných
majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze
veriteľov so súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto
sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie
je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu
tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku
podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca
poveriť advokáta alebo exekútora.
(3)
Správca môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu.
Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby nájomné bolo aspoň vo
výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva do nájmu,
aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné
povinnosti, aby povinnosti nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a
aby zmluvu o nájme bolo možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok
môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť len so súhlasom príslušného orgánu. Príjem z
nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.
(4)
Správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich
s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho
konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku. Ak náklady na výkon týchto činností presiahnu
výnosy z týchto činností, správca bezodkladne ukončí výkon týchto činností. Ustanovenia
§ 88 sa použijú primerane.
§ 87
Pohľadávky proti podstate
(1)
Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti
oddelenej podstate.
(2)
Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v
tomto poradí:
a)
náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky
predbežného správcu,
b)
právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom,
c)
náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d)
výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny
mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,
e)
náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom,
ak nie sú uvedené v horšom poradí,
f)
odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť
po vyhlásení konkurzu,
g)
mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o
práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,
v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom,
ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,
h)
pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny
mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej
z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
i)
pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom
na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na
doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu,
j)
pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny
mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima
mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu,
vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca,
v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia
poskytnuté podľa písmen g) a h),
k)
pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom
na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na
doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so
správou a speňažovaním majetku,
l)
pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku
poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti
podstate,
m)
ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento
zákon.
(3)
Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje
prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania
žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a
nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou.
(4)
Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne
uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne.
(5)
Pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou
podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako
pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia
aj s inou podstatou, tieto sa rozpočítajú medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom
podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu majetku,
pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku získaného speňažením
majetku.
(6)
Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne
uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.
(7)
Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi,
či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
(8)
Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného
odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky
proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas
nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v
konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate
právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky
už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
(9)
Správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne
alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo
na prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
(10)
Správca vedie o pohľadávkach proti podstate prehľadnú evidenciu. Výpis z tejto evidencie
je povinný predkladať súdu vždy do 15 dní od uplynutia kalendárneho štvrťroka s vyznačením
pohľadávok, ktoré boli zaplatené, a dňa, kedy sa tak stalo. Súd na jeho návrh rozhodne
o inej lehote alebo o inom obsahu výpisu z evidencie pohľadávok proti podstate, ak
s prihliadnutím na prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu jeho predkladanie
v tomto rozsahu nemožno od neho spravodlivo požadovať.
§ 88
Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu
(1)
Správca s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku
po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku alebo pokračuje
v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto zákonom a inými osobitnými predpismi. V prevádzkovaní
podniku môže správca pokračovať, len ak
a)
je schopný v lehote splatnosti uhrádzať pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i); súd na návrh veriteľa takejto pohľadávky proti podstate uloží správcovi povinnosť
ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že správca je viac ako dva mesiace po lehote
splatnosti s úhradou týchto pohľadávok proti podstate,
b)
v dôsledku prevádzkovania podniku sa podstatným spôsobom nezmenší hodnota oddelenej
podstaty; súd na návrh dotknutého zabezpečeného veriteľa uloží správcovi povinnosť
ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že v dôsledku prevádzkovania podniku sa
zmenšuje hodnota jeho oddelenej podstaty a
c)
v dôsledku prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu mieru uspokojenia
ich pohľadávok, ako keby prevádzkovanie podniku ukončil; prevádzkovanie podniku sa
musí obmedziť na nevyhnutný rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu.
(2)
Ak náklady na prevádzkovanie úpadcovho podniku presiahnu výnosy z jeho prevádzkovania,
správca bezodkladne informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán a vyžiada si pokyn,
či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkovaní podniku.
(3)
Prevádzkovanie úpadcovho podniku ani odplatné prevody majetku, ktorým je tovar vyrábaný
pri prevádzkovaní úpadcovho podniku ani odplatné poskytovanie služieb pri prevádzkovaní
úpadcovho podniku nie je speňažovaním, ak je vykonávané v rámci bežnej podnikateľskej
činnosti úpadcu.
(4)
Ak správca pokračuje v prevádzkovaní podniku, majetok patriaci k podniku môže zapísať
do súpisu jednou položkou; po ukončení prevádzky správca bez zbytočného odkladu zapíše
majetok patriaci k podniku ako samostatné súpisové zložky majetku.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa rovnako vzťahujú na prevádzkovanie časti podniku.
§ 89
Zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami
Pri prevádzkovaní úpadcovho podniku alebo jeho časti alebo správe majetku podliehajúceho
konkurzu správca nesmie uzatvoriť zmluvu s osobou, ktorá je spriaznená s ním alebo
úpadcom, ibaže s tým súhlasil príslušný orgán.
§ 90
Povinnosti správcu pri uschovávaní písomností
Správca je povinný po ukončení prevádzky úpadcovho podniku
a)
oznámiť do jedného mesiaca túto skutočnosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky
prostredníctvom príslušného štátneho ústredného archívu alebo štátneho archívu s regionálnou
územnou pôsobnosťou,17)
b)
vypracovať do šiestich mesiacov návrh na vyradenie registratúrnych záznamov a predložiť
ho príslušnému štátnemu archívu,
c)
odovzdať registratúrne záznamy navrhnuté na odovzdanie do archívu a archívne dokumenty
príslušnému štátnemu archívu,
d)
zabezpečiť vyradenie a uloženie registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej
hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť príslušnému štátnemu archívu miesto,
kde sú uložené.
Tretí oddiel
Speňažovanie majetku
§ 91
Speňažovanie
(1)
Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na
peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje
aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných
pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.
(2)
Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok,
v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku
podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou
vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania
ustanovené týmto zákonom.
(3)
Správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne
ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu
ani rozhodnutie súdu sa nevyžaduje. Iný majetok môže správca začať speňažovať až po
konaní prvej schôdze veriteľov.
(4)
O speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca vedie prehľadnú evidenciu;
evidenciu vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu.
Po speňažení každej súpisovej zložky majetku správca priradí výťažok zo speňaženia
tej súpisovej zložke majetku, ktorá bola predmetom speňaženia. Ak správca spoločne
speňaží viaceré súpisové zložky majetku a jednotlivé výťažky nie je možné určiť, spoločný
výťažok správca pomerne rozpočíta medzi dotknuté súpisové zložky majetku podľa ich
vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise.
(5)
Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke
alebo v pobočke zahraničnej banky; úroky vyplatené bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho
konkurzu.
§ 92
Spôsob speňažovania majetku
(1)
Správca môže na účely speňaženia majetku
a)
vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,
b)
poveriť predajom majetku dražobníka,8)
c)
poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,
d)
zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju
majetku,
e)
predať majetok iným vhodným spôsobom.
(2)
Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a
iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho
prechádzajú len záväzky, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku
po vyhlásení konkurzu, a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v
zmluve. Na zmluvu, ktorou správca speňaží úpadcov podnik, sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.18) Na speňaženie časti úpadcovho podniku sa toto ustanovenie použije primerane.
(3)
Podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku, na ktorého
prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu, môže
správca previesť na účely ďalšieho prevádzkovania len na osobu, ktorá má príslušné
povolenie alebo licenciu. To platí primerane aj na nájom podniku, časti podniku alebo
podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu.
(4)
(5)
Na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia
osobitného predpisu.20)
(6)
Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti
podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť
podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu;8) oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.
§ 93
Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode
(1)
Pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný právom pridať sa k prevodu akcií,
právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií a zmluvnými predkupnými
právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo
alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného
práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi21) tomu, kto je z predkupného práva oprávnený; ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu
lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo
nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.
(2)
Speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva okrem zabezpečovacieho práva
k majetku tretej osoby, ktoré je v skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré
zabezpečuje záväzok úpadcu.
(3)
Kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo
aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť,
že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom
veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla,
ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
ÔSMA HLAVA
USPOKOJENIE VERITEĽOV
§ 94
Zabezpečení veritelia
Zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v zistenom rozsahu uspokojí z výťažku
speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil
po odpočítaní pohľadávok proti oddelenej podstate. Ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú
pohľadávku zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí
ako nezabezpečená pohľadávka.
§ 95
Nezabezpečení veritelia
(1)
Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku
tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej
podstate. Ak nie je možné uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja
sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.
(2)
Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu1a) (ďalej len „podriadené pohľadávky“) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia
majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom
uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené
pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.
(3)
Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka,
ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky
bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie
týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na uspokojenie veriteľa, ktorý nie je spriaznený
s úpadcom a v čase nadobudnutia spriaznenej pohľadávky nevedel a ani pri vynaložení
odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Predpokladá
sa, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu
na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom organizovanom
trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.
§ 96
Rozvrh
(1)
Prihlásené pohľadávky uspokojuje správca na základe rozvrhu. Nezabezpečené pohľadávky
uspokojí na základe rozvrhu zo všeobecnej podstaty; zabezpečenú pohľadávku uspokojí
na základe rozvrhu z oddelenej podstaty. V rozvrhu nie je možné priznať veriteľovi
viac, ako si uplatnil v prihláške.
(2)
Pred zostavením rozvrhu správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli
alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje;
v zozname uvedie poradie a sumy, v akej boli alebo majú byť pohľadávky proti podstate
uspokojené. Zostavenie zoznamu a zámer zostaviť rozvrh správca oznámi zverejnením
v Obchodnom vestníku.
(3)
Veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom
pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení
zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive
namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas
u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada.
(4)
Námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka
proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo
že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom.
(5)
Správca podľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate a uplatnených námietok
do 45 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok pripraví rozvrh, ktorý predloží
na schválenie príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozvrh v lehote určenej správcom
neschváli, predloží ho správca bez zbytočného odkladu súdu, ktorý rozhodne o jeho
schválení alebo ho vráti na prepracovanie a opätovné predloženie súdu na schválenie.
Na základe schváleného rozvrhu nespornú časť výťažku správca bez zbytočného odkladu
vydá veriteľovi; spornú časť výťažku správca uschová a vydá ju veriteľovi na základe
právoplatného rozhodnutia súdu.
(6)
Poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do
60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať,
aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať
len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku
sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie.
(7)
Náklady uspokojenia pohľadávky znáša veriteľ sám.
§ 97
Rozvrh z oddelenej podstaty
(1)
Rozvrh z oddelenej podstaty správca zostaví bez zbytočného odkladu po speňažení majetku
oddelenej podstaty; výťažky, ktoré majú byť podľa rozvrhu vydané na sporné pohľadávky,
správca uschová.
(2)
Ak to povaha veci pripúšťa, správca zostaví aj čiastkový rozvrh z oddelenej podstaty.
Príslušný orgán sa môže domáhať, aby súd prikázal správcovi čiastkový rozvrh zostaviť
a v akom rozsahu.
§ 98
Rozvrh zo všeobecnej podstaty
(1)
Rozvrh zo všeobecnej podstaty správca zostaví bez zbytočného odkladu po speňažení
majetku všeobecnej podstaty; výťažky, ktoré majú byť podľa rozvrhu vydané na sporné
pohľadávky, správca uschová.
(2)
Ak to povaha veci pripúšťa, správca zostaví aj čiastkový rozvrh zo všeobecnej podstaty.
Veriteľský výbor sa môže domáhať, aby súd prikázal správcovi čiastkový rozvrh zostaviť
a v akom rozsahu.
§ 99
Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok
(1)
Do rozvrhu sa zahŕňajú aj podmienené pohľadávky a popreté pohľadávky; to neplatí
pre popreté pohľadávky, na ktoré sa v konkurze neprihliada.
(2)
Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie
popretej pohľadávky správca vydá veriteľovi až po zistení popretej pohľadávky v rozsahu
jej zistenia; vo zvyšnom rozsahu správca rozvrhne výťažok novým rozvrhom.
(3)
Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie
podmienenej pohľadávky správca vydá podmienenému veriteľovi, až keď podmienená pohľadávka
vznikne. Ak sa vznik podmienenej pohľadávky stane nemožným alebo podmienená pohľadávka
vznikne v menšom rozsahu, ako bola prihlásená, správca rozvrhne zvyšný výťažok novým
rozvrhom. Ak podmienená pohľadávka nevznikne ani do konečného rozvrhu výťažku, v konkurze
sa na podmienenú pohľadávku už neprihliada.
§ 100
Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia
(1)
Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré
vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.
(2)
Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj
a)
trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach
súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)
nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov,
c)
mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol,
boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu,
d)
tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní.
(3)
Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu;
to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu
v mene dlžníka.
§ 101
Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov
(1)
Po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení
pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý majetok podliehajúci
konkurzu, správca bezodkladne pripraví pre nezabezpečených veriteľov konečný rozvrh
výťažku (ďalej len „konečný rozvrh výťažku“). Na ten účel správca zverejní v Obchodnom
vestníku návrh konečného rozvrhu výťažku a ním určenú lehotu nie kratšiu ako 15 dní
a nie dlhšiu ako 30 dní na jeho schválenie. Návrh konečného rozvrhu výťažku správca
pred jeho zverejnením doručí jednotlivým členom veriteľského výboru.
(2)
Návrh konečného rozvrhu výťažku okrem rozvrhu zvyšného výťažku zo speňaženia majetku
podliehajúceho konkurzu obsahuje v prílohe všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov
vrátane rozvrhov výťažkov oddelených podstát.
DEVIATA HLAVA
ZRUŠENIE KONKURZU
§ 102
Zrušenie konkurzu
(1)
Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že
majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd
rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku
na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov
konkurzu.
(2)
Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady
na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok
majetku.
(3)
Súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.
(4)
Uznesenie o zrušení konkurzu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie
tiež doručí úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu je oprávnený podať
odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.
(5)
Právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením
oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných
počas konkurzu tým nie je dotknutá.
(6)
Ku dňu zrušenia konkurzu správca uzavrie účtovné knihy a zostaví individuálnu účtovnú
závierku podľa osobitných predpisov.1) Správca tiež odovzdá úpadcovi, prípadne likvidátorovi všetky potrebné doklady, zostávajúci
majetok a zaistí ďalšie činnosti súvisiace so zrušením konkurzu. Po vykonaní týchto
činností súd odvolá správcu z funkcie.
§ 103
(1)
Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil alebo zmenil v časti o vyhlásení konkurzu. Uznesenie súd doručí úpadcovi a
správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia
v Obchodnom vestníku zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56, obnovujú sa zabezpečovacie práva, ktoré zanikli podľa § 29 ods. 2, a zaniká funkcia správcu a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený.
(2)
V uznesení podľa odseku 1 súd rozhodne o odmene správcu. Odmenu správcu podľa rozhodnutia
súdu platí ten, kto podal návrh na vyhlásenie konkurzu.
§ 104
Ak úpadca, ktorý je fyzickou osobou, počas konkurzu zomrie, nastupujú na jeho miesto
v rozsahu majetku podliehajúceho konkurzu jeho dedičia, prípadne štát, ak dedičov
niet alebo dedičstvo odmietli.
§ 105
Na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom
výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu správca uloží na súde.
DESIATA HLAVA
OSOBITNÉ KONKURZNÉ USTANOVENIA
§ 106
Malý konkurz
(1)
Súd uznesením o otvorení malého konkurzu uzná konkurz za malý, ak je vyhlásený na
fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom.
(2)
Súd môže uznesením o otvorení malého konkurzu uznať konkurz za malý, ak sú splnené
aspoň dva nasledujúce predpoklady:
a)
majetok podliehajúci konkurzu pravdepodobne neprevyšuje 165 000 eur,
b)
obrat úpadcu dosiahnutý v poslednom uzatvorenom účtovnom období pred vyhlásením konkurzu
neprevýšil 333 000 eur,
c)
úpadca pravdepodobne nemá viac ako 50 veriteľov.
(3)
O otvorení malého konkurzu rozhodne súd pri vyhlásení konkurzu. Súd môže uznať konkurz
za malý aj počas konkurzu, ak možno od toho očakávať značné výhody pre jeho rýchlosť,
úspornosť alebo efektívnosť. Súd môže uznať konkurz za malý aj bez návrhu.
(4)
Ak súd počas konkurzu zistí, že nie sú splnené predpoklady, aby konkurz mohol byť
uznaný za malý, aj bez návrhu uznesenie o otvorení malého konkurzu zruší.
§ 107
Obsah malého konkurzu
(1)
V uznesení o otvorení malého konkurzu alebo v uznesení o úprave rozsahu malého konkurzu
môže súd skrátiť lehoty platné pre riadny konkurz alebo rozhodnúť o iných opatreniach
v záujme čo najrýchlejšieho, najúspornejšieho a najefektívnejšieho vedenia konkurzného
konania.
(2)
V malom konkurze volí schôdza veriteľov namiesto veriteľského výboru jedného zástupcu
veriteľov.
§ 107a
(1)
Ak príslušný súd22a) doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku,
konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho,
komu bol takýto trest uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie
je prípustné odvolanie.
(2)
V konaní podľa odseku 1
a)
konkurzný súd ustanoví alebo odvolá správcu na základe návrhu orgánu štátnej správy
príslušného podľa osobitného predpisu,22b) ktorý bude spravovať majetok štátu podľa písmena d) (ďalej len „dočasný správca“),
b)
právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca,
c)
pôsobnosť príslušného orgánu vykonáva dočasný správca alebo ním určená osoba,
d)
nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť až po uspokojení všetkých pohľadávok
proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok; zostávajúci majetok22c) je správca povinný bez zbytočného odkladu po zrušení konkurzu vydať dočasnému správcovi.
(3)
Miestne príslušný je dočasný správca, v ktorého obvode je sídlo konkurzného súdu,
ktorý vyhlásil konkurz.
(4)
Ak v trestnom konaní22a) bol zaistený majetok dlžníka podľa odseku 1, prevezme správca zaistený majetok podliehajúci
konkurzu.
(5)
Ak bol vyhlásený konkurz na osobu, ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku predtým,
ako dôjde rovnopis rozhodnutia konkurznému súdu podľa odseku 1, odstúpi tento konkurzný
súd doručené rozhodnutie do troch dní konkurznému súdu, ktorý konkurz vyhlásil. Dňom
doručenia rovnopisu rozhodnutia na konkurzný súd, na ktorom prebieha konkurz na osobu,
ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku, právomoc príslušného orgánu prechádza
na dočasného správcu. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predtým, ako prešla
právomoc príslušného orgánu na dočasného správcu, zostávajú zachované.
(6)
Ak súd zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok
proti podstate, nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť zo zostávajúceho
majetku bez ohľadu na uspokojenie iných veriteľov.
§ 107b
Osobitné ustanovenia o trestnom konaní proti právnickej osobe počas konkurzu
(1)
Ak po začatí trestného konania proti právnickej osobe, v ktorom bolo uložené obmedzujúce
alebo zaisťovacie opatrenie týkajúce sa majetku dlžníka, bol na majetok právnickej
osoby vyhlásený konkurz, do právoplatného skončenia trestného stíhania
a)
príslušným orgánom, pokiaľ ide o zaistený majetok, je konkurzný súd; ak ide o majetok,
ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením,
možno ho speňažiť len so súhlasom toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia;
správca je povinný tento súhlas bezodkladne vyžiadať,
b)
správcu môže konkurzný súd kedykoľvek vymeniť, pričom nie je viazaný rozhodnutím
schôdze veriteľov o výmene správcu,
c)
zaistený majetok alebo výťažok z jeho speňaženia správca vydá dlžníkovi, veriteľovi
alebo tretej osobe len so súhlasom toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.
(2)
Ak trestné konanie proti právnickej osobe bolo začaté neskôr, ako bol na majetok
právnickej osoby vyhlásený konkurz, a v tomto konaní bolo uložené obmedzujúce alebo
zaisťovacie opatrenie týkajúce sa majetku dlžníka, odsek 1 platí primerane. Právne
účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predtým, ako prešla právomoc príslušného orgánu
na súd, zostávajú zachované.
TRETIA ČASŤ
REŠTRUKTURALIZÁCIA
PRVÁ HLAVA
REŠTRUKTURALIZAČNÝ POSUDOK
§ 108
Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku
(1)
Ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného
posudku (ďalej len „posudok“) na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho
reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie
konkurzu.
(2)
Ak sa jeden veriteľ alebo viacerí veritelia dohodli s dlžníkom na poskytnutí potrebnej
súčinnosti, môžu poveriť správcu vypracovaním posudku aj sami.
(3)
Poveriť vypracovaním posudku možno len osobu zapísanú do zoznamu správcov.
§ 109
Príprava posudku
(1)
Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka
a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu
dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný
spôsob jej uskutočnenia.
(2)
Posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí,
ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú
súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie
posudku.
(3)
Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak
a)
dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,
b)
dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku,
c)
účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré
sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,
d)
od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli
aspoň dva roky.
e)
možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku
dlžníka a
f)
v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah
uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.
(4)
Ak správca neodporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to
boli splnené predpoklady, zodpovedá tomu, pre koho posudok vypracoval, za škodu, ktorú
mu tým spôsobí, ibaže preukáže, že reštrukturalizáciu neodporučil v dôsledku nedostatku
súčinnosti dlžníka.
(5)
Ak správca odporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to neboli
splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im tým spôsobí, ibaže
preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
§ 110
Náležitosti posudku
(1)
Posudok obsahuje
a)
presné označenie dlžníka,
b)
podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka,
c)
zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a kedy úpadok nastal spolu
s odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal,
d)
podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku,
e)
podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka,
f)
podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou
predpokladať ich odporovateľnosť,
g)
podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli
viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu
k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov,
zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov,
zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov,
h)
označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka
zabezpečujú a opis tohto majetku,
i)
odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením,
prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila,
j)
deň vyhotovenia posudku.
(2)
Posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež
a)
zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,
b)
podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka
alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov
a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,
c)
podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej
alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia
reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov
dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu,
d)
vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka
podliehať súhlasu správcu,
e)
údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom
v posledných dvoch rokoch,
f)
vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená
k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach,
ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka.
(3)
Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia
dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného
plánu.
(4)
Prílohu posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie
posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou.
DRUHÁ HLAVA
POVOLENIE REŠTRUKTURALIZÁCIE
§ 111
Návrh na povolenie reštrukturalizácie
(1)
Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva na príslušnom súde. Návrh na povolenie
reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ.
(2)
Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu
vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho
reštrukturalizáciu odporučil.
(3)
Veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu
vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu
dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.
§ 112
Náležitosti návrhu
(1)
Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu
podľa osobitného predpisu.4) Podpis navrhovateľa musí byť v návrhu úradne osvedčený.
(2)
Navrhovateľ je povinný k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojiť
a)
posudok správcu,
b)
zoznam majetku dlžníka,
c)
zoznam záväzkov dlžníka,
d)
zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,
e)
zoznam právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, uskutočnených v posledných
dvoch rokoch, týkajúcich sa majetku dlžníka v hodnote
1.
vyššej ako 10 % hodnoty základného imania dlžníka,
2.
vyššej ako 5 % najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, ak dlžník
nevytvára základné imanie,
f)
poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka spolu s mimoriadnou individuálnou
účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná
závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k
návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.
(3)
Ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podáva veriteľ, k návrhu je povinný pripojiť
aj úradne osvedčené vyhlásenie dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu
na povolenie reštrukturalizácie.
§ 113
Začatie reštrukturalizačného konania
(1)
Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti,
najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania.
Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie
súd doručí navrhovateľovi.
(2)
Súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu
na povolenie reštrukturalizácie. Súd návrh veriteľa na povolenie reštrukturalizácie
pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva,
aby sa k návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyjadril.
(3)
O začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní
v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné
konanie. Iné rozhodnutia alebo písomnosti súdu vydané pred začatím reštrukturalizačného
konania sa v Obchodnom vestníku nezverejňujú.
(4)
Začatie reštrukturalizačného konania bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo
iné reštrukturalizačné konanie. Ak počas reštrukturalizačného konania dôjde súdu ďalší
návrh na povolenie reštrukturalizácie týkajúci sa toho istého dlžníka, súd návrh na
povolenie reštrukturalizácie odmietne.
§ 114
Účinky začatia reštrukturalizačného konania
(1)
Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
a)
dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne
úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,
b)
pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi;
už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c)
pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno
začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
d)
druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť
pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred
začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy
z tohto dôvodu je neúčinné,
e)
zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú
s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného
konania sú neúčinné,
f)
pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi
započítať,
g)
nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí,
zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.
(2)
Právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo
ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Dlžník je povinný na tento
účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým
súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez
súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však
možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného
konania vyhlásený konkurz.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia reštrukturalizačného konania zanikajú
zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení reštrukturalizačného
konania v Obchodnom vestníku; oznam súd zverejní v Obchodnom vestníku bezodkladne
po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť.
§ 115
Späťvzatie návrhu
(1)
Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na povolenie reštrukturalizácie späť až do vydania
uznesenia o povolení reštrukturalizácie. Po začatí reštrukturalizačného konania je
na späťvzatie návrhu na povolenie reštrukturalizácie potrebný súhlas všetkých účastníkov
reštrukturalizačného konania.
(2)
Ak je návrh na povolenie reštrukturalizácie vzatý späť podľa odseku 1 po začatí reštrukturalizačného
konania, súd reštrukturalizačné konanie bezodkladne uznesením zastaví.
§ 116
Povolenie reštrukturalizácie
(1)
Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30
dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie.
Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.
(2)
Súd povolí reštrukturalizáciu, ak
a)
posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,
b)
obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,
c)
posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú
v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd,
d)
posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30
dní od jeho vypracovania,
e)
správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov
posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.
(3)
Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania
posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje
správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či
možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu.
(4)
V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby
v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré
majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov
o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie
pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd
ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému
správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.
(5)
Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného
konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného
konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu;
inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr
do 30 dní od predloženia veci.
§ 117
Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu
(1)
Dlžník môže počas reštrukturalizačného konania až do vydania uznesenia o povolení
reštrukturalizácie požiadať súd, aby vyhlásil konkurz. Ak dlžník požiada súd o vyhlásenie
konkurzu, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné
konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom
podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia zanikajú
účinky začatia reštrukturalizačného konania. Uznesenie súd doručí účastníkom reštrukturalizačného
konania a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
(2)
Ak prebieha iné konkurzné konanie, súd prebiehajúce konkurzné konanie po rozhodnutí
podľa odseku 1 uznesením zastaví.
§ 118
Začatie reštrukturalizácie
(1)
Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa
považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom
vestníku.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého
dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde
na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.
(3)
Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte
nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.
(4)
Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú
prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť
voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.
TRETIA HLAVA
ÚČASTNÍCI REŠTRUKTURALIZAČNÉHO KONANIA A UPLATŇOVANIE POHĽADÁVOK VERITEĽOV V REŠTRUKTURALIZÁCII
§ 119
Účastníci reštrukturalizačného konania
(1)
Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí
spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
(2)
Ak sa v reštrukturalizačnom pláne navrhuje zmena majetkových práv spojených s účasťou
na dlžníkovi, prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo zlúčenie, splynutie alebo
rozdelenie dlžníka, účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj spoločníci, akcionári
alebo členovia dlžníka (ďalej len „akcionár dlžníka“).
(3)
Účastníkmi reštrukturalizačného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo
povinnostiach sa má v reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi
reštrukturalizačného konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa
koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.
(4)
Na vstup veriteľa do reštrukturalizačného konania, potvrdenie prevodu alebo prechodu
pohľadávky z jedného účastníka reštrukturalizačného konania na iného účastníka reštrukturalizačného
konania a zánik postavenia účastníka reštrukturalizačného konania sa ustanovenia § 25 až 27 použijú primerane.
§ 120
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie
majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo
vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu
súdom zaniká.
(2)
Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne
nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu
reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky
nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného
plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
(3)
Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných
osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi,
ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania.
Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky,
inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto
nároky voči dlžníkovi.
(4)
Ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky,
ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného
konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty
pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.
(5)
Veriteľ dlžníka, ktorý z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania nemôže účinne
vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej je dlžník oprávnený mať
u seba vec, ku ktorej môže po splnení zmluvných podmienok nadobudnúť vlastnícke právo,
môže svoje práva v reštrukturalizácii uplatniť tak, akoby išlo o zabezpečenú pohľadávku.
§ 121
Prihlasovanie pohľadávok
Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená
do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada.
Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.
§ 122
Náležitosti prihlášky
(1)
Ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne
a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje
za nezabezpečenú pohľadávku.
(2)
Prihlášku možno opraviť alebo doplniť len tak, že sa pôvodná prihláška nahradí u
správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
(3)
Na požiadanie správca vydá veriteľovi potvrdenie, že jeho pohľadávka bola zapísaná
do zoznamu pohľadávok.
(4)
Ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku
súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.
§ 123
Zoznam pohľadávok
(1)
Prihlásené pohľadávky spolu s údajmi uvedenými v prihláške správca priebežne zapisuje
do zoznamu pohľadávok tak, aby zoznam pohľadávok zostavil do 10 dní od uplynutia lehoty
na prihlasovanie pohľadávok; zoznam pohľadávok správca vyhotovuje v štyroch rovnopisoch.
(2)
Po vyhotovení zoznamu pohľadávok správca bezodkladne doručí jeden rovnopis zoznamu
pohľadávok na súd.
(3)
Správca v rovnakom čase, ako vyhotoví zoznam pohľadávok, vyzve dlžníka, aby sa v
ním určenej lehote nie kratšej ako päť pracovných dní a nie dlhšej ako desať pracovných
dní vyjadril k zapísaným pohľadávkam.
(4)
Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok správca najneskôr do troch dní od uplynutia
tejto lehoty doručí jeden rovnopis zoznamu pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok
na súd; pre posúdenie, v akom rozsahu sú prihlásené pohľadávky popreté, sú údaje zapísané
do zoznamu pohľadávok doručeného súdu rozhodujúce.
(5)
Ak počas reštrukturalizácie dôjde k zmene údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok,
správca bezodkladne po tom, čo sa o zmene týchto údajov dozvie, zapíše ich zmenu do
zoznamu pohľadávok; zmenu zoznamu pohľadávok tiež bezodkladne písomne oznámi súdu.
(6)
Zoznam pohľadávok tvorí súčasť správcovského spisu.
§ 124
Popretie a zistenie pohľadávky
(1)
Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná
s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom
prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať
za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom
nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú
pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená
pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad,
že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný.
Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva
z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy
môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich
právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
(2)
Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu
s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie
pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky.
Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom
nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou
pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len
čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do
zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
(3)
Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi
podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou
starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet
podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca
zapíše do zoznamu pohľadávok.
(4)
Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok
žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť,
výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej
pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
(5)
Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky
nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku
veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi
vymáhať.
(6)
Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou
rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom
považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.
(7)
Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne
nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej
veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje
za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú
pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa.
(8)
Zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca
je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo
sa pohľadávka považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal.
(9)
Ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok dlžníka konkurz,
prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví.
§ 125
Priznanie hlasovacích práv
(1)
Správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu predloží súdu prihlášku
a)
pohľadávky priznanej rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak
bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu,
b)
pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri
záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.
(2)
Správca spolu s prihláškou pohľadávky predloží súdu listiny, ktoré predložil prihlasujúci
veriteľ, uvedie zároveň svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná
v účtovníctve dlžníka, či je a v akom rozsahu a z akého dôvodu namietaná dlžníkom
alebo inými osobami.
(3)
Súd na základe predložených listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu
veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.
(4)
Rozhodnutie podľa odseku 3 súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených
s popretou pohľadávkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku.
ŠTVRTÁ HLAVA
VERITEĽSKÉ ORGÁNY
§ 126
Schôdza veriteľov
(1)
Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského
výboru správca do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie zvolá schôdzu veriteľov tak,
aby sa konala nie skôr ako druhý deň a nie neskôr ako siedmy deň od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok. Schôdzu veriteľov správca zvolá uverejnením oznámenia v
Obchodnom vestníku, v ktorom uvedie miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov.
Schôdzi veriteľov predsedá správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho
súdneho úradníka. Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov platí dlžník.
(2)
Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky.
Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca
dlžníka je povinný sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky správcu.
(3)
Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení
hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov.
Právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania
schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro
zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Podriadený veriteľ ani veriteľ, ktorý
by sa v konkurze uspokojoval v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať
na schôdzi veriteľov, ani právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ
môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej
podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka
a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi
veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo
si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási.
Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej
pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu,
len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá
im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za
dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie
práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného
zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní
plniť za dlžníka. Ak to navrhne veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10 % zo všetkých
hlasov prítomných veriteľov, predmetom schôdze veriteľov je vždy aj hlasovanie, aby
súd vyhlásil konkurz. Ak sa na tom schôdza veriteľov uznesie, správca požiada súd
o vyhlásenie konkurzu.
(4)
O priebehu schôdze veriteľov správca spíše zápisnicu. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných
veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, uznesenia prijaté schôdzou veriteľov spolu
s výsledkami hlasovania a podpis správcu. Odpis zápisnice správca priamo na schôdzi
veriteľov doručí súdu; odpis zápisnice je správca povinný podpísať.
(5)
Správca je povinný zabezpečiť, aby veritelia prihlásených pohľadávok mohli v jeho
kancelárii do zápisnice zo schôdze veriteľov nahliadať; za úhradu vecných nákladov
je povinný im vydať aj podpísaný odpis zápisnice. Zápisnica tvorí súčasť správcovského
spisu.
§ 127
Veriteľský výbor
(1)
Na účely výkonu svojich práv si veritelia prihlásených pohľadávok na schôdzi veriteľov
volia trojčlenný alebo päťčlenný veriteľský výbor. Návrhy na jednotlivých členov veriteľského
výboru predkladá správca spomedzi prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov
hlasovať v zásade od veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati
členovia veriteľského výboru. Jednotlivé návrhy na členov veriteľského výboru správca
predkladá tak, aby pomer medzi zabezpečenými veriteľmi a nezabezpečenými veriteľmi
bol vo veriteľskom výbore v zásade vyrovnaný. Ak po skončení hlasovania sú zvolení
len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý člen veriteľského výboru sa nepovažuje
za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú
zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja
veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení
ani títo veritelia, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
(2)
Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského
výboru je vždy veriteľ, ktorý podal návrh na povolenie reštrukturalizácie; ak návrh
na povolenie reštrukturalizácie podalo niekoľko veriteľov, členom veriteľského výboru
je ich spoločný zástupca. Na voľbu ďalších členov veriteľského výboru sa ustanovenie
odseku 1 použije primerane.
(3)
Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zaniká zánikom jeho postavenia účastníka
reštrukturalizačného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zaniká tiež
jeho písomným odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi.
Ak sa počet členov veriteľského výboru zníži pod troch, nových členov veriteľského
výboru určí súd; za člena veriteľského výboru môže súd určiť len veriteľa zistenej
pohľadávky.
(4)
Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených
pohľadávok. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré
preukázateľne vynaložil pri výkone svojej funkcie; tieto trovy vo výške schválenej
veriteľským výborom platí dlžník.
(5)
Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia
veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť
zástupcu.
(6)
Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského
výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť
doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru.
§ 128
Zasadnutie veriteľského výboru
(1)
Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do troch dní
od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen
veriteľského výboru alebo správca.
(2)
Veriteľský výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná väčšina jeho členov. Každý člen
veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti
hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok.
(3)
Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru. Ak veriteľský
výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný
sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť.
(4)
Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca
dlžníka sú povinní sa na požiadanie veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na
zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu.
(5)
O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje
opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským
výborom spolu s hlasovaním jednotlivých členov veriteľského výboru. Zápisnicu vyhotovuje
a podpisuje predseda veriteľského výboru. Odpis zápisnice predseda veriteľského výboru
bezodkladne doručí súdu a správcovi. Správca najneskôr nasledujúci deň po doručení
zápisnice zabezpečí jej zverejnenie v Obchodnom vestníku. Odpis zápisnice doručený
správcovi tvorí súčasť správcovského spisu.
PIATA HLAVA
DOHĽAD SPRÁVCU A SÚDU POČAS REŠTRUKTURALIZÁCIE
§ 129
Dohľad správcu
(1)
Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone
dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní
majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou
starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné
skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti
ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
(2)
Správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj
finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná
situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie,
správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
(3)
Ak správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2, súd najneskôr
do 15 dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie,
začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví
správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v
Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizácie, funkcia veriteľského
výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení
ustanovil.
§ 130
Schvaľovanie právnych úkonov dlžníka
(1)
Právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu
určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu správcu počas reštrukturalizácie
podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch.
(2)
Rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu
správcu, môže veriteľský výbor svojím uznesením rozšíriť. Uznesenie veriteľského výboru
je účinné zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie zverejní správca najneskôr nasledujúci
pracovný deň po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru.
(3)
O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne.
Dlžník je povinný na účely riadneho posúdenia právneho úkonu poskytnúť správcovi všetky
informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.
(4)
Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal
jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno
v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do
jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.
§ 131
Dohľad súdu
(1)
Súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských
orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu
reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
(2)
Súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné
konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že
a)
správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,
b)
správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,
c)
správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,
d)
schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo
na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,
e)
záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné schválenie
veriteľskému výboru v zákonnej lehote,
f)
veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo predložený
návrh plánu zamietol,
g)
správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,
h)
za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala nadpolovičná
väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov počítaných
podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,
i)
predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu súdom,
(3)
V uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v
Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského
výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení
ustanovil.
(4)
Ak správca počas reštrukturalizácie zomrie, zanikne alebo mu vo výkone funkcie bráni
zákonná prekážka, súd jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví nového
správcu odporučeného veriteľským výborom, ak má za to, že reštrukturalizácia môže
splniť svoj účel. Inak jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne
konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz; ustanovenie odseku 2 sa použije
primerane. Uznesenie o odvolaní doterajšieho správcu a ustanovení nového správcu súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí správcovi, ktorého
v uznesení ustanovil.
(5)
Správca sa počas reštrukturalizácie môže vzdať svojej funkcie v príslušnom konaní
z iných dôvodov, pre ktoré ho môže súd i bez návrhu odvolať; v takom prípade súd správcu
bezodkladne odvolá a ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických
a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie o odvolaní doterajšieho
správcu a ustanovení nového správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku;
uznesenie tiež doručí správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
(6)
Ustanovenie odseku 5 sa primerane použije aj na vzdanie sa funkcie správcu počas
dozornej správy.
ŠIESTA HLAVA
REŠTRUKTURALIZAČNÝ PLÁN
§ 132
Reštrukturalizačný plán
(1)
Reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo
zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah
a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok,
prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých
účastníkov plánu.
(2)
Plán sa člení na opisnú časť a záväznú časť.
§ 133
Predkladateľ plánu
(1)
Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný
plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu
(ďalej len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník.
(2)
Ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, plán vypracuje a na
schválenie veriteľskému výboru, schvaľovacej schôdzi a súdu predloží správca.
§ 134
Príprava plánu
(1)
Plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia
veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti.
(2)
Pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko
spolupracovať; predkladateľ plánu je povinný im na tento účel poskytovať všetky vyžiadané
informácie, ako aj inú s tým súvisiacu súčinnosť.
(3)
Predkladateľ plánu je povinný priebežne zasielať členom veriteľského výboru a správcovi
alebo dlžníkovi predbežné znenia návrhu plánu a žiadať ich o stanoviská, návrhy alebo
podnety. Stanoviská, návrhy alebo podnety členov veriteľského výboru a správcu alebo
dlžníka je predkladateľ plánu povinný s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť.
(4)
Dlžník je povinný poskytnúť zabezpečenému veriteľovi bezodkladne a bezodplatne všetku
súčinnosť tak, aby zabezpečený veriteľ mohol dať zabezpečiť stanovenie hodnoty majetku,
ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, znaleckým posudkom.
§ 135
Opisná časť plánu
(1)
Opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať
a)
opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových
práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania
o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením,
b)
osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia
pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich
pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia
plánu, ku dňu začatia reštrukturalizačného konania,
c)
údaj o spôsobe hlasovania o pláne.
(2)
Opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie
účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä
a)
zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné
odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné,
b)
prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo prevod podstatnej časti jeho majetku,
vrátane prechodu na inú osobu, či už existujúcu alebo založenú na tento účel podľa
plánu v budúcnosti (ďalej len „preberajúca osoba“),
c)
vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe,
či už na účel ich výmeny za pohľadávky alebo na iný účel určený plánom,
d)
pokračovanie v prevádzkovaní podniku dlžníka alebo jeho časti dlžníkom na účel jeho
výhodnejšieho predaja v budúcnosti,
e)
zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka alebo zmena jeho právnej formy,
f)
prevod majetku dlžníka zaťaženého zabezpečovacím právom, vecným bremenom alebo inou
ťarchou bez tohto zaťaženia,
g)
zmena majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby, zmena obsahu
zakladateľských zmlúv alebo iných dokumentov podobného charakteru dlžníka alebo preberajúcej
osoby alebo prevod majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby na
iné osoby.
(3)
Opisná časť plánu obsahuje aj ďalšie náležitosti predpokladané týmto zákonom, ako
aj všetky ďalšie údaje potrebné pre účastníkov plánu tak, aby mohli s odbornou starostlivosťou
hlasovať o prijatí plánu.
§ 136
Záväzná časť plánu
(1)
Záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom
plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok,
ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v
pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu
alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých
vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo
zánik.
(2)
Ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku predpokladaného
plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné znenie požadovaného
prejavu vôle; listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.
§ 137
Skupiny
(1)
Na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná
skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky.
Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka
alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná
skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.
(2)
Jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie
samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami,
najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli
byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach
akcionárov dlžníka môže predkladateľ plánu postupovať primerane.
(3)
Ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná
skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.
(4)
Pre každého zabezpečeného veriteľa, pri ktorého zabezpečenej pohľadávke možno s odbornou
starostlivosťou predpokladať, že majetok, ktorý ju zabezpečuje, bude postačovať aspoň
na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, ibaže dotknutí
zabezpečení veritelia súhlasia s iným vytvorením skupín.
(5)
Ak sú v reštrukturalizácii prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré
by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí
aj samostatná skupina týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť uspokojené
rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky.
§ 138
Zaraďovanie pohľadávok do jednotlivých skupín
(1)
Každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorej zo skupín
podľa § 137 a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou
zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, môže zaradiť zabezpečenú pohľadávku v dotknutom
rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.
(2)
Pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok,
na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú;
tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené.
§ 139
(1)
Jednotlivé zmeny pohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú
v záväznej časti plánu vždy pri dotknutej pohľadávke. Tieto zmeny a plnenia musia
byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v prípade neúčinnosti plánu bolo možné
určiť rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu uspokojená jednotlivými plneniami,
a rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu odpustená alebo uznaná za nevymáhateľnú.
Pri majetkovom práve akcionára dlžníka sa toto ustanovenie použije primerane.
(2)
Pohľadávky a majetkové práva akcionárov dlžníka zaradené do rovnakej skupiny musia
byť uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom. V menšej miere alebo horším spôsobom
sa pohľadávka alebo majetkové právo akcionára dlžníka zaradené do rovnakej skupiny
môže uspokojiť len so súhlasom dotknutého veriteľa alebo akcionára dlžníka.
(3)
Právne úkony dlžníka alebo správcu urobené počas reštrukturalizačného konania, ktoré
poskytujú účastníkovi plánu výhodu nepredpokladanú plánom, sú neplatné.
§ 140
Záväzky tretích osôb
(1)
Záväzná časť plánu môže obsahovať aj záväzok inej osoby ako dlžníka, akcionára dlžníka
alebo veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak so vznikom záväzku súhlasí; prílohu plánu
musí v tomto prípade tvoriť súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku, inak
záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne.
(2)
Záväzok podľa odseku 1 môže spočívať najmä v pristúpení k záväzku dlžníka alebo preberajúcej
osoby, ručení za ich záväzky alebo inom zabezpečení ich záväzkov, darovaní majetku
dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, prípadne vo vzdaní sa práva voči dlžníkovi alebo
preberajúcej osobe alebo v odpustení ich dlhu.
§ 141
Nový úver
Záväzná časť plánu môže obsahovať ustanovenie o poskytnutí úveru dlžníkovi alebo preberajúcej
osobe po skončení reštrukturalizácie s tým, že pohľadávka z úveru sa v prípade vyhlásenia
konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude v nezabezpečenom rozsahu
uspokojovať zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami (ďalej
len „nový úver“).
§ 142
Prílohy plánu
Prílohy plánu tvoria neoddeliteľnú súčasť plánu. Prílohu plánu okrem iných zákonom
predpokladaných listín tvorí vždy zoznam pohľadávok, posledná riadna individuálna
účtovná závierka dlžníka a priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka vyhotovená
ku dňu povolenia reštrukturalizácie spolu s priebežnými individuálnymi účtovnými závierkami
dlžníka vyhotovenými vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po povolení reštrukturalizácie. Ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania
audítorom, prílohu plánu tvorí tiež správa audítora.
SIEDMA HLAVA
SCHVAĽOVANIE PLÁNU
§ 143
Lehota na predloženie plánu
Záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru
do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu
môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením
veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského
výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh
plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie
konkurzu.
§ 144
Schválenie plánu veriteľským výborom
(1)
O schválení alebo zamietnutí predloženého návrhu plánu rozhodne veriteľský výbor
do 15 dní od jeho predloženia. Ak má veriteľský výbor k návrhu plánu výhrady, môže
určiť predkladateľovi plánu lehotu nie dlhšiu ako 15 dní na jeho prepracovanie. O
schválení alebo zamietnutí plánu v tomto prípade veriteľský výbor rozhodne do 15 dní
od predloženia prepracovaného plánu.
(2)
Ak veriteľský výbor predložený návrh plánu zamietne alebo predložený návrh plánu
v zákonných lehotách neschváli, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
(3)
Ak veriteľský výbor predložený návrh plánu schváli, bezodkladne požiada správcu o
zvolanie schvaľovacej schôdze.
(4)
Po schválení plánu veriteľským výborom možno v pláne z podnetu predkladateľa plánu
opraviť len zjavné chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Iné
zmeny plánu z podnetu predkladateľa plánu sú zakázané.
§ 145
Zmena plánu na návrh účastníka plánu
(1)
Každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze
písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu
a)
o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,
b)
o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,
c)
o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,
d)
o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené
predkladateľom plánu,
e)
o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky
v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu,
f)
o nižšie uspokojenie svojej pohľadávky oproti jej uspokojeniu navrhnutému v záväznej
časti plánu v prospech inej skupiny pohľadávok vytvorenej v záväznej časti plánu.
(2)
Doručené žiadosti správca priebežne usporadúva do prehľadného zoznamu, v ktorom uvedie
deň doručenia žiadosti, označenie žiadateľa a obsah žiadosti. Správca je povinný zabezpečiť,
aby účastníci plánu mohli do priebežného zoznamu žiadostí, ako aj úplného zoznamu
žiadostí nahliadať v jeho kancelárii.
(3)
Predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou posúdi každú žiadosť podľa odseku 1
písm. b) až e) a v odôvodnených prípadoch upraví plán podľa žiadosti. Ak je predkladateľom
plánu dlžník, správca mu doručí zoznam žiadostí na účely ich posúdenia najneskôr piaty
deň pred konaním schvaľovacej schôdze.
(4)
Ak žiadosť podľa odseku 1 písm. f) bola doručená neskôr ako siedmy deň pred konaním
schvaľovacej schôdze avšak najneskôr v deň pred konaním schvaľovacej schôdze, správca
o tejto žiadosti informuje predkladateľa plánu a veriteľov prítomných na schvaľovacej
schôdzi veriteľov a predkladateľ plánu žiadosť do plánu zapracuje.
§ 146
Schvaľovacia schôdza
(1)
Schvaľovaciu schôdzu zvoláva správca do troch dní od doručenia žiadosti veriteľského
výboru tak, aby sa konala najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. Miesto a čas
konania schvaľovacej schôdze správca určí tak, aby čo najmenej obmedzovali účastníkov
plánu v možnosti zúčastniť sa na zasadnutí schvaľovacej schôdze.
(2)
Schvaľovacia schôdza sa zvoláva uverejnením oznámenia o zvolaní schvaľovacej schôdze
v Obchodnom vestníku; lehota medzi zvolaním a konaním schvaľovacej schôdze nesmie
byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schvaľovacej schôdze obsahuje
a)
miesto a čas konania schvaľovacej schôdze,
b)
oznámenie o schválení plánu veriteľským výborom spolu s odporučením veriteľského
výboru, aby účastníci plánu oprávnení o schválení plánu hlasovať za jeho prijatie
hlasovali,
c)
informáciu, ako a kedy sa môžu účastníci plánu oboznámiť s obsahom plánu v kancelárii
správcu.
(3)
Schvaľovacej schôdzi predsedá správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho
súdneho úradníka. Právo zúčastniť sa na schvaľovacej schôdzi má každý účastník plánu;
akcionár dlžníka sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi, aj keď nie je účastníkom
plánu. Účasť dlžníka alebo štatutárnych orgánov alebo členov štatutárneho orgánu dlžníka
na schvaľovacej schôdzi je povinná.
(4)
Účastník plánu sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi aj prostredníctvom písomne
splnomocneného zástupcu; pravosť podpisu účastníka plánu musí byť na plnomocenstve
úradne osvedčená.
(5)
Schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden účastník plánu.
Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín. Právo hlasovať
nemá účastník plánu zaradený do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu
takejto pohľadávky a veriteľ pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti
v rozsahu takejto pohľadávky, ak mu nebolo priznané hlasovacie právo. Na každé jedno
euro zistenej sumy zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden hlas. Podmienený veriteľ
môže na schvaľovacej schôdzi hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej
podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka
a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schvaľovacej
schôdzi v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si
svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási.
Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej
pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu,
len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá
im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za
dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie
práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného
zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní
plniť za dlžníka. Na účely hlasovania akcionárov dlžníka zaradených do niektorej zo
skupín sa počet ich hlasov určí podľa osobitného predpisu.23)
(6)
Na schvaľovacej schôdzi možno hlasovať osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak
bolo hlasovanie schvaľovacej schôdze o prijatí plánu odročené, za prijatie plánu možno
hlasovať aj písomne. Písomné hlasovanie je platné, ak je doručené správcovi najneskôr
deň pred hlasovaním o prijatí plánu, pravosť podpisu písomne hlasujúceho je úradne
osvedčená a z obsahu písomného hlasovania je nepochybné, či hlasujúci hlasoval za
prijatie plánu alebo proti prijatiu plánu. Výsledky písomného hlasovania spracuje
správca do zápisnice o písomnom hlasovaní.
§ 147
Priebeh schvaľovacej schôdze
(1)
Pred hlasovaním o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi predsedajúci otvorí rozpravu.
V rozprave predkladateľ plánu odpovie na všetky žiadosti zapísané do zoznamu žiadostí
a vysvetlí každú opravu alebo zmenu urobenú v pláne po jeho schválení veriteľským
výborom. Po zodpovedaní každej žiadosti má prítomný žiadateľ právo na vyjadrenie svojho
stanoviska v rozsahu troch minút. Predsedajúci môže určiť žiadateľovi na jeho žiadosť
väčší časový priestor na prednesenie jeho stanoviska. Rozprava zo schvaľovacej schôdze
sa zaznamená.
(2)
Predkladateľ plánu môže najneskôr do skončenia rozpravy upraviť plán v prospech niektorej
zo skupín veriteľov.
(3)
O prijatí plánu sa hlasuje hneď po skončení rozpravy. Ak z rozpravy vyplynie potreba
urobiť v pláne zmeny, predsedajúci môže hlasovanie o prijatí plánu o 15 dní odročiť;
v prípade pochybnosti môže navrhnúť, aby sa o odročení hlasovalo.
(4)
Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, predsedajúci do dvoch dní zverejní v Obchodnom
vestníku deň a miesto pokračovania schvaľovacej schôdze, dôvody odročenia hlasovania
o prijatí plánu a informáciu, kde a kedy možno nahliadnuť do plánu v znení zmien urobených
podľa pripomienok schvaľovacej schôdze.
(5)
Ak ide o úpravu plánu podľa odseku 2, schôdza môže pokračovať v ten istý deň alebo
v nasledujúci pracovný deň; ustanovenie odseku 4 sa v tomto prípade nepoužije.
§ 148
Väčšina potrebná na prijatie plánu
(1)
Na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby
a)
každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu,
b)
v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná
väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho
dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených
čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov
v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa
zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,
c)
v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná
väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov,
d)
za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných
podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
(2)
Skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom.
Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nikto nehlasoval
z dôvodu neprítomnosti.
(3)
Veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu,24) sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím
plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.
(4)
Súhlas dlžníka s prijatím plánu sa vyžaduje, len ak je fyzickou osobou a plán predkladá
správca. Súhlas dlžníka s plánom sa považuje za daný, ak do piatich dní pred konaním
schvaľovacej schôdze nepodá na súde proti predloženému plánu písomne námietky. O podaných
námietkach súd bezodkladne upovedomí predkladateľa plánu.
(5)
Na účely hlasovania o prijatí plánu sa veriteľ, ktorému boli priznané hlasovacie
práva považuje za veriteľa, ktorého pohľadávka bola zistená, v rozsahu priznaných
hlasovacích práv.
§ 149
Listina prítomných
Účastníci plánu prítomní na schvaľovacej schôdzi sa zapisujú do listiny prítomných.
Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, listina prítomných sa vyhotovuje osobitne
pre každú časť schvaľovacej schôdze. Správnosť listiny prítomných potvrdzujú svojimi
podpismi správca a sudca alebo ním poverený vyšší súdny úradník prítomný na schvaľovacej
schôdzi.
§ 150
Zápisnica zo schvaľovacej schôdze
(1)
O priebehu schvaľovacej schôdze sa spíše zápisnica. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu
odročilo, zápisnica sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Zápisnicu
vyhotovuje a podpisuje predseda schôdze; zápisnicu je povinný vyhotoviť do piatich
dní od skončenia schvaľovacej schôdze.
(2)
Zápisnica zo schvaľovacej schôdze obsahuje označenie dlžníka, predsedu schvaľovacej
schôdze a prítomného sudcu alebo povereného vyššieho súdneho úradníka, miesto a čas
konania schvaľovacej schôdze, podrobný opis priebehu schvaľovacej schôdze, výsledky
hlasovania o pláne v každej skupine s uvedením spôsobu hlasovania, odôvodnené námietky
veriteľa, prípadne akcionára dlžníka uplatnené na schvaľovacej schôdzi a ďalšie dôležité
skutočnosti zo schvaľovacej schôdze.
(3)
Prílohu zápisnice tvorí
a)
listina prítomných,
b)
záznam rozpravy zo schvaľovacej schôdze,
c)
kópia plánu v znení schválenom veriteľským výborom,
d)
kópia plánu v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu,
e)
kópia plánu v porovnanom znení podľa písmen c) a d) tak, aby zmeny boli v pláne prehľadne
vyznačené s uvedením dôvodu každej zmeny v poznámke vecného odôvodnenia, a
f)
kópia plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.
(4)
Rovnopis zápisnice správca do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze zašle súdu
a dlžníkovi. Správca tiež zabezpečí, aby účastníci plánu mohli do zápisnice zo schvaľovacej
schôdze v jeho kancelárii nahliadať; správca je tiež povinný im za úhradu vecných
nákladov vydať odpis zápisnice. Záväzná časť plánu môže určiť aj iný spôsob, akým
sa môže zápisnica zo schvaľovacej schôdze poskytovať žiadateľom.
ÔSMA HLAVA
POTVRDENIE PLÁNU SÚDOM
§ 151
Návrh na potvrdenie plánu súdom
(1)
Plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa
plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10
dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej
schôdze a ňou prijatý plán.
(2)
Návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.
(3)
Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh na potvrdenie plánu nepodá, správca
bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
§ 152
Nahradenie súhlasu skupiny alebo dlžníka
(1)
Ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ
plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine
nahradil svojím rozhodnutím, ak
a)
účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe
plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom
vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného
konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak,
b)
väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou
a
c)
za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných
podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.
(2)
O nahradení súhlasu súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu.
§ 153
Potvrdenie plánu súdom
(1)
Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie
plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom.
V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie
súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje;
to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.
(2)
Plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a ich zástupcovia
majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho
výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných
nákladov.
§ 154
Zamietnutie plánu súdom
(1)
Súd uznesením zamietne plán, ak
a)
boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu,
postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu,
ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,
b)
prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod
niektorému účastníkovi plánu,
c)
plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas
svojím rozhodnutím,
d)
ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi
alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov
skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené
pohľadávky vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e),
e)
plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký
vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín
pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia
bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod,
f)
plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov,
g)
miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok
zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne
súhlasí s nižšou mierou uspokojenia,
h)
plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou
pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov;
to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení
určených na uspokojenie jeho pohľadávky.
(2)
Uznesenie o zamietnutí plánu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti
uzneseniu sa môže do 15 dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku odvolať predkladateľ
plánu. O odvolaní rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.
(3)
Len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením
zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka
konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v
Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského
výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení
ustanovil.
§ 155
Účinky súdom potvrdeného plánu
(1)
Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku
stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú
účinné voči každému.
(2)
Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov,
ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto
pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva
vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré
mali byť uplatnené prihláškou.
(3)
Plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý
je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov
obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého
v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení
sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť
vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo
forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.
(4)
Plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných
pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať
sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.
(5)
Ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného
plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby vyhlásenie
vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu.
(6)
Plánom zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu zistenej pohľadávky domáhať sa
jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
§ 155a
(1)
Dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich
členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok
veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok podľa
plánu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre právnych nástupcov dlžníka alebo preberajúcej osoby.
§ 156
Skončenie reštrukturalizácie
Zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú
účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa
§ 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského
výboru a funkcia správcu.
DEVIATA HLAVA
NEÚČINNOSŤ PLÁNU
§ 157
Ochrana účastníkov plánu nesúhlasiacich s plánom
(1)
Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej
schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže
byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia
o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči
nemu, ak
a)
pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa
plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok
poskytla oproti nemu výhoda,
b)
majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo
akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom
týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda,
c)
predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom
vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
d)
predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené
pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom
vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
e)
splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.
(2)
Právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a
preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke
alebo majetkovému právu akcionára.
§ 158
Plnenie na popretú pohľadávku
(1)
Ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba
sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky
do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto
plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi
vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným.
(2)
Plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech veriteľa popretej
pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej
pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní
popretej pohľadávky dlžníkom.
(3)
Ak po zistení popretej pohľadávky je zjavné, že pohľadávka bola zaradená do nesprávnej
skupiny, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne doplatiť rozdiel,
o ktorý bol veriteľ popretej pohľadávky ukrátený.
§ 159
Nesplnenie plánu
Ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne
a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu,
plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.
§ 159a
(1)
Porušením povinnosti podľa § 155a sa stáva plán voči veriteľom skupiny pre dotknuté nezabezpečené pohľadávky neúčinným;
rozdeleniu zisku alebo iných vlastných zdrojov možno v konkurze odporovať.
(2)
Veriteľ podľa § 155a ods. 1 je oprávnený domáhať sa na súde, ktorý potvrdil plán, aby určil, že došlo k porušeniu
povinnosti podľa § 155a. Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie. Právoplatné rozhodnutie súd zverejní
v Obchodnom vestníku. Zverejnením je rozhodnutie, ktorým sa určilo, že došlo k porušeniu
povinnosti podľa § 155a účinné voči všetkým účastníkom plánu.
§ 159b
(1)
Ak dlžník alebo preberajúca osoba vytvorí zisk vykázaný v účtovnej závierke, ktorý
nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo jej podstatnej časti predpokladanej
plánom, veriteľ podľa § 155a ods. 1 má právo domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky z takto vytvoreného zisku
v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky podľa § 155a ods. 1 a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi poskytnuté podľa plánu; nemožno mu však priznať
viac ako mu z vytvoreného zisku pomerne pripadá k ostatným veriteľom v jeho skupine.
(2)
Veriteľ má právo podľa odseku 1 aj voči právnym nástupcom dlžníka alebo preberajúcej
osoby.
§ 160
Účinky vyhlásenia konkurzu na plán
V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby skôr, ako
je plán riadne splnený, sa plán vyhlásením konkurzu stáva neúčinným voči všetkým účastníkom
plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.
§ 161
Následky neúčinnosti plánu
(1)
V prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní
spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka
prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu25) počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku
veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.
(2)
V prípade neúčinnosti plánu voči akcionárovi dlžníka sú dlžník a preberajúca osoba
povinní spoločne a nerozdielne uhradiť akcionárovi dlžníka hodnotu plnenia, ktorá
by zodpovedala jeho podielu na likvidačnom zostatku dlžníka v čase potvrdenia plánu
súdom. Ak akcionár dlžníka nepreukáže inak, predpokladá sa, že hodnota likvidačného
zostatku sa rovná nule.
(3)
Pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti
plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
a to
a)
na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti plánu, ak ide o neúčinnosť
plánu podľa § 157,
b)
na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť
plánu podľa § 158, alebo
c)
na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu
podľa § 159,
d)
na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde a právoplatného rozhodnutia
súdu podľa § 159a ods. 2, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159a.
(4)
Plnenia poskytnuté účastníkovi plánu na základe plánu sa v prípade neúčinnosti plánu
voči nemu v rozsahu určenom plánom (§ 139) započítajú.
(5)
Pôvodná pohľadávka sa nepremlčí skôr ako uplynie desať rokov od neúčinnosti plánu.
§ 161a
Ak sa dlžník alebo preberajúca osoba dohodne s veriteľom z plánu počas plnenia plánu
na vydaní akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe
na účel ich výmeny za pohľadávku, plán sa na tento účel považuje za neúčinný voči
veriteľovi vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa má vymeniť za akcie alebo iné majetkové
účasti na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe.
DESIATA HLAVA
DOZORNÁ SPRÁVA
§ 162
Dozorná správa
(1)
Záväzná časť plánu môže na čas po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia
plánu zaviesť nad dlžníkom alebo preberajúcou osobou dozornú správu. Dozornú správu
vykonáva dozorný správca určený záväznou časťou plánu. Za dozorného správcu možno
určiť len osobu zapísanú do zoznamu správcov; súhlas s výkonom funkcie dozorného správcu
tvorí prílohu plánu.
(2)
V prípade zavedenia dozornej správy záväzná časť plánu obsahuje najmä určenie
a)
osoby podliehajúcej dozornej správe,
b)
dozorného správcu,
c)
pravidiel pre výkon dozornej správy,
d)
právnych úkonov podliehajúcich súhlasu dozorného správcu,
e)
odmeny dozorného správcu a pravidiel pre jej úhradu.
§ 163
Účinky dozornej správy
(1)
Účinky dozornej správy nastanú zverejnením oznámenia dozorného správcu o zavedení
dozornej správy v Obchodnom vestníku.
(2)
Oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje oznámenie o zavedení dozornej správy,
osobu alebo osoby podliehajúce dozornej správe, meno, priezvisko a kanceláriu dozorného
správcu a ďalšie skutočnosti, ktorých zverejnenie určuje záväzná časť plánu.
(3)
Ak niektoré právne úkony osoby podliehajúcej dozornej správe majú podľa záväznej
časti plánu podliehať súhlasu dozorného správcu, oznámenie o zavedení dozornej správy
obsahuje aj presné určenie rozsahu týchto právnych úkonov s poučením o možnosti odporovať
tým právnym úkonom, ktoré osoba podliehajúca dozornej správe urobí bez súhlasu dozorného
správcu. Ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon bez súhlasu dozorného
správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v
konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej
dozornej správe vyhlásený konkurz.
§ 164
Dozorný správca
(1)
Dozorný správca je povinný vykonávať dozornú správu s odbornou starostlivosťou. Dozorný
správca je povinný pri výkone dozornej správy
a)
dohliadať na dodržiavanie plnenia plánu, pravidiel výkonu dozornej správy a činnosť
osoby podliehajúcej dozornej správe,
b)
udeľovať súhlas s právnymi úkonmi osoby podliehajúcej dozornej správe v rozsahu a
za podmienok určených v pláne,
c)
neustále vyhodnocovať všetky známe informácie o osobe podliehajúcej dozornej správe,
o plnení plánu a o iných pre plnenie plánu podstatných skutočnostiach z hľadiska ich
možného vplyvu na úspešné splnenie plánu a v prípade, že po vyhodnotení týchto informácií
dôjde k záveru, že nemožno odôvodnene predpokladať riadne splnenie plánu, je povinný
o tejto skutočnosti bezodkladne informovať osobu podliehajúcu dozornej správe a iné
osoby určené v pláne,
d)
pravidelne vyhodnocovať, či veriteľom vznikol nárok podľa § 159b; túto skutočnosť bez zbytočného odkladu zverejní v Obchodnom vestníku,
e)
plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce mu zo záväznej časti plánu.
(2)
Ak plán neurčuje inak, dozorný správca je povinný v pravidelných mesačných intervaloch
poskytovať súdu a veriteľskému výboru správy o plnení plánu a o vyhliadkach v súvislosti
s plnením plánu v budúcnosti.
(3)
Dozorný správca je oprávnený zúčastňovať sa na rokovaní príslušných orgánov osoby
podliehajúcej dozornej správe. Ak plán neurčuje inak, príslušné orgány osoby podliehajúcej
dozornej správe sú povinné prerokovať s dozorným správcom každé zásadné rozhodnutie
finančnej a majetkovej povahy.
(4)
Dozornému správcovi patria pri výkone jeho činnosti rovnaké oprávnenia ako správcovi
pri zisťovaní majetku v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Osoba podliehajúca dozornej správe je povinná poskytnúť dozornému
správcovi súčinnosť zodpovedajúcu týmto jeho oprávneniam.
§ 165
Skončenie dozornej správy
(1)
Po úplnom splnení plánu dozorný správca bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku
oznam o ukončení dozornej správy. Zverejnením oznamu o ukončení dozornej správy zanikajú
účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu.
(2)
Účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu zanikajú tiež vyhlásením konkurzu.
V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví do funkcie správcu dozorného správcu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ODDLŽENIE
§ 166
(1)
Dlžník-fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v
konkurznom konaní primerane poučí.
(2)
Dlžník nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto,
že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate.
§ 167
(1)
Návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom
na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu.
Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu4) musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané
úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.
(2)
Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne
plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne.
O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.
(3)
V uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov
dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu
ustanoví toho, kto vykonával funkciu správcu v čase zrušenia konkurzu, ak takého niet,
použije sa postup podľa § 40. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi
a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
(4)
V uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník
na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.
(5)
Uznesenie o zamietnutí návrhu na povolenie oddlženia súd doručí dlžníkovi. Proti
uzneseniu je oprávnený dlžník podať odvolanie.
§ 168
(1)
Právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie,
počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi
peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého
príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí
podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
(2)
Dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie
zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi
všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene
bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania.
(3)
Súd je oprávnený počas skúšobného obdobia požadovať od správcu správy o priebehu
skúšobného obdobia a plnení povinností dlžníka, ktoré je správca povinný súdu v určenej
lehote poskytnúť.
§ 169
(1)
Pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa
počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi.
Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie.
(2)
Na odvolanie a ustanovenie správcu počas skúšobného obdobia sa primerane použijú
ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu počas konkurzu. Správcovi pri výkone funkcie
počas skúšobného obdobia patria rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze pri zisťovaní
majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane.
§ 170
(1)
Právne úkony dlžníka počas skúšobného obdobia podliehajú písomnému súhlasu správcu
v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení oddlženia. Ak dlžník urobí právny úkon
bez súhlasu správcu, i keď podliehal súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým
nie je dotknutá; právnemu úkonu však môže správca rovnako ako v konkurze odporovať.
(2)
O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne.
Právny úkon dlžníka je správca oprávnený schváliť, len ak sa hodnota majetku dlžníka
v dôsledku právneho úkonu zvýši. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi
všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.
§ 171
(1)
Súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti
ustanovené týmto zákonom alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny
správcu. Uznesenie o zrušení skúšobného obdobia súd doručí dlžníkovi a správcovi.
Proti uzneseniu môže dlžník podať odvolanie. Právoplatné uznesenie súd bezodkladne
zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa končí
skúšobné obdobie a zaniká funkcia správcu.
(2)
Po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka.
Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v
Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré
neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení
v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o
oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.
PIATA ČASŤ
CEZHRANIČNÉ KONKURZY
§ 172
Vzťah k štátom Európskej únie
Na konkurzné konanie s cudzím prvkom sa vo vzťahu k členským štátom Európskej únie
alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský
štát“) použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis26) neustanovuje inak.
§ 172a
Ustanovenia o zmluvnej pokute pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu
včas sa použijú, ak slovenský súd začal hlavné konkurzné konanie podľa osobitného
predpisu.26)
Vzťah k štátom, ktoré nie sú členmi Európskej únie
§ 173
Ak Slovenská republika nie je viazaná medzinárodnou zmluvou upravujúcou uspokojenie
veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, platí pre uznanie cudzích rozhodnutí v konaniach
upravených týmto zákonom zásada vzájomnosti.
§ 174
(1)
Právomoc slovenského súdu na konanie podľa tohto zákona je daná, ak má dlžník na
území Slovenskej republiky majetok.
(2)
Konkurz vyhlásený slovenským súdom sa vzťahuje aj na majetok, ktorý sa nachádza na
území cudzieho štátu, ak to právne predpisy cudzieho štátu umožňujú.
§ 175
(1)
Ak orgán cudzieho štátu začal konanie obdobné konkurznému konaniu podľa tohto zákona
(ďalej len „zahraničné konkurzné konanie“), slovenský súd na návrh zahraničného správcu
a na základe vzájomnosti uzná účinky zahraničného konkurzného konania na území Slovenskej
republiky, ak zahraničný správca preukáže jeho začatie vrátane svojho ustanovenia,
ako aj právny záujem na jeho uznaní na území Slovenskej republiky. Uznanie zahraničného
konkurzného konania je vylúčené, ak už na území Slovenskej republiky ohľadom toho
istého dlžníka prebieha iné zahraničné konkurzné konanie alebo konkurzné konanie alebo
reštrukturalizačné konanie vedené slovenským súdom.
(2)
Súd môže aj bez návrhu priznať uznanému zahraničnému konkurznému konaniu na území
Slovenskej republiky aj niektoré účinky konkurzného konania podľa tohto zákona alebo
určiť, že niektoré účinky zahraničného konkurzného konania sa na územie Slovenskej
republiky nevzťahujú.
(3)
Slovenský súd aj bez návrhu zruší uznanie zahraničného konkurzného konania, ak zistí,
že nie sú splnené predpoklady na uznanie zahraničného konkurzného konania podľa odseku
1.
(4)
Uznanie zahraničného konkurzného konania sa zrušuje začatím konkurzného konania alebo
reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona. Uznanie zahraničného konkurzného
konania na území Slovenskej republiky nie je prekážkou začatia konkurzného konania
alebo reštrukturalizačného konania podľa tohto zákona.
ŠIESTA ČASŤ
KONKURZ FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ A ZÁVEREČNÉ VYROVNANIE ZISKOV A STRÁT
Prvý oddiel
Osobitné ustanovenia pre konkurz finančných inštitúcií a záverečné vyrovnanie ziskov
a strát
§ 176
(1)
Návrh na vyhlásenie konkurzu na banku, inštitúciu elektronických peňazí so sídlom
v Slovenskej republike, poisťovňu alebo zaisťovňu (ďalej len „slovenská finančná inštitúcia“)
je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom
súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.27) Návrh na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu podľa osobitného predpisu8a) je oprávnená podať Rada pre riešenie krízových sitácií.8a)
(2)
Návrh na vyhlásenie konkurzu na pobočku právnickej osoby s obdobným predmetom podnikania,
ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie so sídlom v inom ako členskom
štáte (ďalej len „zahraničná finančná inštitúcia“) zriadenej na území Slovenskej republiky,
je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom
súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.27)
(3)
Reštrukturalizácia slovenskej finančnej inštitúcie alebo pobočky zahraničnej finančnej
inštitúcie sa uskutočňuje v rámci nútenej správy podľa osobitných predpisov.27) Ustanovenia tretej časti tohto zákona sa na tieto osoby nepoužijú.
(4)
O návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne ako o návrhu
dlžníka na vyhlásenie konkurzu; predbežného správcu súd neustanovuje.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa rovnako použijú na prevádzkovateľa platobného systému,28) ktorý nie je Národnou bankou Slovenska, na centrálneho depozitára cenných papierov,28a) na obchodníka s cennými papiermi, na správcovskú spoločnosť, na dôchodkovú správcovskú
spoločnosť, na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, na platobnú inštitúciu,28b) na zdravotnú poisťovňu,28c) alebo na pobočku obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie zriadenej na území Slovenskej
republiky.
§ 177
Oznamovanie vyhlásenia konkurzu
(1)
Vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému28) uvedeného v zozname Národnej banky Slovenska29) (ďalej len „platobný systém“) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu
oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie tiež bezodkladne doručí Národnej banke
Slovenska.
(2)
Vyhlásenie konkurzu na majetok banky, pobočky zahraničnej banky, inštitúcie elektronických
peňazí alebo pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí súd bezodkladne
po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie
tiež bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska a Fondu ochrany vkladov.
(3)
Vyhlásenie konkurzu na majetok účastníka systému vyrovnania obchodov s finančnými
nástrojmi, systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s pokladničnými poukážkami alebo
systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s podielovými listami30) (ďalej len „systém vyrovnania“) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu
oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov; uznesenie tiež bezodkladne doručí
Centrálnemu depozitárovi cenných papierov.
(4)
Vyhlásenie konkurzu na majetok obchodníka s cennými papiermi alebo pobočku zahraničného
obchodníka s cennými papiermi súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu
oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov a príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie
tiež bezodkladne doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov, príslušnému orgánu
dohľadu a Garančnému fondu investícií.
(5)
Vyhlásenie konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne súd bezodkladne po vydaní
uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie tiež bezodkladne
doručí príslušnému orgánu dohľadu.
(6)
Vyhlásenie konkurzu podľa odsekov 1 až 5 súd oznámi príslušným orgánom ešte pred
zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
§ 178
Veriteľský výbor v konkurze
Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, členom veriteľského výboru je
vždy Fond ochrany vkladov; ak je úpadcom hypotekárna banka, členom veriteľského výboru
je aj jej hypotekárny správca. Ak je úpadcom obchodník s cennými papiermi alebo pobočka
zahraničného obchodníka s cennými papiermi, členom veriteľského výboru je vždy Garančný
fond investícií. Na voľbu ďalších členov veriteľského výboru sa ustanovenia o voľbe
členov veriteľského výboru v konkurze použijú primerane.
§ 179
Účinky vyhlásenia konkurzu na účastníkov platobného systému, systému vyrovnania a
centrálne banky
(1)
Vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa
alebo účastníka platobného systému alebo účastníka systému vyrovnania nie sú pri splnení
podmienok ustanovených osobitným predpisom31) dotknuté
a)
práva použiť peňažné prostriedky z účtu účastníka platobného systému vedeného v tomto
platobnom systéme na splnenie záväzkov účastníka platobného systému, ktoré vyplývajú
z jeho účasti v platobnom systéme,
b)
práva použiť cenné papiere z účtu účastníka systému vyrovnania vedeného v centrálnom
depozitári cenných papierov na splnenie záväzkov účastníka systému vyrovnania, ktoré
vyplývajú z jeho účasti v systéme vyrovnania,
c)
povinnosti platobného systému alebo centrálneho depozitára cenných papierov spracovať
a zúčtovať platobné príkazy účastníka platobného systému alebo systému vyrovnania
ani platnosť a vymáhateľnosť jeho príkazov voči tretím osobám.
(2)
Práva prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému, prevádzkovateľa alebo účastníka
systému vyrovnania na zábezpeku, ktorá im bola poskytnutá v súvislosti so systémom
vyrovnania, platobným systémom alebo prepojeným systémom, ani práva Národnej banky
Slovenska, centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky na zábezpeku,
ktorá im bola poskytnutá, nie sú dotknuté vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie
na majetok
a)
účastníka systému vyrovnania alebo systému vyrovnania v prepojenom systéme,
b)
účastníka platobného systému alebo účastníka platobného systému v prepojenom systéme,
c)
protistrany k centrálnym bankám členských štátov alebo Európskej centrálnej banke,
alebo
d)
akejkoľvek tretej strany, ktorá poskytla zábezpeku.
(3)
Ak sú splnené podmienky dohodnuté na uplatnenie a výkon nárokov, zábezpeka podľa
odseku 2 môže byť využitá na uplatnenie a výkon nárokov z takej zábezpeky.
(4)
Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke
alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo pohľadávky z úverov, ktoré vzniklo medzi osobami podľa osobitného predpisu32) v deň vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na majetok jednej z
týchto osôb, avšak po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
v Obchodnom vestníku, sa považuje za platne vzniknuté, ak oprávnený zo zabezpečovacieho
práva preukáže, že o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie nevedel
alebo nemohol vedieť. Ustanovenie prvej vety sa rovnako vzťahuje na pohľadávku zabezpečenú
takýmto zabezpečovacím právom.
(5)
Zabezpečovaciemu právu vzťahujúcemu sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu
v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo pohľadávky z úverov, ktoré vzniklo medzi osobami podľa osobitného predpisu,32) nemožno podľa tohto zákona odporovať len z toho dôvodu, že vzniklo neskôr, ako vznikol
záväzok, ktorý zabezpečuje.
(6)
Ak zmluva o zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na peňažné prostriedky, pohľadávku
z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné
papiere7) alebo pohľadávky z úverov medzi osobami podľa osobitného predpisu32) umožňuje alebo požaduje výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu zabezpečovacieho
práva, odseky 4 a 5 sa vzťahujú rovnako na výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu
zabezpečovacieho práva po jeho vzniku.
(7)
Právo prevádzkovateľa platobného systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania
na zábezpeku, ktorú poskytuje inému prevádzkovateľovi platobného systému alebo prevádzkovateľovi
systému vyrovnania v súvislosti s prepojeným systémom, nie je dotknuté vyhlásením
konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa platobného
systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania, ktorý zábezpeku prijme.
§ 180
Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát
(1)
Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je zmluva podľa slovenského alebo zahraničného
práva uzatvorená medzi osobami podľa osobitného predpisu32) vo vzťahu k jednému alebo viacerým derivátovým obchodom, obchodom o prevode cenných
papierov so spätným prevodom, obchodom s finančnými nástrojmi, pôžičkám cenných papierov,
obchodom s devízovými hodnotami, obchodom so zabezpečovacími právami k finančným nástrojom,
obchodom s komoditami alebo emisnými kvótami alebo iným obdobným obchodom alebo upravujúca
také obchody bez ohľadu na povahu podkladového aktíva a bez ohľadu na to, či sú tieto
obchody vyrovnané v hotovosti alebo fyzickým dodaním, a ktorá upravuje výpočet výšky
jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným
alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného
alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou alebo podľa takej
zmluvy.
(2)
Záverečným vyrovnaním ziskov a strát je výpočet, v súlade s podmienkami zmluvy o
záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným
alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti
s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti
s takou zmluvou o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo podľa takej zmluvy o záverečnom
vyrovnaní ziskov a strát. Spôsob výpočtu výšky takého jediného čistého záväzku si
zmluvné strany dohodnú v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, pričom výpočet
sa uskutočňuje s ohľadom na skutočné alebo odhadované straty, prípadne skutočné alebo
odhadované zisky zmluvných strán týkajúce sa akýchkoľvek platieb alebo plnení, ktoré
by boli uhradené alebo uskutočnené, ak by nedošlo k udalosti, ktorá spôsobila ukončenie
alebo zrušenie jedného alebo viacerých takých obchodov, vrátane akýchkoľvek nákladov
alebo výnosov vzniknutých v súvislosti s takým ukončením alebo zrušením; výpočet môže
vychádzať z kotácií úrokových sadzieb, výmenných kurzov alebo cien získaných od iných
účastníkov príslušných finančných trhov v súvislosti s takými ukončenými alebo zrušenými
obchodmi.
(3)
Vyhlásenie konkurzu, začatie reštrukturalizačného konania ani povolenie reštrukturalizácie
nemá žiadne účinky na záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom
vyrovnaní ziskov a strát. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom
vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k ukončeniu alebo zrušeniu
obchodov, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa tejto zmluvy
o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k týmto obchodom bude splatný iba
jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v zmluve o záverečnom
vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy
o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane zmluvy o záverečnom
vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo
výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému
čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana
zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba prihláškou
vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.
(4)
Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát,
sa nedotýka ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú jej súčasťou.
Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a
strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k odstúpeniu od takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní
ziskov a strát, vo vzťahu k obchodom, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov
a strát podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, bude splatný iba
jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v takej zmluve o záverečnom
vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej
zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane takej zmluvy
o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej
strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku
vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov
a strát má druhá strana takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú
pohľadávku uplatniť iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.
Výpočet jediného čistého záväzku môže zohľadňovať zmluvne určenú hodnotu predmetu
zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v
banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo pohľadávky z úverov, ktorý poskytla jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane
na účely zabezpečenia alebo iného krytia pohľadávok zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní
ziskov a strát.
§ 180a
Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, uspokoja sa z výťažku speňaženia
majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti
všeobecnej podstate, pred inými nezabezpečenými pohľadávkami pohľadávky z chránených
vkladov v tomto poradí:
a)
b)
pohľadávky z chránených vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných
podnikov,32c) ktoré prevyšujú úroveň krytia podľa osobitného predpisu,32d) a pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov,32c) ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky
umiestnenej v inom ako členskom štáte.
Druhý oddiel
Konkurz finančnej inštitúcie so sídlom alebo pobočkami na území členských štátov
§ 181
(1)
Právomoc vyhlásiť konkurz na majetok slovenskej finančnej inštitúcie, ako aj viesť
konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie má výlučne slovenský
súd.
(2)
Slovenský súd nemá právomoc vyhlásiť konkurz na majetok právnickej osoby s obdobným
predmetom podnikania, ako je predmet podnikania slovenskej finančnej inštitúcie, so
sídlom v inom členskom štáte (ďalej len „európska finančná inštitúcia“).
(3)
Rozhodnutie orgánu iného členského štátu o vyhlásení konkurzu na európsku finančnú
inštitúciu je priamo účinné na území Slovenskej republiky; účinky rozhodnutia nastávajú
v Slovenskej republike rovnako ako v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie vydané.
§ 182
(1)
Konkurzné konanie na majetok slovenskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku
na území iného členského štátu sa uskutočňuje výlučne podľa tohto zákona.
(2)
Konkurzné konanie na majetok európskej finančnej inštitúcie vrátane jej majetku na
území Slovenskej republiky sa uskutočňuje výlučne podľa práva členského štátu, v ktorom
má európska finančná inštitúcia sídlo.
§ 183
(1)
Správca európskej finančnej inštitúcie môže vykonávať svoju právomoc na území Slovenskej
republiky rovnako ako v členskom štáte, v ktorom bol ustanovený. Správca európskej
finančnej inštitúcie nie je oprávnený na území Slovenskej republiky používať donucovacie
prostriedky ani rozhodovať vo veciach, v ktorých rozhodujú na území Slovenskej republiky
slovenské súdy. Pri výkone svojich právomocí na území Slovenskej republiky správca
európskej finančnej inštitúcie postupuje v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky;
výkonom týchto právomocí na území Slovenskej republiky môže poveriť zástupcu.
(2)
Pri výkone svojich právomocí na území Slovenskej republiky sa správca európskej finančnej
inštitúcie preukazuje úradne osvedčeným odpisom rozhodnutia o svojom vymenovaní spolu
s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka. Vyššie overenie odpisu tohto
rozhodnutia sa nevyžaduje.
§ 184
Správca európskej finančnej inštitúcie alebo orgán iného členského štátu, ktorý vyhlásil
konkurz na európsku finančnú inštitúciu, môže požadovať, aby rozhodnutie o vyhlásení
konkurzu bolo zapísané do katastra nehnuteľností, obchodného registra alebo iného
verejného registra vedeného v Slovenskej republike.
§ 185
(1)
Vyhlásenie konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie súd bezodkladne po
vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi prostredníctvom príslušného orgánu dohľadu
príslušným orgánom dohľadu všetkých členských štátov; v oznámení súd upozorní príslušný
orgán dohľadu na účinky vyhlásenia konkurzu.
(2)
Vyhlásenie konkurzu na majetok pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie súd bezodkladne
po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi prostredníctvom príslušného orgánu
dohľadu príslušným orgánom dohľadu členských štátov, v ktorých má zahraničná finančná
inštitúcia zriadené ďalšie pobočky; oznámenie musí obsahovať upozornenie na účinky
konkurzu a na zánik príslušného povolenia. Súd, správca a príslušný orgán dohľadu
počas konkurzu pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie koordinujú výkon svojej činnosti
s príslušnými orgánmi členských štátov, na území ktorých má zahraničná finančná inštitúcia
zriadené ďalšie pobočky.
(3)
Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie súd bezodkladne
po jeho vydaní zverejní v Úradom vestníku Európskej únie a aspoň v dvoch denníkoch
s celoštátnou pôsobnosťou v každom členskom štáte, v ktorom slovenská finančná inštitúcia
podniká. Uznesenie sa zverejňuje bez odôvodnenia v slovenskom jazyku s nadpisom „Výzva
na prihlásenie pohľadávok. Dodržte lehoty.“. Nadpis musí byť uvedený vo všetkých úradných
jazykoch Európskej únie.
§ 186
(1)
Správca bezodkladne po vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie
písomne vyzve všetkých známych veriteľov, ktorí majú bydlisko, obvyklý pobyt alebo
sídlo v inom členskom štáte, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Vo
výzve správca uvedie v slovenskom jazyku najmä spôsob a lehotu na prihlasovanie pohľadávok
vrátane potrebných adries na ich riadne prihlásenie spolu s poučením o následkoch
zmeškania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a poučením o tom, že aj zabezpečené pohľadávky
musia byť prihlásené. Výzva okrem toho obsahuje aj nadpis „Výzva na prihlásenie pohľadávky.
Dodržte lehoty.“, ktorý sa uvádza vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie.
(2)
Každý veriteľ slovenskej finančnej inštitúcie, ktorý ma bydlisko, obvyklý pobyt alebo
sídlo v inom členskom štáte, môže prihlásiť svoju pohľadávku aj v úradnom jazyku svojho
členského štátu; prihláška v tom prípade musí obsahovať nadpis „Prihlásenie pohľadávky“
v slovenskom jazyku. Správca môže požadovať od veriteľa preklad prihlášky do slovenského
jazyka. Prihláška nemusí byť podaná na predpísanom tlačive.
§ 187
Ak dlžník po vyhlásení konkurzu na majetok slovenskej finančnej inštitúcie splní svoj
dlh namiesto správcovi pobočke slovenskej finančnej inštitúcie, ktorá je zriadená
v inom členskom štáte, považuje sa dlh za splnený, ak dlžník v čase plnenia svojho
dlhu nemohol vedieť o vyhlásení konkurzu. Ak sa dlh splní pred zverejnením uznesenia
o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova nevedomosť o vyhlásení
konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Ak sa dlh splní po zverejnení uznesenia
o vyhlásení konkurzu v Úradnom vestníku Európskej únie, dlžníkova vedomosť o vyhlásení
konkurzu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
§ 188
(1)
Účinky vyhlásenia konkurzu na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov sa riadia výlučne
právom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovnoprávny vzťah zamestnanca.
(2)
Účinky vyhlásenia konkurzu na zmluvy, na základe ktorých vzniká vlastnícke právo
alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, sa riadia výlučne právom členského štátu, na
území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza; toto právo sa použije aj na určenie, či ide
o nehnuteľnosť.
(3)
Účinky vyhlásenia konkurzu na práva k nehnuteľnosti, plavidlu alebo lietadlu, ktoré
podliehajú registrácii vo verejnom registri, sa riadia výlučne právom členského štátu,
v ktorom sa vedie príslušný verejný register.
§ 189
Od kúpnej zmluvy uzatvorenej úpadcom ako predávajúcim správca nemôže podľa tohto zákona
odstúpiť, ak už došlo k odovzdaniu predmetu kúpy a predmet kúpy sa v čase vyhlásenia
konkurzu nachádzal na území iného členského štátu.
§ 190
Započítanie pohľadávok v konkurze sa spravuje právom členského štátu, ktorým sa riadi
pohľadávka úpadcu; tým nie je dotknutá možnosť započítať pohľadávku podľa tohto zákona.
§ 191
Uplatnenie práv k finančným nástrojom, ktoré sa zapisujú do registra, na účet, do
centrálneho depozitného systému alebo do obdobného systému, sa v konkurze riadi právom
členského štátu, v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém
alebo obdobný systém vedie.
§ 192
(1)
Záverečné vyrovnanie ziskov a strát sa v konkurze riadi výlučne právom členského
štátu, ktorým sa spravuje zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.
(2)
Obchod so spätným prevodom sa v konkurze riadi výlučne právom členského štátu, ktorým
sa spravuje zmluva o obchode so spätným prevodom.
(3)
Obchod uskutočnený na organizovanom trhu sa v konkurze riadi výlučne právom členského
štátu, ktorým sa spravuje zmluva, na základe ktorej bol obchod uzatvorený.
(4)
V konkurze nemožno odporovať právnemu úkonu, ak ten, proti komu sa právo odporovať
právnemu úkonu uplatňuje, preukáže, že právny úkon sa spravuje právom iného členského
štátu a že toto právo nepripúšťa možnosť odporovať tomuto právnemu úkonu.
(5)
Účinky vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce súdne konanie týkajúce sa majetku podliehajúceho
konkurzu sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom sa súdne konanie vedie.
§ 193
(1)
Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie nehnuteľnosť, platnosť právneho úkonu sa
posudzuje podľa práva členského štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
(2)
Ak po vyhlásení konkurzu úpadca prevedie plavidlo, lietadlo alebo finančný nástroj,
ktorý sa zapisuje do registra, na účet, do centrálneho depozitného systému alebo do
obdobného systému, platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa práva členského štátu,
v ktorom sa príslušný register, účet, centrálny depozitný systém alebo obdobný systém
vedie.
§ 194
Ustanovenia § 188 až 193 sa použijú, ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej
finančnej inštitúcie.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia pre konkurz slovenských finančných inštitúcií
§ 195
(1)
Pri konkurze na slovenskú finančnú inštitúciu príslušným orgánom podľa § 82 ods. 1 a § 83 až 85 je orgán dohľadu nad slovenskou finančnou inštitúciou, ak ide o prevádzkovanie alebo
ukončenie prevádzkovania úpadcovho podniku, časti úpadcovho podniku alebo podstatnej
časti úpadcovho majetku patriaceho k podniku; to sa rovnako vzťahuje na prevod, nájom
alebo zaťaženie úpadcovho podniku, časti úpadcovho podniku alebo podstatnej časti
úpadcovho majetku na účely ďalšieho prevádzkovania.
(2)
Ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia, jej nesplatné záväzky a pohľadávky,
ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu,
sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho
podniku správcom po vyhlásení konkurzu; to sa rovnako vzťahuje aj na splatnosť podmienených
pohľadávok, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou a ktoré vznikli pred ukončením
prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.
(3)
Ak je úpadcom poisťovňa, nároky z poistenia sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu
uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.
(4)
Nárokmi z poistenia sa rozumie akákoľvek suma, ktorú dlhuje poisťovňa poistenému,
poistníkovi alebo oprávnenej osobe alebo iným poškodeným osobám, ktoré majú bezprostredné
žalobné právo voči poisťovni na základe poistnej zmluvy, vrátane technických rezerv
vytvorených za jednotlivé poistné zmluvy týkajúce sa vyššie uvedených osôb v prípade,
že ku dňu vyhlásenia konkurzu nenastala poistná udalosť. Zaplatené poistné, ktoré
poisťovňa dlhuje z dôvodu neprijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy alebo z
dôvodu zrušenia poistných zmlúv pred dňom vyhlásenia konkurzu, sa tiež považujú za
nárok z poistenia. Za nároky z poistenia sa nepovažujú regresy.
(5)
Vyhlásením konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne zanikajú poistné zmluvy
uzatvorené poisťovňou alebo zaisťovňou ako poistiteľom.
(6)
Ak je úpadcom hypotekárna banka, oddelenú podstatu zabezpečených veriteľov, ktorými
sú majitelia hypotekárnych záložných listov a majitelia komunálnych obligácií vydaných
touto hypotekárnou bankou, tvoria majetkové hodnoty slúžiace na krytie vydaných hypotekárnych
záložných listov a vydaných komunálnych obligácií a zároveň slúžiace na zabezpečenie33) pohľadávok majiteľov hypotekárnych záložných listov a pohľadávok majiteľov komunálnych
obligácií voči hypotekárnej banke; súčasťou tejto oddelenej podstaty sú aj pohľadávky
z hypotekárnych úverov a pohľadávky z komunálnych úverov vrátane záložných práv k
nehnuteľnostiam slúžiacich na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárnych úverov a pohľadávok
z komunálnych úverov, ktoré boli financované prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych
záložných listov a komunálnych obligácií.
SIEDMA ČASŤ
PROCESNÉ USTANOVENIA
§ 196
Použitie Civilného sporového poriadku
Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie,
na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o
oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.
§ 197
(1)
V konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje jediný sudca. Pojednávanie súd nariaďuje
len vtedy, ak to pokladá za potrebné.
(2)
Obnova konania v konaní podľa tohto zákona nie je prípustná.
(3)
Odpustenie zmeškania lehoty v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
(4)
Odklad vykonateľnosti v konaní podľa tohto zákona nie je prípustný.
(5)
Ak tento zákon neustanovuje inak, v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné ani
prerušenie konania.
(6)
V uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov
o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti
najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada.
(7)
V konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli,
ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.
§ 197a
Elektronické podanie správcovi
(1)
Písomnosti určené správcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky
správcu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára; elektronické podanie
a jeho prílohy musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej
na podanie elektronického podania.
(2)
Súčasťou prihlášky nepeňažnej pohľadávky podávanej elektronicky do elektronickej
schránky správcu musí byť znalecký posudok podľa § 29 ods. 7.
(3)
Ak písomnosti určené správcovi nemožno doručiť elektronicky do elektronickej schránky
správcu preukázateľne z dôvodov, ktoré nenastali na strane podávajúcej osoby, lehota
na podanie písomností sa považuje za zachovanú, ak sa písomnosti doručia správcovi
najneskôr do troch pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona.
(4)
Na elektronické doručovanie elektronických podaní správcovi sa použije osobitný predpis.33a)
§ 198
Rozhodovanie súdu
(1)
Súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom
konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné,
len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora
proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
(2)
V písomnom vyhotovení uznesenia vydaného v konaní podľa tohto zákona sa uvedie, ktorý
súd uznesenie vydal, označenie navrhovateľa, dlžníka (úpadcu) a správcu, ak je ustanovený,
výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
(3)
Vo výroku uznesenia sa vždy uvedie zákonný dôvod rozhodnutia, ak vyplýva z tohto
zákona.
(4)
Rozhodnutie, ktorým súd priznal hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou
je predbežne vykonateľné.
§ 199
Doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí a iných písomností
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach
podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré
sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.
(2)
Ak ide o doručenie uznesenia, ktorým sa účastníkovi ukladá povinnosť alebo ktorým
sa účastník vyzýva, uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom
ako zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku
1.
(3)
Uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením
v Obchodnom vestníku aj vtedy, ak tento zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej
osobe doručila, alebo ak je to potrebné pre vedenie konania; tým nie je dotknuté doručovanie
podľa odseku 1.
(4)
Ak je prípadný začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného
procesného úkonu spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v Obchodnom vestníku
a listina sa doručuje aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku, adresát
písomnosti sa o tom poučí.
(5)
Ak sa má súdne rozhodnutie podľa tohto zákona zverejniť v Obchodnom vestníku bezodkladne,
súd predloží rozhodnutie Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci
pracovný deň po jeho vydaní.
(6)
Iné písomnosti súdu, ktoré sa podľa tohto zákona majú zverejniť bezodkladne, súd
predloží Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po
tom, čo sa dozvedel o skutočnosti, s ktorou je spojené zverejnenie súdnej písomnosti.
(7)
Ak je to účelné vzhľadom na počet účastníkov alebo povahu veci, súd môže popri zverejnení
písomnosti v Obchodnom vestníku zverejniť obsah písomnosti alebo niektoré údaje z
nej aj prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače alebo služieb poskytovaných
elektronickou formou.
(8)
Súd môže podľa okolnosti doručiť písomnosti aj prostredníctvom správcu.
(9)
Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej
písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona
zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci
deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
§ 200
Vypočutie
(1)
Súd v konaní podľa tohto zákona môže aj bez nariadenia pojednávania nariadiť vypočutie
osoby, ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup súdu v konaní.
(2)
Ak podľa tohto zákona môže súd rozhodnúť až po vypočutí určitej osoby, môže súd od
jej vypočutia upustiť, ak sa zdržuje v cudzine alebo hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
Súd môže postupovať rovnako, ak pobyt tejto osoby nie je známy.
§ 201
Účinnosť rozhodnutí
Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia súdu vydané v konaniach podľa tohto zákona
alebo súvisiacich konaniach sú záväzné pre všetkých účastníkov konania.
§ 202
Iné úkony súdu
Ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku právnickej osoby zapísanej
do obchodného registra, právoplatné uznesenie o zastavení konkurzného konania pre
nedostatok majetku bezodkladne doručí príslušnému registrovému súdu; to platí rovnako,
ak súd zrušil konkurz, pretože majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok
proti podstate.
§ 203
Neodkladné opatrenie
Súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť neodkladné
opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu).
O návrhu na neodkladné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu.
Neodkladným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo
majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi.
Proti neodkladnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným
opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia doručené inak ako zverejnením v Obchodnom vestníku.
§ 203a
Lehoty
(1)
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty.
(2)
Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty
je najbližší nasledujúci pracovný deň.
(3)
Lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu
je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 204
Splnomocňovacie ustanovenia
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
podrobnosti o obsahových náležitostiach zoznamu majetku a zoznamu záväzkov dlžníka
(úpadcu),
b)
výšku preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu,
c)
výšku preddavku na úhradu nákladov konkurzu a výšku nákladov rozhodujúcu na posúdenie,
či možno konkurzné konanie zastaviť pre nedostatok majetku,
d)
podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny a úhrade výdavkov predbežného
správcu,
e)
podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu v konkurze,
f)
podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu v konaní o oddlžení,
g)
vzory tlačív pre podávanie prihlášok a vzory iných predpísaných tlačív podľa tohto
zákona,
h)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach a vedení zoznamu pohľadávok a oznamovaní
údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok súdu,
i)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach súpisu,
j)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach proti podstate
a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,
k)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach z prevádzkovania
podniku a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,
l)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach rozvrhu výťažku,
m)
ďalšie podrobnosti o zvolávaní, konaní a vedení schôdze veriteľov a zasadnutia veriteľského
výboru,
n)
podrobnú úpravu formálnych náležitostí plánu,
o)
niektoré podrobnosti o zorganizovaní dražby, ponukového konania alebo iného súťažného
procesu pri speňažovaní majetku počas konkurzu,
§ 205
Tento zákon okrem ustanovení o reštrukturalizácii sa nepoužije u dlžníkov hospodáriacich
na poľnohospodárskej pôde v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka.
§ 206
(1)
Konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako
aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
(2)
Súd vyhlási konkurz alebo povolí vyrovnanie na základe návrhu podaného pred účinnosťou
tohto zákona podľa doterajších právnych predpisov. Tieto konkurzy a vyrovnania, ako
aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
(3)
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „konkurzné konanie“ alebo
„konkurz“, rozumie sa tým aj „konanie o oddlžení“. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „vyrovnacie konanie“ alebo „vyrovnanie“, rozumie sa tým aj
„reštrukturalizačné konanie“ alebo „reštrukturalizácia“.
(4)
Ak sa v tomto zákone používa pojem „životné minimum“, rozumie sa tým životné minimum
pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu34) platné v deň vyhlásenia konkurzu.
§ 206a
(1)
Konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak
odsek 2 neustanovuje inak.
(2)
V konaniach začatých pred 1. januárom 2012 má veriteľ, ktorým je orgán, inštitúcia
alebo agentúra Európskej únie, právo hlasovať na schôdzi veriteľov aj vtedy, ak bola
jeho pohľadávka popretá čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
(3)
Ak dlžník spĺňal podmienky predlženia podľa tohto zákona aj pred 1. januárom 2013
a podmienky predlženia trvajú aj po 1. januári 2013, osoby, ktoré pred 1. januárom
2013 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, likvidátora
alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu aj po 1. januári 2013,
zodpovedajú za záväzok zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu vo výške dlžníkovho
zapísaného základného imania, ak nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. marca
2013.
§ 206b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1)
Konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných
do dňa účinnosti tohto zákona.
(2)
Ustanovenia § 155a, § 159a a 159b, § 161 ods. 3 písm. c) a d) a odseku 5 a § 161a sa použijú aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ak ku dňu účinnosti
tohto zákona nebol súdu predložený návrh na potvrdenie plánu.
(3)
Ustanovenia § 131 ods. 5 a 6, § 145 ods. 1 písm. f), § 145 ods. 4, § 147 ods. 2 a 5 a § 164 ods. 1 písm. d) sa použijú aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ak ku dňu účinnosti
tohto zákona sa neuskutočnila schvaľovacia schôdza.
§ 206c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1)
Konania začaté pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2015.
(2)
V registri úpadcov sa zverejňujú údaje podľa § 10a ods. 2 o konaniach začatých po 30. júni 2016. O konaniach, ktoré neboli právoplatne skončené
pred 1. januárom 2016, vrátane konaní podľa § 206, sa v registri úpadcov zverejňujú údaje podľa § 10a ods. 2 písm. a) prvého až deviateho bodu a písm. b) a c).
§ 206e
Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2017
k úpravám účinným od 1. januára 2017
(1)
Ustanovenia § 134 ods. 1 a § 154 ods. 1 písm. g) a h) sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2017, ak do 31. decembra 2016 nebol
súdu predložený návrh na potvrdenie plánu.
(2)
Na plán dlžníka schválený podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2016
sa vzťahuje ustanovenie § 155a v znení účinnom do 31. decembra 2016.
§ 207
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 208
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona č. 471/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 91/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1994 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 292/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 92/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 197/1999
Z. z., zákona č. 281/1999 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 397/2001 Z. z.,
zákona č. 566/2001 Z. z., zákona č. 395/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona
č. 510/2002 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 411/2004
Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 646/2004 Z. z. a zákona č. 520/2005 Z.
z.,
2.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov
hospodáriacich na pôde v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 314/1999 Z.
z.,
3.
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení
vyhlášky č. 358/1996 Z. z., vyhlášky č. 21/1998 Z. z. a vyhlášky č. 389/2001 Z. z.
Čl. III
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z.
z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona
č. 635/2004 Z. z. a zákona č. 747/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 147 ods. 1 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Nútená správa je reštrukturalizačné
opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb.“.
2.
V § 147 ods. 4 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „so sídlom v členskom
štáte“.
3.
§ 147 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:
„(7)
Úrad je povinný bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných
členských štátov, v ktorých má obchodník s cennými papiermi zriadenú pobočku, o zavedení
nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi. V informácii sa uvedú účinky zavedenia
nútenej správy.
(8)
Na nútenú správu nad pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, nad ktorým
možno zaviesť nútenú správu podľa tohto zákona, sa primerane vzťahujú ustanovenia
o nútenej správe nad obchodníkom s cennými papiermi.“.
4.
V § 148 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Osvedčením o vymenovaní núteného
správcu a zástupcu núteného správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich
zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte s obdobným
účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy,
v zahraničnom obchodníkovi s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte je originál
dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané úradom alebo príslušným orgánom dohľadu
iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka iného členského
štátu nevyžaduje úradné osvedčenie ani iný obdobný postup.“.
5.
§ 148 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
„(9)
Nútený správca a zástupca núteného správcu pri výkone nútenej správy na území iného
členského štátu musia postupovať v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na
ktorého území pôsobia, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(10)
Osoba vykonávajúca zahraničné reštrukturalizačné opatrenie a jej zástupca majú pri
výkone tohto zahraničného reštrukturalizačného opatrenia rovnaké právne postavenie
a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri
výkone nútenej správy na území iného členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reštrukturalizačné
opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade
so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky,
najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.“.
6.
V § 149 ods. 7 sa za slovo „podať“ vkladajú slová „po predchádzajúcom súhlase úradu“.
7.
§ 153 znie:
㤠153
(1)
Účinky zavedenia nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý má zriadenú
pobočku v inom členskom štáte, ak ide o
a)
pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského
štátu, ktorým sa spravuje pracovná zmluva,
b)
kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, sa spravujú právnym poriadkom
členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c)
práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v
katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom
členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako
platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa nehnuteľnosti,
lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného
registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
d)
vlastnícke alebo iné práva k finančným nástrojom, ktoré musia byť evidované vo verejnom
registri cenných papierov alebo v inej obdobnej evidencii a ktoré sú držané alebo
sa nachádzajú v inom členskom štáte, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu,
na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo iná obdobná evidencia;
to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce
sa finančných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis
do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
e)
zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena
celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú
súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou
kúpou a zmluvy o burzových obchodoch, sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci
pre tieto zmluvy.
(2)
Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky
voči obchodníkovi s cennými papiermi, nad ktorým bola zavedená nútená správa, a započítavať
vzájomné pohľadávky medzi takým obchodníkom s cennými papiermi poisťovňou a inými
osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ
bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítavanie pohľadávok aj
počas zavedenia reštrukturalizačného opatrenia.
(3)
Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu120) podľa osobitného zákona.
(4)
Zavedením nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom
členskom štáte nie sú dotknuté vecné práva veriteľov alebo tretích osôb vo vzťahu
k aktívam patriacim obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi
s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, ktoré sa v čase zavedenia nútenej
správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nachádzajú na území iného
členského štátu.
(5)
Zavedením nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi kupujúcim aktívum alebo
zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom s cennými
papiermi so sídlom v inom členskom štáte kupujúcim aktívum nie je dotknutý nárok predávajúceho
ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo
zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo
na území iného členského štátu.
(6)
Zavedenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi predávajúcim aktívum
alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom s cennými
papiermi so sídlom v inom členskom štáte predávajúcim aktívum nie je dôvodom na zrušenie
alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo,
ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného
reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského
štátu.
(7)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom
členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 5 a 6 nevylučujú podanie návrhu na súd o určenie
neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich
veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie
neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov ani návrhu na vydanie predbežného
opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov
obchodníka s cennými papiermi v nútenej správe alebo veriteľov zahraničného obchodníka
s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, nad ktorým je zavedené zahraničné
reštrukturalizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v inom členskom
štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo obchodníkovi s cennými
papiermi odňaté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom
členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje.“.
8.
§ 154 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3)
Nútený správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri
alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je
umiestnená pobočka obchodníka s cennými papiermi, nad ktorým bola zavedená nútená
správa, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(4)
Zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nad zahraničným obchodníkom
s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, ktorý má zriadenú pobočku na území
Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného
registra na základe návrhu príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu alebo
osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Do obchodného registra
sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné
opatrenie.“.
9.
Za § 173b sa vkladá § 173c, ktorý znie:
㤠173c
Konania o nútenej správe začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2005 a výkon
nútenej správy začatý a neukončený pred 1. júlom 2005 sa dokončia podľa predpisov
platných k 30. júnu 2005.“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005 okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1.
januára 2006.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 7/2005 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1.
Smernica 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní
v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v.
ES L 166, 11. 6. 1998).
2.
Smernica 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii
a likvidácii úverových ústavov (Ú. v. ES L 125, 5. 5. 2001).
3.
Smernica 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii
a likvidácii poisťovní (Ú. v. ES L 110, 20. 4. 2001).
4.
Smernica 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných
zárukách (Ú. v. ES L 168, 27. 6. 2002).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, ktorou sa mení
a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích
systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách,
pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky (Ú. v. EÚ L 146, 10. 6. 2009).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje
rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných
spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ
a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č.
648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).
7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany
vkladov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).
1)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
3a)
§ 2 písm. b) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 570/2009 Z. z.
4a)
§ 2 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 323/2007 Z. z.
4b)
§ 9 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.
5)
§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
7)
§ 3 písm. f) zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní.
8)
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
8a)
Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8b)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov.
9)
Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9a)
9b)
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
§ 156 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
11a)
§ 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona 667/2004 Z. z.
Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona 667/2004 Z. z.
14)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
14a)
§ 71 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
15)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003
Z. z.
19)
Napríklad zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
21)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22a)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
22b)
§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22c)
§ 59 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z.
23)
24)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
26)
Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení.
27)
Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
28)
§ 45 ods. 3 písm. b) a § 46 písm. b) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
28a)
28b)
§ 63 až 79 zákona č. 492/2009 Z. z.
28c)
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29)
§ 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 492/2009 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
30)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31)
32)
§ 151me Občianskeho zákonníka.
32a)
§ 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
32b)
§ 13 ods. 4 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32c)
Čl. 2 ods. 2 a príloha I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení
určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108
zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014).
32d)
§ 11 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení zákona č. 340/2003 Z. z.
33)
§ 72, 74, 76 a 77 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 16 ods. 3 až 7 a § 20 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
§ 16 ods. 3 až 7 a § 20 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
33a)
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
34)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
