40/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.2002 do 31.05.2002
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 40/1964 Zb. |
| Názov: | Občiansky zákonník |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 26.02.1964 |
| Dátum vyhlásenia: | 05.03.1964 |
| Dátum účinnosti od: | 01.05.2002 |
| Dátum účinnosti do: | 31.05.2002 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 45/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka |
| 47/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií o peňažných službách občanom |
| 18/1965 Zb. | Vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva a Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva o podmienkach údržby a opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu v majetku občanov a nesocialistických organizácií |
| 23/1965 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva a kultúry o súťažnom poriadku pre diela výtvarných umení |
| 17/1966 Zb. | Vyhláška Ministerstva dopravy o leteckom prepravnom poriadku |
| 84/1967 Zb. | Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov, ktorou sa mení vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia |
| 124/1967 Zb. | Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež |
| 137/1968 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe |
| 15/1971 Zb. | Vyhláška Ministerstva dopravy, ktorou sa dopĺňa vyhláška ministerstva dopravy č. 17/1966 Zb. o leteckom prepravnom poriadku |
| 151/1971 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení vyhláška NInisterstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku |
| 66/1973 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Českej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka |
| 67/1973 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka |
| 101/1973 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o projektových súťažiach |
| 118/1973 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku v znení vyhlášky č. 151/1971 Zb. |
| 4/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 132/1964 Zb. o železničnom dopravnom poriadku v znení vyhlášky č. 98/1966 Zb. |
| 8/1976 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií č. 48/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie majetku |
| 160/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej o finančnej a úverovej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe |
| 3/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o prepravnom poriadku lanových dráh |
| 47/1978 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených |
| 56/1979 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb |
| 67/1979 Zb. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstva stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky a Slovenského cenového úradu, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce poskytovanie služieb občanom |
| 121/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o finančnej pomoci pri prevode skupinových rodinných domčekov z družstevného do osobného vlastníctva |
| 122/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o jednorazovom príspevku na opatrenie náhradného bývania občanom, ktorí uvoľnia byt v objekte spravovanom štátnou socialistickou organizáciou |
| 1/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej z 18. decembra 1981 o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe |
| 2/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 47/1978 Zb. o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených bytov |
| 31/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 134/1964 Zb. o prepravnom poriadku vodnej dopravy |
| 35/1982 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom v znení vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 136/1969 Zb. |
| 69/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 122/1980 Zb. o jednorazovom príspevku na opatrenie náhradného bývania občanom, ktorí uvoľnia byt v objekte spravovanom štátnou socialistickou organizáciou |
| 100/1982 Zb. | Vyhláška Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode |
| 158/1982 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o poskytovaní služieb občanmi na základe povolenia národného výboru |
| 159/1982 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 67/1973 Zb. |
| 13/1983 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o poistných podmienkach pre poistenie majetku |
| 14/1983 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o poistných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škody |
| 17/1983 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 152/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku v znení neskorších predpisov |
| 159/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej, ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 1/1982 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe |
| 160/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 47/1978 Zb. o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených bytov v znení vyhlášky č. 2/1982 Zb. |
| 23/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 134/1964 Zb. o prepravnom poriadku vodnej dopravy v znení vyhlášky č. 31/1982 Zb. |
| 64/1984 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o poskytovaní dočasného ubytovania v súkromí so súhlasom národného výboru |
| 106/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 133/1964 Zb. o cestnom prepravnom poriadku 1) |
| 35/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 3/1977 Zb. o prepravnom poriadku lanových dráh |
| 44/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku v znení neskorších predpisov |
| 74/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku, v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 126/1964 Zb. o styku medzi celoštátnymi dráhami a vlečkami a o vzťahoch medzi zúčastnenými organizáciami (vlečkové podmienky) v znení neskorších predpisov a vyhláška č. 9/1984 Zb. o kontejnerovom prepravnom poriadku |
| 136/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve |
| 2/1988 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného výboru |
| 164/1988 Zb. | Vyhláška Ministerstva obchodu a cestovného ruchu Slovenskej socialistickej republiky o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky č. 100/1982 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode |
| 74/1989 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií a miezd Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 136/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve |
| 146/1990 Zb. | Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej, Ministerstva financií, cien a miezd Českej republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom v znení neskorších predpisov |
| 73/1991 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Štátnej banky česko-slovenskej, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 136/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve v znení vyhlášky č. 74/1989 Zb. |
| 124/1991 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva hospodárstva, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 101/1973 Zb. o projektových súťažiach |
| 337/1991 Zb. | Vyhláška ministerstva financí České republiky, kterou se mění vyhláška ministerstva financí České socialistické republiky č. 11/1983 Sb., o pojistných podmínkách pro pojištění majetku, vyhláška ministerstva financí České socialistické republiky č. 12/1983 Sb., o pojistných podmínkách pro pojištění odpovědnosti za škody, a vyhláška ministerstva financí č. 49/1964 Sb., o pojistných podmínkách pro pojištění osob, ve znění vyhlášky ministerstva financí České socialistické republiky č. 55/1979 Sb. |
| 364/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa zrušujú vyhlášky upravujúce poistné podmienky zmluvného poistenia |
| 386/1991 Zb. | Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej o platobnom styku a zúčtovaní |
| 440/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška o odplate za ústredné (diaľkové) vykurovanie a za dodávku teplej vody |
| 128/1992 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 462/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku v znení neskorších predpisov |
| 208/1994 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku |
| 47/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov |
| 87/1995 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka |
| 312/1997 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 19/1999 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov |
| 220/1999 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 277/2000 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 310/2001 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 388/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 268/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 586/2008 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka |
| 281/2010 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z. |
| 20/2013 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov |
| 141/2014 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov |
| 47/1956 Zb. | Zákon o civilnom letectve (letecký zákon) |
| 41/1957 Zb. | Zákon o využití nerastného bohatstva (banský zákon) |
| 52/1966 Zb. | Zákon o osobnom vlastníctve |
| 58/1969 Zb. | Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom |
| 131/1982 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a upravujú sa niektoré ďalšie majetkové vzťahy |
| 94/1988 Zb. | Zákon o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve |
| 188/1988 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce |
| 87/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník |
| 105/1990 Zb. | Zákon o súkromnom podnikaní občanov |
| 116/1990 Zb. | Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov |
| 87/1991 Zb. | Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách |
| 509/1991 Zb. | Zákon, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník |
| 264/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 278/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu |
| 249/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov |
| 153/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník |
| 211/1997 Z. z. | Zákon o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 252/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 218/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník |
| 261/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 281/2001 Z. z. | Zákon o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov |
| 23/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov |
| 34/2002 Z. z. | Zákon o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov |
| 95/2002 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 184/2002 Z. z. | Zákon o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) |
| 215/2002 Z. z. | Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 526/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 504/2003 Z. z. | Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov |
| 515/2003 Z. z. | Zákon o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 150/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 404/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 635/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 171/2005 Z. z. | Zákon o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 336/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 118/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení zákona č. 266/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 188/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 84/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 209/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 335/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov |
| 568/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 214/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
| 379/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 477/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 186/2009 Z. z. | Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 575/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 129/2010 Z. z. | Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 546/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 130/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 161/2011 Z. z. | Zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 69/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 180/2013 Z. z. | Zákon o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 102/2014 Z. z. | Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 106/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 335/2014 Z. z. | Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 39/2015 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 117/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 239/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 273/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 438/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 91/2016 Z. z. | Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 170/2018 Z. z. | Zákon o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 184/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 213/2018 Z. z. | Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 343/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 25/2019 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2016 z 10. októbra 2018 vo veci vyslovenia nesúladu § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky |
| 394/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 108/2024 Z. z. | Zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 254/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 183/1947 Zb. | Nařízení, jímž se určují zemědělské výrobní oblasti. |
| 207/1948 Zb. | Zákon o ochraně pachtýřů zemědělských podniků a pachtýřů zemědělských pozemků. |
| 179/1950 Zb. | Nariadenie o dôležitých dôvodoch na výpoveď chránených nájmov alebo na ich zrušenie bez výpovede |
| 189/1950 Zb. | Zákon o poistnej smluve |
| 63/1951 Zb. | Zákon o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými prostriedkami |
| 65/1951 Zb. | Zákon o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy |
| 53/1955 Zb. | Nariadenie, ktorým sa doplňuje a mení vládne nariadenie č. 1983/1947 Zb., ktorým určujú poľnohospodárske výrobne oblasti |
| 41/1964 Zb. | Zákon o hospodárení s bytmi |
40
OBČIANSKY ZÁKONNÍK
z 26. februára 1964
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvá hlava
OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA
§ 1
(1)
Úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd,
najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
(2)
Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové
vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu
osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.1)
(3)
Právne vzťahy vznikajúce z výsledkov duševnej tvorivej činnosti upravujú osobitné
zákony.
§ 2
(1)
Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými
zákon vznik týchto vzťahov spája.
(2)
V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
(3)
Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou
odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
§ 3
(1)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
(2)
Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to,
aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby
sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
§ 4
Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý
je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
§ 5
Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na príslušnom
orgáne štátnej správy. Ten môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený
predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
§ 6
Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený,
primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.
Druhá hlava
ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV
Prvý oddiel
Fyzické osoby
§ 7
(1)
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť
má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
(2)
Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom,
súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj
nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
§ 8
(1)
Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba
povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
(2)
Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa
plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca
ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
§ 9
Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané
rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
§ 10
(1)
Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná
robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
(2)
Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné
požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť
len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia
určí v rozhodnutí.
(3)
Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo
ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
Ochrana osobnosti
§ 11
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
§ 12
(1)
Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením.
(2)
Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
(3)
Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej
osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely
a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však
nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
§ 13
(1)
Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby
jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2)
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3)
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
§ 15
Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi
a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.
§ 16
Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za
ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Druhý oddiel
Právnické osoby
§ 18
(1)
Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
(2)
Právnickými osobami sú:
a)
združenia fyzických alebo právnických osôb,
b)
účelové združenia majetku,
c)
jednotky územnej samosprávy,
d)
iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
§ 19
(1)
Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného
zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
§ 19a
(1)
Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len
zákonom.
(2)
Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného
registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
§ 19b
(1)
Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.
(2)
Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa
neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež
domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
(3)
Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
§ 19c
Sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku.
§ 20
(1)
Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení
zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne
orgány).
(2)
Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia,
pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom
na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú
práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti
právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol
vedieť.
§ 20a
(1)
Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý
bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri
zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
(3)
Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie
nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(4)
Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej
osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.
Záujmové združenia právnických osôb
§ 20f
Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické osoby vytvárať
záujmové združenia právnických osôb (ďalej len „združenia").
§ 20g
Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi
alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení
združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov
združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov. K zmluve
alebo zápisnici o ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy a určenie
osôb oprávnených konať v mene združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovujúca
schôdza.
§ 20h
(1)
Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových
pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie
ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom.
Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok.
(2)
Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza. Stanovy určia
spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú.
§ 20i
(1)
Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom za nesplnenie svojich
povinností.
(2)
Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na okresnom
úrade,2) príslušnom podľa sídla združenia. Do registra sa zapisuje názov a sídlo združenia,
predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, a mená osôb
vykonávajúcich ich pôsobnosť.
(3)
K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o
ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená
zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou.
§ 20j
(1)
Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak imanie združenia neprechádza na
právneho nástupcu.
(2)
Združenie zaniká výmazom z registrácie.
§ 21
Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.
Tretia hlava
ZASTÚPENIE
§ 22
(1)
Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(2)
Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,
ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
§ 23
Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie)
alebo na základe dohody o plnomocenstve.
§ 24
Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Zákonné zastúpenie
§ 26
Pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
§ 27
(1)
Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
(2)
Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na
právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je
súdom ustanovený opatrovník.
(3)
Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá
spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán
miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom
(§ 18 ods. 1).
§ 28
Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a
ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
§ 29
Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné
na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok
môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
§ 30
Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu
záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného
zástupcu.
Zastúpenie na základe plnomocenstva
§ 31
(1)
Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ
udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.
(2)
Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa
štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.
(3)
Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve
udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
(4)
Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého
právneho úkonu.
§ 32
(1)
Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo
vlastnom mene.
(2)
Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú
tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré
nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli
známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
(3)
Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti,
prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec
dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, sa
nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.
§ 33
(1)
Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ
viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,
s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o
prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
(2)
Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo
ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže
ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ
neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s
ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody
spôsobenej jeho konaním.
(3)
Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva
vedela.
§ 33a
(1)
Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala
za splnomocniteľa,
a)
ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,
b)
ak je splnomocnencom právnická osoba.
(2)
Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.
§ 33b
(1)
Plnomocenstvo zanikne
a)
vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
b)
ak ho splnomocniteľ odvolal,
c)
ak ho vypovedal splnomocnenec,
d)
ak splnomocnenec zomrie.
(2)
Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.
Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo
len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.
(3)
Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.
(4)
Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony
účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať
ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.
(5)
Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité
úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie
oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca
o tomto odvolaní vedela.
(6)
Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec
povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny
nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne
účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ
alebo jeho právni nástupcovia.
Štvrtá hlava
PRÁVNE ÚKONY
§ 34
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
§ 35
(1)
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo
iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2)
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,
ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore
s jazykovým prejavom.
(3)
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia
obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni
sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
§ 36
(1)
Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.
Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
(2)
Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali,
pominú.
(3)
Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí,
stane sa právny úkon nepodmieneným.
(4)
Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý
nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
(5)
Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka
je odkladacia.
§ 37
(1)
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2)
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3)
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
§ 38
(1)
Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
(2)
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou.
§ 39
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
§ 40
(1)
Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.
(2)
Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
(3)
Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia
viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.
(4)
Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie
osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon
urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
(5)
Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica.
Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok
alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu
podpísať.
§ 40a
Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je
neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
§ 41
Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých
k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
§ 41a
(1)
Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno
sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
(2)
Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
§ 42
Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení
tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Odporovateľné právne úkony
§ 42a
(1)
Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2
až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2)
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.
(3)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a)
osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú
účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c)
právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),
b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(4)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a)
členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b)
osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú
účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d)
právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom
alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),
b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(5)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch,
na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo
výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
a)
spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo
b)
bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c)
bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase
jeho splatnosti.
§ 42b
(1)
Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2)
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.
(3)
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom
dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom;
proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
(4)
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech.
Zmluvy
§ 43
Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Ôsma hlava
PREMLČANIE
§ 100
(1)
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2)
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3)
Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách
vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Premlčacia doba
§ 101
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
§ 102
Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
§ 103
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
§ 104
Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.
§ 105
Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské
konanie skončilo.
§ 106
(1)
Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2)
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
§ 107
(1)
Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.
(2)
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3)
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.
§ 108
Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave
osôb.
§ 109
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.
§ 110
(1)
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje
sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia
tejto lehoty.
(2)
Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v
rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach
začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
(3)
Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne
priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky
a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo
po uznaní.
Plynutie premlčacej doby
§ 111
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
§ 112
Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na
súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
§ 113
Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto
osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté premlčanie
prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám
ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.
§ 114
Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými
zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak
nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.
Deviata hlava
VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV
Domácnosť
§ 115
Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady
na svoje potreby.
Blízke osoby
§ 116
Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
§ 117
Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade
pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Veci a práva
§ 118
(1)
Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva
alebo iné majetkové hodnoty.
(2)
Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
§ 119
(1)
Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
(2)
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
§ 120
(1)
Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez
toho, že by sa tým vec znehodnotila.
(2)
Stavba nie je súčasťou pozemku.
§ 121
(1)
Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené
na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
(2)
Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom
užívali.
(3)
Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením.
Počítanie času
§ 122
(1)
Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca
pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
(2)
Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa
pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný
deň.
(3)
Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
DRUHÁ ČASŤ
VECNÉ PRÁVA
Prvá hlava
VLASTNÍCKE PRÁVO
§ 123
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
§ 124
Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.
§ 125
(1)
Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
(2)
Osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo
určených právnických osôb.
§ 126
(1)
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(2)
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
§ 127
(1)
Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru
primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať
chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej
dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce
na jeho pozemok.
(2)
Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb,
môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník
pozemku je povinný pozemok oplotiť.
(3)
Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej
miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne
škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť;
tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
§ 128
(1)
Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme
bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel
nemožno dosiahnuť inak.
(2)
Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel
nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Držba
§ 129
(1)
Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre
seba.
(2)
Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
§ 130
(1)
Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.
(2)
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä
má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3)
Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil
na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku
dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
§ 131
(1)
Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami
a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné
pre údržbu a prevádzku veci.
(2)
Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil,
pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.
Nadobúdanie vlastníctva
§ 132
(1)
Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2)
Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom
v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
§ 133
(1)
Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím
veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
(2)
Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom
do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.2a)
§ 134
Vydržanie
(1)
Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2)
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva,
alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických
osôb (§ 125).
(3)
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.
(4)
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.
§ 135
(1)
Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy,
je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník neprihlási
do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu.
(2)
Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré tvorí desať percent
ceny nálezu. Osobitný právny predpis môže inak upraviť oprávnenie toho, kto vec našiel
alebo ohlásil.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj na skryté veci, ktorých vlastník nie
je známy, a na opustené veci.
§ 135a
Vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci.
§ 135b
(1)
Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej
veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi
cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
(2)
Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci
žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého
stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom
veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k
dohode.
§ 135c
(1)
Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh
vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu
zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
(2)
Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva
vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3)
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak,
najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.
Druhá hlava
SPOLUVLASTNÍCTVO
§ 136
(1)
Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2)
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.
Podielové spoluvlastníctvo
§ 137
(1)
Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
(2)
Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely
všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
§ 139
(1)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci
spoločne a nerozdielne.
(2)
O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3)
Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať,
aby o zmene rozhodol súd.
§ 140
Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel
pomerne podľa veľkosti podielov.
§ 141
(1)
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní;
ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
(2)
Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.
§ 142
(1)
Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí
podľa podielov.
(2)
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním
veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3)
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné
bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria
práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
§ 143
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva
a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o
reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)
§ 143a
(1)
Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva.
Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
(2)
Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu
zániku manželstva.
(3)
Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči
inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
§ 144
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú
aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
§ 145
(1)
Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných
veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
(2)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.
§ 146
Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
§ 147
(1)
Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva,
môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
(2)
To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa
ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
§ 148
(1)
Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
(2)
Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva
odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo
zrušiť i za trvania manželstva.
§ 148a
(1)
Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ
pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním
už súhlas druhého manžela nepotrebuje.
(2)
Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov
získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý
nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia,
môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
(3)
Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva
podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa
medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola
uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.
§ 149
(1)
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených
v § 150.
(2)
Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
(3)
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
(4)
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho
vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci
z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne
ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí,
že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
§ 149a
§ 150
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť
o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
§ 151
Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len
rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.
Tretia hlava
PRÁVA K CUDZÍM VECIAM
Záložné právo
§ 151a
(1)
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade
ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia
zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky,
ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.
(2)
Ak je záložným právom zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky
jej ocenenia v čase vzniku záložného práva je zabezpečené peňažné plnenie, ktoré by
patrilo veriteľovi v prípade porušenia záväzku dlžníka.
§ 151b
(1)
Záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo
zo zákona.
(2)
Záložné právo vzniká, ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.
(3)
Na vznik záložného práva na základe zmluvy je pri hnuteľných veciach potrebné odovzdanie
veci záložnému veriteľovi alebo vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá
osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a ktorá je nevyhnutná pre nakladanie
s vecou. Namiesto odovzdania veci sa môžu záložca a záložný veriteľ dohodnúť na odovzdaní
veci inej osobe, aby ju pre nich uschovala.
(4)
V zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva (záloh)
a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému
zjavné.
(5)
Záložné právo možno zriadiť aj na vec, byt alebo nebytový priestor alebo na zabezpečenie
záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
§ 151c
(1)
Ak na zálohu vznikne viac záložných práv, uspokojí sa prednostne záložné právo svojím
vznikom najstaršie, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.
(2)
Doba vzniku záložného práva je rozhodujúca pre poradie na uspokojenie zo zálohu aj
v prípade, že záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie budúcej alebo podmienenej
pohľadávky.
§ 151d
(1)
Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci
iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa
vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený
vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.
(2)
Ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viazne záložné právo, pôsobí záložné právo
voči nadobúdateľovi, ak pri uzavretí zmluvy nadobúdateľ o záložnom práve vedel alebo
musel vedieť; nadobúdateľ zodpovedá takto do výšky ceny nadobudnutej veci.
§ 151e
(1)
Záložný veriteľ je povinný zverený mu záloh starostlivo opatrovať, chrániť ho pred
poškodením, stratou a zničením. Ak mu v dôsledku plnenia tejto povinnosti vzniknú
náklady, má proti záložcovi právo na ich úhradu. Záložný veriteľ môže záloh užívať,
len ak na to dá záložca výslovný súhlas.
(2)
Záložca je povinný zdržať sa všetkého, čím sa záloh zhoršuje na ujmu záložného veriteľa.
(3)
Ak záloh stratí na cene tak, že zabezpečenie pohľadávky sa stane nedostatočné, záložný
veriteľ má právo od dlžníka žiadať, aby zabezpečenie bez zbytočného odkladu primerane
doplnil. Ak tak neurobí, stane sa tá časť pohľadávky, ktorá nie je zabezpečená, splatnou.
(4)
Záložný veriteľ, ktorý má záloh u seba, nie je povinný po dobu trvania záložného
práva záloh vydať.
§ 151f
(1)
Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať
uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
(2)
Ak na zabezpečenie tej istej pohľadávky je založených niekoľko samostatných vecí,
záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky alebo jej časti
z ktoréhokoľvek zálohu.
§ 151g
Záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo záloh alebo ak záložca
zloží záložnému veriteľovi cenu založenej veci; záložné právo tiež zanikne, ak sa
záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné
právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa
musí stať formou notárskej zápisnice.
Založenie pohľadávky
§ 151h
(1)
Založiť možno aj pohľadávku, ak predmetom jej plnenia je vec, právo alebo iná majetková
hodnota.
(2)
Záložné právo k pohľadávke vzniká písomnou zmluvou medzi záložným veriteľom a záložcom,
ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na zabezpečenie. Záložné právo je účinné voči
poddlžníkovi, len ak poddlžníka o tom písomne upovedomil záložca alebo ak vznik záložného
práva mu preukáže záložný veriteľ.
(3)
Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
§ 151i
Ak sa vznik záložného práva poddlžníkovi oznámil alebo preukázal, je poddlžník povinný
plniť svoj záväzok záložnému veriteľovi. Ak je predmetom plnenia vec, vzniká jej odovzdaním
záložnému veriteľovi jeho záložné právo k tejto veci a založenie pohľadávky zaniká.
Plnenie záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný oznámiť záložcovi.
§ 151j
Záložné právo k pohľadávke zaniká tiež písomným oznámením záložného veriteľa poddlžníkovi,
že pohľadávka zabezpečená záložným právom bola uspokojená, alebo tým, že záložca to
poddlžníkovi preukáže.
Podzáložné právo
§ 151k
Podzáložné právo vzniká založením pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Na vznik
podzáložného práva sa nevyžaduje súhlas vlastníka založenej veci, ale podzáložné právo
možno voči nemu uplatniť, len keď sa mu jeho vznik oznámil.
§ 151l
(1)
Ak sa záloh odovzdá podzáložnému veriteľovi, zodpovedá záložný veriteľ za škodu na
zálohu tak, akoby ho mal sám u seba.
(2)
Ak pohľadávka zabezpečená podzáložným právom a ani založená pohľadávka nie je v čase
splatnosti splnená podzáložnému veriteľovi, môže sa podzáložný veriteľ domáhať uspokojenia
z podzálohu v rámci oprávnenia záložného veriteľa.
§ 151m
Na podzáložné právo sa použijú primerane ustanovenia o záložnom práve.
Vecné bremená
§ 151n
(1)
Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak,
že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
(2)
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci
na nadobúdateľa.
(3)
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej
zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.
§ 151o
(1)
Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami
konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo
zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný
vklad do katastra nehnuteľností.
(2)
Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon
nedáva toto právo aj ďalším osobám.
§ 151p
(1)
Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
(2)
Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám
oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou
výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
(3)
Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného,
môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.
Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť,
aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4)
Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne
najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Zádržné právo
§ 151s
(1)
Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú
peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať
vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
(2)
Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou
naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
(3)
Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť
dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a
bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným
a výkonom zádržného práva.
(4)
Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho
dôvodoch.
§ 151t
Ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým spojených má ten, kto vec
zadržuje, postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu.
§ 151u
Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné
uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom.
§ 151v
Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej
zábezpeky.
ŠIESTA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A ZA BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
Prvá hlava
PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM
§ 415
Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.
§ 417
(1)
Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam
ohrozenia.
(2)
Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné
a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
§ 418
(1)
Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal,
nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné
odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší
ako ten, ktorý hrozil.
(2)
Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo
trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti
útoku.
§ 419
Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na
náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac
v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.
Druhá hlava
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU
Prvý oddiel
Všeobecná zodpovednosť
§ 420
(1)
Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2)
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
(3)
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
§ 420a
(1)
Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
(2)
Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a)
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b)
fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c)
oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
(3)
Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.
Druhý oddiel
Prípady osobitnej zodpovednosti
§ 421
Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za
jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
§ 421a
(1)
Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja
alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže
zbaviť.
(2)
Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych,
veterinárnych a iných biologických služieb.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania
§ 422
(1)
Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú,
ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne
s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu,
pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo
posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.
(2)
Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý
dohľad nezanedbal.
(3)
Ak vykonáva dohľad právnická osoba, jej pracovníci dohľadom poverení sami za škodu
takto vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
§ 423
Kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie
alebo posúdiť jeho následky, je povinný nahradiť škodu v tomto stave spôsobenú; spoločne
a nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom
§ 424
Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
§ 427
(1)
Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.
(2)
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako
aj prevádzateľ lietadla.
§ 428
Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
§ 429
Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú
odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.
§ 430
(1)
Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia
alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
(2)
Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku,
v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.
§ 431
Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie
medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou
§ 432
Za škodu vyvolanú povahou zvlášť nebezpečnej prevádzky zodpovedá prevádzateľ rovnako
ako prevádzateľ dopravného prostriedku.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach
§ 433
(1)
Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na veciach, ktoré
boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj
inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na
ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi
alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.
(2)
Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá
ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na mieste na to
určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak.
(3)
Zodpovednosti podľa odseku 1 a 2 sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou.
§ 434
(1)
Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpovedá len do výšky ustanovenej vykonávacím
predpisom. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke
pracujú, uhradzuje sa bez obmedzenia.
(2)
Bez obmedzenia sa uhradzuje škoda aj vtedy, ak boli veci prevzaté do úschovy.
§ 435
Rovnako ako prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedajú i prevádzatelia
garáží a iných podnikov podobného druhu, pokiaľ ide o dopravné prostriedky v nich
umiestnené a ich príslušenstvo.
§ 436
Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo
zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode
dozvedel.
§ 437
Za škodu spôsobenú na veciach odložených v dopravných prostriedkoch hromadnej dopravy
sa zodpovedá len podľa ustanovení o náhrade škody spôsobenej ich prevádzkou (§ 427 až 431).
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia o náhrade škody
Spoločná zodpovednosť
§ 438
(1)
Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
(2)
V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú
za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
§ 439
Kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti
na spôsobení vzniknutej škody.
§ 440
Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.
Zavinenie poškodeného
§ 441
Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda
spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Spôsob a rozsah náhrady
§ 442
(1)
Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2)
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(3)
Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový
prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré
z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie
je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
§ 443
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
§ 444
Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.
§ 445
Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom;
pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
§ 446
Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi
jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.
§ 447
(1)
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite
je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení
s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku.
(2)
Náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným invalidným
dôchodkom alebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie presahovať sumu určenú predpismi
pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.
Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne; z dôvodov hodných osobitného
zreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady aj vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou
nedbalosťou.
(3)
Vláda Československej socialistickej republiky môže vzhľadom na zmeny, ktoré nastali
vo vývoji mzdovej úrovne, upraviť nariadením podmienky, výšku a spôsob náhrady za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite.
§ 447a
Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku,
na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok,
ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá
náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala
v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.
§ 448
(1)
Pri usmrtení sa uhradzujú peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým, ktorým
zomretý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Náhrada nákladov na výživu
patrí pozostalým, pokiaľ sa tieto náklady neuhradzujú dávkami dôchodkového zabezpečenia
poskytovanými z toho istého dôvodu.
(2)
Pri výpočte náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomretého; náhrada nákladov
na výživu všetkých pozostalých nesmie však dovedna prevýšiť sumu, do ktorej by zomretému
patrila náhrada za stratu na zárobku podľa ustanovenia § 447 ods. 2.
§ 449
(1)
Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
(2)
Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli
uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
(3)
Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
Zníženie náhrady
§ 450
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom
zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej
osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Tretia hlava
BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
§ 451
(1)
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
§ 454
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
§ 455
(1)
Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu
alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
(2)
Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky
uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky;
na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
§ 456
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho,
na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
§ 457
Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
§ 458
(1)
Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre
možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.
(2)
S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten,
kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
(3)
Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.
§ 459
Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže
súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia
nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku výkonu
rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia
uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.
SIEDMA ČASŤ
DEDENIE
Prvá hlava
NADOBÚDANIE DEDIČSTVA
§ 460
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
§ 461
(1)
Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
(2)
Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo
zákona.
§ 462
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Odmietnutie dedičstva
§ 463
(1)
Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde
alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
(2)
Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho
na to výslovne oprávňuje.
§ 464
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa,
keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený.
Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
§ 465
Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo
nechce odmietnuť.
§ 466
K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže
odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.
§ 467
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási,
že dedičstvo neodmieta.
§ 468
Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom
dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť,
sa pri prejednaní dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí
či neodmietnutí dedičstva urobiť.
Dedičská nespôsobilosť
§ 469
Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi,
deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej
vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
Vydedenie
§ 469a
(1)
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a)
v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe
alebo v iných závažných prípadoch,
b)
o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c)
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej
jedného roka,
d)
trvalo vedie neusporiadaný život.
(2)
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia
aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Prechod dlhov
§ 470
(1)
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené
s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2)
Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
§ 471
(1)
Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo
prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým
mravom.
(2)
Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť
tieto dlhy ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia
pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu,
že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných
veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
§ 472
(1)
Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady
jeho pohrebu rovnako ako dedič.
(2)
Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát
použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú
výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu
dedičstva.
Druhá hlava
DEDENIE ZO ZÁKONA
§ 473
(1)
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
(2)
Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
§ 474
(1)
Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia
a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou
v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2)
Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu
dedičstva.
§ 475
(1)
Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi
súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou
v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2)
Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým
dielom jeho deti.
§ 475a
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia
poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Tretia hlava
DEDENIE ZO ZÁVETU
§ 476
(1)
Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej
forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
(2)
V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
(3)
Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
§ 476a
Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
§ 476b
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred
dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
§ 476c
(1)
Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi
súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami
podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.
(2)
V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal
a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho
pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.
§ 476d
(1)
Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon
ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
(2)
Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviť poslednú vôľu iba formou notárskej
zápisnice.
(3)
Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami
v listine, ktorá musí byť prečítaná.
(4)
Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou
notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú
reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči.
(5)
V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal
a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho
pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto
sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.
§ 476e
Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť
nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle
robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
§ 476f
Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu
pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
§ 477
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva,
ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,
že podiely sú rovnaké.
§ 478
Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.
§ 479
Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona,
a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu
zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.
§ 480
(1)
Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo
odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
(2)
Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.
Štvrtá hlava
POTVRDENIE DEDIČSTVA A VYPORIADANIE DEDIČOV
§ 481
Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
§ 482
(1)
Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
(2)
Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
§ 483
Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo
bolo preukázané.
§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona
sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne
dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz
alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.
Piata hlava
OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA
§ 485
(1)
Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný
ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva
má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu
pravého dediča.
(2)
Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok
z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol
vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných
nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.
§ 486
Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené,
je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.
§ 487
Ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu.
ÔSMA ČASŤ
ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO
Prvá hlava
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvý oddiel
§ 488
Záväzkový právny vzťah
Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Vznik záväzkov
§ 489
Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
§ 490
Vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.
§ 491
(1)
Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať
aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
(2)
Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona,
ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
(3)
Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce
záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
§ 492
Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky
vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
§ 493
Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje
inak.
Obsah záväzkov
§ 494
Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
§ 495
Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené,
že veriteľ túto povinnosť nemá.
§ 496
Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný plniť určité množstvo vecí určených
v priemernej strednej akosti.
§ 497
Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad
odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže
už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.
§ 498
Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
Zodpovednosť za vady
§ 499
Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti
výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo
podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
§ 500
(1)
Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností,
nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil,
že vec je bez akýchkoľvek vád.
(2)
Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.
§ 501
Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec
nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ
výslovne vymienil.
§ 502
(1)
Zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastníkov alebo jednostranné vyhlásenie scudziteľa
môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady, ktoré sa vyskytujú do určenej
alebo dojednanej doby po splnení.
(2)
Účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo
dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších zásad, než ustanovuje
zákon. O takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie (záručný
list).
§ 503
Ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, pretože si tretie osoby
robia nárok na vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu predchodcovi. Ak
tak neurobí, nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca
môže proti nemu uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené proti tretej osobe.
§ 504
Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol
vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže
vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v
tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.
§ 505
Ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502, treba vadu vytknúť najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby.
§ 506
(1)
Len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschovať po primeranú
dobu, ktorú určí scudziteľ na preskúmanie vady.
(2)
Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže ju nadobúdateľ po upozornení scudziteľa
bez meškania predať.
§ 507
(1)
Ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo
riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ
domáhať buď primeranej zľavy z ceny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.
(2)
Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené
zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.
§ 508
Nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej premlčacej
dobe (§ 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa.
§ 509
(1)
Oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti
s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného
najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo
zanikne.
(2)
Na plynutie premlčacej doby určenej na uplatnenie práv na súde sa primerane použije
§ 508.
§ 510
Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá
z vady vznikla.
Druhý oddiel
Spoločné záväzky a spoločné práva
Spoločné záväzky
§ 511
(1)
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť
dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek
z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
(2)
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti
ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného
odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich
pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
(3)
Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu
od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť,
rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Spoločné práva
§ 512
(1)
Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý
veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému
z veriteľov rovnaký diel.
(2)
Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť
ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov
dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez
súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník
to, čo je dlžný, zložiť do súdnej úschovy.
§ 513
Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona,
podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne,
môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom
rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.
§ 514
Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne
a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.
§ 515
(1)
Či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie, ktoré mohol
žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí
od pomeru medzi spoluveriteľmi.
(2)
Obdobne platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než koľko na neho pripadá.
Tretí oddiel
Zmeny v obsahu záväzkov
Dohoda strán
§ 516
(1)
Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
(2)
Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok
zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené
zákonom požadované náležitosti.
(3)
Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode došlo bez
súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby
dohoda nebola.
Omeškanie dlžníka
§ 517
(1)
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.
(2)
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
(3)
Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo
zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
§ 518
Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva,
že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi
bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje.
§ 519
Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie
je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.
§ 520
K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme
alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša
veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
§ 521
Ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ
chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.
Omeškanie veriteľa
§ 522
Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase
plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný
nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo
náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných
škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.
§ 523
Za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky.
Štvrtý oddiel
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
Postúpenie pohľadávky
§ 524
(1)
Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2)
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
§ 525
(1)
Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej
obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže
byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
(2)
Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
§ 526
(1)
Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
(2)
Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.
§ 527
(1)
Ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi,
ak
a)
postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom,
b)
dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi,
c)
postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník
voči postupcovi.
(2)
Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej odplaty spolu
s úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie však zaniká,
ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde.
§ 528
(1)
Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným
spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie
záväzku poskytla.
(2)
Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné
informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
§ 529
(1)
Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú
zachované i po postúpení pohľadávky.
(2)
Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé
pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané
postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade,
že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
§ 530
(1)
Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na
účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca
preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
(2)
Ak postupca vymáha pohľadávku, môže dlžník použiť svoje na započítanie spôsobilé
pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nie však pohľadávky,
ktoré má voči postupníkovi.
Prevzatie dlhu
§ 531
(1)
Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto,
ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo
tomu, kto dlh prevzal.
(2)
Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri
pôvodnom dlžníkovi.
(3)
Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
(4)
Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá
dlh prevzala.
§ 532
Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami
trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.
Pristúpenie k záväzku
§ 533
Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný
záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne
a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
§ 534
Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi
povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo
nevznikne.
Poukážka
§ 535
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje,
aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi
len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
§ 536
(1)
Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke
vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa
poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý
s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.
(2)
Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať
alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi.
§ 537
Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len také námietky,
ktoré sa týkajú platnosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z
jeho vlastných vzťahov k poukazníkovi.
§ 538
(1)
Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.
(2)
Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vzťahu
medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou poukazcu
alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje
sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.
§ 539
Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku,
ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď poukazníkovi došlo oznámenie
poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo vzťahu medzi
poukázancom a poukazníkom.
Poukážka na cenné papiere
§ 540
Peňažný ústav môže vystaviť na tretiu osobu alebo na seba písomnú poukážku znejúcu
na plnenie cenných papierov bez toho, že by v nej uviedol dôvod záväzku.
§ 541
(1)
Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesť rubopisom.
(2)
Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú z rubopisu.
§ 542
(1)
Kto prijme poukážku vystavenú peňažným ústavom, je povinný plniť tomu, v koho prospech
bola vystavená alebo na koho bola prevedená.
(2)
Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plniť, len ak sa jej vydá kvitovaná poukážka.
Proti osobe oprávnenej rubopisom z poukážky môže robiť iba také námietky, ktoré vyplývajú
z obsahu poukážky alebo z vlastných vzťahov k oprávnenému.
§ 543
O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako
toto oprávnenie preukazuje, platia predpisy o zmenkách. Podľa týchto ustanovení sa
takisto posúdi, od koho môže požadovať poukážku ten, kto o ňu prišiel.
Piaty oddiel
Zabezpečenie záväzkov
Zmluvná pokuta
§ 544
(1)
Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník,
ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2)
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty
alebo určený spôsob jej určenia.
(3)
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej
povinnosti právnym predpisom (penále).
§ 545
(1)
Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
(2)
Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,
na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú
pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3)
Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak
porušenie povinnosti nezavinil.
Ručenie
§ 546
Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením,
ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak
ju neuspokojí dlžník.
§ 547
Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie
výšku svojej pohľadávky.
§ 548
(1)
Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne
vyzval.
(2)
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi
dlžník.
(3)
Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
§ 549
Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť
dlžník.
§ 550
Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté
veriteľovi.
§ 551
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
(1)
Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom
o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.
(2)
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so mzdou.
§ 552
Záložná zmluva
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom
veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
§ 553
Zabezpečenie záväzkov prevodom práva
(1)
Splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací
prevod práva).
(2)
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
§ 554
Zabezpečenie postúpením pohľadávky
Pohľadávku možno zabezpečiť aj postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky tretej
osoby.
Zábezpeka
§ 555
Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými
ručiteľmi.
§ 556
Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej, než koľko
sú dve tretiny ich odhadnej ceny.
§ 557
Vklady v bankách a sporiteľniach (ďalej len „peňažný ústav“) a štátne cenné papiere
sú spôsobilou zábezpekou do celej svojej výšky.
§ 558
Uznanie dlhu
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Šiesty oddiel
Zánik záväzkov
Splnenie dlhu
§ 559
(1)
Splnením dlh zanikne.
(2)
Dlh musí byť splnený riadne a včas.
§ 560
Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len
ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je
povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté
alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami,
ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.
§ 561
(1)
Ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté
inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť.
(2)
Ak sa náhodným zánikom niektorej veci voľba zmarila, môže účastník, ktorý mal právo
voľby, od zmluvy odstúpiť.
§ 562
Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom,
že je oprávnený prijať plnenie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie
predložil, nie je oprávnený plnenie prijať.
§ 563
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
§ 564
Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností
prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
§ 565
Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.
§ 566
Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe
pohľadávky.
§ 567
(1)
Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto
určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
(2)
Ak dlžník plní peňažný dlh prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je dlh splnený
okamihom, keď bola suma poukázaná, ak nie je dohodnuté inak.
§ 568
Ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo
je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa
nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej
úschovy. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.
§ 569
(1)
Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že
dlh bol úplne alebo čiastočne splnený.
(2)
Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie.
Dohoda
§ 570
(1)
Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom,
doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
(2)
Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového
záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
§ 571
Doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva
z dohody o novom záväzku.
§ 572
(1)
Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý
nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým sa môžu uvedené
práva uplatniť, neprejavia súhlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok, trvá zabezpečenie
len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú
zachované.
(2)
Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho,
aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká,
keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
(3)
Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný
písomne.
§ 573
Ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné, zaniká súčasne
aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie,
a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku,
zaniká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku.
§ 574
(1)
Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa;
táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.
(2)
Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Nemožnosť plnenia
§ 575
(1)
Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
(2)
Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s
väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
(3)
Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto
časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však
z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia
zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam,
zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.
§ 576
Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným, obmedzuje
sa záväzok na zvyšujúce plnenie. Ak však nemožnosť tohto plnenia je spôsobená osobou,
ktorá nemá právo voľby plnenia, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť.
§ 577
(1)
Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá
robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne
veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.
(2)
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté.
§ 578
Uplynutie času
Práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.
§ 579
Smrť dlžníka alebo veriteľa
(1)
Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne
vykonať dlžník.
(2)
Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne
aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Započítanie
§ 580
Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.
§ 581
(1)
Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví,
ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie
nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
(2)
Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na
súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku,
ktorá ešte nie je splatná.
(3)
Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1
a 2.
(4)
Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.
§ 582
Výpoveď
(1)
Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú
alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú
činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu
vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
(2)
Výpoveď je však neúčinná ohľadne záväzku zdržať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy
alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.
§ 583
Neuplatnenie práva
K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch
uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
§ 584
Splynutie
Ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne
právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.
Urovnanie
§ 585
(1)
Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné.
Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na
ktoré účastník nemohol pomýšľať.
(2)
Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť
písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
(3)
Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
§ 586
(1)
Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody
o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti
dovolať.
(2)
Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde
najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.
§ 587
I keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva,
týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo
pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných
vzťahov.
Druhá hlava
KÚPNA A ZÁMENNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve
§ 588
Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a
kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.
§ 589
Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva
neplatná podľa § 40a.
§ 590
Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej skazy a
náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím vlastníctva.
Ak kupujúci nadobudne vlastníctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy, má predávajúci
až do odovzdania práva a povinnosti uschovávateľa.
§ 591
Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez
zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak
kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo
určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy
prezrieť.
§ 592
Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím, môže predávajúci predmet kúpy uložiť na náklady
kupujúceho vo verejnom skladišti alebo u iného uschovávateľa alebo ho môže po upozornení
predať na účet kupujúceho. Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze a ak nie je na
upozornenie čas, upozornenie nie je potrebné.
§ 593
Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené s odovzdaním predmetu kúpy, najmä
náklady merania, váženia a balenia, predávajúci a náklady spojené s prevzatím kupujúci;
ak sa vec odosiela na miesto, ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady odoslania
kupujúci.
§ 594
Ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia, platí, že
vec bola odovzdaná v čase, keď bola odovzdaná na prepravu, pokiaľ nebolo dohodnuté
inak.
§ 595
Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelku alebo s nádejou na neisté budúce
úžitky, patria všetky úžitky riadne vyťažené. Znáša však stratu, ak bolo jeho očakávanie
zmarené.
§ 596
Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej
zmluvy na ne upozorniť.
§ 597
(1)
Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci
právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak
ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
(2)
Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec
má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady,
a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
§ 598
Kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
§ 599
(1)
Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti
za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do šiestich
mesiacov, ak ide o vady krmív, do troch týždňov, a ak ide o vady zvierat, do šiestich
týždňov od prevzatia veci.
(2)
Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady
predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
§ 600
Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Druhý oddiel
Vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve
§ 601
Výhrada vlastníctva
Ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po zaplatení ceny,
musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza
nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci.
Predkupné právo
§ 602
(1)
Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať,
má predkupné právo.
(2)
Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom.
§ 603
(1)
Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj.
(2)
Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom
kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom
do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva
mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.
(3)
Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby
mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
§ 604
Predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú
osobu.
§ 605
Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť
hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie
márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak
ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
§ 606
Kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekym iným, ak nie je dohodnuté
inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a
ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
Právo spätnej kúpy
§ 607
(1)
Kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať vrátenie veci do určitej doby
po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej kúpy.
(2)
Zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť písomne.
§ 608
(1)
Právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť písomnou formou, a ak nie je dohodnuté
inak, najneskôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inak právo spätnej
kúpy zanikne.
(2)
Ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musí kupujúci vrátiť vec bez zbytočného
odkladu a každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá strana z pôvodnej kúpnej
zmluvy.
§ 609
(1)
Ak sa právo spätnej kúpy týka veci určenej podľa druhu, vzniká uplatnením tohto práva
kupujúcemu záväzok vrátiť vec toho istého druhu.
(2)
Ak sa právo spätnej kúpy týka veci jednotlivo určenej, je kupujúci povinný vrátiť
tú istú vec, ktorú kúpil. Zmluva o scudzení veci, ktorou sa porušilo právo spätnej
kúpy, je neplatná.
§ 610
Iné vedľajšie dojednania
(1)
Účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania majúce povahu
výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou.
(2)
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zanikajú tieto výhrady a podmienky najneskôr
uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote
neuplatnil.
Tretí oddiel
Zámenná zmluva
§ 611
Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné
strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci,
ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma,
za kupujúcu stranu.
Štvrtý oddiel
Osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode
§ 612
Ak fyzická alebo právnická osoba predáva tovar ako podnikateľ (ďalej len „predávajúci“)
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, platia okrem všeobecných ustanovení o kúpnej
zmluve aj nasledujúce ustanovenia § 613 až 627.
§ 613
Veci možno predávať aj na objednávku. Predávajúci je povinný obstarať objednaný tovar
v dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam.
Ak sa tak nestane, objednávateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť. Odstúpením objednávateľa
od zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody.
§ 614
(1)
Ak je predávajúci podľa dohody s kupujúcim alebo podľa povahy veci povinný dodať
vec na miesto určené kupujúcim, kupujúci je povinný prevziať vec pri dodaní. V ostatných
prípadoch je kupujúci povinný prevziať vec pri predaji, ak sa s predávajúcim nedohodne
inak.
(2)
Ak kupujúci neprevezme vec v čase uvedenom v odseku 1, predávajúci je oprávnený požadovať
poplatok za uskladnenie; výšku poplatku ustanovuje osobitný predpis, prípadne určuje
dohoda medzi účastníkmi.
(3)
Prevzatím veci prechádza na kupujúceho vlastníctvo kúpenej veci. Pri zásielkovom
predaji prechádza vlastníctvo na kupujúceho prevzatím veci kupujúcim na mieste dodania
ním určenom. Pri samoobslužnom predaji dochádza k prevodu vlastníctva ku kúpenej veci
okamihom zaplatenia ceny za vybraný tovar. Do tohto okamihu môže kupujúci vybraný
tovar vrátiť na pôvodné miesto. Ak kupujúci svojím zavinením poškodí alebo zničí vybraný
tovar pred prevodom vlastníckeho práva, zodpovedá za škodu podľa všeobecných ustanovení
o zodpovednosti za škodu.
§ 615
Plnenia, ktoré sa s predajom veci obvykle neposkytujú, treba osobitne dohodnúť.
Akosť a množstvo
§ 616
Predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo,
mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným technickým
normám. Pri potravinách musí byť vyznačený dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti.
Ak to povaha veci pripúšťa, má kupujúci právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala
alebo aby sa mu jej činnosť predviedla.
§ 617
Ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie
riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci povinný kupujúceho
s nimi oboznámiť, ibaže ide o pravidlá všeobecne známe. Ak predávajúci nesplní túto
povinnosť, je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla.
§ 618
Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohla vec užívať na určený účel, musia
sa predávať len za nižšie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúceho treba
upozorniť, že vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je zrejmé už z povahy predaja.
Zodpovednosť za vady predanej veci
§ 619
(1)
Predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých
veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach
predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena.
(2)
Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci
za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).
§ 620
(1)
Záručná doba je šesť mesiacov; ak ide o predaj potravinárskeho tovaru, je záručná
doba osem dní, pri predaji krmív tri týždne a pri predaji zvierat šesť týždňov. Ak
je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na
použitie veci, neskončí záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.
(2)
Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné
predpisy záručnú dobu dlhšiu ako šesť mesiacov. Záručná doba presahujúca šesť mesiacov
sa môže týkať i len niektorej súčiastky veci. Predávajúci je povinný vydať kupujúcemu
pri predaji záručný list s vyznačením záručnej doby.
(3)
Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúcemu môže predávajúci poskytnúť záruku
presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste určí predávajúci
podmienky a rozsah tejto záruky.
§ 621
Záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú vec uviesť
do prevádzky iný podnikateľ než predávajúci, začne záručná doba plynúť až odo dňa
uvedenia veci do prevádzky, pokiaľ kupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr
do troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol na vykonanie služby potrebnú
súčinnosť.
§ 622
Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola bezplatne, včas
a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť.
Ak vec nebola ešte použitá, môže kupujúci namiesto odstránenia vady požadovať výmenu
veci, alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti. Predávajúci môže vždy
namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú.
§ 623
(1)
Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne
užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy
odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady,
ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší
počet vád vec riadne užívať.
(2)
Ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci.
§ 624
Ak vec predávaná za nižšiu cenu alebo použitá vec má vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá,
má kupujúci namiesto práva na výmenu veci právo na primeranú zľavu.
§ 625
Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená.
Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste
predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu
u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je
povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.
§ 626
(1)
Práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa
neuplatnili v záručnej dobe.
(2)
Práva zo zodpovednosti za vady pri veciach, ktoré sa rýchle kazia, musia sa uplatniť
najdlhšie v deň nasledujúci po kúpe a pri použitých veciach najdlhšie do šiestich
mesiacov po ich kúpe; inak práva zaniknú.
§ 627
(1)
Doba od uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady až do doby, keď kupujúci po skončení
opravy bol povinný vec prevziať, sa do záručnej doby nepočíta. Predávajúci je povinný
vydať kupujúcemu potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a
o dobe jej trvania.
(2)
Ak dôjde k výmene, začne plynúť záručná doba znova od prevzatia novej veci. To isté
platí, ak dôjde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka.
Tretia hlava
DAROVACIA ZMLUVA
§ 628
(1)
Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten
dar alebo sľub prijíma.
(2)
Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej
veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3)
Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
§ 629
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady,
na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.
§ 630
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho
rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Štvrtá hlava
ZMLUVA O DIELO
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 631
Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
§ 632
Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu
diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
§ 633
(1)
Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak
je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať
tejto norme.
(2)
Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne
alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.
§ 634
(1)
Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba
poskytnúť primeranú cenu.
(2)
Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva
po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané,
oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
§ 635
(1)
Ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce
a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ
písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
(2)
Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa
ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne
upozorniť a oznámiť mu novú cenu.
(3)
Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného
odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k
zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela.
(4)
Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu
na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z
čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.
§ 636
(1)
Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom.
Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť,
je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú
cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.
(2)
Objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od
zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu
a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia
zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa
na náhradu škody.
(3)
Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za
poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu.
§ 637
(1)
Ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu
diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť.
Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané
podľa pokynov, ktoré sú nevhodné.
(2)
Ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa trvá na objednávke, zhotoviteľ môže
od zmluvy odstúpiť.
§ 638
(1)
Ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený
určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť, ak
na taký následok upozorní.
(2)
To isté platí, ak sa dielo vykonáva u objednávateľa a ten nevykoná potrebné zdravotné
a bezpečnostné opatrenia pre osoby vykonávajúce dielo.
§ 639
Ak objednávateľ poskytne riadne a včas potrebnú súčinnosť, zhotoviteľ však v určený
čas nepristúpi k vykonaniu diela, patrí mu právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré
mu tým vznikli. Toto právo musí uplatniť u zhotoviteľa najneskôr do jedného mesiaca
od prevzatia veci; ak z tohto dôvodu odstúpi od zmluvy, musí ho uplatniť najneskôr
do jedného mesiaca od odstúpenia; inak právo zanikne.
§ 640
Ak dielo bolo zmarené náhodou pred časom splnenia, stráca zhotoviteľ nárok na odmenu.
§ 641
(1)
Aj keď sa dielo nevykonalo, patrí zhotoviteľovi dojednaná cena, ak bol ochotný dielo
vykonať a ak mu v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Je však povinný
dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne
zameškal zarobiť.
(2)
Ak zhotoviteľa zdržali vo vykonávaní diela okolnosti na strane objednávateľa, patrí
mu za to primeraná náhrada.
§ 642
(1)
Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť
zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich
výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
(2)
Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude
včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej
primeranej lehote.
§ 643
(1)
Ak vykonanie diela závisí od osobitných osobných vlastností zhotoviteľa, zrušuje
sa zmluva jeho smrťou. Dedičia zhotoviteľa sa môžu domáhať iba zaplatenia upotrebiteľnej
hmoty pripravenej na dielo a časti odmeny primeranej upotrebiteľným výsledkom vykonanej
práce.
(2)
Smrť objednávateľa sama o sebe zmluvu nezrušuje.
Druhý oddiel
Osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku
§ 644
Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ
podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie
veci.
§ 645
(1)
Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom,
ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá
za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.
(2)
Zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu
dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť
materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil.
§ 646
(1)
Záručná doba je šesť mesiacov.
(2)
Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné
predpisy záručnú dobu dlhšiu ako šesť mesiacov; záručná doba presahujúca šesť mesiacov
sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi
záručný list s vyznačením záručnej doby.
(3)
Pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže ustanoviť,
že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť
mesiacov.
§ 647
Záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až
po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď
mal túto povinnosť.
§ 648
(1)
Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné
odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.
(2)
Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa
objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy.
To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie
sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú
vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ
právo na primeranú zľavu.
§ 649
Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak
práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej
doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy
právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.
§ 650
(1)
Objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času,
keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od
jej zhotovenia. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie.
(2)
Po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď bola vec zhotovená, môže zhotoviteľ s
vecou voľne nakladať. Pokiaľ sa mu nepodarí vec speňažiť alebo iným spôsobom s ňou
účelne naložiť, má zhotoviteľ právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu zhotovenia
diela. Objednávateľ má právo na vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý dodal na
zhotovenie veci. V prípade zhotovenia stavby má zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie
ceny za zhotovenú stavbu.
§ 651
Ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotoviteľ za poškodenie
alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode došlo aj
inak.
Tretí oddiel
Osobitné ustanovenia o zmluve o oprave a úprave veci
§ 652
(1)
Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ
podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo,
aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
(2)
Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia
alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch
veci alebo jej vlastnosti.
§ 653
(1)
Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí
veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej
dobe.
(2)
Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má
opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci
alebo nevhodnosť pokynov neupozornil.
§ 654
(1)
Záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi ustanovená
inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov.
(2)
Ak účelom opravy alebo úpravy je, aby sa vec mohla aj naďalej po dlhší čas užívať,
ustanovia osobitné predpisy pre opravu alebo úpravu veci záručnú dobu dlhšiu ako tri
mesiace, ak sa nedojednalo inak. Záručná doba presahujúca tri mesiace sa môže týkať
i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list
s vyznačením záručnej doby.
(3)
Vyhlásením v záručnom liste vydanom objednávateľovi môže zhotoviteľ poskytnúť záruku
presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste určí zhotoviteľ
podmienky a rozsah tejto záruky.
§ 655
(1)
Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie
vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu
nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa
vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie
ceny opravy alebo úpravy.
(2)
Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak
zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej
doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy
právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.
§ 656
(1)
Objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia
času, keď sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného
mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok
za uskladnenie.
(2)
Ak si objednávateľ nevyzdvihne vec v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bol povinný
ju vyzdvihnúť, má zhotoviteľ právo vec predať. Ak zhotoviteľ pozná adresu objednávateľa
a ak ide o vec väčšej hodnoty, je zhotoviteľ povinný o zamýšľanom predaji objednávateľa
vopred upovedomiť a poskytnúť mu primeranú dodatočnú lehotu na vyzdvihnutie veci.
(3)
Ak dôjde k predaju nevyzdvihnutej veci, vyplatí zhotoviteľ objednávateľovi výťažok
predaja po odpočítaní ceny opravy alebo úpravy, poplatku za uskladnenie a nákladov
predaja. Právo na výťažok predaja musí objednávateľ uplatniť u zhotoviteľa.
Piata hlava
ZMLUVA O PÔŽIČKE
§ 657
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
§ 658
(1)
Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
(2)
Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho
množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Šiesta hlava
ZMLUVA O VÝPOŽIČKE
§ 659
Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne
užívať.
§ 660
Požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne
užívanie. Ustanovenie § 617 platí primerane aj pre užívanie veci.
§ 661
(1)
Vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve
dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením, stratou
alebo zničením.
(2)
Ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ prenechať vec na užívanie inému.
§ 662
(1)
Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca
určenej doby zapožičania.
(2)
Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania,
ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému
slúži.
Siedma hlava
NÁJOMNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 663
Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
§ 664
Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté
užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave
ju na svoje náklady udržiavať.
§ 665
(1)
Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak,
primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci
za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
(2)
Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním
by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.
§ 666
(1)
Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
(2)
Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť
od zmluvy.
§ 667
(1)
Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu
nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ
zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení
nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov,
môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota
veci.
(2)
Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení
nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien
hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od
zmluvy.
§ 668
(1)
Nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv,
ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za
škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo
obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.
(2)
Nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom
na vykonanie opráv a udržiavanie veci.
§ 669
Ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ,
má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa
alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila
jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.
§ 670
Nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec
poistiť, len ak to určuje zmluva.
Druhý oddiel
Nájomné
§ 671
(1)
Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia
zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
(2)
Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z
poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra,
pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
§ 672
(1)
Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným
veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú
v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
(2)
Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané súdnym vykonávateľom,
ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde
do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek
tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci
na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis súdnym vykonávateľom,
alebo musí veci vydať.
§ 673
Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol
prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane
povahe a určeniu veci, alebo ak nemohol z uvedených príčin pri nájme poľnohospodárskych
alebo lesných pozemkov docieliť žiadny výnos.
§ 674
Ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene alebo ak pri nájme poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov úžitky
z veci klesli z uvedených dôvodov pod polovicu bežného výnosu, má nájomca nárok na
primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril,
a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.
§ 675
Právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa
bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa,
keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
Tretí oddiel
Skončenie nájmu
§ 676
(1)
Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne
s nájomcom inak.
(2)
Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh
na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná
zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný
na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa
obnovuje na túto dobu.
§ 677
(1)
Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa
s nájomcom, iba výpoveďou.
(2)
Nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho
pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu5) v jednoročnej lehote, a to k 1. októbru bežného roka; pri nájmoch iných nehnuteľností
v trojmesačnej lehote, pri nájme hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
§ 678
Ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo
osobitné predpisy neustanovujú inak.
§ 679
(1)
Nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná
v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr
- bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo
obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci,
že by sa tým zmaril účel zmluvy.
(2)
Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali
ľudia, zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí
zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať.
(3)
Prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe
užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi
vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor,
môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil
splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako
tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného
orgánu treba prenajatú vec vypratať.
§ 680
(1)
Zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.
(2)
Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho
postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
(3)
Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú
zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď
však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené.
Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.
§ 681
Po podanej výpovedi alebo tri mesiace pred skončením nájmu a odovzdaním veci je nájomca
nehnuteľnej veci povinný, ak sa nedohodlo inak, umožniť záujemcovi o prenajatie jej
prehliadku v prítomnosti prenajímateľa alebo jeho zástupcu. Nájomca nesmie byť prehliadkou
zbytočne obťažovaný.
§ 682
Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom
dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave,
v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
§ 683
(1)
Ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej
zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej
veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.
(2)
Domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak
nárok zanikne.
§ 684
Ak tretia osoba uplatňuje k veci práva, ktoré sú nezlučiteľné s právami nájomcu, je
prenajímateľ povinný urobiť potrebné právne opatrenia na jeho ochranu. Ak tak prenajímateľ
v primeranej lehote neurobí alebo ak nie sú jeho opatrenia úspešné, môže nájomca odstúpiť
od zmluvy.
Štvrtý oddiel
Osobitné ustanovenia o nájme bytu
§ 685
(1)
Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné
byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná
zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený;
ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
(2)
Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v
stanovách bytového družstva.
(3)
Zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia
a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu
o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného
určenia.
§ 686
(1)
Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného
a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by
tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela
písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
(2)
Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na
dobu neurčitú.
Práva a povinnosti z nájmu bytu
§ 687
(1)
Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie
a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
(2)
Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a
náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov
spojených s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis.
(3)
Práva a povinnosti nájomcu - člena družstva - pokiaľ ide o vykonávanie drobných opráv
v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou bytu, upravujú stanovy
družstva.
§ 688
Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve
užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia,
ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
§ 689
Nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne
požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
§ 690
Nájomcovia sú povinní pri výkone svojich práv dbať, aby sa v dome vytvorilo prostredie
zabezpečujúce ostatným nájomcom výkon ich práv.
§ 691
Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu
bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom
upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho
náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa
bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia
závad.
§ 692
(1)
Nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu tých opráv
v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu,
ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
(2)
Ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu bytu, má
prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady
sám a požadovať od neho náhradu.
§ 693
Nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo
tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom
upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.
§ 694
Nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu
prenajímateľa, a to ani na svoje náklady.
§ 695
Prenajímateľ je oprávnený vykonávať stavebné úpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte
iba so súhlasom nájomcu. Tento súhlas možno odoprieť len z vážnych dôvodov. Ak prenajímateľ
vykonáva také úpravy na príkaz príslušného orgánu štátnej správy, je nájomca povinný
ich vykonanie umožniť; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti
vznikla.
Nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu
§ 696
(1)
Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich
platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť
nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky
nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
(2)
Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným,
ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
§ 697
Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do
piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
§ 698
(1)
Nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho
upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší
čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy,
ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a
ak sa v dôsledku toho užívanie bytu zhoršilo.
(2)
Rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpravami v dome sa podstatne alebo po dlhší
čas zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu.
(3)
Nájomca má právo na primeranú zľavu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu,
pokiaľ ich prenajímateľ riadne a včas neposkytuje.
§ 699
Právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu treba
uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo
do šiestich mesiacov od odstránenia závad.
Spoločný nájom bytu
§ 700
(1)
Byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva
a povinnosti.
(2)
Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom.
(3)
Pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
§ 701
(1)
Bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.
(2)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní všetci
spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.
§ 702
(1)
Ak medzi spoločnými nájomcami dôjde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoločného nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(2)
Súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh spoločného nájomcu zrušiť
právo spoločného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav, ktorý bráni spoločnému
užívaniu bytu spoločnými nájomcami. Zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomcov alebo
ktorí z nich budú byt ďalej užívať.
Spoločný nájom bytu manželmi
§ 703
(1)
Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne
spoločný nájom bytu manželmi.
(2)
Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo
manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne
a nerozdielne.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
§ 704
(1)
Ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom
manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
(2)
To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na
uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.
§ 705
(1)
Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne,
že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.
(2)
Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených
manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred
uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne
súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj
spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
(3)
Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí
a stanovisko prenajímateľa.
Prechod nájmu bytu
§ 706
(1)
Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami
(spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí
s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého
nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti
aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
(2)
Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa
odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr
však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k
prechodu nájmu bytu nedošlo.
(3)
Ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov,
prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému
pripadol členský podiel.
§ 707
(1)
Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným
nájomcom pozostalý manžel.
(2)
Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi.
Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva
pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve.
Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva,
prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča,
ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa
prejsť na viacerých dedičov.
(3)
Ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechádza jeho právo na ostatných spoločných
nájomcov.
§ 708
Ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.
§ 709
Ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty osobitného určenia a
pre byty v domoch osobitného určenia.
Zánik nájmu bytu
§ 710
(1)
Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou
výpoveďou.
(2)
Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie
§ 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
(3)
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná
lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť
dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.5a)
(4)
Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu,
a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,5b) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
§ 711
(1)
Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
a)
prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo
nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov,
b)
nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,
c)
nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt,
jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne
narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť
alebo porušuje dobré mravy v dome,
d)
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil
nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace,
alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu
prenajímateľa,
e)
je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno
užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt
alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať,
f)
g)
nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.
(2)
Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
(3)
Výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a f) je neplatná, ak prenajímateľ
nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.
(4)
Ak ide o byt osobitného určenia alebo o byt v dome osobitného určenia, možno vypovedať
nájom podľa odseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho, kto svojím nákladom takýto
byt zriadil, alebo jeho právneho nástupcu, alebo príslušného orgánu, ktorý uzavretie
zmluvy o jeho nájme odporučil.
(5)
Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej
lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom
o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.
(6)
Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia
výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Bytové náhrady
§ 712
(1)
Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
(2)
Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné
bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
(3)
Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v
slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom
v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť
môžu užívať viacerí nájomcovia.
(4)
Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach
na to určených,5e) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej
potreby.
§ 712a
(1)
Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a), e) alebo písm. f) alebo z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,
z dôvodu na strane zamestnávateľa5f) alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov,5g) nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením
a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho
životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na úhradu nevyhnutných výdavkov
spojených so sťahovaním. V iných prípadoch skončenia vykonávania práce, na ktorú je
nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná výpoveď z dôvodu podľa
§ 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.
(2)
Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c), nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa
§ 711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
(3)
Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca
má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru
z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má
nájomca právo na prístrešie.
(4)
Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará
o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to
pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný
byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý
má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza
ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku
do práce.
(5)
Ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, poskytne
sa nájomcovi namiesto náhradného bytu alebo náhradného ubytovania iba prístrešie.
(6)
Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. g), nájomca nemá právo na bytovú náhradu.
(7)
Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie;
súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel
má právo na náhradný byt.
(8)
Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel
má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.
(9)
Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu.
Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú
náhradu.5h)
§ 712c
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt
vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia
majú právo len na jednu bytovú náhradu.
(2)
Ustanovenia osobitného zákona5i) o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane.
(3)
Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30
dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu
bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
§ 713
(1)
Ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel,
prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný
byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí
aj v prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvale spoločnú domácnosť.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na byty osobitného určenia a na byty
v domoch osobitného určenia.
§ 714
Zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu. Nájomca družstevného
bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný
byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu, a to
v lehote danej stanovami družstva.
Úprava práv nájomcov pri vzájomnej výmene bytu
§ 715
So súhlasom prenajímateľov sa môžu nájomcovia dohodnúť o výmene bytu. Súhlas aj dohoda
musia mať písomnú formu. Ak prenajímateľ odoprie bez závažných dôvodov súhlas s výmenou
bytu, môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle prenajímateľa.
§ 716
(1)
Právo na splnenie dohody o výmene bytu sa musí uplatniť na súde do troch mesiacov
odo dňa, keď bol s dohodou vyslovený súhlas; inak právo zanikne.
(2)
Ak nastanú dodatočne u niektorého z účastníkov také závažné okolnosti, že nemožno
od neho splnenie dohody spravodlivo požadovať, môže od dohody odstúpiť; musí tak však
urobiť bez zbytočného odkladu. Povinnosť na náhradu škody tým nie je dotknutá.
Piaty oddiel
Nájom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie
§ 717
(1)
V zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou
zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
(2)
Ak sú na užívanie tej istej miestnosti uzavreté nájomné zmluvy s viacerými nájomcami,
je každý z nich samostatným nájomcom, a to v rozsahu, ktorý mu bol v dohode vymedzený.
§ 718
Ak je nájomca povinný sa z obytnej miestnosti vysťahovať, stačí mu poskytnúť náhradné
ubytovanie, pokiaľ nájomnou zmluvou nedohodli účastníci niečo iné.
Šiesty oddiel
Podnájom bytu (časti bytu)
§ 719
(1)
Prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v
zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa.
Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď
zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať
bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.
(2)
Ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov po dlhšiu dobu byt užívať a ak prenajímateľ
nesúhlasí bez závažných dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo jeho časť nájomca prenechal
inému do podnájmu, môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle prenajímateľa.
(3)
Ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby.
(4)
Po skončení podnájmu podnájomník nemá právo na náhradný podnájom.
Siedmy oddiel
Nájom a podnájom nebytových priestorov
§ 720
Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.6)
Ôsmy oddiel
Osobitné ustanovenia o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí
§ 721
(1)
Ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne užívať alebo ktoré
také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu
istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného
za dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených
podmienok.
(2)
Právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa najneskôr
do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný.
§ 722
(1)
Za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním nájomca nezodpovedá.
(2)
Vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je nájomca povinný ohlásiť prenajímateľovi
bez zbytočného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu sa spravuje ustanoveniami
tohto zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla
tým, že ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnosť uloženú ustanovením § 617.
§ 723
(1)
Ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do
vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok
z omeškania.
(2)
Ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomca povinný platiť nájomné a poplatok
z omeškania, ak sa jeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi
neohlásil alebo dokiaľ sa o tom prenajímateľ inak nedozvedel.
Ôsma hlava
PRÍKAZNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 724
Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.
Povinnosti príkazníka
§ 725
Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí.
Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné
v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
§ 726
Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá,
akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo
ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu.
§ 727
Príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia
príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu
predloží príkazcovi vyúčtovanie.
Povinnosti príkazcu
§ 728
Príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť
primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné
a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
§ 729
(1)
Príkazca je ďalej povinný nahradiť príkazníkovi okrem zavinenej škody aj tú škodu,
ktorá vznikla v súvislosti s výkonom príkazu.
(2)
Ak príkazník utrpí pri výkone príkazu škodu len náhodou, môže sa domáhať náhrady
iba vtedy, ak sa zaviazal vykonať príkaz bezplatne; nedostane však viac, než by mu
patrilo ako obvyklá odmena, keby bola dojednaná.
§ 730
(1)
Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo
je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
(2)
Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania
bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
Zánik príkaznej zmluvy
§ 731
Pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva
(§ 33b).
§ 732
Ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady
vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej
časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného
konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.
Druhý oddiel
Zmluva o obstaraní veci
§ 733
Zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú
vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ
je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.
§ 734
O uzavretí zmluvy musí obstarávateľ vydať objednávateľovi písomné potvrdenie, v ktorom
musí byť uvedený predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania.
§ 735
Objednávateľ môže až do obstarania veci od zmluvy odstúpiť; musí však obstarávateľovi
nahradiť účelne vynaložené náklady a inú ujmu vzniknutú obstarávateľovi, pokiaľ jej
obstarávateľ nemohol zabrániť. Tým nie je dotknutý nárok na uplatnenie práv vyplývajúcich
z omeškania alebo z vadného plnenia obstarávateľa.
§ 736
Obstarávateľ je povinný pri obstarávaní dbať na pokyny objednávateľa; odchýliť sa
od nich môže iba vtedy, ak je to v záujme objednávateľa nevyhnutné a ak nemôže včas
dosiahnuť jeho súhlas.
Tretí oddiel
Zmluva o obstaraní predaja veci
§ 737
Zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objednávateľovi právo, aby obstarávateľ prevzal
od neho do predaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia na predaj.
§ 738
Zmluva musí byť uzavretá písomne. Musí obsahovať najmä predmet predaja, cenu, za ktorú
sa má predmet predať, odmenu obstarávateľa za obstaranie predaja a poplatok pre prípad
odstúpenia od zmluvy pred dohodnutou dobou určenou na predaj veci.
§ 739
(1)
Obstarávateľ má právo na odmenu iba vtedy, ak sa zverená vec predala.
(2)
Objednávateľ má právo, aby mu obstarávateľ vyplatil po zrážke odmeny sumu, za ktorú
vec predal.
§ 740
Ak obstarávateľ nepredá vec do troch mesiacov odo dňa, keď mu bola vec zverená do
predaja, zmluva sa zrušuje, ak sa medzi objednávateľom a obstarávateľom nedohodlo
inak. Účastníci sa môžu dohodnúť, že sa po uplynutí určenej doby predá vec za nižšiu
cenu.
§ 741
(1)
Pri predaji veci zverenej do predaja zodpovedá obstarávateľ predaja kupujúcemu za
vady predanej veci; obstarávateľ predaja zodpovedá aj za to, že predaná vec má vlastnosti,
ktoré obstarávateľ pri predaji uviedol.
(2)
Inak pre túto zodpovednosť platia obdobne ustanovenia týkajúce sa predaja použitých
vecí.
Štvrtý oddiel
ZMLUVA O OBSTARANÍ ZÁJAZDU
§ 741a
Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi
obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ
sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.
§ 741b
(1)
Zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať
a)
označenie zmluvných strán,
b)
charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých
poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania;
vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu
iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi,
c)
cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku,
d)
lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej
povinnosti cestovnej kancelárie,
e)
výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť
pri odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom.
(2)
Zmluva má ďalej obsahovať
a)
ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte
a výške týchto ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu,
b)
ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické
znaky, ak je súčasťou zájazdu,
c)
druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak
je súčasťou zájazdu doprava,
d)
spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu,
e)
ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu,
výslovné uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária
objednávateľa písomne informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu
nedosiahnutia minimálneho počtu účastníkov zájazdu,
f)
ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto
podmienok a lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho
zúčastní iná osoba,
g)
ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.
(3)
Cestovná kancelária je povinná objednávateľovi odovzdať spolu so zmluvou doklad o
poistení zájazdu pre prípad úpadku vystavený poistiteľom.
§ 741c
(1)
V zmluve možno dohodnúť, že cestovná kancelária je oprávnená jednostranným úkonom
zvýšiť cenu zájazdu, ak je súčasne presne určený spôsob výpočtu zvýšenia ceny. Cena
zájazdu uvedená v zmluve sa nesmie jednostranne zvýšiť v priebehu 20 dní pred začiatkom
zájazdu.
(2)
Cenu zájazdu podľa odseku 1 možno zvýšiť len v prípade, že dôjde k
a)
zvýšeniu dopravných nákladov vrátane cien pohonných látok,
b)
zvýšeniu platieb spojených s dopravou, napríklad letiskových a prístavných poplatkov,
ktoré sú zahrnuté v cene zájazdu,
c)
zmene kurzu slovenskej koruny použitého na určenie ceny zájazdu v priemere o viac
ako 5 %, ak k tomuto zvýšeniu dôjde do 21. dňa pred začatím zájazdu.
(3)
Písomné oznámenie o zvýšení ceny sa musí objednávateľovi odoslať najneskôr 21 dní
pred začatím zájazdu, inak cestovnej kancelárii nevznikne právo na zaplatenie rozdielu
v cene zájazdu.
§ 741d
(1)
Cestovná kancelária je povinná najneskôr sedem dní pred začatím zájazdu poskytnúť
objednávateľovi písomne ďalšie podrobné informácie o všetkých skutočnostiach, ktoré
sú pre objednávateľa dôležité a ktoré sú jej známe, ak nie sú obsiahnuté už v zmluve
alebo v katalógu, ktorý bol objednávateľovi odovzdaný, a to najmä
a)
spresnenie údajov uvedených v § 741b ods. 2 písm. a) až d),
b)
podrobnosti o možnosti kontaktu na neplnoletú osobu alebo zástupcu cestovnej kancelárie
v mieste pobytu neplnoletej osoby, ak ide o zájazd, ktorého účastníkom je neplnoletá
osoba,
c)
meno, miesto pobytu alebo kontaktnú adresu a telefónne číslo zástupcu cestovnej kancelárie,
na ktorého sa objednávateľ v ťažkostiach v priebehu zájazdu môže obrátiť so žiadosťou
o pomoc a ktorý je oprávnený prijímať a vybavovať reklamácie objednávateľa počas zájazdu,
d)
všetky potrebné doklady, ktoré potrebuje objednávateľ na poskytovanie obstaraných
služieb (napríklad letenku, poukaz pre hotel na poskytnutie dohodnutého ubytovania
a stravovania, doklad pre zástupcu cestovnej kancelárie v mieste pobytu na poskytnutie
fakultatívnych výletov).
(2)
Ak je zmluva uzatvorená v čase kratšom ako sedem dní pred začatím zájazdu, musí cestovná
kancelária svoju povinnosť podľa odseku 1 splniť pri uzatváraní zmluvy.
§ 741e
(1)
Ak je cestovná kancelária nútená pred začatím zájazdu zmeniť podstatnú podmienku
zmluvy, navrhne objednávateľovi zmenu zmluvy. Ak navrhovaná zmena zmluvy vedie aj
k zmene ceny zájazdu, musí sa v návrhu nová cena uviesť.
(2)
Ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvy podľa odseku 1, má objednávateľ právo
rozhodnúť, či so zmenou zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpi bez zaplatenia zmluvných
pokút. Rozhodnutie objednávateľa musí písomne oznámiť cestovnej kancelárii v lehote
určenej cestovnou kanceláriou.
§ 741f
(1)
Pred začatím zájazdu môže objednávateľ písomne oznámiť cestovnej kancelárii, že zájazdu
sa namiesto neho zúčastní iná osoba uvedená v oznámení. Objednávateľ tak môže urobiť
len v určenej lehote a oznámenie musí obsahovať aj vyhlásenie nového objednávateľa,
že súhlasí s uzatvorenou zmluvou a spĺňa všetky dohodnuté podmienky účasti na zájazde.
Dňom doručenia oznámenia sa v ňom uvedená osoba stáva objednávateľom.
(2)
Pôvodný objednávateľ a nový objednávateľ spoločne a nerozdielne zodpovedajú za zaplatenie
ceny zájazdu a úhradu nákladov, ktoré cestovnej kancelárii v súvislosti so zmenou
objednávateľa vzniknú.
§ 741g
(1)
Cestovná kancelária môže pred začatím zájazdu od zmluvy odstúpiť len z dôvodu zrušenia
zájazdu alebo z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, ktoré boli zmluvne dohodnuté.
(2)
Ak odstúpi objednávateľ od zmluvy podľa § 741e ods. 2 alebo ak odstúpi cestovná kancelária od zmluvy z dôvodu zrušenia zájazdu pred jeho
začatím, má objednávateľ právo žiadať, aby mu cestovná kancelária na základe novej
zmluvy poskytla iný zájazd najmenej v kvalite, ktorá zodpovedá službám dohodnutým
v pôvodnej zmluve, ak cestovná kancelária môže takýto zájazd ponúknuť.
(3)
Pri uzatvorení zmluvy podľa odseku 2 sa platby uskutočnené na základe pôvodnej zmluvy
považujú za platby podľa novej zmluvy. Ak je cena nového zájazdu nižšia ako už uskutočnené
platby, je cestovná kancelária povinná tento rozdiel bezodkladne objednávateľovi vrátiť.
(4)
Ak cestovná kancelária zruší zájazd v lehote kratšej ako 20 dní pred termínom jeho
začatia, objednávateľ má právo na primeranú náhradu škody.
§ 741h
(1)
Ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy objednávateľa porušenie povinností cestovnej
kancelárie, ktoré sú určené zmluvou alebo týmto zákonom, alebo ak cestovná kancelária
odstúpi od zmluvy pred začatím zájazdu z dôvodu porušenia povinností objednávateľom,
je objednávateľ povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty vo výške určenej
podľa § 741b ods. 1 písm. e) a cestovná kancelária je povinná vrátiť objednávateľovi bezodkladne zostatok z uhradenej
ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy.
(2)
Ak je dôvodom odstúpenia objednávateľa od zmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie
určené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy podľa
§ 741g ods. 2, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú sumu, ktorú
od neho dostala na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom objednávateľ
nie je povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty. Právo objednávateľa na
náhradu škody týmto nie je dotknuté.
§ 741i
(1)
Cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich
z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária,
alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní
právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby
alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné
urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie.
(2)
Ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona
riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii
bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade,
že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo
zaniká. Na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný
záznam urobený podľa odseku 1.
(3)
Ak je uzatvorenie zmluvy sprostredkované inou cestovnou kanceláriou alebo cestovnou
agentúrou, platia lehoty podľa odseku 2, ak si objednávateľ uplatnil svoje práva v
sprostredkujúcej cestovnej kancelárii alebo v cestovnej agentúre.
§ 741j
(1)
Cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú odstúpením od
zmluvy alebo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu nezavinila
ani ona, ani jej dodávatelia služieb a škoda bola spôsobená
a)
objednávateľom,
b)
treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu,
c)
udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo
v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností.
(2)
V prípadoch podľa odseku 1 písm. b) a c) je cestovná kancelária povinná poskytnúť
objednávateľovi bezodkladne pomoc.
§ 741k
(1)
Ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo
ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj
keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby
mohol zájazd pokračovať.
(2)
Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej
kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi
rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami.
(3)
Ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiť alebo ich objednávateľ neprijme, je cestovná
kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny zájazdu. V prípade,
že súčasťou zájazdu je aj doprava, je cestovná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi
dopravu späť na miesto odchodu alebo na iné miesto návratu, s ktorým objednávateľ
súhlasí, vrátane nevyhnutného náhradného ubytovania a stravovania. Ak je doprava uskutočnená
iným dopravným prostriedkom, než ktorý bol dohodnutý v zmluve, je cestovná kancelária
povinná
a)
vrátiť rozdiel ceny, ak je doprava uskutočnená za nižšie náklady,
b)
rozdiel ceny uhradiť z vlastných prostriedkov, ak je doprava uskutočnená za vyššie
náklady.
Deviata hlava
KONANIE BEZ PRÍKAZU
§ 742
Ak niekto bez toho, aby bol na to oprávnený, obstará cudziu záležitosť, aby odvrátil
hroziacu škodu, je ten, ktorého záležitosť bola obstaraná, povinný nahradiť konateľovi
bez príkazu nevyhnutné náklady, aj keď sa výsledok bez zavinenia konajúceho nedostavil.
§ 743
(1)
Ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten, kto chce obstarať záležitosť iného,
upovedomiť ho o tom a vyčkať na jeho súhlas.
(2)
Ak tak neurobí a ak ide o záležitosť v prospech iného, má konateľ bez príkazu nárok
na náhradu nákladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v čase skončenia konania
obohatil.
§ 744
(1)
Kto zasiahne do záležitostí iného bez toho, aby šlo o odvrátenie hroziacej škody,
zodpovedá za vzniknutú škodu; v rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj za náhodu,
ibaže by vznikla aj bez jeho zásahu.
(2)
To isté platí, ak zasiahne niekto do záležitostí iného proti jeho prejavenej vôli.
§ 745
Ak konateľ bez príkazu nemá nárok na náhradu nákladov, je oprávnený vziať si, pokiaľ
je to možné, čo obstaral na svoje náklady.
§ 746
Konateľ bez príkazu je povinný dokončiť konanie, podať o ňom vyúčtovanie a previesť
všetko, čo pri tom získal, na toho, koho záležitosť obstaral.
Desiata hlava
ZMLUVA O ÚSCHOVE
§ 747
(1)
Zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú
od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa
odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.
(2)
V zmluve možno dohodnúť, že uschovávateľ môže vec odovzdať do úschovy ďalšiemu uschovávateľovi.
§ 748
Zložiteľ je povinný nahradiť uschovávateľovi nevyhnutné náklady, ktoré na vec pri
jej opatrovaní vynaložil; odmenu za úschovu je povinný zaplatiť len vtedy, ak sa tak
dohodol alebo ak to zodpovedá predmetu podnikania uschovávateľa alebo zvyklostiam.
§ 749
(1)
Uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať dohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda
o spôsobe úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovať starostlivo, najmä je povinný
dať ju poistiť, ak je to obvyklé, a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátiť spolu
s tým, čo k nej pribudlo.
(2)
Uschovávateľ je povinný vrátiť vec zložiteľovi na požiadanie aj pred uplynutím dojednanej
doby úschovy, ale sám nie je oprávnený vrátiť ju skôr, ibaže vec nemôže pre nepredvídateľnú
okolnosť bezpečne alebo bez vlastnej škody opatrovať.
§ 750
Ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove, môže
zložiteľ kedykoľvek žiadať vrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek vrátiť.
§ 751
Ak uschovávateľ použije prevzatú vec, ak umožní jej použitie inému, ak ju dá bez dovolenia
zložiteľa alebo bez nevyhnutnej potreby niekomu inému do úschovy alebo ak je v omeškaní
s jej vrátením, zodpovedá aj za náhodnú škodu, ibaže by táto škoda postihla uschovanú
vec aj inak.
§ 752
Zložiteľ je povinný, ak sa účastníci nedohodli inak, nahradiť uschovávateľovi škodu
vzniknutú mu úschovou, ako aj náklady, ktoré uschovávateľ na vec vynaložil na splnenie
svojej povinnosti.
§ 753
Vzájomných práv z úschovy sa možno domáhať iba do šiestich mesiacov po vrátení veci;
inak zaniknú.
Jedenásta hlava
ZMLUVA O UBYTOVANÍ
§ 754
(1)
Zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné
ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení
na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).
(2)
Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi
cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.
§ 755
Ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu boli na ubytovanie vyhradené, ako aj
užívať spoločné priestory ubytovacieho zariadenia a používať služby, ktorých poskytovanie
je s ubytovaním spojené.
§ 756
Ubytovateľ je povinný odovzdať ubytovanému priestory vyhradené mu na ubytovanie v
stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkon jeho práv spojených
s ubytovaním.
§ 757
Ubytovaný je povinný užívať priestory vyhradené mu na ubytovanie a plnenia spojené
s ubytovaním riadne; v týchto priestoroch nesmie ubytovaný bez súhlasu ubytovateľa
vykonávať žiadne podstatné zmeny.
§ 758
§ 759
(1)
Ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby; ujmu vzniknutú
ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť, iba ak
nemohol ubytovateľ ujme zabrániť.
(2)
Ubytovateľ môže od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby odstúpiť, ak ubytovaný v
ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo
porušuje svoje povinnosti zo zmluvy.
Dvanásta hlava
ZMLUVY O PREPRAVE
Prvý oddiel
Zmluva o preprave osôb
§ 760
Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný
prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
§ 761
Dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich
a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych zariadení.
Podrobnosti upravia prepravné poriadky.
§ 762
(1)
Ak má cestujúci batožinu, prepravuje ju dopravca buď spoločne s ním a pod jeho dohľadom,
alebo oddelene.
(2)
Ak sa batožina prepravuje oddelene, je dopravca povinný dbať, aby sa prepravila do
miesta určenia najneskôr v rovnaký čas s cestujúcim.
Zodpovednosť
§ 763
(1)
Pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravné poriadky, aké práva má cestujúci voči
dopravcovi, ak sa preprava nevykonala včas.
(2)
Pri nepravidelnej preprave osôb je dopravca povinný nahradiť škodu vzniknutú cestujúcemu
tým, že preprava nebola vykonaná včas; podmienky a rozsah náhrady určujú prepravné
poriadky.
(3)
Práva podľa odsekov 1 a 2 musí cestujúci uplatniť u dopravcu bez zbytočného odkladu;
ak sa práva neuplatnili najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú.
§ 764
(1)
Ak cestujúcemu vznikne počas prepravy škoda na zdraví alebo škoda na batožinách prepravovaných
spoločne s ním alebo na veciach, ktoré mal pri sebe, zodpovedá za ňu dopravca podľa
ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431).
(2)
Za škodu spôsobenú na batožinách prepravovaných oddelene od cestujúcich zodpovedá
dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti pri nákladnej preprave.
Druhý oddiel
Zmluva o preprave nákladu
§ 765
(1)
Zmluvou o preprave nákladu vzniká odosielateľovi právo, aby mu dopravca za prepravné
zásielku prepravil do určeného miesta a vydal ju určenému príjemcovi.
(2)
Odosielateľ je povinný dopravcovi na požiadanie objednávku prepravy písomne potvrdiť.
(3)
Dopravca je povinný na požiadanie odosielateľa prevzatie zásielky písomne potvrdiť.
§ 766
(1)
Až do vydania zásielky má odosielateľ právo dávať za podmienok ustanovených prepravnými
poriadkami dopravcovi nové príkazy.
(2)
Kedy a za akých podmienok právo dávať dopravcovi nové príkazy patrí príjemcovi, určujú
prepravné poriadky.
§ 767
Dopravca je povinný vykonať prepravu s odbornou starostlivosťou a v určenej lehote.
§ 768
(1)
Dopravca môže použiť na vykonanie prepravy aj iné fyzické alebo právnické osoby;
pritom zodpovedá, akoby prepravu vykonal sám.
(2)
Ak vykonáva prepravu spoločne niekoľko dopravcov podľa prepravného poriadku ako združenú
prepravu, určujú prepravné poriadky, ktorý z dopravcov a za akých podmienok za túto
prepravu zodpovedá.
Zodpovednosť
§ 769
(1)
Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na prepravovanej zásielke v čase od prevzatia
na prepravu až do vydania, ibaže škoda bola spôsobená odosielateľom alebo príjemcom,
vadnosťou zásielky, jej obalu alebo balenia, osobitnou povahou zásielky alebo okolnosťou,
ktorú dopravca nemohol odvrátiť.
(2)
Prepravné poriadky môžu určiť, za akých podmienok sa predpokladá, že škoda vznikla
niektorou z príčin uvedených v odseku 1.
(3)
Na škody vzniknuté na prepravovaných zásielkach sa nevzťahujú ustanovenia § 427 až 431.
§ 770
(1)
Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú mala stratená
alebo zničená zásielka v čase, keď bola prevzatá na prepravu. Okrem toho je povinný
znášať účelne vynaložené náklady vzniknuté v súvislosti s prepravou stratenej alebo
zničenej zásielky. Pri poškodení alebo čiastočnej strate zásielky uhrádza dopravca
sumu, o ktorú bola zásielka znehodnotená; ak je účelné vykonať opravu, uhrádza dopravca
náklady opravy.
(2)
Za iné škody z nákladnej prepravy, ako sú škody na prepravovanej zásielke, zodpovedá
dopravca, len ak boli spôsobené prekročením dodacej lehoty; podmienky a rozsah náhrady
určujú prepravné poriadky.
§ 771
Právo na náhradu škody musí odosielateľ uplatniť u dopravcu do šiestich mesiacov od
vydania zásielky príjemcovi, alebo ak k vydaniu zásielky nedošlo, do šiestich mesiacov
od prevzatia zásielky na prepravu; inak právo zanikne.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia k zmluvám o preprave
§ 772
Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné
poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia
platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na
zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.
§ 773
(1)
O nevyzdvihnutých (neodobratých) zásielkach platia ustanovenia § 656 ods. 2 a 3.
(2)
Prepravné poriadky môžu určiť pre vyzdvihnutie (odobratie) niektorých zásielok, najmä
vecí nebezpečnej povahy alebo vecí, ktoré sa rýchlo kazia, lehoty kratšie ako 6 mesiacov.
Trinásta hlava
SPROSTREDKOVATEĽSKÁ ZMLUVA
§ 774
Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu
uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy,
ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
§ 775
Sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
§ 776
Sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne
dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
§ 777
Záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti
súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu
uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo
prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
Štrnásta hlava
VKLADY
Všeobecné ustanovenia
§ 778
Zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou (ďalej len „vkladateľ“)
a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom.
§ 779
Vkladateľ má právo na úroky alebo iné majetkové výhody určené peňažným ústavom v súlade
s opatrením podľa osobitných predpisov.7)
§ 780
(1)
Vkladateľ a v zákonom ustanovených prípadoch aj iná oprávnená osoba má právo s vkladom
nakladať po preukázaní svojej totožnosti v zákonom ustanovených prípadoch.
(2)
Vkladateľ môže po dohode s peňažným ústavom viazať (vinkulovať) výplatu vkladu na
oznámenie hesla alebo na splnenie inej podmienky.
(3)
Ak vkladateľ nepozná heslo, musí preukázať, že mu vklad patrí.
Vklady na vkladných knižkách
§ 781
(1)
Prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnou knižkou upravenou tak, aby z nej bola
zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a konečný stav.
(2)
Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozhodujúci zápis vo vkladnej knižke.
§ 782
Vkladná knižka môže byť vystavená len na meno.
§ 783
(1)
Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom nakladať.
(2)
S vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený nakladať ten, na koho meno, priezvisko,
adresu trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo názov,
adresu sídla a pridelené identifikačné číslo právnickej osoby je vkladná knižka vystavená.
S vkladom na cestovnej vkladnej knižke je však v určených prípadoch oprávnený nakladať
každý, kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.
§ 784
(1)
Pri strate alebo zničení vkladnej knižky môže vkladateľ s vkladom nakladať, len ak
vyhlási peňažný ústav na jeho návrh alebo na návrh toho, kto má na tom právny záujem,
vkladnú knižku za umorenú.
(2)
Po umorení vydá peňažný ústav vkladateľovi novú vkladnú knižku alebo na požiadanie
vyplatí celý vklad.
(3)
Vykonávací predpis ustanovuje postup pri umorovaní vkladných knižiek a prípady, kedy
môže peňažný ústav vykonať výplatu vkladu alebo vydať novú vkladnú knižku aj bez umorenia
pôvodnej vkladnej knižky, ak je oprávnený známy.
§ 785
Ak vkladateľ po dvadsať rokov s vkladom nenakladal ani nepredložil vkladnú knižku
na doplnenie záznamov, zrušuje sa vkladový vzťah uplynutím tejto doby; vkladateľ má
právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu.
§ 786
Vkladové listy
(1)
Vkladový list je potvrdením peňažného ústavu o pevnom jednorazovom vklade. Výška
vkladu je uvedená na vkladovom liste. Inak sa na vkladový list vzťahujú primerane
ustanovenia tohto zákona o vkladných knižkách.
(2)
Vkladový list je cenný papier.
§ 787
Ďalšie formy vkladov
(1)
Peňažný ústav môže dojednať s vkladateľom aj iné formy vkladov.
(2)
Pokiaľ nie je dojednané niečo iné, vzťahujú sa na tieto iné formy vkladov primerane
ustanovenia o vkladných knižkách a vkladových listoch.
Pätnásta hlava
POISTNÉ ZMLUVY
Prvý oddiel
Poistná zmluva
§ 788
(1)
Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak
nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba,
ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
(2)
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky),
na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
(3)
V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich
určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
§ 789
Osobitný právny predpis môže uložiť fyzickej a právnickej osobe povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu. Môže tiež ustanoviť, že poistenie bez uzavretia poistnej zmluvy vznikne
na základe inej skutočnosti za podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie).
§ 790
Poistiť možno najmä
a)
majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd,
ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);
b)
fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku
alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);
c)
zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť
za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
§ 791
(1)
Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
(2)
Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie
o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ
tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky.
Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné
plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.
(3)
Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto
s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj
nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené
na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom)
má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ
nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
Druhý oddiel
Uzavretie poistnej zmluvy
§ 792
(1)
Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil
navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh
dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí
svojho návrhu.
(2)
Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu,
ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá,
len čo bolo poistné zaplatené.
§ 793
(1)
Kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne
na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí
tiež, ak ide o zmenu poistenia.
(2)
Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť
za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.
§ 794
(1)
Poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.
(2)
Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia
o zmluve v prospech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich
z poistnej udalosti.
Tretí oddiel
Práva a povinnosti z poistenia
§ 795
(1)
Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí
poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej
zmluvy alebo neskôr.
(2)
V poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru možno dohodnúť, že sa poistenie
vzťahuje aj na dobu pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistiteľ však nie je povinný
poskytnúť poistné plnenie, pokiaľ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, v
čase uzavretia poistnej zmluvy vedel alebo musel vedieť, že poistná udalosť už nastala.
§ 796
(1)
Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené
naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
(2)
Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a
jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
(3)
Ak nie je v poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru zaplatené poistné
a ak nejde o prípad uvedený v § 795 ods. 2, nie je poistiteľ povinný poskytnúť poistné plnenie z poistných udalostí, ku ktorým
došlo pred zaplatením poistného. Poistiteľ nemá právo na poistné, ak v čase uzavretia
poistnej zmluvy vedel, že poistná udalosť nemôže nastať.
(4)
Ak tak určujú poistné podmienky, je ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu,
zbavený povinnosti platiť poistné bez toho, aby tým bola dotknutá výška poistného
plnenia.
§ 797
(1)
Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené
inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť
za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
(2)
Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti
poistiteľa plniť (poistná udalosť).
(3)
Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný
preddavok.
§ 798
Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome
nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
§ 799
(1)
Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v
tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
(2)
Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,
že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov
a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu
uložiť aj ďalšie povinnosti.
(3)
Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na
vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je
poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto
porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
Štvrtý oddiel
Zánik poistenia
§ 800
(1)
Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného
obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
(2)
Možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov
po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie
zanikne.
(3)
Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre
prípad úrazu.
§ 801
Poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové
poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie
nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou
predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená
len časť poistného.
§ 802
(1)
Pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov
odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.
(2)
Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú
pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia
a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
§ 803
(1)
Poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
(2)
Ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo bežné poistné zaplatené,
je poistiteľ povinný zvyšujúcu časť poistného vrátiť.
(3)
Ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol, patrí poistiteľovi
poistné do konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala; jednorazové
poistné patrí poistiteľovi aj v týchto prípadoch vždy celé.
§ 804
Poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný
vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného
a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.
Piaty oddiel
Zmena poistenia
§ 805
Poistné podmienky pre poistenie majetku a pre poistenie zodpovednosti za škodu týkajúce
sa poistenia majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov určujú, za akých predpokladov
zaniká poistenie majetku alebo poistenie zodpovednosti za škodu, na koho prechádzajú
a na ktoré veci sa vzťahuje, ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo.
Šiesty oddiel
Poistenie majetku
§ 806
Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej
podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie
vzťahuje.
§ 807
Ak je tá istá vec poistená pre rovnaký prípad u viacerých poistiteľov a ak prevyšuje
úhrn poistných súm poistnú hodnotu veci alebo ak prevyšuje úhrn súm, ktoré by z uzavretých
poistných zmlúv z tej istej udalosti poistitelia boli povinní plniť (viacnásobné poistenie),
je každý z poistiteľov povinný poskytnúť plnenie do výšky hodnoty veci alebo dohodnutej
poistnej sumy len v pomere sumy, ktorú by bol povinný plniť podľa svojej zmluvy, k
sumám, ktoré by boli úhrnom povinní plniť všetci poistitelia.
§ 808
Pokiaľ je vec poistená pre tú istú dobu zároveň iným poistením proti jednotlivým osobitným
nebezpečenstvám, poskytne poistiteľ plnenie z poistnej udalosti spôsobenej takým osobitným
nebezpečenstvom - ak má vôbec povinnosť nahradiť škodu - pokiaľ poistený nemohol dosiahnuť
plnenie z poistenia pre prípad takého osobitného nebezpečenstva.
§ 809
(1)
Poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti
smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi
uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.
(2)
Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil
povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej
udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z
poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome
alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije
v spoločnej domácnosti.
§ 810
Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti,
ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov,
ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.
§ 811
(1)
Ak sa týka poistná udalosť založenej nehnuteľnosti (§ 151a a nasl.), plní poistiteľ len so súhlasom záložného veriteľa, ale len vtedy, ak záložný
veriteľ ohlási najneskôr do výplaty plnenia, že záložné právo vzniklo vkladom do katastra
nehnuteľností.
(2)
Ak záložný veriteľ odoprie súhlas na plnenie, zloží ho poistiteľ do súdnej úschovy.
§ 812
Zmenou v osobe vlastníka poistenej veci poistenie zanikne, ak poistné podmienky neurčujú
inak.
§ 813
(1)
Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou,
prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
(2)
Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho
uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
(3)
Na poistiteľa neprechádzajú nároky poisteného proti osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej
domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. To však neplatí, ak tieto
osoby spôsobili škodu úmyselne.
§ 814
Ak poistiteľ nahradil poistenému len časť škody, je osoba, proti ktorej má poistený
právo na úhradu zvyšujúcej časti škody, povinná uspokojiť poistiteľa až po uspokojení
poisteného.
§ 815
(1)
Poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom
uzavrel. Poistné podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie
z poistnej udalosti poistenému, ale inej osobe.
(2)
Ak fyzická osoba zomrie alebo ak zanikne právnická osoba, ktorá dojednala poistenie
vzťahujúce sa na majetok inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia na miesto toho,
kto s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrel.
Siedmy oddiel
Poistenie osôb
§ 816
Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby
mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej
podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
§ 817
(1)
Ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, môže ten, kto poistnú
zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo
na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti
môže určenie osoby zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže
tak urobiť len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je účinná doručením oznámenia
poistiteľovi.
(2)
Ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne právo
na plnenie, nadobúdajú toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného.
(3)
Ak niet osôb uvedených v odseku 2, nadobúdajú toto právo rodičia poisteného, a ak
ich niet, osoby, ktoré žili s poisteným po dobu najmenej jedného roka pred jeho smrťou
v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázané výživou na poisteného; ak niet ani týchto osôb, nadobúdajú toto právo
dedičia poisteného.
§ 818
Ak vznikne právo na plnenie niekoľkým osobám a ak nie sú podiely určené, má každý
z nich právo na rovnaký diel.
§ 819
Ak zomrie ten, kto uzavrel s poistiteľom poistnú zmluvu, podľa ktorej je poistený
niekto iný, vstupuje do poistenia na jeho miesto poistený. To isté platí, ak zanikne
právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrela.
§ 820
Ak je poistnou udalosťou úraz poisteného, je poistiteľ oprávnený znížiť sumu, ktorú
má vyplatiť, ak došlo k úrazu následkom požitia alkoholu alebo návykových látok poisteným.
§ 821
Právom voči poistiteľovi nie je dotknuté právo na náhradu škody proti tomu, kto za
škodu zodpovedá.
Ôsmy oddiel
Poistenie zodpovednosti za škody
§ 822
Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti
poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
§ 823
Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi
nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
§ 824
Poistné podmienky môžu určiť, v ktorých prípadoch zmenou v osobe vlastníka veci nezaniká
poistenie zodpovednosti za škody.
§ 825
Poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol
svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.
§ 826
Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu alebo návykových látok, má poistiteľ
proti nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil.
§ 827
Pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza na neho právo poisteného
na náhradu škody alebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou
za škodu vzniklo proti inému. Ak prešlo na poistiteľa právo na náhradu škody proti
fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
§ 828
(1)
Poistenie sa môže vzťahovať aj na zodpovednosť iného než toho, kto poistnú zmluvu
s poistiteľom uzavrel.
(2)
Ak zomrie fyzická osoba alebo ak zanikne právnická osoba, ktorá dojednala poistenie
vzťahujúce sa na zodpovednosť inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia na miesto
toho, kto s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrel.
Šestnásta hlava
ZMLUVA O ZDRUŽENÍ
§ 829
(1)
Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného
účelu.
(2)
Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.
§ 830
Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom
určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť
dosiahnutie tohto účelu.
§ 831
Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť
na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá
sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.
§ 832
(1)
Majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy v dobe určenej v
zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
(2)
Pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou vecí uvedených v odseku 1, nakladá
s nimi za účelom dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol; je však povinný
oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý
oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení.
§ 833
Poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých
účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku
účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom
užívaní všetkých účastníkov.
§ 834
Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých
účastníkov.
§ 835
(1)
Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.
(2)
Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.
§ 836
(1)
Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o obstarávaní spoločných vecí
jednomyseľne.
(2)
Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas;
veľkosť podielu nerozhoduje.
§ 837
Každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo sa presvedčiť o hospodárskom stave
združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.
§ 838
(1)
Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných
účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek,
a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota.
(2)
Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združenia vylúčiť, a to iba jednomyseľným uznesením
ostatných účastníkov združenia, ak zmluva neurčuje inak.
§ 839
Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia.
Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.
§ 840
Účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky
z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.
§ 841
Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel
združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti
združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.
Sedemnásta hlava
ZMLUVA O DÔCHODKU
§ 842
Zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého
trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.
§ 843
Zmluva o dôchodku sa musí uzavrieť písomne.
§ 844
Právo na dôchodok nemožno previesť na iného. Splatné dávky možno však postúpiť.
Osemnásta hlava
STÁVKA A HRA
§ 845
(1)
Výhry zo stávok a hier nemožno vymáhať; vymáhať nemožno ani pohľadávky z pôžičiek
poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Také výhry a pohľadávky nemožno ani platne
zabezpečiť.
(2)
Žreb sa posudzuje ako stávka alebo hra.
§ 846
Ustanovenie § 845 neplatí, ak ide o výherný podnik, ktorý prevádzkuje štát alebo ktorý bol úradne povolený.
Devätnásta hlava
VEREJNÁ SÚŤAŽ
§ 847
Ak fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „vyhlasovateľ súťaže“) vyhlási verejnú
súťaž na určité dielo alebo výkon, musí vo vyhlásení uviesť presné vymedzenie predmetu
a lehoty súťaže, výšku cien a ostatné súťažné podmienky; taktiež musí vyhlásiť, kto,
v akej lehote a podľa akých kritérií posúdi splnenie podmienok súťaže a vykoná ocenenie.
§ 848
(1)
Vyhlasovateľ súťaže je povinný poskytnúť ceny vyhlásené verejnou súťažou tým, ktorí
podľa vykonaného ocenenia splnili podmienky súťaže určené pre udieľanie cien.
(2)
Ak sa výsledok dosiahol činnosťou niekoľkých súťažiacich, rozdelí sa cena, ak sa
nevyhlásil iný postup a ak nedôjde k dohode, podľa toho, v akom pomere sa každý na
dosiahnutom výsledku podieľal.
§ 849
(1)
Verejnú súťaž možno odvolať len zo závažných dôvodov. Odvolanie sa musí vykonať rovnakým
spôsobom, akým došlo k vyhláseniu súťaže, alebo iným rovnako účinným spôsobom.
(2)
Ak dôjde k odvolaniu verejnej súťaže, vyhlasovateľ súťaže je povinný poskytnúť primerané
odškodnenie súťažiacim, ktorí pred odvolaním súťaže jej podmienky prevažne alebo sčasti
už splnili. Na toto právo musí vyhlasovateľ súťaže súťažiacich pri odvolaní súťaže
upozorniť.
Dvadsiata hlava
VEREJNÝ PRÍSĽUB
§ 850
Verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne
iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia
podmienky určené vo verejnom prísľube.
§ 851
Ak podmienky verejného prísľubu neurčujú inak, dostane odmenu ten, kto ich najskôr
splní.
§ 852
Ak podmienky verejného prísľubu splní súčasne niekoľko osôb a z ich obsahu vyplýva,
že odmenu má dostať len jedna osoba, rozdelí sa odmena medzi ne rovnakým dielom.
DEVIATA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
Prvá hlava
Všeobecné ustanovenia
§ 853
(1)
Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom,
sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.
(2)
Podľa odseku 1 nemožno použiť ustanovenia o ochrane nájmu bytov podľa § 711 až 712c ani ustanovenie § 3 na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného domu
pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva.
Druhá hlava
Prechodné a zrušovacie ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 1964 (zákon č. 40/1964
Zb.)
§ 854
Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
§ 855
(1)
Občania, ktorí boli podľa doterajších predpisov celkom pozbavení svojprávnosti, sa
po 31. marci 1964 považujú za osoby pozbavené podľa tohto zákona spôsobilosti na právne
úkony.
(2)
Občania, ktorí boli podľa doterajších predpisov čiastočne pozbavení svojprávnosti,
sú aj naďalej spôsobilí na právne úkony v rozsahu ustanovenom doterajšími predpismi,
pokiaľ súd nerozhodne o rozsahu ich spôsobilosti podľa ustanovenia § 10 ods. 2.
§ 856
(1)
Majetkové spoločenstvá medzi manželmi vzniknuté podľa prvších predpisov zanikajú
1. aprílom 1964. Týmto dňom vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému,
čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí.
(2)
Ak boli v zaniknutom majetkovom spoločenstve veci, ktoré nie sú predmetom osobného
vlastníctva, vzťahujú sa na ne primerane ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov.
(3)
Pokiaľ zákon č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) ustanovuje, že výrokom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo,
rozumie sa tým od 1. apríla 1964 zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
§ 857
Ak pred 1. aprílom 1964 nadobudol právo užívať byt jeden z manželov, vznikne týmto
dňom právo spoločného užívania bytu obom manželom. Toto právo však nevznikne, ak manželia
spolu trvale nežijú.
§ 858
(1)
Ak zmluvy o poistení osôb boli uzavreté pred účinnosťou tohto zákona v prospech majiteľa
alebo doručiteľa poistky, má od 1. apríla 1964 právo na plnenie poistený (§ 355 ods.
1 v znení zákona č. 40/1964 Zb.); ak je poistnou udalosťou smrť poisteného, vznikne
právo na plnenie osobám uvedeným v § 372 v znení zákona č. 40/1964 Zb.
(2)
Pokiaľ sa ustanovenie § 61 zákona č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve, dovoláva pre poistenie proti následkom zodpovednosti ustanovení
§ 58 až 60 toho istého zákona, rozumejú sa tým od 1. apríla 1964 ustanovenia § 427 až 431 v znení zákona č. 40/1964 Zb.
§ 859
(1)
Pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa; ak však bol závet zriadený
pred 1. aprílom 1964, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajších predpisov.
(2)
Dňom 1. apríla 1964 zanikajú všetky obmedzenia vyplývajúce zo zvereneckého náhradníctva.
(3)
Pokiaľ zákon neustanovuje inak, dedí pozostalý manžel, ktorý žil s poručiteľom v
čase jeho smrti v spoločnej domácnosti, popri svojom podiele nedoplatky poručiteľovej
odmeny za prácu a opakujúcich sa dôchodkov až do výšky jednomesačného príjmu.
§ 860
Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie
doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.
§ 861
Ak ide o právo na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo o právo na vrátenie neoprávneného
majetkového prospechu získaného úmyselne, platí desaťročná premlčacia doba počítaná
odo dňa, keď začala plynúť pôvodná lehota; toto ustanovenie nemožno použiť, ak ide
o právo, ktoré sa už pred 1. aprílom 1964 premlčalo podľa doterajších predpisov.
§ 862
Práva a povinnosti zo záložných práv vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa spravujú
ustanovením § 495 v znení zákona č. 40/1964 Zb., pokiaľ nie sú upravené osobitnými predpismi. To platí
aj o záložných právach vzniknutých zo zmluvy.
§ 863
Majetkové vyporiadanie spoločností zrušených ustanovením § 563 ods. 2 zákona č. 141/1950
Zb. (Občianskeho zákonníka) sa spravuje naďalej tými predpismi, ktorými sa spravovalo
dosiaľ.
§ 864
Zrušujú sa:
1.
Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. s výnimkou ustanovenia § 12 ods. 2, pokiaľ upravuje uzavieranie pracovných zmlúv,
a § 22 a 352;
2.
zákon č. 126/1946 Zb. o úprave poľnohospodárskych nájomných pomerov;
3.
zákon č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej
pôdy;
4.
zákon č. 45/1948 Zb., ktorým sa mení a doplňuje zákon č. 139/1947 Sb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej
pôdy;
5.
zákon č. 207/1948 Zb. o ochrane nájomníkov poľnohospodárskych podnikov a nájomníkov poľnohospodárskych
pozemkov;
6.
zákon č. 189/1950 Zb. o poistnej zmluve;
7.
zákon č. 63/1951 Zb. o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými prostriedkami;
8.
zákon č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy;
9.
ustanovenia § 18 ods. 2 a § 20 zákona č. 84/1952 Zb. o organizácii peňažníctva;
10.
ustanovenia § 95 a 96 zákona č. 115/1953 Zb. o autorskom práve;
11.
ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a), § 58, § 59 ods. 1 a § 60 zákona č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve;
12.
ustanovenie § 50 ods. 6 zákona č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banského
zákona);
13.
ustanovenie § 32 zákona č. 150/1961 Zb. o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania;
14.
vládne nariadenie č. 366/1940 Zb. o plavárňach a kúpaliskách;
15.
vládne nariadenie č. 183/1947 Zb., ktorým sa určujú poľnohospodárske výrobné oblasti;
16.
vládne nariadenie č. 53/1955 Zb., ktorým sa doplňuje a mení vládne nariadenie č. 183/1947 Zb., ktorým sa určujú poľnohospodárske výrobné oblasti;
17.
nariadenie ministra spravodlivosti č. 157/1950 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia
ministra spravodlivosti č. 37/1955 Zb.;
18.
nariadenie ministra spravodlivosti č. 179/1950 Zb. o dôležitých dôvodoch na výpoveď chránených nájmov alebo na ich zrušenie bez výpovede;
19.
vládna vyhláška č. 113/1956 Ú. l. (Ú.v.) o vyberaní nedoplatkov nájomného s výnimkou
ustanovení § 5 až 7;
20.
vládna vyhláška č. 211/1957 Ú. l. (Ú. v.) o vykonávaní drobných opráv v bytoch;
21.
príloha vyhlášky Ministerstva financií č. 157/1954 Ú. l. (č. 183/1954 Ú. v.), ktorou
sa vydávajú poistné podmienky pre rodinné dôchodkové poistenie;
22.
prílohy 1 až 11 vyhlášky Ministerstva financií č. 237/1955 Ú. l. (Ú. v.) o poistných
podmienkach pre poistenie majetku a osôb dojednávané so Štátnou poisťovňou;
23.
vyhláška ministra financií č. 206/1957 Ú. l. (Ú. v.) o vkladných knižkách;
24.
vyhláška Ministerstva financií č. 33/1958 Ú. l. (Ú. v.) o poistných podmienkach pre
poistenie majetku a osôb dojednávané so Štátnou poisťovňou;
25.
ustanovenia čl. 22 až 25 vyhlášky Ministerstva vnútorného obchodu č. 125/1959 Ú.
l. (Ú. v.) o základných predpisoch pre prácu predajní.
Tretia hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 1983 (zákon č. 131/1982 Zb.)
§ 865
(1)
Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy
vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.
(2)
Na právne vzťahy z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo v čase
od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983, použije sa ustanovenie § 149 ods. 4, pokiaľ k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo dohodou uzavretou
do troch rokov od 1. apríla 1983 alebo rozhodnutím súdu na návrh podaný do troch rokov
od 1. apríla 1983.
(3)
Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny
predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával
právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas
sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
(4)
Ak ide o právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu z dôvodu uvedeného v ustanovení
§ 40a v znení zákona č. 131/1982 Zb., ku ktorému došlo pred 1. aprílom 1983, neskončí sa
premlčacia doba skôr než uplynutím troch rokov od tohto dňa.
(5)
Ak ide o právo na náhradu škody alebo o právo na vydanie neoprávnene získaného majetkového
prospechu, platí dvojročná premlčacia doba počítaná odo dňa, keď začala plynúť pôvodná
lehota; toto ustanovenie nemožno použiť, ak ide o právo, ku ktorému premlčacia doba
uplynula podľa doterajších predpisov.
(6)
Na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa vzťahujú
obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7 v znení zákona č. 131/1982 Zb.
§ 866
Zvýšenie základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy pri výkone
rozhodnutia, a určenie hranice, nad ktorú je mzda postihnuteľná zrážkami bez obmedzenia,
ku ktorým dôjde začínajúc 1. aprílom 1983, nedotýka sa dohôd o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov (§ 57 v znení zákona č. 40/1964 Zb.) uzavretých pred týmto dňom.
Štvrtá hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 1989 (zákon č. 188/1988 Zb.)
§ 867
Nárok na náhradu za stratu na dôchodku, ktorý vznikol pred 1. januárom 1989, sa posudzuje
podľa doterajších predpisov.
Piata hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 1992 (zákon č. 509/1991 Zb.)
§ 868
Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
§ 869
Odporovať možno právnym úkonom urobeným v čase troch rokov pred účinnosťou tohto zákona,
pokiaľ dôvod odporovateľnosti trval aj po účinnosti tohto zákona; toto právo však
treba uplatniť do jedného roka po účinnosti tohto zákona, inak zanikne.
§ 870
Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie
doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.
§ 871
(1)
Právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností
neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie
bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
(2)
Právo užívania časti bytu sa mení na podnájom s tým, že ho nemožno vypovedať po dobu
jedného roka od účinnosti tohto zákona.
(3)
Obdobne to platí pri osobnom užívaní iných obytných miestností a miestností neslúžiacich
na bývanie.
(4)
Osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa
mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom
pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie
na nájom.
§ 872
(1)
Právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá
ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na
vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je
dotknuté.
(2)
Ak právo osobného užívania rovnakého nezastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom
spoločne (spoločným užívateľom), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými
spoluvlastníkmi s rovnakými podielmi.
(3)
Ak právo osobného užívania rovnakého zastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom
spoločne (spoločným užívateľom zastavaného pozemku), stávajú sa s účinnosťou tohto
zákona podielovými spoluvlastníkmi s podielmi, ktorých veľkosť je rovnaká ako veľkosť
ich spoluvlastníckych podielov na stavbe postavenej na pozemku v spoločnom osobnom
užívaní. V prípade pochybností určí veľkosť spoluvlastníckych podielov dohoda spoluvlastníkov,
a ak k nej nedôjde, súd na návrh niektorého z nich.
(4)
Ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom,
stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ
ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi
rovným dielom.
(5)
Ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá
dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode,
prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému
právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení
pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od
účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je
dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).
(6)
Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe
doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
(7)
Ak občanovi (občanom) vzniklo za podmienok uvedených v zákone č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. osobné vlastníctvo k bytu,
mení sa dňom účinnosti tohto zákona osobné vlastníctvo na vlastníctvo fyzickej osoby
(fyzických osôb); takisto právo spoločného osobného užívania pozemku, na ktorom stojí
obytný dom s bytom (bytmi) vo vlastníctve občana (občanov), mení sa dňom účinnosti
tohto zákona na podielové spoluvlastníctvo fyzických osôb.
(8)
Za podmienok ustanovených v zákone č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. môžu od účinnosti tohto
zákona nadobúdať byty a nebytové priestory do vlastníctva aj právnické osoby.
§ 873
Pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa. Ak sa však závet vyhotovil
pred účinnosťou tohto zákona, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajších predpisov.
To platí aj o platnosti vydedenia.
§ 874
Práva a povinnosti z obmedzenia prevodu nehnuteľnosti, ktoré vzniklo pred účinnosťou
tohto zákona, sa spravujú doterajšími predpismi.
§ 875
(1)
Záujmové združenia, ktoré vznikli podľa 360b Hospodárskeho zákonníka, záujmové organizácie,
ktoré vznikli podľa § 42 zákona č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve,
a záujmové organizácie a spoločné záujmové organizácie, ktoré vznikli podľa § 35 a
36 zákona č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve, sa
považujú za združenia podľa § 20f tohto zákona. Tieto združenia sú povinné sa registrovať podľa § 20i do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2)
Doterajšie nadácie sa považujú za nadácie podľa § 20b až 20e tohto zákona.
§ 876
(2)
Hospodárske zmluvy o dočasnom užívaní majetku za odplatu podľa § 348 Hospodárskeho
zákonníka sa menia od účinnosti tohto zákona na nájomné zmluvy. Ak je užívanie majetku
podľa § 348 Hospodárskeho zákonníka dojednané bezodplatne, mení sa odo dňa účinnosti
tohto zákona na zmluvu o výpožičke.
§ 877
(1)
Ceny, odplaty a iné peňažné plnenia, ktoré sú predmetom úpravy podľa tohto zákona
a na ktoré sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o cenách, sa považujú za ceny
podľa tohto predpisu.
(2)
Pokiaľ sa v tomto zákone používa pojem „všeobecne záväzný právny predpis o cenách“,
rozumie sa tým zákon č. 526/1990 Zb. o cenách.
§ 878
Zrušujú sa:
1.
ustanovenia § 22 zákona č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník);
2.
zákon č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi;
3.
ustanovenia § 4, 6, § 9 ods. 2 a § 10 ods. 2 zákona č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve
bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb.
Šiesta hlava
§ 879
(1)
Vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam vyskytujúcim sa len na území Českej republiky
alebo Slovenskej republiky (najmä napr. tzv. osadnícke vzťahy, urbariáty a komposesoráty)
upraví zákon národnej rady príslušnej republiky.
(2)
Zákony národných rád ustanovia, kto a akým spôsobom zabezpečuje bytové náhrady (náhradné
byty a náhradné ubytovanie).
§ 879a
Podrobnejšie predpisy na vykonanie Občianskeho zákonníka vydajú príslušné ministerstvá
a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej
republiky môžu vydať podrobnejšie predpisy na vykonanie Občianskeho zákonníka, ak
ide o veci, ktoré patria do pôsobnosti Českej republiky a do pôsobnosti Slovenskej
republiky.
SIEDMA HLAVA
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 20. júna 1997
§ 879b
Začaté konanie o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu do nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončí súd podľa doterajších predpisov. Na zabezpečenie bytovej náhrady
sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
ÔSMA HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. SEPTEMBRA 2001
§ 879c
(1)
Začaté konanie o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu do nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončí súd podľa doterajších predpisov. Na zabezpečenie bytovej náhrady
sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b), nájomca má do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona právo na bytovú
náhradu podľa doterajších predpisov; to neplatí, ak nájomca je vlastníkom bytu alebo
mu vznikol nájomný vzťah k bytu u iného prenajímateľa.
§ 879d
(1)
Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemôžu banky a pobočky zahraničných bánk prijímať
vklady na doručiteľa. Vklad na doručiteľa uložený v banke alebo pobočke zahraničnej
banky pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona možno iba premeniť na vklad na meno
alebo vykonávať z neho výbery. Tým nie je dotknuté pripisovanie úrokov alebo iných
peňažných výhod spojených s vkladom na doručiteľa, ktoré vykonáva banka alebo pobočka
zahraničnej banky; do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nie
je dotknuté ani pripisovanie bezhotovostných platieb zo zahraničia poukázaných na
vkladnú knižku na doručiteľa za predpokladu, že pripisujúcej banke alebo pobočke zahraničnej
banky je známa totožnosť odosielateľa, ktorého upovedomí o možnostiach pripisovania
platieb len v tejto lehote. Právo na výplatu vkladu na doručiteľa má doručiteľ, ktorý
predloží vkladnú knižku na doručiteľa alebo iný cenný papier na doručiteľa potvrdzujúci
uloženie tohto vkladu, ak preukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti a splní podmienky
podľa § 780 ods. 2 a 3. Vkladový vzťah pri vklade na doručiteľa, ktorý bol uložený pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, sa zrušuje za podmienok ustanovených v § 785; právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu možno uplatniť počas premlčacej lehoty
podľa § 101.
(2)
Na žiadosť doručiteľa predloženú banke alebo pobočke zahraničnej banky do jedného
roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je banka a pobočka zahraničnej banky povinná
bezplatne premeniť vklad na doručiteľa na vklad na meno uložený v tejto banke alebo
pobočke zahraničnej banky.
Účinnosť zákona
§ 880
Tento zákonník nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
*)
Vládne nariadenie č. 47/1955 Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav pozemkov.
Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.
Zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby.
Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.
Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.
Zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby.
Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.
1)
2)
§ 1 zákona ČNR č. 425/1990 Zb. o okresných úradoch, úprave ich pôsobnosti a o niektorých ďalších opatreniach s tým
súvisiacich.§ 1 zákona SNR č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.
2a)
Zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.
Zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike.
Zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike.
2b)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
2c)
§ 1 ods. 2 a 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
3)
Napr.: zákon 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov,
zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
4)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
5)
§ 1 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 75/1976 Zb.
§ 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.
§ 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.
5b)
§ 7 až 9 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
5c)
§ 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.
5f)
§ 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
§ 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
§ 192 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
§ 183 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
§ 192 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
§ 183 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
5g)
Napríklad § 190 až 192 Zákonníka práce.
6)
Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
7)
§ 11 ods. 3 zákona č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach.
