40/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.12.2019 do 30.06.2024
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 40/1964 Zb. |
| Názov: | Občiansky zákonník |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 26.02.1964 |
| Dátum vyhlásenia: | 05.03.1964 |
| Dátum účinnosti od: | 01.12.2019 |
| Dátum účinnosti do: | 30.06.2024 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 45/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka |
| 47/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií o peňažných službách občanom |
| 18/1965 Zb. | Vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva a Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva o podmienkach údržby a opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu v majetku občanov a nesocialistických organizácií |
| 23/1965 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva a kultúry o súťažnom poriadku pre diela výtvarných umení |
| 17/1966 Zb. | Vyhláška Ministerstva dopravy o leteckom prepravnom poriadku |
| 84/1967 Zb. | Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov, ktorou sa mení vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia |
| 124/1967 Zb. | Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež |
| 137/1968 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe |
| 15/1971 Zb. | Vyhláška Ministerstva dopravy, ktorou sa dopĺňa vyhláška ministerstva dopravy č. 17/1966 Zb. o leteckom prepravnom poriadku |
| 151/1971 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení vyhláška NInisterstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku |
| 66/1973 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Českej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka |
| 67/1973 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka |
| 101/1973 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o projektových súťažiach |
| 118/1973 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku v znení vyhlášky č. 151/1971 Zb. |
| 4/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 132/1964 Zb. o železničnom dopravnom poriadku v znení vyhlášky č. 98/1966 Zb. |
| 8/1976 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií č. 48/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie majetku |
| 160/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej o finančnej a úverovej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe |
| 3/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o prepravnom poriadku lanových dráh |
| 47/1978 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených |
| 56/1979 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb |
| 67/1979 Zb. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstva stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky a Slovenského cenového úradu, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce poskytovanie služieb občanom |
| 121/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o finančnej pomoci pri prevode skupinových rodinných domčekov z družstevného do osobného vlastníctva |
| 122/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o jednorazovom príspevku na opatrenie náhradného bývania občanom, ktorí uvoľnia byt v objekte spravovanom štátnou socialistickou organizáciou |
| 1/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej z 18. decembra 1981 o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe |
| 2/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 47/1978 Zb. o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených bytov |
| 31/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 134/1964 Zb. o prepravnom poriadku vodnej dopravy |
| 35/1982 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom v znení vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 136/1969 Zb. |
| 69/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 122/1980 Zb. o jednorazovom príspevku na opatrenie náhradného bývania občanom, ktorí uvoľnia byt v objekte spravovanom štátnou socialistickou organizáciou |
| 100/1982 Zb. | Vyhláška Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode |
| 158/1982 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o poskytovaní služieb občanmi na základe povolenia národného výboru |
| 159/1982 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 67/1973 Zb. |
| 13/1983 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o poistných podmienkach pre poistenie majetku |
| 14/1983 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o poistných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škody |
| 17/1983 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 152/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku v znení neskorších predpisov |
| 159/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej, ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 1/1982 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe |
| 160/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 47/1978 Zb. o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených bytov v znení vyhlášky č. 2/1982 Zb. |
| 23/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 134/1964 Zb. o prepravnom poriadku vodnej dopravy v znení vyhlášky č. 31/1982 Zb. |
| 64/1984 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o poskytovaní dočasného ubytovania v súkromí so súhlasom národného výboru |
| 106/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 133/1964 Zb. o cestnom prepravnom poriadku 1) |
| 35/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 3/1977 Zb. o prepravnom poriadku lanových dráh |
| 44/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku v znení neskorších predpisov |
| 74/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku, v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 126/1964 Zb. o styku medzi celoštátnymi dráhami a vlečkami a o vzťahoch medzi zúčastnenými organizáciami (vlečkové podmienky) v znení neskorších predpisov a vyhláška č. 9/1984 Zb. o kontejnerovom prepravnom poriadku |
| 136/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve |
| 2/1988 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného výboru |
| 164/1988 Zb. | Vyhláška Ministerstva obchodu a cestovného ruchu Slovenskej socialistickej republiky o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva obchodu Slovenskej socialistickej republiky č. 100/1982 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode |
| 74/1989 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií a miezd Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 136/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve |
| 146/1990 Zb. | Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej, Ministerstva financií, cien a miezd Českej republiky a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom v znení neskorších predpisov |
| 73/1991 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Štátnej banky česko-slovenskej, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 136/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve v znení vyhlášky č. 74/1989 Zb. |
| 124/1991 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva hospodárstva, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 101/1973 Zb. o projektových súťažiach |
| 337/1991 Zb. | Vyhláška ministerstva financí České republiky, kterou se mění vyhláška ministerstva financí České socialistické republiky č. 11/1983 Sb., o pojistných podmínkách pro pojištění majetku, vyhláška ministerstva financí České socialistické republiky č. 12/1983 Sb., o pojistných podmínkách pro pojištění odpovědnosti za škody, a vyhláška ministerstva financí č. 49/1964 Sb., o pojistných podmínkách pro pojištění osob, ve znění vyhlášky ministerstva financí České socialistické republiky č. 55/1979 Sb. |
| 364/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa zrušujú vyhlášky upravujúce poistné podmienky zmluvného poistenia |
| 386/1991 Zb. | Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej o platobnom styku a zúčtovaní |
| 440/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška o odplate za ústredné (diaľkové) vykurovanie a za dodávku teplej vody |
| 128/1992 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 462/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy č. 127/1964 Zb. o mestskom prepravnom poriadku v znení neskorších predpisov |
| 208/1994 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku |
| 47/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov |
| 87/1995 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka |
| 312/1997 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 19/1999 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov |
| 220/1999 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 277/2000 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 310/2001 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 388/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 268/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite |
| 586/2008 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka |
| 281/2010 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z. |
| 20/2013 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov |
| 141/2014 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov |
| 47/1956 Zb. | Zákon o civilnom letectve (letecký zákon) |
| 41/1957 Zb. | Zákon o využití nerastného bohatstva (banský zákon) |
| 52/1966 Zb. | Zákon o osobnom vlastníctve |
| 58/1969 Zb. | Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom |
| 131/1982 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a upravujú sa niektoré ďalšie majetkové vzťahy |
| 94/1988 Zb. | Zákon o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve |
| 188/1988 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce |
| 87/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník |
| 105/1990 Zb. | Zákon o súkromnom podnikaní občanov |
| 116/1990 Zb. | Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov |
| 87/1991 Zb. | Zákon o mimosúdnych rehabilitáciách |
| 509/1991 Zb. | Zákon, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník |
| 264/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 278/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu |
| 249/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov |
| 153/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník |
| 211/1997 Z. z. | Zákon o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 252/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 218/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník |
| 261/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 281/2001 Z. z. | Zákon o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov |
| 23/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov |
| 34/2002 Z. z. | Zákon o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov |
| 95/2002 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 184/2002 Z. z. | Zákon o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) |
| 215/2002 Z. z. | Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 526/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 504/2003 Z. z. | Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov |
| 515/2003 Z. z. | Zákon o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 150/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 404/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 635/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 171/2005 Z. z. | Zákon o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 336/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 118/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení zákona č. 266/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 188/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 84/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 209/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 335/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov |
| 568/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 214/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
| 379/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 477/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 186/2009 Z. z. | Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 575/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 129/2010 Z. z. | Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 546/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 130/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 161/2011 Z. z. | Zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 69/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 180/2013 Z. z. | Zákon o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 102/2014 Z. z. | Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 106/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 335/2014 Z. z. | Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 39/2015 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 117/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 239/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 273/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 438/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 91/2016 Z. z. | Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 170/2018 Z. z. | Zákon o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 184/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 213/2018 Z. z. | Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 343/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 25/2019 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2016 z 10. októbra 2018 vo veci vyslovenia nesúladu § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky |
| 394/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 108/2024 Z. z. | Zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 254/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov |
| 183/1947 Zb. | Nařízení, jímž se určují zemědělské výrobní oblasti. |
| 207/1948 Zb. | Zákon o ochraně pachtýřů zemědělských podniků a pachtýřů zemědělských pozemků. |
| 179/1950 Zb. | Nariadenie o dôležitých dôvodoch na výpoveď chránených nájmov alebo na ich zrušenie bez výpovede |
| 189/1950 Zb. | Zákon o poistnej smluve |
| 63/1951 Zb. | Zákon o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými prostriedkami |
| 65/1951 Zb. | Zákon o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy |
| 53/1955 Zb. | Nariadenie, ktorým sa doplňuje a mení vládne nariadenie č. 1983/1947 Zb., ktorým určujú poľnohospodárske výrobne oblasti |
| 41/1964 Zb. | Zákon o hospodárení s bytmi |
40
OBČIANSKY ZÁKONNÍK
z 26. februára 1964
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvá hlava
OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA
§ 1
(1)
Úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd,
najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
(2)
Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové
vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu
osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.1)
(3)
Občiansky zákonník upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy
neupravujú iné zákony.
§ 2
(1)
Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými
zákon vznik týchto vzťahov spája.
(2)
V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
(3)
Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou
odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
§ 3
(1)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
(2)
Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to,
aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby
sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
§ 4
Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý
je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
§ 5
Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec
môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie
je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
§ 6
Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený,
primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.
Druhá hlava
ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV
Prvý oddiel
Fyzické osoby
§ 7
(1)
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť
má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
(2)
Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom,
súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj
nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
§ 8
(1)
Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba
povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
(2)
Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa
plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca
ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
§ 9
Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané
rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
§ 10
(1)
Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná
robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
(2)
Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné
požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť
len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia
určí v rozhodnutí.
(3)
Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo
ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
Ochrana osobnosti
§ 11
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
§ 12
(1)
Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením.
(2)
Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy,
podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely
na základe zákona.
(3)
Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej
osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely
a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však
nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
§ 13
(1)
Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby
jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2)
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3)
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
§ 15
Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi
a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.
§ 16
Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za
ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Druhý oddiel
Právnické osoby
§ 18
(1)
Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
(2)
Právnickými osobami sú:
a)
združenia fyzických alebo právnických osôb,
b)
účelové združenia majetku,
c)
jednotky územnej samosprávy,
d)
iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
§ 19
(1)
Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného
zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
§ 19a
(1)
Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len
zákonom.
(2)
Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného
registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
§ 19b
(1)
Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.
(2)
Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa
neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež
domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
(3)
Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
§ 19c
Sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku.
§ 20
(1)
Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení
zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne
orgány).
(2)
Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia,
pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom
na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú
práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti
právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol
vedieť.
§ 20a
(1)
Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý
bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri
zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
(3)
Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie
nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(4)
Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej
osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.
Záujmové združenia právnických osôb
§ 20f
Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické osoby vytvárať
záujmové združenia právnických osôb (ďalej len „združenia").
§ 20g
Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi
alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení
združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov
združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov. K zmluve
alebo zápisnici o ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy a určenie
osôb oprávnených konať v mene združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovujúca
schôdza.
§ 20h
(1)
Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových
pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie
ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom.
Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok.
(2)
Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza. Stanovy určia
spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú.
§ 20i
(1)
Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom za nesplnenie svojich
povinností.
(2)
Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na okresnom
úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. Do registra sa zapisuje názov
a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie
koná, a mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť, ako aj údaje o nezahladených trestoch
uložených združeniu v trestnom konaní a nevykonaných trestoch postihujúcich právnych
nástupcov združenia.
(3)
K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o
ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená
zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou.
§ 20j
(1)
Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak imanie združenia neprechádza na
právneho nástupcu.
(2)
Združenie zaniká výmazom z registrácie.
§ 21
Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.
Tretia hlava
ZASTÚPENIE
§ 22
(1)
Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(2)
Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,
ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
§ 23
Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie)
alebo na základe dohody o plnomocenstve.
§ 24
Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Zákonné zastúpenie
§ 26
Pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
§ 27
(1)
Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
(2)
Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na
právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je
súdom ustanovený opatrovník.
(3)
Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá
spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán
miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom
(§ 18 ods. 1).
§ 28
Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a
ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
§ 29
Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné
na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok
môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
§ 30
Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu
záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného
zástupcu.
Zastúpenie na základe plnomocenstva
§ 31
(1)
Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ
udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.
(2)
Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa
štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.
(3)
Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve
udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
(4)
Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého
právneho úkonu.
§ 32
(1)
Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo
vlastnom mene.
(2)
Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú
tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré
nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli
známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
(3)
Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti,
prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec
dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, sa
nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.
§ 33
(1)
Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ
viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,
s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o
prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
(2)
Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo
ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže
ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ
neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s
ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody
spôsobenej jeho konaním.
(3)
Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva
vedela.
§ 33a
(1)
Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala
za splnomocniteľa,
a)
ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,
b)
ak je splnomocnencom právnická osoba.
(2)
Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.
§ 33b
(1)
Plnomocenstvo zanikne
a)
vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
b)
ak ho splnomocniteľ odvolal,
c)
ak ho vypovedal splnomocnenec,
d)
ak splnomocnenec zomrie.
(2)
Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.
Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo
len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.
(3)
Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.
(4)
Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony
účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať
ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.
(5)
Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité
úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie
oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca
o tomto odvolaní vedela.
(6)
Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec
povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny
nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne
účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ
alebo jeho právni nástupcovia.
Štvrtá hlava
PRÁVNE ÚKONY
§ 34
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
§ 35
(1)
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo
iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2)
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,
ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore
s jazykovým prejavom.
(3)
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia
obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni
sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
§ 36
(1)
Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.
Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
(2)
Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali,
pominú.
(3)
Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí,
stane sa právny úkon nepodmieneným.
(4)
Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý
nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
(5)
Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka
je odkladacia.
§ 37
(1)
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2)
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3)
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
§ 38
(1)
Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
(2)
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou.
§ 39
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
§ 39a
Úžera
Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť,
finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému
sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.
§ 40
(1)
Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.
(2)
Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
(3)
Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia
viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.
(4)
Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie
osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon
urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
(5)
Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým
podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie
pravosti podpisu nevyžaduje.
(6)
Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica.
Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok
alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu
podpísať.
§ 40a
Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je
neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
§ 41
Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých
k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
§ 41a
(1)
Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno
sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
(2)
Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
§ 42
Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení
tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Odporovateľné právne úkony
§ 42a
(1)
Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2
až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2)
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.
(3)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a)
osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú
účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c)
právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),
b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(4)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a)
členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b)
osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú
účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d)
právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom
alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),
b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(5)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch,
na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo
výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
a)
spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo
b)
bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c)
bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase
jeho splatnosti.
§ 42b
(1)
Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2)
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.
(3)
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom
dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom;
proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
(4)
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech.
Zmluvy
§ 43
Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Piata hlava
SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY
§ 52
(1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
(2)
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(3)
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4)
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
§ 52a
(1)
Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté
do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
(2)
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri
ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej
z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným
spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných
závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
§ 53
(1)
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2)
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3)
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4)
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré
a)
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)
dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez
súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa,
c)
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým
sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e)
umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade,
ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g)
oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil
záväzky, ktoré vznikli,
i)
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého
v zmluve,
j)
určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa
oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo
odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená
v čase splnenia,
k)
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l)
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné
bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná
strana,
m)
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi
vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)
spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,
na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane
krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o)
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo
ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo
vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia
podmienok ustanovených osobitným zákonom,
s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote
neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy
v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t)
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej
miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u)
požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní
zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v)
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím
zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za
ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech
tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so
spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby
plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
(5)
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6)
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách
jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
(7)
Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
(8)
Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie
je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky
dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie
poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie,
ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
(9)
Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
(10)
Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ
v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
(11)
Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať,
uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou
zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný
podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi
aj bez takejto zmluvy.
(12)
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.
(13)
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ
finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa
nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny
dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi
bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní
a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa.
(14)
Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je
a)
obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi
alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu
alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv,
b)
nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.
(15)
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa
ktorej si
a)
dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho
objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov
za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ,
ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa
vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má
právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu,
b)
dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť
jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa
vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného
odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou
účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
(16)
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je
a)
obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi
alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu
alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv,
b)
nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných
peňažných príkazov vystavených v cudzej mene,
c)
doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis
a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
§ 53a
(1)
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť
má aj právny nástupca dodávateľa.
(2)
Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ
je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
§ 53b
(1)
Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.
(2)
Ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu, že dodávateľ zmenil
zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť jednorazovo finančné
prostriedky, dodávateľ je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie v primeraných splátkach,
ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach úhrady plnenia nedohodnú,
rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Rovnakú povinnosť má dodávateľ, ak jednostranne
vypovedal zmluvu podľa § 53 ods. 12.
§ 53c
Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším
písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach
alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou
súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví
vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
§ 53d
Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako
je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia
nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
§ 54
(1)
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2)
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.
(3)
V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa
neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.
§ 54a
Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť;
ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu
dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Ôsma hlava
PREMLČANIE
§ 100
(1)
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2)
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3)
Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách
vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Premlčacia doba
§ 101
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
§ 102
Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
§ 103
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
§ 104
Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.
§ 105
Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské
konanie skončilo.
§ 106
(1)
Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2)
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3)
Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného
zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia
súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa
spáchania tohto trestného činu.
§ 107
(1)
Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.
(2)
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3)
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.
§ 108
Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave
osôb.
§ 109
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.
§ 110
(1)
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje
sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia
tejto lehoty.
(2)
Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v
rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach
začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
(3)
Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne
priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky
a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo
po uznaní.
Plynutie premlčacej doby
§ 111
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
§ 112
Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na
súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
§ 113
Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto
osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté premlčanie
prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám
ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.
§ 114
Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými
zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak
nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.
Deviata hlava
VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV
Domácnosť
§ 115
Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady
na svoje potreby.
Blízke osoby
§ 116
Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
§ 117
Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade
pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Veci a práva
§ 118
(1)
Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha
pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
(2)
Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
§ 119
(1)
Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
(2)
Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
(3)
Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými
zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa
vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje povahe živého
zvieraťa ako živého tvora.
§ 120
(1)
Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez
toho, že by sa tým vec znehodnotila.
(2)
Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
§ 121
(1)
Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené
na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
(2)
Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom
užívali.
(3)
Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením.
Počítanie času
§ 122
(1)
Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca
pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
(2)
Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa
pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný
deň.
(3)
Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
DRUHÁ ČASŤ
VECNÉ PRÁVA
Prvá hlava
VLASTNÍCKE PRÁVO
§ 123
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
§ 124
Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.
§ 125
(1)
Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
(2)
Osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo
určených právnických osôb.
§ 126
(1)
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(2)
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
§ 127
(1)
Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru
primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať
chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej
dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce
na jeho pozemok.
(2)
Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb,
môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník
pozemku je povinný pozemok oplotiť.
(3)
Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej
miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne
škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť;
tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
§ 128
(1)
Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme
bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel
nemožno dosiahnuť inak.
(2)
Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel
nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Držba
§ 129
(1)
Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre
seba.
(2)
Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
§ 130
(1)
Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.
(2)
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä
má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3)
Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil
na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku
dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
§ 131
(1)
Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami
a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné
pre údržbu a prevádzku veci.
(2)
Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil,
pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.
Nadobúdanie vlastníctva
§ 132
(1)
Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2)
Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom
v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
§ 133
(1)
Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím
veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
(2)
Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom
do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.2a)
§ 134
Vydržanie
(1)
Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2)
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva,
alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických
osôb (§ 125).
(3)
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.
(4)
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.
§ 135
(1)
Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy,
je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník neprihlási
do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu.
(2)
Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré tvorí desať percent
ceny nálezu. Osobitný právny predpis môže inak upraviť oprávnenie toho, kto vec našiel
alebo ohlásil.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj na skryté veci, ktorých vlastník nie
je známy, a na opustené veci.
§ 135a
Vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci.
§ 135b
(1)
Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej
veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi
cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
(2)
Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci
žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého
stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom
veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k
dohode.
§ 135c
(1)
Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh
vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu
zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
(2)
Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva
vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3)
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak,
najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.
Druhá hlava
SPOLUVLASTNÍCTVO
§ 136
(1)
Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2)
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.
Podielové spoluvlastníctvo
§ 137
(1)
Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
(2)
Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely
všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
§ 139
(1)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci
spoločne a nerozdielne.
(2)
O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3)
Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať,
aby o zmene rozhodol súd.
§ 140
Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel
pomerne podľa veľkosti podielov.
§ 141
(1)
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní;
ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
(2)
Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.
§ 142
(1)
Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak
vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov.
(2)
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním
veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3)
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné
bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria
práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
§ 143
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva
a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o
reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)
§ 143a
(1)
Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva.
Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
(2)
Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu
zániku manželstva.
(3)
Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči
inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
§ 144
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú
aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
§ 145
(1)
Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných
veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
(2)
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.
§ 146
(1)
Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(2)
Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo
vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte,
stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
§ 147
(1)
Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva,
môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
(2)
To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa
ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
§ 148
(1)
Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
(2)
Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva
odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo
zrušiť i za trvania manželstva.
§ 148a
(1)
Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ
pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním
už súhlas druhého manžela nepotrebuje.
(2)
Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov
získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý
nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia,
môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
(3)
Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva
podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa
medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola
uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.
§ 149
(1)
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených
v § 150.
(2)
Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
(3)
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
(4)
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho
vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci
z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne
ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí,
že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
(5)
Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo
dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka
uvedená v odseku 4.
§ 149a
§ 150
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť
o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
§ 151
Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len
rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.
Tretia hlava
PRÁVA K CUDZÍM VECIAM
Záložné právo
§ 151a
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
§ 151b
(1)
Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní
dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
(2)
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.
(3)
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa
pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej
pohľadávky.
(4)
Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka
množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva
bolo možné záloh určiť.
§ 151c
(1)
Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku,
ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
(2)
Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo
ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
(3)
Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným
právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej
zo zabezpečenej pohľadávky.
§ 151d
(1)
Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré
sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť
podniku, alebo iná hromadná vec.
(2)
Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody
a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení
záložného práva neurčuje inak.
(3)
Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu,
alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
(4)
Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový
priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná
majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik
závisí od splnenia podmienky.
(5)
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných
zálohov.
(6)
Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.
§ 151e
(1)
Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri
záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona,3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.
(3)
Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným
osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri,3d) ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(4)
Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré
vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len „registrácia v
osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto
zákona.
(5)
Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej
osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté
záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri
záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme,
vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným
veriteľom pred registráciou záložného práva.
§ 151f
(1)
Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku
alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na
vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo
osobitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.
(2)
Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, k právu a k inej majetkovej hodnote,
ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik
závisí od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, bytu
alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutím iného práva, alebo inej majetkovej
hodnoty záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžaduje jeho
registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred nadobudnutím vlastníckeho
práva k veci, iného práva alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.
(3)
Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej majetkovej hodnote,
ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik
závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo
podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného
práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo
nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty
záložcom.
§ 151g
(1)
Žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu
v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa tohto zákona alebo
podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku
záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný
veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká rozhodnutím
súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného
súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.
(2)
Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon,
inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu registrácie v registri
záložných práv alebo v osobitnom registri. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena
údajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak.
(3)
Povinnosť podľa odseku 2 splní povinná osoba bez zbytočného odkladu odo dňa, keď
nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak návrh na registráciu
zmeny údajov sú povinné podať viaceré osoby, považuje sa táto povinnosť za splnenú,
ak ju splní jedna z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov
sú tieto osoby povinné podať spoločne.
(4)
Osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odsekov 2 a 3, zodpovedá za škodu, ktorú tým
spôsobí.
§ 151h
(1)
Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu
previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje
inak.
(2)
Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou
prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného
práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon
záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
(3)
Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom
obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi
zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej
starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné
právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu
nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v
osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona registrácia v osobitnom registri.
(5)
Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra
záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného práva sa vyžaduje
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri;
za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
(6)
Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy,
ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo
s exekúciou súhlasí.
§ 151i
(1)
Záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého,
čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje inak.
(2)
Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ
je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením; zverený záloh
je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(3)
Ak záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia povinností podľa odseku 2 náklady,
má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov.
§ 151j
(1)
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný
veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný
veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.
(3)
Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom,
na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo
k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu,
na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
(4)
Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným
zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky
z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých
zálohov.
(5)
Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo
vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.
§ 151k
(1)
Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie
ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie
alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
(2)
Ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním
veci, na uspokojenie záložných práv majú prednosť záložné práva registrované v registri
záložných práv podľa poradia ich registrácie.
(3)
Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia dohodnúť o poradí
ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda nadobúda účinnosť
registráciou dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo registráciou v osobitnom
registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri,
na základe žiadosti všetkých na dohode zúčastnených záložných veriteľov. Dohoda, na
ktorej základe by sa mohla záložnému veriteľovi, ktorý nie je jej účastníkom, zhoršiť
vymožiteľnosť pohľadávky pri výkone záložného práva, je neúčinná voči tejto osobe.
§ 151l
(1)
Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi
a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach
registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom
oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí
alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
(2)
Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného
veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli
záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem
prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že
sa začal výkon záložného práva.
(3)
Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(4)
Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný
jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému
úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
§ 151m
(1)
Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe
môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu
záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných
práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je
neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi
a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť
odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
(2)
Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť,
že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení
záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.
(3)
Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku
spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu
záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo
domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je
povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.
(4)
Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému
veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému
veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť
akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť
má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie
zálohu u seba.
(5)
Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého,
čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.
(6)
Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
(7)
Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva,
najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.
(8)
Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený
predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu
postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa
rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v
čase a mieste predaja zálohu.
(9)
Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva
bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu,
hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného
práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom
záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
(10)
Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je
povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti
s výkonom záložného práva.
§ 151ma
(1)
Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť
začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.
V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa
uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
(2)
Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí
lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom
podľa odseku 1.
(3)
Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len „prednostný
záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných
veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech
prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky
zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a
účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom
záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho
na uspokojenie záložných práv.
(4)
Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky po odpočítaní
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva,
sa vydá záložcovi.
(5)
Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku 3 uloží prednostný
záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu
hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech
po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného
práva.
(6)
Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného
záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného
veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným
záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5.
(7)
Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, je povinný informovať
nadobúdateľa zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom. Záložný veriteľ,
ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať
zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa
na vznik záložného práva podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona vyžaduje
jeho registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti
zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
(8)
Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných záložných
veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným
veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu záložného práva
splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie
svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.
(9)
Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo,
začne výkon záložného práva podľa odseku 8, začatie výkonu záložného práva oznámi
aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný záložný veriteľ
alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného
práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie výkonu záložného
práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa
odseku 2, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného
práva.
(10)
Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní
za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného práva, nadobúda
jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradia rozhodujúceho
na uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva,
nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.
§ 151mb
(1)
Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
(2)
Záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného
práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže
záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných
práv.
(3)
Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je
povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej
záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný
písomne oznámiť záložcovi.
(4)
Ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je
oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a
včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(5)
Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku,
záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu peňažné plnenie
prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(6)
Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť aj s výkonom
záložného práva podľa § 151j až 151ma.
(7)
Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa, ustanovenie § 584 sa nepoužije.
§ 151mc
(1)
Záložca je povinný záloh poistiť, len ak tak určuje zmluva o zriadení záložného práva.
(2)
Ak záložca písomne oznámi alebo záložný veriteľ preukáže poisťovateľovi najneskôr
do výplaty plnenia z poistnej zmluvy vznik záložného práva, poisťovateľ plní v prípade
poistnej udalosti plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi alebo inej osobe
určenej záložným veriteľom; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra
záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje
registrácia v osobitnom registri. Výplatu plnenia z poistnej zmluvy je záložný veriteľ
povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť záložcovi.
(3)
Ak poisťovateľ vyplatí plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi, záložný veriteľ
je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne
a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z plnenia z poistnej zmluvy,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(4)
Ak plnenie z poistnej zmluvy prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku,
záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu plnenie z poistnej
zmluvy prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
§ 151md
(1)
Záložné právo zaniká
a)
zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b)
zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo
vzťahuje,
c)
ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d)
uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e)
vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f)
ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania
alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení
náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g)
ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca
môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h)
iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z
osobitného predpisu,
i)
ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
(2)
Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv
alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona
registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz
záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.
(3)
Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu
po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo
správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho
orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného
práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením
o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou
záložným veriteľom.
(4)
Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný
záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku
záložného práva záloh vrátiť záložcovi.
§ 151me
Osobitné ustanovenia k záložnému právu k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo
k pohľadávke z úveru
(1)
Zmluvné záložné právo k pohľadávke z účtu, vkladu, ak nejde o cenný papier, z inej
formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru medzi osobami uvedenými v odseku 8 vzniká
uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva; písomná forma zmluvy sa nevyžaduje.
Takto vzniknuté záložné právo možno kedykoľvek počas jeho trvania zaregistrovať v
registri záložných práv; to sa nevzťahuje na zriadenie zmluvného záložného práva k
pohľadávke z úveru.
(2)
Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, uspokoja sa prednostne záložné práva vznikom
najstaršie, ak ďalej tento zákon neustanovuje inak. Ak vznikne na zálohu viac záložných
práv a niektoré z nich nie sú registrované v registri záložných práv, záložné práva
registrované v registri záložných práv sa uspokoja prednostne podľa poradia ich registrácie
pred ostatnými záložnými právami.
(3)
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená alebo ak nastane
iná skutočnosť určená v zmluve o zriadení záložného práva ako skutočnosť rozhodná
pre výkon záložného práva, záložný veriteľ môže záložné právo vykonať spôsobom ustanoveným
zákonom alebo dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Ustanovenia § 151l ods. 1, § 151m ods. 1, 2, 3 posledná veta, ods. 7 a 9 a § 151ma ods. 1 a 2 sa nepoužijú.
(4)
Dohodnutým spôsobom výkonu záložného práva môže byť najmä započítanie proti zabezpečenej
pohľadávke alebo použitie zálohu na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky.
(5)
Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva, záložný veriteľ
je oprávnený v medziach zmluvy so zálohom nakladať; pritom koná v mene záložcu a na
svoj účet. Ak záložný veriteľ záloh previedol, záložné právo voči nadobúdateľovi nepôsobí.
(6)
Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal pred tým, ako nastala skutočnosť rozhodná
pre výkon záložného práva, je povinný najneskôr v posledný deň splatnosti zabezpečenej
pohľadávky obstarať v mene záložcu a na svoj účet rovnocenný záloh, ktorý vstúpi na
miesto pôvodného zálohu, ibaže sa so záložcom dohodol inak; na posúdenie poradia záložného
práva vzťahujúceho sa na rovnocenný záloh je rozhodujúci čas vzniku alebo registrácie
záložného práva. Rovnocenný záloh, ktorý vstúpil na miesto pôvodného zálohu, je predmetom
toho istého záložného práva. Rovnocenným zálohom sa rozumie, ak sa zmluvné strany
nedohodli inak, pohľadávka z účtu alebo inej formy vkladu znejúca na tú istú sumu
v tej istej mene voči tomu istému dlžníkovi. Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal
tak, že na ňom zriadil záložné právo, vstupom rovnocenného zálohu na miesto pôvodného
zálohu pôvodný záloh prechádza zo záložcu na záložného veriteľa.
(7)
Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva, záložný veriteľ
môže namiesto postupu podľa odseku 6 rovnocenný záloh započítať proti zabezpečenej
pohľadávke alebo rovnocenný záloh použiť na jej vyrovnanie.
(8)
Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa použijú, len ak zmluvu o zriadení záložného práva uzatvorili
tieto osoby:
a)
orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú
zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b)
Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka,
Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, medzinárodná rozvojová banka
a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c)
banka, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými
papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská
spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná
inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt
kolektívneho investovania,
d)
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci
svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré
môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka, ako aj osoba so sídlom v zahraničí
s obdobným predmetom činnosti,
e)
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným
predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu,
ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
f)
centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací
agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových
cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti
vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými
nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym
depozitárom,
g)
iná osoba, ako je uvedená v písmenách a) až f), ak sú splnené tieto podmienky:
1.
druhou zmluvnou stranou je niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) a f),
2.
záložné právo zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát
alebo pohľadávku z obchodov, ktorých vysporiadanie môže byť predmetom zmluvy o záverečnom
vyrovnaní ziskov a strát podľa osobitného predpisu.3faa)
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na pohľadávky zo spotrebiteľských úverov
poskytnutých spotrebiteľovi podľa osobitného zákona, to neplatí, ak účastníkom zmluvy
o zriadení záložného práva k pohľadávkam z úverov je niektorá z osôb podľa odseku
8 písm. b).
Vecné bremená
§ 151n
(1)
Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak,
že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
(2)
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci
na nadobúdateľa.
(3)
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej
zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.
§ 151o
(1)
Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami
konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo
zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný
vklad do katastra nehnuteľností.
(2)
Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon
nedáva toto právo aj ďalším osobám.
(3)
Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
§ 151p
(1)
Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
(2)
Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám
oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou
výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
(3)
Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného,
môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.
Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť,
aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4)
Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne
najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Zádržné právo
§ 151s
(1)
Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú
peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať
vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
(2)
Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou
naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
(3)
Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť
dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a
bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným
a výkonom zádržného práva.
(4)
Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho
dôvodoch.
§ 151t
Ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým spojených má ten, kto vec
zadržuje, postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu.
§ 151u
Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné
uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom.
§ 151v
Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej
zábezpeky.
ŠIESTA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A ZA BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
Prvá hlava
PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM
§ 415
Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.
§ 417
(1)
Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam
ohrozenia.
(2)
Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné
a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
§ 418
(1)
Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal,
nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné
odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší
ako ten, ktorý hrozil.
(2)
Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo
trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti
útoku.
§ 419
Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na
náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac
v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.
Druhá hlava
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU
Prvý oddiel
Všeobecná zodpovednosť
§ 420
(1)
Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2)
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
(3)
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
§ 420a
(1)
Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
(2)
Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a)
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b)
fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c)
oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
(3)
Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.
Druhý oddiel
Prípady osobitnej zodpovednosti
§ 421
Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za
jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
§ 421a
(1)
Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja
alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže
zbaviť.
(2)
Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych,
veterinárnych a iných biologických služieb.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania
§ 422
(1)
Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú,
ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne
s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu,
pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo
posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.
(2)
Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý
dohľad nezanedbal.
(3)
Ak vykonáva dohľad právnická osoba, jej pracovníci dohľadom poverení sami za škodu
takto vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
§ 423
Kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie
alebo posúdiť jeho následky, je povinný nahradiť škodu v tomto stave spôsobenú; spoločne
a nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom
§ 424
Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
§ 427
(1)
Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.
(2)
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako
aj prevádzateľ lietadla.
§ 428
Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
§ 429
Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú
odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.
§ 430
(1)
Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia
alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
(2)
Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku,
v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.
§ 431
Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie
medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou
§ 432
Za škodu vyvolanú povahou zvlášť nebezpečnej prevádzky zodpovedá prevádzateľ rovnako
ako prevádzateľ dopravného prostriedku.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach
§ 433
(1)
Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na veciach, ktoré
boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj
inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na
ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi
alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.
(2)
Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá
ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na mieste na to
určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak.
(3)
Zodpovednosti podľa odseku 1 a 2 sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou.
§ 434
(1)
Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpovedá len do výšky ustanovenej vykonávacím
predpisom. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke
pracujú, uhradzuje sa bez obmedzenia.
(2)
Bez obmedzenia sa uhradzuje škoda aj vtedy, ak boli veci prevzaté do úschovy.
§ 435
Rovnako ako prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedajú i prevádzatelia
garáží a iných podnikov podobného druhu, pokiaľ ide o dopravné prostriedky v nich
umiestnené a ich príslušenstvo.
§ 436
Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo
zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode
dozvedel.
§ 437
Za škodu spôsobenú na veciach odložených v dopravných prostriedkoch hromadnej dopravy
sa zodpovedá len podľa ustanovení o náhrade škody spôsobenej ich prevádzkou (§ 427 až 431).
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia o náhrade škody
Spoločná zodpovednosť
§ 438
(1)
Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
(2)
V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú
za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
§ 439
Kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti
na spôsobení vzniknutej škody.
§ 440
Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.
Zavinenie poškodeného
§ 441
Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda
spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Spôsob a rozsah náhrady
§ 442
(1)
Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2)
Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková
ujma v peniazoch.
(3)
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4)
Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový
prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré
z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného
poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené,
nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
§ 442a
(1)
Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková
ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo
zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného
vlastníctva, nezdalo postačujúce.
(2)
Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom
licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej
vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného
zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,
ktoré môžu byť predmetom prevodu.
§ 443
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
§ 444
Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.
§ 445
Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom;
pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
§ 446
Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným
dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval
pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby
alebo úrazu podľa osobitných predpisov.
§ 447
Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite
sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený
dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení
pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa
osobitných predpisov.
§ 447a
Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku,
na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok,
ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá
náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala
v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.
§ 447b
Ak o to požiada poškodený a je na to dôležitý dôvod, prizná súd namiesto peňažného
dôchodku jednorazové odškodné.
§ 448
Pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou peňažného dôchodku náklady na
výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať výživu.
Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým, čo by poškodený
mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu poskytovať, ak
by k usmrteniu nebolo došlo, a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými z rovnakého
dôvodu.
§ 449
(1)
Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
(2)
Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli
uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
(3)
Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
§ 449a
Budúce nároky podľa ustanovení § 445 až 449 možno odškodniť jednorazovo na základe písomnej dohody o ich úplnom a konečnom vyporiadaní
medzi oprávneným a povinným.
Zníženie náhrady
§ 450
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom
zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej
osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Tretia hlava
BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
§ 451
(1)
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
§ 454
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
§ 455
(1)
Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu
alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
(2)
Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky
uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky;
na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
§ 456
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho,
na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
§ 457
Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
§ 458
(1)
Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre
možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.
(2)
S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten,
kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
(3)
Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.
§ 458a
Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné
obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
§ 459
Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže
súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia
nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia
nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené,
nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.
SIEDMA ČASŤ
DEDENIE
Prvá hlava
NADOBÚDANIE DEDIČSTVA
§ 460
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
§ 461
(1)
Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
(2)
Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo
zákona.
§ 462
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Odmietnutie dedičstva
§ 463
(1)
Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde
alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
(2)
Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho
na to výslovne oprávňuje.
§ 464
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa,
keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený.
Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
§ 465
Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo
nechce odmietnuť.
§ 466
K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže
odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.
§ 467
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási,
že dedičstvo neodmieta.
§ 468
Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom
dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť,
sa pri prejednaní dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí
či neodmietnutí dedičstva urobiť.
Dedičská nespôsobilosť
§ 469
Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi,
deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej
vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
Vydedenie
§ 469a
(1)
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a)
v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe
alebo v iných závažných prípadoch,
b)
o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c)
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej
jedného roka,
d)
trvalo vedie neusporiadaný život.
(2)
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia
aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Prechod dlhov
§ 470
(1)
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené
s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2)
Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
§ 471
(1)
Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo
prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým
mravom.
(2)
Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť
tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva.
Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek
tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok
ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
§ 472
(1)
Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady
jeho pohrebu rovnako ako dedič.
(2)
Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát
použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú
výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu
dedičstva.
Druhá hlava
DEDENIE ZO ZÁKONA
§ 473
(1)
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
(2)
Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
§ 474
(1)
Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia
a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou
v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2)
Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu
dedičstva.
§ 475
(1)
Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi
súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou
v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2)
Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým
dielom jeho deti.
§ 475a
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia
poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Tretia hlava
DEDENIE ZO ZÁVETU
§ 476
(1)
Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej
forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
(2)
V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
(3)
Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
§ 476a
Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
§ 476b
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred
dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
§ 476c
(1)
Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi
súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami
podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.
(2)
V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal
a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho
pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.
§ 476d
(1)
Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon
ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
(2)
Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviť poslednú vôľu iba formou notárskej
zápisnice.
(3)
Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami
v listine, ktorá musí byť prečítaná.
(4)
Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou
notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú
reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči.
(5)
V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal
a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho
pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto
sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.
§ 476e
Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť
nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle
robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
§ 476f
Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu
pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
§ 477
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva,
ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,
že podiely sú rovnaké.
§ 478
Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.
§ 479
Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona,
a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu
zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.
§ 480
(1)
Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo
odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
(2)
Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.
Štvrtá hlava
POTVRDENIE DEDIČSTVA A VYPORIADANIE DEDIČOV
§ 481
Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
§ 482
(1)
Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
(2)
Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
§ 483
Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo
bolo preukázané.
§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona
sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne
dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz
alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.
Piata hlava
OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA
§ 485
(1)
Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný
ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva
má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu
pravého dediča.
(2)
Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok
z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol
vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných
nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.
§ 486
Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené,
je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.
§ 487
Ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu.
ÔSMA ČASŤ
ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO
Prvá hlava
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvý oddiel
§ 488
Záväzkový právny vzťah
Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Vznik záväzkov
§ 489
Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
§ 490
(1)
Vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie zmluvy podľa § 47a, podľa ktorého zmluva uzavretá na dobu určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.
§ 491
(1)
Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať
aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
(2)
Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona,
ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
(3)
Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce
záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
§ 492
Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky
vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
§ 493
Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje
inak.
Obsah záväzkov
§ 494
Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
§ 495
Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené,
že veriteľ túto povinnosť nemá.
§ 496
(1)
Za dohodu o vlastnostiach, účele a akosti sa pri spotrebiteľských zmluvách považuje
také plnenie, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhoduje s popisom poskytnutým
dodávateľom, výrobcom alebo jeho zástupcom v akejkoľvek verejne prístupnej forme,
najmä reklamou, propagáciou a označením tovaru.
(2)
Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný plniť určité množstvo vecí
určených v priemernej strednej akosti.
§ 497
Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad
odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže
už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.
§ 498
Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
Zodpovednosť za vady
§ 499
Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti
výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo
podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
§ 500
(1)
Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností,
nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil,
že vec je bez akýchkoľvek vád.
(2)
Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.
§ 501
Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec
nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ
výslovne vymienil.
§ 502
(1)
Zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastníkov alebo jednostranné vyhlásenie scudziteľa
môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady, ktoré sa vyskytujú do určenej
alebo dojednanej doby po splnení.
(2)
Účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo
dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších zásad, než ustanovuje
zákon. O takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie (záručný
list).
(3)
Záručný list obsahuje meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov predávajúceho,
jeho sídlo alebo miesto podnikania, obsah záruky, jej rozsah a podmienky, dĺžku záručnej
doby a údaje potrebné na uplatnenie záruky. Ak záručný list neobsahuje všetky náležitosti,
nespôsobuje to neplatnosť záruky.
§ 503
Ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, pretože si tretie osoby
robia nárok na vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu predchodcovi. Ak
tak neurobí, nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca
môže proti nemu uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené proti tretej osobe.
§ 504
Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol
vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže
vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v
tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.
§ 505
Ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502, vadu treba vytknúť do šiestich mesiacov od zistenia vady, najneskôr do uplynutia
určenej záručnej doby.
§ 506
(1)
Len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschovať po primeranú
dobu, ktorú určí scudziteľ na preskúmanie vady.
(2)
Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže ju nadobúdateľ po upozornení scudziteľa
bez meškania predať.
§ 507
(1)
Ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo
riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ
domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo
chýba.
(2)
Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené
zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.
§ 508
(1)
Nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej premlčacej
dobe (§ 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa.
(2)
Vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, sa považuje
za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudziteľ
nepreukáže opak.
§ 509
(1)
Oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti
s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného
najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo
zanikne.
(2)
Oprávnený má právo na primerané finančné zadosťučinenie, ak svoje práva, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, úspešne uplatní
na súde.
(3)
Na plynutie premlčacej doby určenej na uplatnenie práv na súde sa primerane použije
§ 508.
§ 510
Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá
z vady vznikla.
Druhý oddiel
Spoločné záväzky a spoločné práva
Spoločné záväzky
§ 511
(1)
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť
dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek
z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
(2)
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti
ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného
odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich
pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
(3)
Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu
od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť,
rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Spoločné práva
§ 512
(1)
Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý
veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému
z veriteľov rovnaký diel.
(2)
Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť
ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov
dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez
súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník
to, čo je dlžný, zložiť do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku.
§ 513
Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona,
podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne,
môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom
rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.
§ 514
Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne
a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.
§ 515
(1)
Či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie, ktoré mohol
žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí
od pomeru medzi spoluveriteľmi.
(2)
Obdobne platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než koľko na neho pripadá.
Tretí oddiel
Zmeny v obsahu záväzkov
Dohoda strán
§ 516
(1)
Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
(2)
Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok
zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené
zákonom požadované náležitosti.
(3)
Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode došlo bez
súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby
dohoda nebola.
Omeškanie dlžníka
§ 517
(1)
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.
(2)
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
(3)
Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo
zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
§ 518
Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva,
že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi
bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje.
§ 519
Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie
je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.
§ 520
K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme
alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša
veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
§ 521
Ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ
chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.
Omeškanie veriteľa
§ 522
Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase
plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný
nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo
náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných
škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.
§ 523
Za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky.
Štvrtý oddiel
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
Postúpenie pohľadávky
§ 524
(1)
Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2)
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
§ 525
(1)
Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej
obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže
byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
(2)
Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
§ 526
(1)
Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
(2)
Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.
§ 527
(1)
Ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi,
ak
a)
postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom,
b)
dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi,
c)
postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník
voči postupcovi.
(2)
Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej odplaty spolu
s úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie však zaniká,
ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde.
§ 528
(1)
Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným
spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu podať
správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(2)
Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné
informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
§ 529
(1)
Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú
zachované i po postúpení pohľadávky.
(2)
Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé
pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané
postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade,
že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
§ 530
(1)
Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na
účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca
preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
(2)
Ak postupca vymáha pohľadávku, môže dlžník použiť svoje na započítanie spôsobilé
pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nie však pohľadávky,
ktoré má voči postupníkovi.
Prevzatie dlhu
§ 531
(1)
Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto,
ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo
tomu, kto dlh prevzal.
(2)
Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri
pôvodnom dlžníkovi.
(3)
Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
(4)
Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá
dlh prevzala.
§ 532
Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami
trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.
Pristúpenie k záväzku
§ 533
Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný
záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne
a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
§ 534
Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi
povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo
nevznikne.
Poukážka
§ 535
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje,
aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi
len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
§ 536
(1)
Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke
vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa
poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý
s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.
(2)
Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať
alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi.
§ 537
Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len také námietky,
ktoré sa týkajú platnosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z
jeho vlastných vzťahov k poukazníkovi.
§ 538
(1)
Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.
(2)
Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vzťahu
medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou poukazcu
alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje
sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.
§ 539
Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku,
ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď poukazníkovi došlo oznámenie
poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo vzťahu medzi
poukázancom a poukazníkom.
Poukážka na cenné papiere
§ 540
Banka a pobočka zahraničnej banky (ďalej len „peňažný ústav") môže vystaviť na tretiu
osobu alebo na seba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cenných papierov bez toho,
že by v nej uviedol dôvod záväzku.
§ 541
(1)
Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesť rubopisom.
(2)
Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú z rubopisu.
§ 542
(1)
Kto prijme poukážku vystavenú peňažným ústavom, je povinný plniť tomu, v koho prospech
bola vystavená alebo na koho bola prevedená.
(2)
Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plniť, len ak sa jej vydá kvitovaná poukážka.
Proti osobe oprávnenej rubopisom z poukážky môže robiť iba také námietky, ktoré vyplývajú
z obsahu poukážky alebo z vlastných vzťahov k oprávnenému.
§ 543
O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako
toto oprávnenie preukazuje, platia predpisy o zmenkách. Podľa týchto ustanovení sa
takisto posúdi, od koho môže požadovať poukážku ten, kto o ňu prišiel.
Piaty oddiel
Zabezpečenie záväzkov
Zmluvná pokuta
§ 544
(1)
Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník,
ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2)
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty
alebo určený spôsob jej určenia.
(3)
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej
povinnosti právnym predpisom (penále).
§ 545
(1)
Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
(2)
Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,
na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú
pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3)
Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak
porušenie povinnosti nezavinil.
§ 545a
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje
rozsah vzniknutej škody.
Ručenie
§ 546
Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením,
ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak
ju neuspokojí dlžník.
§ 547
Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie
výšku svojej pohľadávky.
§ 548
(1)
Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne
vyzval.
(2)
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi
dlžník.
(3)
Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
§ 549
Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť
dlžník.
§ 550
Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté
veriteľovi.
§ 551
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
(1)
Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom
o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.
(2)
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so mzdou.
§ 552
Záložná zmluva
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom
veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
Zabezpečovací prevod práva
§ 553
(1)
Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby
v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných
ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).
(2)
Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri,
veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo
v inom verejnom registri.
(3)
Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
(4)
Pri zabezpečovacom prevode práva spojeného s cenným papierom sa postupuje primerane
podľa osobitného predpisu.3fa)
§ 553a
(1)
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.
(2)
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku
a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov
zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie
v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade
dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom
prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.
§ 553b
(1)
Až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený prevedené právo
previesť ďalej na inú osobu ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby. Ak je predmetom
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť, okresný úrad túto skutočnosť vyznačí
v katastri nehnuteľností.3g)
(2)
Ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci a veriteľ
je jej držiteľom, je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením, stratou a zničením.
Ak je držiteľom veci dlžník, táto povinnosť platí pre neho obdobne.
§ 553c
(1)
Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon
zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve
alebo dražbou podľa osobitného zákona.
(2)
Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo
ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.
(3)
Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť
osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.
(4)
Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na
dražbe podľa osobitného predpisu,3e) veriteľ je pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou
tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných
podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za
škodu, ktorú tým spôsobí.
(5)
Ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku
a jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vydať osobe, ktorá
zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpečenú
pohľadávku a jej príslušenstvo.
§ 553d
(1)
Zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie
poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe vydať, a ak niet
odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.
(2)
Veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho
prevodu práva.
§ 553e
Na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú ustanovenia § 151j ods. 2, § 151l ods. 4, § 151m ods. 2, 3, 4, 7, 9, § 151mb ods. 1, § 151md ods. 1 až 3.
§ 554
Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky
Pohľadávku možno zabezpečiť postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky tretej
osoby na veriteľa (ďalej „zabezpečovacie postúpenie pohľadávky“), ak to osobitný zákon
nevylučuje.
Zábezpeka
§ 555
Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými
ručiteľmi.
§ 556
Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej, než koľko
sú dve tretiny ich odhadnej ceny.
§ 557
Vklady v peňažných ústavoch a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpekou do celej
svojej výšky.
§ 558
Uznanie dlhu
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Šiesty oddiel
Zánik záväzkov
Splnenie dlhu
§ 559
(1)
Splnením dlh zanikne.
(2)
Dlh musí byť splnený riadne a včas.
§ 560
Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len
ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je
povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté
alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami,
ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.
§ 561
(1)
Ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté
inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť.
(2)
Ak sa náhodným zánikom niektorej veci voľba zmarila, môže účastník, ktorý mal právo
voľby, od zmluvy odstúpiť.
§ 562
Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prijať podľa osobitného
zákona plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom, že je oprávnený
prijať plnenie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil,
nie je oprávnený plnenie prijať.
§ 563
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
§ 564
Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností
prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
§ 565
Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.
§ 566
(1)
Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe
pohľadávky.
(2)
Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu
a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
§ 567
(1)
Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto
určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
(2)
Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového
podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením
sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa
veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
§ 568
Ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo
je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa
nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej
úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša
veriteľ.
§ 569
(1)
Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že
dlh bol úplne alebo čiastočne splnený.
(2)
Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie.
Dohoda
§ 570
(1)
Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom,
doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
(2)