513/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1992 do 27.12.1992
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 513/1991 Zb. |
| Názov: | Obchodný zákonník |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 05.11.1991 |
| Dátum vyhlásenia: | 18.12.1991 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1992 |
| Dátum účinnosti do: | 27.12.1992 |
| Autor: | Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 63/1992 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o Obchodnom vestníku |
| 100/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o Obchodnom vestníku |
| 50/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku |
| 42/2004 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o Obchodnom vestníku |
| 526/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora |
| 76/2005 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku |
| 640/2005 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2005 Z. z. |
| 604/2007 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov |
| 529/2008 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov |
| 533/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora |
| 47/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov |
| 280/2010 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov |
| 21/2013 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka |
| 303/2014 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., |
| 193/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii |
| 174/1950 Zb. | Zákon o dražbách mimo exekúcie |
| 42/1980 Zb. | Zákon o hospodárskych stykoch so zahraničím |
| 83/1990 Zb. | Zákon o združovaní občanov |
| 103/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník |
| 403/1990 Zb. | Zákon o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd |
| 264/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 600/1992 Zb. | Zákon o cenných papieroch |
| 278/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu |
| 249/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov |
| 106/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 171/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
| 58/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 317/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov |
| 373/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník |
| 11/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 127/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 263/1999 Z. z. | Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 238/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 147/2001 Z. z. | Zákon o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 500/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 426/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 510/2002 Z. z. | Zákon o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 526/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 530/2003 Z. z. | Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 432/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony |
| 315/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 19/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 84/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 657/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov |
| 659/2007 Z. z. | Zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 429/2008 Z. z. | Zákon o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 454/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 477/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 276/2009 Z. z. | Zákon o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 487/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 492/2009 Z. z. | Zákon o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 546/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 193/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 547/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 197/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 246/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 440/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 9/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 352/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 357/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 87/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 117/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 172/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 361/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 389/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 264/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 112/2018 Z. z. | Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 156/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 390/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 198/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 |
| 519/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 111/2022 Z. z. | Zákon o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 407/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 8/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 309/2023 Z. z. | Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 105/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 101/1963 Zb. | Zákon o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu). |
| 109/1964 Zb. | Hospodársky zákonník |
| 118/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva národnej obrany, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov a vývojových prác, určených na zabezpečenie obranyschopnosti štátu Zmena názvu od 1. 1. 1990 - o základných podmienkach dodávky na zabezpečenie obranyschopnosti štátu |
| 135/1964 Zb. | Vyhláška ministerstiev všeobecného strojárstva a ťažkého strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov |
| 136/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv strojárskych výrobkov |
| 137/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu |
| 174/1964 Zb. | Vyhláška Správy federálnych hmotných rezerv o základných podmienkach dodávky štátnych hmotných rezerv |
| 87/1966 Zb. | Vyhláška Štátnej komisie pre techniku, Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe |
| 73/1967 Zb. | Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy a Ministerstva lesného a vodného hospodárstva ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskych a lesných mechanizačných prostriedkov, poľných a zemných prác, chemizácie a iných poľnohospodárskych prác |
| 187/1968 Zb. | Vyhláška ministerstiev chemického priemyslu, stavebníctva, spotrebného priemyslu, ťažkého priemyslu a zahraničného obchodu, ktorou sa ustanovujú záručné doby pri dodávkach na výstavbu budov na bývanie |
| 152/1971 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o hospodárskych záväzkoch v cestnej nákladnej doprave |
| 156/1971 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o hospodárskych záväzkoch vo vnútroštátnej vodnej nákladnej doprave |
| 118/1972 Zb. | Vyhláška predsedu Štátnej banky československej a Federálneho ministerstva financií o pokladničných operáciách v socialistických organizáciách |
| 101/1973 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o projektových súťažiach |
| 104/1973 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác |
| 77/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o centrálnej regulácii výrobkov a materiálov vo výstavbe |
| 82/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky hutníckych výrobkov, rúd, magnezitových výrobkov a kovového odpadu |
| 106/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky tuhých palív |
| 44/1978 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov chemického priemyslu |
| 84/1978 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskej techniky |
| 1/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vydávajú základné podmienky leteckých prác v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve |
| 28/1980 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky polygrafických výrobkov |
| 38/1980 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov dodávaných organizáciami vnútorného obchodu |
| 61/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o zriaďovaní a činnosti organizačných zložiek československých právnických osôb v zahraničí |
| 62/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o kontrole zahraničnoobchodnej činnosti |
| 64/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o postupe pri nakladaní s priemyselnými právami a výrobno-technickými poznatkami vo vzťahu k zahraničiu |
| 140/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o preventívnej kontrole vyvážaného a dovážaného tovaru a preukaze o použití a využití dovezeného tovaru |
| 27/1981 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zdravotníckych a veterinárnych výrobkov |
| 53/1981 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o podmienkach poskytovania zahranično - hospodárskych služieb v oblasti dopravy |
| 61/1981 Zb. | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o udieľaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb v oblasti kultúry a o kontrole týchto služieb |
| 91/1981 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zeleniny a ovocia medzi organizáciami vnútorného obchodu |
| 181/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o základných podmienkach dodávky na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja |
| 24/1983 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o základných podmienkach dodávky zberných surovín |
| 104/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o dovoze investičných celkov |
| 8/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o základných podmienkach niektorých činností vykonávaných Československými štátnymi dráhami v súvislosti s prepravou |
| 11/1984 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o základných podmienkach dodávky stavebných látok a dielcov |
| 61/1984 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o udeľovaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahranično-hospodárskych služieb v oblasti kúpeľnej liečby a o kontrole týchto služieb |
| 13/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu o základných podmienkach strojárskych a elektrotechnických dodávok uskutočňovaných vyššími dodávateľskými formami a niektorých ďalších dodávok určených pre tuzemsko |
| 49/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho štatistického úradu o základných podmienkach dodávky prác a služieb v oblasti automatizovaného spracovania dát |
| 31/1986 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu o základných podmienkach dodávky vývozných investičných celkov |
| 130/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o zásadách predaja poľnohospodárskych výrobkov členom a pracovníkom socialistických organizácií s poľnohospodárskou výrobou |
| 155/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o základných podmienkach dodávky poľnohospodárskych výrobkov |
| 156/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o základných podmienkach dodávky potravinárskych a niektorých iných výrobkov |
| 173/1988 Zb. | Zákon o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou |
| 67/1989 Zb. | Zákon o národohospodárskom plánovaní |
| 81/1989 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o povinnom prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov a konkretizácii záväzných výstupov štátneho plánu pri dodávkach produkcie |
| 143/1989 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy a spojov o zmluve o príprave prepráv železničných vozňových zásielok |
| 57/1990 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o prechodnej odchylnej úprave hospodárskych záväzkov od ustanovenia § 295 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka pre odvetvia Federálneho ministerstva hutníctva, strojárstva a elektrotechniky, Ministerstva výstavby a stavebníctva Českej socialistickej republiky a Ministerstva výstavby a stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky |
| 104/1990 Zb. | Zákon o akciových spoločnostiach |
| 162/1990 Zb. | Zákon o poľnohospodárskom družstevníctve |
| 176/1990 Zb. | Zákon o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve |
| 256/1990 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým sa ustanovujú vývozy a dovozy vecí a ďalšie činnosti, na ktorých vykonávanie sa vyžaduje povolenie na zahraničnoobchodnú činnosť |
| 265/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o zriaďovaní a prevádzkovaní obchodných zastupiteľstiev zahraničných osôb |
| 533/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o udeľovaní povolenia na zahraničnoobchodnú činnosť, o vykonávaní zahraničnoobchodnej činnosti bez registrácie alebo povolenia a o vykonávaní zahraničnoobchodnej činnosti zahraničnými osobami |
| 132/1991 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým sa ustanovujú prípady, keď môže podnik so zahraničnou majetkovou účasťou vzniknúť bez povolenia |
| 386/1991 Zb. | Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej o platobnom styku a zúčtovaní |
| 414/1991 Zb. | Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej o medzibankovom platobnom styku a zúčtovaní |
513
ZÁKON
z 5. novembra 1991
OBCHODNÝ ZÁKONNÍK
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Hlava I
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Diel I
Úvodné ustanovenia
§ 1
Rozsah pôsobnosti
(1)
Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
(2)
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
§ 2
Podnikanie
(1)
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
(2)
Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a)
osoba zapísaná v obchodnom registri,
b)
osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c)
osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných
predpisov,
d)
fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie
podľa osobitného predpisu.
(3)
Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako
sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom alebo živnostenskom registri alebo
v inej evidencii.
§ 3
(1)
Do obchodného registra sa zapisujú:
a)
obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje zákon,
b)
zahraničné osoby podľa § 21 ods. 4.
(2)
Fyzická osoba s bydliskom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorá
je podnikateľom podľa tohto zákona [§ 2 ods. 2 písm. b) až d)], sa zapíše do obchodného registra na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanovuje osobitný
zákon.
§ 4
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to
ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
Diel II
Podnik a obchodné imanie
§ 5
Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných
zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria
podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú
tomuto účelu slúžiť.
§ 6
(1)
Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí,
pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi
a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.
(2)
Na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi
v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len „imanie“).
(3)
Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi
v súvislosti s podnikaním.
§ 7
Organizačná zložka podniku
(1)
Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná
v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno
podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
(2)
Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje,
že sa zapisuje do obchodného registra.
(3)
Prevádzkárňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť.
Prevádzkáreň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť
názov prevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie.
Diel III
Obchodné meno
§ 8
Obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri
svojej podnikateľskej činnosti.
§ 9
(1)
Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len „meno“). Obchodné
meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh
podnikania.
(2)
Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané
v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného
registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je
aj dodatok označujúci ich právnu formu.
(3)
Obchodným menom právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, je
názov, pod ktorým bola zriadená.
§ 10
(1)
Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa. U právnickej
osoby postačí na odlíšenie od obchodného mena inej právnickej osoby uvedenie iného
sídla, ak tieto osoby nepodnikajú v tom istom odbore alebo v odboroch zameniteľných
pri hospodárskej súťaži. U fyzických osôb postačí na odlíšenie uvedenie iného miesta
podnikania.
(2)
Ak podniká viac osôb pod spoločným menom bez založenia právnickej osoby, sú tieto
osoby povinné splniť záväzky vzniknuté pri tomto podnikaní spoločne a nerozdielne.
§ 11
(1)
Kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším
obchodným menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu; to isté platí
pri nadobudnutí podniku na základe zmluvy od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou,
za podmienok ustanovených v § 481 ods. 2.
(2)
Ak podnikateľom je fyzická osoba, ktorá zmenila svoje meno, môže používať v obchodnom
mene aj svoje prvšie meno s dodatkom obsahujúcim nové meno.
(3)
Obchodné meno právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu s podnikom,
ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba obchodné
meno prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeniť
dodatok v súlade s jej právnou formou.
(4)
Prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný. Prevod obchodného
mena je možný aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať
pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.
(5)
Ak súčasťou obchodného mena právnickej osoby je meno spoločníka alebo člena, ktorý
prestal byť jej spoločníkom alebo členom, môže právnická osoba používať ďalej jeho
meno len s jeho súhlasom. Pri smrti spoločníka alebo člena sa vyžaduje súhlas dediča.
§ 12
(1)
Koho práva boli dotknuté neoprávneným používaním obchodného mena, môže sa proti neoprávnenému
užívateľovi domáhať, aby sa takého konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej
môže požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch.
(2)
Ak sa neoprávneným používaním obchodného mena spôsobila škoda, možno sa jej náhrady
domáhať podľa tohto zákona.
(3)
Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť
rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah,
formu a spôsob uverejnenia.
Diel IV
Konanie podnikateľa
§ 13
(1)
Ak podnikateľom je fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Právnická
osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca.
(2)
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a družstve určujú
štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa, ak je tento orgán zapísaný
do obchodného registra.
(3)
Vedúci organizačnej zložky podniku (§ 7 ods. 1 a 2), ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť
všetky právne úkony týkajúce sa tejto zložky.
§ 14
Prokúra
(1)
Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza
pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru
možno udeliť len fyzickej osobe.
(2)
V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže
je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené.
(3)
Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám.
(4)
Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené
každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov
alebo aspoň dvoch z nich.
(5)
Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná,
pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.
(6)
Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry
do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa
za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať
aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov
musí konať spoločne.
§ 15
Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky
úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
§ 16
Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia
osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
Diel V
Obchodné tajomstvo
§ 17
Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria
všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom,
ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu,
nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa
utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.
§ 18
Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa obchodné tajomstvo vzťahuje, má výlučné
právo s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť
podmienky takého využitia.
§ 19
Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17.
§ 20
Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi
právna ochrana ako pri nekalej súťaži.
Hlava II
PODNIKANIE ZAHRANIČNÝCH OSÔB
Diel I
Základné ustanovenia
§ 21
(1)
Zahraničné osoby môžu podnikať na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako česko-slovenské osoby, pokiaľ zo zákona
nevyplýva niečo iné.
(2)
Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo
právnická osoba so sídlom mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Česko-slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba
so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Podnikaním zahraničnej osoby na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú
zložku umiestnenú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(4)
Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
vzniká ku dňu zápisu tejto osoby, prípadne organizačnej zložky jej podniku v rozsahu
predmetu podnikania zapísanom do obchodného registra. Návrh na zápis podáva zahraničná
osoba.
§ 22
Právnu spôsobilosť, ktorú má iná než fyzická zahraničná osoba podľa právneho poriadku,
podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti česko-slovenského právneho poriadku.
Právnym poriadkom, podľa ktorého bola táto osoba založená, sa spravujú aj jej vnútorné
právne pomery a ručenie členov alebo spoločníkov za jej záväzky.
§ 23
Zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa
podľa tohto zákona.
Diel II
Majetková účasť zahraničných osôb v česko-slovenských právnických osobách
§ 24
(1)
Zahraničná osoba sa môže podľa ustanovení tohto zákona za účelom podnikania podieľať
na založení česko-slovenskej právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo
člen v česko-slovenskej právnickej osobe už založenej. Môže tiež sama česko-slovenskú
právnickú osobu založiť alebo sa stať jediným spoločníkom česko-slovenskej právnickej
osoby, pokiaľ tento zákon jediného zakladateľa alebo jediného spoločníka pripúšťa.
(2)
Právnická osoba môže byť založená podľa česko-slovenského alebo iného práva; § 26 ods. 3 druhá veta platí obdobne.
(3)
Vo veciach uvedených v odseku 1 majú zahraničné osoby rovnaké práva a povinnosti
ako česko-slovenské osoby.
Diel III
Ochrana majetkových záujmov zahraničných osôb pri podnikaní v Českej a Slovenskej
Federatívnej Republike
§ 25
(1)
Majetok zahraničnej osoby súvisiaci s podnikaním v Českej a Slovenskej Federatívnej
Republike a majetok právnickej osoby so zahraničnou majetkovou účasťou podľa § 24 ods. 1 sa môže v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť len na základe zákona a vo verejnom záujme, ktorý nemožno uspokojiť
inak. Proti takému rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na súde.
(2)
Pri opatreniach uvedených v odseku 1 sa musí bez meškania poskytnúť náhrada zodpovedajúca
plnej hodnote majetku dotknutého týmito opatreniami v čase, keď sa uskutočnili, ktorá
je voľne prevoditeľná do zahraničia v cudzej mene.
(3)
Medzinárodné zmluvy, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a
ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, nie sú dotknuté.
Diel IV
Premiestnenie sídla zahraničnej právnickej osoby do tuzemska
§ 26
(1)
Právnická osoba založená podľa práva cudzieho štátu za účelom podnikania, ktorá má
sídlo v zahraničí, môže premiestniť svoje sídlo na územie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky. Podmienkou pre to je, že to pripúšťa právny poriadok štátu, v ktorom právnická
osoba má dosiaľ svoje sídlo, a tiež, pokiaľ bola založená podľa práva iného štátu,
tento právny poriadok.
(2)
Premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
(3)
Vnútorné právne pomery právnickej osoby uvedenej v odseku 1 sa aj po preložení jej
sídla do tuzemska spravujú právnym poriadkom štátu, podľa ktorého bola založená. Týmto
právnym poriadkom sa spravuje aj ručenie jej spoločníkov alebo členov voči tretím
osobám, ktoré však nesmie byť nižšie, než ustanovuje česko-slovenské právo pre tú
istú alebo obdobnú formu právnickej osoby.
Hlava III
OBCHODNÝ REGISTER
§ 27
(1)
Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje
týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon.
(2)
Skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému
sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do obchodného registra, nemôže
ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.
(3)
Obchodný register vedie súd (ďalej len „registrový súd“) určený na to osobitným zákonom.
§ 28
(1)
Do obchodného registra sa zapisujú tieto údaje:
a)
obchodné meno, u právnických osôb sídlo, u fyzických osôb bydlisko a miesto podnikania,
ak sa líši od bydliska,
b)
identifikačné číslo,
c)
predmet podnikania (činnosti),
d)
právna forma právnickej osoby,
e)
meno a bydlisko osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,
s uvedením spôsobu, akým konajú v mene právnickej osoby,
f)
označenie, sídlo a predmet podnikania (činnosti) odštepného závodu, meno vedúceho
a jeho bydlisko,
g)
meno prokuristu a jeho bydlisko,
h)
ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje zákon.
(2)
Do obchodného registra sa ďalej zapisujú:
a)
pri verejnej obchodnej spoločnosti mená a bydliská spoločníkov, prípadne obchodné
meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka,
b)
pri komanditnej spoločnosti mená a bydliská spoločníkov, prípadne obchodné meno alebo
názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka, s určením, kto je komplementár a kto
komanditista, výška vkladu každého komanditistu a rozsah jeho splatenia,
c)
pri spoločnosti s ručením obmedzeným mená a bydliská spoločníkov, prípadne obchodné
meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka s uvedením výšky základného
imania, výšky vkladu každého spoločníka a rozsah jeho splatenia, ako aj mená a bydliská
členov dozornej rady, ak bola zriadená,
d)
pri akciovej spoločnosti výška základného imania, počet, druh a menovitá hodnota
akcií, ako aj mená a bydliská členov dozornej rady,
e)
pri družstve výška zapisovaného základného imania, ako aj výška základných členských
vkladov,
f)
pri štátnom podniku zakladateľ a kmeňové imanie.
(3)
U zahraničných osôb sa zapisujú údaje uvedené v odseku 1 písm. a), c) a d), ďalej
umiestnenie organizačnej zložky zahraničnej osoby, ako aj meno a bydlisko, prípadne
miesto pobytu jej vedúceho.
(4)
V obchodnom registri sa ďalej vyznačí aj vstup do likvidácie, ako aj meno a bydlisko
likvidátora (likvidátorov), vyhlásenie konkurzu s menom a bydliskom konkurzného správcu,
začatie konania o vyrovnanie a právny dôvod výmazu podnikateľa.
(5)
Do obchodného registra sa zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných
skutočností.
(6)
Identifikačné číslo pridelí podnikateľovi registrový súd. Potrebné identifikačné
čísla oznámi registrovému súdu príslušný orgán štátnej správy.
§ 29
Odštepný závod sa zapíše do obchodného registra, v ktorom je podľa sídla, prípadne
miesta podnikania alebo bydliska podnikateľ zapísaný. Ak je odštepný závod umiestnený
v obvode iného registrového súdu, musí byť zapísaný do obchodného registra aj na tomto
súde. To isté platí o inej organizačnej jednotke uvedenej v § 7 ods. 2.
§ 30
(1)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak, je žiadateľ o zápis do obchodného registra povinný
preukázať, že najneskôr dňom zápisu mu vznikne živnostenské alebo iné oprávnenie na
činnosť, ktorá má byť ako predmet jeho podnikania (činnosti) zapísaná do obchodného
registra.
(2)
Ako predmet podnikania obchodnej spoločnosti alebo družstva sa zapíše činnosť, ktorú
podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, len ak žiadateľ preukáže,
že táto činnosť sa bude vykonávať pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa týchto
predpisov.
(3)
U zahraničnej fyzickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, ako osoba
oprávnená konať v mene podnikateľa, sa vyžaduje doklad o povolení na pobyt v Českej
a Slovenskej Federatívnej Republike.
§ 31
(1)
Návrh na zápis do obchodného registra podáva oprávnená osoba, ktorej sa zápis týka,
alebo osoby oprávnené na to podľa zákona alebo osoby písomne splnomocnené na to týmito
osobami.
(2)
Návrh na zápis musí byť doložený listinami o skutočnostiach, ktoré sa majú do obchodného
registra zapísať.
(3)
Zápis sa vykoná ku dňu určenému v návrhu na zápis. Ak sa uznesenie o vykonaní zápisu
vydá neskôr alebo návrh neobsahuje deň, ku ktorému sa má zápis vykonať, vykoná sa
zápis ku dňu vydania tohto uznesenia.
(4)
Pravosť podpisu osôb podávajúcich návrh na zápis do obchodného registra a podpisov
plnomocenstva podľa odseku 1 musí byť úradne overená.
§ 32
Súdy alebo iné orgány upozornia registrový súd vždy na nezhodu medzi skutočným právnym
stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, len čo táto skutočnosť pri ich činnosti
vyjde najavo.
§ 33
(1)
Vykonanie zápisu do obchodného registra registrový súd zverejní.
(2)
Zápis podnikateľa a predmetu podnikania (činnosti), ako aj zápis zmien alebo výmazu
dosiaľ zapísaných skutočností oznámi registrový súd príslušnému daňovému orgánu, orgánu
štátnej štatistiky a orgánu, ktorý vydal preukaz živnostenského alebo iného podnikateľského
oprávnenia najneskôr do jedného týždňa odo dňa zápisu.
§ 34
Vykonávací predpis upraví spôsob zverejňovania zápisov v obchodnom registri.
Hlava IV
ÚČTOVNÍCTVO PODNIKATEĽOV
§ 35
Podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným
zákonom.
§ 36
Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri (ďalej len „zapísaní podnikatelia“) účtujú
v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého
obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.
§ 37
Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, účtujú podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní
v obchodnom registri, v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, obchodnom
majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok
hospodárenia.
§ 38
Účtovným obdobím je kalendárny rok.
§ 39
(1)
Akciové spoločnosti musia mať riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom
podľa osobitného predpisu. Ostatné obchodné spoločnosti a družstvá majú túto povinnosť,
len pokiaľ tak ustanovuje osobitný zákon.
(2)
Podnikateľ je povinný pripraviť a poskytnúť audítorovi všetky účtovné písomnosti
a vysvetlenia potrebné na overovanie podľa odseku 1.
(3)
Náklady spojené s audítorskou činnosťou uhrádza podnikateľ, ktorého účtovná závierka
sa overuje.
§ 40
Akciové spoločnosti zverejňujú údaje z účtovných závierok overených audítorom; ostatné
obchodné spoločnosti a družstvá majú túto povinnosť, len pokiaľ tak ustanovuje osobitný
zákon.
Hlava V
HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ
Diel I
Účasť na hospodárskej súťaži
§ 41
Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie
sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú
činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto
činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže
a nesmú účasť na súťaži zneužívať.
§ 42
(1)
Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len „nekalá
súťaž“) a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.
(2)
Nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.
§ 43
(1)
Pokiaľ z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika
viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, nevyplýva inak, nevzťahuje sa ustanovenie
tejto hlavy na konanie v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí.
(2)
Česko-slovenským osobám sú, pokiaľ ide o ochranu proti nekalej súťaži, postavené
na roveň zahraničné osoby, ktoré v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podnikajú
podľa tohto zákona. Inak sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných
zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktoré boli uverejnené
v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe vzájomnosti.
Diel II
Nekalá súťaž
§ 44
Základné ustanovenia
(1)
Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž
sa zakazuje.
(2)
Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
a)
klamlivá reklama,
b)
klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c)
vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d)
parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e)
podplácanie,
f)
zľahčovanie,
g)
porušovanie obchodného tajomstva,
h)
ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
§ 45
Klamlivá reklama
(1)
Klamlivou reklamou je šírenie údajov o vlastnom alebo cudzom podniku, jeho výrobkoch
alebo výkonoch, ktoré je spôsobilé vyvolať klamlivú predstavu a zaistiť tým vlastnému
alebo cudziemu podniku v hospodárskej súťaži prospech na úkor iných súťažiteľov alebo
spotrebiteľov.
(2)
Za šírenie údajov sa považuje oznámenie hovoreným alebo písaným slovom, tlačou, vyobrazením,
fotografiou, rozhlasom, televíziou alebo iným oznamovacím prostriedkom.
(3)
Klamlivým je aj údaj sám o sebe pravdivý, ak vzhľadom na okolnosti a súvislosti,
za ktorých sa urobil, môže uviesť do omylu.
§ 46
Klamlivé označenie tovaru a služieb
(1)
Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať
v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú
z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že
vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie
bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto
je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom
sa tak stalo. Ustanovenie § 45 ods. 3 platí obdobne.
(2)
Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému
je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy „druh“, „typ“,
„spôsob“ a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru
alebo služieb mylnú domnienku.
(3)
Klamlivým označením nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne
vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol
pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad „pravý“, „pôvodný“ a pod.
(4)
Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu
výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat ustanovené
osobitnými zákonmi.
§ 47
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:
a)
použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom
iný súťažiteľ,
b)
použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov,
výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre
určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov,
reklamných prostriedkov),
c)
napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie
v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené
a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo
zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil,
pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným
menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.
§ 48
Parazitovanie na povesti
Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa
s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by
súťažiteľ inak nedosiahol.
§ 49
Podplácanie
Podplácaním podľa tohto zákona je konanie, ktorým:
a)
súťažiteľ osobe, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu iného súťažiteľa
alebo je v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k inému súťažiteľovi, priamo alebo
nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne akýkoľvek prospech za tým účelom, aby jej nekalým
postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba alebo iného súťažiteľa prednosť
alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži, alebo
b)
osoba uvedená v písmene a) priamo alebo nepriamo žiada, dá si sľúbiť alebo prijme
za rovnakým účelom akýkoľvek prospech.
§ 50
Zľahčovanie
(1)
Zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch
alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť
ujmu.
(2)
Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch
alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť
ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami
(oprávnená obrana).
§ 51
Porušenie obchodného tajomstva
Porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene
oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo (§ 17), ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel:
a)
tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických
predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi
alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho
súd alebo iný orgán povolal,
b)
vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.
§ 52
Ohrozovanie zdravia a životného prostredia
Ohrozovaním zdravia a životného prostredia je konanie, ktorým súťažiteľ skresľuje
podmienky hospodárskej súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky alebo
uskutočňuje výkony ohrozujúce záujmy ochrany zdravia alebo životného prostredia chránené
zákonom, aby tak získal pre seba alebo pre iného prospech na úkor iných súťažiteľov
alebo spotrebiteľov.
Diel III
Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži
§ 53
Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi
domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať
primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.
§ 54
(1)
Právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav,
môže okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť okrem súťažiteľa aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo
spotrebiteľov.
(2)
Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného
stavu alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie
isté nároky z tohto istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto ďalších
osôb pripojiť sa k začatému sporu podľa všeobecných ustanovení ako vedľajší účastníci.
Právoplatné rozsudky vydané o týchto nárokoch k žalobe i len jedného oprávneného sú
účinné aj pre ďalších oprávnených.
§ 55
(1)
Pri ústnych pojednávaniach v sporoch podľa predchádzajúcich ustanovení môže byť rozhodnutím
súdu na návrh alebo z úradnej moci vylúčená verejnosť, ak by verejným prejednávaním
došlo k ohrozeniu obchodného tajomstva alebo verejného záujmu.
(2)
Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť
rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah,
formu a spôsob uverejnenia.
DRUHÁ ČASŤ
OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI A DRUŽSTVO
Hlava I
OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
Diel I
Všeobecné ustanovenia
§ 56
(1)
Obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom
podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť
s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová
spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.
(2)
Ak zákon neustanovuje inak, môžu byť zakladateľmi spoločnosti a zúčastňovať sa na
jej podnikaní fyzické i právnické osoby.
(3)
Činnosť uvedenú v § 30 ods. 2 môže spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb tam uvedených. Zodpovednosť týchto osôb
podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.
(4)
Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením iba v jednej
spoločnosti.
(5)
Ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia
spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia
o ručení (§ 303 a nasl.), pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak je na majetok spoločnosti
vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej
veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom
konaní.
(6)
Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu
na likvidačnom zostatku (§ 61 ods. 4) najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti. Medzi sebou
sa spoločníci vyrovnajú tým istým spôsobom ako pri ručení za trvania spoločnosti.
§ 57
Založenie spoločnosti
(1)
Ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou
zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne
overená.
(2)
Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom.
Plnomocenstvo s úradne overeným podpisom splnomocniteľa sa pripojí k spoločenskej
zmluve.
(3)
Ak tento zákon pripúšťa, aby spoločnosť založil jediný zakladateľ, nahrádza spoločenskú
zmluvu zakladateľská listina vyhotovená, ak zákon neustanovuje inak, vo forme notárskej
zápisnice. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská
zmluva.
§ 58
Základné imanie
(1)
Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných
vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.
(2)
Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej
spoločnosti. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra.
§ 59
Vklad spoločníka
(1)
Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných
hodnôt, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku
podnikania spoločnosti.
(2)
Ak sa má časť základného imania spoločnosti vytvoriť nepeňažným vkladom, musí spoločenská
zmluva alebo zakladateľská listina obsahovať aj spôsob jeho ocenenia, pokiaľ zákon
neustanovuje inak.
(3)
Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa, pokiaľ sa týka prechodu práv a povinností,
primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.
(4)
Ak vklad alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia
o postúpení pohľadávky.
(5)
Ak v čase vzniku spoločnosti nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri
jej založení, môže spoločnosť požadovať rozdiel v peniazoch, ak zo spoločenskej zmluvy
alebo stanov nevyplýva niečo iné.
§ 60
Správa vkladu
(1)
Pred vznikom spoločnosti spravuje splatené časti vkladov zakladateľ poverený tým
v spoločenskej zmluve. Vlastnícke právo k týmto vkladom, prípadne iné práva k týmto
vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Úprava prechodu vlastníckeho práva
k nehnuteľným veciam nie je týmto dotknutá.
(2)
Po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná odovzdať ich bez zbytočného
odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť. Za splnenie tejto
povinnosti ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.
(3)
Osoba spravujúca vklady podľa odseku 1 je povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení
vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis
do obchodného registra. Osoba, ktorá uviedla vo vyhlásení vyššiu sumu, než ktorá je
splatená, ručí veriteľom spoločnosti za jej záväzky až do výšky, v akej neboli veritelia
z majetku spoločnosti uspokojení.
§ 61
Podiel
(1)
Podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.
(2)
Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi
právo na vyplatenie podielu (vyrovnací podiel). Výška vyrovnacieho podielu sa určí
na základe ročnej účtovnej závierky za obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka
v spoločnosti. Ak zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy neustanovujú inak, vyrovná
sa podiel v peniazoch.
(3)
Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia
ročnej účtovnej závierky, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak.
(4)
Ak je so zrušením spoločnosti spojená likvidácia, má spoločník právo na podiel na
majetkovom zostatku, ktorý vyplynul z likvidácie (podiel na likvidačnom zostatku).
§ 62
Vznik spoločnosti
(1)
Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na
zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti (§ 57) alebo od doručenia preukazu živnostenského alebo iného podnikateľského oprávnenia.
(2)
Ak pri založení obchodnej spoločnosti nie je výslovne určené, že sa zakladá na dobu
určitú, platí, že bola založená na dobu neurčitú.
§ 63
Právne úkony týkajúce sa založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku spoločnosti
musia mať písomnú formu; zákon ustanovuje, pre ktoré úkony sa vyžaduje forma notárskej
zápisnice.
§ 64
(1)
Do vzniku spoločnosti konajú vo veciach súvisiacich so vznikom spoločnosti za spoločnosť
jej zakladatelia alebo niektorý z nich, pokiaľ tento zákon alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak.
(2)
Zo záväzkov, ktoré prevzali zakladatelia alebo niektorý z nich za spoločnosť do dňa
jej vzniku, sú zaviazaní zakladatelia spoločne a nerozdielne.
(3)
Záväzky, ktoré vznikli podľa odseku 1, prechádzajú na spoločnosť okamihom jej vzniku,
pokiaľ ich spoločnosť do troch mesiacov neodmietne.
§ 65
Zákaz konkurencie
(1)
Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú
zákazu konkurenčného konania.
(2)
Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala
prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce
práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
(3)
Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby
do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr
však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
§ 66
(1)
Osoby, ktoré sú členmi štatutárnych alebo iných orgánov spoločnosti, môžu zo svojej
funkcie odstúpiť. Sú však povinné oznámiť to orgánu, ktorého sú členmi, prípadne orgánu,
ktorý ich zvolil alebo vymenoval. Výkon ich funkcie sa končí dňom, keď ich odstúpenie
prerokoval alebo mal prerokovať orgán, ktorý ich zvolil alebo vymenoval, ak spoločenská
zmluva alebo stanovy neurčujú inak. Tento orgán je povinný prerokovať ich odstúpenie
na najbližšom zasadaní po tom, čo sa o ich odstúpení dozvedel, pokiaľ spoločenská
zmluva alebo stanovy neurčujú lehotu inú.
(2)
Vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho alebo iného orgánu spoločnosti alebo
spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami
o mandátnej zmluve, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou alebo iných ustanovení
tohto zákona upravujúcich ich povinnosti nevyplýva iné určenie práv a povinností.
(3)
Ak zákon, stanovy alebo spoločenská zmluva neustanovujú inak, môžu sa štatutárne
a iné orgány uznášať, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich členov, a na uznesenie
je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas
predsedajúceho. Stanovy alebo spoločenská zmluva môžu pripustiť aj písomné hlasovanie
alebo hlasovanie pomocou prostriedkov oznamovacej techniky okrem zasadania orgánu,
pokiaľ s tým súhlasia všetci členovia orgánu. Hlasujúci sa potom považujú za prítomných.
§ 67
Rezervný fond
(1)
Ak tento zákon vyžaduje zriadenie rezervného fondu, možno ho použiť iba na krytie
strát spoločnosti alebo na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia
spoločnosti.
(2)
Rezervný fond sa musí tvoriť peňažnými prostriedkami uloženými na účte v banke alebo
bezpečnými majetkovými hodnotami rýchle speňažiteľnými.
(3)
Podiel na zisku spoločnosti možno určiť až po doplnení rezervného fondu v súlade
s týmto zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.
§ 68
Zrušenie a zánik spoločnosti
(1)
Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 31 ods. 3).
(2)
Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak sa
zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak po ukončení
konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
(3)
Spoločnosť sa zrušuje:
a)
uplynutím doby, na ktorú bola založená,
b)
dosiahnutím účelu, na ktorý bola založená,
c)
dňom uvedeným v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti,
inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie prijaté,
d)
dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak dňom, keď toto rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť,
e)
rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o zlúčení, splynutí
alebo rozdelení spoločnosti alebo jej premene na inú formu obchodnej spoločnosti alebo
na družstvo, alebo
f)
vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku.
(4)
Ak je návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý z iného dôvodu než pre nedostatok majetku
spoločnosti, nepovažuje sa spoločnosť za zrušenú. Ak po ukončení konkurzného konania
zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia.
(5)
Pokiaľ pôsobnosť štatutárneho orgánu neprechádza na likvidátora alebo správcu konkurznej
podstaty, môže ju štatutárny orgán vykonávať po zrušení spoločnosti len v rozsahu
potrebnom na vykonanie likvidácie.
(6)
Súd môže na návrh štátneho orgánu alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť
o zrušení spoločnosti a o jej likvidácii, ak:
a)
v uplynulých dvoch rokoch sa nekonalo valné zhromaždenie alebo neboli zvolené orgány
spoločnosti, ktorým sa skončilo funkčné obdobie pred viac ako dvoma rokmi, alebo spoločnosť
po dobu dlhšiu ako dva roky neprevádzkuje žiadnu činnosť,
b)
spoločnosť stratí oprávnenie na podnikateľskú činnosť,
c)
zaniknú predpoklady vyžadované zákonom pre vznik spoločnosti alebo založením, splynutím
alebo zlúčením spoločnosti sa porušil zákon,
d)
spoločnosť porušuje povinnosť vytvárať rezervný fond,
e)
spoločnosť porušuje ustanovenie § 56 ods. 3.
(7)
Súd môže pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti určiť lehotu na odstránenie dôvodu,
pre ktorý sa zrušenie navrhlo.
§ 69
Zrušenie spoločnosti bez likvidácie
(1)
Pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti môže sa zároveň rozhodnúť, že sa premení na inú
formu spoločnosti alebo družstvo, alebo sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou,
prípadne sa rozdelí. Tým nie sú dotknuté obmedzenia ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Pri premene spoločnosti zaniká doterajšia spoločnosť bez likvidácie, ak sú ku dňu
podania návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra splnené náležitosti pre
vznik novej spoločnosti alebo družstva. Návrh na zápis novej spoločnosti alebo družstva
sa musí podať súčasne s návrhom na výmaz zrušenej spoločnosti. Výmaz zrušenej spoločnosti
a zápis novej spoločnosti alebo družstva vykoná registrový súd k tomu istému dňu.
Ak nie sú splnené podmienky pre uvedené zápisy, vstupuje zrušená spoločnosť do likvidácie.
Pri premene spoločnosti prechádza imanie zrušenej spoločnosti na novú spoločnosť alebo
družstvo.
(3)
Pri splynutí prechádza imanie zaniknutých spoločností na spoločnosť vzniknutú splynutím,
pri zlúčení prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na spoločnosť, s ktorou sa táto
spoločnosť zlúčila.
(4)
Pri rozdelení spoločnosti prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na novovzniknuté
spoločnosti. Každá zo spoločností vzniknutých rozdelením ručí za záväzky, ktoré prešli
rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti, a to až do výšky čistého
obchodného imania, ktoré na spoločnosť prešlo zo zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí
o rozdelení nie je určené, na ktorú spoločnosť záväzok prechádza, je na jeho splnenie
zaviazaná spoločne a nerozdielne každá spoločnosť. Medzi sebou sa spoločnosti vyporiadajú
v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.
(5)
V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis spoločnosti
vzniknutej splynutím alebo rozdelením k tomu istému dňu. Výmaz zlučovanej spoločnosti
a zápis zmeny pri spoločnosti, s ktorou sa zanikajúca spoločnosť zlúčila, sa takisto
vykoná k tomu istému dňu.
(6)
Každému zo spoločníkov zaniknutej spoločnosti vzniká vklad do majetku novej spoločnosti
alebo družstva vo výške jeho podielu na majetku doterajšej spoločnosti, pokiaľ z rozhodnutia
o zrušení spoločnosti nevyplýva niečo iné.
Likvidácia spoločnosti
§ 70
(1)
Ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu (§ 69), vykoná sa likvidácia podľa tohto zákona, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje iný
spôsob vyporiadania jej imania.
(2)
Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra. Po dobu likvidácie
sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.
(3)
Zápisom likvidácie spoločnosti do obchodného registra prechádza v rámci § 72 pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora zapísaného
v obchodnom registri. Ak je vymenovaných viac likvidátorov a z vymenovania nevyplýva
nič iné, má túto pôsobnosť každý likvidátor.
§ 71
(1)
Likvidátora vymenúva štatutárny orgán spoločnosti, ak zákon, spoločenská zmluva alebo
stanovy neustanovujú inak. Ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu,
vymenuje ho súd. Likvidátorom môže byť len fyzická osoba.
(2)
Pri likvidácii spoločnosti na základe rozhodnutia súdu vymenuje likvidátora súd,
ktorý o zrušení spoločnosti rozhodol.
(3)
Ak likvidátor zomrie alebo ak sa vzdá svojej pôsobnosti alebo ak ju nemôže vykonávať,
vymenuje sa nový likvidátor spôsobom, ktorým sa vymenoval predchádzajúci likvidátor,
a zapíše sa namiesto doterajšieho likvidátora do obchodného registra. Súd vymenuje
nového likvidátora, ak tak neurobí bez zbytočného odkladu orgán, ktorý je na to podľa
odseku 1 oprávnený.
(4)
Bez ohľadu na spôsob určenia likvidátora môže súd na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí
právny záujem, odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje povinnosti, a nahradiť ho
inou osobou.
(5)
Za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako členovia
štatutárnych orgánov.
§ 72
(1)
Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.
Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma
plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody
o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením
nevybavených obchodov.
(2)
Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, podá bez zbytočného odkladu
návrh na vyhlásenie konkurzu.
§ 73
Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zároveň
je povinný zverejniť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia
spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky,
prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než tri mesiace.
§ 74
Likvidátor zostaví ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu
a je povinný zaslať prehľad o imaní spoločnosti každému spoločníkovi, ktorý o to požiada.
§ 75
(1)
Ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju spoločníkom
na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie
majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov.
(2)
Spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom
zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti.
(3)
Ak je pohľadávka sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok, len ak sa veriteľovi
poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie.
(4)
Do 30 dní po skončení likvidácie podá likvidátor registrovému súdu návrh na výmaz
spoločnosti z obchodného registra.
(5)
Odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Ak likvidátora
vymenoval súd, určuje jeho odmenu tento súd.
Diel II
Verejná obchodná spoločnosť
Oddiel 1
Základné ustanovenia
§ 76
Verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú
pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne
všetkým svojím majetkom.
§ 77
Obchodné meno musí obsahovať označenie „verejná obchodná spoločnosť“, ktoré môže byť
nahradené skratkou „ver. obch. spol.“ alebo „v. o. s.“. Ak obchodné meno obsahuje
priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov, postačí dodatok „a spol.“.
§ 78
(1)
Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska
fyzickej osoby,
c)
predmet podnikania spoločnosti.
(2)
Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podpisujú všetci spoločníci a prikladá
sa k nemu spoločenská zmluva.
Oddiel 2
Práva a povinnosti spoločníkov
§ 79
Práva a povinnosti spoločníkov sa riadia spoločenskou zmluvou. Na jej zmenu je potrebný
súhlas všetkých spoločníkov, ak tento zákon alebo spoločenská zmluva neustanovuje
inak.
§ 80
(1)
Peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov sa stávajú majetkom spoločnosti. Spoločník
je povinný splatiť svoj vklad v lehote určenej v spoločenskej zmluve, inak bez zbytočného
odkladu po vzniku spoločnosti.
(2)
Pri oneskorenom splatení peňažného vkladu je spoločník povinný platiť úrok z omeškania
vo výške 20 % z dlžnej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(3)
Spoločník nie je povinný zvýšiť svoj vklad nad hodnotu určenú v spoločenskej zmluve
ani doplniť túto hodnotu v prípade strát, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
§ 81
(1)
Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník v rámci zásad medzi
nimi dohodnutých.
(2)
Ak spoločníci v spoločenskej zmluve poveria obchodným vedením spoločnosti sčasti
alebo úplne jedného alebo viacerých spoločníkov, ostatní spoločníci toto oprávnenie
v tomto rozsahu strácajú. Poverený spoločník je povinný sa riadiť rozhodnutím spoločníkov
urobeným väčšinou hlasov. Ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, má každý spoločník
jeden hlas.
(3)
Ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, môže sa poverenie spoločníka odvolať, ak
sa na tom dohodnú ostatní spoločníci. Ak poverený spoločník porušuje svoje povinnosti
podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), odníme súd poverenie na návrh ktoréhokoľvek spoločníka, aj keď je poverenie podľa
zmluvy neodvolateľné. V tomto prípade platí odsek 1, dokiaľ sa spoločníci nedohodnú
na novom poverení.
(4)
Spoločník poverený obchodným vedením spoločnosti je povinný na požiadanie informovať
ostatných spoločníkov o všetkých záležitostiach spoločnosti. Každý spoločník je oprávnený
nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti.
§ 82
(1)
Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov rovným dielom. Podiel na zisku
určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do troch mesiacov od jej schválenia.
(2)
Ak sa delí zisk medzi spoločníkov rovným dielom, majú spoločníci nárok na úroky z
hodnoty svojho splateného vkladu v dohodnutej výške, inak na úroky určené podľa § 502. Nárok na tieto úroky má prednosť pred nárokom na podiel na zisku podľa odseku 1
a vzniká aj pri strate zistenej ročnou účtovnou závierkou.
(3)
Stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci rovným dielom.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
§ 83
Zmenou spoločenskej zmluvy môže do spoločnosti pristúpiť ďalší spoločník alebo môže
spoločník zo spoločnosti vystúpiť, ak zostanú v spoločnosti aspoň dvaja spoločníci.
§ 84
Zákaz konkurencie
Bez dovolenia ostatných spoločníkov nesmie spoločník podnikať v predmete podnikania
spoločnosti, a to ani v prospech iných osôb. Spoločenská zmluva môže upraviť zákaz
konkurencie inak.
Oddiel 3
Právne vzťahy k tretím osobám
§ 85
Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zo spoločníkov, pokiaľ
spoločenská zmluva neurčuje, že konajú spoločne. Ak sú na konanie v mene spoločnosti
vo všetkých jej záležitostiach spoločenskou zmluvou poverení len niektorí spoločníci,
sú len títo spoločníci jej štatutárnym orgánom.
Ručenie spoločníka
§ 86
Verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci
ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.
§ 87
(1)
Spoločník, ktorý do spoločnosti pristúpil, ručí aj za záväzky spoločnosti vzniknuté
pred jeho pristúpením. Môže však požadovať od ostatných spoločníkov, aby mu poskytli
náhradu za poskytnutie tohto plnenia a nahradili náklady s tým spojené.
(2)
Ak zanikne účasť spoločníka za trvania spoločnosti, ručí len za záväzky, ktoré vznikli
pred zánikom jeho účasti.
Oddiel 4
Zrušenie a likvidácia spoločnosti
§ 88
(1)
Okrem prípadov uvedených v § 68 sa spoločnosť zrušuje:
a)
ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka podanou najneskôr
šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo
iné,
b)
rozhodnutím súdu podľa § 90,
c)
smrťou jedného zo spoločníkov, ibaže spoločenská zmluva pripúšťa, aby sa spoločníkom
stal dedič, ten sa o svoju účasť prihlási a v spoločnosti zostávajú aspoň dvaja spoločníci,
d)
zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,
e)
vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov alebo zamietnutím návrhu
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
f)
pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov,
g)
z ďalších dôvodov určených v spoločenskej zmluve.
(2)
Pri dôvodoch zrušenia spoločnosti uvedených v odseku 1 písm. a), c), d), e) a f)
sa môžu zostávajúci spoločníci zmenou spoločenskej zmluvy dohodnúť, že spoločnosť
trvá aj naďalej bez spoločníka, ktorého sa dôvod zániku týka.
§ 89
V prípadoch uvedených v § 88 ods. 2 vzniká bývalému spoločníkovi alebo jeho dedičovi, prípadne právnemu nástupcovi voči
spoločnosti nárok na vyrovnací podiel. Tento podiel sa vypočíta obdobne ako podiel
na likvidačnom zostatku (§ 92).
§ 90
Ak niektorý zo spoločníkov poruší podstatným spôsobom spoločenskú zmluvu, môže súd
na návrh iného spoločníka spoločnosť zrušiť.
§ 91
Smrť spoločníka
(1)
Ak smrťou spoločníka nezaniká spoločnosť, môže sa dedič prihlásiť o svoju účasť v
spoločnosti do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Prihlásením vstupuje
dedič do práv a povinností zomretého spoločníka ku dňu jeho smrti. Prihlásenie musí
byť písomné a podpis dediča musí byť úradne overený.
(2)
Dedič, ktorý sa neprihlásil o účasť v spoločnosti, má právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu podľa § 89.
(3)
Ak podiel zomretého spoločníka zdedí viac dedičov, platia primerane ustanovenia odsekov
1 a 2 s tým, že práva tam uvedené má každý z dedičov a týkajú sa iba jeho účasti.
Podiel zomretého spoločníka sa rozdelí medzi dedičov v pomere, v akom sa podieľajú
na dedičstve. Tým dedičom, ktorí sa neprihlásia o účasť v spoločnosti, sa vyplatí
časť vyrovnacieho podielu zomretého spoločníka, ktorá im pripadla v rámci dedičstva.
Dedičia, ktorí sa k účasti prihlásia, sa stávajú spoločníkmi. Ich podiel je určený
výškou časti vyrovnacieho podielu zomretého spoločníka, ktorý im pripadol v rámci
dedičstva.
§ 92
Vyrovnanie spoločníkov
(1)
Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom
zostatku. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov najprv do výšky hodnoty
ich splatených vkladov. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi spoločníkov
rovným dielom.
(2)
Ak likvidačný zostatok nestačí na vrátenie splatených vkladov, podieľajú sa na ňom
spoločníci v pomere k ich výške.
(3)
Spoločenská zmluva môže upraviť rozdelenie likvidačného zostatku inak.
Diel III
Komanditná spoločnosť
Oddiel 1
Základné ustanovenia
§ 93
(1)
Komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za
záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri
(komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári).
(2)
Pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, použijú sa na komanditnú spoločnosť primerane
ustanovenia tohto zákona o verejnej obchodnej spoločnosti a na právne postavenie komanditistov
ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným.
§ 94
Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska
fyzickej osoby,
c)
predmet podnikania,
d)
určenie, ktorí zo spoločníkov sú komplementári a ktorí komanditisti,
e)
výšku vkladu každého komanditistu.
§ 95
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „komanditná spoločnosť“, postačí
však skratka „kom. spol.“ alebo „k. s.“. Ak obchodné meno spoločnosti obsahuje meno
komanditistu, ručí tento komanditista za záväzky spoločnosti ako komplementár.
§ 96
Návrh na zápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra podpisujú všetci spoločníci
a prikladá sa k nemu spoločenská zmluva.
Oddiel 2
Práva a povinnosti spoločníkov
§ 97
(1)
Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení iba komplementári.
(2)
V ostatných záležitostiach rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami väčšinou
hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak.
(3)
Pri hlasovaní má každý spoločník jeden hlas, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet
hlasov.
(4)
Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Spoločenská
zmluva môže určiť, že na prevod podielu komanditistu na inú osobu sa nevyžaduje súhlas
ostatných spoločníkov. Ustanovenia § 115 platia obdobne.
§ 98
Komanditista je oprávnený nahliadať do účtovných kníh a účtovných dokladov spoločnosti
a má právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky.
§ 99
Zákaz konkurencie neplatí pre komanditistu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
§ 100
(1)
Rozdelenie zisku na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom
sa určí pomerom určeným v spoločenskej zmluve, inak sa zisk medzi nich delí na polovicu.
(2)
Ak zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, rozdelia si komplementári časť zisku
na nich pripadajúcu rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov.
Oddiel 3
Právne vzťahy k tretím osobám
§ 101
(1)
Štatutárnym orgánom spoločnosti sú komplementári. Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy nevyplýva
niečo iné, je každý komplementár oprávnený konať za spoločnosť samostatne.
(2)
Komanditista ručí za záväzky zo zmlúv, ktoré v mene spoločnosti uzavrel bez splnomocnenia,
v rovnakom rozsahu ako komplementár.
Oddiel 4
Zrušenie a likvidácia spoločnosti
§ 102
(1)
Smrť komanditistu alebo strata alebo obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony
alebo vyhlásenie konkurzu na jeho majetok alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu
pre nedostatok majetku nie je dôvodom zrušenia spoločnosti. Spoločnosť sa nezrušuje
ani zánikom právnickej osoby, ktorá je komanditistom.
(2)
Pri vyhlásení konkurzu na majetok komanditistu alebo zamietnutí návrhu na jeho vyhlásenie
pre nedostatok majetku zaniká účasť komanditistu a jeho nárok na vyrovnací podiel
sa stáva súčasťou konkurznej podstaty.
§ 103
Ak zanikne účasť všetkých komanditistov, môžu sa komplementári dohodnúť, že sa komanditná
spoločnosť mení bez likvidácie na verejnú obchodnú spoločnosť. Ustanovenie § 69 tým nie je dotknuté.
§ 104
(1)
Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom
zostatku. Každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Pokiaľ
likvidačný zostatok nestačí na toto vrátenie, majú prednostné právo na vrátenie komanditisti.
Zvyšok likvidačného zostatku, ktorý zostal po vrátení hodnoty vkladov, sa rozdelí
medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk.
(2)
Ak likvidačný zostatok nestačí na rozdelenie podľa odseku 1, rozdelí sa medzi spoločníkov
podľa rovnakých zásad ako zisk.
(3)
Spoločenská zmluva môže určiť iný spôsob rozdelenia likvidačného zostatku medzi spoločníkov.
Diel IV
Spoločnosť s ručením obmedzeným
Oddiel 1
Základné ustanovenia
§ 105
(1)
Spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred
určené vklady spoločníkov.
(2)
Spoločnosť môže založiť jedna osoba.
(3)
Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov.
§ 106
Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník
ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom
registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie
vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť
túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu
jeho účasti na základnom imaní spoločnosti.
§ 107
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“,
postačí však skratka „spol. s r. o.“ alebo „s. r. o.“.
§ 108
(1)
Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 100 000 Kčs.
(2)
Nárok spoločnosti na zaplatenie nesplatenej časti vkladu spoločníka a akýkoľvek nárok
spoločníka voči spoločnosti s výnimkou nároku podľa § 106 sú vzájomne nezapočítateľné.
§ 109
(1)
Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 20 000 Kčs.
(2)
Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška
vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí byť však deliteľná
tisícom. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.
(3)
Ak sa majú poskytnúť nepeňažné vklady, musí sa v spoločenskej zmluve uviesť predmet
vkladu, spôsob určenia jeho ceny v peniazoch a suma, ktorou sa započítava na vklad
spoločníka.
§ 110
(1)
Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska
fyzickej osoby,
c)
predmet podnikania (činnosti),
d)
výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka pri založení spoločnosti
včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich
predmet,
e)
mená a bydliská prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti,
f)
mená a bydliská členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje.
(2)
Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú
organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej
zmluve.
§ 111
(1)
Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý
peňažný vklad splatiť najmenej 30%. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu
s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 000 Kčs.
(2)
Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len
keď je v plnej výške splatené jej základné imanie.
§ 112
(1)
Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podpisujú všetci konatelia.
(2)
Okrem dokladov podľa § 31 ods. 2 k návrhu na zápis do obchodného registra sa prikladá:
a)
spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina, prípadne stanovy,
b)
doklad o splnení povinnosti podľa § 111.
Oddiel 2
Práva a povinnosti spoločníkov
§ 113
(1)
Spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote určenej v spoločenskej
zmluve, prípadne v stanovách, najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti
alebo od jeho vstupu do spoločnosti. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia
oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka.
(2)
Spoločník, ktorý v lehote podľa odseku 1 nesplatil predpísanú hodnotu peňažného vkladu,
je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy, ak spoločenská
zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak.
(3)
Ak je spoločník s platením vkladu v omeškaní, môže ho spoločnosť pod hrozbou vylúčenia
vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace.
(4)
Spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie
zo spoločnosti vylúčiť.
(5)
Obchodný podiel (§ 114) vylúčeného spoločníka môže spoločnosť previesť na iného spoločníka alebo tretiu
osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.
(6)
Ak nedôjde k prevodu obchodného podielu podľa odseku 5, rozhodne valné zhromaždenie
buď o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka, alebo o tom, že ostatní
spoločníci prevezmú jeho vklad v pomere svojich obchodných podielov; vyporiadanie
s vylúčeným spoločníkom sa nesmie vykonať na úkor základného imania.
§ 114
(1)
Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť
na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu
spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2)
Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje
ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho
vkladu.
(3)
Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného
podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie
vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
§ 115
(1)
So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel
na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2)
Ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môže spoločník previesť svoj obchodný podiel na
inú osobu, ručí však za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
(3)
Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a nadobúdateľ v nej musí
vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám. Podpisy musia byť
úradne overené.
(4)
Účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti
dňom doručenia zmluvy o prevode.
§ 116
(1)
Zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, prechádza obchodný podiel na jej
právneho nástupcu. Spoločenská zmluva môže prechod obchodného podielu na právneho
nástupcu vylúčiť.
(2)
Úmrtím spoločníka prechádza obchodný podiel na dediča, pokiaľ to spoločenská zmluva
pripúšťa a dedič sa o účasť v spoločnosti prihlási do jedného mesiaca od skončenia
konania o dedičstve. Prihlásením nadobúda dedič obchodný podiel ku dňu smrti poručiteľa.
(3)
Ak obchodný podiel neprechádza na dediča alebo právneho nástupcu, použijú sa obdobne
ustanovenia § 113 ods. 5 a 6.
§ 117
(1)
Rozdelenie obchodného podielu je možné len pri jeho prevode alebo prechode na dediča
alebo právneho nástupcu spoločníka. Na rozdelenie podielu je potrebný súhlas valného
zhromaždenia.
(2)
Rozdelenie obchodného podielu môže spoločenská zmluva vylúčiť.
(3)
Pri rozdelení obchodného podielu musí byť zachovaná výška vkladu uvedená v § 109 ods. 1.
§ 118
Zmena osoby spoločníka sa zapisuje do zoznamu spoločníkov a do obchodného registra.
Týmto zápisom prechádza ručenie doterajšieho spoločníka za záväzky spoločnosti na
nadobúdateľa obchodného podielu.
§ 119
Ak sa všetky obchodné podiely spoja v rukách jedného spoločníka, je spoločník povinný
do troch mesiacov od spojenia obchodných podielov splatiť úplne všetky peňažné vklady
alebo previesť časť obchodného podielu na inú osobu. Ak spoločník poruší túto povinnosť,
súd spoločnosť aj bez návrhu zruší a nariadi jej likvidáciu.
§ 120
Spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely.
§ 121
(1)
Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom
povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až
do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. O porušení tejto povinnosti
platia ustanovenia § 113 ods. 2 až 4 obdobne.
(2)
Splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 nemá vplyv na výšku vkladu spoločníka.
§ 122
(1)
Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej
činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve,
prípadne v stanovách.
(2)
Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti
a nahliadať do dokladov spoločnosti.
§ 123
(1)
Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom,
ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2)
Na výplatu zisku nemožno použiť základné imanie a rezervný fond, ani prostriedky,
ktoré podľa tohto zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov sa majú použiť na doplnenie
rezervného fondu.
(3)
Po dobu trvania spoločnosti nemôžu spoločníci žiadať vrátenie vkladu. Za vrátenie
vkladu sa nepovažujú platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania.
(4)
Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní
spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí
vyslovili súhlas s touto výplatou.
§ 124
(1)
Pri svojom vzniku vytvára spoločnosť rezervný fond vo výške a spôsobom určeným v
spoločenskej zmluve, najmenej však vo výške 5 % základného imania. Tento fond sa dopĺňa
ročne o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však 5 % z čistého
zisku, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo
v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania.
(2)
O použití rezervného fondu rozhodujú konatelia v súlade s § 67.
Oddiel 3
Orgány spoločnosti
Valné zhromaždenie
§ 125
(1)
Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti
patrí:
a)
odmietnutie konaní urobených zakladateľmi pred vznikom spoločnosti,
b)
schvaľovanie ročnej účtovnej závierky, rozdelenie zisku a úhrady strát,
c)
schvaľovanie stanov a ich zmien,
d)
rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141),
e)
rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania,
f)
vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
g)
vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,
i)
rozhodovanie o zrušení spoločnosti, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,
j)
ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská
zmluva alebo stanovy spoločnosti.
(2)
Pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak, rozhoduje valné zhromaždenie
aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu.
(3)
Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti
iných orgánov spoločnosti.
§ 126
Spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení
splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ
alebo člen dozornej rady spoločnosti.
§ 127
(1)
Valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň
polovicu všetkých hlasov.
(2)
Každý spoločník má jeden hlas na každých 1000 Kčs svojho vkladu, pokiaľ stanovy alebo
spoločenská zmluva neurčujú iný počet hlasov.
(3)
Valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon
alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.
(4)
Na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i) je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov.
§ 128
(1)
Ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú
valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.
(2)
Konatelia sú povinní zvolať valné zhromaždenie, ak rezervný fond klesne pod polovicu
hodnoty v porovnaní s jeho výškou ku dňu konania posledného valného zhromaždenia.
§ 129
(1)
Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní predo
dňom jeho konania, a to písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2)
Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môžu spoločníci, ktorých vklady prevyšujú
10 % základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie do jedného mesiaca
od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.
§ 130
Spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. V takom prípade
sa návrh uznesenia spoločnosti predkladá spoločníkom na vyjadrenie s oznámením lehoty,
v ktorej majú urobiť písomné vyjadrenie. Ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí,
že nesúhlasí. Konatelia potom oznámia výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom.
Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.
§ 131
(1)
Každý spoločník, konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti môže požiadať do troch
mesiacov súd, aby vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, pokiaľ je v
rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou, prípadne stanovami.
(2)
V konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia,
zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia,
ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu
spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby
spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.
§ 132
Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia.
Konatelia
§ 133
(1)
Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac,
je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva
alebo stanovy neurčujú inak.
(2)
Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva, stanovy alebo valné zhromaždenie.
Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
(3)
Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.
§ 134
Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov,
sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov.
§ 135
Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva,
viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
§ 136
Zákaz konkurencie
(1)
Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplýva niečo iné, konateľ nesmie:
a)
vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou
činnosťou spoločnosti,
b)
sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,
c)
zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením
a
d)
vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu
inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu,
na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.
(2)
Porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65.
Dozorná rada
§ 137
Dozorná rada sa zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva.
§ 138
Dozorná rada:
a)
dohliada na činnosť konateľov,
b)
nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje tam obsiahnuté
údaje,
c)
preskúmava ročnú účtovnú závierku,
d)
podáva správy valnému zhromaždeniu v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak raz
ročne.
§ 139
(1)
Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie.
(2)
Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti.
(3)
Dozorná rada musí mať aspoň troch členov.
(4)
Na členov dozornej rady sa vzťahuje zákaz konkurencie (§ 136).
§ 140
(1)
Členovia dozornej rady sú oprávnení zúčastňovať sa na valnom zhromaždení. Musí sa
im udeliť slovo, kedykoľvek o to požiadajú.
(2)
Dozorná rada zvolá valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti. Pre spôsob
zvolávania valného zhromaždenia platia primerane ustanovenia § 129 ods. 1.
Oddiel 4
Zmena spoločenskej zmluvy
§ 141
Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, okrem prípadov,
keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie.
Zvýšenie a zníženie základného imania
§ 142
Zvýšenie základného imania novými peňažnými vkladmi je prípustné, len keď doterajšie
peňažné vklady sú úplne splatené. Zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi je
prípustné už pred týmto splatením.
§ 143
(1)
Záväzok na nové vklady sú oprávnení prevziať prednostne doterajší spoločníci, a to
v pomere podľa veľkosti ich podielu, ak stanovy alebo spoločenská zmluva neurčujú
inak.
(2)
Ak spoločníci nevyužijú prednostné právo v lehote určenej spoločenskou zmluvou alebo
stanovami, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď sa dozvedeli o zvýšení základného
imania, môže so súhlasom valného zhromaždenia prevziať záväzok na nový vklad ktokoľvek.
(3)
Záväzok na nový vklad sa preberá písomným vyhlásením, v ktorom záujemca musí vyhlásiť,
že pristupuje k spoločenskej zmluve; podpis záujemcu musí byť úradne overený.
§ 144
Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o zvýšení základného imania z majetku prevyšujúceho
základné imanie spoločnosti. Tým sa zvyšuje výška vkladu každého spoločníka v pomere
zodpovedajúcom ich doterajším vkladom.
§ 145
Konatelia sú povinní bez zbytočného odkladu podať návrh na zápis zvýšenia základného
imania do obchodného registra.
§ 146
O znížení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie. Pritom sa nesmie znížiť
hodnota základného imania spoločnosti a výška vkladu každého spoločníka pod sumu ustanovenú
v § 108 a § 109 ods. 1.
§ 147
(1)
Konatelia sú povinní zverejniť zníženie základného imania a jeho výšku do 15 dní
po rozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní. V oznámení sa vyzvú veritelia
spoločnosti, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 90 dní po poslednom oznámení.
(2)
Spoločnosť je povinná veriteľom, ktorí včas prihlásia svoje pohľadávky, poskytnúť
primerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojiť.
(3)
Zníženie základného imania zapíše súd do obchodného registra, len ak je preukázané,
že zníženie základného imania sa oznámilo spôsobom uvedeným v odseku 1 a veriteľom
sa poskytlo zabezpečenie podľa odseku 2, pokiaľ ich pohľadávky neboli uspokojené.
Zánik účasti spoločníka v spoločnosti
§ 148
Zrušenie účasti spoločníka súdom
(1)
Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho
účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
(2)
Vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v
spoločnosti súdom.
§ 149
Vylúčenie spoločníka
Spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom
svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne
upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú
aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie § 113 ods. 4 tým nie je dotknuté. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
§ 150
Vyrovnanie
(1)
Spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol vylúčený, vzniká
právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel
obchodný podiel (§ 116).
(2)
Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť
v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva
neurčuje inak.
Oddiel 5
Zrušenie a likvidácia spoločnosti
§ 151
Okrem prípadov uvedených v § 68 sa spoločnosť zrušuje:
a)
rozhodnutím súdu podľa ustanovenia § 152,
b)
z iných dôvodov uvedených v spoločenskej zmluve.
§ 152
Spoločníci sa môžu na súde domáhať zrušenia spoločnosti z dôvodov a za podmienok ustanovených
v spoločenskej zmluve.
§ 153
(1)
Pred začatím likvidácie spoločnosti vymenuje valné zhromaždenie likvidátora.
(2)
Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou má každý spoločník nárok na podiel na likvidačnom
zostatku. Tento podiel sa určuje pomerom vkladu, ktorý spoločník splatil, k splateným
vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné.
Diel V
Akciová spoločnosť
Oddiel 1
Základné ustanovenia
§ 154
(1)
Akciovou spoločnosťou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý
počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich
záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.
(2)
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „akciová spoločnosť“ alebo skratku
„akc. spol.“ alebo skratku „a. s.“.
§ 155
(1)
Akcia je cenným papierom, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať
sa podľa tohto zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, jej zisku a na likvidačnom
zostatku pri zániku spoločnosti.
(2)
Akcia musí obsahovať:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
číselné označenie akcie a jej menovitú hodnotu,
c)
označenie, či akcia je na majiteľa alebo na meno, pri akcii na meno meno akcionára,
d)
výšku základného imania a počet akcií v čase vydania akcie,
e)
dátum vydania a podpisy dvoch členov predstavenstva oprávnených podpisovať za spoločnosť.
(3)
Akcie môžu znieť na rôznu hodnotu. Ak je vydaných viac druhov akcií, musia akcie
obsahovať označenie druhu a určenie práv s ním spojených aspoň odkazom na stanovy.
§ 156
(1)
Akcia môže znieť na meno alebo na majiteľa. Stanovy môžu založiť právo akcionárov
na výmenu akcie na meno za akcie na majiteľa a naopak; to neplatí pre zamestnanecké
akcie (§ 158 ods. 3).
(2)
Akcia na majiteľa je prevoditeľná odovzdaním a práva s ňou spojené má jej držiteľ.
(3)
Akcia na meno je prevoditeľná a prevod sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie.
V rubopise sa uvedie názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej
osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, a deň účinnosti prevodu. O rubopise platia obdobne
predpisy upravujúce zmenky. Stanovy môžu prevoditeľnosť akcie obmedziť.
(4)
Pri akciách na meno vedie spoločnosť zoznam akcionárov, v ktorom sa zapisuje názov
a sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je akcionárom.
Na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis o prevode akcie
do zoznamu akcionárov. Spoločnosť je povinná na žiadosť akcionára vydať mu výpis zo
zoznamu akcionárov v časti, ktorá sa ho týka.
(5)
Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo viac osôb. Práva spojené s akciou môže vykonávať
ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená.
§ 157
Stanovy musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Súčet
menovitých hodnôt týchto akcií musí zodpovedať výške základného imania.
§ 158
(1)
Stanovy môžu určiť vydanie zamestnaneckých akcií a spojiť s nimi určité výhody.
(2)
Súhrn častí menovitých hodnôt všetkých zamestnaneckých akcií nepodliehajúcich splateniu
nesmie prekročiť 5 % základného imania.
(3)
Zamestnanecké akcie znejú na meno a môžu sa prevádzať iba medzi zamestnancami spoločnosti
a zamestnancami spoločnosti, ktorí odišli do dôchodku.
(4)
Pri úmrtí majiteľa zamestnaneckej akcie alebo ukončení jeho pracovného pomeru k spoločnosti
mimo odchodu do dôchodku zanikajú práva zo zamestnaneckej akcie a táto akcia sa musí
vrátiť spoločnosti. Pokiaľ stanovy neurčujú inak, zaplatí spoločnosť za vrátenú akciu
splatenú časť jej menovitej hodnoty, alebo ak je vrátená akcia zaznamenaná na burze,
pomernú časť kurzovej hodnoty akcií spoločnosti. Stanovy môžu určiť, že sa pri úmrtí
pracovníka zaplatí celá hodnota.
(5)
Podrobný postup pre nadobudnutie, prevod a vrátenie zamestnaneckých akcií určujú
stanovy.
(6)
Pokiaľ z tohto zákona alebo stanov nevyplýva niečo iné, majú majitelia zamestnaneckých
akcií rovnaké práva ako ostatní akcionári.
§ 159
(1)
Stanovy môžu určiť vydanie druhu akcií, s ktorými sú spojené prednostné práva týkajúce
sa dividendy (prioritné akcie), ak súhrn ich menovitých hodnôt neprekročí polovicu
základného imania.
(2)
Vydanie akcií, s ktorými je spojené právo na určitý úrok nezávisle od hospodárskych
výsledkov spoločnosti, nie je dovolené.
(3)
Stanovy môžu určiť vydanie prioritných akcií, s ktorými nie je spojené právo hlasovania
na valnom zhromaždení. Ich majitelia majú všetky ostatné práva spojené s akciami.
Stanovy alebo valné zhromaždenie však môžu vylúčiť alebo obmedziť ich právo na prednostné
upisovanie novovydaných akcií. Ak prioritná dividenda nie je vyplatená, nadobúda akcionár
hlasovacie právo do doby, keď je prioritná dividenda opäť vyplácaná.
(4)
Pri posudzovaní spôsobilosti valného zhromaždenia robiť rozhodnutia a pri hlasovaní
na valnom zhromaždení sa neprihliada na akcie, s ktorými nie je spojené právo hlasovať.
§ 160
(1)
Stanovy môžu určiť, že až do polovice svojho základného imania môže spoločnosť na
základe rozhodnutia valného zhromaždenia vydávať dlhopisy, s ktorými je spojené právo
požadovať v čase v nich ustanovenom vydanie akcií alebo predkupné právo na akcie v
menovitej hodnote v nich určenej. Po uplynutí tejto lehoty je s dlhopisom spojené
právo požadovať zaplatenie v ňom určenej sumy a určených výnosov.
(2)
Vydaním dlhopisov sa nezvyšuje základné imanie spoločnosti a nie sú s nimi spojené
práva akcionára.
(3)
Pre dlhopisy platia inak osobitné predpisy.
§ 161
(1)
Spoločnosť nesmie upisovať akcie vytvárajúce jej základné imanie. Môže získať akcie,
ktoré vydala, iba v prípadoch, keď:
a)
vstupuje ako právny nástupca do všetkých práv a povinností osoby, ktorá vlastnila
tieto akcie,
b)
odkupuje zamestnanecké akcie,
c)
v súlade s týmto zákonom a stanovami sa znižuje alebo zvyšuje základné imanie,
d)
ide o dar alebo dedičstvo.
(2)
Spoločnosť môže použiť na získanie akcií podľa odseku 1 iba svoj majetok, ktorý prevyšuje
základné imanie. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na zamestnanecké akcie.
(3)
Spoločnosť nesmie nadobúdať akcie spoločnosti, ktorá je jediným vlastníkom jej akcií,
s výnimkou prípadu uvedeného v odseku 1 písm. a).
(4)
Ak sú vo vlastníctve spoločnosti akcie, ktoré sama vydala, nemôže vykonávať práva
akcionára s týmito akciami spojené, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. To isté
platí o akciách nadobudnutých podľa odseku 3.
(5)
Akcie nadobudnuté podľa odseku 1 písm. a) a d), ako aj podľa odseku 3 je spoločnosť
povinná predať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď ich získala, a ak sa akcie v
tejto lehote nepredajú, je spoločnosť povinná tieto akcie vziať z obehu a o ich menovitú
hodnotu znížiť základné imanie. Akcie vzaté z obehu sa musia zničiť.
Oddiel 2
Založenie a vznik spoločnosti
§ 162
(1)
Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou, inak
dvaja alebo viacerí zakladatelia.
(2)
Ak spoločnosť zakladajú dvaja alebo viacerí zakladatelia, uzavrú zakladateľskú zmluvu.
Ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, podpíše zakladateľskú listinu. Podpisy na
zakladateľskej zmluve a na zakladateľskej listine musia byť úradne overené. Súčasťou
zakladateľskej zmluvy a zakladateľskej listiny je návrh stanov spoločnosti.
(3)
Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 1 000 000 Kčs.
§ 163
Zakladateľská zmluva
(1)
Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí obsahovať:
a)
obchodné meno, sídlo a predmet podnikania (činnosti),
b)
navrhované základné imanie,
c)
počet akcií a ich menovitú hodnotu; ak sa majú vydať akcie rôznych druhov, ich názov
a opis práv s nimi spojených,
d)
upisované vklady jednotlivých zakladateľov,
e)
ak sa má na vytvorenie základného imania spoločnosti použiť nepeňažný vklad, aj určenie
predmetu nepeňažného vkladu a jeho ocenenie doložené odborným odhadom.
(2)
Ak sa má spoločnosť založiť na základe výzvy na upisovanie akcií, musí zakladateľská
zmluva alebo zakladateľská listina ďalej obsahovať:
a)
čas a miesto upisovania akcií,
b)
postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie,
c)
miesto a čas na splatenie časti upísaných akcií a jej výšky,
d)
spôsob zvolania ustanovujúceho valného zhromaždenia upisovateľov.
Založenie spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií
§ 164
(1)
Zakladatelia zabezpečujú vytvorenie základného imania prevyšujúceho ich vklady výzvou
na upisovanie akcií, ktorá musí obsahovať údaje uvedené v zakladateľskej zmluve (§ 163).
(2)
Výzva na upisovanie akcií sa vhodným spôsobom uverejní a jej obsah možno meniť až
po márnom uplynutí lehoty ustanovenej pre upisovanie akcií.
(3)
Návrh stanov musí byť na nahliadnutie v každom upisovacom mieste.
§ 165
(1)
K upísaniu akcie dochádza zápisom do listiny upisovateľov. Zápis zahŕňa počet, prípadne
druh upisovaných akcií, hodnotu vkladu s uvedením, či ide o peňažný alebo nepeňažný
vklad, lehoty pre splácanie upísaných akcií, názov a sídlo právnickej osoby alebo
meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je upisovateľom, a jej podpis.
(2)
Ak ide o nepeňažný vklad, zapíše sa aj jeho predmet a ocenenie doložené odborným
odhadom.
(3)
Ak ide o peňažné vklady, je upisovateľ povinný splatiť aspoň 10 % menovitej hodnoty
upísaných akcií v čase a na účet v banke, ktoré sú určené zakladateľovi vo výzve na
upisovanie. Ak upisovateľ nesplní túto povinnosť, je upísanie neúčinné.
§ 166
Po upísaní navrhovaného základného imania môžu zakladatelia ďalšie upisovanie odmietnuť.
Ak tak neurobia, rozhodne o prijatí alebo odmietnutí upísania akcií, ku ktorému došlo
po dosiahnutí upísania navrhovaného základného imania, ustanovujúce valné zhromaždenie.
Pri odmietnutí upísania akcií sú zakladatelia povinní spoločne a nerozdielne bez zbytočného
odkladu vrátiť upisovateľovi sumu zaplatenú pri upísaní akcií.
§ 167
(1)
Upisovanie akcií je neúčinné, ak do konca lehoty vyhlásenej vo výzve na upisovanie
akcií nedosiahne hodnota upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania, ibaže
akcie chýbajúce do tejto výšky sú do jedného mesiaca dodatočne upísané zakladateľmi
alebo niektorými z nich. Nevyžaduje sa upísanie zamestnaneckých akcií vo výške uvedenej
v zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine.
(2)
Ak je upisovanie akcií neúčinné, zanikajú práva a povinnosti upisovateľov z upísania
akcií a zakladatelia sú povinní spoločne a nerozdielne vrátiť bez zbytočného odkladu
upisovateľovi sumu zaplatenú pri upísaní akcií.
§ 168
(1)
Upisovatelia sú povinní splácať upísané akcie v lehotách ustanovených v listine upisovateľov.
Aspoň 30% menovitej hodnoty upísaných akcií, ktoré sa majú splatiť peňažnými vkladmi,
sú upisovatelia povinní splatiť najneskôr do začatia ustanovujúceho valného zhromaždenia;
to neplatí pre nepeňažné vklady a zamestnanecké akcie.
(2)
Pred zápisom spoločnosti do obchodného registra vydajú zakladatelia upisovateľovi
vkladu písomné potvrdenie o výške upísaného vkladu v peniazoch alebo iných peniazmi
oceniteľných hodnotách a o výške sumy, v ktorej bol splatený.
(3)
Po zápise spoločnosti do obchodného registra spoločnosť vymení toto potvrdenie za
dočasný list alebo za akciu, ak je splatená celá jej menovitá hodnota.
Ustanovujúce valné zhromaždenie
§ 169
(1)
(2)
Ak zakladatelia nedodržia lehotu ustanovenú v odseku 1, považuje sa upisovanie akcií
za neúčinné a nastanú účinky § 167 ods. 2.
§ 170
(1)
Ustanovujúce valné zhromaždenie sa môže konať, len keď boli upísané akcie v hodnote
navrhovaného základného imania s výnimkou časti pripadajúcej na zamestnanecké akcie
a splatilo sa aspoň 30 % menovitej hodnoty peňažných vkladov. Na navrhovanú menovitú
hodnotu zamestnaneckých akcií sa pritom neprihliada.
(2)
Ustanovujúce valné zhromaždenie je spôsobilé uznášať sa, ak sa na ňom zúčastňujú
upisovatelia aspoň polovice upísaných akcií, ktorí splnili svoju povinnosť splatiť
určenú časť ich menovitej hodnoty. Ustanovujúcemu valnému zhromaždeniu predsedá pri
začatí zakladateľ splnomocnený ostatnými zakladateľmi alebo jeho zástupca, dokiaľ
nie je zvolený predseda ustanovujúceho valného zhromaždenia.
(3)
Na rozhodnutie ustanovujúceho valného zhromaždenia sa vyžaduje súhlas upisovateľov
s väčšinou upísaných akcií, ktorí sa zúčastňujú na jeho zasadaní. Rozhodnutie schválené
touto väčšinou môže určiť, v ktorých prípadoch sa vyžaduje iná väčšina alebo súhlas
všetkých prítomných upisovateľov oprávnených na hlasovanie.
§ 171
(1)
Ustanovujúce valné zhromaždenie:
a)
rozhoduje o založení spoločnosti,
b)
schvaľuje stanovy spoločnosti,
c)
volí orgány spoločnosti, ktoré je podľa stanov oprávnené voliť valné zhromaždenie.
(2)
Ak ustanovujúce valné zhromaždenie rozhodne, že pripúšťa upísanie akcií nad navrhnutú
výšku základného imania, rozhodne o jeho novej výške. V tomto prípade je účinné upísanie
akcií upisovateľmi, ktorí najskôr upísali akcie do novourčenej výšky základného imania.
Upisovateľ akcií nad pôvodne navrhnutú výšku základného imania nadobúda hlasovacie
právo, ak ustanovujúce valné zhromaždenie zvýši základné imanie zahŕňajúce ním upísané
akcie a upisovateľ splatí aspoň 30 % ich menovitej hodnoty.
(3)
Ustanovujúce valné zhromaždenie schvaľuje na základe odborného odhadu výšku nepeňažných
vkladov. Ustanovujúce valné zhromaždenie nesmie určiť vyššie ocenenie nepeňažného
vkladu než ocenenie uvedené v zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine,
alebo určené v odbornom odhade doloženom pri upisovaní akcií.
(4)
Od zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny sa môže s výnimkou zvýšenia
základného imania ustanovujúce valné zhromaždenie odchýliť len so súhlasom všetkých
prítomných upisovateľov.
(5)
Konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorá
zahŕňa okrem uznesenia aj zoznam upisovateľov, menovitú hodnotu akcií upísaných každým
z nich, ako aj výšku splatenej časti ním upísaných akcií a zvolených členov orgánov
spoločnosti.
Založenie spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií
§ 172
(1)
Ak sa zakladatelia v zakladateľskej zmluve dohodnú, že v určitom pomere splatia celé
základné imanie spoločnosti, nevyžaduje sa výzva na upisovanie akcií a konanie ustanovujúceho
valného zhromaždenia.
(2)
Právne postavenie, ktoré má pri založení spoločnosti na základe výzvy na upisovanie
akcií ustanovujúce valné zhromaždenie, majú zakladatelia. Ak zo zakladateľskej zmluvy
nevyplýva niečo iné, vyžaduje sa na rozhodovanie prítomnosť všetkých zakladateľov
a súhlas zakladateľov, ktorí upísali väčšinu akcií. Rozhodnutie zakladateľov musí
mať formu notárskej zápisnice.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, ak spoločnosť zakladá bez výzvy na upisovanie
akcií jedna právnická osoba.
Stanovy
§ 173
Stanovy musia obsahovať:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
predmet podnikania (činnosti),
c)
výšku základného imania a spôsob splácania akcií,
d)
počet a menovitú hodnotu akcií, ako aj určenie, či akcie znejú na meno alebo na majiteľa,
e)
spôsob zvolávania valného zhromaždenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania,
f)
počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie
ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania,
g)
výšku začiatočného rezervného fondu a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná ho dopĺňať,
a spôsob dopĺňania,
h)
spôsob rozdelenia zisku,
i)
dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie,
j)
spôsob zvyšovania a znižovania základného imania a
k)
postup pri dopĺňaní a zmene stanov,
§ 174
Stanovy podľa potreby takisto upravia:
a)
vydávanie rôznych druhov akcií (napr. zamestnanecké akcie), ich označenie, počet
a práva s nimi spojené a
b)
pravidlá pre vydávanie dlhopisov podľa § 160 a práva s dlhopismi spojené.
Vznik spoločnosti
§ 175
(1)
Registrový súd vykoná zápis spoločnosti do obchodného registra, ak sa preukáže, že
v súlade s týmto zákonom:
a)
sa riadne konalo ustanovujúce valné zhromaždenie, ak je jeho konanie predpísané,
b)
upisovatelia upísali celú hodnotu základného imania a splatili aspoň 30 % základného
imania tvoreného peňažnými vkladmi s výnimkou zamestnaneckých akcií,
c)
boli schválené stanovy spoločnosti,
d)
boli zvolení členovia orgánov spoločnosti.
(2)
Návrh na zápis do obchodného registra podáva predstavenstvo a podpisujú ho všetci
členovia predstavenstva.
(3)
K návrhu na zápis sa prikladá zakladateľská zmluva, prípadne zakladateľská listina,
schválené stanovy a notárska zápisnica osvedčujúca konanie ustanovujúceho valného
zhromaždenia. Ak tento zákon nevyžaduje konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia,
prikladá sa notárska zápisnica o rozhodnutí zakladateľov ohľadne otázok prerokúvaných
inak na ustanovujúcom valnom zhromaždení.
Dočasný list
§ 176
(1)
Po zápise spoločnosti do obchodného registra vystaví spoločnosť upisovateľovi dočasný
list.
(2)
Dočasný list obsahuje menovitú hodnotu upísaných akcií, prípadne určenie ich druhu
a splatenú časť ich menovitej hodnoty.
(3)
Dočasný list je cenným papierom na meno, s ktorým sú spojené práva vyplývajúce z
akcií, ktoré dočasný list nahrádza. Ak upisovateľ prevedie dočasný list na inú osobu
pred splatením menovitej hodnoty akcií, ručí za splatenie zvyšku upísanej hodnoty
akcií.
(4)
Ak dočasný list znie na meno niekoľkých osôb, platí § 156 ods. 5 obdobne. Na splatenie menovitej hodnoty akcií sú tieto osoby zaviazané spoločne a
nerozdielne.
(5)
Dočasný list vymení spoločnosť akcionárovi za akcie po splatení menovitej hodnoty
akcií, ktoré dočasný list nahrádza.
§ 177
(1)
Upisovateľ je povinný splatiť celú menovitú hodnotu akcií, ktoré upísal, v čase určenom
v stanovách, najneskôr však do jedného roka od vzniku spoločnosti, s výnimkou zamestnaneckých
akcií.
(2)
Pri porušení povinnosti splatiť menovitú hodnotu upísaných akcií alebo jej časť zaplatí
upisovateľ úroky z omeškania určené v stanovách, inak vo výške 20 % ročne.
(3)
Ak upisovateľ neuhradí splatnú časť menovitej hodnoty upísaných akcií do 60 dní alebo
v inej lehote určenej stanovami odo dňa, keď ho na to zakladatelia alebo predstavenstvo
vyzvali, môže predstavenstvo požadovať vrátenie dočasného listu alebo oznámiť upisovateľovi,
že jeho dočasný list sa vyhlasuje za neplatný, a vydať zaň inému upisovateľovi náhradný
dočasný list za podmienok vyžadovaných pre vydanie zrušovaného dočasného listu. Suma
získaná z vydania náhradného dočasného listu sa použije na vrátenie sumy zaplatenej
pôvodným upisovateľom po započítaní nárokov spoločnosti vzniknutých z porušenia jeho
povinností.
Oddiel 3
Práva a povinnosti akcionárov
§ 178
(1)
Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie
podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich
sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento
podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov.
(2)
Na výplatu dividend nemožno použiť základné imanie, ani rezervný fond a prostriedky,
ktoré podľa tohto zákona alebo podľa stanov sa majú použiť na doplnenie rezervného
fondu.
(3)
Podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiému) môže určiť
valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie.
(4)
Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, môžu sa zamestnanci spoločnosti v zhode
so stanovami podieľať na rozdelení zisku. Stanovy môžu určiť, že tento podiel zo zisku
možno použiť iba na získanie zamestnaneckých akcií spoločnosti.
§ 179
(1)
Akcionár nie je povinný vrátiť spoločnosti dividendu prijatú dobromyseľne.
(2)
Po dobu trvania spoločnosti ani v prípade jej zrušenia nie je akcionár oprávnený
požadovať vrátenie svojich majetkových vkladov. Za vrátenie majetkových vkladov sa
nepokladajú platby poskytnuté pri vrátení zamestnaneckých akcií.
(3)
Po zrušení spoločnosti s likvidáciou má akcionár právo na podiel na likvidačnom zostatku.
§ 180
Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať
od neho vysvetlenie a uplatňovať návrhy. Počet hlasov akcionára sa spravuje menovitou
hodnotou jeho akcií. Spôsob hlasovania určujú stanovy, ktoré takisto môžu obmedziť
výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára.
§ 181
(1)
Akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 10 % základného
imania, môžu požiadať predstavenstvo o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia
na prerokovanie navrhnutých záležitostí.
(2)
Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do
30 dní odo dňa, keď mu došla žiadosť o jeho zvolanie. Ak predstavenstvo nesplní túto
povinnosť, zvolá mimoriadne valné zhromaždenie na žiadosť akcionárov uvedených v odseku
1 v tej istej lehote počítanej odo dňa doručenia žiadosti súd. Títo akcionári majú
právo na náhradu nákladov, ktoré im pritom vznikli.
§ 182
Na žiadosť akcionárov uvedených v § 181 ods. 1:
a)
predstavenstvo zaradí nimi určenú záležitosť na program rokovania valného zhromaždenia,
b)
dozorná rada preskúma výkon pôsobnosti predstavenstva v určených záležitostiach.
§ 183
O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia
§ 131.
Oddiel 4
Orgány spoločnosti
Valné zhromaždenie
§ 184
(1)
Najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých
na ňom prítomných akcionárov.
(2)
Valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo, pokiaľ
neustanovuje tento zákon inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami.
(3)
Pri spoločnosti s akciami na meno zasiela predstavenstvo pozvánku všetkým akcionárom
najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Pri spoločnosti s akciami na majiteľa
sa uverejňuje v tejto lehote oznámenie o konaní valného zhromaždenia spôsobom určeným
stanovami.
(4)
Pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia obsahuje
aspoň:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
miesto, dátum a hodinu konania valného zhromaždenia,
c)
označenie, či sa zvoláva riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie,
d)
program rokovania valného zhromaždenia,
§ 185
(1)
Valné zhromaždenie je schopné uznášať sa, ak sú prítomní akcionári, ktorí majú akcie
s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu viac ako 30 % základného imania spoločnosti,
ak stanovy neurčujú niečo iné.
(2)
Akcionári prítomní na valnom zhromaždení sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá
obsahuje názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá
je akcionárom, prípadne splnomocnenca, čísla a menovitú hodnotu akcií, ktoré ju oprávňujú
na hlasovanie. Správnosť listiny prítomných potvrdzujú svojimi podpismi predseda valného
zhromaždenia a zapisovateľ zvolení podľa stanov.
(3)
Ak valné zhromaždenie nie je schopné uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradné valné
zhromaždenie tak, aby sa konalo do troch týždňov odo dňa, keď sa malo konať valné
zhromaždenie pôvodne zvolané. Náhradné valné zhromaždenie musí mať nezmenený program
rokovania a je schopné uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1.
(4)
O záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného
zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti.
§ 186
(1)
Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ tento
zákon alebo stanovy nevyžadujú inú väčšinu.
(2)
Na rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií
sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov majúcich tieto akcie.
§ 187
(1)
Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí:
a)
zmena stanov,
b)
rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania a vydanie dlhopisov,
c)
voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva
dozorná rada (§ 194 ods. 1),
d)
voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou
členov dozornej rady volených podľa § 200,
e)
schválenie ročnej účtovnej závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku a určenie tantiém,
f)
rozhodnutie o zrušení spoločnosti,
g)
rozhodnutie o ďalších otázkach, ktoré tento zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti
valného zhromaždenia.
(2)
Rozhodnutie o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania a zrušení spoločnosti
vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných a musí sa o tom vyhotoviť notárska
zápisnica.
§ 188
(1)
Valné zhromaždenie zvolí svojho predsedu, zapisovateľa, dvoch overovateľov zápisnice
a osoby poverené sčítaním hlasov.
(2)
Zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
miesto a čas konania valného zhromaždenia,
c)
meno predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa, overovateľov zápisnice a osôb poverených
sčítaním hlasov,
d)
opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia,
e)
rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania,
f)
obsah protestu akcionára, člena predstavenstva alebo dozornej rady týkajúceho sa
rozhodnutia valného zhromaždenia, ak o to protestujúci požiada.
(3)
K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie.
§ 189
(1)
Predstavenstvo zabezpečuje vyhotovenie zápisnice o valnom zhromaždení do 30 dní od
jeho ukončenia. Zápisnicu podpisuje zapisovateľ a predseda zasadania valného zhromaždenia
a dvaja zvolení overovatelia.
(2)
Každý akcionár môže požiadať predstavenstvo o vydanie kópie zápisnice alebo jej časti.
(3)
Zápisnice o valnom zhromaždení spolu s oznámením alebo pozvaním na valné zhromaždenie
a zoznam prítomných akcionárov sa uchovávajú v archíve spoločnosti po celú dobu jej
trvania.
§ 190
Ak má spoločnosť len jediného akcionára, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia tento
akcionár. O zaznamenaní rozhodnutí urobených pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia
platia ustanovenia § 187 ods. 2, § 188 a 189 primerane.
Predstavenstvo
§ 191
(1)
Predstavenstvo je štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej
mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú
týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia. Pokiaľ
stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva.
Členovia predstavenstva, ktorí zaväzujú spoločnosť, a spôsob, ktorým tak robia, sa
zapisujú do obchodného registra.
(2)
Stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo
predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím
osobám.
§ 192
(1)
Predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti a predkladá valnému
zhromaždeniu na schválenie ročnú účtovnú závierku s návrhom na rozdelenie zisku. Táto
závierka sa zasiela akcionárom majúcim akcie na meno najmenej 30 dní pred valným zhromaždením.
Ak spoločnosť vydala akcie na majiteľa, hlavné údaje tejto účtovnej závierky sa v
tej istej lehote uverejnia spôsobom určeným stanovami.
(2)
V lehotách určených stanovami predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu správu
o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku.
§ 193
Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že spoločnosť stratila
tretinu základného imania alebo že je po dobu dlhšiu ako tri mesiace platobne neschopná.
O týchto skutočnostiach upovedomí bez odkladu dozornú radu.
§ 194
(1)
Členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných
osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť,
že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.
(2)
Stanovy môžu určiť, že predstavenstvo, ktorého počet členov neklesol pod polovicu,
môže vymenovať náhradných členov do nasledujúceho zasadania valného zhromaždenia.
Členom predstavenstva môže byť len fyzická osoba.
(3)
Predstavenstvo má najmenej troch členov. Členovia predstavenstva volia svojho predsedu.
Predstavenstvo rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov určenou stanovami, inak väčšinou
hlasov všetkých členov.
(4)
Predstavenstvo sa spravuje zásadami a pokynmi schválenými valným zhromaždením. Ich
porušenie nemá vplyv na účinky konania členov predstavenstva voči tretím osobám.
(5)
Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou
a zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu.
(6)
Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti, ručia za záväzok na náhradu
škody spôsobenej tretím osobám, ak náhradu tejto škody nemožno dosiahnuť od spoločnosti
pre jej platobnú neschopnosť.
§ 195
(1)
O priebehu zasadania predstavenstva a o jeho rozhodnutiach sa vyhotovujú zápisnice
podpísané predsedom predstavenstva a zapisovateľom.
(2)
Každý člen predstavenstva má právo, aby v zápisnici bol uvedený jeho odlišný názor
na prerokúvanú záležitosť.
§ 196
Zákaz konkurencie
(1)
Pokiaľ zo stanov nevyplýva niečo iné, člen predstavenstva nesmie:
a)
vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou
činnosťou spoločnosti,
b)
sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,
c)
zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením
a
d)
vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu
inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na
ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom.
(2)
Porušenie týchto ustanovení má dôsledky uvedené v § 65.
Dozorná rada
§ 197
(1)
Dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej
činnosti spoločnosti.
(2)
Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich
sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade
so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi
predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia.
§ 198
Dozorná rada preskúmava ročnú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku a predkladá
svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu.
§ 199
(1)
Dozorná rada zvoláva valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti, a na
valnom zhromaždení navrhuje potrebné opatrenia. Pre spôsob zvolávania valného zhromaždenia
platia primerane ustanovenia § 184.
(2)
Dozorná rada určí svojho člena, ktorý zastupuje spoločnosť v konaní pred súdmi a
inými orgánmi proti členovi predstavenstva.
§ 200
(1)
Dozorná rada musí mať najmenej troch členov. Dve tretiny členov dozornej rady volí
valné zhromaždenie a jednu tretinu zamestnanci spoločnosti, ak má spoločnosť viac
ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere v čase voľby. Stanovy môžu určiť vyšší
počet členov dozornej rady volených zamestnancami, ale tento počet nesmie byť väčší
než počet členov volených valným zhromaždením; môžu takisto určiť, že zamestnanci
volia časť členov dozornej rady aj pri menšom počte zamestnancov spoločnosti.
(2)
Členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia
ako päť rokov.
(3)
Pre členov dozornej rady platia obdobne ustanovenia § 194 ods. 4 a 5 a § 196.
(4)
Členom dozornej rady môže byť len fyzická osoba. Člen dozornej rady nesmie byť zároveň
členom predstavenstva, prokuristom alebo osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom
registri konať v mene spoločnosti.
§ 201
(1)
Členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení spoločnosti a sú povinní
oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti.
(2)
Rozdielny názor členov dozornej rady zvolených zamestnancami spoločnosti sa oznámi
valnému zhromaždeniu spolu so závermi ostatných členov dozornej rady.
(3)
Dozorná rada rozhoduje na základe súhlasu väčšiny svojich členov. O zasadaní dozornej
rady sa vyhotovuje zápisnica podpísaná jej predsedom. V zápisnici sa uvedú aj stanoviská
menšiny členov, ak títo o to požiadajú.
Oddiel 5
Zvýšenie základného imania
§ 202
(1)
O zvýšení základného imania rozhoduje na základe návrhu predstavenstva valné zhromaždenie
dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov
akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov u prítomných akcionárov každého druhu akcií.
(2)
V pozvánke alebo oznámení, ktoré sa týkajú zvolania valného zhromaždenia, sa uvedú
dôvody navrhovaného zvýšenia základného imania, spôsob a výška tohto zvýšenia, ako
aj navrhovaný počet novovydaných akcií alebo nová nominálna hodnota doterajších akcií.
Ak zvýšenie základného imania sa má vykonať vydaním nových akcií, uvedie sa lehota
pre ich upísanie. Ak sa navrhuje vydanie nového druhu akcií, uvedú sa práva s nimi
spojené a dôsledky, ktoré bude mať ich vydanie na práva spojené s akciami skôr vydanými.
(3)
Ak zvýšenie základného imania zahŕňa nepeňažný vklad, uvedie sa v pozvánke alebo
oznámení jeho predmet a navrhovaná hodnota. Valnému zhromaždeniu sa predloží ocenenie
tohto vkladu odborným odhadom.
(4)
Účinky zvýšenia základného imania nastávajú odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií
§ 203
(1)
Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií je prípustné, ak akcionári splatili
všetky skôr upísané akcie. Toto obmedzenie sa netýka zvýšenia základného imania nepeňažnými
vkladmi a nesplatenej časti zamestnaneckých akcií.
(2)
Pre upisovanie akcií pri zvýšení základného imania platia inak primerane ustanovenia
pre upisovanie akcií pri založení spoločnosti.
§ 204
(1)
Pri upísaní akcie na zvýšenie základného imania je upisovateľ povinný splatiť časť
jej menovitej hodnoty, ktorú určí valné zhromaždenie, najmenej však 30%.
(2)
Pokiaľ zo stanov nevyplýva nič iné, majú doterajší akcionári predkupné právo na upisovanie
akcií na zvýšenie základného imania, a to v pomere, v akom sa ich akcie podieľajú
na doterajšom základnom imaní.
(3)
Ak spoločnosť vydala dlhopisy (§ 160), s ktorými je spojené predkupné právo na novovydané akcie, je povinná ponúknuť nové
akcie majiteľom dlhopisov v súlade so stanovami a obsahom dlhopisov. Toto predkupné
právo má prednosť pred predkupným právom doterajších akcionárov. Ak majiteľ dlhopisu
nevyužije v lehote v ňom určenej svoje predkupné právo na upísanie akcie, jeho predkupné
právo zaniká.
(4)
Na základe akcií vydaných v súvislosti so zvýšením základného imania spoločnosti
vzniká právo na dividendu zo zisku dosiahnutého v roku, v ktorom došlo ku zvýšeniu
základného imania, pokiaľ stanovy neurčujú inak.
§ 205
Ak spoločnosť bola založená bez výzvy na upisovanie akcií a všetci akcionári sa dohodnú
o rozsahu účasti na zvýšení základného imania, možno základné imanie zvýšiť bez zverejnenia
výzvy na upisovanie akcií. Pre zvýšenie základného imania inak platí ustanovenie § 203 ods. 1 obdobne.
§ 206
Predstavenstvo môže podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného
registra po upísaní akcií zodpovedajúcich tomuto zvýšeniu a splatení aspoň 30 % ich
menovitej hodnoty, ak ide o peňažné vklady.
Podmienené zvýšenie základného imania
§ 207
(1)
Ak valné zhromaždenie rozhodne podľa stanov o vydaní dlhopisov, s ktorými je spojené
právo ich majiteľov požadovať v ich nominálnej hodnote vydanie akcií, poverí valné
zhromaždenie predstavenstvo zvýšiť základné imanie v rozsahu uplatnených práv z dlhopisov.
(2)
Majitelia dlhopisov uplatňujú práva podľa odseku 1 písomne s uvedením počtu akcií,
ktoré požadujú vydať.
(3)
Predstavenstvo vydá majiteľom dlhopisov akcie v nominálnej hodnote zodpovedajúcej
nárokom z dlhopisov pri ich predložení.
Zvýšenie základného imania z majetku spoločnosti
§ 208
(1)
Po schválení ročnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky môže valné zhromaždenie rozhodnúť,
že časti zisku alebo iného majetku spoločnosti prevyšujúce základné imanie, ktoré
nie sú účelovo viazané, sa použijú na zvýšenie základného imania spoločnosti. Na zvýšení
základného imania sa podieľajú akcionári podľa menovitých hodnôt upísaných akcií.
(2)
Na zvýšení základného imania sa podieľajú aj akcie, ktoré sú v majetku tejto spoločnosti
podľa § 161 ods. 1.
§ 209
(1)
Zvýšenie sa vykoná buď vydaním nových akcií a ich bezplatným rozdelením medzi akcionárov
podľa podielu nimi upísaných akcií na doterajšom základnom imaní, alebo zvýšením menovitej
hodnoty doterajších akcií.
(2)
Zvýšenie menovitej hodnoty doterajších akcií sa vykoná buď ich výmenou, alebo vyznačením
vyššej hodnoty na doterajších akciách a podpisom dvoch členov predstavenstva oprávnených
podpisovať za spoločnosť.
§ 210
Zvýšenie základného imania predstavenstvom
(1)
Stanovy môžu poveriť predstavenstvo, aby za podmienok určených stanovami vydalo nové
akcie alebo previedlo majetok spoločnosti prevyšujúce základné imanie do základného
imania a zvýšilo základné imanie do určenej hodnoty, najviac však o jednu tretinu
doterajšej výšky základného imania.
(2)
Ak to vyplýva zo stanov, môže valné zhromaždenie poveriť predstavenstvo zvýšiť základné
imanie pri vydávaní zamestnaneckých akcií, najmä pri použití podielov zamestnancov
na zisku spoločnosti na nákup týchto akcií. Podrobnosti určia stanovy.
Oddiel 6
Zníženie základného imania
§ 211
(1)
O znížení základného imania rozhoduje na návrh predstavenstva valné zhromaždenie
dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov
akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov prítomných akcionárov každého druhu akcií.
V rozhodnutí valného zhromaždenia sa uvedie dôvod zníženia základného imania, rozsah
zníženia, spôsob, ktorým sa má vykonať, a lehota na predloženie akcií spoločnosti.
(2)
Základné imanie nemožno znížiť pod jeho minimálnu výšku ustanovenú v § 162 ods. 3.
(3)
Zníženie základného imania spoločnosti zahŕňa predovšetkým akcie, ktoré sú v jej
vlastníctve.
(4)
Zníženie základného imania sa nesmie dotknúť práv majiteľov dlhopisov (§ 160).
§ 212
V pozvánke alebo oznámení, ktoré sa týkajú zvolania valného zhromaždenia, sa uvedú
dôvody navrhovaného zníženia základného imania, ako aj spôsob a výška tohto zníženia.
§ 213
(1)
Zníženie základného imania sa vykoná znížením menovitej hodnoty akcií alebo tým,
že sa vezme z obehu určitý počet akcií.
(2)
Zníženie menovitej hodnoty akcií sa vykoná výmenou za nové akcie s nižšou menovitou
hodnotou alebo vyznačením nižšej menovitej hodnoty na doterajšej akcii s podpisom
dvoch členov predstavenstva oprávnených podpisovať za spoločnosť.
(3)
Z obehu sa vezme akcia tým, že sa vykúpia akcie predložené na výzvu predstavenstva
alebo vyžrebované akcie. Podrobné pravidlá pre vzatie akcie z obehu určí valné zhromaždenie
pri rozhodnutí o znížení základného imania.
(4)
Rozhodnutie valného zhromaždenia o znížení základného imania sa zapíše do obchodného
registra. Návrh na zápis podáva predstavenstvo do 30 dní od rozhodnutia valného zhromaždenia.
§ 214
(1)
Predstavenstvo vyzve akcionárov, ktorí majú akcie na meno, aby ich predložili v lehote
určenej rozhodnutím valného zhromaždenia za účelom výmeny, vyznačenia zníženia ich
menovitej hodnoty alebo vzatia z obehu. Ak spoločnosť vydala akcie znejúce na majiteľa,
zverejní výzvu na ich predloženie.
(2)
Predstavenstvo vyhlási za neplatné akcie vzaté z obehu, ktoré napriek výzve neboli
v určenej lehote predložené. Vyhlásenie akcií za neplatné sa oznámi akcionárom spôsobom
uvedeným v odseku 1 a zverejní sa.
§ 215
(1)
Predstavenstvo je povinné oznámiť rozsah zníženia základného imania do 30 dní odo
dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o jeho znížení osobám, ktorým vznikli pohľadávky
voči spoločnosti pred zápisom rozhodnutia valného zhromaždenia do obchodného registra.
(2)
Rozhodnutie valného zhromaždenia sa okrem toho zverejní najmenej dvakrát za sebou
s aspoň tridsaťdenným odstupom.
(3)
Veritelia spoločnosti uvedení v odseku 1 sú oprávnení požadovať do 90 dní odo dňa,
keď dostali oznámenie o znížení základného imania, inak do 90 dní odo dňa druhého
zverejnenia, aby splnenie ich neuhradených pohľadávok bolo dostatočným spôsobom zabezpečené.
(4)
Ak medzi veriteľmi a spoločnosťou nedôjde k dohode o spôsobe zabezpečenia pohľadávky,
rozhodne o dostatočnom zabezpečení súd s ohľadom na druh a výšku pohľadávky.
§ 216
(1)
Po uplynutí 90 dní od doručenia oznámenia podľa § 215 ods. 1, prípadne od posledného zverejnenia rozhodnutia podľa § 215 ods. 2 môže predstavenstvo podať návrh na zápis zníženia základného imania do obchodného
registra. Registrový súd vykoná zápis, ak sa preukáže oznámenie rozhodnutia valného
zhromaždenia o znížení základného imania podľa § 215 ods. 1 a 2 a zabezpečenie pohľadávok veriteľov alebo ich uspokojenie.