513/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2016 do 17.03.2016
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 513/1991 Zb. |
| Názov: | Obchodný zákonník |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 05.11.1991 |
| Dátum vyhlásenia: | 18.12.1991 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.2016 |
| Dátum účinnosti do: | 17.03.2016 |
| Autor: | Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 63/1992 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o Obchodnom vestníku |
| 100/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o Obchodnom vestníku |
| 50/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku |
| 42/2004 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o Obchodnom vestníku |
| 526/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora |
| 76/2005 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku |
| 640/2005 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2005 Z. z. |
| 604/2007 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov |
| 529/2008 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov |
| 533/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora |
| 47/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov |
| 280/2010 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov |
| 21/2013 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka |
| 303/2014 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., |
| 193/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii |
| 174/1950 Zb. | Zákon o dražbách mimo exekúcie |
| 42/1980 Zb. | Zákon o hospodárskych stykoch so zahraničím |
| 83/1990 Zb. | Zákon o združovaní občanov |
| 103/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník |
| 403/1990 Zb. | Zákon o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd |
| 264/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 600/1992 Zb. | Zákon o cenných papieroch |
| 278/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu |
| 249/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov |
| 106/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 171/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
| 58/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 317/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov |
| 373/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník |
| 11/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 127/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 263/1999 Z. z. | Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 238/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 147/2001 Z. z. | Zákon o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 500/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 426/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 510/2002 Z. z. | Zákon o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 526/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 530/2003 Z. z. | Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 432/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony |
| 315/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 19/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 84/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 657/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov |
| 659/2007 Z. z. | Zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 429/2008 Z. z. | Zákon o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 454/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 477/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 276/2009 Z. z. | Zákon o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 487/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 492/2009 Z. z. | Zákon o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 546/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 193/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 547/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 197/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 246/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 440/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 9/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 352/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 357/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 87/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 117/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 172/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 361/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 389/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 264/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 112/2018 Z. z. | Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 156/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 390/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 198/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 |
| 519/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 111/2022 Z. z. | Zákon o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 407/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
| 8/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 309/2023 Z. z. | Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 105/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 101/1963 Zb. | Zákon o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu). |
| 109/1964 Zb. | Hospodársky zákonník |
| 118/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva národnej obrany, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov a vývojových prác, určených na zabezpečenie obranyschopnosti štátu Zmena názvu od 1. 1. 1990 - o základných podmienkach dodávky na zabezpečenie obranyschopnosti štátu |
| 135/1964 Zb. | Vyhláška ministerstiev všeobecného strojárstva a ťažkého strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov |
| 136/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv strojárskych výrobkov |
| 137/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu |
| 174/1964 Zb. | Vyhláška Správy federálnych hmotných rezerv o základných podmienkach dodávky štátnych hmotných rezerv |
| 87/1966 Zb. | Vyhláška Štátnej komisie pre techniku, Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe |
| 73/1967 Zb. | Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy a Ministerstva lesného a vodného hospodárstva ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskych a lesných mechanizačných prostriedkov, poľných a zemných prác, chemizácie a iných poľnohospodárskych prác |
| 187/1968 Zb. | Vyhláška ministerstiev chemického priemyslu, stavebníctva, spotrebného priemyslu, ťažkého priemyslu a zahraničného obchodu, ktorou sa ustanovujú záručné doby pri dodávkach na výstavbu budov na bývanie |
| 152/1971 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o hospodárskych záväzkoch v cestnej nákladnej doprave |
| 156/1971 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o hospodárskych záväzkoch vo vnútroštátnej vodnej nákladnej doprave |
| 118/1972 Zb. | Vyhláška predsedu Štátnej banky československej a Federálneho ministerstva financií o pokladničných operáciách v socialistických organizáciách |
| 101/1973 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o projektových súťažiach |
| 104/1973 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác |
| 77/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o centrálnej regulácii výrobkov a materiálov vo výstavbe |
| 82/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky hutníckych výrobkov, rúd, magnezitových výrobkov a kovového odpadu |
| 106/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky tuhých palív |
| 44/1978 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov chemického priemyslu |
| 84/1978 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskej techniky |
| 1/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vydávajú základné podmienky leteckých prác v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve |
| 28/1980 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky polygrafických výrobkov |
| 38/1980 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov dodávaných organizáciami vnútorného obchodu |
| 61/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o zriaďovaní a činnosti organizačných zložiek československých právnických osôb v zahraničí |
| 62/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o kontrole zahraničnoobchodnej činnosti |
| 64/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o postupe pri nakladaní s priemyselnými právami a výrobno-technickými poznatkami vo vzťahu k zahraničiu |
| 140/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o preventívnej kontrole vyvážaného a dovážaného tovaru a preukaze o použití a využití dovezeného tovaru |
| 27/1981 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zdravotníckych a veterinárnych výrobkov |
| 53/1981 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o podmienkach poskytovania zahranično - hospodárskych služieb v oblasti dopravy |
| 61/1981 Zb. | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o udieľaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb v oblasti kultúry a o kontrole týchto služieb |
| 91/1981 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zeleniny a ovocia medzi organizáciami vnútorného obchodu |
| 181/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o základných podmienkach dodávky na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja |
| 24/1983 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o základných podmienkach dodávky zberných surovín |
| 104/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o dovoze investičných celkov |
| 8/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o základných podmienkach niektorých činností vykonávaných Československými štátnymi dráhami v súvislosti s prepravou |
| 11/1984 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o základných podmienkach dodávky stavebných látok a dielcov |
| 61/1984 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o udeľovaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahranično-hospodárskych služieb v oblasti kúpeľnej liečby a o kontrole týchto služieb |
| 13/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu o základných podmienkach strojárskych a elektrotechnických dodávok uskutočňovaných vyššími dodávateľskými formami a niektorých ďalších dodávok určených pre tuzemsko |
| 49/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho štatistického úradu o základných podmienkach dodávky prác a služieb v oblasti automatizovaného spracovania dát |
| 31/1986 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu o základných podmienkach dodávky vývozných investičných celkov |
| 130/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o zásadách predaja poľnohospodárskych výrobkov členom a pracovníkom socialistických organizácií s poľnohospodárskou výrobou |
| 155/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o základných podmienkach dodávky poľnohospodárskych výrobkov |
| 156/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o základných podmienkach dodávky potravinárskych a niektorých iných výrobkov |
| 173/1988 Zb. | Zákon o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou |
| 67/1989 Zb. | Zákon o národohospodárskom plánovaní |
| 81/1989 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o povinnom prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov a konkretizácii záväzných výstupov štátneho plánu pri dodávkach produkcie |
| 143/1989 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy a spojov o zmluve o príprave prepráv železničných vozňových zásielok |
| 57/1990 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o prechodnej odchylnej úprave hospodárskych záväzkov od ustanovenia § 295 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka pre odvetvia Federálneho ministerstva hutníctva, strojárstva a elektrotechniky, Ministerstva výstavby a stavebníctva Českej socialistickej republiky a Ministerstva výstavby a stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky |
| 104/1990 Zb. | Zákon o akciových spoločnostiach |
| 162/1990 Zb. | Zákon o poľnohospodárskom družstevníctve |
| 176/1990 Zb. | Zákon o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve |
| 256/1990 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým sa ustanovujú vývozy a dovozy vecí a ďalšie činnosti, na ktorých vykonávanie sa vyžaduje povolenie na zahraničnoobchodnú činnosť |
| 265/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o zriaďovaní a prevádzkovaní obchodných zastupiteľstiev zahraničných osôb |
| 533/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o udeľovaní povolenia na zahraničnoobchodnú činnosť, o vykonávaní zahraničnoobchodnej činnosti bez registrácie alebo povolenia a o vykonávaní zahraničnoobchodnej činnosti zahraničnými osobami |
| 132/1991 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým sa ustanovujú prípady, keď môže podnik so zahraničnou majetkovou účasťou vzniknúť bez povolenia |
| 386/1991 Zb. | Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej o platobnom styku a zúčtovaní |
| 414/1991 Zb. | Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej o medzibankovom platobnom styku a zúčtovaní |
513
ZÁKON
z 5. novembra 1991
OBCHODNÝ ZÁKONNÍK
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Hlava I
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Diel I
Úvodné ustanovenia
§ 1
Rozsah pôsobnosti
(1)
Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
(2)
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
§ 2
Podnikanie
(1)
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
(2)
Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a)
osoba zapísaná v obchodnom registri,
b)
osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c)
osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných
predpisov,
d)
fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie
podľa osobitného predpisu.
(3)
Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako
sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri,
alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická osoba alebo fyzická
osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako
jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom
registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo
užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta
podnikania nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom
nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra,
živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom.
(4)
Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov
ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo,
ak sa obec nečlení na ulice.
(5)
Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie adresa jej trvalého pobytu podľa osobitného predpisu.
§ 3
(1)
Platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať
alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.
(2)
Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, a osoby, ktoré túto
činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili.
Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov.
§ 3a
(1)
Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených
v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“) uvádzať obchodné
meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné
číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii
podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu.
Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí
uviesť aj rozsah jeho splatenia.
(2)
Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku.
(3)
Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj na svojom webovom sídle, ak
ho má zriadené.
§ 4
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to
ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
Diel II
Podnik a obchodné imanie
§ 5
Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných
zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria
podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú
tomuto účelu slúžiť.
§ 6
(1)
Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí,
pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi
a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.
(2)
Na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi
v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len „imanie“).
(3)
Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi
v súvislosti s podnikaním.
(4)
Vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa
podľa osobitného predpisu.
§ 7
Organizačná zložka podniku
(1)
Organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar
podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná
zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní
odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný
závod.
(2)
Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje,
že sa zapisuje do obchodného registra.
(3)
Prevádzkárňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť.
Prevádzkáreň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť
názov prevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie.
Diel III
Obchodné meno
§ 8
Obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri
svojej podnikateľskej činnosti.
§ 9
(1)
Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len „meno“). Obchodné
meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh
podnikania.
(2)
Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané
v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného
registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je
aj dodatok označujúci ich právnu formu.
(3)
Obchodným menom právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, je
názov, pod ktorým bola zriadená.
(4)
Podnikateľ je povinný uvádzať obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho súčasný
právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „v reštrukturalizácii“.
§ 10
(1)
Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie
vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.
(2)
Obchodné mená viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať spoločnú majetkovú účasť
spoločníkov, ak sú navzájom odlíšiteľné.
(3)
Na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej
formy. Ak ide o fyzickú osobu, stačí na odlíšenie uvedenie iného miesta podnikania.
Ak má fyzická osoba rovnaké meno a priezvisko ako iný podnikateľ v tom istom mieste
podnikania, je povinná doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku, ktorý sa týka
mena alebo druhu podnikania tak, aby sa obchodné mená dali vzájomne odlíšiť.
(4)
Ak podniká spolu viac osôb pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby,
sú tieto osoby spoločne a nerozdielne povinné splniť záväzky vzniknuté pri podnikaní.
§ 11
(1)
Kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším
obchodným menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu; to isté platí
pri nadobudnutí podniku na základe zmluvy od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou,
za podmienok ustanovených v § 481 ods. 2.
(2)
Ak podnikateľom je fyzická osoba, ktorá zmenila svoje meno, môže používať v obchodnom
mene aj svoje prvšie meno s dodatkom obsahujúcim nové meno.
(3)
Obchodné meno právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu s podnikom,
ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba obchodné
meno prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeniť
dodatok v súlade s jej právnou formou.
(4)
Prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný. Prevod obchodného
mena je možný aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať
pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.
(5)
Ak súčasťou obchodného mena právnickej osoby je meno spoločníka alebo člena, ktorý
prestal byť jej spoločníkom alebo členom, môže právnická osoba používať ďalej jeho
meno len s jeho súhlasom. Pri smrti spoločníka alebo člena sa vyžaduje súhlas dediča.
§ 12
(1)
Koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena,
môže sa proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby sa takého konania zdržal a odstránil
závadný stav; najmä sa môže domáhať
a)
zničenia neoprávnene vyhotovených tovarov porušujúcich právo k obchodnému menu alebo
ich stiahnutia z obehu, alebo
b)
zničenia materiálov a nástrojov použitých pri neoprávnenom porušení práva k obchodnému
menu alebo hrozbe porušenia práva k obchodnému menu alebo ich stiahnutia z obehu,
c)
poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo
k obchodnému menu vrátane
1.
údajov o vlastníkovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi alebo predajcovi tovaru
porušujúcom právo k obchodnému menu alebo o poskytovateľovi služby porušujúcej právo
k obchodnému menu,
2.
údajov o vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom alebo objednanom množstve alebo
cene tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu.
(2)
Informácie podľa odseku 1 písm. c) je povinná poskytnúť osoba, ktorá
a)
má v držbe tovar porušujúci právo k obchodnému menu,
b)
využíva služby porušujúce právo k obchodnému menu,
c)
poskytuje služby využívané pri porušovaní práva k obchodnému menu,
d)
bola označená osobou uvedenou v písmenách a) až c) ako osoba zúčastnená na výrobe,
spracovaní alebo distribúcii tovaru porušujúceho právo k obchodnému menu alebo na
poskytovaní služieb porušujúcich právo k obchodnému menu.
(3)
Koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena,
môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané zadosťučinenie, ktoré sa
môže poskytnúť aj v peniazoch. Ak sa neoprávneným používaním obchodného mena spôsobila
škoda, možno sa jej náhrady domáhať podľa tohto zákona. Ak nemožno určiť výšku náhrady
inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia
podľa licenčnej zmluvy zvyčajná.
(4)
Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť
rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah,
formu a spôsob uverejnenia.
Diel IV
Konanie podnikateľa
§ 13
(1)
Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická
osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
(2)
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú
štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
(3)
Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj
keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom
sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo
zákon umožňuje zveriť.
(4)
Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám
ani v prípade, keď bolo zverejnené.
(5)
Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý
je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne
úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.
§ 13a
(1)
Rozhodnutím súdu môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí súdu, alebo na
základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej
len „rozhodnutie o vylúčení“), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho
orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (ďalej
len „vylúčený zástupca“). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej
zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku
zahraničnej osoby alebo prokurista.
(2)
Rozhodnutím o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom tak ustanoví zákon.
(3)
Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva byť vylúčený zástupca členom štatutárneho
orgánu, členom dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku
zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom
vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.
(4)
Vylúčený zástupca je povinný oznámiť svoje vylúčenie bez zbytočného odkladu obchodným
spoločnostiam alebo družstvám, ktoré sú tým dotknuté. Ustanovenie § 575 ods. 2 druhá veta platí rovnako.
(5)
Kto osobne alebo prostredníctvom iných osôb koná ako vylúčený zástupca, vyhlasuje
veriteľovi, že ho uspokojí, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo,
v mene alebo na účet ktorého koná. V takom prípade sa práva a povinnosti vylúčeného
zástupcu spravujú podľa ustanovení o ručení. Ustanovenie § 308 sa nepoužije.
§ 14
Prokúra
(1)
Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza
pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru
možno udeliť len fyzickej osobe.
(2)
V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže
je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené.
(3)
Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám.
(4)
Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené
každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov
alebo aspoň dvoch z nich.
(5)
Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná,
pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.
(6)
Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry
do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa
za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať
aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov
musí konať spoločne.
§ 15
(1)
Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na
všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
(2)
Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa
zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
§ 16
Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia
osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
Diel V
Obchodné tajomstvo
§ 17
Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria
všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom,
ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu,
nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa
utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.
§ 18
Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné
právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä
udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.
§ 19
Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17.
§ 20
Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi
právna ochrana ako pri nekalej súťaži.
Hlava II
PODNIKANIE ZAHRANIČNÝCH OSÔB
Diel I
Základné ustanovenia
§ 21
(1)
Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok
a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.
(2)
Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo
právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou
osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky.
(3)
Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto
zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú
na území Slovenskej republiky.
(4)
Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu
zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v
rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva
zahraničná osoba.
(5)
Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky zaniká ku dňu
výmazu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky z obchodného registra. Návrh
na výmaz podáva zahraničná osoba.
(6)
Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na fyzické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného
registra, s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v členskom
štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré podnikajú na území Slovenskej
republiky.
(7)
Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej
zložky je zahraničná osoba povinná okrem údajov podľa § 3a uvádzať aj údaj o zápise podniku alebo organizačnej zložky podniku do obchodného
registra. Tento údaj je zahraničná osoba povinná uvádzať aj na svojom webovom sídle,
ak ho má zriadené.
(8)
Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej
zložky sa uvádza označenie zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie,
do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje, a údaj o zápise zahraničnej osoby do tohto
registra alebo do inej evidencie, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje,
povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá.
(9)
Údaje podľa odsekov 7 a 8 je zahraničná osoba povinná uvádzať aj v písomnom úradnom
styku, ak sa týka podniku alebo organizačnej zložky podniku.
§ 22
Právnu spôsobilosť, ktorú má iná než fyzická zahraničná osoba podľa právneho poriadku,
podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti slovenského právneho poriadku. Právnym
poriadkom, podľa ktorého bola táto osoba založená, sa spravujú aj jej vnútorné právne
pomery a ručenie členov alebo spoločníkov za jej záväzky.
§ 23
Zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa
podľa tohto zákona.
Diel II
Majetková účasť zahraničných osôb v slovenských právnických osobách
§ 24
(1)
Zahraničná osoba sa môže podľa ustanovení tohto zákona za účelom podnikania podieľať
na založení slovenskej právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo člen
v slovenskej právnickej osobe už založenej. Môže tiež sama slovenskú právnickú osobu
založiť alebo sa stať jediným spoločníkom slovenskej právnickej osoby, pokiaľ tento
zákon jediného zakladateľa alebo jediného spoločníka pripúšťa.
(2)
Slovenská právnická osoba môže byť založená len podľa slovenského práva, ak zákon
alebo právo Európskej únie neustanovuje inak.
(3)
Vo veciach uvedených v odseku 1 majú zahraničné osoby rovnaké práva a povinnosti
ako slovenské osoby.
Diel III
Ochrana majetkových záujmov zahraničných osôb pri podnikaní v Slovenskej republike
§ 25
(1)
Majetok zahraničnej osoby súvisiaci s podnikaním v Slovenskej republike a majetok
právnickej osoby so zahraničnou majetkovou účasťou podľa § 24 ods. 1 sa môže v Slovenskej republike vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť len na
základe zákona a vo verejnom záujme, ktorý nemožno uspokojiť inak. Proti takému rozhodnutiu
možno podať opravný prostriedok na súde.
(2)
Pri opatreniach uvedených v odseku 1 sa musí bez meškania poskytnúť náhrada zodpovedajúca
plnej hodnote majetku dotknutého týmito opatreniami v čase, keď sa uskutočnili, ktorá
je voľne prevoditeľná do zahraničia v cudzej mene.
(3)
Medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené
v Zbierke zákonov, nie sú dotknuté.
Diel IV
Premiestnenie sídla zahraničnej právnickej osoby do tuzemska
§ 26
(1)
Zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo
zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie
alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a
ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie
sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia.
(2)
Premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
Hlava III
OBCHODNÝ REGISTER
§ 27
(1)
Obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len „zapísané
údaje“), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len „zbierka
listín“).
(2)
Do obchodného registra sa zapisujú
a)
obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný
zákon, právnické osoby založené podľa práva Európskej únie, podniky a organizačné
zložky podnikov zahraničných osôb,
b)
odštepné závody a iné organizačné zložky podnikov, ak tak ustanoví osobitný zákon,
c)
fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi
podľa tohto zákona a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť,
alebo ak tak ustanoví osobitný zákon
(ďalej len „zapísaná osoba").
(3)
Zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín,
ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo
zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba
preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná
osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám
do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.
(4)
Ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými
listinami, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené znenie. Tretie osoby sa
môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám
boli známe zapísané údaje alebo obsah listín uložených v zbierke listín.
(5)
Tretie osoby sa vždy môžu odvolávať na obsah listín alebo údajov, ktoré ešte neboli
zapísané do obchodného registra alebo uložené do zbierky listín, okrem prípadu, ak
ich účinky nastanú až zápisom do obchodného registra.
(6)
Od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do obchodného registra
sa zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych predpisov,
spoločenskej zmluvy alebo stanov pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych orgánov alebo
ich členov okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela.
(7)
Ak je nesúlad medzi údajmi a listinami zverejnenými o zapísanom podniku zahraničnej
osoby alebo o zapísanej organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby v Slovenskej
republike a údajmi a listinami zverejnenými o zahraničnej osobe v štáte, v ktorom
má sídlo, pre obchodný styk s podnikom zahraničnej osoby alebo s jeho organizačnou
zložkou sú rozhodujúce údaje a listiny zverejnené o podniku zahraničnej osoby alebo
o organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby v Slovenskej republike.
(8)
Ak je pri listinách uložených do zbierky listín nesúlad medzi znením listiny v štátnom
jazyku a znením listiny v inom ako štátnom jazyku, nemožno voči tretím osobám namietať
znenie listiny v inom ako štátnom jazyku. Tretie osoby sa môžu odvolávať na znenie
listiny v inom ako štátnom jazyku, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám
bolo známe znenie listiny v štátnom jazyku.
Hlava IV
ÚČTOVNÍCTVO PODNIKATEĽOV
§ 35
Podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným
zákonom.
§ 36
Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri (ďalej len „zapísaní podnikatelia“) účtujú
v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého
obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.
§ 37
(1)
Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, účtujú podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní
v obchodnom registri, v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, obchodnom
majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok
hospodárenia.
(2)
Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať namiesto v
sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú
účtovať po celé účtovné obdobie.
§ 39
(1)
Obchodné spoločnosti a družstvá musia mať riadnu účtovnú závierku a mimoriadnu účtovnú
závierku overenú audítorom, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(2)
Podnikateľ je povinný pripraviť a poskytnúť audítorovi všetky účtovné písomnosti
a vysvetlenia potrebné na overovanie podľa odseku 1.
(3)
Náklady spojené s audítorskou činnosťou uhrádza podnikateľ, ktorého účtovná závierka
sa overuje.
§ 40
(1)
Akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik ukladajú
riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do
zbierky listín po jej schválení príslušným orgánom. Iná zapísaná osoba má túto povinnosť,
len ak jej to ukladá osobitný zákon. Príslušný orgán akciovej spoločnosti, spoločnosti
s ručením obmedzeným, družstva a štátneho podniku je povinný predložiť riadnu individuálnu
účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie do šiestich
mesiacov po uplynutí účtovného obdobia.
(2)
Ak príslušný orgán akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstva
a štátneho podniku neschváli účtovnú závierku predloženú podľa odseku 1 do troch mesiacov
od predloženia, ukladá sa do zbierky listín obchodného registra neschválená účtovná
závierka. V tomto prípade je akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným,
družstvo a štátny podnik povinný uložiť neschválenú účtovnú závierku do 30 dní od
márneho uplynutia trojmesačnej lehoty.
(3)
Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom,
ukladá sa do zbierky listín účtovná závierka overená audítorom spolu s audítorskou
správou, menom, bydliskom fyzickej osoby alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným
číslom právnickej osoby a s evidenčným číslom zápisu overujúceho audítora v zozname
audítorov. Ak sa do zbierky listín ukladá neoverená účtovná závierka, postupuje účtovná
jednotka podľa osobitného predpisu. Ak je audítorom právnická osoba, uvádza sa aj
meno a bydlisko fyzických osôb, ktoré za audítora vykonali audit. Ak osobitný zákon
zapísanej osobe ukladá povinnosť vyhotoviť výročnú správu a táto výročná správa obsahuje
účtovnú závierku overenú audítorom, účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť výročnej
správy.
(4)
Povinnosť podľa odsekov 1 až 3 sa považuje za splnenú uložením účtovnej závierky
v registri účtovných závierok podľa osobitného zákona.
Hlava V
HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ
Diel I
Účasť na hospodárskej súťaži
§ 41
Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie
sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú
činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto
činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže
a nesmú účasť na súťaži zneužívať.
§ 42
(1)
Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len „nekalá
súťaž“) a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.
(2)
Nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.
§ 43
(1)
Pokiaľ z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli
uverejnené v Zbierke zákonov, nevyplýva inak, nevzťahuje sa ustanovenie tejto hlavy
na konanie v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí.
(2)
Slovenským osobám sú, pokiaľ ide o ochranu proti nekalej súťaži, postavené na roveň
zahraničné osoby, ktoré v Slovenskej republike podnikajú podľa tohto zákona. Inak
sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe
vzájomnosti.
Diel II
Nekalá súťaž
§ 44
Základné ustanovenia
(1)
Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž
sa zakazuje.
(2)
Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
a)
klamlivá reklama,
b)
klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c)
vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d)
parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e)
podplácanie,
f)
zľahčovanie,
g)
porušovanie obchodného tajomstva,
h)
ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
§ 45
Klamlivá reklama
(1)
Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej
známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo
môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v
dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje
alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.
(2)
Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie,
ktoré obsahuje, o
a)
tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby
alebo dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom
pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch
ich skúšok alebo kontrol,
b)
cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby
dodávajú alebo poskytujú,
c)
charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti,
jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.
§ 46
Klamlivé označenie tovaru a služieb
(1)
Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať
v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú
z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že
vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie
bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto
je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom
sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne.
(2)
Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému
je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy „druh“, „typ“,
„spôsob“ a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru
alebo služieb mylnú domnienku.
(3)
Klamlivým označením nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne
vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol
pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad „pravý“, „pôvodný“ a pod.
(4)
Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu
výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat ustanovené
osobitnými zákonmi.
§ 47
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny
(1)
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:
a)
použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom
iný súťažiteľ,
b)
použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov,
výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre
určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov,
reklamných prostriedkov),
c)
napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie
v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené
a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo
zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil,
pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným
menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.
(2)
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa,
ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia
podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie
nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou
na základe zákona.
§ 48
Parazitovanie na povesti
Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa
s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by
súťažiteľ inak nedosiahol.
§ 49
Podplácanie
Podplácaním podľa tohto zákona je konanie, ktorým:
a)
súťažiteľ osobe, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu iného súťažiteľa
alebo je v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k inému súťažiteľovi, priamo alebo
nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne akýkoľvek prospech za tým účelom, aby jej nekalým
postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba alebo iného súťažiteľa prednosť
alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži, alebo
b)
osoba uvedená v písmene a) priamo alebo nepriamo žiada, dá si sľúbiť alebo prijme
za rovnakým účelom akýkoľvek prospech.
§ 50
Zľahčovanie
(1)
Zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch
alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť
ujmu.
(2)
Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch
alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť
ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami
(oprávnená obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame.
§ 51
Porušenie obchodného tajomstva
Porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene
oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo (§ 17), ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel:
a)
tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických
predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi
alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho
súd alebo iný orgán povolal,
b)
vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.
§ 52
Ohrozovanie zdravia a životného prostredia
Ohrozovaním zdravia a životného prostredia je konanie, ktorým súťažiteľ skresľuje
podmienky hospodárskej súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky alebo
uskutočňuje výkony ohrozujúce záujmy ochrany zdravia alebo životného prostredia chránené
zákonom, aby tak získal pre seba alebo pre iného prospech na úkor iných súťažiteľov
alebo spotrebiteľov.
Diel III
Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži
§ 53
Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi
domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať
primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.
§ 54
(1)
Právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav,
môže okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.
(2)
Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného
stavu alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie
isté nároky z tohto istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto ďalších
osôb pripojiť sa k začatému sporu podľa všeobecných ustanovení ako vedľajší účastníci.
Právoplatné rozsudky vydané o týchto nárokoch k žalobe i len jedného oprávneného sú
účinné aj pre ďalších oprávnených.
§ 55
(1)
Pri ústnych pojednávaniach v sporoch podľa predchádzajúcich ustanovení môže byť rozhodnutím
súdu na návrh alebo z úradnej moci vylúčená verejnosť, ak by verejným prejednávaním
došlo k ohrozeniu obchodného tajomstva alebo verejného záujmu.
(2)
Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť
rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah,
formu a spôsob uverejnenia.
DRUHÁ ČASŤ
OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI A DRUŽSTVO
Hlava I
OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
Diel I
Všeobecné ustanovenia
§ 56
(1)
Obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom
podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť
s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová
spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.
(2)
Postavenie obdobné postaveniu spoločností majú aj právnické osoby založené podľa
práva Európskej únie.
(3)
Ak zákon neustanovuje inak, môžu byť zakladateľmi spoločnosti a zúčastňovať sa na
jej podnikaní fyzické i právnické osoby.
(4)
Činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, môže
spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov.
Zodpovednosť týchto osôb podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.
(5)
Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením iba v jednej
spoločnosti.
(6)
Ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia
spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia
o ručení (§ 303 a nasl.), pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak je na majetok spoločnosti
vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej
veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom
konaní.
(7)
Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu
na likvidačnom zostatku (§ 61 ods. 4) najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti. Medzi sebou
sa spoločníci vyrovnajú tým istým spôsobom ako pri ručení za trvania spoločnosti.
§ 56a
(1)
Zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti,
sa zakazuje.
(2)
Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom,
sa zakazuje.
§ 57
Založenie spoločnosti
(1)
Ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou
zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne
overená.
(2)
Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom.
Plnomocenstvo s úradne overeným podpisom splnomocniteľa sa pripojí k spoločenskej
zmluve.
(3)
Ak tento zákon pripúšťa, aby spoločnosť založil jediný zakladateľ, spoločenskú zmluvu
nahrádza zakladateľská listina. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné
časti ako spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva.
§ 58
Základné imanie
(1)
Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných
vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.
(2)
Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej
spoločnosti. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra.
§ 59
(1)
Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len „peňažný vklad“) a
iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „nepeňažný vklad“), ktoré spoločník
vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.
(2)
Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť.
Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú. Nepeňažný
vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra.
Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý
sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch
a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť
vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť
nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa
doručenia výzvy.
(3)
Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad
započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej
zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného
vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu,
spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných
akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.
(4)
Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností
primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.
(5)
Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa
primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť
ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho
vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.
(6)
Ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota
nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad, je spoločník, ktorý
sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, povinný doplatiť spoločnosti tento
rozdiel v peniazoch.
§ 59a
(1)
Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo
spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí
byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť
účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je
na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona,
musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom
do osobitnej evidencie.
(2)
Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku
spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára
s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré
sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti,
a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného
imania.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom
styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na
majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase
danej ponuke a dopytu.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na akciovú spoločnosť.
(6)
Ustanovenie § 59b sa primerane použije aj na stanovenie alebo určenie hodnoty predmetu zmluvy podľa
odseku 1.
(7)
Hodnota plnenia poskytnutého podľa zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť, sa musí spoločnosti
vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali
funkciu v čase jeho poskytnutia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu
s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom
spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím
na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.
§ 59b
(1)
Orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť,
že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného
vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie,
a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. To
neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu
nepeňažného vkladu; na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu tak vykoná nové ocenenie
znalec podľa § 59 ods. 3.
(2)
Ak sa nové ocenenie nevykoná, môže jeden spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí
vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti, v deň prijatia rozhodnutia
o zvýšení základného imania žiadať ocenenie znalcom podľa § 59 ods. 3. Toto právo im patrí najneskôr do dňa splatenia nepeňažného vkladu, ak v deň predloženia
žiadosti, ako aj v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania stále vlastnia
najmenej 5 % základného imania spoločnosti.
(3)
Orgán spoločnosti oprávnený rozhodovať o zmene výšky základného imania môže rozhodnúť,
že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu
odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce
účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady podľa osobitného predpisu. Ustanovenia
o zmene hodnoty nepeňažného vkladu a práva spoločníkov podľa odseku 2 sa použijú primerane.
(4)
Štatutárny orgán vyhotoví písomnú správu, ktorá musí obsahovať opis nepeňažného vkladu,
spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá aspoň emisnému kurzu upísaných
akcií splácaných týmto vkladom pri akciovej spoločnosti alebo hodnote prevzatého záväzku
na vklad do spoločnosti a vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili
hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení. Štatutárny orgán uloží správu
podľa predchádzajúcej vety do zbierky listín do 30 dní odo dňa splatenia vkladu.
§ 60
Správa vkladu
(1)
Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ,
ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve (ďalej len „správca vkladu“). Spoločenská
zmluva môže správou vkladov poveriť aj banku alebo pobočku zahraničnej banky (ďalej
len „banka"), aj keď nie je zakladateľom spoločnosti. Vlastnícke práva ku vkladom
alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto
vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu.
Ak sa na prevod práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie
podľa osobitného zákona, je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis
do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti.
(2)
Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého
súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie
podľa odseku 1 pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním
tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.
(3)
Po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná odovzdať ich bez zbytočného
odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť. Za splnenie tejto
povinnosti ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.
(4)
Osoba spravujúca vklady podľa odseku 1 je povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení
vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis
do obchodného registra. Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je
splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka
splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti.
Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých
sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.
§ 61
Podiel
(1)
Podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.
(2)
Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi
právo na vyplatenie podielu (ďalej len „vyrovnací podiel“). Výška vyrovnacieho podielu
sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce
účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská
zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje
alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.
(3)
Ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej
závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť
spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená
nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.
(4)
Ak je so zrušením spoločnosti spojená likvidácia, má spoločník právo na podiel na
majetkovom zostatku, ktorý vyplynul z likvidácie (podiel na likvidačnom zostatku).
§ 62
Vznik spoločnosti
(1)
Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na
zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti (§ 57) alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské
oprávnenie.
(2)
Ak pri založení obchodnej spoločnosti nie je výslovne určené, že sa zakladá na dobu
určitú, platí, že bola založená na dobu neurčitú.
§ 63
Právne úkony týkajúce sa založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku spoločnosti
musia mať písomnú formu; zákon ustanovuje, pre ktoré úkony sa vyžaduje forma notárskej
zápisnice.
§ 64
Konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom
(1)
Osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú z tohto konania zaviazané
spoločne a nerozdielne. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti konanie v
mene spoločnosti schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti, platí, že z tohto
konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku.
(2)
Spoločnosť nesmie prevziať iné záväzky ako tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti
a z ktorých sú zaviazaní zakladatelia alebo štatutárny orgán, alebo jeho členovia,
okrem tých záväzkov, ktoré prevzala s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu,
ktorou je dodatočné schválenie spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti. Osoby,
ktoré prevzali v mene spoločnosti iné záväzky, zodpovedajú za spôsobenú škodu a sú
zaviazané z týchto úkonov osobne.
(3)
Osoby, ktoré konali v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú povinné vyhotoviť zoznam
právnych úkonov, ktoré má spoločnosť schváliť tak, aby boli schválené v lehote podľa
odseku 1. Ak spôsobili porušením tejto povinnosti škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom
spoločne a nerozdielne.
(4)
Štatutárny orgán alebo jeho členovia sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom
záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti.
§ 65
Zákaz konkurencie
(1)
Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú
zákazu konkurenčného konania.
(2)
Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala
prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce
práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
(3)
Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby
do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr
však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
§ 66
(1)
Ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo
členom dozornej rady spoločnosti (ďalej len „člen orgánu spoločnosti“), vzdá funkcie,
je odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný
orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti.
(2)
Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie
sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo
zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen
orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať
alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak nedošlo
k vzdaniu sa funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať
alebo zvoliť nového člena orgánu, vzdanie sa funkcie musí byť písomné a listina s
týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného
zamestnanca. Ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového
člena orgánu spoločnosti, nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa
funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto
lehoty. Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak,
je odvolanie z funkcie účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti.
Ak spoločnosti hrozí vznik škody, je člen orgánu spoločnosti, ktorý sa vzdal funkcie,
bol odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie, povinný upozorniť spoločnosť,
aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie.
(3)
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní
záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak
zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti
alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva
iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí
ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí
ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť,
že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
(4)
Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, môže
sa štatutárny orgán alebo dozorná rada uznášať, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina
ich členov, na prijatie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Spoločenská
zmluva alebo stanovy môžu určiť hlasovanie mimo zasadania orgánu aj písomnou formu
alebo hlasovaním pomocou prostriedkov oznamovacej techniky. Hlasujúci sa pritom považujú
za prítomných.
§ 66a
Ovládaná a ovládajúca osoba
(1)
Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích
právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená
väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami
môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť
takejto dohody (§ 186a).
(2)
Ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe postavenie podľa odseku 1.
(3)
Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa zvyšuje o hlasovacie práva
a)
spojené s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ktoré sú v
majetku iných osôb ovládaných priamo alebo sprostredkovane ovládajúcou osobou,
b)
vykonávané inými osobami vo vlastnom mene na účet ovládajúcej osoby.
(4)
Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa znižuje o hlasovacie práva spojené
s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ak
a)
ich ovládajúca osoba vykonáva na účet inej osoby, ako je osoba ňou priamo alebo sprostredkovane
ovládaná alebo osoba ju ovládajúca,
b)
tieto podiely alebo akcie sú prevedené na ovládajúcu osobu ako zábezpeka a ovládajúca
osoba je povinná pri výkone hlasovacích práv riadiť sa pokynmi osoby, ktorá poskytla
zábezpeku.
§ 66b
Konanie v zhode
Za konanie v zhode sa považuje konanie smerujúce k dosiahnutiu rovnakého cieľa uskutočnené
medzi
a)
právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho
orgánu, členmi dozorného orgánu, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej
riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokuristom, likvidátorom,
správcom konkurznej podstaty, vyrovnávacím správcom tejto právnickej osoby a osobami
im blízkymi alebo medzi ktorýmikoľvek uvedenými osobami,
b)
osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti
v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia,
c)
ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi osobami ovládanými priamo alebo
sprostredkovane rovnakou ovládajúcou osobou.
§ 67
Rezervný fond
(1)
Ak tento zákon vyžaduje zriadenie rezervného fondu, možno ho použiť v rozsahu, v
ktorom sa vytvára podľa tohto zákona povinne, iba na krytie strát spoločnosti, ak
osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak zákon neustanovuje povinnosť vytvoriť rezervný fond už pri vzniku spoločnosti,
vytvára rezervný fond povinne spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť
zo zisku bežného účtovného obdobia vykázaného v schválenej riadnej individuálnej účtovnej
závierke (ďalej len „čistý zisk"). Rezervný fond možno vytvoriť už pri vzniku spoločnosti
alebo pri zvyšovaní základného imania príplatkami spoločníkov nad výšku vkladov alebo
nad menovitú hodnotu akcií.
(3)
Podiel na zisku spoločnosti možno určiť až po doplnení rezervného fondu v súlade
s týmto zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.
Kríza
§ 67a
Spoločnosť v kríze
(1)
Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí.
(2)
Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku
100.
§ 67b
Osobitné povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti
Štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti
mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej
odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila
iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie.
§ 67c
Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje
(1)
Úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti
v kríze, sa považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje jej financovania podľa
osobitného predpisu. To platí rovnako pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou,
ktorého splatnosť bola počas krízy odložená, alebo predĺžená.
(2)
Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne
a)
člen štatutárneho orgánu, zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho
orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, členom dozornej rady,
b)
ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní
spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv
na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
c)
tichý spoločník,
d)
osoba blízka osobám podľa písmen a), b) alebo c),
e)
osoba konajúca na účet osôb podľa písmen a), b) alebo c).
(3)
Na účely odsekov 1 a 2 sa nezohľadňujú podiely podľa osobitných predpisov o kolektívnom
investovaní, o neinvestičných fondoch, o starobnom dôchodkovom sporení, o doplnkovom
dôchodkovom sporení a o dlhopisoch.
(4)
Ak sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že plnenie nahradzujúce vlastné zdroje poskytnuté
osobou, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod podľa osobitného
predpisu, bolo poskytnuté niektorou z osôb podľa odseku 2.
§ 67d
Počas krízy sa plnenie považuje za nahradzujúce vlastné zdroje len vtedy, ak v čase
jeho poskytnutia
a)
táto okolnosť vyplýva z poslednej zostavenej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej
účtovnej závierky spoločnosti,
b)
táto okolnosť by vyplynula z účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená
včas, alebo
c)
ten, kto plnenie poskytol vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť,
že táto okolnosť by vyplynula z priebežnej účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola
zostavená.
§ 67e
Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je
a)
plnenie alebo zábezpeka poskytnutá spoločnosti počas krízy za účelom jej prekonania
podľa reštrukturalizačného plánu,
b)
poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí,
ak sú poskytnuté opakovane,
c)
odklad splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby na dobu nepresahujúcu
šesť mesiacov; to neplatí, ak je odklad poskytnutý spoločnosti opakovane,
d)
bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.
§ 67f
Zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje
(1)
Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno
vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala.
Lehoty na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje počas tohto obdobia neplynú.
V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho
vlastné zdroje uplatniť ako pohľadávku.
(2)
Hodnota plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom podľa odseku 1 sa musí spoločnosti
vrátiť. To platí rovnako aj vtedy, ak k takému poskytnutiu došlo započítaním, speňažením
zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali
funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore so zákazom podľa odseku 1, ručia spoločne
a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena
štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala,
a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.
(3)
Ručenie podľa odseku 2 vzniká voči spoločnosti a voči veriteľom spoločnosti. Ručenie
voči veriteľom spoločnosti zaniká vrátením plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom
podľa odseku 1 späť spoločnosti.
§ 67g
Zabezpečenie záväzkov nahradzujúce vlastné zdroje
(1)
Ak osoba podľa § 67c ods. 2 počas krízy zabezpečí záväzok spoločnosti voči veriteľovi ručením, zálohom alebo
inou zábezpekou, môže sa veriteľ uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje
právo musel najprv uplatňovať voči spoločnosti. Na odlišné zmluvné dojednanie sa neprihliada.
Ak zaviazaný zo zábezpeky splní záväzok za spoločnosť, nemôže mu byť z toho dôvodu
poskytnutá náhrada, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy
dostala. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na náhradu plnenia uplatniť
ako pohľadávku. Ustanovenia § 67f ods. 2 a 3 platia rovnako.
(2)
Ak veriteľ požaduje od spoločnosti počas jej krízy poskytnutie plnenia, ktoré bolo
zabezpečené podľa odseku 1, môže spoločnosť počas krízy, požadovať od zaviazaného
zo zábezpeky, aby plnil veriteľovi do výšky hodnoty zábezpeky.
(3)
Ak spoločnosť plnila veriteľovi záväzok zabezpečený podľa odseku 1, požaduje za toto
plnenie od zaviazaného zo zábezpeky bez zbytočného odkladu náhradu v hodnote zábezpeky
ku dňu plnenia. Zaviazaný zo zábezpeky sa zbaví povinnosti poskytnúť náhradu v hodnote
zábezpeky aj tak, že majetok, ktorý veriteľovi slúžil ako zábezpeka prevedie bezodplatne
na spoločnosť.
§ 67h
Vedomosť veriteľa o kríze
Veriteľ, ktorý poskytol spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky
zodpovedá a v čase vzniku záväzku spoločnosti o jej kríze vedel, alebo z poslednej
zverejnenej účtovnej závierky mohol vedieť, počas krízy spoločnosti, alebo do vyhlásenia
konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie, môže svoj nárok na majetku spoločnosti
zabezpečený podľa § 67g uspokojiť iba v rozsahu, ktorý pripadá na rozdiel medzi výškou pohľadávky a hodnotou
zábezpeky.
§ 67i
Použitie ustanovení o kríze
(1)
Spoločnosťou v kríze podľa tohto zákona môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným,
akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická
osoba.
(2)
Banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa,
správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov a centrálny
depozitár cenných papierov nemôže byť spoločnosťou v kríze podľa tohto zákona.
§ 67j
Zákaz vrátenia vkladu
(1)
Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je zakázané vrátenie vkladu
spoločníkom.
(2)
Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté
spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech,
bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti
poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky
poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.
(3)
Na účely odseku 2 sa za spoločníka považuje aj
a)
bývalý spoločník, ak k plneniu podľa odseku 2 došlo v lehote dvoch rokov, odkedy
prestal byť spoločníkom spoločnosti, alebo
b)
osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote dvoch rokov od plnenia podľa
odseku 2.
(4)
Na účely odseku 2 je plnenie poskytnuté v prospech spoločníka, ak je poskytnuté
a)
tomu, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní
spoločníka alebo hlasovacích právach v spoločníkovi alebo má možnosť uplatňovať vplyv
na riadenie spoločníka, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
b)
blízkej osobe spoločníka,
c)
osobe konajúcej na účet spoločníka.
(5)
Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia podľa odseku 2 je potrebné zohľadniť najmä
schopnosť druhej strany ho poskytnúť, obvyklú cenu na trhu, ako aj cenu, za ktorú
spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami.
Ak takých informácií niet, je potrebné zohľadniť jeho najpravdepodobnejšiu cenu ku
dňu plnenia v danom mieste a čase, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach
voľnej súťaže, pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou, zohľadnení
všetkých dostupných informácií a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou.
§ 67k
(1)
Hodnota vkladu vráteného v rozpore s týmto zákonom sa musí spoločnosti podľa zásad
o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť, a to v rozsahu rozdielu medzi protiplnením skutočne
poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané.
(2)
Splnenie povinnosti podľa odseku 1 nemôže spoločnosť odpustiť a štatutárny orgán
je povinný ju vymáhať. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase
vrátenia vkladu v rozpore s týmto zákonom, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie
späť. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v
období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu späť neuplatňovala, a o tejto
povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.
(3)
Ručenie podľa odseku 2 vzniká voči spoločnosti a voči veriteľom spoločnosti. Ručenie
voči veriteľom spoločnosti zaniká vrátením hodnoty vkladu späť spoločnosti.