513/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 05.12.2001 do 31.12.2001
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 513/1991 Zb. |
Názov: | Obchodný zákonník |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 05.11.1991 |
Dátum vyhlásenia: | 18.12.1991 |
Dátum účinnosti od: | 05.12.2001 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.2001 |
Autor: | Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
63/1992 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o Obchodnom vestníku |
100/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o Obchodnom vestníku |
50/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku |
42/2004 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o Obchodnom vestníku |
526/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora |
76/2005 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku |
640/2005 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2005 Z. z. |
604/2007 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov |
529/2008 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov |
533/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora |
47/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov |
280/2010 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov |
21/2013 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka |
303/2014 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., |
193/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii |
174/1950 Zb. | Zákon o dražbách mimo exekúcie |
42/1980 Zb. | Zákon o hospodárskych stykoch so zahraničím |
83/1990 Zb. | Zákon o združovaní občanov |
103/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník |
403/1990 Zb. | Zákon o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd |
264/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
600/1992 Zb. | Zákon o cenných papieroch |
278/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu |
249/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov |
106/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
171/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
58/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
317/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov |
373/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník |
11/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
127/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
263/1999 Z. z. | Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
238/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
147/2001 Z. z. | Zákon o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
500/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
426/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
510/2002 Z. z. | Zákon o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
526/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
530/2003 Z. z. | Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
432/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony |
315/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
19/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
84/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
657/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov |
659/2007 Z. z. | Zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
429/2008 Z. z. | Zákon o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
454/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
477/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
276/2009 Z. z. | Zákon o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
487/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
492/2009 Z. z. | Zákon o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
546/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
193/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
547/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
197/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
246/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
440/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
9/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
352/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
357/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
87/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
117/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
172/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
361/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
389/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
264/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
112/2018 Z. z. | Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
156/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
390/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
198/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 |
519/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
111/2022 Z. z. | Zákon o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
407/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov |
8/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
309/2023 Z. z. | Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
105/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
101/1963 Zb. | Zákon o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu). |
109/1964 Zb. | Hospodársky zákonník |
118/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva národnej obrany, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov a vývojových prác, určených na zabezpečenie obranyschopnosti štátu Zmena názvu od 1. 1. 1990 - o základných podmienkach dodávky na zabezpečenie obranyschopnosti štátu |
135/1964 Zb. | Vyhláška ministerstiev všeobecného strojárstva a ťažkého strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov |
136/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv strojárskych výrobkov |
137/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu |
174/1964 Zb. | Vyhláška Správy federálnych hmotných rezerv o základných podmienkach dodávky štátnych hmotných rezerv |
87/1966 Zb. | Vyhláška Štátnej komisie pre techniku, Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe |
73/1967 Zb. | Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy a Ministerstva lesného a vodného hospodárstva ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskych a lesných mechanizačných prostriedkov, poľných a zemných prác, chemizácie a iných poľnohospodárskych prác |
187/1968 Zb. | Vyhláška ministerstiev chemického priemyslu, stavebníctva, spotrebného priemyslu, ťažkého priemyslu a zahraničného obchodu, ktorou sa ustanovujú záručné doby pri dodávkach na výstavbu budov na bývanie |
152/1971 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o hospodárskych záväzkoch v cestnej nákladnej doprave |
156/1971 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o hospodárskych záväzkoch vo vnútroštátnej vodnej nákladnej doprave |
118/1972 Zb. | Vyhláška predsedu Štátnej banky československej a Federálneho ministerstva financií o pokladničných operáciách v socialistických organizáciách |
101/1973 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o projektových súťažiach |
104/1973 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác |
77/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o centrálnej regulácii výrobkov a materiálov vo výstavbe |
82/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky hutníckych výrobkov, rúd, magnezitových výrobkov a kovového odpadu |
106/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky tuhých palív |
44/1978 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov chemického priemyslu |
84/1978 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskej techniky |
1/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vydávajú základné podmienky leteckých prác v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve |
28/1980 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky polygrafických výrobkov |
38/1980 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov dodávaných organizáciami vnútorného obchodu |
61/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o zriaďovaní a činnosti organizačných zložiek československých právnických osôb v zahraničí |
62/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o kontrole zahraničnoobchodnej činnosti |
64/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o postupe pri nakladaní s priemyselnými právami a výrobno-technickými poznatkami vo vzťahu k zahraničiu |
140/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o preventívnej kontrole vyvážaného a dovážaného tovaru a preukaze o použití a využití dovezeného tovaru |
27/1981 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zdravotníckych a veterinárnych výrobkov |
53/1981 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o podmienkach poskytovania zahranično - hospodárskych služieb v oblasti dopravy |
61/1981 Zb. | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o udieľaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb v oblasti kultúry a o kontrole týchto služieb |
91/1981 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zeleniny a ovocia medzi organizáciami vnútorného obchodu |
181/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o základných podmienkach dodávky na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja |
24/1983 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o základných podmienkach dodávky zberných surovín |
104/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o dovoze investičných celkov |
8/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o základných podmienkach niektorých činností vykonávaných Československými štátnymi dráhami v súvislosti s prepravou |
11/1984 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o základných podmienkach dodávky stavebných látok a dielcov |
61/1984 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o udeľovaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahranično-hospodárskych služieb v oblasti kúpeľnej liečby a o kontrole týchto služieb |
13/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu o základných podmienkach strojárskych a elektrotechnických dodávok uskutočňovaných vyššími dodávateľskými formami a niektorých ďalších dodávok určených pre tuzemsko |
49/1985 Zb. | Vyhláška Federálneho štatistického úradu o základných podmienkach dodávky prác a služieb v oblasti automatizovaného spracovania dát |
31/1986 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu o základných podmienkach dodávky vývozných investičných celkov |
130/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o zásadách predaja poľnohospodárskych výrobkov členom a pracovníkom socialistických organizácií s poľnohospodárskou výrobou |
155/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o základných podmienkach dodávky poľnohospodárskych výrobkov |
156/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy o základných podmienkach dodávky potravinárskych a niektorých iných výrobkov |
173/1988 Zb. | Zákon o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou |
67/1989 Zb. | Zákon o národohospodárskom plánovaní |
81/1989 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o povinnom prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov a konkretizácii záväzných výstupov štátneho plánu pri dodávkach produkcie |
143/1989 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy a spojov o zmluve o príprave prepráv železničných vozňových zásielok |
57/1990 Zb. | Vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky o prechodnej odchylnej úprave hospodárskych záväzkov od ustanovenia § 295 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka pre odvetvia Federálneho ministerstva hutníctva, strojárstva a elektrotechniky, Ministerstva výstavby a stavebníctva Českej socialistickej republiky a Ministerstva výstavby a stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky |
104/1990 Zb. | Zákon o akciových spoločnostiach |
162/1990 Zb. | Zákon o poľnohospodárskom družstevníctve |
176/1990 Zb. | Zákon o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve |
256/1990 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým sa ustanovujú vývozy a dovozy vecí a ďalšie činnosti, na ktorých vykonávanie sa vyžaduje povolenie na zahraničnoobchodnú činnosť |
265/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o zriaďovaní a prevádzkovaní obchodných zastupiteľstiev zahraničných osôb |
533/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu o udeľovaní povolenia na zahraničnoobchodnú činnosť, o vykonávaní zahraničnoobchodnej činnosti bez registrácie alebo povolenia a o vykonávaní zahraničnoobchodnej činnosti zahraničnými osobami |
132/1991 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým sa ustanovujú prípady, keď môže podnik so zahraničnou majetkovou účasťou vzniknúť bez povolenia |
386/1991 Zb. | Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej o platobnom styku a zúčtovaní |
414/1991 Zb. | Vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej o medzibankovom platobnom styku a zúčtovaní |
513
ZÁKON
z 5. novembra 1991
OBCHODNÝ ZÁKONNÍK
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Hlava I
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Diel I
Úvodné ustanovenia
§ 1
Rozsah pôsobnosti
(1)
Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
(2)
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
§ 2
Podnikanie
(1)
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
(2)
Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a)
osoba zapísaná v obchodnom registri,
b)
osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c)
osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných
predpisov,
d)
fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie
podľa osobitného predpisu.
(3)
Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako
sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom alebo živnostenskom registri alebo
v inej evidencii.
§ 3
(1)
Do obchodného registra sa zapisujú:
a)
obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje zákon,
b)
zahraničné osoby podľa § 21 ods. 4.
(2)
Fyzická osoba s bydliskom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorá
je podnikateľom podľa tohto zákona [§ 2 ods. 2 písm. b) až d)], sa zapíše do obchodného registra na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanovuje osobitný
zákon.
§ 4
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to
ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
Diel II
Podnik a obchodné imanie
§ 5
Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných
zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria
podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú
tomuto účelu slúžiť.
§ 6
(1)
Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí,
pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi
a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.
(2)
Na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi
v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len „imanie“).
(3)
Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi
v súvislosti s podnikaním.
§ 7
Organizačná zložka podniku
(1)
Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná
v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno
podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
(2)
Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje,
že sa zapisuje do obchodného registra.
(3)
Prevádzkárňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť.
Prevádzkáreň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť
názov prevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie.
Diel III
Obchodné meno
§ 8
Obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri
svojej podnikateľskej činnosti.
§ 9
(1)
Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len „meno“). Obchodné
meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh
podnikania.
(2)
Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané
v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného
registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je
aj dodatok označujúci ich právnu formu.
(3)
Obchodným menom právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, je
názov, pod ktorým bola zriadená.
§ 10
(1)
Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa. U právnickej
osoby postačí na odlíšenie od obchodného mena inej právnickej osoby uvedenie iného
sídla, ak tieto osoby nepodnikajú v tom istom odbore alebo v odboroch zameniteľných
pri hospodárskej súťaži. U fyzických osôb postačí na odlíšenie uvedenie iného miesta
podnikania.
(2)
Ak podniká viac osôb pod spoločným menom bez založenia právnickej osoby, sú tieto
osoby povinné splniť záväzky vzniknuté pri tomto podnikaní spoločne a nerozdielne.
§ 11
(1)
Kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším
obchodným menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu; to isté platí
pri nadobudnutí podniku na základe zmluvy od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou,
za podmienok ustanovených v § 481 ods. 2.
(2)
Ak podnikateľom je fyzická osoba, ktorá zmenila svoje meno, môže používať v obchodnom
mene aj svoje prvšie meno s dodatkom obsahujúcim nové meno.
(3)
Obchodné meno právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu s podnikom,
ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba obchodné
meno prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeniť
dodatok v súlade s jej právnou formou.
(4)
Prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný. Prevod obchodného
mena je možný aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať
pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.
(5)
Ak súčasťou obchodného mena právnickej osoby je meno spoločníka alebo člena, ktorý
prestal byť jej spoločníkom alebo členom, môže právnická osoba používať ďalej jeho
meno len s jeho súhlasom. Pri smrti spoločníka alebo člena sa vyžaduje súhlas dediča.
§ 12
(1)
Koho práva boli dotknuté neoprávneným používaním obchodného mena, môže sa proti neoprávnenému
užívateľovi domáhať, aby sa takého konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej
môže požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch.
(2)
Ak sa neoprávneným používaním obchodného mena spôsobila škoda, možno sa jej náhrady
domáhať podľa tohto zákona.
(3)
Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť
rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah,
formu a spôsob uverejnenia.
Diel IV
Konanie podnikateľa
§ 13
(1)
Ak podnikateľom je fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Právnická
osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca.
(2)
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a družstve určujú
štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
(3)
Vedúci organizačnej zložky podniku (§ 7 ods. 1 a 2), ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť
všetky právne úkony týkajúce sa tejto zložky.
§ 14
Prokúra
(1)
Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza
pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru
možno udeliť len fyzickej osobe.
(2)
V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže
je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené.
(3)
Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám.
(4)
Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené
každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov
alebo aspoň dvoch z nich.
(5)
Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná,
pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.
(6)
Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry
do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa
za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať
aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov
musí konať spoločne.
§ 15
Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky
úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
§ 16
Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia
osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
Diel V
Obchodné tajomstvo
§ 17
Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria
všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom,
ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu,
nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa
utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.
§ 18
Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné
právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä
udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.
§ 19
Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17.
§ 20
Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi
právna ochrana ako pri nekalej súťaži.
Hlava II
PODNIKANIE ZAHRANIČNÝCH OSÔB
Diel I
Základné ustanovenia
§ 21
(1)
Zahraničné osoby môžu podnikať na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako česko-slovenské osoby, pokiaľ zo zákona
nevyplýva niečo iné.
(2)
Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo
právnická osoba so sídlom mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Česko-slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba
so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Podnikaním zahraničnej osoby na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú
zložku umiestnenú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(4)
Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
vzniká ku dňu zápisu tejto osoby, prípadne organizačnej zložky jej podniku v rozsahu
predmetu podnikania zapísanom do obchodného registra. Návrh na zápis podáva zahraničná
osoba.
§ 22
Právnu spôsobilosť, ktorú má iná než fyzická zahraničná osoba podľa právneho poriadku,
podľa ktorého bola založená, má takisto v oblasti česko-slovenského právneho poriadku.
Právnym poriadkom, podľa ktorého bola táto osoba založená, sa spravujú aj jej vnútorné
právne pomery a ručenie členov alebo spoločníkov za jej záväzky.
§ 23
Zahraničné osoby, ktoré majú právo podnikať v zahraničí, sa pokladajú za podnikateľa
podľa tohto zákona.
Diel II
Majetková účasť zahraničných osôb v česko-slovenských právnických osobách
§ 24
(1)
Zahraničná osoba sa môže podľa ustanovení tohto zákona za účelom podnikania podieľať
na založení česko-slovenskej právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo
člen v česko-slovenskej právnickej osobe už založenej. Môže tiež sama česko-slovenskú
právnickú osobu založiť alebo sa stať jediným spoločníkom česko-slovenskej právnickej
osoby, pokiaľ tento zákon jediného zakladateľa alebo jediného spoločníka pripúšťa.
(2)
Právnická osoba môže byť založená podľa česko-slovenského alebo iného práva; § 26 ods. 3 druhá veta platí obdobne.
(3)
Vo veciach uvedených v odseku 1 majú zahraničné osoby rovnaké práva a povinnosti
ako česko-slovenské osoby.
Diel III
Ochrana majetkových záujmov zahraničných osôb pri podnikaní v Českej a Slovenskej
Federatívnej Republike
§ 25
(1)
Majetok zahraničnej osoby súvisiaci s podnikaním v Českej a Slovenskej Federatívnej
Republike a majetok právnickej osoby so zahraničnou majetkovou účasťou podľa § 24 ods. 1 sa môže v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť len na základe zákona a vo verejnom záujme, ktorý nemožno uspokojiť
inak. Proti takému rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na súde.
(2)
Pri opatreniach uvedených v odseku 1 sa musí bez meškania poskytnúť náhrada zodpovedajúca
plnej hodnote majetku dotknutého týmito opatreniami v čase, keď sa uskutočnili, ktorá
je voľne prevoditeľná do zahraničia v cudzej mene.
(3)
Medzinárodné zmluvy, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a
ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, nie sú dotknuté.
Diel IV
Premiestnenie sídla zahraničnej právnickej osoby do tuzemska
§ 26
(1)
Právnická osoba založená podľa práva cudzieho štátu za účelom podnikania, ktorá má
sídlo v zahraničí, môže premiestniť svoje sídlo na územie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky. Podmienkou pre to je, že to pripúšťa právny poriadok štátu, v ktorom právnická
osoba má dosiaľ svoje sídlo, a tiež, pokiaľ bola založená podľa práva iného štátu,
tento právny poriadok.
(2)
Premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
(3)
Vnútorné právne pomery právnickej osoby uvedenej v odseku 1 sa aj po preložení jej
sídla do tuzemska spravujú právnym poriadkom štátu, podľa ktorého bola založená. Týmto
právnym poriadkom sa spravuje aj ručenie jej spoločníkov alebo členov voči tretím
osobám, ktoré však nesmie byť nižšie, než ustanovuje česko-slovenské právo pre tú
istú alebo obdobnú formu právnickej osoby.
Hlava III
OBCHODNÝ REGISTER
§ 27
(1)
Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje
týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon.
(2)
Skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému
sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do obchodného registra, nemôže
ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.
(3)
Obchodný register vedie súd (ďalej len „registrový súd“) určený na to osobitným zákonom.
§ 28
(1)
Do obchodného registra sa zapisujú tieto údaje:
a)
obchodné meno, u právnických osôb sídlo, u fyzických osôb bydlisko a miesto podnikania,
ak sa líši od bydliska,
b)
identifikačné číslo,
c)
predmet podnikania (činnosti),
d)
právna forma právnickej osoby,
e)
meno, bydlisko a rodné číslo osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo
jeho členmi, s uvedením spôsobu, akým konajú v mene právnickej osoby,
f)
označenie, sídlo a predmet podnikania (činnosti) odštepného závodu, meno vedúceho
a jeho bydlisko,
g)
meno prokuristu a jeho bydlisko,
h)
rodné číslo spoločníka obchodnej spoločnosti alebo identifikačné číslo, ak je spoločníkom
právnická osoba,
i)
pri spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti rodné čísla členov dozornej
rady,
j)
ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje zákon.
(2)
Do obchodného registra sa ďalej zapisujú:
a)
pri verejnej obchodnej spoločnosti mená a bydliská spoločníkov, prípadne obchodné
meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka,
b)
pri komanditnej spoločnosti mená a bydliská spoločníkov, prípadne obchodné meno alebo
názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka, s určením, kto je komplementár a kto
komanditista, výška vkladu každého komanditistu a rozsah jeho splatenia,
c)
pri spoločnosti s ručením obmedzeným mená a bydliská spoločníkov, prípadne obchodné
meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka s uvedením výšky základného
imania, výšky vkladu každého spoločníka a rozsah jeho splatenia, ako aj mená a bydliská
členov dozornej rady, ak bola zriadená,
d)
pri akciovej spoločnosti výška základného imania, počet akcií, ich druh, menovitá
hodnota a podoba, ako aj mená a bydliská členov dozornej rady,
e)
pri družstve výška zapisovaného základného imania, ako aj výška základných členských
vkladov,
f)
pri štátnom podniku zakladateľ a kmeňové imanie.
(3)
U zahraničných osôb sa zapisujú údaje uvedené v odseku 1 písm. a), c) a d), ďalej
umiestnenie organizačnej zložky zahraničnej osoby, ako aj meno a bydlisko, prípadne
miesto pobytu jej vedúceho.
(4)
V obchodnom registri sa ďalej vyznačí aj vstup do likvidácie, ako aj meno a bydlisko
likvidátora (likvidátorov), vyhlásenie konkurzu s menom a bydliskom konkurzného správcu,
začatie konania o vyrovnanie a právny dôvod výmazu podnikateľa.
(5)
Do obchodného registra sa zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných
skutočností.
(6)
Identifikačné číslo pridelí podnikateľovi registrový súd. Potrebné identifikačné
čísla oznámi registrovému súdu príslušný orgán štátnej správy.
§ 29
Odštepný závod sa zapíše do obchodného registra, v ktorom je podľa sídla, prípadne
miesta podnikania alebo bydliska podnikateľ zapísaný. Ak je odštepný závod umiestnený
v obvode iného registrového súdu, musí byť zapísaný do obchodného registra aj na tomto
súde. To isté platí o inej organizačnej jednotke uvedenej v § 7 ods. 2.
§ 30
(1)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak, je žiadateľ o zápis do obchodného registra povinný
preukázať, že najneskôr dňom zápisu mu vznikne živnostenské alebo iné oprávnenie na
činnosť, ktorá má byť ako predmet jeho podnikania (činnosti) zapísaná do obchodného
registra.
(2)
Ako predmet podnikania obchodnej spoločnosti alebo družstva sa zapíše činnosť, ktorú
podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, len ak žiadateľ preukáže,
že táto činnosť sa bude vykonávať pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa týchto
predpisov.
(3)
U zahraničnej fyzickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, ako osoba
oprávnená konať v mene podnikateľa, sa vyžaduje doklad o povolení na pobyt v Slovenskej
republike. To neplatí, ak ide o občana členského štátu Európskej únie alebo členského
štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
§ 31
(1)
Návrh na zápis do obchodného registra podáva oprávnená osoba, ktorej sa zápis týka,
alebo osoby oprávnené na to podľa zákona alebo osoby písomne splnomocnené na to týmito
osobami.
(2)
Návrh na zápis musí byť doložený listinami o skutočnostiach, ktoré sa majú do obchodného
registra zapísať.
(3)
Zápis sa vykoná ku dňu určenému v návrhu na zápis. Ak sa uznesenie o vykonaní zápisu
vydá neskôr alebo návrh neobsahuje deň, ku ktorému sa má zápis vykonať, vykoná sa
zápis ku dňu vydania tohto uznesenia.
(4)
Pravosť podpisu osôb podávajúcich návrh na zápis do obchodného registra a podpisov
plnomocenstva podľa odseku 1 musí byť úradne overená.
§ 32
Súdy alebo iné orgány upozornia registrový súd vždy na nezhodu medzi skutočným právnym
stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, len čo táto skutočnosť pri ich činnosti
vyjde najavo.
§ 33
(1)
Vykonanie zápisu do obchodného registra registrový súd zverejní.
(2)
Zápis podnikateľa a predmetu podnikania (činnosti), ako aj zápis zmien alebo výmazu
dosiaľ zapísaných skutočností oznámi registrový súd príslušnému daňovému orgánu, orgánu
štátnej štatistiky a orgánu, ktorý vydal preukaz živnostenského alebo iného podnikateľského
oprávnenia najneskôr do jedného týždňa odo dňa zápisu.
§ 34
Vykonávací predpis upraví spôsob zverejňovania zápisov v obchodnom registri.
Hlava IV
ÚČTOVNÍCTVO PODNIKATEĽOV
§ 35
Podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným
zákonom.
§ 36
Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri (ďalej len „zapísaní podnikatelia“) účtujú
v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého
obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.
§ 37
(1)
Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, účtujú podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní
v obchodnom registri, v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, obchodnom
majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok
hospodárenia.
(2)
Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať namiesto v
sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú
účtovať po celé účtovné obdobie.
§ 38
Účtovným obdobím je kalendárny rok.
§ 39
(1)
Akciové spoločnosti musia mať riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom
podľa osobitného predpisu. Ostatné obchodné spoločnosti a družstvá majú túto povinnosť,
len pokiaľ tak ustanovuje osobitný zákon.
(2)
Podnikateľ je povinný pripraviť a poskytnúť audítorovi všetky účtovné písomnosti
a vysvetlenia potrebné na overovanie podľa odseku 1.
(3)
Náklady spojené s audítorskou činnosťou uhrádza podnikateľ, ktorého účtovná závierka
sa overuje.
§ 40
Akciové spoločnosti zverejňujú údaje z účtovných závierok overených audítorom; ostatné
obchodné spoločnosti a družstvá majú túto povinnosť, len pokiaľ tak ustanovuje osobitný
zákon.
Hlava V
HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ
Diel I
Účasť na hospodárskej súťaži
§ 41
Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie
sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú
činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto
činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže
a nesmú účasť na súťaži zneužívať.
§ 42
(1)
Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len „nekalá
súťaž“) a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.
(2)
Nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.
§ 43
(1)
Pokiaľ z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika
viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, nevyplýva inak, nevzťahuje sa ustanovenie
tejto hlavy na konanie v rozsahu, v akom má účinky v zahraničí.
(2)
Česko-slovenským osobám sú, pokiaľ ide o ochranu proti nekalej súťaži, postavené
na roveň zahraničné osoby, ktoré v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podnikajú
podľa tohto zákona. Inak sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných
zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktoré boli uverejnené
v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe vzájomnosti.
Diel II
Nekalá súťaž
§ 44
Základné ustanovenia
(1)
Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž
sa zakazuje.
(2)
Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
a)
klamlivá reklama,
b)
klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c)
vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d)
parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e)
podplácanie,
f)
zľahčovanie,
g)
porušovanie obchodného tajomstva,
h)
ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
§ 45
Klamlivá reklama
(1)
Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej
známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s podnikaním,
ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku
ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie
týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.
(2)
Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie,
ktoré obsahuje, o
a)
tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby
alebo dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom
pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch
ich skúšok alebo kontrol,
b)
cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby
dodávajú alebo poskytujú,
c)
charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti,
jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.
§ 46
Klamlivé označenie tovaru a služieb
(1)
Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať
v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú
z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že
vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie
bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto
je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom
sa tak stalo. Ustanovenie § 45 ods. 3 platí obdobne.
(2)
Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému
je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy „druh“, „typ“,
„spôsob“ a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru
alebo služieb mylnú domnienku.
(3)
Klamlivým označením nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne
vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol
pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad „pravý“, „pôvodný“ a pod.
(4)
Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu
výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat ustanovené
osobitnými zákonmi.
§ 47
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny
Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:
a)
použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom
iný súťažiteľ,
b)
použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov,
výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre
určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov,
reklamných prostriedkov),
c)
napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie
v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené
a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo
zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil,
pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným
menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.
§ 48
Parazitovanie na povesti
Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa
s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by
súťažiteľ inak nedosiahol.
§ 49
Podplácanie
Podplácaním podľa tohto zákona je konanie, ktorým:
a)
súťažiteľ osobe, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu iného súťažiteľa
alebo je v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k inému súťažiteľovi, priamo alebo
nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne akýkoľvek prospech za tým účelom, aby jej nekalým
postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba alebo iného súťažiteľa prednosť
alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži, alebo
b)
osoba uvedená v písmene a) priamo alebo nepriamo žiada, dá si sľúbiť alebo prijme
za rovnakým účelom akýkoľvek prospech.
§ 50
Zľahčovanie
(1)
Zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch
alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť
ujmu.
(2)
Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch
alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť
ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami
(oprávnená obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame.
§ 51
Porušenie obchodného tajomstva
Porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene
oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo (§ 17), ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel:
a)
tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických
predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi
alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho
súd alebo iný orgán povolal,
b)
vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.
§ 52
Ohrozovanie zdravia a životného prostredia
Ohrozovaním zdravia a životného prostredia je konanie, ktorým súťažiteľ skresľuje
podmienky hospodárskej súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky alebo
uskutočňuje výkony ohrozujúce záujmy ochrany zdravia alebo životného prostredia chránené
zákonom, aby tak získal pre seba alebo pre iného prospech na úkor iných súťažiteľov
alebo spotrebiteľov.
Diel III
Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži
§ 53
Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi
domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať
primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.
§ 54
(1)
Právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav,
môže okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť okrem súťažiteľa aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo
spotrebiteľov.
(2)
Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa konania alebo o odstránenie závadného
stavu alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie
isté nároky z tohto istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto ďalších
osôb pripojiť sa k začatému sporu podľa všeobecných ustanovení ako vedľajší účastníci.
Právoplatné rozsudky vydané o týchto nárokoch k žalobe i len jedného oprávneného sú
účinné aj pre ďalších oprávnených.
§ 55
(1)
Pri ústnych pojednávaniach v sporoch podľa predchádzajúcich ustanovení môže byť rozhodnutím
súdu na návrh alebo z úradnej moci vylúčená verejnosť, ak by verejným prejednávaním
došlo k ohrozeniu obchodného tajomstva alebo verejného záujmu.
(2)
Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť
rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah,
formu a spôsob uverejnenia.
DRUHÁ ČASŤ
OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI A DRUŽSTVO
Hlava I
OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
Diel I
Všeobecné ustanovenia
§ 56
(1)
Obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom
podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť
s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová
spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.
(2)
Ak zákon neustanovuje inak, môžu byť zakladateľmi spoločnosti a zúčastňovať sa na
jej podnikaní fyzické i právnické osoby.
(3)
Činnosť uvedenú v § 30 ods. 2 môže spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb tam uvedených. Zodpovednosť týchto osôb
podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.
(4)
Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením iba v jednej
spoločnosti.
(5)
Ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia
spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia
o ručení (§ 303 a nasl.), pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak je na majetok spoločnosti
vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej
veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom
konaní.
(6)
Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu
na likvidačnom zostatku (§ 61 ods. 4) najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti. Medzi sebou
sa spoločníci vyrovnajú tým istým spôsobom ako pri ručení za trvania spoločnosti.
§ 57
Založenie spoločnosti
(1)
Ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou
zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne
overená.
(2)
Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom.
Plnomocenstvo s úradne overeným podpisom splnomocniteľa sa pripojí k spoločenskej
zmluve.
(3)
Ak tento zákon pripúšťa, aby spoločnosť založil jediný zakladateľ, nahrádza spoločenskú
zmluvu zakladateľská listina vyhotovená, ak zákon neustanovuje inak, vo forme notárskej
zápisnice. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská
zmluva.
§ 58
Základné imanie
(1)
Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných
vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.
(2)
Základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej
spoločnosti. Jeho výška sa zapisuje do obchodného registra.
§ 59
Vklad spoločníka
(1)
Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných
hodnôt, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku
podnikania spoločnosti.
(2)
Nepeňažným vkladom môže byť len hodnota oceniteľná peniazmi, ktorú môže spoločnosť
hospodársky využiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby
nie sú prípustné. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom základného imania
do obchodného registra. Ak je vkladom vec a spoločnosť k nej nenadobudla vlastnícke
právo, spoločník, ktorý sa na poskytnutie tohto vkladu zaviazal, je povinný do 90
dní zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná spoločníkovi vec vrátiť.
(3)
Nepeňažný vklad do spoločnosti a jeho peňažná hodnota sa musia uviesť v spoločenskej
zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladacej listine, ak tento zákon neustanovuje
inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom. Ak hodnota nepeňažného
vkladu prevyšuje 1 000 000 Sk alebo ak je predmetom vkladu podnik, jeho časť, alebo
ak spoločnosť zakladá jediný zakladateľ, potrebné sú posudky dvoch znalcov. Posudok
musí obsahovať aspoň
a)
opis nepeňažného vkladu,
b)
spôsob ocenenia nepeňažného vkladu a údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému
kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého vkladu do
spoločnosti s prípadným príplatkom nad hodnotu vkladu.
(4)
Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa, pokiaľ sa týka prechodu práv a povinností,
primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.
(5)
Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa
primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť
ako vklad pohľadávku, zodpovedá za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky jej ocenenia
podľa odseku 1.
(6)
Ak v čase vzniku spoločnosti nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri
jej založení, môže spoločnosť požadovať rozdiel v peniazoch, ak zo spoločenskej zmluvy
alebo stanov nevyplýva niečo iné.
§ 60
Správa vkladu
(1)
Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ,
ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve. Spoločenská zmluva môže správou vkladov
poveriť aj banku, aj keď nie je zakladateľom spoločnosti. Vlastnícke práva ku vkladom
alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto
vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu.
Návrh na vklad vlastníckeho práva k vloženej nehnuteľnosti je štatutárny orgán spoločnosti
povinný podať do 15 dní od vzniku spoločnosti.
(2)
Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť, vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu
písomné vyhlásenie podľa odseku 1 pred zápisom spoločnosti do obchodného registra.
Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.
(3)
Po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná odovzdať ich bez zbytočného
odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť. Za splnenie tejto
povinnosti ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne.
(4)
Osoba spravujúca vklady podľa odseku 1 je povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení
vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis
do obchodného registra. Osoba, ktorá uviedla vo vyhlásení vyššiu sumu, než ktorá je
splatená, ručí veriteľom spoločnosti za jej záväzky až do výšky, v akej neboli veritelia
z majetku spoločnosti uspokojení.
§ 61
Podiel
(1)
Podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.
(2)
Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi
právo na vyplatenie podielu (vyrovnací podiel). Výška vyrovnacieho podielu sa určí
na základe ročnej účtovnej závierky za obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka
v spoločnosti. Ak zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy neustanovujú inak, vyrovná
sa podiel v peniazoch.
(3)
Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia
ročnej účtovnej závierky, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak.
(4)
Ak je so zrušením spoločnosti spojená likvidácia, má spoločník právo na podiel na
majetkovom zostatku, ktorý vyplynul z likvidácie (podiel na likvidačnom zostatku).
§ 62
Vznik spoločnosti
(1)
Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na
zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti (§ 57) alebo od doručenia preukazu živnostenského alebo iného podnikateľského oprávnenia.
(2)
Ak pri založení obchodnej spoločnosti nie je výslovne určené, že sa zakladá na dobu
určitú, platí, že bola založená na dobu neurčitú.
§ 63
Právne úkony týkajúce sa založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku spoločnosti
musia mať písomnú formu; zákon ustanovuje, pre ktoré úkony sa vyžaduje forma notárskej
zápisnice.
§ 64
(1)
Do vzniku spoločnosti konajú vo veciach súvisiacich so vznikom spoločnosti za spoločnosť
jej zakladatelia alebo niektorý z nich, pokiaľ tento zákon alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak.
(2)
Zo záväzkov, ktoré prevzali zakladatelia alebo niektorý z nich za spoločnosť do dňa
jej vzniku, sú zaviazaní zakladatelia spoločne a nerozdielne.
(3)
Záväzky, ktoré vznikli podľa odseku 1, prechádzajú na spoločnosť okamihom jej vzniku,
pokiaľ ich spoločnosť do troch mesiacov neodmietne.
§ 65
Zákaz konkurencie
(1)
Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú
zákazu konkurenčného konania.
(2)
Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala
prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce
práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
(3)
Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby
do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr
však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
§ 66
(1)
Osoby, ktoré sú členmi štatutárnych alebo iných orgánov spoločnosti, môžu zo svojej
funkcie odstúpiť. Sú však povinné oznámiť to orgánu, ktorého sú členmi, prípadne orgánu,
ktorý ich zvolil alebo vymenoval. Výkon ich funkcie sa končí dňom, keď ich odstúpenie
prerokoval alebo mal prerokovať orgán, ktorý ich zvolil alebo vymenoval, ak spoločenská
zmluva alebo stanovy neurčujú inak. Tento orgán je povinný prerokovať ich odstúpenie
na najbližšom zasadaní po tom, čo sa o ich odstúpení dozvedel, pokiaľ spoločenská
zmluva alebo stanovy neurčujú lehotu inú.
(2)
Vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho alebo iného orgánu spoločnosti alebo
spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami
o mandátnej zmluve, pokiaľ z ich dojednaní so spoločnosťou alebo iných ustanovení
tohto zákona upravujúcich ich povinnosti nevyplýva iné určenie práv a povinností.
(3)
Ak zákon, stanovy alebo spoločenská zmluva neustanovujú inak, môžu sa štatutárne
a iné orgány uznášať, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich členov, a na uznesenie
je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas
predsedajúceho. Stanovy alebo spoločenská zmluva môžu pripustiť aj písomné hlasovanie
alebo hlasovanie pomocou prostriedkov oznamovacej techniky okrem zasadania orgánu,
pokiaľ s tým súhlasia všetci členovia orgánu. Hlasujúci sa potom považujú za prítomných.
§ 66a
Ovládaná a ovládajúca osoba
(1)
Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích
právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená
väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami
môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť
takejto dohody (§ 186a).
(2)
Ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe postavenie podľa odseku 1.
(3)
Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa zvyšuje o hlasovacie práva
a)
spojené s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ktoré sú v
majetku iných osôb ovládaných priamo alebo sprostredkovane ovládajúcou osobou,
b)
vykonávané inými osobami vo vlastnom mene na účet ovládajúcej osoby.
(4)
Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa znižuje o hlasovacie práva spojené
s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ak
a)
ich ovládajúca osoba vykonáva na účet inej osoby, ako je osoba ňou priamo alebo sprostredkovane
ovládaná alebo osoba ju ovládajúca,
b)
tieto podiely alebo akcie sú prevedené na ovládajúcu osobu ako zábezpeka a ovládajúca
osoba je povinná pri výkone hlasovacích práv riadiť sa pokynmi osoby, ktorá poskytla
zábezpeku.
§ 66b
Konanie v zhode
Za konanie v zhode sa považuje konanie smerujúce k dosiahnutiu rovnakého cieľa uskutočnené
medzi
a)
právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho
orgánu, členmi dozorného orgánu, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej
riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokuristom, likvidátorom,
správcom konkurznej podstaty, vyrovnávacím správcom tejto právnickej osoby a osobami
im blízkymi alebo medzi ktorýmikoľvek uvedenými osobami,
b)
osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti
v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť
takejto dohody (§ 186a),
c)
ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi osobami ovládanými priamo alebo
sprostredkovane rovnakou ovládajúcou osobou.
§ 67
Rezervný fond
(1)
Ak tento zákon vyžaduje zriadenie rezervného fondu, možno ho použiť v rozsahu, v
ktorom sa vytvára podľa tohto zákona povinne, iba na krytie strát spoločnosti alebo
na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia spoločnosti.
(2)
Rezervný fond vytvára povinne spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť
z čistého zisku. Rezervný fond sa môže vytvoriť už pri vzniku spoločnosti príplatkami
spoločníkov nad hodnotu vkladov.
(3)
Podiel na zisku spoločnosti možno určiť až po doplnení rezervného fondu v súlade
s týmto zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.
§ 68
(1)
Spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
(2)
Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť
nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu
výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak po ukončení konkurzného konania
nezostane spoločnosti žiaden majetok.
(3)
Spoločnosť sa zrušuje
a)
uplynutím času, na ktorý bola založená,
b)
odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti,
inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté,
c)
odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť,
d)
zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu,
že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
e)
z iného dôvodu, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(4)
Ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia.
Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol
konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu
konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok
majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného
registra.
(5)
Ak bola spoločnosť zrušená s likvidáciou a likvidáciu nevykonávajú členovia štatutárneho
orgánu alebo ak bol na jej majetok vyhlásený konkurz, prípadne ak bol ustanovený správca
na výkon nútenej správy, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť len v takom rozsahu,
v akom neprešla na likvidátora, správcu konkurznej podstaty alebo správcu na výkon
nútenej správy. Ak likvidátor nie je ustanovený alebo ak sa skončila jeho funkcia
a nie je ustanovený nový likvidátor, musí vykonávať likvidáciu spoločnosti až do ustanovenia
likvidátora jej štatutárny orgán.
(6)
Súd môže na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo
aj z vlastného podnetu rozhodnúť o zrušení spoločnosti a o jej likvidácii, ak
a)
sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom
ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti,
b)
spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie,
c)
zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti,
d)
spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona,
e)
spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 3.
(7)
Súd môže pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti určiť lehotu na odstránenie dôvodu,
pre ktorý sa navrhlo zrušenie spoločnosti.
(8)
Súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či spoločnosť má majetok.
Ak zistí, že spoločnosť nemá žiaden majetok, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.
Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti sa vykoná výmaz zrušenej
spoločnosti z obchodného registra.
(9)
Spoločnosť je povinná návrh na výmaz z obchodného registra doložiť súhlasom správcu
dane. Tento súhlas je spoločnosť povinná si od správcu dane vyžiadať.
(10)
Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti môžu zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení
spoločnosti a jej vstupe do likvidácie do času, než sa začalo s rozdeľovaním likvidačného
zostatku. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia sa skončí výkon funkcie
likvidátora a likvidátor je povinný odovzdať všetky doklady o priebehu likvidácie
štatutárnemu orgánu spoločnosti.
§ 69
Zrušenie spoločnosti bez likvidácie
(1)
Pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti môže sa zároveň rozhodnúť, že sa premení na inú
formu spoločnosti alebo družstvo, alebo sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou,
prípadne sa rozdelí. Tým nie sú dotknuté obmedzenia ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Pri premene spoločnosti zaniká doterajšia spoločnosť bez likvidácie, ak sú ku dňu
podania návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra splnené náležitosti pre
vznik novej spoločnosti alebo družstva. Návrh na zápis novej spoločnosti alebo družstva
sa musí podať súčasne s návrhom na výmaz zrušenej spoločnosti. Výmaz zrušenej spoločnosti
a zápis novej spoločnosti alebo družstva vykoná registrový súd k tomu istému dňu.
Ak nie sú splnené podmienky pre uvedené zápisy, vstupuje zrušená spoločnosť do likvidácie.
Pri premene spoločnosti prechádza imanie zrušenej spoločnosti na novú spoločnosť alebo
družstvo.
(3)
Pri splynutí prechádza imanie zaniknutých spoločností na spoločnosť vzniknutú splynutím,
pri zlúčení prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na spoločnosť, s ktorou sa táto
spoločnosť zlúčila.
(4)
Pri rozdelení spoločnosti prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na novovzniknuté
spoločnosti. Každá zo spoločností vzniknutých rozdelením ručí za záväzky, ktoré prešli
rozdelením zo zaniknutej spoločnosti na ostatné spoločnosti, a to až do výšky čistého
obchodného imania, ktoré na spoločnosť prešlo zo zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí
o rozdelení nie je určené, na ktorú spoločnosť záväzok prechádza, je na jeho splnenie
zaviazaná spoločne a nerozdielne každá spoločnosť. Medzi sebou sa spoločnosti vyporiadajú
v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.
(5)
V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis spoločnosti
vzniknutej splynutím alebo rozdelením k tomu istému dňu. Výmaz zlučovanej spoločnosti
a zápis zmeny pri spoločnosti, s ktorou sa zanikajúca spoločnosť zlúčila, sa takisto
vykoná k tomu istému dňu.
(6)
Každému zo spoločníkov zaniknutej spoločnosti vzniká vklad do majetku novej spoločnosti
alebo družstva vo výške jeho podielu na majetku doterajšej spoločnosti, pokiaľ z rozhodnutia
o zrušení spoločnosti nevyplýva niečo iné.
Likvidácia spoločnosti
§ 70
(1)
Ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu (§ 69), vykoná sa likvidácia podľa tohto zákona, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje iný
spôsob vyporiadania jej imania.
(2)
Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra. Po dobu likvidácie
sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.
(3)
Zápisom likvidácie spoločnosti do obchodného registra prechádza v rámci § 72 pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti na likvidátora zapísaného
v obchodnom registri. Ak je vymenovaných viac likvidátorov a z vymenovania nevyplýva
nič iné, má túto pôsobnosť každý likvidátor.
§ 71
(1)
Likvidátora vymenúva štatutárny orgán spoločnosti, ak zákon, spoločenská zmluva alebo
stanovy neustanovujú inak. Ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu,
vymenuje ho súd. Likvidátorom môže byť len fyzická osoba.
(2)
Pri likvidácii spoločnosti na základe rozhodnutia súdu vymenuje likvidátora súd,
ktorý o zrušení spoločnosti rozhodol.
(3)
Ak likvidátor zomrie alebo ak sa vzdá svojej pôsobnosti alebo ak ju nemôže vykonávať,
vymenuje sa nový likvidátor spôsobom, ktorým sa vymenoval predchádzajúci likvidátor,
a zapíše sa namiesto doterajšieho likvidátora do obchodného registra. Súd vymenuje
nového likvidátora, ak tak neurobí bez zbytočného odkladu orgán, ktorý je na to podľa
odseku 1 oprávnený.
(4)
Bez ohľadu na spôsob určenia likvidátora môže súd na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí
právny záujem, odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje povinnosti, a nahradiť ho
inou osobou.
(5)
Za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako členovia
štatutárnych orgánov.
§ 72
(1)
Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.
Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma
plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody
o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením
nevybavených obchodov.
(2)
Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, podá bez zbytočného odkladu
návrh na vyhlásenie konkurzu.
§ 73
Likvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zároveň
je povinný zverejniť, že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia
spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky,
prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než tri mesiace.
§ 74
Likvidátor zostaví ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu
a je povinný zaslať prehľad o imaní spoločnosti každému spoločníkovi, ktorý o to požiada.
§ 75
(1)
Ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju spoločníkom
na schválenie spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie
majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov.
(2)
Spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom
zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti.
(3)
Ak je pohľadávka sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok, len ak sa veriteľovi
poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie.
(4)
Do 30 dní po skončení likvidácie podá likvidátor registrovému súdu návrh na výmaz
spoločnosti z obchodného registra.
(5)
Odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Ak likvidátora
vymenoval súd, určuje jeho odmenu tento súd.
Diel II
Verejná obchodná spoločnosť
Oddiel 1
Základné ustanovenia
§ 76
Verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú
pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne
všetkým svojím majetkom.
§ 77
Obchodné meno musí obsahovať označenie „verejná obchodná spoločnosť“, ktoré môže byť
nahradené skratkou „ver. obch. spol.“ alebo „v. o. s.“. Ak obchodné meno obsahuje
priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov, postačí dodatok „a spol.“.
§ 78
(1)
Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska
fyzickej osoby,
c)
predmet podnikania spoločnosti.
(2)
Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podpisujú všetci spoločníci a prikladá
sa k nemu spoločenská zmluva.
Oddiel 2
Práva a povinnosti spoločníkov
§ 79
Práva a povinnosti spoločníkov sa riadia spoločenskou zmluvou. Na jej zmenu je potrebný
súhlas všetkých spoločníkov, ak tento zákon alebo spoločenská zmluva neustanovuje
inak.
§ 80
(1)
Peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov sa stávajú majetkom spoločnosti. Spoločník
je povinný splatiť svoj vklad v lehote určenej v spoločenskej zmluve, inak bez zbytočného
odkladu po vzniku spoločnosti.
(2)
Pri oneskorenom splatení peňažného vkladu je spoločník povinný platiť úrok z omeškania
vo výške 20 % z dlžnej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(3)
Spoločník nie je povinný zvýšiť svoj vklad nad hodnotu určenú v spoločenskej zmluve
ani doplniť túto hodnotu v prípade strát, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
§ 81
(1)
Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník v rámci zásad medzi
nimi dohodnutých.
(2)
Ak spoločníci v spoločenskej zmluve poveria obchodným vedením spoločnosti sčasti
alebo úplne jedného alebo viacerých spoločníkov, ostatní spoločníci toto oprávnenie
v tomto rozsahu strácajú. Poverený spoločník je povinný sa riadiť rozhodnutím spoločníkov
urobeným väčšinou hlasov. Ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, má každý spoločník
jeden hlas.
(3)
Ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné, môže sa poverenie spoločníka odvolať, ak
sa na tom dohodnú ostatní spoločníci. Ak poverený spoločník porušuje svoje povinnosti
podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), odníme súd poverenie na návrh ktoréhokoľvek spoločníka, aj keď je poverenie podľa
zmluvy neodvolateľné. V tomto prípade platí odsek 1, dokiaľ sa spoločníci nedohodnú
na novom poverení.
(4)
Spoločník poverený obchodným vedením spoločnosti je povinný na požiadanie informovať
ostatných spoločníkov o všetkých záležitostiach spoločnosti. Každý spoločník je oprávnený
nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti.
§ 82
(1)
Zisk určený na rozdelenie sa delí medzi spoločníkov rovným dielom. Podiel na zisku
určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do troch mesiacov od jej schválenia.
(2)
Ak sa delí zisk medzi spoločníkov rovným dielom, majú spoločníci nárok na úroky z
hodnoty svojho splateného vkladu v dohodnutej výške, inak na úroky určené podľa § 502. Nárok na tieto úroky má prednosť pred nárokom na podiel na zisku podľa odseku 1
a vzniká aj pri strate zistenej ročnou účtovnou závierkou.
(3)
Stratu zistenú ročnou účtovnou závierkou znášajú spoločníci rovným dielom.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
§ 83
Zmenou spoločenskej zmluvy môže do spoločnosti pristúpiť ďalší spoločník alebo môže
spoločník zo spoločnosti vystúpiť, ak zostanú v spoločnosti aspoň dvaja spoločníci.
§ 84
Zákaz konkurencie
Bez dovolenia ostatných spoločníkov nesmie spoločník podnikať v predmete podnikania
spoločnosti, a to ani v prospech iných osôb. Spoločenská zmluva môže upraviť zákaz
konkurencie inak.
Oddiel 3
Právne vzťahy k tretím osobám
§ 85
Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zo spoločníkov, pokiaľ
spoločenská zmluva neurčuje, že konajú spoločne. Ak sú na konanie v mene spoločnosti
vo všetkých jej záležitostiach spoločenskou zmluvou poverení len niektorí spoločníci,
sú len títo spoločníci jej štatutárnym orgánom.
Ručenie spoločníka
§ 86
Verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci
ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.
§ 87
(1)
Spoločník, ktorý do spoločnosti pristúpil, ručí aj za záväzky spoločnosti vzniknuté
pred jeho pristúpením. Môže však požadovať od ostatných spoločníkov, aby mu poskytli
náhradu za poskytnutie tohto plnenia a nahradili náklady s tým spojené.
(2)
Ak zanikne účasť spoločníka za trvania spoločnosti, ručí len za záväzky, ktoré vznikli
pred zánikom jeho účasti.
Oddiel 4
Zrušenie a likvidácia spoločnosti
§ 88
(1)
Okrem prípadov uvedených v § 68 sa spoločnosť zrušuje:
a)
ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka podanou najneskôr
šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo
iné,
b)
rozhodnutím súdu podľa § 90,
c)
smrťou jedného zo spoločníkov, ibaže spoločenská zmluva pripúšťa, aby sa spoločníkom
stal dedič, ten sa o svoju účasť prihlási a v spoločnosti zostávajú aspoň dvaja spoločníci,
d)
zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,
e)
vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov alebo zamietnutím návrhu
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
f)
pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov,
g)
z ďalších dôvodov určených v spoločenskej zmluve.
(2)
Pri dôvodoch zrušenia spoločnosti uvedených v odseku 1 písm. a), c), d), e) a f)
sa môžu zostávajúci spoločníci zmenou spoločenskej zmluvy dohodnúť, že spoločnosť
trvá aj naďalej bez spoločníka, ktorého sa dôvod zániku týka.
§ 89
V prípadoch uvedených v § 88 ods. 2 vzniká bývalému spoločníkovi alebo jeho dedičovi, prípadne právnemu nástupcovi voči
spoločnosti nárok na vyrovnací podiel. Tento podiel sa vypočíta obdobne ako podiel
na likvidačnom zostatku (§ 92).
§ 90
Ak niektorý zo spoločníkov poruší podstatným spôsobom spoločenskú zmluvu, môže súd
na návrh iného spoločníka spoločnosť zrušiť.
§ 91
Smrť spoločníka
(1)
Ak smrťou spoločníka nezaniká spoločnosť, môže sa dedič prihlásiť o svoju účasť v
spoločnosti do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Prihlásením vstupuje
dedič do práv a povinností zomretého spoločníka ku dňu jeho smrti. Prihlásenie musí
byť písomné a podpis dediča musí byť úradne overený.
(2)
Dedič, ktorý sa neprihlásil o účasť v spoločnosti, má právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu podľa § 89.
(3)
Ak podiel zomretého spoločníka zdedí viac dedičov, platia primerane ustanovenia odsekov
1 a 2 s tým, že práva tam uvedené má každý z dedičov a týkajú sa iba jeho účasti.
Podiel zomretého spoločníka sa rozdelí medzi dedičov v pomere, v akom sa podieľajú
na dedičstve. Tým dedičom, ktorí sa neprihlásia o účasť v spoločnosti, sa vyplatí
časť vyrovnacieho podielu zomretého spoločníka, ktorá im pripadla v rámci dedičstva.
Dedičia, ktorí sa k účasti prihlásia, sa stávajú spoločníkmi. Ich podiel je určený
výškou časti vyrovnacieho podielu zomretého spoločníka, ktorý im pripadol v rámci
dedičstva.
§ 92
Vyrovnanie spoločníkov
(1)
Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom
zostatku. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov najprv do výšky hodnoty
ich splatených vkladov. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi spoločníkov
rovným dielom.
(2)
Ak likvidačný zostatok nestačí na vrátenie splatených vkladov, podieľajú sa na ňom
spoločníci v pomere k ich výške.
(3)
Spoločenská zmluva môže upraviť rozdelenie likvidačného zostatku inak.
Diel III
Komanditná spoločnosť
Oddiel 1
Základné ustanovenia
§ 93
(1)
Komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za
záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri
(komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári).
(2)
Pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, použijú sa na komanditnú spoločnosť primerane
ustanovenia tohto zákona o verejnej obchodnej spoločnosti a na právne postavenie komanditistov
ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným.
§ 94
Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska
fyzickej osoby,
c)
predmet podnikania,
d)
určenie, ktorí zo spoločníkov sú komplementári a ktorí komanditisti,
e)
výšku vkladu každého komanditistu.
§ 95
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „komanditná spoločnosť“, postačí
však skratka „kom. spol.“ alebo „k. s.“. Ak obchodné meno spoločnosti obsahuje meno
komanditistu, ručí tento komanditista za záväzky spoločnosti ako komplementár.
§ 96
Návrh na zápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra podpisujú všetci spoločníci
a prikladá sa k nemu spoločenská zmluva.
Oddiel 2
Práva a povinnosti spoločníkov
§ 97
(1)
Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení iba komplementári.
(2)
V ostatných záležitostiach rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami väčšinou
hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak.
(3)
Pri hlasovaní má každý spoločník jeden hlas, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet
hlasov.
(4)
Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Spoločenská
zmluva môže určiť, že na prevod podielu komanditistu na inú osobu sa nevyžaduje súhlas
ostatných spoločníkov. Ustanovenia § 115 platia obdobne.
§ 98
Komanditista je oprávnený nahliadať do účtovných kníh a účtovných dokladov spoločnosti
a má právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky.
§ 99
Zákaz konkurencie neplatí pre komanditistu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
§ 100
(1)
Rozdelenie zisku na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom
sa určí pomerom určeným v spoločenskej zmluve, inak sa zisk medzi nich delí na polovicu.
(2)
Ak zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, rozdelia si komplementári časť zisku
na nich pripadajúcu rovným dielom a komanditisti podľa výšky splatených vkladov.
Oddiel 3
Právne vzťahy k tretím osobám
§ 101
(1)
Štatutárnym orgánom spoločnosti sú komplementári. Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy nevyplýva
niečo iné, je každý komplementár oprávnený konať za spoločnosť samostatne.
(2)
Komanditista ručí za záväzky zo zmlúv, ktoré v mene spoločnosti uzavrel bez splnomocnenia,
v rovnakom rozsahu ako komplementár.
Oddiel 4
Zrušenie a likvidácia spoločnosti
§ 102
(1)
Smrť komanditistu alebo strata alebo obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony
alebo vyhlásenie konkurzu na jeho majetok alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu
pre nedostatok majetku nie je dôvodom zrušenia spoločnosti. Spoločnosť sa nezrušuje
ani zánikom právnickej osoby, ktorá je komanditistom.
(2)
Pri vyhlásení konkurzu na majetok komanditistu alebo zamietnutí návrhu na jeho vyhlásenie
pre nedostatok majetku zaniká účasť komanditistu a jeho nárok na vyrovnací podiel
sa stáva súčasťou konkurznej podstaty.
§ 103
Ak zanikne účasť všetkých komanditistov, môžu sa komplementári dohodnúť, že sa komanditná
spoločnosť mení bez likvidácie na verejnú obchodnú spoločnosť. Ustanovenie § 69 tým nie je dotknuté.
§ 104
(1)
Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom
zostatku. Každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Pokiaľ
likvidačný zostatok nestačí na toto vrátenie, majú prednostné právo na vrátenie komanditisti.
Zvyšok likvidačného zostatku, ktorý zostal po vrátení hodnoty vkladov, sa rozdelí
medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk.
(2)
Ak likvidačný zostatok nestačí na rozdelenie podľa odseku 1, rozdelí sa medzi spoločníkov
podľa rovnakých zásad ako zisk.
(3)
Spoločenská zmluva môže určiť iný spôsob rozdelenia likvidačného zostatku medzi spoločníkov.
Diel IV
Spoločnosť s ručením obmedzeným
Oddiel 1
Základné ustanovenia
§ 105
(1)
Spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred
určené vklady spoločníkov.
(2)
Spoločnosť môže založiť jedna osoba.
(3)
Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov.
§ 105a
(1)
Osoba, ktorá už založila spoločnosť ako jediný zakladateľ, alebo osoba, ktorá sa
stala jediným spoločníkom v spoločnosti, môže založiť ďalšiu spoločnosť len vtedy,
ak preukáže, že skôr založená spoločnosť alebo spoločnosť, v ktorej je jediným spoločníkom,
má uhradené
a)
daňové a colné záväzky,
b)
poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové
zabezpečenie,
c)
príspevok na poistenie v nezamestnanosti,
d)
mzdy svojim zamestnancom.
To platí aj v prípade, ak spoločnosť zakladajú viaceré osoby, ktoré sú už spoločníkmi
jednej, skôr založenej spoločnosti.
(2)
Ak na spoločnosť, ktorej spoločníkmi sú osoby uvedené v odseku 1, bol vyhlásený konkurz,
môžu tieto osoby založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí jedného roku od vyporiadania
záväzkov, ktoré sa viažu na majetok podliehajúci konkurzu podľa právoplatného rozvrhového
uznesenia súdu.
(3)
Ak k úpadku alebo k predlženiu, ktoré je dôvodom na podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu, došlo úmyselným konaním preukázaným právoplatným rozhodnutím súdu, ten,
kto úmyselné konanie spôsobil, môže založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí
desiatich rokov od vyporiadania záväzkov zaniknutej spoločnosti.
§ 106
(1)
Spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Ak tá istá osoba alebo
tie isté osoby sú jedinými spoločníkmi vo viacerých spoločnostiach, za záväzky ktorejkoľvek
z ich spoločností ručia svojím majetkom aj ich ostatné spoločnosti.
(2)
Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného
v obchodnom registri. Ak valné zhromaždenie spoločnosti uložilo spoločníkom podľa
§ 121 prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažné plnenie nad výšku ich vkladov, ručia
za záväzky spoločnosti aj týmto plnením.
(3)
Ak porušenie záväzkov spoločnosti spôsobil spoločník, konateľ alebo likvidátor takým
konaním, za ktoré bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený, zodpovedá za škody,
ktoré svojím konaním spôsobil, celým svojím majetkom.
§ 107
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“,
postačí však skratka „spol. s r. o.“ alebo „s. r. o.“.
§ 108
(1)
Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 200 000 Sk.
(2)
Nárok spoločnosti na zaplatenie nesplatenej časti vkladu spoločníka a akýkoľvek nárok
spoločníka voči spoločnosti s výnimkou nároku podľa § 106 sú vzájomne nezapočítateľné.
§ 109
(1)
Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 30 000 Sk.
(2)
Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška
vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne, musí byť však deliteľná
tisícom. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti.
(3)
Ak sa majú poskytnúť nepeňažné vklady, musí sa v spoločenskej zmluve uviesť predmet
vkladu, spôsob určenia jeho ceny v peniazoch a suma, ktorou sa započítava na vklad
spoločníka.
§ 110
(1)
Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska
fyzickej osoby,
c)
predmet podnikania (činnosti),
d)
výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka pri založení spoločnosti
včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich
predmet,
e)
mená a bydliská prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti,
f)
mená a bydliská členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje.
(2)
Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú
organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej
zmluve.
§ 111
(1)
Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí sa na každý
peňažný vklad splatiť najmenej 30%. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu
s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 100 000 Sk.
(2)
Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len
keď je v plnej výške splatené jej základné imanie.
§ 112
(1)
Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podpisujú všetci konatelia.
(2)
K návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa okrem dokladov uvedených
v § 31 ods. 2 pripája
a)
spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina, prípadne stanovy,
b)
doklad o splnení povinnosti podľa § 111,
c)
písomné vyhlásenie zakladateľa alebo zakladateľov o tom, či sú alebo nie sú zakladateľmi
alebo spoločníkmi inej spoločnosti, a v prípadoch uvedených v § 105a aj doklady o splnení v ňom ustanovených povinností.
(3)
Doklady o splnení povinností podľa § 105a ods. 1 sú príslušné orgány povinné vydať zakladateľovi spoločnosti do 30 dní od doručenia
jeho žiadosti o ich vydanie. Zakladateľ spoločnosti je povinný uhradiť príslušnému
orgánu náklady spojené s vyhotovením a doručením žiadaného dokladu.
Oddiel 2
Práva a povinnosti spoločníkov
§ 113
(1)
Spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote určenej v spoločenskej
zmluve, prípadne v stanovách, najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti
alebo od jeho vstupu do spoločnosti. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia
oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka.
(2)
Spoločník, ktorý v lehote podľa odseku 1 nesplatil predpísanú hodnotu peňažného vkladu,
je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy, ak spoločenská
zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak.
(3)
Ak je spoločník s platením vkladu v omeškaní, môže ho spoločnosť pod hrozbou vylúčenia
vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace.
(4)
Spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie
zo spoločnosti vylúčiť.
(5)
Obchodný podiel (§ 114) vylúčeného spoločníka môže spoločnosť previesť na iného spoločníka alebo tretiu
osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.
(6)
Ak nedôjde k prevodu obchodného podielu podľa odseku 5, rozhodne valné zhromaždenie
buď o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka, alebo o tom, že ostatní
spoločníci prevezmú jeho vklad v pomere svojich obchodných podielov; vyporiadanie
s vylúčeným spoločníkom sa nesmie vykonať na úkor základného imania.
§ 114
(1)
Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť
na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu
spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2)
Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje
ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho
vkladu.
(3)
Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného
podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie
vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
§ 115
(1)
So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel
na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2)
Ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môže spoločník previesť svoj obchodný podiel na
inú osobu, ručí však za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
(3)
Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a nadobúdateľ v nej musí
vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám. Podpisy musia byť
úradne overené.
(4)
Účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti
dňom doručenia zmluvy o prevode.
§ 116
(1)
Zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, prechádza obchodný podiel na jej
právneho nástupcu. Spoločenská zmluva môže prechod obchodného podielu na právneho
nástupcu vylúčiť.
(2)
Úmrtím spoločníka prechádza obchodný podiel na dediča, pokiaľ to spoločenská zmluva
pripúšťa a dedič sa o účasť v spoločnosti prihlási do jedného mesiaca od skončenia
konania o dedičstve. Prihlásením nadobúda dedič obchodný podiel ku dňu smrti poručiteľa.
(3)
Ak obchodný podiel neprechádza na dediča alebo právneho nástupcu, použijú sa obdobne
ustanovenia § 113 ods. 5 a 6.
§ 117
(1)
Rozdelenie obchodného podielu je možné len pri jeho prevode alebo prechode na dediča
alebo právneho nástupcu spoločníka. Na rozdelenie podielu je potrebný súhlas valného
zhromaždenia.
(2)
Rozdelenie obchodného podielu môže spoločenská zmluva vylúčiť.
(3)
Pri rozdelení obchodného podielu musí byť zachovaná výška vkladu uvedená v § 109 ods. 1.
§ 118
Zmena osoby spoločníka sa zapisuje do zoznamu spoločníkov a do obchodného registra.
Týmto zápisom prechádza ručenie doterajšieho spoločníka za záväzky spoločnosti na
nadobúdateľa obchodného podielu.
§ 119
Ak sa všetky obchodné podiely spoja v rukách jedného spoločníka, je spoločník povinný
do troch mesiacov od spojenia obchodných podielov splatiť úplne všetky peňažné vklady
alebo previesť časť obchodného podielu na inú osobu. Ak spoločník poruší túto povinnosť,
súd spoločnosť aj bez návrhu zruší a nariadi jej likvidáciu.
§ 120
Spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely.
§ 121
(1)
Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom
povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až
do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. O porušení tejto povinnosti
platia ustanovenia § 113 ods. 2 až 4 obdobne.
(2)
Splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 nemá vplyv na výšku vkladu spoločníka.
§ 122
(1)
Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej
činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve,
prípadne v stanovách.
(2)
Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti
a nahliadať do dokladov spoločnosti.
§ 123
(1)
Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom,
ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2)
Na výplatu zisku nemožno použiť základné imanie a rezervný fond, ani prostriedky,
ktoré podľa tohto zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov sa majú použiť na doplnenie
rezervného fondu.
(3)
Po dobu trvania spoločnosti nemôžu spoločníci žiadať vrátenie vkladu. Za vrátenie
vkladu sa nepovažujú platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania.
(4)
Podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní
spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí
vyslovili súhlas s touto výplatou.
§ 124
(1)
Spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 5 % základného
imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve
alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej
účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej
zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania.
(2)
Rezervný fond musí byť uložený na viazanom účte v banke. O jeho použití rozhodujú
konatelia v súlade s § 67 ods. 1.
Oddiel 3
Orgány spoločnosti
Valné zhromaždenie
§ 125
(1)
Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti
patrí:
a)
odmietnutie konaní urobených zakladateľmi pred vznikom spoločnosti,
b)
schvaľovanie ročnej účtovnej závierky, rozdelenie zisku a úhrady strát,
c)
schvaľovanie stanov a ich zmien,
d)
rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141),
e)
rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania,
f)
vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
g)
vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,
i)
rozhodovanie o zrušení spoločnosti, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,
j)
ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská
zmluva alebo stanovy spoločnosti.
(2)
Pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak, rozhoduje valné zhromaždenie
aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu.
(3)
Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti
iných orgánov spoločnosti.
§ 126
Spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení
splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ
alebo člen dozornej rady spoločnosti.
§ 127
(1)
Valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň
polovicu všetkých hlasov.
(2)
Každý spoločník má jeden hlas na každých 1000 Sk svojho vkladu, pokiaľ stanovy alebo
spoločenská zmluva neurčujú iný počet hlasov.
(3)
Valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon
alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.
(4)
Na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i) je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov.
(5)
Spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho
a)
nepeňažnom vklade,
b)
vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti.
c)
právach a povinnostiach vo vzťahu k spoločnosti okrem rozhodovania o povinnosti prispieť
na úhradu strát spoločnosti nad výšku vkladov spoločníkov (§ 121 ods. 1).
To neplatí, ak ide o spoločnosť s jedným spoločníkom.
§ 128
(1)
Ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú
valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.
(2)
Konatelia sú povinní zvolať valné zhromaždenie, ak rezervný fond klesne pod polovicu
hodnoty v porovnaní s jeho výškou ku dňu konania posledného valného zhromaždenia.
§ 129
(1)
Valné zhromaždenie spoločnosti sa má uskutočniť v lehote určenej v spoločenskej zmluve,
prípadne v stanovách. Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom
najmenej 15 dní predo dňom jeho konania, a to písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva,
prípadne stanovy neustanovujú inak.
(2)
Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môžu spoločníci, ktorých vklady prevyšujú
10 % základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie do jedného mesiaca
od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.
§ 130
Spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. V takom prípade
sa návrh uznesenia spoločnosti predkladá spoločníkom na vyjadrenie s oznámením lehoty,
v ktorej majú urobiť písomné vyjadrenie. Ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí,
že nesúhlasí. Konatelia potom oznámia výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom.
Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.
§ 131
(1)
Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca
alebo člen dozornej rady môže požiadať súd, aby vyslovil neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami.
Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia
uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané,
odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
(2)
V konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia,
zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia,
ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu
spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby
spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.
(3)
Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých
v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli
práva v dobrej viere.
(4)
Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.
§ 132
Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia.
Konatelia
§ 133
(1)
Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac,
je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva
alebo stanovy neurčujú inak.
(2)
Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne
úkony a ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin súvisiaci s podnikaním.
Osoba odsúdená za taký trestný čin sa môže stať konateľom najskôr po uplynutí piatich
rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Do tejto lehoty sa nezapočítava
čas výkonu trestu.
(3)
Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva, stanovy alebo valné zhromaždenie.
Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
(4)
Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.
§ 134
Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov,
sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov.
§ 135
Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva,
viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
§ 136
Zákaz konkurencie
(1)
Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ
nesmie:
a)
vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou
činnosťou spoločnosti,
b)
sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,
c)
zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením
a
d)
vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu
inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu,
na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.
(2)
Porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65.
(3)
Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie
vzťahuje aj na spoločníkov.
Dozorná rada
§ 137
Dozorná rada sa zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva.
§ 138
Dozorná rada:
a)
dohliada na činnosť konateľov,
b)
nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje tam obsiahnuté
údaje,
c)
preskúmava ročnú účtovnú závierku,
d)
podáva správy valnému zhromaždeniu v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak raz
ročne.
§ 139
(1)
Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie.
(2)
Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti.
(3)
Dozorná rada musí mať aspoň troch členov.
(4)
Na členov dozornej rady sa vzťahuje zákaz konkurencie (§ 136).
§ 140
(1)
Členovia dozornej rady sú oprávnení zúčastňovať sa na valnom zhromaždení. Musí sa
im udeliť slovo, kedykoľvek o to požiadajú.
(2)
Dozorná rada zvolá valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti. Pre spôsob
zvolávania valného zhromaždenia platia primerane ustanovenia § 129 ods. 1.
Oddiel 4
Zmena spoločenskej zmluvy
§ 141
Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov, okrem prípadov,
keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie.
Zvýšenie a zníženie základného imania
§ 142
Zvýšenie základného imania novými peňažnými vkladmi je prípustné, len keď doterajšie
peňažné vklady sú úplne splatené. Zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi je
prípustné už pred týmto splatením.
§ 143
(1)
Záväzok na nové vklady sú oprávnení prevziať prednostne doterajší spoločníci, a to
v pomere podľa veľkosti ich podielu, ak stanovy alebo spoločenská zmluva neurčujú
inak.
(2)
Ak spoločníci nevyužijú prednostné právo v lehote určenej spoločenskou zmluvou alebo
stanovami, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď sa dozvedeli o zvýšení základného
imania, môže so súhlasom valného zhromaždenia prevziať záväzok na nový vklad ktokoľvek.
(3)
Záväzok na nový vklad sa preberá písomným vyhlásením, v ktorom záujemca musí vyhlásiť,
že pristupuje k spoločenskej zmluve; podpis záujemcu musí byť úradne overený.
§ 144
Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o zvýšení základného imania z majetku prevyšujúceho
základné imanie spoločnosti. Tým sa zvyšuje výška vkladu každého spoločníka v pomere
zodpovedajúcom ich doterajším vkladom.
§ 145
Konatelia sú povinní bez zbytočného odkladu podať návrh na zápis zvýšenia základného
imania do obchodného registra.
§ 146
O znížení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie. Pritom sa nesmie znížiť
hodnota základného imania spoločnosti a výška vkladu každého spoločníka pod sumu ustanovenú
v § 108 a § 109 ods. 1.
§ 147
(1)
Konatelia sú povinní zverejniť zníženie základného imania a jeho výšku do 15 dní
po rozhodnutí dvakrát po sebe s časovým odstupom 30 dní. V oznámení sa vyzvú veritelia
spoločnosti, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 90 dní po poslednom oznámení.
(2)
Spoločnosť je povinná veriteľom, ktorí včas prihlásia svoje pohľadávky, poskytnúť
primerané zabezpečenie ich pohľadávok alebo tieto pohľadávky uspokojiť.
(3)
Zníženie základného imania zapíše súd do obchodného registra, len ak je preukázané,
že zníženie základného imania sa oznámilo spôsobom uvedeným v odseku 1 a veriteľom
sa poskytlo zabezpečenie podľa odseku 2, pokiaľ ich pohľadávky neboli uspokojené.
Zánik účasti spoločníka v spoločnosti
§ 148
Zrušenie účasti spoločníka súdom
(1)
Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho
účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
(2)
Vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v
spoločnosti súdom.
§ 149
Vylúčenie spoločníka
Spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom
svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne
upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú
aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie § 113 ods. 4 tým nie je dotknuté. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
§ 150
Vyrovnanie
(1)
Spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol vylúčený, vzniká
právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel
obchodný podiel (§ 116).
(2)
Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť
v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva
neurčuje inak.
Oddiel 5
Zrušenie a likvidácia spoločnosti
§ 151
Okrem prípadov uvedených v § 68 sa spoločnosť zrušuje:
a)
rozhodnutím súdu podľa ustanovenia § 152,
b)
z iných dôvodov uvedených v spoločenskej zmluve.
§ 152
Spoločníci, a ak to ustanovuje spoločenská zmluva alebo stanovy, aj konatelia sa môžu
na súde domáhať zrušenia spoločnosti z dôvodov a za podmienok ustanovených v zákone,
v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, prípadne v stanovách.
§ 153
(1)
Pred začatím likvidácie spoločnosti vymenuje valné zhromaždenie likvidátora.
(2)
Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou má každý spoločník nárok na podiel na likvidačnom
zostatku. Tento podiel sa určuje pomerom vkladu, ktorý spoločník splatil, k splateným
vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné.
Diel V
Akciová spoločnosť
Oddiel 1
Základné ustanovenia
§ 154
(1)
Akciovou spoločnosťou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý
počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich
záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.
(2)
Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „akciová spoločnosť“ alebo skratku
„akc. spol.“ alebo skratku „a. s.“.
§ 155
(1)
Akcia je cenným papierom, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať
sa podľa tohto zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, jej zisku a na likvidačnom
zostatku pri zániku spoločnosti.
(2)
Akcia musí obsahovať:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
číselné označenie akcie a jej menovitú hodnotu,
c)
označenie, či akcia je na doručiteľa alebo na meno, pri akcii na meno meno akcionára,
d)
výšku základného imania a počet všetkých akcií spoločnosti v čase vydania akcie,
e)
dátum vydania a podpisy dvoch členov predstavenstva oprávnených podpisovať za spoločnosť.
(3)
Akcie môžu znieť na rôznu hodnotu. Ak je vydaných viac druhov akcií, musia akcie
obsahovať označenie druhu a určenie práv s ním spojených aspoň odkazom na stanovy.
Iné druhy akcií, než ktoré upravuje tento zákon, sa nesmú vydávať.
§ 156
(1)
Akcia môže znieť na meno alebo na doručiteľa. Stanovy môžu založiť právo akcionárov
na výmenu akcie na meno za akcie na doručiteľa a naopak; to neplatí pre zamestnanecké
akcie (§ 158 ods. 3).
(2)
Akcia na meno môže byť vydaná ako listinná alebo zaknihovaná. Akcia na doručiteľa
môže byť vydaná len ako zaknihovaná.
(3)
Prevod zaknihovaných akcií sa uskutočňuje podľa osobitného zákona. Stanovy nemôžu
obmedziť prevoditeľnosť verejne obchodovateľnej akcie. Pri listinných akciách na meno
sa prevod uskutočňuje podľa osobitného zákona na základe zmluvy, rubopisom a odovzdaním
akcie. V rubopise sa uvedie názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo
meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom listinnej akcie,
a deň účinnosti prevodu. Ak nadobúda listinnú akciu na meno zahraničná právnická osoba,
identifikačné číslo sa nemusí uvádzať. Ak nadobúda listinnú akciu na meno zahraničná
fyzická osoba, namiesto rodného čísla sa môže uviesť jej dátum narodenia. Na účinnosť
prevodu listinnej akcie na meno sa vyžaduje zápis o prevode akcie do zoznamu akcionárov
podľa odseku 4.
(4)
Pri listinných akciách na meno stredisko cenných papierov vedie zoznam akcionárov,
do ktorého sa zapisuje názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno,
bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionárom zahraničná
právnická osoba, identifikačné číslo sa nemusí uvádzať. Ak je akcionárom zahraničná
fyzická osoba, namiesto rodného čísla sa môže uviesť dátum jej narodenia. Spoločnosť
dá pokyn stredisku cenných papierov na zápis týkajúci sa zmeny akcionára bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa jej predloží zmluva o prevode listinných akcií na meno; spoločnosť
zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti. Stredisko
cenných papierov je povinné na žiadosť spoločnosti jej vydať zoznam akcionárov. Na
žiadosť akcionára stredisko cenných papierov je povinné vydať mu výpis zo zoznamu
akcionárov v časti, ktorá sa ho týka. Register emitenta cenných papierov vedený strediskom
cenných papierov podľa osobitného zákona pri zaknihovaných akciách na meno nahrádza
zoznam akcionárov.
(5)
Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo viac osôb. Práva spojené s akciou môže vykonávať
ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená.
§ 156a
Rozhodujúci deň
V prípadoch ustanovených zákonom práva spojené so zaknihovanými dočasnými listami
alebo zaknihovanými akciami spoločnosti, ktorej dočasné listy alebo akcie sú verejne
obchodovateľné, môže voči spoločnosti uplatňovať len osoba, ktorá je oprávnená vykonávať
tieto práva k rozhodujúcemu dňu, ktorým je deň ustanovený týmto zákonom alebo deň
určený spoločnosťou alebo valným zhromaždením podľa tohto zákona.
§ 157
(1)
Stanovy musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať.
Súčet menovitých hodnôt týchto akcií musí zodpovedať výške základného imania. Menovitá
hodnota akcie musí byť vyjadrená kladným celým číslom.
(2)
Spoločnosť môže vydať hromadné akcie. Hromadnou akciou je akcia, ktorá nahrádza viac
akcií tohto istého druhu spoločnosti s rovnakou menovitou hodnotou. Spoločnosť je
povinná vydať majiteľovi hromadnej akcie jednotlivé akcie, ktoré nahrádza, v zaknihovanej
alebo listinnej podobe. Postup určia stanovy spoločnosti.
§ 158
(1)
Stanovy môžu určiť vydanie zamestnaneckých akcií a spojiť s nimi určité výhody.
(2)
Súhrn častí menovitých hodnôt všetkých zamestnaneckých akcií nepodliehajúcich splateniu
nesmie prekročiť 5 % základného imania.
(3)
Zamestnanecké akcie znejú na meno a môžu sa prevádzať iba medzi zamestnancami spoločnosti
a zamestnancami spoločnosti, ktorí odišli do dôchodku.
(4)
Pri úmrtí majiteľa zamestnaneckej akcie alebo ukončení jeho pracovného pomeru k spoločnosti
mimo odchodu do dôchodku zanikajú práva zo zamestnaneckej akcie a táto akcia sa musí
vrátiť spoločnosti. Pokiaľ stanovy neurčujú inak, zaplatí spoločnosť za vrátenú akciu
splatenú časť jej menovitej hodnoty, alebo ak je vrátená akcia zaznamenaná na burze,
pomernú časť kurzovej hodnoty akcií spoločnosti. Stanovy môžu určiť, že sa pri úmrtí
pracovníka zaplatí celá hodnota.
(5)
Podrobný postup pre nadobudnutie, prevod a vrátenie zamestnaneckých akcií určujú
stanovy.
(6)
Pokiaľ z tohto zákona alebo stanov nevyplýva niečo iné, majú majitelia zamestnaneckých
akcií rovnaké práva ako ostatní akcionári.
§ 159
(1)
Stanovy môžu určiť vydanie druhu akcií, s ktorými sú spojené prednostné práva týkajúce
sa dividendy (prioritné akcie), ak súhrn ich menovitých hodnôt neprekročí polovicu
základného imania.
(2)
Vydanie akcií, s ktorými je spojené právo na určitý úrok nezávisle od hospodárskych
výsledkov spoločnosti, nie je dovolené.
(3)
Stanovy môžu určiť vydanie prioritných akcií, s ktorými nie je spojené právo hlasovania
na valnom zhromaždení. Ich majitelia majú všetky ostatné práva spojené s akciami.
Stanovy alebo valné zhromaždenie však môžu vylúčiť alebo obmedziť ich právo na prednostné
upisovanie novovydaných akcií. Ak prioritná dividenda nie je vyplatená, nadobúda akcionár
hlasovacie právo do doby, keď je prioritná dividenda opäť vyplácaná.
(4)
Pri posudzovaní spôsobilosti valného zhromaždenia robiť rozhodnutia a pri hlasovaní
na valnom zhromaždení sa neprihliada na akcie, s ktorými nie je spojené právo hlasovať.
§ 160
(1)
Stanovy môžu určiť, že až do polovice svojho základného imania môže spoločnosť na
základe rozhodnutia valného zhromaždenia vydávať dlhopisy, s ktorými je spojené právo
požadovať v čase v nich ustanovenom vydanie akcií alebo predkupné právo na akcie v
menovitej hodnote v nich určenej. Po uplynutí tejto lehoty je s dlhopisom spojené
právo požadovať zaplatenie v ňom určenej sumy a určených výnosov.
(2)
Vydaním dlhopisov sa nezvyšuje základné imanie spoločnosti a nie sú s nimi spojené
práva akcionára.
(3)
Pre dlhopisy platia inak osobitné predpisy.
§ 161
(1)
Spoločnosť nesmie upisovať akcie vytvárajúce jej základné imanie. Môže získať akcie,
ktoré vydala, iba v prípadoch, keď:
a)
vstupuje ako právny nástupca do všetkých práv a povinností osoby, ktorá vlastnila
tieto akcie,
b)
odkupuje zamestnanecké akcie,
c)
v súlade s týmto zákonom a stanovami sa znižuje alebo zvyšuje základné imanie,
d)
ide o dar alebo dedičstvo.
(2)
Spoločnosť môže použiť na získanie akcií podľa odseku 1 iba svoj majetok, ktorý prevyšuje
základné imanie. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na zamestnanecké akcie.
(3)
Spoločnosť nesmie nadobúdať akcie spoločnosti, ktorá je jediným vlastníkom jej akcií,
s výnimkou prípadu uvedeného v odseku 1 písm. a).
(4)
Ak sú vo vlastníctve spoločnosti akcie, ktoré sama vydala, nemôže vykonávať práva
akcionára s týmito akciami spojené, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. To isté
platí o akciách nadobudnutých podľa odseku 3.
(5)
Akcie nadobudnuté podľa odseku 1 písm. a) a d), ako aj podľa odseku 3 je spoločnosť
povinná predať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď ich získala, a ak sa akcie v
tejto lehote nepredajú, je spoločnosť povinná tieto akcie vziať z obehu a o ich menovitú
hodnotu znížiť základné imanie. Akcie vzaté z obehu sa musia zničiť.
Oddiel 2
Založenie a vznik spoločnosti
§ 162
(1)
Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou, inak
dvaja alebo viacerí zakladatelia.
(2)
Ak spoločnosť zakladajú dvaja alebo viacerí zakladatelia, uzavrú zakladateľskú zmluvu.
Ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, podpíše zakladateľskú listinu. Podpisy na
zakladateľskej zmluve a na zakladateľskej listine musia byť úradne overené. Súčasťou
zakladateľskej zmluvy a zakladateľskej listiny je návrh stanov spoločnosti.
(3)
Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 1 000 000 Sk.
§ 163
Zakladateľská zmluva
(1)
Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina musí obsahovať:
a)
obchodné meno, sídlo a predmet podnikania (činnosti),
b)
navrhované základné imanie,
c)
počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu; ak sa majú vydať akcie rôznych druhov,
ich názov a opis práv s nimi spojených,
d)
upisované vklady jednotlivých zakladateľov,
e)
ak sa má na vytvorenie základného imania spoločnosti použiť nepeňažný vklad, aj určenie
predmetu nepeňažného vkladu a jeho ocenenie doložené odborným odhadom.
(2)
Ak sa má spoločnosť založiť na základe výzvy na upisovanie akcií, musí zakladateľská
zmluva alebo zakladateľská listina ďalej obsahovať:
a)
čas a miesto upisovania akcií,
b)
postup pri upísaní akcií prevyšujúcich navrhované základné imanie,
c)
miesto a čas na splatenie časti upísaných akcií a jej výšky,
d)
spôsob zvolania ustanovujúceho valného zhromaždenia upisovateľov.
Založenie spoločnosti na základe výzvy na upisovanie akcií
§ 164
(1)
Zakladatelia zabezpečujú vytvorenie základného imania prevyšujúceho ich vklady výzvou
na upisovanie akcií, ktorá musí obsahovať údaje uvedené v zakladateľskej zmluve (§ 163).
(2)
Výzva na upisovanie akcií sa vhodným spôsobom uverejní a jej obsah možno meniť až
po márnom uplynutí lehoty ustanovenej pre upisovanie akcií.
(3)
Návrh stanov musí byť na nahliadnutie v každom upisovacom mieste.
§ 165
(1)
K upísaniu akcie dochádza zápisom do listiny upisovateľov. Zápis zahŕňa počet, prípadne
druh upisovaných akcií, hodnotu vkladu s uvedením, či ide o peňažný alebo nepeňažný
vklad, lehoty pre splácanie upísaných akcií, názov a sídlo právnickej osoby alebo
meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je upisovateľom, a jej podpis.
(2)
Ak ide o nepeňažný vklad, zapíše sa aj jeho predmet a ocenenie doložené odborným
odhadom.
(3)
Ak ide o peňažné vklady, je upisovateľ povinný splatiť aspoň 10 % menovitej hodnoty
upísaných akcií v čase a na účet v banke, ktoré sú určené zakladateľovi vo výzve na
upisovanie. Ak upisovateľ nesplní túto povinnosť, je upísanie neúčinné.
§ 166
Po upísaní navrhovaného základného imania môžu zakladatelia ďalšie upisovanie odmietnuť.
Ak tak neurobia, rozhodne o prijatí alebo odmietnutí upísania akcií, ku ktorému došlo
po dosiahnutí upísania navrhovaného základného imania, ustanovujúce valné zhromaždenie.
Pri odmietnutí upísania akcií sú zakladatelia povinní spoločne a nerozdielne bez zbytočného
odkladu vrátiť upisovateľovi sumu zaplatenú pri upísaní akcií.
§ 167
(1)
Upisovanie akcií je neúčinné, ak do konca lehoty vyhlásenej vo výzve na upisovanie
akcií nedosiahne hodnota upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania, ibaže
akcie chýbajúce do tejto výšky sú do jedného mesiaca dodatočne upísané zakladateľmi
alebo niektorými z nich. Nevyžaduje sa upísanie zamestnaneckých akcií vo výške uvedenej
v zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine.
(2)
Ak je upisovanie akcií neúčinné, zanikajú práva a povinnosti upisovateľov z upísania
akcií a zakladatelia sú povinní spoločne a nerozdielne vrátiť bez zbytočného odkladu
upisovateľovi sumu zaplatenú pri upísaní akcií.
§ 168
(1)
Upisovatelia sú povinní splácať upísané akcie v lehotách ustanovených v listine upisovateľov.
Aspoň 30% menovitej hodnoty upísaných akcií, ktoré sa majú splatiť peňažnými vkladmi,
sú upisovatelia povinní splatiť najneskôr do začatia ustanovujúceho valného zhromaždenia;
to neplatí pre nepeňažné vklady a zamestnanecké akcie.
(2)
Pred zápisom spoločnosti do obchodného registra vydajú zakladatelia upisovateľovi
vkladu písomné potvrdenie o výške upísaného vkladu v peniazoch alebo iných peniazmi
oceniteľných hodnotách a o výške sumy, v ktorej bol splatený.
(3)
Po zápise spoločnosti do obchodného registra spoločnosť vymení toto potvrdenie za
dočasný list alebo za akciu, ak je splatená celá jej menovitá hodnota.
Ustanovujúce valné zhromaždenie
§ 169
(1)
(2)
Ak zakladatelia nedodržia lehotu ustanovenú v odseku 1, považuje sa upisovanie akcií
za neúčinné a nastanú účinky § 167 ods. 2.
§ 170
(1)
Ustanovujúce valné zhromaždenie sa môže konať, len keď boli upísané akcie v hodnote
navrhovaného základného imania s výnimkou časti pripadajúcej na zamestnanecké akcie
a splatilo sa aspoň 30 % menovitej hodnoty peňažných vkladov. Na navrhovanú menovitú
hodnotu zamestnaneckých akcií sa pritom neprihliada.
(2)
Ustanovujúce valné zhromaždenie je spôsobilé uznášať sa, ak sa na ňom zúčastňujú
upisovatelia aspoň polovice upísaných akcií, ktorí splnili svoju povinnosť splatiť
určenú časť ich menovitej hodnoty. Ustanovujúcemu valnému zhromaždeniu predsedá pri
začatí zakladateľ splnomocnený ostatnými zakladateľmi alebo jeho zástupca, dokiaľ
nie je zvolený predseda ustanovujúceho valného zhromaždenia.
(3)
Na rozhodnutie ustanovujúceho valného zhromaždenia sa vyžaduje súhlas upisovateľov
s väčšinou upísaných akcií, ktorí sa zúčastňujú na jeho zasadaní. Rozhodnutie schválené
touto väčšinou môže určiť, v ktorých prípadoch sa vyžaduje iná väčšina alebo súhlas
všetkých prítomných upisovateľov oprávnených na hlasovanie.
§ 171
(1)
Ustanovujúce valné zhromaždenie:
a)
rozhoduje o založení spoločnosti,
b)
schvaľuje stanovy spoločnosti,
c)
volí orgány spoločnosti, ktoré je podľa stanov oprávnené voliť valné zhromaždenie.
(2)
Ak ustanovujúce valné zhromaždenie rozhodne, že pripúšťa upísanie akcií nad navrhnutú
výšku základného imania, rozhodne o jeho novej výške. V tomto prípade je účinné upísanie
akcií upisovateľmi, ktorí najskôr upísali akcie do novourčenej výšky základného imania.
Upisovateľ akcií nad pôvodne navrhnutú výšku základného imania nadobúda hlasovacie
právo, ak ustanovujúce valné zhromaždenie zvýši základné imanie zahŕňajúce ním upísané
akcie a upisovateľ splatí aspoň 30 % ich menovitej hodnoty.
(3)
Ustanovujúce valné zhromaždenie schvaľuje na základe odborného odhadu výšku nepeňažných
vkladov. Ustanovujúce valné zhromaždenie nesmie určiť vyššie ocenenie nepeňažného
vkladu než ocenenie uvedené v zakladateľskej zmluve alebo zakladateľskej listine,
alebo určené v odbornom odhade doloženom pri upisovaní akcií.
(4)
Od zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny sa môže s výnimkou zvýšenia
základného imania ustanovujúce valné zhromaždenie odchýliť len so súhlasom všetkých
prítomných upisovateľov.
(5)
Konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorá
zahŕňa okrem uznesenia aj zoznam upisovateľov, menovitú hodnotu akcií upísaných každým
z nich, ako aj výšku splatenej časti ním upísaných akcií a zvolených členov orgánov
spoločnosti.
Založenie spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií
§ 172
(1)
Ak sa zakladatelia v zakladateľskej zmluve dohodnú, že v určitom pomere splatia celé
základné imanie spoločnosti, nevyžaduje sa výzva na upisovanie akcií a konanie ustanovujúceho
valného zhromaždenia.
(2)
Právne postavenie, ktoré má pri založení spoločnosti na základe výzvy na upisovanie
akcií ustanovujúce valné zhromaždenie, majú zakladatelia. Ak zo zakladateľskej zmluvy
nevyplýva niečo iné, vyžaduje sa na rozhodovanie prítomnosť všetkých zakladateľov
a súhlas zakladateľov, ktorí upísali väčšinu akcií. Rozhodnutie zakladateľov musí
mať formu notárskej zápisnice.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, ak spoločnosť zakladá bez výzvy na upisovanie
akcií jedna právnická osoba.
Stanovy
§ 173
Stanovy musia obsahovať:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
predmet podnikania (činnosti),
c)
výšku základného imania a spôsob splácania akcií,
d)
počet akcií, ich menovitú hodnotu a podobu, ako aj určenie, či akcie znejú na meno
alebo na doručiteľa,
e)
spôsob zvolávania valného zhromaždenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania,
f)
počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie
ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania,
g)
výšku začiatočného rezervného fondu a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná ho dopĺňať,
a spôsob dopĺňania,
h)
spôsob rozdelenia zisku,
i)
dôsledky porušenia povinnosti splatiť včas upísané akcie,
j)
spôsob zvyšovania a znižovania základného imania a
k)
postup pri dopĺňaní a zmene stanov,
§ 174
Stanovy podľa potreby takisto upravia:
a)
vydávanie rôznych druhov akcií (napr. zamestnanecké akcie), ich označenie, počet
a práva s nimi spojené a
b)
pravidlá pre vydávanie dlhopisov podľa § 160 a práva s dlhopismi spojené.
Vznik spoločnosti
§ 175
(1)
Registrový súd vykoná zápis spoločnosti do obchodného registra, ak sa preukáže, že
v súlade s týmto zákonom:
a)
sa riadne konalo ustanovujúce valné zhromaždenie, ak je jeho konanie predpísané,
b)
upisovatelia upísali celú hodnotu základného imania a splatili aspoň 30 % základného
imania tvoreného peňažnými vkladmi s výnimkou zamestnaneckých akcií,
c)
boli schválené stanovy spoločnosti,
d)
boli zvolení členovia orgánov spoločnosti.
(2)
Návrh na zápis do obchodného registra podáva predstavenstvo a podpisujú ho všetci
členovia predstavenstva.
(3)
K návrhu na zápis sa prikladá zakladateľská zmluva, prípadne zakladateľská listina,
schválené stanovy a notárska zápisnica osvedčujúca konanie ustanovujúceho valného
zhromaždenia. Ak tento zákon nevyžaduje konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia,
prikladá sa notárska zápisnica o rozhodnutí zakladateľov ohľadne otázok prerokúvaných
inak na ustanovujúcom valnom zhromaždení.
Dočasný list
§ 176
(1)
Po zápise spoločnosti do obchodného registra vystaví spoločnosť upisovateľovi dočasný
list.
(2)
Dočasný list obsahuje menovitú hodnotu upísaných akcií, prípadne určenie ich druhu
a splatenú časť ich menovitej hodnoty.
(3)
Dočasný list je cenným papierom na meno, s ktorým sú spojené práva vyplývajúce z
akcií, ktoré dočasný list nahrádza. Ak upisovateľ prevedie dočasný list na inú osobu
pred splatením menovitej hodnoty akcií, ručí za splatenie zvyšku upísanej hodnoty
akcií.
(4)
Ak dočasný list znie na meno niekoľkých osôb, platí § 156 ods. 5 obdobne. Na splatenie menovitej hodnoty akcií sú tieto osoby zaviazané spoločne a
nerozdielne.
(5)
Dočasný list vymení spoločnosť akcionárovi za akcie po splatení menovitej hodnoty
akcií, ktoré dočasný list nahrádza.
§ 177
(1)
Upisovateľ je povinný splatiť celú menovitú hodnotu akcií, ktoré upísal, v čase určenom
v stanovách, najneskôr však do jedného roka od vzniku spoločnosti, s výnimkou zamestnaneckých
akcií.
(2)
Pri porušení povinnosti splatiť menovitú hodnotu upísaných akcií alebo jej časť zaplatí
upisovateľ úroky z omeškania určené v stanovách, inak vo výške 20 % ročne.
(3)
Ak upisovateľ neuhradí splatnú časť menovitej hodnoty upísaných akcií do 60 dní alebo
v inej lehote určenej stanovami odo dňa, keď ho na to zakladatelia alebo predstavenstvo
vyzvali, môže predstavenstvo požadovať vrátenie dočasného listu alebo oznámiť upisovateľovi,
že jeho dočasný list sa vyhlasuje za neplatný, a vydať zaň inému upisovateľovi náhradný
dočasný list za podmienok vyžadovaných pre vydanie zrušovaného dočasného listu. Suma
získaná z vydania náhradného dočasného listu sa použije na vrátenie sumy zaplatenej
pôvodným upisovateľom po započítaní nárokov spoločnosti vzniknutých z porušenia jeho
povinností.
Oddiel 3
Práva a povinnosti akcionárov
§ 178
(1)
Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie
podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich
sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento
podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov.
(2)
Na výplatu dividend nemožno použiť základné imanie, ani rezervný fond a prostriedky,
ktoré podľa tohto zákona alebo podľa stanov sa majú použiť na doplnenie rezervného
fondu.
(3)
Podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiému) môže určiť
valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie.
(4)
Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, môžu sa zamestnanci spoločnosti v zhode
so stanovami podieľať na rozdelení zisku. Stanovy môžu určiť, že tento podiel zo zisku
možno použiť iba na získanie zamestnaneckých akcií spoločnosti.
(5)
Rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu určí valné
zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti, pričom tento deň nemôže
byť určený na skorší deň, ako je deň nasledujúci po dni konania valného zhromaždenia,
a na neskorší deň, ako je 30. deň od konania valného zhromaždenia. Ak valné zhromaždenie
rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendu neurčí, považuje
sa za takýto deň 30. deň od konania valného zhromaždenia.
(6)
Dividenda je splatná najneskôr do 60 dní od rozhodujúceho dňa podľa odseku 5. Spoločnosť
je povinná vyplatiť dividendu akcionárom na svoje náklady a nebezpečie.
(7)
Akcionár má právo nazerať do zápisníc z rokovania dozornej rady; o takto získaných
informáciách je povinný zachovávať mlčanlivosť.
(8)
Ustanovenia odsekov 5 až 7 sa vzťahujú len na spoločnosti, ktorých akcie sú verejne
obchodovateľné.
§ 179
(1)
Akcionár nie je povinný vrátiť spoločnosti dividendu prijatú dobromyseľne.
(2)
Po dobu trvania spoločnosti ani v prípade jej zrušenia nie je akcionár oprávnený
požadovať vrátenie svojich majetkových vkladov. Za vrátenie majetkových vkladov sa
nepokladajú platby poskytnuté pri vrátení zamestnaneckých akcií.
(3)
Po zrušení spoločnosti s likvidáciou má akcionár právo na podiel na likvidačnom zostatku.
§ 180
(1)
Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať
od neho vysvetlenie a uplatňovať návrhy. Počet hlasov akcionára sa spravuje menovitou
hodnotou jeho akcií. Spôsob hlasovania určujú stanovy, ktoré takisto môžu obmedziť
výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára.
(2)
Na uplatnenie práva účasti na valnom zhromaždení, práva hlasovať na ňom, požadovať
od neho vysvetlenie a uplatňovať návrhy je pri akciách, ktoré sú verejne obchodovateľné,
rozhodujúcim dňom deň určený v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní
valného zhromaždenia. Týmto dňom môže byť deň konania valného zhromaždenia alebo deň,
ktorý mu predchádza, najviac však päť dní pred dňom konania tohto valného zhromaždenia.
Ak rozhodujúci deň nie je takýmto spôsobom určený, považuje sa za rozhodujúci deň
vždy deň konania valného zhromaždenia. Spoločnosť je povinná na obdobie, ktoré sa
začína rozhodujúcim dňom a končí sa dňom konania valného zhromaždenia, dať stredisku
cenných papierov príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi
na všetky zaknihované akcie, ktoré vydala.
§ 181
(1)
Akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 10 % základného
imania, môžu požiadať predstavenstvo o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia
na prerokovanie navrhnutých záležitostí.
(2)
Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do
30 dní odo dňa, keď mu došla žiadosť o jeho zvolanie. Ak predstavenstvo nesplní túto
povinnosť, zvolá mimoriadne valné zhromaždenie na žiadosť akcionárov uvedených v odseku
1 v tej istej lehote počítanej odo dňa doručenia žiadosti súd. Títo akcionári majú
právo na náhradu nákladov, ktoré im pritom vznikli.
§ 182
Na žiadosť akcionárov uvedených v § 181 ods. 1:
a)
predstavenstvo zaradí nimi určenú záležitosť na program rokovania valného zhromaždenia;
valné zhromaždenie je povinné túto záležitosť prerokovať,
b)
dozorná rada preskúma výkon pôsobnosti predstavenstva v určených záležitostiach.
§ 183
O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia
§ 131.
Oddiel 4
Orgány spoločnosti
Valné zhromaždenie
§ 184
(1)
Najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých
na ňom prítomných akcionárov.
(2)
Valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo, pokiaľ
neustanovuje tento zákon inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami.
(3)
Pri spoločnosti s akciami na meno zasiela predstavenstvo pozvánku všetkým akcionárom
najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Pri spoločnosti s akciami na majiteľa
sa uverejňuje v tejto lehote oznámenie o konaní valného zhromaždenia spôsobom určeným
stanovami.
(4)
Pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia obsahuje
aspoň:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
miesto, dátum a hodinu konania valného zhromaždenia,
c)
označenie, či sa zvoláva riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie,
d)
program rokovania valného zhromaždenia,
§ 185
(1)
Valné zhromaždenie je schopné uznášať sa, ak sú prítomní akcionári, ktorí majú akcie
s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu viac ako 30 % základného imania spoločnosti,
ak stanovy neurčujú niečo iné.
(2)
Akcionári prítomní na valnom zhromaždení sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá
obsahuje názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá
je akcionárom, prípadne splnomocnenca, čísla a menovitú hodnotu akcií, ktoré ju oprávňujú
na hlasovanie. Ak spoločnosť vydala zaknihované akcie, právo akcionára zúčastniť sa
na valnom zhromaždení sa overuje na základe výpisu z registra emitenta vedeného v
stredisku cenných papierov. Tento výpis musí byť pripojený k zápisnici o valnom zhromaždení.
Správnosť listiny prítomných potvrdzujú svojimi podpismi predseda valného zhromaždenia
a zapisovateľ zvolení podľa stanov.
(3)
Ak valné zhromaždenie nie je schopné uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradné valné
zhromaždenie tak, aby sa konalo do troch týždňov odo dňa, keď sa malo konať valné
zhromaždenie pôvodne zvolané. Náhradné valné zhromaždenie musí mať nezmenený program
rokovania a je schopné uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1.
(4)
O záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného
zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti.
§ 186
(1)
Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ tento
zákon alebo stanovy nevyžadujú inú väčšinu.
(2)
Na rozhodnutie valného zhromaždenia o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií
sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov majúcich tieto akcie.
§ 186a
(1)
Neplatné sú dohody, ktorými sa akcionár zaväzuje, že uplatní svoje hlasovacie právo
na valnom zhromaždení dohodnutým spôsobom.
(2)
Ustanovenia stanov, ktoré zaväzujú akcionárov pri uplatnení hlasovacích práv k postupu
podľa odseku 1, sú neplatné.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú len na spoločnosti, ktorých akcie sú verejne
obchodovateľné.
§ 187
(1)
Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí:
a)
zmena stanov,
b)
rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania a vydanie dlhopisov,
c)
voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva
dozorná rada (§ 194 ods. 1),
d)
voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou
členov dozornej rady volených podľa § 200,
e)
schválenie ročnej účtovnej závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku a určenie tantiém,
f)
rozhodnutie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné
papiere a naopak,
g)
rozhodnutie o zrušení spoločnosti,
h)
rozhodnutie o ďalších otázkach, ktoré tento zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti
valného zhromaždenia.
(2)
Rozhodnutie o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania a zrušení spoločnosti
vyžaduje dvojtretinovú väčšinu hlasov prítomných a musí sa o tom vyhotoviť notárska
zápisnica.
§ 188
(1)
Valné zhromaždenie zvolí svojho predsedu, zapisovateľa, dvoch overovateľov zápisnice
a osoby poverené sčítaním hlasov.
(2)
Zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje:
a)
obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)
miesto a čas konania valného zhromaždenia,
c)
meno predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa, overovateľov zápisnice a osôb poverených
sčítaním hlasov,
d)
opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia,
e)
rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania,
f)
obsah protestu akcionára, člena predstavenstva alebo dozornej rady týkajúceho sa
rozhodnutia valného zhromaždenia, ak o to protestujúci požiada.
(3)
K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie.
§ 189
(1)
Predstavenstvo zabezpečuje vyhotovenie zápisnice o valnom zhromaždení do 30 dní od
jeho ukončenia. Zápisnicu podpisuje zapisovateľ a predseda zasadania valného zhromaždenia
a dvaja zvolení overovatelia.
(2)
Každý akcionár môže požiadať predstavenstvo o vydanie kópie zápisnice alebo jej časti.
(3)
Zápisnice o valnom zhromaždení spolu s oznámením alebo pozvaním na valné zhromaždenie
a zoznam prítomných akcionárov sa uchovávajú v archíve spoločnosti po celú dobu jej
trvania.
§ 190
Ak má spoločnosť len jediného akcionára, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia tento
akcionár. Tento akcionár môže kedykoľvek zvolať valné zhromaždenie, ktorého pôsobnosť
vykonáva, pričom neplatí § 184 ods. 3. O zaznamenaní rozhodnutí urobených pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia platia
ustanovenia § 187 ods. 2, § 188 a 189 primerane.
Predstavenstvo
§ 191
(1)
Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti
a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti,
pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia.
Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva.
Členovia predstavenstva, ktorí zaväzujú spoločnosť, a spôsob, ktorým tak robia, sa
zapisujú do obchodného registra.
(2)
Stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo
predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím
osobám.
§ 192
(1)
Predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti a predkladá valnému
zhromaždeniu na schválenie ročnú účtovnú závierku s návrhom na rozdelenie zisku. Táto
závierka sa zasiela akcionárom majúcim akcie na meno najmenej 30 dní pred valným zhromaždením.
Ak spoločnosť vydala akcie na majiteľa, hlavné údaje tejto účtovnej závierky sa v
tej istej lehote uverejnia spôsobom určeným stanovami.
(2)
V lehotách určených stanovami predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu správu
o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku.
§ 193
Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že spoločnosť stratila
tretinu základného imania alebo že je po dobu dlhšiu ako tri mesiace platobne neschopná.
O týchto skutočnostiach upovedomí bez odkladu dozornú radu.
§ 194
(1)
Členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných
osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť,
že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.
(2)
Stanovy môžu určiť, že predstavenstvo, ktorého počet členov neklesol pod polovicu,
môže vymenovať náhradných členov do nasledujúceho zasadania valného zhromaždenia.
Členom predstavenstva môže byť len fyzická osoba.
(3)
Predstavenstvo má najmenej troch členov. Členovia predstavenstva volia svojho predsedu.
Predstavenstvo rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov určenou stanovami, inak väčšinou
hlasov všetkých členov.
(4)
Predstavenstvo sa spravuje zásadami a pokynmi schválenými valným zhromaždením. Ich
porušenie nemá vplyv na účinky konania členov predstavenstva voči tretím osobám.
(5)
Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou
a zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu.
(6)
Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti, ručia za záväzok na náhradu
škody spôsobenej tretím osobám, ak náhradu tejto škody nemožno dosiahnuť od spoločnosti
pre jej platobnú neschopnosť.
§ 195
(1)
O priebehu zasadania predstavenstva a o jeho rozhodnutiach sa vyhotovujú zápisnice
podpísané predsedom predstavenstva a zapisovateľom.
(2)
Každý člen predstavenstva má právo, aby v zápisnici bol uvedený jeho odlišný názor
na prerokúvanú záležitosť.
§ 196
Zákaz konkurencie
(1)
Pokiaľ zo stanov nevyplýva niečo iné, člen predstavenstva nesmie:
a)
vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou
činnosťou spoločnosti,
b)
sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,
c)
zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením
a
d)
vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu
inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na
ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom.
(2)
Porušenie týchto ustanovení má dôsledky uvedené v § 65.
Dozorná rada
§ 197
(1)
Dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej
činnosti spoločnosti.
(2)
Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich
sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade
so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi
predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia.
§ 198
Dozorná rada preskúmava ročnú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku a predkladá
svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu.
§ 199
(1)
Dozorná rada zvoláva valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti, a na
valnom zhromaždení navrhuje potrebné opatrenia. Pre spôsob zvolávania valného zhromaždenia
platia primerane ustanovenia § 184.
(2)
Dozorná rada určí svojho člena, ktorý zastupuje spoločnosť v konaní pred súdmi a
inými orgánmi proti členovi predstavenstva.
§ 200
(1)
Dozorná rada musí mať najmenej troch členov. Dve tretiny členov dozornej rady volí
valné zhromaždenie a jednu tretinu zamestnanci spoločnosti, ak má spoločnosť viac
ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere v čase voľby. Stanovy môžu určiť vyšší
počet členov dozornej rady volených zamestnancami, ale tento počet nesmie byť väčší
než počet členov volených valným zhromaždením; môžu takisto určiť, že zamestnanci
volia časť členov dozornej rady aj pri menšom počte zamestnancov spoločnosti.
(2)
Členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia
ako päť rokov.
(3)
Pre členov dozornej rady platia obdobne ustanovenia § 194 ods. 4 a 5 a § 196.
(4)
Členom dozornej rady môže byť len fyzická osoba. Člen dozornej rady nesmie byť zároveň
členom predstavenstva, prokuristom alebo osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom
registri konať v mene spoločnosti.
§ 201
(1)
Členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení spoločnosti a sú povinní
oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti.
(2)
Rozdielny názor členov dozornej rady zvolených zamestnancami spoločnosti sa oznámi
valnému zhromaždeniu spolu so závermi ostatných členov dozornej rady.
(3)
Dozorná rada rozhoduje na základe súhlasu väčšiny svojich členov. O zasadaní dozornej
rady sa vyhotovuje zápisnica podpísaná jej predsedom. V zápisnici sa uvedú aj stanoviská
menšiny členov, ak títo o to požiadajú.
Oddiel 5
Zvýšenie základného imania
§ 202
(1)
O zvýšení základného imania rozhoduje na základe návrhu predstavenstva valné zhromaždenie
dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Ak bolo vydaných viac druhov
akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov u prítomných akcionárov každého druhu akcií.
(2)
V pozvánke alebo oznámení, ktoré sa týkajú zvolania valného zhromaždenia, sa uvedú
dôvody navrhovaného zvýšenia základného imania, spôsob a výška tohto zvýšenia, ako
aj navrhovaný počet novovydaných akcií alebo nová nominálna hodnota doterajších akcií.
Ak zvýšenie základného imania sa má vykonať vydaním nových akcií, uvedie sa lehota
pre ich upísanie. Ak sa navrhuje vydanie nového druhu akcií, uvedú sa práva s nimi
spojené a dôsledky, ktoré bude mať ich vydanie na práva spojené s akciami skôr vydanými.
(3)
Ak zvýšenie základného imania zahŕňa nepeňažný vklad, uvedie sa v pozvánke alebo
oznámení jeho predmet a navrhovaná hodnota. Valnému zhromaždeniu sa predloží ocenenie
tohto vkladu odborným odhadom.
(4)
Účinky zvýšenia základného imania nastávajú odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií
§ 203
(1)
Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií je prípustné, ak akcionári splatili
všetky skôr upísané akcie. Toto obmedzenie sa netýka zvýšenia základného imania nepeňažnými
vkladmi a nesplatenej časti zamestnaneckých akcií.
(2)
Pre upisovanie akcií pri zvýšení základného imania platia inak primerane ustanovenia
pre upisovanie akcií pri založení spoločnosti.
§ 204
(1)
Pri upísaní akcie na zvýšenie základného imania je upisovateľ povinný splatiť časť
jej menovitej hodnoty, ktorú určí valné zhromaždenie, najmenej však 30%.
(2)
Pokiaľ zo stanov nevyplýva nič iné, majú doterajší akcionári predkupné právo na upisovanie
akcií na zvýšenie základného imania, a to v pomere, v akom sa ich akcie podieľajú
na doterajšom základnom imaní.
(3)
Ak spoločnosť vydala dlhopisy (§ 160), s ktorými je spojené predkupné právo na novovydané akcie, je povinná ponúknuť nové
akcie majiteľom dlhopisov v súlade so stanovami a obsahom dlhopisov. Toto predkupné
právo má prednosť pred predkupným právom doterajších akcionárov. Ak majiteľ dlhopisu
nevyužije v lehote v ňom určenej svoje predkupné právo na upísanie akcie, jeho predkupné
právo zaniká.
(4)
Na základe akcií vydaných v súvislosti so zvýšením základného imania spoločnosti
vzniká právo na dividendu zo zisku dosiahnutého v roku, v ktorom došlo ku zvýšeniu
základného imania, pokiaľ stanovy neurčujú inak.
§ 205
Ak spoločnosť bola založená bez výzvy na upisovanie akcií a všetci akcionári sa dohodnú
o rozsahu účasti na zvýšení základného imania, možno základné imanie zvýšiť bez zverejnenia
výzvy na upisovanie akcií. Pre zvýšenie základného imania inak platí ustanovenie § 203 ods. 1 obdobne.
§ 206
Predstavenstvo môže podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného
registra po upísaní akcií zodpovedajúcich tomuto zvýšeniu a splatení aspoň 30 % ich
menovitej hodnoty, ak ide o peňažné vklady.
Podmienené zvýšenie základného imania
§ 207
(1)
Ak valné zhromaždenie rozhodne podľa stanov o vydaní dlhopisov, s ktorými je spojené
právo ich majiteľov požadovať v ich nominálnej hodnote vydanie akcií, poverí valné
zhromaždenie predstavenstvo zvýšiť základné imanie v rozsahu uplatnených práv z dlhopisov.
(2)
Majitelia dlhopisov uplatňujú práva podľa odseku 1 písomne s uvedením počtu akcií,
ktoré požadujú vydať.
(3)
Predstavenstvo vydá majiteľom dlhopisov akcie v nominálnej hodnote zodpovedajúcej
nárokom z dlhopisov pri ich predložení.
Zvýšenie základného imania z majetku spoločnosti
§ 208
(1)
Po schválení ročnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky môže valné zhromaždenie rozhodnúť,
že časti zisku alebo iného majetku spoločnosti prevyšujúce základné imanie, ktoré
nie sú účelovo viazané, sa použijú na zvýšenie základného imania spoločnosti. Na zvýšení
základného imania sa podieľajú akcionári podľa menovitých hodnôt upísaných akcií.
(2)
Na zvýšení základného imania sa podieľajú aj akcie, ktoré sú v majetku tejto spoločnosti
podľa § 161 ods. 1.
§ 209
(1)
Zvýšenie sa vykoná buď vydaním nových akcií a ich bezplatným rozdelením medzi akcionárov
podľa podielu nimi upísaných akcií na doterajšom základnom imaní, alebo zvýšením menovitej
hodnoty doterajších akcií.
(2)
Zvýšenie menovitej hodnoty doterajších akcií sa vykoná buď ich výmenou, alebo vyznačením
vyššej hodnoty na doterajších akciách a podpisom dvoch členov predstavenstva oprávnených
podpisovať za spoločnosť.
§ 210
Zvýšenie základného imania predstavenstvom
(1)
Stanovy môžu poveriť predstavenstvo, aby za podmienok určených stanovami vydalo nové
akcie alebo previedlo majetok spoločnosti prevyšujúce základné imanie do základného
imania a zvýšilo základné imanie do určenej hodnoty, najviac však o jednu tretinu
doterajšej výšky základného imania.
(2)
Ak to vyplýva zo stanov, môže valné zhromaždenie poveriť predstavenstvo zvýšiť základné
imanie pri vydávaní zamestnaneckých akcií, najmä pri použití podielov zamestnancov
na zisku spoločnosti na nákup týchto akcií. Podrobnosti určia stanovy.
Oddiel 6
Zníženie základného imania
§ 211
(1)
O znížení základného imania rozhoduje, ak osobitný zákon neustanovuje inak, na návrh
predstavenstva valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov.
Ak bolo vydaných viac druhov akcií, vyžaduje sa táto väčšina hlasov prítomných akcionárov
každého druhu akcií. O znížení základného imania môže valné zhromaždenie rozhodovať
len vtedy, ak sú na ňom prítomní akcionári, ktorí majú akcie s menovitou hodnotou
predstavujúcou spolu viac ako 50 % základného imania spoločnosti. Predstavenstvo spoločnosti
podáva registrovému súdu návrh na zapísanie zníženia základného imania do 30 dní od
konania valného zhromaždenia, ktoré o znížení rozhodlo.
(2)
V rozhodnutí valného zhromaždenia o znížení základného imania podľa odseku 1 sa uvedie
a)
dôvod jeho zníženia,
b)
rozsah jeho zníženia,
c)
spôsob, ktorým sa má vykonať,
d)
lehota na predloženie akcií spoločnosti.
(3)
Základné imanie nemožno znížiť pod jeho minimálnu výšku ustanovenú v § 162 ods. 3.
(4)
Zníženie základného imania spoločnosti zahŕňa predovšetkým akcie, ktoré sú v jej
vlastníctve.
(5)
Zníženie základného imania sa nesmie dotknúť práv majiteľov dlhopisov (§ 160).
§ 212
V pozvánke alebo oznámení, ktoré sa týkajú zvolania valného zhromaždenia, sa uvedú
dôvody navrhovaného zníženia základného imania, ako aj spôsob a výška tohto zníženia.
§ 213
(1)
Zníženie základného imania sa vykoná znížením menovitej hodnoty akcií alebo tým,
že sa vezme z obehu určitý počet akcií.
(2)
Zníženie menovitej hodnoty akcií sa vykoná výmenou za nové akcie s nižšou menovitou
hodnotou alebo vyznačením nižšej menovitej hodnoty na doterajšej akcii s podpisom
dvoch členov predstavenstva oprávnených podpisovať za spoločnosť.
(3)
Z obehu sa vezme akcia tým, že sa vykúpia akcie predložené na výzvu predstavenstva
alebo vyžrebované akcie. Podrobné pravidlá pre vzatie akcie z obehu určí valné zhromaždenie
pri rozhodnutí o znížení základného imania.
(4)
Rozhodnutie valného zhromaždenia o znížení základného imania sa zapíše do obchodného
registra. Návrh na zápis podáva predstavenstvo do 30 dní od rozhodnutia valného zhromaždenia.
§ 214
(1)
Predstavenstvo vyzve akcionárov, ktorí majú akcie na meno, aby ich predložili v lehote
určenej rozhodnutím valného zhromaždenia za účelom výmeny, vyznačenia zníženia ich
menovitej hodnoty alebo vzatia z obehu. Ak spoločnosť vydala akcie znejúce na majiteľa,
zverejní výzvu na ich predloženie.
(2)
Predstavenstvo vyhlási za neplatné akcie vzaté z obehu, ktoré napriek výzve neboli
v určenej lehote predložené. Vyhlásenie akcií za neplatné sa oznámi akcionárom spôsobom
uvedeným v odseku 1 a zverejní sa.
§ 215
(1)
Predstavenstvo je povinné oznámiť rozsah zníženia základného imania do 30 dní odo
dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o jeho znížení osobám, ktorým vznikli pohľadávky
voči spoločnosti pred zápisom rozhodnutia valného zhromaždenia do obchodného registra.
(2)
Rozhodnutie valného zhromaždenia sa okrem toho zverejní najmenej dvakrát za sebou
s aspoň tridsaťdenným odstupom.
(3)
Veritelia spoločnosti uvedení v odseku 1 sú oprávnení požadovať do 90 dní odo dňa,
keď dostali oznámenie o znížení základného imania, inak do 90 dní odo dňa druhého
zverejnenia, aby splnenie ich neuhradených pohľadávok bolo dostatočným spôsobom zabezpečené.
(4)
Ak medzi veriteľmi a spoločnosťou nedôjde k dohode o spôsobe zabezpečenia pohľadávky,
rozhodne o dostatočnom zabezpečení súd s ohľadom na druh a výšku pohľadávky.
§ 216
(1)
Po uplynutí 90 dní od doručenia oznámenia podľa § 215 ods. 1, prípadne od posledného zverejnenia rozhodnutia podľa § 215 ods. 2 môže predstavenstvo podať návrh na zápis zníženia základného imania do obchodného
registra. Registrový súd vykoná zápis, ak sa preukáže oznámenie rozhodnutia valného
zhromaždenia o znížení základného imania podľa § 215 ods. 1 a 2 a zabezpečenie pohľadávok veriteľov alebo ich uspokojenie.
(2)
K zníženiu základného imania dochádza odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
(3)
Pred zápisom zníženia základného imania do obchodného registra nemožno akcionárom
poskytnúť plnenie z dôvodu zníženia základného imania alebo z toho dôvodu odpustiť
alebo znížiť nesplatené časti menovitých hodnôt ich akcií.
Oddiel 7
Rezervný fond
§ 217
(1)
Spoločnosť vytvára rezervný fond (§ 67) v dobe a vo výške určenej stanovami. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku
spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej
účtovnej závierke za rok, v ktorom po prvý raz zisk vytvorí, a to vo výške najmenej
20 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % z hodnoty základného imania. Tento fond
sa ročne dopĺňa o sumu určenú stanovami, najmenej však 5 % z čistého zisku, až do
dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20
% základného imania.
(2)
O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak.
(3)
Ak sa rezervný fond vytvára splácaním vyššej sumy, než zodpovedá upísanej menovitej
hodnote akcií (emisné ážio), a platená suma nestačí na zaplatenie menovitej hodnoty
akcií i emisného ážia, započítava sa najprv na plnenie povinnosti zaplatiť emisné
ážio.
Oddiel 8
Zrušenie a likvidácia spoločnosti
§ 218
(1)
O zrušení spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie. Pre zrušenie a zánik platí ustanovenie
§ 68.
(2)
Registrový súd vymaže spoločnosť z obchodného registra, len ak sa preukáže, že všetky
akcie, ktoré vydala, boli zrušené alebo zanikli iným spôsobom podľa osobitného zákona.
§ 219
(1)
Likvidátora vymenúva valné zhromaždenie.
(2)
Pokiaľ zo stanov nevyplýva niečo iné, môžu akcionári majúci akcie predstavujúce aspoň
desatinu základného imania požiadať s uvedením dôvodov súd, aby odvolal likvidátora
vymenovaného valným zhromaždením a nahradil ho inou osobou.
(3)
Likvidátora, ktorého nevymenoval súd, môže valné zhromaždenie odvolať a nahradiť
iným likvidátorom.
§ 220
(1)
Po uspokojení všetkých veriteľov sa likvidačný zostatok rozdelí medzi akcionárov
v pomere zodpovedajúcom menovitej hodnote ich akcií, pokiaľ zo stanov nevyplýva niečo
iné.
(2)
Ak akcie neboli úplne splatené, vyplatí sa akcionárom suma, ktorú splatili, a až
zvyšok sa rozdelí medzi akcionárov v pomere k výške menovitej hodnoty ich akcií.
(3)
Ak likvidačný zostatok nestačí na úhradu menovitej hodnoty akcií, delia sa akcionári
v pomere zodpovedajúcom splatenej menovitej hodnote ich akcií.
Hlava II
DRUŽSTVO
Diel I
Základné ustanovenia
§ 221
(1)
Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania
alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
(2)
Obchodné meno družstva musí obsahovať označenie „družstvo“.
(3)
Družstvo musí mať najmenej päť členov; to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické
osoby. Na trvanie družstva nemá vplyv pristúpenie ďalších členov alebo zánik členstva
doterajších členov, ak družstvo spĺňa podmienky predchádzajúcej vety.
§ 222
(1)
Družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím
majetkom.
(2)
Členovia neručia za záväzky družstva. Stanovy môžu určiť, že členovia družstva alebo
niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči družstvu do určitej
výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.
§ 223
(1)
Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali
členovia družstva.
(2)
Stanovy určujú výšku základného imania družstva, ktoré sa zapisuje do obchodného
registra (zapisované základné imanie). Zapisované základné imanie musí byť najmenej
50 000 Sk.
(3)
Podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami (základný
členský vklad) alebo v stanovách určenej časti základného členského vkladu (vstupný
vklad).
(4)
Členovia družstva sa môžu zaviazať, pokiaľ to stanovy pripúšťajú, k ďalšiemu členskému
vkladu a k ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva za podmienok určených stanovami.
(5)
Nepeňažné vklady sa ocenia spôsobom určeným stanovami alebo pri založení družstva
dohodnutým všetkými členmi.
(6)
Člen je povinný splatiť členský vklad presahujúci vstupný vklad do troch rokov, ak
stanovy neurčia kratšiu lehotu. Stanovy môžu určiť, že členovia sú povinní, ak to
vyžaduje strata družstva, splatiť na základe rozhodnutia členskej schôdze nesplatenú
časť členského vkladu ešte pred dobou jej splatnosti.
§ 224
Založenie družstva
(1)
Na založenie družstva sa vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze družstva.
(2)
Ustanovujúca schôdza družstva:
a)
určuje zapisované základné imanie,
b)
schvaľuje stanovy,
c)
volí predstavenstvo a kontrolnú komisiu.
(3)
Na ustanovujúcej schôdzi družstva sú oprávnené hlasovať osoby, ktoré podali prihlášku
do družstva. Pred rozhodovaním o veciach uvedených v odseku 2 zvolí ustanovujúca členská
schôdza svojho predsedajúceho. Do jeho zvolenia vedie schôdzu zvolávateľ.
(4)
Ustanovujúca schôdza družstva volí a prijíma uznesenie väčšinou prítomných. Uchádzač
o členstvo môže vziať svoju prihlášku späť ihneď po hlasovaní o stanovách, ak hlasoval
proti ich prijatiu.
(5)
Ustanovujúca schôdza družstva vedie k jeho založeniu, ak sa na nej uchádzači o členstvo
zaviazali k členským vkladom dosahujúcim určenú sumu zapisovaného základného imania.
Základný členský alebo vstupný vklad sa musí splatiť do 15 dní od konania ustanovujúcej
schôdze družstva určenému členovi predstavenstva spôsobom určeným členskou schôdzou.
(6)
Priebeh ustanovujúcej schôdze družstva sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorá obsahuje
aj zoznam členov a výšku jednotlivých členských vkladov, ku ktorým sa na schôdzi družstva
zaviazali. Prílohu zápisnice tvoria stanovy v schválenom znení.
§ 225
(1)
Družstvo vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Pred podaním návrhu na tento
zápis musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania.
(2)
Návrh na zápis je povinné podať predstavenstvo. Návrh na zápis podpisujú všetci členovia
predstavenstva.
(3)
K návrhu na zápis sa prikladá:
a)
notárska zápisnica o ustanovujúcej schôdzi družstva podpísaná všetkými členmi predstavenstva,
b)
stanovy družstva,
c)
doklad o splatení určenej časti zapisovaného základného imania.
§ 226
(1)
Stanovy družstva musia obsahovať:
a)
obchodné meno a sídlo družstva,
b)
predmet podnikania (činnosti),
c)
vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom,
d)
výšku základného členského vkladu, prípadne aj výšku vstupného vkladu, spôsob splácania
členských vkladov a vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva,
e)
orgány družstva a počet ich členov, dĺžku ich funkčného obdobia, spôsob ustanovovania,
pôsobnosť a spôsob ich zvolávania a rokovania,
f)
spôsob použitia zisku a úhrady prípadnej straty,
g)
tvorbu a použitie nedeliteľného fondu,
h)
ďalšie ustanovenia, ak to vyplýva z tohto zákona.
(2)
Ak podľa stanov je podmienkou členstva tiež pracovný vzťah člena k družstvu, môžu
stanovy obsahovať úpravu tohto vzťahu. Táto úprava nesmie odporovať pracovnoprávnym
predpisom, ibaže úprava je pre člena výhodnejšia. Ak nie je osobitná úprava v stanovách,
platia pracovnoprávne predpisy.
(3)
O zmene stanov rozhoduje členská schôdza. Predstavenstvo družstva je povinné do 30
dní od schválenia zmeny stanov upovedomiť o tom registrový súd.
Diel II
Vznik a zánik členstva
§ 227
(1)
Členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je členstvo podmienené
pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická osoba, ktorá skončila povinnú
školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.
(2)
Po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo:
a)
pri založení družstva dňom vzniku družstva,
b)
za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky,
c)
prevodom členstva alebo
d)
iným spôsobom ustanoveným zákonom.
(3)
Ak podľa stanov je podmienkou členstva pracovný vzťah člena k družstvu a ak zo stanov
nevyplýva niečo iné, vzniká členstvo dňom, ktorý sa dojednal ako deň vzniku pracovného
vzťahu, a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu člena k družstvu.
(4)
Členstvo nevzniká pred zaplatením vstupného vkladu.
(5)
Podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy.
§ 228
Družstvo vedie zoznam všetkých svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje okrem názvu
a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby ako člena aj výška jej
členského vkladu a výška, v ktorej bol splatený. Do zoznamu sa bez zbytočného odkladu
vyznačia všetky zmeny evidovaných skutočností. Predstavenstvo umožní každému, kto
osvedčí právny záujem, aby do zoznamu nahliadol. Člen družstva má právo do zoznamu
nahliadať a žiadať vydanie potvrdenia o svojom členstve a obsahu jeho zápisu v zozname.
§ 229
(1)
Členské práva a povinnosti môže člen previesť na iného člena družstva, pokiaľ to
stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na inú osobu podlieha
súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti zamietavému
rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva alebo
členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva
nadobúdateľ členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností
prevádzajúceho člena.
(2)
Stanovy môžu určiť prípady, keď predstavenstvo nesmie odmietnuť súhlas s prevodom
členských práv a povinností alebo sa nevyžaduje súhlas predstavenstva.
§ 230
Prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody
nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom
prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva
príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky
ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane
písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa
členstva.
§ 231
(1)
Členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením alebo zánikom družstva.
(2)
Vystúpením zaniká členstvo v čase určenom stanovami, najdlhšie však uplynutím šiestich
mesiacov odo dňa, keď člen písomne oznámil vystúpenie predstavenstvu družstva.
(3)
Člen môže byť vylúčený, ak opätovne a napriek výstrahe porušuje členské povinnosti,
alebo z iných dôležitých dôvodov uvedených v stanovách. Fyzická osoba môže byť vylúčená
tiež, ak bola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin, ktorý spáchala proti
družstvu alebo členovi družstva. O vylúčení, ktoré sa musí členovi písomne oznámiť,
rozhoduje, pokiaľ stanovy neurčujú inak, predstavenstvo. Proti rozhodnutiu o vylúčení
má právo podať člen odvolanie na členskú schôdzu.
(4)
Súd na návrh člena, ktorého sa rozhodnutie týka, vyhlási rozhodnutie členskej schôdze
o vylúčení za neplatné, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami.
§ 232
(1)
Členstvo fyzickej osoby zaniká smrťou. Dedič členských práv a povinností poručiteľa
môže požiadať družstvo o členstvo. Zákon alebo stanovy môžu určiť, kedy predstavenstvo
nesmie dedičovo členstvo odmietnuť alebo kedy sa nevyžaduje súhlas predstavenstva
s nadobudnutím členských práv a povinností dedičom.
(2)
Súhlas predstavenstva sa nevyžaduje, ak dedič nadobudol práva a povinnosti spojené
s členstvom v bytovom družstve.
(3)
Dedič, ktorý sa nestal členom, má nárok na vyrovnací podiel člena, ktorého členstvo
zaniklo.
(4)
Členstvo právnickej osoby v družstve zaniká jej vstupom do likvidácie alebo vyhlásením
konkurzu, prípadne jej zánikom. Ak má právnická osoba právneho nástupcu, vstupuje
nástupca do všetkých doterajších jej členských práv a povinností.
§ 233
(1)
Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.
(2)
Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného
počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých
členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.
(3)
Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva
podľa účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo
stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov
s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.
(4)
Nárok na vyrovnací podiel je splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia účtovnej
závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Nárok na podiel na zisku vzniká len za
obdobie trvania členstva.
(5)
Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.
§ 234
(1)
Vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že v prípadoch, keď
členský vklad spočíval úplne alebo sčasti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na družstvo, môže člen žiadať vyporiadanie vrátením tejto nehnuteľnosti, a to v hodnote,
ktorá je evidovaná v majetku družstva v čase zániku jeho členstva. Ak je výška vyrovnacieho
podielu menšia, než je hodnota vrátenej nehnuteľnosti, je nadobúdajúci člen povinný
uhradiť družstvu rozdiel v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že obdobne sa postupuje
aj v prípade, keď spočíval členský vklad v poskytnutí iného vecného plnenia. Družstvo
zodpovedá členovi, ak nakladá s majetkom družstva spôsobom, ktorý by toto vrátenie
znemožňoval.
(2)
Nárok podľa odseku 1 na vrátenie poľnohospodárskej pôdy vloženej do družstva má člen
aj v prípade, že tento nárok stanovy neurčujú.
§ 235
Nedeliteľný fond
(1)
Družstvo je povinné pri svojom vzniku zriadiť nedeliteľný fond najmenej vo výške
10 % zapisovaného základného imania. Tento fond družstvo dopĺňa najmenej o 10 % ročného
čistého zisku, a to až do doby, než výška nedeliteľného fondu dosiahne sumu rovnajúcu
sa polovici zapisovaného základného imania družstva. Stanovy môžu určiť, že sa vytvára
vyšší nedeliteľný fond alebo ďalšie zabezpečovacie fondy.
(2)
Nedeliteľný fond sa nesmie použiť za trvania družstva na rozdelenie medzi členov.
§ 236
Rozdelenie zisku
(1)
Na určení zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov, sa uznáša členská schôdza pri
prerokovaní ročnej účtovnej závierky.
(2)
Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, určí sa podiel člena na zisku určenom na rozdelenie
medzi členov pomerom výšky jeho splateného vkladu k splateným vkladom všetkých členov;
u členov, ktorých členstvo v rozhodnom roku trvalo len časť roka, sa tento podiel
pomerne kráti.
(3)
Stanovy družstva alebo uznesenie členskej schôdze, ak to stanovy pripúšťajú, môžu
určiť iný spôsob vymedzenia podielu člena na zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov.
Diel III
Orgány družstva
§ 237
Orgánmi družstva sú:
a)
členská schôdza,
b)
predstavenstvo,
c)
kontrolná komisia,
d)
ďalšie orgány družstva podľa stanov.
§ 238
(1)
Do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia
právnických osôb, ktoré sú členmi družstva.
(2)
Ak je členom družstva právnická osoba, je povinná splnomocniť fyzickú osobu konať
za ňu v orgáne družstva.
(3)
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vyžaduje sa na platnosť uznesenia členskej
schôdze, predstavenstva a kontrolnej komisie ich riadne zvolanie, prítomnosť nadpolovičnej
väčšiny členov a súhlas väčšiny hlasov prítomných členov. Tento zákon alebo stanovy
určujú, pre ktoré uznesenia je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny.
Členská schôdza
§ 239
(1)
Najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva (ďalej len „členská schôdza“).
(2)
Členská schôdza sa schádza v lehotách určených stanovami, najmenej raz za rok. Zvolanie
členskej schôdze sa musí členom oznámiť spôsobom určeným stanovami.
(3)
Členská schôdza sa musí zvolať, ak o to požiada písomne aspoň jedna tretina všetkých
členov družstva, kontrolná komisia, ako aj v ďalších prípadoch, ak tak určujú stanovy.
(4)
Do pôsobnosti členskej schôdze patrí:
a)
meniť stanovy,
b)
voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie,
c)
schvaľovať ročnú účtovnú závierku,
d)
rozhodovať o rozdelení a použití zisku, prípadne spôsobe úhrady straty,
e)
rozhodovať o zvýšení alebo znížení zapisovaného základného imania,
f)
rozhodovať o základných otázkach koncepcie rozvoja družstva,
g)
rozhodovať o splynutí, zlúčení, premene, rozdelení a o inom zrušení družstva.
(5)
Členská schôdza rozhoduje o ďalších záležitostiach týkajúcich sa družstva a jeho
činnosti, pokiaľ tak ustanovuje tento zákon, stanovy, prípadne pokiaľ si rozhodovanie
o niektorej veci vyhradila.
(6)
Stanovy družstva môžu určiť, že členské schôdze sa budú konať formou čiastkových
schôdzí. Pri rozhodovaní sa sčítajú hlasy odovzdané na všetkých čiastkových členských
schôdzach. Čiastkové členské schôdze nemôžu rozhodovať o zániku družstva a v ďalších
prípadoch, ak tak určujú stanovy.
(7)
Ak s ohľadom na rozsah družstva nie je dobre možné zvolávať členskú schôdzu, môžu
stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť členskej schôdze zhromaždenie
delegátov. Každý z delegátov sa volí rovnakým počtom hlasov. Stanovy môžu určiť odchýlky,
pokiaľ sú potrebné vzhľadom na organizačné usporiadanie družstva.
(8)
Ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú
schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza
pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je
schopná uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie § 238 ods. 3. Obdobne sa postupuje pri čiastkových členských schôdzach a pri schôdzach delegátov.
§ 240
(1)
Pri hlasovaní má každý člen jeden hlas, pokiaľ stanovy neurčujú inak.
(2)
Ak to stanovy pripúšťajú, môže člen družstva splnomocniť iného člena družstva, aby
ho na členskej schôdzi zastupoval. Tým nie sú dotknuté predpisy o zastúpení zo zákona
alebo na základe súdneho rozhodnutia.
§ 241
(1)
O každej členskej schôdzi sa vyhotovuje zápisnica, ktorá musí obsahovať:
a)
dátum a miesto konania schôdze,
b)
prijaté uznesenia,
c)
výsledky hlasovania,
d)
neprijaté námietky členov, ktorí požiadali o ich zaprotokolovanie.
(2)
Prílohu zápisnice tvorí zoznam účastníkov schôdze, pozvánka na ňu a podklady, ktoré
boli predložené k prerokúvaným bodom.
(3)
Každý člen má právo vyžiadať si zápisnicu a jej prílohy na nahliadnutie.
§ 242
Na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie
je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať,
ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala,
alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze.
Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie
námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.
§ 243
Predstavenstvo
(1)
Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva,
ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.
(2)
Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.
(3)
Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť.
Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda.
Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je
potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.
(4)
Predstavenstvo sa schádza podľa potreby. Musí sa zísť do 10 dní od doručenia podnetu
kontrolnej komisie, ak na jej výzvu nedošlo k náprave nedostatkov.
(5)
Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva (predstavenstva), prípadne
podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza. Podpredseda zastupuje
predsedu v čase jeho neprítomnosti. Zastupovaním môžu byť poverení aj ďalší členovia
predstavenstva v určitom poradí určenom predstavenstvom.
(6)
Predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak stanovy určujú,
organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva.
(7)
Stanovy môžu určiť, že bežnú činnosť družstva organizuje a riadi riaditeľ vymenúvaný
a odvolávaný predstavenstvom.
§ 244
Kontrolná komisia
(1)
Kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti
jeho členov. Zodpovedá iba členskej schôdzi a je nezávislá od ostatných orgánov družstva.
Kontrolná komisia má najmenej troch členov.
(2)
Kontrolná komisia sa vyjadruje k ročnej účtovnej závierke a návrhu na rozdelenie
zisku alebo úhrady straty družstva.
(3)
Na zistené nedostatky upozorňuje kontrolná komisia predstavenstvo a vyžaduje zaistenie
nápravy.
(4)
Kontrolná komisia sa schádza podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace.
(5)
Kontrolná komisia volí zo svojich členov predsedu, prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy
neurčujú, že ich volí členská schôdza.
(6)
Kontrolná komisia je oprávnená vyžadovať si u predstavenstva akékoľvek informácie
o hospodárení družstva. Predstavenstvo je povinné bez zbytočného odkladu oznámiť kontrolnej
komisii všetky skutočnosti, ktoré môžu mať závažné dôsledky v hospodárení alebo postavení
družstva a jeho členov. To isté platí aj vo vzťahu k riaditeľovi.
(7)
Na jednotlivé úkony môže kontrolná komisia poveriť jedného alebo viacerých členov,
ktorí v tejto veci majú oprávnenie žiadať informácie v rozsahu oprávnení kontrolnej
komisie.
§ 245
Orgány malého družstva
(1)
V družstve, ktoré má menej ako 50 členov, môžu stanovy určiť, že pôsobnosť predstavenstva
a kontrolnej komisie plní členská schôdza.
(2)
Štatutárnym orgánom je predseda, prípadne ďalší člen poverený členskou schôdzou.
(3)
V družstvách s členstvom právnických osôb, ktoré majú menej ako päť členov, určia
spôsob rozhodovania a štatutárny orgán stanovy.
Spoločné ustanovenia o členstve v orgánoch družstva
§ 246
(1)
Funkčné obdobie členov orgánov družstva určujú stanovy, nesmie však presiahnuť päť
rokov.
(2)
Členovia prvých orgánov po založení družstva môžu byť volení len na obdobie najviac
troch rokov.
(3)
Ak stanovy neurčujú inak, môžu byť členovia orgánov družstva volení opätovne.
(4)
Zástupcovia právnických osôb, ktorí sú členmi orgánov družstva, majú rovnakú zodpovednosť,
akoby boli členmi týchto orgánov osobne. Za ich záväzky z tejto zodpovednosti ručí
právnická osoba, ktorá ich splnomocnila.
§ 247
(1)
Funkcie člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie sú navzájom nezlučiteľné.
(2)
Stanovy môžu určiť ďalšie prípady nezlučiteľnosti funkcií alebo okolnosti, pre ktoré
člen družstva nemôže byť členom niektorého voleného orgánu družstva.
§ 248
(1)
Člen družstva, ktorý je do svojej funkcie zvolený, môže z funkcie odstúpiť, je však
povinný oznámiť to orgánu, ktorého je členom. Jeho funkcia sa skončí dňom, keď odstúpenie
prerokoval orgán oprávnený na to podľa stanov. Ak stanovy neurčujú inak, prerokuje
odstúpenie orgán, ktorý ho zvolil. Príslušný orgán musí prerokovať odstúpenie na svojom
najbližšom zasadaní po tom, čo sa o odstúpení dozvedel, najdlhšie však do troch mesiacov.
Po márnom uplynutí tejto lehoty sa odstúpenie pokladá za prerokované.
(2)
Ak stanovy určujú, že sa volia náhradníci členov orgánov družstva, nastupuje namiesto
odstupivšieho člena dňom účinnosti odstúpenia náhradník podľa určeného poradia.
(3)
Ak náhradník nie je zvolený, môže orgán povolať zastupujúceho člena až do doby, keď
sa môže vykonať riadna voľba nového člena. Zastupujúci člen má práva a povinnosti
riadneho člena.
(4)
Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj v prípade, že členstvo v orgáne zanikne smrťou.
§ 249
Zákaz konkurencie
Členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva, prokuristi a riaditeľ nesmú
byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným
predmetom činnosti. Stanovy môžu upraviť rozsah zákazu konkurencie inak.
§ 250
Hlasovanie v predstavenstve a kontrolnej komisii
(1)
Každému členovi predstavenstva a kontrolnej komisie družstva patrí jeden hlas. Hlasuje
sa verejne, ak stanovy neurčujú, že o určitých otázkach sa hlasuje tajne. Na tajnom
hlasovaní sa môže v jednotlivých prípadoch uzniesť rokujúci orgán.
(2)
Ak tak stanovy pripúšťajú, možno uznesenie prijať hlasovaním uskutočneným písomne
alebo pomocou prostriedkov oznamovacej techniky, ak s týmto spôsobom hlasovania prejavia
súhlas všetci členovia orgánu. Pre tento prípad sa hlasujúci pokladajú za prítomných
(§ 238 ods. 3).
§ 251
(1)
Nároky družstva zo zodpovednosti členov orgánov družstva za škodu uplatňuje predstavenstvo.
Voči členom predstavenstva uplatňuje nároky družstva kontrolná komisia prostredníctvom
ňou určeného člena.
(2)
Tieto nároky družstva sa môžu uplatniť na súde len s predchádzajúcim súhlasom členskej
schôdze. Stanovy môžu určiť, že členská schôdza schvaľuje aj urovnanie v tejto veci.
Diel IV
Ročná účtovná závierka a výročná správa o hospodárení
§ 252
(1)
Družstvo je povinné zostaviť za každý rok účtovnú závierku.
(2)
Spolu s ročnou účtovnou závierkou navrhne predstavenstvo aj spôsob rozdelenia a použitia
zisku, prípadne spôsob úhrady strát.
(3)
Členovia družstva si môžu vyžiadať ročnú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku
a strát na nahliadnutie.
§ 253
Ak tak stanovy určujú, zabezpečí predstavenstvo vypracovanie výročnej správy o hospodárení
družstva, ktorá obsahuje prehľad obchodnej činnosti v uplynulom roku a predpoklady
jeho ďalšieho podnikania, ako aj ďalšie skutočnosti určené stanovami. Výročnú správu
predkladá predstavenstvo spolu s ročnou účtovnou závierkou na prerokovanie členskej
schôdzi.
Diel V
Zrušenie a likvidácia družstva
§ 254
(1)
Družstvo zaniká výmazom z obchodného registra.
(2)
Družstvo sa zrušuje:
a)
uznesením členskej schôdze,
b)
zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu,
že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty,
alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
c)
rozhodnutím súdu,
d)
uplynutím doby, na ktorú bolo družstvo zriadené,
e)
dosiahnutím účelu, na ktorý bolo družstvo zriadené.
(3)
Rozhodnutie členskej schôdze o zrušení sa osvedčuje notárskou zápisnicou.
§ 255
(1)
Uznesenie členskej schôdze o zlúčení, splynutí alebo rozdelení družstva musí obsahovať
určenie právneho nástupcu a vymedzenie imania, ktoré na neho prechádza. Pri rozdelení
družstva členská schôdza určí, ako sa imanie družstva a jeho členovia rozdelia. Pri
tomto určení sa vezme zreteľ na oprávnené záujmy jednotlivých členov.
(2)
Člen, ktorý nesúhlasí s prevodom svojich členských práv a povinností na právneho
nástupcu družstva, môže z družstva vystúpiť ku dňu, keď má k tomuto prevodu dôjsť,
ak to oznámi predstavenstvu do jedného týždňa po uznesení členskej schôdze. Nárok
na vyrovnací podiel podľa § 233 je povinný uhradiť členovi, ktorý z družstva vystúpil, právny nástupca družstva do
jedného mesiaca odo dňa, keď na neho prešlo imanie družstva.
§ 256
(1)
Pri splynutí družstiev prechádza imanie a členstvo na novovzniknuté družstvo dňom,
ku ktorému bolo novovzniknuté družstvo zapísané do obchodného registra.
(2)
Pri zlúčení družstva s iným družstvom imanie zlučovaného družstva a členstvo prechádzajú
na preberajúce družstvo ku dňu výmazu zlučovaného družstva z obchodného registra.
(3)
Pri rozdelení družstva prechádza imanie družstva a členstvo na družstvá vzniknuté
rozdelením ku dňu, keď tieto družstvá boli zapísané do obchodného registra. Ustanovenie
§ 69 ods. 4 platí obdobne.
(4)
V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúceho družstva a zápis družstva vzniknutého
splynutím alebo družstiev vzniknutých rozdelením, ako aj zápis spoločnosti vzniknutej
premenou družstva k tomu istému dňu. Výmaz družstva zaniknutého zlúčením a zápis zmeny
družstva, s ktorým sa zlúčilo, sa vykoná takisto k tomu istému dňu.
(5)
Pokiaľ z rozhodnutia členskej schôdze nevyplýva niečo iné, zúčastňuje sa člen družstva
na podnikaní nástupníckeho družstva členským vkladom vo výške, ktorá by zodpovedala
jeho nároku na likvidačnom zostatku v prípade, že by družstvo likvidovalo.
§ 257
(1)
Súd môže na návrh orgánu štátnej správy, orgánu alebo člena družstva alebo osoby,
ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení družstva a jeho likvidácii, ak:
a)
počet členov družstva klesol pod počet určený v § 221 ods. 3,
b)
súhrn členských vkladov klesol pod sumu ustanovenú v § 223 ods. 2,
c)
uplynulo šesť mesiacov odo dňa, keď sa skončilo funkčné obdobie orgánov družstva
a neboli zvolené nové orgány alebo ak sa v tejto lehote nesplnila povinnosť zvolať
členskú schôdzu družstva, alebo ak družstvo dlhšie ako šesť mesiacov nevykonáva žiadnu
činnosť,
d)
družstvo porušilo povinnosť vytvárať nedeliteľný fond,
e)
družstvo porušuje ustanovenie § 56 ods. 3,
f)
založením, splynutím alebo zlúčením družstva sa porušil zákon,
(2)
Súd môže pred rozhodnutím o zrušení družstva určiť lehotu na odstránenie dôvodu,
pre ktorý sa zrušenie navrhlo.
§ 258
(1)
Členská schôdza môže rozhodnúť, že družstvo zriadené na dobu určitú bude v činnosti
pokračovať aj po skončení tejto doby.
(2)
Toto rozhodnutie sa však musí urobiť skôr, ako sa začalo s rozdelením likvidačného
zostatku.
§ 259
(1)
Ak zákon neustanovuje inak, vstupuje zrušené družstvo do likvidácie. Likvidátori
sú vymenovaní spôsobom uvedeným v stanovách družstva, inak ich vymenúva členská schôdza.
(2)
Likvidátori sú povinní vypracovať pred rozdelením likvidačného zostatku návrh na
jeho rozdelenie, ktorý prerokúva členská schôdza. Návrh na rozdelenie sa musí na požiadanie
predložiť každému členovi družstva.
(3)
Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi členov spôsobom určeným v stanovách. Ak stanovy
neurčia inak, vyplatí sa členom splatená časť ich členského vkladu. Zvyšok likvidačného
zostatku sa rozdelí medzi členov, ktorých členstvo ku dňu zrušenia družstva trvalo
aspoň jeden rok. Ak stanovy neurčujú inak, rozdelí sa zvyšok likvidačného zostatku
medzi týchto členov podľa rozsahu, v akom sa podieľajú na základnom imaní družstva.
Na vracanie nepeňažných vkladov sa použije primerane ustanovenie § 234 ods. 1.
(4)
Každý člen družstva alebo iná oprávnená osoba môže do troch mesiacov odo dňa konania
členskej schôdze navrhnúť, aby súd vyhlásil uznesenie členskej schôdze o rozdelení
likvidačného zostatku za neplatné pre rozpor s právnymi predpismi alebo stanovami.
Ak súd návrhu vyhovie, rozhodne zároveň o rozdelení likvidačného zostatku. Do uplynutia
lehoty troch mesiacov alebo do právoplatného rozhodnutia súdu nesmie sa likvidačný
zostatok rozdeliť.
§ 260
Použitie predpisov o obchodných spoločnostiach
Ak sa v tejto hlave neustanovuje inak, použijú sa na družstvo primerane ustanovenia
hlavy I, dielu I (§ 56 až 75) tejto časti zákona.
TRETIA ČASŤ
OBCHODNÉ ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY
Hlava I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Diel I
Predmet právnej úpravy a jej povaha
§ 261
(1)
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku
je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
(2)
Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou
územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia,
ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Na tento účel
sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní
zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
(3)
Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a)
medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou,
ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti,
ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
b)
medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského
vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností,
c)
z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
d)
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
(4)
Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia
záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich
odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi
a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
(5)
Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov
pri vzniku záväzkového vzťahu.
(6)
Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II
tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zámenná zmluva súvisiaca s podnikaním strán sa však spravuje týmto zákonom a použijú
sa na ňu primerane ustanovenia tohto zákona o kúpnej zmluve; pri plnení záväzku dodať
tovar má každá zo strán postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie
kupujúceho.
§ 262
(1)
Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené
v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
(2)
Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
(3)
Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov
zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba
poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie,
že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.
§ 263
Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia
vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, 669, 711, 720, 725, 729 a 743.
§ 264
(1)
Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti
zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom
zmluvy alebo so zákonom.
(2)
Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými
ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
§ 265
Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu
ochranu.
Diel II
Niektoré ustanovenia o právnych úkonoch
§ 266
(1)
Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane,
ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
(2)
V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle
podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol
prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
(3)
Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany
medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha
vecí.
(4)
Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach
vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
(5)
Ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo
prevádzkárne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené,
dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.
§ 267
(1)
Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže
sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník.
(2)
Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.
(3)
Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe práva alebo tohto zákona (§ 262) alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, tieto dohody neplatné iba
v prípade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti. Neplatnosť týchto dohôd sa naopak
netýka neplatnosti zmluvy, ktorej sú súčasťou.
§ 268
Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol
právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu
tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej
povinnosti (§ 373 a nasl.).
Diel III
Niektoré ustanovenia o uzavieraní zmluvy
Oddiel 1
Rokovanie o uzavretí zmluvy
§ 269
(1)
Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú
len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené
v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
(2)
Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak
však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
(3)
Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom
dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany.
Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda
mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.
§ 270
(1)
Dohoda pri uzavieraní zmluvy, že určitá nepodstatná časť zmluvy sa medzi stranami
dohodne dodatočne po jej uzavretí, sa považuje za podmienku platnosti dohodnutej časti
zmluvy, ibaže strany dali pred jej uzavretím nepochybne najavo, že nedosiahnutie dodatočnej
dohody o doplnení obsahu zmluvy nemá mať vplyv na platnosť uzavretej zmluvy. Pri pochybnostiach
má podmienka odkladacie účinky.
(2)
Ak sa strany písomne dohodnú v prípadoch uvedených v odseku 1, že chýbajúci obsah
zmluvy má určiť súd alebo osoba určená v dohode, platí ustanovenie § 291. Dohodnutá časť zmluvy nenadobudne účinnosť, dokiaľ nie je dohodnutý alebo určený
chýbajúci obsah zmluvy, a jej platnosť zaniká zánikom záväzku dohodnúť chýbajúci obsah
zmluvy (§ 292 ods. 4 a 5), ibaže sa strany dohodli, že dojednaná časť zmluvy má zostať v platnosti.
§ 271
Ak si strany pri rokovaní o uzavretí zmluvy navzájom poskytnú informácie označené
ako dôverné, nesmie strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradiť ich tretej
osobe a ani ich použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby, a to bez ohľadu na
to, či dôjde k uzavretiu zmluvy, alebo nie. Kto poruší túto povinnosť, je povinný
na náhradu škody, obdobne podľa ustanovení § 373 a nasl.
§ 272
(1)
Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone,
alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva
uzavrela v písomnej forme.
(2)
Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba
dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
§ 273
(1)
Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované
odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
(2)
Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených
v odseku 1.
(3)
Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
§ 274
Ak strany použijú v zmluve niektorú z doložiek upravených v používaných vykladacích
pravidlách, predpokladá sa, že strany zamýšľali dosiahnuť touto doložkou právne účinky
určené vykladacími pravidlami, na ktoré sa strany v zmluve odvolali, inak vykladacími
pravidlami, ktoré s prihliadnutím na povahu zmluvy sa obvykle používajú.
§ 275
(1)
Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny,
posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
(2)
Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto
zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom
než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých
zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že
iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.
(4)
S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto
zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého
úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa.
V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak
došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Oddiel 2
Verejný návrh na uzavretie zmluvy a jeho účinky
§ 276
(1)
Prejav vôle, ktorým sa navrhovateľ obracia na neurčité osoby za účelom uzavretia
zmluvy, je verejným návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „verejný návrh“), ak obsah
zodpovedá § 269.
(2)
Podnet na uzavretie zmluvy, ktorý nemá náležitosti uvedené v odseku 1, sa považuje
iba za výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy.
§ 277
Verejný návrh možno odvolať, ak navrhovateľ odvolanie oznámi pred prijatím verejného
návrhu spôsobom, ktorým sa verejný návrh zverejnil.
§ 278
Na základe verejného návrhu je zmluva uzavretá s osobou, ktorá v súlade s obsahom
verejného návrhu a v lehote v ňom určenej, inak v primeranej lehote, najskôr navrhovateľovi
oznámi, že návrh prijíma, a navrhovateľ jej uzavretie zmluvy potvrdí. Ak verejný návrh
prijme súčasne niekoľko osôb, môže navrhovateľ zvoliť, ktorému príjemcovi uzavretie
zmluvy potvrdí.
§ 279
(1)
Uzavretie zmluvy je navrhovateľ povinný potvrdiť príjemcovi bez zbytočného odkladu
po tom, čo mu došlo prijatie návrhu podľa § 278.
(2)
Ak navrhovateľ potvrdí príjemcovi uzavretie zmluvy neskôr, než ustanovuje odsek 1,
zmluva nevznikne, ak príjemca odmietne uzavretie zmluvy a správu o tom zašle navrhovateľovi
bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo oneskorené potvrdenie navrhovateľa o uzavretí
zmluvy.
§ 280
Ak to výslovne verejný návrh určuje, je zmluva uzavretá so všetkými osobami, ktoré
verejný návrh prijali v lehote v ňom určenej.
Oddiel 3
Obchodná verejná súťaž
§ 281
Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len „vyhlasovateľ“) o najvhodnejší návrh
na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž), robí tým výzvu na podávanie návrhov
na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“).
§ 282
(1)
Na vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže (ďalej len „súťaž“) sa vyžaduje, aby sa písomne
všeobecným spôsobom vymedzili predmet požadovaného záväzku a zásady ostatného obsahu
zamýšľanej zmluvy, na ktorom navrhovateľ trvá, určil spôsob podávania návrhov, určila
lehota, do ktorej možno návrhy podávať, a lehota na oznámenie vybraného návrhu (ďalej
len „podmienky súťaže“).
(2)
Obsah podmienok súťaže sa musí vhodným spôsobom uverejniť.
§ 283
Vyhlasovateľ nemôže uverejnené podmienky súťaže meniť alebo súťaž zrušiť, ibaže si
toto právo v uverejnených podmienkach súťaže vyhradil a zmenu alebo zrušenie uverejnil
spôsobom, ktorým vyhlásil podmienky súťaže.
§ 284
(1)
Návrh možno zahrnúť do súťaže, len keď jeho obsah zodpovedá uverejneným podmienkam
súťaže. Od podmienok súťaže sa návrh môže odchýliť len v rozsahu, ktorý podmienky
súťaže pripúšťajú.
(2)
Do súťaže nemožno zahrnúť návrh, ktorý sa predložil po lehote určenej v podmienkach
súťaže.
(3)
Navrhovatelia majú nárok na náhradu nákladov spojených s účasťou na súťaži, len keď
im toto právo priznávajú podmienky súťaže.
§ 285
(1)
Predložený návrh nemožno odvolať po uplynutí lehoty určenej v podmienkach súťaže
pre predkladanie návrhov, ibaže podmienky súťaže priznávajú navrhovateľom právo návrh
odvolať aj po uplynutí tejto lehoty. Podmienky súťaže môžu určiť, že návrh nemožno
odvolať už po jeho predložení.
(2)
Návrh možno meniť alebo dopĺňať len v čase, keď podľa odseku 1 možno návrh odvolať,
ibaže ide len o opravu chýb, ktoré vznikli pri vyhotovovaní návrhu, a podmienky súťaže
túto opravu nevylučujú. Návrh možno meniť alebo dopĺňať aj v prípadoch určených v
podmienkach súťaže.
§ 286
(1)
Vyhlasovateľ vyberie najvhodnejší z predložených návrhov a oznámi jeho prijatie spôsobom
a v lehote, ktoré určujú podmienky súťaže.
(2)
Ak v podmienkach súťaže nie je určený spôsob výberu najvhodnejšieho návrhu, je vyhlasovateľ
oprávnený vybrať si návrh, ktorý mu najlepšie vyhovuje.
§ 287
(1)
Vyhlasovateľ je povinný prijať návrh, ktorý sa vybral spôsobom uvedeným v § 286. Ak vyhlasovateľ oznámi prijatie návrhu po lehote určenej v podmienkach súťaže, zmluva
nevznikne, ak vybraný účastník súťaže oznámi vyhlasovateľovi bez zbytočného odkladu
po dôjdení oznámenia o prijatí návrhu, že odmieta zmluvu uzavrieť.
(2)
Vyhlasovateľ je oprávnený odmietnuť všetky predložené návrhy, ak si toto právo vyhradil
v podmienkach súťaže.
§ 288
Vyhlasovateľ je povinný bez zbytočného odkladu po ukončení súťaže upovedomiť účastníkov
súťaže, ktorí v súťaži neuspeli, že ich návrhy sa odmietli.
Diel IV
Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy
§ 289
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť
v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným
spôsobom.
(2)
Zmluva vyžaduje písomnú formu.
§ 290
(1)
Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju
na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.
(2)
Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená
strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže
požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na
náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade,
keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.
§ 291
Ustanovenia § 290 a 292 ods. 1 a 2 sa použijú primerane aj na písomnú dohodu strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní
ešte o úpravu určitých otázok, ak chýbajúci obsah zmluvy má podľa tejto dohody určiť
súd alebo iná osoba určená stranami v prípade, keby nedošlo k jeho dojednaniu stranami.
Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany; pri pochybnostiach
sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.
§ 292
(1)
Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom
sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy,
ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.
(2)
Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok
na náhradu škody podľa § 290 ods. 2 sa premlčujú uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú
stranu na uzavretie zmluvy podľa § 290 ods. 1, ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu. Dojednaná lehota však nesmie
byť dlhšia než premlčacia doba vyplývajúca z § 391 a nasl. tohto zákona.
(3)
Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu
splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.
(4)
Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú
stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení obsahu zmluvy (§ 291), inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody.
(5)
Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká,
ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej
miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela.
K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez
zbytočného odkladu oprávnenej strane.
Diel V
Niektoré ustanovenia o spoločných záväzkoch a spoločných právach
§ 293
Ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa
predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie
od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.
§ 294
Ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie sú na to isté plnenie
zaviazaní spoločne a nerozdielne, je každý spoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho
podielu na záväzku. Pri pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom.
§ 295
Ak niekoľko osôb prevezme záväzok, z ktorého povahy vyplýva, že ho možno splniť iba
súčinnosťou všetkých spoludlžníkov, sú spoludlžníci povinní plniť záväzok spoločne.
§ 296
Ak je dlžník zaviazaný súčasne viacerým veriteľom na nedeliteľné plnenie, môže plnenie
požadovať ktorýkoľvek z veriteľov, ak zo zákona alebo zmluvy nevyplýva niečo iné.
Diel VI
Zabezpečenie záväzku
§ 299
(1)
Záložné právo možno zriadiť na určitú dobu, do určitej výšky a pre určitý druh pohľadávok,
ktoré vzniknú záložnému veriteľovi voči dlžníkovi v budúcnosti.
(2)
Záložný veriteľ môže pri výkone svojho záložného práva predať na verejnej dražbe
založenú nehnuteľnosť alebo iný záloh, ktorý má u seba alebo s ktorým je oprávnený
nakladať, ak na tento zamýšľaný výkon záložného práva včas upozorní záložcu a dlžníka;
ak to určuje zmluva, môže záložný veriteľ predať záloh aj iným vhodným spôsobom.
(3)
Záložný veriteľ vydá bez zbytočného odkladu dlžníkovi výťažok predaja prevyšujúci
jeho zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní účelne vynaložených nákladov.
Oddiel 2
Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute
§ 300
Okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
§ 301
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody,
ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
§ 302
Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Oddiel 3
Ručenie
§ 303
Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
§ 304
(1)
Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia
však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka
brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
(2)
Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik
závisí od splnenia podmienky.
§ 305
Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej
zabezpečenej pohľadávky.
§ 306
(1)
Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník
nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne
vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
(2)
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený
dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie
by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ
môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
(3)
Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je
dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
§ 307
(1)
Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok.
Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
(2)
Ak je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným
plnením záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.
(3)
Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v
čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
§ 308
Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa
a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné
na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
§ 309
Ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi
všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ
splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník
ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil
nároky z ručenia.
§ 310
Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
§ 311
(1)
Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
(2)
Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok
je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
§ 312
Ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.
Oddiel 4
Banková záruka
§ 313
Základné ustanovenie
Banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa
do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba
(dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.
§ 314
Ak je bankovou zárukou zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky
sumy určenej v záručnej listine je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal veriteľ
voči dlžníkovi, v prípade, že by dlžník porušil záväzok, ktorého plnenie je zabezpečené
bankovou zárukou.
§ 315
(1)
Ak bankovú záruku potvrdí iná banka, môže veriteľ uplatniť nároky z bankovej záruky
voči ktorejkoľvek z týchto bánk.
(2)
Ak banka, ktorá potvrdila bankovú záruku, poskytla na jej základe plnenie, má nárok
na toto plnenie voči banke, ktorá ju o potvrdenie bankovej záruky požiadala.
(3)
Ak banka oznámi, že iná banka poskytla záruku, nevzniká oznamujúcej banke záväzok
zo záruky. Oznamujúca banka však zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnosťou svojho
oznámenia.
§ 316
(1)
Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených
v záručnej listine. Banka môže voči veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie
záručná listina pripúšťa.
(2)
Na bankovú záruku nemá účinok čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, ak nesplnený zvyšok
záväzku je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie záručná listina.
§ 317
Ak zo záručnej listiny nevyplýva niečo iné, nemôže banka uplatniť námietky, ktoré
by bol oprávnený voči veriteľovi uplatniť dlžník, a banka je povinná plniť svoje povinnosti,
keď ju o to písomne požiadal veriteľ. Predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoj
záväzok, sa vyžaduje, len keď to určuje záručná listina.
§ 318
Ak podľa záručnej listiny je veriteľ oprávnený uplatniť svoje práva z bankovej záruky,
len keď dlžník nesplní svoj záväzok, môže veriteľ postúpiť svoje práva z bankovej
záruky iba s postúpením pohľadávky zabezpečenej bankovou zárukou.
§ 319
Banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to písomne vyzval veriteľ.
Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých
dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez zbytočného
odkladu po nej.
§ 320
Ak je banka povinná podľa záručnej listiny plniť v prospech oprávneného inej banke,
je povinná plniť na účet oprávneného v tejto banke.
§ 321
(1)
Ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne, ak veriteľ
neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti.
(2)
Dlžník je povinný zaplatiť banke to, čo banka plnila podľa svojej povinnosti zo záručnej
listiny vystavenej v súlade so zmluvou uzavretou s dlžníkom.
(3)
Dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi,
ak zmluva medzi bankou a dlžníkom neobsahovala povinnosť banky zahrnúť do záručnej
listiny uplatnenie týchto námietok voči veriteľovi.
(4)
Veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi
nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú.
§ 322
(1)
Na bankovú záruku sa inak použijú primerane ustanovenia o ručení.
(2)
Vzťah medzi bankou a dlžníkom sa spravuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve.
Oddiel 5
Uznanie záväzku
§ 323
(1)
Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu
tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka
veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
(2)
Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
(3)
Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.
Diel VII
Zánik záväzku jeho splnením
Oddiel 1
Spôsob plnenia
§ 324
(1)
Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
(2)
Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už
zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
(3)
Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto
právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa
vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.
(4)
Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody a na zmluvnú pokutu.
§ 325
Ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len
tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne
s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva
niečo iné.
§ 326
(1)
Ak je strana povinná plniť záväzok pred plnením záväzku druhej strany, môže svoje
plnenie odoprieť až do doby, keď sa jej poskytne alebo dostatočne zabezpečí plnenie
druhej strany, ak po uzavretí zmluvy sa stane zrejmým, že druhá strana nesplní svoj
záväzok vzhľadom na nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo vzhľadom
na svoje správanie pri príprave plnenia záväzku.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 môže oprávnená strana určiť druhej strane primeranú
lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia a po uplynutí tejto lehoty môže od zmluvy
odstúpiť. Bez poskytnutia tejto lehoty môže strana od zmluvy odstúpiť, ak na majetok
druhej strany je vyhlásený konkurz.
(3)
Pokiaľ z odsekov 1 a 2 nevyplýva niečo iné, nie je žiadna zo strán oprávnená odoprieť
plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že záväzok druhej strany z inej zmluvy
sa nesplnil riadne alebo včas.
§ 327
(1)
Ak záväzok možno splniť niekoľkými spôsobmi, má právo určiť spôsob plnenia dlžník,
ak zo zmluvy nevyplýva, že toto právo prislúcha veriteľovi. Ak však veriteľ neurčí
tento spôsob v čase určenom v zmluve, inak do doby určenej na plnenie, môže dlžník
určiť spôsob plnenia.
(2)
Ak na základe svojho práva dlžník alebo veriteľ, ktorý je na to oprávnený, zvolí
spôsob plnenia a oznámi ho druhej strane, nemôže bez súhlasu druhej strany tento spôsob
zmeniť.
§ 328
Ak je predmetom plnenia záväzku vec určená podľa druhu, je dlžník povinný poskytnúť
veriteľovi vec, ktorá sa hodí na účely, na ktoré sa vec toho istého druhu spravidla
používa na základe obdobných zmlúv.
§ 329
Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje
povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy,
ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy.
§ 330
(1)
Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí
na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník
neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
(2)
Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu,
ak dlžník neurčí inak.
(3)
Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok
plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo
je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.
(4)
Platenie sa týka náhrady škody až vtedy, keď bol splnený peňažný záväzok, z ktorého
porušenia vznikla povinnosť na náhradu škody, pokiaľ dlžník neurčí účel platenia.
§ 331
Ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil
sám, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 332
(1)
Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný
prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas
dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným
spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.
(2)
Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje
tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať
a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.
§ 333
(1)
Ak plnenie preberá priamo veriteľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie
o predmete a rozsahu plnenia a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá.
(2)
Ak dlžník poskytne plnenie osobe, ktorá predloží potvrdenie veriteľa o prijatí plnenia,
má plnenie účinky, ako keby dlžník plnil veriteľovi.
§ 334
Otvorenie akreditívu, ako aj vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých
sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, nemajú vplyv na trvanie tohto záväzku.
Veriteľ je však oprávnený požadovať splnenie peňažného záväzku od dlžníka podľa zmluvy,
len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie z akreditívu, zmenky alebo šeku.
Oddiel 2
Miesto plnenia
§ 335
Na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste.
§ 336
Ak miesto plnenia nie je určené v zmluve a ak nevyplýva niečo iné z povahy záväzku,
je dlžník povinný plniť záväzok v mieste, kde mal v čase uzavretia zmluvy svoje sídlo
alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko. Ak však záväzok vznikol v súvislosti s
prevádzkou závodu alebo prevádzkárne dlžníka, je dlžník povinný splniť záväzok v mieste
tohto závodu alebo tejto prevádzkárne.
§ 337
(1)
Peňažný záväzok plní dlžník na svoje nebezpečenstvo a náklady v sídle alebo mieste
podnikania, prípadne bydlisku veriteľa, ak zmluva alebo tento zákon neustanovujú inak.
(2)
Ak veriteľ zmení po uzavretí zmluvy sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko,
znáša zvýšené náklady a zvýšené nebezpečenstvo spojené s platením peňažného záväzku,
ktoré tým dlžníkovi vzniknú.
§ 338
Ak peňažný záväzok vznikol v súvislosti s prevádzkou závodu alebo prevádzkárne veriteľa,
je dlžník povinný záväzok splniť v mieste tohto závodu alebo prevádzkárne, ak plnenie
peňažného záväzku sa má uskutočniť súčasne s plnením druhej strany v mieste tohto
závodu alebo tejto prevádzkárne.
§ 339
(1)
Peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie
je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami.
(2)
Peňažný záväzok platený prostredníctvom banky je splnený pripísaním platenej sumy
na účet veriteľa v jeho banke. Ak sa peňažný záväzok platí prostredníctvom pošty,
je splnený vyplatením sumy veriteľovi.
Oddiel 3
Čas plnenia
§ 340
(1)
Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
(2)
Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku
ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
§ 341
Ak podľa zmluvy je dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia, a ak ho neurčí v primeranom
čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia,
ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi.
§ 342
(1)
Ak zo zmluvy alebo z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, je rozhodujúci
úmysel strán prejavený pri uzavretí zmluvy alebo povaha plnenia pre určenie, či čas
plnenia je určený v prospech oboch strán, alebo len v prospech jednej z nich.
(2)
Ak je čas plnenia určený v prospech dlžníka, pred týmto časom nie je veriteľ oprávnený
požadovať plnenie, ale dlžník je oprávnený plniť svoj záväzok.
(3)
Ak je čas plnenia určený v prospech veriteľa, je pred týmto časom veriteľ oprávnený
požadovať plnenie, ale dlžník nie je oprávnený plniť svoj záväzok.
(4)
Ak je čas plnenia určený v prospech oboch strán, nie je pred týmto časom veriteľ
oprávnený požadovať plnenie a dlžník plniť svoj záväzok.
§ 343
Ak dlžník splní peňažný záväzok pred určeným časom plnenia, nie je oprávnený bez súhlasu
veriteľa odpočítať od dlžnej sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr.
Diel VIII
Niektoré ustanovenia o zániku nesplneného záväzku
Oddiel 1
Odstúpenie od zmluvy
§ 344
Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo
iný zákon.
§ 345
(1)
(2)
Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu
vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím
na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení
zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
(3)
Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že
na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy
podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné
porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo
odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.
§ 346
(1)
Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti,
môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní
svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
(2)
Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá
strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie
alebo pred jej uplynutím.
§ 347
(1)
Ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti splatného záväzku, je druhá
strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti
záväzku.
(2)
Pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne
čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní.
(3)
Ohľadne časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie, alebo ohľadne čiastkového
plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť
od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom
na svoju povahu pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom
nastalo omeškanie, alebo neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.
§ 348
(1)
Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď
zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred
časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným
spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného
odkladu dostatočnú zábezpeku.
(2)
Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v
prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.
§ 349
(1)
Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky
odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
(2)
Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že
už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
(3)
Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej
pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka,
ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.
§ 350
(1)
Ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi
od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia
dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej
dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.
(2)
Pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že
odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto
prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná,
alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.
§ 351
(1)
Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie
od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej
vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
(2)
Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie
vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento
prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov
s tým spojených.
Oddiel 2
Niektoré ustanovenia o dodatočnej nemožnosti plnenia
§ 352
(1)
Záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby.
(2)
Záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané
po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú
správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi
udelené, hoci sa oň riadne usiloval.
(3)
Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným,
ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na
účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia
zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté
platí ohľadne čiastkového plnenia.
(4)
Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.
§ 353
Dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť škodu tým
spôsobenú veriteľovi, ibaže nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi
zodpovednosť (§ 374). Pre náhradu škody sa použije obdobne ustanovenie § 373 a nasl.
§ 354
Pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky
uvedené v § 351.
Oddiel 3
Odstupné
§ 355
(1)
Ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán
je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy ako odstupného, zrušuje sa zmluva
od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo
využíva a určené odstupné zaplatí. Ustanovenie § 351 ods. 1 platí primerane pre účinky zrušenia zmluvy.
(2)
Oprávnenie podľa odseku 1 nemá strana, ktorá už prijala plnenie záväzku druhej strany
alebo jeho časti, alebo ktorá splnila svoj záväzok alebo jeho časť.
Oddiel 4
Zmarenie účelu zmluvy
§ 356
(1)
Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený,
v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana
dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.
(2)
Za zmenu okolností podľa odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej
strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.
Diel IX
Niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok
§ 358
Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu
však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
§ 359
Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku
voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
§ 360
Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť
dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.
§ 361
Strana, ktorá vedie na základe zmluvy pre druhú stranu bežný alebo vkladový účet,
môže použiť peňažné prostriedky na týchto účtoch iba na započítanie svojej vzájomnej
pohľadávky, ktorú má voči majiteľovi účtu podľa zmluvy o vedení týchto účtov.
§ 362
Peňažné pohľadávky znejúce na rôzne meny sú započítateľné, len keď tieto meny sú voľne
zameniteľné. Pre započítateľnú výšku týchto pohľadávok je rozhodujúci stredný devízový
kurz platný v deň, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Rozhodný je
devízový kurz platný v mieste sídla alebo v mieste podnikania, prípadne bydliska strany,
ktorá prejavila vôľu pohľadávky započítať.
§ 363
Ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie
iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú
má voči poslednému veriteľovi.
§ 364
Na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
Diel X
Porušenie zmluvných povinností a jeho následky
Oddiel 1
Omeškanie dlžníka
§ 365
Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia
riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie
je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
§ 366
Pokiaľ zákon neustanovuje pre jednotlivé druhy zmlúv niečo iné, môže veriteľ pri omeškaní
dlžníka trvať na riadnom plnení záväzku.
§ 367
Veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo
zmluva.
§ 368
(1)
Ak je dlžník v omeškaní s odovzdaním alebo vrátením veci veriteľovi alebo ak nakladá
s vecou, ktorú má odovzdať alebo vrátiť veriteľovi, v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi
zo záväzkového vzťahu, prechádza na neho po dobu, po ktorú je v omeškaní alebo porušuje
tieto povinnosti, nebezpečenstvo škody na veci, ak toto nebezpečenstvo neznášal už
predtým.
(2)
Škodou na veci podľa tohto zákona je strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie
veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo.
(3)
Dlžník nahradí veriteľovi škodu na veci, ak k nej došlo v čase, keď znášal nebezpečenstvo
škody na veci, ibaže túto škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci alebo by k nej
došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka. Pre náhradu je rozhodujúce zníženie hodnoty
veci s prihliadnutím na cenové pomery v čase vzniku škody na veci. Nárok na náhradu
inej škody podľa § 373 a nasl. tým nie je dotknutý.
§ 369
(1)
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá
sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
(2)
Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku,
len pokiaľ táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
Oddiel 2
Omeškanie veriteľa
§ 370
Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového
vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné
na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.
§ 371
(1)
Od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník požadovať splnenie jeho povinnosti,
pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.
(2)
Dlžník je oprávnený požadovať od veriteľa, ktorý je v omeškaní, náhradu škody podľa
§ 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy môže dlžník v prípadoch ustanovených zákonom alebo zmluvou.
§ 372
(1)
Ak je predmetom plnenia vec, ktorú veriteľ neprevezme v rozpore so svojimi povinnosťami,
prechádza na veriteľa po dobu jeho omeškania nebezpečenstvo škody na veci (§ 368 ods. 2), ak predtým toto nebezpečenstvo znášal dlžník.
(2)
Ak škoda na veci vznikla v čase, keď ju znášal veriteľ, nie je dlžník povinný na
jej náhradu alebo na jej odstránenie, ibaže škoda bola spôsobená porušením povinností
dlžníka.
Oddiel 3
Náhrada škody
§ 373
Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú
druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.
§ 374
(1)
Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle
od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,
že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a
ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
(2)
Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola
v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.
(3)
Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s
ktorou sú tieto účinky spojené.
§ 375
Ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná
strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť
len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej
strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.
§ 376
Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany
bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola
poškodená strana povinná.
§ 377
(1)
Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti
má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej
strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o
jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná
strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.
(2)
Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas
doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
§ 378
Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné
a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
§ 379
Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza
sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo
mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
§ 380
Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť
náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
§ 381
Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného
spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy
v okruhu podnikania, v ktorom podniká.
§ 382
Poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením
jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku
škody alebo obmedzenia jej rozsahu.
§ 383
Ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť
škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.
§ 384
(1)
Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť
opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie
je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.
(2)
Povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení
povinnosti podľa odseku 1.
§ 385
Ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy,
nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť
náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.
§ 386
(1)
Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže
škoda vzniknúť.
(2)
Náhradu škody nemôže súd znížiť.
Diel XI
Premlčanie
Oddiel 1
Predmet premlčania
§ 387
(1)
Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
(2)
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Oddiel 2
Účinky premlčania
§ 388
(1)
Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať
alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
(2)
Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri
obrane alebo pri započítaní, ak
a)
obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe
jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo
b)
právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči
nároku uplatnenému druhou stranou.
§ 389
Ak dlžník splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nie je oprávnený požadovať
vrátenie toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula.
§ 390
Ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú
voči osobe, ktorá namietne premlčanie.
Oddiel 3
Začiatok a trvanie premlčacej doby
§ 391
(1)
Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo
mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
(2)
Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny
úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
§ 392
(1)
Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť
alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti
nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
(2)
Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie
samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý
záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
§ 393
(1)
Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom,
keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená
osobitná úprava.
(2)
Pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému
alebo osobe ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec prevziať. Pri
nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia
vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád od uplatnenia práva treťou
osobou.
§ 394
(1)
Pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa,
keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
(2)
Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia
doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
(3)
Pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.
§ 395
Pri práve požadovať vydanie uloženej alebo skladovanej veci a vydanie predmetov podľa
zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt začína premlčacia doba plynúť odo
dňa zániku zmluvy o uložení veci, zmluvy o skladovaní alebo zmluvy o uložení cenných
papierov alebo iných hodnôt. Tým nie je dotknuté právo požadovať vydanie veci na základe
vlastníckeho práva.
§ 396
Pri práve na peňažné prostriedky uložené na bežnom alebo vkladovom účte plynie premlčacia
doba odo dňa zániku zmluvy o vedení týchto účtov.
§ 397
Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
§ 398
Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však
najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
§ 399
Práva vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky
voči zasielateľovi a voči dopravcovi sa premlčujú uplynutím jedného roka. Pri právach
vzniknutých z celkového zničenia alebo straty zásielky plynie premlčacia doba odo
dňa, keď zásielka mala byť doručená príjemcovi, pri ostatných právach odo dňa, keď
zásielka bola doručená. Pre škodu vedome spôsobenú platí všeobecná premlčacia doba
ustanovená v § 397.
§ 400
Zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
§ 401
Strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť
premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako
10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred
začiatkom plynutia premlčacej doby.
Oddiel 4
Spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby
§ 402
Premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho
práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne
konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
§ 403
(1)
Premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej
zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlách,
ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje.
(2)
Ak nemožno určiť začiatok rozhodcovského konania podľa odseku 1, považuje sa rozhodcovské
konanie za začaté dňom, keď návrh, aby sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní, je doručený
druhej strane do jej sídla alebo miesta podnikania, prípadne bydliska.
§ 404
(1)
Ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom
konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa
začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje,
ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy
uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.
(2)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, považuje sa protinárok za uplatnený
v deň, keď bol v súdnom alebo rozhodcovskom konaní podaný návrh na jeho prejednanie.
§ 405
(1)
Ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala
plynúť.
(2)
Ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia
doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia
doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské
konanie.
§ 406
(1)
Súdne alebo rozhodcovské konanie začaté proti jednému spoludlžníkovi spôsobuje, že
prestala plynúť premlčacia doba proti inému spoludlžníkovi, ktorý je s ním ohľadne
uplatneného nároku zaviazaný spoločne a nerozdielne, ak ho veriteľ upovedomí písomne
o začatom konaní pred uplynutím premlčacej doby.
(2)
Ak proti veriteľovi, ktorého právo sa premlčuje, začala súdne alebo rozhodcovské
konanie tretia osoba ohľadne záväzku, na ktorého splnenie použil veriteľ plnenie poskytnuté
dlžníkom, prestane plynúť premlčacia doba ohľadne práva veriteľa, ak oznámi písomne
dlžníkovi pred uplynutím premlčacej doby, že sa proti nemu začalo uvedené konanie.
(3)
Ak sa konanie uvedené v odsekoch 1 a 2 skončí, platí, že premlčacia doba ohľadne
práva veriteľa neprestala plynúť, neuplynie však skôr ako jeden rok po skončení tohto
konania.
§ 407
(1)
Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto
uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne
tejto časti.
(2)
Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.
(3)
Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu,
ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
(4)
Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu
zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.
Oddiel 5
Všeobecne obmedzenie premlčacej doby
§ 408
(1)
Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po
uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však
nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím
tejto lehoty.
(2)
Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako
tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie
súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa
mohlo začať.
DIEL XII
Záväzok podriadenosti
§ 408a
(1)
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia
s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných
veriteľov dlžníka (ďalej len „záväzok podriadenosti“).
(2)
Zmluva, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme.
(3)
Zmluvu podľa odseku 1 možno uzavrieť na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo
na neurčitý čas.
(4)
V zmluve, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno dohodnúť podmienky, ktoré
vedú k jej zániku pred uplynutím času dohodnutého podľa odseku 3.
(5)
Zmluvu, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno, ak ide o záväzok podriadenosti,
meniť ani dopĺňať, odstúpiť od nej pred uplynutím lehoty na plnenie, meniť čas jej
platnosti, ak bola uzavretá na určitý čas, ani meniť čas jej platnosti z určitého
času na čas neurčitý.
(6)
Pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno započítať
so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa.
(7)
Plnenie pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť.
(8)
K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť
ani ho prevziať.
(9)
Zmluva podľa odseku 1 zaniká
a)
uplynutím času, na ktorý bola uzavretá; ak je však pred jeho uplynutím na majetok
dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie,
zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením
likvidácie,
b)
uplynutím troch rokov od doručenia výpovede, ak bola uzavretá na neurčitý čas; ak
je však pred uplynutím lehoty troch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené
vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením
konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,
c)
zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka.
Hlava II
OSOBITNÉ USTANOVENIA O NIEKTORÝCH OBCHODNÝCH ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOCH
Diel I
Kúpna zmluva
Oddiel 1
Vymedzenie kúpnej zmluvy
§ 409
Základné ustanovenia
(1)
Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú
jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
(2)
V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej
dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia
kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa
§ 448.
§ 410
(1)
Zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu,
ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú
časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.
(2)
Za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany,
ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa
montáž tovaru.
Oddiel 2
Povinnosti predávajúceho
§ 411
Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar
vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou
a týmto zákonom.
Dodanie tovaru
§ 412
(1)
Ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje
sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak
zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť
práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe
prepravnej zmluvy.
(2)
Ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo
určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť,
a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť,
uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.
(3)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať
tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje
sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci
jej miesto včas kupujúcemu oznámi.
§ 413
Ak sa dodanie tovaru uskutočňuje jeho odoslaním a tovar odovzdávaný dopravcovi nie
je zjavne a dostatočne označený ako zásielka pre kupujúceho, nastanú účinky dodania,
len keď predávajúci bez zbytočného odkladu oznámi kupujúcemu odoslanie tovaru a odoslaný
tovar v oznámení bližšie určí. Ak tak predávajúci neurobí, uskutočňuje sa dodanie
až odovzdaním tovaru dopravcom kupujúcemu.
§ 414
(1)
Predávajúci je povinný dodať tovar:
a)
v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve,
b)
kedykoľvek počas lehoty, ktorá je v zmluve určená alebo určená spôsobom určeným v
zmluve, ibaže zo zmluvy alebo z účelu zmluvy, ktorý bol predávajúcemu známy pri uzavretí
zmluvy, vyplýva, že dobu dodania v rámci tejto lehoty určuje kupujúci.
(2)
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, začína lehota, v ktorej sa má tovar dodať, plynúť
odo dňa uzavretia zmluvy. Ak však podľa zmluvy má kupujúci splniť určité povinnosti
ešte pred dodaním tovaru (napr. predložiť nákresy potrebné na výrobu tovaru, zaplatiť
kúpnu cenu alebo jej časť alebo zabezpečiť jej zaplatenie), začína táto lehota plynúť
až odo dňa splnenia tejto povinnosti.
(3)
Ak predávajúci dodá tovar pred určenou dobou, je kupujúci oprávnený tovar prevziať
alebo ho odmietnuť.
§ 415
Pokiaľ z obchodných zvyklostí alebo z ustálenej predchádzajúcej praxe medzi stranami
nevyplýva niečo iné, rozumie sa pre určenie času plnenia v zmluve výrazom:
a)
„začiatkom obdobia“ prvých 10 dní tohto obdobia,
b)
„v polovici mesiaca“ od 10. do 20. dňa mesiaca,
c)
„v polovici štvrťroka“ druhý mesiac štvrťroka,
d)
„koncom obdobia“ posledných 10 dní obdobia,
e)
„ihneď“ pri potravinách a surovinách do dvoch dní, pri strojárskych výrobkoch 10
dní, pri ostatnom tovare päť dní.
§ 416
Ak nie je doba dodania tovaru dohodnutá, je predávajúci povinný bez vyzvania kupujúceho
dodať tovar v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu tovaru a na miesto dodania.
Doklady vzťahujúce sa na tovar
§ 417
Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie
a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.
§ 418
Odovzdanie dokladov, na ktoré sa nevzťahuje § 419, sa uskutočňuje v čase a mieste určenom v zmluve, inak pri dodaní tovaru v mieste
tohto dodania. Ak predávajúci odovzdal doklady pred určenou dobou, môže až do tejto
doby odstrániť vady dokladov, ak tým nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo
výdavky. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
§ 419
(1)
Doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie prepravovaného tovaru alebo na voľné nakladanie
s tovarom alebo pri dovoze na jeho preclenie, je predávajúci povinný odovzdať kupujúcemu
v mieste platenia kúpnej ceny, ak k odovzdaniu má dôjsť pri tomto platení, inak v
sídle alebo mieste podnikania, prípadne v bydlisku kupujúceho.
(2)
Doklady uvedené v odseku 1 odovzdá predávajúci kupujúcemu včas tak, aby kupujúci
mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia
do miesta určenia a dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť.
Množstvo, akosť, vyhotovenie a obal tovaru
§ 420
(1)
Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje
zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
(2)
Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar
v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel
nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.
(3)
Ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci povinný dodať tovar
s vlastnosťami vzorky alebo predlohy, ktoré predložil kupujúcemu. Ak je rozpor medzi
určením akosti alebo vyhotovením tovaru podľa tejto vzorky alebo predlohy a určením
tovaru opísaným v zmluve, je rozhodujúce určenie opísané v zmluve. Ak v týchto určeniach
nie je rozpor, má mať tovar vlastnosti podľa oboch týchto určení.
(4)
Ak zmluva neurčuje, ako sa má tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu, je predávajúci
povinný tovar zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom, ktorý je obvyklý pre taký
tovar v obchodnom styku, alebo ak nemožno tento spôsob určiť, spôsobom potrebným na
uchovanie a ochranu tovaru.
§ 421
(1)
Ak zo zmluvy vyplýva, že množstvo tovaru je určené v zmluve iba približne, je predávajúci
oprávnený určiť presné množstvo tovaru, ktorý sa má dodať, ibaže zmluva priznáva toto
právo kupujúcemu. Pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné, nesmie odchýlka presiahnuť
5 % množstva určeného v zmluve.
(2)
Ak z povahy tovaru vyplýva, že jeho množstvo určené v zmluve je iba približné, môže
byť rozdiel medzi množstvom tovaru určeným v zmluve a množstvom tovaru skutočne dodaným
najviac 5 % množstva uvedeného v zmluve, pokiaľ zo zmluvy alebo z predchádzajúcej
praxe medzi stranami alebo z obchodných zvyklostí nevyplýva niečo iné.
(3)
V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 2, má predávajúci nárok na zaplatenie
kúpnej ceny za tovar skutočne dodaný.
Vady tovaru
§ 422
(1)
Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva,
a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
(2)
Ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní tovaru alebo z vyhlásenia predávajúceho
vyplýva, že dodáva tovar v menšom množstve alebo len časť tovaru, nevzťahujú sa na
chýbajúci tovar ustanovenia o vadách tovaru.
§ 423
Ak sa podľa zmluvy použili pri výrobe tovaru veci, ktoré odovzdal kupujúci, nezodpovedá
predávajúci za vady tovaru, ktoré boli spôsobené použitím týchto vecí, ak predávajúci
pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol odhaliť nevhodnosť týchto vecí pre
výrobu tovaru alebo na ňu kupujúceho upozornil, ale kupujúci trval na ich použití.
§ 424
Predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy
vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel vedieť,
ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.
§ 425
(1)
Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo
škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti
predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.
(2)
Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v
odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.
§ 426
Ak predávajúci dodá tovar so súhlasom kupujúceho pred dobou určenou na jeho dodanie,
môže až do tejto doby dodať chýbajúcu časť alebo chýbajúce množstvo dodaného tovaru
alebo dodať náhradný tovar za dodaný vadný tovar alebo vady dodaného tovaru opraviť,
ak výkon tohto práva nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo neprimerané výdavky.
Kupujúcemu je však zachovaný nárok na náhradu škody.
§ 427
(1)
Kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva
škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
(2)
Ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim, môže sa prehliadka odložiť až do
doby, keď je tovar dopravený do miesta určenia. Ak je však tovar smerovaný počas prepravy
do iného miesta určenia alebo ho kupujúci znova odosiela bez toho, aby mal kupujúci
možnosť primeranú povahe tovaru si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci
vedel alebo musel vedieť o možnosti takej zmeny miesta určenia alebo takého opätovného
odoslania, prehliadka sa môže odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do nového
miesta určenia.
(3)
Ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva
škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len
keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare.
§ 428
(1)
Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá
správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
a)
kupujúci vady zistil,
b)
kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú
je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c)
sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však
do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia
určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto
tejto lehoty záručná doba.
(2)
Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom
konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
(3)
Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých
predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Záruka za akosť
§ 429
(1)
Zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude
po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si
zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.
(2)
Prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho,
najmä vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky
záručnej doby alebo doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho
obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná
doba, platí táto doba.
§ 430
Ak z obsahu zmluvy alebo záručného vyhlásenia nevyplýva niečo iné, začína záručná
doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Ak je predávajúci povinný odoslať tovar, plynie
záručná doba odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Záručná doba neplynie po dobu,
po ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci.
§ 431
Zodpovednosť predávajúceho za vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, nevzniká,
ak tieto vady boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody na tovare vonkajšími
udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci
plnil svoj záväzok.
§ 432
Pre vady tovaru, na ktoré sa vzťahuje záruka, platia tiež ustanovenia § 426 až 428 a § 436 až 441.
Právne vady tovaru
§ 433
(1)
Tovar má právne vady, ak predaný tovar je zaťažený právom tretej osoby, ibaže kupujúci
s týmto obmedzením prejavil súhlas.
(2)
Ak právo tretej osoby, ktorým je tovar zaťažený, vyplýva z priemyselného alebo iného
duševného vlastníctva, má tovar právne vady,
a)
ak toto právo požíva právnu ochranu podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území
má predávajúci sídlo, alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, alebo
b)
ak predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo musel vedieť, že toto právo požíva
právnu ochranu podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území má kupujúci sídlo alebo
miesto podnikania, prípadne bydlisko, alebo podľa právneho poriadku štátu, kam sa
mal tovar ďalej predať alebo kde sa mal používať, a predávajúci o tomto predaji alebo
mieste používania v čase uzavretia zmluvy vedel.
§ 434
Nárok z právnych vád nevzniká, ak kupujúci o práve tretej osoby vedel v čase uzavretia
zmluvy alebo predávajúci podľa zmluvy bol povinný pri plnení svojich povinností postupovať
podľa podkladov, ktoré mu predložil kupujúci.
§ 435
(1)
Uplatnenie práva uvedeného v § 433 treťou osobou s uvedením jeho povahy je kupujúci povinný oznámiť predávajúcemu bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel.
(2)
Práva kupujúceho z právnych vád tovaru sa nemôžu priznať v súdnom konaní, ak kupujúci
nesplní povinnosť ustanovenú v odseku 1 a predávajúci v súdnom konaní namietne nesplnenie
tejto povinnosti kupujúcim.
(3)
Tieto účinky nenastávajú, ak predávajúci o uplatnení práva treťou osobou vedel v
čase, keď sa o ňom dozvedel kupujúci.
(4)
Pre nároky kupujúceho z právnych vád tovaru platia ustanovenia § 436 až 441.
Nároky z vád tovaru
§ 436
(1)
Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a)
požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho
tovaru a požadovať odstránenie právnych vád,
b)
požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c)
požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d)
odstúpiť od zmluvy.
(2)
Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu
vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený
nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru
sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže
kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného
odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni
vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že
vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu
z kúpnej ceny.
(3)
Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky
z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
(4)
Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj
na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
§ 437
(1)
Ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci
požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo
zľavu z kúpnej ceny.
(2)
Dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy
podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady
tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo
dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť
kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.
(3)
Ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej
lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky
z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci
oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
(4)
Dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej
ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci
bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj
nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.
(5)
Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže
kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní
predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo
v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu
predávajúceho meniť.
§ 438
Pri dodaní náhradného tovaru je predávajúci oprávnený požadovať, aby mu na jeho náklady
kupujúci vrátil vymieňaný tovar v stave, v akom sa mu dodal. Ustanovenie § 441 platí obdobne.
§ 439
(1)
Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar
bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je
rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
(2)
Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola
už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými
v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.
(3)
Ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo
použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie
neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách
je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.
(4)
Do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by
zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.
§ 440
(1)
Nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu.
Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať
náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.
(2)
Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa
§ 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
§ 441
(1)
Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.
(2)
Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar
v stave, v akom ho dostal.
(3)
Ustanovenie odseku 2 však neplatí,
a)
ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo
opomenutím kupujúceho, alebo
b)
ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia
vád tovaru.
(4)
Ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo
jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri
jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný
tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal
z uvedeného použitia tovaru prospech.
Dodanie väčšieho množstva tovaru
§ 442
(1)
Ak predávajúci dodá väčšie množstvo tovaru, než je určené v zmluve, môže kupujúci
dodávku prijať alebo môže odmietnuť prijatie prebytočného množstva tovaru.
(2)
Ak kupujúci prijme dodávku všetkého alebo časti prebytočného tovaru, je povinný zaň
zaplatiť kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene určenej v zmluve.
Oddiel 3
Nadobudnutie vlastníckeho práva
§ 443
(1)
Kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
(2)
Pred odovzdaním nadobúda kupujúci vlastnícke právo k prepravovanému tovaru, keď získa
oprávnenie nakladať so zásielkou.
§ 444
Strany si môžu písomne dojednať, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo pred dobou
uvedenou v § 443, ak predmetom kúpy je tovar jednotlivo určený alebo tovar určený podľa druhu a v
čase prechodu vlastníckeho práva bude dostatočne označený na odlíšenie od iného tovaru,
a to spôsobom dojednaným medzi stranami, inak bez zbytočného odkladu oznámeným kupujúcemu.
§ 445
Strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr,
než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva niečo iné, predpokladá sa,
že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny.
§ 446
Kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom
predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel,
že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom
jeho predaja.
Oddiel 4
Povinnosti kupujúceho
§ 447
Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade
so zmluvou.
§ 448
(1)
Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
(2)
Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je
zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle
taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných
obsahu tejto zmluvy.
(3)
Ak je kúpna cena určená podľa hmotnosti tovaru, je pri pochybnosti rozhodujúca jeho
čistá hmotnosť.
§ 449
Ak sa má kúpna cena platiť pri odovzdaní tovaru alebo dokladov, je kupujúci povinný
kúpnu cenu zaplatiť v mieste tohto odovzdania.
§ 450
(1)
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci
v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi
umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru
alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
(2)
Ak má predávajúci podľa zmluvy odoslať tovar, môže tak urobiť s podmienkou, že tovar
alebo doklady umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdajú kupujúcemu len pri zaplatení
kúpnej ceny, ibaže táto podmienka je v rozpore s dohodnutým spôsobom platenia kúpnej
ceny.
(3)
Kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť si tovar prezrieť,
ibaže dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo platenia kúpnej ceny by s tým boli v rozpore.
§ 451
Kupujúci je povinný urobiť úkony, ktoré sú potrebné podľa zmluvy a tohto zákona na
to, aby predávajúci mohol dodať tovar. Dodaný tovar je kupujúci povinný prevziať,
pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva, že jeho prevzatie môže odmietnuť.
§ 452
(1)
Ak má kupujúci podľa zmluvy určiť dodatočne formu, veľkosť alebo vlastnosti tovaru
a neurobí tak v dohodnutej lehote, a ak nie je lehota dohodnutá, v primeranej lehote
po dôjdení žiadosti predávajúceho, môže ich predávajúci sám určiť s prihliadnutím
na potreby kupujúceho, pokiaľ sú mu známe. Tým nie sú dotknuté iné nároky predávajúceho.
(2)
Ak predávajúci vykonal určenie sám, musí oznámiť podrobné údaje o tom kupujúcemu
a určiť primeranú lehotu, v ktorej môže kupujúci oznámiť predávajúcemu odchylné určenie.
Ak tak kupujúci neurobí po dôjdení takého oznámenia v určenej lehote, je určenie oznámené
predávajúcim záväzné.
§ 453
Predávajúci môže požadovať, aby kupujúci zaplatil kúpnu cenu, prevzal tovar a splnil
iné svoje povinnosti, dokiaľ predávajúci neuplatnil právo z porušenia zmluvy, ktoré
je nezlučiteľné s touto požiadavkou.
§ 454
Ak bolo dohodnuté zabezpečenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu, je kupujúci povinný v
dohodnutej dobe, inak včas pred dobou dojednanou na dodanie tovaru, odovzdať predávajúcemu
doklady preukazujúce, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené v súlade so zmluvou.
Ak kupujúci nesplní túto povinnosť, môže predávajúci odoprieť dodanie tovaru do doby
odovzdania týchto dokladov. Ak kupujúci nezabezpečí zaplatenie kúpnej ceny v dodatočne
primeranej lehote určenej predávajúcim, môže predávajúci od zmluvy odstúpiť.
Oddiel 5
Nebezpečenstvo škody na tovare
§ 455
Nebezpečenstvo škody na tovare (§ 368 ods. 2) prechádza na kupujúceho v čase, keď prevezme tovar od predávajúceho, alebo ak tak
neurobí včas, v čase, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom a kupujúci poruší
zmluvu tým, že tovar neprevezme.
§ 456
Ak má kupujúci prevziať tovar od inej osoby, než je predávajúci, prechádza nebezpečenstvo
škody na tovare na kupujúceho v čase určenom na dodanie tovaru, ak sa v tomto čase
umožnilo kupujúcemu nakladať s tovarom a o tejto možnosti kupujúci vedel. Ak sa kupujúcemu
umožní nakladať s tovarom alebo ak sa dozvie o tejto možnosti až neskôr, prechádza
nebezpečenstvo v čase, keď má túto možnosť a dozvie sa o nej.
§ 457
Ak je predávajúci povinný podľa zmluvy odovzdať tovar dopravcovi v určitom mieste
na prepravu tovaru kupujúcemu, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na tovare
jeho odovzdaním dopravcovi v tomto mieste. Ak kúpna zmluva zahŕňa povinnosť predávajúceho
odoslať tovar, ale predávajúci nie je povinný odovzdať tovar dopravcovi v určitom
mieste, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, keď sa tovar odovzdá
prvému dopravcovi na prepravu do miesta určenia. Skutočnosť, že predávajúci nakladá
s dokladmi vzťahujúcimi sa na prepravovaný tovar, nemá vplyv na prechod nebezpečenstva
škody na tovare.
§ 458
Nebezpečenstvo škody na tovare určenom podľa druhu a kupujúcim neprevzatom však neprechádza
na kupujúceho, dokiaľ tovar nie je jasne vyznačený na účel zmluvy označením na tovare
alebo prepravnými dokladmi alebo určený v správe zaslanej kupujúcemu alebo inak vymedzený.
§ 459
Strany si môžu dohodnúť, že nebezpečenstvo škody na tovare prechádza pred dobou uvedenou
v § 455 až 458 len pri tovare jednotlivo určenom alebo pri tovare určenom podľa druhu, ak tento
tovar je v čase prechodu nebezpečenstva škody dostatočne oddelený a odlíšený od iného
tovaru toho istého druhu.
§ 460
Ak sa tovar v čase uzavretia zmluvy už prepravuje, prechádza nebezpečenstvo škody
na tovare jeho odovzdaním prvému dopravcovi. Ak však predávajúci pri uzavretí zmluvy
vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že už došlo ku škode na
tovare, znáša túto škodu predávajúci.
§ 461
(1)
Škoda na tovare, ktorá vznikla po prechode jej nebezpečenstva na kupujúceho, nemá
vplyv na jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ibaže ku škode na tovare došlo v dôsledku
porušenia povinnosti predávajúceho.
(2)
Účinky odseku 1 nenastanú, ak kupujúci využil svoje právo požadovať dodanie náhradného
tovaru alebo právo odstúpiť od zmluvy.
Oddiel 6
Uchovanie tovaru
§ 462
Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím tovaru alebo so zaplatením kúpnej ceny v prípadoch,
keď sa dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny má uskutočniť súčasne, a predávajúci
má tovar u seba alebo s ním môže inak nakladať, musí predávajúci urobiť opatrenia
primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Predávajúci je oprávnený tovar zadržiavať,
dokiaľ mu kupujúci neuhradí primerané náklady, ktoré predávajúcemu pri tom vznikli.
§ 463
Ak kupujúci prevzal tovar a zamýšľa ho odmietnuť, je povinný urobiť opatrenia primerané
okolnostiam na uchovanie tovaru. Dokiaľ predávajúci neuhradí primerané náklady, ktoré
kupujúcemu pri tom vznikli, je kupujúci oprávnený zadržiavať tovar, ktorý sa má vrátiť
predávajúcemu.
§ 464
Ak kupujúci má možnosť po dopravení tovaru do miesta určenia s ním nakladať a uplatní
právo ho odmietnuť, je povinný tovar prevziať a mať ho u seba na účet predávajúceho,
ak tak môže urobiť bez zaplatenia kúpnej ceny a bez neprimeraných ťažkostí a výdavkov.
Táto povinnosť však kupujúcemu nevzniká, ak v mieste určenia je prítomný predávajúci
alebo osoba, ktorú predávajúci poveril starostlivosťou o tovar. Pri prevzatí tovaru
kupujúcim sa spravujú jeho práva a povinnosti podľa § 463.
§ 465
Povinnosti podľa § 462 až 464 môže povinná strana splniť aj uložením tovaru v skladisku tretej osoby na účet druhej
strany a môže požadovať úhradu primeraných nákladov, ktoré jej pritom vznikli.
§ 466
Stranu, ktorá je v omeškaní s prevzatím alebo so spätným prevzatím tovaru alebo s
platením kúpnej ceny, ktoré sa má uskutočniť pri prevzatí tovaru, alebo s platením
nákladov spojených s plnením povinností podľa § 462 až 464, možno vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Druhá strana je oprávnená vo výzve na
prevzatie tovaru určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí tovar predať
vhodným spôsobom. Pred týmto predajom je však povinná upozorniť stranu, ktorá je v
omeškaní, na úmysel tovar predať. Tento úmysel možno oznámiť aj pri určení lehoty
na prevzatie.
§ 467
Ak tovar podlieha rýchlej skaze alebo ak sú s jeho uchovaním spojené neprimerané náklady,
strana, ktorá má povinnosti podľa § 462 až 464, musí urobiť primerané opatrenia na jeho predaj, a pokiaľ je to možné, druhú stranu
o zamýšľanom predaji upovedomiť.
§ 468
Strana, ktorá tovar predala, je oprávnená ponechať si z výťažku predaja sumu zodpovedajúcu
primeraným nákladom spojeným s plnením povinností podľa § 462 až 464 a s predajom tovaru. Zvyšok získaného výťažku je povinná druhej strane bez zbytočného
odkladu uhradiť.
Oddiel 7
Osobitné ustanovenia o náhrade škody
§ 469
Ak niektorá strana v súlade s týmto zákonom odstúpila od zmluvy a v primeranej dobe
od odstúpenia primeraným spôsobom kupujúci uskutočnil náhradnú kúpu alebo predávajúci
náhradný predaj tovaru, na ktorý sa odstúpenie od zmluvy vzťahovalo, nárok na náhradu
škody vzniknutý podľa tohto zákona zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala
platiť na základe zmluvy, a cenou dohodnutou v náhradnom obchode. Pri určení tohto
rozdielu sa prihliadne na obsah zmluvy. Nárok na náhradu škody, ktorá zvýšila, tým
nie je dotknutý.
§ 470
(1)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje § 469, zahŕňa nárok na náhradu škody strany, ktorá odstúpila od zmluvy týkajúcej sa tovaru
s bežnou cenou, rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa má platiť na základe zmluvy,
a bežnou cenou dosahovanou pri tovare toho istého druhu a tej istej alebo porovnateľnej
akosti za obdobných zmluvných podmienok. Nárok na náhradu škody, ktorá zvýšila, tým
nie je dotknutý.
(2)
Rozhodujúce sú ceny dosahované v čase odstúpenia od zmluvy; ak však tovar bol prevzatý
pred odstúpením od zmluvy, sú rozhodujúce bežné ceny dosahované v čase tohto prevzatia.
Diel II
Dojednania v súvislosti s kúpnou zmluvou
Oddiel 1
Kúpa na skúšku
§ 471
Kúpa na skúšku vzniká uzavretím kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia
skúšobnej doby tovar schváli. Ak skúšobná doba nie je v zmluve určená, predpokladá
sa, že je tri mesiace od uzavretia zmluvy.
§ 472
(1)
Ak kupujúci tovar neprevzal, má podmienka povahu odkladacej podmienky a táto podmienka
sa považuje za zmarenú, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu v skúšobnej dobe, že tovar
schvaľuje.
(2)
Ak kupujúci prevzal tovar, má podmienka povahu rozväzovacej podmienky a platí, že
kupujúci tovar schválil, ak ho písomne neodmietne v skúšobnej dobe.
(3)
Kupujúci nemá právo tovar odmietnuť, ak nemôže tovar vrátiť v stave, v akom ho prevzal.
Oddiel 2
Cenová doložka
§ 473
Ak strany dohodnú pri určení ceny, že jej výška sa má dodatočne upraviť s prihliadnutím
na výrobné náklady, a ak neurčia, ktoré zložky výrobných nákladov sú rozhodné, mení
sa kúpna cena v pomere k cenovým zmenám hlavných surovín potrebných na výrobu predávaného
tovaru.
§ 474
(1)
Ak strany v zmluve neurčia, ktorý čas je rozhodujúci pre posudzovanie cenových zmien,
prihliada sa na ceny v čase uzavretia zmluvy a v čase, keď mal predávajúci tovar dodať.
Ak sa má dodanie tovaru uskutočniť v priebehu určitej lehoty, je rozhodný čas skutočného
včasného plnenia, inak koniec tejto lehoty.
(2)
Ak predávajúci je v omeškaní s dodaním tovaru a v čase skutočného dodania sú ceny
pri rozhodných zložkách výrobných nákladov nižšie ako ceny v čase určenom podľa odseku
1, prihliada sa na tieto nižšie ceny.
§ 475
Práva a povinnosti strán z doložky zanikajú, ak oprávnená strana svoje práva neuplatní
u druhej strany bez zbytočného odkladu po dodaní tovaru.
Diel III
Zmluva o predaji podniku
§ 476
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke
právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku,
a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť
kúpnu cenu.
(2)
Zmluva vyžaduje písomnú formu.
§ 477
(1)
Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
(2)
Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.
(3)
Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie
prevedených záväzkov kupujúcim.
(4)
Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a
predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.
§ 478
(1)
Ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže
sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji
podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného
registra (§ 488 ods. 1), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.
(2)
Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde
do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich
mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.
(3)
Ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci povinný voči
nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté
plnenie s príslušenstvom.
§ 479
(1)
Na kupujúceho prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného
vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Ak je pre
nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej
činnosti, započítava sa do tejto činnosti nadobúdateľa uskutočnenej po predaji podniku
aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom.
(2)
K prechodu práva podľa odseku 1 však nedochádza, ak by to odporovalo zmluve o poskytnutí
výkonu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva alebo povahe týchto
práv.
§ 480
Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú
z predávajúceho na kupujúceho.
§ 481
(1)
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho aj oprávnenie používať
obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so zákonom
alebo s právom tretej osoby. Tomuto prevodu nebráni zmena označenia právnej formy
osoby oprávnenej podnikať.
(2)
Ak sa podnik predáva medzi fyzickými osobami, môže kupujúci používať obchodné meno
predávajúceho, ak to zmluva určuje, a to len s dodatkom označujúcim nástupníctvo v
podnikaní.
§ 482
Predpokladá sa, že kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov
uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe
ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie. Ak
má zmluva nadobudnúť účinnosť k neskoršiemu dátumu, mení sa výška kúpnej ceny s prihliadnutím
na zvýšenie alebo zníženie imania, ku ktorému došlo v medziobdobí.
§ 483
(1)
Ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci
zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.
(2)
Prevzatím vecí prechádza nebezpečenstvo škody na týchto veciach z predávajúceho na
kupujúceho.
(3)
Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho
na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom
do katastra nehnuteľností. Ustanovenia § 444 až 446 platia obdobne.
§ 484
Predávajúci je povinný najneskôr v zápisnici spísanej podľa § 483 ods. 1 upozorniť kupujúceho na všetky vady prevádzaných vecí, práv alebo iných majetkových
hodnôt, o ktorých vie alebo musí vedieť, inak zodpovedá za škody, ktorým bolo možné
týmto upozornením zabrániť.
§ 485
V zápisnici o prevzatí vecí spísanej podľa § 483 ods. 1 sa uvedú chýbajúce veci a vadné veci. Za chýbajúce sa považujú veci, ktoré predávajúci
neodovzdal kupujúcemu, hoci tieto veci podľa účtovnej evidencie a zmluvy majú byť
súčasťou imania predávaného podniku. Pri posudzovaní vadnosti vecí sa prihliadne na
ich schopnosť slúžiť prevádzke podniku a na dobu ich používania podľa účtovných záznamov.
§ 486
(1)
Kupujúci má právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcu chýbajúcim alebo
vadným veciam. Ak chýbajúce veci alebo zistiteľné vady veci neboli zachytené v zápisnici
podľa § 483 ods. 1, nemôže sa právo na zľavu priznať v súdnom konaní, ibaže predávajúci o nich vedel
v čase odovzdania veci. Pri vadách zistiteľných až pri prevádzke podniku nastávajú
tieto účinky, ak tieto vady kupujúci neoznámi predávajúcemu bez zbytočného odkladu
po tom, čo ich zistil alebo pri odbornej starostlivosti mohol zistiť, najneskôr však
po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy (§ 482). Ustanovenia § 428 ods. 2 a § 439 platia obdobne.
(2)
Kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak podnik nie je spôsobilý na prevádzku
určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni
v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Ustanovenia § 441 platia primerane.
(3)
Kupujúci môže uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny ohľadne záväzkov, ktoré na neho
prešli a neboli zachytené v účtovnej evidencii v dobe účinnosti zmluvy (§ 482), ibaže o nich kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel.
(4)
Pre právne vady predávaného podniku platia obdobne § 433 až 435. Ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej súčasť podniku neprejde na kupujúceho
a predávajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu kupujúci
určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť.
(5)
Práva podľa predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody. Ustanovenia
§ 440 platia obdobne.
§ 487
Ustanovenia § 477 až 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú
zložku.
§ 488
(1)
Ak predá podnik osoba zapísaná v obchodnom registri, navrhne vykonanie zápisu o predaji
podniku alebo jeho časti v tomto registri.
(2)
Právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie, môže ukončiť svoju likvidáciu
a byť vymazaná z obchodného registra až po uplynutí jedného roka po tomto predaji,
ak sa v tejto dobe nezačalo súdne konanie podľa § 478, alebo neskôr, keď sa zabezpečili alebo uspokojili nároky, ktoré boli v tomto konaní
úspešne uplatnené.
Diel IV
Zmluva o kúpe prenajatej veci
§ 489
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej
uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas
platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.
(2)
Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
§ 490
Ak nájomca je oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci počas platnosti nájomnej
zmluvy, doručením písomného oznámenia o uplatnení tohto práva v súlade so zmluvou
o kúpe prenajatej veci nájomná zmluva zaniká, aj keď bola dojednaná na určitú dobu.
§ 491
Ak je nájomca oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci po ukončení nájomnej
zmluvy, zaniká toto právo, ak oprávnená strana neoznámi druhej strane písomne vôľu
kúpiť prenajatú vec bez zbytočného odkladu po zániku nájomnej zmluvy.
§ 492
Ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne druhej
strane, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je alebo bola predmetom nájomnej zmluvy,
vzniká ohľadne tejto veci doručením tohto oznámenia kúpna zmluva. Oprávnená strana
má postavenie kupujúceho a druhá strana postavenie predávajúceho.
§ 493
(1)
Vznikom kúpnej zmluvy (§ 492) prechádza na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.
(2)
Nebezpečenstvo škody na veci prechádza na kupujúceho vznikom kúpnej zmluvy (§ 492).
§ 494
(1)
Ak v dojednaní nie je určená kúpna cena rozhodná pri využití práva prenajatú vec
kúpiť a ani spôsob jej určenia, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu určenú podľa
§ 448 ods. 2. Na určenie kúpnej ceny nemá vplyv poškodenie alebo väčšie opotrebenie veci, za ktoré
je zodpovedný nájomca.
(2)
Kúpnu cenu je kupujúci povinný zaplatiť bez zbytočného odkladu po vzniku kúpnej zmluvy.
§ 495
(1)
Pre posudzovanie vád veci sú rozhodné vlastnosti, ktoré mala mať prenajatá vec.
(2)
Lehoty na oznámenie vád kúpenej veci sa počítajú odo dňa, keď nájomca prevzal prenajatú
vec.
(3)
Ak vlastnícke právo k prenajatej veci neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni
túto vadu v primeranej dodatočnej dobe, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy
odstúpiť.
§ 496
(1)
Zmluva môže určiť, že po určitej dobe platnosti nájomnej zmluvy je nájomca oprávnený
nadobudnúť bezplatne vlastnícke právo k prenajatej veci, ak toto právo uplatní voči
prenajímateľovi.
(2)
Nadobúdateľ vlastníckeho práva podľa odseku 1 nie je oprávnený pri prenajatej veci
uplatňovať jej vady s výnimkou právnych vád, ibaže je mu poskytnutá záruka za akosť.
Diel V
Zmluva o úvere
§ 497
Základné ustanovenie
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
§ 498
Strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy, aj v inej než česko-slovenskej
mene, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany nedohodnú
inak, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli,
a v tej istej mene platiť úroky.
§ 499
Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať
odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
§ 500
(1)
Dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote
určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť,
dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.
(2)
Ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník
s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.
§ 501
(1)
Veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade
so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
(2)
Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť
poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti
s týmto účelom.
§ 502
(1)
Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
(2)
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
§ 503
(1)
Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2)
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
(3)
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.
Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
§ 504
Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
§ 505
Ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak
tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
§ 506
Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
§ 507
Ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel
a dlžník ich použije na iný účel alebo ak ich na dohodnutý účel nemožno použiť, je
veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného
odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi.
Diel VI
Licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva
§ 508
Základné ustanovenia
(1)
Licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa
v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva
(ďalej len „právo“) a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty alebo
inej majetkovej hodnoty.
(2)
Zmluva vyžaduje písomnú formu.
§ 509
(1)
Ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyžaduje sa na výkon práva poskytnutého na základe
zmluvy zápis do príslušného registra týchto práv.
(2)
Ak trvanie práva závisí od jeho výkonu, je nadobúdateľ na tento výkon povinný.
§ 510
Poskytovateľ je povinný po dobu trvania zmluvy udržiavať právo, pokiaľ to povaha tohto
práva vyžaduje.
§ 511
(1)
Poskytovateľ je naďalej oprávnený na výkon práva, ktoré je predmetom zmluvy, a na
poskytnutie jeho výkonu iným osobám.
(2)
Nadobúdateľ nie je oprávnený prenechať výkon práva iným osobám.
§ 512
Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy poskytnúť nadobúdateľovi
všetky podklady a informácie, ktoré sú potrebné na výkon práva podľa zmluvy.
§ 513
Nadobúdateľ je povinný utajovať poskytnuté podklady a informácie pred tretími osobami,
ibaže zo zmluvy alebo z povahy poskytnutých podkladov a informácií vyplýva, že poskytovateľ
nemá záujem na ich utajovaní. Za tretie osoby sa nepovažujú osoby, ktoré sa zúčastňujú
na podnikaní podnikateľa a ktoré podnikateľ zaviazal mlčanlivosťou. Po zániku zmluvy
je nadobúdateľ povinný poskytnuté podklady vrátiť a ďalej utajovať poskytnuté informácie
do doby, keď sa stanú všeobecne známymi.
§ 514
(1)
Ak nadobúdateľa obmedzujú vo výkone práva iné osoby alebo ak zistí, že iné osoby
toto právo porušujú, je povinný bez zbytočného odkladu podať o tom správu poskytovateľovi.
(2)
Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu urobiť potrebné právne opatrenia na
ochranu výkonu práva nadobúdateľom. Pri týchto opatreniach je nadobúdateľ povinný
poskytnúť poskytovateľovi potrebné spolupôsobenie.
§ 515
Ak sa zmluva nedojednala na dobu určitú, možno ju vypovedať. Ak zmluva neurčuje inú
výpovednú lehotu, nadobúda výpoveď účinnosť uplynutím jedného roka od konca kalendárneho
mesiaca, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane.
Diel VII
Zmluva o uložení veci
§ 516
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o uložení sa zaväzuje opatrovateľ, že bude pre uložiteľa dočasne bezplatne
opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom.
(2)
Ak v zmluve nie je uvedené, či sa vec má opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a
opatrovanie veci nie je predmetom podnikania opatrovateľa, platí, že strany uzavreli
zmluvu o uložení veci.
§ 517
Opatrovateľ je povinný vec starostlivo opatrovať a dbať s prihliadnutím na jej povahu
a svoje možnosti, aby na nej nevznikla škoda. Ak opatrovanie veci vyžaduje osobitné
opatrenia, je opatrovateľ povinný ich urobiť, ak sú uvedené v zmluve alebo ak ho na
ne upozornil uložiteľ pred uzavretím zmluvy. Opatrovateľ je povinný dať veci poistiť
proti škodám, len keď to určuje zmluva.
§ 518
Aj keď sa opatrovateľ zaviazal v zmluve opatrovať vec určitým spôsobom, môže sa od
tohto spôsobu odchýliť, ak nastanú okolnosti, ktoré opatrovateľ nemohol v čase uzavretia
zmluvy predvídať a ktoré robia plnenie záväzku pre neho neprimerane ťažkým. O vzniku
týchto okolností je opatrovateľ povinný včas upovedomiť uložiteľa.
§ 519
(1)
Ak opatrovateľ bez súhlasu uložiteľa zverí opatrovanie veci tretej osobe, zodpovedá,
akoby vec opatroval sám. Ak toto urobí so súhlasom uložiteľa, zodpovedá ako mandatár.
(2)
Ak opatrovateľ zverí opatrovanie veci tretej osobe v rozpore so zmluvou, prechádza
na opatrovateľa nebezpečenstvo škody na veci. Ustanovenie § 518 tým nie je dotknuté.
§ 520
Opatrovateľ nesmie bez súhlasu uložiteľa užívať vec alebo umožniť jej užívanie tretej
osobe.
§ 521
(1)
Uložiteľ je povinný nahradiť opatrovateľovi škodu spôsobenú mu uloženou vecou, pokiaľ
ju nemohol opatrovateľ odvrátiť vynaložením starostlivosti uvedenej v § 517. Ďalej je uložiteľ povinný uhradiť náklady, ktoré opatrovateľ nevyhnutne alebo účelne
vynaložil pri plnení svojej povinnosti.
(2)
Pri mimoriadnych nákladoch, ktoré boli nepredvídateľné v čase uzavretia zmluvy, je
opatrovateľ povinný vyžiadať si súhlas uložiteľa pred ich vynaložením, ak je to možné.
Ak uložiteľ neoznámi opatrovateľovi bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas, predpokladá
sa, že s vynaložením nákladov súhlasí.
(3)
Ak opatrovateľ vynaloží náklady uvedené v odseku 2 bez toho, aby si vopred vyžiadal
potrebný súhlas uložiteľa, a ten s ich vynaložením neprejaví dodatočne súhlas, môže
opatrovateľ požadovať úhradu nákladov v rozsahu, v ktorom sa uložiteľ o úsporu týchto
nákladov obohatil.
(4)
Náklady, na ktorých úhradu je opatrovateľ oprávnený, je uložiteľ povinný uhradiť
bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to opatrovateľ požiadal, najneskôr však pri
prevzatí veci.
§ 522
Opatrovateľ je povinný uloženú vec uložiteľovi vydať v mieste, kde vec mala byť podľa
zmluvy uložená, inak vo svojom sídle alebo v mieste podnikania, prípadne bydlisku
alebo v mieste, kde je jeho organizačná zložka opatrujúca vec.
§ 523
(1)
Aj keď sa dohodla doba, po ktorú má byť vec uložená, je opatrovateľ povinný vec vydať
bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to uložiteľ požiadal.
(2)
Opatrovateľ je oprávnený domáhať sa od uložiteľa, aby prevzal uloženú vec bez zbytočného
odkladu ešte pred uplynutím dohodnutej doby uloženia, ak by ďalšie plnenie povinností
spôsobilo opatrovateľovi neprimerané ťažkosti, ktoré nemohol v čase uzavretia zmluvy
predvídať, alebo ak sa tretia osoba domáha vydania uloženej veci.
§ 524
Ak nie je dojednané a ani z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, nevyplýva,
ako dlho má byť vec uložená, je opatrovateľ povinný vydať vec uložiteľovi, len čo
ho o to uložiteľ požiada, a uložiteľ je povinný prevziať vec bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho na to opatrovateľ vyzval.
§ 525
Ak uložiteľ neprevezme vec včas, môže mu opatrovateľ na to určiť primeranú lehotu.
Po jej márnom uplynutí môže opatrovateľ od zmluvy odstúpiť, a ak uložiteľa na to upozorní
pri určení dodatočnej lehoty, je oprávnený vec na účet uložiteľa vhodným spôsobom
predať alebo na náklady uložiteľa uskladniť u tretej osoby.
§ 526
Ustanoveniami § 517 až 525 sa spravuje primerane určenie práv a povinností strán aj v prípadoch, keď podľa ustanovení
tohto zákona, týkajúcich sa iných zmlúv než zmluvy o uložení veci, je jedna strana
povinná bez nároku na odplatu starať sa druhej strane o vec, ktorú má u seba, ibaže
z týchto ustanovení vyplýva odlišná úprava.
Diel VIII
Zmluva o skladovaní
§ 527
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval,
a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).
(2)
Ak v zmluve nie je uvedené, či sa má vec opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a
opatrovanie veci je predmetom podnikania skladovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu
o skladovaní.
§ 528
(1)
Skladovateľ je povinný vec prevziať pri jej odovzdaní ukladateľom a prevzatie tovaru
písomne potvrdiť.
(2)
Potvrdenie o prevzatí veci na skladovanie môže mať povahu cenného papiera, s ktorým
je spojené právo požadovať vydanie skladovanej veci (skladištný list).
(3)
Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Ak znie na doručiteľa, je
skladovateľ povinný vydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží. Ak znie na
meno, je povinný vydať vec osobe uvedenej v skladištnom liste. Skladištný list na
meno môže oprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby, pokiaľ v ňom nie je prevod
vylúčený. O rubopise platia obdobne predpisy upravujúce zmenky.
(4)
Osoba oprávnená domáhať sa na základe skladištného listu vydania veci má postavenie
ukladateľa a je povinná na požiadanie skladovateľa potvrdiť na skladištnom liste prevzatie
skladovanej veci.
§ 529
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, zmluva zaniká, ak ukladateľ neodovzdá skladovateľovi
vec na uskladnenie do doby určenej v zmluve, inak do šiestich mesiacov po uzavretí
zmluvy.
§ 530
Skladovateľ je povinný uložiť vec oddelene od ostatných skladovaných vecí s označením,
že ide o veci ukladateľa. Ukladateľ má právo kontrolovať stav skladovanej veci a brať
z nej vzorky.
§ 531
(1)
Ukladateľ platí skladné odo dňa prevzatia veci vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve.
(2)
Ak výška skladného nie je dojednaná v zmluve, je ukladateľ povinný zaplatiť skladné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu veci, dĺžku a spôsob skladovania.
(3)
Ak skladovanie trvá dlhšie ako šesť mesiacov, platí sa skladné polročne pozadu. Skladné
za neukončené šesťmesačné obdobie a skladné za kratšiu dobu skladovania sa platí pri
vyzdvihnutí skladovanej veci. Aj po ukončení zmluvy má skladovateľ právo na skladné
za dobu, po ktorú bola skladovaná vec u neho uložená z dôvodu, že ju ukladateľ včas
nevyzdvihol.
(4)
Skladné kryje všetky náklady spojené so skladovaním, nezahŕňa však náklady na poistenie;
skladovateľ má na ne nárok, ak je povinný podľa zmluvy dať vec poistiť.
§ 532
(1)
Ak je skladovanie dojednané na určitú dobu, môže ukladateľ veci vyzdvihnúť ešte pred
jej uplynutím, musí však predtým zaplatiť skladné pripadajúce na celú dohodnutú dobu.
Pred uplynutím dojednanej doby môže ukladateľ požiadať znovu o prevzatie veci na uskladnenie
do konca tejto doby a je povinný uhradiť skladovateľovi náklady s tým spojené.
(2)
Ak nie je uvedená lehota, na ktorú sa zmluva uzaviera, predpokladá sa, že sa uzaviera
na neurčitú dobu. Ukladateľ môže požadovať kedykoľvek vydanie veci a je povinný zaplatiť
skladné za dobu, keď vec bola skladovaná. Vyzdvihnutím veci zmluva zaniká.
(3)
Skladovateľ je oprávnený zmluvu vypovedať jednomesačnou výpoveďou. Výpovedná lehota
začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená
ukladateľovi.
§ 533
(1)
Skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci,
a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti.
(2)
Skladovateľ nezodpovedá za škodu na veci, len keď bola spôsobená
a)
ukladateľom alebo vlastníkom veci,
b)
vadou alebo prirodzenou povahou uloženej veci alebo
c)
vadným obalom, na ktorý skladovateľ pri prevzatí veci ukladateľa upozornil a toto
upozornenie zahrnul do potvrdenia o prevzatí veci; ak skladovateľ na vadnosť obalu
neupozornil, nezodpovedá za škodu na veci len vtedy, keď vadnosť obalu nebola poznateľná.
(3)
Ak škoda vznikla spôsobom uvedeným v odseku 2, je skladovateľ povinný vynaložiť odbornú
starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.
§ 534
(1)
Skladovateľ môže odstúpiť od zmluvy
a)
ak ukladateľ zatajil nebezpečnú povahu veci a ak hrozí z nej skladovateľovi značná
škoda,
b)
ak ukladateľ dlhuje skladné za najmenej tri mesiace,
c)
ak hrozí vznik podstatnej škody na uloženej veci, ktorú skladovateľ nemôže odvrátiť,
alebo
d)
ak ukladateľ nevyzdvihne vec po skončení doby, po ktorú je skladovateľ povinný vec
skladovať.
(2)
Skladovateľ môže po odstúpení od zmluvy určiť primeranú lehotu na vyzdvihnutie veci
s upozornením, že inak tovar predá. Po márnom uplynutí tejto lehoty môže skladovateľ
skladovaný tovar predať vhodným spôsobom na účet ukladateľa. Od výťažku z predaja,
ktorý je skladovateľ povinný bez zbytočného odkladu ukladateľovi vydať, môže si odpočítať
okrem skladného aj vynaložené náklady spojené s predajom.
§ 535
Skladovateľ má na zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvy o skladovaní zákonné záložné
právo na skladovaných veciach, dokiaľ sa u neho nachádzajú. Toto zákonné záložné právo
má prednosť pred inými záložnými právami.
Diel IX
Zmluva o dielo
Oddiel 1
Základné ustanovenia
§ 536
(1)
Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje
zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
(2)
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž
určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
(3)
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,
ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Oddiel 2
Vykonanie diela
§ 537
(1)
Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v
dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy
alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.
(2)
Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
(3)
Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu
vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
§ 538
Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy
diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť,
akoby dielo vykonával sám.
Oddiel 3
Veci určené na vykonanie diela
§ 539
(1)
Veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný
odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí
zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že o cenu týchto vecí sa neznižuje cena
za vykonanie diela.
(2)
Ak veci neobstará objednávateľ včas, môže mu na to zhotoviteľ poskytnúť primeranú
lehotu a po jej márnom uplynutí môže sám po predchádzajúcom upozornení obstarať veci
na účet objednávateľa. Objednávateľ je povinný uhradiť ich cenu a účelné náklady s
tým spojené bez zbytočného odkladu po tom, čo ho o to zhotoviteľ požiada.
(3)
Veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých obstaranie nie je podľa zmluvy
zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ.
§ 540
(1)
Objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na veciach, ktoré obstaral na vykonanie diela,
a zostáva ich vlastníkom až do doby, keď sa spracovaním stanú súčasťou predmetu diela.
(2)
Za vec prevzatú od objednávateľa do opatrovania za účelom jej spracovania pri vykonávaní
diela alebo za účelom jej opravy alebo úpravy zodpovedá zhotoviteľ ako skladovateľ.
(3)
Po dokončení diela alebo po zániku záväzku dielo vykonať je zhotoviteľ povinný bez
zbytočného odkladu vrátiť objednávateľovi veci od neho prevzaté, ktoré sa nespracovali
pri vykonávaní diela.
§ 541
Ohľadne vecí, ktoré zhotoviteľ obstaral na vykonanie diela, má postavenie predávajúceho,
pokiaľ z ustanovení upravujúcich zmluvu o dielo nevyplýva niečo iné. Pri pochybnostiach
sa predpokladá, že kúpna cena týchto vecí je zahrnutá v cene za vykonanie diela.
Oddiel 4
Vlastnícke právo k zhotovovanej veci a nebezpečenstvo škody na nej
§ 542
(1)
Ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý
objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci
a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.
(2)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, znáša zhotoviteľ nebezpečenstvo škody
na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom. Pre určenie prechodu nebezpečenstva škody
na zhotovovanej veci zo zhotoviteľa na objednávateľa sa použijú obdobne ustanovenia
o prechode nebezpečenstva škody na tovare z predávajúceho na kupujúceho.
(3)
Na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody na veci, ktorá je predmetom údržby,
opravy alebo úpravy, ani vlastnícke právo k nej.
§ 543
(1)
Ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a záväzok vykonať dielo zanikne
z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať zaplatenie
ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ spracoval pri vykonaní
diela alebo ktoré nemožno vrátiť. Nárok objednávateľa na náhradu škody tým nie je
dotknutý.
(2)
Ak zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, je objednávateľ
oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.
§ 544
(1)
Ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na
jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi
to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu,
za ktorý objednávateľ nezodpovedá.
(2)
Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá
objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a
ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie
je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.
§ 545
Ustanovenia § 544 platia obdobne v prípadoch, keď predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava
veci.
Oddiel 5
Cena za dielo
§ 546
(1)
Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú
spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo
v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
(2)
Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.
§ 547
Cena podľa rozpočtu
(1)
Na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou
zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.
(2)
Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva,
že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny,
ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ
tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.
(3)
Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný,
môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne
prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.
(4)
Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.
(5)
Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje
zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu určenú
na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi
časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.
(6)
Zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi
potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená
na základe rozpočtu.
§ 548
(1)
Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ
zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.
(2)
Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie
povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa
však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.
§ 549
(1)
Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú
jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú;
ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť
cenu primerane zvýšenú.
(2)
Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky
na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím
na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným
vykonávaním diela.
Oddiel 6
Spôsob vykonávania diela
§ 550
Objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že
zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený
dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo
vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote
mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu
zmluvy (§ 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
§ 551
(1)
Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú
povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na
vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela,
je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny
vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ
trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po
ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho
dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením
vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť
mohla zistiť.
(2)
Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia
diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak
objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela
má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom
rozsahu.
(3)
Zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela
spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných
mu objednávateľom.
§ 552
(1)
Ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej
sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto
prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť
to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia
dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany
v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy
odstúpiť.
(2)
Ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky
uvedené v odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody; zhotoviteľ má nárok
na cenu za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť pri
vynaložení odbornej starostlivosti.
§ 553
(1)
Ak zmluva určuje, že objednávateľ je oprávnený skontrolovať predmet diela na určitom
stupni jeho vykonávania, je zhotoviteľ povinný včas objednávateľa pozvať na vykonanie
kontroly.
(2)
Ak zhotoviteľ nesplní povinnosť uvedenú v odseku 1, je povinný umožniť objednávateľovi
vykonanie dodatočnej kontroly a znášať náklady s tým spojené.
(3)
Ak sa objednávateľ nedostavil na kontrolu, na ktorú bol riadne pozvaný alebo ktorá
sa mala konať podľa dohodnutého časového rozvrhu, môže zhotoviteľ pokračovať vo vykonávaní
diela. Ak však účasť na kontrole znemožnila objednávateľovi prekážka, ktorú nemohol
odvrátiť, môže objednávateľ bez zbytočného odkladu požadovať vykonanie dodatočnej
kontroly, je však povinný zhotoviteľovi nahradiť náklady spôsobené oneskorením kontroly.
Oddiel 7
Vykonanie diela
§ 554
(1)
Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním
predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve
zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
(2)
Ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet
diela, uskutočňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi,
ktorý má uskutočniť prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi
uplatnenie práv z prepravnej zmluvy, pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe
tejto zmluvy.
(3)
Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet
diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať;
ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom
objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ
dielo vykonávať.
(4)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela
v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo
organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.
(5)
Odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do
tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej
veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia § 444 až 446, § 455 až 459 a § 461 platia obdobne.
(6)
Ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica,
ktorú podpíšu obe strany.
§ 555
(1)
Ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ
svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela
riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej
veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.
(2)
Ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok,
považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali.
Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať.
(3)
Neúčasť objednávateľa na skúškach, na ktorých vykonanie bol objednávateľ včas pozvaný,
nebráni vykonaniu skúšok. Ustanovenie § 553 ods. 3 o opakovaní skúšok platí obdobne.
(4)
Výsledok skúšok sa zachytí v zápisnici podpísanej oboma stranami. Ak objednávateľ
nie je prítomný, podpíše zápisnicu namiesto neho hodnoverná a nestranná osoba, ktorá
sa na skúškach zúčastnila.
§ 556
Ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe, oprave
alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom
zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok
činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať
objednávateľovi.
§ 557
Výsledok činnosti, ktorá je predmetom diela podľa § 556, je zhotoviteľ oprávnený poskytnúť aj iným osobám než objednávateľovi, pokiaľ to
zmluva dovoľuje. Ak zmluva neobsahuje zákaz tohto poskytnutia, je naň zhotoviteľ oprávnený,
ak to vzhľadom na povahu diela nie je v rozpore so záujmami objednávateľa.
§ 558
Ak je predmetom diela podľa § 556 výsledok činnosti, ktorý je chránený právom z priemyselného alebo iného duševného
vlastníctva, je objednávateľ oprávnený použiť ho len na účel vyplývajúci z uzavretej
zmluvy o dielo. Na iné účely je oprávnený ho použiť len so súhlasom zhotoviteľa.
§ 559
Zhotoviteľ zodpovedá za porušenie práva inej osoby z priemyselného alebo iného duševného
vlastníctva v dôsledku použitia predmetu diela, ak k tomuto porušeniu dôjde podľa
česko-slovenského právneho poriadku alebo podľa právneho poriadku štátu, kde sa má
predmet diela využiť, a zhotoviteľ o tom vedel v čase uzavretia zmluvy. Pre právne
vady diela platia primerane § 434 a 435.
Oddiel 8
Vady diela
§ 560
(1)
Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
(2)
Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr,
je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,
zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
(3)
Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli
spôsobené porušením jeho povinností.
(4)
Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
§ 561
Zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných
mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej
starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil
a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené
dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť
týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ
túto nevhodnosť nemohol zistiť.
§ 562
(1)
Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa
možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
(2)
Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a)
bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b)
bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti
pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1,
c)
bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania
predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty
záručná doba.
(3)
Ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.
§ 563
(1)
Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela.
(2)
Pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431.
§ 564
Pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet
diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Diel X
Mandátna zmluva
§ 566
(1)
Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu
určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením
inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
(2)
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá
sa, že odplata bola dohodnutá.
§ 567
(1)
Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
(2)
Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta
a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný
oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré
môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
(3)
Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné
v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch
sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.
§ 568
(1)
Mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto
povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.
(2)
Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné
na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.
(3)
Ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta,
je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
(4)
Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku
mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár
rokuje, o tomto záväzku vie.
§ 569
Mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho
prevzal pri vybavovaní záležitosti.
§ 570
Mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitosti
a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol
odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný
dať včas poistiť, len keď to určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to
na účet mandanta.
§ 571
(1)
Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi
odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú
mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
(2)
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne
vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný
výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
§ 572
Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne
vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté
v odplate.
§ 573
Mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní
záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami
v súvislosti so zariaďovaním záležitosti.
§ 574
(1)
Mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať.
(2)
Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár
dozvedel alebo mohol dozvedieť.
(3)
Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď
vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo
vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so
zariaďovaním záležitosti.
(4)
Za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov
vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty.
§ 575
(1)
Mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší
čas.
(2)
Ku dňu účinnosti výpovede zaniká záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú
sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár
povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto
opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil
sám, je mandatár na to povinný.
(3)
Záväzok mandatára zaniká jeho smrťou, ak je fyzickou osobou, alebo jeho zánikom,
ak je právnickou osobou.
(4)
Ohľadne činnosti uskutočnenej odo dňa výpovede do jej účinnosti a uskutočnenej podľa
odseku 2 má mandatár nárok na úhradu nákladov podľa § 572 a na časť odplaty primeranej výsledku dosiahnutému pri zariaďovaní záležitosti.
§ 576
Ustanovenia § 567 až 575 sa použijú primerane v prípadoch, keď je povinnosť podľa iných ustanovení tohto zákona
zariadiť určitú záležitosť na účet iného, ibaže z týchto iných ustanovení vyplýva
niečo iné.
Diel XI
Komisionárska zmluva
§ 577
Základné ustanovenie
Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta
na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
§ 578
(1)
Komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti konať s potrebnou odbornou starostlivosťou
podľa pokynov komitenta.
(2)
Od pokynov komitenta sa môže komisionár odchýliť, len keď je to v záujme komitenta
a keď si nemôže vyžiadať jeho včasný súhlas. Pri porušení tejto povinnosti nemusí
komitent uznať konanie za uskutočnené na svoj účet, ak účinnosť konania pre seba odmietol
bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel.
§ 579
(1)
Komisionár je povinný chrániť jemu známe záujmy komitenta súvisiace so zariaďovaním
záležitosti a oznámiť mu všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na zmenu komitentových
príkazov. Poistenie je komisionár povinný obstarať, len keď to určuje zmluva alebo
keď dostal na to príkaz od komitenta, a to na účet komitenta.
(2)
Komisionár je povinný podávať komitentovi správy o zariaďovaní záležitosti spôsobom
určeným v zmluve, inak na výzvu komitenta.
§ 580
(1)
Ak zmluva neurčuje niečo iné, je komisionár povinný použiť na splnenie zmluvy inú
osobu, ak nemôže svoj záväzok splniť sám.
(2)
Ak komisionár použije na splnenie záväzku inú osobu, zodpovedá akoby záležitosť obstaral
sám.
§ 581
Z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva,
ani povinnosti. Komitent však môže priamo od tretej osoby požadovať vydanie veci alebo
splnenie záväzku, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak tak nemôže urobiť komisionár
pre okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby.
§ 582
Komitent môže požadovať od komisionára splnenie záväzku tretej osoby bez toho, aby
táto splnila svoj záväzok voči komisionárovi, len pokiaľ komisionár tento záväzok
písomne prevzal alebo ak porušil príkazy komitenta týkajúce sa osoby, s ktorou sa
mala zmluva na účet komitenta uzavrieť. V takom prípade platia primerane ustanovenia
o ručení.
§ 583
(1)
K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo,
dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre
komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.
(2)
Za škodu na veciach uvedených v odseku 1 zodpovedá komisionár podľa ustanovení o
zmluve o skladovaní.
§ 584
(1)
Po zariadení záležitosti je komisionár povinný o výsledku podať komitentovi správu
a vykonať vyúčtovanie.
(2)
V správe komisionár označí osobu, s ktorou zmluvu uzavrel. Ak tak neurobí, je komitent
oprávnený vymáhať voči komisionárovi nárok na plnenie záväzku z tejto zmluvy.
§ 585
Komisionár je povinný bez zbytočného odkladu previesť na komitenta práva získané pri
zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal, a komitent je povinný
ich prevziať.
§ 586
Ak osoba, s ktorou komisionár uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, poruší svoje
záväzky, je komisionár povinný na účet komitenta splnenie týchto záväzkov vymáhať,
alebo ak s tým komitent súhlasí, postúpiť mu pohľadávky zodpovedajúce týmto záväzkom.
§ 587
(1)
Ak sa výška odplaty nedojednala, prislúcha komisionárovi odplata primeraná uskutočnenej
činnosti a dosiahnutému výsledku s prihliadnutím na odplatu obvykle poskytovanú za
obdobnú činnosť v čase uzavretia zmluvy.
(2)
Komisionárovi vzniká nárok na odplatu, len čo splní povinnosti ustanovené v § 584 až 586.
§ 588
Zároveň s odplatou je komitent povinný uhradiť komisionárovi náklady, ktoré komisionár
nevyhnutne alebo užitočne vynaložil pri plnení svojho záväzku. Pri pochybnostiach
sa predpokladá, že v odplate je obsiahnutá aj náhrada nákladov.
§ 589
Pre komisionársku zmluvu platia obdobne ustanovenia § 574 a 575.
§ 590
Ak je predmetom záväzku komisionára trvalá činnosť, použijú sa na vzťah medzi komitentom
a komisionárom primerane tiež ustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení.
Diel XII
Zmluva o kontrolnej činnosti
§ 591
Základné ustanovenie
Zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzuje vykonať nestranne zistenie
stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať o tom kontrolné
osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
§ 592
(1)
Vykonávateľ kontroly je povinný vykonať kontrolu nestranným spôsobom a zistený stav
opísať v kontrolnom osvedčení.
(2)
Ustanovenia zmluvy, ktorými sa ukladajú vykonávateľovi kontroly povinnosti, ktoré
by mohli ovplyvniť nestrannosť vykonávanej kontroly alebo správnosť kontrolného osvedčenia,
sú neplatné.
§ 593
Vykonávateľ kontroly je povinný vykonávať kontrolu s vynaložením odbornej starostlivosti
s prihliadnutím na určený spôsob kontroly, na čas, miesto a rozsah kontroly, ako aj
na stav, v akom sa nachádzal predmet kontroly v čase jej vykonávania.
§ 594
(1)
Vykonávateľ kontroly je povinný ju vykonať v rozsahu a spôsobom určeným v zmluve,
inak v rozsahu a spôsobom obvyklým pri obdobných kontrolách.
(2)
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že sa kontrola má uskutočniť bez
zbytočného odkladu v mieste, kde sa podľa zmluvy nachádza predmet kontroly. Ak toto
miesto nie je v zmluve uvedené, je objednávateľ povinný oznámiť včas vykonávateľovi
kontroly čas a miesto, kde sa má kontrola uskutočniť.
§ 595
(1)
Vykonávateľ kontroly má nárok na odplatu po splnení povinnosti vykonať kontrolu a
vydať kontrolné osvedčenie.
(2)
Ak odplata nie je dohodnutá, je objednávateľ povinný zaplatiť odplatu obvyklú v čase
uzavretia zmluvy so zreteľom na predmet, rozsah, spôsob a miesto kontroly.
(3)
Popri odplate je objednávateľ povinný uhradiť vykonávateľovi kontroly aj nevyhnutné
a účelne vynaložené náklady vzniknuté pri vykonaní kontroly, pokiaľ z ich povahy nevyplýva,
že sú už zahrnuté v odplate.
§ 596
Objednávateľ je povinný poskytnúť vykonávateľovi kontroly súčinnosť potrebnú na vykonanie
kontroly, najmä mu umožniť potrebný prístup k predmetu kontroly.
§ 597
Vykonanie kontroly sa nedotýka právnych pomerov medzi objednávateľom a inými osobami,
najmä osobami, ktorým je určený alebo od ktorých pochádza predmet kontroly.
§ 598
Ak vykonávateľ kontroly nevykonal kontrolu riadne, nevznikajú mu nároky podľa § 595
a objednávateľ môže po uplynutí doby určenej na vykonanie kontroly od zmluvy odstúpiť.
§ 599
Vykonávateľ kontroly je povinný nahradiť škodu spôsobenú porušením povinnosti vykonať
riadne kontrolu, len pokiaľ sa táto škoda nemôže nahradiť uplatnením nároku objednávateľa
voči osobe zodpovednej za vadné plnenie, ktoré je predmetom kontroly. Ako náhradu
škody však nemôže objednávateľ požadovať náhradu toho, čo opomenul včas oznámiť alebo
vymáhať voči osobe zodpovednej za vadné plnenie predmetu kontroly, alebo čo objednávateľ
nemôže vymáhať vzhľadom na dojednanie uzavreté s touto osobou, ktoré taký nárok po
vykonanej kontrole vylučuje.
§ 600
Ak je vykonávateľ kontroly podľa § 599 povinný na náhradu škody, prechádzajú na neho zaplatením tejto náhrady nároky, ktoré
má objednávateľ voči osobe zodpovednej za vadné plnenie predmetu kontroly tak, akoby
mu boli tieto nároky postúpené.
Diel XIII
Zasielateľská zmluva
§ 601
Základné ustanovenia
(1)
Zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene
na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca
sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.
(2)
Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy
(zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu.
§ 602
(1)
V rámci zmluvy je zasielateľ povinný plniť pokyny príkazcu. Zasielateľ je povinný
upozorniť príkazcu na zjavnú nesprávnosť jeho pokynov. Ak zasielateľ nedostane od
príkazcu potrebné pokyny, je povinný požiadať príkazcu o ich doplnenie. Pri nebezpečenstve
z omeškania je však povinný postupovať aj bez týchto pokynov tak, aby boli čo najviac
chránené záujmy príkazcu, ktoré sú zasielateľovi známe.
(2)
Ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky alebo dokladu umožňujúcich nakladať so
zásielkou zasielateľ vyberie určitú peňažnú sumu od príjemcu alebo uskutoční iný inkasný
úkon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentárnom inkase (§ 697 a nasl.).
§ 603
(1)
Pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať
spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú
zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.
(2)
Zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy,
ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
(3)
Zasielateľ je povinný zásielku poistiť, len keď to určuje zmluva.
§ 604
Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho
povahe, ako aj o iných skutočnostiach potrebných na uzavretie zmluvy o preprave a
zodpovedá za škodu, ktorá zasielateľovi vznikne porušením tejto povinnosti.
§ 605
(1)
Ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do začiatku uskutočňovania
prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám.
(2)
Ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa),
zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám.
§ 606
(1)
Zasielateľ je povinný podať príkazcovi správu o škode, ktorá zásielke hrozí alebo
ktorá na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá za škodu vzniknutú príkazcovi
tým, že túto povinnosť nesplnil.
(2)
Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny
príkazcu alebo ak váha príkazca s takými pokynmi, môže zasielateľ zásielku predať
vhodným spôsobom na účet príkazcu.
§ 607
(1)
Zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá
v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ
nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom
splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré
účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku.
(2)
Príkazca je povinný poskytnúť zasielateľovi primeraný preddavok na náklady spojené
s plnením záväzku zasielateľa, a to skôr, než zasielateľ začne s jeho plnením.
(3)
Príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného
odkladu po tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných
zmlúv s dopravcami, prípadne medzizasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.
§ 608
Na zabezpečenie svojich nárokov voči príkazcovi má zasielateľ záložné právo k zásielke,
dokiaľ je zásielka u zasielateľa alebo u niekoho, kto ju má u seba v jeho mene, alebo
dokiaľ má zasielateľ listiny, ktoré ho oprávňujú, aby so zásielkou nakladal.
§ 609
Na zasielateľskú zmluvu sa použijú podporne ustanovenia o komisionárskej zmluve.
Diel XIV
Zmluva o preprave veci
§ 610
Základné ustanovenie
Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku)
z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a
odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
§ 611
(1)
Dopravca je oprávnený požadovať, aby mu odosielateľ potvrdil požadovanú prepravu
v prepravnom doklade, a odosielateľ je oprávnený požadovať, aby mu dopravca písomne
potvrdil prevzatie zásielky.
(2)
Ak sú na vykonanie prepravy potrebné osobitné listiny, je odosielateľ povinný odovzdať
ich dopravcovi najneskôr pri odovzdaní zásielky na prepravu. Odosielateľ zodpovedá
za škodu spôsobenú dopravcovi neodovzdaním týchto listín alebo ich nesprávnosťou.
(3)
Ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, zmluva zaniká, ak odosielateľ nepožiadal dopravcu
o prevzatie zásielky v čase určenom v zmluve, inak do šiestich mesiacov od uzavretia
zmluvy.
§ 612
(1)
Podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky
na prepravu náložný list.
(2)
Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie
zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe
oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí
na ňom prevzatie zásielky.
§ 613
(1)
Náložný list môže znieť na doručiteľa, na meno určitej osoby alebo na jej rad.
(2)
Práva z náložného listu na doručiteľa sa prevádzajú odovzdaním náložného listu osobe,
ktorá má tieto práva nadobudnúť. Práva z náložného listu na meno možno previesť na
inú osobu podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Práva z náložného listu vystaveného
na rad oprávnenej osoby možno previesť vyplneným alebo nevyplneným rubopisom. Ak nie
je v náložnom liste uvedené, na čí rad je vydaný, platí, že je vydaný na rad odosielateľa.
§ 614
(1)
Dopravca je povinný v náložnom liste uviesť:
a)
názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko
fyzickej osoby dopravcu,
b)
názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko
fyzickej osoby odosielateľa,
c)
označenie prepravovanej veci,
d)
údaj, či bol náložný list vydaný na doručiteľa alebo na meno príjemcu, prípadne údaj,
že bol vydaný na jeho rad,
e)
miesto určenia,
f)
miesto a deň vydania náložného listu a podpis dopravcu.
(2)
Ak bol náložný list vydaný vo viacerých rovnopisoch, vyznačí sa ich počet na každom
z nich. Po vydaní zásielky oprávnenej osobe na jeden rovnopis strácajú ostatné rovnopisy
platnosť.
§ 615
Za zničený alebo stratený náložný list je povinný dopravca vydať odosielateľovi nový
náložný list s vyznačením, že ide o náhradný náložný list. V prípade zneužitia pôvodného
náložného listu je odosielateľ povinný uhradiť škodu, ktorá tým bola dopravcovi spôsobená.
§ 616
Obsah náložného listu je rozhodný pre nároky osoby oprávnenej podľa náložného listu.
Dopravca sa môže voči nej odvolávať na ustanovenia zmluvy uzavretej s odosielateľom,
len pokiaľ sú obsiahnuté v náložnom liste alebo pokiaľ sa na tieto ustanovenia v ňom
výslovne odkazuje. Voči osobe oprávnenej podľa náložného listu môže dopravca uplatniť
len námietky, ktoré vyplývajú z obsahu náložného listu alebo zo vzťahu dopravcu k
oprávnenej osobe. Ustanovenie § 627 tým nie je dotknuté.
§ 617
(1)
Dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou
v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach začína lehota
plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom.
(2)
Ak je dopravcovi známy príjemca zásielky, je povinný doručiť mu zásielku, alebo ak
má podľa zmluvy príjemca zásielku v mieste určenia vyzdvihnúť, oznámiť mu ukončenie
prepravy.
§ 618
(1)
Dokiaľ dopravca zásielku nevydal príjemcovi, je odosielateľ oprávnený požadovať,
aby preprava bola prerušená a zásielka mu bola vrátená, alebo aby s ňou bolo naložené
inak, a uhradí účelne vynaložené náklady s tým spojené. Ak však bol vydaný náložný
list, môže to odosielateľ požadovať len na základe náložného listu. Ak bol náložný
list už odovzdaný osobe oprávnenej požadovať vydanie zásielky, môže také príkazy udeliť
len táto osoba. Ak bolo vydaných viac rovnopisov náložného listu, vyžaduje sa predloženie
všetkých rovnopisov.
(2)
Ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky dopravca vyberie od príjemcu určitú peňažnú
sumu alebo uskutoční iný inkasný úkon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentárnom
inkase (§ 697 a nasl.).
§ 619
Ak je v zmluve určený príjemca zásielky, nadobúda práva zo zmluvy, keď požiada o vydanie
zásielky po jej dôjdení do miesta určenia alebo po uplynutí lehoty, keď tam mala dôjsť.
Týmto okamihom prechádzajú na príjemcu aj nároky týkajúce sa škody na zásielke. Dopravca
však zásielku príjemcovi nevydá, ak by to bolo v rozpore s pokynmi danými mu odosielateľom
podľa § 618. V tomto prípade má naďalej právo nakladať so zásielkou odosielateľ. Ak určí odosielateľ
dopravcovi inú osobu ako príjemcu, nadobúda táto osoba práva zo zmluvy tým istým spôsobom
ako pôvodný príjemca.
§ 620
(1)
Ak bol vydaný náložný list, má právo domáhať sa vydania zásielky pri jeho predložení
osoba oprávnená na to podľa náložného listu. Touto osobou je:
a)
podľa náložného listu na meno osoba v ňom určená,
b)
podľa náložného listu na rad osoba, na ktorej rad bol náložný list vystavený, ak
nebol prevedený rubopisom alebo ak bol náložný list prevedený, osoba, ktorá je uvedená
ako posledná v neprerušenom rade rubopisov, alebo doručiteľ náložného listu s posledným
nevyplneným rubopisom,
c)
podľa náložného listu na doručiteľa osoba, ktorá náložný list predloží dopravcovi.
(2)
Ak bol náložný list prevedený rubopisom, zbavuje sa dopravca záväzku, ak dobromyseľne
vydá zásielku osobe, ktorá nadobudla náložný list na základe rubopisu bez ohľadu na
to, či sa na ňu previedli nároky zo zmluvy. O rubopise platia obdobne ustanovenia
o zmenkách.
§ 621
Dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby
prepravu uskutočňoval sám.
§ 622
(1)
Dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom
až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti.
(2)
Za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená:
a)
odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky,
b)
vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky včítane obvyklého úbytku, alebo
c)
vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na
prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu poznamenaná;
ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke
vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky
poznateľná.
(3)
Pri škode na zásielke vzniknutej podľa odseku 2 je dopravca povinný vynaložiť odbornú
starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.
(4)
Ustanovenia zmluvy, ktorou sa obmedzuje zodpovednosť dopravcu ustanovená podľa odsekov
1 až 3, sú neplatné.
§ 623
(1)
Dopravca je povinný urýchlene podať odosielateľovi správu o škode na zásielke vzniknutej
do jej odovzdania príjemcovi. Ak však príjemca nadobudol právo na vydanie zásielky,
je povinný túto správu podať príjemcovi. Dopravca zodpovedá za škodu spôsobenú odosielateľovi
alebo príjemcovi porušením tejto povinnosti.
(2)
Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny
odosielateľa alebo ak váha odosielateľ s takými pokynmi, môže dopravca zásielku vhodným
spôsobom predať na účet odosielateľa.
§ 624
(1)
Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú zásielka
mala v čase, keď bola odovzdaná dopravcovi.
(2)
Pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi
cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktorú by v tomto
čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka.
§ 625
(1)
Dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá
v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
(2)
Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva
neurčuje za rozhodnú inú dobu.
(3)
Ak nemôže dopravca dokončiť prepravu pre skutočnosti, za ktoré nezodpovedá, má nárok
na pomernú časť prepravného s prihliadnutím na už uskutočnenú prepravu.
§ 626
Odosielateľ je povinný poskytnúť dopravcovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho
povahe a zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi porušením tejto povinnosti.
§ 627
Prijatím zásielky preberá príjemca ručenie za úhradu pohľadávok dopravcu voči odosielateľovi
zo zmluvy týkajúcej sa prepravy prevzatej zásielky, ak o týchto pohľadávkach príjemca
vedel alebo musel vedieť.
§ 628
(1)
Dopravca má na zabezpečenie svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy záložné právo
k zásielke, dokiaľ s ňou môže nakladať.
(2)
Ak viazne na zásielke niekoľko záložných práv, má záložné právo dopravcu prednosť
pred záložnými právami prv vzniknutými a záložné právo dopravcu má prednosť pred záložným
právom zasielateľa.
§ 629
Vykonávacie predpisy môžu upraviť odchylne železničnú, leteckú, cestnú, vnútrozemskú
vodnú a námornú prepravu, pokiaľ ide o vznik zmluvy, prepravné doklady, vylúčenie
veci z prepravy, preberanie zásielky dopravcom a jej vydávanie príjemcovi, rozsah
nárokov voči dopravcovi a ich uplatnenie; táto úprava však nesmie obmedziť zodpovednosť
dopravcu pri škode na zásielke ustanovenú v § 622 a 624.
Diel XV
Zmluva o nájme dopravného prostriedku
§ 630
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi
dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.
(2)
Zmluva vyžaduje písomnú formu.
§ 631
(1)
Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi dopravný prostriedok spolu s potrebnými
dokladmi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
Dopravný prostriedok musí byť spôsobilý na prevádzku a na užívanie určené v zmluve,
inak na užívanie, na ktoré dopravný prostriedok obvykle slúži.
(2)
Prenajímateľ zodpovedá za škody spôsobené nájomcovi tým, že dopravný prostriedok
nie je spôsobilý podľa odseku 1. Tejto zodpovednosti sa prenajímateľ zbaví, ak preukáže,
že nemohol zistiť ani predvídať nespôsobilosť dopravného prostriedku pri zachovaní
odbornej starostlivosti do jeho prevzatia nájomcom.
§ 632
(1)
Nájomca je oprávnený užívať dopravný prostriedok na účely uvedené v § 631 ods. 1.
(2)
Ak neurčuje zmluva niečo iné, nesmie nájomca prenechať užívanie dopravného prostriedku
inej osobe.
(3)
Nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda.
Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola spôsobená nájomcom
alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku. Nájomca je
povinný dať dopravný prostriedok poistiť, len keď to určuje zmluva.
(4)
Právo prenajímateľa na náhradu škody na dopravnom prostriedku zanikne, ak prenajímateľ
nepožaduje túto náhradu od nájomcu do šiestich mesiacov po vrátení dopravného prostriedku.
§ 633
(1)
Nájomca je povinný udržiavať dopravný prostriedok na účet prenajímateľa v stave,
v akom dopravný prostriedok prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
(2)
Nájomca je povinný potrebu opráv, na ktorých vykonanie je povinný podľa odseku 1,
oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi. Ak túto povinnosť nesplní, stráca
právo na úhradu nákladov, môže však požadovať, o čo sa prenajímateľ opravou obohatil.
(3)
Právo na náklady podľa odseku 1 musí nájomca uplatniť u prenajímateľa do troch mesiacov
po ich vynaložení, ak tak neurobí, nemôže sa právo priznať v súdnom konaní, ak prenajímateľ
oprávnene namietne, že právo nebolo uplatnené včas.
§ 634
(1)
Nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený
spôsob jeho užívania.
(2)
Ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného
prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom
každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.
§ 635
(1)
Nájomca nie je povinný platiť nájomné za čas, v ktorom nemohol dopravný prostriedok
užívať pre nespôsobilosť dopravného prostriedku alebo potrebu jeho opravy, ibaže nemožnosť
užívať dopravný prostriedok spôsobil nájomca alebo osoby, ktorým nájomca umožnil k
dopravnému prostriedku prístup.
(2)
Ak neoznámi nájomca nemožnosť užívania dopravného prostriedku bez zbytočného odkladu
prenajímateľovi, jeho povinnosť platiť nájomné trvá.
§ 636
(1)
Právo užívať dopravný prostriedok zaniká uplynutím doby, na ktorú bola zmluva dojednaná,
alebo zničením dopravného prostriedku.
(2)
Zmluvu o nájme dopravného prostriedku dojednanú na dobu neurčitú možno ukončiť výpoveďou.
(3)
Výpoveď nadobúda účinnosť uplynutím 30 dní, ak neurčuje zmluva o nájme dopravného
prostriedku inú výpovednú lehotu alebo z výpovede nevyplýva neskoršia doba. Zmluva
môže určiť, že ju možno ukončiť už doručením výpovede.
§ 637
Po zániku práva užívať dopravný prostriedok je nájomca povinný vrátiť dopravný prostriedok
do miesta, kde ho prevzal, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné.
Diel XVI
Zmluva o prevádzke dopravného prostriedku
§ 638
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku sa zaväzuje poskytovateľ prevádzky dopravného
prostriedku (prevádzkovateľ) prepraviť náklad určený objednávateľom prevádzky dopravného
prostriedku a na ten účel s dopravným prostriedkom buď vykonať jednu alebo viac vopred
určených ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa určenia objednávateľa
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu.
(2)
Zmluva vyžaduje písomnú formu.
§ 639
(1)
Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby dopravný prostriedok bol spôsobilý na cesty,
ktoré sú predmetom zmluvy, a použiteľný na prepravu určenú v zmluve. Pre zodpovednosť
prevádzkovateľa platí obdobne § 631.
(2)
Prevádzkovateľ je povinný vybaviť dopravný prostriedok spôsobilou posádkou a pohonnými
látkami a ďalšími vecami potrebnými na dohodnuté cesty.
§ 640
Oprávnenie požadovať dohodnutú prevádzku dopravného prostriedku môže objednávateľ
postúpiť inej osobe.
§ 641
Ak podľa zmluvy preberá náklad na prepravu prevádzkovateľ lode, použijú sa pre určenie
práv a povinností strán primerane ustanovenia upravujúce zmluvu o preprave, pokiaľ
to povaha zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku pripúšťa.
Diel XVII
Zmluva o sprostredkovaní
§ 642
Základné ustanovenie
Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu
k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca
sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
§ 643
Sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti
dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný
oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre
uzavretie tejto zmluvy.
§ 644
Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom
sprostredkovania.
§ 645
Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť
uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok
na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
§ 646
Ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením záväzku tretej
osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v
prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej
osoby sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie
výšky provízie rozsah plneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu
aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca.
§ 647
(1)
Sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie
obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však
nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti
alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou
sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.
(2)
Nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri
provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku
nároku na províziu.
§ 648
Sprostredkovateľ je povinný pre potrebu záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudol
v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto
doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu.
§ 649
(1)
Sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval
uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne
ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje
záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.
(2)
Ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný oznámiť mu údaje potrebné na
posúdenie dôveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovateľ navrhuje uzavrieť zmluvu.
§ 650
Zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie
je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený,
môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.
Diel XVIII
Zmluva o obchodnom zastúpení
§ 652
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o obchodnom zastúpení sa zaväzuje obchodný zástupca, že bude pre zastúpeného
vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavieraniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“),
a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi odplatu (províziu).
(2)
Zmluva vyžaduje písomnú formu.
§ 653
Obchodný zástupca je povinný v určenej územnej oblasti vyvíjať s odbornou starostlivosťou
činnosť, ktorá je predmetom jeho záväzku. Ak nie je v zmluve táto územná oblasť určená,
predpokladá sa, že obchodný zástupca má vyvíjať činnosť na území Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
§ 654
(1)
Predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov,
ktoré sú vymedzené v zmluve.
(2)
Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú
sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.
(3)
Bez udeleného plnomocenstva nie je obchodný zástupca oprávnený v mene zastúpeného
uzavierať obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony.
§ 655
(1)
Obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť, na ktorú je zaviazaný, s vynaložením
odbornej starostlivosti, dbať na jemu známe záujmy zastúpeného a v rámci zmluvy sa
spravovať pokynmi zastúpeného.
(2)
Obchodný zástupca podáva zastúpenému správu o vývoji trhu a všetkých okolnostiach
dôležitých pre záujmy zastúpeného, najmä pre jeho rozhodovanie súvisiace s uzavieraním
obchodov.
(3)
Ak zmluva zahŕňa i uzavieranie obchodov obchodným zástupcom v mene zastúpeného, je
obchodný zástupca povinný uzavierať tieto obchody len za obchodných podmienok určených
zastúpeným, ak neprejavil zastúpený súhlas s iným postupom.
(4)
Ak nemôže zástupca vykonávať svoju činnosť, musí o tom bez zbytočného odkladu podať
správu zastúpenému.
§ 656
Obchodný zástupca je povinný spolupôsobiť v rámci svojho záväzku pri uskutočňovaní
uzavretých obchodov podľa pokynov zastúpeného a v záujme zastúpeného, ktoré sú alebo
musia byť obchodnému zástupcovi známe, najmä pri riešení nezrovnalostí, ktoré vzniknú
z uzavretých obchodov.
§ 657
Obchodný zástupca nesmie oznámiť údaje získané od zastúpeného pri svojej činnosti
bez súhlasu zastúpeného iným osobám alebo ich využiť pre seba alebo pre iné osoby,
pokiaľ by to bolo v rozpore so záujmami zastúpeného. Táto povinnosť trvá aj po ukončení
zmluvy o obchodnom zastúpení.
§ 658
(1)
Obchodný zástupca je povinný navrhovať uzavretie obchodov alebo uzavierať obchody
len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že svoje záväzky splnia.
(2)
Zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému
uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len keď sa na
to písomne zaviazal. V takom prípade sa jeho práva a povinnosti spravujú podľa ustanovení
o ručení.
§ 659
(1)
Obchodný zástupca má nárok na dojednanú províziu, inak na províziu obvyklú pri obdobnom
obchodnom zastúpení.
(2)
Nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri
provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu
vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.
(3)
Nárok na províziu a na dohodnutú úhradu nákladov nevzniká v prípadoch, keď obchodný
zástupca bol pri uzavieraní obchodu činný ako obchodný zástupca alebo sprostredkovateľ
pre osobu, s ktorou zastúpený uzavrel obchod.
§ 660
(1)
Obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu, keď sa obchod uzavrel a tretia osoba
splnila svoj záväzok z tohto obchodu. Ak splnila tretia osoba svoj záväzok sčasti,
patrí obchodnému zástupcovi pomerná časť provízie. Ak však tretia osoba má plniť svoj
záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzavretí obchodu, vzniká obchodnému
zástupcovi nárok na províziu po uzavretí obchodu.
(2)
Obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu takisto v prípade, keď záväzok tretej
osoby voči zastúpenému zanikol alebo splnenie tohto záväzku sa oddialilo z dôvodu,
za ktorý zodpovedá zastúpený.
(3)
Ak je základom pre určenie provízie rozsah splneného záväzku tretej osoby, započítava
sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov, za ktoré zodpovedá zastúpený.
§ 661
Ak vyplýva zo zmluvy, že obchodný zástupca je povinný iba obstarať pre zastúpeného
príležitosť, aby zastúpený mohol s treťou osobou uzavrieť obchod s určitým obsahom,
vzniká obchodnému zástupcovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
§ 662
Pokiaľ zmluva alebo tento zákon neustanovuje niečo iné, nemá obchodný zástupca nárok
na províziu z obchodu, ku ktorého uzavretiu došlo bez jeho súčinnosti.
§ 663
(1)
Zastúpený je povinný odovzdať obchodnému zástupcovi všetky podklady a pomôcky potrebné
na plnenie záväzku obchodného zástupcu.
(2)
Podklady a pomôcky nevyhnutné podľa odseku 1 zostávajú majetkom zastúpeného a obchodný
zástupca je povinný ich vrátiť po ukončení zmluvy, pokiaľ ich obchodný zástupca, vzhľadom
na ich povahu, nespotreboval pri plnení svojho záväzku.
(3)
Obchodný zástupca je povinný pre potrebu zastúpeného uschovať doklady, ktoré nadobudol
v súvislosti so svojou činnosťou, a to po dobu, po ktorú tieto doklady môžu byť významné
pre ochranu záujmov zastúpeného.
§ 664
Nevýhradné obchodné zastúpenie
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, môže zastúpený poveriť aj iné osoby obchodným zastúpením,
ktoré dojednal s obchodným zástupcom, a obchodný zástupca môže vykonávať činnosť,
na ktorú sa zaviazal voči zastúpenému, aj pre iné osoby alebo uzavierať obchody, ktoré
sú predmetom obchodného zastúpenia, na vlastný účet alebo účet inej osoby.
Výhradné obchodné zastúpenie
§ 665
Ak bolo dojednané výhradné zastúpenie, je zastúpený povinný v určenej územnej oblasti
a pre určený okruh obchodov nepoužívať iného obchodného zástupcu a obchodný zástupca
nie je oprávnený v tomto rozsahu vykonávať obchodné zastúpenie pre iné osoby alebo
uzavierať obchody na vlastný účet alebo účet inej osoby.
§ 666
Zastúpený je oprávnený uzavierať obchody, na ktoré sa vzťahuje výhradné obchodné zastúpenie
aj bez súčinnosti obchodného zástupcu, je však povinný, pokiaľ zmluva neurčuje niečo
iné, platiť z týchto obchodov obchodnému zástupcovi províziu tak, ako keby sa tieto
obchody uzavreli s jeho súčinnosťou.
Zánik obchodného zastúpenia
§ 667
Záväzok obchodného zástupcu zaniká uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá zmluva.
Ak však po uplynutí tejto doby sa strany zmluvou ďalej spravujú, predpokladá sa, že
platnosť zmluvy bola predĺžená o dobu, na ktorú bola dojednaná, najviac však o šesť
mesiacov. Ak po uplynutí tejto doby sa strany zmluvou ďalej spravujú, predpokladá
sa, že sa predlžuje jej platnosť vždy o šesť mesiacov.
§ 668
(1)
Zmluva je dojednaná na dobu neurčitú, ak to určuje zmluva alebo ak neobsahuje zmluva
ustanovenie o dobe, na ktorú bola uzavretá.
(2)
Zmluvu dojednanú na dobu neurčitú môže ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou.
(3)
Ak nevyplýva z obsahu výpovede neskoršia doba, je zmluva ukončená pri výpovedi danej
v priebehu prvého roka trvania zmluvy koncom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
výpovedi, ak trvá zmluva dlhšie ako rok, je zmluva ukončená koncom kalendárneho štvrťroka
nasledujúceho po danej výpovedi.
§ 669
Ak zmluvu po uplynutí jedného roka od jej uzavretia vypovedal zastúpený, je povinný
poskytnúť obchodnému zástupcovi odmenu za získaných zákazníkov. Pokiaľ zo zmluvy nevyplýva
niečo iné, je táto odmena 10 % za každý ukončený rok trvania zmluvy z provízie, na
ktorú vznikol obchodnému zástupcovi nárok z obchodov uzavretých v uplynulých 12 mesiacoch.
§ 670
Ak bolo výhradné zastúpenie dojednané na dobu určitú, môže ktorákoľvek strana vypovedať
zmluvu spôsobom ustanoveným v § 668 ods. 3, ak objem obchodu nedosiahol v priebehu posledných 12 mesiacov objem obchodov určený
v zmluve, inak primeraný odbytovým možnostiam. Nárok podľa § 669 patrí obchodnému zástupcovi aj pri výpovedi zmluvy zastúpeným podľa tohto ustanovenia.
§ 671
§ 672
(1)
Ak pri dojednaní výhradného obchodného zastúpenia používa zastúpený iného obchodného
zástupcu, je oprávnený obchodný zástupca odstúpiť od zmluvy.
(2)
Ak pri dojednaní výhradného obchodného zastúpenia vykonáva obchodný zástupca činnosť,
ktorá je predmetom jeho záväzku voči zastúpenému, aj pre iné osoby, môže zastúpený
odstúpiť od zmluvy.
Diel XIX
Zmluva o tichom spoločenstve
§ 673
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi
určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie
časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.
(2)
Zmluva vyžaduje písomnú formu.
§ 674
(1)
Predmetom vkladu môže byť určitá peňažná suma, určitá vec, právo alebo iná majetková
hodnota využiteľná pri podnikaní.
(2)
Tichý spoločník je povinný predmet vkladu odovzdať podnikateľovi alebo mu umožniť
jeho využitie pri podnikaní v dohodnutej dobe, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí
zmluvy.
(3)
Ak sa zmluvou neurčuje inak, stáva sa podnikateľ prevzatím veci, s výnimkou nehnuteľných
vecí, jej vlastníkom. Ak je predmetom vkladu nehnuteľná vec, je podnikateľ oprávnený
na jej užívanie po dobu trvania zmluvy. Ak je predmetom vkladu právo a zmluva neurčuje
niečo iné, je podnikateľ oprávnený po dobu trvania zmluvy na jeho výkon.
§ 675
Tichý spoločník je oprávnený nahliadať do obchodných dokladov a účtovných záznamov
týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa zúčastňuje, a je oprávnený požadovať rovnopis
ročnej účtovnej závierky.
§ 676
(1)
Pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná
závierka.
(2)
Tichému spoločníkovi vzniká nárok na podiel zo zisku do 30 dní po vyhotovení ročnej
účtovnej závierky. Ak je podnikateľom právnická osoba, plynie táto lehota od schválenia
tejto závierky v súlade s jej stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom.
(3)
Pri neskoršej strate nie je spoločník povinný prijatý podiel na zisku vracať.
§ 677
(1)
O podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka. O podiel na zisku v ďalších
rokoch sa znížený vklad zvyšuje a nárok na podiel na zisku vzniká spoločníkovi po
dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu.
(2)
Tichý spoločník nie je povinný pri podiele na strate z podnikania svoj vklad dopĺňať
a na strate sa zúčastňuje len do výšky svojho vkladu.
§ 678
(1)
Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú iba podnikateľovi.
(2)
Tichý spoločník však ručí za záväzky podnikateľa, ak
a)
jeho meno je obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa, alebo
b)
vyhlási osobe, s ktorou rokuje podnikateľ o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne.
§ 679
(1)
Účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká:
a)
uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá,
b)
výpoveďou, ak nebola zmluva uzavretá na dobu určitú,
c)
ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu,
d)
ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje,
e)
vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie
tohto konkurzu pre nedostatok majetku.
(2)
Ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, možno zmluvu vypovedať najneskôr šesť mesiacov
pred koncom kalendárneho roka.
§ 680
Do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad
zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.
§ 681
Pokiaľ z ustanovení § 673 až 680 nevyplýva niečo iné, má tichý spoločník ohľadne svojho vkladu právne postavenie,
aké má veriteľ ohľadne svojej pohľadávky, nie je však oprávnený požadovať vrátenie
svojho vkladu pred zánikom zmluvy.
Diel XX
Zmluva o otvorení akreditívu
§ 682
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o otvorení akreditívu sa zaväzuje banka príkazcovi, že na základe jeho žiadosti
poskytne určitej osobe (oprávnenému) na účet príkazcu určité plnenie, ak oprávnený
splní do určitej doby určené podmienky, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť banke odplatu.
(2)
Zmluva vyžaduje písomnú formu.
§ 683
(1)
Banka v súlade so zmluvou písomne oznámi oprávnenému, že v jeho prospech otvára akreditív,
a oznámi mu jeho obsah. V akreditívnej listine musí byť určené plnenie, na ktoré sa
banka zaväzuje, doba platnosti akreditívu a akreditívne podmienky, ktoré má oprávnený
v tejto dobe splniť preto, aby sa mohol domáhať plnenia voči banke.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 banka urobí bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy, ibaže
zo zmluvy vyplýva, že tak má urobiť až v čase, keď jej na to dá príkazca pokyn.
(3)
Záväzok banky voči oprávnenému vzniká oznámením uvedeným v odseku 1.
(4)
Záväzok príkazcu voči banke vzniká otvorením akreditívu.
(5)
Akreditívna listina môže najmä obsahovať povinnosť banky zaplatiť určitú sumu alebo
prijať zmenku.
§ 684
Ak nie je odplata za otvorenie akreditívu dohodnutá, je príkazca povinný zaplatiť
banke odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy.
Vzťah banky k oprávnenému
§ 685
Záväzok banky z akreditívu je nezávislý od právneho vzťahu medzi príkazcom a oprávneným.
§ 686
(1)
Ak neustanovuje akreditívna listina, že akreditív je odvolateľný, môže banka akreditív
zmeniť alebo zrušiť len so súhlasom oprávneného a príkazcu.
(2)
Ak akreditívna listina ustanovuje, že akreditív je odvolateľný, môže ho banka vo
vzťahu k oprávnenému zmeniť alebo zrušiť do doby, než oprávnený splní podmienky určené
v akreditívnej listine.
(3)
Zmeniť alebo zrušiť akreditív možno iba písomne.
§ 687
(1)
Ak neodvolateľný akreditív je z podnetu banky, ktorá je ním viazaná, potvrdený ďalšou
bankou, vzniká oprávnenému nárok na plnenie voči tejto banke od doby, keď oprávnenému
potvrdenie akreditívu oznámi. Banka, ktorá požiadala o potvrdenie akreditívu, a banka,
ktorá akreditív potvrdila, sú zaviazané voči oprávnenému spoločne a nerozdielne.
(2)
Na zmenu alebo zrušenie akreditívu potvrdeného ďalšou bankou sa vyžaduje aj súhlas
potvrdzujúcej banky.
(3)
Ak banka, ktorá akreditív potvrdila, poskytla plnenie oprávnenému v súlade s obsahom
akreditívu, má nárok na toto plnenie voči banke, ktorá o potvrdenie akreditívu požiadala.
§ 688
Banka, ktorá iba oznamuje oprávnenému, že iná banka pre neho otvorila akreditív, zodpovedá
za škodu spôsobenú za nesprávnosť tohto oznámenia, nevzniká jej však záväzok z akreditívu.
Dokumentárny akreditív
§ 689
Pri dokumentárnom akreditíve je banka povinná poskytnúť oprávnenému plnenie, ak sú
banke riadne predložené v priebehu platnosti akreditívu dokumenty určené v akreditívnej
listine.
§ 690
(1)
Banka je povinná preskúmať s odbornou starostlivosťou vzájomnú súvislosť predložených
dokumentov a či ich obsah zjavne zodpovedá podmienkam určeným v akreditívnej listine.
(2)
Banka zodpovedá za škodu spôsobenú príkazcovi stratou, zničením alebo poškodením
dokumentov prevzatých od oprávneného, ibaže túto škodu nemohla odvrátiť ani pri vynaložení
odbornej starostlivosti.
§ 691
Iné akreditívy
Ustanovenia § 689 a 690 platia primerane aj na akreditívy, podľa ktorých sa možno domáhať plnenia pri splnení
iných podmienok, než je predloženie dokumentov.
Diel XXI
Zmluva o inkase
§ 692
Základné ustanovenia
Zmluvou o inkase sa zaväzuje banka obstarať pre príkazcu prijatie plnenia určitej
peňažnej pohľadávky od určitého dlžníka alebo obstarať iný inkasný úkon.
§ 693
(1)
Banka požiada dlžníka o zaplatenie peňažnej sumy alebo o vykonanie úkonu vyžadovaného
podľa zmluvy uzavretej s príkazcom. Ak dlžník odmietne požadovanú sumu zaplatiť alebo
uskutočniť požadovaný právny úkon alebo ak tak neurobí bez zbytočného odkladu, podá
o tom banka ihneď správu príkazcovi.
(2)
Pri obstaraní inkasa je banka povinná postupovať s odbornou starostlivosťou podľa
pokynu príkazcu, nezodpovedá však za to, že inkaso sa neuskutoční.
§ 694
Prijatú peňažnú sumu alebo cenné papiere, ktoré boli predmetom inkasného úkonu, je
banka povinná odovzdať bez zbytočného odkladu príkazcovi. Banka zodpovedá za škodu
spôsobenú stratou, zničením alebo poškodením týchto dokumentov, ibaže im nemohla zabrániť
pri vynaložení odbornej starostlivosti.
§ 695
Ak má podľa zmluvy banka obstarať inkaso prostredníctvom inej banky určenej príkazcom,
uskutočňuje sa inkaso touto bankou na účet a nebezpečenstvo príkazcu.
§ 696
Ak nie je odplata za obstaranie inkasa určená v zmluve, je príkazca povinný zaplatiť
banke odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy.
Bankové dokumentárne inkaso
§ 697
Zmluvou o bankovom dokumentárnom inkase sa zaväzuje banka vydať tretej osobe dokumenty
oprávňujúce nakladať s tovarom alebo iné doklady, ak sa pri ich vydaní zaplatí určitá
peňažná suma alebo vykoná iný inkasný úkon.
§ 698
(1)
Dokumenty uvedené v zmluve je banka povinná prevziať a opatrovať s odbornou starostlivosťou.
§ 699
Práva a povinnosti strán sa spravujú podporne ustanoveniami o mandátnej zmluve.
Diel XXII
Zmluva o bankovom uložení veci
§ 700
Zmluvou o bankovom uložení veci sa zaväzuje banka prevziať určité veci okrem cenných
papierov (predmet uloženia), aby ich uložila a spravovala, a uložiteľ sa zaväzuje
platiť za to odplatu.
§ 701
(1)
Banka je povinná predmet uloženia prevziať a s vynaložením odbornej starostlivosti
ho chrániť pred stratou, zničením, poškodením alebo znehodnotením.
(2)
Ak výška odplaty nie je dojednaná, je banka oprávnená požadovať odplatu obvyklú v
čase uzavretia zmluvy.
§ 702
(1)
S prihliadnutím na povahu predmetu uloženia je banka povinná s odbornou starostlivosťou
urobiť všetky úkony, ktoré sú potrebné na výkon a zachovanie práv, ktoré uložiteľovi
vyplývajú z predmetu uloženia, a odovzdať mu bez zbytočného odkladu, čo prijala z
uplatnenia týchto práv.
(2)
Uložiteľ je povinný banke vystaviť plnomocenstvo, ktoré je potrebné na právne úkony
uvedené v odseku 1, a uhradiť výdavky, ktoré banke vznikli pri plnení jej povinnosti.
§ 703
Uložiteľ je oprávnený kedykoľvek požiadať o vydanie uloženého predmetu alebo jeho
časti a uložiť ho späť, ak zmluva medzitým nezanikla. Po vydaní predmetu uloženia
až do jeho vrátenia nemá banka povinnosti ustanovené v § 701 a 702.
§ 704
Banka zodpovedá za škodu spôsobenú uložiteľovi stratou, zničením alebo poškodením
predmetu uloženia, ibaže ich nemohla odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
§ 705
Obe strany môžu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou zmluvu vypovedať. Zmluva takisto
zaniká, ak si uložiteľ vyzdvihol všetky veci, ktoré sú predmetom uloženia, a neprejavil
vôľu, aby zmluva ďalej trvala.
§ 706
Po zániku zmluvy je banka povinná vydať uložiteľovi predmet uloženia a uložiteľ je
povinný ho bez zbytočného odkladu prevziať a vyrovnať dlžnú odplatu za dobu uloženia.
§ 707
Banka má na zabezpečenie svojich práv zo zmluvy o uložení iných hodnôt záložné právo
k predmetu uloženia, dokiaľ sa v nej nachádza.
Diel XXIII
Zmluva o bežnom účte
§ 708
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný
účet pre jeho majiteľa.
(2)
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
§ 709
(1)
Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo
platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám.
Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať
v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
(2)
Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa
účtu.
§ 710
Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá
na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri
uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
§ 711
(1)
Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených
a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
(2)
Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie. Nárok na náhradu škody tým
nie je dotknutý.
§ 712
(1)
Banka je povinná v lehotách určených v zmluve, inak bez zbytočného odkladu oznámiť
majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách.
(2)
Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.
§ 713
(1)
Banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky
ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi
účtu úroky z týchto prostriedkov.
(2)
Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby
uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
§ 714
(1)
Zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo
iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu.
(2)
Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené
zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.
§ 715
(1)
Zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať.
(2)
Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
(3)
Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie
na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke.
(4)
Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho
účtu ku koncu kalendárneho roka.
Diel XXIV
Zmluva o vkladovom účte
§ 716
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v
určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje
vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.
(2)
Ak nie je mena v zmluve určená, platí, že sa účet zriaďuje v česko-slovenskej mene.
(3)
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
§ 717
(1)
Ak majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami na účte pred dobou určenou v zmluve,
alebo ak nie je v nej táto doba určená, pred uplynutím výpovednej lehoty, nárok na
úroky zaniká alebo sa zníži spôsobom určeným v zmluve. Ak nevyplýva zo zmluvy iná
účinnosť výpovednej lehoty, je výpoveď účinná po troch mesiacoch odo dňa, keď majiteľ
účtu doručil banke písomnú výpoveď. Vypovedať možno aj časť vkladu. Účinky zániku
alebo zníženia nároku na úroky sa týkajú len úroku zo sumy, pri ktorej nebola dodržaná
výpovedná lehota.
(2)
Ak to určuje zmluva, nie je majiteľ účtu oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami
na účte pred uplynutím doby ustanovenej v odseku 1.
§ 718
(1)
Banka je povinná platiť úrok vo výške určenej v zmluve, alebo ak nie je dohodnutá,
vo výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, inak v obvyklej výške s prihliadnutím
na dĺžku doby, počas ktorej boli peňažné prostriedky na účte viazané.
(2)
Úroky sú splatné po uplynutí lehoty, počas ktorej sú peňažné prostriedky na účte
viazané, alebo po účinnosti výpovede podľa § 717 ods. 1. Ak nebol vkladový účet dojednaný na určitú dobu, alebo ak bol dojednaný na dobu
dlhšiu ako jeden rok, sú úroky splatné najneskôr koncom každého kalendárneho roka.
(3)
Ak sú peňažné prostriedky uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, je banka povinná
na žiadosť majiteľa účtu úroky vyplatiť po uplynutí kalendárneho roka.
(4)
Úroky sa počítajú odo dňa, keď banka získala právo nakladať s peňažnými prostriedkami.
Za deň, keď majiteľ účtu nakladá s peňažnými prostriedkami, mu úroky nepatria.
§ 719
(1)
Po uplynutí určenej doby alebo účinnosti výpovede podľa § 717 ods. 1 je banka povinná uvoľnené peňažné prostriedky vyplatiť majiteľovi účtu alebo previesť
na jeho účet v inej banke.
(2)
Ak sa výpoveď podľa § 717 ods. 1 týka iba časti peňažných prostriedkov na účte, nastávajú účinky ustanovené v odseku
1 ohľadne tejto časti.
Diel XXV
Cestovný šek
§ 720
Základné ustanovenie
Cestovný šek je cenný papier, ktorý oprávňuje osobu v ňom uvedenú na prijatie sumy
v ňom určenej pri jeho predložení na výplatu, a to podľa podmienok určených vystaviteľom
šeku.
§ 721
Osoba, ktorá cestovný šek vydala, je povinná cestovný šek vyplatiť alebo obstarať
jeho vyplatenie.
§ 722
(1)
Cestovný šek musí obsahovať:
a)
označenie, že ide o cestovný šek,
b)
príkaz alebo sľub vyplatiť určitú sumu oprávnenej osobe,
c)
meno vystaviteľa, jeho podpis alebo dostatočnú náhradu podpisu.
(2)
Ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby, ktorej
je príkaz určený.
(3)
Ak nie je v cestovnom šeku uvedené označenie oprávnenej osoby, môže vyplatenie šeku
požadovať ten, kto šek predloží.
(4)
Cestovný šek možno vystaviť aj na inú než česko-slovenskú menu.
§ 723
(1)
Pri predložení cestovného šeku je vyplácajúca osoba oprávnená požadovať preukaz totožnosti
predkladateľa a jeho kontrolný podpis na cestovnom šeku.
(2)
Vyplatenie šeku musí byť na ňom potvrdené podpisom oprávnenej osoby.
§ 724
Na cestovný šek sa nevzťahujú právne predpisy upravujúce zmenky a šeky.
Diel XXVI
Sľub odškodnenia
§ 725
Základné ustanovenia
(1)
Sľubom odškodnenia sa zaväzuje sľubujúci, že nahradí príjemcovi sľubu škodu, ktorá
mu vznikne z určitého jeho konania, o ktoré ho sľubujúci žiada a na ktoré nie je príjemca
sľubu povinný.
(2)
Sľub odškodnenia sa musí urobiť písomne.
§ 726
(1)
Záväzok sľubujúceho vzniká doručením písomného vyhlásenia sľubujúceho jeho príjemcovi.
(2)
Príjemca sľubu je povinný uskutočniť konanie, o ktoré ho sľubujúci žiada, len keď
sa na to zaviazal.
§ 727
Sľubujúci je povinný nahradiť náklady a všetku škodu, ktoré príjemcovi sľubu vzniknú
v súvislosti s konaním, o ktoré sľubujúci požiadal.
§ 728
Príjemca sľubu je povinný na účet sľubujúceho vykonať včas opatrenia potrebné na odvrátenie
škody alebo jej obmedzenie na najnutnejšiu mieru.
Hlava III
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY V MEDZINÁRODNOM OBCHODE
Diel I
Predmet úpravy
§ 729
Ustanovenia tejto hlavy sa použijú popri ostatných ustanoveniach tohto zákona na záväzkové
vzťahy uvedené v § 261 a 262, na ktorých vzniku sa podieľa aspoň jeden účastník, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania,
prípadne bydlisko na území iného štátu ako ostatní účastníci, ak sa tieto vzťahy spravujú
česko-slovenským právnym poriadkom.
Diel II
Všeobecné ustanovenia
§ 730
Zvyklosti
Podľa § 264 sa prihliadne na obchodné zvyklosti všeobecne zachovávané v medzinárodnom obchode
v príslušnom obchodnom odvetví.
§ 731
Úradné povolenie
(1)
Dlžník je povinný riadne požiadať o vývozné povolenie, povolenie tranzitu alebo iné
úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje pre splnenie jeho záväzku v mieste plnenia.
(2)
Veriteľ je povinný riadne požiadať o dovozné povolenie alebo iné úradné povolenie,
ktoré sa vyžaduje na prijatie plnenia v určenom mieste plnenia.
(3)
Povinnosť podľa odseku 1 vzniká, ak v ňom uvedené povolenia sú vyžadované v čase
plnenia bez ohľadu na to, či boli vyžadované už v čase uzavretia zmluvy.
(4)
Ak je žiadateľovi právoplatne zamietnutá žiadosť o udelenie povolenia, nastávajú
účinky nemožnosti plnenia. Strana, ktorá o povolenie neúspešne požiadala, je povinná
druhej strane nahradiť škodu spôsobenú zánikom záväzku, ibaže zmluva bola uzavretá
s odkladacou podmienkou udelenia povolenia.
(5)
Na záväzkové vzťahy upravené týmto dielom zákona sa nepoužije § 47 Občianskeho zákonníka.
§ 732
Mena peňažného záväzku
(1)
Dlžník je povinný splniť svoj peňažný záväzok v mene, v ktorej sa peňažný záväzok
dojednal. Pri pochybnostiach je povinný v tej istej mene nahradiť škodu, na ktorú
je zaviazaný pri porušení zmluvy alebo zániku záväzku.
(2)
Ak právne predpisy štátu, na ktorého území má dlžník sídlo alebo miesto podnikania,
prípadne bydlisko, alebo iné rozhodné právne predpisy bránia plateniu v mene uvedenej
v odseku 1, je dlžník povinný nahradiť škodu, ktorá veriteľovi vznikla platením v
inej mene.
§ 733
Prepočet mien
Ak je peňažné plnenie dojednané stranami v určitej mene a dlžník podľa zmluvy uzavretej
s veriteľom alebo podľa medzinárodnej zmluvy alebo inej právnej úpravy má svoj záväzok
plniť v inej mene, je pre menový prepočet rozhodujúci stredný kurz medzi oboma menami
platný v čase, keď sa poskytuje peňažné plnenie v mieste určenom v zmluve, inak v
mieste, kde má veriteľ svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.
§ 734
Obvyklá cena alebo odplata
Ak tento zákon ustanovuje, že pre výšku peňažného záväzku je obvyklá cena alebo odplata,
prihliada sa na ceny a odplaty obvyklé na medzinárodnom trhu.
§ 735
Omeškanie s plnením peňažného záväzku
Pri omeškaní s plnením peňažného záväzku platia sa úroky z omeškania v tej istej mene,
na ktorú znie peňažný záväzok. Dlžník je povinný platiť úroky z omeškania o 1 % vyššie,
ako sú úroky určené podľa § 502, pričom sú rozhodné úrokové sadzby určené alebo bankami poskytované pri úveroch na
dobu zodpovedajúcu dobe omeškania dlžníka v štáte, na ktorého území má dlžník sídlo
alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.
§ 736
Okolnosti vylučujúce zodpovednosť
Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa nepovažuje neudelenie úradného povolenia,
o ktoré sa má požiadať podľa § 731.
§ 737
(1)
Pri použití § 381 sa prihliada na výšku zisku spravidla dosahovaného v štáte, kde má sídlo alebo miesto
podnikania, prípadne bydlisko oprávnená osoba.
(2)
Pri použití § 470 je rozhodujúca bežná cena, ktorá sa dojednáva v mieste, kde má byť tovar dodaný,
alebo ak tam nie je taká cena, bežná cena v porovnateľnom inom mieste, pričom sa vezme
zreteľ na rozdiel v dopravných nákladoch.
§ 738
Ak má obchodný zástupca sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko mimo územia
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, je pri použití § 653 rozhodujúce územie
štátu, na ktorého území má obchodný zástupca v čase uzavretia zmluvy o obchodnom zastúpení
sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.
Diel III
Osobitné dojednania
Oddiel 1
Zákaz ďalšieho vývozu
§ 739
Ak je v kúpnej zmluve písomne určené, že sa kupujúcemu zakazuje spätný vývoz (reexport)
kúpeného tovaru, zodpovedá kupujúci predávajúcemu v prípade, že by tovar ktokoľvek
vyviezol z určenej oblasti. Kupujúci je povinný nahradiť predávajúcemu škodu spôsobenú
mu porušením tohto záväzku bez ohľadu na to, či tovar vyviezol sám kupujúci alebo
niekto iný, a bez ohľadu na to, či kupujúci zaviazal potrebným spôsobom ďalších nadobúdateľov
tovar nevyvážať.
§ 740
Kupujúci, ktorý prevzal povinnosť tovar nevyvážať, je povinný na vyzvanie predávajúceho
preukázať, kde sa tovar nachádza alebo že bol spotrebovaný bez toho, aby bol vyvezený.
§ 741
Ak je pochybné, z ktorého územia je spätný vývoz zakázaný, predpokladá sa, že je to
územie štátu, kam mal tovar predávajúci podľa kúpnej zmluvy odoslať, inak územie štátu,
v ktorom mal kupujúci v čase dodania tovaru sídlo alebo miesto podnikania, prípadne
bydlisko.
Oddiel 2
Dojednanie o obmedzení predaja
§ 742
(1)
Dojednaním o obmedzení predaja sa predávajúci zaväzuje, že nebude určitý tovar predávať
určitému okruhu zákazníkov alebo do určitého štátu, alebo že tento tovar bude predávať
len v obmedzenej miere alebo za podmienok určených v dojednaní.
(2)
Toto dojednanie vyžaduje písomnú formu a jeho platnosť je závislá od platnosti kúpnej
zmluvy, ktorej je súčasťou alebo v súvislosti s ktorou bolo dohodnuté.
§ 743
Ak nie je účelom dojednania podľa § 742 plnenie povinností ustanovené medzinárodnou zmluvou alebo predchádzanie tomu, aby
došlo k porušeniu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, zaniká záväznosť
tohto dojednania porušením zmluvy kupujúcim alebo najneskôr uplynutím dvoch rokov
od dodania tovaru.
Oddiel 3
Menová doložka
§ 744
(1)
Ak zmluva určuje, že cena alebo iný peňažný záväzok sa rozumie pri určitom kurze
meny, v ktorej sa má záväzok plniť (zabezpečovaná mena), vo vzťahu k určitej inej
mene (zabezpečujúca mena), a ak dôjde po uzavretí zmluvy k zmene kurzového pomeru
oboch mien, je dlžník povinný zaplatiť sumu zníženú alebo zvýšenú tak, aby suma v
zabezpečujúcej mene zostala nezmenená.
(2)
Ak nie je v zmluve určené, na ktoré menové kurzy sa prihliada, predpokladá sa, že
sú rozhodné stredné devízové kurzy platné v štáte, v ktorom má dlžník sídlo alebo
miesto podnikania, prípadne bydlisko, a to v čase uzavretia zmluvy a v čase, keď sa
peňažný záväzok plní.
(3)
Ak sa v doložke použije na zabezpečenie viac mien, je rozhodujúci priemer kurzov
medzi zabezpečovanou menou a zabezpečujúcimi menami, pokiaľ z doložky nevyplýva niečo
iné.
Oddiel 4
Zmluva o výhradnom predaji
§ 745
Základné ustanovenia
(1)
Zmluvou o výhradnom predaji sa zaväzuje dodávateľ, že tovar určený v zmluve nebude
v určitej oblasti dodávať inej osobe než odberateľovi.
(2)
Ak zmluva nie je dojednaná písomne alebo ak nie je v nej určená oblasť alebo druhy
tovaru, na ktoré sa zmluva vzťahuje, je neplatná.
§ 746
Dodávateľ nesmie po dobu platnosti zmluvy dodávať určený tovar priamo ani nepriamo
nikomu inému vo vyhradenej oblasti než odberateľovi, prípadne osobám, ktorým to zmluva
dovoľuje. Zmluva nezbavuje dodávateľa práva vykonávať propagáciu a prieskum trhu vo
vyhradenej oblasti.
§ 747
Jednotlivé predaje v rámci zmluvy o výhradnom predaji sa uskutočňujú na základe samostatných
kúpnych zmlúv. Časť obsahu týchto zmlúv sa môže dohodnúť už v zmluve o výhradnom predaji.
§ 748
Ak v zmluve nie je určené, na akú dobu sa uzaviera, zaniká zmluva po uplynutí jedného
roka po jej uzavretí. Ak zo zmluvy vyplýva, že ju strany zamýšľali uzavrieť na dobu
neurčitú a nedohodli výpovednú lehotu, môže ju ktorákoľvek zo strán ukončiť výpoveďou,
ktorá nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom sa výpoveď doručila druhej strane.
§ 749
(1)
Ak odberateľ nedodržal časové rozvrhnutie odberu tovaru predpokladané v zmluve alebo
ak odoberá tovar, ktorý je predmetom zmluvy o výhradnom predaji, od iného dodávateľa,
hoci mu toto právo nebolo v zmluve priznané, môže dodávateľ od zmluvy odstúpiť, nemá
však nárok na náhradu škody.
(2)
Ak dodávateľ dodáva v rozpore so zmluvou iným odberateľom, môže odberateľ odstúpiť
od zmluvy.
Oddiel 5
Zmluvy o viazaných obchodoch
§ 750
Závislé zmluvy
Ak vyplýva zo zmluvy alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá a ktoré sú
pri uzavretí zmluvy známe obom stranám, že plnenie z tejto zmluvy (hlavnej zmluvy)
závisí od plnenia inej zmluvy (vedľajšej zmluvy), predpokladá sa, že plnenie z vedľajšej
zmluvy tvorí odkladaciu podmienku účinnosti hlavnej zmluvy. Ak sa má alebo ak sa z
hlavnej zmluvy plní vopred, má nesplnenie vedľajšej zmluvy povahu rozväzovacej podmienky.
Viacstranné výmenné obchody
§ 751
Za viacstranné výmenné obchody na účely tohto zákona sa považujú obchody, pri ktorých
uzaviera niekoľko osôb jednu zmluvu alebo niekoľko spolu súvisiacich zmlúv, podľa
ktorých má dôjsť k vzájomnému dodaniu tovaru medzi účastníkmi majúcimi sídlo alebo
miesto podnikania, prípadne bydlisko na území rôznych štátov, kúpna cena však má byť
vyrovnaná iba medzi účastníkmi, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania, prípadne
bydlisko na území toho istého štátu.
§ 752
Vzťahy vznikajúce z viacstranných výmenných obchodov sa spravujú podľa ustanovení
o kúpnej zmluve. Každý z účastníkov má nárok na plnenie určené mu zmluvou podľa ustanovení
o zmluvách v prospech tretieho. Účastníci však nemôžu zmluvu zrušiť alebo zmeniť bez
súhlasu účastníka, ktorému je určené plnenie dotknuté zrušením alebo zmenu.
§ 753
Žiadny z účastníkov viacstranného výmenného obchodu nemôže odkladať dodanie tovaru
voči účastníkovi, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území
iného štátu, len preto, že mu nesplnil iný účastník, ktorý má s ním sídlo alebo miesto
podnikania, prípadne bydlisko na území toho istého štátu.
§ 754
Účastníci viacstranného výmenného obchodu, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania,
prípadne bydlisko na území toho istého štátu, ručia spoločne a nerozdielne za splnenie
záväzku každého z nich voči účastníkom, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania,
prípadne bydlisko na území iného štátu.
§ 755
Účastník viacstranného výmenného obchodu nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy pri omeškaní
niektorého z ostatných účastníkov, ak niektorý iný účastník už splnil svoj záväzok,
ibaže účastník odstupujúci od zmluvy nahradí škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy
účastníkovi, ktorý už splnil svoj záväzok.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 756
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre
Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov,
neobsahuje odlišnú úpravu.
§ 757
Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom
platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
§ 758
(1)
Pri uzavieraní zmlúv, ktorých stranami sú len osoby majúce sídlo alebo miesto podnikania,
prípadne bydlisko na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, uplatnia sa
ustanovenia tohto zákona o určení ceny alebo odplaty poskytovanej za plnenie, len
pokiaľ toto určenie nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi o cenách.
Inak vzniká povinnosť platiť cenu alebo odplatu vo výške najviac prípustnej podľa
týchto predpisov.
(2)
Ceny, odplaty a iné peňažné plnenia, ktoré sú predmetom záväzkov podľa zmlúv upravených
týmto zákonom a sú predmetom úpravy predpisov uvedených v odseku 1, sa považujú za
ceny podľa týchto predpisov.
§ 759
Pokiaľ v zmluve, ktorej stranami sú osoby majúce sídlo alebo miesto podnikania, prípadne
bydlisko na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, alebo ktoré majú na
tomto území podnik alebo jeho organizačnú zložku, je určená akosť vecí v rozpore s
ustanoveniami právnych predpisov, platia pre určenie akosti ustanovenia týchto predpisov
o akosti prípustnej na užívanie; to neplatí, pokiaľ zo zmluvy alebo z vyhlásenia strany,
ktorá má vec nadobudnúť, alebo z predmetu jej podnikania vyplýva, že sa vec má vyviezť.
§ 760
Ustanovenia tohto zákona o záväzkových vzťahoch, ktoré sa týkajú uplatnenia práva
na súde, súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia, použijú sa primerane aj pre uplatnenie
práva pred rozhodcom, pre rozhodcovské konanie alebo rozhodcovský nález, iba ak sa
opierajú o platnú rozhodcovskú zmluvu.
§ 761
(2)
Ustanovenia § 70 až 75 sa použijú obdobne aj na likvidáciu iných právnických osôb než obchodných spoločností,
ak nemajú právneho nástupcu a z právnych predpisov, ktoré ich upravujú, nevyplýva
niečo iné.
(3)
Ustanovenia § 71 ods. 3 až 6, § 72, ako aj § 75 ods. 2 a 3 tohto zákona platia aj pre likvidáciu štátneho podniku.
§ 762
Ustanovenia upravujúce bankovú záruku, zmluvu o otvorení akreditívu, zmluvu o inkase,
zmluvu o bankovom uložení veci, zmluvu o bežnom účte, zmluvu o vkladovom účte platia
aj pre prípady, keď namiesto banky bankovú záruku poskytuje a uvedené zmluvy uzaviera
iná osoba, ktorá je na to oprávnená.
§ 763
(1)
Týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne
vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj
práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých
predo dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom
účte, zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa
však spravujú týmto zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred
týmto dňom.
(2)
Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré
začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv,
ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú
plynúť po účinnosti tohto zákona.
§ 764
(1)
Právna povaha verejných obchodných spoločností, komanditných spoločností, spoločností
s ručením obmedzeným a akciových spoločností, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov,
sa spravuje ustanoveniami tohto zákona odo dňa jeho účinnosti.
(2)
Ustanovenia spoločenskej zmluvy, prípadne stanov obchodných spoločností uvedených
v odseku 1, ktoré odporujú donucovacím ustanoveniam tohto zákona, strácajú záväznosť
dňom nadobudnutia jeho účinnosti; spoločníci, prípadne orgány obchodných spoločností
prispôsobia do jedného roka od tohto dňa spoločenské zmluvy, prípadne stanovy úprave
tohto zákona a zašlú ich registrovému súdu. Ak tak neurobia, vyzve ich na to registrový
súd, ktorý vo výzve zároveň určí dodatočnú primeranú lehotu. Po márnom uplynutí tejto
dodatočnej lehoty súd spoločnosť zruší a nariadi jej likvidáciu.
(3)
Akcie vydané pred účinnosťou tohto zákona, s ktorými sú spojené výhody, ktoré tento
zákon nepripúšťa, strácajú tieto výhody dňom účinnosti tohto zákona.
§ 765
(1)
Družstvá, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa premieňajú na spoločnosti
alebo družstvá podľa tohto zákona spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon.
(2)
Družstvá premenené podľa odseku 1 prispôsobia svoje stanovy tomuto zákonu v lehote
ustanovenej osobitným zákonom uvedeným v odseku 1. Do tejto doby predložia svoje stanovy
prispôsobené úprave družstiev podľa tohto zákona registrovému súdu so žiadosťou o
vykonanie potrebných zmien v obchodnom registri. S prispôsobenými stanovami predložia
súčasne zápisnicu o členskej schôdzi, na ktorej bola schválená zmena stanov. Zápisnica
zahrnie schválenú výšku zapisovaného základného imania a podiely členov na ňom. Zapísaním
zmien sa pokladajú doterajšie družstvá za družstvá založené podľa tohto zákona.
(3)
Právna povaha družstiev uvedených v odseku 1 sa spravuje do zápisu zmien v obchodnom
registri podľa odseku 2 doterajšími právnymi predpismi a stanovami.
(4)
Ak družstvá uvedené v odseku 1 nepožiadajú o vykonanie zmien v obchodnom registri
v ustanovenej lehote a neurobia tak ani po výzve súdu, nariadi súd likvidáciu družstva.
(5)
Ustanovenia osobitného zákona uvedeného v odseku 1, ktoré upravujú majetkové podiely
na čistom obchodnom imaní družstva, sa použijú aj pre určenie podielu na likvidačnom
zostatku. Ak rozdelenie neschváli valné zhromaždenie oprávnených osôb, rozhodne o
rozdelení súd.
§ 766
(1)
Zakladatelia družstevných podnikov podľa zákona č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, zákona č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve, zriaďovatelia podnikov (hospodárskych
zariadení) občianskych združení a účastníci spoločných podnikov podľa Hospodárskeho zákonníka prevedú uvedené podniky na obchodné spoločnosti alebo družstvá podľa tohto zákona,
a to najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, alebo ich do tejto
doby zrušia. Ak sa tak nestane, súd aj bez návrhu nariadi likvidáciu uvedených podnikov.
To isté platí pre komanditné spoločnosti na akcie. Ustanovenia § 69 sa použijú primerane.
(2)
Právna povaha a vnútorné pomery právnických osôb uvedených v odseku 1 až do premeny
na obchodné spoločnosti alebo družstvá, prípadne do zrušenia sa spravujú doterajšími
právnymi predpismi.
(3)
Ak je zakladateľom právnických osôb uvedených v odseku 1 družstvo, začína lehota
jedného roka ustanovená v odseku 1 plynúť od nadobudnutia účinnosti osobitného zákona
(§ 765 ods. 1).
§ 767
(1)
Likvidácia právnických osôb podľa § 764 a 766 sa vykonáva podľa ustanovení tohto zákona. Likvidačný zostatok sa však rozdeľuje
podľa doterajších predpisov, stanov, zakladacej listiny, spoločenskej alebo inej zmluvy;
ak nie je rozdelenie takto upravené, použijú sa primerane ustanovenia tohto zákona,
ktoré svojím obsahom sú najbližšie forme likvidovanej právnickej osoby.
(2)
Trvanie iných právnických osôb vyvíjajúcich podnikateľskú činnosť, než ktoré sú uvedené
v § 764 až 766 a ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona podľa prvších právnych predpisov,
zostáva týmto zákonom nedotknuté. Ich právna povaha a vnútorné právne pomery sa spravujú
právnymi predpismi, podľa ktorých boli zriadené.
§ 768
(1)
Zápisy v podnikovom registri vedenom podľa doterajších predpisov sa považujú za zápisy
v obchodnom registri podľa tohto zákona.
(2)
Právnické osoby, ktoré sa podľa doterajších predpisov zapisujú do podnikového registra,
sa od účinnosti tohto zákona zapisujú do obchodného registra.
(3)
Zápisy v podnikovom registri, ktoré nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona, musia
byť uvedené do súladu s týmto zákonom do jedného roka od jeho účinnosti. Pokiaľ tak
zapísaná osoba neurobí, súd ju vyzve na úpravu zápisu a určí primeranú lehotu. To
sa netýka právnických osôb uvedených v § 766.
(4)
Právnické osoby alebo ich organizačné zložky, ktoré sa podľa tohto zákona zapisujú
do obchodného registra a nie sú zapísané ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona
do podnikového registra, sú povinné podať návrh na zápis do šiestich mesiacov od nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
§ 768a
(1)
Spoločnosti s ručením obmedzeným založené v období pred 1. januárom 1997 sú povinné
do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona oznámiť príslušnému registrovému
súdu, či vykonávajú podnikateľskú činnosť, a ak ju prestali vykonávať, urobiť opatrenia
smerujúce k zániku spoločnosti.
(2)
Spoločnosti s ručením obmedzeným založené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti upraviť svoje spoločenské
zmluvy a stanovy tak, aby boli v súlade s týmto zákonom.
§ 768b
(1)
Akciové spoločnosti sú povinné do 31. decembra 1999 uviesť formu a podobu svojich
akcií do súladu s týmto zákonom. Akciové spoločnosti, ktoré sú k 1. júlu 1999 zapísané
v obchodnom registri, sú povinné prispôsobiť svoje stanovy tomuto zákonu do 31. decembra
1999. Ustanovenia stanov, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, po uplynutí
tejto lehoty strácajú platnosť.
(2)
Majiteľ listinnej akcie na meno je povinný na výzvu spoločnosti oznámiť jej bez zbytočného
odkladu všetky údaje podľa § 156 ods. 4. Majiteľovi listinnej akcie na meno spoločnosť vyplatí výnos vyplývajúci z akcie
vtedy, ak si túto povinnosť splní.
(3)
Akciová spoločnosť, ktorá vydala listinné akcie na meno, je povinná zabezpečiť, aby
zoznam akcionárov obsahoval všetky údaje podľa § 156 ods. 4, a takýto zoznam odovzdať stredisku cenných papierov do 31. decembra 1999. Ak akciová
spoločnosť nesplní túto povinnosť, súd ju aj bez návrhu zruší a nariadi jej likvidáciu.
§ 769
Povinnosť zverejnenia údajov ustanovená týmto zákonom je splnená ich zverejnením v
Obchodnom vestníku.
§ 770
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením ustanoví spôsob a podmienky
zverejňovania údajov, ktoré vyžaduje tento zákon.
§ 771
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydá nariadením vykonávacie predpisy
podľa § 629.
§ 772
Zrušujú sa:
1.
§ 352 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.,
2.
zákon č. 101/1963 Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu),
3.
Hospodársky zákonník č. 109/1964 Zb. v znení zákona č. 82/1966 Zb., zákonného opatrenia č. 13/1967 Zb., zákona č. 69/1967
Zb., zákona č. 72/1970 Zb., zákona č. 138/1970 Zb., zákona č. 144/1975 Zb., zákona
č. 165/1982 Zb., zákona č. 98/1988 Zb. a zákona č. 103/1990 Zb.,
4.
zákon č. 173/1988 Zb. o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou v znení zákona č. 112/1990 Zb.,
5.
zákon č. 67/1989 Zb. o národohospodárskom plánovaní,
6.
zákon č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach,
7.
zákon č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve,
8.
zákon č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve,
9.
§ 1 ods. 2, § 3 ods. 2 a § 4 zákona č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie,
10.
zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb. a zákona č.
113/1990 Zb. s výnimkou ustanovení § 2, 3, 13 až 16, § 17 ods. 2 písm. c),§ 18 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. i), § 22 písm. j), § 43 až 56,58 a 64,
11.
§ 13 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov,
12.
nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 81/1989 Zb. o povinnom prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov a konkretizácii záväzných
výstupov štátneho plánu pri dodávkach produkcie,
13.
nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 256/1990 Zb., ktorým sa ustanovujú vývozy a dovozy vecí a ďalšie činnosti, na ktorých vykonávanie
sa vyžaduje povolenie na zahraničnoobchodnú činnosť,
14.
nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 132/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú prípady, keď môže podnik so zahraničnou majetkovou účasťou
vzniknúť bez povolenia,
15.
vyhláška Ministerstva národnej obrany č. 118/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov a vývojových prác určených
na zabezpečenie obranyschopnosti štátu, v znení vyhlášky č. 144/1989 Zb.,
16.
vyhláška ministerstiev všeobecného strojárstva a ťažkého strojárstva č. 135/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov, v znení vyhlášky
č. 57/1972 Zb., č. 107/1981 Zb. a č. 28/1990 Zb.,
17.
vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva č. 136/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv strojárskych výrobkov, v znení
vyhlášky č. 27/1990 Zb.,
18.
vyhláška Ministerstva všeobecného strojárstva č. 137/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv cestných vozidiel pre motorovú
dopravu, v znení vládneho nariadenia č. 38/1966 Zb. a vyhlášky č. 26/1990 Zb.,
19.
vyhláška Správy štátnych hmotných rezerv č. 174/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky štátnych rezerv, v znení vyhlášky
č. 181/1989 Zb.,
20.
vyhláška Štátnej komisie pre techniku, Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej
socialistickej republiky č. 87/1966 Zb. o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe v znení nariadenia vlády
Československej socialistickej republiky č. 136/1973 Zb.,
21.
vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy a Ministerstva lesného a vodného
hospodárstva č. 73/1967 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskych a lesných
mechanizačných prostriedkov, poľných a zemných prác, chemizácie a iných poľnohospodárskych
prác, v znení vyhlášky č. 147/1989 Zb.,
22.
vyhláška ministerstiev chemického priemyslu, stavebníctva, spotrebného priemyslu,
ťažkého priemyslu a zahraničného obchodu č. 187/1968 Zb., ktorou sa ustanovujú záručné doby pri dodávkach na výstavbu budov na bývanie,
23.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 152/1971 Zb. o hospodárskych záväzkoch v cestnej nákladnej doprave,
24.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 156/1971 Zb. o hospodárskych záväzkoch vo vnútroštátnej vodnej nákladnej doprave,
25.
vyhláška predsedu Štátnej banky československej a Federálneho ministerstva financií
č. 118/1972 Zb. o pokladničných operáciách v socialistických organizáciách,
26.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 101/1973 Zb. o projektových súťažiach v znení vyhlášky č. 124/1991 Zb.,
27.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 104/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác,
28.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže
Československej socialistickej republiky č. 77/1977 Zb. o centrálnej regulácii výrobkov a materiálov vo výstavbe,
29.
vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva č. 82/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky hutníckych výrobkov, rúd, magnezitových
výrobkov a kovového odpadu, v znení vyhlášky č. 30/1990 Zb.,
30.
vyhláška Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 106/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky tuhých palív, v znení vyhlášky č.
1/1987 Zb. a vyhlášky č. 3/1990 Zb.,
31.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 44/1978 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov chemického priemyslu, v
znení vyhlášok č. 26/1982 Zb. a č. 12/1988 Zb.,
32.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 84/1978 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv poľnohospodárskej techniky,
v znení vyhlášky č. 148/1989 Zb.,
33.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 1/1980 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky leteckých prác v poľnohospodárstve,
lesnom a vodnom hospodárstve, v znení vyhlášky č. 37/1990 Zb.,
34.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 28/1980 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky polygrafických výrobkov, v znení vyhlášky
č. 199/1989 Zb.,
35.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 38/1980 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky výrobkov dodávaných organizáciami
vnútorného obchodu, v znení vyhlášky č. 200/1989 Zb.,
36.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 61/1980 Zb. o zriaďovaní a činnosti organizačných zložiek československých právnických osôb v
zahraničí,
37.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 62/1980 Zb. o kontrole zahraničnoobchodnej činnosti,
38.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a Federálneho ministerstva
pre technický a investičný rozvoj č. 64/1980 Zb. o postupe pri nakladaní s priemyselnými právami a výrobnotechnickými poznatkami vo
vzťahu k zahraničiu,
39.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 140/1980 Zb. o preventívnej kontrole vyvážaného a dovážaného tovaru a o preukaze o použití a využití
dovezeného tovaru,
40.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 27/1981 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zdravotníckych a veterinárnych výrobkov,
v znení vyhlášky č. 142/1989 Zb.,
41.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 53/1981 Zb. o podmienkach poskytovania zahraničnohospodárskych služieb v oblasti dopravy,
42.
vyhláška Ministerstva kultúry Českej socialistickej republiky č. 57/1981 Zb. o udeľovaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb
v oblasti kultúry a o kontrole týchto služieb,
43.
vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 61/1981 Zb. o udieľaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb
v oblasti kultúry a o kontrole týchto služieb,
44.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 91/1981 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky zeleniny a ovocia medzi organizáciami
vnútorného obchodu a na priemyselné spracovanie, v znení vyhlášky č. 180/1989 Zb.,
45.
vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 179/1982 Zb. o rozsahu a podmienkach zmluvného poistenia socialistických organizácií,
46.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 181/1982 Zb. o základných podmienkach dodávky na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja v znení
vyhlášky č. 154/1989 Zb.,
47.
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky č. 23/1983 Zb. o udeľovaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb
v oblasti kúpeľnej liečby a o kontrole týchto služieb,
48.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 24/1983 Zb. o základných podmienkach dodávky zberných surovín v znení vyhlášky č. 140/1989 Zb.,
49.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 104/1983 Zb. o dovoze investičných celkov,
50.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 8/1984 Zb. o základných podmienkach niektorých činností vykonávaných Československými štátnymi
dráhami v súvislosti s prepravou,
51.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 11/1984 Zb. o základných podmienkach dodávky stavebných látok a dielcov,
52.
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 61/1984 Zb. o udieľaní, zmene a odnímaní povolení na poskytovanie zahraničnohospodárskych služieb
v oblasti kúpeľnej liečby a o kontrole týchto služieb,
53.
vyhláška Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva
všeobecného strojárstva a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu č.
13/1985 Zb. o základných podmienkach strojárskych a elektrotechnických dodávok uskutočňovaných
vyššími dodávateľskými formami a niektorých ďalších dodávok určených pre tuzemsko
v znení vyhlášky č. 29/1990 Zb.,
54.
vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 49/1985 Zb. o základných podmienkach
dodávky prác a služieb v oblasti automatizovaného spracovania dát v znení vyhlášky
č. 170/1989 Zb.,
55.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, Federálneho ministerstva
hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva
a Federálneho ministerstva elektrotechnického priemyslu č. 31/1986 Zb. o základných podmienkach dodávky vývozných investičných celkov,
56.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 130/1988 Zb. o zásadách predaja poľnohospodárskych výrobkov členom a pracovníkom socialistických
organizácií s poľnohospodárskou výrobou,
57.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 155/1988 Zb. o základných podmienkach dodávky poľnohospodárskych výrobkov,
58.
vyhláška Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 156/1988 Zb. o základných podmienkach dodávky potravinárskych a niektorých iných výrobkov,
59.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy a spojov č. 143/1989 Zb. o zmluve o príprave prepráv železničných vozňových zásielok,
60.
vyhláška Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 57/1990 Zb. o prechodnej odchylnej úprave hospodárskych záväzkov od ustanovenia § 295 ods. 2
Hospodárskeho zákonníka pre odvetvia Federálneho ministerstva hutníctva, strojárstva
a elektrotechniky, Ministerstva výstavby a stavebníctva Českej socialistickej republiky
a Ministerstva výstavby a stavebníctva Slovenskej socialistickej republiky,
61.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 265/1990 Zb. o zriaďovaní a prevádzkovaní obchodných zastupiteľstiev zahraničných osôb,
62.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 533/1990 Zb. o udeľovaní povolení na zahraničnoobchodnú činnosť, o vykonávaní zahraničnoobchodnej
činnosti bez registrácie alebo povolenia a o vykonávaní zahraničnoobchodnej činnosti
zahraničnými osobami, v znení vyhlášky č. 27/1991 Zb.,
63.
vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej č. 386/1991 Zb. o platobnom styku a zúčtovaní,
64.
vyhláška Štátnej banky česko-slovenskej č. 414/1991 Zb. o medzibankovom platobnom styku a zúčtovaní,
65.
výnos Federálneho ministerstva dopravy č. 17.525/1981 o postupe československých
organizácií pri poskytovaní zahraničnohospodárskych služieb pri preprave vecí (registrované
v čiastke 33/1981 Zb.),
66.
úprava Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 2/1984 z 15.
novembra 1984, ktorou sa ustanovuje odchylná úprava hospodárskych záväzkov pre stavby
jadrovo energetických častí elektrárne Temelín (reg. v čiastke 1/1985 Zb.),
67.
vyhláška Ministerstva vnútorného obchodu č. 4/1952 Ú. l., ktorou sa vydávajú podrobnejšie
predpisy o dražbách mimo exekúcie,
68.
základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu
Chemapol Praha a Chemapol Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla
1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného
obchodu č. 12/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
69.
základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu
Chemapol Praha a Chemapol Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla
1964 v znení doplnkov z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného
obchodu č. 10/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
70.
základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu
Metalimex a Kerametal vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení
zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu
č. 27/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
71.
základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu
Metalimex a Kerametal vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení
zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva
zahraničného obchodu č. 26/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
72.
základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Pragoexport
vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných
úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 11/1977 Vestníka Federálneho
ministerstva zahraničného obchodu,
73.
základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu
Ligna Praha a Drevoúnia Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla
1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného
obchodu č. 13/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
74.
základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných organizáciami zahraničného obchodu
Ligna Praha a Drevoúnia Bratislava vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla
1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho
ministerstva zahraničného obchodu č. 9/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného
obchodu,
75.
základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Československá
keramika vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov
vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 25/1977 Vestníka
Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
76.
základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných podnikom zahraničného obchodu Československá
keramika vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov
vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného
obchodu č. 24/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
77.
základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov pre vývoz vydané ministrom zahraničného
obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva
zahraničného obchodu č. 5/1977 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
78.
základné podmienky dodávky strojárskych výrobkov z dovozu vydané ministrom zahraničného
obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965
a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 5/1980 Vestníka Federálneho
ministerstva zahraničného obchodu,
79.
základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných organizáciami zahraničného obchodu
Centrotex, Exico a Karaexport vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964
v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou Federálneho ministerstva zahraničného
obchodu č. 6/1979 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
80.
základné podmienky dodávky surovín, materiálov a výrobkov dovážaných organizáciami
zahraničného obchodu Centrotex, Exico a Karaexport vydané ministrom zahraničného obchodu
25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou
Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 5/1979 Vestníka Federálneho ministerstva
zahraničného obchodu,
81.
základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Ferromet
vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných
úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 7/1978 Vestníka Federálneho
ministerstva zahraničného obchodu,
82.
základné podmienky dodávky výrobkov dovážaných podnikom zahraničného obchodu Artia
a a. s. Slovart vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien
a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva
zahraničného obchodu č. 19/1981 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
83.
základné podmienky dodávky výrobkov vyvážaných podnikom zahraničného obchodu Artia
a a. s. Slovart vydané ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien
a doplnkov vykonaných doplnkom z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva
zahraničného obchodu č. 18/1981 Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
84.
základné podmienky dodávky pre vývoz potravín a poľnohospodárskych výrobkov vydané
ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných úpravou
Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 33/1977 Vestníka Federálneho ministerstva
zahraničného obchodu,
85.
základné podmienky dodávky potravín a poľnohospodárskych výrobkov z dovozu vydané
ministrom zahraničného obchodu 25. júla 1964 v znení zmien a doplnkov vykonaných doplnkom
z 30. marca 1965 a úpravou Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 19/1983
Vestníka Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
86.
úprava Federálneho ministerstva zahraničného obchodu zo 7. júla 1978, ktorou sa vydávajú
základné podmienky dodávky sklárskych výrobkov vyvážaných akciovou spoločnosťou Skloexport.
§ 773
Ustanovenia prepravných poriadkov a vykonávacích predpisov k zákonu č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe, o zodpovednosti za škodu na zásielke sú nepoužiteľné, pokiaľ sú
v rozpore s § 622 a 624 tohto zákona; ostatné ustanovenia týchto predpisov zostávajú nedotknuté.
§ 774
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 63/1989 Zb. o overovateľoch (audítoroch) a ich činnosti sa použije po účinnosti tohto zákona
i pre činnosť audítorov podľa § 39 tohto zákona, a to až do novej zákonnej úpravy.
§ 775
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1992.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.