483/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 31.12.2011 do 31.12.2011
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 483/2001 Z. z. |
Názov: | Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 05.10.2001 |
Dátum vyhlásenia: | 29.11.2001 |
Dátum účinnosti od: | 31.12.2011 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.2011 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
600/2001 Z. z. | Vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky o registri hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu |
126/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje pre banky a pobočky zahraničných bánk rozsah, spôsob a termíny predkladania účtovnej závierky a údajov z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska |
661/2004 Z. z. | Vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 600/2001 Z. z. o registri hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu |
352/2007 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 15/2004 o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a o majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 13/2006 |
379/2007 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o hlásení o konsolidovanom celku |
385/2007 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o evidencii majetku a záväzkov bánk a pobočiek zahraničných bánk |
420/2007 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi |
421/2007 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o uverejňovaní informácií obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene opatrenia Národnej banky Slovenska č. 1/2007 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk |
496/2007 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely vykonávania dohľadu a na štatistické účely |
505/2007 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o predkladaní výkazov bankami a pobočkami zahraničných bánk na štatistické účely |
577/2008 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely |
520/2009 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely vykonávania dohľadu a o zmene opatrenia Národnej banky Slovenska č. 26/2008 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely |
290/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o rozsahu a spôsobe poskytovania platobných operácií v mene euro v rámci základného bankového produktu |
247/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o základnom bankovom produkte |
286/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o predkladaní údajov o poplatkoch uvedených v cenníkoch pre fyzické osoby-nepodnikateľov bankami a pobočkami zahraničných bánk |
246/2014 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 2. septembra 2014 č. 17/2014 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely |
405/2014 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 9. decembra 2014 č. 23/2014, ktorým sa ustanovujú národné voľby pre inštitúcie podľa osobitného predpisu. |
407/2014 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 16. decembra 2014 č. 25/2014, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 12/2014 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu. |
81/2015 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje, čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu |
303/2015 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk |
421/2015 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 1. decembra 2015 č. 19/2015 o informáciách poskytovaných v súvislosti s odplatami klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky |
425/2015 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 12/2014 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu v znení opatrenia č. 25/2014 |
36/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 1. decembra 2015 č. 21/2015, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 17/2014 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely (oznámenie č. 246/2014 Z. z.). |
39/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 1. decembra 2015 č. 17/2015 o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a o majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu podľa zákona o bankách. |
41/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o základnom bankovom produkte |
42/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o platobnom účte so základnými funkciami |
72/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 15. decembra 2015 č. 34/2015, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 14/2014 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely zabezpečenia zberu údajov podľa osobitného predpisu |
271/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 27. septembra 2016 č. 5/2016, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o registráciu zastúpenia zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti |
333/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 8. novembra 2016 č. 6/2016 ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 5/2014 o registri bankových úverov a záruk |
362/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 13.decembra 2016 č. 9/2016, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 17/2014 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov cennými papiermi na štatistické účely |
168/2017 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 20. júna 2017 č. 3/2017, o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk a obchodníkmi s cennými papiermi na účely zabezpečenia zberu údajov podľa osobitného predpisu |
199/2017 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia Národnej banky Slovenska z 10. júla 2017 č. 4/2017, o náležitostiach oznámenia potrebného na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah |
200/2017 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia Národnej banky Slovenska z 10. júla 2017 č. 5/2017, o náležitostiach žiadosti banky o predchádzajúci súhlas na zriadenie pobočky v zahraničí |
305/2017 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 14. novembra 2017 č. 9/2017, ktorým sa ustanovujú národné voľby pre inštitúcie podľa osobitného predpisu |
312/2017 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 28. novembra 2017 č. 11/2017, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 17/2014 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely (oznámenie č. 246/2014 Z. z.) |
337/2017 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 12. decembra 2017 č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu. |
46/2018 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. februára 2018 č. 2/2018, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 6/2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách |
47/2018 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. februára 2018 č. 3/2018, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska č. 16/2011 o náležitostiach žiadosti a spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie bankového povolenia pre banku a pobočku zahraničnej banky |
249/2018 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 21. augusta 2018 č. 10/2018 o registri bankových úverov a záruk |
250/2018 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 21. augusta 2018 č. 9/2018, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska č. 18/2008 o likvidite bánk a pobočiek zahraničných bánk a o postupe riadenia rizika likvidity bánk a likvidity pobočiek zahraničných bánk a o zmene opatrenia Národnej banky Slovenska č. 11/2007 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely vykonávania dohľadu a na štatistické účely v znení neskorších predpisov |
326/2018 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. novembra 2018 č. 13/2018 o registri krytých dlhopisov |
327/2018 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. novembra 2018 č. 14/2018 o predkladaní hlásenia z registra krytých dlhopisov a z registra hypoték na účely vykonávania dohľadu |
328/2018 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. novembra 2018 č. 15/2018, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 13/2015 |
7/2019 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 18. decembra 2018 č. 18/2018, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu |
19/2019 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 8. januára 2019 č. 1/2019, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 9/2017, ktorým sa ustanovujú národné voľby pre inštitúcie |
342/2019 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 1. októbra 2019 č. 3/2019 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk a obchodníkmi s cennými papiermi na účely zabezpečenia zberu údajov podľa osobitného predpisu |
456/2019 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 13. decembra 2019 č. 7/2019, ktorým sa ustanovuje osnova rozšírenej správy audítora pre štatutárny audit bánk a pobočiek zahraničných bánk |
458/2019 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 13. decembra 2019 č. 6/2019, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 18/2018 |
378/2020 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 8. decembra 2020 č. 6/2020, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk |
379/2020 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 8. decembra 2020 č. 7/2020, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 13/2017 z 12. decembra 2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu |
277/2021 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 21. júna 2021 č. 8/2021 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely |
312/2021 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 27. júla 2021 č. 9/2021, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2018 o registri bankových úverov a záruk |
313/2021 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 27. júla 2021 č. 10/2021, ktorým sa dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 12/2005 o analýze rizík súvisiacich s bezpečnosťou prevádzkových priestorov bánk a pobočiek zahraničných bánk |
401/2021 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 12. októbra 2021 č. 11/2021, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk v znení neskorších predpisov |
475/2021 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 9. novembra 2021 č. 13/2021, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 12. decembra 2017 č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu v znení neskorších predpisov |
36/2022 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk a obchodníkmi s cennými papiermi na účely zabezpečenia zberu údajov podľa osobitných predpisov |
245/2022 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia Národnej banky Slovenska z 20. júna 2022 č. 3/2022, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 11. mája 2010 č. 6/2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách v znení opatrenia zo 6. februára 2018 č. 2/2018 |
498/2022 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. decembra 2022 č. 9/2022 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk a obchodníkmi s cennými papiermi na účely zabezpečenia zberu údajov podľa osobitných predpisov |
1/2023 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa ustanovujú národné voľby pre inštitúcie podľa osobitného predpisu |
12/2023 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 12. decembra 2017 č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu v znení neskorších predpisov |
18/2023 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska zo 6. novembra 2018 č. 13/2018 o registri krytých dlhopisov |
27/2023 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 10. januára 2023 č. 1/2023, ktorým sa ustanovujú národné voľby pre inštitúcie podľa osobitného predpisu |
30/2023 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska o predkladaní výkazov platobnými inštitúciami, pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, poskytovateľmi platobných služieb v obmedzenom rozsahu a bankami |
31/2023 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska o predkladaní hlásení z registra krytých dlhopisov a z registra hypoték na účely vykonávania dohľadu |
34/2023 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk v znení neskorších predpisov |
38/2023 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 21. júna 2021 č. 8/2021 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely |
39/2023 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska o registri bankových úverov a záruk |
236/2023 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 20. júna 2023 č. 4/2023, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 12. decembra 2017 č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu v znení neskorších predpisov |
421/2023 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 23. októbra 2023 č. 5/2023, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska zo 6. novembra 2018 č. 13/2018 o registri krytých dlhopisov |
484/2023 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 20. novembra 2023 č. 7/2023 o predkladaní výkazov platobnými inštitúciami, pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, poskytovateľmi platobných služieb v obmedzenom rozsahu a bankami |
488/2023 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia č. 10/2023 o predkladaní hlásenia z registra krytých dlhopisov a z registra hypoték na účely vykonávania dohľadu |
495/2023 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 20. novembra 2023 č. 8/2023, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk v znení neskorších predpisov |
503/2023 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. decembra 2023 č. 12/2023, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 21. júna 2021 č. 8/2021 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely |
504/2023 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. decembra 2023 č. 9/2023 o registri bankových úverov a záruk |
5/2024 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 11. mája 2010 č. 6/2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách v znení neskorších predpisov |
13/2024 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska o uverejňovaní informácií z programu krytých dlhopisov |
74/2024 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 3. apríla 2024 č. 1/2024, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 11. mája 2010 č. 6/2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách v znení neskorších predpisov |
242/2024 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o uverejňovaní informácií z programu krytých dlhopisov |
42/1980 Zb. | Zákon o hospodárskych stykoch so zahraničím |
563/1991 Zb. | Zákon o účtovníctve |
73/1992 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o audítoroch a Slovenskej komore audítorov |
566/2001 Z. z. | Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) |
430/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
431/2002 Z. z. | Zákon o účtovníctve |
466/2002 Z. z. | Zákon o audítoroch a Slovenskej komore audítorov |
510/2002 Z. z. | Zákon o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
165/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
603/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
215/2004 Z. z. | Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
554/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
747/2004 Z. z. | Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
69/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
340/2005 Z. z. | Zákon o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
341/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
214/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
644/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
209/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
659/2007 Z. z. | Zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
297/2008 Z. z. | Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
552/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
66/2009 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
186/2009 Z. z. | Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
276/2009 Z. z. | Zákon o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
492/2009 Z. z. | Zákon o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
129/2010 Z. z. | Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
46/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov |
130/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
314/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
394/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
520/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
547/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
234/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
352/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
132/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
352/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
213/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
371/2014 Z. z. | Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
374/2014 Z. z. | Zákon o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
35/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
252/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
359/2015 Z. z. | Zákon o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
392/2015 Z. z. | Zákon o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
405/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
437/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
90/2016 Z. z. | Zákon o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
91/2016 Z. z. | Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
292/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
298/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
299/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
315/2016 Z. z. | Zákon o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
386/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
2/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
264/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
279/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
18/2018 Z. z. | Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
69/2018 Z. z. | Zákon o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
108/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
109/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
345/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
373/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
6/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
30/2019 Z. z. | Zákon o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
54/2019 Z. z. | Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
211/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
305/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
390/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
340/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
209/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
310/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
431/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
454/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
512/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
92/2022 Z. z. | Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine |
123/2022 Z. z. | Zákon o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
302/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
309/2023 Z. z. | Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
508/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie |
526/2023 Z. z. | Zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
106/2024 Z. z. | Zákon o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
108/2024 Z. z. | Zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
248/2024 Z. z. | Zákon o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
334/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
21/1992 Zb. | Zákon o bankách |
600/2001 Z. z. | Vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky o registri hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu |
126/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje pre banky a pobočky zahraničných bánk rozsah, spôsob a termíny predkladania účtovnej závierky a údajov z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska |
290/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o rozsahu a spôsobe poskytovania platobných operácií v mene euro v rámci základného bankového produktu |
483
ZÁKON
z 5. októbra 2001
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením,
podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy
súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie
a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.
§ 2
(1)
Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová
spoločnosť,1) ktorá
a)
prijíma vklady a
b)
poskytuje úvery
a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna
forma banky sa zakazuje.
(2)
Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom
povolení, tieto ďalšie činnosti:
a)
poskytovanie platobných služieb1aa) a zúčtovanie,
b)
poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa
osobitného zákona1a) a investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
c)
obchodovanie na vlastný účet
1.
s finančnými nástrojmi peňažného trhu v eurách a v cudzej mene vrátane zmenárenskej
činnosti,
2.
s finančnými nástrojmi kapitálového trhu v eurách a v cudzej mene,
3.
s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami a pamätnými mincami, hárkami bankoviek
a súbormi obehových mincí,
d)
správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
e)
finančný lízing,
g)
poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania,
h)
vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich
služieb,
i)
finančné sprostredkovanie,
j)
uloženie vecí,
k)
prenájom bezpečnostných schránok,
l)
poskytovanie bankových informácií,
m)
osobitné hypotekárne obchody (ďalej len „hypotekárny obchod") podľa § 67 ods. 1,
n)
funkciu depozitára podľa osobitného predpisu,5)
o)
spracúvanie bankoviek, mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí,
p)
vydávanie a správa elektronických peňazí.
(3)
Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej
banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením
alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.
(4)
Ak na výkon niektorých činností uvedených v odseku 2 je potrebné aj osobitné povolenie
podľa osobitného predpisu,6) konanie o žiadosti o udelenie bankového povolenia na vykonávanie takejto činnosti
sa spojí s konaním o žiadosti o udelenie osobitného povolenia podľa osobitného predpisu;6) to neplatí pre zahraničnú banku, na ktorú sa vzťahujú § 11 až 20.
(5)
Bankové činnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 (ďalej len „bankové činnosti“) môžu vykonávať
prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to bankové povolenie
podľa § 8.
(6)
Banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno; zmena ich podoby
alebo formy sa zakazuje.
(7)
Zahraničná banka je právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá
vykonáva bankové činnosti a ktorá má oprávnenie na výkon týchto činností udelené v
štáte, v ktorom má sídlo.
(8)
Pobočka zahraničnej banky je organizačná zložka zahraničnej banky umiestnená na území
Slovenskej republiky,7) ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti podľa odseku 1;
všetky pobočky zahraničnej banky zriadené v Slovenskej republike zahraničnou bankou
so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho
priestoru (ďalej len „členský štát“) sa považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať bankové
činnosti za jednu pobočku zahraničnej banky.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú s výnimkou uvedenou v odseku 10 vykonávať
iné podnikateľské činnosti ako bankové činnosti.
(10)
Iné ako bankové činnosti môžu banka a pobočka zahraničnej banky vykonávať pre iného,
len ak súvisia s jej prevádzkou. Na také činnosti je potrebný súhlas Národnej banky
Slovenska. Takéto činnosti sa nezapisujú do obchodného registra.
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú v súvislosti s vykonávaním bankových činností
povinné plniť aj úlohy uložené Národnou bankou Slovenska v oblasti menovej politiky
a platobných služieb podľa osobitných predpisov.8)
(12)
Na banku a pobočku zahraničnej banky sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona,1) ak tento zákon neustanovuje inak.
(13)
Na poskytovanie platobných služieb sa vzťahuje osobitný zákon.9)
(14)
Banka a pobočka zahraničnej banky môžu vykonávať finančné sprostredkovanie v súlade
s osobitným predpisom.9a)
§ 3
(1)
(2)
Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu
svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov
získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.11)
(3)
Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať platobné služby pre iného v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.12)
§ 4
(1)
Slová „banka" alebo „sporiteľňa", ich cudzojazyčné preklady alebo slová, v ktorých
základe sa tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú, môže používať v
obchodnom mene iba právnická osoba, ktorá má udelené bankové povolenie. Ak by mohlo
dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu banky alebo
pobočky zahraničnej banky, alebo inej právnickej osoby; banka, pobočka zahraničnej
banky alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na právnické osoby, ktorých obchodné meno alebo
názov je zavedený alebo uznávaný zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, alebo ak z obchodného mena je zrejmé, že osoba, v ktorej mene sa
slovo „banka“ alebo „sporiteľňa“ používa, sa nezaoberá činnosťou uvedenou v § 2 ods. 1.
§ 5
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vkladom zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi
na ich výplatu,
b)
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu
a forfajtingu,
c)
pobočkou banky jej organizačná zložka umiestnená na území Slovenskej republiky alebo
mimo územia Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti podľa
§ 2 ods. 1,
d)
investovaním do cenných papierov na vlastný účet nadobudnutie cenných papierov na
účely vykonávania dlhodobého vplyvu na činnosť obchodnej spoločnosti a získania majetkových
alebo iných výhod, najmenej však na jeden rok, alebo nákup dlhopisov13) a ich držanie do konca lehoty splatnosti od ich nadobudnutia,
e)
finančnými nástrojmi peňažného trhu medzibankové depozitá, cenné papiere splatné
do jedného roka, termínové obchody do jedného roka s cennými papiermi splatnými do
jedného roka a cennými papiermi splatnými nad jeden rok, iné deriváty13a) a ich výnosy peňažné prostriedky v cudzej mene a zlato,
f)
finančnými nástrojmi kapitálového trhu akcie, dočasné listy, podielové listy a iné
cenné papiere prijaté na trh13b) burzy cenných papierov s dobou splatnosti nad jeden rok a ich výnosy,
g)
finančným lízingom prenájom vecí za dohodnuté nájomné na dobu určitú, platené spravidla
v pravidelných splátkach, s cieľom prevodu tejto veci do vlastníctva nájomcovi,
h)
klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky osoba, s ktorou má banka alebo pobočka
zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod,
i)
bankovým obchodom (ďalej len „obchod") vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov
medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a jej klientom a akékoľvek operácie
súvisiace s bankovými činnosťami vrátane nakladania s vkladmi,
j)
bankovou informáciou informácia týkajúca sa klienta banky, ktorú má banka o ňom a
získala ju pri výkone alebo v súvislosti s výkonom bankových činností a ktorá sa poskytuje
na základe súhlasu klienta,
k)
verejnou výzvou akékoľvek oznámenie, ponuka alebo odporúčanie uskutočnené akoukoľvek
osobou na zhromažďovanie peňažných prostriedkov vo svoj prospech alebo v prospech
tretej osoby, vykonané akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia vrátane osobného kontaktu
s viacerými osobami, a to postupne s jednotlivými osobami alebo súčasne s viacerými
osobami; na účely tohto zákona sa za verejnú výzvu nepovažuje oznámenie, ponuka alebo
odporúčanie vykonané výlučne formou osobného kontaktu a určené celkovo najviac desiatim
osobám,
l)
platobnou kartou platobný prostriedok, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb
prístup k finančným prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného poskytovateľom
platobných služieb,
m)
osobou právnická osoba a fyzická osoba, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona
nie je uvedená iba fyzická osoba alebo iba právnická osoba,
n)
nakladaním s vkladom akékoľvek zriadenie, uloženie, prevod, výber alebo zrušenie
vkladu, jeho postúpenie alebo založenie, viazanie jeho výplaty, umožnenie užívania
vkladu inej osobe, ako aj akákoľvek zmena podmienok uloženia vkladu,
o)
zásadami odmeňovania osobitný spôsob motivácie osôb podľa § 23a ods. 1, a to prostredníctvom pohyblivej zložky celkovej odmeny, ktorej výška a poskytovanie
je viazané na výsledky presadzovania dlhodobých záujmov banky,
p)
dobrovoľnými platbami dôchodkového zabezpečenia na účely zavádzania a uplatňovania
zásad odmeňovania rozšírené výhody dôchodkového zabezpečenia, ktoré banka financuje
podľa vlastného uváženia v prospech osôb podľa § 23a ods. 1 v rámci zložky pohyblivého odmeňovania osôb podľa § 23a ods. 1 a ktoré nezahŕňajú kumulované požitky v prospech zamestnanca banky podľa podmienok
podnikového systému dôchodkového zabezpečenia banky,
r)
finančným sprostredkovaním sprostredkovanie finančných nástrojov peňažného trhu na
medzibankovom trhu, vykonávanie činností vo vzťahu k vlastným finančným službám, na
ktoré sa nevzťahuje osobitný zákon.13c)
DRUHÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O DOHĽADE
§ 6
(1)
Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávanému Národnou
bankou Slovenska;8) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov
súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Dohľad
sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami
zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami, ktorých
súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.
(2)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté
stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností, informačné
toky a riziká, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť vystavená,
pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania (ďalej
len „vlastné zdroje"). Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz za kalendárny rok
preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných bankových činností.
Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia riadenia
banky alebo pobočky zahraničnej banky, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy
pri výkone povolených bankových činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému
riadeniu banky alebo pobočky zahraničnej banky, a súčasne posúdi dostatočnosť krytia
rizík vlastnými zdrojmi. Národná banka Slovenska na základe tohto posúdenia oznámi
banke, či jej vlastné zdroje sú dostatočné na krytie rizík; ak vlastné zdroje nie
sú dostatočné na krytie rizík, Národná banka Slovenska v oznámení uvedie výšku vlastných
zdrojov potrebných na krytie rizík. Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zohľadňuje
možný vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému, a to najmä v kritických
situáciách podľa § 48 ods. 8 písm. c).
(3)
Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov bánk alebo pobočiek
zahraničných bánk a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné
súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.14)
(4)
Dohľad na konsolidovanom základe nenahrádza dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými
do konsolidovaného celku a nenahrádza sa ním výkon dohľadu nad jednotlivými bankami
a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitného predpisu.6)
(5)
Doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi nenahrádza dohľad na konsolidovanom
základe, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku, dohľad
nad jednotlivými osobami zahrnutými do finančného konglomerátu, dohľad nad jednotlivými
bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitných
predpisov.15b)
(6)
Výkon dohľadu na konsolidovanom základe alebo výkon doplňujúceho dohľadu nad finančnými
konglomerátmi nezakladá povinnosť Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad jednotlivými
osobami zahrnutými do konsolidovaného celku alebo finančného konglomerátu, ktoré nepodliehajú
dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.
(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné umožniť účasť osôb poverených výkonom
dohľadu na rokovaní valného zhromaždenia banky, dozornej rady banky, štatutárneho
orgánu banky alebo vedenia pobočky zahraničnej banky.
(8)
Za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Osoby, ktoré v mene Národnej
banky Slovenska vykonávajú dohľad, nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené
výkonom dohľadu; tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa trestnoprávnych predpisov
ani ich zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska podľa pracovnoprávnych predpisov.
(9)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu,
že bol spáchaný trestný čin, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom
konaní.
(10)
Orgán dohľadu iného štátu môže vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad
činnosťou pobočky zahraničnej banky a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky,
ktorá je bankou, len na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a
orgánom dohľadu iného štátu, ak tento zákon neustanovuje inak; takúto dohodu môže
Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti. Vykonanie dohľadu na
mieste na území Slovenskej republiky je orgán dohľadu iného štátu povinný vopred oznámiť
Národnej banke Slovenska. Poverené osoby orgánu dohľadu iného štátu majú pri vykonávaní
tohto dohľadu rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej
banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu;15a) nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť
určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení
na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(11)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami bánk, ktoré pôsobia na
území iného štátu a nad dcérskou spoločnosťou banky, ktorá je bankou na území iného
štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou
bankou Slovenska a orgánmi dohľadu tohto štátu.
(12)
(13)
Pri výkone dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk a dohľadu
na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska spolupracuje s orgánmi dohľadu nad
bankami a orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami a poisťovňami iného štátu, so
Slovenskou komorou audítorov,17) s audítormi, s určenou právnickou osobou9) a má právo vymieňať si s nimi informácie a upozorniť ich na nedostatky zistené pri
vykonaní dohľadu. Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje povinnosť
mlčanlivosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov.18) Na účely dohľadu nad pobočkou banky zriadenou v inom členskom štáte Národná banka
Slovenska poskytuje príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte najmä informácie
o riadení a vlastníckej štruktúre banky, informácie týkajúce sa pravidiel likvidity,
udržiavania svojich vlastných zdrojov a obmedzení majetkovej angažovanosti banky a
informácie o systéme ochrany vkladov, administratívnych a účtovných postupoch a o
vnútorných kontrolných postupoch banky. Národná banka Slovenska môže upozorniť Európsky
orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený podľa osobitného predpisu,18aa) ak bola jej žiadosť o spoluprácu, najmä o výmenu informácií, zamietnutá alebo nebola
vybavená v primeranej lehote. Ak ide o pobočku zahraničnej banky zriadenú v Slovenskej
republike, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu iného členského
štátu o systéme ochrany vkladov uplatňovanom v Slovenskej republike. Dôverné informácie
od príslušných orgánov dohľadu v iných členských štátoch môže Národná banka Slovenska
zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto informácie poskytol.
Ak zákon neustanovuje inak, poskytnuté dôverné informácie od orgánov dohľadu v iných
členských štátoch možno použiť len pri výkone povinností Národnej banky Slovenska
a na účely
a)
dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok
týkajúcich sa začatia podnikania a podnikania dohliadaných subjektov na individuálnom
alebo konsolidovanom základe, najmä ak ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej
primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov
a mechanizmov vnútornej kontroly,
b)
uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,6)
c)
konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska,
d)
súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych
konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.
(14)
Ak Národná banka Slovenska dospeje k záveru, že pobočka zahraničnej banky je dôležitá,
podá žiadosť spolu s odôvodnením orgánu dohľadu iného členského štátu zodpovedného
za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad zahraničnou bankou alebo orgánu dohľadu
v inom členskom štáte, ktorý vykonáva dohľad nad zahraničnou bankou, ktorá pobočku
zahraničnej banky zriadila, aby určil, že pobočka tejto zahraničnej banky je dôležitá;
Národná banka Slovenska pritom osobitne prihliada na
a)
to, či podiel tejto pobočky zahraničnej banky presahuje 2 % všetkých prijatých vkladov
v Slovenskej republike,
b)
pravdepodobný vplyv pozastavenia alebo ukončenia činnosti zahraničnej banky na likviditu
trhu a na platobný systém, systém zúčtovania a systém vyrovnania v Slovenskej republike
a
c)
veľkosť a význam tejto pobočky zahraničnej banky z hľadiska počtu klientov v súvislosti
s finančným systémom v Slovenskej republike.
(15)
Národná banka Slovenska v záujme určenia, že pobočka zahraničnej banky je dôležitá,
spolupracuje s orgánmi dohľadu podľa odseku 14. Ak sa orgány dohľadu podľa odseku
14 v lehote do dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia žiadosti podľa odseku 14 nedohodnú
o určení, že pobočka zahraničnej banky je dôležitá, Národná banka Slovenska do dvoch
kalendárnych mesiacov po uplynutí tejto lehoty určí, či táto pobočka zahraničnej banky
je dôležitá; Národná banka Slovenska pritom zohľadňuje názory a výhrady orgánov dohľadu
podľa odseku 14. Ak v lehote dvoch mesiacov od doručenia žiadosti podľa odseku 14
ktorýkoľvek z orgánov dohľadu podľa odseku 14 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky
orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody v súlade s osobitným predpisom,18ab) Národná banka Slovenska určí, či pobočka zahraničnej banky je dôležitá v súlade s
rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Ak Európsky
orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr
do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska určí samostatne,
či je pobočka zahraničnej banky dôležitá. Národná banka Slovenska postúpi informáciu
o tom, že pobočka zahraničnej banky je dôležitá spolu s úplným odôvodnením orgánu
dohľadu podľa odseku 14. Určenie, že pobočka zahraničnej banky je dôležitá, nemá vplyv
na práva a povinnosti Národnej banky Slovenska podľa tohto zákona a ostatných súvisiacich
všeobecne záväzných právnych predpisov.
(16)
Národná banka Slovenska oznamuje orgánu dohľadu iného členského štátu, v ktorom je
pobočka banky určená ako dôležitá, informácie podľa § 48 ods. 7 písm. c) a d) a pri spolupráci s týmto orgánom dohľadu iného členského štátu postupuje podľa § 47 ods. 9 písm. d). Ak sa Národná banka Slovenska dozvie o kritickej situácii podľa § 48 ods. 1 v tejto banke, bez zbytočného odkladu upozorní orgán dohľadu iného členského štátu,
v ktorom je pobočka banky určená ako dôležitá, a ďalší orgán verejnej moci v tomto
členskom štáte, ktorý má informácie o tejto pobočke banky.
(17)
Ak Národná banka Slovenska nie je orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na
konsolidovanom základe a nepostupuje podľa § 48 ods. 9 a 10 a ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad bankou s pobočkou v inom členskom
štáte, ktorá je určená ako dôležitá, Národná banka Slovenska
a)
zriadi a vedie pracovnú skupinu orgánov dohľadu s cieľom uľahčiť spoluprácu podľa
odsekov 13 a 16 (ďalej len „pracovná skupina“),
b)
určuje, ktorý príslušný orgán dohľadu sa zúčastňuje na zasadnutí a činnosti pracovnej
skupiny,
c)
prihliada na dôležitosť činnosti orgánu dohľadu, ktorá sa má plánovať alebo koordinovať,
a najmä na možné dôsledky na stabilitu finančného systému podľa odseku 2 a na povinnosti
uvedené v odseku 16,
d)
vopred úplne informuje každého člena pracovnej skupiny o termíne, mieste uskutočnenia
a programe zasadnutia pracovnej skupiny,
e)
včas a úplne informuje každého člena pracovnej skupiny o rozhodnutiach prijatých
na zasadnutí pracovnej skupiny a o vykonaných opatreniach.
(18)
Informácie poskytnuté podľa odseku 12 možno použiť len na účely výkonu dohľadu, auditu
a platobných služieb určenou právnickou osobou9) a na účely kontroly audítorov. Orgány a osoby uvedené v odseku 12 sú povinné zabezpečiť
utajenie týchto informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť podľa tohto zákona a osobitných
predpisov;18) tieto informácie si môžu orgány a osoby uvedené v odseku 12 poskytnúť navzájom len
so súhlasom Národnej banky Slovenska.
(19)
Národná banka Slovenska zverejňuje metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s
dohľadom vo Vestníku Národnej banky Slovenska.
(20)
Národná banka Slovenska uverejňuje na svojej internetovej stránke
a)
všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s
dohľadom nad finančným trhom,
b)
spôsob uplatňovania národného rozhodovania v súvislosti s preberaním právnych aktov
Európskej únie a možností výberu, ktoré vyplývajú pre banky podľa tohto zákona,
c)
všeobecné hodnotiace kritériá a metodiku, ktoré Národná banka Slovenska používa pri
vykonávaní dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk,
d)
súhrnné štatistické údaje o rozhodujúcich ukazovateľoch súvisiacich so zmenami v
regulácii bankového sektora,
f)
zoznam vyšších územných celkov alebo obcí, ktorým sa na účely výpočtu rizikovo vážených
expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko priradí rovnaká riziková
váha ako štátom.
(21)
Finančnou inštitúciou sa na účely tohto zákona rozumie iná právnická osoba ako banka
podľa tohto zákona, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako svoju rozhodujúcu
alebo podstatnú činnosť niektorú z činností uvedených v § 2 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2, alebo ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa
osobitného predpisu,5) platobná inštitúcia,18a) inštitúcia elektronických peňazí,19) ako aj akýkoľvek subjekt so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti. Za
súčasť právnickej osoby, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielu
na majetku podľa osobitného predpisu,5) sa na účely tohto zákona považujú aj ňou spravované podielové fondy.20)
TRETIA ČASŤ
BANKOVÉ POVOLENIE
§ 7
(1)
O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového
povolenia pre banky podľa osobitného predpisu21) a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná
banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej
banke Slovenska.
(2)
Na udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
peňažný vklad do základného imania banky najmenej 16 600 000 eur a peňažný vklad
do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej 33 200 000
eur,
b)
prehľadný a dôveryhodný pôvod21a) peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov banky,
c)
spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke,
a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom
imaní a na hlasovacích právach,
d)
návrh členov štatutárneho orgánu podľa § 24 ods. 1,
e)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov
štatutárneho orgánu, za prokuristu, za členov dozornej rady, za vedúcich zamestnancov
a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
f)
návrh stanov banky,
g)
obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti banky podloženej reálnymi
ekonomickými výpočtami,
h)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou
účasťou na banke,
i)
úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena h) nebránia výkonu dohľadu,
j)
právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa
písmena h) úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu,
k)
sídlo budúcej banky, jej ústredie a vykonávanie jej bankovej činnosti musí byť na
území Slovenskej republiky; bankové činnosti môže vykonávať banka aj mimo územia Slovenskej
republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky za podmienok
ustanovených týmto zákonom,
l)
preukázať finančnú schopnosť akcionárov zakladajúcich banku preklenúť prípadnú nepriaznivú
finančnú situáciu banky,
m)
sú primerane splnené podmienky ako pri udeľovaní povolenia na poskytovanie investičných
služieb22a) vo vzťahu k požadovanému rozsahu investičných služieb, investičných činností a vedľajších
služieb,
n)
sú primerane splnené podmienky ako pri udeľovaní povolenia na poskytovanie platobných
služieb22b) vo vzťahu k požadovanému rozsahu poskytovania platobných služieb,
o)
sú primerane splnené podmienky ako pri udeľovaní povolenia na vydávanie elektronických
peňazí22c) vo vzťahu k požadovanému vydávaniu elektronických peňazí.
(3)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú
podmienku uvedenú v odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôžu
byť ekonomické potreby finančného trhu.
(4)
Banka je povinná pred začatím vykonávania povolených bankových činností preukázať
Národnej banke Slovenska
a)
splatenie peňažného vkladu do základného imania v plnej výške,
b)
technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností
banky, existenciu riadiaceho a kontrolného systému banky vrátane útvaru vnútornej
kontroly a vnútorného auditu a systému riadenia rizík,
c)
splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 9.
(5)
Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať na základe
písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
(6)
Podmienky podľa odsekov 2 a 4 je banka povinná dodržiavať počas celej doby platnosti
bankového povolenia.
(7)
Žiadateľ, ktorého akcionárom s kvalifikovanou účasťou je zahraničná banka, predloží
súčasne so žiadosťou o udelenie bankového povolenia záväzné písomné vyjadrenie orgánu
dohľadu štátu, v ktorom má táto zahraničná banka sídlo, k zriadeniu banky na území
Slovenskej republiky, ako aj záväzný písomný prísľub tohto orgánu dohľadu o včasnom
písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách v udržiavaní svojich vlastných
zdrojov vo vzťahu k požiadavkám na vlastné zdroje a likvidite zahraničnej banky a
o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej
banky plniť svoje záväzky.
(8)
Národná banka Slovenska prerokuje žiadosť o udelenie bankového povolenia s príslušnými
orgánmi dohľadu členského štátu podľa § 7a ods. 1, ak sa má udeliť bankové povolenie podľa odseku 1 žiadateľovi,
a)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky so sídlom na území členského štátu,
b)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti zahraničnej banky so sídlom
na území členského štátu,
c)
ktorého kontrolujú tie isté osoby, ktoré kontrolujú zahraničnú banku so sídlom na
území členského štátu,
d)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou poisťovne alebo obchodníka s cennými papiermi so
sídlom na území členského štátu,
e)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne alebo obchodníka
s cennými papiermi so sídlom na území členského štátu,
f)
ktorého kontrolujú tie isté osoby, ktoré kontrolujú poisťovňu alebo obchodníka s
cennými papiermi so sídlom na území členského štátu.
(9)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), ustanoví
a)
náležitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 vrátane náležitostí
žiadosti banky, ktorá má vykonávať činnosť podľa osobitného predpisu,21) a žiadosti banky, ktorá má vykonávať hypotekárne obchody a doklady prikladané k žiadosti,
b)
podrobnosti o podmienkach podľa odseku 2 a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok,
c)
spôsob preukazovania splnenia povinností podľa odseku 4.
(10)
Za vhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže
splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. b) a zo všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí
riadne a bezpečné vykonávanie bankových činností v záujme stability bankového sektora.
(11)
Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel
na právnickej osobe, ktorý predstavuje 10 % alebo viac percent na jej základnom imaní
alebo na hlasovacích právach vypočítaných podľa osobitného predpisu,23a) alebo podiel, ktorý umožňuje vykonávať významný vplyv na riadenie tejto právnickej
osoby.
(12)
Nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane,
a to prostredníctvom jednej alebo viacerých právnických osôb, nad ktorými osoba vykonáva
kontrolu.
(13)
Skupinou s úzkymi väzbami sa na účely tohto zákona rozumie akýkoľvek vzťah medzi
dvoma alebo viacerými osobami, pri ktorom má jedna z osôb na druhej osobe priamy alebo
nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 % alebo
túto osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých
osôb kontrolovaných tou istou osobou.
(14)
Za člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky, vedúceho pobočky zahraničnej
banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca
a vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej
banky môže byť ustanovená a takéto funkcie môže vykonávať len osoba s náležitou odbornou
spôsobilosťou. Odbornou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona pri fyzických osobách
navrhnutých za členov štatutárneho orgánu banky, za prokuristu, za vedúceho pobočky
zahraničnej banky alebo za jeho zástupcu, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru
vnútornej kontroly a vnútorného auditu rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie a
najmenej trojročná prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti a trojročné
riadiace skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti. Za odborne
spôsobilú osobu môže Národná banka Slovenska uznať aj osobu, ktorá má úplné stredné
vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo iné obdobné zahraničné vzdelanie
a najmenej sedemročnú prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti,
z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii. Pri osobách navrhnutých za členov dozornej
rady banky sa odbornou spôsobilosťou rozumie primeraná znalosť a skúsenosti v oblasti
bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti. Opatrením, ktoré môže vydať Národná banka
Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o tom,
čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena dozornej rady banky, čo
sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena štatutárneho orgánu banky,
vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu,
vedúceho zamestnanca alebo vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu
banky alebo pobočky zahraničnej banky a ako sa preukazuje táto odborná spôsobilosť.
(15)
Za dôveryhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá
a)
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný
v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti
sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov24) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a
dokladujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
b)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e)
alebo vo funkcii vedúceho zahraničnej pobočky v banke, v pobočke zahraničnej banky
alebo vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo iné povolenie
na výkon činnosti, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím takéhoto povolenia,
c)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e)
v banke alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to
kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy,
d)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e)
v banke alebo vo finančnej inštitúcii, ktorá vstúpila do likvidácie alebo ktorá sa
dostala do úpadku,24aa) na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené
vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, na ktorú bol zamietnutý návrh na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku, voči ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre
nedostatok majetku alebo na ktorú bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to
kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takejto skutočnosti,
e)
nemala v posledných desiatich rokoch právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo
sumy, ktorú jej bolo možné uložiť podľa § 50 ods. 2,
f)
nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov24a) v oblasti finančného sektora,
g)
spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala
v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto
skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne
záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností
vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo zahraničnej
banky, prípadne z ich vnútorných právnych predpisov a aktov riadenia.
(16)
Osobu uvedenú v odseku 15 písm. b), c) a d) môže Národná banka Slovenska uznať za
dôveryhodnú, ak z celej povahy veci vyplýva, že z hľadiska času pôsobenia vo funkcii
uvedenej v odseku 2 písm. e) alebo § 8 ods. 2 písm. c) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky a spôsobiť
následky uvedené v odseku 15 písm. b), c) a d).
(17)
Dcérskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, nad ktorou
je vykonávaná kontrola, a tiež akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti.
(18)
Materskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, ktorá vykonáva
kontrolu.
(19)
Kontrolou sa na účely tohto zákona rozumie
a)
priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom imaní
právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
b)
právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho
orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán
právnickej osoby,
c)
možnosť vykonávať vplyv na riadenie právnickej osoby (ďalej len „rozhodujúci vplyv")
1.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to buď na základe
stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom
alebo členom,
2.
na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho
orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci,
dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich ustanovenia
do funkcie príslušným spoločníkom alebo členom právnickej osoby, pričom takto vzniknutý
vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku
práva podľa písmena b) príslušnému spoločníkovi alebo členovi právnickej osoby,
3.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to na základe dohody
medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo
d)
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom.
(20)
Vedúcim zamestnancom sa na účely tohto zákona rozumie osoba priamo podriadená štatutárnemu
orgánu banky alebo vedúcemu pobočky zahraničnej banky, alebo zástupcovi vedúceho pobočky
zahraničnej banky, ktorá riadi činnosť alebo časť činnosti banky alebo pobočky zahraničnej
banky.
(21)
Významným vplyvom sa na účely tohto zákona rozumie možnosť uplatňovania vplyvu na
riadení právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim podielu 10 % alebo
viac percent na základnom imaní alebo na hlasovacích právach právnickej osoby.
§ 7a
(1)
Národná banka Slovenska prerokuje žiadosť o udelenie bankového povolenia s orgánom
a)
dohľadu členského štátu, v ktorom má zahraničná banka sídlo, ak ide o udelenie bankového
povolenia podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c),
b)
dohľadu členského štátu, ktorý je zodpovedný za dohľad nad poisťovňami alebo obchodníkmi
s cennými papiermi a v ktorom má zahraničná poisťovňa alebo zahraničný obchodník s
cennými papiermi sídlo, ak ide o udelenie bankového povolenia podľa § 7 ods. 8 písm. d) až f).
(2)
Národná banka Slovenska prerokuje s príslušným orgánom dohľadu členského štátu podľa
odseku 1 najmä spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré sú akcionármi s kvalifikovanou účasťou
na zahraničnej banke, a odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré
sú členmi štatutárneho orgánu osôb uvedených v odseku 1 písm. b).
(3)
Ak by sa udelením bankového povolenia banka stala súčasťou konsolidovaného celku
podľa § 44 až 49, ktorého súčasťou je aj finančná holdingová spoločnosť, alebo ak by sa stala súčasťou
finančného konglomerátu podľa § 49a až 49o, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, podmienkou udelenia
bankového povolenia je aj preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti fyzických
osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu tejto finančnej holdingovej spoločnosti
alebo tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
(4)
Odbornou spôsobilosťou osôb uvedených v odseku 3 sa rozumie primeraná znalosť finančného
sektora a skúsenosti v oblasti finančného sektora. Na posudzovanie dôveryhodnosti
osôb uvedených v odseku 3 sa rovnako vzťahuje § 7 ods. 15.
§ 8
(1)
O udelení bankového povolenia pre zahraničnú banku na vykonávanie bankových činností
prostredníctvom jej pobočky na území Slovenskej republiky rozhoduje Národná banka
Slovenska. Žiadosť o udelenie bankového povolenia predkladá zahraničná banka Národnej
banke Slovenska.
(2)
Na udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
dostatočný objem a prehľadnosť pôvodu finančných zdrojov poskytnutých zahraničnou
bankou jej pobočke s ohľadom na rozsah a rizikovosť podnikania pobočky,
b)
dôveryhodnosť zahraničnej banky a jej finančná schopnosť primeraná rozsahu podnikania
jej pobočky,
c)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných zahraničnou bankou na vedúceho
pobočky zahraničnej banky a jeho zástupcu a na vedúceho útvaru vnútornej kontroly
a vnútorného auditu,
d)
obchodný plán zahraničnej banky vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti jej
pobočky, podložený reálnymi ekonomickými výpočtami,
e)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí zahraničná banka,
f)
úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e) nebránia výkonu dohľadu,
g)
právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa
písmena e) úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu,
h)
zahraničná banka, ktorá chce pôsobiť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej
republiky, má sídlo, ústredie a vykonáva svoju činnosť v tom istom štáte,
i)
sú primerane splnené podmienky ako pri udeľovaní povolenia na poskytovanie investičných
služieb22a) vo vzťahu k požadovanému rozsahu investičných služieb a investičných činností a vedľajších
služieb,
j)
sú primerane splnené podmienky ako pri udeľovaní povolenia na poskytovanie platobných
služieb22b) vo vzťahu k požadovanému rozsahu poskytovania platobných služieb,
k)
sú primerane splnené podmienky ako pri udeľovaní povolenia na vydávanie elektronických
peňazí22c) vo vzťahu k požadovanému vydávaniu elektronických peňazí.
(3)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú
podmienku uvedenú v odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôžu
byť ekonomické potreby trhu.
(4)
Pobočka zahraničnej banky je povinná pred začatím vykonávania povolených bankových
činností preukázať Národnej banke Slovenska
a)
technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností
pobočky zahraničnej banky, existenciu riadiaceho a kontrolného systému pobočky zahraničnej
banky vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a systému riadenia rizík,
b)
splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 9.
(5)
Výkon povolených bankových činností môže pobočka zahraničnej banky začať na základe
písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
(6)
Podmienky podľa odsekov 2, 4 a 9 je pobočka zahraničnej banky povinná dodržiavať
počas celej doby platnosti bankového povolenia.
(7)
Zahraničná banka predloží súčasne so žiadosťou o udelenie bankového povolenia záväzné
písomné vyjadrenie orgánu dohľadu štátu, v ktorom má zahraničná banka sídlo, k zriadeniu
jej pobočky na území Slovenskej republiky, ako aj záväzný písomný prísľub tohto orgánu
dohľadu o včasnom písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách v udržiavaní
svojich vlastných zdrojov vo vzťahu k požiadavkám na vlastné zdroje a likvidite zahraničnej
banky a o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej
banky a jej pobočky plniť svoje záväzky.
(8)
Pobočka zahraničnej banky v označení svojho sídla a v písomnom styku musí vždy vo
svojom názve uvádzať označenie „pobočka zahraničnej banky“.
(9)
V bankovom povolení podľa odseku 1 môže byť povolené vykonávanie hypotekárnych obchodov
iba vtedy, ak zahraničná banka, ktorá o bankové povolenie podľa odseku 1 žiada, má
povolené vykonávanie hypotekárnych obchodov v štáte, v ktorom má sídlo, a ak právny
poriadok tohto štátu zaručuje rovnaké práva pre dlžníkov z hypotekárnych úverov alebo
komunálnych úverov a pre majiteľov hypotekárnych záložných listov emitovaných v Slovenskej
republike podľa osobitného predpisu6) vrátane rovnakého postavenia v konkurznom konaní ako pre dlžníkov z hypotekárnych
úverov alebo komunálnych úverov a pre majiteľov hypotekárnych záložných listov v štáte,
v ktorom má sídlo, najmenej však v rozsahu práv zabezpečených dlžníkom z hypotekárnych
úverov alebo komunálnych úverov a majiteľom hypotekárnych záložných listov právnym
poriadkom Slovenskej republiky.
(10)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví
a)
náležitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 vrátane náležitostí
žiadosti podľa odseku 1 pre pobočku, ktorá má vykonávať hypotekárne obchody, a doklady
prikladané k žiadosti,
b)
podrobnosti o podmienkach podľa odseku 2 a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok,
c)
spôsob preukazovania splnenia povinností podľa odseku 4.
(11)
Dôvodom na zamietnutie žiadosti o bankové povolenie podľa odseku 1 nemôže byť skutočnosť,
že právna forma zahraničnej banky nezodpovedá forme akciovej spoločnosti.
§ 9
(1)
Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu
ani neprechádza na právneho nástupcu.
(2)
Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a môže
obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred
začatím povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej
činnosti.
(3)
V bankovom povolení možno obmedziť rozsah alebo spôsob výkonu niektorých bankových
činností. Na žiadosť banky alebo pobočky zahraničnej banky možno bankové povolenie
rozšíriť o ďalšie bankové činnosti rozhodnutím; to isté platí o rozšírení obmedzeného
rozsahu alebo spôsobu vykonávania bankových činností. Bankové povolenie zašle Národná
banka Slovenska do 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti na uverejnenie v Obchodnom vestníku.24c)
(4)
Banka je povinná písomne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách podmienok,
ktoré boli podkladom na udelenie bankového povolenia podľa § 7, vopred; na zmeny členov a zvolenie nových členov jej štatutárneho orgánu, na ustanovenie
prokuristu, zmeny členov a zvolenie nových členov jej dozornej rady, na zmenu vedúcich
zamestnancov, na zmenu vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a na
zmenu sídla banky je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, inak
je toto zvolenie alebo zmena neplatná. Podmienkou24b) pre platnosť a účinnosť zmeny stanov banky alebo nových stanov banky (ďalej len „zmena
stanov") je udelenie súhlasu Národnej banky Slovenska. Banka je najneskôr v tretí
pracovný deň po prijatí rozhodnutia o zmene stanov povinná doručiť Národnej banke
Slovenska písomnú žiadosť o udelenie súhlasu Národnej banky Slovenska na príslušnú
zmenu stanov s priloženým znením tejto zmeny stanov a s úplným znením stanov pred
ich zmenou a po ich zmene. Ak Národná banka Slovenska neudelí súhlas na zmenu stanov,
je táto zmena neplatná. Ak však Národná banka Slovenska nerozhodne o žiadosti do 30
dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti, súhlas na príslušnú zmenu stanov sa považuje
za udelený.
(5)
Zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne informovať Národnú
banku Slovenska o zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na udelenie bankového povolenia
podľa § 8, vopred; na zmenu vedúceho pobočky zahraničnej banky, na zmenu vedúcich zamestnancov,
na zmenu vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a na zmenu sídla pobočky
zahraničnej banky je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, inak
je táto zmena neplatná.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh na zápis
povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia
do desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť, a sú povinné
uložiť v Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo
zmeny zápisu v obchodnom registri.
§ 10
Bankové povolenie nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná.
§ 11
(1)
Zahraničná banka so sídlom na území členského štátu môže vykonávať na území Slovenskej
republiky prostredníctvom svojej pobočky bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. m) a n) bez bankového povolenia, ak oprávnenie na ich výkon bolo tejto zahraničnej banke
udelené v členskom štáte, a to na základe písomného vyjadrenia orgánu dohľadu príslušného
členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska.
(2)
Zahraničná banka podľa odseku 1 je ďalej oprávnená na vykonávanie bankových činností
podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. m) a n) aj bez založenia pobočky, a to na základe písomného oznámenia orgánu dohľadu príslušného
členského štátu o predpokladaných bankových činnostiach doručeného Národnej banke
Slovenska pred prvým uskutočnením bankového obchodu.
(3)
Činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2 môže na území Slovenskej republiky v súlade s odsekmi 1 a 2 vykonávať aj zahraničná
finančná inštitúcia so sídlom na území členského štátu, ktorá je dcérskou spoločnosťou
banky alebo zahraničnej banky podľa odseku 1; taká zahraničná finančná inštitúcia
môže tieto činnosti vykonávať, ak jej to stanovy alebo spoločenská zmluva umožňujú,
a to za týchto podmienok:
a)
zahraničná banka alebo zahraničné banky majú oprávnenie na výkon bankových činností
na území členského štátu, ktorého právnym poriadkom sa zahraničná finančná inštitúcia
riadi,
b)
zahraničná finančná inštitúcia skutočne vykonáva bankové činnosti na území toho istého
členského štátu,
c)
zahraničná banka alebo zahraničné banky vlastnia najmenej 90 % hlasovacích práv zahraničnej
finančnej inštitúcie,
d)
zahraničná banka alebo zahraničné banky zabezpečia obozretné riadenie zahraničnej
finančnej inštitúcie a zabezpečia neodvolateľné spoločné a nerozdielne ručenie za
záväzky, ktoré zahraničná finančná inštitúcia na seba prevzala; so spôsobom ručenia
musí orgán dohľadu príslušného členského štátu súhlasiť a
e)
zahraničná finančná inštitúcia podlieha konsolidovanému dohľadu nad konsolidovaným
celkom zahraničnej banky alebo zahraničných bánk.
(4)
Skutočnosti uvedené v odseku 3 preukazuje zahraničná finančná inštitúcia Národnej
banke Slovenska písomným potvrdením orgánu dohľadu príslušného členského štátu. Na
túto zahraničnú finančnú inštitúciu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 16 až 18 a § 20.
(5)
Zahraničná banka, ktorá nepožíva výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej
únie, alebo zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý nepožíva výhody jedného bankového
povolenia podľa práva Európskej únie, nemôže vykonávať na území Slovenskej republiky
prostredníctvom svojej pobočky bankové činnosti bez bankového povolenia.
(6)
Bankové činnosti uvedené v § 2 ods. 2 písm. m) a n) môže zahraničná banka podľa odseku 1 vykonávať iba na základe bankového povolenia
podľa § 8 ods. 1.
(7)
Na zahraničnú banku podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia § 2 ods. 10, § 3, § 4 ods. 1, § 6 ods. 8 prvá veta a ods. 9, § 7 ods. 8, § 8 ods. 1 až 8, § 9 ods. 5, § 22, § 28 ods. 1 písm. d) v prípade predaja pobočky zahraničnej banky alebo jej časti a § 64.
§ 12
(1)
Národná banka Slovenska sa do dvoch mesiacov od doručenia vyjadrenia orgánu dohľadu
príslušného členského štátu o tom, že nemá dôvod pochybovať o organizačnej štruktúre
a finančnej situácii zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1, pripraví na dohľad nad pobočkou tejto zahraničnej banky, a ak je to potrebné, oznámi
jej v tejto lehote podmienky, za akých sa plánované činnosti môžu alebo musia vo verejnom
záujme vykonávať na území Slovenskej republiky, a rovnako jej oznámi ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré sa na jej činnosť budú vzťahovať.
(2)
Po doručení vyjadrenia podľa odseku 1 alebo po márnom uplynutí dvoch mesiacov môže
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky.
§ 13
(1)
Banka, ktorá chce založiť svoju pobočku na území členského štátu, písomne požiada
Národnú banku Slovenska o udelenie súhlasu na založenie pobočky na území členského
štátu. Banka v žiadosti uvedie
a)
členský štát, na ktorého území chce založiť pobočku,
b)
sídlo pobočky v členskom štáte,
c)
mená a priezviská osôb zodpovedných za riadenie pobočky,
d)
obchodný plán obsahujúci najmä výpočet predpokladaných činností a navrhovanú stratégiu
činnosti jej pobočky podloženú realistickými ekonomickými výpočtami a
e)
organizačnú štruktúru pobočky.
(2)
Ak Národná banka Slovenska nemá dôvody pochybovať o organizačnej štruktúre a finančnej
situácii banky vo vzťahu k povoleným bankovým činnostiam, oznámi svoje rozhodnutie
o udelení súhlasu do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 1 orgánu
dohľadu členského štátu a banke; zároveň príslušnému orgánu iného členského štátu
oznámi aj výšku a zloženie vlastných zdrojov banky, výšku a postup výpočtu hodnoty
zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje banky a podrobnosti o systéme ochrany
vkladov v Slovenskej republike.
(3)
Ak sú pochybnosti o skutočnostiach uvedených v odseku 2, Národná banka Slovenska
oznámi svoje rozhodnutie o neudelení súhlasu do troch mesiacov od doručenia úplnej
žiadosti podľa odseku 1 orgánu dohľadu príslušného členského štátu a banke.
(4)
Zmeny v údajoch uvedených v odsekoch 1 a 2 banka písomne oznámi najmenej 30 dní pred
uskutočnením pripravovaných zmien Národnej banke Slovenska a orgánu dohľadu príslušného
členského štátu.
(5)
Ak banka chce na území členského štátu vykonávať bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. m) a n) bez založenia pobočky, písomne oznámi predpokladané bankové činnosti pred prvým uskutočnením
bankového obchodu Národnej banke Slovenska, ktorá toto oznámenie do jedného mesiaca
zašle orgánu dohľadu príslušného členského štátu.
(6)
Ak banka chce zriadiť alebo nadobudnúť na území členského štátu finančnú inštitúciu,
vopred písomne oznámi Národnej banke Slovenska zámer zriadiť alebo nadobudnúť túto
finančnú inštitúciu a zároveň písomne oznámi jej činnosti.
(7)
Ak finančná inštitúcia so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je dcérskou
spoločnosťou banky alebo dcérskou spoločnosťou dvoch alebo viacerých bánk, vykonáva
činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2 v členskom štáte a nespĺňa obdobné podmienky uvedené v § 11 ods. 3 písm. a) až e), Národná banka Slovenska bezodkladne oznámi tieto skutočnosti orgánu dohľadu príslušného
členského štátu.
§ 14
(1)
Dohľad nad pobočkou banky založenej na území členského štátu vykonáva Národná banka
Slovenska. Dohľad nad likviditou tejto pobočky vykonáva orgán dohľadu príslušného
členského štátu v spolupráci s Národnou bankou Slovenska, ak sa nedohodnú inak. Táto
pobočka podlieha tiež opatreniam prijatým príslušným členským štátom v rámci jeho
menovej politiky; v prípade štátov, ktoré zaviedli euro ako svoju menu, táto pobočka
podlieha opatreniam prijatým Európskou centrálnou bankou.
(2)
Ak orgán dohľadu príslušného členského štátu upozorní Národnú banku Slovenska, že
pobočka banky pri výkone bankových činností na území tohto členského štátu porušuje
právne predpisy, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na ukončenie protiprávneho
stavu.
(3)
Ak pobočka banky pri výkone bankových činností na území členského štátu poruší právne
predpisy členského štátu, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté orgánom
dohľadu príslušného členského štátu.
§ 15
Pri výkone dohľadu podľa § 14 v oblasti sledovania rizík vzniknutých z pôsobenia na finančnom trhu na území príslušného
členského štátu môže príslušný členský štát od pobočky banky požadovať rovnaké informácie
ako od bánk so sídlom na jeho území. Príslušný členský štát môže od banky, ktorá má
pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej bankových činnostiach na
svojom území na štatistické účely. Banka je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
§ 16
Dohľad nad pobočkou zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 na území Slovenskej republiky vykonáva orgán dohľadu príslušného členského štátu.
Dohľad nad likviditou tejto pobočky vykonáva Národná banka Slovenska v spolupráci
s orgánom dohľadu príslušného členského štátu, ak sa nedohodnú inak. Dohľad nad plnením
povinností v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrany
pred financovaním terorizmu v tejto pobočke vykonáva Národná banka Slovenska.24d) Táto pobočka tiež podlieha opatreniam Národnej banky Slovenska prijatým v rámci jej
menovej politiky; ak Slovenská republika zavedie euro ako svoju menu, táto pobočka
podlieha opatreniam prijatým Európskou centrálnou bankou. Opatrenia Národnej banky
Slovenska nesmú byť diskriminačné a obmedzujúce.
§ 17
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností alebo zahraničná banka podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností podľa § 11 ods. 2 na území Slovenskej republiky poruší právne predpisy, bezodkladne požiada túto zahraničnú
banku o ukončenie protiprávneho stavu.
(2)
Ak zahraničná banka podľa odseku 1 nevykoná potrebné opatrenia, Národná banka Slovenska
upozorní na túto skutočnosť orgán dohľadu príslušného členského štátu a požiada ho
o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na ukončenie protiprávneho stavu a o
poskytnutie informácie o prijatých opatreniach.
(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 pobočka zahraničnej banky podľa odseku 1 alebo
zahraničná banka podľa odseku 1 naďalej porušuje právne predpisy, môže Národná banka
Slovenska po predchádzajúcom informovaní orgánu dohľadu príslušného členského štátu
prijať opatrenia potrebné na ukončenie protiprávneho stavu vrátane opatrení potrebných
na zamedzenie a ukončenie činnosti pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1. Pobočka
zahraničnej banky a zahraničná banka sú povinné prijaté opatrenia vykonať.
(4)
Ak vec neznesie odklad, môže Národná banka Slovenska prijať opatrenie na ochranu
klientov pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1. O prijatí takýchto opatrení informuje
Národná banka Slovenska Európsku Komisiu (ďalej len „Komisia“), Európsky orgán dohľadu
(Európsky orgán pre bankovníctvo) a orgány dohľadu príslušného členského štátu. Národná
banka Slovenska zruší alebo zmení prijaté opatrenia na základe rozhodnutia Komisie.
§ 18
(1)
Národná banka Slovenska je oprávnená na štatistické účely vyžadovať, aby zahraničná
banka podľa § 11 ods. 1, ktorá vykonáva bankové činnosti prostredníctvom pobočky alebo bez založenia pobočky
na území Slovenskej republiky, podávala pravidelnú správu o svojej činnosti na území
Slovenskej republiky.
(2)
Na účely dohľadu podľa § 16 je Národná banka Slovenska oprávnená žiadať, aby pobočka zahraničnej banky podľa
§ 11 ods. 1 predkladala výkazy, hlásenia a iné správy podľa § 42 ods. 2 a 3.
§ 19
(1)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje orgán dohľadu členského štátu, v ktorom
má banka zriadenú pobočku, o odobratí bankového povolenia banke.
(2)
Národná banka Slovenska informuje Komisiu, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán
pre bankovníctvo) a Európsky výbor pre bankovníctvo o počte a charaktere prípadov,
keď odmietla postúpiť orgánu dohľadu členského štátu informáciu o založení pobočky
banky na území členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu
pre bankovníctvo) a Európskemu výboru pre bankovníctvo vydanie alebo odobratie bankového
povolenia banke na zriadenie jej pobočky mimo územia členského štátu alebo vydanie
alebo odobratie bankového povolenia zahraničnej banke so sídlom mimo územia členského
štátu na zriadenie jej pobočky na území Slovenskej republiky.
(4)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu
pre bankovníctvo) a Európskemu výboru pre bankovníctvo, že banka je alebo sa má stať
dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá sa riadi právnym poriadkom krajiny,
ktorá nie je členským štátom. Zároveň oznámi štruktúru konsolidovaného celku, do ktorého
táto banka patrí alebo bude patriť.
(5)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii problémy, ktoré sa vyskytli pri zakladaní
banky alebo pobočky banky v krajine, ktorá nie je členským štátom, alebo pri vykonávaní
ich činnosti.
(6)
(7)
Národná banka Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo)
každé udelenie bankového povolenia podľa § 7 a 8 a odobratie bankového povolenia podľa § 50 ods. 1 písm. k).
§ 20
Zahraničné banky so sídlom v členskom štáte môžu slobodne zabezpečiť reklamu bankovým
činnostiam poskytovaným v Slovenskej republike v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZASTÚPENIE BANKY ALEBO ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 21
(1)
Banka je povinná vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zriadenie každého
svojho zastúpenia v zahraničí. V oznámení o zriadení zastúpenia uvedie
a)
označenie sídla zastúpenia,
b)
meno a priezvisko vedúceho zastúpenia a adresu jeho trvalého pobytu.
(2)
Zastúpením banky sa na účely tohto zákona rozumie organizačná zložka banky, ktorá
propaguje činnosť banky v zahraničí alebo získava informácie o možnostiach hospodárskej
spolupráce v zahraničí.
(3)
Zastúpenie banky nemôže vykonávať bankové činnosti ani inak podnikať.
§ 22
(1)
Zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové
činnosti, môže zriadiť na území Slovenskej republiky svoje zastúpenie na základe registrácie.
O registrácii rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti o registráciu.
(2)
Zastúpením zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá
vykonáva bankové činnosti (ďalej len „zahraničné zastúpenie“), sa na účely tohto zákona
rozumie jej organizačná zložka, ktorá propaguje činnosť zahraničnej banky alebo obdobnej
zahraničnej finančnej inštitúcie alebo získava informácie o možnostiach hospodárskej
spolupráce so Slovenskou republikou. Zahraničné zastúpenie v označení svojho sídla
a v písomnom styku musí vždy vo svojom názve uvádzať označenie „zastúpenie“.
(3)
Zahraničné zastúpenie nemôže vykonávať bankové činnosti ani inak podnikať. Nezapisuje
sa do obchodného registra.
(4)
Zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové
činnosti, je povinná vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmenu umiestnenia
zahraničného zastúpenia, zmenu vedúceho a zatvorenie zahraničného zastúpenia. Pri
zmene vedúceho zahraničného zastúpenia je povinná predložiť všetky doklady, ktoré
predkladá zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia pri žiadosti
o registráciu zastúpenia.
(5)
Vedúci zahraničného zastúpenia môže robiť za zahraničnú banku alebo obdobnú zahraničnú
finančnú inštitúciu iba pracovnoprávne úkony vo vzťahu k ostatným zamestnancom zahraničného
zastúpenia.
(6)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
náležitosti žiadosti o registráciu zahraničného zastúpenia vrátane dokladov prikladaných
k žiadosti.
(7)
Zahraničné zastúpenie je povinné do 30 dní od registrácie písomne oznámiť Národnej
banke Slovenska, v ktorej banke alebo pobočke zahraničnej banky má vedené účty.
(8)
Zahraničné zastúpenie je povinné do 30 dní písomne oznámiť Národnej banke Slovenska
každú zmenu, ktorá nastala oproti skutočnostiam tvoriacim podklad na jeho registráciu.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonávať kontrolu dodržiavania podmienok určených
v rozhodnutí o registrácii a ustanovených v zákonoch alebo v iných všeobecne záväzných
právnych predpisoch Slovenskej republiky. Zahraničné zastúpenie je povinné Národnej
banke Slovenska pri vykonávaní tejto kontroly poskytnúť ňou požadovanú súčinnosť.
(10)
Ak zahraničné zastúpenie nedodržiava podmienky určené v rozhodnutí o registrácii
alebo poruší zákony alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky,
Národná banka Slovenska môže rozhodnúť o zrušení registrácie.
(11)
Registrácia zaniká dňom uvedeným v písomnom oznámení zahraničnej banky alebo obdobnej
zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti, o zatvorení zahraničného
zastúpenia alebo dňom zrušenia zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej
inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti.
PIATA ČASŤ
ORGANIZÁCIA A RIADENIE BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 23
(1)
Banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise25) upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny
a bezpečný výkon povolených bankových činností a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov
v rámci banky, a upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou,
vedúcimi zamestnancami banky, útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka
je ďalej povinná v súlade s týmto zákonom zahrnúť do stanov zásady odmeňovania, ktoré
sú zohľadňované v rámci systému riadenia rizík banky a podporujú ho, ako aj upraviť
činnosť výboru pre odmeňovanie v banke, ak sa zriaďuje, alebo činnosť určenej osoby
zodpovednej za systém odmeňovania v banke. Banka je tiež povinná v stanovách rozdeliť
a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za
a)
tvorbu, uskutočňovanie, sledovanie a kontrolu obchodných zámerov banky,
b)
systém riadenia banky pri dodržaní pravidla podľa § 27 ods. 1 písm. d),
c)
systém vnútornej kontroly vrátane samostatného a nezávislého útvaru vnútornej kontroly
a vnútorného auditu zodpovedajúci zložitosti a rizikám bankových činností,
d)
oddelené riadenie rizík od bankových činností vrátane systému riadenia rizík, ktorým
je banka vystavená,
e)
oddelené vykonávanie úverových obchodov a investičných obchodov podľa § 34,
f)
oddelené sledovanie rizík, ktorým je banka vystavená pri vykonávaní bankových činností
s osobami s osobitným vzťahom k banke,
g)
informačný systém,
h)
ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním
terorizmu,
i)
činnosť výboru pre odmeňovanie v banke.
(2)
Banka je povinná vo svojich vnútorných predpisoch upraviť podrobnosti o
a)
organizačnej štruktúre banky podľa odseku 1 s dôrazom na identifikáciu zodpovedných
osôb za výkon bankových činností v rámci banky,
b)
systéme vnútornej kontroly, do ktorého je zahrnutý aj útvar vnútornej kontroly a
vnútorného auditu.
(3)
Banka je v rámci systému vnútornej kontroly povinná v záujme zabránenia vzniku strát
a škôd v dôsledku nedostatočného riadenia banky zabezpečiť vykonávanie
a)
kontrolných činností, ktoré sú súčasťou prevádzkových pracovných postupov, a vyvodzovanie
opatrení na nápravu z vykonávania kontrolných činností a realizáciu týchto opatrení
v jednotlivých organizačných útvaroch banky, pričom tieto činnosti a opatrenia vykonávajú
1.
zamestnanci alebo organizačné útvary banky, ktoré sa zúčastňujú na jednotlivých prevádzkových
pracovných postupoch,
2.
vedúci zamestnanci jednotlivých organizačných útvarov banky zodpovední za kontrolované
procesy a za výsledky ich kontroly alebo nimi poverení zamestnanci,
b)
kontroly nezávislej od prevádzkových pracovných postupov, ktorú vykonáva útvar vnútornej
kontroly a vnútorného auditu, pričom vo výnimočných a vopred určených prípadoch sa
môže vykonávať ako súčasť prevádzkového pracovného postupu banky, a to vtedy, ak je
zabezpečené zachovanie nezávislosti a vylúčenie akéhokoľvek konfliktu záujmov.
(4)
Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky kontroluje dodržiavanie zákonov
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov banky a postupov
v banke; skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť riadiaceho a kontrolného systému
banky, systému riadenia rizík a systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu
a udržiavanie vlastných zdrojov banky vo vzťahu k jej požiadavkám na vlastné zdroje,
likviditu a dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti; skúma a hodnotí pripravenosť
banky na vykonávanie nových druhov obchodov z hľadiska riadenia rizík a skúma a hodnotí
informácie podľa § 37. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je zodpovedný za sledovanie odstraňovania
zistených nedostatkov a za sledovanie realizácie schválených návrhov a odporúčaní
na nápravu nedostatkov. Za zriadenie a funkčnosť útvaru vnútornej kontroly a vnútorného
auditu zodpovedá štatutárny orgán banky; túto zodpovednosť nemôže preniesť na inú
osobu. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je priamo podriadený štatutárnemu
orgánu banky, dozornej rade banky alebo jednému z členov štatutárneho orgánu banky
alebo dozornej rady banky.
(5)
Banka je povinná dodržiavať organizačnú štruktúru spĺňajúcu požiadavky podľa tohto
zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(6)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rizikom možná strata vrátane škody spôsobená vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená
banke inými skutočnosťami; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík:
1.
kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní
svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko
vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera,
2.
trhové riziko vyplývajúce z pozícií banky a spôsobené zmenami hodnôt rizikových faktorov,
pričom tieto hodnoty sa spravidla určujú na trhu; hlavnými zložkami trhového rizika
sú úrokové riziko, akciové riziko, devízové riziko a komoditné riziko, pomocou ktorých
sa trhové riziko meria,
3.
operačné riziko vyplývajúce z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania
ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí; súčasťou
operačného rizika je právne riziko, ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti
zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku,
4.
riziko likvidity vyplývajúce z neschopnosti banky splniť svoje záväzky v čase ich
splatnosti,
b)
rizikom poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky riziko vyplývajúce pre banku ako postupníka
zo zachovania právneho postavenia dlžníka po postúpení pohľadávky alebo z jej nedostatočnej
informovanosti o postúpenej pohľadávke,
c)
riadením rizík predchádzanie možným stratám vrátane škôd včasnou a primeranou identifikáciou
rizík, meraním veľkosti rizík, sledovaním rizík a ich veľkosti a zmierňovaním veľkosti
rizík,
d)
systémom riadenia rizík systém zabezpečujúci včasnú a primeranú identifikáciu rizík,
meranie veľkosti rizík, sledovanie rizík, zmierňovanie veľkosti rizík a primerané
vykazovanie všetkých významných rizík; systém riadenia rizík zahrňuje stratégiu a
organizáciu riadenia rizík, informačné toky a informačný systém pre riadenie rizík,
systém uzatvárania obchodov, systém na zavedenie nových druhov obchodov a systém hodnotenia
primeranosti vnútorného kapitálu,
e)
vnútorným kapitálom také zdroje financovania banky, ktoré banka na základe vlastného
určenia a zhodnotenia rizika interne udržuje a umiestňuje na krytie rizika,
f)
malou alebo stredne veľkou právnickou osobou právnická osoba s ročným obratom do
50 000 000 eur a s počtom zamestnancov menším ako 250,
g)
financovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika prostredníctvom dohody,
na základe ktorej je veriteľ oprávnený uspokojiť si svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží
svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva
alebo formou započítania alebo ponechaním si predmetu zabezpečenia,
h)
nefinancovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika formou záväzku osoby odlišnej
od dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník alebo ak bude
splnená iná vopred určená podmienka.
(7)
Kópiu platného znenia stanov banka doručí Národnej banke Slovenska bezodkladne po
každej zmene stanov banky.
(8)
Banka môže zriadiť pobočku v zahraničí len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky
Slovenska, ktorý udeľuje Národná banka Slovenska na základe žiadosti banky.
(9)
Opatrením,23) ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,
sa ustanovia:
a)
podrobnosti o organizačnej štruktúre a systéme riadenia banky podľa odseku 1,
b)
podrobnosti o systéme vnútornej kontroly banky podľa odseku 3, podrobnosti o činnosti
a zodpovednosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ako aj rozsah, počet
a termíny vykonávaných kontrol týmto útvarom,
c)
čo sa rozumie významným rizikom na účely systému riadenia rizík,
d)
rozsah, v akom pobočky zahraničných bánk podliehajú požiadavkám ustanoveným podľa
písmen a) a b),
e)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 vrátane dokladov prikladaných
k žiadosti,
f)
podrobnosti týkajúce sa zásad odmeňovania v bankách podľa § 23a až 23c, a to
1.
kritériá na určenie pomeru medzi pevnou zložkou celkovej odmeny a pohyblivou zložkou
celkovej odmeny zamestnanca banky,
2.
spôsob zahŕňania hodnôt pohyblivej odmeny poskytovanej vo forme cenných papierov
a iných finančných nástrojov do celkovej hodnoty pohyblivej odmeny,
g)
kritériá zriadenia výboru pre odmeňovanie v banke podľa § 23d.
§ 23a
(1)
Banka je povinná uplatňovať zásady odmeňovania podľa tohto zákona u
a)
všetkých členov štatutárneho orgánu banky,
b)
vedúcich zamestnancov zodpovedných za riadenie rizík banky,
c)
vedúcich zamestnancov zodpovedných za vykonávanie obchodov v banke,
d)
zamestnancov zodpovedných za riadenie rizík banky vrátane zamestnancov oprávnených
určovať limity alebo prekročenie limitov v rámci riadenia rizík banky,
(2)
V rámci zásad odmeňovania osôb podľa odseku 1 banka uplatňuje
a)
zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny ako
1.
základnú zložku mzdy, ak ide o zamestnanca podľa odseku 1 písm. b) až d),
2.
pevnú zložku odmeny, ak ide o člena štatutárneho orgánu banky podľa odseku 1 písm.
a),
b)
pohyblivú zložku celkovej odmeny.
(3)
Zaručená pevná zložka celkovej odmeny osoby podľa odseku 1 musí byť primerane vyvážená
s pohyblivou zložkou celkovej odmeny; zaručená pevná zložka celkovej odmeny má predstavovať
dostatočne vysoký podiel odmeny, aby bolo možné uplatňovať pružnú politiku v oblasti
pohyblivých zložiek odmeny vrátane možnosti nevyplatiť žiadne pohyblivé zložky celkovej
odmeny.
(4)
Zásady odmeňovania podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na poskytovanie odstupného a odchodného.
§ 23b
(1)
Pohyblivú zložku celkovej odmeny tvoria
a)
motivačná zložka odmeny, ktorej výška závisí od hodnotenia výkonnosti osoby podľa
§ 23a ods. 1, banky alebo od kombinácie týchto hodnotení, najviac za obdobie jedného roka,
b)
motivačná zložka odmeny určená formou podielu na zisku banky,
c)
motivačná zložka odmeny, ktorej výška závisí od plnenia dosahovaných výsledkov dlhodobej
obchodnej stratégie a záujmov banky,
d)
cenné papiere, ktorých možnosť obchodovania na trhu s cennými papiermi bude odložená
najmenej o tri roky od ich vydania osobe podľa § 23a ods. 1,
e)
iné finančné nástroje, ktoré primerane odrážajú kreditnú kvalitu banky pri pokračovaní
jej činnosti alebo
f)
dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia.
(2)
Banka určí podmienky poskytovania pohyblivej zložky celkovej odmeny tak, aby najmenej
40 % z pohyblivej zložky celkovej odmeny bolo osobe podľa § 23a ods. 1 priznaných najskôr po období troch rokov od určenia predpokladanej výšky pohyblivej
zložky celkovej odmeny. Ak úhrn predpokladanej pohyblivej zložky celkovej odmeny v
priemere na mesiac predstavuje viac ako 200 % zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny,
podiel plnení viazaných na obdobie troch rokov nesmie byť nižší ako 60 % pohyblivej
zložky celkovej odmeny.
(3)
Podmienky priznania pohyblivej zložky celkovej odmeny podľa odseku 1 písm. c) banka
určí v nadväznosti na svoju dlhodobú obchodnú stratégiu, záujmy a ciele, ktoré chce
dosiahnuť. Osobe podľa § 23a ods. 1 bude priznaná táto pohyblivá zložka celkovej odmeny vo výške určenej podľa vyhodnotenia
skutočne dosahovaných výsledkov banky najskôr po uplynutí obdobia troch rokov plnenia
dosahovaných výsledkov.
(4)
V súlade s dlhodobou obchodnou stratégiou a so záujmami banky určí banka konkrétne
ciele zohľadňované v rámci systému riadenia rizík, a to tak, aby zodpovedali súčasným
a budúcim rizikám vyplývajúcim z činnosti banky, a kritériá hodnotenia individuálnej
výkonnosti osoby podľa § 23a ods. 1, ktoré bude banka uplatňovať na určenie výšky pohyblivej zložky celkovej odmeny.
Banka určí tieto ciele a kritériá tak, aby v prípade nesplnenia určených cieľov alebo
kritérií hodnotenia individuálnej výkonnosti bola pohyblivá zložka celkovej odmeny
osoby podľa § 23a ods. 1 úmerne neplneniu znížená až po možnosť nepriznania pohyblivej zložky celkovej odmeny
za hodnotené obdobie.
(5)
Podiel pohyblivej zložky celkovej odmeny, ktorá bude osobe podľa § 23a ods. 1 poskytovaná vo forme cenných papierov a iných finančných nástrojov podľa odseku 1
písm. d) a e), musí predstavovať najmenej 40 % sumy pohyblivej zložky celkovej odmeny.
(6)
Osobe podľa § 23a ods. 1, ktorá sa pripravuje na samostatnú prácu v oblasti riadenia rizík, možno výnimočne
v období od uzavretia pracovného pomeru s bankou najdlhšie do uplynutia jedného roka
poskytovať pohyblivú zložku celkovej odmeny v zaručenej výške bez ohľadu na hodnotenie
plnenia úloh touto osobou.
§ 23c
Ustanoveniami § 23b ods. 1 nie sú dotknuté ustanovenia § 118 Zákonníka práce. Na pohyblivé zložky celkovej odmeny podľa § 23b ods. 1 písm. d) až f) sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o splatnosti mzdy, výplate mzdy
a vykonávaní zrážok zo mzdy.
§ 23d
(1)
Banka je povinná zriadiť výbor pre odmeňovanie v banke, ak spĺňa kritériá podľa § 23 ods. 9 písm. g), alebo určiť osobu zodpovednú za systém odmeňovania v banke. Výbor pre odmeňovanie
v banke alebo osoba zodpovedná za systém odmeňovania v banke
a)
nezávisle posudzuje zásady odmeňovania a ich dopadov na riadenie rizika, vlastných
zdrojov a likvidity,
b)
zodpovedá za prípravu rozhodnutí týkajúcich sa odmeňovania vrátane tých, ktoré majú
dôsledky na riziká a riadenie rizík banky, ktoré majú byť prijímané štatutárnym orgánom
a
c)
zohľadňuje dlhodobé záujmy akcionárov, investorov a iných zainteresovaných strán
banky pri príprave svojich rozhodnutí.
(2)
Výbor pre odmeňovanie v banke pozostáva najmenej z troch členov.
§ 23e
(1)
Banka je povinná každoročne do 30. júna písomne informovať Národnú banku Slovenska
o osobách a počte osôb, ktorých celková odmena v banke je najmenej 1 000 000 eur za
príslušné účtovné obdobie. Ak sa použije ako účtovné obdobie hospodársky rok, ktoré
je posunuté oproti účtovnému obdobiu, ktorým je kalendárny rok, o určitý časový úsek,
lehota na písomné informovanie podľa prvej vety sa predlžuje o tento časový úsek.
(2)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu na účely porovnávania trendov a postupov
v oblasti odmeňovania v bankách používa informácie zverejňované podľa § 37 ods. 8 písm. t).
(3)
Informácie podľa odseku 1 a informácie zverejňované podľa § 37 ods. 8 písm. t) Národná banka Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo).25a)
§ 24
(1)
Banka má štatutárny orgán a dozornú radu. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo.
Štatutárny orgán aj dozorná rada musia mať najmenej troch členov.
(2)
Členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za vypracovanie, schválenie a dodržiavanie
organizačnej štruktúry, zavedenie a dodržiavanie systému riadenia banky a za vykonávanie
bankových činností podľa vnútorných predpisov banky.
(3)
Členovia štatutárneho orgánu banky sú povinní poznať, riadiť a kontrolovať výkon
povolených bankových činností, zabezpečovať bezpečnosť a zdravie banky a prijímať
a pravidelne skúmať všeobecné zásady odmeňovania. Bezpečnosťou a zdravím banky sa
na účely tohto zákona rozumie také vykonávanie bankových činností, ktoré neohrozuje
udržiavanie vlastných zdrojov banky vo vzťahu k jej požiadavkám na vlastné zdroje,
likviditu, obmedzenie majetkovej angažovanosti a oprávnené záujmy vkladateľov a ostatných
veriteľov alebo bankový systém.
(4)
Členovia dozornej rady banky sú povinní poznať a dohliadať na výkon povolených bankových
činností, na výkon pôsobnosti štatutárneho orgánu banky a na uskutočňovanie ostatnej
činnosti banky. Členovia dozornej rady banky sú povinní kontrolovať dodržiavanie zásad
odmeňovania, ktoré prijal štatutárny orgán. Správu o kontrole dodržiavania zásad odmeňovania
je banka povinná predložiť Národnej banke Slovenska spolu so správou o overení ročnej
účtovnej závierky.
(5)
Členovia štatutárneho orgánu banky, členovia dozornej rady banky a vedúci zamestnanci
banky sú povinní vykonávať práva a povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky s cieľom dosahovať zvýšenie hodnoty akcií banky alebo trvalý zisk banky.
Tým nie je dotknutá povinnosť podľa odsekov 3 a 4.
§ 25
(1)
Člen štatutárneho orgánu banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby, ktorá
je podnikateľom.26a) Prokurista banky a zamestnanec banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej
osoby, ktorá je klientom tej istej banky. Zákazy a obmedzenia ustanovené podľa tohto
odseku pre členov štatutárneho orgánu banky a pre zamestnancov banky sa nevzťahujú
na ich členstvo v štatutárnom orgáne ani v dozornej rade burzy cenných papierov,26b) centrálneho depozitára cenných papierov16) alebo právnickej osoby, v ktorej má táto banka majetkovú účasť podľa § 44 ods. 13 písm. d).
(2)
Člen dozornej rady banky nemôže byť členom štatutárneho orgánu ani zamestnancom tej
istej banky, ani členom dozornej rady alebo štatutárneho orgánu inej banky a zároveň
nemôže byť prokuristom ani osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať
v mene tej istej alebo inej banky ani inej právnickej osoby, ktorá je klientom tej
istej banky; to neplatí, ak týmto klientom banky je iná banka alebo zahraničná banka,
ktorá má kontrolu nad tou istou bankou. Člen dozornej rady banky môže byť zamestnancom
tej istej banky iba v prípade, že je do funkcie zvolený jej zamestnancami.
(3)
Člen štatutárneho orgánu, člen dozornej rady banky a zamestnanec banky nesmú využiť
informácie, ktoré neboli vopred zverejnené a ktoré nadobudol v súvislosti s výkonom
svojej funkcie alebo svojho zamestnania, a na základe takejto informácie sa priamo
alebo nepriamo pokúsi vykonať alebo vykoná obchod na svoj účet alebo na účet inej
osoby. Člen štatutárneho orgánu, člen dozornej rady banky a zamestnanec banky nesmú
zneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo svojho
zamestnania na neoprávnené získavanie výhod pre seba alebo pre iného.
(4)
Vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky vymenúva a odvoláva
štatutárny orgán banky po predchádzajúcom súhlase dozornej rady banky alebo na návrh
dozornej rady banky. Za tých istých podmienok určuje vedúcemu útvaru vnútornej kontroly
a vnútorného auditu banky mzdové náležitosti štatutárny orgán banky. Dozorná rada
banky je oprávnená požiadať vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu
banky o vykonanie kontroly banky v ňou vymedzenom rozsahu.
(5)
Vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky je povinný bezodkladne
informovať dozornú radu banky a Národnú banku Slovenska o nedostatkoch zistených pri
vykonávaní činnosti podľa § 23 ods. 2.
(6)
Vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu nemôže byť členom štatutárneho
orgánu alebo členom dozornej rady tej istej banky ani členom štatutárneho orgánu alebo
členom dozornej rady inej právnickej osoby.
(7)
Podnikom pomocných bankových služieb sa rozumie právnická osoba, ktorá ako hlavnú
činnosť vykonáva správu majetku, služby spracovania dát alebo inú podobnú činnosť,
ktorá pomáha pri zabezpečovaní hlavnej činnosti jednej alebo viacerých bánk alebo
pobočiek zahraničných bánk.
§ 26
(2)
Ustanovenia § 23 až 25 sa obdobne vzťahujú aj na pobočku zahraničnej banky, na vedúceho pobočky zahraničnej
banky a na zamestnancov pobočky zahraničnej banky.
ŠIESTA ČASŤ
POŽIADAVKY NA PODNIKANIE BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 27
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom
základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať
obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká,
b)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov
a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky
alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne
záväzných právnych predpisov,
c)
za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej
banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení
odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej
banky povinná hodnoverne preukázať,
d)
tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej
dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť
kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát vrátane
škôd v dôsledku nesprávneho výkonu svojich bankových činností dodržiavať postupy výkonu
svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém riadenia rizík. Banka
a pobočka zahraničnej banky sú povinné upravovať systém riadenia rizík na základe
pravidelného preverovania jeho účinnosti a primeranosti tak, aby zohľadňoval schopnosť
banky alebo pobočky zahraničnej banky vystaviť sa riziku a meniace sa ekonomické prostredie
pre banku alebo pobočku zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
upraviť systém riadenia rizík a spôsob jeho aktualizácie vnútorným predpisom, v súlade
s ktorým banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné postupovať.
(3)
Banka je povinná mať vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu,
ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená. Systém
hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu musí zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti
ňou vykonávaných bankových činností a zahŕňa
a)
stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu,
b)
postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu
a priraďovanie vnútorného kapitálu k rizikám a
c)
systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
a)
udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť a
b)
riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a aby dodržali
ukazovatele likvidity.
(5)
Banka je povinná vykonávať svoje činnosti tak, aby neprekročila podľa odseku 14 písm.
c) percentuálne ustanovený pomer
a)
devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách k jej vlastným zdrojom a
b)
celkových devízových pozícií k jej vlastným zdrojom.
(6)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka alebo pobočka zahraničnej
banky
1.
pri jednotlivých obchodoch porovnáva ponuky cien alebo doloží nevhodnosť či nemožnosť
posúdenia viacerých ponúk,
2.
dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov
a predchádza vlastným stratám vrátane škôd,
3.
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,
4.
vypracúva obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých
operácií,
b)
platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky,
c)
likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát
na účely riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov.
(7)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá urobila chybu pri vykonávaní zúčtovania
alebo platobných službách, je povinná na svoje náklady a bez zbytočného odkladu zabezpečiť
nápravu.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok
pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie
alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú
zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.
(9)
Banka je povinná upraviť právne vzťahy s členmi štatutárneho orgánu a pobočka zahraničnej
banky s vedúcim pobočky zahraničnej banky písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje
osobitný predpis27) a ktorá je v súlade s týmto zákonom.
(10)
Člen štatutárneho orgánu je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone
svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu banky vyplývajúcej
pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky
alebo z vnútorných predpisov banky.
(11)
Vedúci pobočky zahraničnej banky je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú
pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti vedúceho pobočky zahraničnej
banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov
alebo z vnútorných predpisov pobočky zahraničnej banky.
(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech
člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky alebo vedúceho pobočky
zahraničnej banky v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu pri výkone
funkcie alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak
banka alebo pobočka zahraničnej banky odvolá tieto osoby z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti
podľa § 50 ods. 2, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi;
právo na takúto odmenu zaniká.
(13)
Dozorná rada banky je povinná zabezpečiť vymáhanie škody, ktorá vznikne banke a za
ktorú je zodpovedný člen štatutárneho orgánu podľa odseku 10.
(14)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
podrobnosti o systéme riadenia rizík a ostatných pravidlách podľa odseku 2, ako aj
ďalšie druhy rizík,
b)
ukazovatele likvidity a podrobnosti o likvidite podľa odseku 4 a spôsob jej zisťovania,
c)
percentuálne pomery podľa odseku 5, čo sa rozumie devízovou pozíciou v cudzej mene
a celkovou devízovou pozíciou, ako aj podrobnosti o výpočte devízových pozícií a výpočte
celkovej devízovej pozície a
d)
rozsah, v akom pravidlám podľa písmen a) až c) podliehajú pobočky zahraničných bánk.
(15)
Opatrením,23) ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,
sa ustanovia podrobnosti o systéme hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu podľa
odseku 3.
§ 27a
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky môžu využívať na finančné sprostredkovanie v sektore
prijímania vkladov a poskytovania úverov samostatných finančných agentov a viazaných
finančných agentov podľa osobitného zákona.27a) Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú oprávnené využívať osoby podľa
prvej vety, len ak sú tieto osoby zapísané v registri finančných agentov, finančných
poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia
alebo zaistenia a viazaných investičných agentov.27b)
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky môžu využívať na finančné sprostredkovanie v sektore
prijímania vkladov a poskytovania úverov len osoby, ktoré sú oprávnené vykonávať túto
činnosť.
§ 27b
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov,
ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom.27c)
(2)
Odbornou spôsobilosťou zamestnancov podľa odseku 1 je základný stupeň odbornej spôsobilosti
podľa osobitného zákona.27d)
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti
zamestnancov podľa odseku 1 postupom podľa osobitného zákona.27e)
(4)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť zoznam zamestnancov
podľa odseku 1.
§ 28
(1)
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje
a)
na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na banke alebo na také ďalšie zvýšenie kvalifikovanej
účasti na banke, ktorým by podiel na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach
v banke dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo čím by sa táto banka
stala dcérskou spoločnosťou osoby, ktorá nadobúda takýto podiel v jednej alebo v niekoľkých
operáciách priamo alebo konaním v zhode; pri výpočte týchto podielov sa nezohľadňujú
hlasovacie práva alebo podiely, ktoré obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník
s cennými papiermi, iná banka alebo zahraničná banka držia ako výsledok upisovania
finančných nástrojov alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku,27g) ak sa tieto práva nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia
banky a ak ich obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi,
iná banka alebo zahraničná banka prevedie na inú osobu do jedného roka po ich nadobudnutí,
b)
na zlúčenie, splynutie alebo na rozdelenie banky vrátane zlúčenia alebo splynutia
inej právnickej osoby s bankou alebo na vrátenie bankového povolenia, ako aj na zníženie
základného imania banky, ak nejde o zníženie z dôvodu jeho zúčtovania so stratou,
c)
na zrušenie banky z iného dôvodu ako podľa písmena b) alebo na zmenu jej právnej
formy; v tom prípade je banka povinná vrátiť bankové povolenie dňom uvedeným v rozhodnutí
o predchádzajúcom súhlase,
d)
na predaj podniku banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti,28)
e)
na použitie akcií vydaných bankou ako predmetu zabezpečenia záväzkov vlastníka týchto
akcií alebo inej osoby s výnimkou, ak predmetom zabezpečenia sú akcie v rozsahu celkovo
nižšom ako 5 % podielu na základnom imaní banky v jednej alebo v niektorých operáciách
priamo alebo konaním v zhode,
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 musia byť primerane splnené podmienky
uvedené v § 7 ods. 2 a 4; na vydanie súhlasu musí byť preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod21a) a dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných prostriedkov na vykonanie úkonu,
na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu. Predchádzajúci súhlas podľa odseku
1 písm. a) možno vydať, len ak sa nepreukázalo, že nadobudnutie alebo prekročenie
podielu nadobúdateľom negatívne ovplyvní schopnosť banky naďalej plniť povinnosti
ustanovené týmto zákonom. Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie banky vrátane
zlúčenia inej právnickej osoby s bankou ani predaj banky alebo jej časti28) nemôže byť na ujmu veriteľov banky; to obdobne platí aj na predaj pobočky zahraničnej
banky alebo jej časti.28)
(3)
Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.29)
(4)
Podľa predchádzajúceho súhlasu udeleného podľa odseku 1 možno postupovať najviac
jeden rok, ak z rozhodnutia o jeho udelení nevyplýva kratšia lehota alebo ak Národná
banka Slovenska neustanoví inú lehotu.
(5)
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 je každý právny
úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je tiež každý
právny úkon urobený na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe nepravdivých
údajov. To neplatí v prípade nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovanej účasti na
banke podľa odseku 1 písm. a) nepriamo v dôsledku zahraničného stabilizačného opatrenia
štátu sledujúceho zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy a predaja pobočky zahraničnej
banky alebo jej časti podľa odseku 1 písm. d), ktorým zahraničné stabilizačné opatrenie
štátu sleduje zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy.
(6)
Žiadosť podľa odseku 1 písm. a) podávajú osoby, ktoré sa rozhodli nadobudnúť alebo
zvýšiť kvalifikovanú účasť na banke alebo osoba, ktorá sa rozhodla stať materskou
spoločnosťou banky. Žiadosť podľa odseku 1 písm. b) a c) podáva banka, a ak ide o
zlúčenie alebo o splynutie, spoločne banka a právnická osoba, s ktorou sa banka zlučuje
alebo s ktorou banka splýva. Žiadosť podľa odseku 1 písm. d) podáva spoločne banka
alebo zahraničná banka a osoba, ktorá nadobúda banku, pobočku zahraničnej banky alebo
jej časť. Žiadosť podľa odseku 1 písm. e) podáva vlastník akcií, ktorý ich chce použiť
ako predmet zabezpečenia záväzkov.
(7)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 vrátane dokladov prikladaných
k žiadosti.
(8)
Každý je povinný poskytnúť na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska v ňou určenej
lehote ňou požadované informácie na účel zisťovania, či nedošlo ku konaniu, na ktoré
sa vyžaduje predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, najmä informácie o vlastníkoch podielov
na obchodných spoločnostiach alebo na družstvách a informácie o dohodách o výkone
hlasovacích práv.
(9)
Osoba, ktorá chce zrušiť kvalifikovanú účasť na banke alebo znížiť svoj podiel na
základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v takom rozsahu, že jej podiel
klesne pod 20 %, 30 % alebo 50 % alebo tak, že by banka prestala byť jej dcérskou
spoločnosťou, je povinná túto skutočnosť vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.
(10)
Banka je povinná bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach
uvedených v odseku 1 písm. a) až e) a v odseku 9.
(11)
Banka je povinná bezodkladne na požiadanie písomne informovať Národnú banku Slovenska
o svojich akcionároch a o iných osobách, ktoré na valnom zhromaždení banky vykonávali
hlasovacie práva; banka je povinná na požiadanie písomne informovať ministerstvo o
svojich akcionároch.
(12)
Konaním v zhode sa na účely tohto zákona rozumie
a)
konanie smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích
právach, uskutočnené medzi
1.
právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnymi orgánmi, členmi štatutárnych
orgánov alebo dozorných orgánov, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej
riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, vedúcimi organizačnej zložky,
ktorí sú zapísaní v obchodnom registri, prokuristami, likvidátormi, správcami konkurznej
podstaty či vyrovnacími správcami tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi30) alebo medzi ktorýmikoľvek týmito osobami,
2.
osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej banke v
záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia bez ohľadu na formu dohody alebo na to,
či je platná alebo neplatná,
3.
ovládajúcou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami priamo alebo sprostredkovane
tou istou ovládajúcou osobou,
4.
blízkymi osobami,30)
b)
konanie dvoch alebo viacerých právnických osôb smerujúce k dosiahnutiu podielu na
základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, v ktorých tá istá fyzická osoba
je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, prokuristom
alebo má podiel na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v
rozsahu najmenej 5 %, alebo má možnosť uplatňovať z iných dôvodov vplyv na riadenie
týchto právnických osôb, ktorý je porovnateľný s vplyvom pri takomto podiele,
(13)
Ovládajúcou osobou sa na účely konania v zhode podľa odseku 12 rozumie osoba, ktorá
má v právnickej osobe väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel
na právnickej osobe, s ktorým je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo že na základe
dohody s inými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv.
(14)
Ovládanou osobou sa na účely konania v zhode podľa odseku 12 rozumie právnická osoba,
v ktorej má ovládajúca osoba postavenie podľa odseku 13.
(15)
Ak by sa získaním podielu podľa odseku 1 písm. a) banka stala súčasťou konsolidovaného
celku podľa § 44 až 49, ktorého súčasťou je aj finančná holdingová spoločnosť, alebo ak by sa stala súčasťou
finančného konglomerátu podľa § 49a až 49o, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, je podmienkou udelenia
predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska aj preukázanie odbornej spôsobilosti
a dôveryhodnosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu tejto finančnej
holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
(16)
Odbornou spôsobilosťou osôb uvedených v odseku 15 sa rozumie primeraná znalosť finančného
sektora a skúsenosť v oblasti finančného sektora. Na posudzovanie dôveryhodnosti osôb
uvedených v odseku 15 sa rovnako vzťahuje § 7 ods. 15.
(17)
Národná banka Slovenska je pri posudzovaní splnenia podmienok podľa odseku 2 povinná
prerokovať s príslušnými orgánmi iných členských štátov, ak nadobúdateľom podľa odseku
1 písm. a) je
a)
zahraničná banka, zahraničný obchodník s cennými papiermi alebo zahraničná správcovská
spoločnosť s povolením udeleným v inom členskom štáte, poisťovňa z iného členského
štátu, zaisťovňa z iného členského štátu,
b)
materská spoločnosť osoby podľa písmena a) alebo
c)
fyzická osoba alebo právnická osoba kontrolujúca osobu podľa písmena a).
(18)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu členského
štátu podľa § 7a ods. 1 písm. a) splnenie podmienok na nadobúdanie podielov na zahraničnej banke so sídlom na území
členského štátu podľa právneho predpisu členského štátu, ak nadobúdateľom podielu
na zahraničnej banke z členského štátu je banka, poisťovňa, zaisťovňa, obchodník s
cennými papiermi alebo správcovská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky.
(19)
Predmetom prerokovania podľa odsekov 17 a 18 je včasné poskytovanie podstatných informácií
alebo potrebných informácií pri posudzovaní splnenia podmienok na nadobudnutie príslušných
podielov na banke alebo na zahraničnej banke. Národná banka Slovenska poskytne príslušnému
orgánu dohľadu členského štátu na jeho žiadosť všetky potrebné informácie a z vlastného
podnetu všetky podstatné informácie. Národná banka Slovenska požiada príslušný orgán
dohľadu členského štátu o všetky potrebné informácie.
(20)
V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) sa uvedú
názory alebo výhrady oznámené Národnej banke Slovenska príslušným orgánom iného členského
štátu, ktorého dohľadu podlieha osoba, ktorá nadobúda podiel na banke podľa odseku
1 písm. a).
(21)
Národná banka Slovenska je povinná do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti
o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) písomne potvrdiť nadobúdateľovi
jej doručenie; to platí aj pre následné doručenie náležitostí žiadosti, ktoré neboli
predložené súčasne so žiadosťou. Národná banka Slovenska môže najneskôr do 50. pracovného
dňa lehoty na posúdenie žiadosti podľa odseku 2 písomne požiadať o dodatočné informácie,
ktoré sú potrebné na posudzovanie žiadosti podľa odseku 1 písm. a). Na obdobie odo
dňa odoslania žiadosti Národnej banky Slovenska o dodatočné informácie do doručenia
odpovede sa konanie o udelení predchádzajúceho súhlasu prerušuje, najviac však na
20 pracovných dní. Ak Národná banka Slovenska požiada o ďalšie doplnenie alebo spresnenie
informácií, lehota na rozhodnutie o udelení predchádzajúceho súhlasu sa neprerušuje.
Lehotu na prerušenie konania podľa tretej vety je Národná banka Slovenska oprávnená
predĺžiť na 30 pracovných dní, ak nadobúdateľ má sídlo alebo sa riadi právnymi predpismi
štátu, ktorý nie členským štátom, alebo ak nadobúdateľ nie je obchodníkom s cennými
papiermi, správcovskou spoločnosťou, bankou, poisťovňou, zaisťovňou alebo obdobnou
inštitúciou z členského štátu.
(22)
O žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) rozhodne Národná
banka Slovenska do 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o doručení tejto
žiadosti a po doručení všetkých náležitostí žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu.
Ak Národná banka Slovenska nerozhodne v tejto lehote, má sa za to, že predchádzajúci
súhlas bol vydaný. Národná banka Slovenska informuje nadobúdateľa o dátume uplynutia
lehoty na vydanie rozhodnutia v potvrdení o doručení podľa odseku 1. Ak Národná banka
Slovenska rozhodne o zamietnutí žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa
odseku 1 písm. a), písomne zašle toto rozhodnutie nadobúdateľovi do dvoch pracovných
dní od vyhotovenia rozhodnutia, najneskôr však pred uplynutím lehoty podľa prvej vety.
§ 29
(1)
(2)
Banka nemôže pri nadobúdaní podielov na základnom imaní právnickej osoby, ktorá nie
je bankou, zahraničnou bankou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových
služieb, prekročiť
a)
v jednej právnickej osobe 15 % vlastných zdrojov financovania banky (ďalej len „vlastné
zdroje“) a
b)
v súhrne voči všetkým právnickým osobám 60 % vlastných zdrojov.
(3)
Banka môže prekročiť nadobudnutie podielov na základnom imaní podľa odseku 2, len
ak primerane zvýši svoje vlastné zdroje do troch mesiacov od prekročenia podielu podľa
odseku 2. Na takýto postup sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(4)
Zákazy podľa odseku 2 neplatia v prípade nadobúdania akcií na účel obchodovania s
nimi. Akcie na tento účel nesmie mať banka vo svojom majetku dlhšie ako jeden rok
od ich nadobudnutia.
(5)
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 3 je každý právny
úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný.
(6)
Každé nadobudnutie účasti podľa odseku 2 je banka povinná bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.
(7)
Banka nemôže byť spoločníkom osôb, za ktorých záväzky by ako spoločník ručila celým
svojím majetkom.
§ 30
(1)
Banka je povinná vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich vlastných zdrojov.
(2)
Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná vypočítavať a nepretržite sledovať hodnotu vlastných zdrojov aj za konsolidovaný
celok.
(3)
Vlastné zdroje banky tvoria
a)
základné vlastné zdroje banky a dodatkové vlastné zdroje banky, ktorých súčet sa
znižuje o hodnotu odpočítateľných položiek podľa osobitného predpisu,30d)
b)
doplnkové vlastné zdroje banky.
(4)
Banka je povinná udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne na úrovni svojho základného
imania podľa § 7 ods. 2 písm. a). Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5.
(5)
Banka je povinná nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne vo výške súčtu
a)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 31 až 33b na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky vyplývajúcich
z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe,
b)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,
c)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie devízového rizika, rizika vysporiadania obchodu a komoditného rizika
vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe aj v obchodnej knihe
a
d)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33d na pokrytie operačného rizika vyplývajúceho zo všetkých obchodných činností banky.
(6)
Ak nie je ustanovené inak, aktíva a pohľadávky alebo záväzky, ktoré sa neevidujú
v súvahe banky, sa na účely výpočtu vlastných zdrojov oceňujú v súlade s osobitným
predpisom.30d)
(7)
Banky vykonávajú výpočty potrebné na overenie udržiavania svojich vlastných zdrojov
vo vzťahu k úrovni svojho základného imania ustanoveného v odseku 4 a vo vzťahu k
hodnotám zodpovedajúcim požiadavkám na vlastné zdroje ustanovených v odseku 5 k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca a výsledky týchto výpočtov vrátane ďalších potrebných údajov
hlásia Národnej banke Slovenska podľa § 42 ods. 2.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
položky vytvárajúce a položky znižujúce hodnotu základných vlastných zdrojov banky,
b)
čo tvorí hodnotu dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
c)
čo tvorí odpočítateľné položky, o ktorých hodnotu sa znižuje súčet základných vlastných
zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
d)
čo tvorí hodnotu doplnkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
e)
čo sa zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov podľa odseku 2,
f)
spôsob výpočtu vlastných zdrojov banky a spôsob výpočtu vlastných zdrojov za konsolidovaný
celok.
§ 31
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie
kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky podľa § 30 ods. 5 písm. a) je banka povinná používať štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo prístup
interných ratingov, na základe ktorých sa určí hodnota rizikovo vážených expozícií.
Hodnota zodpovedajúca požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a
rizika poklesu hodnoty zabezpečenia sa rovná násobku koeficientu kreditného rizika
a hodnoty expozícií upravených rizikovými váhami podľa tohto zákona.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
expozíciou miera vystavenia sa kreditnému riziku, ktorá zodpovedá
1.
hodnote jednotlivej súčasti majetku banky ocenenej podľa osobitného predpisu,30d)
2.
hodnote podsúvahovej položky ocenenej podľa osobitného predpisu,30d) ktorá je
2a.
pohľadávkou, ktorej vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky,
2b.
budúcou pohľadávkou, ktorá vznikne na základe platnej zmluvy,
b)
centrálnou bankou aj Európska centrálna banka, ak v tomto zákone nie je uvedené inak,
c)
inštitúciou banka, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný
obchodník s cennými papiermi.
(3)
Hodnotou expozície ako podsúvahovej položky je 100 % jej menovitej hodnoty, ak je
to plne riziková položka, 50 %, ak je to stredne riziková položka, 20 %, ak je to
stredne-nízko riziková položka, a 0 %, ak je to nízko riziková položka. Pri určovaní
hodnoty expozície derivátového nástroja sa môžu brať do úvahy účinky zmlúv o vzájomnom
započítaní pohľadávok vrátane zmlúv, ktorými sa pôvodný záväzok nahrádza novým záväzkom.
Hodnota expozície pri derivátových nástrojoch, repo obchodoch, pôžičkách cenných papierov
alebo komodít, obchodoch s dlhou dobou vysporiadania a pri maržových obchodoch môže
byť určená aj metódami, na ktorých použitie sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej
banky Slovenska.
(4)
Ak je expozícia predmetom financovaného zabezpečenia, hodnota expozície podľa odseku
3 môže byť upravená podľa § 33a.
(5)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
koeficient kreditného rizika,
b)
čo sa rozumie repo obchodom, maržovým obchodom, dlhodobou pohľadávkou a krátkodobou
pohľadávkou,
c)
zaradenie pohľadávok a záväzkov, ktoré sa neevidujú v súvahe do kategórií jednotlivých
stupňov rizika na účel výpočtu hodnoty expozície podsúvahových položiek a čo sa na
tento účel rozumie plne rizikovou položkou, stredne rizikovou položkou, stredne-nízko
rizikovou položkou a nízko rizikovou položkou,
d)
metódy určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov, hodnoty expozície pri repo
obchodoch, pôžičkách cenných papierov alebo komodít, pri obchodoch s dlhou dobou vysporiadania
a maržových obchodoch, a pri obchodoch, na ktoré z nich je potrebný predchádzajúci
súhlas Národnej banky Slovenska,
e)
podmienky, za ktorých Národná banka Slovenska uzná účinky zmlúv o vzájomnom započítaní
pohľadávok vrátane zmlúv, na základe ktorých sa pôvodný záväzok nahradí novým záväzkom
na účel určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov,
f)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 3 a doklady prikladané
k žiadosti,
g)
postup výpočtu hodnoty expozície ostatných druhov obchodov.
§ 32
(1)
Na účely používania štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa každá expozícia
zaradí do jednej z týchto tried:
a)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,
b)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči vyšším územným celkom alebo obciam,
c)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči iným orgánom verejnej moci a právnickým
osobám okrem podnikateľov,
d)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči multilaterálnym rozvojovým bankám,
e)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči medzinárodným organizáciám,
f)
dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči inštitúciám,
g)
dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,
h)
retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku 2,
i)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky zabezpečené nehnuteľnosťou určenou na bývanie,
j)
pohľadávky po termíne splatnosti,
k)
pohľadávky patriace do kategórií s vysokým stupňom rizika,
l)
pohľadávky zo zabezpečených dlhopisov,
m)
expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,
n)
krátkodobé pohľadávky voči inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom,
o)
pohľadávky vzniknuté v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku
podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie
do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika,
p)
iné položky.
(2)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 1 písm. h), ak
a)
ide o pohľadávku voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej
osobe,
b)
ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru,
c)
celková suma vrátane expozícií po splatnosti okrem pohľadávok alebo podmienených
pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené na bývanie, ktorú
dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materskej spoločnosti
banky a ostatným dcérskym spoločnostiam materskej spoločnosti banky, neprekročí 1
000 000 eur; banka je povinná prijať primerané opatrenia, aby získala tieto informácie,
a
d)
nepôjde o pohľadávku z cenného papiera.
(3)
Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií sa hodnota expozície okrem tej,
ktorá sa odpočítava od vlastných zdrojov, vynásobí rizikovou váhou priradenou na základe
kvality z hľadiska kreditného rizika určenej ratingom ratingových agentúr alebo ratingom
agentúr na podporu exportu (ďalej len „ratingová agentúra").
(4)
Ak nie je v rámci výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií ustanovené inak, priradí
sa expozícii riziková váha 100 %.
(5)
Rating ratingovej agentúry môže byť použitý na určenie rizikovej váhy expozície,
ak ratingová agentúra bola na tento účel uznaná na základe predchádzajúceho súhlasu
Národnej banky Slovenska.
(6)
Národná banka Slovenska uzná na účely podľa v odseku 5 ratingovú agentúru, ak jej
metodika hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly
a transparentnosti, ak jej ratingy spĺňajú požiadavky dôveryhodnosti a transparentnosti
a ak ratingová agentúra spĺňa požiadavky na jej organizáciu a riadenie. Ak je ratingová
agentúra registrovaná ako ratingová agentúra podľa osobitného predpisu,30e) Národná banka Slovenska v rámci procesu uznávania ratingu iba posúdi, či jej metodika
hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti.
(7)
Ak bola ratingová agentúra uznaná príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu,
Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho, aby zisťovala splnenie
požiadaviek podľa odseku 6.
(8)
Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 5, ak uznaná ratingová agentúra
neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 6. Národná banka Slovenska môže zrušiť
uznanie podľa odseku 5, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán
dohľadu členského štátu.
(9)
Národná banka Slovenska určí, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika
sa priradia príslušné ratingové stupne uznanej ratingovej agentúry podľa odseku 5.
(10)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu určí priradenie niektorého ratingového
stupňa podľa odseku 9, Národná banka Slovenska môže toto určenie priradenia uznať
bez toho, aby sama určila priradenie.
(11)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na
účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné
riziko ustanovia
a)
podrobnosti o priraďovaní alebo určovaní rizikových váh expozíciám podľa odseku 3,
b)
pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr,
c)
náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej agentúry, požiadavky na organizáciu a riadenie
ratingovej agentúry a podrobnosti o ďalších požiadavkách podľa odseku 6.
§ 33
(1)
Na používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko a na jeho zmenu sa
vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Banka, materská spoločnosť,
ktorá je bankou, a jej dcérske spoločnosti, ktoré sú bankami, sú povinné po udelení
predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska uplatňovať prístup interných ratingov
pre kreditné riziko pre všetky svoje expozície.
(2)
Ak banka má v úmysle zavádzať prístup interných ratingov pre kreditné riziko postupne,
potrebuje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska; k postupnému zavádzaniu
môže prichádzať vo vzťahu k jednotlivým triedam podľa odseku 10, jednotlivým organizačným
útvarom banky alebo vo vzťahu k uplatňovaniu vlastných odhadov straty v prípade zlyhania
alebo vlastných odhadov konverzných faktorov pri výpočte rizikových váh expozícií
voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom.
(3)
Pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 2 Národná banka Slovenska určí
prijateľnú lehotu a podmienky na postupné používanie prístupu interných ratingov pre
kreditné riziko. Podmienky sa určia tak, aby sa zabránilo tomu, že v prípade tried
podľa odseku 10 alebo v rámci organizačných útvarov banky by dôvodom odkladu používania
základného prístupu interných ratingov bola nižšia hodnota požiadaviek na vlastné
zdroje určená podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko pre tieto triedy
expozícií alebo v rámci týchto organizačných útvarov. V prípade postupného používania
vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov
pri výpočte rizikových váh expozícií voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a
právnickým osobám podnikateľom Národná banka Slovenska postupuje obdobne ako v predchádzajúcej
vete.
(4)
Pri expozíciách podľa odseku 10 písm. d) možno postupne zavádzať prístup interných
ratingov pre kreditné riziko aj v rámci uvedenej triedy; to však len za predpokladu,
že pôjde o vzájomne nezávislé expozície.
(5)
Banka je povinná uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko na triedu
podľa odseku 10 písm. e), ak sa už uplatňuje prístup interných ratingov na inú z tried
podľa odseku 10.
(6)
Prístup interných ratingov pre kreditné riziko môže byť základný alebo rozšírený;
v rámci rozšíreného prístupu sa používajú vlastné odhady straty v prípade zlyhania
a vlastné odhady konverzných faktorov. Konverzným faktorom sa rozumie pomer medzi
odhadovanou výškou peňažnej sumy čerpanej klientom z úveru, ktorý sa banka zaviazala
klientovi poskytnúť, ktorá zostane nesplatená v momente zlyhania klienta, a aktuálnou
výškou peňažnej sumy nevyčerpanej klientom z tohto úveru.
(7)
Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka dôsledne
uplatňuje systém pre riadenie a priraďovanie ratingov k expozíciám (ďalej len „ratingový
systém"), ktorý je v súlade s technickými požiadavkami a spĺňa tieto podmienky:
a)
ratingový systém poskytuje účelné hodnotenie charakteristík dlžníka a jeho transakcií,
účelné rozdelenie rizika, ako aj presné a dôsledné kvantitatívne odhady kreditného
rizika,
b)
interné ratingy a odhady zlyhaní a strát použité vo výpočte požiadaviek na vlastné
zdroje a súvisiace systémy a postupy sú podstatnou súčasťou procesu riadenia rizík
a rozhodovania pri schvaľovaní úveru, priraďovaní vnútorného kapitálu a v postupoch
spoľahlivého a bezpečného riadenia banky,
c)
banka má nezávislý útvar riadenia kreditného rizika zodpovedný za jej ratingové systémy,
d)
banka zbiera a spravuje všetky údaje potrebné na zabezpečenie účinnej podpory procesu
merania a riadenia kreditného rizika,
e)
banka vedie dokumentáciu o svojich ratingových systémoch vrátane odôvodnení ich konštrukcie;
banka tieto ratingové systémy pravidelne hodnotí a preveruje.
(8)
Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných ratingov
je povinná preukázať, že používala pre príslušné triedy podľa odseku 10 ratingové
systémy podľa odseku 7, ktoré vychádzali z minimálnych technických požiadaviek na
účely interného merania a riadenia rizík za obdobie najmenej troch rokov.
(9)
Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na používanie vlastných
odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov je
povinná preukázať, že používala vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné
odhady konverzných faktorov spôsobom, ktorý vychádzal z minimálnych technických požiadaviek
na používanie vlastných odhadov za obdobie najmenej troch rokov pred oprávnením používať
vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov.
(10)
Na účely používania prístupu interných ratingov sa každá expozícia zaradí do jednej
z týchto tried:
a)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,
b)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči inštitúciám,
c)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,
d)
retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku 14,
e)
kapitálové pohľadávky,
f)
expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,
g)
iné aktíva, ktoré nemajú povahu úverového záväzku.
(11)
Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. a) sa zaobchádza aj
a)
s expozíciami voči vyšším územným celkom alebo obciam alebo iným orgánom verejnej
moci alebo právnickým osobám okrem podnikateľov, s ktorými sa podľa štandardizovaného
prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami voči štátom, a
b)
s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám,
na ktoré sa podľa štandardizovaného prístupu vzťahuje riziková váha 0 %.
(12)
Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. b) sa zaobchádza aj
a)
s expozíciami voči vyšším územným celkom alebo obciam, s ktorými sa podľa štandardizovaného
prístupu pre kreditné riziko nezaobchádza ako s expozíciami voči štátom,
b)
s expozíciami voči iným orgánom verejnej moci alebo právnickým osobám okrem podnikateľov,
s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s
expozíciami voči inštitúciám, a
c)
s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám, na ktoré sa podľa štandardizovaného
prístupu pre kreditné riziko nevzťahuje riziková váha 0 %.
(13)
V rámci triedy podľa odseku 10 písm. c) sú banky povinné rozlišovať expozície vo
forme projektového financovania, ak ide o
a)
expozície voči subjektu vytvorenému výhradne na financovanie alebo prevádzkovanie
hmotného majetku,
b)
expozície, pri ktorých zmluvné dojednania poskytujú veriteľovi značný stupeň kontroly
nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú,
c)
expozície, pri ktorých primárny zdroj uspokojenia záväzku je príjem z aktív, ktoré
sú financované.
(14)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. d), ak
a)
ide o expozíciu voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej
osobe; voči malej a stredne veľkej právnickej osobe len za predpokladu, že suma, ktorú
dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materským spoločnostiam
a ich dcérskym spoločnostiam vrátane akýchkoľvek expozícií po splatnosti, okrem pohľadávok
alebo podmienených pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené
na bývanie, neprekročí 1 000 000 eur; banka je povinná prijať primerané opatrenia,
aby získala tieto informácie,
b)
zo strany banky dlhodobo neprichádza v súvislosti s riadením rizika z expozície k
výraznejším zmenám,
c)
nie je spravovaná tak individuálne, ako je to v prípade expozícií podľa odseku 10
písm. c), a
d)
ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru.
(15)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. e), ak ide o
a)
akcie,
b)
dlhové alebo nedlhové expozície, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám
podľa písmena a).
(16)
Trieda podľa odseku 10 písm. g) zahŕňa zvyškovú hodnotu prenajatého majetku a výšku
nájomného, ktoré sa v zmysle zmluvy zaviazala platiť fyzická osoba alebo malá alebo
stredne veľká právnická osoba.
(17)
Pohľadávka, ktorá nie je zaradená do tried uvedených v odseku 10 písm. a), b) a d)
až f), sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. c).
(18)
Národná banka Slovenska rozhodne o udelení predchádzajúceho súhlasu na používanie
metodiky priraďovania rizikových váh expozíciám vo forme projektového financovania.
(19)
Pri všetkých expozíciách patriacich do triedy podľa odseku 10 písm. a) až d) môže
banka používať vlastné odhady pravdepodobnosti zlyhania, vlastné odhady straty v prípade
zlyhania a vlastné odhady konverzných faktorov na základe predchádzajúceho súhlasu
vydaného Národnou bankou Slovenska. Hodnoty rizikovo vážených expozícií voči majetku,
ktorý je predmetom sekuritizácie, sa vypočítajú podľa § 33b. Ak pohľadávky vzniknuté v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku
podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie
do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika, spĺňajú kritériá pre spôsob
priraďovania rizikových váh pre ne a banka má informácie o všetkých podkladových expozíciách
podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie
do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika, banka preskúma tieto podkladové
expozície s cieľom vypočítať hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných
strát podľa § 33.
(20)
Po schválení Národnou bankou Slovenska môžu banky, ktorým bolo povolené použiť prístup
interných ratingov pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných
strát pre jednu expozíciu alebo viac expozícií, uplatniť štandardizovaný prístup pre
kreditné riziko
a)
na expozície podľa odseku 10 písm. a) a b), ak je počet významných zmluvných strán
obmedzený, a pre banku by bolo veľmi ťažké pre tieto zmluvné strany uplatniť ratingový
systém,
b)
na expozície voči nevýznamným zmluvným stranám, ako aj na expozície, ktoré sú nepodstatné,
pokiaľ ide o veľkosť a pozorovaný rizikový profil,
c)
na expozície voči členským štátom a voči ich vyšším územným celkom alebo obciam,
ak majú podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko priradenú nulovú rizikovú
váhu,
d)
na expozície banky voči jej materskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti, dcérskej
spoločnosti jej materskej spoločnosti alebo voči inej spoločnosti, v súvislosti s
ktorou je banka povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, ak tieto sú bankou,
finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných
služieb podliehajúcim požiadavkám porovnateľným s požiadavkami v šiestej časti,
e)
na kapitálové pohľadávky voči subjektom, ktorým je podľa štandardizovaného prístupu
pre kreditné riziko priradená nulová riziková váha,
f)
na kapitálové pohľadávky, ktoré vznikli podľa osobitných predpisov na podporu určitých
hospodárskych odvetví poskytujúcich banke významné dotácie na investovanie a ktoré
zahŕňajú dohľad orgánu verejnej moci a obmedzenia kapitálových investícií, a to do
celkovej hodnoty 10 % zo súčtu základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných
zdrojov banky,
g)
na expozície vyplývajúce z požiadavky na minimálne rezervy a
h)
na pohľadávky zabezpečené štátnou zárukou alebo na pohľadávky, ktorých zábezpeka
je zabezpečená štátnou zárukou.
(21)
Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných
ratingov, môže na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií opäť začať používať štandardizovaný
prístup pre kreditné riziko len po schválení Národnou bankou Slovenska v odôvodnených
prípadoch, ak cieľom opätovného používania štandardizovaného prístupu pre kreditné
riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup
nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet kreditného rizika;
odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania
prístupu interných ratingov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky
vo vybranej triede expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(22)
Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas používať vlastné odhady straty v
prípade zlyhania a konverzných faktorov, môže v odôvodnených prípadoch opäť začať
používať základný prístup interných ratingov pre kreditné riziko len po schválení
Národnou bankou Slovenska, ak cieľom opätovného používania základného prístupu interných
ratingov pre kreditné riziko nie je zníženie alebo obídenie minimálnej požiadavky
na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek
na výpočet kreditného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený
zánik možnosti vlastného výpočtu hodnoty straty v prípade zlyhania alebo hodnoty konverzných
faktorov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky vo vybranej triede
expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(23)
Ak banka prestane dodržiavať povinnosti ustanovené v odsekoch 1 až 22, predloží Národnej
banke Slovenska plán, z ktorého vyplýva spôsob, ako v čo najkratšom čase zabezpečí
opätovné plnenie uvedených povinností alebo preukáže, že dopad na veľkosť kreditného
rizika je nevýznamný. Na účely odseku 20 sa dopad na veľkosť kreditného rizika pre
triedu kapitálové pohľadávky posudzuje ako významný, ak ich celková hodnota, okrem
kapitálových pohľadávok, ktoré vznikli podľa osobitných predpisov v prípadoch uvedených
v odseku 20 písm. f), presahuje v priemere za predchádzajúci rok výšku 10 % vlastných
zdrojov banky; ak je počet týchto kapitálových pohľadávok menší než 10 individuálnych
podielov, táto percentuálna výška je 5 % vlastných zdrojov banky.
(24)
Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná
holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať
prístup interných ratingov, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje s inými príslušnými
orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48.
(25)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na
účel výpočtu rizikovo vážených expozícií prístupom interných ratingov ustanovia:
a)
technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov podľa odseku
7,
b)
minimálne technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov
podľa odseku 8,
c)
čo sa rozumie zlyhaním, pravdepodobnosťou zlyhania, stratou v prípade zlyhania, očakávanou
stratou a nevýznamným dopadom podľa odseku 23,
d)
minimálne technické požiadavky na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania
a vlastných odhadov konverzných faktorov podľa odseku 9,
e)
výpočet hodnoty straty v prípade zlyhania a hodnôt konverzných faktorov alebo ich
určenie podľa odseku 9,
f)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas a jeho zmenu podľa odsekov 1 a 2 a doklady
prikladané k žiadosti,
g)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 9 a doklady prikladané
k žiadosti,
h)
výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície zaradené
v triedach podľa odseku 10 písm. a) až g), ak nie sú odpočítané od vlastných zdrojov
banky, a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko poklesu hodnoty postúpenej
pohľadávky pri odkúpených pohľadávkach,
i)
požiadavky na metodiku priraďovania rizikových váh expozíciám podľa odseku 18, náležitosti
žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 18 a doklady prikladané k žiadosti,
j)
podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 19, náležitosti žiadosti
o jeho vydanie a doklady prikladané k žiadosti,
k)
ostatné spôsoby a metódy výpočtu kreditného rizika prístupom interných ratingov a
podrobnosti o nich,
l)
lehotu postupného používania prístupu interných ratingov a postupného používania
vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov
podľa odseku 3,
m)
podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 20 písm. f) a g),
n)
podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 8,
o)
spôsob priraďovania rizikových váh k pohľadávkam vzniknutým v rámci kolektívneho
investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb,
ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia
rizika.
§ 33a
(1)
Banky, ktoré používajú štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo základný
prístup interných ratingov pre kreditné riziko, môžu použiť zmierňovanie kreditného
rizika formou financovaného zabezpečenia alebo formou nefinancovaného zabezpečenia
pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely § 30 ods. 5 písm. a) alebo pri odhade očakávaných strát na účely výpočtu vlastných zdrojov podľa § 30.
(2)
Aby mohli byť aktíva uznané na účely financovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku,
musia byť dostatočne likvidné a ich hodnota dlhodobo stála. Požičiavajúca banka musí
mať právo včas speňažiť alebo si ponechať aktíva v prípade platobnej neschopnosti,
úpadku, konkurzu dlžníka alebo inej podobnej udalosti, pričom stupeň vzájomnej závislosti
medzi hodnotou aktív a kvalitou dlžníka z hľadiska kreditného rizika nesmie byť neprimeraný.
(3)
Aby mohla byť osoba uznaná na účel nefinancovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku,
musí byť dostatočne spoľahlivá a dohoda o zabezpečení musí poskytovať primeranú istotu
so zreteľom na prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a vzhľadom
na stupeň povoleného uznávania.
(4)
Banka neuplatní zmierňovanie kreditného rizika na takú expozíciu, s ktorou vytvára
vyššiu hodnotu rizikovo váženej expozície, než by vytvárala táto expozícia bez zmierňovania
kreditného rizika.
(5)
Dohody o zabezpečení uzatvorené požičiavajúcou bankou musia byť právne účinné a vymožiteľné
vo všetkých príslušných právnych poriadkoch, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na zabezpečenie
alebo výkon práv zo zabezpečenia.
(6)
Národná banka Slovenska na účely zmierňovania kreditného rizika formou predchádzajúceho
súhlasu
a)
uzná metódu merania rizika vznikajúceho zo základnej zmluvy o započítaní vytvorenú
bankou na účel výpočtu účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak je táto metóda spoľahlivá
a dôveryhodná,
b)
povolí banke použitie empirických korelácií v rámci kategórií rizík a medzi kategóriami
rizík pri výpočte účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak systém merania vzájomnej
závislosti je spoľahlivý a dôveryhodný.
(7)
Ak hodnota rizikovo vážených expozícií už zohľadňuje zabezpečenie podľa štandardizovaného
prístupu pre kreditné riziko alebo prístupu interných ratingov pre kreditné riziko,
nepoužije sa výpočet zabezpečenia podľa odsekov 1 až 6.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na
účel uplatňovania zmierňovania kreditného rizika ustanoví:
a)
čo sa rozumie požičiavajúcou bankou, dostatočnou likviditou podľa odseku 2, dlhodobou
stálosťou podľa odseku 2, neprimeranosťou vzájomnej závislosti podľa odseku 2, empirickou
koreláciou podľa odseku 6 písm. b), spoľahlivosťou a dôveryhodnosťou podľa odseku
6 písm. a) a b),
b)
prípustné formy zmierňovania kreditného rizika a požiadavky na ne, podrobnosti o
financovanom zabezpečení a nefinancovanom zabezpečení, ako aj výpočet účinkov zmierňovania
kreditného rizika vrátane možnosti úpravy výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií
a výšky očakávanej straty,
c)
podrobnosti o uznaní a povolení podľa odseku 6,
d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 6 a doklady prikladané
k žiadosti.
§ 33b
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
sekuritizáciou pokrytie kreditného rizika, vopred určenej expozície alebo súhrnu
expozícií emisiou cenných papierov alebo uzatvorením zmlúv zabezpečujúcich financovanie
kreditného rizika v prípade platobnej neschopnosti protistrany; výnos v rámci sekuritizácie
závisí od výnosnosti majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie; emisia alebo zmluvy
zabezpečujúce financovanie kreditného rizika sú na účely sekuritizácie rozdelené do
tranží, pričom podriadenosť tranží určuje spôsob rozdeľovania strát medzi jednotlivé
tranže,
b)
tranžou zmluvne určený rozsah účasti na pokrytí kreditného rizika v rámci sekuritizácie,
pričom poskytnutie zábezpeky treťou stranou nemá vplyv na mieru kreditného rizika
v rámci tranže.
(2)
Na určenie rizikovej váhy expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,
môže byť použitý rating ratingovej agentúry, ak bola na tento účel uznaná na základe
predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.
(3)
Národná banka Slovenska uzná na účely podľa odseku 2 ratingovú agentúru, ak spĺňa
požiadavky podľa § 32 ods. 6 a ak táto ratingová agentúra preukáže skúsenosti v oblasti sekuritizácie. Ak je ratingová
agentúra registrovaná ako ratingová agentúra podľa osobitného predpisu30e) a ak táto ratingová agentúra preukáže skúsenosti v oblasti sekuritizácie, Národná
banka Slovenska v rámci procesu uznávania ratingu iba posúdi, či jej metodika hodnotenia
spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti.
Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 4.
(4)
Ak bola ratingová agentúra na účely podľa odseku 2 uznaná príslušným orgánom dohľadu
iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho,
aby sama zisťovala splnenie požiadaviek podľa odseku 3.
(5)
Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 2, ak uznaná ratingová agentúra
neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 3. Národná banka Slovenska môže zrušiť
uznanie podľa odseku 4, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán
dohľadu členského štátu.
(6)
Na účely priraďovania rizikových váh expozíciám voči majetku, ktorý je predmetom
sekuritizácie, Národná banka Slovenska určuje, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska
kreditného rizika sa priradia príslušné ratingové stupne uznaných ratingových agentúr,
pričom dbá o to, aby expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, na
ktoré sa vzťahuje rovnaká riziková váha na základe uznaných ratingových agentúr, podliehali
rovnakým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika. Rozlišuje pri tom stupne rizika
vyjadrené každým ratingovým stupňom a zváži kvantitatívne faktory, ako sú miera zlyhania
alebo stratovosť, ako aj kvalitatívne faktory, ktorými sú rozsah obchodov posúdených
ratingovou agentúrou a význam ratingového stupňa.
(7)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu uskutočnil určenie uvedené v odseku
6, Národná banka Slovenska môže takéto určenie uznať bez toho, aby sama vykonala určenie
priradenia.
(8)
V rámci výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií voči majetku, ktorý je predmetom
sekuritizácie, banka nie je povinná na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného
Národnou bankou Slovenska zverejniť metodiku hodnotenia ratingovej agentúry; Národná
banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas, ak z dôvodu osobitnej štruktúry sekuritizácie
nie je možné použitie existujúcich metodík.
(9)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
výpočet rizikovo vážených expozícií pre expozície voči majetku, ktorý je predmetom
sekuritizácie podľa § 32 ods. 1 písm. m) a § 33 ods. 10 písm. f),
b)
podmienky uznávania ratingových agentúr, náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej
agentúry a podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 3,
c)
pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr pre expozície voči majetku,
ktorý je predmetom sekuritizácie,
d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 a doklady prikladané
k žiadosti.
§ 33c
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie
rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) je banka povinná používať zjednodušený prístup. Na určenie hodnoty trhového rizika
banka namiesto zjednodušeného prístupu alebo v kombinácii s týmto prístupom môže používať
vlastný model výpočtu trhového rizika, ak výpočet vychádza z podmienok podľa odseku
2. Na používanie alebo zmenu tohto vlastného modelu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas
Národnej banky Slovenska.
(2)
Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka splní
tieto podmienky:
a)
systém riadenia rizík banky je koncepčne správny a súčasne existujú predpoklady na
jeho dôsledné uplatňovanie,
b)
systém riadenia rizík banky spĺňa kvalitatívne požiadavky,
c)
vlastný model výpočtu trhového rizika spĺňa kritériá špecifikácie rizikových faktorov
a kvantitatívne požiadavky,
d)
banka denne vykonáva spätné testovanie vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
e)
banka pravidelne štvrťročne vykonáva stresové testovanie a ak sú splnené všetky požiadavky
na stresové testovanie,
f)
banka dôsledne dodržiava pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového
rizika vlastným modelom výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu
trhového rizika,
g)
banka spĺňa požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového
rizika a k jeho používaniu.
(3)
Ak chce banka využívať vlastný model výpočtu trhového rizika aj na výpočet hodnôt
špecifických rizík, musí tento model okrem podmienok ustanovených v odseku 2 spĺňať
aj dodatočné kvantitatívne požiadavky.
(4)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 môže
Národná banka Slovenska od banky dodatočne žiadať aj správu vypracovanú audítorom
alebo inou osobou, ktorá sa dlhodobo zaoberá vývojom alebo posudzovaním modelov výpočtu
rizík, a to v prípade, ak z predložených dokladov na overenie splnenia požiadaviek
podľa odseku 2, prípadne odseku 3 nemôže Národná banka Slovenska dostatočne posúdiť
výpočtovú presnosť vlastného modelu výpočtu trhového rizika.
(5)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na
účely výpočtu rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe a výpočtu
trhového rizika zjednodušeným prístupom ustanoví:
a)
čo sa rozumie rizikami vyplývajúcimi z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,
b)
čo sa rozumie pozíciami, druhy pozícií podľa zložiek trhového rizika a spôsob výpočtu
hodnôt týchto pozícií,
c)
metódy výpočtu rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) zjednodušeným prístupom,
d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 a doklady prikladané
k žiadosti.
(6)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na
účely určenia výpočtu trhového rizika vlastným modelom ustanovia:
a)
kvalitatívne požiadavky na systém riadenia rizík banky,
b)
kritériá špecifikácie rizikových faktorov vstupujúcich do vlastného modelu výpočtu
trhového rizika,
c)
kvantitatívne požiadavky na vlastný model výpočtu trhového rizika,
d)
požiadavky na vykonávanie spätného testovania vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
e)
kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na vykonávanie stresového testovania a podrobnosti
súvisiace s vykonávaním stresového testovania,
f)
pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového rizika vlastným modelom
výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu trhového rizika,
g)
požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového rizika a k
jeho používaniu,
h)
spôsob a lehoty skúšania a preskúšavania vlastného modelu výpočtu trhového rizika.
§ 33d
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie
operačného rizika podľa § 30 ods. 5 písm. d) je banka povinná používať prístup základného indikátora, štandardizovaný prístup
pre operačné riziko alebo pokročilý prístup merania.
(2)
Požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa prístupu základného indikátora
je percentuálna hodnota príslušného ukazovateľa.
(3)
Na účely určenia požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného
prístupu pre operačné riziko zaradí banka svoje činnosti do obchodných línií. Potom
požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre
operačné riziko je suma požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika
pre všetky obchodné línie.
(4)
Pokročilý prístup merania je založený na vlastných interných systémoch banky na meranie
operačného rizika.
(5)
Banka, ktorá používa štandardizovaný prístup pre operačné riziko, môže začať opäť
používať prístup základného indikátora len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej
banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených prípadoch, ak úmyslom opätovného
používania prístupu základného indikátora nie je zníženie alebo obídenie požiadavky
na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek
na výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený
zánik možnosti využívania štandardizovaného prístupu pre operačné riziko, napríklad
z dôvodu výraznej zmeny činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(6)
Banka, ktorá používa pokročilý prístup merania, môže opäť začať používať prístup
základného indikátora alebo štandardizovaný prístup pre operačné riziko len na základe
predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených
prípadoch, ak úmyslom opätovného používania prístupu základného indikátora alebo štandardizovaného
prístupu pre operačné riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné
zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na
výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený
zánik možnosti využívania pokročilého prístupu, napríklad z dôvodu výraznej zmeny
činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(7)
Banka môže na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska používať
kombináciu pokročilého prístupu merania s prístupom základného indikátora alebo so
štandardizovaným prístupom pre operačné riziko, a to vrátane schválenia časového harmonogramu
prístupu pre operačné riziko alebo prístupu základného indikátora s pokročilým prístupom
merania na pokročilý prístup merania. Národná banka Slovenska vopred schvaľuje časový
harmonogram prechodu banky z kombinácie základného indikátora a štandardizovaného
prístupu pre operačné riziko na štandardizovaný prístup pre operačné riziko.
(8)
Národná banka Slovenska na základe žiadosti o predchádzajúci súhlas
a)
povoľuje banke používať alternatívny ukazovateľ na určenie jej požiadavky na vlastné
zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko v prípade
určitých obchodných línií,
b)
schvaľuje použitie a zmenu príslušných modelov na výpočet požiadaviek na vlastné
zdroje pri pokročilom prístupe merania,
c)
povoľuje využitie vzájomnej závislosti medzi stratami z operačného rizika medzi jednotlivými
odhadmi operačného rizika,
d)
povoľuje metodiku používanú bankou na rôzne činnosti, zemepisné oblasti a právne
poriadky pri kombinácii pokročilého prístupu merania s inými prístupmi.
(9)
Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná
holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať
pokročilý prístup merania operačného rizika, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje
s inými príslušnými orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48.
(10)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
podrobnosti o výpočtoch podľa prístupov uvedených v odseku 1, podmienky a dodatočné
podmienky kombinácií prístupov podľa odseku 7, ako aj podmienky, za akých Národná
banka Slovenska na kombinácie prístupov vydá predchádzajúci súhlas,
b)
individuálne obchodné línie na účely štandardizovaného prístupu pre operačné riziko
podľa odseku 3,
c)
podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 8,
d)
náležitosti žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 7 a 8 a doklady prikladané
k žiadostiam.
§ 33e
(1)
Ak odsek 2 neustanovuje inak, banka je povinná nepretržite zabezpečovať, aby jej
majetková angažovanosť, po zohľadnení vplyvov zmierňovania kreditného rizika vrátane
dňa vzniku majetkovej angažovanosti, neprekročila 25 % jej vlastných zdrojov voči
a)
osobe,
b)
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné
dcérske spoločnosti,
c)
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky,
d)
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo
e)
štátu a centrálnej banke ustanoveným podľa odseku 12.
(2)
Banka je povinná nepretržite zabezpečovať, aby jej majetková angažovanosť po zohľadnení
vplyvov zmierňovania kreditného rizika vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti
neprekročila jednu z vyšších hodnôt, a to 25 % vlastných zdrojov banky alebo 150 000
000 eur, voči osobe, ktorá je inštitúciou, a voči skupine hospodársky spojených osôb,
z ktorých aspoň jedna osoba je inštitúciou, ak súčet hodnôt majetkových angažovaností
banky po zohľadnení vplyvov zmierňovania kreditného rizika voči všetkým ostatným osobám,
ktoré sú súčasťou skupín hospodársky spojených osôb a ktoré súčasne nie sú inštitúciami,
neprekračuje 25 % vlastných zdrojov banky. Ak 150 000 000 eur je vyššia hodnota ako
25 % vlastných zdrojov, hodnota akejkoľvek expozície po zohľadnení vplyvu zmierňovania
kreditného rizika banky nesmie prekročiť bankou určený percentuálny limit vlastných
zdrojov banky. Tento percentuálny limit si banka určuje v súlade so systémom riadenia
rizík podľa § 23 a 27; tento limit však banka určuje najviac na úrovni 100 % vlastných zdrojov banky.
(3)
Prekročenie akéhokoľvek obmedzenia majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 a 2 je
banka povinná bezodkladne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorá po posúdení okolností,
za ktorých došlo k tomuto prekročeniu, určí obdobie, počas ktorého je banka povinná
vykonať potrebnú nápravu. Ak banka uplatňuje postup podľa odseku 2, Národná banka
Slovenska po posúdení okolností, za ktorých došlo k uplatňovaniu postupu podľa odseku
2, môže pre jednotlivé expozície banke umožniť, aby tieto expozície prekračovali svojou
hodnotou 100 % vlastných zdrojov banky.
(4)
Banka môže obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 alebo odseku 2 prekračovať,
ak
a)
dodržiava obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 alebo odseku 2, a ak
1.
na ten účel nie je vo vlastných zdrojoch obsiahnutá hodnota doplnkových vlastných
zdrojov banky a
2.
prekročenie vyplýva len z obchodov evidovaných v obchodnej knihe,
b)
z prekročení obmedzení majetkových angažovaností podľa odseku 1 alebo odseku 2 vypočítava
dodatočné požiadavky na vlastné zdroje banky,
c)
zabezpečí, aby majetková angažovanosť podľa odseku 9 písm. d) neprekračovala 500
% jej vlastných zdrojov, ak neuplynulo viac než desať dní odo dňa prekročenia,
d)
zabezpečí, aby súčet všetkých prekročení neprekračoval 600 % jej vlastných zdrojov,
ak uplynulo viac než desať dní odo dňa týchto prekročení a
e)
štvrťročne predkladá Národnej banke Slovenska hlásenie o týchto prekročeniach za
predchádzajúci štvrťrok, ktorého predmetom sú informácie o počte a hodnotách týchto
prekročení a voči akým osobám, skupinám osôb alebo iným subjektom k týmto prekročeniam
došlo; v takom prípade sa odsek 3 nepoužije.
(5)
Banka je na účel obmedzenia vzniku neprimerane vysokého rizika majetkovej angažovanosti
povinná
a)
zisťovať existenciu skupín hospodársky spojených osôb, voči ktorým má banka alebo
môže mať banka majetkovú angažovanosť; v rámci zisťovania existencie skupín hospodársky
spojených osôb v súvislosti s expozíciami banky podľa § 32 ods. 1 písm. m), o) a p) má banka povinnosť overiť, či má expozície voči podkladovým aktívam obsiahnutým v
položkách podľa § 32 ods. 1 písm. m), o) a p), a tieto expozície banka nepretržite sleduje, hodnotí a v súvislosti s týmito expozíciami
identifikuje, meria, sleduje, zmierňuje a nepretržite vypočítava hodnotu rizika majetkovej
angažovanosti v nich obsiahnutú,
b)
nepretržite identifikovať, merať, sledovať a vypočítavať hodnotu rizika majetkovej
angažovanosti obsiahnutého v expozíciách banky voči emitentom cenných papierov slúžiacich
ako financované zabezpečenie, voči osobám poskytujúcim nefinancované zabezpečenie
a voči podkladovým aktívam obsiahnutým v položkách podľa § 32 ods. 1 písm. m), o) a p) a prijímať vlastné opatrenia na zmierňovanie tohto rizika; postup prijímania opatrení
banky na zmierňovanie rizika majetkovej angažovanosti, ako aj obsah týchto opatrení
banka upraví vo svojom vnútornom predpise,
c)
dodržiavať ustanovené pomery majetkovej angažovanosti banky k jej vlastným zdrojom,
prípadne k aktívam alebo skupinám aktív vo vzťahu k
1.
iným štátom,
2.
zemepisným oblastiam,
3.
hospodárskym odvetviam,
4.
bankovým činnostiam, z ktorých táto angažovanosť vznikla,
5.
osobám s osobitným vzťahom k banke okrem
5.a. osôb, ktoré majú priamu alebo nepriamu kontrolu nad bankou,
5.b. osôb, ktoré sú nimi priamo alebo nepriamo kontrolované a
5.c. právnických osôb, ktoré kontroluje banka.
(6)
Postup podľa odseku 5 je povinná primerane dodržiavať z pohľadu svojich dlhodobých
zdrojov financovania aj pobočka zahraničnej banky okrem zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1.
(7)
Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná zabezpečiť dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti a obmedzení
vzniku neprimerane vysokého rizika majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 až 5 aj
za konsolidovaný celok. Pri výpočte majetkovej angažovanosti banky za konsolidovaný
celok sa majetkové angažovanosti medzi osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného
celku podľa § 44 ods. 2 písm. a), neberú do úvahy.
(8)
So súhlasom Národnej banky Slovenska vydaným na základe písomnej žiadosti banky s
uvedením vecných dôvodov môže banka na účely posudzovania majetkovej angažovanosti
podľa
a)
odsekov 1 a 2 vyňať osobu zo skupiny hospodársky spojených osôb, ak sa na všetky
osoby v tejto skupine vrátane tejto banky vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe
vykonávaný príslušným orgánom dohľadu členského štátu alebo príslušným orgánom dohľadu
iného štátu v súlade s právnymi predpismi tohto štátu porovnateľnými s týmto zákonom;
Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu overovať hodnotu expozícií voči
skupine hospodársky spojených osôb, pre ktorú Národná banka Slovenska vydala súhlas
podľa tohto písmena, najmenej raz za kalendárny mesiac a obsah tohto postupu oznámi
Komisii a Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo),
b)
odseku 1 písm. a) a odseku 2 nezahrnúť do výpočtu majetkovej angažovanosti expozíciu
voči svojej dcérskej spoločnosti najviac do výšky 75 % hodnoty tejto expozície, ak
sa na túto dcérsku spoločnosť vrátane tejto banky vzťahuje dohľad na konsolidovanom
základe vykonávaný príslušným orgánom dohľadu členského štátu alebo príslušným orgánom
dohľadu iného štátu v súlade s právnymi predpismi tohto štátu porovnateľnými s týmto
zákonom; Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu overovať hodnotu expozícií
voči jej dcérskej spoločnosti podľa tohto písmena najmenej raz za kalendárny mesiac
a obsah tohto postupu oznámi Komisii a Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu
pre bankovníctvo),
c)
odseku 1 písm. a) a odseku 2 nezahrnúť do výpočtu majetkovej angažovanosti expozíciu
voči svojej materskej spoločnosti, ak ňou je inštitúcia so sídlom v členskom štáte,
alebo voči jej inej dcérskej spoločnosti, ak sa na ne vzťahuje dohľad na konsolidovanom
základe vykonávaný príslušným orgánom dohľadu členského štátu alebo príslušným orgánom
dohľadu iného štátu v súlade s predpismi tohto štátu porovnateľnými s týmto zákonom;
Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu overovať hodnotu expozícií voči
jej materskej spoločnosti alebo voči jej iným dcérskym spoločnostiam podľa tohto písmena
najmenej raz za kalendárny mesiac a obsah tohto postupu oznámi Komisii a Európskemu
orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo),
d)
odseku 1 písm. b) a c) a odseku 2 vyňať tie expozície, na ktoré sa vzťahuje postup
Národnej banky Slovenska podľa písmen b) a c); Národná banka Slovenska je povinná
pri výkone dohľadu overovať hodnotu expozícií voči skupine hospodársky spojených osôb,
pre ktorú Národná banka Slovenska vydala súhlas podľa tohto písmena, a to najmenej
raz za kalendárny mesiac, a obsah tohto postupu oznámi Komisii a Európskemu orgánu
dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo).
(9)
Majetkovou angažovanosťou banky sa na účely tohto zákona rozumie súhrn
a)
pohľadávok a iných majetkových práv banky vrátane pohľadávok a iných majetkových
práv banky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky a ktoré nie sú zahrnuté
v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,
b)
budúcich pohľadávok banky, ktoré vzniknú na základe platných dohôd uzavretých pri
výkone bankových činností, a ak z nich nevyplýva možnosť odstúpenia alebo jednostranného
vypovedania, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,
c)
expozícií derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,
d)
hodnôt pozícií zahrnutých v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6.
(10)
Veľkou majetkovou angažovanosťou sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť
voči jednej osobe alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorá je rovná alebo vyššia
ako 10 % vlastných zdrojov.
(11)
Skupinou hospodársky spojených osôb sa na účely tohto zákona rozumie skupina osôb
predstavujúcich spoločné riziko tým, že
a)
v tejto skupine má jedna osoba kontrolu nad ostatnými osobami alebo
b)
vzájomné hospodárske vzťahy v tejto skupine sú takej povahy a zo všetkých okolností
je zrejmé, že finančné ťažkosti jednej osoby spôsobia neschopnosť ostatných osôb financovať
alebo splácať svoje záväzky včas.
(12)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti banky a spôsobe výpočtu majetkovej
angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov 1, 2 a 7,
b)
podrobnosti o majetkovej angažovanosti banky a majetkovej angažovanosti na konsolidovanom
základe podľa odsekov 8 a 9,
c)
podrobnosti o skupine hospodársky spojených osôb,
d)
štáty a centrálne banky podľa odseku 1,
e)
čo sa rozumie expozíciami derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii
podľa § 39 ods. 1 až 6, a pozíciami zahrnutými v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,
f)
podrobnosti o výpočte dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje banky podľa odseku
4 písm. b),
g)
pomery majetkovej angažovanosti podľa odseku 5 a rozsah, v akom týmto pravidlám podliehajú
pobočky zahraničných bánk podľa odseku 6.
(13)
Postup podľa odseku 8 písm. b) a c) sa pri výpočte majetkovej angažovanosti za konsolidovaný
celok na účely odseku 7 a na účely ôsmej časti neuplatňuje.
(14)
Možnosť podľa odseku 8 písm. a), b) alebo d) zaniká
a)
uplynutím 180 kalendárnych dní od doručenia oznámenia Národnej banky Slovenska banke,
že nesmie využívať možnosť podľa odseku 8 písm. a), b) alebo c),
b)
ak pominuli vecné dôvody na jej uplatňovanie, ktoré boli uvedené v písomnej žiadosti
banky, alebo
c)
ak nie sú splnené všetky podmienky podľa odseku 8 písm. a), b) alebo c).
(15)
Na postup podľa odseku 3, 8 a 14 sa nevzťahujú ustanovenia o konaní vo veciach dohľadu
nad finančným trhom ani všeobecné predpisy o správnom konaní.30f)
§ 33f
(1)
Ekonomická hodnota banky nesmie klesnúť o viac než 20 % z hodnoty vlastných zdrojov
banky následkom náhlej a neočakávanej zmeny úrokových mier na trhu. Ak náhla a neočakávaná
zmena úrokových mier na trhu, ktorej dôsledok sa vypočíta z pozícií zaznamenaných
v bankovej knihe banky, spôsobí pokles ekonomickej hodnoty banky o viac než 20 % hodnoty
vlastných zdrojov banky, Národná banka Slovenska uloží banke opatrenie na nápravu
podľa § 50 ods. 1.
(2)
Na účely tohto zákona sa ekonomickou hodnotou rozumie rozdiel reálnej hodnoty úrokovo
citlivých aktív zaznamenaných v bankovej knihe a reálnej hodnoty úrokovo citlivých
pasív zaznamenaných v bankovej knihe; úrokovo citlivé aktívum a úrokovo citlivé pasívum
je aktívum a pasívum, ktorého reálna hodnota je premenlivá v závislosti od zmeny úrokových
mier na trhu.
(3)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví,
čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu.
§ 34
(1)
Ak nejde o verejne prístupné informácie, banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie
pri uskutočňovaní investičných obchodov
a)
využívať informácie získané v súvislosti so svojimi úverovými obchodmi a naopak,
b)
na vlastný účet využívať informácie získané v súvislosti so svojimi investičnými
obchodmi vykonávanými na účet klienta a naopak.
(2)
Na účely odseku 1 sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné najmä urobiť vo svojom
organizačnom, riadiacom a kontrolnom systéme opatrenia zabezpečujúce oddelenie úverových
obchodov a investičných obchodov.
(3)
Úverovými obchodmi podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti týkajúce sa poskytovania úverov
vrátane poskytovania záruk.
(4)
Investičnými obchodmi podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti týkajúce sa
a)
investovania do cenných papierov,
b)
obchodovania s cennými papiermi,
c)
obchodovania s právami spojenými s cennými papiermi alebo odvodenými od cenných papierov,
d)
účasti na vydávaní cenných papierov a poskytovania súvisiacich služieb,
e)
správy cenných papierov vrátane poradenskej činnosti.
(5)
Investičné obchody na účet klienta môžu banka a pobočka zahraničnej banky uskutočňovať
len za podmienok výhodných pre klienta, najmä za cenu výhodnú pre klienta, pri vynaložení
odbornej starostlivosti, ak z príkazu klienta nevyplýva niečo iné; ustanovenie § 27 ods. 10 tým nie je dotknuté.
(6)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky vedie oddelenú evidenciu o investičných obchodoch
uskutočňovaných na účet klienta a na vlastný účet.
§ 35
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný
vzťah, obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali
s ostatnými klientmi. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pred uzavretím
a vykonaním takého obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonávajú,
k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a pobočke zahraničnej
banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na účel
tohto preverenia. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých
údajov písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa
§ 5 písm. a) sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka
zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov, vrátane splatnosti úrokov
za celú dohodnutú dobu úveru.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky poskytujú osobám podľa odseku 1 úvery alebo záruky,
len ak o tom jednomyseľne rozhodne štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej
banky na základe písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa.
Z rozhodovania je vylúčená osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.
(3)
Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odseku 4 písm. a),
b), c) a f) a odseku 5 písm. a), b), c) a f) povinná písomne oznámiť banke alebo pobočke
zahraničnej banky všetky informácie potrebné na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe
vzťahu k oznamovateľovi majú k banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah.
Takto získané informácie sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné spracovať do
prehľadu osôb s osobitným vzťahom k nej a na požiadanie odovzdať Národnej banke Slovenska
a Fondu ochrany vkladov na účely podľa osobitného predpisu.32) Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví
náležitosti tohto oznámenia.
(4)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke, sa na účely tohto zákona považujú
a)
členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky, ďalší zamestnanci banky
určení stanovami banky a prokurista banky,
b)
členovia dozornej rady banky,
c)
osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických
osôb a vedúci zamestnanci takýchto právnických osôb,
d)
osoby blízke30) členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky
alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad bankou,
e)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba,
ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou banky,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú
činnosť v banke,
j)
člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci pobočky zahraničnej banky,
k)
jej hypotekárny správca a zástupca jej hypotekárneho správcu,
l)
osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s bankou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej
účasti na banke.
(5)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej banky, sa na účely tohto
zákona považujú
a)
vedúci pobočky zahraničnej banky,
b)
členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej banky,
c)
osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou, členovia štatutárnych orgánov
takýchto právnických osôb,
d)
osoby blízke30) osobám uvedeným v písmene a) alebo b) alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu
nad zahraničnou bankou,
e)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej banke, a akákoľvek právnická
osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou zahraničnej banky,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú
činnosť v pobočke zahraničnej banky,
j)
vedúci inej pobočky zahraničnej banky a člen štatutárneho orgánu banky.
k)
jej hypotekárny správca a zástupca jej hypotekárneho správcu.
§ 36
(1)
Suma úverov nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti, poskytnutých bankou
jej zamestnancovi alebo inej osobe, ktorá má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. a), b), c), d) a f), nemôže prekročiť celkový hrubý príjem tejto osoby za bezprostredne predchádzajúcich
24 mesiacov. Celková suma úverov poskytnutých bankou jej zamestnancom za zvýhodnených
podmienok nemôže prekročiť 20 % vlastných zdrojov banky.
(2)
Banka nesmie poskytnúť úver ani zabezpečiť záväzky z úveru na akékoľvek
a)
nadobudnutie ňou vydaných akcií,
b)
nadobudnutie akcií vydaných osobou, ktorá má kvalifikovanú účasť na banke,
c)
nadobudnutie akcií vydaných právnickými osobami, ktoré majú kontrolu nad osobami
alebo ktoré sú pod kontrolou osôb, ktoré majú kvalifikovanú účasť na banke,
d)
nadobudnutie akcií vydaných právnickými osobami, ktoré sú pod kontrolou banky,
e)
splatenie iného úveru poskytnutého na akékoľvek nadobudnutie akcií podľa písmen a)
až d) alebo na zabezpečenie záväzkov z takéhoto úveru.
(3)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie nadobudnúť od osoby s osobitným vzťahom
k nej pohľadávku, pri ktorej sa oprávnene predpokladá, že nebude uspokojená riadne
a včas, a ani od takejto osoby prevziať záväzok.
(4)
Akýkoľvek právny úkon podľa odsekov 2 a 3 je neplatný.
(5)
Banka nesmie poskytnúť úver ani zabezpečiť záväzky z poskytnutého úveru zamestnancovi
alebo osobe, ktorá má k banke osobitný vzťah, v prípade, ak banka neplní povinnosť
podľa § 30 ods. 1 alebo ak osoba s osobitným vzťahom k banke neplní povinnosť podľa § 35 ods. 3.
§ 37
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo
svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom
jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých
ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich
obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete,
a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis
neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím
klientom inak. Ustanovenie osobitného predpisu33) tým nie je dotknuté.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri uzatváraní každej písomnej zmluvy
o obchode informovať klienta o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby obchodu,
ak je dohodnutá úroková sadzba, o odplatách vyžadovaných bankou od klienta alebo o
odplatách v prospech klienta, ktoré súvisia so zmluvou o tomto obchode; táto povinnosť
sa nevzťahuje na platby spojené s neplnením záväzkov zo zmluvy o obchode.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytnúť ministerstvu a Národnej banke
Slovenska údaje o odplatách vyžadovaných od klienta pri vybraných druhoch obchodov.
Národná banka Slovenska tieto údaje zverejňuje na svojej internetovej stránke.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť na svojej internetovej stránke
a vo svojich prevádzkových priestoroch aj písomné informácie o ochrane vkladov v rozsahu
ustanovenom osobitným zákonom.32) V uverejnenej informácii o obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu alebo ktorého
súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad
vzťahuje alebo nevzťahuje ochrana podľa osobitného zákona;32) to platí aj o informáciách uvedených vo vkladných knižkách, vkladových listoch a
v dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch.
(5)
(6)
Zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, je povinná uverejňovať
svoju výročnú správu v slovenskom jazyku s uvedením rozdielov medzi pravidlami platnými
na zostavenie účtovnej závierky v Slovenskej republike a v štáte, kde má zahraničná
banka sídlo, do 60 dní po jej schválení. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej
stránke zahraničnej banky, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, a zostáva
uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.
(7)
Banka a zahraničná banka, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky, sú povinné
poskytnúť záujemcovi na jeho požiadanie kópiu výročnej správy alebo jej časti; cena
za takúto kópiu nemôže byť vyššia ako náklady na jej vyhotovenie.
(8)
Banka je povinná uverejňovať informácie o
a)
sebe a o svojej činnosti,
b)
opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené,
c)
svojich finančných ukazovateľoch,
d)
celkovom príjme za výkon funkcie všetkých členov dozornej rady banky, a to vrátane
príjmov za výkon funkcií pre banku, ktoré uhrádza iný subjekt ako banka,
e)
vybraných akcionároch banky najviac v rozsahu údajov vymedzených v § 93a ods. 1 písm. a) bodoch 1 a 2,
f)
veľkosti podielov akcionárov na základnom imaní banky a na hlasovacích právach v
banke,
g)
finančných ukazovateľoch konsolidovaného celku a o štruktúre konsolidovaného celku,
ktorého je banka súčasťou, z hľadiska vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia tohto
celku podľa § 44,
h)
rizikách, cieľoch a politikách riadenia rizík za každé jednotlivé riziko osobitne,
i)
rozsahu aplikácií pravidiel obozretného podnikania na konsolidovanom základe,
j)
vlastných zdrojoch banky,
k)
dodržiavaní požiadaviek pre minimálnu výšku vlastných zdrojov banky a vnútorného
kapitálu banky,
l)
kreditnom riziku a riziku poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky,
m)
rizikovo vážených expozíciách v rámci štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko
v rámci prístupu interných ratingov a v rámci sekuritizácie,
n)
trhovom riziku pri použití vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
o)
operačnom riziku,
p)
expozíciách v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,
r)
expozíciách voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe
a
s)
postupoch zmierňovania kreditného rizika a operačného rizika,
t)
skutočnostiach týkajúcich sa odmeňovania v banke a vyplývajúcich zo zásad odmeňovania
v banke.
(9)
Pobočka zahraničnej banky je povinná uverejňovať informácie o sebe a o svojej činnosti,
informácie o opatreniach na nápravu a o pokutách, ktoré jej boli uložené, a informácie
o finančných ukazovateľoch.
(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky nie sú povinné uverejňovať nepodstatné informácie,
vnútorné informácie alebo dôverné informácie, pričom
a)
nepodstatnou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie alebo nesprávne
uverejnenie nemohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa
tejto informácie, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia,
b)
vnútornou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie by mohlo ohroziť
konkurenčnú pozíciu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo by znížilo hodnotu
investícií banky alebo pobočky zahraničnej banky,
c)
dôvernou informáciou sa rozumie informácia, o ktorej sa banka alebo pobočka zahraničnej
banky zaviazala vo vzťahu ku klientovi alebo k inej svojej zmluvnej strane zachovávať
jej dôvernosť.
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska,
ktoré informácie spomedzi tých, ktoré majú povinnosť uverejniť, neuverejnia z dôvodu,
že ich považujú za nepodstatné, vnútorné alebo dôverné, a to v termínoch, v ktorých
mali povinnosť príslušné informácie zverejniť.
(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky na požiadanie malej alebo stredne veľkej právnickej
osoby alebo iného žiadateľa o úver, ktorý podniká, vysvetlia svoje rozhodnutia o ich
ratingu a na ich žiadosť môžu poskytnúť aj písomné vysvetlenie; prevádzkové náklady
na vysvetlenie sú primerané veľkosti poskytnutého úveru.
(13)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať a prijať postupy hodnotenia
vhodnosti uverejňovania informácií v súlade s požiadavkami na uverejňovanie informácií
ustanovenými v odsekoch 8 a 9 vrátane ich overovania a frekvencie. Banka a pobočka
zahraničnej banky zavedú aj postupy na posúdenie toho, či zverejňované údaje poskytujú
účastníkom trhu úplné informácie o rizikovom profile banky a zahraničnej banky. Ak
toto uverejňovanie informácií neposkytuje účastníkom trhu úplné informácie o rizikovom
profile banky a zahraničnej banky, banka a pobočka zahraničnej banky zverejnia také
informácie, ktoré sú potrebné popri informáciách ustanovených v odseku 8 na dosiahnutie
úplnej informovanosti o rizikovom profile banky a zahraničnej banky, pričom sú povinné
uverejňovať iba tie informácie, ktoré nie sú nepodstatné, nie sú vnútorné alebo nie
sú dôverné podľa odseku 10 písm. a) až c).
(14)
Ak uverejnené informácie podľa odsekov 8 a 9 sú neúplné alebo sa podstatne odchyľujú
od skutočnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne uverejniť
opravu.
(15)
Materská banka v Európskej únii uverejňuje informácie podľa odseku 8 písm. h) až
s) aj za svoj konsolidovaný celok a za svoju významnú dcérsku spoločnosť.
(16)
Banka, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej
únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú
účasť, je povinná poskytnúť súčinnosť pri uverejňovaní informácií podľa odseku 8 za
konsolidovaný celok tejto finančnej holdingovej spoločnosti.
(17)
Banka podľa odseku 16 je povinná uverejňovať informácie ustanovené opatrením23) Národnej banky Slovenska aj za konsolidovaný celok podľa odseku 16.
(18)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví
a)
rozsah a spôsob informovania klienta podľa odseku 2,
b)
druh obchodu a rozsah, spôsob a termín predkladania údajov podľa odseku 3,
c)
rozsah informácií podľa odsekov 8 a 9, ktoré sú povinné uverejňovať banka a pobočka
zahraničnej banky,
d)
periodicita, spôsob a termín uverejňovania informácií podľa odsekov 8 a 9,
e)
spôsob uverejňovania opravy, ako aj to, čo sa rozumie podstatným odchýlením uverejnených
informácií od skutočnosti podľa odseku 14,
f)
rozsah informácií za významnú dcérsku spoločnosť podľa odseku 15 a čo sa rozumie
významnou dcérskou spoločnosťou,
g)
rozsah informácií za konsolidovaný celok podľa odsekov 15 a 17.
§ 38
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta bezodkladne písomne
poskytovať do registra bankových úverov a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska
podľa odseku 2 údaje o nimi poskytnutých úveroch podnikateľom alebo právnickým osobám,
o zabezpečení svojich pohľadávok z poskytnutých úverov podnikateľom alebo právnickým
osobám a o záväzkoch prijatých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky voči podnikateľom
alebo právnickým osobám v eurách alebo v cudzej mene. Banka a pobočka zahraničnej
banky zodpovedajú za správnosť údajov, ktoré poskytli do registra bankových úverov
a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska podľa odseku 2.
(2)
Národná banka Slovenska36) vedie register bankových úverov a záruk (ďalej len „register“), ktorý obsahuje údaje
o úveroch a zábezpekách poskytované do registra bankami a pobočkami zahraničných bánk
podľa odseku 1 a Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;37aa) tento register nepodlieha registrácii podľa osobitného predpisu.37)
(3)
Národná banka Slovenska môže aj bez súhlasu klienta využívať údaje z registra pri
výkone svojich úloh, činností a pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitného zákona8) a aj bez súhlasu klienta poskytuje údaje z registra banke, pobočke zahraničnej banky
a Exportno-importnej banke Slovenskej republiky.37aa) Národná banka Slovenska poskytuje údaje z registra aj klientovi, ak sa týkajú jeho
osoby, a to na základe písomnej žiadosti klienta. Žiadosť klienta o poskytnutie údajov
z registra musí obsahovať úradne osvedčený podpis klienta, štatutárneho orgánu klienta
alebo inej osoby preukázateľne oprávnenej konať za klienta. Prílohou k žiadosti klienta,
ktorý je podnikateľom alebo právnickou osobou, je aj výpis z obchodného registra alebo
inej úradnej evidencie, do ktorej je klient zapísaný, nie starší ako jeden mesiac
pred doručením žiadosti. Národná banka Slovenska poskytne klientovi informácie v lehote
jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti. Ak klient zistí, že v registri sú o ňom
uvedené nesprávne alebo neúplné údaje, môže požiadať o opravu údajov o ňom len banku,
pobočku zahraničnej banky alebo Exportno-importnú banku Slovenskej republiky, ktorá
tieto údaje poskytla do registra. Národná banka Slovenska môže ustanoviť poplatok
za poskytnutie údajov z registra klientovi, ktorý je splatný pri doručení žiadosti;
na tieto poplatky sa rovnako vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o poplatkoch
uhrádzaných Národnej banke Slovenska.37ab)
(4)
Údaje poskytnuté podľa odseku 1 Národnej banke Slovenska zostávajú naďalej predmetom
bankového tajomstva a z registra ich nemožno poskytovať iným osobám ako osobám uvedeným
v odseku 3. Údaje poskytnuté podľa odseku 3 bankám, pobočkám zahraničných bánk alebo
Exportno-importnej banke Slovenskej republiky zostávajú naďalej predmetom bankového
tajomstva a nemožno ich poskytovať iným osobám ako klientovi, ktorého sa týkajú.
(5)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví
podrobnosti o vedení a používaní registra, rozsah a spôsob poskytovania údajov do
registra a údajov z registra a spôsob technického zabezpečenia ochrany poskytovaných
zdrojov, ako aj náležitosti žiadosti klienta o poskytnutie údajov z registra a doklady
prikladané k tejto žiadosti; týmto opatrením sa tiež ustanoví hodnota poplatkov alebo
sadzba poplatkov za poskytnutie údajov z registra klientovi a môžu sa ustanoviť aj
podrobnosti o týchto poplatkoch, spôsob výpočtu ich hodnoty a podrobnosti o zaokrúhľovaní
a platení týchto poplatkov.
§ 38a
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať analýzu rizík súvisiacich
s bezpečnosťou prevádzkových priestorov, v ktorých ich zamestnanci uskutočňujú styk
s klientmi a súčasne manipulujú s peňažnou hotovosťou.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné priestory, v ktorých ich zamestnanci
uskutočňujú styk s klientmi a súčasne manipulujú s peňažnou hotovosťou, zabezpečiť
a)
funkčným a aktívnym zabezpečovacím systémom a poplachovým systémom a napojiť ich
na stredisko registrovania poplachov Policajného zboru, na poplachový systém prevádzkovaný
súkromnou bezpečnostnou službou, obecnou políciou alebo vlastnou ochranou alebo zabezpečiť
tieto priestory fyzickou ochranou,
b)
funkčným a aktívnym kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom s 24-hodinovým
záznamom v kvalite, ktorá umožňuje rozlíšenie osoby,
c)
ďalšími bezpečnostnými opatreniami, ktoré sú potrebné na základe analýzy rizík podľa
odseku 1.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky neumožní vstup verejnosti do priestorov, v ktorých
ich zamestnanci uskutočňujú styk s klientmi a súčasne manipulujú s peňažnou hotovosťou,
ak ani jedno z opatrení podľa odseku 2 písm. a) a b) nie je funkčné a aktívne.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú ďalej povinné
a)
prerokovať s útvarom Policajného zboru analýzu rizík podľa odseku 1 a bezpečnostné
opatrenia podľa odseku 2,
b)
Policajnému zboru na jeho požiadanie poskytovať záznamy a údaje získané zariadeniami
podľa odseku 2 písm. b) na účely plnenia úloh Policajného zboru.
(5)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,
sa ustanoví obsah, rozsah a termíny vypracúvania analýzy rizík podľa odseku 1, čo
sa rozumie pod bezpečnostnými opatreniami podľa odseku 2, a požiadavky na tieto bezpečnostné
opatrenia.
SIEDMA ČASŤ
OBCHODNÁ DOKUMENTÁCIA
§ 39
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, v ktorej denne
zaznamenávajú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch a komoditách, ktoré banka
alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania alebo zabezpečenia svojich
obchodov s finančnými nástrojmi alebo komoditami zaznamenanými v obchodnej knihe,
ak sú tieto finančné nástroje alebo komodity obchodovateľné alebo je možné obchody
s týmito finančnými nástrojmi alebo komoditami zabezpečiť. Požiadavky na spôsob vedenia
obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné
upraviť vo svojom vnútornom predpise.
(2)
Pozíciami v jednotlivých finančných nástrojoch a v jednotlivých komoditách, ktoré
banka alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania, sú tie pozície, pri
ktorých sú finančné nástroje alebo komodity držané na účely krátkodobého predaja a
s cieľom dosiahnuť výnos zo skutočných alebo očakávaných rozdielov medzi ich nákupnými
a predajnými cenami alebo z iných zmien v cenách alebo v úrokových mierach.
(3)
Pozície, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky zaznamenávajú v obchodnej knihe,
predstavujú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo komoditách vzniknuté
pri obchodovaní na vlastný účet, pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo
v jednotlivých komoditách vznikajúce pri poskytovaní investičných služieb pre klienta
a pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo v jednotlivých komoditách vyplývajúce
z vytvárania trhu. Do obchodnej knihy sa môžu zaznamenávať aj pozície vyplývajúce
z vykonávania vnútorných zabezpečení. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
upraviť vo svojom vnútornom predpise pravidlá a postupy pre vnútorné zabezpečenia
a súčasne zabezpečiť dôsledné sledovanie všetkých uzatvorených dohôd o vnútorných
zabezpečeniach.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo vnútornom predpise určiť postup a
spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií zaznamenaných v obchodnej
knihe a pri riadení rizík, ktoré z týchto pozícií alebo súhrnu pozícií vyplývajú.
Týmto vnútorným predpisom banka a pobočka zahraničnej banky preukazuje úmysel obchodovania.
(5)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo svojom vnútornom predpise na účely
výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje upraviť postup na určovanie toho, ktoré pozície
vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť zaznamenané v obchodnej knihe,
a to v súlade s pravidlami podľa odsekov 1 až 4 a s prihliadnutím na charakter systému
riadenia rizík banky alebo pobočky zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej
banky sú povinné zabezpečovať pravidelné overovanie, či zaznamenávanie pozícií vo
finančných nástrojoch a v komoditách do obchodnej knihy je v súlade s týmto vnútorným
predpisom, výsledky týchto overení zaznamenáva v písomnej podobe a napĺňanie postupu
na určovanie toho, ktoré pozície vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť
zaznamenané v obchodnej knihe, je predmetom pravidelného vykonávania vnútorného auditu.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné všetky pozície zaznamenané v obchodnej
knihe denne oceňovať. Na oceňovanie pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe banka
alebo pobočka zahraničnej banky používa trhové ceny daného dňa. Ak trhová cena finančného
nástroja alebo komodity z daného dňa nie je dostupná, tento finančný nástroj alebo
komodita môže byť ocenený inou vhodnou cenou. Na dosiahnutie inej vhodnej ceny finančného
nástroja alebo komodity banka alebo pobočka zahraničnej banky používa kvalifikovaný
odhad vlastnou metódou.
(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť bankovú knihu, v ktorej denne
zaznamenávajú obchody a pozície, ktoré sa nezaznamenávajú v obchodnej knihe podľa
odsekov 1 až 6. Banka je povinná všetky pozície zaznamenané v bankovej knihe oceňovať
a pri oceňovaní týchto pozícií je povinná zohľadňovať mieru kreditného rizika. Banka
pri vypočítavaní kreditného rizika na účely podľa druhej vety berie do úvahy najmä
očakávané straty vyplývajúce zo znehodnotenia majetku banky.
(8)
Na účely vedenia obchodnej knihy a bankovej knihy sa rozumie
a)
finančným nástrojom finančný nástroj,37a) iný cenný papier, iný derivát alebo právny vzťah, na základe ktorého jeden účastník
právneho vzťahu nadobúda finančné aktívum a iný účastník právneho vzťahu nadobúda
finančný záväzok alebo kapitálový nástroj,
b)
komoditou hmotný predmet alebo ovládateľná energia, najmä výrobok, elektrická energia
a nerastná surovina vrátane drahých kovov okrem zlata, s ktorými sa obchoduje alebo
môže obchodovať na sekundárnom trhu s komoditami.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť analytickú evidenciu o majetku
a záväzkoch, s ktorými nakladajú vo vlastnom mene na cudzí účet, oddelene od svojho
majetku a záväzkov.
(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zaúčtovať každý účtovný prípad súvisiaci
s bankovou činnosťou alebo s ostatnou činnosťou banky alebo pobočky zahraničnej banky
do účtovných kníh v tom dni, v ktorom sa tento účtovný prípad uskutočnil, podľa osobitného
predpisu.38)
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného
predpisu39) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka. Priebežnú
účtovnú závierku banka a pobočka zahraničnej banky predkladajú písomne Národnej banke
Slovenska do 30 kalendárnych dní po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka.
(12)
(13)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť zostavuje svoju priebežnú
konsolidovanú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka. Priebežnú konsolidovanú
účtovnú závierku predkladá Národnej banke Slovenska písomne materská banka alebo materská
finančná holdingová spoločnosť do 60 kalendárnych dní po uplynutí príslušného kalendárneho
polroka.
(14)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť evidenciu o majetku a záväzkoch30d) podľa rizík alebo strát s nimi spojených. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska hlásenie o stave majetku a záväzkoch
podľa tejto evidencie.
(15)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
požiadavky na vedenie obchodnej knihy podľa odseku 1 a čo sa rozumie riadením obchodnej
knihy a zabezpečením obchodov s finančnými nástrojmi a komoditami,
b)
požiadavky na zaznamenávanie pozícií vyplývajúcich z vykonávania vnútorných zabezpečení
do obchodnej knihy podľa odseku 3,
c)
požiadavky na postup a spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií
zaznamenaných v obchodnej knihe podľa odseku 4,
d)
minimálny rozsah oblastí, na ktoré sa vzťahuje celkové riadenie obchodnej knihy podľa
odseku 4,
e)
pravidlá oceňovania pozícií v obchodnej knihe a periodicita oceňovania, ak nie je
dostupná trhová cena podľa odseku 6,
f)
podrobnosti o vedení obchodnej knihy podľa odsekov 1 až 6,
g)
podrobnosti o evidencii majetku a záväzkoch a o jej vedení, ako aj o obsahu, forme,
členení, termínoch, spôsobe a mieste predkladania hlásenia podľa odseku 14,
h)
metódy oceňovania pozícií zaznamenaných v bankovej knihe, spôsob výpočtu kreditného
rizika podľa odseku 7 a podrobnosti o oceňovaní pozícií zaznamenaných v bankovej knihe
vrátane frekvencie tohto oceňovania.
§ 40
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v písomnej zmluve s audítorom40) alebo audítorskou spoločnosťou40) (ďalej len „audítor") zabezpečiť
a)
vypracovanie správy audítora o overení údajov v hláseniach požadovaných Národnou
bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2,
b)
preverenie správnosti účtovníctva na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska
v priebehu kalendárneho roka; banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada nevyhnutných
vecných nákladov v prípade, ak sa pri preverení nezistili nedostatky,
(2)
Správu o overení ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu40) a správu podľa odseku 1 písm. a) a c) sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné
predložiť Národnej banke Slovenska do 30. júna roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
za ktorý bol audit vykonaný.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska,
ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť bol poverený overením účtovnej závierky,
a to do 30. júna kalendárneho roka alebo polovice účtovného obdobia, za ktoré sa má
audit vykonať; to platí aj o audítorovi alebo audítorskej spoločnosti, ktorý vykonáva
audítorské služby pre banku alebo pobočku zahraničnej banky v mene a na účet iného
audítora alebo audítorskej spoločnosti. Národná banka Slovenska je oprávnená do 31.
augusta tohto kalendárneho roka alebo do ôsmich mesiacov od začiatku účtovného obdobia
po doručení tohto oznámenia výber audítora alebo audítorskej spoločnosti odmietnuť.
Ak ide o banku alebo pobočku zahraničnej banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie
v priebehu kalendárneho roka, oznámenie sa vykoná do troch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o udelení bankového povolenia. Národná banka Slovenska
je oprávnená v takomto prípade do 30 dní po doručení oznámenia audítora alebo audítorskú
spoločnosť odmietnuť. Do 45 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí
sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska
nového audítora alebo audítorskú spoločnosť. Ak Národná banka Slovenska odmietne aj
výber ďalšieho audítora alebo audítorskej spoločnosti, Národná banka Slovenska určí,
ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť účtovnú závierku overia.
(4)
Za audítora nemožno vybrať osobu, ktorá má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. a) až h) a j) a podľa § 35 ods. 5 písm. a) až h) a j) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,42) a audítora, ktorý neplní povinnosti podľa odseku 5, a počas nútenej správy správcu
banky, zástupcu správcu a pribraného odborného poradcu. To isté platí pre fyzickú
osobu, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť.
(5)
Audítor je povinný bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska a dozornú
radu banky o skutočnostiach, ktoré zistil počas výkonu svojej činnosti a ktoré sa
týkajú skutočností smerujúcich k vyjadreniu možných výhrad voči účtovnej závierke
banky alebo pobočky zahraničnej banky a na zistenie porušenia zákonov a iných všeobecne
záväzných právnych predpisov. Audítor bezodkladne upozorní Národnú banku Slovenska
na tieto skutočnosti:
a)
banka je v predlžení,43)
b)
banka alebo pobočka zahraničnej banky zostavuje nepravdivo, nesprávne alebo neúplne
účtovné výkazy a hlásenia požadované Národnou bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2.
(6)
Banka je v predlžení, ak má menej majetku vrátane pohľadávok ako záväzkov.
(7)
Audítor je povinný na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady
o skutočnostiach podľa odseku 5 a iné informácie a podklady zistené počas výkonu jeho
činnosti v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania
a uschovávania údajov pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred
stratou.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné raz ročne zabezpečiť overenie bezpečnosti
informačného systému, ktorým sú spracúvané a uschovávané bankové údaje, a písomne
informovať o tom Národnú banku Slovenska.
§ 41
(1)
Banka je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výročnú správu34) do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska informáciu
o zámere zaviesť nový druh obchodov spolu s hodnotením tohto obchodu útvarom vnútornej
kontroly a vnútorného auditu podľa § 23 ods. 4.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne informovať Národnú banku
Slovenska o nedostatkoch zistených pri vykonávaní činnosti podľa § 23 ods. 4.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky predkladá do 31. marca kalendárneho roka Národnej
banke Slovenska správu o výsledku činnosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného
auditu za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach na nápravu nedostatkov
v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky zistených útvarom vnútornej kontroly
a vnútorného auditu a schválený plán kontrolnej činnosti na kalendárny rok. Správa
o výsledku činnosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu obsahuje aj výsledky
kontrolnej činnosti, zistenia a opatrenia v oblasti ochrany banky alebo pobočky zahraničnej
banky pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.
(5)
Druhom obchodu sa na účely tohto zákona rozumie skupina obchodov v rámci bankových
činností uvedených v § 2 ods. 1 a 2, pre ktoré sú typické určité znaky alebo zmluvné podmienky ich poskytovania bankou
alebo pobočkou zahraničnej banky. Zmena výšky úrokových sadzieb ani iné zmeny cien
v rámci dohodnutého obchodu nie sú novým druhom obchodu.
§ 42
(1)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uschovávať a ochraňovať
pred poškodením, pozmenením, zničením, stratou, odcudzením, vyzradením, zneužitím
a neoprávneným sprístupnením údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta
a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu
a zmluvy a iné doklady o uskutočnených obchodoch najmenej päť rokov od ukončenia obchodu.
(2)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracúvať a predkladať
Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy ustanoveným spôsobom a v ustanovených
termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup
a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje
a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné,
prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a
musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú
ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti,
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na vyžiadanie Národnej
banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
(3)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné predkladať Národnej
banke Slovenska účtovnú závierku44) a v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,44) aj konsolidovanú účtovnú závierku a údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie
vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch.
Rozsah, spôsob a termíny predkladania ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka
Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
(4)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné predkladať ministerstvu
účtovnú závierku44) a v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,44) aj konsolidovanú účtovnú závierku a údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie
vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch;
takéto poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie bankového tajomstva podľa § 91. Rozsah, spôsob a termíny predkladania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 43
Ustanoveniami tejto časti zákona nie sú dotknuté povinnosti bánk a pobočiek zahraničných
bánk podľa osobitného predpisu.39)
ÔSMA ČASŤ
DOHĽAD NA KONSOLIDOVANOM ZÁKLADE
§ 44
(1)
Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie dohľad nad konsolidovaným celkom na
účel sledovania a obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená v dôsledku svojej účasti
v konsolidovanom celku.
(2)
Konsolidovaný celok je tvorený
a)
materskou bankou alebo materskou bankou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, finančnou
inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb, nad ktorými má materská banka
alebo materská banka v Európskej únii kontrolu alebo v nich má majetkovú účasť,
b)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou finančnou holdingovou
spoločnosťou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, nad ktorou má materská finančná
holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii
kontrolu alebo v nej má majetkovú účasť, alebo
c)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a aspoň jednou bankou, nad ktorou
má holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontrolu alebo v nej má majetkovú
účasť.
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad konsolidovaným celkom podľa odseku 2
písm. c) v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 49i ods. 2 medzi holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a bankou, ktorá je súčasťou
konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. c), a v rozsahu poskytovania informácií
podľa § 45 ods. 8.
(4)
Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových spoločností podľa odseku
2 písm. b). Tento zoznam zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu
členských štátov, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) a
Komisii.
(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená v rámci výkonu dohľadu nad konsolidovanými celkami
podľa odseku 2 písm. a) alebo b) vyňať z konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm.
a) alebo b) takú osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu
informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, najmä
ak celkové aktíva tejto právnickej osoby sú menšie ako 10 000 000 eur alebo ako 1
% z celkových aktív tejto banky alebo finančnej holdingovej spoločnosti alebo
c)
ktorej zaradenie do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe nie je účelné z hľadiska
zabezpečenia úloh dohľadu na konsolidovanom základe.
(6)
Dohľad na konsolidovanom základe sa však vykonáva nad takými osobami podľa odseku
5 písm. b), ak viaceré takéto osoby spoločne predstavujú nezanedbateľný význam na
účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.
(7)
Národná banka Slovenska oznámi príslušnej osobe jej vyňatie podľa odseku 5 písm.
b) alebo c); táto osoba je povinná poskytnúť na požiadanie informácie potrebné na
výkon dohľadu na konsolidovanom základe príslušnému orgánu dohľadu členského štátu,
v ktorom má sídlo jej materská spoločnosť.
(8)
Národná banka Slovenska môže od dcérskych spoločností banky, finančnej holdingovej
spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, ktoré nie sú súčasťou
konsolidovaného celku podľa odseku 2, žiadať informácie podľa § 45 ods. 5 až 7 a § 46 ods. 1. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a overovanie informácií určené v
uvedených ustanoveniach.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená vyňať z dohľadu dcérsku spoločnosť, ktorá je
bankou, a delegovať výkon dohľadu príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte,
ak ten vykonáva dohľad nad materskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové
povolenie Národnou bankou Slovenska. K tomuto vyňatiu prichádza na základe písomnej
dohody uzavretej v súlade s osobitným predpisom44a) medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.
Národná banka Slovenska o tejto dohode informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky
orgán pre bankovníctvo).
(10)
Ak banka, ktorej materskou spoločnosťou je zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý
nie je členským štátom, alebo finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý
nie je členským štátom, nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona,
Národná banka Slovenska preveruje, či táto banka podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný
dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona. Národná banka Slovenska prihliada
na prípadné usmernenie Európskeho výboru pre bankovníctvo a vykonáva konzultácie s
Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo).
(11)
Národná banka Slovenska preverí skutočnosť uvedenú v odseku 10 z vlastného podnetu
alebo na žiadosť regulovanej osoby, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte,
alebo na žiadosť materskej spoločnosti.
(12)
Ak Národná banka Slovenska podľa odseku 11 zistí, že nad bankou sa nevykonáva dohľad
na konsolidovanom základe rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto
zákona, zahrnie po konzultácii s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov túto
banku do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe alebo uplatní iné primerané postupy
dohľadu, ktoré zabezpečia ciele takéhoto dohľadu; najmä môže vyžadovať zriadenie finančnej
holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte na účel jej zahrnutia do výkonu
dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto postupy oznámi Národná banka Slovenska ostatným
príslušným orgánom dohľadu členských štátov, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu
orgánu pre bankovníctvo) a Komisii.
(13)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančnou holdingovou spoločnosťou finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou
holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne banky alebo
finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je banka,
b)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná
holdingová spoločnosť, banka alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, pričom
aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je bankou,
c)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná
osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou
osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný
konglomerát,
d)
majetkovou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 20 % na
základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného
s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
e)
regulovanou osobou banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, správcovská spoločnosť
a rovnaká zahraničná osoba,
f)
materskou bankou banka, ktorej dcérskou spoločnosťou je banka alebo finančná inštitúcia
alebo ktorá má v nich majetkovú účasť, a nie je dcérskou spoločnosťou inej banky,
ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska, alebo finančnej holdingovej
spoločnosti založenej v Slovenskej republike,
g)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou finančná holdingová spoločnosť, ktorá
nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou
bankou Slovenska, ani finančnej holdingovej spoločnosti založenej v Slovenskej republike,
h)
materskou bankou v Európskej únii materská banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou
banky, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo finančnej holdingovej
spoločnosti založenej v členskom štáte,
i)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii materská finančná holdingová
spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené povolenie
v členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v členskom
štáte.
§ 45
(1)
Materská banka je povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 27, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.
(2)
Banka, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), je povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 27, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.
(3)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b) viac bánk, odsek 2 sa vzťahuje len na banku, na ktorú sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom
základe.
(4)
Ak banka ako dcérska spoločnosť má súčasne kontrolu nad finančnou inštitúciou alebo
správcovskou spoločnosťou so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, alebo má
majetkovú účasť v týchto osobách, je taká banka povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia
§ 23, 27, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou; rovnaká povinnosť vyplýva
pre takú banku aj v prípade, že uvedená kontrola alebo majetková účasť patrí jej materskej
finančnej holdingovej spoločnosti.
(5)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom
materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti, alebo banky určenej
Národnou bankou Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné
na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených
termínoch; materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť sú povinné
vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy,
ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom
a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny,
spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví
opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje
a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné,
prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a
musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú
ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti,
banka, finančná holdingová spoločnosť alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala a predložila,
je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie
v ňou určenej lehote.
(6)
Audítor osoby, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), je na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie
Národnej banke Slovenska a audítorom jej materskej banky alebo materskej finančnej
holdingovej spoločnosti.
(7)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť oznámi Národnej banke
Slovenska audítorov, ktorí budú vykonávať audit osôb, ktoré sú súčasťou konsolidovaného
celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný.
(8)
Odseky 5 a 6 sa rovnako vzťahujú na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou
podľa § 44 ods. 2 písm. c), na osobu, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. c), a na audítora takýchto osôb.
§ 46
(1)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2, je povinná vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných
informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, a rovnako je povinná
zabezpečiť dodržiavanie ustanovení § 23 konsolidovaným celkom na účel zabezpečenia, aby kontrolné mechanizmy v rámci systémov
vnútornej kontroly boli dostatočne zosúladené a všetky informácie potrebné na výkon
dohľadu na konsolidovanom základe boli dostupné a správne. Osoby, ktoré sú súčasťou
konsolidovaného celku, sú na účely dohľadu na konsolidovanom základe povinné poskytovať
si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností vznikajúcich im v súvislosti
s ich účasťou v konsolidovanom celku.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste45) alebo je oprávnená požiadať o vykonanie dohľadu na mieste príslušný orgán dohľadu
iného členského štátu nad osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 a majú sídlo v inom členskom štáte, na účely výkonu tohto dohľadu na konsolidovanom
základe; Národná banka Slovenska je povinná vykonať dohľad na mieste na základe žiadosti
príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu.
(3)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť je povinná zabezpečiť
vykonanie auditu v osobách, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2, na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto osoby sú povinné na žiadosť
materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti uzavrieť zmluvu
o audítorskej činnosti.
§ 47
(1)
Ak je banka súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým je vykonávaný dohľad príslušným
orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť
podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe a spôsob výmeny informácií v písomnej
dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného
členského štátu. Národná banka Slovenska navrhne uzavretie takejto dohody, ak súčasťou
konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) je banka so sídlom v inom členskom štáte. V prípade, že takáto dohoda nie je uzavretá,
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak má v Slovenskej
republike sídlo banka s najvyššími aktívami v rámci konsolidovaného celku; ak je výška
aktív banky a zahraničnej banky so sídlom v inom členskom štáte v rámci konsolidovaného
celku rovnaká, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe,
ak bolo banke udelené povolenie ako prvej.
(2)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj nad bankami
so sídlom v inom členskom štáte, ak sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b).
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak materská
finančná holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej
únii má najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností
so sídlom v iných členských štátoch, ktoré rovnako kontrolujú uvedenú banku v inom
členskom štáte alebo majú v nej majetkovú účasť.
(4)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak aspoň
jedna z bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), má sídlo v Slovenskej republike; Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku
2 aj v tom prípade, ak predchádzajúcu podmienku nespĺňa žiadny iný členský štát a
súčasne banka s najvyššou hodnotou aktív spomedzi ostatných bánk, ktoré sú rovnako
súčasťou konsolidovaného celku finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom
členskom štáte, má sídlo na území Slovenskej republiky.
(5)
V prípadoch podľa odsekov 2, 3 a 4 môže Národná banka Slovenska s príslušnými orgánmi
dohľadu iných členských štátov na základe vzájomnej písomnej dohody upustiť od podmienok
uvedených v týchto odsekoch, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané pri zohľadnení
povahy bánk a významu ich činností v rôznych krajinách, a poveriť príslušný orgán
dohľadu iného členského štátu, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. V týchto
prípadoch Národná banka Slovenska podľa potreby umožní materskej banke v Európskej
únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, alebo banke
s najvyššou hodnotou celkových aktív, aby sa vyjadrila k návrhu rozhodnutia pripravovaného
v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov.
(6)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského
štátu vykoná dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu
na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného
členského štátu v osobách, ktoré sú zahrnuté do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe
v členskom štáte príslušného orgánu dohľadu; podrobnosti o výkone tohto dohľadu na
mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa odsekov 1 a 5. Vykonanie
dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný orgán dohľadu iného členského
štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného
orgánu dohľadu členského štátu majú rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť
ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa
osobitného predpisu; nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom
dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie
a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(7)
Národná banka Slovenska vyhovie žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského
štátu o informáciu súvisiacu s výkonom dohľadu na konsolidovanom základe.
(8)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii a Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu
pre bankovníctvo) uzavretie písomnej dohody podľa odsekov 1 a 5 a jej obsah.
(9)
Ak Národná banka Slovenska zodpovedá za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad
materskými bankami v Európskej únii a nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými
finančnými holdingovými spoločnosťami v Európskej únii alebo v ktorých majú materské
finančné holdingové spoločnosti v Európskej únii majetkovú účasť,
a)
plánuje dohľad na mieste a koordinuje činnosti dohľadu na mieste pri bežnej činnosti
aj vo vzťahu k povinnostiam podľa § 6 ods. 2, § 23 až 27 a § 37 ods. 8 až 19 v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu,
b)
vykonáva dohľad na mieste a overuje dodržiavanie požiadaviek určených v § 37, § 45 ods. 1 až 3 a § 46 ods. 1,
c)
koordinuje zhromažďovanie a poskytovanie významných alebo nevyhnutných informácií
pri bežnej činnosti a v kritických situáciách pre iné príslušné orgány dohľadu členských
štátov,
d)
plánuje dohľad na mieste a koordinuje činnosti dohľadu na mieste pri bežnej činnosti
v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu a ak je to potrebné, s centrálnymi bankami,
pri príprave na kritické situácie a počas nich, vrátane obdobia nepriaznivého vývoja
v bankách alebo zahraničných bankách alebo na finančných trhoch, pričom sa, ak je
to možné, využívajú vymedzené existujúce komunikačné prostriedky na uľahčenie krízového
riadenia; plánovanie a koordinácia činností zahŕňa výnimočné opatrenia uvedené v § 49 ods. 1 a 2, prípravu spoločných hodnotení, implementáciu plánov pre nepredvídané udalosti a
komunikáciu s verejnosťou,
e)
môže upozorniť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), ak s ňou
príslušné orgány dohľadu nespolupracujú v rozsahu, ktorý je potrebný na plnenie úloh
podľa písmen a) až d).
(10)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
významnou informáciou informácia potrebná na výkon konsolidovaného dohľadu príslušných
orgánov dohľadu členských štátov,
b)
nevyhnutnou informáciou informácia, ktorá môže významne ovplyvniť hodnotenie spoľahlivosti
a bezpečnosti banky alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte.
(11)
V prípade žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa § 33, 33c a 33d alebo na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov
konverzných faktorov predložených materskou bankou v Európskej únii a jej dcérskymi
spoločnosťami, alebo spoločne s dcérskymi spoločnosťami materskej finančnej holdingovej
spoločnosti v Európskej únii Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi
dohľadu iných členských štátov pri rozhodovaní o udelení týchto predchádzajúcich súhlasov
a určovaní podmienok, ktorým by takýto predchádzajúci súhlas mal podliehať. Táto žiadosť
sa predkladá Národnej banke Slovenska v prípade, ak ide o materskú banku v Európskej
únii alebo banku, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou
v Európskej únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej
únii majetkovú účasť.
(12)
Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 11 samostatne, ak sa v lehote
najneskôr do šiestich mesiacov neprijme spoločné rozhodnutie s príslušnými orgánmi
dohľadu iných členských štátov s odôvodnením tohto rozhodnutia, ktoré spoločne schvaľujú
v jednom dokumente, a nie je v tejto lehote vo forme rozhodnutia o predchádzajúcom
súhlase doručené žiadateľovi. Táto lehota začína plynúť dňom doručenia úplnej žiadosti
Národnej banke Slovenska, ktorá ju bezodkladne postúpi ostatným príslušným orgánom
dohľadu iných členských štátov. Ak v lehote šiestich mesiacov podľa prvej vety ktorýkoľvek
z orgánov dohľadu podľa odseku 11 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre
bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody v súlade s osobitným predpisom,18ab) Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 11 v súlade s rozhodnutím
Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán
dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného
mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne.
(13)
Rozhodnutie Národnej banky Slovenska podľa odseku 11 spolu s úplným odôvodnením a
stanoviskami ostatných príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov vyjadrených
v šesťmesačnej lehote sa doručí žiadateľovi a postúpi ostatným orgánom dohľadu.
(14)
Národná banka Slovenska postupuje primerane podľa odsekov 11 až 13, ak banka so sídlom
na území Slovenskej republiky je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného
príslušným orgánom dohľadu v inom členskom štáte.
(15)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom
základe,
a)
vyvinie v rámci svojich právomocí spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi
spoločnosťami materskej banky v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej
spoločnosti v Európskej únii maximálne úsilie na dosiahnutie spoločného rozhodnutia
o uplatnení § 6 ods. 2 a § 27 ods. 3 s cieľom zistiť, že výška vlastných zdrojov na konsolidovanom základe držaných skupinou
je dostatočná so zreteľom na jej finančnú situáciu a rizikový profil a má požadovanú
úroveň vlastných zdrojov voči každému subjektu v skupine bánk a zahraničných úverových
inštitúcií na konsolidovanom základe a nie je potrebné uplatniť požiadavku podľa § 50 ods. 13,
b)
predloží ostatným príslušným orgánom dohľadu správu obsahujúcu hodnotenie rizika
skupiny bánk a zahraničných úverových inštitúcií podľa § 6 ods. 2 a § 27 ods. 3,
c)
dosiahne spoločné rozhodnutie podľa písmena a) do štyroch mesiacov po predložení
správy podľa písmena b),
d)
vezme do úvahy v spoločnom rozhodnutí podľa písmena c) hodnotenie rizika dcérskych
spoločností, ktoré vykonajú príslušné orgány dohľadu podľa § 6 ods. 2 a § 27 ods. 3, a uvedie jeho úplné odôvodnenie,
e)
doručí spoločné rozhodnutie podľa písmena c) materskej banke v Európskej únii,
f)
konzultuje na žiadosť ktoréhokoľvek z ostatných príslušných orgánov dohľadu s Európskym
orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) vzniknuté nezhody pri prijímaní
rozhodnutia; ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) vyjadrí svoje
stanovisko, zváži jeho odporúčania a vysvetlí akúkoľvek významnú odchýlku od nich,
g)
môže konzultovať svoj postup s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo)
z vlastnej iniciatívy,
h)
vydá rozhodnutie podľa § 50 ods. 13 v spojení s § 6 ods. 2 pri neplnení § 27 ods. 3 na konsolidovanom základe, ak sa nedosiahne spoločné rozhodnutie podľa písmena c),
pričom náležite zváži hodnotenie rizika dcérskych spoločností, ktoré vykonali príslušné
orgány dohľadu, a ich stanoviská a výhrady,
i)
odôvodní rozhodnutie vydané podľa písmena h),
j)
predloží všetkým príslušným orgánom dohľadu a materskej banke v Európskej únii rozhodnutie
podľa písmena h),
k)
dosiahne spoločné rozhodnutie podľa písmena c), a ak také rozhodnutie neexistuje,
vydá rozhodnutie podľa písmena h),
l)
preverí aktuálnosť, a ak je potrebné, aktualizuje spoločné rozhodnutie podľa písmena
c), a ak také rozhodnutie neexistuje, preverí aktuálnosť, a ak je potrebné, vydá nové
rozhodnutie podľa písmena h), pričom za nové rozhodnutie sa považuje aj zmena alebo
zrušenie dovtedajšieho rozhodnutia vydaného podľa písmena h); preverenie aktuálnosti
a prípadné vydanie nového rozhodnutia sa uskutočňuje najmenej raz za rok, alebo ak
príslušný orgán dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami materskej banky v Európskej únii
alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii v prípade uplatňovania
požiadavky podľa § 50 ods. 13 požiada o vydanie nového rozhodnutia predložením písomnej a náležite odôvodnenej
žiadosti Národnej banke Slovenska, pričom v takom prípade sa môže vykonať preverenie
aktuálnosti a vydanie nového rozhodnutia na dvojstrannom základe medzi Národnou bankou
Slovenska a príslušným orgánom dohľadu, ktorý jej predložil,
m)
postupuje primerane podľa písmen a) až l), ak banka podľa § 2 ods. 1 je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného príslušným orgánom
dohľadu v inom členskom štáte.
(16)
Ak v lehote štyroch mesiacov od predloženia správy podľa odseku 15 písm. b) ktorýkoľvek
z orgánov dohľadu podľa odseku 15 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre
bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody v súlade s osobitným predpisom,18ab) Národná banka Slovenska rozhodne podľa odseku 15 písm. c) v súlade s rozhodnutím
Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán
dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného
mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne.
§ 48
(1)
Ak vznikne kritická situácia vrátane nepriaznivého vývoja na finančných trhoch, ktorá
potenciálne ohrozuje likviditu trhu a stabilitu finančného systému v členskom štáte,
v ktorom bolo subjektom skupiny bánk a zahraničných bánk udelené povolenie alebo v
ktorom sú zriadené pobočky určené ako dôležité podľa § 6 ods. 14, Národná banka Slovenska bezodkladne upozorní, s prihliadnutím na povinnosť zachovávania
mlčanlivosti, ministerstvo a orgán dohľadu iného členského štátu zodpovedný za výkon
dohľadu na konsolidovanom základe a oznámi im všetky informácie, ktoré sú dôležité
na výkon ich úloh. Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon
dohľadu na konsolidovanom základe a vznikne kritická situácia vrátane situácie uvedenej
v osobitnom predpise45aa) alebo vrátane nepriaznivého vývoja na finančných trhoch, ktorá potenciálne ohrozuje
likviditu trhu a stabilitu finančného systému v členskom štáte, v ktorom bolo subjektom
skupiny bánk a zahraničných bánk udelené povolenie alebo v ktorom sú zriadené dôležité
pobočky podľa § 6 ods. 14, Národná banka Slovenska bezodkladne upozorní, s prihliadnutím na povinnosť zachovávania
mlčanlivosti, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), Európsky výbor
pre systémové riziká, príslušné orgány dohľadu iného členského štátu, ministerstvo
a iné orgány verejnej moci a osoby, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými
subjektmi, a oznámi im všetky informácie, ktoré sú dôležité na výkon ich úloh.
(2)
Ak Národná banka Slovenska potrebuje informácie, ktoré už boli poskytnuté príslušnému
orgánu dohľadu iného členského štátu, obráti sa na tento orgán dohľadu vždy, keď je
to možné, s cieľom zabrániť duplicite v poskytovaní informácií rôznym orgánom dohľadu
zodpovedným za jeho vykonávanie.
(3)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom
základe, je na účel dosiahnutia vysokej účinnosti a efektívnosti pri jeho vykonávaní
povinná uzavrieť s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov písomné dohody o vzájomnej
koordinácii a spolupráci pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe.
(4)
Dohodami podľa odseku 3 sa môžu určiť ďalšie povinnosti Národnej banky Slovenska
pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe, ako aj podrobnosti o spoločnom postupe
orgánov dohľadu pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe a podrobnosti o rozhodovacom
procese.
(5)
Národná banka Slovenska je pri vykonávaní dohľadu povinná spolupracovať s príslušnými
orgánmi dohľadu iných členských štátov, pričom im poskytuje na požiadanie významné
informácie a z vlastnej iniciatívy nevyhnutné informácie na výkon ich dohľadu na konsolidovanom
základe vykonávaného podľa predpisov, ktoré sú porovnateľné s týmto zákonom. Národná
banka Slovenska spolupracuje s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo)
a poskytuje mu všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s osobitným
predpisom.45ab) Národná banka Slovenska môže upozorniť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre
bankovníctvo), ak
a)
príslušný orgán dohľadu iného členského štátu neposkytol Národnej banke Slovenska
významné informácie, alebo
b)
príslušný organ dohľadu iného členského štátu žiadosť Národnej banky Slovenska o
poskytnutie významnej informácie zamietol alebo nevybavil v primeranej lehote.
(6)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) banka so sídlom v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska poskytne príslušnému
orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad touto bankou, najmä
všetky významné informácie. Rozsah poskytovaných významných informácií ustanoví Národná
banka Slovenska v závislosti od významu týchto dcérskych spoločností pre finančné
systémy dotknutých členských štátov.
(7)
Nevyhnutná informácia podľa odseku 5 obsahuje
a)
štruktúru konsolidovaného celku na požadovanej úrovni a zoznam významných bánk zahrnutých
do tohto celku, ako aj zoznam príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov,
ktoré vykonávajú dohľad nad týmito bankami,
b)
spôsob zisťovania údajov od bánk podľa písmena a) a spôsob ich overovania,
c)
hodnotenie nepriaznivého vývoja ekonomickej situácie bánk podľa písmena a) alebo
iných osôb zahrnutých do toho istého konsolidovaného celku, ktorých správanie by mohlo
mať na ekonomickú situáciu týchto bánk vplyv,
d)
závažné opatrenia na nápravu prijaté Národnou bankou Slovenska podľa § 50 vrátane uloženia povinnosti o udržiavaní vlastných zdrojov banky na úrovni vyššej
než vyplýva z § 30 ods. 4 a 5, uloženia pokút Národnou bankou Slovenska podľa § 50 a rozhodnutia o obmedzení používania pokročilého prístupu merania podľa § 33d.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností materskej banky, ako aj metódy konsolidácie
údajov na tieto účely,
b)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností banky, ktorá je súčasťou konsolidovaného
celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b),
c)
čo sa rozumie kritickou situáciou podľa § 47 ods. 9 a § 48 ods. 1, významnou bankou podľa § 48 ods. 7 a závažným opatrením podľa § 48 ods. 7.
(9)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom
základe, zriadi kolégium orgánov dohľadu (ďalej len „kolégium“) na účely zjednodušenia
výkonu úloh uvedených v § 47 ods. 9, 11 až 15 a § 48 ods. 1 a s prihliadnutím na povinnosť zachovávania mlčanlivosti zabezpečí koordináciu a
spoluprácu aj s príslušnými orgánmi dohľadu v štátoch, ktoré nie sú členským štátom.
Prostredníctvom kolégia zabezpečuje Národná banka Slovenska plnenie týchto úloh:
a)
výmenu informácií medzi Národnou bankou Slovenska, Európskym orgánom dohľadu (Európskym
orgánom pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom45ac) a ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu,
b)
dosiahnutie prípadnej dohody o dobrovoľnom zverení úloh a dobrovoľnom delegovaní
povinností medzi Národnou bankou Slovenska a ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu,
c)
určenie programov previerok vykonávaných orgánmi dohľadu, ktoré sa opierajú o hodnotenie
rizika skupiny podľa § 6 ods. 2 a § 47 ods. 9,
d)
zvýšenie efektívnosti dohľadu v súvislosti so žiadosťami o informácie uvedené v § 48 ods. 2 a 5,
e)
dôsledné uplatňovanie požiadaviek na podnikanie podľa tohto zákona vo všetkých subjektoch
skupiny bánk a zahraničných bánk,
f)
uplatnenie § 47 ods. 9 písm. d),
(10)
Národná banka Slovenska zriadi a zabezpečuje fungovanie kolégia podľa odseku 9 na
základe písomných dohôd podľa § 48 ods. 3. Do činnosti kolégia môže zapojiť príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi
spoločnosťami materskej banky v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej
spoločnosti v Európskej únii a príslušné orgány členského štátu, v ktorom sú zriadené
dôležité pobočky banky, prípadne centrálne banky, a podľa potreby príslušné orgány
dohľadu krajín, ktoré nie sú členským štátom, s prihliadnutím na povinnosť zachovávania
mlčanlivosti. Národná banka Slovenska
a)
vedie zasadnutia kolégia a rozhoduje, ktoré príslušné orgány dohľadu sa zúčastňujú
na zasadnutí alebo činnosti kolégia,
b)
vopred úplne informuje každého člena kolégia o termíne, mieste uskutočnenia a programe
zasadnutia kolégia,
c)
včas podáva všetkým členom kolégia úplné informácie o rozhodnutiach prijatých na
zasadnutiach alebo vykonaných opatreniach,
d)
pri svojom rozhodovaní prihliada na dôležitosť činnosti dohľadu, ktorá sa má plánovať
alebo koordinovať, pre tieto orgány, a najmä na možné dôsledky na stabilitu finančného
systému v dotknutých členských štátoch podľa § 6 ods. 2 a na povinnosti podľa § 6 ods. 16,
e)
informuje, s prihliadnutím na povinnosť zachovávania mlčanlivosti, Európsky orgán
dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o činnostiach kolégia.
(11)
Ak je Národná banka Slovenska členom kolégia zriadeného orgánom dohľadu iného členského
štátu, úzko spolupracuje s príslušným orgánom dohľadu, ktorý kolégium zriadil, ako
aj s ostatnými členmi kolégia a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo).
§ 49
(1)
Národná banka Slovenska je pred vydaním svojho rozhodnutia povinná rokovať s príslušnými
orgánmi dohľadu iných členských štátov vždy, ak sa rozhodnutie týka banky zahrnutej
do konsolidovaného celku, ktorého súčasťou sú aj osoby, nad ktorými vykonáva dohľad
príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a ak tento zákon neustanovuje inak.
Táto povinnosť viesť rokovania sa týka rozhodnutí vydávaných banke zahrnutej v konsolidovanom
celku, ktorými sa
a)
povoľuje zmena akcionárskej štruktúry banky alebo zmena riadiacej štruktúry banky,
b)
udeľuje závažné opatrenie na nápravu a pokuty podľa § 50.
(2)
Rokovanie podľa odseku 1 Národná banka Slovenska vedie vždy s príslušným orgánom
dohľadu iného členského štátu, ak sa rozhodnutie podľa odseku 1 písm. b) týka osoby,
ktorá je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávanom týmto príslušným
orgánom dohľadu iného členského štátu, okrem prípadu, ak by takéto rozhodnutie bránilo
efektívnemu postupu pri vydávaní rozhodnutia, o čom bezodkladne informuje príslušné
orgány dohľadu iných členských štátov.
(3)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského
štátu zodpovedného za výkon dohľadu na konsolidovanom základe preverí informácie potrebné
na výkon dohľadu na konsolidovanom základe o osobe, na ktorú sa uvedený dohľad vzťahuje
a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom
poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu sú
oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo môžu
preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.
DEVIATA ČASŤ
DOPLŇUJÚCI DOHĽAD NAD FINANČNÝMI KONGLOMERÁTMI
§ 49a
Doplňujúcim dohľadom nad finančnými konglomerátmi (ďalej len „doplňujúci dohľad")
je sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú banky,
inštitúcie elektronických peňazí, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne, zaisťovne
alebo správcovské spoločnosti, na účely obmedzenia rizík, ktorým je banka alebo iná
regulovaná osoba vystavená z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.
§ 49b
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančným konglomerátom
1.
skupina, ak
1a.
je ovládaná regulovanou osobou,
1b.
regulovaná osoba podľa bodu 1a je materskou spoločnosťou osoby vo finančnom sektore
alebo je osobou, ktorá má majetkovú účasť podľa § 44 ods. 5 písm. m) na osobe vo finančnom
sektore, alebo je osobou prepojenou s osobou vo finančnom sektore vzťahom ovládania
podľa § 49b písm. d) tretieho bodu,
1c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového
sektora alebo zo sektora investičných služieb a
1d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva
a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a
v sektore investičných služieb sú významné podľa § 49e ods. 2 a 4,
2.
skupina, ak
2a.
aspoň jedna z osôb v skupine je regulovanou osobou,
2b.
nie je ovládaná regulovanou osobou a činnosť skupiny je sústredená vo finančnom sektore
podľa § 49e ods. 1,
2c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového
sektora alebo zo sektora investičných služieb a
2d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva
a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a
v sektore investičných služieb sú významné podľa § 49e ods. 2 a 4 alebo
3.
podskupina iného finančného konglomerátu, ktorá spĺňa podmienky podľa prvého alebo
druhého bodu,
b)
finančným sektorom sektor, v ktorom pôsobí jedna právnická osoba alebo viaceré z
týchto právnických osôb:
1.
banka, inštitúcia elektronických peňazí, iná finančná inštitúcia podľa § 6 ods. 21 alebo podnik pomocných bankových služieb; tieto tvoria bankový sektor,
2.
poisťovňa, zaisťovňa alebo poisťovacia holdingová spoločnosť podľa osobitného predpisu;45a) tieto tvoria sektor poisťovníctva,
3.
obchodník s cennými papiermi alebo iná finančná inštitúcia podľa § 6 ods. 21 okrem inštitúcie elektronických peňazí; tieto tvoria sektor investičných služieb,
4.
zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
c)
skupinou skupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania podľa § 44 ods. 5 písm.
l),
d)
ovládaním vzťah, ak
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,
2.
jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo
3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s
vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych
orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb.
§ 49c
(1)
Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, ak
a)
finančný konglomerát je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí,
b)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá
je materskou spoločnosťou banky alebo inštitúcie elektronických peňazí a finančný
konglomerát netvoria ďalšie regulované osoby,
c)
materskou spoločnosťou banky alebo inštitúcie elektronických peňazí je zmiešaná finančná
holdingová spoločnosť a finančný konglomerát tvoria ďalšie regulované osoby so sídlom
v členskom štáte a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový
sektor,
d)
finančný konglomerát je ovládaný viac ako jednou zmiešanou finančnou holdingovou
spoločnosťou so sídlom v rôznych členských štátoch a v každom z týchto členských štátov
má sídlo regulovaná osoba, pričom regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami
vo finančnom konglomeráte je banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, alebo ak
najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor; ak je
súčasťou finančného sektora aj zahraničná banka alebo zahraničná inštitúcia elektronických
peňazí so sídlom v členskom štáte, na základe dohody Národnej banky Slovenska s príslušným
orgánom dohľadu tohto členského štátu,
e)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so
sídlom v Slovenskej republike, ktorá je materskou spoločnosťou viac ako jednej regulovanej
osoby so sídlom v členskom štáte, a žiadnej z týchto regulovaných osôb nebolo udelené
povolenie v Slovenskej republike a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu
je bankový sektor,
f)
finančný konglomerát nie je ovládaný materskou spoločnosťou alebo je ovládaný inak,
ako je uvedené v písmenách a) až e), ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného
konglomerátu je bankový sektor a regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami
v tomto sektore je banka alebo inštitúcia elektronických peňazí.
(2)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prevziať
výkon doplňujúceho dohľadu aj v prípadoch neuvedených v odseku 1, ak je to vhodné
z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prenechať
výkon doplňujúceho dohľadu v prípadoch uvedených v odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu
členského štátu, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§ 49d
(1)
Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov,
ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, určí na základe kritérií podľa § 49e, ktoré finančné konglomeráty podliehajú doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska oznámi príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktoré
zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát podľa § 49c ods. 1, alebo banke, alebo inštitúcii elektronických peňazí s najvyššími celkovými aktívami,
ak najdôležitejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor, že
tento finančný konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Národná banka Slovenska
informuje o tom príslušné orgány dohľadu členského štátu, v ktorom má sídlo zmiešaná
finančná holdingová spoločnosť, a Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu zriadený
podľa osobitného predpisu.45ad)
§ 49e
(1)
Činnosti sa považujú za sústredené vo finančnom sektore, ak podiel celkových aktív
regulovaných osôb a neregulovaných osôb finančného sektora v skupine k celkovým aktívam
skupiny ako celku je vyšší ako 40 %.
(2)
Činnosti vo finančných sektoroch sú významné, ak priemer z hodnôt podielov za každý
finančný sektor je vyšší ako 10 %, pričom priemer sa vypočíta z týchto podielov:
a)
z podielu celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam osôb finančného
sektora v skupine a
b)
z podielu minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej
výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.
(3)
Najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer
z podielov podľa odseku 2 je najnižší; najvýznamnejší finančný sektor vo finančnom
konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najvyšší.
Na účely výpočtu priemeru z podielov podľa odseku 2 na meranie najmenšieho a najvýznamnejšieho
finančného sektora sa bankový sektor a sektor investičných služieb považujú za jeden
sektor.
(4)
Ak skupina nedosiahne hodnotu priemeru podľa odseku 2 z podielov podľa odseku 2,
ale celkové aktíva najmenšieho finančného sektora v skupine sú vyššie ako 6 mld. eur,
Národná banka Slovenska je oprávnená určiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu
členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, že skupina sa nebude považovať za finančný konglomerát
alebo že sa nebudú uplatňovať ustanovenia § 49g až 49j, ak vykonávanie doplňujúceho dohľadu nie je vhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho
dohľadu, najmä ak
a)
priemer z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
b)
jeden z podielov vypočítaných podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
c)
podiel na trhu najmenšieho finančného sektora nepresiahne 5 % v žiadnom členskom
štáte, ak je meraný z hľadiska celkových aktív v bankovom sektore alebo sektore investičných
služieb a z hľadiska hrubej výšky predpísaného poistného poistných zmlúv uzatvorených
v sektore poisťovníctva.
(5)
Rozhodnutia Národnej banky Slovenska prijaté podľa odseku 4 Národná banka Slovenska
oznámi aj príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad
nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, vylúčiť právnickú osobu z výpočtu podielov podľa odsekov 1 až 3, ak
ide o osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a ktorého právny poriadok
neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
ktorej zaradenie do finančného konglomerátu je nevhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho
dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, brať do úvahy hodnoty podielov uvedených v odsekoch 1 a 2 za tri za
sebou nasledujúce roky, aby sa zamedzilo náhlej zmene režimu výkonu doplňujúceho dohľadu,
a nebrať do úvahy dosiahnutie hodnôt podielov uvedených v odsekoch 1 a 2, ak nastanú
významné zmeny v štruktúre skupiny.
(8)
Národná banka Slovenska je oprávnená v osobitne odôvodnených prípadoch a po vyjadrení
príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými
osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výpočte hodnoty podielov podľa
odsekov 1 a 2 nahradiť alebo doplniť kritérium založené na celkových aktívach kritériami
založenými na štruktúre príjmov alebo podsúvahových činnostiach, a to jedným alebo
oboma súčasne, alebo pridať jedno kritérium alebo obidve tieto kritériá, ak majú osobitný
význam z hľadiska účelu doplňujúceho dohľadu.
(9)
Ak hodnota podielu podľa odseku 1 klesne pod 40 % alebo hodnota priemeru z podielov
podľa odseku 2 klesne pod 10 % v prípade finančných konglomerátov, na ktoré sa už
vzťahuje doplňujúci dohľad, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku
1 hodnota podielu 35 % a pri výpočte podľa odseku 2 hodnota priemeru z podielov 8
%.
(10)
Ak v prípade skupiny, nad ktorou sa už vykonáva doplňujúci dohľad, celkové aktíva
najmenšieho finančného sektora skupiny klesnú pod 6 mld. eur, na nasledujúce tri roky
platí pri výpočte podľa odseku 4 suma 5 mld. eur.
(11)
Národná banka Slovenska môže so súhlasom príslušných orgánov dohľadu členských štátov,
ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, počas obdobia ustanoveného v odsekoch 7 až 10 určiť, že prestanú platiť
nižšie hodnoty podielov alebo nižšia suma ustanovená v odsekoch 7 až 10 pre finančné
konglomeráty podliehajúce doplňujúcemu dohľadu.
(12)
Výpočty týkajúce sa celkových aktív sa robia súhrnom údajov o celkových aktívach
osôb v skupine z ich ročných účtovných závierok. Na účely tohto výpočtu sa pre osoby,
v ktorých je nadobudnutá majetková účasť, berie do úvahy výška podielu nadobudnutého
v danej osobe. Ak boli zostavené konsolidované účtovné závierky, použijú sa tieto
namiesto súhrnu údajov.
(13)
Minimálnou výškou vlastných zdrojov bánk na účely doplňujúceho dohľadu sa rozumie
taká výška vlastných zdrojov, pri ktorej banka udržiava svoje vlastné zdroje minimálne
na úrovni súčtu hodnôt zodpovedajúcich požiadavkám na vlastné zdroje podľa § 30 ods. 5, pričom hodnota rizík sa nemení.
(14)
Požiadavky na minimálnu výšku vlastných zdrojov regulovaných osôb iných ako banka,
ktoré sa zahŕňajú do výpočtov podľa odsekov 2 až 6, sa určia podľa osobitných predpisov,45b) ktoré sa vzťahujú na určenie požiadaviek na vlastné zdroje, výšky vlastných zdrojov
a solventnosti príslušnej regulovanej osoby.
§ 49f
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu,
je povinná dodržiavať podmienky podľa § 49g až 49j, ak
a)
ovláda finančný konglomerát,
b)
jej materskou spoločnosťou je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej sídlo
sa nachádza v členskom štáte,
c)
je prepojená s právnickou osobou iného finančného sektora vzťahom ovládania podľa
§ 49b písm. d) tretieho bodu alebo
d)
jej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová
spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak sa v tomto štáte vykonáva
dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorého súčasťou
je banka alebo inštitúcia elektronických peňazí spĺňajúca niektorú z podmienok podľa
odseku 1, podmienky podľa § 49g až 49j sa vzťahujú na banku alebo inštitúciu elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného
konglomerátu zahŕňajúceho podskupinu.
(3)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorej materská spoločnosť je regulovanou
osobou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v štáte, ktorý
nie je členským štátom, a v tomto štáte sa nevykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi,
ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 49g až 49j. Ak nie je možné dodržať podmienky podľa § 49g až 49j z dôvodu, že dohľad nad finančnými konglomerátmi uplatňovaný štátom, ktorý nie je
členským štátom, nie je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, Národná banka Slovenska môže
určiť, že banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou takého finančného
konglomerátu, bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a
správy o účasti v takom finančnom konglomeráte, a tiež môže obmedziť alebo zakázať
takej banke alebo inštitúcii elektronických peňazí vnútroskupinové operácie, ktoré
by mohli mať vplyv na dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného
konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska preverí, či sa nad finančným konglomerátom podľa odseku 3
vykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu,
ak sa tak dohodla s úradom, orgánmi dohľadu členského štátu, v ktorom majú sídlo regulované
osoby tvoriace finančný konglomerát, a to na žiadosť materskej spoločnosti podľa odseku
3, na žiadosť regulovanej osoby, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu, alebo
z vlastnej iniciatívy. Národná banka Slovenska prerokuje s Výborom pre finančné konglomeráty
pri Európskej Komisii vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 a vydanie rozhodnutia podľa
odseku 3 oznámi Komisii. Ak sa Národná banka Slovenska nedohodla s príslušným orgánom
členského štátu v záležitosti podľa prvej vety, postupuje sa podľa osobitného predpisu.45c)
(5)
Ak právnické osoby majú majetkovú účasť v jednej regulovanej osobe alebo vo viacerých
regulovaných osobách alebo bez majetkovej účasti uplatňujú vo vzťahu k týmto regulovaným
osobám iný významný vplyv, ako je vplyv podľa odsekov 1 až 3, Národná banka Slovenska
v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za
dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí, či
a v akom rozsahu sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad regulovanými osobami tak,
ako keby predstavovali finančný konglomerát, ktorý by mal podliehať doplňujúcemu dohľadu.
Aby sa mohol vykonávať taký doplňujúci dohľad, aspoň jedna z právnických osôb podľa
prvej vety musí byť bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, musia byť splnené
podmienky ustanovené v § 49b písm. a) prvom bode bodoch 1c a 1d a je to potrebné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§ 49g
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí podľa § 49f ods. 1 je povinná zabezpečiť, aby na úrovni finančného konglomerátu sa dodržala dostatočná
výška vlastných zdrojov a aby sa na úrovni finančného konglomerátu prijali pravidlá
zabezpečujúce dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov. Vlastné zdroje finančného
konglomerátu sú dostatočné, ak rozdiel medzi vlastnými zdrojmi na úrovni finančného
konglomerátu a súčtom minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb vo finančnom konglomeráte
je nula alebo kladné číslo.
(2)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu,
je povinná vykonávať výpočty dostatočnej výšky vlastných zdrojov podľa jednej z metód
ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Národná banka Slovenska
podľa odseku 9.
(3)
Národná banka Slovenska po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu členských štátov,
ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, je oprávnená z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby
alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa odseku 4 oznámiť regulovanej
osobe alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá z metód výpočtu dostatočnej
výšky vlastných zdrojov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku
9 sa použije.
(4)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ovláda finančný konglomerát,
je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej
banke Slovenska údaje o výške vlastných zdrojov a o výške vlastných zdrojov na úrovni
finančného konglomerátu potrebných na splnenie podmienok dostatočnej výšky vlastných
zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu. Ak
finančný konglomerát nie je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí,
údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná
holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom
vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich
finančný konglomerát.
(5)
Do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu
sa zahŕňajú požiadavky na vlastné zdroje len za osoby uvedené v § 49b písm. b).
(6)
Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, že do výpočtu požiadaviek na dostatočnú výšku
vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podliehajúcemu doplňujúcemu dohľadu
nezaradí osobu,
a)
ktorá má sídlo v štáte, ktorý nie je členským štátom a ktorého právny poriadok neumožňuje
výmenu informácií potrebných na výkon doplňujúcemu dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely doplňujúceho dohľadu nad regulovanými osobami
vo finančnom konglomeráte; to neplatí, ak by bolo z výpočtu vylúčených viac právnických
osôb, ktorých podiel na finančnom konglomeráte je v celkovom súčte významný podľa
§ 49e ods. 2 a 4,
c)
ktorej zaradenie by bolo nevhodné alebo neprimerané z hľadiska cieľov doplňujúceho
dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska nezaradenie osoby podľa odseku 6 písm. c) prerokuje s orgánmi
dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za doplňujúci dohľad v príslušnom členskom
štáte.
(8)
Ustanovením odseku 6 nie je dotknutá povinnosť dotknutých osôb poskytovať informácie
na účely výkonu doplňujúceho dohľadu ani oprávnenie orgánov dohľadu poskytovať informácie
o týchto osobách na účely výkonu doplňujúceho dohľadu alebo dohľadu nad finančnými
konglomerátmi v inom členskom štáte.
(9)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,
sa na účely výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu
ustanoví,
a)
čo tvorí vlastné zdroje na úrovni finančného konglomerátu, a spôsob ich výpočtu vrátane
vlastných zdrojov zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
b)
čo sa rozumie minimálnou výškou vlastných zdrojov osôb vo finančnom konglomeráte,
a spôsob ich výpočtu,
c)
metódy výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu.
§ 49h
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ovláda finančný konglomerát,
je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej
banke Slovenska údaje o koncentrácii rizík finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát
nie je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, údaje podľa prvej
vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť
alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení
regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich
finančný konglomerát.
(2)
Koncentráciou rizík finančného konglomerátu na účely doplňujúceho dohľadu sa rozumie
každá činnosť osôb finančného konglomerátu, ktorá môže spôsobiť takú stratu, ktorá
môže ohroziť platobnú schopnosť alebo bezpečnosť a zdravie regulovaných osôb vo finančnom
konglomeráte; taká koncentrácia môže byť v úverom riziku, investičnom riziku, poistnom
riziku, trhovom riziku, riziku likvidity, kreditnom riziku, operačnom riziku a inom
riziku alebo kombinácii týchto rizík.
(3)
Ak finančný konglomerát ovláda banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, vzťahuje
sa na koncentráciu rizík finančného konglomerátu rovnako § 31. Ak finančný konglomerát ovláda iná regulovaná osoba, vzťahujú sa na koncentráciu
rizík finančného konglomerátu primerane ustanovenia osobitného predpisu.45b)
(4)
Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším
finančným sektorom vo finančnom konglomeráte bankový sektor, vzťahujú sa na koncentráciu
rizík bankového sektora a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti primerane § 31 až 33.
(5)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov,
sa ustanovia na účely zisťovania koncentrácie rizík podrobnosti o
a)
výpočte majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu a podrobnosti o majetkovej
angažovanosti finančného konglomerátu,
b)
výpočte majetkovej angažovanosti bankového sektora a podrobnosti o majetkovej angažovanosti
bankového sektora,
c)
výpočte majetkovej angažovanosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a podrobnosti
o majetkovej angažovanosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
d)
koncentrácii rizík finančného konglomerátu a spôsob ich výpočtu.
§ 49i
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ovláda finančný konglomerát,
je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej
banke Slovenska údaje o významných vnútroskupinových obchodoch finančného konglomerátu.
Ak finančný konglomerát nie je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí,
údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná
holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom
vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich
finančný konglomerát.
(2)
Vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie obchod, v ktorom
regulované osoby tvoriace finančný konglomerát priamo alebo nepriamo využívajú iné
osoby tej istej skupiny alebo fyzickú osobu, alebo právnickú osobu, ktoré ovládajú,
na splnenie povinnosti, a to bez ohľadu, či je táto povinnosť určená zmluvou a či
je splnenie tejto povinnosti za úhradu.
(3)
Významným vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vnútroskupinový
obchod, ktorého výška je najmenej 5 % zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni
finančného konglomerátu podľa § 49g ods. 9 písm. a).
(4)
Pri významných vnútroskupinových obchodoch s osobami s osobitným vzťahom sa postupuje
podľa § 35.
(5)
Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším
finančným sektorom vo finančnom konglomeráte bankový sektor, na vnútroskupinové obchody
bankového sektora a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti sa vzťahuje § 44 ods. 4.
§ 49j
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu,
je povinná vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich
postupov a vedenia účtovníctva na účel sledovania a dodržiavania ustanovení tohto
zákona na úrovni finančného konglomerátu.
(2)
Systém riadenia rizík na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
vhodný systém riadenia zabezpečujúci na úrovni finančného konglomerátu schvaľovanie
a pravidelnú kontrolu podnikateľskej stratégie vo vzťahu k rizikám vyplývajúcim z
činnosti finančného konglomerátu,
b)
postupy na zabezpečenie dostatočnej výšky vlastných zdrojov, ktoré zahŕňajú možný
vplyv podnikateľskej stratégie na rizikový profil a na vlastné zdroje banky a inštitúcie
elektronických peňazí,
c)
postupy na sledovanie rizík a opatrenia zabezpečujúce sledovanie a kontrolu rizík
na úrovni finančného konglomerátu,
d)
opatrenia s cieľom prípravy a rozvíjania vhodných plánov a postupov na ozdravenie
a riešenie úpadku; tieto opatrenia musia byť pravidelne aktualizované.
(3)
Systém vnútornej kontroly na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
hodnotenie postupov na identifikáciu a meranie rizík ovplyvňujúcich plnenie ustanovení
o dostatočnej výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu a hodnotenie
ich funkčnosti a účinnosti,
b)
hodnotenie postupov účtovania a poskytovania informácií, ktoré slúžia na zisťovanie,
meranie, sledovanie a kontrolu vnútroskupinových obchodov a koncentráciu rizík.
§ 49k
(1)
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu
a)
zabezpečuje koordináciu zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie
činnosti finančného konglomerátu a aj poskytovanie informácií dôležitých na výkon
doplňujúceho dohľadu v jednotlivých finančných sektoroch príslušným orgánom dohľadu
iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť
finančného konglomerátu,
b)
zhromažďuje informácie potrebné na zhodnotenie finančnej situácie finančného konglomerátu
na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
sleduje dodržiavanie ustanovení o dostatočnej výške vlastných zdrojov, koncentráciách
rizík a o vnútroskupinových obchodoch,
d)
sleduje štruktúru finančného konglomerátu, jeho organizáciu a sleduje funkčnosť systému
vnútornej kontroly podľa § 49j,
e)
plánuje a koordinuje výkon doplňujúceho dohľadu za akejkoľvek situácie v spolupráci
s príslušným orgánom dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými
osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
f)
plní ďalšie úlohy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, koordinovať výkon doplňujúceho dohľadu a upraviť postupy spolupráce
pri uplatňovaní ustanovení § 49d, § 49e, § 49f ods. 3 a 5, § 49g, § 49l ods. 2 a § 51a.
(3)
Informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu, ktoré už boli poskytnuté príslušnému
orgánu dohľadu iného štátu, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, si Národná banka Slovenska vyžiada od tohto orgánu.
Ak tieto informácie Národná banka Slovenska nezískala postupom podľa prvej vety, je
oprávnená vyžiadať si ich priamo od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
ktoré sú uvedené v § 49g ods. 2.
§ 49l
(1)
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu spolupracuje s príslušnými
orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami
tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, aj vtedy, ak doplňujúci dohľad vykonáva
príslušný orgán dohľadu členského štátu, a to najmenej v rozsahu podľa odseku 3.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná na žiadosť príslušných orgánov dohľadu členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, poskytnúť im informácie potrebné na výkon dohľadu nad regulovanými osobami
vo finančnom konglomeráte a dohľadu nad finančnými konglomerátmi, najmenej však v
rozsahu podľa odseku 3. Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť tieto informácie
aj z vlastného podnetu, ak zistí, že uvedené informácie sú dôležité na výkon dohľadu
nad finančnými konglomerátmi. Národná banka Slovenska je oprávnená vyžiadať si od
príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými
osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, informácie potrebné na výkon doplňujúceho
dohľadu najmenej v rozsahu podľa odseku 3 a tiež je oprávnená vymieňať si informácie
potrebné na výkon dohľadu nad finančnými konglomerátmi aj so zahraničnými centrálnymi
bankami, Európskym systémom centrálnych bánk a Európskou centrálnou bankou a v súlade
s osobitným predpisom45d) aj s Európskym výborom pre systémové riziká.
(3)
Spolupráca a výmena informácií podľa odsekov 1 a 2 sa týka najmä
a)
štruktúry finančného konglomerátu a príslušných orgánov dohľadu členských štátov,
ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu,
b)
stratégie a zamerania finančného konglomerátu,
c)
finančnej situácie finančného konglomerátu, najmä dostatočnej výšky vlastných zdrojov,
vnútroskupinových obchodov, koncentrácií rizík a výsledkov hospodárenia,
d)
akcionárov s kvalifikovanou účasťou v osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu
a členov štatutárnych orgánov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
e)
organizácie, riadenia rizík a systému vnútornej kontroly na úrovni finančného konglomerátu,
f)
postupov zberu informácií od osôb, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, a preverovania
týchto informácií,
g)
nepriaznivého vývoja v regulovaných osobách alebo v iných osobách vo finančnom konglomeráte,
ktorý by mohol mať vážny negatívny vplyv na banku alebo inštitúciu elektronických
peňazí,
h)
závažných sankcií a mimoriadnych opatrení prijatých Národnou bankou Slovenska, príslušnými
orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami
tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu,
a)
vydanie rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase podľa § 28 ods. 1 písm. a) a b) a § 9 ods. 4, ak by zmeny v akcionárskej štruktúre alebo zmeny v orgánoch banky a inštitúcie elektronických
peňazí ovplyvnili výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
uloženie sankcií alebo prijatie opatrení voči regulovaným osobám vo finančnom konglomeráte,
ktoré by mohli mať vplyv aj na regulované osoby podliehajúce doplňujúcemu dohľadu
vykonávanému príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktorý zodpovedá za dohľad
nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Národná banka Slovenska nie je povinná rokovať podľa odseku 4, ak toto rokovanie
môže ohroziť prijatie rozhodnutí v príslušnej lehote alebo ak prijatie sankcií a opatrení
neznesie odklad. Národná banka Slovenska v takom prípade bez zbytočného odkladu informuje
príslušné orgány dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými
osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je pri výkone doplňujúceho dohľadu oprávnená vyzvať príslušný
orgán dohľadu členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami
tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo
materská spoločnosť, aby požiadal materskú spoločnosť o informácie potrebné na vykonávanie
úloh Národnej banky Slovenska podľa § 49k a aby jej postúpil tieto informácie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoluprácu Národnej banky Slovenska
s orgánmi dohľadu štátov, s ktorými Európska únia podpísala dohodu o spolupráci pri
výkone dohľadu nad finančnými konglomerátmi.
(8)
Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté oprávnenie uzavrieť dohodu o podmienkach výkonu
dohľadu nad finančnými konglomerátmi a o vzájomnej výmene informácií s príslušným
orgánom dohľadu iného štátu, ktorý nie je členským štátom, ak taká dohoda nie je v
rozpore s pravidlami výkonu doplňujúceho dohľadu.
§ 49m
(1)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu členského štátu,
ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
preverí informácie potrebné na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom o osobe,
ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky,
alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným
orgánom dohľadu členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného
Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej
banky Slovenska samostatne.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu členského štátu,
ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
o preverenie informácií potrebných na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom o
osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území členského
štátu, alebo o preverenie týchto informácií prostredníctvom poverených osôb. Osoby
poverené Národnou bankou Slovenska sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného
príslušným orgánom dohľadu členského štátu alebo môžu preveriť tieto informácie so
súhlasom príslušného orgánu dohľadu členského štátu samostatne.
§ 49n
Osoby, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, sú na účely doplňujúceho dohľadu
povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností podľa § 49g až 49j.
§ 49o
(1)
Zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa § 49c sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia
a iné správy obsahujúce údaje, ktoré sú potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu podľa
§ 49g ods. 2, § 49h ods. 1 a § 49i ods. 1, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah,
formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na
ich vypracúvanie ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
(2)
Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť
zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach
a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú
ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti,
zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska
predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
DESIATA ČASŤ
OPATRENIA NA NÁPRAVU A POKUTY
§ 50
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej
banky, spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v
rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných
rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky,
v nedodržiavaní podmienok podľa § 7 ods. 2, 4 a 6, § 8 ods. 2, 4 a 6 alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, právne záväzných
aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových
činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov
a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na jej ozdravenie,
b)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia
a správy,
c)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky skončiť nepovolenú činnosť,
d)
uložiť pokutu banke alebo pobočke zahraničnej banky od 3 300 eur do 332 000 eur a
pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 664 000 eur,
e)
obmedziť alebo pozastaviť banke alebo pobočke zahraničnej banky výkon niektorej bankovej
činnosti alebo výkon niektorého druhu obchodov,
f)
odobrať bankové povolenie na výkon niektorej bankovej činnosti,
g)
uložiť opravu účtovnej alebo inej evidencie podľa zistení Národnej banky Slovenska
alebo audítora,
h)
uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú
banka alebo pobočka zahraničnej banky uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
i)
uložiť zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným
ziskom z minulých rokov, s fondmi tvorenými zo zisku a s kapitálovými fondmi,
j)
zaviesť nútenú správu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky z dôvodov uvedených
v § 53,
k)
odobrať bankové povolenie banke alebo pobočke zahraničnej banky z dôvodov uvedených
v § 63,
l)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na zlepšenie riadenia
rizík,
m)
uložiť banke udržiavať hodnotu vlastných zdrojov vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek
na vlastné zdroje určenej týmto zákonom podľa § 30 ods. 4 a 5,
n)
uložiť banke uplatňovať osobitné postupy zohľadňovania znehodnotenia majetku a predpokladaných
strát z podsúvahových položiek banky, ak bankou vykonané ocenenie majetku alebo hodnota
bankou vypočítaných predpokladaných strát z podsúvahových položiek nezodpovedá objektívnej
skutočnosti, a to na účely udržiavania vlastných zdrojov banky vo vzťahu k hodnotám
zodpovedajúcim požiadavkám na vlastné zdroje,
o)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky znížiť významné riziká, ktoré podstupuje
pri výkone svojich činností,
p)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky udržiavať stanovený rozsah aktív banky
alebo pobočky zahraničnej banky v určenej výške,
r)
uložiť banke, aby obmedzila poskytovanie pohyblivej zložky celkovej odmeny osobám
podľa § 23a vo výške určenej percentom z celkových odmien vyplatených osobám podľa § 23a za najmenej jeden predchádzajúci kalendárny rok, a to na účely udržiavania vlastných
zdrojov banky podľa § 30 ods. 4 a 5,
s)
uložiť banke, aby použila zisk na udržanie hodnoty vlastných zdrojov vo výške presahujúcej
hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 30 ods. 4 a 5.
(2)
Národná banka Slovenska môže uložiť členovi štatutárneho orgánu banky, členovi dozornej
rady banky, vedúcemu pobočky zahraničnej banky, zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej
banky, prokuristovi, vedúcemu zamestnancovi banky alebo pobočky zahraničnej banky,
správcovi na výkon nútenej správy, alebo členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného
orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 49c ods. 1 písm. b) až e) alebo zástupcovi správcu na výkon nútenej správy za porušenie povinností, ktoré mu
vyplývajú z tohto zákona, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových
činností na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a v rámci finančného
konglomerátu, zo stanov banky a z iných vnútorných aktov riadenia, alebo za porušenie
podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska
pokutu podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy porušenia až do výšky dvanásťnásobku
mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky
zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu,
do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky; vedúcemu zamestnancovi možno
uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových
príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov
konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka
alebo pobočka zahraničnej banky. Ak príslušná osoba poberala príjmy od banky alebo
pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného
konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky, iba počas časti
predchádzajúceho roka, vypočíta sa mesačný priemer z jej celkových príjmov za túto
časť roka. Osobu, ktorá sa právoplatným uložením pokuty stala nedôveryhodnou osobou
podľa § 7 ods. 15 písm. e), je banka, zahraničná banka, finančná holdingová spoločnosť podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 49c ods. 1 písm. b) povinná bezodkladne odvolať z funkcie.
(3)
Pod opatreniami na ozdravenie banky alebo pobočky zahraničnej banky sa rozumie
a)
predloženie záväzného ozdravného programu, ktorý musí obsahovať
1.
plán udržiavania vlastných zdrojov banky vo vzťahu k hodnotám zodpovedajúcim požiadavkám
na vlastné zdroje,
2.
plán projekcie súčasného a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie banky alebo
pobočky zahraničnej banky minimálne v rozsahu výkazov bilancií, ziskov a strát, rozpočtu,
strategického obchodného plánu, analýzy rentability dosiahnutia cieľov programu,
3.
iné informácie, ktoré Národná banka Slovenska považuje za nevyhnutné,
c)
d)
obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovania miezd alebo odmien členom štatutárneho orgánu,
členom dozornej rady a všetkým zamestnancom banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
zavedenie denného sledovania vývoja finančnej situácie banky alebo pobočky zahraničnej
banky,
f)
obmedzenie alebo pozastavenie rozširovania nových obchodov banky alebo pobočky zahraničnej
banky; tieto obchody môže začať vykonávať iba po predchádzajúcom súhlase Národnej
banky Slovenska,
g)
prijatie opatrení na zlepšenie riadenia rizík,
h)
prijatie opatrení na zabránenie presunu rizika pri sekuritizácii.
(4)
(5)
Štatutárny orgán banky, ktorá neplní povinnosti podľa § 23 alebo 30, je povinný predložiť Národnej banke Slovenska záväzný ozdravný program do 30 dní
od zistenia tejto skutočnosti. Záväzný ozdravný program musí byť schválený štatutárnym
orgánom a dozornou radou banky. Národná banka Slovenska je povinná do desiatich dní
od prijatia záväzného ozdravného programu ho schváliť alebo zamietnuť.
(6)
Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané opatrenie podľa odseku 1 písm. e), Národná
banka Slovenska písomne oznámi túto skutočnosť povinnej banke alebo pobočke zahraničnej
banky.
(7)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d) môže Národná banka Slovenska uložiť aj osobám, ktoré
porušili ustanovenia § 4 ods. 1 alebo § 28. Uloží im aj opatrenie na odstránenie a nápravu protiprávneho stavu.
(8)
Uložením pokuty podľa odseku 1, 2 alebo 7 nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných
predpisov.
(9)
Pokutu a opatrenia na nápravu podľa odseku 1 možno ukladať súbežne a opakovane. Pokuta
podľa odseku 1, 2 alebo 7 je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
o uložení pokuty. Právoplatne uloženú pokutu vymáha správa finančnej kontroly príslušná
podľa sídla právnickej osoby, a ak ide o fyzickú osobu, podľa jej miesta podnikania
alebo trvalého pobytu, ak je odlišné od miesta podnikania. Výnosy z pokút sú príjmom
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
(10)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d), odseku 7, § 51 ods. 1, § 51a ods. 1 alebo § 82 ods. 2 alebo opatrenia na nápravu možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr
však do desiatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 2 možno uložiť do jedného
roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku. Nedostatky
v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo inej osoby, nad ktorou sa
vykonáva dohľad podľa tohto zákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste
sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného
zákona.48a)
(11)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení opatrenia na nápravu
alebo pokuty uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy,
hlásenia a správy a prerokovať nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej
banky s členmi štatutárneho orgánu banky, vedúcim pobočky zahraničnej banky, členmi
dozornej rady banky, vedúcimi zamestnancami, vedúcimi útvaru vnútornej kontroly a
vnútorného auditu, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú
súčinnosť.
(12)
Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky
udržiavať stanovený rozsah aktív banky alebo pobočky zahraničnej banky v určenej výške
aj vtedy, ak je to potrebné z dôvodu objektívnych okolností súvisiacich s finančnými
trhmi, účinkom ktorých by mohlo dôjsť k narušeniu stability finančného trhu alebo
narušeniu dôveryhodnosti finančného trhu.
(13)
Ak Národná banka Slovenska na základe dohľadu vykonávaného podľa § 6 ods. 2 zistí, že riziká, ktorým banka je alebo môže byť vystavená, nie sú dostatočne kryté
vlastnými zdrojmi financovania, a to ani po tom, čo banka prijala opatrenia vyplývajúce
z oznámenia zaslaného Národnou bankou Slovenska podľa § 6 ods. 2, Národná banka Slovenska môže uložiť banke osobitnú požiadavku na vlastné zdroje
vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje ustanovenej týmto zákonom
podľa § 30 ods. 4 a 5, pričom zohľadní kvantitatívne a kvalitatívne aspekty systému hodnotenia primeranosti
vnútorného kapitálu podľa § 27 ods. 3.
§ 51
(1)
Národná banka Slovenska môže právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného
celku, nad ktorým vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, podľa závažnosti, rozsahu,
dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu od 3 300 eur
do 664 000 eur, ak táto právnická osoba
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom
základe,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne
nedodrží termíny na ich predloženie alebo
d)
nesplní povinnosť podľa § 47 ods. 1.
(2)
Na pokuty podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia § 50 ods. 7 až 9 a ods. 10 prvej vety.
§ 51a
(1)
Národná banka Slovenska môže zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo inej
osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, nad ktorým Národná banka Slovenska
vykonáva doplňujúci dohľad, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a
povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu od 3 300 eur do 664 000 eur, ak
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu doplňujúceho
dohľadu,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne
nedodrží termíny na ich predloženie, alebo
d)
nesplní povinnosti podľa § 49g až 49j.
(2)
Ak je ohrozená platobná schopnosť finančného konglomerátu alebo ak je ohrozené dodržanie
dostatočnej výšky vlastných zdrojov vo finančnom konglomeráte, ktorý podlieha doplňujúcemu
dohľadu, Národná banka Slovenska je oprávnená zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti
a)
uložiť opatrenia na ozdravenie finančného konglomerátu podľa § 50 ods. 3 alebo
b)
obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorých vnútroskupinových obchodov.
(3)
Ak je súčasťou finančného konglomerátu osoba, nad ktorou podľa § 6 ods. 1 vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť
sankciu podľa § 50 aj na základe oznámenia príslušného orgánu dohľadu členského štátu, ktorý zodpovedá
za dohľad nad finančným konglomerátom, ktorého súčasťou je osoba podľa § 6 ods. 1.
(4)
Ak Národná banka Slovenska uložila sankciu osobe podľa § 6 ods. 1, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu podliehajúceho doplňujúcemu dohľadu vykonávanému
príslušným orgánom dohľadu členského štátu, a ak udelenie tejto sankcie má význam
pre výkon doplňujúceho dohľadu, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu
členského štátu.
§ 52
(1)
Osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu § 28 ods. 1 písm. a), alebo ktorá získala predchádzajúci súhlas podľa § 28 ods. 1 písm. a) na základe nepravdivých údajov, môže Národná banka Slovenska pozastaviť výkon práva
zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení banky a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho
valného zhromaždenia banky. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť
aj osobe, ktorej pôsobenie týkajúce sa banky je na ujmu riadneho a obozretného podnikania
banky alebo u ktorej možno takéto pôsobenie dôvodne očakávať v prípadoch ustanovených
v § 28 ods. 12.
(2)
Banka je povinná päť pracovných dní pred dňom konania valného zhromaždenia dať v
súlade s osobitným predpisom49) príkaz na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými
papiermi pre všetky zaknihované akcie, ktoré vydala.
(3)
Banka je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta
zaknihovaných cenných papierov vyhotovený v deň, keď bol vykonaný príkaz banky na
registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi podľa
osobitného predpisu49) pre všetky zaknihované akcie, ktoré banka vydala. Výpis sa nemôže vyhotoviť skôr,
ako sa takáto registrácia vykonala. Tento výpis je banka povinná doručiť Národnej
banke Slovenska v deň jeho vyhotovenia. Národná banka Slovenska na tomto výpise bezodkladne
písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1, a doručí
ho banke najneskôr v deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia banky. Ak
Národná banka Slovenska na tomto výpise písomne označí osobu, u ktorej nanovo zistila
dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, je tým začaté konanie o pozastavení
výkonu práv uvedených v odseku 1 takto označenej osobe; predbežné opatrenie vo veci
pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska tejto
osobe a banke najneskôr v deň konania valného zhromaždenia.
(4)
Predbežným opatrením podľa odseku 3 je banka viazaná.
(5)
Za doručenie podľa odseku 3 sa považuje aj doručenie predbežného opatrenia zástupcovi
splnomocnenému na zastupovanie tejto osoby na valnom zhromaždení.
(6)
Banka nemôže na svojom valnom zhromaždení pripustiť účasť osoby označenej Národnou
bankou Slovenska podľa odseku 3 ani účasť osoby neuvedenej vo výpise predloženom bankou
podľa odseku 3, ani osôb splnomocnených týmito osobami na konanie v ich mene.
(7)
Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia
týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada
pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného
zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných
osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom bankou podľa odseku 3, sa nevyžaduje
predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 písm. a).
(8)
Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka
Slovenska ich pozastavenie bezodkladne zruší.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená podať súdu návrh na vyhlásenie rozhodnutia valného
zhromaždenia banky za neplatné z dôvodu rozporu so zákonmi, s inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi, s rozhodnutiami Národnej banky Slovenska alebo so stanovami banky
do troch mesiacov odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí dozvedela, najneskôr do jedného
roka od prijatia tohto rozhodnutia.
§ 53
(1)
Účelom nútenej správy nad bankou je najmä
a)
znemožnenie výkonu funkcií orgánom banky zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku
situáciu banky,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti banky s cieľom zastaviť
zhoršovanie sa hospodárskej situácie banky,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa banka nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti
a hospodárenia,
d)
ochrana vkladov klientov banky a iných práv klientov banky pred vznikom škody alebo
narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného programu, ak je ekonomické ozdravenie banky reálne, vrátane prijatia
a vykonania organizačných a iných opatrení na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie
jej likvidity, najmä v súčinnosti s hlavnými akcionármi banky,
(2)
Nútená správa je reorganizačné a reštrukturalizačné opatrenie, ktoré môže mať vplyv
na existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia nakladania vkladateľov
s ich vkladmi a pozastavenia platobných služieb a zúčtovania v banke v nútenej správe.
(3)
Národná banka Slovenska je povinná zaviesť nútenú správu, ak banka svoje vlastné
zdroje udržiava na úrovni nižšej ako 50 % súčtu hodnôt zodpovedajúcich požiadavkám
na vlastné zdroje banky podľa § 30 ods. 5.
(4)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak nedostatky v činnosti banky
ohrozujú jej bezpečné fungovanie alebo ohrozujú práva alebo právom chránené záujmy
jej klientov, ak výsledkom hospodárenia bežného obdobia a predchádzajúcich období
je strata banky prevyšujúca 30 % z jej základného imania, alebo pri inom závažnom
nedostatku v činnosti banky.
(5)
Nútená správa je zavedená okamihom doručenia rozhodnutia o nútenej správe banke a
je ihneď účinná voči banke a voči iným osobám. Doručením tohto rozhodnutia je splnená
informačná povinnosť Národnej banky Slovenska.
(6)
Nútená správa nad bankou sa od okamihu jej zavedenia vzťahuje aj na jej pobočky umiestnené
na území členských štátov a je účinná aj vo vzťahu k tretím osobám. Nútená správa
v pobočke banky umiestnenej na území členského štátu sa vykonáva a jej účinky sa spravujú
podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Národná banka Slovenska nemôže zaviesť nútenú správu nad pobočkou zahraničnej banky,
ktorú zriadila zahraničná banka so sídlom v inom členskom štáte. Na nútenú správu
nad pobočkou zahraničnej banky sa primerane vzťahujú ustanovenia o nútenej správe
nad bankou.
(8)
Zahraničné reorganizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva
tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy (ďalej len „zahraničné reorganizačné
opatrenie"), ktoré bolo zavedené v členskom štáte v zahraničnej banke so sídlom v
tomto členskom štáte, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na jej pobočku umiestnenú
na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej
republiky. Zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte nad pobočkou
zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, je od okamihu jeho zavedenia
účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reorganizačné
opatrenie zavedené v členskom štáte sa na území Slovenskej republiky vykonáva a jeho
účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(9)
Zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel
zavedenia nútenej správy Národná banka Slovenska bezodkladne zabezpečí vo Vestníku
Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo
verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok banky, nad ktorou bola
zavedená nútená správa; osoby, ktoré Národná banka Slovenska o zverejnenie takýchto
údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad
bankou, ktorá má pobočku umiestnenú na území členského štátu, Národná banka Slovenska
bezodkladne zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia
o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskej únie a
v príslušnom členskom štáte najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou,
a to v slovenskom jazyku a v úradnom jazyku príslušného členského štátu. Zverejnenie
týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.
(10)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje orgán dohľadu členského štátu o zavedení
nútenej správy v banke, ktorá má pobočku umiestnenú na území tohto členského štátu.
Informácia obsahuje aj uvedenie účinkov, ktoré vyplývajú zo zavedenia nútenej správy.
(11)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 16 nad pobočkou zahraničnej banky zistí dôvody na zavedenie zahraničného reorganizačného
opatrenia v zahraničnej banke, ktorá má sídlo v členskom štáte a ku ktorej patrí táto
pobočka, informuje o tom orgán dohľadu príslušného členského štátu.
§ 54
(1)
Nútenú správu banky vykonáva správca banky (ďalej len „správca") a zástupca správcu.
Správcu a najviac troch zástupcov správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska.
Správca a zástupca správcu môžu byť vymenovaní aj na dobu určitú.
(2)
Osvedčením o vymenovaní správcu a zástupcu správcu na výkon nútenej správy a osôb
vykonávajúcich zahraničné reorganizačné opatrenie v zahraničnej banke so sídlom v
členskom štáte je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou
Slovenska alebo zahraničným orgánom dohľadu členského štátu. Preklad tohto osvedčenia
do úradného jazyka členského štátu nevyžaduje úradné overenie ani iný podobný postup.
(3)
Správcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku 5, zástupcom
správcu môže byť len fyzická osoba.
(4)
Správca, ak je ním fyzická osoba, a zástupca správcu musia byť osoby odborne spôsobilé
primerane podľa § 7 ods. 14. Správcom a zástupcom správcu nemôže byť osoba,
a)
ktorá je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo ktorá bola zamestnancom Národnej
banky Slovenska kedykoľvek v období posledných dvoch rokov pred zavedením nútenej
správy,
b)
ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej
funkcie alebo za úmyselný trestný čin,
c)
ktorá kedykoľvek v období posledných troch rokov vykonávala v banke, nad ktorou bola
zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena štatutárneho orgánu, prokuristu
alebo vedúceho zamestnanca, ak sa výkonu tejto funkcie sama dobrovoľne nevzdala,
d)
ktorá má k banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4,
e)
ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
f)
ktorá je zamestnancom správcu, prostredníctvom ktorého správca vykonáva nútenú správu
alebo členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je
dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g)
ktorá je členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu inej banky, alebo vedúcim
alebo zástupcom vedúceho inej pobočky zahraničnej banky,
h)
ktorá kedykoľvek v období posledného roka poskytovala banke, nad ktorou bola zavedená
nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto banky.
(5)
Správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá je zriadená
na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,49a) ak táto právnická osoba má poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti
s jej činnosťou49a) pri výkone nútenej správy a s výkonom funkcie správcu alebo má dostatočnú výšku vlastných
zdrojov financovania a ak spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom,
členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami
tejto právnickej osoby nie je ani jedna fyzická osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže
byť správcom. Ak je správcom právnická osoba, nevymenúva sa zástupca správcu a táto
právnická osoba môže vykonávať nútenú správu len prostredníctvom osôb, ktoré spĺňajú
podmienky a nie sú vylúčené podľa odseku 4.
(6)
Správca je oprávnený riadiť banku a jej zamestnancov. Kompetencie správcu sú vymedzené
týmto zákonom, osobitnými predpismi49b) a zmluvou o výkone činnosti správcu uzatvorenou podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie správcu, ktorý je fyzickou osobou, sa považuje za verejnú funkciu,
na ktorej výkon sa poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Správca je
viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej
správy alebo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(7)
Zástupca správcu je zodpovedný za správcom zverenú oblasť činnosti banky a podlieha
pri výkone nútenej správy správcovi. Kompetencie zástupcu správcu sú určené v zmluve
o výkone činnosti zástupcu správcu uzatvorenou s Národnou bankou Slovenska podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie zástupcu správcu sa považuje za verejnú funkciu, na ktorej výkon sa
poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Po predchádzajúcom písomnom súhlase
Národnej banky Slovenska môže správca písomne splnomocniť niektorého svojho zástupcu
vykonávaním úkonov vo svojom mene, na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným
podľa osobitných predpisov;50) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(8)
Správca a zástupca správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu
musia postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri realizácii aktív a poskytovaní
informácií zamestnancom.
(9)
Osoba vykonávajúca zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte a
jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reorganizačného opatrenia rovnaké
právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie
ako pri výkone nútenej správy na území členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reorganizačné
opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade
so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä
pri realizácii aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(10)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je správca po predchádzajúcom písomnom súhlase
Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov
v banke pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený
priamo v zmluve o výkone činnosti správcu. Správca na účel podľa prvej vety môže pribrať
odborného poradcu len na také úkony, na vykonanie ktorých má potrebné odborné vedomosti
a skúsenosti. Odborným poradcom nemôže byť osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť
správcom.
(11)
Výkon funkcie správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy, uplynutím
doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo dňom ich odvolania z funkcie. Národná banka
Slovenska odvolá správcu alebo zástupcu správcu, ak v súvislosti s nútenou správou
porušia tento zákon alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy alebo ak sa naplnia
dôvody na ich odvolanie určené v zmluve o výkone činnosti správcu alebo v zmluve o
výkone činnosti zástupcu správcu.
§ 55
(1)
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov banky a vedúcich
zamestnancov banky a pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu;
súčasne sa pozastavujú práva akcionárov banky v rozsahu podľa § 52 ods. 1 okrem práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení zvolanom správcom podľa
odseku 2. Ak ide o členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady, pozastavuje
sa plynutie ich funkčného obdobia. Týmto nie je dotknuté právo štatutárneho orgánu
podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone
pôsobnosti štatutárneho orgánu a dozornej rady sa na správcu nevzťahuje osobitný predpis.1)
(2)
Správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie banky, riadiť jeho priebeh a má právo
predkladať na ňom návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia len po predchádzajúcom
súhlase Národnej banky Slovenska.
(3)
Správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na postupnú stabilizáciu banky a
obnovenie likvidity banky, najmä nakladať s pohľadávkami a iným majetkom, vrátane
predaja pobočky banky alebo organizačnej jednotky banky ako časti podniku banky alebo
predaja podniku banky za primeranú cenu, uzavrieť pobočku alebo inú organizačnú jednotku
banky alebo ukončiť ich činnosť; týmto nie sú dotknuté ustanovenia § 28 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.
(4)
Správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť Národnej
banke Slovenska projekt ozdravenia banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
alebo iný návrh riešenia situácie v banke.
(5)
Ak to vyžaduje situácia v banke, môže správca po predchádzajúcom súhlase Národnej
banky Slovenska čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie vkladateľov s ich vkladmi
v banke, najdlhšie však na dobu 30 dní.
(6)
(7)
Správca môže podať Národnej banke Slovenska návrh na odobratie bankového povolenia,
ak zistí skutočnosti uvedené v § 63.
§ 56
(1)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať svoje funkcie
s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú svojou činnosťou.
Správca a ním poverený zástupca správcu sú povinní pravidelne informovať Národnú banku
Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.
(2)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať informácie,
ktoré získali pri výkone nútenej správy, vo svoj prospech ani v prospech iných osôb
a nesmú nakladať s majetkom banky vo svoj prospech a v prospech osôb im blízkych.30)
(3)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať mlčanlivosť
o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči všetkým osobám
okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu;8) povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním
nútenej správy. Ustanovenia § 91 ods. 2 až 7, § 92 ods. 1 až 7 a § 93 týmto nie sú dotknuté.
§ 57
(1)
Národná banka Slovenska uzatvorí so správcom zmluvu o výkone činnosti správcu, ktorá
podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú
v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Národná banka Slovenska uzatvorí so zástupcom
správcu zmluvu o výkone činnosti zástupcu správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho
práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom
jeho funkcie.
(2)
Pribratie odborných poradcov podľa § 54 ods. 10 správca uskutoční na zmluvnom základe a za podmienok odsúhlasených Národnou bankou
Slovenska.
(3)
Výšku odmeny správcu a zástupcu správcu za výkon funkcie určí Národná banka Slovenska.
(4)
Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien správcu, zástupcov správcu
a odborných poradcov uhrádza banka, nad ktorou bola zavedená nútená správa.
§ 58
(1)
Členovia štatutárneho orgánu, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci, vedúci
útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu sú povinní na požiadanie správcu spolupracovať
so správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie podklady vyžiadané správcom
v súvislosti s výkonom nútenej správy.
(2)
Správca je oprávnený vedúcim zamestnancom, vedúcemu útvaru vnútornej kontroly a vnútorného
auditu okamžite zrušiť pracovný pomer, dať im výpoveď alebo ich previesť na inú prácu.27)
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom štatutárneho orgánu a členom
dozornej rady vyplatená žiadna odmena v prípade skončenia členstva v týchto orgánoch
banky vyplývajúca zo zmluvy medzi bankou a členom štatutárneho orgánu alebo členom
dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi banky.
§ 59
(1)
Účinky zavedenia nútenej správy v banke, ktorá má pobočku umiestnenú v inom členskom
štáte, ak ide o
a)
pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského
štátu, ktorými sa spravuje pracovná zmluva,
b)
kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, spravujú sa právnym poriadkom
členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c)
práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v
katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom
členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako
platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa nehnuteľnosti,
lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného
registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v členskom štáte,
d)
vlastnícke alebo iné práva k finančným nástrojom,37a) ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej
evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v členskom štáte, sa spravujú právnym
poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo
iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej
správy, týkajúce sa finančných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa
vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v členskom
štáte,
e)
zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena
celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú
súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou
kúpou a zmluvy o burzových obchodoch sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci
pre tieto zmluvy.
(2)
Počas šiestich mesiacov od zavedenia nútenej správy nemožno postupovať pohľadávky
voči banke a započítavať vzájomné pohľadávky medzi bankou, nad ktorou bola zavedená
nútená správa, a inými osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského
štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a
započítanie pohľadávok aj počas zavedenia reorganizačného opatrenia.
(3)
Správca môže odporovať právnemu úkonu,53) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle
ukrátiť banku alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť banke známy; to neplatí,
ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
banky ukrátiť veriteľa banky.
(4)
Správca môže odporovať aj právnemu úkonu,53) ktorým bola banka ukrátená a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred zavedením
nútenej správy medzi bankou a osobou s osobitným vzťahom k banke.
(5)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom
štáte nemá vplyv na vecné práva veriteľov alebo tretích strán vo vzťahu k aktívam
patriacim banke alebo zahraničnej banke, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy
alebo zahraničného reorganizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu.
(6)
Zavedenie nútenej správy v banke kupujúcej aktívum alebo zahraničného reorganizačného
opatrenia v zahraničnej banke kupujúcej aktívum nemá vplyv na nárok predávajúceho
ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo
zavedenia zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území
iného členského štátu.
(7)
Zavedenie nútenej správy v banke predávajúcej aktívum alebo zahraničného reorganizačného
opatrenia v zahraničnej banke predávajúcej aktívum nie je dôvodom na zrušenie alebo
ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo,
ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného
reorganizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(8)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom
štáte a ustanovenia odsekov 2, 5, 6 a 7 nie sú prekážkou pre podanie návrhu na súd
o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov
poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo
návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, ani návrhu
na vydanie predbežného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov
poškodzujúcich veriteľov banky v nútenej správe alebo veriteľov zahraničnej banky,
v ktorej je zavedené zahraničné reorganizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej
správy začalo v členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré
bolo banke odňaté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym
poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje.
(9)
Zavedením nútenej správy nad bankou nie je dotknutá platnosť, účinnosť a výkon práv
podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo zmluvy o finančných zábezpekách,
ak tieto zmluvy spĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov.53a)
§ 60
(1)
(2)
Do obchodného registra sa zapisuje
a)
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo správcu a zástupcu správcu,
ak ide o fyzickú osobu, a
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo správcu a zástupcu správcu, ak ide o právnickú
osobu.
(3)
Správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo
obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená
pobočka banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ak takýto zápis umožňuje právny
poriadok príslušného členského štátu.
(4)
Zavedenie zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke so sídlom v
členskom štáte, ktorá má pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky, jeho skončenie
a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra. Návrh na zápis podáva
orgán dohľadu členského štátu alebo osoba vykonávajúca zahraničné reorganizačné opatrenie.
Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej
zahraničné reorganizačné opatrenie.
§ 61
(1)
Počas nútenej správy môže Národná banka Slovenska poskytnúť banke finančnú pomoc
na odstránenie dočasného nedostatku likvidity. Úver, ktorým sa banke poskytuje taká
finančná pomoc, musí byť dostatočne zabezpečený majetkovými hodnotami slúžiacimi na
zabezpečenie záväzkov a pri poskytovaní takej finančnej pomoci nemožno zvýhodňovať
ani nezvýhodňovať žiadnu banku v porovnaní s inými bankami.
(2)
Nárok na vrátenie finančnej pomoci poskytnutej podľa odseku 1 má prednosť pred všetkými
ostatnými záväzkami banky s výnimkou tých ostatných záväzkov, ktoré majú prednostné
poradie pri uspokojovaní nárokov podľa osobitných predpisov.55)
§ 62
(1)
Nútená správa sa končí
a)
doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú
dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na banku,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy alebo
d)
odobratím alebo zánikom bankového povolenia.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy podľa odseku 1 Národná banka Slovenska bezodkladne
zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných
priestoroch sídla banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej
obchodných prevádzkach. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti
požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Bezodkladne po skončení nútenej správy je banka povinná zvolať mimoriadne valné zhromaždenie
tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia nútenej správy. Do programu mimoriadneho
valného zhromaždenia je banka povinná zaradiť odvolanie doterajších členov a voľbu
nových členov štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky; noví členovia štatutárneho
orgánu banky a dozornej rady banky musia spĺňať podmienky uvedené v § 7 ods. 2 písm. e).
§ 63
(1)
Národná banka Slovenska je povinná odobrať bankové povolenie, ak
a)
vlastné zdroje banky klesnú pod úroveň základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a),
b)
banka svoje vlastné zdroje udržiava na úrovni nižšej než 25 % súčtu hodnôt zodpovedajúcich
požiadavkám na vlastné zdroje banky podľa § 30 ods. 5,
c)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nezačne do 12 mesiacov od právoplatnosti bankového
povolenia vykonávať činnosti podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) alebo počas 12 mesiacov tieto činnosti nevykonáva,
d)
banka alebo pobočka zahraničnej banky získala bankové povolenie na základe nepravdivých
údajov uvedených v žiadosti o udelenie bankového povolenia,
e)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nie je schopná počas najmenej 30 dní plniť
svoje splatné záväzky alebo bola vyhlásená za neschopnú vyplácať vklady podľa osobitného
predpisu,32)
f)
ide o pobočku zahraničnej banky a táto zahraničná banka stratila v štáte svojho sídla
oprávnenie pôsobiť ako banka.
(2)
Národná banka Slovenska môže odobrať bankové povolenie pri vzniku závažných nedostatkov
v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky a pri porušovaní požiadaviek na podnikanie
bánk a pobočiek zahraničných bánk, ak
a)
banka dosiahne stratu prevyšujúcu 50 % základného imania v jednom roku alebo 10 %
ročne v troch po sebe nasledujúcich rokoch,
b)
banka, pobočka zahraničnej banky alebo zahraničná banka čiastočne alebo úplne pozastaví
nakladanie vkladateľov s ich vkladmi v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bez
predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska alebo rozhodnutia podľa osobitného
predpisu,56)
c)
banka alebo pobočka zahraničnej banky neplní povinnosti podľa osobitného predpisu,57)
d)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nesplnila podmienky na začatie činnosti v lehote
určenej v bankovom povolení,
e)
banka neplní podmienky podľa § 7 ods. 2 alebo pobočka zahraničnej banky neplní podmienky podľa § 8 ods. 2,
f)
banka alebo pobočka zahraničnej banky zmenila sídlo bez predchádzajúceho súhlasu
Národnej banky Slovenska,
g)
banka alebo pobočka zahraničnej banky opakovane alebo po uložení poriadkovej pokuty
marí výkon dohľadu,
h)
sankcie uložené podľa tohto zákona alebo osobitného zákona89) neviedli k náprave zistených nedostatkov.
§ 64
(1)
Bankové povolenie zaniká
a)
banke dňom jej zrušenia z iného dôvodu ako pre odobratie bankového povolenia,
b)
banke dňom vyhlásenia konkurzu na majetok banky podľa osobitného predpisu,58)
c)
pobočke zahraničnej banky dňom vyhlásenia konkurzu na majetok zahraničnej banky alebo
dňom zrušenia zahraničnej banky z iného dôvodu ako pre odobratie bankového povolenia,
d)
banke alebo pobočke zahraničnej banky dňom vrátenia bankového povolenia; bankové
povolenie možno vrátiť len písomne a s predchádzajúcim súhlasom podľa § 28 ods. 1 písm. b),
e)
vtedy, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nepodala návrh na zápis do obchodného
registra podľa § 9 ods. 6,
f)
dňom predaja podniku banky alebo pobočky zahraničnej banky,28)
g)
pobočke zahraničnej banky dňom ukončenia jej činnosti zahraničnou bankou,
h)
banke alebo pobočke zahraničnej banky na tie bankové činnosti, na ktoré jej zaniklo
osobitné povolenie podľa § 2 ods. 4.
(2)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne informovať
Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a), b), c), d),
e) a g) do 30 dní od ich vzniku.
§ 65
(1)
Po okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí bankového povolenia alebo odo dňa zániku
bankového povolenia Národná banka Slovenska bezodkladne zruší právnickej osobe, ktorej
bolo odobraté bankové povolenie alebo ktorej zaniklo bankové povolenie, výkon platobných
služieb a jeho zúčtovania vykonávaného podľa § 2 ods. 13.
(2)
Od okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí bankového povolenia alebo odo dňa zániku
bankového povolenia nemôže právnická osoba podľa odseku 1 prijímať vklady a poskytovať
úvery a vykonávať ďalšie činnosti s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné na vyrovnanie
jej pohľadávok a záväzkov; platobné služby na vyrovnanie existujúcich pohľadávok a
záväzkov vykonáva takáto právnická osoba prostredníctvom účtu zriadeného v inej banke.
(3)
Právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo ktorej zaniklo bankové
povolenie pri vykonávaní činností podľa odseku 2, postupuje ako banka alebo pobočka
zahraničnej banky podľa tohto zákona dovtedy, než vyrovná svoje pohľadávky a záväzky.
Povinnosť predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia o požiadavkách
na podnikanie bánk sa na takúto právnickú osobu nevzťahuje.
(4)
Rozhodnutie o odobratí bankového povolenia zašle Národná banka Slovenska na uverejnenie
do 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti Obchodnému vestníku.24c)
(5)
Právoplatné rozhodnutie o odobratí bankového povolenia zahraničnej banke na vykonanie
bankových činností prostredníctvom jej pobočky oznámi Národná banka Slovenska orgánu
dohľadu v štáte, v ktorom má zahraničná banka sídlo. Ak je vydané rozhodnutie o odobratí
bankového povolenia právnickej osobe, ktorá má zriadenú pobočku v zahraničí, Národná
banka Slovenska oznámi túto skutočnosť aj orgánu dohľadu v štáte, v ktorom má právnická
osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie, svoju pobočku.
(6)
Odobratie bankového povolenia sa zapisuje do obchodného registra.1) Do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odobratí bankového povolenia Národná banka
Slovenska zašle rozhodnutie s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie
obchodný register; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.54)
(7)
Bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia o odobratí bankového povolenia Národná
banka Slovenska podá príslušnému súdu návrh na zrušenie a likvidáciu banky a na vymenovanie
likvidátora. Súd pred rozhodnutím o zrušení nemôže použiť postup podľa osobitného
predpisu.60)
(8)
Národná banka Slovenska zastaví konanie o odobratí bankového povolenia na základe
vyhlásenia konkurzu podľa osobitného predpisu.58)
JEDENÁSTA ČASŤ
LIKVIDÁCIA BANKY
§ 66
(1)
Ak sa zrušuje banka s likvidáciou, návrh na vymenovanie a odvolanie likvidátora je
oprávnená podať iba Národná banka Slovenska. Pri podaní tohto návrhu sa nepoužije
osobitný predpis.54)
(2)
Likvidátorom nemôže byť osoba, ktorá má alebo mala osobitný vzťah k banke, ktorá
je alebo bola v posledných piatich rokoch audítorom banky alebo sa akýmkoľvek spôsobom
na audite v banke podieľala bez vyslovenia výhrad k činnosti banky.
(3)
Národná banka Slovenska určí likvidátorovi odmenu s prihliadnutím na rozsah jeho
činnosti a tiež určí splatnosť tejto odmeny.
(4)
Osoby, ktoré sa podieľajú na likvidácii právnickej osoby, ktorej bankové povolenie
bolo odobraté alebo zaniklo, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach
súvisiacich s vykonávaním likvidácie voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska
v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,8) a to aj po skončení likvidácie; ustanovenia § 91 až 93a tým nie sú dotknuté.
(5)
Likvidátor je povinný predkladať Národnej banke Slovenska bezodkladne účtovné výkazy
a doklady spracovávané v priebehu likvidácie v súlade s osobitným predpisom1) a ďalšie podklady vyžadované Národnou bankou Slovenska na účel posúdenia činnosti
likvidátora a priebehu likvidácie.
(6)
Likvidátor je povinný vymáhať vydanie plnenia z neplatných právnych úkonov alebo
odporovateľných právnych úkonov, ktorými bola ukrátená banka alebo jej veritelia.
Likvidátor vykonáva aj ostatné činnosti nevyhnutné na účely likvidácie tejto právnickej
osoby. Tieto činnosti môže vykonávať len so súhlasom Národnej banky Slovenska. Na
udelenie súhlasu sa nevzťahujú ustanovenia § 94 až 114 ani všeobecné predpisy o správnom konaní.83)
(7)
Likvidátor zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii právnickej osoby, ktorej bankové
povolenie bolo odobraté alebo zaniklo, v Úradnom vestníku Európskej únie a najmenej
v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou v každom členskom štáte, v ktorom má táto
právnická osoba umiestnenú pobočku, a to v slovenskom jazyku a v úradnom jazyku príslušného
členského štátu.
(8)
Na likvidáciu pobočky zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, sa obdobne
vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 7.
(9)
Na likvidáciu právnickej osoby, ktorej bankové povolenie bolo odobraté alebo zaniklo,
vrátane jej pobočky umiestnenej na území iného členského štátu, na likvidáciu pobočky
zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, ako aj na postup likvidátora
sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 54 ods. 2 a § 59 ods. 1, 2 a 5 až 8.
DVANÁSTA ČASŤ
HYPOTEKÁRNE BANKOVNÍCTVO
§ 67
(1)
Hypotekárnym obchodom sa na účely tohto zákona rozumie
a)
poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie hypotekárnych záložných
listov,61)
b)
poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie komunálnych obligácií bankou.62)
(2)
Hypotekárne obchody sa môžu vykonávať v eurách alebo v cudzej mene.
(3)
V prípade vykonávania hypotekárnych obchodov v cudzej mene kurzové riziko znáša banka
alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody (ďalej len „hypotekárna
banka“). Hypotekárna banka je povinná prijať opatrenia na predchádzanie vzniku kurzového
rizika z krytia hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií pohľadávkami
z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov.
§ 68
Hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov
zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý
je financovaný, ak tento zákon neustanovuje inak, najmenej vo výške 90 % prostredníctvom
vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného
predpisu61) a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tieto účely:
a)
nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b)
výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,63)
c)
údržbu tuzemských nehnuteľností alebo
d)
splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý je hypotekárnym
úverom,
e)
splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý nie
je hypotekárnym úverom.
§ 69
Komunálny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnému majetku obce alebo k nehnuteľnému majetku
vyššieho územného celku, ktorý je financovaný, ak tento zákon neustanovuje inak, najmenej
vo výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou
bankou podľa osobitného predpisu62) a ktorý poskytujú banky na nadobudnutie tuzemských nehnuteľností, výstavbu, zmenu
dokončených stavieb63) a údržbu tuzemských nehnuteľností a ďalších stavieb s cieľom využívať ich na verejnoprospešný
účel.
§ 70
Hypotekárna banka môže dočasne voľné peňažné prostriedky získané z hypotekárnych obchodov
uložiť v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ďalej môže tieto prostriedky použiť
na nákup
a)
hypotekárnych záložných listov vydaných inou hypotekárnou bankou,
b)
komunálnych obligácií62) vydaných inou hypotekárnou bankou,
c)
pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska,
d)
štátnych dlhopisov,64)
e)
štátnych pokladničných poukážok.
§ 71
(1)
Vydávanie a náležitosti hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií sa
spravujú osobitným predpisom.13) Národná banka Slovenska môže v bankovom povolení na vykonávanie hypotekárnych obchodov
ustanoviť osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov
pre hypotekárnu banku najviac na obdobie dvoch rokov od udelenia tohto bankového povolenia.
(2)
Národná banka Slovenska môže svojím rozhodnutím vydaným na základe žiadosti hypotekárnej
banky z dôvodov hodných osobitného zreteľa najdlhšie na obdobie dvoch rokov určiť
osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov najmenej
vo výške 70 % prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou
bankou podľa osobitného predpisu61) alebo vydávania a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou bankou podľa osobitného
predpisu,62) a to aj opakovane. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je najmä snaha o zachovanie
stability finančného sektora.
§ 72
(1)
Na riadne krytie vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií
môžu byť použité len pohľadávky hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a pohľadávky
z komunálnych úverov, ktoré sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti podľa § 74 a ktoré nepresahujú 70 % hodnoty založenej nehnuteľnosti určenej podľa § 73.
(2)
Poskytovať hypotekárne úvery a komunálne úvery nad rámec podľa odseku 1 možno len
za podmienky, že celková hodnota pohľadávok hypotekárnej banky, ktoré presahujú tento
rámec, nepresiahne 10 % celkovej sumy poskytnutých hypotekárnych úverov a komunálnych
úverov.
(3)
Majetkové hodnoty slúžiace na krytie menovitej hodnoty vydaných hypotekárnych záložných
listov a komunálnych obligácií vrátane záložných práv k nehnuteľnostiam podľa § 74 nemôže hypotekárna banka založiť ani ich použiť na iné zabezpečenie svojich záväzkov.
(4)
Majiteľom hypotekárnych záložných listov patrí prednostné zabezpečovacie právo k
majetkovým hodnotám slúžiacim na krytie vydaných hypotekárnych záložných listov vrátane
záložných práv k nehnuteľnostiam podľa § 74 a majiteľom komunálnych obligácií patrí prednostné zabezpečovacie právo k majetkovým
hodnotám slúžiacim na krytie vydaných komunálnych obligácií vrátane záložných práv
k nehnuteľnostiam podľa § 74; týmto zabezpečovacím právom sú pri postupe podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov64a) zabezpečené pohľadávky majiteľov hypotekárnych záložných listov a pohľadávky majiteľov
komunálnych obligácií voči hypotekárnej banke na úhradu menovitej hodnoty a výnosov
z hypotekárnych záložných listov a menovitej hodnoty a výnosov z komunálnych obligácií.
§ 73
(1)
Hodnotu nehnuteľnosti na účely tohto zákona určí hypotekárna banka na základe celkového
posúdenia nehnuteľnosti. Pri určení tejto hodnoty môže hypotekárna banka prihliadať
iba na trvalé vlastnosti nehnuteľnosti a možný výnos, ktorý môže nehnuteľnosť pri
riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať jej vlastníkovi. Pri nehnuteľnosti, ktorá
je zaťažená záložným právom alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti v súlade s § 74 ods. 2, hypotekárna banka vždy zníži hodnotu tejto nehnuteľnosti o výšku pohľadávky, na
ktorej zabezpečenie slúži toto záložné právo alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti.
(2)
Hypotekárna banka je viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti.
§ 74
(1)
Záložné právo na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov
alebo z komunálnych úverov vzniká jeho vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitného
predpisu65) na základe návrhu hypotekárnej banky a vlastníka nehnuteľnosti. Postavenie záložného
veriteľa má hypotekárna banka.
(2)
Hypotekárny úver a komunálny úver nesmú byť zabezpečené záložným právom vzťahujúcim
sa na nehnuteľnosť, na ktorej už vzniklo a trvá iné záložné právo alebo obmedzenie
prevodu nehnuteľnosti s výnimkou záložného práva alebo obmedzenia prevodu nehnuteľností
zriadených podľa osobitného predpisu,66) záložného práva zriadeného v prospech tej istej hypotekárnej banky na zabezpečenie
iného ňou poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, záložného práva
zriadeného v prospech stavebnej sporiteľne alebo Štátneho fondu rozvoja bývania a
záložného práva zriadeného na zabezpečenie splnenia pohľadávok vyplývajúcich z prevodu
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru za regulovanú cenu podľa osobitného predpisu.66b) Pre záložné právo, ktoré bolo v katastri nehnuteľností zapísané na prvom mieste v
poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv s výnimkou záložných práv uvedených
v prvej vete a ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárneho
úveru alebo komunálneho úveru, nesmie hypotekárna banka až do zániku tohto záložného
práva dohodnúť podľa osobitného predpisu66b) ani umožniť zapísať v katastri nehnuteľností žiadne iné miesto v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie záložných práv.
(3)
Nehnuteľnosť sa nepovažuje za zaťaženú záložným právom alebo zaťaženú obmedzením
prevodu nehnuteľnosti vtedy, ak pohľadávka, ktorá je zabezpečená iným záložným právom
alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti, zanikne na základe poskytnutého hypotekárneho
úveru alebo komunálneho úveru, ktorým sa pohľadávka splatí, a ak záložné právo k nehnuteľnosti
alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti zanikne. Nehnuteľnosť sa na účely tohto zákona
nepovažuje za zaťaženú záložným právom ani vtedy, ak si hypotekárna banka najmenej
na obdobie od prvého dňa poskytnutia čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho
úveru alebo komunálneho úveru až do zániku záložného práva, ktoré slúži na zabezpečenie
pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov alebo z komunálnych úverov, dohodne
pre toto záložné právo podľa osobitného predpisu66a) a zabezpečí zápisom v katastri nehnuteľností prvé miesto v poradí rozhodujúcom na
uspokojenie záložných práv s výnimkou záložných práv uvedených v odseku 2 prvej vete.
(4)
Záložné právo k nehnuteľnosti zriadené na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárneho
úveru alebo z komunálneho úveru zaniká splatením tohto úveru aj s príslušenstvom.
Hypotekárna banka oznámi zánik záložného práva k nehnuteľnosti orgánu štátnej správy
na úseku katastra nehnuteľností.65)
(5)
Hypotekárna banka môže pri výkone záložného práva založenú nehnuteľnosť predať exekúciou
podľa osobitného predpisu67) na základe dohody vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, uzatvorenej medzi hypotekárnou
bankou a jej dlžníkom, ako aj záložcom, ak ním nie je dlžník, ak sa zmluvné strany
v tejto dohode dohodnú na exekúcii podľa osobitného predpisu.67) Táto dohoda musí obsahovať právny záväzok, vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej
osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia.
§ 75
(1)
Hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery podľa ňou vydaných
všeobecných podmienok poskytovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré
musia obsahovať najmä
a)
náležitosti žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
b)
postup pri predkladaní žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
c)
podmienky na poskytovanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, vrátane rámcového
vymedzenia druhu, spôsobu a rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky
zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo komunálnom úvere a vymedzenia nákladov vyžadovaných
od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím
zmluvy o takomto úvere,
d)
spôsoby vypovedania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
e)
postup hypotekárnej banky pri omeškaní dlžníka so splácaním hypotekárneho úveru alebo
komunálneho úveru alebo jeho príslušenstva,
f)
prípady zmien okolností na strane dlžníka, za ktorých je hypotekárna banka oprávnená
požadovať predčasné splácanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
g)
podmienky realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na zabezpečenie
hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov.
(2)
Z dôvodov na strane hypotekárnej banky alebo jej právnych nástupcov sa nemôže vynucovať
predčasné splácanie pohľadávok z hypotekárneho úveru a komunálneho úveru; to platí
aj pri zrušení a likvidácii hypotekárnej banky.
(3)
Súčasťou informácií, ktoré je hypotekárna banka povinná sprístupniť vo svojich prevádzkových
priestoroch podľa § 37 ods. 1, musia byť aj všeobecné podmienky hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych
úverov a komunálnych úverov podľa odseku 1 a percentuálna výška príspevku podľa § 84 ods. 1 a § 85a ods. 1 určeného na jednotlivé kalendárne roky. Na požiadanie klienta je hypotekárna banka
povinná poskytnúť mu ďalšie doplňujúce informácie.
(4)
Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere musí byť písomná a musí
obsahovať
a)
identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu
1.
meno, priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého
pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2.
názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta podnikania,
ak ide o právnickú osobu,
b)
sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti,
pravidlá splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho
úveru, výšku ročnej percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho úveru
alebo komunálneho úveru a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta,
ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o
takomto úvere,
c)
presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver
alebo komunálny úver; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie
tejto tuzemskej nehnuteľnosti v dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere alebo k zmluve
o komunálnom úvere uzavretom najneskôr pred poskytnutím čo len časti peňažných prostriedkov
z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
d)
podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
výška ročnej percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady vyžadované od klienta,
e)
podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej
banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere,
f)
ostatné podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru
vyžadované podľa všeobecných podmienok hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych
úverov a komunálnych úverov,
g)
podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho
úveru na podnet klienta,
h)
záväzok hypotekárnej banky, ak je klientom fyzická osoba podľa § 85a ods. 1, že jej umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru alebo znížiť mesačnú splátku
hypotekárneho úveru až na polovicu jej výšky na dobu 24 mesiacov, ak sa tomuto klientovi
narodí dieťa a tento klient o to hypotekárnu banku písomne požiada v lehote do troch
mesiacov po narodení dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa.
(5)
Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere môže obsahovať aj ďalšie
náležitosti dohodnuté medzi hypotekárnou bankou a klientom.
(6)
Hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu úrokov, poplatkov alebo iných
nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o hypotekárnom úvere alebo zmluve o komunálnom
úvere. Hypotekárnej banke sa zakazuje požadovať od klienta úhradu úrokov, poplatkov
alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením hypotekárneho úveru na podnet
klienta, ak k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru dôjde pri uplynutí doby fixácie
úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo pri zmene úrokovej sadzby hypotekárneho
úveru v súlade so zmluvou o hypotekárnom úvere; hypotekárna banka je povinná bezodplatne
oznámiť klientovi termín
a)
uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru najneskôr dva mesiace
pred uplynutím tejto doby,
b)
vykonania zmeny úrokovej sadzby hypotekárneho úveru a úrokovú sadzbu hypotekárneho
úveru na nasledujúce úrokové obdobie, a to najneskôr dva mesiace pred vykonaním a
začatím uplatňovania tejto zmeny.
(7)
Odloženie splátok istiny hypotekárneho úveru alebo zníženie mesačnej splátky hypotekárneho
úveru podľa odseku 4 písm. h) si klient, ktorým je fyzická osoba podľa § 85a ods. 1, môže počas piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru uplatniť
len, ak si neuplatnil odloženie splátok istiny hypotekárneho úveru podľa § 85a ods. 3 písm. b) druhého bodu; v tomto prípade nárok na štátny príspevok pre mladých zostáva zachovaný.
(8)
Odloženie splátok istiny hypotekárneho úveru alebo zníženie mesačnej splátky hypotekárneho
úveru podľa odseku 4 písm. h) začne plynúť dňom účinnosti zmeny zmluvy o hypotekárnom
úvere, ktorej predmetom je odloženie splátok istiny hypotekárneho úveru alebo zníženie
mesačnej splátky hypotekárneho úveru.
§ 76
(1)
Zoznam a rozsah hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, záložných práv a pohľadávok
hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré slúžia na krytie
hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií, alebo iné hodnoty slúžiace
ako náhradné krytie musí hypotekárna banka jednotlivo evidovať vo svojom registri
hypoték.
(2)
Register hypoték a doklady, na ktorých základe sa vykonali zápisy v registri hypoték,
je hypotekárna banka povinná uschovávať oddelene od ostatných dokladov a zabezpečiť
ich pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.
(3)
Do konca januára a júla každého kalendárneho roka je hypotekárna banka povinná predložiť
Národnej banke Slovenska a ministerstvu informáciu o záznamoch z registra hypoték,
ktoré sa vykonali za posledných šesť mesiacov.
(4)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska a ministerstvo,
ustanoví náležitosti a spôsob vedenia registra hypoték podľa odseku 2 a náležitosti
a formu informácie podľa odseku 3.
§ 77
Hypotekárna banka je povinná o hypotekárnych obchodoch viesť oddelene analytickú evidenciu
v systéme účtovníctva.
§ 78
(1)
Národná banka Slovenska vymenúva pre každú hypotekárnu banku hypotekárneho správcu,
ktorý vykonáva dozor nad vykonávaním hypotekárnych obchodov v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom a osobitným predpisom.13) Rovnako sa pre každú hypotekárnu banku vymenúva zástupca hypotekárneho správcu, ktorý
zastupuje hypotekárneho správcu počas jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho práv
a povinností.
(2)
Vymenovanie hypotekárneho správcu a jeho zástupcu Národná banka Slovenska vopred
prerokuje s hypotekárnou bankou, pre ktorú sa vymenúvajú.
(3)
Hypotekárneho správcu a jeho zástupcu odvoláva Národná banka Slovenska.
(4)
Hypotekárnym správcom a jeho zástupcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je na túto
činnosť odborne spôsobilá a bezúhonná. Za odborne spôsobilú osobu sa považuje fyzická
osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ktorá vykonávala ekonomickú alebo právnickú
prax v oblasti bankovníctva najmenej päť rokov. Za bezúhonnú sa považuje fyzická osoba,
ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej
funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin.
§ 79
(1)
Hypotekárny správca vykonáva svoju činnosť samostatne, nezávisle a nestranne. Pri
výkone svojej činnosti je viazaný len všeobecne záväznými právnymi predpismi, zmluvou
o výkone činnosti hypotekárneho správcu a rozhodnutiami vydanými pri dohľade alebo
dohľade podľa osobitného predpisu13) nad činnosťou hypotekárneho správcu.
(2)
O rozporoch medzi hypotekárnym správcom a hypotekárnou bankou rozhoduje Národná banka
Slovenska.
§ 80
(1)
Hypotekárny správca vykonáva dozor nad vydávaním hypotekárnych záložných listov a
komunálnych obligácií z hľadiska ich náležitostí a krytia podľa osobitného predpisu.13)
(2)
Hypotekárny správca je povinný vyhotoviť pre každú emisiu hypotekárnych záložných
listov alebo komunálnych obligácií pred ich vydaním písomné osvedčenie o tom, že ich
krytie je zabezpečené podľa osobitného predpisu68) a že je vykonaný záznam v registri hypoték.
(3)
Hypotekárny správca kontroluje, či hypotekárna banka v súlade s týmto zákonom a inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery
vrátane ich zabezpečenia záložným právom a či si hypotekárna banka plní povinnosti
týkajúce sa registra hypoték.
(4)
Hypotekárny správca je povinný na požiadanie hypotekárnej banky spolupôsobiť pri
činnostiach súvisiacich s vykonávaním hypotekárnych obchodov, ktoré bez jeho súčinnosti
hypotekárna banka nemôže vykonať.
§ 81
(1)
Hypotekárny správca v prípade zistenia nedostatkov podľa § 80 je povinný bezodkladne písomne informovať o týchto skutočnostiach Národnú banku Slovenska.
(2)
Hypotekárny správca pri výkone svojej činnosti koná vo vlastnom mene a na účet hypotekárnej
banky.
(3)
Hypotekárna banka je povinná umožniť hypotekárnemu správcovi výkon jeho činnosti,
najmä je povinná umožniť mu nahliadať do účtovných záznamov, do registra hypoték a
do iných dokladov súvisiacich s hypotekárnymi obchodmi.
(4)
Výšku odmeny pre hypotekárneho správcu a jeho zástupcu určuje Národná banka Slovenska
po dohode s hypotekárnou bankou. Odmenu hradí hypotekárna banka.
(5)
Hypotekárna banka uzatvorí s hypotekárnym správcom zmluvu o výkone činnosti hypotekárneho
správcu, ktorá podrobnejšie určí práva a povinnosti hypotekárnej banky a hypotekárneho
správcu. Hypotekárna banka uzatvorí so zástupcom hypotekárneho správcu zmluvu o výkone
činnosti zástupcu hypotekárneho správcu, ktorá podrobnejšie určí práva a povinnosti
hypotekárnej banky a zástupcu hypotekárneho správcu.
§ 82
(1)
Činnosť hypotekárneho správcu a jeho zástupcu podlieha dohľadu vykonávanému Národnou
bankou Slovenska podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu.15)
(2)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho
správcu alebo jeho zástupcu s výnimkou nedostatkov podľa § 80 ods. 1, môže mu uložiť pokutu až do výšky 3 300 eur.
(3)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa osobitných predpisov69) zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu vykonávanej
podľa § 80 ods. 1, postupuje podľa osobitného predpisu.70)
§ 83
Národná banka Slovenska a ministerstvo ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom
podrobnosti o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu.
§ 84
(1)
Dlžníkovi zo zmluvy o hypotekárnom úvere (§ 75 ods. 4) poskytnutom na účely podľa § 68 písm. a) až d), ktorým je fyzická osoba (ďalej len „poberateľ hypotekárneho úveru“), patrí za podmienok
ustanovených týmto zákonom príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
(ďalej len „štátny príspevok“).
(2)
Štátnym príspevkom sa rozumie percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej sadzby
určenú v zmluve o hypotekárnom úvere. Štátny príspevok sa určuje na jednotlivé kalendárne
roky zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok a v tom roku platí pre všetky zmluvy
o hypotekárnom úvere; tým nie je dotknuté ustanovenie § 122a. Štátny príspevok sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(3)
Na účely výpočtu štátneho príspevku na hypotekárny úver poskytnutý v cudzej mene
sa výška hypotekárneho úveru prepočíta referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,31) ktorý je platný ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere.
(4)
Štátny príspevok sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy hypotekárneho úveru
83 000 eur na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie, a to aj v prípade manželov alebo
nadobúdania takejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosťami
určenými na bývanie sa na účely tohto zákona rozumejú bytové budovy podľa osobitného
predpisu.71)
(5)
Splátky hypotekárneho úveru vrátane úrokov, na ktorý sa poskytuje štátny príspevok,
sa spravidla dohodnú v pravidelných mesačných splátkach. Ak splátky hypotekárneho
úveru budú dohodnuté inak, suma prostriedkov poskytnutých ako štátny príspevok na
takýto hypotekárny úver nemôže prekročiť sumu, ktorá by bola poskytnutá ako štátny
príspevok na takýto hypotekárny úver v prípade pravidelných mesačných splátok.
§ 85
(1)
Nárok na štátny príspevok voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky si uplatňuje
poberateľ hypotekárneho úveru prostredníctvom hypotekárnej banky na základe žiadosti,
ktorú jej predloží.
(2)
Štátny príspevok sa poskytuje poberateľovi hypotekárneho úveru každoročne počas určenej
lehoty splatnosti hypotekárneho úveru dohodnutej pri uzatvorení zmluvy o hypotekárnom
úvere, a to iba na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere. Za tú istú zmluvu o hypotekárnom
úvere sa považuje aj zmena tejto zmluvy, ktorou sa hypotekárny úver zvýši najviac
na sumu uvedenú v § 84 ods. 4.
(3)
Ak poberateľ hypotekárneho úveru uzatvorí viac zmlúv o hypotekárnom úvere, štátny
príspevok sa poskytuje na tú zmluvu, o ktorej to písomne vyhlási; ak takéto vyhlásenie
obsahujú súčasne viaceré zmluvy o hypotekárnom úvere v jednom kalendárnom roku, poberateľovi
hypotekárneho úveru zaniká nárok na štátny príspevok zo všetkých zmlúv na obdobie
nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, pričom táto lehota začína plynúť prvým dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po prijatí písomnej informácie z ministerstva alebo
ním určenej právnickej osoby o existencii viacerých zmlúv s uplatňovaným nárokom na
štátny príspevok. Pri manželoch alebo podielových spoluvlastníkoch zaniká v tomto
prípade nárok na štátny príspevok obom manželom alebo všetkým podielovým spoluvlastníkom.
(4)
Nárok na štátny príspevok zaniká
a)
počas obdobia, keď hypotekárna banka z dôvodu omeškania poberateľa hypotekárneho
úveru preradí pohľadávku vzniknutú z hypotekárneho úveru medzi také zatriedené pohľadávky,
pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej
hodnoty, alebo
b)
ak poberateľ hypotekárneho úveru
1.
nedodrží účel, na ktorý bol hypotekárny úver poskytnutý,
2.
prevedie záväzok z hypotekárneho úveru na inú osobu s výnimkou jemu blízkej osoby
alebo
3.
splatí hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov od poskytnutia hypotekárneho
úveru.
(5)
Ak poberateľom hypotekárneho úveru zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
alebo podielové spoluvlastníctvo alebo ak poberateľ hypotekárneho úveru zomrie, nárok
na štátny príspevok prechádza na tú osobu, na ktorú prechádzajú nesplatené záväzky
z hypotekárneho úveru.
(6)
Ak poberateľ hypotekárneho úveru poruší podmienky uvedené v odseku 4 písm. b) treťom
bode, je povinný bezodkladne prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť štátny príspevok
poskytovaný počas celej určenej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru dohodnutej pri
uzatvorení zmluvy.
§ 85a
(1)
Dlžníkovi zo zmluvy o hypotekárnom úvere (§ 75 ods. 4) poskytnutom na účely podľa § 68 písm. a) až c), ktorým je fyzická osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o hypotekárny úver dovŕšila
18 rokov a neprekročila 35 rokov veku (ďalej len „mladý poberateľ hypotekárneho úveru"),
patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom príspevok pre mladých z prostriedkov
štátneho rozpočtu (ďalej len „štátny príspevok pre mladých"). Ak sú mladými poberateľmi
hypotekárneho úveru manželia alebo viacerí spoludlžníci, musí požiadavku na vek podľa
prvej vety spĺňať každá z týchto osôb.
(2)
Štátnym príspevkom pre mladých sa rozumie percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej
sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere. Štátny príspevok pre mladých sa určuje
každoročne zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a v tom roku platí
pre všetky zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorené za podmienok podľa odsekov 1 a 3.
Štátny príspevok pre mladých sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(3)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru sa štátny príspevok pre mladých poskytne,
ak
a)
má mladý poberateľ hypotekárneho úveru ku dňu podania žiadosti o hypotekárny úver
priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmu za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu
roku, v ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver, najviac vo výške 1,3 násobku
priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny štvrťrok
predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v
ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver; ak sú mladými poberateľmi hypotekárneho
úveru manželia, ich priemerný mesačný príjem spolu nesmie presiahnuť 2,6-násobok priemernej
mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny štvrťrok predchádzajúci
kalendárnemu štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v ktorom bola podaná
žiadosť o hypotekárny úver a ak sú mladými poberateľmi hypotekárneho úveru viacerí
spoludlžníci, ich priemerný mesačný príjem spolu nesmie presiahnuť súčin počtu spoludlžníkov
a 1,3-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
štvrťrok predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku,
v ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver,
b)
sa hypotekárna banka zaviaže, že mladému poberateľovi hypotekárneho úveru na dobu
piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru
1.
zníži úrokovú sadzbu určenú v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako sa
určí štátny príspevok pre mladých podľa odseku 2, najviac však o 1 %,
2.
umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru,
3.
umožní mimoriadnu splátku hypotekárneho úveru bez poplatku,
c)
žiadosť o hypotekárny úver bola podaná od 1. januára 2007.
(4)
Na účely výpočtu štátneho príspevku pre mladých na hypotekárny úver poskytnutý v
cudzej mene sa výška hypotekárneho úveru prepočíta referenčným výmenným kurzom určeným
a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,31) ktorý je platný ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere.
(5)
Štátny príspevok pre mladých sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy hypotekárneho
úveru 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie, a to aj v prípade manželov
alebo nadobúdania takejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva.
(6)
Splátky hypotekárneho úveru vrátane úrokov, na ktorý sa poskytuje štátny príspevok
pre mladých, sa dohodnú spravidla v pravidelných mesačných splátkach. Ak splátky hypotekárneho
úveru budú dohodnuté inak, suma prostriedkov poskytnutých ako štátny príspevok pre
mladých na takýto hypotekárny úver nemôže prekročiť sumu, ktorá by bola poskytnutá
ako štátny príspevok pre mladých na takýto hypotekárny úver v prípade pravidelných
mesačných splátok. Ustanoveniami prvej a druhej vety nie je dotknuté ustanovenie odseku
3 písm. b) druhého a tretieho bodu.
§ 85b
(1)
Nárok na štátny príspevok pre mladých voči štátnemu rozpočtu si uplatňuje mladý poberateľ
hypotekárneho úveru prostredníctvom hypotekárnej banky na základe žiadosti, ktorú
jej predloží.
(2)
Štátny príspevok pre mladých sa poskytuje mladému poberateľovi hypotekárneho úveru
každoročne po dobu piatich rokov od začatia úročenia hypotekárneho úveru, a to iba
na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere. Za tú istú zmluvu o hypotekárnom úvere sa považuje
aj zmena tejto zmluvy, ktorou sa hypotekárny úver zvýši najviac na sumu uvedenú v
§ 85a ods. 5.
(3)
Ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru uzatvorí viac zmlúv o hypotekárnom úvere,
štátny príspevok pre mladých sa poskytuje na tú zmluvu o hypotekárnom úvere, o ktorej
to písomne vyhlási; ak takéto vyhlásenie obsahujú súčasne viaceré zmluvy o hypotekárnom
úvere v jednom kalendárnom roku, mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zaniká nárok
na štátny príspevok pre mladých zo všetkých zmlúv o hypotekárnom úvere na obdobie
nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, pričom táto lehota začína plynúť prvým dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po prijatí písomnej informácie z ministerstva alebo
ním určenej právnickej osoby o existencii viacerých zmlúv o hypotekárnom úvere s uplatňovaným
nárokom na štátny príspevok pre mladých. Pri manželoch alebo podielových spoluvlastníkoch
zaniká v tomto prípade nárok na štátny príspevok pre mladých obom manželom alebo všetkým
podielovým spoluvlastníkom.
(4)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru nepatrí štátny príspevok pre mladých počas
obdobia, keď hypotekárna banka z dôvodu omeškania mladého poberateľa hypotekárneho
úveru preradí pohľadávku vzniknutú z hypotekárneho úveru medzi také zatriedené pohľadávky,
pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej
hodnoty.
(5)
Nárok na štátny príspevok pre mladých zaniká, ak
a)
mladý poberateľ hypotekárneho úveru
1.
nedodrží účel, na ktorý bol hypotekárny úver poskytnutý,
2.
prevedie záväzok z hypotekárneho úveru na inú osobu s výnimkou jemu blízkej osoby,
pričom blízka osoba musí ku dňu prevodu záväzku spĺňať podmienky podľa § 85a ods. 1 a 3 písm. a),
3.
splatí hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov od poskytnutia hypotekárneho
úveru,
4.
predložil pri uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých
nepravdivé údaje o výške priemerného mesačného príjmu alebo
b)
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý štátny príspevok pre mladých, predložila pri
uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých nepravdivé
údaje o veku.
(6)
Ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov alebo podielové spoluvlastníctvo alebo ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru
zomrie, nárok na štátny príspevok pre mladých prechádza na tú osobu, na ktorú prechádzajú
nesplatené záväzky z hypotekárneho úveru.
(7)
Ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne nárok na štátny príspevok pre
mladých podľa odseku 5 písm. a) tretieho alebo štvrtého bodu, je povinný bezodkladne
prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť štátny príspevok pre mladých, ktorý mu bol
poskytnutý. Ak fyzickej osobe, ktorej bol poskytnutý štátny príspevok pre mladých,
zanikne nárok na tento príspevok podľa odseku 5 písm. b), je povinná bezodkladne prostredníctvom
hypotekárnej banky vrátiť poskytnutý štátny príspevok pre mladých.
(8)
Hypotekárna banka nezodpovedá za pravdivosť údajov o výške priemerného mesačného
príjmu podľa § 85a ods. 3 písm. a).
(9)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru po uplynutí piatich rokov od začatia úročenia
hypotekárneho úveru zaniká nárok na štátny príspevok pre mladých a súčasne mu vzniká
nárok na štátny príspevok; v tomto prípade sa ustanovenie § 85 ods. 3 uplatňuje rovnako.
(10)
Ustanovenia § 86 až 88 sa na zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých vzťahujú rovnako.
§ 86
(1)
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky uhrádza hypotekárnej
banke štátny príspevok mesačne.
(2)
Požiadavku na štátny príspevok za príslušný mesiac uplatňuje hypotekárna banka na
ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky najneskôr do 25.
dňa nasledujúceho mesiaca.
(3)
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky poukazuje peňažné
prostriedky podľa odseku 2 do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola
predložená žiadosť hypotekárnej banky o poskytnutie štátneho príspevku na osobitný
účet hypotekárnej banky zriadený na tento účel v hypotekárnej banke. Z tohto účtu
hypotekárna banka mesačne čerpá príslušnú sumu za jednotlivých poberateľov hypotekárneho
úveru, ktorí majú nárok na štátny príspevok.
(4)
Zúčtovanie poskytnutého štátneho príspevku za príslušný rok vykoná hypotekárna banka
v lehote určenej ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
(5)
Hypotekárna banka zodpovedá za
a)
včasné uplatňovanie nárokov na štátny príspevok zo štátneho rozpočtu,
b)
správne vyčíslenie výšky štátnych príspevkov,
c)
vrátenie štátneho príspevku pri nedodržaní podmienok na poskytnutie štátneho príspevku.
§ 87
(1)
Centrálnu evidenciu zmlúv o hypotekárnych úveroch, pri ktorých sa uplatňuje nárok
na štátny príspevok, vykonáva ministerstvo alebo ním určená právnická osoba.
(2)
Hypotekárne banky sú povinné mesačne poskytovať ministerstvu alebo ním určenej osobe
v lehotách, spôsobom a za podmienok dohodnutých s ministerstvom informáciu o novouzatvorených
zmluvách o hypotekárnych úveroch na účely uvedené v odseku 1. Táto informácia musí
obsahovať
a)
rodné číslo poberateľa hypotekárneho úveru,
b)
číslo zmluvy o hypotekárnom úvere,
c)
vyhlásenie o uplatnení nároku na poskytnutie štátneho príspevku,
d)
výšku hypotekárneho úveru v eurách,
e)
výšku mesačnej splátky,
f)
termín splatnosti hypotekárneho úveru,
g)
výšku úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve o hypotekárnom úvere,
h)
obdobie preradenia pohľadávky z hypotekárneho úveru z dôvodu omeškania poberateľa
hypotekárneho úveru,
i)
účel poskytnutia hypotekárneho úveru,
j)
výšku štátneho príspevku v eurách,
k)
presné označenie nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva slúžiaceho na
zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárneho úveru.
(3)
Štátny dozor nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku vykonáva
ministerstvo. Ministerstvo je oprávnené požadovať od hypotekárnej banky všetky podklady
na kontrolu dodržiavania podmienok poskytovania štátneho príspevku. Na výkon tohto
štátneho dozoru sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.72)
(4)
Zamestnanci a členovia orgánov osoby určenej podľa odseku 1 a ministerstva sú povinní
dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním činnosti
podľa odsekov 1 až 3. Táto povinnosť mlčanlivosti trvá aj po zrušení poverenia pre
túto osobu na vykonávanie činnosti podľa odseku 1 alebo po skončení pracovnoprávneho
vzťahu alebo iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie v orgánoch tejto
osoby; ustanovenia § 91 ods. 2 až 7, § 92 ods. 1 až 7 a § 93 týmto nie sú dotknuté.
(5)
Ak ministerstvo pri výkone štátneho dozoru zistí nedostatky v činnosti hypotekárnej
banky spočívajúce v nedodržaní podmienok poskytnutia štátneho príspevku, uloží hypotekárnej
banke povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu sumu vo výške neoprávnene použitého štátneho
príspevku.
(6)
Ministerstvo môže popri opatrení podľa odseku 5 uložiť hypotekárnej banke v závislosti
od závažnosti porušenia povinnosti a dĺžky trvania protiprávneho stavu aj pokutu až
do výšky dvojnásobku neoprávnene použitej sumy štátneho príspevku k hypotekárnemu
úveru. Pri nesplnení opatrenia podľa odseku 5 možno pokutu uložiť aj opakovane, najviac
však v celkovej sume, ktorá nepresiahne sumu podľa prvej vety. Výnosy z pokút sú príjmom
štátneho rozpočtu.
(7)
Na konanie podľa odsekov 5 a 6 sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom
konaní.72a)
(8)
Ministerstvo mesačne poskytne Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky informáciu o celkovom nároku na štátny príspevok za jednotlivé hypotekárne
banky v príslušnom kalendárnom mesiaci pre potreby poukázania peňažných prostriedkov
podľa § 86 ods. 3; túto informáciu ministerstvo poskytne najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca.
Ministerstvo poskytne Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
na účely plnenia jeho úloh pri poskytovaní štátneho príspevku aj súhrnné údaje o účeloch
poskytnutých hypotekárnych úverov uvedené v informácii hypotekárnej banky podľa § 76 ods. 3, a to do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia tejto informácie ministerstvu.
§ 88
Na účely hypotekárnych obchodov a štátneho príspevku sa ustanovenia tohto zákona a
osobitného predpisu,13) ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosti, rovnako použijú aj na byty a nebytové priestory.
Trinásta časť
Mladomanželský úver
§ 88a
(1)
Dlžníkom zo zmluvy o úvere, ktorými sú manželia a ani jeden z manželov neprekročil
35 rokov veku a zároveň ktorých manželstvo trvá najviac dva roky ku dňu podania žiadosti
(ďalej len „mladomanželia“) o tento úver (ďalej len „mladomanželský úver“), patrí
za podmienok ustanovených týmto zákonom príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu
(ďalej len „štátny príspevok pre mladomanželov“).
(2)
Štátnym príspevkom pre mladomanželov sa rozumie percento, o ktoré štát znižuje výšku
úrokovej sadzby určenú v zmluve o mladomanželskom úvere. Percentuálna výška štátneho
príspevku pre mladomanželov sa nemôže zmeniť počas celej lehoty splatnosti mladomanželského
úveru dohodnutej pri uzatvorení zmluvy o mladomanželskom úvere. Percentuálna výška
štátneho príspevku pre mladomanželov pre zmluvy uzatvorené v jednotlivých kalendárnych
rokoch sa určuje zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Štátny príspevok
pre mladomanželov sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(3)
Mladomanželom sa štátny príspevok pre mladomanželov poskytne, ak
a)
majú spolu ku dňu podania žiadosti o mladomanželský úver priemerný mesačný príjem
vypočítaný z príjmu za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola
podaná žiadosť o mladomanželský úver, najviac vo výške 2,6-násobku priemernej mesačnej
nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny štvrťrok predchádzajúci kalendárnemu
štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v ktorom bola podaná žiadosť o
mladomanželský úver,
b)
sa banka alebo pobočka zahraničnej banky zaviaže, že mladomanželom od poskytnutia
a začatia úročenia mladomanželského úveru počas celej lehoty splatnosti mladomanželského
úveru dohodnutej pri uzatvorení zmluvy o mladomanželskom úvere zníži úrokovú sadzbu
určenú v zmluve o mladomanželskom úvere vo výške najmenej polovice štátneho príspevku
pre mladomanželov určeného podľa odseku 2,
c)
žiadosť o mladomanželský úver bola podaná od 1. apríla 2010.
(4)
Na účely výpočtu štátneho príspevku pre mladomanželov na mladomanželský úver poskytnutý
v cudzej mene sa výška mladomanželského úveru prepočíta referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,31) ktorý je platný ku dňu uzatvorenia zmluvy o mladomanželskom úvere.
(5)
Štátny príspevok pre mladomanželov sa poskytne na mladomanželský úver, ktorého výška
je najviac 10 000 eur.
(6)
Splátky mladomanželského úveru vrátane úrokov, na ktorý sa poskytuje štátny príspevok
pre mladomanželov, sa dohodnú spravidla v pravidelných mesačných splátkach. Ak splátky
mladomanželského úveru budú dohodnuté inak, suma prostriedkov poskytnutých ako štátny
príspevok pre mladomanželov na takýto mladomanželský úver nemôže prekročiť sumu, ktorá
by bola poskytnutá ako štátny príspevok pre mladomanželov na takýto mladomanželský
úver v prípade pravidelných mesačných splátok.
§ 88b
(1)
Nárok na štátny príspevok pre mladomanželov voči štátnemu rozpočtu si uplatňujú mladomanželia
prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej banky na základe žiadosti, ktorú jej
predložia.
(2)
Štátny príspevok pre mladomanželov sa poskytuje mladomanželom každoročne počas určenej
lehoty splatnosti mladomanželského úveru dohodnutej pri uzatvorení zmluvy o mladomanželskom
úvere, a to iba na jednu zmluvu o mladomanželskom úvere. Za tú istú zmluvu o mladomanželskom
úvere sa považuje aj zmena tejto zmluvy, ktorou sa mladomanželský úver zvýši najviac
na sumu uvedenú v § 88a ods. 5.
(3)
Ak mladomanželia uzatvoria viac zmlúv o mladomanželskom úvere, štátny príspevok pre
mladomanželov sa poskytuje na tú zmluvu o mladomanželskom úvere, o ktorej to písomne
vyhlásia; ak takéto vyhlásenie obsahujú súčasne viaceré zmluvy o mladomanželskom úvere
v jednom kalendárnom roku, mladomanželom zaniká nárok na štátny príspevok pre mladomanželov
zo všetkých zmlúv o mladomanželskom úvere na obdobie nasledujúcich 12 kalendárnych
mesiacov, pričom táto lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po prijatí písomnej informácie z ministerstva alebo ním určenej právnickej osoby o
existencii viacerých zmlúv o mladomanželskom úvere s uplatňovaným nárokom na štátny
príspevok pre mladomanželov.
(4)
Mladomanželom nepatrí štátny príspevok pre mladomanželov počas obdobia, keď banka
alebo pobočka zahraničnej banky z dôvodu omeškania viac ako 90 dní preradí pohľadávku
vzniknutú z mladomanželského úveru medzi také zatriedené pohľadávky, pri ktorých sa
odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej hodnoty.
(5)
Nárok na štátny príspevok pre mladomanželov zaniká, ak mladomanželia
a)
prevedú záväzok z mladomanželského úveru na inú osobu s výnimkou im blízkej osoby,
pričom blízka osoba musí ku dňu prevodu záväzku spĺňať podmienky podľa § 88a ods. 1 a ods. 3 písm. a),
b)
predložili pri uzatváraní zmluvy o mladomanželskom úvere so štátnym príspevkom pre
mladomanželov nepravdivé údaje o výške priemerného mesačného príjmu alebo nepravdivé
údaje o veku,
c)
sa počas trvania zmluvy o mladomanželskom úvere rozvedú.
(6)
Ak jeden z mladomanželov alebo obaja mladomanželia zomrú, nárok na štátny príspevok
pre mladomanželov prechádza na tú osobu, na ktorú prechádzajú nesplatené záväzky z
mladomanželského úveru.
(7)
Ak mladomanželom zanikne nárok na štátny príspevok pre mladomanželov podľa odseku
5 písm. b), sú povinní bezodkladne prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej
banky vrátiť štátny príspevok pre mladomanželov, ktorý im bol poskytnutý.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky nezodpovedajú za pravdivosť údajov o výške priemerného
mesačného príjmu podľa § 88a ods. 3 písm. a).
§ 88c
(1)
Ministerstvo uhrádza banke a pobočke zahraničnej banky štátny príspevok pre mladomanželov
mesačne.
(2)
Požiadavku na štátny príspevok pre mladomanželov za príslušný mesiac uplatňuje banka
a pobočka zahraničnej banky na ministerstve najneskôr do 25. dňa nasledujúceho mesiaca.
(3)
Ministerstvo poukazuje peňažné prostriedky podľa odseku 2 do 25. dňa mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola predložená žiadosť banky alebo pobočky zahraničnej banky
o poskytnutie štátneho príspevku pre mladomanželov na osobitný účet banky alebo pobočky
zahraničnej banky zriadený na tento účel v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
Z tohto účtu banka alebo pobočka zahraničnej banky mesačne čerpá príslušnú sumu za
jednotlivých mladomanželov, ktorí majú nárok na štátny príspevok pre mladomanželov.
(4)
Zúčtovanie poskytnutého štátneho príspevku pre mladomanželov za príslušný rok vykoná
banka a pobočka zahraničnej banky v lehote určenej ministerstvom.
(5)
Banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedajú za
a)
včasné uplatňovanie nárokov na štátny príspevok pre mladomanželov zo štátneho rozpočtu,
b)
správne vyčíslenie výšky štátnych príspevkov pre mladomanželov,
c)
vrátenie štátneho príspevku pre mladomanželov pri nedodržaní podmienok na poskytnutie
štátneho príspevku pre mladomanželov.
§ 88d
(1)
Centrálnu evidenciu zmlúv o mladomanželských úveroch, pri ktorých sa uplatňuje nárok
na štátny príspevok pre mladomanželov, vykonáva ministerstvo alebo ním určená právnická
osoba.
(2)
Banky a pobočky zahraničnej banky sú povinné mesačne poskytovať ministerstvu alebo
ním určenej právnickej osobe v lehotách, spôsobom a za podmienok dohodnutých s ministerstvom
informáciu o novouzatvorených zmluvách o mladomanželských úveroch na účely uvedené
v odseku 1. Táto informácia musí obsahovať
a)
rodné čísla mladomanželov,
b)
číslo zmluvy o mladomanželskom úvere,
c)
vyhlásenie o uplatnení nároku na poskytnutie štátneho príspevku pre mladomanželov,
d)
výšku mladomanželského úveru v eurách,
e)
výšku mesačnej splátky v eurách,
f)
termín splatnosti mladomanželského úveru,
g)
výšku úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve o mladomanželskom úvere,
h)
obdobie preradenia pohľadávky z mladomanželského úveru podľa § 88b ods. 4,
i)
výšku štátneho príspevku pre mladomanželov v eurách.
(3)
Štátny dozor nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku pre mladomanželov
vykonáva ministerstvo. Ministerstvo je oprávnené požadovať od banky a pobočky zahraničnej
banky všetky podklady na kontrolu dodržiavania podmienok poskytovania štátneho príspevku
pre mladomanželov. Na výkon tohto štátneho dozoru sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.72)
(4)
Ak ministerstvo pri výkone štátneho dozoru zistí nedostatky v činnosti banky alebo
pobočky zahraničnej banky spočívajúce v nedodržaní podmienok poskytnutia štátneho
príspevku pre mladomanželov, uloží banke alebo pobočke zahraničnej banky povinnosť
vrátiť do štátneho rozpočtu sumu vo výške neoprávnene použitého štátneho príspevku
pre mladomanželov.
(5)
Ministerstvo môže popri opatrení podľa odseku 4 uložiť banke alebo pobočke zahraničnej
banky v závislosti od závažnosti porušenia povinnosti a dĺžky trvania protiprávneho
stavu aj pokutu až do výšky dvojnásobku neoprávnene použitej sumy štátneho príspevku
pre mladomanželov. Pri nesplnení opatrenia podľa odseku 4 možno pokutu uložiť aj opakovane,
najviac však v celkovej sume, ktorá nepresiahne sumu podľa prvej vety. Výnosy z pokút
sú príjmom štátneho rozpočtu.
(6)
Na konanie podľa odsekov 4 a 5 sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom
konaní.72a)
(7)
Zamestnanci a členovia orgánov osoby určenej podľa odseku 1 a ministerstva sú povinní
dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním činnosti
podľa odsekov 1 až 3. Táto povinnosť mlčanlivosti trvá aj po zrušení poverenia pre
túto osobu na vykonávanie činnosti podľa odseku 1, po skončení pracovnoprávneho vzťahu,
iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie v orgánoch tejto osoby; ustanovenia
§ 91 ods. 2 až 7, § 92 ods. 1 až 7 a § 93 tým nie sú dotknuté.
ŠTRNÁSTA ČASŤ
BANKOVÉ TAJOMSTVO
§ 89
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode požadovať preukázanie
totožnosti klienta okrem obchodov uvedených v odseku 4; pri každom obchode je klient
povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie
obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
odmietnuť.
(2)
Na účely odseku 1 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta
podľa osobitných predpisov o dokladoch totožnosti,73) alebo podpisom klienta, ak je tento klient osobne známy a ak je jeho podpis bez akýchkoľvek
pochybností zhodný s podpisom klienta na podpisovom vzore uloženom v banke alebo v
pobočke zahraničnej banky, pri ktorého podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť
dokladom totožnosti; pri vykonávaní obchodu prostredníctvom technických zariadení
sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý
banka alebo pobočka zahraničnej banky pridelí klientovi, a autentifikačným údajom,
ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky dohodne s klientom, alebo elektronickým
podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti,
sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu a predkladá sa doklad,
z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, ako aj rodný list maloletého
klienta.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode s hodnotou najmenej
15 000 eur zisťovať vlastníctvo prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu.
Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením
klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom
a či obchod vykonáva na vlastný účet; toto písomné vyhlásenie klienta o vlastníctve
peňažných prostriedkov môže byť aj súčasťou písomnej zmluvy, ktorú banka alebo pobočka
zahraničnej banky uzatvára s klientom v súvislosti s dohodnutým obchodom. Ak sú tieto
prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je obchod vykonaný na účet inej osoby,
vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia
a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej
osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú prostriedky a na ktorej účet je
obchod vykonaný; v takomto prípade je klient povinný odovzdať banke alebo pobočke
zahraničnej banky aj písomný súhlas dotknutej osoby na použitie jej prostriedkov na
vykonávaný obchod a na vykonanie tohto obchodu na jej účet. Povinnosť predkladať písomný
súhlas podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, banku,
pobočku zahraničnej banky, burzu cenných papierov, komoditnú burzu, centrálneho depozitára
cenných papierov, obchodníka s cennými papiermi, pobočku zahraničného obchodníka s
cennými papiermi, sprostredkovateľa investičných služieb, poisťovňu, pobočku zahraničnej
poisťovne, zaisťovňu, pobočku zahraničnej zaisťovne, správcovskú spoločnosť ani pobočku
zahraničnej správcovskej spoločnosti, ak v záväznom písomnom vyhlásení predloženom
podľa tohto odseku uvedú, že obchody vykonávajú výlučne na svoj vlastný účet alebo
na účet svojich klientov podľa osobitného zákona6) a že na vykonávanie obchodov používajú výlučne vlastné prostriedky alebo prostriedky
svojich klientov, ktoré majú zverené a spravujú pre svojich klientov podľa osobitného
zákona;6) to sa rovnako vzťahuje aj na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, doplnkovú dôchodkovú
spoločnosť a správcu bytového domu podľa osobitného predpisu73a), ak sú povinnou osobou podľa osobitného predpisu.21a) Povinnosť predkladať písomný súhlas podľa tohto odseku sa nevzťahuje ani na zahraničnú
banku so sídlom v členskom štáte, zahraničnú inštitúciu elektronických peňazí so sídlom
v členskom štáte a zahraničnú finančnú inštitúciu so sídlom v členskom štáte. Ak klient
nesplní povinnosti podľa tohto odseku, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
odmietnuť vykonanie požadovaného obchodu.
(4)
Ak klient nakladá so sumou nepresahujúcou 2 000 eur a ak osobitný zákon21a) neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk nie sú povinné požadovať preukázanie
totožnosti klienta
a)
pri obchodoch vykonávaných prostredníctvom zmenárenských automatov,
b)
pri poskytovaní finančných služieb na diaľku,74a)
c)
pri nakladaní s vkladom okrem zriadenia vkladu.
§ 90
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť daňovému úradu príslušnému
podľa sídla alebo trvalého pobytu podnikateľa,75) ktorý je ich klientom, číslo každého zriadeného a každého zrušeného bežného účtu
a vkladového účtu podnikateľa, ktorý je alebo bol ich klientom, a to do 10 dní po
uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol taký účet zriadený alebo zrušený; túto
informáciu môže daňový úrad poskytnúť len v súlade s osobitným predpisom.76)
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytovať informácie právnickej osobe
so 100 % majetkovou účasťou štátu podieľajúcej sa na základe rozhodnutia vlády Slovenskej
republiky na programe poskytovania pomoci klientom, ktorí stratili schopnosť splácať
úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy (ďalej len „agentúra na poskytovanie
pomoci klientom“), a to na požiadanie agentúry na poskytovanie pomoci klientom a v
rozsahu potrebnom na preverovanie údajov týkajúcich sa splácania úverových záväzkov
a finančnej a majetkovej situácie klientov žiadajúcich o zaradenie alebo zaradených
do tohto programu.
§ 91
(1)
Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich
sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné,
najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím,
poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach,
ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť
tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na
jeho písomný pokyn na účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo
pokyne, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov
oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej
banky, a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje
poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo
pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta.
(2)
Na účely tejto časti zákona sa za klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky považuje
aj právny nástupca pôvodného klienta v rozsahu týkajúcom sa práv a povinností, ktoré
nadobudol tento právny nástupca, osoba, s ktorou banka alebo pobočka zahraničnej banky
rokovala o uzatvorení obchodu, aj keď sa tento obchod neuskutočnil, osoba, ktorá prestala
byť klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky, a tiež osoba, o ktorej banka alebo
pobočka zahraničnej banky dostala podľa tohto zákona údaje od inej banky alebo pobočky
zahraničnej banky, údaje z registra bankových úverov a záruk podľa § 38, údaje z registra klientov podľa § 92 ods. 7 alebo údaje zo spoločného registra bankových informácií podľa § 92a.
(3)
Správu o všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, banka a
pobočka zahraničnej banky sú bez súhlasu klienta povinné podať Národnej banke Slovenska,
osobám povereným výkonom dohľadu vrátane prizvaných osôb15a) a osôb uvedených v § 6 ods. 7 a v § 49 ods. 2, audítorom pri činnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom40) a Fondu ochrany vkladov na plnenie úloh podľa osobitného predpisu;77) stavebná sporiteľňa takú správu podá aj osobám povereným kontrolou používania štátnej
prémie v stavebnom sporení78) a hypotekárna banka aj svojmu hypotekárnemu správcovi a zástupcovi tohto hypotekárneho
správcu a osobám povereným kontrolou používania štátneho príspevku v hypotekárnych
obchodoch.
(4)
Správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva,
podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie
a)
súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely občianskeho súdneho konania, ktorého
je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom
konania je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,79)
b)
orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania,80)
c)
daňového orgánu,80a) colného orgánu80b) alebo správcu dane, ktorým je obec,80c) vo veciach daňového konania alebo colného orgánu vo veciach colného konania, ktorého
je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom podľa osobitného predpisu,81) vrátane vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní alebo vymáhania
colného dlhu v colnom exekučnom konaní,
d)
správy finančnej kontroly pri výkone finančnej kontroly podľa osobitného predpisu82) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
f)
orgánu štátnej správy na účely výkonu rozhodnutia,83) ktorým bola uložená klientovi banky a pobočky zahraničnej banky alebo veriteľovi
klienta banky a pobočky zahraničnej banky povinnosť uhradiť peňažné plnenie,
g)
h)
ministerstva pri výkone kontroly ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom,85)
i)
správcu alebo predbežného správcu v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní,
vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení alebo dozorného správcu vykonávajúceho
dozornú správu, ak ide o záležitosti týkajúce sa klienta banky alebo pobočky zahraničnej
banky, na majetok ktorého sa vedie konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie,
vyrovnacie konanie, konanie o oddlžení alebo nad ktorým bola zavedená dozorná správa
podľa osobitného predpisu,58)
j)
príslušného štátneho orgánu na účely plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorou
je Slovenská republika viazaná,86) ak plnenie záväzkov podľa tejto zmluvy nemožno odmietnuť z dôvodu ochrany bankového
tajomstva,
k)
Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva
a Policajného zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok v ich pôsobnosti
podľa osobitného predpisu,86a)
l)
Úradu na ochranu osobných údajov na účely dozoru podľa osobitného zákona37) nad spracúvaním a ochranou osobných údajov klienta banky alebo pobočky zahraničnej
banky,
m)
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na účely kontroly podľa osobitného
zákona86b) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
n)
Justičnej pokladnici na účely vymáhania súdnej pohľadávky podľa osobitného zákona86c) od klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
o)
Slovenskej informačnej službe na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti
a terorizmu podľa osobitného predpisu,86d)
p)
agentúre na poskytovanie pomoci klientom v rozsahu potrebnom na preverovanie údajov
týkajúcich sa splácania úverových záväzkov a finančnej a majetkovej situácie klientov
žiadajúcich o zaradenie alebo zaradených do programu poskytovania pomoci klientom,
ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy.
(5)
Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 musí obsahovať údaje, podľa ktorých môže banka
alebo pobočka zahraničnej banky príslušnú záležitosť identifikovať, najmä presné označenie
osoby, o ktorej sa požadujú údaje, a vymedzenie rozsahu požadovaných údajov; tieto
identifikačné údaje nie je potrebné uvádzať v písomnom vyžiadaní podľa odseku 4 písm.
b), g) a o). Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. a) musí obsahovať aj poverenie
súdu pre notára ako súdneho komisára a písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. e)
musí obsahovať poverenie súdu pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Písomné
vyžiadanie podľa odseku 4 písm. i) musí obsahovať rozhodnutie konkurzného súdu o ustanovení
do funkcie správcu alebo predbežného správcu alebo odkaz na Obchodný vestník, v ktorom
bolo takéto rozhodnutie zverejnené; ak ide o písomnú žiadosť dozorného správcu, musí
obsahovať odkaz na Obchodný vestník, v ktorom bol zverejnený oznam o zavedení dozornej
správy. Rozhodnutie súdu o takomto poverení alebo ustanovení sa musí odovzdať v originálnom
vyhotovení alebo ako úradne osvedčená kópia podľa osobitných predpisov,50) ak nebolo zverejnené v Obchodnom vestníku. Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 je možné
po dohode s bankou a pobočkou zahraničnej banky podávať aj elektronickými prostriedkami
s použitím elektronického podpisu, zaručeného elektronického podpisu alebo iného písomne
dohodnutého spôsobu overovania totožnosti žiadateľa; v takom prípade rozhodnutie súdu
o poverení alebo ustanovení nie je potrebné predkladať.
(6)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie údajov potrebných na
poskytovanie platobných služieb prostredníctvom určenej právnickej osoby.9)
(7)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie ohlasovacej povinnosti banky
alebo pobočky zahraničnej banky o neobvyklých obchodných operáciách podľa osobitného
predpisu21a) ani oznámenie banky alebo pobočky zahraničnej banky podľa osobitného predpisu80) orgánu činnému v trestnom konaní o jej podozrení, že sa pripravuje, že je páchaný
alebo že bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým
tajomstvom.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne poskytovať ministerstvu v lehotách
ním určených zoznam klientov, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie zavedené
podľa osobitného predpisu;86e) poskytnutý zoznam musí obsahovať aj čísla účtov a výšku zostatku na účtoch týchto
klientov.
(9)
Správu podľa odseku 4 môže banka a pobočka zahraničnej banky podať aj elektronickými
prostriedkami.
§ 92
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta poskytnúť údaje
na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii
na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá odovzdá banke alebo pobočke zahraničnej
banky písomné vyhlásenie, že
a)
v dôsledku chyby pri vykonávaní platobného alebo zúčtovacieho styku utrpela majetkovú
ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných peňažných
prostriedkov na účet klienta a
b)
na vymáhanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia sú nevyhnutné údaje na identifikáciu
tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku
chyby podľa písmena a).
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky údaje podľa odseku 1 nevydajú, ak na ich písomné
upozornenie o predloženej žiadosti tento klient vydá banke alebo pobočke zahraničnej
banky príkaz na spätný prevod pripísaných peňažných prostriedkov, a to do siedmich
kalendárnych dní po dni doručenia písomnej žiadosti o poskytnutie identifikačných
údajov o klientovi banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(3)
Ak si klient banky alebo pobočky zahraničnej banky neplní riadne a včas svoje záväzky
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky ani napriek jej písomnej výzve, tak banka
alebo pobočka zahraničnej banky je aj bez súhlasu dotknutého klienta oprávnená informácie
o tomto klientovi v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3 a informácie a doklady o klientom neplnených záväzkoch poskytnúť znalcovi na vykonanie
finančného ocenenia záväzku klienta,87) súdnemu exekútorovi, ktorého označila v návrhu na vykonanie exekúcie proti klientovi
alebo ktorému prihlasuje svoje právo proti klientovi do exekúcie vedenej proti klientovi,
a dražobníkovi, s ktorým má v súvislosti s neplneným záväzkom klienta uzavretú zmluvu
o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa osobitného predpisu.87a) Ak si klient banky alebo pobočky zahraničnej banky neplní riadne a včas svoje záväzky
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky ani napriek jej písomnej výzve alebo ak
vznikol iný spor medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientom, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu dotknutého klienta poskytnúť
informácie o tomto klientovi v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3 a informácie a doklady o príslušnom spore advokátovi, ktorému udelila písomné plnomocenstvo
na svoje zastupovanie proti príslušnému klientovi na účel ochrany alebo domáhania
sa neuspokojených alebo sporných práv banky alebo pobočky zahraničnej banky. Banka
a pobočka zahraničnej banky môžu pritom poskytnúť len informácie a doklady o klientom
neplnených záväzkoch alebo o svojich sporných vzťahoch s klientom, na ktoré sa vzťahuje
udelené plnomocenstvo; informácie a doklady o jednotlivých iných svojich vzťahoch
s klientom môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť len za podmienok a
v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
(4)
Osoby a orgány uvedené v odsekoch 1 až 3 alebo § 91 ods. 1 až 7 môžu bankou alebo pobočkou zahraničnej banky poskytnuté informácie, údaje a správy
o záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, použiť len na účel alebo
na konanie, na ktoré im boli tieto informácie a správy poskytnuté; pritom sú povinné
zachovávať mlčanlivosť. Tieto informácie si môžu poskytnúť osoby a orgány uvedené
v odsekoch 1 až 3 alebo § 91 ods. 1 až 7 navzájom len na ten istý účel alebo na konanie, na ktoré im boli poskytnuté; inak
ich môžu poskytnúť len so súhlasom banky alebo pobočky zahraničnej banky v súlade
s podmienkami podľa odsekov 1 až 3 a § 91 ods. 1 až 7.
(5)
Ak sa pohľadávka banky alebo pobočky zahraničnej banky z poskytnutého úveru alebo
z poskytnutej záruky zatriedi podľa § 39 ods. 11 a 12 medzi také zatriedené pohľadávky z dôvodu omeškania klienta, pri ktorých sa odôvodnene
predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej hodnoty, tak banka alebo
pobočka zahraničnej banky je oprávnená aj bez súhlasu dotknutého klienta poskytnúť
ostatným bankám a pobočkám zahraničnej banky údaje o tom, že tento klient označený
najviac v rozsahu údajov podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 a 2 porušil svoje povinnosti a je v omeškaní so splnením pohľadávky, ako aj údaje o príslušnej
pohľadávke a jej zatriedení. Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku alebo inej svojej povinnosti voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky alebo ak klient obdobným závažným spôsobom opakovane poruší svoje povinnosti
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, banka a pobočka zahraničnej banky sú po
predchádzajúcom upozornení klienta oprávnené aj bez jeho súhlasu informovať ostatné
banky a pobočky zahraničnej banky o tom, že klient porušil svoje povinnosti voči banke
dohodnuté v zmluve alebo ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Banka
pritom môže uviesť len označenie klienta vrátane miesta jeho sídla alebo miesta trvalého
pobytu a označenie povinnosti porušenej klientom. Banka nemôže pokračovať v takom
informovaní o povinnosti porušenej klientom po tom, čo klient v celom rozsahu odstránil
dôsledky porušenia tejto povinnosti, najmä ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok
v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; o tejto náprave bezodkladne informuje
ostatné banky a pobočky zahraničnej banky. Takto poskytnuté informácie sú predmetom
bankového tajomstva.
(6)
Ak ide o realizáciu záložného práva záložným veriteľom, ktorý je v poradí na uspokojenie
sa zo zálohu za bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, táto poskytne informácie,
ktoré sú predmetom bankového tajomstva, o výške pohľadávky zabezpečenej záložným právom
banky alebo pobočky zahraničnej banky potrebné na ocenenie zálohu, a to len osobe,
ktorá oceňuje záloh na účel realizácie záložného práva podľa osobitného predpisu.87ab)
(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú oprávnené
a)
viesť svoj register klientov, ktorí si riadne a včas neplnia povinnosti vyplývajúce
zo zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom, klientov, ktorí sa dopustili konania
posúdeného bankou a pobočkou zahraničnej banky podľa osobitného predpisu21a) ako neobvyklá obchodná operácia, a klientov, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné
sankcie podľa osobitného predpisu,86d)
b)
poskytnúť aj bez súhlasu klienta informácie z tohto registra ostatným bankám a pobočkám
zahraničných bánk; poskytnutá informácia je pre tieto banky a pobočky zahraničných
bánk predmetom bankového tajomstva.
(8)
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou
inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka
alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom
vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej
banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch
medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
(9)
Informácie chránené bankovým tajomstvom sa môžu poskytnúť iba s predchádzajúcim súhlasom
Národnej banky Slovenska v súvislosti s predajom banky, pobočky zahraničnej banky
alebo ich časti podľa osobitného predpisu28) alebo v súvislosti s predajom podielu na základnom imaní banky najmenej 33 % alebo
v súvislosti so zlúčením alebo splynutím banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby
s bankou. Tieto informácie môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť iba
osobe, s ktorou sa rokuje o uzavretí takej zmluvy, alebo osobe, s ktorou sa má banka
zlúčiť alebo splynúť, a osobe, ktorá vypracúva podklady potrebné na rozhodnutie o
uzavretí zmluvy súvisiacej s predajom, zlúčením alebo splynutím banky. Osoby, ktoré
sa oboznámili s informáciami chránenými bankovým tajomstvom, sú povinné zachovávať
o nich mlčanlivosť, a to aj po skončení rokovaní, po vypracovaní podkladov alebo po
nadobudnutí právnych účinkov zlúčenia alebo splynutia banky. Banka alebo pobočka zahraničnej
banky je povinná uzatvoriť s takými osobami písomnú zmluvu, v ktorej upraví záväzok
zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať informácie chránené bankovým tajomstvom, ako aj
zodpovednosť za ich zneužitie. Bez uzavretia takej zmluvy nemôže Národná banka Slovenska
udeliť predchádzajúci súhlas.
(10)
Za podanie správy audítorovi podľa § 91 ods. 3 a za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) patrí banke a pobočke zahraničnej banky úhrada nákladov, ktoré im tým vznikli. Úhrada
nákladov patrí banke a pobočke zahraničnej banky za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) aj vtedy, ak osoba, o ktorej sa požadovali údaje v písomnom vyžiadaní, nie je klientom
banky alebo pobočky zahraničnej banky. Na úhradu nákladov za podanie správy podľa
§ 91 ods. 4 písm. i) sa nevzťahuje osobitný predpis.87aa)
(11)
Banka, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, ktorý kontroluje iná banka, zahraničná
banka alebo finančná inštitúcia, nad ktorou je v štáte jej sídla vykonávaný dohľad
na konsolidovanom základe, má právo aj bez súhlasu klienta poskytnúť informácie, ktoré
sú predmetom bankového tajomstva, osobe kontrolujúcej tento celok, a to v rozsahu
nevyhnutnom na zostavenie výkazov a hlásení na konsolidovanom základe, najviac však
v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a), a s podmienkou, že osoba kontrolujúca tento celok zabezpečí ochranu poskytnutých
informácií najmenej na rovnakej úrovni ako poskytujúca banka. Takto poskytnuté informácie
zostávajú predmetom bankového tajomstva a môžu sa použiť len na účel, na ktorý boli
poskytnuté.
§ 92a
(1)
Banky a pobočky zahraničných bánk si na účely prípravy, uzatvárania a vykonávania
obchodov s klientmi a na účely zdokumentovania činnosti bánk a pobočiek zahraničných
bánk môžu s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vytvoriť
spoločný register bankových informácií (ďalej len „spoločný bankový register"), prostredníctvom
ktorého sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené len za podmienok ustanovených
týmto zákonom a osobitným zákonom37) navzájom si so súhlasom klienta podľa § 91 ods. 1 bezplatne alebo za úhradu vecných nákladov sprístupniť a poskytovať údaje o úveroch
a bankových zárukách poskytnutých svojim klientom, údaje o požadovaných úveroch a
bankových zárukách, ak o ne klienti preukázateľne požiadali, údaje o týchto klientoch
v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3, údaje o svojich pohľadávkach a o zabezpečení svojich pohľadávok proti klientom z
poskytnutých úverov a bankových záruk, údaje o splácaní záväzkov klientov z poskytnutých
úverov a bankových záruk a údaje o bonite a dôveryhodnosti klientov z hľadiska splácania
ich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk.
(2)
Prevádzkovanie spoločného bankového registra vrátane spracúvania údajov v spoločnom
bankovom registri môžu banky a pobočky zahraničných bánk za podmienok ustanovených
týmto zákonom a osobitným zákonom37) zveriť ako prevádzkovateľovi87b) len spoločnému podniku pomocných bankových služieb, na ktorého základnom imaní môžu
mať majetkový podiel iba banky, pobočky zahraničných bánk a Národná banka Slovenska.
Tento spoločný podnik pomocných bankových služieb je povinný spoločný bankový register
a informácie v spoločnom bankovom registri uchovávať, primerane zálohovať, utajovať
a chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením,
zničením, stratou alebo odcudzením. Tento spoločný podnik pomocných bankových služieb
a spoločný bankový register podliehajú bankovému dohľadu. Spoločný podnik pomocných
bankových služieb je oprávnený poveriť tretie osoby87b) spracúvaním údajov v spoločnom bankovom registri za podmienok ustanovených osobitným
zákonom;37) ak sa spracúvanie údajov vykonáva spôsobom, na ktorý sa vyžaduje súhlas Úradu na
ochranu osobných údajov podľa osobitného zákona,37) spoločný podnik pomocných bankových služieb je oprávnený poveriť tretie osoby87b) takýmto spracúvaním údajov len na základe súhlasu Úradu na ochranu osobných údajov.
(3)
Informácie poskytnuté do spoločného bankového registra alebo zo spoločného bankového
registra zostávajú predmetom bankového tajomstva. Informácie zo spoločného bankového
registra a informácie o ďalších skutočnostiach súvisiacich s prevádzkovaním spoločného
bankového registra možno poskytovať len bankám, pobočkám zahraničných bánk, Národnej
banke Slovenska, agentúre na poskytovanie pomoci klientom v rozsahu potrebnom na preverovanie
údajov týkajúcich sa splácania úverových záväzkov a finančnej a majetkovej situácie
klientov žiadajúcich o zaradenie alebo zaradených do programu poskytovania pomoci
klientom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej
krízy a so súhlasom klienta podľa § 91 ods. 1 aj inej osobe vymedzenej týmto súhlasom, ak táto osoba zabezpečí ochranu poskytnutých
informácií najmenej na rovnakej úrovni ako prevádzkovateľ spoločného bankového registra
podľa odseku 2, pričom poskytnuté informácie možno použiť len v súlade so súhlasom
klienta podľa § 91 ods. 1 a na účel, na ktorý boli poskytnuté; informácie zo spoločného bankového registra
o spotrebiteľoch sa za rovnakých podmienok ako bankám a pobočkám zahraničných bánk
sprístupnia aj iným osobám vymedzeným osobitným zákonom.87c) Voči všetkým ostatným osobám sú zamestnanci a členovia orgánov spoločného podniku
pomocných bankových služieb podľa odseku 2 povinní zachovávať mlčanlivosť o týchto
informáciách.
(4)
Informácie o klientovi a jeho obchodoch uvedených v odseku 1, ktoré banka alebo pobočka
zahraničnej banky poskytla do spoločného bankového registra, sa môžu uchovávať v spoločnom
bankovom registri päť rokov od zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v odseku
1, ak klient neudelil preukázateľný súhlas podľa § 91 ods. 1 na inú lehotu uchovávania týchto informácií v spoločnom bankovom registri; túto lehotu
nemožno dodatočne skrátiť. Banka a pobočka zahraničnej banky, ktorá do spoločného
bankového registra poskytla údaje o klientovi a jeho obchodoch uvedených v odseku
1, je povinná spoločnému podniku pomocných bankových služieb podľa odseku 2 preukázateľne
oznámiť dátum zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v odseku 1.
(5)
Klient banky alebo pobočky zahraničnej banky má za podmienok ustanovených osobitným
predpisom37) právo bezplatne sa oboznámiť s informáciami, ktoré sú o ňom alebo o jeho obchodoch
vedené v spoločnom bankovom registri, má právo najmenej raz ročne bezodplatne vyžadovať
od prevádzkovateľa spoločného bankového registra poskytnutie menovitého zoznamu osôb,
ktorým boli zo spoločného bankového registra poskytnuté informácie o príslušnom klientovi
alebo o jeho obchodoch a tiež má právo za podmienok ustanovených osobitným predpisom37) vyžadovať bezplatnú opravu alebo likvidáciu nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych
informácií vedených v spoločnom bankovom registri o príslušnom klientovi alebo o jeho
obchodoch.
§ 93
(1)
Zamestnanci banky a pobočky zahraničnej banky, ako aj členovia štatutárneho orgánu
alebo dozornej rady banky, hypotekárny správca a jeho zástupca a osoby vykonávajúce
preklad alebo činnosť podľa § 92 ods. 3 sú povinné zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky a pobočky
zahraničnej banky alebo ich klientov, ak tento zákon neustanovuje inak. Z dôvodov
uvedených v § 91 ods. 3 až 7 a v § 92 ods. 1 až 5 ich štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky tejto povinnosti
zbaví. Povinnosť mlčanlivosti podľa tohto odseku neplatí voči osobám povereným výkonom
dohľadu.
(2)
Zamestnanci a členovia orgánov určenej právnickej osoby,9) ktorá zabezpečuje platobné služby a jeho zúčtovanie, sú povinní zachovávať mlčanlivosť
voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska pri plnení úloh podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu8) o všetkých skutočnostiach súvisiacich s poskytovaním platobných služieb a jeho zúčtovania.
(3)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo
iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie podľa odseku 1 alebo 2.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť
prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.88)
§ 93a
(1)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov,
na účely uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na ďalšie účely uvedené v
odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb povinní pri každom
obchode banke a pobočke zahraničnej banky na jej žiadosť
a)
poskytnúť:
1.
ak ide o fyzickú osobu vrátane fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu, osobné
údaje88a) o totožnosti v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného
pobytu, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátna príslušnosť, druh a
číslo dokladu totožnosti, a ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, poskytnúť
aj adresu miesta podnikania, predmet podnikania, označenie úradného registra alebo
inej úradnej evidencie, v ktorej je zapísaný, a číslo zápisu do tohto registra alebo
evidencie,
2.
ak ide o právnickú osobu, identifikačné údaje v rozsahu názov, identifikačné číslo,
ak je pridelené, adresa sídla, predmet podnikania alebo inej činnosti, adresa umiestnenia
podniku alebo organizačných zložiek a iná adresa miesta výkonu činnosti, ako aj zoznam
osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich v rozsahu podľa
prvého bodu, zoznam spoločníkov tejto právnickej osoby, ktorým patrí podiel viac ako
10 % na základnom imaní alebo hlasovacích právach tejto právnickej osoby, a údaje
o nich, ak ide o právnické osoby, v rozsahu názov, právna forma, adresa sídla, identifikačné
číslo a označenie krajiny sídla kódom ISO, a ak ide o fyzické osoby, v rozsahu podľa
prvého bodu, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je
príslušná právnická osoba zapísaná,88b) a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
3.
kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,
4.
doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce
4a.
schopnosť klienta splniť si záväzky z obchodu,
4b.
požadované zabezpečenie záväzkov z obchodu,
4c.
oprávnenie na zastupovanie, ak ide o zástupcu,
4d.
splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie alebo vykonanie obchodu,
ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, alebo ktoré sú dohodnuté
s bankou a pobočkou zahraničnej banky,
b)
umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
1.
osobné údaje88a) o totožnosti z dokladu totožnosti v rozsahu titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko,
rodné číslo, dátum narodenia, miesto a okres narodenia, adresa trvalého pobytu, adresa
prechodného pobytu, štátna príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony, druh a číslo dokladu totožnosti, vydávajúci orgán, dátum vydania a platnosť
dokladu totožnosti, a
2.
ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich a dokladujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje
písmeno a).
(2)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov,
na účely prípravy, uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na ďalšie účely
uvedené v odseku 3 je banka a pobočka zahraničnej banky oprávnená pri každom obchode
požadovať od klienta a jeho zástupcu údaje v rozsahu podľa odseku 1 a opakovane ich
pri každom obchode získavať spôsobom uvedeným v odseku 1 písm. b) a tiež je oprávnená
aj bez súhlasu a informovania klienta alebo zástupcu klienta pri uzatváraní a vykonávaní
obchodu prostredníctvom telefónnej služby elektronických komunikácií spracúvať na
tieto účely aj biometrické údaje klienta alebo zástupcu klienta v rozsahu biometrickej
charakteristiky hlasu. Klient a zástupca klienta sú povinní vyhovieť každej takejto
žiadosti banky a pobočky zahraničnej banky.
(3)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov,
na účely uzatvárania a vykonávania obchodov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky a ich klientmi, na účel ochrany a domáhania sa práv banky alebo pobočky zahraničnej
banky voči ich klientom, na účel zdokumentovania činnosti banky a pobočky zahraničnej
banky, na účely výkonu dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk a nad ich
činnosťami a na plnenie si úloh a povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa
tohto zákona alebo osobitných predpisov88c) je banka a pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb88d) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať88e) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a; pritom je banka a pobočka zahraničnej banky oprávnená s použitím automatizovaných
alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať
rodné čísla88f) a ďalšie údaje a doklady v rozsahu podľa odseku 1, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a.
(4)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, je banka a pobočka zahraničnej banky povinná aj bez súhlasu a informovania dotknutých
osôb88d) sprístupniť a poskytovať88g) na spracúvanie iným osobám určeným zákonom len za podmienok ustanovených týmto zákonom
alebo osobitným zákonom88h) a Národnej banke Slovenska na účely vedenia registra bankových úverov a záruk a vykonávania
pôsobnosti, dohľadu a činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov. Údaje, na
ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1 a § 92a a ktoré sú evidované v registri bankových úverov a záruk, je Národná banka Slovenska
oprávnená spracúvať a zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať88g) bankám a pobočkám zahraničných bánk na účely podľa odseku 3.
(5)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, je banka a pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb88d) oprávnená zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať88g) len osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým
je zo zákona oprávnená poskytovať informácie chránené bankovým tajomstvom, a to len
pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených bankovým tajomstvom.
(6)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, môže banka a pobočka zahraničnej banky sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia
len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone88i) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná
a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(7)
Priestory banky, pobočky zahraničnej banky a Národnej banky Slovenska a bankomaty
a zmenárenské automaty nenachádzajúce sa v priestoroch banky alebo pobočky zahraničnej
banky možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu aj bez označenia monitorovacieho
priestoru,88ia) pričom vyhotovený záznam možno využiť na účely odhaľovania trestných činov, na zisťovanie
ich páchateľov a pátranie po nich, a to najmä na účely ochrany pred legalizáciou príjmov
z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu, odhaľovania nezákonných finančných
operácií, súdneho konania, trestného konania, konania o priestupkoch a dohľadu nad
plnením zákonom ustanovených povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk.88ia) Tento videozáznam alebo audiozáznam poskytne, ak ho zaznamenáva, banka, pobočka zahraničnej
banky alebo Národná banka Slovenska bezodkladne orgánom uvedeným v § 91 ods. 4 písm. b), g) a o) na ich požiadanie. Ak vyhotovený záznam nie je využitý na tieto účely, ten, kto záznam
vyhotovil, ho zlikviduje bezodkladne po uplynutí trinástich mesiacov po dni vyhotovenia
tohto záznamu.88ia)
(8)
Banka je oprávnená spracúvať osobné údaje klientov a iných dotknutých osôb na účely
posúdenia rizík spojených so zamýšľaným obchodom medzi klientom a bankou v rozsahu
podľa odseku 1 písm. a). Súčasťou predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska
podľa § 33 je rozhodnutie Národnej banky Slovenska o tom, či spracúvané osobné údaje, ktoré
banka vymedzila vo svojej žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu, svojím rozsahom,
obsahom a spôsobom spracúvania alebo využívania zodpovedajú účelu ich spracúvania,
či sú s daným účelom spracúvania zlučiteľné, či sú na dosiahnutie účelu nevyhnutné,
alebo časovo a vecne neaktuálne vo vzťahu k tomuto účelu.
§ 93b
(1)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona,88k) a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení
návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta
o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných
sporov z obchodov.
(2)
Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné
predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje
už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený
podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom
podľa osobitných predpisov.88l)
(3)
Ustanovenia § 93a sa rovnako použijú pre stály rozhodcovský súd zriadený podľa osobitného zákona,88k) a to na poskytovanie, získavanie, sprístupňovanie a spracúvanie údajov na účely konania
a rozhodovania tohto stáleho rozhodcovského súdu o sporoch medzi klientmi a ich bankami
a pobočkami zahraničných bánk a tiež na účel zdokumentovania činnosti tohto stáleho
rozhodcovského súdu. Tento stály rozhodcovský súd však sprístupňuje a poskytuje88g) údaje, na ktoré sa vzťahuje § 93a ods. 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, len Národnej banke Slovenska na účely vykonávania pôsobnosti, dohľadu a činnosti
podľa tohto zákona a osobitných zákonov a len účastníkom rozhodcovského konania pred
týmto stálym rozhodcovským súdom v rozsahu potrebnom na účely rozhodcovského konania.88m)
PÄTNÁSTA ČASŤ
KONANIE PRED NÁRODNOU BANKOU SLOVENSKA
§ 94
(1)
(2)
Národná banka Slovenska rozhodne v prvom stupni o žiadosti podľa § 31 ods. 3, § 33, 33a, 33c a 33d do deviatich mesiacov od doručenia úplnej žiadosti a o žiadosti o udelenie súhlasu
alebo predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 4 rozhodne do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti. Žiadosť o udelenie súhlasu alebo
predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 4 podáva banka. Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na zmenu členov a zvolenie
nových členov štatutárneho orgánu banky alebo na zmenu členov a zvolenie nových členov
dozornej rady banky, alebo na zmenu vedúcich zamestnancov môže podať aj akcionár s
kvalifikovanou účasťou na banke, ak voľba a odvolanie týchto členov patrí do pôsobnosti
valného zhromaždenia a ak ide o vedúceho zamestnanca a jeho funkcia je spojená s funkciou
člena štatutárneho orgánu banky.
(3)
Ak treba, Národná banka Slovenska v konaní podľa odseku 2 môže pred vydaním rozhodnutia
vo veci preveriť splnenie podmienok priamo v banke. O preverení splnenia podmienok
podľa prvej vety sa vyhotoví úradný záznam. V úradnom zázname sa zachytáva opis skutkového
stavu, zhodnotenie splnenia podmienok podľa prvej vety, nedostatky žiadosti, ak boli
zistené, lehoty a podmienky na odstránenie nedostatkov žiadosti alebo výzva na doplnenie
žiadosti a iné s tým súvisiace potrebné skutočnosti.
(4)
Ak sa rozhodnutie o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 31 ods. 3, § 33, 33a, 33c a 33d viaže na splnenie podmienok uvedených vo výroku tohto rozhodnutia, banka je povinná
splnenie týchto podmienok preukázať Národnej banke Slovenska v lehote a v rozsahu
určenom Národnou bankou Slovenska. Ak splnenie týchto podmienok nie je preukázané
v určenej lehote alebo v určenom rozsahu, Národná banka Slovenska rozhodnutie zmení
alebo zruší. Ak sú vo výroku rozhodnutia určené pre jednotlivé podmienky rôzne lehoty,
banka je povinná Národnej banke Slovenska preukázať splnenie týchto podmienok v príslušných
lehotách, inak Národná banka Slovenska rozhodnutie zruší nepreukázaním splnenia podmienky,
ktorej splnenie má byť z hľadiska určených lehôt preukázané ako posledné.
ŠESTNÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 114a
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 115
Ochranu vkladov uložených v bankách a v pobočkách zahraničných bánk vrátane úrokov
a iných majetkových výhod z nich upravuje osobitný predpis.32)
§ 116
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 117
(1)
Banky, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli pohľadávky z úverov poskytnutých
pred 1. januárom 1990, pričom tieto úvery sa stali klasifikovanými z dôvodu existencie
rizika, že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené riadne a včas v ich plnej menovitej
hodnote, dovŕšia proces reštrukturalizácie ich úverového portfólia s účasťou štátu,
ktorý sa začal a uskutočňoval podľa doterajších predpisov.
(2)
Banke uvedenej v odseku 1 je vláda alebo na základe jej splnomocnenia ministerstvo
oprávnené poskytnúť osobitné záruky na účely reštrukturalizácie jej úverového portfólia.
(3)
Ak záväzky banky uvedenej v odseku 1, za ktoré bola poskytnutá osobitná záruka podľa
odseku 2, prevezme iná právnická osoba, a to aj právnická osoba, ktorá nie je bankou,
poskytnutá osobitná záruka prechádza spoločne s prevzatými záväzkami a trvá aj pre
preberajúcu právnickú osobu.
(4)
Ak banka uvedená v odseku 1 v rámci procesu reštrukturalizácie jej úverového portfólia
postúpi pohľadávky z úverov na inú právnickú osobu, a to aj na právnickú osobu, ktorá
nie je bankou, na túto právnickú osobu sa vzťahuje povinnosť podľa § 38 ods. 1. Banka uvedená v odseku 1 môže v rámci procesu reštrukturalizácie jej úverového portfólia
postúpiť pohľadávku na inú právnickú osobu aj vtedy, keď nie je splnená doba omeškania
alebo iné obmedzenie ustanovené v § 92 ods. 8.
§ 118
(1)
Ak banke vznikla majetková ujma po 1. februári 1992 povinným poskytnutím úverov podľa
právnych predpisov vydaných pred 1. februárom 1992, banka má právo na úhradu tejto
majetkovej ujmy zo štátneho rozpočtu, a to v preukázanej výške podľa úverových zmlúv
za podmienok ustanovených v odsekoch 2 a 3.
(2)
Banka je povinná oznámiť ministerstvu predpokladanú výšku majetkovej ujmy v termínoch
určených na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok.
(3)
Ministerstvo uhradí zo štátneho rozpočtu majetkovú ujmu banke, ktorá splnila povinnosť
podľa odseku 2 v skutočne preukázanej výške, najviac však do výšky ustanovenej zákonom
o štátnom rozpočte na príslušný rok. Skutočnú výšku majetkovej ujmy je banka povinná
preukázať ministerstvu do piatich kalendárnych dní po uplynutí kalendárneho mesiaca
a ministerstvo poukáže banke úhradu majetkovej ujmy do 15 dní po jej preukázaní, ak
sa nedohodnú na iných lehotách.
§ 119
(1)
Konania začaté a právoplatne neukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa nedostatky zistené v činnosti bánk, pobočiek
zahraničných bánk a iných osôb, ku ktorým došlo podľa doterajších predpisov a o ktorých
sa neviedlo konanie podľa doterajších predpisov, posudzujú a prejednávajú podľa tohto
zákona, ak ide o také nedostatky, ktoré sa posudzujú ako nedostatky aj podľa tohto
zákona. Odo dňa účinnosti tohto zákona však možno uložiť len také opatrenie na odstránenie
protiprávneho stavu, pokutu alebo opatrenie na nápravu, aké umožňuje tento zákon.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
(2)
Pre lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neukončili, platia
ustanovenia tohto zákona. Ak doterajšie predpisy neustanovovali lehoty na vydanie
rozhodnutia alebo na vykonanie iných úkonov v konaniach začatých a právoplatne neukončených
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehoty podľa tohto zákona sa uplatnia s
tým, že začínajú plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; ak doterajšie predpisy
ustanovili na vykonanie týchto úkonov dlhšie lehoty ako tento zákon, platia lehoty
podľa doterajších predpisov.
(3)
Banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne
vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov;
odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti,
ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12
mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom;
ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov
s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.
(4)
Osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov najviac
na obdobie dvoch rokov od účinnosti tohto zákona môže Národná banka Slovenska ustanoviť
aj pre hypotekárnu banku, ktorá má udelené bankové povolenie na vykonávanie hypotekárnych
obchodov ku dňu účinnosti tohto zákona a ktorá písomne požiada o ustanovenie takýchto
osobitných podmienok financovania.
§ 120
(1)
Povolenie pôsobiť ako banka udelené banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa doterajších
predpisov, ktoré je platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, považuje sa
za bankové povolenie udelené podľa tohto zákona. Ak sú v tomto povolení uvedené činnosti,
ktoré nepatria medzi bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2, v rozsahu týchto činností zaniká bankové povolenie na ich vykonávanie odo dňa účinnosti
tohto zákona.
(2)
Vykonávacie právne predpisy, ktoré boli vydané podľa zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktoré sú platné ku dňu nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, považujú sa až do vydania nových vykonávacích právnych predpisov za
vykonávacie právne predpisy vydané podľa tohto zákona.
§ 121
(1)
Právna forma banky založenej ako štátny peňažný ústav podľa doterajších predpisov
sa premieňa na akciovú spoločnosť podľa osobitného zákona1) rozhodnutím zakladateľa premieňaného štátneho peňažného ústavu o jeho premene; to
neplatí pre štátny peňažný ústav, ktorého celý majetok a podnik sa do uplynutia lehoty
podľa odseku 2 vyporiada postupom podľa osobitného predpisu.92) Rozhodnutie o premene štátneho peňažného ústavu na akciovú spoločnosť musí obsahovať
najmä
a)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo banky ako štátneho peňažného ústavu pred
premenou právnej formy,
b)
obchodné meno a sídlo banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy,
c)
predmet podnikania (činnosti) banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy;
tento predmet podnikania (činnosti) možno vymedziť najviac v rozsahu bankových činností,
na ktoré má premieňaný štátny peňažný ústav v čase premeny udelené povolenie pôsobiť
ako banka,
d)
výšku základného imania banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy;
toto základné imanie sa určí v rovnakej výške, ako je výška vkladu do základného imania
štátneho peňažného ústavu pred premenou právnej formy,
e)
počet, druh, menovitú hodnotu, podobu a formu akcií, na ktoré je v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 6 rozvrhnuté základné imanie banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy,
f)
stanovy banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy, ktoré tvoria prílohu
k rozhodnutiu o premene právnej formy; okrem náležitostí ustanovených v osobitnom
predpise25) musia tieto stanovy obsahovať aj náležitosti ustanovené týmto zákonom,
g)
mená, priezviská, rodné čísla a adresu trvalého pobytu členov štatutárneho orgánu
banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy s uvedením spôsobu, akým konajú
v jej mene,
h)
mená, priezviská, rodné čísla a adresu trvalého pobytu členov dozornej rady banky
ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy.
(2)
Zakladateľ štátneho peňažného ústavu vyhotoví rozhodnutie podľa odseku1 bez výzvy
na upísanie akcií najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Návrh na zápis premeny právnej formy štátneho peňažného ústavu na akciovú spoločnosť
podáva zakladateľ premieňaného štátneho peňažného ústavu; prílohu k tomuto návrhu
tvorí rozhodnutie podľa odseku1, ktoré nahrádza zakladateľskú listinu a rozhodnutia
zakladateľov pri založení akciovej spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií a ktoré
na účely zápisu do obchodného registra je listinou o skutočnostiach, ktoré sa majú
zapísať do obchodného registra o premene právnej formy banky ako štátneho peňažného
ústavu na banku ako akciovú spoločnosť. Táto premena právnej formy a jej účinky nastávajú
dňom zápisu príslušnej premeny do obchodného registra, pričom všetky údaje o premene
sa do obchodného registra zapíšu k tomu istému dňu; od nadobudnutia účinnosti tohto
zákona do tejto premeny sa na právne pomery banky založenej ako štátny peňažný ústav
vzťahujú doterajšie predpisy.
(3)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 sa vklad do základného imania premieňanej
banky ako štátneho peňažného ústavu stáva vkladom štátu do základného imania premenenej
banky ako akciovej spoločnosti, štát nadobúda akcie, na ktoré je rozvrhnuté základné
imanie premenenej banky ako akciovej spoločnosti, pričom všetky práva akcionára spojené
s akciami, ktoré patria štátu, vykonáva ministerstvo.
(4)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 prechádza na premenenú banku ako akciovú
spoločnosť v celom rozsahu povolenie pôsobiť ako banka, ktoré bolo v čase premeny
udelené premieňanej banke ako štátnemu peňažnému ústavu; na tento prechod sa nevzťahuje
obmedzenie podľa § 9 ods. 1; toto povolenie pôsobiť ako banka sa považuje za bankové povolenie podľa tohto zákona
v súlade s ustanovením § 120 ods. 1.
(5)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 zdrojmi financovania premenenej banky
ako akciovej spoločnosti sú
a)
vlastné zdroje tvorené základným imaním, fondmi a hospodárskym výsledkom príslušného
roka,
b)
cudzie zdroje tvorené dočasne použiteľnými cudzími prostriedkami,
c)
zverené zdroje poskytnuté zo štátneho rozpočtu.
(6)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 bez likvidácie prechádza na premenenú
banku ako akciovú spoločnosť v celom rozsahu majetok, pohľadávky, záväzky a ostatné
obchodné imanie premieňanej banky ako štátneho peňažného ústavu. Zabezpečenie pohľadávok
a záväzkov premieňanej banky ako štátneho peňažného ústavu zostáva zachované vrátane
ručenia štátu za záväzky, ktoré vznikli na základe rozhodnutia príslušného štátneho
orgánu, a to aj za záväzky, ktoré vznikli na základe rozhodnutia prijatého pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona; všetky práva a povinnosti z tohto zabezpečenia v celom rozsahu
prechádzajú na premenenú banku ako akciovú spoločnosť dňom premeny právnej formy podľa
odsekov 1 a 2.
(7)
Ministerstvo je pred premenou a aj po premene právnej formy podľa odsekov 1 a 2 oprávnené
kontrolovať súlad činnosti banky podľa odseku 1 so zákonmi a s inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi, so stanovami tejto banky a s rozhodnutiami prijatými v rámci vykonávania
pôsobnosti valného zhromaždenia tejto banky. Na poskytovanie informácií zamestnancom
ministerstva povereným výkonom kontroly sa nepoužije postup podľa § 91, a to v rozsahu predmetu kontroly uvedeného v písomnom poverení ministerstva na výkon
kontroly; rovnopis tohto písomného poverenia sa musí odovzdať banke podľa odseku 1.
Zamestnanci ministerstva poverení výkonom kontroly sú povinní zabezpečiť ochranu informácií
a podkladov získaných pri výkone kontroly tak, aby sa zachovávalo štátne tajomstvo,
služobné tajomstvo, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo a zákonom
výslovne uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti; porušením tejto povinnosti nie
je poskytnutie informácií a podkladov získaných pri výkone kontroly na konanie podľa
tohto zákona alebo osobitných predpisov.93) Inak sa pri takejto kontrole postupuje primerane podľa osobitného predpisu.72)
§ 122
Banky a pobočky zahraničnej banky sú povinné bezodplatne zabezpečiť premenu peňažných
prostriedkov v cudzích menách členských krajín Európskej únie na menu euro, a to peňažných
prostriedkov uložených v bankách a pobočkách zahraničných bánk k 31. decembru 2001
v tých cudzích menách, ktoré v roku 2002 zaniknú a budú nahradené menou euro.
§ 122a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2003
Právne vzťahy vzniknuté zo zmlúv o hypotekárnom úvere uzatvorených pred 1. júlom 2003
sa spravujú podľa doterajších predpisov.
§ 122b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004
(1)
Bankové povolenie udelené banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa doterajších
predpisov, ktoré je platné k 1. januáru 2004 a ktoré je udelené na vykonávanie platobného
styku a zúčtovania, sa od 1. januára 2004 považuje za bankové povolenie na uskutočňovanie
tuzemských prevodov peňažných prostriedkov a cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov,
a to v rozsahu a spôsobom, ktoré sú určené v tomto bankovom povolení, a za podmienok
uložených týmto bankovým povolením alebo inými rozhodnutiami Národnej banky Slovenska
vykonateľnými k 1. januáru 2004.
(2)
Ustanoveniami tohto zákona sa od 1. januára 2004 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2004 v súvislosti s bankovými činnosťami alebo inými činnosťami bánk
a pobočiek zahraničných bánk, ak tento zákon neustanovuje inak; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2004 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov. Ak tento zákon neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné najneskôr do 31. decembra 2004 zosúladiť s týmto zákonom svoje právne
vzťahy voči tretím osobám vrátane členov svojich orgánov, ktoré vznikli pred 1. januárom
2004 v súvislosti s bankovými činnosťami alebo inými činnosťami bánk a pobočiek zahraničných
bánk; tým nie je dotknuté ustanovenie § 122a. Každá banka je tiež povinná najneskôr do 31. decembra 2004 zosúladiť svoje stanovy
s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia
svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť uplynutím 31.
decembra 2004. Zmenou zmluvy o hypotekárnom úvere s poskytovaným štátnym príspevkom,
ktorého percentuálna výška sa nemôže zmeniť počas celej lehoty splatnosti hypotekárneho
úveru, nemožno odo dňa účinnosti tohto zákona zvýšiť výšku tohto hypotekárneho úveru.
Ak v zmluve o hypotekárnom úvere uzavretej pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
ani v inom písomnom doklade podľa zmluvy o hypotekárnom úvere doručenom hypotekárnej
banke pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nebola presne označená nehnuteľnosť,
na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver, alebo ak pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona nebola uzavretá medzi hypotekárnou bankou a klientom záložná zmluva s presným
označením nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva slúžiaceho na zabezpečenie
pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárneho úveru, hypotekárna banka a klient sú
povinní obe tieto podmienky splniť najneskôr do 60 dní odo dňa účinnosti tohto zákona,
inak zaniká nárok na štátny príspevok.
(3)
Konanie o nútenej správe začaté a právoplatne neukončené pred 1. januárom 2004 a
výkon nútenej správy začatej a neukončenej pred 1. januárom 2004 sa dokončia podľa
predpisov platných k 31.decembru 2003. Ostatné konania začaté a právoplatne neukončené
pred 1. januárom 2004 sa dokončia podľa tohto zákona.
(4)
Stredisko cenných papierov, ktoré dočasne vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu,94) je povinné z evidencií, ktoré vedie, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované
informácie na účely výkonu dohľadu.
(5)
Národná banka Slovenska môže najdlhšie na obdobie do 31. decembra 2006 ustanoviť
osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov aj pre hypotekárnu
banku, ktorá o to požiadala a ktorá má k 1. januáru 2004 udelené bankové povolenie
na vykonávanie hypotekárnych obchodov. Ak hypotekárna banka predloží k 1. januáru
2004 takúto písomnú žiadosť Národnej banke Slovenska, tak do dňa právoplatnosti rozhodnutia
Národnej banky Slovenska o tejto žiadosti je hypotekárna banka oprávnená zabezpečovať
financovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov podľa predpisov platných k
31. decembru 2003.
§ 122c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2005
Doplňujúci dohľad sa začne vykonávať po zohľadnení finančnej situácie a výsledku hospodárenia
finančných konglomerátov v priebehu roka 2005.
§ 122d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006
(1)
Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2006 sa procesne dokončia
podľa tohto zákona a osobitného zákona.89) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2006, zostávajú zachované.
(2)
Dohľad na mieste začatý a neskončený pred 1. januárom 2006 sa dokončí podľa tohto
zákona a osobitných zákonov.89) Právne účinky úkonov, ktoré pri dohľade na mieste nastali pred 1. januárom 2006,
zostávajú zachované.
§ 122e
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2006
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté zo zmlúv o komunálnom
úvere uzatvorených pred 1. májom 2006; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. májom 2006 sa však posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.
§ 122f
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007
(1)
Banky, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií použitím prístupu interných
ratingov, musia mať počas roku 2007, 2008 a 2009 vlastné zdroje rovné alebo vyššie
ako hodnoty uvedené v odseku 2. Banky, ktoré používajú pokročilý prístup merania pre
výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na operačné riziko, musia mať vlastné zdroje
rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odseku 2 počas druhého a tretieho kalendárneho
roka od 1. januára 2007.
(2)
Hodnota vlastných zdrojov podľa odseku 1 počas roku 2007 je 95 %, počas roku 2008
90 % a počas roku 2009 80 % z celkovej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje podľa
predpisov účinných k 31. decembru 2006.
(3)
Do 31. decembra 2007 môžu banky namiesto štandardizovaného prístupu pre kreditné
riziko používať výpočet rizikovo upravených aktív a podsúvahových položiek podľa predpisov
účinných k 31. decembru 2006.
(4)
Ak banka postupuje podľa odseku 3,
a)
kreditné deriváty sa zahŕňajú do zoznamu plne rizikových položiek, a tým sa im priradí
100 % kreditná váha podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006,
b)
hodnoty kreditných ekvivalentov pre derivátové nástroje sa vypočítavajú podľa predpisov
účinných k 31. decembru 2006 bez ohľadu na to, či sa súvahové alebo podsúvahové položky
z nich vyplývajúce a hodnoty kreditných ekvivalentov považujú za hodnoty rizikovo
vážených expozícií.
(5)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vo vzťahu k expozíciám, pre ktoré sa používa štandardizovaný
prístup, ustanovenia o zmierňovaní kreditného rizika podľa tohto zákona sa neuplatňujú,
ale používajú sa postupy podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006.
(6)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko
podľa § 30 ods. 5 písm. d) sa znižuje o percentuálnu hodnotu, ktorá predstavuje pomer hodnoty expozícií banky,
pre ktoré sú hodnoty rizikovo vážených expozícií počítané v súlade s možnosťou podľa
odseku 3, k celkovej hodnote jej expozícií.
(7)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vzťahujú sa na jej majetkovú angažovanosť predpisy
účinné k 31. decembru 2006.
(8)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, všetky odkazy týkajúce sa štandardizovaného prístupu
pre kreditné riziko sa považujú za odkazy na ustanovenia o výpočte rizikovo vážených
aktív podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006.
(9)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, pred 1. januárom 2008 sa neuplatňujú ustanovenia
týkajúce sa systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a § 33f a na povinnosť banky uverejňovať informácie sa vzťahujú predpisy účinné k 31. decembru
2006.
(10)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, pred 1. januárom 2008 sa § 6 ods. 2 uplatňuje v rozsahu ustanovenom predpismi účinnými k 31. decembru 2006.
(11)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vzťahujú sa na výpočet jej rizík vyplývajúcich
z obchodnej knihy, devízové riziko a komoditné riziko predpisy účinné k 31. decembru
2006.
(12)
Národná banka Slovenska môže
a)
pre banky žiadajúce o používanie prístupu interných ratingov do 31. decembra 2009
schváliť skrátenie trojročného obdobia predpísaného na používanie vhodných ratingových
systémov, a to až na obdobie jedného roka do 31. decembra 2009,
b)
pre banky žiadajúce o používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo
vlastných odhadov konverzných faktorov schváliť skrátenie ustanoveného trojročného
obdobia na obdobie dvoch rokov do 31. decembra 2008,
c)
do 31. decembra 2012 umožniť bankám naďalej uplatňovať na účasti podľa osobitného
predpisu získané pred účinnosťou tohto zákona zaobchádzanie tak, ako ustanovuje osobitný
predpis,
d)
do 31. decembra 2017 oslobodiť od uplatňovania prístupu interných ratingov niektoré
kapitálové pohľadávky držané bankou alebo dcérskou spoločnosťou banky k 31. decembru
2007 za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.
(13)
Do 31. decembra 2010 expozíciami vážená priemerná strata v prípade zlyhania pre všetky
retailové expozície, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie a nevyužívajú
štátne záruky, nesmie byť nižšia ako 10 %.
(14)
Banky, ktorým nebolo povolené používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo
vlastné odhady konverzných faktorov, môžu mať pri implementácii prístupu interných
ratingov, ale najneskôr do 31. decembra 2007 vzhľadom na obdobie pozorovania relevantné
údaje z dvoch rokov. Až do 31. decembra 2010 sa obdobie pozorovania predlžuje každoročne
o jeden rok.
(15)
Banka môže začať používať rozšírený prístup interných ratingov pre kreditné riziko
podľa § 33 ods. 6 na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje od 1. januára
2008.
(16)
Banka môže začať používať pokročilý prístup podľa § 33d ods. 4 na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje od 1. januára
2008.
§ 122g
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2008
(1)
Každá banka, iná banka [§ 5 písm. p)], pobočka zahraničnej banky, pobočka inej zahraničnej banky [§ 5 písm. r)], zahraničná banka a iná zahraničná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové činnosti na
území Slovenskej republiky (§ 11 ods. 1 až 3), je povinná pripraviť najneskôr tri mesiace predo dňom zavedenia eura v Slovenskej
republike a vykonať opatrenia, pravidlá a postupy, ktorými pri vykonávaní bankových
činností zabezpečí plynulý a nerušený prechod zo slovenskej meny na euro, najmä opatrenia,
pravidlá a postupy uplatňované pri premenách, prepočtoch a zaokrúhľovaní peňažných
prostriedkov, ktoré sú v nich uložené alebo ktoré poskytli v slovenskej mene, na eurá.
(2)
Banka, iná banka, pobočka zahraničnej banky, pobočka inej zahraničnej banky, zahraničná
banka a iná zahraničná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej
republiky, je najneskôr tri mesiace predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike
a najmenej počas šiestich mesiacov po dni zavedenia eura v Slovenskej republike povinná
na svojej internetovej stránke a vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch slúžiacich
na styk s klientmi zverejňovať informácie o opatreniach, pravidlách a postupoch, ktoré
sa chystá vykonať, vykonáva alebo vykonala na zabezpečenie prechodu zo slovenskej
meny na euro.
(3)
Ku dňu zavedenia eura v Slovenskej republike je banka, iná banka, pobočka zahraničnej
banky, pobočka inej zahraničnej banky, zahraničná banka a iná zahraničná inštitúcia,
ktorá vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej republiky, povinná bezodplatne
zabezpečiť a vykonať prepočet a premenu peňažných prostriedkov, ktoré sú v nej uložené
alebo ktoré poskytla v slovenskej mene, na eurá podľa konverzného kurzu v súlade s
týmto zákonom a osobitnými predpismi o zavedení eura v Slovenskej republike.95) Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na prepočet a premenu peňažných prostriedkov v inej
mene, ak iná mena zanikne a bude nahradená eurom, a to ku dňu nahradenia príslušnej
inej meny eurom a zároveň podľa pevného konverzného kurzu určeného pre konverziu príslušnej
inej meny na euro a podľa ďalších pravidiel platných pre prechod z príslušnej inej
meny na euro.
§ 122h
Prechodné ustanovenie
Banka, iná banka, pobočka zahraničnej banky, pobočka inej zahraničnej banky, zahraničná
banka a iná zahraničná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej
republiky, je odo dňa účinnosti tohto zákona do dňa zavedenia eura v Slovenskej republike
povinná bezodplatne a bez obmedzenia celkového počtu prijímať platné slovenské mince
pri platbách a pri vkladoch v hotovosti, pri bezodplatnom prijímaní platných slovenských
mincí nesmú účtovať žiadny poplatok, náklady ani protiplnenie za prijatie, spracovanie,
počítanie, vklad na účet ani za žiadne iné úkony alebo činnosti, ktoré súvisia s prijímaním
platných slovenských mincí.
§ 122i
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2009
(1)
Konania o predchádzajúcich súhlasoch podľa § 28 ods. 1 písm. a), ktoré sa začali a právoplatne neskončili pred 1. januárom 2009, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.
(2)
Peňažné prostriedky na bežnom účte alebo vkladovom účte ani peňažné vklady potvrdené
vkladnou knižkou, vkladovým listom alebo iným listinným cenným papierom, ktoré v rámci
prípravy na prechod na euro slúžia ako zábezpeka na krytie hodnoty eurobankoviek alebo
euromincí dodaných klientovi na jeho predzásobovanie alebo druhotné predzásobovanie
podľa osobitného predpisu,96) nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov97) do skončenia duálneho peňažného hotovostného obehu podľa osobitného predpisu o zavedení
meny euro v Slovenskej republike.
(3)
Pri prechode na euro sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné najneskôr v druhý
pracovný deň po dni zavedenia eura zablokovať peňažné prostriedky na účte na základe
rozhodnutia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo upovedomia o začatí exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky vydaného podľa osobitných
predpisov,97) ktoré bolo banke alebo pobočke zahraničnej banky doručené v posledný pracovný deň
pred dňom zavedenia eura alebo v prvý pracovný deň po dni zavedenia eura.
Prechodné ustanovenia účinné od 1. marca 2009
§ 122j
Banka, iná banka, pobočka zahraničnej banky, pobočka inej zahraničnej banky, zahraničná
banka a iná zahraničná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej
republiky, je od 1. marca 2009 do 31. augusta 2009 povinná prijímať pri vkladoch v
hotovosti eurobankovky a euromince bezodplatne a bez obmedzenia ich nominálnej štruktúry
alebo ich celkového počtu; pri bezodplatnom prijímaní eurobankoviek a euromincí nesmie
účtovať žiadny poplatok, náklady ani protiplnenie za prijatie, spracovanie, počítanie,
ani za žiadne iné úkony alebo činnosti, ktoré súvisia s vkladom v hotovosti. Tým nie
sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o hotovostnom peňažnom obehu98) a o výmene slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá.99)
§ 122k
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2009
Bankové povolenie udelené banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa doterajších
predpisov, ktoré je platné k 30. novembru 2009 a ktoré sa vzťahuje na uskutočňovanie
tuzemských prevodov peňažných prostriedkov a cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov
alebo na vydávanie a správu platobných prostriedkov, sa od 1. decembra 2009 považuje
za bankové povolenie udelené na poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie, a to
v rozsahu a spôsobom, ktoré sú určené v tomto bankovom povolení, a za podmienok uložených
týmto bankovým povolením alebo inými rozhodnutiami Národnej banky Slovenska vykonateľnými
k 1. decembru 2009.
§ 122l
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2010
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné začať poskytovať základný bankový produkt
do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu
vydaného podľa § 27c ods. 5.
§ 122m
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2011
(1)
V prechodnom období do 31. decembra 2012 vydá Národná banka Slovenska spoločné rozhodnutie
podľa § 47 ods. 15 písm. c) do šiestich mesiacov.
(2)
Ustanovenia § 75 ods. 4 písm. h), § 75 ods. 6 až 8, § 85a ods. 1, § 85a ods. 3 písm. a) a § 85b ods. 9 predpisu účinného od 1. apríla 2011 sa prvýkrát použijú na zmluvy o hypotekárnom
úvere uzatvorené od 1. apríla 2011.
(3)
Banky, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií použitím prístupu interných
ratingov, musia mať do 31. decembra 2011 vlastné zdroje rovné alebo vyššie ako hodnoty
uvedené v odsekoch 4 a 5. Banky, ktoré používajú pokročilý prístup merania pre výpočet
požiadaviek na vlastné zdroje na operačné riziko, musia mať do 31. decembra 2011 vlastné
zdroje rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odsekoch 4 a 5.
(4)
Hodnota vlastných zdrojov podľa odseku 3 je 80 % z celkovej minimálnej požiadavky
na vlastné zdroje podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006.
(5)
Hodnota vlastných zdrojov podľa odseku 3 je 80 % z celkovej minimálnej požiadavky
na vlastné zdroje podľa predpisov účinných k 31. marcu 2011, a to na základe predchádzajúceho
súhlasu Národnej banky Slovenska, ak banka začala na výpočty svojich požiadaviek na
vlastné zdroje používať prístup interných modelov alebo pokročilý prístup merania
od 1. januára 2010 alebo neskôr.
(6)
Do 31. decembra 2012 expozíciami vážená priemerná strata v prípade zlyhania pre všetky
retailové expozície, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie a nevyužívajú
štátne záruky, nesmie byť nižšia ako 10 %.
§ 122n
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2011
(1)
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré
vznikli pred 1. decembrom 2011; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. decembrom 2011 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30.
novembra 2011, ak v ďalších odsekoch neustanovuje tento zákon inak.
(2)
Bankové povolenie udelené banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa predpisov účinných
do 30. novembra 2011, ktoré je platné k 1. decembru 2011 a ktoré sa vzťahuje na poskytovanie
platobných služieb a zúčtovanie, sa od 1. decembra 2011 považuje za bankové povolenie
udelené na poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie a aj na vydávanie a správu
elektronických peňazí, a to v rozsahu a spôsobom, ktoré sú určené v tomto bankovom
povolení, a za podmienok uložených týmto bankovým povolením alebo inými vykonateľnými
rozhodnutiami Národnej banky Slovenska.
(3)
Každá banka je povinná najneskôr do 31. júla 2012 zaviesť a uplatňovať zásady odmeňovania
v súlade s týmto zákonom.
(4)
Každá banka a iné osoby podľa § 23a ods. 1 sú najneskôr do 31. júla 2012 povinní zabezpečiť zosúladenie ustanovení pracovných
zmlúv, mandátnych zmlúv alebo ich iných vzájomných zmlúv, v ktorých sú dohodnuté podmienky
odmeňovania alebo iné požitky v prospech osôb podľa § 23a ods. 1, s týmto zákonom; ak banka a iné osoby podľa § 23a ods. 1 nezosúladia niektoré ustanovenia ich vzájomných zmlúv s týmto zákonom do 31. júla
2012, tieto ustanovenia strácajú platnosť 1. augusta 2012.
(5)
Ak sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „úverová inštitúcia“,
rozumie sa tým pojem „banka“ alebo „inštitúcia elektronických peňazí“. Ak sa v iných
všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „zahraničná úverová inštitúcia“,
rozumie sa tým pojem „zahraničná banka“ alebo „zahraničná inštitúcia elektronických
peňazí.
§ 122p
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2011
(1)
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré
vznikli pred 31. decembrom 2011; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 31. decembrom 2011 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30.
decembra 2011.
(2)
Konania začaté a právoplatne neskončené pred 31. decembrom 2011 sa dokončia podľa
tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 31. decembrom 2011,
zostávajú zachované.
§ 123
Zrušuje sa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 44/1998
Z. z., zákona č. 170/1998 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 215/2000 Z. z.,
zákona č. 329/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z. a zákona č. 149/2001 Z. z.
§ 123a
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 290/2010 Z. z. o rozsahu a spôsobe poskytovania platobných operácií v mene euro v rámci základného
bankového produktu.
Čl. V
Zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb., zákona č. 113/1990
Zb., zákona č. 513/1991 Zb. a zákona č. 228/1992 Zb. sa dopĺňa takto:
Za § 56 sa vkladá § 56a, ktorý znie:
„§ 56a
Medzinárodné sankcie
(1)
Ak Rada bezpečnosti Organizácie Spojených národov prijme rozhodnutie o medzinárodných
sankciách, ktoré spočívajú v príkazoch, zákazoch alebo v iných obmedzeniach ustanovených
na účel zachovania alebo obnovenia medzinárodného mieru a bezpečnosti, tieto sankcie
sa v Slovenskej republike vyhlásia nariadením vlády Slovenskej republiky. Medzinárodné
sankcie môžu spočívať napríklad v obmedzení alebo v zákaze
a)
prevodov peňažných prostriedkov z účtov vedených a na účty vedené v bankách alebo
v pobočkách zahraničných bánk pre subjekty, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie,
a to prevodov vykonávaných na území Slovenskej republiky alebo iných prevodov vykonávaných
občanmi Slovenskej republiky, inými fyzickými osobami zdržiavajúcimi sa na území Slovenskej
republiky alebo právnickými osobami so sídlom na území Slovenskej republiky,
b)
úročenia peňažných prostriedkov na účtoch uvedených v písmene a),
c)
akéhokoľvek iného poskytovania peňažných prostriedkov a finančných alebo ekonomických
zdrojov subjektom, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, a to poskytovania z
územia Slovenskej republiky alebo iného poskytovania vykonávaného občanmi Slovenskej
republiky, inými fyzickými osobami zdržiavajúcimi sa na území Slovenskej republiky
alebo právnickými osobami so sídlom na území Slovenskej republiky,
d)
akejkoľvek inej činnosti, ktorá by podporovala alebo mohla podporovať činnosti podľa
písmen a) až c).
(2)
Každý je povinný dodržiavať medzinárodné sankcie vyhlásené podľa odseku 1.
(3)
Za porušenie povinnosti dodržiavať sankcie vyhlásené podľa odseku 1 možno fyzickej
osobe alebo právnickej osobe uložiť pokutu až do výšky 5 000 000 Sk. Ak sa takýmto
porušením povinnosti ohrozia osobitne dôležité zahraničnopolitické záujmy alebo bezpečnostné
záujmy Slovenskej republiky, možno uložiť pokutu až do výšky 30 000 000 Sk. Pokuty
sú príjmom štátneho rozpočtu.
(4)
Na konanie o uložení pokuty sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.11) Na konanie o uložení pokuty je príslušné Ministerstvo financií Slovenskej republiky.“.
Čl. VI
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002 s výnimkou ustanovení článku V, ktorý
nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, a s výnimkou čl. I § 2 ods. 8 časti vety za bodkočiarkou, § 11 až 20, § 45 ods. 2 a § 49 ods. 3, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej
republiky k Európskej únii.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii
a likvidácii bánk (Ú. v. ES L 125, 5. 5. 2001, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv.
04).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom
dohľade nad bankami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte,
ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS,
93/6/EHS, 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES
(Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými
nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145,
30. 4. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 07).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia
a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS
a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES,
2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné
služby (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES z 5. apríla 2006, ktorou sa mení
a dopĺňa smernica 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi s ohľadom na určité termíny
(Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní
činností bánk (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).
7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti
investičných spoločností a bánk (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).
8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení
a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES
v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania
nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (Ú. v. EÚ L 247, 21. 9. 2007).
9.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa
menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky
pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú
angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009).
10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia
a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na
obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu
(Ú. v. EÚ L 329, 14. 12. 2010).
11.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí
a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického
peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje
smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10. 10. 2009).
12.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia
a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES,
2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami
Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu
dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov)
a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) (Ú. v. EÚ
L 331, 15. 12. 2010).
1)
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
1a)
§ 6 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch).
1aa)
§ 2 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
§ 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
5)
Napríklad zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Napríklad zákon č. 594/2003 Z. z., zákon č. 186/2009 Z. z.
8)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 492/2009 Z. z., usmernenie Európskej centrálnej banky z 31. augusta 2000 o nástrojoch a postupoch
menovej politiky Eurosystému (ECB/2000/7) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv.
01) v platnom znení.
9)
Zákon č. 492/2009 Z. z.
9a)
Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 129/2010 Z. z.
10)
§ 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
11)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.
12)
Napríklad zákon č. 492/2009 Z. z., zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
13b)
§ 25 až 32 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov.
14)
Občiansky súdny poriadok.
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
§ 67 až 71 zákona č. 510/2002 Z. z. v znení zákona č. 604/2003 Z. z.
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
§ 67 až 71 zákona č. 510/2002 Z. z. v znení zákona č. 604/2003 Z. z.
15a)
§ 6 až 11 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
15b)
Zákon č. 96/2002 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z.
Zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 99 až 111 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 510/2002 Z. z.
17)
§ 27 a 28 zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.
18)
Napríklad § 40 a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
18aa)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým
sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení
a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v.
EÚ L 331, 15. 12. 2010).
18ab)
Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
19)
§ 21 ods. 2 písm. d) a § 21a až 21c zákona č. 510/2002 Z. z. v znení zákona č. 604/2003 Z. z.
20)
§ 25 až 49 zákona č. 385/1999 Z. z. v znení zákona č. 329/2000 Z. z.
21)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona č. 242/1999 Z. z.
21a)
Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním
terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22a)
§ 54 a 55 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z.
23a)
§ 41a a 42 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24)
§ 13 ods. 1 až 6 a § 14 ods. 3 písm. f) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24a)
§ 8 písm.b) zákona č. 566/2001 Z. z.§ 6 ods. 11 a 12 zákona č. 594/2003 Z. z.
§ 3 písm. a) zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 3 písm. a) zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24aa)
§ 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 520/2005 Z. z.
24c)
§ 1 ods. 2, § 6 ods. 3 a § 8 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2005 Z.
z.
25a)
Čl. 8 ods. 1 písm. l) a čl. 76 ods. 4 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky
orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje
rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (U. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).
26a)
27)
27g)
§ 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 209/2007 Z. z.
29)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
30a)
§ 4 ods. 1 a § 11 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30c)
Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
30d)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem.
30e)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o
ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009).
30f)
§ 12 až 34 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
31)
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej
centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).
§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
34)
§ 21 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
35)
§ 20 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.
36)
§ 36 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
37)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
37aa)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
37ab)
§ 41 a 42 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38)
§ 2 ods. 4 písm. a) a b) a § 24 až 29 zákona č. 431/2002 Z. z.
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. novembra 2002 č. 20 359/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre banky, pobočky zahraničných bánk, Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov, obchodníkov s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, Garančný fond investícií, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností a podielové fondy (oznámenie č. 644/2002 Z. z.).
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. novembra 2002 č. 20 359/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre banky, pobočky zahraničných bánk, Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov, obchodníkov s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, Garančný fond investícií, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností a podielové fondy (oznámenie č. 644/2002 Z. z.).
39)
Zákon č. 431/2002 Z. z. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2002 č. 21 832/2002-92,
ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek individuálnej
účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z
účtovnej závierky na zverejnenie pre banky, pobočky zahraničných bánk, Národnú banku
Slovenska, Fond ochrany vkladov, obchodníkov s cennými papiermi, pobočky zahraničných
obchodníkov s cennými papiermi, Garančný fond investícií, správcovské spoločnosti,
pobočky zahraničných správcovských spoločností a podielové fondy (oznámenie č. 738/2002 Z. z.).
40)
Zákon č. 466/2002 Z. z.
43)
§ 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 520/2005 Z. z.
44a)
Čl. 28 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
45)
§ 36 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení zákona
č. 149/2001 Z. z.
45a)
§ 49 ods. 5 písm. c) zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
45aa)
Čl. 18 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
45ab)
Čl. 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
45ac)
Čl. 21 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
45ad)
Čl. 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Čl. 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).
Čl. 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).
Čl. 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).
Čl. 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).
45b)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 95/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 594/2003 Z. z.
Zákon č. 95/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 594/2003 Z. z.
45c)
Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.
Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.
Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
45d)
Čl. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010
o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho
výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).
46)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
49)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49a)
§ 14, 15 a 27 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.
§ 2 ods. 3, § 10 a 25 zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
§ 2 ods. 3, § 10 a 25 zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
50)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
§ 35 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 585/2006 Z. z.
Zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami.
§ 35 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 585/2006 Z. z.
Zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami.
52)
§ 3 až 107 a § 176 až 195 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
53a)
§ 151me Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
§ 53a až 53e zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 180 zákona č. 7/2005 Z. z.
§ 53a až 53e zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 180 zákona č. 7/2005 Z. z.
55)
56)
§ 8 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení zákona č. 154/1999 Z. z.
57)
§ 6, 7 a § 12 ods. 4, 5 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
58)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
61)
§ 14 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
62)
§ 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
63)
§ 139 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z.
64)
§ 18 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
64a)
Napríklad § 8, § 28 ods. 2, § 69 a § 176 až 196 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
65)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
66)
§ 15 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
§ 17 vyhlášky Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 36/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve v znení neskorších predpisov.
§ 17 vyhlášky Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 36/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve v znení neskorších predpisov.
66b)
§ 16 až 18b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
67)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
68)
§ 16 ods. 4 a 5 a § 20 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
69)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
70)
§ 22 ods. 3 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
71)
§ 43b ods. 3 až 6 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
72)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
72a)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
73)
Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
693/2006 Z. z.
Zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
73a)
§ 6 ods. 1 a 2, § 8 až 8b a § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74a)
Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
76)
§ 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov.
77)
§ 3 ods. 3 a § 12 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení zákona č. 154/1999 Z. z.
78)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
80)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
80a)
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach
finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.
80b)
Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
80c)
Napríklad § 4 ods. 3 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z. z.
81)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
82)
Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 150/2001 Z. z.
82a)
83)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
84)
§ 2 ods. 1 písm. b), c) a l), § 29a a 76 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
84a)
§ 4 ods. 5 písm. c) zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku.
85)
Napríklad § 5 a 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a), § 6, § 12 ods. 1, § 14 ods. 6 a § 16 ods. 6 zákona č. 126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií.
86)
Napríklad Dohovor Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými
a psychotropnými látkami (oznámenie č. 462/1991 Zb.), Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných
obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.), Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej
činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.), Trestnoprávny dohovor o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.), Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu (oznámenie č. 593/2002 Z. z.).
86a)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
86b)
§ 2 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
86c)
§ 6 až 13 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.
86d)
§ 2 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona č. 256/1999 Z. z.
86e)
Zákon č. 126/2011 Z. z.
87)
Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon č. 466/2002 Z. z.
87a)
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
87ab)
Napríklad zákon č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 251 až 351 Občianskeho súdneho poriadku.
87b)
87c)
§ 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
88)
Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
88b)
Napríklad zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3a a § 27 až 33 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 2 a § 10 a 11 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 1 a 2 a § 10 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
207/1996 Z. z., § 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona
č. 35/2002 Z. z., § 6, 7, 9 a 9a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 a § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 3 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
88c)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z., zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
88e)
88f)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.
88h)
Napríklad § 12 ods. 1 a 2 a § 22b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88i)
88k)
88l)
Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88m)
Zákon č. 244/2002 Z. z.
89)
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
89a)
Zákon č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
92)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
93)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení zákona č. 116/2000 Z. z.
94)
95)
Zákon č. 659/2007 Z. z.
96)
Usmernenie Európskej centrálnej banky č. ECB/2006/9 (2006/525/ES) zo 14. júla 2006
o niektorých prípravách na prechod na hotovostné euro a o predzásobovaní a druhotnom
predzásobovaní eurobankovkami a euromincami mimo eurozóny (Ú.v. EÚ L 207, 28. 7. 2006).
97)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 251 až 351 Občianskeho súdneho poriadku.
98)
Napríklad § 17a a § 17b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
99)
§ 3 ods. 4 až 9 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.