483/2001 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2007 do 30.04.2007

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História button-close
Dátum účinnostiNovela
1.Vyhlásené znenie
2.29.11.2001 - 31.12.2001
3.01.01.2002 - 31.08.2002566/2001 Z. z.
4.01.09.2002 - 31.12.2002510/2002 Z. z., 430/2002 Z. z.
5.01.01.2003 - 30.06.2003466/2002 Z. z., 431/2002 Z. z.
6.01.07.2003 - 31.12.2003165/2003 Z. z.
7.01.01.2004 - 30.04.2004603/2003 Z. z.
8.01.05.2004 - 31.12.2004215/2004 Z. z.
9.01.01.2005 - 31.08.2005554/2004 Z. z.
10.01.09.2005 - 31.12.2005341/2005 Z. z., 340/2005 Z. z.
11.01.01.2006 - 30.04.200669/2005 Z. z., 747/2004 Z. z.
12.01.05.2006 - 31.12.2006214/2006 Z. z.
13.01.01.2007 - 30.04.2007644/2006 Z. z.
14.01.05.2007 - 31.10.2007209/2007 Z. z.
15.01.11.2007 - 31.12.2007209/2007 Z. z.
16.01.01.2008 - 31.08.2008659/2007 Z. z.
17.01.09.2008 - 12.12.2008297/2008 Z. z.
18.13.12.2008 - 31.12.2008552/2008 Z. z.
19.01.01.2009 - 28.02.2009659/2007 Z. z., 552/2008 Z. z.
20.01.03.2009 - 09.07.200966/2009 Z. z.
21.10.07.2009 - 30.11.2009276/2009 Z. z.
22.01.12.2009 - 31.12.2009492/2009 Z. z.
23.01.01.2010 - 31.03.2010186/2009 Z. z.
24.01.04.2010 - 01.04.2010492/2009 Z. z.
25.02.04.2010 - 31.05.2010129/2010 Z. z.
26.01.06.2010 - 31.03.2011129/2010 Z. z.
27.01.04.2011 - 29.06.201146/2011 Z. z.
28.30.06.2011 - 30.11.2011130/2011 Z. z.
29.01.12.2011 - 30.12.2011394/2011 Z. z.
30.31.12.2011 - 31.12.2011520/2011 Z. z.
31.01.01.2012 - 31.08.2012314/2011 Z. z.
32.01.09.2012 - 31.12.2012234/2012 Z. z.
33.01.01.2013 - 09.06.2013352/2012 Z. z.
34.10.06.2013 - 31.12.2013132/2013 Z. z.
35.01.01.2014 - 31.07.2014547/2011 Z. z., 352/2013 Z. z.
36.01.08.2014 - 31.12.2014213/2014 Z. z.
37.01.01.2015 - 31.03.2015213/2014 Z. z., 374/2014 Z. z., 371/2014 Z. z.
38.01.04.2015 - 31.10.201535/2015 Z. z.
39.01.11.2015 - 31.12.2015252/2015 Z. z.
40.01.01.2016 - 20.03.2016392/2015 Z. z., 437/2015 Z. z., 405/2015 Z. z., 213/2014 Z. z., 359/2015 Z. z.
41.21.03.2016 - 30.06.201690/2016 Z. z.
42.01.07.2016 - 30.11.201691/2016 Z. z., 125/2016 Z. z.
43.01.12.2016 - 31.12.2016292/2016 Z. z.
44.01.01.2017 - 31.01.2017299/2016 Z. z., 386/2016 Z. z., 298/2016 Z. z.
45.01.02.2017 - 30.06.2017315/2016 Z. z.
46.01.07.2017 - 31.12.20172/2017 Z. z.
47.01.01.2018 - 31.03.2018264/2017 Z. z., 279/2017 Z. z.
48.01.04.2018 - 30.04.201869/2018 Z. z.
49.01.05.2018 - 24.05.2018108/2018 Z. z.
50.25.05.2018 - 31.08.201818/2018 Z. z.
51.01.09.2018 - 31.12.2018177/2018 Z. z.
52.01.01.2019 - 31.01.2019345/2018 Z. z., 109/2018 Z. z., 373/2018 Z. z., 279/2017 Z. z., 177/2018 Z. z.
53.01.02.2019 - 28.02.20196/2019 Z. z.
54.01.03.2019 - 31.05.201954/2019 Z. z.
55.01.06.2019 - 31.07.201930/2019 Z. z.
56.01.08.2019 - 30.06.2020211/2019 Z. z.
57.01.07.2020 - 30.09.2020305/2019 Z. z.
58.01.10.2020 - 27.11.2020390/2019 Z. z.
59.28.11.2020 - 28.12.2020340/2020 Z. z.
60.29.12.2020 - 31.12.2020340/2020 Z. z.
61.01.01.2021 - 25.06.2021423/2020 Z. z.
62.26.06.2021 - 27.06.2021209/2021 Z. z.
63.28.06.2021 - 09.12.2021340/2020 Z. z.
64.10.12.2021 - 31.12.2021454/2021 Z. z.
65.01.01.2022 - 29.03.2022431/2021 Z. z., 512/2021 Z. z., 340/2020 Z. z., 310/2021 Z. z.
66.30.03.2022 - 30.04.202292/2022 Z. z.
67.01.05.2022 - 07.07.2022123/2022 Z. z.
68.08.07.2022 - 30.09.2023454/2021 Z. z.
69.01.10.2023 - 31.12.2023302/2023 Z. z.
70.01.01.2024 - 29.02.2024508/2023 Z. z., 526/2023 Z. z.
71.01.03.2024 - 31.05.2024309/2023 Z. z.
72.01.06.2024 - 30.06.2024106/2024 Z. z.
73.01.07.2024 - 31.10.2024108/2024 Z. z.
74.01.11.2024 - 29.12.2024248/2024 Z. z.
75.30.12.2024 - 16.01.2025248/2024 Z. z.
76.17.01.2025 - 31.08.2025334/2024 Z. z.
77.01.09.2025 - 334/2024 Z. z.
Obsah
button-close
Čl. I
PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
§ 2
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
1.
2.
3.
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
§ 3
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 4
(1)
(2)
§ 5
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
r)
DRUHÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O DOHĽADE
§ 6
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
a)
b)
c)
d)
(14)
(15)
(16)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(17)
TRETIA ČASŤ BANKOVÉ POVOLENIE
§ 7
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(9)
a)
b)
c)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(16)
(17)
(18)
(19)
a)
b)
c)
1.
2.
3.
d)
(20)
§ 7a
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
§ 8
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
c)
(11)
§ 9
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 10
§ 11
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 12
(1)
(2)
§ 13
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 14
(1)
(2)
(3)
§ 15
§ 16
§ 17
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 18
(1)
(2)
§ 19
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 20
ŠTVRTÁ ČASŤ ZASTÚPENIE BANKY ALEBO ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 21
(1)
a)
b)
(2)
(3)
§ 22
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
PIATA ČASŤ ORGANIZÁCIA A RIADENIE BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 23
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
a)
b)
(3)
a)
1.
2.
b)
(4)
(5)
(6)
a)
1.
2.
3.
4.
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
e)
§ 24
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 25
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 26
(1)
(2)
ŠIESTA ČASŤ POŽIADAVKY NA PODNIKANIE BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 27
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
a)
b)
(5)
a)
b)
(6)
a)
1.
2.
3.
4.
b)
c)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
a)
b)
c)
d)
§ 28
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
a)
1.
2.
3.
4.
b)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
§ 29
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 30
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 31
(1)
(2)
a)
1.
2.
2a.
2b.
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
§ 32
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
a)
b)
c)
§ 33
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(11)
a)
b)
(12)
a)
b)
c)
(13)
a)
b)
c)
(14)
a)
b)
c)
d)
(15)
a)
b)
(16)
(17)
(18)
(19)
(20)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(21)
(22)
(23)
(24)
(25)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
§ 33a
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
§ 33b
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
§ 33c
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
§ 33d
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
(9)
(10)
a)
b)
c)
d)
§ 33e
(1)
a)
1.
1a.
1b.
1c.
1d.
2.
2a.
2b.
2c.
b)
1.
1a.
1b.
1c.
1d.
2.
2a.
2b.
2c.
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
(10)
(11)
a)
b)
(12)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
§ 33f
(1)
(2)
(3)
§ 34
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
(6)
§ 35
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
§ 36
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
(5)
§ 37
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
r)
s)
(9)
(10)
a)
b)
c)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
(18)
(19)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
§ 38
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 38a
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
(4)
SIEDMA ČASŤ OBCHODNÁ DOKUMENTÁCIA
§ 39
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
§ 40
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 41
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 42
(1)
(2)
(3)
§ 43
ÔSMA ČASŤ DOHĽAD NA KONSOLIDOVANOM ZÁKLADE
§ 44
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
§ 45
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 46
(1)
(2)
(3)
§ 47
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
(10)
a)
b)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 48
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
(8)
a)
b)
c)
§ 49
(1)
a)
b)
(2)
(3)
DEVIATA ČASŤ DOPLŇUJÚCI DOHĽAD NAD FINANČNÝMI KONGLOMERÁTMI
§ 49a
§ 49b
a)
1.
1a.
1b.
1c.
1d.
2.
2a.
2b.
2c.
2d.
3.
b)
1.
2.
3.
4.
c)
d)
1.
2.
3.
§ 49c
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
§ 49d
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 49e
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
(6)
a)
b)
c)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 49f
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 49g
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
§ 49h
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
§ 49i
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 49j
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
§ 49k
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
§ 49l
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 49m
(1)
(2)
§ 49n
§ 49o
(1)
(2)
DESIATA ČASŤ OPATRENIA NA NÁPRAVU A POKUTY
§ 50
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
(2)
(3)
a)
1.
2.
3.
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 51
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
§ 51a
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
§ 52
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 53
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 54
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 55
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 56
(1)
(2)
(3)
§ 57
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 58
(1)
(2)
(3)
§ 59
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 60
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 61
(1)
(2)
§ 62
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
§ 63
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 64
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
§ 65
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
JEDENÁSTA ČASŤ LIKVIDÁCIA BANKY
§ 66
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
DVANÁSTA ČASŤ HYPOTEKÁRNE BANKOVNÍCTVO
§ 67
(1)
a)
b)
(2)
(3)
§ 68
a)
b)
c)
d)
e)
§ 69
§ 70
a)
b)
c)
d)
e)
§ 71
§ 72
(1)
(2)
(3)
§ 73
(1)
(2)
§ 74
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 75
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
(4)
a)
1.
2.
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(5)
(6)
§ 76
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 77
§ 78
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 79
(1)
(2)
§ 80
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 81
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 82
(1)
(2)
(3)
§ 83
§ 84
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 85
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
1.
2.
3.
(5)
(6)
§ 85a
(1)
(2)
(3)
a)
b)
1.
2.
3.
c)
(4)
(5)
(6)
§ 85b
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
1.
2.
3.
4.
b)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 86
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
§ 87
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 88
TRINÁSTA ČASŤ BANKOVÉ TAJOMSTVO
§ 89
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
§ 90
§ 91
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 92
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 92a
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 93
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 93a
(1)
a)
1.
2.
3.
4.
4a.
4b.
4c.
4d.
b)
1.
2.
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 93b
(1)
(2)
(3)
ŠTRNÁSTA ČASŤ KONANIE PRED NÁRODNOU BANKOU SLOVENSKA
§ 94
(1)
(2)
PÄTNÁSTA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 114a
§ 115
§ 116
§ 117
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 118
(1)
(2)
(3)
§ 119
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 120
(1)
(2)
§ 121
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
(6)
(7)
§ 122
§ 122a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2003
§ 122b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 122c Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2005
§ 122d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006
(1)
(2)
§ 122e Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2006
§ 122f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
§ 123
Čl. V
Čl. VI Účinnosť
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:483/2001 Z. z.
Názov:Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:05.10.2001
Dátum vyhlásenia:29.11.2001
Dátum účinnosti od:01.01.2007
Dátum účinnosti do:30.04.2007
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Bankovníctvo a peňažníctvo
Nachádza sa v čiastke:

193/2001

600/2001 Z. z. Vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky o registri hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu
126/2003 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje pre banky a pobočky zahraničných bánk rozsah, spôsob a termíny predkladania účtovnej závierky a údajov z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska
661/2004 Z. z. Vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 600/2001 Z. z. o registri hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu
352/2007 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 15/2004 o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a o majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 13/2006
379/2007 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o hlásení o konsolidovanom celku
385/2007 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o evidencii majetku a záväzkov bánk a pobočiek zahraničných bánk
420/2007 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi
421/2007 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o uverejňovaní informácií obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene opatrenia Národnej banky Slovenska č. 1/2007 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk
496/2007 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely vykonávania dohľadu a na štatistické účely
505/2007 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o predkladaní výkazov bankami a pobočkami zahraničných bánk na štatistické účely
577/2008 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely
520/2009 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely vykonávania dohľadu a o zmene opatrenia Národnej banky Slovenska č. 26/2008 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely
290/2010 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o rozsahu a spôsobe poskytovania platobných operácií v mene euro v rámci základného bankového produktu
247/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o základnom bankovom produkte
286/2013 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o predkladaní údajov o poplatkoch uvedených v cenníkoch pre fyzické osoby-nepodnikateľov bankami a pobočkami zahraničných bánk
246/2014 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 2. septembra 2014 č. 17/2014 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely
405/2014 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 9. decembra 2014 č. 23/2014, ktorým sa ustanovujú národné voľby pre inštitúcie podľa osobitného predpisu.
407/2014 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 16. decembra 2014 č. 25/2014, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 12/2014 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu.
81/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o ďalších druhoch rizík, o podrobnostiach o systéme riadenia rizík banky a pobočky zahraničnej banky a ktorým sa ustanovuje, čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu
303/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk
421/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 1. decembra 2015 č. 19/2015 o informáciách poskytovaných v súvislosti s odplatami klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky
425/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 12/2014 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu v znení opatrenia č. 25/2014
36/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 1. decembra 2015 č. 21/2015, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 17/2014 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely (oznámenie č. 246/2014 Z. z.).
39/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 1. decembra 2015 č. 17/2015 o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a o majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu podľa zákona o bankách.
41/2016 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o základnom bankovom produkte
42/2016 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o platobnom účte so základnými funkciami
72/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 15. decembra 2015 č. 34/2015, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 14/2014 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely zabezpečenia zberu údajov podľa osobitného predpisu
271/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 27. septembra 2016 č. 5/2016, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o registráciu zastúpenia zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti
333/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 8. novembra 2016 č. 6/2016 ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 5/2014 o registri bankových úverov a záruk
362/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 13.decembra 2016 č. 9/2016, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 17/2014 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov cennými papiermi na štatistické účely
168/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 20. júna 2017 č. 3/2017, o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk a obchodníkmi s cennými papiermi na účely zabezpečenia zberu údajov podľa osobitného predpisu
199/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia Národnej banky Slovenska z 10. júla 2017 č. 4/2017, o náležitostiach oznámenia potrebného na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah
200/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia Národnej banky Slovenska z 10. júla 2017 č. 5/2017, o náležitostiach žiadosti banky o predchádzajúci súhlas na zriadenie pobočky v zahraničí
305/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 14. novembra 2017 č. 9/2017, ktorým sa ustanovujú národné voľby pre inštitúcie podľa osobitného predpisu
312/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 28. novembra 2017 č. 11/2017, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 17/2014 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely (oznámenie č. 246/2014 Z. z.)
337/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 12. decembra 2017 č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu.
46/2018 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. februára 2018 č. 2/2018, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 6/2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách
47/2018 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. februára 2018 č. 3/2018, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska č. 16/2011 o náležitostiach žiadosti a spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie bankového povolenia pre banku a pobočku zahraničnej banky
249/2018 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 21. augusta 2018 č. 10/2018 o registri bankových úverov a záruk
250/2018 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 21. augusta 2018 č. 9/2018, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska č. 18/2008 o likvidite bánk a pobočiek zahraničných bánk a o postupe riadenia rizika likvidity bánk a likvidity pobočiek zahraničných bánk a o zmene opatrenia Národnej banky Slovenska č. 11/2007 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na účely vykonávania dohľadu a na štatistické účely v znení neskorších predpisov
326/2018 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. novembra 2018 č. 13/2018 o registri krytých dlhopisov
327/2018 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. novembra 2018 č. 14/2018 o predkladaní hlásenia z registra krytých dlhopisov a z registra hypoték na účely vykonávania dohľadu
328/2018 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. novembra 2018 č. 15/2018, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 13/2015
7/2019 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 18. decembra 2018 č. 18/2018, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu
19/2019 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 8. januára 2019 č. 1/2019, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 9/2017, ktorým sa ustanovujú národné voľby pre inštitúcie
342/2019 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 1. októbra 2019 č. 3/2019 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk a obchodníkmi s cennými papiermi na účely zabezpečenia zberu údajov podľa osobitného predpisu
456/2019 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 13. decembra 2019 č. 7/2019, ktorým sa ustanovuje osnova rozšírenej správy audítora pre štatutárny audit bánk a pobočiek zahraničných bánk
458/2019 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 13. decembra 2019 č. 6/2019, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 18/2018
378/2020 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 8. decembra 2020 č. 6/2020, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk
379/2020 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 8. decembra 2020 č. 7/2020, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 13/2017 z 12. decembra 2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu
277/2021 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 21. júna 2021 č. 8/2021 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely
312/2021 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 27. júla 2021 č. 9/2021, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2018 o registri bankových úverov a záruk
313/2021 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 27. júla 2021 č. 10/2021, ktorým sa dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 12/2005 o analýze rizík súvisiacich s bezpečnosťou prevádzkových priestorov bánk a pobočiek zahraničných bánk
401/2021 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 12. októbra 2021 č. 11/2021, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk v znení neskorších predpisov
475/2021 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 9. novembra 2021 č. 13/2021, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 12. decembra 2017 č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu v znení neskorších predpisov
36/2022 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk a obchodníkmi s cennými papiermi na účely zabezpečenia zberu údajov podľa osobitných predpisov
245/2022 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia Národnej banky Slovenska z 20. júna 2022 č. 3/2022, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 11. mája 2010 č. 6/2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách v znení opatrenia zo 6. februára 2018 č. 2/2018
498/2022 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 6. decembra 2022 č. 9/2022 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk a obchodníkmi s cennými papiermi na účely zabezpečenia zberu údajov podľa osobitných predpisov
1/2023 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa ustanovujú národné voľby pre inštitúcie podľa osobitného predpisu
12/2023 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 12. decembra 2017 č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu v znení neskorších predpisov
18/2023 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska zo 6. novembra 2018 č. 13/2018 o registri krytých dlhopisov
27/2023 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 10. januára 2023 č. 1/2023, ktorým sa ustanovujú národné voľby pre inštitúcie podľa osobitného predpisu
30/2023 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska o predkladaní výkazov platobnými inštitúciami, pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, poskytovateľmi platobných služieb v obmedzenom rozsahu a bankami
31/2023 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska o predkladaní hlásení z registra krytých dlhopisov a z registra hypoték na účely vykonávania dohľadu
34/2023 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk v znení neskorších predpisov
38/2023 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 21. júna 2021 č. 8/2021 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely
39/2023 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska o registri bankových úverov a záruk
236/2023 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 20. júna 2023 č. 4/2023, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 12. decembra 2017 č. 13/2017 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ bankami a pobočkami zahraničných bánk na účely vykonávania dohľadu v znení neskorších predpisov
421/2023 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 23. októbra 2023 č. 5/2023, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska zo 6. novembra 2018 č. 13/2018 o registri krytých dlhopisov
484/2023 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 20. novembra 2023 č. 7/2023 o predkladaní výkazov platobnými inštitúciami, pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, poskytovateľmi platobných služieb v obmedzenom rozsahu a bankami
488/2023 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia č. 10/2023 o predkladaní hlásenia z registra krytých dlhopisov a z registra hypoték na účely vykonávania dohľadu
495/2023 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 20. novembra 2023 č. 8/2023, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 16/2014 o uverejňovaní informácií bankami a pobočkami zahraničných bánk v znení neskorších predpisov
503/2023 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. decembra 2023 č. 12/2023, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 21. júna 2021 č. 8/2021 o predkladaní výkazov bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi alebo pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi na štatistické účely
504/2023 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. decembra 2023 č. 9/2023 o registri bankových úverov a záruk
5/2024 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 11. mája 2010 č. 6/2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách v znení neskorších predpisov
13/2024 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska o uverejňovaní informácií z programu krytých dlhopisov
74/2024 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 3. apríla 2024 č. 1/2024, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 11. mája 2010 č. 6/2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách v znení neskorších predpisov
242/2024 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o uverejňovaní informácií z programu krytých dlhopisov

42/1980 Zb. Zákon o hospodárskych stykoch so zahraničím
563/1991 Zb. Zákon o účtovníctve
73/1992 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o audítoroch a Slovenskej komore audítorov

566/2001 Z. z. Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)
430/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
431/2002 Z. z. Zákon o účtovníctve
466/2002 Z. z. Zákon o audítoroch a Slovenskej komore audítorov
510/2002 Z. z. Zákon o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
165/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
603/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
215/2004 Z. z. Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov
554/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony
747/2004 Z. z. Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov
69/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
340/2005 Z. z. Zákon o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
341/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
214/2006 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
644/2006 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
209/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
659/2007 Z. z. Zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
297/2008 Z. z. Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
552/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
66/2009 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
186/2009 Z. z. Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
276/2009 Z. z. Zákon o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov
492/2009 Z. z. Zákon o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
46/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov
130/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
314/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
394/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
520/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
547/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
234/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
352/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
132/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
352/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
213/2014 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
371/2014 Z. z. Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
374/2014 Z. z. Zákon o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
35/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
252/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
359/2015 Z. z. Zákon o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
392/2015 Z. z. Zákon o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
405/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
437/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
90/2016 Z. z. Zákon o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
91/2016 Z. z. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov
125/2016 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
292/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
298/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
299/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
315/2016 Z. z. Zákon o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov
386/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
2/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
264/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
279/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
18/2018 Z. z. Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
69/2018 Z. z. Zákon o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
108/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
109/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
177/2018 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
345/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
373/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
6/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
30/2019 Z. z. Zákon o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
54/2019 Z. z. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
211/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
305/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
390/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
340/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
423/2020 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva
209/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
310/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
431/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
454/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
512/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
92/2022 Z. z. Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine
123/2022 Z. z. Zákon o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
302/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
309/2023 Z. z. Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov
508/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie
526/2023 Z. z. Zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
106/2024 Z. z. Zákon o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
108/2024 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov
248/2024 Z. z. Zákon o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov
334/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

21/1992 Zb. Zákon o bankách
600/2001 Z. z. Vyhláška Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky o registri hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu
126/2003 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje pre banky a pobočky zahraničných bánk rozsah, spôsob a termíny predkladania účtovnej závierky a údajov z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska
290/2010 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o rozsahu a spôsobe poskytovania platobných operácií v mene euro v rámci základného bankového produktu
483
ZÁKON
z 5. októbra 2001
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
§ 2
(1)
Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,1) ktorá
a)
prijíma vklady a
b)
poskytuje úvery
a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
(2)
Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
a)
tuzemské prevody peňažných prostriedkov a cezhraničné prevody peňažných prostriedkov (ďalej len „platobný styk a zúčtovanie"),
b)
poskytovanie investičných služieb1a) pre klientov a investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
c)
obchodovanie na vlastný účet
1.
s finančnými nástrojmi peňažného trhu v slovenských korunách a v cudzej mene vrátane zmenárenskej činnosti,
2.
s finančnými nástrojmi kapitálového trhu v slovenských korunách a v cudzej mene,
3.
s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami a pamätnými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí,
d)
správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
e)
finančný lízing,
f)
poskytovanie záruk,2) otváranie a potvrdzovanie akreditívov,3)
g)
vydávanie a správu platobných prostriedkov,4)
h)
poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania,
i)
vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich služieb,
j)
finančné sprostredkovanie,
k)
uloženie vecí,
l)
prenájom bezpečnostných schránok,
m)
poskytovanie bankových informácií,
n)
hypotekárne obchody podľa § 67 ods. 1,
o)
funkciu depozitára podľa osobitného predpisu,5)
p)
spracúvanie bankoviek, mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí.
(3)
Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.
(4)
Ak na výkon niektorých činností uvedených v odseku 2 je potrebné aj osobitné povolenie podľa osobitného predpisu,6) konanie o žiadosti o udelenie bankového povolenia na vykonávanie takejto činnosti sa spojí s konaním o žiadosti o udelenie osobitného povolenia podľa osobitného predpisu;6) to neplatí pre zahraničnú banku, na ktorú sa vzťahujú § 11 až 20.
(5)
Činnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 (ďalej len „bankové činnosti“) môžu vykonávať prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to bankové povolenie podľa § 8.
(6)
Banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno; zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.
(7)
Zahraničná banka je právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá vykonáva bankové činnosti a ktorá má oprávnenie na výkon týchto činností udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
(8)
Pobočka zahraničnej banky je organizačná zložka zahraničnej banky umiestnená na území Slovenskej republiky,7) ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti podľa odseku 1;
všetky pobočky zahraničnej banky zriadené v Slovenskej republike zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“) sa považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať bankové činnosti za jednu pobočku zahraničnej banky.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú s výnimkou uvedenou v odseku 10 vykonávať iné podnikateľské činnosti ako bankové činnosti.
(10)
Iné ako bankové činnosti môžu banka a pobočka zahraničnej banky vykonávať pre iného, len ak súvisia s jej prevádzkou. Na také činnosti je potrebný súhlas Národnej banky Slovenska. Takéto činnosti sa nezapisujú do obchodného registra.
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú v súvislosti s vykonávaním bankových činností povinné plniť aj úlohy uložené Národnou bankou Slovenska v oblasti menovej politiky a platobného styku podľa osobitného zákona.8)
(12)
Na banku a pobočku zahraničnej banky sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona,1) ak tento zákon neustanovuje inak.
(13)
Platobný styk a zúčtovanie v Slovenskej republike vykonávajú medzi sebou banky a pobočky zahraničných bánk podľa osobitného predpisu.9)
§ 3
(1)
Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, ak osobitný predpis neustanovuje inak.5) Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu.10)
(2)
Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.11)
(3)
Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak.12)
(4)
Bez bankového povolenia nemôže nikto vydávať bankové platobné karty.
§ 4
(1)
Slová „banka" alebo „sporiteľňa", ich cudzojazyčné preklady alebo slová, v ktorých základe sa tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú, môže používať v obchodnom mene iba právnická osoba, ktorá má udelené bankové povolenie. Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo inej právnickej osoby; banka, pobočka zahraničnej banky alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na právnické osoby, ktorých obchodné meno alebo názov je zavedený alebo uznávaný zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak z obchodného mena je zrejmé, že osoba, v ktorej mene sa slovo „banka“ alebo „sporiteľňa“ používa, sa nezaoberá činnosťou uvedenou v § 2 ods. 1.
§ 5
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vkladom zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu,
b)
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu,
c)
pobočkou banky jej organizačná zložka umiestnená na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti podľa § 2 ods. 1,
d)
investovaním do cenných papierov na vlastný účet nadobudnutie cenných papierov na účely vykonávania dlhodobého vplyvu na činnosť obchodnej spoločnosti a získania majetkových alebo iných výhod, najmenej však na jeden rok, alebo nákup dlhopisov13) a ich držanie do konca lehoty splatnosti od ich nadobudnutia,
e)
finančnými nástrojmi peňažného trhu medzibankové depozitá, cenné papiere splatné do jedného roka, termínové obchody do jedného roka s cennými papiermi splatnými do jedného roka a cennými papiermi splatnými nad jeden rok, iné deriváty13a) a ich výnosy peňažné prostriedky v cudzej mene a zlato,
f)
finančnými nástrojmi kapitálového trhu akcie, dočasné listy, podielové listy a iné cenné papiere prijaté na trh13b) burzy cenných papierov s dobou splatnosti nad jeden rok a ich výnosy,
g)
finančným lízingom prenájom vecí za dohodnuté nájomné na dobu určitú, platené spravidla v pravidelných splátkach, s cieľom prevodu tejto veci do vlastníctva nájomcovi,
h)
klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod,
i)
obchodom vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami vrátane nakladania s vkladmi,
j)
bankovou informáciou informácia týkajúca sa klienta banky, ktorú má banka o ňom a získala ju pri výkone alebo v súvislosti s výkonom bankových činností a ktorá sa poskytuje na základe súhlasu klienta,
k)
finančným sprostredkovaním sprostredkovanie bankových služieb alebo iných finančných služieb vrátane poistenia alebo zaistenia alebo sprostredkovanie operácií spojených s finančnými aktívami,
l)
verejnou výzvou akékoľvek oznámenie, ponuka alebo odporúčanie uskutočnené akoukoľvek osobou na zhromažďovanie peňažných prostriedkov vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby, vykonané akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia vrátane osobného kontaktu s viacerými osobami, a to postupne s jednotlivými osobami alebo súčasne s viacerými osobami; na účely tohto zákona sa za verejnú výzvu nepovažuje oznámenie, ponuka alebo odporúčanie vykonané výlučne formou osobného kontaktu a určené celkovo najviac desiatim osobám,
m)
bankovou platobnou kartou platobný prostriedok, ktorým sa vykonávajú bezhotovostné a hotovostné platobné operácie prostredníctvom technických zariadení na ťarchu alebo v prospech účtu zriadeného bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, ku ktorému bola banková platobná karta vydaná,
n)
osobou právnická osoba a fyzická osoba, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba fyzická osoba alebo iba právnická osoba,
o)
nakladaním s vkladom akékoľvek zriadenie, uloženie, prevod, výber alebo zrušenie vkladu, jeho postúpenie alebo založenie, viazanie jeho výplaty, umožnenie užívania vkladu inej osobe, ako aj akákoľvek zmena podmienok uloženia vkladu,
p)
úverovou inštitúciou banka a inštitúcia elektronických peňazí, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba banka alebo iba inštitúcia elektronických peňazí,
r)
zahraničnou úverovou inštitúciou zahraničná banka a zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba zahraničná banka alebo iba zahraničná inštitúcia elektronických peňazí.
DRUHÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O DOHĽADE
§ 6
(1)
Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska;8) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.
(2)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností, informačné toky a riziká, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť vystavená, pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania (ďalej len „vlastné zdroje"). Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz za kalendárny rok preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných bankových činností. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia riadenia banky alebo pobočky zahraničnej banky, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému riadeniu banky alebo pobočky zahraničnej banky, a súčasne posúdi dostatočnosť krytia rizík vlastnými zdrojmi.
(3)
Predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.14)
(4)
Dohľad na konsolidovanom základe nenahrádza dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku a nenahrádza sa ním výkon dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitného predpisu.6)
(5)
Doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi nenahrádza dohľad na konsolidovanom základe, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do finančného konglomerátu, dohľad nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitných predpisov.15b)
(6)
Výkon dohľadu na konsolidovanom základe alebo výkon doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi nezakladá povinnosť Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku alebo finančného konglomerátu, ktoré nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.
(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné umožniť účasť osôb poverených výkonom dohľadu na rokovaní valného zhromaždenia banky, dozornej rady banky, štatutárneho orgánu banky alebo vedenia pobočky zahraničnej banky.
(8)
Za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Osoby, ktoré v mene Národnej banky Slovenska vykonávajú dohľad, nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dohľadu; tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa trestnoprávnych predpisov ani ich zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska podľa pracovnoprávnych predpisov.
(9)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.
(10)
Orgán dohľadu iného štátu môže vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky zahraničnej banky a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá je bankou, len na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu iného štátu, ak tento zákon neustanovuje inak; takúto dohodu môže Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je orgán dohľadu iného štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby orgánu dohľadu iného štátu majú pri vykonávaní tohto dohľadu rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu;15a) nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(11)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami bánk, ktoré pôsobia na území iného štátu a nad dcérskou spoločnosťou banky, ktorá je bankou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu tohto štátu.
(12)
Centrálny depozitár cenných papierov16) a člen centrálneho depozitára cenných papierov16) sú povinní z evidencií, ktoré vedú, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované informácie na účel výkonu dohľadu.
(13)
Pri výkone dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk a dohľadu na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska spolupracuje s orgánmi dohľadu nad bankami a orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami a poisťovňami iného štátu, so Slovenskou komorou audítorov,17) s audítormi, s určenou právnickou osobou9) a má právo vymieňať si s nimi informácie a upozorniť ich na nedostatky zistené pri vykonaní dohľadu. Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov.18) Na účely dohľadu nad pobočkou banky zriadenou v inom členskom štáte Národná banka Slovenska poskytuje príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte najmä informácie o riadení a vlastníckej štruktúre banky, informácie týkajúce sa pravidiel likvidity, plnenia požiadaviek na vlastné zdroje a obmedzení majetkovej angažovanosti banky a informácie o systéme ochrany vkladov, administratívnych a účtovných postupoch a o vnútorných kontrolných postupoch banky. Ak ide o pobočku zahraničnej banky zriadenú v Slovenskej republike, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o systéme ochrany vkladov uplatňovanom v Slovenskej republike. Dôverné informácie od príslušných orgánov dohľadu v iných členských štátoch môže Národná banka Slovenska zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto informácie poskytol. Ak zákon neustanovuje inak, poskytnuté dôverné informácie od orgánov dohľadu v iných členských štátoch možno použiť len pri výkone povinností Národnej banky Slovenska a na účely
a)
dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok týkajúcich sa začatia podnikania a podnikania dohliadaných subjektov na individuálnom alebo konsolidovanom základe, najmä ak ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly,
b)
uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,6)
c)
konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska,
d)
súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.
(14)
Informácie poskytnuté podľa odseku 12 možno použiť len na účely výkonu dohľadu, dozoru, auditu a platobného styku určenou právnickou osobou9) a na účely kontroly audítorov. Orgány a osoby uvedené v odseku 12 sú povinné zabezpečiť utajenie týchto informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov;18) tieto informácie si môžu orgány a osoby uvedené v odseku 12 poskytnúť navzájom len so súhlasom Národnej banky Slovenska.
(15)
Národná banka Slovenska zverejňuje metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom vo Vestníku Národnej banky Slovenska.
(16)
Národná banka Slovenska uverejňuje na svojej internetovej stránke
a)
všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom nad finančným trhom,
b)
spôsob uplatňovania národného rozhodovania v súvislosti s preberaním právnych aktov Európskej únie a možností výberu, ktoré vyplývajú pre banky podľa tohto zákona,
c)
všeobecné hodnotiace kritériá a metodiku, ktoré Národná banka Slovenska používa pri vykonávaní dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk,
d)
súhrnné štatistické údaje o rozhodujúcich ukazovateľoch súvisiacich so zmenami v regulácii bankového sektora,
e)
proces uznávania ratingových agentúr a zoznam uznaných ratingových agentúr podľa § 32 a 33b,
f)
zoznam vyšších územných celkov a obcí, ktorým sa na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko priradí rovnaká riziková váha ako štátom.
(17)
Finančnou inštitúciou sa na účely tohto zákona rozumie iná právnická osoba ako banka podľa tohto zákona, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako svoju rozhodujúcu alebo podstatnú činnosť niektorú z činností uvedených v § 2 ods. 1 písm. b alebo ods. 2 alebo ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu,5) inštitúcia elektronických peňazí,19) ako aj akýkoľvek subjekt so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti. Za súčasť právnickej osoby, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielu na majetku podľa osobitného predpisu,5) sa na účely tohto zákona považujú aj ňou spravované podielové fondy.20)
TRETIA ČASŤ
BANKOVÉ POVOLENIE
§ 7
(1)
O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu21) a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
(2)
Na udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
peňažný vklad do základného imania banky najmenej 500 000 000 Sk a peňažný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej 1 000 000 000 Sk,
b)
prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov banky,
c)
spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke, a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,
d)
návrh členov štatutárneho orgánu podľa § 24 ods. 1,
e)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, za prokuristu, za členov dozornej rady, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
f)
návrh stanov banky,
g)
obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti banky podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,
h)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na banke,
i)
úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena h) nebránia výkonu dohľadu,
j)
právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena h) úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu,
k)
sídlo budúcej banky, jej ústredie a vykonávanie jej bankovej činnosti musí byť na území Slovenskej republiky; bankové činnosti môže vykonávať banka aj mimo územia Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky za podmienok ustanovených týmto zákonom,
l)
preukázať finančnú schopnosť akcionárov zakladajúcich banku preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu banky.
(3)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôžu byť ekonomické potreby finančného trhu.
(4)
Banka je povinná pred začatím vykonávania povolených bankových činností preukázať Národnej banke Slovenska
a)
splatenie peňažného vkladu do základného imania v plnej výške,
b)
technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností banky, existenciu riadiaceho a kontrolného systému banky vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a systému riadenia rizík,
c)
splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 6.
(5)
Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
(6)
Podmienky podľa odsekov 2 a 4 je banka povinná dodržiavať počas celej doby platnosti bankového povolenia.
(7)
Žiadateľ, ktorého akcionárom s kvalifikovanou účasťou je zahraničná banka, predloží súčasne so žiadosťou o udelenie bankového povolenia záväzné písomné vyjadrenie orgánu dohľadu štátu, v ktorom má táto zahraničná banka sídlo, k zriadeniu banky na území Slovenskej republiky, ako aj záväzný písomný prísľub tohto orgánu dohľadu o včasnom písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách v plnení požiadaviek na vlastné zdroje a likvidite zahraničnej banky a o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej banky plniť svoje záväzky.
(8)
Národná banka Slovenska prerokuje žiadosť o udelenie bankového povolenia s príslušnými orgánmi dohľadu členského štátu podľa § 7a ods. 1, ak sa má udeliť bankové povolenie podľa odseku 1 žiadateľovi,
a)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky so sídlom na území členského štátu,
b)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti zahraničnej banky so sídlom na území členského štátu,
c)
ktorého kontrolujú tie isté osoby, ktoré kontrolujú zahraničnú banku so sídlom na území členského štátu,
d)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou poisťovne alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území členského štátu,
e)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území členského štátu,
f)
ktorého kontrolujú tie isté osoby, ktoré kontrolujú poisťovňu alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území členského štátu.
(9)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), ustanoví
a)
náležitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 vrátane náležitostí žiadosti banky, ktorá má vykonávať činnosť podľa osobitného predpisu,21) a žiadosti banky, ktorá má vykonávať hypotekárne obchody a doklady prikladané k žiadosti,
b)
podrobnosti o podmienkach podľa odseku 2 a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok,
c)
spôsob preukazovania splnenia povinností podľa odseku 4.
(10)
Za vhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. b) a zo všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne a bezpečné vykonávanie bankových činností v záujme stability bankového sektora.
(11)
Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje aspoň 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „významný vplyv“).
(12)
Nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo osôb, nad ktorou alebo nad ktorými právnická osoba vykonáva kontrolu.
(13)
Skupinou s úzkymi väzbami sa na účely tohto zákona rozumie akýkoľvek vzťah medzi dvoma alebo viacerými osobami, pri ktorom má jedna z osôb na druhej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 % alebo túto osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých osôb kontrolovaných tou istou osobou.
(14)
Za člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky, vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca a vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky môže byť ustanovená a takéto funkcie môže vykonávať len osoba s náležitou odbornou spôsobilosťou. Odbornou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona pri fyzických osobách navrhnutých za členov štatutárneho orgánu banky, za prokuristu, za vedúceho pobočky zahraničnej banky alebo za jeho zástupcu, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročná prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti a trojročné riadiace skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti. Za odborne spôsobilú osobu môže Národná banka Slovenska uznať aj osobu, ktorá má úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo iné obdobné zahraničné vzdelanie a najmenej sedemročnú prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii. Pri osobách navrhnutých za členov dozornej rady banky sa odbornou spôsobilosťou rozumie primeraná znalosť a skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti. Opatrením, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o tom, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena dozornej rady banky, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena štatutárneho orgánu banky, vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca alebo vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky a ako sa preukazuje táto odborná spôsobilosť.
(15)
Za dôveryhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje fyzická osoba, ktorá
a)
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov24) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
b)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) alebo vo funkcii vedúceho zahraničnej pobočky v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo iné povolenie na výkon činnosti, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím takéhoto povolenia,
c)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy,
d)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke alebo vo finančnej inštitúcii, ktorá vstúpila do likvidácie alebo ktorá sa dostala do úpadku,24aa) na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, na ktorú bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, voči ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorú bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takejto skutočnosti,
e)
nemala v posledných desiatich rokoch právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorú jej bolo možné uložiť podľa § 50 ods. 2,
f)
nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov24a) v oblasti finančného sektora,
g)
spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo zahraničnej banky, prípadne z ich vnútorných právnych predpisov a aktov riadenia.
(16)
Osobu uvedenú v odseku 15 písm. b), c) a d) môže Národná banka Slovenska uznať za dôveryhodnú, ak z celej povahy veci vyplýva, že z hľadiska času pôsobenia vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) alebo § 8 ods. 2 písm. c) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky a spôsobiť následky uvedené v odseku 15 písm. b), c) a d).
(17)
Dcérskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, nad ktorou je vykonávaná kontrola, a tiež akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti.
(18)
Materskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu.
(19)
Kontrolou sa na účely tohto zákona rozumie
a)
priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
b)
právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby,
c)
možnosť vykonávať vplyv na riadenie právnickej osoby (ďalej len „rozhodujúci vplyv")
1.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to buď na základe stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom alebo členom,
2.
na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich ustanovenia do funkcie príslušným spoločníkom alebo členom právnickej osoby, pričom takto vzniknutý vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku práva podľa písmena b) príslušnému spoločníkovi alebo členovi právnickej osoby,
3.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to na základe dohody medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo
d)
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom.
(20)
Vedúcim zamestnancom sa na účely tohto zákona rozumie osoba priamo podriadená štatutárnemu orgánu banky alebo vedúcemu pobočky zahraničnej banky, alebo zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky, ktorá riadi činnosť alebo časť činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky.
§ 7a
(1)
Národná banka Slovenska prerokuje žiadosť o udelenie bankového povolenia s orgánom
a)
dohľadu členského štátu, v ktorom má zahraničná banka sídlo, ak ide o udelenie bankového povolenia podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c),
b)
dohľadu členského štátu, ktorý je zodpovedný za dohľad nad poisťovňami alebo obchodníkmi s cennými papiermi a v ktorom má zahraničná poisťovňa alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi sídlo, ak ide o udelenie bankového povolenia podľa § 7 ods. 8 písm. d) až f).
(2)
Národná banka Slovenska prerokuje s príslušným orgánom dohľadu členského štátu podľa odseku 1 najmä spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré sú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na zahraničnej banke, a odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu osôb uvedených v odseku 1 písm. b).
(3)
Ak by sa udelením bankového povolenia banka stala súčasťou finančného konsolidovaného celku podľa § 44 až 49, ktorého súčasťou je aj finančná holdingová inštitúcia, alebo ak by sa stala súčasťou finančného konglomerátu podľa § 49a až 49o, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, podmienkou udelenia bankového povolenia je aj preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu tejto finančnej holdingovej inštitúcie alebo tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
(4)
Odbornou spôsobilosťou osôb uvedených v odseku 3 sa rozumie primeraná znalosť finančného sektora a skúsenosti v oblasti finančného sektora. Na posudzovanie dôveryhodnosti osôb uvedených v odseku 3 sa rovnako vzťahuje § 7 ods. 15.
§ 8
(1)
O udelení bankového povolenia pre zahraničnú banku na vykonávanie bankových činností prostredníctvom jej pobočky na území Slovenskej republiky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie bankového povolenia predkladá zahraničná banka Národnej banke Slovenska.
(2)
Na udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
dostatočný objem a prehľadnosť pôvodu finančných zdrojov poskytnutých zahraničnou bankou jej pobočke s ohľadom na rozsah a rizikovosť podnikania pobočky,
b)
dôveryhodnosť zahraničnej banky a jej finančná schopnosť primeraná rozsahu podnikania jej pobočky,
c)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných zahraničnou bankou na vedúceho pobočky zahraničnej banky a jeho zástupcu a na vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
d)
obchodný plán zahraničnej banky vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti jej pobočky, podložený reálnymi ekonomickými výpočtami,
e)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí zahraničná banka,
f)
úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e) nebránia výkonu dohľadu,
g)
právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena e) úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu,
h)
zahraničná banka, ktorá chce pôsobiť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky, má sídlo, ústredie a vykonáva svoju činnosť v tom istom štáte.
(3)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôžu byť ekonomické potreby trhu.
(4)
Pobočka zahraničnej banky je povinná pred začatím vykonávania povolených bankových činností preukázať Národnej banke Slovenska
a)
technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností pobočky zahraničnej banky, existenciu riadiaceho a kontrolného systému pobočky zahraničnej banky vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a systému riadenia rizík,
b)
splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 6.
(5)
Výkon povolených bankových činností môže pobočka zahraničnej banky začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
(6)
Podmienky podľa odsekov 2, 4 a 9 je pobočka zahraničnej banky povinná dodržiavať počas celej doby platnosti bankového povolenia.
(7)
Zahraničná banka predloží súčasne so žiadosťou o udelenie bankového povolenia záväzné písomné vyjadrenie orgánu dohľadu štátu, v ktorom má zahraničná banka sídlo, k zriadeniu jej pobočky na území Slovenskej republiky, ako aj záväzný písomný prísľub tohto orgánu dohľadu o včasnom písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách v plnení požiadaviek na vlastné zdroje a likvidite zahraničnej banky a o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej banky a jej pobočky plniť svoje záväzky.
(8)
Pobočka zahraničnej banky v označení svojho sídla a v písomnom styku musí vždy vo svojom názve uvádzať označenie „pobočka zahraničnej banky“.
(9)
V bankovom povolení podľa odseku 1 môže byť povolené vykonávanie hypotekárnych obchodov iba vtedy, ak zahraničná banka, ktorá o bankové povolenie podľa odseku 1 žiada, má povolené vykonávanie hypotekárnych obchodov v štáte, v ktorom má sídlo, a ak právny poriadok tohto štátu zaručuje rovnaké práva pre dlžníkov z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a pre majiteľov hypotekárnych záložných listov emitovaných v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu6) vrátane rovnakého postavenia v konkurznom konaní ako pre dlžníkov z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a pre majiteľov hypotekárnych záložných listov v štáte, v ktorom má sídlo, najmenej však v rozsahu práv zabezpečených dlžníkom z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a majiteľom hypotekárnych záložných listov právnym poriadkom Slovenskej republiky.
(10)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví
a)
náležitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 vrátane náležitostí žiadosti podľa odseku 1 pre pobočku, ktorá má vykonávať hypotekárne obchody, a doklady prikladané k žiadosti,
b)
podrobnosti o podmienkach podľa odseku 2 a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok,
c)
spôsob preukazovania splnenia povinností podľa odseku 4.
(11)
Dôvodom na zamietnutie žiadosti o bankové povolenie podľa odseku 1 nemôže byť skutočnosť, že právna forma zahraničnej banky nezodpovedá forme akciovej spoločnosti.
§ 9
(1)
Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
(2)
Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.
(3)
V bankovom povolení možno obmedziť rozsah alebo spôsob výkonu niektorých bankových činností. Na žiadosť banky alebo pobočky zahraničnej banky možno bankové povolenie rozšíriť o ďalšie bankové činnosti rozhodnutím; to isté platí o rozšírení obmedzeného rozsahu alebo spôsobu vykonávania bankových činností. Bankové povolenie zašle Národná banka Slovenska do 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti na uverejnenie v Obchodnom vestníku.24c)
(4)
Banka je povinná písomne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na udelenie bankového povolenia podľa § 7, vopred; na zmeny členov a zvolenie nových členov jej štatutárneho orgánu, na ustanovenie prokuristu, zmeny členov a zvolenie nových členov jej dozornej rady, na zmenu vedúcich zamestnancov, na zmenu vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a na zmenu sídla banky je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, inak je toto zvolenie alebo zmena neplatná. Podmienkou24b) pre platnosť a účinnosť zmeny stanov banky alebo nových stanov banky (ďalej len „zmena stanov") je udelenie súhlasu Národnej banky Slovenska. Banka je najneskôr v tretí pracovný deň po prijatí rozhodnutia o zmene stanov povinná doručiť Národnej banke Slovenska písomnú žiadosť o udelenie súhlasu Národnej banky Slovenska na príslušnú zmenu stanov s priloženým znením tejto zmeny stanov a s úplným znením stanov pred ich zmenou a po ich zmene. Ak Národná banka Slovenska neudelí súhlas na zmenu stanov, je táto zmena neplatná. Ak však Národná banka Slovenska nerozhodne o žiadosti do 30 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti, súhlas na príslušnú zmenu stanov sa považuje za udelený.
(5)
Zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na udelenie bankového povolenia podľa § 8, vopred; na zmenu vedúceho pobočky zahraničnej banky, na zmenu vedúcich zamestnancov, na zmenu vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a na zmenu sídla pobočky zahraničnej banky je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, inak je táto zmena neplatná.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť, a sú povinné uložiť v Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri.
§ 10
Bankové povolenie nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
§ 11
(1)
Zahraničná banka so sídlom na území členského štátu môže vykonávať na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. n) a o) bez bankového povolenia, ak oprávnenie na ich výkon bolo tejto zahraničnej banke udelené v členskom štáte, a to na základe písomného vyjadrenia orgánu dohľadu príslušného členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska.
(2)
Zahraničná banka podľa odseku 1 je ďalej oprávnená na vykonávanie bankových činností podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. n) a o) aj bez založenia pobočky, a to na základe písomného oznámenia orgánu dohľadu príslušného členského štátu o predpokladaných bankových činnostiach doručeného Národnej banke Slovenska pred prvým uskutočnením bankového obchodu.
(3)
Činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2 môže na území Slovenskej republiky v súlade s odsekmi 1 a 2 vykonávať aj zahraničná finančná inštitúcia so sídlom na území členského štátu, ktorá je dcérskou spoločnosťou banky alebo zahraničnej banky podľa odseku 1; taká zahraničná finančná inštitúcia môže tieto činnosti vykonávať, ak jej to stanovy alebo spoločenská zmluva umožňujú, a to za týchto podmienok:
a)
zahraničná banka alebo zahraničné banky majú oprávnenie na výkon bankových činností na území členského štátu, ktorého právnym poriadkom sa zahraničná finančná inštitúcia riadi,
b)
zahraničná finančná inštitúcia skutočne vykonáva bankové činnosti na území toho istého členského štátu,
c)
zahraničná banka alebo zahraničné banky vlastnia najmenej 90 % hlasovacích práv zahraničnej finančnej inštitúcie,
d)
zahraničná banka alebo zahraničné banky zabezpečia obozretné riadenie zahraničnej finančnej inštitúcie a zabezpečia neodvolateľné spoločné a nerozdielne ručenie za záväzky, ktoré zahraničná finančná inštitúcia na seba prevzala; so spôsobom ručenia musí orgán dohľadu príslušného členského štátu súhlasiť a
e)
zahraničná finančná inštitúcia podlieha konsolidovanému dohľadu nad konsolidovaným celkom zahraničnej banky alebo zahraničných bánk.
(4)
Skutočnosti uvedené v odseku 3 preukazuje zahraničná finančná inštitúcia Národnej banke Slovenska písomným potvrdením orgánu dohľadu príslušného členského štátu. Na túto zahraničnú finančnú inštitúciu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 16 až 18 a § 20.
(5)
Zahraničná banka, ktorá nepožíva výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie, alebo zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý nepožíva výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie, nemôže vykonávať na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky bankové činnosti bez bankového povolenia.
(6)
Bankové činnosti uvedené v § 2 ods. 2 písm. n) a o) môže zahraničná banka podľa odseku 1 vykonávať iba na základe bankového povolenia podľa § 8 ods. 1.
(7)
Na zahraničnú banku podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia § 3, § 4 ods. 1, § 6 ods. 7 prvá veta a ods. 8, § 7 ods. 8, § 8 ods. 1 až 8, § 9 ods. 5, § 22, § 28 ods. 1 písm. d) v prípade predaja pobočky zahraničnej banky alebo jej časti a § 64.
§ 12
(1)
Národná banka Slovenska sa do dvoch mesiacov od doručenia vyjadrenia orgánu dohľadu príslušného členského štátu o tom, že nemá dôvod pochybovať o organizačnej štruktúre a finančnej situácii zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1, pripraví na dohľad nad pobočkou tejto zahraničnej banky, a ak je to potrebné, oznámi jej v tejto lehote podmienky, za akých sa plánované činnosti môžu alebo musia vo verejnom záujme vykonávať na území Slovenskej republiky, a rovnako jej oznámi ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré sa na jej činnosť budú vzťahovať.
(2)
Po doručení vyjadrenia podľa odseku 1 alebo po márnom uplynutí dvoch mesiacov môže zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky.
§ 13
(1)
Banka, ktorá chce založiť svoju pobočku na území členského štátu, písomne požiada Národnú banku Slovenska o udelenie súhlasu na založenie pobočky na území členského štátu. Banka v žiadosti uvedie
a)
členský štát, na ktorého území chce založiť pobočku,
b)
sídlo pobočky v členskom štáte,
c)
mená a priezviská osôb zodpovedných za riadenie pobočky,
d)
obchodný plán obsahujúci najmä výpočet predpokladaných činností a navrhovanú stratégiu činnosti jej pobočky podloženú realistickými ekonomickými výpočtami a
e)
organizačnú štruktúru pobočky.
(2)
Ak Národná banka Slovenska nemá dôvody pochybovať o organizačnej štruktúre a finančnej situácii banky vo vzťahu k povoleným bankovým činnostiam, oznámi svoje rozhodnutie o udelení súhlasu do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 1 orgánu dohľadu členského štátu a banke; zároveň príslušnému orgánu iného členského štátu oznámi aj výšku a zloženie vlastných zdrojov banky, výšku a postup výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje banky a podrobnosti o systéme ochrany vkladov v Slovenskej republike.
(3)
Ak sú pochybnosti o skutočnostiach uvedených v odseku 2, Národná banka Slovenska oznámi svoje rozhodnutie o neudelení súhlasu do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 1 orgánu dohľadu príslušného členského štátu a banke.
(4)
Zmeny v údajoch uvedených v odsekoch 1 a 2 banka písomne oznámi najmenej 30 dní pred uskutočnením pripravovaných zmien Národnej banke Slovenska a orgánu dohľadu príslušného členského štátu.
(5)
Ak banka chce na území členského štátu vykonávať bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. n) a o) bez založenia pobočky, písomne oznámi predpokladané bankové činnosti pred prvým uskutočnením bankového obchodu Národnej banke Slovenska, ktorá toto oznámenie do jedného mesiaca zašle orgánu dohľadu príslušného členského štátu.
(6)
Ak banka chce zriadiť alebo nadobudnúť na území členského štátu finančnú inštitúciu, vopred písomne oznámi Národnej banke Slovenska zámer zriadiť alebo nadobudnúť túto finančnú inštitúciu a zároveň písomne oznámi jej činnosti.
(7)
Ak finančná inštitúcia so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je dcérskou spoločnosťou banky alebo dcérskou spoločnosťou dvoch alebo viacerých bánk, vykonáva činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2 v členskom štáte a nespĺňa obdobné podmienky uvedené v § 11 ods. 3 písm. a) až e), Národná banka Slovenska bezodkladne oznámi tieto skutočnosti orgánu dohľadu príslušného členského štátu.
§ 14
(1)
Dohľad nad pobočkou banky založenej na území členského štátu vykonáva Národná banka Slovenska. Dohľad nad likviditou tejto pobočky vykonáva orgán dohľadu príslušného členského štátu v spolupráci s Národnou bankou Slovenska, ak sa nedohodnú inak. Táto pobočka podlieha tiež opatreniam prijatým príslušným členským štátom v rámci jeho menovej politiky; v prípade štátov, ktoré zaviedli euro ako svoju menu, táto pobočka podlieha opatreniam prijatým Európskou centrálnou bankou.
(2)
Ak orgán dohľadu príslušného členského štátu upozorní Národnú banku Slovenska, že pobočka banky pri výkone bankových činností na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na ukončenie protiprávneho stavu.
(3)
Ak pobočka banky pri výkone bankových činností na území členského štátu poruší právne predpisy členského štátu, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté orgánom dohľadu príslušného členského štátu.
§ 15
Pri výkone dohľadu podľa § 14 v oblasti sledovania rizík vzniknutých z pôsobenia na finančnom trhu na území príslušného členského štátu môže príslušný členský štát od pobočky banky požadovať rovnaké informácie ako od bánk so sídlom na jeho území. Príslušný členský štát môže od banky, ktorá má pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej bankových činnostiach na svojom území na štatistické účely. Banka je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
§ 16
Dohľad nad pobočkou zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 na území Slovenskej republiky vykonáva orgán dohľadu príslušného členského štátu. Dohľad nad likviditou tejto pobočky vykonáva Národná banka Slovenska v spolupráci s orgánom dohľadu príslušného členského štátu, ak sa nedohodnú inak. Táto pobočka tiež podlieha opatreniam Národnej banky Slovenska prijatým v rámci jej menovej politiky; ak Slovenská republika zavedie euro ako svoju menu, táto pobočka podlieha opatreniam prijatým Európskou centrálnou bankou. Opatrenia Národnej banky Slovenska nesmú byť diskriminačné a obmedzujúce.
§ 17
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností alebo zahraničná banka podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností podľa § 11 ods. 2 na území Slovenskej republiky poruší právne predpisy, bezodkladne požiada túto zahraničnú banku o ukončenie protiprávneho stavu.
(2)
Ak zahraničná banka podľa odseku 1 nevykoná potrebné opatrenia, Národná banka Slovenska upozorní na túto skutočnosť orgán dohľadu príslušného členského štátu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na ukončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácie o prijatých opatreniach.
(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 pobočka zahraničnej banky podľa odseku 1 alebo zahraničná banka podľa odseku 1 naďalej porušuje právne predpisy, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní orgánu dohľadu príslušného členského štátu prijať opatrenia potrebné na ukončenie protiprávneho stavu vrátane opatrení potrebných na zamedzenie a ukončenie činnosti pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1. Pobočka zahraničnej banky a zahraničná banka sú povinné prijaté opatrenia vykonať.
(4)
Ak vec neznesie odklad, môže Národná banka Slovenska prijať opatrenie na ochranu klientov pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1. O prijatí takýchto opatrení informuje Národná banka Slovenska Európsku Komisiu (ďalej len „Komisia“) a orgány dohľadu príslušného členského štátu. Národná banka Slovenska zruší alebo zmení prijaté opatrenia na základe rozhodnutia Komisie.
§ 18
(1)
Národná banka Slovenska je oprávnená na štatistické účely vyžadovať, aby zahraničná banka podľa § 11 ods. 1, ktorá vykonáva bankové činnosti prostredníctvom pobočky alebo bez založenia pobočky na území Slovenskej republiky, podávala pravidelnú správu o svojej činnosti na území Slovenskej republiky.
(2)
Na účely dohľadu podľa § 16 je Národná banka Slovenska oprávnená žiadať, aby pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 predkladala výkazy, hlásenia a iné správy podľa § 42 ods. 2 a 3.
§ 19
(1)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje orgán dohľadu členského štátu, v ktorom má banka zriadenú pobočku, o odobratí bankového povolenia banke.
(2)
Národná banka Slovenska informuje Komisiu a Európsky výbor pre bankovníctvo o počte a charaktere prípadov, keď odmietla postúpiť orgánu dohľadu členského štátu informáciu o založení pobočky banky na území členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii a Európskemu výboru pre bankovníctvo vydanie alebo odobratie bankového povolenia banke na zriadenie jej pobočky mimo územia členského štátu alebo vydanie alebo odobratie bankového povolenia zahraničnej banke so sídlom mimo územia členského štátu na zriadenie jej pobočky na území Slovenskej republiky.
(4)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii a Európskemu výboru pre bankovníctvo, že banka je alebo sa má stať dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá sa riadi právnym poriadkom krajiny, ktorá nie je členským štátom. Zároveň oznámi štruktúru konsolidovaného celku, do ktorého táto banka patrí alebo bude patriť.
(5)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii problémy, ktoré sa vyskytli pri zakladaní banky alebo pobočky banky v krajine, ktorá nie je členským štátom, alebo pri vykonávaní ich činnosti.
§ 20
Zahraničné banky so sídlom v členskom štáte môžu slobodne zabezpečiť reklamu bankovým činnostiam poskytovaným v Slovenskej republike v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZASTÚPENIE BANKY ALEBO ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 21
(1)
Banka je povinná vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zriadenie každého svojho zastúpenia v zahraničí. V oznámení o zriadení zastúpenia uvedie
a)
označenie sídla zastúpenia,
b)
meno a priezvisko vedúceho zastúpenia a adresu jeho trvalého pobytu.
(2)
Zastúpením banky sa na účely tohto zákona rozumie organizačná zložka banky, ktorá propaguje činnosť banky v zahraničí alebo získava informácie o možnostiach hospodárskej spolupráce v zahraničí.
(3)
Zastúpenie banky nemôže vykonávať bankové činnosti ani inak podnikať.
§ 22
(1)
Zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové činnosti, môže zriadiť na území Slovenskej republiky svoje zastúpenie na základe registrácie. O registrácii rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti o registráciu.
(2)
Zastúpením zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti (ďalej len „zahraničné zastúpenie“), sa na účely tohto zákona rozumie jej organizačná zložka, ktorá propaguje činnosť zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie alebo získava informácie o možnostiach hospodárskej spolupráce so Slovenskou republikou. Zahraničné zastúpenie v označení svojho sídla a v písomnom styku musí vždy vo svojom názve uvádzať označenie „zastúpenie“.
(3)
Zahraničné zastúpenie nemôže vykonávať bankové činnosti ani inak podnikať. Nezapisuje sa do obchodného registra.
(4)
Zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové činnosti, je povinná vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmenu umiestnenia zahraničného zastúpenia, zmenu vedúceho a zatvorenie zahraničného zastúpenia. Pri zmene vedúceho zahraničného zastúpenia je povinná predložiť všetky doklady, ktoré predkladá zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia pri žiadosti o registráciu zastúpenia.
(5)
Vedúci zahraničného zastúpenia môže robiť za zahraničnú banku alebo obdobnú zahraničnú finančnú inštitúciu iba pracovnoprávne úkony vo vzťahu k ostatným zamestnancom zahraničného zastúpenia.
(6)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia náležitosti žiadosti o registráciu zahraničného zastúpenia vrátane dokladov prikladaných k žiadosti.
(7)
Zahraničné zastúpenie je povinné do 30 dní od registrácie písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, v ktorej banke alebo pobočke zahraničnej banky má vedené účty.
(8)
Zahraničné zastúpenie je povinné do 30 dní písomne oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu, ktorá nastala oproti skutočnostiam tvoriacim podklad na jeho registráciu.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonávať kontrolu dodržiavania podmienok určených v rozhodnutí o registrácii a ustanovených v zákonoch alebo v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky. Zahraničné zastúpenie je povinné Národnej banke Slovenska pri vykonávaní tejto kontroly poskytnúť ňou požadovanú súčinnosť.
(10)
Ak zahraničné zastúpenie nedodržiava podmienky určené v rozhodnutí o registrácii alebo poruší zákony alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť o zrušení registrácie.
(11)
Registrácia zaniká dňom uvedeným v písomnom oznámení zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti, o zatvorení zahraničného zastúpenia alebo dňom zrušenia zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti.
PIATA ČASŤ
ORGANIZÁCIA A RIADENIE BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 23
(1)
Banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise25) upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon povolených bankových činností a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov v rámci banky, a upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou, vedúcimi zamestnancami banky, útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka je tiež povinná v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za
a)
tvorbu, uskutočňovanie, sledovanie a kontrolu obchodných zámerov banky,
b)
systém riadenia banky pri dodržaní pravidla podľa § 27 ods. 1 písm. d),
c)
systém vnútornej kontroly vrátane samostatného a nezávislého útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedajúci zložitosti a rizikám bankových činností,
d)
oddelené riadenie rizík od bankových činností vrátane systému riadenia rizík, ktorým je banka vystavená,
e)
oddelené vykonávanie úverových obchodov a investičných obchodov podľa § 34,
f)
oddelené sledovanie rizík, ktorým je banka vystavená pri vykonávaní bankových činností s osobami s osobitným vzťahom k banke,
g)
informačný systém,
h)
ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu.
(2)
Banka je povinná vo svojich vnútorných predpisoch upraviť podrobnosti o
a)
organizačnej štruktúre banky podľa odseku 1 s dôrazom na identifikáciu zodpovedných osôb za výkon bankových činností v rámci banky,
b)
systéme vnútornej kontroly, do ktorého je zahrnutý aj útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu.
(3)
Banka je v rámci systému vnútornej kontroly povinná v záujme zabránenia vzniku strát a škôd v dôsledku nedostatočného riadenia banky zabezpečiť vykonávanie
a)
kontrolných činností, ktoré sú súčasťou prevádzkových pracovných postupov, a vyvodzovanie opatrení na nápravu z vykonávania kontrolných činností a realizáciu týchto opatrení v jednotlivých organizačných útvaroch banky, pričom tieto činnosti a opatrenia vykonávajú
1.
zamestnanci alebo organizačné útvary banky, ktoré sa zúčastňujú na jednotlivých prevádzkových pracovných postupoch,
2.
vedúci zamestnanci jednotlivých organizačných útvarov banky zodpovední za kontrolované procesy a za výsledky ich kontroly alebo nimi poverení zamestnanci,
b)
kontroly nezávislej od prevádzkových pracovných postupov, ktorú vykonáva útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu, pričom vo výnimočných a vopred určených prípadoch sa môže vykonávať ako súčasť prevádzkového pracovného postupu banky, a to vtedy, ak je zabezpečené zachovanie nezávislosti a vylúčenie akéhokoľvek konfliktu záujmov.
(4)
Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky kontroluje dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov banky a postupov v banke; skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť riadiaceho a kontrolného systému banky, systému riadenia rizík a systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu a dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti; skúma a hodnotí pripravenosť banky na vykonávanie nových druhov obchodov z hľadiska riadenia rizík a skúma a hodnotí informácie podľa § 37. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je zodpovedný za sledovanie odstraňovania zistených nedostatkov a za sledovanie realizácie schválených návrhov a odporúčaní na nápravu nedostatkov. Za zriadenie a funkčnosť útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedá štatutárny orgán banky; túto zodpovednosť nemôže preniesť na inú osobu. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je priamo podriadený štatutárnemu orgánu banky, dozornej rade banky alebo jednému z členov štatutárneho orgánu banky alebo dozornej rady banky.
(5)
Banka je povinná dodržiavať organizačnú štruktúru spĺňajúcu požiadavky podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(6)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rizikom možná strata vrátane škody spôsobená vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená banke inými skutočnosťami; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík:
1.
kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera,
2.
trhové riziko vyplývajúce z pozícií banky a spôsobené zmenami hodnôt rizikových faktorov, pričom tieto hodnoty sa spravidla určujú na trhu; hlavnými zložkami trhového rizika sú úrokové riziko, akciové riziko, devízové riziko a komoditné riziko, pomocou ktorých sa trhové riziko meria,
3.
operačné riziko vyplývajúce z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí; súčasťou operačného rizika je právne riziko, ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku,
4.
riziko likvidity vyplývajúce z neschopnosti banky splniť svoje záväzky v čase ich splatnosti,
b)
rizikom poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky riziko vyplývajúce pre banku ako postupníka zo zachovania právneho postavenia dlžníka po postúpení pohľadávky alebo z jej nedostatočnej informovanosti o postúpenej pohľadávke,
c)
riadením rizík predchádzanie možným stratám vrátane škôd včasnou a primeranou identifikáciou rizík, meraním veľkosti rizík, sledovaním rizík a ich veľkosti a zmierňovaním veľkosti rizík,
d)
systémom riadenia rizík systém zabezpečujúci včasnú a primeranú identifikáciu rizík, meranie veľkosti rizík, sledovanie rizík, zmierňovanie veľkosti rizík a primerané vykazovanie všetkých významných rizík; systém riadenia rizík zahrňuje stratégiu a organizáciu riadenia rizík, informačné toky a informačný systém pre riadenie rizík, systém uzatvárania obchodov, systém na zavedenie nových druhov obchodov a systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu,
e)
vnútorným kapitálom také zdroje financovania banky, ktoré banka na základe vlastného určenia a zhodnotenia rizika interne udržuje a umiestňuje na krytie rizika,
f)
malou alebo stredne veľkou právnickou osobou právnická osoba s ročným obratom do 50 000 000 EUR a s počtom zamestnancov menším ako 250,
g)
financovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika prostredníctvom dohody, na základe ktorej je veriteľ oprávnený uspokojiť si svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva alebo formou započítania alebo ponechaním si predmetu zabezpečenia,
h)
nefinancovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika formou záväzku osoby odlišnej od dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník alebo ak bude splnená iná vopred určená podmienka.
(7)
Kópiu platného znenia stanov banka doručí Národnej banke Slovenska bezodkladne po každej zmene stanov banky.
(8)
Banka môže zriadiť pobočku v zahraničí len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska, ktorý udeľuje Národná banka Slovenska na základe žiadosti banky.
(9)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
podrobnosti o organizačnej štruktúre a systéme riadenia banky podľa odseku 1,
b)
podrobnosti o systéme vnútornej kontroly banky podľa odseku 3, podrobnosti o činnosti a zodpovednosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ako aj rozsah, počet a termíny vykonávaných kontrol týmto útvarom,
c)
čo sa rozumie významným rizikom na účely systému riadenia rizík,
d)
rozsah, v akom pobočky zahraničných bánk podliehajú požiadavkám ustanoveným podľa písmen a) a b),
e)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 vrátane dokladov prikladaných k žiadosti.
§ 24
(1)
Banka má štatutárny orgán a dozornú radu. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo. Štatutárny orgán aj dozorná rada musia mať najmenej troch členov.
(2)
Členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za vypracovanie, schválenie a dodržiavanie organizačnej štruktúry, zavedenie a dodržiavanie systému riadenia banky a za vykonávanie bankových činností podľa vnútorných predpisov banky.
(3)
Členovia štatutárneho orgánu banky sú povinní poznať, riadiť a kontrolovať výkon povolených bankových činností a zabezpečovať bezpečnosť a zdravie banky. Bezpečnosťou a zdravím banky sa na účely tohto zákona rozumie také vykonávanie bankových činností, ktoré neohrozuje plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu, obmedzenie majetkovej angažovanosti a oprávnené záujmy vkladateľov a ostatných veriteľov alebo bankový systém.
(4)
Členovia dozornej rady banky sú povinní poznať a dohliadať na výkon povolených bankových činností, na výkon pôsobnosti štatutárneho orgánu banky a na uskutočňovanie ostatnej činnosti banky.
(5)
Členovia štatutárneho orgánu banky, členovia dozornej rady banky a vedúci zamestnanci banky sú povinní vykonávať práva a povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky s cieľom dosahovať zvýšenie hodnoty akcií banky alebo trvalý zisk banky. Tým nie je dotknutá povinnosť podľa odsekov 3 a 4.
§ 25
(1)
Člen štatutárneho orgánu banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby, ktorá je podnikateľom26a). Prokurista banky a zamestnanec banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby, ktorá je klientom tej istej banky. Zákazy a obmedzenia ustanovené podľa tohto odseku pre členov štatutárneho orgánu banky a pre zamestnancov banky sa nevzťahujú na ich členstvo v štatutárnom orgáne ani v dozornej rade burzy cenných papierov,26b) centrálneho depozitára cenných papierov16) alebo právnickej osoby, nad ktorou má táto banka kontrolu v súlade s § 29 ods. 1.
(2)
Člen dozornej rady banky nemôže byť členom štatutárneho orgánu ani zamestnancom tej istej banky, ani členom dozornej rady alebo štatutárneho orgánu inej banky a zároveň nemôže byť prokuristom ani osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať v mene tej istej alebo inej banky ani inej právnickej osoby, ktorá je klientom tej istej banky; to neplatí, ak týmto klientom banky je iná banka alebo zahraničná banka, ktorá má kontrolu nad tou istou bankou. Člen dozornej rady banky môže byť zamestnancom tej istej banky iba v prípade, že je do funkcie zvolený jej zamestnancami.
(3)
Člen štatutárneho orgánu, člen dozornej rady banky a zamestnanec banky nesmú zneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo svojho zamestnania na neoprávnené získavanie výhod pre seba alebo pre iného.
(4)
Vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky vymenúva a odvoláva štatutárny orgán banky po predchádzajúcom súhlase dozornej rady banky alebo na návrh dozornej rady banky. Za tých istých podmienok určuje vedúcemu útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky mzdové náležitosti štatutárny orgán banky. Dozorná rada banky je oprávnená požiadať vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky o vykonanie kontroly banky v ňou vymedzenom rozsahu.
(5)
Vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky je povinný bezodkladne informovať dozornú radu banky a Národnú banku Slovenska o nedostatkoch zistených pri vykonávaní činnosti podľa § 23 ods. 2.
(6)
Vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu nemôže byť členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady tej istej banky ani členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby.
(7)
Podnikom pomocných bankových služieb sa rozumie právnická osoba, ktorá ako hlavnú činnosť vykonáva správu majetku, služby spracovania dát alebo inú podobnú činnosť, ktorá pomáha pri zabezpečovaní hlavnej činnosti jednej alebo viacerých bánk alebo pobočiek zahraničných bánk.
§ 26
(1)
Ustanoveniami § 24 a 25 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.1)
(2)
Ustanovenia § 23 až 25 sa obdobne vzťahujú aj na pobočku zahraničnej banky, na vedúceho pobočky zahraničnej banky a na zamestnancov pobočky zahraničnej banky.
ŠIESTA ČASŤ
POŽIADAVKY NA PODNIKANIE BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 27
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká,
b)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
c)
za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať,
d)
tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát vrátane škôd v dôsledku nesprávneho výkonu svojich bankových činností dodržiavať postupy výkonu svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém riadenia rizík. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upravovať systém riadenia rizík na základe pravidelného preverovania jeho účinnosti a primeranosti tak, aby zohľadňoval schopnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky vystaviť sa riziku a meniace sa ekonomické prostredie pre banku alebo pobočku zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upraviť systém riadenia rizík a spôsob jeho aktualizácie vnútorným predpisom, v súlade s ktorým banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné postupovať.
(3)
Banka je povinná mať vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená. Systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu musí zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti ňou vykonávaných bankových činností a zahŕňa
a)
stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu,
b)
postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu a priraďovanie vnútorného kapitálu k rizikám a
c)
systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
a)
udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť a
b)
riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a aby dodržali ukazovatele likvidity.
(5)
Banka je povinná vykonávať svoje činnosti tak, aby neprekročila podľa odseku 14 písm. c) percentuálne ustanovený pomer
a)
devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách k jej vlastným zdrojom a
b)
celkových devízových pozícií k jej vlastným zdrojom.
(6)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka alebo pobočka zahraničnej banky
1.
pri jednotlivých obchodoch porovnáva ponuky cien alebo doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia viacerých ponúk,
2.
dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza vlastným stratám vrátane škôd,
3.
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,
4.
vypracúva obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých operácií,
b)
platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky,
c)
likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účely riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov.
(7)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá urobila chybu pri vykonávaní zúčtovania alebo platobného styku, je povinná na svoje náklady a bez zbytočného odkladu zabezpečiť nápravu.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.
(9)
Banka je povinná upraviť právne vzťahy s členmi štatutárneho orgánu a pobočka zahraničnej banky s vedúcim pobočky zahraničnej banky písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis27) a ktorá je v súlade s týmto zákonom.
(10)
Člen štatutárneho orgánu je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo z vnútorných predpisov banky.
(11)
Vedúci pobočky zahraničnej banky je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti vedúceho pobočky zahraničnej banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z vnútorných predpisov pobočky zahraničnej banky.
(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky alebo vedúceho pobočky zahraničnej banky v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu pri výkone funkcie alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky odvolá tieto osoby z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 50 ods. 2, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká.
(13)
Dozorná rada banky je povinná zabezpečiť vymáhanie škody, ktorá vznikne banke a za ktorú je zodpovedný člen štatutárneho orgánu podľa odseku 10.
(14)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
podrobnosti o systéme riadenia rizík a ostatných pravidlách podľa odseku 2, ako aj ďalšie druhy rizík,
b)
ukazovatele likvidity a podrobnosti o likvidite podľa odseku 4 a spôsob jej zisťovania,
c)
percentuálne pomery podľa odseku 5, čo sa rozumie devízovou pozíciou v cudzej mene a celkovou devízovou pozíciou, ako aj podrobnosti o výpočte devízových pozícií a výpočte celkovej devízovej pozície a
d)
rozsah, v akom pravidlám podľa písmen a) až c) podliehajú pobočky zahraničných bánk.
§ 28
(1)
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje
a)
na nadobudnutie alebo na prekročenie podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke v rozsahu 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % v jednej alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,
b)
na zlúčenie, splynutie alebo na rozdelenie banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou alebo na vrátenie bankového povolenia, ako aj na zníženie základného imania banky, ak nejde o zníženie z dôvodu jeho zúčtovania so stratou,
c)
na zrušenie banky z iného dôvodu ako podľa písmena b) alebo na zmenu jej právnej formy; v tom prípade je banka povinná vrátiť bankové povolenie dňom uvedeným v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase,
d)
na predaj podniku banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti,28)
e)
na to, aby sa banka stala dcérskou spoločnosťou inej materskej spoločnosti,
f)
na použitie akcií vydaných bankou ako predmetu zabezpečenia záväzkov vlastníka týchto akcií alebo inej osoby s výnimkou, ak predmetom zabezpečenia sú akcie v rozsahu celkovo nižšom ako 5 % podielu na základnom imaní banky v jednej alebo v niektorých operáciách priamo alebo konaním v zhode,
g)
na to, aby banka nadobudla podiel na základnom imaní zahraničnej banky alebo finančnej inštitúcie alebo na hlasovacích právach v zahraničnej banke alebo vo finančnej inštitúcii v rozsahu 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % v jednej operácii alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode.
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 musia byť primerane splnené podmienky uvedené v § 7 ods. 2 a 4; na vydanie súhlasu musí byť preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod a dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných prostriedkov na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu. Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou ani predaj banky alebo jej časti28) nemôže byť na ujmu veriteľov banky; to obdobne platí aj na predaj pobočky zahraničnej banky alebo jej časti.28)
(3)
Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.29)
(4)
Podľa predchádzajúceho súhlasu udeleného podľa odseku 1 možno postupovať najviac jeden rok, ak z rozhodnutia o jeho udelení nevyplýva kratšia lehota.
(5)
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 je každý právny úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je tiež každý právny úkon urobený na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe nepravdivých údajov.
(6)
Žiadosť podľa odseku 1 písm. a) podávajú osoby, ktoré nadobúdajú podiel na banke. Žiadosť podľa odseku 1 písm. b) a c) podáva banka, a ak ide o zlúčenie alebo o splynutie, spoločne banka a právnická osoba, s ktorou sa banka zlučuje alebo s ktorou banka splýva. Žiadosť podľa odseku 1 písm. d) podáva spoločne banka alebo zahraničná banka a osoba, ktorá nadobúda banku, pobočku zahraničnej banky alebo jej časť. Žiadosť podľa odseku 1 písm. e) a písm. g) podáva banka, ktorá sa má stať dcérskou spoločnosťou. Žiadosť podľa odseku 1 písm. f) podáva vlastník akcií, ktorý ich chce použiť ako predmet zabezpečenia záväzkov.
(7)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 vrátane dokladov prikladaných k žiadosti.
(8)
Každý je povinný poskytnúť na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska v ňou určenej lehote ňou požadované informácie na účel zisťovania, či nedošlo ku konaniu, na ktoré sa vyžaduje predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, najmä informácie o vlastníkoch podielov na obchodných spoločnostiach alebo na družstvách a informácie o dohodách o výkone hlasovacích práv.
(9)
Osoba, ktorá sa chce vzdať svojho podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke v takom rozsahu, že jej podiel klesne pod 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 %, je povinná tento zámer alebo skutočnosť, že banka prestane byť jej dcérskou spoločnosťou, vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.
(10)
Banka je povinná bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a) až e) a v odseku 9.
(11)
Banka je povinná bezodkladne na požiadanie písomne informovať Národnú banku Slovenska o svojich akcionároch a o iných osobách, ktoré na valnom zhromaždení banky vykonávali hlasovacie práva; banka je povinná na požiadanie písomne informovať ministerstvo o svojich akcionároch.
(12)
Konaním v zhode sa na účely tohto zákona rozumie
a)
konanie smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, uskutočnené medzi
1.
právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnymi orgánmi, členmi štatutárnych orgánov alebo dozorných orgánov, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, vedúcimi organizačnej zložky, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri, prokuristami, likvidátormi, správcami konkurznej podstaty či vyrovnacími správcami tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi30) alebo medzi ktorýmikoľvek týmito osobami,
2.
osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej banke v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia bez ohľadu na formu dohody alebo na to, či je platná alebo neplatná,
3.
ovládajúcou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami priamo alebo sprostredkovane tou istou ovládajúcou osobou,
4.
blízkymi osobami,30)
b)
konanie dvoch alebo viacerých právnických osôb smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, v ktorých tá istá fyzická osoba je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, prokuristom alebo má podiel na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v rozsahu najmenej 5 %, alebo má možnosť uplatňovať z iných dôvodov vplyv na riadenie týchto právnických osôb, ktorý je porovnateľný s vplyvom pri takomto podiele,
(13)
Ovládajúcou osobou sa na účely konania v zhode podľa odseku 12 rozumie osoba, ktorá má v právnickej osobe väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na právnickej osobe, s ktorým je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo že na základe dohody s inými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv.
(14)
Ovládanou osobou sa na účely konania v zhode podľa odseku 12 rozumie právnická osoba, v ktorej má ovládajúca osoba postavenie podľa odseku 13.
(15)
Ak by sa získaním podielu podľa odseku 1 písm. a) banka stala súčasťou finančného konsolidovaného celku podľa § 44 až 49, ktorého súčasťou je aj finančná holdingová inštitúcia, alebo ak by sa stala súčasťou finančného konglomerátu podľa § 49a až 49o, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, je podmienkou udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska aj preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu tejto finančnej holdingovej inštitúcie alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
(16)
Odbornou spôsobilosťou osôb uvedených v odseku 15 sa rozumie primeraná znalosť finančného sektora a skúsenosť v oblasti finančného sektora. Na posudzovanie dôveryhodnosti osôb uvedených v odseku 15 sa rovnako vzťahuje § 7 ods. 15.
(17)
Ak nadobúdateľ podielu na základnom imaní banky podľa odseku 1 písm. a) je zahraničná banka, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi s povolením udeleným v inom členskom štáte, alebo materská spoločnosť takýchto osôb, alebo osoba ovládajúca takéto osoby a v dôsledku toho banka prejde pod kontrolu nadobúdateľa, prerokuje Národná banka Slovenska s príslušným orgánom dohľadu členského štátu podľa § 7a ods. 1 spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré sú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na zahraničnej banke, a odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu osôb uvedených v § 7a ods. 1 písm. b).
§ 29
(1)
Banka nemôže mať kontrolu nad právnickou osobou, ktorá nie je bankou, zahraničnou bankou, finančnou inštitúciou, poisťovňou,30a) zaisťovňou,30a) prevádzkovateľom platobného systému podľa osobitného predpisu,30b) nadáciou30c) alebo podnikom pomocných bankových služieb.
(2)
Banka nemôže pri nadobúdaní podielov na základnom imaní právnickej osoby, ktorá nie je bankou, zahraničnou bankou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb, prekročiť
a)
v jednej právnickej osobe 15 % vlastných zdrojov financovania banky (ďalej len „vlastné zdroje“) a
b)
v súhrne voči všetkým právnickým osobám 60 % vlastných zdrojov.
(3)
Banka môže prekročiť nadobudnutie podielov na základnom imaní podľa odseku 2, len ak primerane zvýši svoje vlastné zdroje do troch mesiacov od prekročenia podielu podľa odseku 2. Na takýto postup sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(4)
Zákazy podľa odseku 2 neplatia v prípade nadobúdania akcií na účel obchodovania s nimi. Akcie na tento účel nesmie mať banka vo svojom majetku dlhšie ako jeden rok od ich nadobudnutia.
(5)
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 3 je každý právny úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný.
(6)
Každé nadobudnutie účasti podľa odseku 2 je banka povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.
(7)
Banka nemôže byť spoločníkom osôb, za ktorých záväzky by ako spoločník ručila celým svojím majetkom.
§ 30
(1)
Banka je povinná vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich vlastných zdrojov.
(2)
Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná vypočítavať a nepretržite sledovať hodnotu vlastných zdrojov aj za konsolidovaný celok.
(3)
Vlastné zdroje banky tvoria
a)
základné vlastné zdroje banky a dodatkové vlastné zdroje banky, ktorých súčet sa znižuje o hodnotu odpočítateľných položiek podľa osobitného predpisu,30d)
b)
doplnkové vlastné zdroje banky.
(4)
Banka je povinná udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne na úrovni svojho základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a). Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5.
(5)
Banka je povinná nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne vo výške súčtu
a)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 31 až 33b na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe,
b)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,
c)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie devízového rizika a komoditného rizika vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe aj v obchodnej knihe a
d)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33d na pokrytie operačného rizika vyplývajúceho zo všetkých obchodných činností banky.
(6)
Ak nie je ustanovené inak, aktíva a pohľadávky alebo záväzky, ktoré sa neevidujú v súvahe banky, sa na účely výpočtu vlastných zdrojov oceňujú v súlade s osobitným predpisom.30d)
(7)
Banky vykonávajú výpočty potrebné na overenie dodržiavania požiadaviek na vlastné zdroje ustanovené v odsekoch 4 a 5 k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a výsledky týchto výpočtov vrátane ďalších potrebných údajov hlásia Národnej banke Slovenska podľa § 42 ods. 2.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
položky vytvárajúce a položky znižujúce hodnotu základných vlastných zdrojov banky,
b)
čo tvorí hodnotu dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
c)
čo tvorí odpočítateľné položky, o ktorých hodnotu sa znižuje súčet základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
d)
čo tvorí hodnotu doplnkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,
e)
čo sa zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov podľa odseku 2,
f)
spôsob výpočtu vlastných zdrojov banky a spôsob výpočtu vlastných zdrojov za konsolidovaný celok.
§ 31
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky podľa § 30 ods. 5 písm. a) je banka povinná používať štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo prístup interných ratingov, na základe ktorých sa určí hodnota rizikovo vážených expozícií. Hodnota zodpovedajúca požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty zabezpečenia sa rovná násobku koeficientu kreditného rizika a hodnoty expozícií upravených rizikovými váhami podľa tohto zákona.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
expozíciou miera vystavenia sa kreditnému riziku, ktorá zodpovedá
1.
hodnote jednotlivej súčasti majetku banky ocenenej podľa osobitného predpisu,30d)
2.
hodnote podsúvahovej položky ocenenej podľa osobitného predpisu,30d) ktorá je
2a.
pohľadávkou, ktorej vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky,
2b.
budúcou pohľadávkou, ktorá vznikne na základe platnej zmluvy,
b)
centrálnou bankou aj Európska centrálna banka, ak v tomto zákone nie je uvedené inak,
c)
inštitúciou úverová inštitúcia, zahraničná úverová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi,
d)
subjektmi verejného sektora subjekty, ktoré sú zriadené orgánom verejnej moci na úrovni štátov, územných celkov alebo obcí a ktorých postavenie, úlohy a činnosť sú ustanovené v osobitných zákonoch.30e)
(3)
Hodnotou expozície ako podsúvahovej položky je 100 % jej menovitej hodnoty, ak je to plne riziková položka, 50 %, ak je to stredne riziková položka, 20 %, ak je to stredne-nízko riziková položka, a 0 %, ak je to nízko riziková položka. Pri určovaní hodnoty expozície derivátového nástroja sa môžu brať do úvahy účinky zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok vrátane zmlúv, ktorými sa pôvodný záväzok nahrádza novým záväzkom. Hodnota expozície pri derivátových nástrojoch, repo obchodoch, pôžičkách cenných papierov alebo komodít, obchodoch s dlhou dobou vysporiadania a pri maržových obchodoch môže byť určená aj metódami, na ktorých použitie sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(4)
Ak je expozícia predmetom financovaného zabezpečenia, hodnota expozície podľa odseku 3 môže byť upravená podľa § 33a.
(5)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
koeficient kreditného rizika,
b)
čo sa rozumie repo obchodom, maržovým obchodom, dlhodobou pohľadávkou a krátkodobou pohľadávkou,
c)
zaradenie pohľadávok a záväzkov, ktoré sa neevidujú v súvahe do kategórií jednotlivých stupňov rizika na účel výpočtu hodnoty expozície podsúvahových položiek a čo sa na tento účel rozumie plne rizikovou položkou, stredne rizikovou položkou, stredne-nízko rizikovou položkou a nízko rizikovou položkou,
d)
metódy určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov, hodnoty expozície pri repo obchodoch, pôžičkách cenných papierov alebo komodít, pri obchodoch s dlhou dobou vysporiadania a maržových obchodoch, a pri obchodoch, na ktoré z nich je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska,
e)
podmienky, za ktorých Národná banka Slovenska uzná účinky zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok vrátane zmlúv, na základe ktorých sa pôvodný záväzok nahradí novým záväzkom na účel určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov,
f)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 3 a doklady prikladané k žiadosti,
g)
postup výpočtu hodnoty expozície ostatných druhov obchodov.
§ 32
(1)
Na účely používania štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa každá expozícia zaradí do jednej z týchto tried:
a)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,
b)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči vyšším územným celkom alebo obciam,
c)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči iným orgánom verejnej moci a právnickým osobám okrem podnikateľov,
d)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči multilaterálnym rozvojovým bankám,
e)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči medzinárodným organizáciám,
f)
dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči inštitúciám,
g)
dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,
h)
retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku 2,
i)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky zabezpečené nehnuteľnosťou,
j)
pohľadávky po termíne splatnosti,
k)
pohľadávky patriace do kategórií s vysokým stupňom rizika,
l)
pohľadávky zo zabezpečených dlhopisov,
m)
expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,
n)
krátkodobé pohľadávky voči inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom,
o)
pohľadávky vzniknuté v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika,
p)
iné položky.
(2)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 1 písm. h), ak
a)
ide o pohľadávku voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej osobe,
b)
ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru,
c)
celková suma vrátane expozícií po splatnosti okrem pohľadávok alebo podmienených pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené na bývanie, ktorú dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materskej spoločnosti banky a ostatným dcérskym spoločnostiam materskej spoločnosti banky, neprekročí 1 000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia, aby získala tieto informácie, a
d)
nepôjde o pohľadávku z cenného papiera.
(3)
Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií sa hodnota expozície okrem tej, ktorá sa odpočítava od vlastných zdrojov, vynásobí rizikovou váhou priradenou na základe kvality z hľadiska kreditného rizika určenej ratingom ratingových agentúr alebo ratingom agentúr na podporu exportu (ďalej len „ratingová agentúra").
(4)
Ak nie je v rámci výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií ustanovené inak, priradí sa expozícii riziková váha 100 %.
(5)
Rating ratingovej agentúry môže byť použitý na určenie rizikovej váhy expozície, ak ratingová agentúra bola na tento účel uznaná na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.
(6)
Národná banka Slovenska uzná na účely podľa v odseku 5 ratingovú agentúru, ak jej metodika hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti, ak jej ratingy spĺňajú požiadavky dôveryhodnosti a transparentnosti a ak ratingová agentúra spĺňa požiadavky na jej organizáciu a riadenie.
(7)
Ak bola ratingová agentúra uznaná príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho, aby zisťovala splnenie požiadaviek podľa odseku 6.
(8)
Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 5, ak uznaná ratingová agentúra neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 6. Národná banka Slovenska môže zrušiť uznanie podľa odseku 5, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán dohľadu členského štátu.
(9)
Národná banka Slovenska určí, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika sa priradia príslušné ratingové stupne uznanej ratingovej agentúry podľa odseku 5.
(10)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu určí priradenie niektorého ratingového stupňa podľa odseku 9, Národná banka Slovenska môže toto určenie priradenia uznať bez toho, aby sama určila priradenie.
(11)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko ustanovia
a)
podrobnosti o priraďovaní alebo určovaní rizikových váh expozíciám podľa odseku 3,
b)
pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr,
c)
náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej agentúry, požiadavky na organizáciu a riadenie ratingovej agentúry a podrobnosti o ďalších požiadavkách podľa odseku 6.
§ 33
(1)
Na používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Banka, materská spoločnosť, ktorá je bankou, a jej dcérske spoločnosti, ktoré sú bankami, sú povinné po udelení predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko pre všetky svoje expozície.
(2)
Ak banka má v úmysle zavádzať prístup interných ratingov pre kreditné riziko postupne, potrebuje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska; k postupnému zavádzaniu môže prichádzať vo vzťahu k jednotlivým triedam podľa odseku 10, jednotlivým organizačným útvarom banky alebo vo vzťahu k uplatňovaniu vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov pri výpočte rizikových váh expozícií voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom.
(3)
Pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 2 Národná banka Slovenska určí prijateľnú lehotu a podmienky na postupné používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko. Podmienky sa určia tak, aby sa zabránilo tomu, že v prípade tried podľa odseku 10 alebo v rámci organizačných útvarov banky by dôvodom odkladu používania základného prístupu interných ratingov bola nižšia hodnota požiadaviek na vlastné zdroje určená podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko pre tieto triedy expozícií alebo v rámci týchto organizačných útvarov. V prípade postupného používania vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov pri výpočte rizikových váh expozícií voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom Národná banka Slovenska postupuje obdobne ako v predchádzajúcej vete.
(4)
Pri expozíciách podľa odseku 10 písm. d) možno postupne zavádzať prístup interných ratingov pre kreditné riziko aj v rámci uvedenej triedy; to však len za predpokladu, že pôjde o vzájomne nezávislé expozície.
(5)
Banka je povinná uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko na triedu podľa odseku 10 písm. e), ak sa už uplatňuje prístup interných ratingov na inú z tried podľa odseku 10.
(6)
Prístup interných ratingov pre kreditné riziko môže byť základný alebo rozšírený; v rámci rozšíreného prístupu sa používajú vlastné odhady straty v prípade zlyhania a vlastné odhady konverzných faktorov. Konverzným faktorom sa rozumie pomer medzi výškou celkového úveru, ktorý sa banka zaviazala poskytnúť klientovi, a odhadovanou výškou peňažnej sumy čerpanej klientom z tohto úveru, ktorá zostane nesplatená v momente zlyhania klienta.
(7)
Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka dôsledne uplatňuje systém pre riadenie a priraďovanie ratingov k expozíciám (ďalej len „ratingový systém"), ktorý je v súlade s technickými požiadavkami a spĺňa tieto podmienky:
a)
ratingový systém poskytuje účelné hodnotenie charakteristík dlžníka a jeho transakcií, účelné rozdelenie rizika, ako aj presné a dôsledné kvantitatívne odhady kreditného rizika,
b)
interné ratingy a odhady zlyhaní a strát použité vo výpočte požiadaviek na vlastné zdroje a súvisiace systémy a postupy sú podstatnou súčasťou procesu riadenia rizík a rozhodovania pri schvaľovaní úveru, priraďovaní vnútorného kapitálu a v postupoch spoľahlivého a bezpečného riadenia banky,
c)
banka má nezávislý útvar riadenia kreditného rizika zodpovedný za jej ratingové systémy,
d)
banka zbiera a spravuje všetky údaje potrebné na zabezpečenie účinnej podpory procesu merania a riadenia kreditného rizika,
e)
banka vedie dokumentáciu o svojich ratingových systémoch vrátane odôvodnení ich konštrukcie; banka tieto ratingové systémy pravidelne hodnotí a preveruje.
(8)
Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných ratingov je povinná preukázať, že používala pre príslušné triedy podľa odseku 10 ratingové systémy podľa odseku 7, ktoré vychádzali z minimálnych technických požiadaviek na účely interného merania a riadenia rizík za obdobie najmenej troch rokov.
(9)
Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov je povinná preukázať, že používala vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov spôsobom, ktorý vychádzal z minimálnych technických požiadaviek na používanie vlastných odhadov za obdobie najmenej troch rokov pred oprávnením používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov.
(10)
Na účely používania prístupu interných ratingov sa každá expozícia zaradí do jednej z týchto tried:
a)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,
b)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči inštitúciám,
c)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,
d)
retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku 14,
e)
kapitálové pohľadávky,
f)
expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,
g)
iné aktíva, ktoré nemajú povahu úverového záväzku.
(11)
Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. a) sa zaobchádza aj
a)
s expozíciami voči územným celkom, obciam alebo subjektom verejného sektora, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami voči štátom, a
b)
s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám, na ktoré sa podľa štandardizovaného prístupu vzťahuje riziková váha 0 %.
(12)
Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. b) sa zaobchádza aj
a)
s expozíciami voči územným celkom a obciam, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nezaobchádza ako s expozíciami voči štátom,
b)
s expozíciami voči subjektom verejného sektora, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám, a
c)
s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám, na ktoré sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nevzťahuje riziková váha 0 %.
(13)
V rámci triedy podľa odseku 10 písm. c) sú banky povinné rozlišovať expozície vo forme projektového financovania, ak ide o
a)
expozície voči subjektu vytvorenému výhradne na financovanie alebo prevádzkovanie hmotného majetku,
b)
expozície, pri ktorých zmluvné dojednania poskytujú veriteľovi značný stupeň kontroly nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú,
c)
expozície, pri ktorých primárny zdroj uspokojenia záväzku je príjem z aktív, ktoré sú financované.
(14)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. d), ak
a)
ide o expozíciu voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej osobe; voči malej a stredne veľkej právnickej osobe len za predpokladu, že suma, ktorú dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam vrátane akýchkoľvek expozícií po splatnosti, okrem pohľadávok alebo podmienených pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené na bývanie, neprekročí 1 000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia, aby získala tieto informácie,
b)
zo strany banky dlhodobo neprichádza v súvislosti s riadením rizika z expozície k výraznejším zmenám,
c)
nie je spravovaná tak individuálne, ako je to v prípade expozícií podľa odseku 10 písm. c), a
d)
ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru.
(15)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. e), ak ide o
a)
akcie,
b)
dlhové alebo nedlhové expozície, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám podľa písmena a).
(16)
Trieda podľa odseku 10 písm. g) zahŕňa zvyškovú hodnotu prenajatého majetku a výšku nájomného, ktoré sa v zmysle zmluvy zaviazala platiť fyzická osoba alebo malá alebo stredne veľká právnická osoba.
(17)
Pohľadávka, ktorá nie je zaradená do tried uvedených v odseku 10 písm. a), b) a d) až f), sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. c).
(18)
Národná banka Slovenska rozhodne o udelení predchádzajúceho súhlasu na používanie metodiky priraďovania rizikových váh expozíciám vo forme projektového financovania.
(19)
Pri všetkých expozíciách patriacich do triedy podľa odseku 10 písm. a) až c) môže banka používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania a vlastné odhady konverzných faktorov na základe predchádzajúceho súhlasu vydaného Národnou bankou Slovenska.
(20)
Po schválení Národnou bankou Slovenska môžu banky, ktorým bolo povolené použiť prístup interných ratingov pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre jednu expozíciu alebo viac expozícií, uplatniť štandardizovaný prístup pre kreditné riziko
a)
na expozície podľa odseku 10 písm. a) a b), ak je počet významných zmluvných strán obmedzený, a pre banku by bolo veľmi ťažké pre tieto zmluvné strany uplatniť ratingový systém,
b)
na expozície voči nevýznamným zmluvným stranám, ako aj na expozície, ktoré sú nepodstatné, pokiaľ ide o veľkosť a pozorovaný rizikový profil,
c)
na expozície voči Slovenskej republike, vyšším územným celkom a obciam na území Slovenskej republiky, ak majú podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko priradenú nulovú rizikovú váhu,
d)
na expozície banky voči jej materskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti alebo voči inej spoločnosti, v súvislosti s ktorou je banka povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, ak tieto sú bankou, finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim požiadavkám porovnateľným s požiadavkami v šiestej časti,
e)
na kapitálové pohľadávky voči subjektom, ktorým je podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko priradená nulová riziková váha,
f)
na expozície vyplývajúce z požiadavky na minimálne rezervy a
g)
na pohľadávky zabezpečené štátnou zárukou alebo na pohľadávky, ktorých zábezpeka je zabezpečená štátnou zárukou.
(21)
Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných ratingov, môže na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií opäť začať používať štandardizovaný prístup pre kreditné riziko len po schválení Národnou bankou Slovenska v odôvodnených prípadoch, ak cieľom opätovného používania štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet kreditného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania prístupu interných ratingov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky vo vybranej triede expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(22)
Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania a konverzných faktorov, môže v odôvodnených prípadoch opäť začať používať základný prístup interných ratingov pre kreditné riziko len po schválení Národnou bankou Slovenska, ak cieľom opätovného používania základného prístupu interných ratingov pre kreditné riziko nie je zníženie alebo obídenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet kreditného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti vlastného výpočtu hodnoty straty v prípade zlyhania alebo hodnoty konverzných faktorov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky vo vybranej triede expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(23)
Ak banka prestane dodržiavať povinnosti ustanovené v odsekoch 1 až 22, predloží Národnej banke Slovenska plán, z ktorého vyplýva spôsob, ako v čo najkratšom čase zabezpečí opätovné plnenie uvedených povinností alebo preukáže, že dopad na veľkosť kreditného rizika je nevýznamný.
(24)
Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať prístup interných ratingov, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje s inými príslušnými orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48.
(25)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účel výpočtu rizikovo vážených expozícií prístupom interných ratingov ustanovia:
a)
technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov podľa odseku 7,
b)
minimálne technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov podľa odseku 8,
c)
čo sa rozumie zlyhaním, pravdepodobnosťou zlyhania, stratou v prípade zlyhania, očakávanou stratou a nevýznamným dopadom podľa odseku 23,
d)
minimálne technické požiadavky na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov podľa odseku 9,
e)
výpočet hodnoty straty v prípade zlyhania a hodnôt konverzných faktorov alebo ich určenie podľa odseku 9,
f)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 1 a 2 a doklady prikladané k žiadosti,
g)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 9 a doklady prikladané k žiadosti,
h)
výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície zaradené v triedach podľa odseku 10 písm. a) až g), ak nie sú odpočítané od vlastných zdrojov banky, a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky pri odkúpených pohľadávkach,
i)
požiadavky na metodiku priraďovania rizikových váh expozíciám podľa odseku 18, náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 18 a doklady prikladané k žiadosti,
j)
podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 19, náležitosti žiadosti o jeho vydanie a doklady prikladané k žiadosti,
k)
ostatné spôsoby a metódy výpočtu kreditného rizika prístupom interných ratingov a podrobnosti o nich,
l)
lehotu postupného používania prístupu interných ratingov a postupného používania vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov podľa odseku 3,
m)
podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 20 písm. f) a g),
n)
podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 8,
o)
spôsob priraďovania rizikových váh k pohľadávkam vzniknutým v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika.
§ 33a
(1)
Banky, ktoré používajú štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo základný prístup interných ratingov pre kreditné riziko, môžu použiť zmierňovanie kreditného rizika formou financovaného zabezpečenia alebo formou nefinancovaného zabezpečenia pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely § 30 ods. 5 písm. a) alebo pri odhade očakávaných strát na účely výpočtu vlastných zdrojov podľa § 30.
(2)
Aby mohli byť aktíva uznané na účely financovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku, musia byť dostatočne likvidné a ich hodnota dlhodobo stála. Požičiavajúca banka musí mať právo včas speňažiť alebo si ponechať aktíva v prípade platobnej neschopnosti, úpadku, konkurzu dlžníka alebo inej podobnej udalosti, pričom stupeň vzájomnej závislosti medzi hodnotou aktív a kvalitou dlžníka z hľadiska kreditného rizika nesmie byť neprimeraný.
(3)
Aby mohla byť osoba uznaná na účel nefinancovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku, musí byť dostatočne spoľahlivá a dohoda o zabezpečení musí poskytovať primeranú istotu so zreteľom na prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a vzhľadom na stupeň povoleného uznávania.
(4)
Banka neuplatní zmierňovanie kreditného rizika na takú expozíciu, s ktorou vytvára vyššiu hodnotu rizikovo váženej expozície, než by vytvárala táto expozícia bez zmierňovania kreditného rizika.
(5)
Dohody o zabezpečení uzatvorené požičiavajúcou bankou musia byť právne účinné a vymožiteľné vo všetkých príslušných právnych poriadkoch, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na zabezpečenie alebo výkon práv zo zabezpečenia.
(6)
Národná banka Slovenska na účely zmierňovania kreditného rizika formou predchádzajúceho súhlasu
a)
uzná metódu merania rizika vznikajúceho zo základnej zmluvy o započítaní vytvorenú bankou na účel výpočtu účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak je táto metóda spoľahlivá a dôveryhodná,
b)
povolí banke použitie empirických korelácií v rámci kategórií rizík a medzi kategóriami rizík pri výpočte účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak systém merania vzájomnej závislosti je spoľahlivý a dôveryhodný.
(7)
Ak hodnota rizikovo vážených expozícií už zohľadňuje zabezpečenie podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko alebo prístupu interných ratingov pre kreditné riziko, nepoužije sa výpočet zabezpečenia podľa odsekov 1 až 6.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účel uplatňovania zmierňovania kreditného rizika ustanoví:
a)
čo sa rozumie požičiavajúcou bankou, dostatočnou likviditou podľa odseku 2, dlhodobou stálosťou podľa odseku 2, neprimeranosťou vzájomnej závislosti podľa odseku 2, empirickou koreláciou podľa odseku 6 písm. b), spoľahlivosťou a dôveryhodnosťou podľa odseku 6 písm. a) a b),
b)
prípustné formy zmierňovania kreditného rizika a požiadavky na ne, podrobnosti o financovanom zabezpečení a nefinancovanom zabezpečení, ako aj výpočet účinkov zmierňovania kreditného rizika vrátane možnosti úpravy výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávanej straty,
c)
podrobnosti o uznaní a povolení podľa odseku 6,
d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 6 a doklady prikladané k žiadosti.
§ 33b
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
sekuritizáciou pokrytie kreditného rizika, vopred určenej expozície alebo súhrnu expozícií emisiou cenných papierov alebo uzatvorením zmlúv zabezpečujúcich financovanie kreditného rizika v prípade platobnej neschopnosti protistrany; výnos v rámci sekuritizácie závisí od výnosnosti majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie; emisia alebo zmluvy zabezpečujúce financovanie kreditného rizika sú na účely sekuritizácie rozdelené do tranží, pričom podriadenosť tranží určuje spôsob rozdeľovania strát medzi jednotlivé tranže,
b)
tranžou zmluvne určený rozsah účasti na pokrytí kreditného rizika v rámci sekuritizácie, pričom poskytnutie zábezpeky treťou stranou nemá vplyv na mieru kreditného rizika v rámci tranže.
(2)
Na určenie rizikovej váhy expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, môže byť použitý rating ratingovej agentúry, ak bola na tento účel uznaná na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.
(3)
Národná banka Slovenska uzná na účely podľa odseku 2 ratingovú agentúru, ak spĺňa požiadavky podľa § 32 ods. 6 a ak táto ratingová agentúra preukáže skúsenosti v oblasti sekuritizácie.
(4)
Ak bola ratingová agentúra na účely podľa odseku 2 uznaná príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho, aby sama zisťovala splnenie požiadaviek podľa odseku 3.
(5)
Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 2, ak uznaná ratingová agentúra neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 3. Národná banka Slovenska môže zrušiť uznanie podľa odseku 4, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán dohľadu členského štátu.
(6)
Na účely priraďovania rizikových váh expozíciám voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, Národná banka Slovenska určuje, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika sa priradia príslušné ratingové stupne uznaných ratingových agentúr, pričom dbá o to, aby expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, na ktoré sa vzťahuje rovnaká riziková váha na základe uznaných ratingových agentúr, podliehali rovnakým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika. Rozlišuje pri tom stupne rizika vyjadrené každým ratingovým stupňom a zváži kvantitatívne faktory, ako sú miera zlyhania alebo stratovosť, ako aj kvalitatívne faktory, ktorými sú rozsah obchodov posúdených ratingovou agentúrou a význam ratingového stupňa.
(7)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu uskutočnil určenie uvedené v odseku 6, Národná banka Slovenska môže takéto určenie uznať bez toho, aby sama vykonala určenie priradenia.
(8)
V rámci výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, banka nie je povinná na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného Národnou bankou Slovenska zverejniť metodiku hodnotenia ratingovej agentúry; Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas, ak z dôvodu osobitnej štruktúry sekuritizácie nie je možné použitie existujúcich metodík.
(9)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
výpočet rizikovo vážených expozícií pre expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie podľa § 32 ods. 1 písm. m) a § 33 ods. 10 písm. f),
b)
podmienky uznávania ratingových agentúr, náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej agentúry a podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 3,
c)
pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr pre expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,
d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 a doklady prikladané k žiadosti.
§ 33c
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) je banka povinná používať zjednodušený prístup. Na určenie hodnoty trhového rizika banka namiesto zjednodušeného prístupu alebo v kombinácii s týmto prístupom môže používať vlastný model výpočtu trhového rizika, ak výpočet vychádza z podmienok podľa odseku 2. Na používanie alebo zmenu tohto vlastného modelu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(2)
Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka splní tieto podmienky:
a)
systém riadenia rizík banky je koncepčne správny a súčasne existujú predpoklady na jeho dôsledné uplatňovanie,
b)
systém riadenia rizík banky spĺňa kvalitatívne požiadavky,
c)
vlastný model výpočtu trhového rizika spĺňa kritériá špecifikácie rizikových faktorov a kvantitatívne požiadavky,
d)
banka denne vykonáva spätné testovanie vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
e)
banka pravidelne štvrťročne vykonáva stresové testovanie a ak sú splnené všetky požiadavky na stresové testovanie,
f)
banka dôsledne dodržiava pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového rizika vlastným modelom výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu trhového rizika,
g)
banka spĺňa požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového rizika a k jeho používaniu.
(3)
Ak chce banka využívať vlastný model výpočtu trhového rizika aj na výpočet hodnôt špecifických rizík, musí tento model okrem podmienok ustanovených v odseku 2 spĺňať aj dodatočné kvantitatívne požiadavky.
(4)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 môže Národná banka Slovenska od banky dodatočne žiadať aj správu vypracovanú audítorom alebo inou osobou, ktorá sa dlhodobo zaoberá vývojom alebo posudzovaním modelov výpočtu rizík, a to v prípade, ak z predložených dokladov na overenie splnenia požiadaviek podľa odseku 2, prípadne odseku 3 nemôže Národná banka Slovenska dostatočne posúdiť výpočtovú presnosť vlastného modelu výpočtu trhového rizika.
(5)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely výpočtu rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe a výpočtu trhového rizika zjednodušeným prístupom ustanoví:
a)
čo sa rozumie rizikami vyplývajúcimi z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,
b)
čo sa rozumie pozíciami, druhy pozícií podľa zložiek trhového rizika a spôsob výpočtu hodnôt týchto pozícií,
c)
metódy výpočtu rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) zjednodušeným prístupom,
d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 a doklady prikladané k žiadosti.
(6)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely určenia výpočtu trhového rizika vlastným modelom ustanovia:
a)
kvalitatívne požiadavky na systém riadenia rizík banky,
b)
kritériá špecifikácie rizikových faktorov vstupujúcich do vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
c)
kvantitatívne požiadavky na vlastný model výpočtu trhového rizika,
d)
požiadavky na vykonávanie spätného testovania vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
e)
kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na vykonávanie stresového testovania a podrobnosti súvisiace s vykonávaním stresového testovania,
f)
pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového rizika vlastným modelom výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu trhového rizika,
g)
požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového rizika a k jeho používaniu,
h)
spôsob a lehoty skúšania a preskúšavania vlastného modelu výpočtu trhového rizika.
§ 33d
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika podľa § 30 ods. 5 písm. d) je banka povinná používať prístup základného indikátora, štandardizovaný prístup pre operačné riziko alebo pokročilý prístup merania.
(2)
Požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa prístupu základného indikátora je percentuálna hodnota príslušného ukazovateľa.
(3)
Na účely určenia požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko zaradí banka svoje činnosti do organizačných útvarov. Potom požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko je suma požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika pre všetky organizačné útvary.
(4)
Pokročilý prístup merania je založený na vlastných interných systémoch banky na meranie operačného rizika.
(5)
Banka, ktorá používa štandardizovaný prístup pre operačné riziko, môže začať opäť používať prístup základného indikátora len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených prípadoch, ak úmyslom opätovného používania prístupu základného indikátora nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania štandardizovaného prístupu pre operačné riziko, napríklad z dôvodu výraznej zmeny činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(6)
Banka, ktorá používa pokročilý prístup merania, môže opäť začať používať prístup základného indikátora alebo štandardizovaný prístup pre operačné riziko len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených prípadoch, ak úmyslom opätovného používania prístupu základného indikátora alebo štandardizovaného prístupu pre operačné riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania pokročilého prístupu, napríklad z dôvodu výraznej zmeny činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty.
(7)
Banka môže na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska používať kombináciu pokročilého prístupu merania s prístupom základného indikátora alebo so štandardizovaným prístupom pre operačné riziko; Národná banka Slovenska vopred schvaľuje aj časový harmonogram prechodu banky z kombinácie základného indikátora a štandardizovaného prístupu pre operačné riziko na štandardizovaný prístup pre operačné riziko.
(8)
Národná banka Slovenska na základe žiadosti o predchádzajúci súhlas
a)
povoľuje banke používať alternatívny ukazovateľ na určenie jej požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko v prípade určitých obchodných línií,
b)
schvaľuje použitie príslušných modelov na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pri pokročilom prístupe merania,
c)
povoľuje využitie vzájomnej závislosti medzi stratami z operačného rizika medzi jednotlivými odhadmi operačného rizika,
d)
povoľuje metodiku používanú bankou na rôzne činnosti, zemepisné oblasti a právne poriadky pri kombinácii pokročilého prístupu merania s inými prístupmi.
(9)
Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať pokročilý prístup merania operačného rizika, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje s inými príslušnými orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48.
(10)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
podrobnosti o výpočtoch podľa prístupov uvedených v odseku 1, podmienky a dodatočné podmienky kombinácií prístupov podľa odseku 7, ako aj podmienky, za akých Národná banka Slovenska na kombinácie prístupov vydá predchádzajúci súhlas,
b)
individuálne obchodné línie na účely štandardizovaného prístupu pre operačné riziko podľa odseku 3,
c)
podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 8,
d)
náležitosti žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 7 a 8 a doklady prikladané k žiadostiam.
§ 33e
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, banka je povinná nepretržite zabezpečovať, aby jej majetková angažovanosť
a)
zodpovedajúca pozíciám v obchodnej a bankovej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti neprekročila
1.
20 % súčtu jej základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči
1a.
materskej spoločnosti,
1b.
dcérskej spoločnosti,
1c.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné dcérske spoločnosti, alebo
1d.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky,
2.
25 % súčtu jej základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči
2a.
inej osobe,
2b.
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo
2c.
štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 12,
b)
zodpovedajúca pozíciám v bankovej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti súčasne neprekročila
1.
20 % súčtu jej základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči
1a.
materskej spoločnosti,
1b.
dcérskej spoločnosti,
1c.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné dcérske spoločnosti alebo
1d.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky,
2.
25 % súčtu jej základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči
2a.
inej osobe,
2b.
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo
2c.
štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 12.
(2)
Súčet veľkých majetkových angažovaností banky nesmie prekročiť 800 % jej vlastných zdrojov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Prekročenie akéhokoľvek obmedzenia majetkovej angažovanosti podľa odseku 1 alebo 2 je banka povinná bezodkladne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorá po posúdení okolností, za ktorých došlo k tomuto prekročeniu, určí obdobie, počas ktorého je banka povinná vykonať potrebnú nápravu.
(4)
Banka môže obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 prekračovať, ak
a)
dodržiava obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. b),
b)
z prekročení obmedzení majetkových angažovaností podľa odseku 3 vypočítava dodatočné požiadavky na vlastné zdroje banky,
c)
zabezpečí, aby majetková angažovanosť podľa odseku 9 písm. d) neprekračovala 500 % jej vlastných zdrojov, ak uplynulo nie viac než 10 dní odo dňa prekročenia,
d)
zabezpečí, aby súčet všetkých prekročení neprekračoval 600 % jej vlastných zdrojov, ak uplynulo viac než 10 dní odo dňa týchto prekročení a
e)
štvrťročne predkladá Národnej banke Slovenska hlásenie o týchto prekročeniach za uplynulý štvrťrok; predmetom hlásenia sú informácie o počte a hodnotách týchto prekročení a voči akým osobám, skupinám osôb alebo iným subjektom k týmto prekročeniam došlo.
(5)
Banka je na účel obmedzenia vzniku neprimerane vysokých rizík povinná dodržiavať ustanovené pomery majetkovej angažovanosti banky k jej vlastným zdrojom, prípadne k aktívam alebo skupinám aktív vo vzťahu k
a)
iným štátom,
b)
zemepisným oblastiam,
c)
hospodárskym odvetviam,
d)
bankovým činnostiam, z ktorých táto angažovanosť vznikla,
e)
osobám s osobitným vzťahom k banke okrem osôb, ktoré majú priamu alebo nepriamu kontrolu nad bankou, a osôb, ktoré sú nimi priamo alebo nepriamo kontrolované, a právnických osôb, ktoré kontroluje banka.
(6)
Postup podľa odseku 5 je povinná primerane dodržiavať z pohľadu svojich dlhodobých zdrojov financovania aj pobočka zahraničnej banky okrem zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1.
(7)
Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná zabezpečiť dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 až 5 aj za konsolidovaný celok. Pri výpočte majetkovej angažovanosti banky za konsolidovaný celok sa majetkové angažovanosti medzi osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a), neberú do úvahy.
(8)
Národná banka Slovenska je na účely posudzovania majetkovej angažovanosti oprávnená vyňať osobu zo skupiny hospodársky spojených osôb, ak sa na všetky osoby v tejto skupine vrátane banky vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe vykonávaný príslušným orgánom dohľadu členského štátu.
(9)
Majetkovou angažovanosťou banky sa na účely tohto zákona rozumie súhrn
a)
pohľadávok a iných majetkových práv banky vrátane pohľadávok a iných majetkových práv banky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky a ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,
b)
budúcich pohľadávok banky, ktoré vzniknú na základe platných dohôd uzavretých pri výkone bankových činností, a ak z nich nevyplýva možnosť odstúpenia alebo jednostranného vypovedania, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,
c)
expozícií derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,
d)
hodnôt pozícií zahrnutých v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6.
(10)
Veľkou majetkovou angažovanosťou sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť voči jednej osobe alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorá je rovná alebo vyššia ako 10 % vlastných zdrojov.
(11)
Skupinou hospodársky spojených osôb sa na účely tohto zákona rozumie skupina osôb predstavujúcich spoločné riziko tým, že
a)
v tejto skupine má jedna osoba kontrolu nad ostatnými osobami alebo
b)
vzájomné hospodárske vzťahy v tejto skupine sú takej povahy a zo všetkých okolností je zrejmé, že finančné ťažkosti jednej osoby spôsobia neschopnosť ostatných osôb splácať svoje záväzky včas.
(12)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti banky a spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov 1, 2 a 7,
b)
podrobnosti o majetkovej angažovanosti banky a majetkovej angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov 8 a 9,
c)
podrobnosti o skupine hospodársky spojených osôb,
d)
štáty a centrálne banky podľa odseku 1,
e)
čo sa rozumie expozíciami derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6, a pozíciami zahrnutými v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,
f)
podrobnosti o výpočte dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje banky podľa odseku 4 písm. b),
g)
pomery majetkovej angažovanosti podľa odseku 5 a rozsah, v akom týmto pravidlám podliehajú pobočky zahraničných bánk podľa odseku 6.
§ 33f
(1)
Ekonomická hodnota banky nesmie klesnúť o viac než 20 % z hodnoty vlastných zdrojov banky následkom náhlej a neočakávanej zmeny úrokových mier na trhu. Ak náhla a neočakávaná zmena úrokových mier na trhu, ktorej dôsledok sa vypočíta z pozícií zaznamenaných v bankovej knihe banky, spôsobí pokles ekonomickej hodnoty banky o viac než 20 % hodnoty vlastných zdrojov banky, Národná banka Slovenska uloží banke opatrenie na nápravu podľa § 50 ods. 1.
(2)
Na účely tohto zákona sa ekonomickou hodnotou rozumie rozdiel reálnej hodnoty úrokovo citlivých aktív zaznamenaných v bankovej knihe a reálnej hodnoty úrokovo citlivých pasív zaznamenaných v bankovej knihe; úrokovo citlivé aktívum a úrokovo citlivé pasívum je aktívum a pasívum, ktorého reálna hodnota je premenlivá v závislosti od zmeny úrokových mier na trhu.
(3)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví, čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu.
§ 34
(1)
Ak nejde o verejne prístupné informácie, banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie pri uskutočňovaní investičných obchodov
a)
využívať informácie získané v súvislosti so svojimi úverovými obchodmi a naopak,
b)
na vlastný účet využívať informácie získané v súvislosti so svojimi investičnými obchodmi vykonávanými na účet klienta a naopak.
(2)
Na účely odseku 1 sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné najmä urobiť vo svojom organizačnom, riadiacom a kontrolnom systéme opatrenia zabezpečujúce oddelenie úverových obchodov a investičných obchodov.
(3)
Úverovými obchodmi podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti týkajúce sa poskytovania úverov vrátane poskytovania záruk.
(4)
Investičnými obchodmi podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti týkajúce sa
a)
investovania do cenných papierov,
b)
obchodovania s cennými papiermi,
c)
obchodovania s právami spojenými s cennými papiermi alebo odvodenými od cenných papierov,
d)
účasti na vydávaní cenných papierov a poskytovania súvisiacich služieb,
e)
správy cenných papierov vrátane poradenskej činnosti.
(5)
Investičné obchody na účet klienta môžu banka a pobočka zahraničnej banky uskutočňovať len za podmienok výhodných pre klienta, najmä za cenu výhodnú pre klienta, pri vynaložení odbornej starostlivosti, ak z príkazu klienta nevyplýva niečo iné; ustanovenie § 27 ods. 10 tým nie je dotknuté.
(6)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky vedie oddelenú evidenciu o investičných obchodoch uskutočňovaných na účet klienta a na vlastný účet.
§ 35
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah, obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pred uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonávajú, k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a pobočke zahraničnej banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na účel tohto preverenia. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov, vrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky poskytujú osobám podľa odseku 1 úvery alebo záruky, len ak o tom jednomyseľne rozhodne štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky na základe písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.
(3)
Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odseku 4 písm. a), b), c) a f) a odseku 5 písm. a), b), c) a f) povinná písomne oznámiť banke alebo pobočke zahraničnej banky všetky informácie potrebné na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah. Takto získané informácie sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné spracovať do prehľadu osôb s osobitným vzťahom k nej a na požiadanie odovzdať Národnej banke Slovenska a Fondu ochrany vkladov na účely podľa osobitného predpisu.32) Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví náležitosti tohto oznámenia.
(4)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke, sa na účely tohto zákona považujú
a)
členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky, ďalší zamestnanci banky určení stanovami banky a prokurista banky,
b)
členovia dozornej rady banky,
c)
osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb a vedúci zamestnanci takýchto právnických osôb,
d)
osoby blízke30) členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad bankou,
e)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou banky,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v banke,
j)
člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci pobočky zahraničnej banky,
k)
počas nútenej správy správca banky, zástupca správcu a pribraný odborný poradca,
l)
jej hypotekárny správca a zástupca jej hypotekárneho správcu,
m)
osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s bankou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti na banke.
(5)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej banky, sa na účely tohto zákona považujú
a)
vedúci pobočky zahraničnej banky,
b)
členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej banky,
c)
osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb,
d)
osoby blízke30) osobám uvedeným v písmene a) alebo b) alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou,
e)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou zahraničnej banky,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v pobočke zahraničnej banky,
j)
vedúci inej pobočky zahraničnej banky a člen štatutárneho orgánu banky.
k)
jej hypotekárny správca a zástupca jej hypotekárneho správcu.
§ 36
(1)
Suma úverov nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti, poskytnutých bankou jej zamestnancovi alebo inej osobe, ktorá má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. a), b), c), d) a f), nemôže prekročiť celkový hrubý príjem tejto osoby za bezprostredne predchádzajúcich 24 mesiacov. Celková suma úverov poskytnutých bankou jej zamestnancom za zvýhodnených podmienok nemôže prekročiť 20 % vlastných zdrojov banky.
(2)
Banka nesmie poskytnúť úver ani zabezpečiť záväzky z úveru na akékoľvek
a)
nadobudnutie ňou vydaných akcií,
b)
nadobudnutie akcií vydaných osobou, ktorá má kvalifikovanú účasť na banke,
c)
nadobudnutie akcií vydaných právnickými osobami, ktoré majú kontrolu nad osobami alebo ktoré sú pod kontrolou osôb, ktoré majú kvalifikovanú účasť na banke,
d)
nadobudnutie akcií vydaných právnickými osobami, ktoré sú pod kontrolou banky,
e)
splatenie iného úveru poskytnutého na akékoľvek nadobudnutie akcií podľa písmen a) až d) alebo na zabezpečenie záväzkov z takéhoto úveru.
(3)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie nadobudnúť od osoby s osobitným vzťahom k nej pohľadávku, pri ktorej sa oprávnene predpokladá, že nebude uspokojená riadne a včas, a ani od takejto osoby prevziať záväzok.
(4)
Akýkoľvek právny úkon podľa odsekov 2 a 3 je neplatný.
(5)
Banka nesmie poskytnúť úver ani zabezpečiť záväzky z poskytnutého úveru zamestnancovi alebo osobe, ktorá má k banke osobitný vzťah, v prípade, ak banka neplní povinnosť podľa § 30 ods. 1 alebo ak osoba s osobitným vzťahom k banke neplní povinnosť podľa § 35 ods. 3.
§ 37
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím klientom inak. Ustanovenie osobitného predpisu33) tým nie je dotknuté.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri uzatváraní každej písomnej zmluvy o obchode informovať klienta o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby obchodu, ak je dohodnutá úroková sadzba, o odplatách vyžadovaných bankou od klienta alebo o odplatách v prospech klienta, ktoré súvisia so zmluvou o tomto obchode; táto povinnosť sa nevzťahuje na platby spojené s neplnením záväzkov zo zmluvy o obchode.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytnúť ministerstvu a Národnej banke Slovenska údaje o odplatách vyžadovaných od klienta pri vybraných druhoch obchodov. Národná banka Slovenska tieto údaje zverejňuje na svojej internetovej stránke.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch aj písomné informácie o ochrane vkladov v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.32) V uverejnenej informácii o obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu alebo ktorého súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad vzťahuje alebo nevzťahuje ochrana podľa osobitného zákona;32) to platí aj o informáciách uvedených vo vkladných knižkách, vkladových listoch a v dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch.
(5)
Banka je povinná uverejňovať výročnú správu do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.34) Ustanovenie osobitného predpisu35) tým nie je dotknuté. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke banky a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.
(6)
Zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, je povinná uverejňovať svoju výročnú správu v slovenskom jazyku s uvedením rozdielov medzi pravidlami platnými na zostavenie účtovnej závierky v Slovenskej republike a v štáte, kde má zahraničná banka sídlo, do 60 dní po jej schválení. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke zahraničnej banky, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.
(7)
Banka a zahraničná banka, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky, sú povinné poskytnúť záujemcovi na jeho požiadanie kópiu výročnej správy alebo jej časti; cena za takúto kópiu nemôže byť vyššia ako náklady na jej vyhotovenie.
(8)
Banka je povinná uverejňovať informácie o
a)
sebe a o svojej činnosti,
b)
opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené,
c)
svojich finančných ukazovateľoch,
d)
celkovom príjme za výkon funkcie všetkých členov štatutárneho orgánu banky a všetkých členov dozornej rady banky, a to vrátane príjmov za výkon funkcií, ktoré uhrádza iný subjekt ako banka,
e)
vybraných akcionároch banky najviac v rozsahu údajov vymedzených v § 93a ods. 1 písm. a) bodoch 1 a 2,
f)
veľkosti podielov akcionárov na základnom imaní banky a na hlasovacích právach v banke,
g)
finančných ukazovateľoch konsolidovaného celku a o štruktúre konsolidovaného celku, ktorého je banka súčasťou, z hľadiska vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia tohto celku podľa § 44,
h)
rizikách, cieľoch a politikách riadenia rizík za každé jednotlivé riziko osobitne,
i)
rozsahu aplikácií pravidiel obozretného podnikania na konsolidovanom základe,
j)
vlastných zdrojoch banky,
k)
dodržiavaní požiadaviek pre minimálnu výšku vlastných zdrojov banky a vnútorného kapitálu banky,
l)
kreditnom riziku a riziku poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky,
m)
rizikovo vážených expozíciách v rámci štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko v rámci prístupu interných ratingov a v rámci sekuritizácie,
n)
trhovom riziku pri použití vlastného modelu výpočtu trhového rizika,
o)
operačnom riziku,
p)
expozíciách v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,
r)
expozíciách voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe a
s)
postupoch zmierňovania kreditného rizika a operačného rizika.
(9)
Pobočka zahraničnej banky je povinná uverejňovať informácie o sebe a o svojej činnosti, informácie o opatreniach na nápravu a o pokutách, ktoré jej boli uložené, a informácie o finančných ukazovateľoch.
(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky nie sú povinné uverejňovať nepodstatné informácie, vnútorné informácie alebo dôverné informácie, pričom
a)
nepodstatnou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie alebo nesprávne uverejnenie nemohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa tejto informácie, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia,
b)
vnútornou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie by mohlo ohroziť konkurenčnú pozíciu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo by znížilo hodnotu investícií banky alebo pobočky zahraničnej banky,
c)
dôvernou informáciou sa rozumie informácia, o ktorej sa banka alebo pobočka zahraničnej banky zaviazala vo vzťahu ku klientovi alebo k inej svojej zmluvnej strane zachovávať jej dôvernosť.
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné oznámiť Národnej banke Slovenska, ktoré informácie spomedzi tých, ktoré má povinnosť uverejniť, neuverejní z dôvodu, že ich považuje za nepodstatné, vnútorné alebo dôverné. Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná informovať Národnú banku Slovenska o tejto skutočnosti v termíne, v ktorom mala povinnosť príslušné informácie zverejniť.
(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky na požiadanie malej alebo stredne veľkej právnickej osoby alebo iného žiadateľa o úver, ktorý podniká, vysvetlia svoje rozhodnutia o ich ratingu a na ich žiadosť môžu poskytnúť aj písomné vysvetlenie; prevádzkové náklady na vysvetlenie sú primerané veľkosti poskytnutého úveru.
(13)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať a prijať postupy hodnotenia vhodnosti uverejňovania informácií v súlade s požiadavkami na uverejňovanie informácií ustanovených v odsekoch 8 a 9 vrátane ich overovania a frekvencie.
(14)
Ak uverejnené informácie podľa odsekov 8 a 9 sú neúplné alebo sa podstatne odchyľujú od skutočnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne uverejniť opravu.
(15)
Materská banka v Európskej únii uverejňuje informácie podľa odseku 8 písm. h) až s) aj za svoj konsolidovaný celok a za svoju významnú dcérsku spoločnosť.
(16)
Banka, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť, je povinná poskytnúť súčinnosť pri uverejňovaní informácií podľa odseku 8 za konsolidovaný celok tejto finančnej holdingovej spoločnosti.
(17)
Banka podľa odseku 16 je povinná uverejňovať informácie ustanovené opatrením23) Národnej banky Slovenska aj za konsolidovaný celok podľa odseku 16.
(18)
Národná banka Slovenska môže v rámci dohľadu rozhodnúť, že odseky 15 a 17 sa nevzťahujú úplne alebo čiastočne na banky, ktorých materské spoločnosti majú sídlo v štáte, ktorý napriek tomu, že nie je členským štátom, ukladá materskej spoločnosti so sídlom na jeho území porovnateľnú informačnú povinnosť za konsolidovaný celok, aká je v Slovenskej republike.
(19)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví
a)
rozsah a spôsob informovania klienta podľa odseku 2,
b)
druh obchodu a rozsah, spôsob a termín predkladania údajov podľa odseku 3,
c)
rozsah informácií podľa odsekov 8 a 9, ktoré sú povinné uverejňovať banka a pobočka zahraničnej banky,
d)
periodicita, spôsob a termín uverejňovania informácií podľa odsekov 8 a 9,
e)
spôsob uverejňovania opravy, ako aj to, čo sa rozumie podstatným odchýlením uverejnených informácií od skutočnosti podľa odseku 14,
f)
rozsah informácií za významnú dcérsku spoločnosť podľa odseku 15 a čo sa rozumie významnou dcérskou spoločnosťou,
g)
rozsah informácií za konsolidovaný celok podľa odsekov 15 a 17.
§ 38
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta bezodkladne písomne poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje o nimi poskytnutých úveroch podnikateľom alebo právnickým osobám, o zabezpečení svojich pohľadávok z poskytnutých úverov podnikateľom alebo právnickým osobám a o záväzkoch prijatých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky voči podnikateľom alebo právnickým osobám v slovenských korunách alebo v cudzej mene.
(2)
Národná banka Slovenska36) o údajoch podľa odseku 1 vedie register bankových úverov a záruk (ďalej len „register“); tento register nepodlieha registrácii podľa osobitného predpisu.37)
(3)
Národná banka Slovenska môže aj bez súhlasu klienta využívať údaje z registra pri výkone svojich úloh, činností a pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitného zákona8) a aj bez súhlasu klienta poskytuje údaje z registra banke a pobočke zahraničnej banky.
(4)
Údaje poskytnuté podľa odsekov 1 a 3 zostávajú naďalej predmetom bankového tajomstva a z registra ich nemožno poskytovať iným osobám ako bankám, pobočkám zahraničných bánk a Národnej banke Slovenska.
(5)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví podrobnosti o vedení a používaní registra, rozsah a spôsob oznamovania údajov podľa odseku 1, rozsah a spôsob poskytovania údajov podľa odseku 3 a spôsob technického zabezpečenia ochrany oznamovaných a poskytovaných zdrojov.
§ 38a
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať analýzu rizík súvisiacich s bezpečnosťou prevádzkových priestorov, v ktorých sa uskutočňuje styk s klientmi a súčasne manipulácia s peňažnou hotovosťou.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné priestory, v ktorých sa uskutočňuje styk s klientmi a súčasne manipulácia s peňažnou hotovosťou, zabezpečiť
a)
zabezpečovacím systémom a poplachovým systémom a napojiť ich na stredisko registrovania poplachov Policajného zboru, na poplachový systém prevádzkovaný súkromnou bezpečnostnou službou, obecnou políciou alebo vlastnou ochranou alebo zabezpečiť tieto priestory fyzickou ochranou,
b)
kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom s 24-hodinovým záznamom v kvalite, ktorá umožňuje rozlíšenie osoby,
c)
ďalšími bezpečnostnými opatreniami, ktoré sú potrebné na základe analýzy rizík podľa odseku 1.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú ďalej povinné
a)
prerokovať s útvarom Policajného zboru analýzu rizík podľa odseku 1 a bezpečnostné opatrenia podľa odseku 2,
b)
Policajnému zboru na jeho požiadanie poskytovať záznamy a údaje získané zariadeniami podľa odseku 2 písm. b) na účely plnenia úloh Policajného zboru.
(4)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví obsah a rozsah analýzy rizík podľa odseku 1, čo sa rozumie pod bezpečnostnými opatreniami podľa odseku 2, a požiadavky na tieto bezpečnostné opatrenia.
SIEDMA ČASŤ
OBCHODNÁ DOKUMENTÁCIA
§ 39
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch a komoditách, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania alebo zabezpečenia svojich obchodov s finančnými nástrojmi alebo komoditami zaznamenanými v obchodnej knihe, ak sú tieto finančné nástroje alebo komodity obchodovateľné alebo je možné obchody s týmito finančnými nástrojmi alebo komoditami zabezpečiť. Požiadavky na spôsob vedenia obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné upraviť vo svojom vnútornom predpise.
(2)
Pozíciami v jednotlivých finančných nástrojoch a v jednotlivých komoditách, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania, sú tie pozície, pri ktorých sú finančné nástroje alebo komodity držané na účely krátkodobého predaja a s cieľom dosiahnuť výnos zo skutočných alebo očakávaných rozdielov medzi ich nákupnými a predajnými cenami alebo z iných zmien v cenách alebo v úrokových mierach.
(3)
Pozície, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky zaznamenávajú v obchodnej knihe, predstavujú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo komoditách vzniknuté pri obchodovaní na vlastný účet, pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo v jednotlivých komoditách vznikajúce pri poskytovaní investičných služieb pre klienta a pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo v jednotlivých komoditách vyplývajúce z vytvárania trhu. Do obchodnej knihy sa môžu zaznamenávať aj pozície vyplývajúce z vykonávania vnútorných zabezpečení. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upraviť vo svojom vnútornom predpise pravidlá a postupy pre vnútorné zabezpečenia a súčasne zabezpečiť dôsledné sledovanie všetkých uzatvorených dohôd o vnútorných zabezpečeniach.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo vnútornom predpise určiť postup a spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe a pri riadení rizík, ktoré z týchto pozícií alebo súhrnu pozícií vyplývajú. Týmto vnútorným predpisom banka a pobočka zahraničnej banky preukazuje úmysel obchodovania.
(5)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo svojom vnútornom predpise na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje upraviť postup na určovanie toho, ktoré pozície vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť zaznamenané v obchodnej knihe, a to v súlade s pravidlami podľa odsekov 1 až 4 a s prihliadnutím na charakter systému riadenia rizík banky alebo pobočky zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečovať pravidelné overovanie, či zaznamenávanie pozícií vo finančných nástrojoch a v komoditách do obchodnej knihy je v súlade s týmto vnútorným predpisom, výsledky týchto overení zaznamenáva v písomnej podobe a napĺňanie postupu na určovanie toho, ktoré pozície vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť zaznamenané v obchodnej knihe, je predmetom pravidelného vykonávania vnútorného auditu.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné všetky pozície zaznamenané v obchodnej knihe denne oceňovať. Na oceňovanie pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe banka alebo pobočka zahraničnej banky používa trhové ceny daného dňa. Ak trhová cena finančného nástroja alebo komodity z daného dňa nie je dostupná, tento finančný nástroj alebo komodita môže byť ocenený inou vhodnou cenou. Na dosiahnutie inej vhodnej ceny finančného nástroja alebo komodity banka alebo pobočka zahraničnej banky používa kvalifikovaný odhad vlastnou metódou.
(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť bankovú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú obchody a pozície, ktoré sa nezaznamenávajú v obchodnej knihe podľa odsekov 1 až 6.
(8)
Na účely vedenia obchodnej knihy a bankovej knihy sa rozumie
a)
finančným nástrojom investičný nástroj,37a) iný cenný papier, iný derivát alebo právny vzťah, na základe ktorého jeden účastník právneho vzťahu nadobúda finančné aktívum a iný účastník právneho vzťahu nadobúda finančný záväzok alebo kapitálový nástroj,
b)
komoditou hmotný predmet alebo ovládateľná energia, najmä výrobok, elektrická energia a nerastná surovina vrátane drahých kovov okrem zlata, s ktorými sa obchoduje alebo môže obchodovať na sekundárnom trhu s komoditami.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť analytickú evidenciu o majetku a záväzkoch, s ktorými nakladajú vo vlastnom mene na cudzí účet, oddelene od svojho majetku a záväzkov.
(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zaúčtovať každý účtovný prípad súvisiaci s bankovou činnosťou alebo s ostatnou činnosťou banky alebo pobočky zahraničnej banky do účtovných kníh v tom dni, v ktorom sa tento účtovný prípad uskutočnil, podľa osobitného predpisu.38)
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu39) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.
(12)
Právnické osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44, zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu30d) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.
(13)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť zostavuje svoju priebežnú konsolidovanú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.
(14)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť evidenciu o majetku a záväzkoch30d) podľa rizík alebo strát s nimi spojených. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska hlásenie o stave majetku a záväzkoch podľa tejto evidencie.
(15)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
požiadavky na vedenie obchodnej knihy podľa odseku 1 a čo sa rozumie riadením obchodnej knihy a zabezpečením obchodov s finančnými nástrojmi a komoditami,
b)
požiadavky na zaznamenávanie pozícií vyplývajúcich z vykonávania vnútorných zabezpečení do obchodnej knihy podľa odseku 3,
c)
požiadavky na postup a spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe podľa odseku 4,
d)
minimálny rozsah oblastí, na ktoré sa vzťahuje celkové riadenie obchodnej knihy podľa odseku 4,
e)
pravidlá oceňovania pozícií v obchodnej knihe a periodicita oceňovania, ak nie je dostupná trhová cena podľa odseku 6,
f)
podrobnosti o vedení obchodnej knihy podľa odsekov 1 až 6,
g)
podrobnosti o evidencii majetku a záväzkoch a o jej vedení, ako aj o obsahu, forme, členení, termínoch, spôsobe a mieste predkladania hlásenia podľa odseku 14.
§ 40
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v písomnej zmluve s audítorom40) alebo audítorskou spoločnosťou40) (ďalej len „audítor") zabezpečiť
a)
vypracovanie správy audítora o overení údajov v hláseniach požadovaných Národnou bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2,
b)
preverenie správnosti účtovníctva na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska v priebehu kalendárneho roka; banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak sa pri preverení nezistili nedostatky,
c)
vypracovanie rozšírenej správy41) podľa osnovy, ktorú ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
(2)
Správu o overení ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu40) a správu podľa odseku 1 písm. a) a c) sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné predložiť Národnej banke Slovenska do 30. júna roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol audit vykonaný.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorého výber schválila dozorná rada banky, a to do 30. júna kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný; to platí aj o audítorovi, ktorý vykonáva audítorské služby pre banku alebo pobočku zahraničnej banky v mene a na účet iného audítora. Národná banka Slovenska je oprávnená do 30. septembra tohto kalendárneho roka audítora odmietnuť. Do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora schváleného dozornou radou banky.
(4)
Za audítora nemožno vybrať osobu, ktorá má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. a) až h), j) a k) a podľa § 35 ods. 5 písm. a) až h) a j) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,42) a audítora, ktorý neplní povinnosti podľa odseku 5. To isté platí pre fyzickú osobu, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť.
(5)
Audítor je povinný bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska a dozornú radu banky o skutočnostiach, ktoré zistil počas výkonu svojej činnosti a ktoré sa týkajú skutočností smerujúcich k vyjadreniu možných výhrad voči účtovnej závierke banky alebo pobočky zahraničnej banky a na zistenie porušenia zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Audítor bezodkladne upozorní Národnú banku Slovenska na tieto skutočnosti:
a)
banka je v predlžení,43)
b)
banka alebo pobočka zahraničnej banky zostavuje nepravdivo, nesprávne alebo neúplne účtovné výkazy a hlásenia požadované Národnou bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2.
(6)
Banka je v predlžení, ak má menej majetku vrátane pohľadávok ako záväzkov.
(7)
Audítor je povinný na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 5 a iné informácie a podklady zistené počas výkonu jeho činnosti v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uschovávania údajov pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné raz ročne zabezpečiť overenie bezpečnosti informačného systému, ktorým sú spracúvané a uschovávané bankové údaje, a písomne informovať o tom Národnú banku Slovenska.
§ 41
(1)
Banka je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výročnú správu34) do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska informáciu o zámere zaviesť nový druh obchodov spolu s hodnotením tohto obchodu útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu podľa § 23 ods. 2.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne informovať Národnú banku Slovenska o nedostatkoch zistených pri vykonávaní činnosti podľa § 23 ods. 2.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky predkladá do 31. marca kalendárneho roka Národnej banke Slovenska správu o výsledku činnosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach na nápravu nedostatkov v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky zistených útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu a schválený plán kontrolnej činnosti na kalendárny rok. Správa o výsledku činnosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu obsahuje aj výsledky kontrolnej činnosti, zistenia a opatrenia v oblasti ochrany banky alebo pobočky zahraničnej banky pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
(5)
Druhom obchodu sa na účely tohto zákona rozumie skupina obchodov v rámci bankových činností uvedených v § 2 ods. 1 a 2, pre ktoré sú typické určité znaky alebo zmluvné podmienky ich poskytovania bankou alebo pobočkou zahraničnej banky. Zmena výšky úrokových sadzieb ani iné zmeny cien v rámci dohodnutého obchodu nie sú novým druhom obchodu.
§ 42
(1)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uschovávať údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu a doklady o uskutočnených obchodoch najmenej päť rokov od ukončenia obchodu.
(2)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
(3)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné predkladať ministerstvu a Národnej banke Slovenska účtovnú závierku44) a v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,44) aj konsolidovanú účtovnú závierku a údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; takéto poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie bankového tajomstva podľa § 91. Rozsah, spôsob a termíny predkladania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 43
Ustanoveniami tejto časti zákona nie sú dotknuté povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa osobitného predpisu.39)
ÔSMA ČASŤ
DOHĽAD NA KONSOLIDOVANOM ZÁKLADE
§ 44
(1)
Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie dohľad nad konsolidovaným celkom na účel sledovania a obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená v dôsledku svojej účasti v konsolidovanom celku.
(2)
Konsolidovaný celok je tvorený
a)
materskou bankou alebo materskou bankou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb, nad ktorými má materská banka alebo materská banka v Európskej únii kontrolu alebo v nich má majetkovú účasť,
b)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, nad ktorou má materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii kontrolu alebo v nej má majetkovú účasť, alebo
c)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a aspoň jednou bankou, nad ktorou má holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontrolu alebo v nej má majetkovú účasť.
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad konsolidovaným celkom podľa odseku 2 písm. c) v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 49i ods. 2 medzi holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. c), a v rozsahu poskytovania informácií podľa § 45 ods. 8.
(4)
Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových spoločností podľa odseku 2 písm. b). Tento zoznam zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu členských štátov a Komisii.
(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená v rámci výkonu dohľadu nad konsolidovanými celkami podľa odseku 2 písm. a) alebo b) vyňať z konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. a) alebo b) takú osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, najmä ak celkové aktíva tejto právnickej osoby sú menšie ako 10 000 000 EUR alebo ako 1 % z celkových aktív tejto banky alebo finančnej holdingovej spoločnosti alebo
c)
ktorej zaradenie do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe nie je účelné z hľadiska zabezpečenia úloh dohľadu na konsolidovanom základe.
(6)
Dohľad na konsolidovanom základe sa však vykonáva nad takými osobami podľa odseku 5 písm. b), ak viaceré takéto osoby spoločne predstavujú nezanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.
(7)
Národná banka Slovenska oznámi príslušnej osobe jej vyňatie podľa odseku 5 písm. b) alebo c); táto osoba je povinná poskytnúť na požiadanie informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má sídlo jej materská spoločnosť.
(8)
Národná banka Slovenska môže od dcérskych spoločností banky, finančnej holdingovej spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, ktoré nie sú súčasťou konsolidovaného celku podľa odseku 2, žiadať informácie podľa § 45 ods. 5 až 7 a § 46 ods. 1. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a overovanie informácií určené v uvedených ustanoveniach.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená vyňať z dohľadu dcérsku spoločnosť, ktorá je bankou, a delegovať výkon dohľadu príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte, ak ten vykonáva dohľad nad materskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska. K uvedenému vyňatiu prichádza na základe písomnej dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska o tejto dohode informuje Komisiu.
(10)
Ak banka, ktorej materskou spoločnosťou je zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, alebo finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska preveruje, či táto banka podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona. Pri preverovaní tejto skutočnosti Národná banka Slovenska prihliada na prípadné usmernenie Poradného výboru pre bankovníctvo pri Európskej Komisii a vykonáva konzultácie s týmto výborom.
(11)
Národná banka Slovenska preverí skutočnosť uvedenú v odseku 10 z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo na žiadosť materskej spoločnosti.
(12)
Ak Národná banka Slovenska podľa odseku 11 zistí, že nad bankou sa nevykonáva dohľad na konsolidovanom základe rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, zahrnie po konzultácii s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov túto banku do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe alebo uplatní iné primerané postupy dohľadu, ktoré zabezpečia ciele takéhoto dohľadu; najmä môže vyžadovať zriadenie finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte na účel jej zahrnutia do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto postupy oznámi Národná banka Slovenska ostatným príslušným orgánom dohľadu členských štátov a Komisii.
(13)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančnou holdingovou spoločnosťou finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne banky alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je banka,
b)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná holdingová spoločnosť, úverová inštitúcia alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je úverovou inštitúciou,
c)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný konglomerát,
d)
majetkovou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
e)
regulovanou osobou úverová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, správcovská spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba,
f)
materskou bankou banka, ktorej dcérskou spoločnosťou je banka alebo finančná inštitúcia alebo ktorá má v nich majetkovú účasť, a nie je dcérskou spoločnosťou inej banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v Slovenskej republike,
g)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska, ani finančnej holdingovej spoločnosti založenej v Slovenskej republike,
h)
materskou bankou v Európskej únii materská banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v členskom štáte,
i)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii materská finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v členskom štáte.
§ 45
(1)
Materská banka je povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.
(2)
Banka, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), je povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.
(3)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b) viac bánk, odsek 2 sa vzťahuje len na banku, na ktorú sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe.
(4)
Ak banka ako dcérska spoločnosť má súčasne kontrolu nad finančnou inštitúciou alebo správcovskou spoločnosťou so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, alebo má majetkovú účasť v týchto osobách, je taká banka povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou; rovnaká povinnosť vyplýva pre takú banku aj v prípade, že uvedená kontrola alebo majetková účasť patrí jej materskej finančnej holdingovej spoločnosti.
(5)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti, alebo banky určenej Národnou bankou Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, banka, finančná holdingová spoločnosť alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala a predložila, je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
(6)
Audítor osoby, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), je na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie Národnej banke Slovenska a audítorom jej materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti.
(7)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť oznámi Národnej banke Slovenska audítorov, ktorí budú vykonávať audit osôb, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný.
(8)
Odseky 5 a 6 sa rovnako vzťahujú na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa § 44 ods. 2 písm. c), na osobu, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. c), a na audítora takýchto osôb.
§ 46
(1)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2, je povinná vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, a rovnako je povinná zabezpečiť dodržiavanie ustanovení § 23 konsolidovaným celkom na účel zabezpečenia, aby kontrolné mechanizmy v rámci systémov vnútornej kontroly boli dostatočne zosúladené a všetky informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe boli dostupné a správne. Osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku, sú na účely dohľadu na konsolidovanom základe povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností vznikajúcich im v súvislosti s ich účasťou v konsolidovanom celku.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste45) alebo je oprávnená požiadať o vykonanie dohľadu na mieste príslušný orgán dohľadu iného členského štátu nad osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 a majú sídlo v inom členskom štáte, na účely výkonu tohto dohľadu na konsolidovanom základe; Národná banka Slovenska je povinná vykonať dohľad na mieste na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu.
(3)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie auditu v osobách, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2, na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto osoby sú povinné na žiadosť materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.
§ 47
(1)
Ak je banka súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým je vykonávaný dohľad príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe a spôsob výmeny informácií v písomnej dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska navrhne uzavretie takejto dohody, ak súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) je banka so sídlom v inom členskom štáte. V prípade, že takáto dohoda nie je uzavretá, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak má v Slovenskej republike sídlo banka s najvyššími aktívami v rámci konsolidovaného celku; ak je výška aktív banky a zahraničnej banky so sídlom v inom členskom štáte v rámci konsolidovaného celku rovnaká, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak bolo banke udelené povolenie ako prvej.
(2)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj nad bankami so sídlom v inom členskom štáte, ak sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b).
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii má najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností so sídlom v iných členských štátoch, ktoré rovnako kontrolujú uvedenú banku v inom členskom štáte alebo majú v nej majetkovú účasť.
(4)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak aspoň jedna z bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), má sídlo v Slovenskej republike; Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 aj v tom prípade, ak predchádzajúcu podmienku nespĺňa žiadny iný členský štát a súčasne banka s najvyššou hodnotou aktív spomedzi ostatných bánk, ktoré sú rovnako súčasťou konsolidovaného celku finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, má sídlo na území Slovenskej republiky.
(5)
V prípadoch podľa odsekov 2, 3 a 4 môže Národná banka Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov na základe vzájomnej písomnej dohody upustiť od podmienok uvedených v týchto odsekoch, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané pri zohľadnení povahy bánk a významu ich činností v rôznych krajinách, a poveriť príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. V týchto prípadoch Národná banka Slovenska podľa potreby umožní materskej banke v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, alebo banke s najvyššou hodnotou celkových aktív, aby sa vyjadrila k návrhu rozhodnutia pripravovaného v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov.
(6)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu vykoná dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu v osobách, ktoré sú zahrnuté do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe v členskom štáte príslušného orgánu dohľadu; podrobnosti o výkone tohto dohľadu na mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa odsekov 1 a 5. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný orgán dohľadu iného členského štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného orgánu dohľadu členského štátu majú rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu; nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(7)
Národná banka Slovenska vyhovie žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu o informáciu súvisiacu s výkonom dohľadu na konsolidovanom základe.
(8)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii uzavretie písomnej dohody podľa odsekov 1 a 5 a jej obsah.
(9)
Ak Národná banka Slovenska zodpovedá za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad materskými bankami v Európskej únii a nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v Európskej únii alebo v ktorých majú materské finančné holdingové spoločnosti v Európskej únii majetkovú účasť,
a)
plánuje dohľad na mieste a koordinovať činnosti dohľadu na mieste pre prípady bežnej činnosti a pre prípady kritických situácií aj vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z § 6 ods. 2 a v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z § 6 a § 48 ods. 5 a 6,
b)
vykonáva dohľad na mieste a overuje dodržiavanie požiadaviek určených v § 37, § 45 ods. 1 až 3 a § 46 ods. 1,
c)
koordinuje zhromažďovanie a poskytovanie významných alebo nevyhnutných informácií pri bežnej činnosti a v kritických situáciách pre iné príslušné orgány dohľadu členských štátov.
(10)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
významnou informáciou informácia potrebná na výkon konsolidovaného dohľadu príslušných orgánov dohľadu členských štátov,
b)
nevyhnutnou informáciou informácia, ktorá môže významne ovplyvniť hodnotenie spoľahlivosti a bezpečnosti banky alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte.
(11)
V prípade žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa § 33 a 33d alebo na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov predložených materskou bankou v Európskej únii a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo spoločne s dcérskymi spoločnosťami materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov pri rozhodovaní o udelení týchto predchádzajúcich súhlasov a určovaní podmienok, ktorým by takýto predchádzajúci súhlas mal podliehať. Táto žiadosť sa predkladá Národnej banke Slovenska v prípade, ak ide o materskú banku v Európskej únii alebo banku, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť.
(12)
Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 11 samostatne, ak sa v lehote najneskôr do šiestich mesiacov neprijme spoločné rozhodnutie s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov s odôvodnením tohto rozhodnutia, ktoré spoločne schvaľujú v jednom dokumente, a nie je v tejto lehote vo forme rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase doručené žiadateľovi. Táto lehota začína plynúť dňom doručenia úplnej žiadosti Národnej banke Slovenska, ktorá ju bezodkladne postúpi ostatným príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.
(13)
Rozhodnutie Národnej banky Slovenska podľa odseku 11 spolu s úplným odôvodnením a stanoviskami ostatných príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov vyjadrených v šesťmesačnej lehote sa doručí žiadateľovi a postúpi ostatným orgánom dohľadu.
(14)
Národná banka Slovenska postupuje primerane podľa odsekov 11 až 13, ak banka so sídlom na území Slovenskej republiky je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného príslušným orgánom dohľadu v inom členskom štáte.
§ 48
(1)
Ak vznikne kritická situácia, ktorá môže ohroziť stabilitu finančného systému vrátane jeho celistvosti, Národná banka Slovenska bezodkladne informuje ministerstvo; uvedená informácia je predmetom služobného tajomstva.
(2)
Ak Národná banka Slovenska potrebuje informácie, ktoré už boli poskytnuté príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, obráti sa na tento orgán dohľadu vždy, keď je to možné, s cieľom zabrániť duplicite v poskytovaní informácií rôznym orgánom dohľadu zodpovedným za jeho vykonávanie.
(3)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe, je na účel dosiahnutia vysokej účinnosti a efektívnosti pri jeho vykonávaní povinná uzavrieť s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov písomné dohody o vzájomnej koordinácii a spolupráci pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe.
(4)
Dohodami podľa odseku 3 sa môžu určiť ďalšie povinnosti Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe, ako aj podrobnosti o spoločnom postupe orgánov dohľadu pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe a podrobnosti o rozhodovacom procese.
(5)
Národná banka Slovenska je pri vykonávaní dohľadu povinná spolupracovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, pričom im poskytuje na požiadanie významné informácie a z vlastnej iniciatívy nevyhnutné informácie na výkon ich dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného podľa predpisov, ktoré sú porovnateľné s týmto zákonom.
(6)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) banka so sídlom v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska poskytne príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad touto bankou, najmä všetky významné informácie. Rozsah poskytovaných významných informácií ustanoví Národná banka Slovenska v závislosti od významu týchto dcérskych spoločností pre finančné systémy dotknutých členských štátov.
(7)
Nevyhnutná informácia podľa odseku 5 obsahuje
a)
štruktúru konsolidovaného celku na požadovanej úrovni a zoznam významných bánk zahrnutých do tohto celku, ako aj zoznam príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré vykonávajú dohľad nad týmito bankami,
b)
spôsob zisťovania údajov od bánk podľa písmena a) a spôsob ich overovania,
c)
hodnotenie nepriaznivého vývoja ekonomickej situácie bánk podľa písmena a) alebo iných osôb zahrnutých do toho istého konsolidovaného celku, ktorých správanie by mohlo mať na ekonomickú situáciu týchto bánk vplyv,
d)
závažné opatrenia na nápravu prijaté Národnou bankou Slovenska podľa § 50 vrátane uloženia povinnosti o plnení požiadavky na vlastné zdroje vyššej než vyplýva z § 30 ods. 4 a 5, uloženia pokút Národnou bankou Slovenska podľa § 50 a rozhodnutia o obmedzení používania pokročilého prístupu merania podľa § 33d.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností materskej banky, ako aj metódy konsolidácie údajov na tieto účely,
b)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností banky, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b),
c)
čo sa rozumie kritickou situáciou podľa § 47 ods. 9 a § 48 ods. 1, významnou bankou podľa § 48 ods. 7 a závažným opatrením podľa § 48 ods. 7.
§ 49
(1)
Národná banka Slovenska je pred vydaním svojho rozhodnutia povinná rokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov vždy, ak sa rozhodnutie týka banky zahrnutej do konsolidovaného celku, ktorého súčasťou sú aj osoby, nad ktorými vykonáva dohľad príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a ak tento zákon neustanovuje inak. Táto povinnosť viesť rokovania sa týka rozhodnutí vydávaných banke zahrnutej v konsolidovanom celku, ktorými sa
a)
povoľuje zmena akcionárskej štruktúry banky alebo zmena riadiacej štruktúry banky,
b)
udeľuje závažné opatrenie na nápravu a pokuty podľa § 50.
(2)
Rokovanie podľa odseku 1 Národná banka Slovenska vedie vždy s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, ak sa rozhodnutie podľa odseku 1 písm. b) týka osoby, ktorá je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávanom týmto príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, okrem prípadu, ak by takéto rozhodnutie bránilo efektívnemu postupu pri vydávaní rozhodnutia, o čom bezodkladne informuje príslušné orgány dohľadu iných členských štátov.
(3)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu zodpovedného za výkon dohľadu na konsolidovanom základe preverí informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe o osobe, na ktorú sa uvedený dohľad vzťahuje a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.
DEVIATA ČASŤ
DOPLŇUJÚCI DOHĽAD NAD FINANČNÝMI KONGLOMERÁTMI
§ 49a
Doplňujúcim dohľadom nad finančnými konglomerátmi (ďalej len „doplňujúci dohľad") je sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú banky, inštitúcie elektronických peňazí, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne, zaisťovne alebo správcovské spoločnosti, na účely obmedzenia rizík, ktorým je banka alebo iná regulovaná osoba vystavená z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.
§ 49b
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančným konglomerátom
1.
skupina, ak
1a.
je ovládaná regulovanou osobou,
1b.
regulovaná osoba podľa bodu 1a je materskou spoločnosťou osoby vo finančnom sektore alebo je osobou, ktorá má majetkovú účasť podľa § 44 ods. 5 písm. m) na osobe vo finančnom sektore, alebo je osobou prepojenou s osobou vo finančnom sektore vzťahom ovládania podľa § 49b písm. d) tretieho bodu,
1c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
1d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 49e ods. 2 a 4,
2.
skupina, ak
2a.
aspoň jedna z osôb v skupine je regulovanou osobou,
2b.
nie je ovládaná regulovanou osobou a činnosť skupiny je sústredená vo finančnom sektore podľa § 49e ods. 1,
2c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
2d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 49e ods. 2 a 4 alebo
3.
podskupina iného finančného konglomerátu, ktorá spĺňa podmienky podľa prvého alebo druhého bodu,
b)
finančným sektorom sektor, v ktorom pôsobí jedna právnická osoba alebo viaceré z týchto právnických osôb:
1.
banka, inštitúcia elektronických peňazí, iná finančná inštitúcia podľa § 6 ods. 15 alebo podnik pomocných bankových služieb; tieto tvoria bankový sektor,
2.
poisťovňa, zaisťovňa alebo právnická osoba ovládajúca finančný konsolidovaný celok podľa osobitného predpisu;45a) tieto tvoria sektor poisťovníctva,
3.
obchodník s cennými papiermi alebo iná finančná inštitúcia podľa § 6 ods. 15 okrem inštitúcie elektronických peňazí; tieto tvoria sektor investičných služieb,
4.
zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
c)
skupinou skupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania podľa § 44 ods. 5 písm. l),
d)
ovládaním vzťah, ak
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,
2.
jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo
3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb.
§ 49c
(1)
Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, ak
a)
finančný konglomerát je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí,
b)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá je materskou spoločnosťou banky alebo inštitúcie elektronických peňazí a finančný konglomerát netvoria ďalšie regulované osoby,
c)
materskou spoločnosťou banky alebo inštitúcie elektronických peňazí je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a finančný konglomerát tvoria ďalšie regulované osoby so sídlom v členskom štáte a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor,
d)
finančný konglomerát je ovládaný viac ako jednou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v rôznych členských štátoch a v každom z týchto členských štátov má sídlo regulovaná osoba, pričom regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami vo finančnom konglomeráte je banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, alebo ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor; ak je súčasťou finančného sektora aj zahraničná banka alebo zahraničná inštitúcia elektronických peňazí so sídlom v členskom štáte, na základe dohody Národnej banky Slovenska s príslušným orgánom dohľadu tohto členského štátu,
e)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v Slovenskej republike, ktorá je materskou spoločnosťou viac ako jednej regulovanej osoby so sídlom v členskom štáte, a žiadnej z týchto regulovaných osôb nebolo udelené povolenie v Slovenskej republike a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor,
f)
finančný konglomerát nie je ovládaný materskou spoločnosťou alebo je ovládaný inak, ako je uvedené v písmenách a) až e), ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor a regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami v tomto sektore je banka alebo inštitúcia elektronických peňazí.
(2)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prevziať výkon doplňujúceho dohľadu aj v prípadoch neuvedených v odseku 1, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prenechať výkon doplňujúceho dohľadu v prípadoch uvedených v odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§ 49d
(1)
Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí na základe kritérií podľa § 49e, ktoré finančné konglomeráty podliehajú doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska oznámi príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát podľa § 49c ods. 1, alebo banke, alebo inštitúcii elektronických peňazí s najvyššími celkovými aktívami, ak najdôležitejším finančným sektorom finančného konglomerátu je bankový sektor, že tento finančný konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Národná banka Slovenska informuje o tom príslušné orgány dohľadu členského štátu, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, a Komisiu.
(4)
Národná banka Slovenska oznámi Výboru pre finančné konglomeráty pri Európskej Komisii princípy, ktoré uplatňuje pri doplňujúcom dohľade nad koncentráciou rizík podľa § 49h a nad vnútroskupinovými obchodmi podľa § 49i.
§ 49e
(1)
Činnosti sa považujú za sústredené vo finančnom sektore, ak podiel celkových aktív regulovaných osôb a neregulovaných osôb finančného sektora v skupine k celkovým aktívam skupiny ako celku je vyšší ako 40 %.
(2)
Činnosti vo finančných sektoroch sú významné, ak priemer z hodnôt podielov za každý finančný sektor je vyšší ako 10 %, pričom priemer sa vypočíta z týchto podielov:
a)
z podielu celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam osôb finančného sektora v skupine a
b)
z podielu minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.
(3)
Najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najnižší; najvýznamnejší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najvyšší. Na účely výpočtu priemeru z podielov podľa odseku 2 na meranie najmenšieho a najvýznamnejšieho finančného sektora sa bankový sektor a sektor investičných služieb považujú za jeden sektor.
(4)
Ak skupina nedosiahne hodnotu priemeru podľa odseku 2 z podielov podľa odseku 2, ale celkové aktíva najmenšieho finančného sektora v skupine sú vyššie ako 6 mld. EUR, Národná banka Slovenska je oprávnená určiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, že skupina sa nebude považovať za finančný konglomerát alebo že sa nebudú uplatňovať ustanovenia § 49g až 49j, ak vykonávanie doplňujúceho dohľadu nie je vhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu, najmä ak
a)
priemer z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
b)
jeden z podielov vypočítaných podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
c)
podiel na trhu najmenšieho finančného sektora nepresiahne 5 % v žiadnom členskom štáte, ak je meraný z hľadiska celkových aktív v bankovom sektore alebo sektore investičných služieb a z hľadiska hrubej výšky predpísaného poistného poistných zmlúv uzatvorených v sektore poisťovníctva.
(5)
Rozhodnutia Národnej banky Slovenska prijaté podľa odseku 4 Národná banka Slovenska oznámi aj príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, vylúčiť právnickú osobu z výpočtu podielov podľa odsekov 1 až 3, ak ide o osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a ktorého právny poriadok neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
ktorej zaradenie do finančného konglomerátu je nevhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, brať do úvahy hodnoty podielov uvedených v odsekoch 1 a 2 za tri za sebou nasledujúce roky, aby sa zamedzilo náhlej zmene režimu výkonu doplňujúceho dohľadu, a nebrať do úvahy dosiahnutie hodnôt podielov uvedených v odsekoch 1 a 2, ak nastanú významné zmeny v štruktúre skupiny.
(8)
Národná banka Slovenska je oprávnená v osobitne odôvodnených prípadoch a po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výpočte hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2 nahradiť alebo doplniť kritérium založené na celkových aktívach kritériami založenými na štruktúre príjmov alebo podsúvahových činnostiach, a to jedným alebo oboma súčasne, alebo pridať jedno kritérium alebo obidve tieto kritériá, ak majú osobitný význam z hľadiska účelu doplňujúceho dohľadu.
(9)
Ak hodnota podielu podľa odseku 1 klesne pod 40 % alebo hodnota priemeru z podielov podľa odseku 2 klesne pod 10 % v prípade finančných konglomerátov, na ktoré sa už vzťahuje doplňujúci dohľad, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 1 hodnota podielu 35 % a pri výpočte podľa odseku 2 hodnota priemeru z podielov 8 %.
(10)
Ak v prípade skupiny, nad ktorou sa už vykonáva doplňujúci dohľad, celkové aktíva najmenšieho finančného sektora skupiny klesnú pod 6 mld. EUR, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 4 suma 5 mld. EUR.
(11)
Národná banka Slovenska môže so súhlasom príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, počas obdobia ustanoveného v odsekoch 7 až 10 určiť, že prestanú platiť nižšie hodnoty podielov alebo nižšia suma ustanovená v odsekoch 7 až 10 pre finančné konglomeráty podliehajúce doplňujúcemu dohľadu.
(12)
Výpočty týkajúce sa celkových aktív sa robia súhrnom údajov o celkových aktívach osôb v skupine z ich ročných účtovných závierok. Na účely tohto výpočtu sa pre osoby, v ktorých je nadobudnutá majetková účasť, berie do úvahy výška podielu nadobudnutého v danej osobe. Ak boli zostavené konsolidované účtovné závierky, použijú sa tieto namiesto súhrnu údajov.
(13)
Minimálnou výškou vlastných zdrojov bánk na účely doplňujúceho dohľadu sa rozumejú požiadavky na vlastné zdroje bánk.
(14)
Požiadavky na minimálnu výšku vlastných zdrojov regulovaných osôb iných ako banka, ktoré sa zahŕňajú do výpočtov podľa odsekov 2 až 6, sa určia podľa osobitných predpisov,45b) ktoré sa vzťahujú na určenie požiadaviek na vlastné zdroje, výšky vlastných zdrojov a solventnosti príslušnej regulovanej osoby.
§ 49f
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 49g až 49j, ak
a)
ovláda finančný konglomerát,
b)
jej materskou spoločnosťou je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej sídlo sa nachádza v členskom štáte,
c)
je prepojená s právnickou osobou iného finančného sektora vzťahom ovládania podľa § 49b písm. d) tretieho bodu alebo
d)
jej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak sa v tomto štáte vykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je banka alebo inštitúcia elektronických peňazí spĺňajúca niektorú z podmienok podľa odseku 1, podmienky podľa § 49g až 49j sa vzťahujú na banku alebo inštitúciu elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu zahŕňajúceho podskupinu.
(3)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorej materská spoločnosť je regulovanou osobou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, a v tomto štáte sa nevykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 49g až 49j. Ak nie je možné dodržať podmienky podľa § 49g až 49j z dôvodu, že dohľad nad finančnými konglomerátmi uplatňovaný štátom, ktorý nie je členským štátom, nie je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, Národná banka Slovenska môže určiť, že banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou takého finančného konglomerátu, bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v takom finančnom konglomeráte, a tiež môže obmedziť alebo zakázať takej banke alebo inštitúcii elektronických peňazí vnútroskupinové operácie, ktoré by mohli mať vplyv na dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska preverí, či sa nad finančným konglomerátom podľa odseku 3 vykonáva dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu, ak sa tak dohodla s úradom, orgánmi dohľadu členského štátu, v ktorom majú sídlo regulované osoby tvoriace finančný konglomerát, a to na žiadosť materskej spoločnosti podľa odseku 3, na žiadosť regulovanej osoby, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu, alebo z vlastnej iniciatívy. Národná banka Slovenska prerokuje s Výborom pre finančné konglomeráty pri Európskej Komisii vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 a vydanie rozhodnutia podľa odseku 3 oznámi Komisii.
(5)
Ak právnické osoby majú majetkovú účasť v jednej regulovanej osobe alebo vo viacerých regulovaných osobách alebo bez majetkovej účasti uplatňujú vo vzťahu k týmto regulovaným osobám iný významný vplyv, ako je vplyv podľa odsekov 1 až 3, Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí, či a v akom rozsahu sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad regulovanými osobami tak, ako keby predstavovali finančný konglomerát, ktorý by mal podliehať doplňujúcemu dohľadu. Aby sa mohol vykonávať taký doplňujúci dohľad, aspoň jedna z právnických osôb podľa prvej vety musí byť bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, musia byť splnené podmienky ustanovené v § 49b písm. a) prvom bode bodoch 1c a 1d a je to potrebné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§ 49g
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí podľa § 49f ods. 1 je povinná zabezpečiť, aby na úrovni finančného konglomerátu sa dodržala dostatočná výška vlastných zdrojov a aby sa na úrovni finančného konglomerátu prijali pravidlá zabezpečujúce dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov. Vlastné zdroje finančného konglomerátu sú dostatočné, ak rozdiel medzi vlastnými zdrojmi na úrovni finančného konglomerátu a súčtom minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb vo finančnom konglomeráte je nula alebo kladné číslo.
(2)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vykonávať výpočty dostatočnej výšky vlastných zdrojov podľa jednej z metód ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Národná banka Slovenska podľa odseku 9.
(3)
Národná banka Slovenska po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, je oprávnená z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa odseku 4 oznámiť regulovanej osobe alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá z metód výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 9 sa použije.
(4)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o výške vlastných zdrojov a o výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu potrebných na splnenie podmienok dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich finančný konglomerát.
(5)
Do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu sa zahŕňajú požiadavky na vlastné zdroje len za osoby uvedené v § 49b písm. b).
(6)
Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, že do výpočtu požiadaviek na dostatočnú výšku vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podliehajúcemu doplňujúcemu dohľadu nezaradí osobu,
a)
ktorá má sídlo v štáte, ktorý nie je členským štátom a ktorého právny poriadok neumožňuje výmenu informácií potrebných na výkon doplňujúcemu dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely doplňujúceho dohľadu nad regulovanými osobami vo finančnom konglomeráte; to neplatí, ak by bolo z výpočtu vylúčených viac právnických osôb, ktorých podiel na finančnom konglomeráte je v celkovom súčte významný podľa § 49e ods. 2 a 4,
c)
ktorej zaradenie by bolo nevhodné alebo neprimerané z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska nezaradenie osoby podľa odseku 6 písm. c) prerokuje s orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za doplňujúci dohľad v príslušnom členskom štáte.
(8)
Ustanovením odseku 6 nie je dotknutá povinnosť dotknutých osôb poskytovať informácie na účely výkonu doplňujúceho dohľadu ani oprávnenie orgánov dohľadu poskytovať informácie o týchto osobách na účely výkonu doplňujúceho dohľadu alebo dohľadu nad finančnými konglomerátmi v inom členskom štáte.
(9)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu ustanoví,
a)
čo tvorí vlastné zdroje na úrovni finančného konglomerátu, a spôsob ich výpočtu vrátane vlastných zdrojov zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
b)
čo sa rozumie minimálnou výškou vlastných zdrojov osôb vo finančnom konglomeráte, a spôsob ich výpočtu,
c)
metódy výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu.
§ 49h
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o koncentrácii rizík finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich finančný konglomerát.
(2)
Koncentráciou rizík finančného konglomerátu na účely doplňujúceho dohľadu sa rozumie každá činnosť osôb finančného konglomerátu, ktorá môže spôsobiť takú stratu, ktorá môže ohroziť platobnú schopnosť alebo bezpečnosť a zdravie regulovaných osôb vo finančnom konglomeráte; taká koncentrácia môže byť v úverom riziku, investičnom riziku, poistnom riziku, trhovom riziku, riziku likvidity, kreditnom riziku, operačnom riziku a inom riziku alebo kombinácii týchto rizík.
(3)
Ak finančný konglomerát ovláda banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, vzťahuje sa na koncentráciu rizík finančného konglomerátu rovnako § 31. Ak finančný konglomerát ovláda iná regulovaná osoba, vzťahujú sa na koncentráciu rizík finančného konglomerátu primerane ustanovenia osobitného predpisu.45b)
(4)
Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším finančným sektorom vo finančnom konglomeráte bankový sektor, vzťahujú sa na koncentráciu rizík bankového sektora a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti primerane § 31 až 33.
(5)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia na účely zisťovania koncentrácie rizík podrobnosti o
a)
výpočte majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu a podrobnosti o majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu,
b)
výpočte majetkovej angažovanosti bankového sektora a podrobnosti o majetkovej angažovanosti bankového sektora,
c)
výpočte majetkovej angažovanosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a podrobnosti o majetkovej angažovanosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
d)
koncentrácii rizík finančného konglomerátu a spôsob ich výpočtu.
§ 49i
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o významných vnútroskupinových obchodoch finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný bankou alebo inštitúciou elektronických peňazí, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich finančný konglomerát.
(2)
Vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie obchod, v ktorom regulované osoby tvoriace finančný konglomerát priamo alebo nepriamo využívajú iné osoby tej istej skupiny alebo fyzickú osobu, alebo právnickú osobu, ktoré ovládajú, na splnenie povinnosti, a to bez ohľadu, či je táto povinnosť určená zmluvou a či je splnenie tejto povinnosti za úhradu.
(3)
Významným vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vnútroskupinový obchod, ktorého výška je najmenej 5 % zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podľa § 49g ods. 9 písm. a).
(4)
Pri významných vnútroskupinových obchodoch s osobami s osobitným vzťahom sa postupuje podľa § 35.
(5)
Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším finančným sektorom vo finančnom konglomeráte bankový sektor, na vnútroskupinové obchody bankového sektora a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti sa vzťahuje § 44 ods. 4.
§ 49j
(1)
Banka alebo inštitúcia elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich postupov a vedenia účtovníctva na účel sledovania a dodržiavania ustanovení tohto zákona na úrovni finančného konglomerátu.
(2)
Systém riadenia rizík na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
vhodný systém riadenia zabezpečujúci na úrovni finančného konglomerátu schvaľovanie a pravidelnú kontrolu podnikateľskej stratégie vo vzťahu k rizikám vyplývajúcim z činnosti finančného konglomerátu,
b)
postupy na zabezpečenie dostatočnej výšky vlastných zdrojov, ktoré zahŕňajú možný vplyv podnikateľskej stratégie na rizikový profil a na vlastné zdroje banky a inštitúcie elektronických peňazí,
c)
postupy na sledovanie rizík a opatrenia zabezpečujúce sledovanie a kontrolu rizík na úrovni finančného konglomerátu.
(3)
Systém vnútornej kontroly na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
hodnotenie postupov na identifikáciu a meranie rizík ovplyvňujúcich plnenie ustanovení o dostatočnej výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu a hodnotenie ich funkčnosti a účinnosti,
b)
hodnotenie postupov účtovania a poskytovania informácií, ktoré slúžia na zisťovanie, meranie, sledovanie a kontrolu vnútroskupinových obchodov a koncentráciu rizík.
§ 49k
(1)
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu
a)
zabezpečuje koordináciu zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a aj poskytovanie informácií dôležitých na výkon doplňujúceho dohľadu v jednotlivých finančných sektoroch príslušným orgánom dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
zhromažďuje informácie potrebné na zhodnotenie finančnej situácie finančného konglomerátu na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
sleduje dodržiavanie ustanovení o dostatočnej výške vlastných zdrojov, koncentráciách rizík a o vnútroskupinových obchodoch,
d)
sleduje štruktúru finančného konglomerátu, jeho organizáciu a sleduje funkčnosť systému vnútornej kontroly podľa § 49j,
e)
plánuje a koordinuje výkon doplňujúceho dohľadu za akejkoľvek situácie v spolupráci s príslušným orgánom dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
f)
plní ďalšie úlohy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, koordinovať výkon doplňujúceho dohľadu a upraviť postupy spolupráce pri uplatňovaní ustanovení § 49d, § 49e, § 49f ods. 3 a 5, § 49g, § 49l ods. 2 a § 51a.
(3)
Informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu, ktoré už boli poskytnuté príslušnému orgánu dohľadu iného štátu, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, si Národná banka Slovenska vyžiada od tohto orgánu. Ak tieto informácie Národná banka Slovenska nezískala postupom podľa prvej vety, je oprávnená vyžiadať si ich priamo od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktoré sú uvedené v § 49g ods. 2.
§ 49l
(1)
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, aj vtedy, ak doplňujúci dohľad vykonáva príslušný orgán dohľadu členského štátu, a to najmenej v rozsahu podľa odseku 3.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná na žiadosť príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, poskytnúť im informácie potrebné na výkon dohľadu nad regulovanými osobami vo finančnom konglomeráte a dohľadu nad finančnými konglomerátmi, najmenej však v rozsahu podľa odseku 3. Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť tieto informácie aj z vlastného podnetu, ak zistí, že uvedené informácie sú dôležité na výkon dohľadu nad finančnými konglomerátmi. Národná banka Slovenska je oprávnená vyžiadať si od príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu najmenej v rozsahu podľa odseku 3 a tiež je oprávnená vymieňať si informácie potrebné na výkon dohľadu nad finančnými konglomerátmi aj so zahraničnými centrálnymi bankami, Európskym systémom centrálnych bánk a Európskou centrálnou bankou.
(3)
Spolupráca a výmena informácií podľa odsekov 1 a 2 sa týka najmä
a)
štruktúry finančného konglomerátu a príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
stratégie a zamerania finančného konglomerátu,
c)
finančnej situácie finančného konglomerátu, najmä dostatočnej výšky vlastných zdrojov, vnútroskupinových obchodov, koncentrácií rizík a výsledkov hospodárenia,
d)
akcionárov s kvalifikovanou účasťou v osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu a členov štatutárnych orgánov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
e)
organizácie, riadenia rizík a systému vnútornej kontroly na úrovni finančného konglomerátu,
f)
postupov zberu informácií od osôb, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, a preverovania týchto informácií,
g)
nepriaznivého vývoja v regulovaných osobách alebo v iných osobách vo finančnom konglomeráte, ktorý by mohol mať vážny negatívny vplyv na banku alebo inštitúciu elektronických peňazí,
h)
závažných sankcií a mimoriadnych opatrení prijatých Národnou bankou Slovenska, príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
a)
vydanie rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase podľa § 28 ods. 1 písm. a) a b) a § 9 ods. 4, ak by zmeny v akcionárskej štruktúre alebo zmeny v orgánoch banky a inštitúcie elektronických peňazí ovplyvnili výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
uloženie sankcií alebo prijatie opatrení voči regulovaným osobám vo finančnom konglomeráte, ktoré by mohli mať vplyv aj na regulované osoby podliehajúce doplňujúcemu dohľadu vykonávanému príslušným orgánom dohľadu členských štátov, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Národná banka Slovenska nie je povinná rokovať podľa odseku 4, ak toto rokovanie môže ohroziť prijatie rozhodnutí v príslušnej lehote alebo ak prijatie sankcií a opatrení neznesie odklad. Národná banka Slovenska v takom prípade bez zbytočného odkladu informuje príslušné orgány dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je pri výkone doplňujúceho dohľadu oprávnená vyzvať príslušný orgán dohľadu členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo materská spoločnosť, aby požiadal materskú spoločnosť o informácie potrebné na vykonávanie úloh Národnej banky Slovenska podľa § 49k a aby jej postúpil tieto informácie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoluprácu Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu štátov, s ktorými Európska únia podpísala dohodu o spolupráci pri výkone dohľadu nad finančnými konglomerátmi.
(8)
Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté oprávnenie uzavrieť dohodu o podmienkach výkonu dohľadu nad finančnými konglomerátmi a o vzájomnej výmene informácií s príslušným orgánom dohľadu iného štátu, ktorý nie je členským štátom, ak taká dohoda nie je v rozpore s pravidlami výkonu doplňujúceho dohľadu.
§ 49m
(1)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, preverí informácie potrebné na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, o preverenie informácií potrebných na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území členského štátu, alebo o preverenie týchto informácií prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené Národnou bankou Slovenska sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného príslušným orgánom dohľadu členského štátu alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom príslušného orgánu dohľadu členského štátu samostatne.
§ 49n
Osoby, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, sú na účely doplňujúceho dohľadu povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností podľa § 49g až 49j.
§ 49o
(1)
Zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa § 49c sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy obsahujúce údaje, ktoré sú potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu podľa § 49g ods. 2, § 49h ods. 1 a § 49i ods. 1, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
(2)
Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
DESIATA ČASŤ
OPATRENIA NA NÁPRAVU A POKUTY
§ 50
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky, v nedodržiavaní podmienok podľa § 7 ods. 2, 4 a 6, § 8 ods. 2, 4 a 6 alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na jej ozdravenie,
b)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
c)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky skončiť nepovolenú činnosť,
d)
uložiť pokutu banke alebo pobočke zahraničnej banky od 100 000 Sk do 10 000 000 Sk a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 20 000 000 Sk,
e)
obmedziť alebo pozastaviť banke alebo pobočke zahraničnej banky výkon niektorej bankovej činnosti alebo výkon niektorého druhu obchodov,
f)
odobrať bankové povolenie na výkon niektorej bankovej činnosti,
g)
uložiť opravu účtovnej alebo inej evidencie podľa zistení Národnej banky Slovenska alebo audítora,
h)
uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú banka alebo pobočka zahraničnej banky uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
i)
uložiť zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov, s fondmi tvorenými zo zisku a s kapitálovými fondmi,
j)
zaviesť nútenú správu nad bankou z dôvodov uvedených v § 53,
k)
odobrať bankové povolenie banke alebo pobočke zahraničnej banky z dôvodov uvedených v § 63,
l)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na zlepšenie riadenia rizík,
m)
uložiť banke udržiavať hodnotu vlastných zdrojov vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje určenej týmto zákonom podľa § 30 ods. 4 a 5,
n)
uložiť banke uplatňovať osobitné postupy zohľadňovania znehodnotenia majetku a predpokladaných strát z podsúvahových položiek banky, ak bankou vykonané ocenenie majetku alebo hodnota bankou vypočítaných predpokladaných strát z podsúvahových položiek nezodpovedá objektívnej skutočnosti, a to na účely plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,
o)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky znížiť významné riziká, ktoré podstupuje pri výkone svojich činností.
(2)
Národná banka Slovenska môže uložiť členovi štatutárneho orgánu banky, členovi dozornej rady banky, vedúcemu pobočky zahraničnej banky, zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristovi, vedúcemu zamestnancovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, správcovi na výkon nútenej správy, alebo členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi finančnej holdingovej inštitúcie podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 49c ods. 1 písm. b) až e) alebo zástupcovi správcu na výkon nútenej správy za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov banky a z iných vnútorných aktov riadenia, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy porušenia až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky; vedúcemu zamestnancovi možno uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky. Ak príslušná osoba poberala príjmy od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky, iba počas časti predchádzajúceho roka, vypočíta sa mesačný priemer z jej celkových príjmov za túto časť roka. Osobu, ktorá sa právoplatným uložením pokuty stala nedôveryhodnou osobou podľa § 7 ods. 15 písm. e), je banka, zahraničná banka, finančná holdingová inštitúcia podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 49c ods. 1 písm. b) povinná bezodkladne odvolať z funkcie.
(3)
Pod opatreniami na ozdravenie banky alebo pobočky zahraničnej banky sa rozumie
a)
predloženie záväzného ozdravného programu, ktorý musí obsahovať
1.
plán plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,
2.
plán projekcie súčasného a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie banky alebo pobočky zahraničnej banky minimálne v rozsahu výkazov bilancií, ziskov a strát, rozpočtu, strategického obchodného plánu, analýzy rentability dosiahnutia cieľov programu,
3.
iné informácie, ktoré Národná banka Slovenska považuje za nevyhnutné,
b)
predloženie záväzného plánu prijatia opatrení na dosiahnutie súladu s § 23 a 27,
c)
obmedzenie alebo pozastavenie vyplácania dividend,47) tantiém48) a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu a zamestnancom,
d)
obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovania miezd členom štatutárneho orgánu, členom dozornej rady a všetkým zamestnancom banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
zavedenie denného sledovania vývoja finančnej situácie banky alebo pobočky zahraničnej banky,
f)
obmedzenie alebo pozastavenie rozširovania nových obchodov banky alebo pobočky zahraničnej banky; tieto obchody môže začať vykonávať iba po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska,
g)
prijatie opatrení na zlepšenie riadenia rizík,
h)
prijatie opatrení na zabránenie presunu rizika pri sekuritizácii.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná vyzvať banku, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie, ak banka neplní povinnosti podľa § 23 a 30 alebo ak zistí, že banka poskytla skrytú podporu na sekuritizáciu viac ako jedenkrát.
(5)
Štatutárny orgán banky, ktorá neplní povinnosti podľa § 23 alebo 30, je povinný predložiť Národnej banke Slovenska záväzný ozdravný program do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti. Záväzný ozdravný program musí byť schválený štatutárnym orgánom a dozornou radou banky. Národná banka Slovenska je povinná do desiatich dní od prijatia záväzného ozdravného programu ho schváliť alebo zamietnuť.
(6)
Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané opatrenie podľa odseku 1 písm. e), Národná banka Slovenska písomne oznámi túto skutočnosť povinnej banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(7)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d) môže Národná banka Slovenska uložiť aj osobám, ktoré porušili ustanovenia § 4 ods. 1 alebo § 28. Uloží im aj opatrenie na odstránenie a nápravu protiprávneho stavu.
(8)
Uložením pokuty podľa odseku 1, 2 alebo 7 nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.
(9)
Pokutu a opatrenia na nápravu podľa odseku 1 možno ukladať súbežne a opakovane. Pokuta podľa odseku 1, 2 alebo 7 je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Právoplatne uloženú pokutu vymáha správa finančnej kontroly príslušná podľa sídla právnickej osoby, a ak ide o fyzickú osobu, podľa jej miesta podnikania alebo trvalého pobytu, ak je odlišné od miesta podnikania. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
(10)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d), odseku 7, § 51 ods. 1, § 51a ods. 1 alebo § 82 ods. 2 alebo opatrenia na nápravu možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 2 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku.
(11)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy a prerokovať nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky s členmi štatutárneho orgánu banky, vedúcim pobočky zahraničnej banky, členmi dozornej rady banky, vedúcimi zamestnancami, vedúcimi útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.
§ 51
(1)
Národná banka Slovenska môže právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu od 100 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak táto právnická osoba
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne nedodrží termíny na ich predloženie alebo
d)
nesplní povinnosť podľa § 47 ods. 1.
(2)
Na pokuty podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia § 50 ods. 7 až 9 a ods. 10 prvej vety.
§ 51a
(1)
Národná banka Slovenska môže zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo inej osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu od 100 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne nedodrží termíny na ich predloženie, alebo
d)
nesplní povinnosti podľa § 49g až 49j.
(2)
Ak je ohrozená platobná schopnosť finančného konglomerátu alebo ak je ohrozené dodržanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov vo finančnom konglomeráte, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu, Národná banka Slovenska je oprávnená zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti
a)
uložiť opatrenia na ozdravenie finančného konglomerátu podľa § 50 ods. 3 alebo
b)
obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorých vnútroskupinových obchodov.
(3)
Ak je súčasťou finančného konglomerátu osoba, nad ktorou podľa § 6 ods. 1 vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankciu podľa § 50 aj na základe oznámenia príslušného orgánu dohľadu členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad finančným konglomerátom, ktorého súčasťou je osoba podľa § 6 ods. 1.
(4)
Ak Národná banka Slovenska uložila sankciu osobe podľa § 6 ods. 1, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu podliehajúceho doplňujúcemu dohľadu vykonávanému príslušným orgánom dohľadu členského štátu, a ak udelenie tejto sankcie má význam pre výkon doplňujúceho dohľadu, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu členského štátu.
§ 52
(1)
Osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu § 28 ods. 1 písm. a), alebo ktorá získala predchádzajúci súhlas podľa § 28 ods. 1 písm. a) na základe nepravdivých údajov, môže Národná banka Slovenska pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení banky a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia banky. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie týkajúce sa banky je na ujmu riadneho a obozretného podnikania banky alebo u ktorej možno takéto pôsobenie dôvodne očakávať v prípadoch ustanovených v § 28 ods. 12.
(2)
Banka je povinná päť pracovných dní pred dňom konania valného zhromaždenia dať v súlade s osobitným predpisom49) príkaz na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi pre všetky zaknihované akcie, ktoré vydala.
(3)
Banka je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta zaknihovaných cenných papierov vyhotovený v deň, keď bol vykonaný príkaz banky na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi podľa osobitného predpisu49) pre všetky zaknihované akcie, ktoré banka vydala. Výpis sa nemôže vyhotoviť skôr, ako sa takáto registrácia vykonala. Tento výpis je banka povinná doručiť Národnej banke Slovenska v deň jeho vyhotovenia. Národná banka Slovenska na tomto výpise bezodkladne písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1, a doručí ho banke najneskôr v deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia banky. Ak Národná banka Slovenska na tomto výpise písomne označí osobu, u ktorej nanovo zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, je tým začaté konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 takto označenej osobe; predbežné opatrenie vo veci pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska tejto osobe a banke najneskôr v deň konania valného zhromaždenia.
(4)
Predbežným opatrením podľa odseku 3 je banka viazaná.
(5)
Za doručenie podľa odseku 3 sa považuje aj doručenie predbežného opatrenia zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie tejto osoby na valnom zhromaždení.
(6)
Banka nemôže na svojom valnom zhromaždení pripustiť účasť osoby označenej Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 ani účasť osoby neuvedenej vo výpise predloženom bankou podľa odseku 3, ani osôb splnomocnených týmito osobami na konanie v ich mene.
(7)
Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom bankou podľa odseku 3, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 písm. a).
(8)
Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka Slovenska ich pozastavenie bezodkladne zruší.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená podať súdu návrh na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia banky za neplatné z dôvodu rozporu so zákonmi, s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so stanovami banky do troch mesiacov odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí dozvedela, najneskôr do jedného roka od prijatia tohto rozhodnutia.
§ 53
(1)
Účelom nútenej správy nad bankou je najmä
a)
znemožnenie výkonu funkcií orgánom banky zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu banky,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti banky s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie banky,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa banka nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana vkladov klientov banky a iných práv klientov banky pred vznikom škody alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného programu, ak je ekonomické ozdravenie banky reálne, vrátane prijatia a vykonania organizačných a iných opatrení na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie jej likvidity, najmä v súčinnosti s hlavnými akcionármi banky,
f)
zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov vkladateľov vyplývajúcich zo systému ochrany vkladov podľa osobitného predpisu,32) ak sa vklady stanú nedostupnými,32) a v nevyhnutnom prípade vedenie banky k vyhláseniu konkurzu alebo vstúpeniu do likvidácie.
(2)
Nútená správa je reorganizačné opatrenie, ktoré môže mať vplyv na existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia nakladania vkladateľov s ich vkladmi a pozastavenia platobného styku a zúčtovania v banke v nútenej správe.
(3)
Národná banka Slovenka je povinná zaviesť nútenú správu, ak požiadavky na vlastné zdroje banka plní na menej než 50 %.
(4)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak nedostatky v činnosti banky ohrozujú jej bezpečné fungovanie a akcionári banky neurobili potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov, ak výsledkom hospodárenia bežného obdobia a predchádzajúcich období je strata banky prevyšujúca 30 % z jej základného imania, alebo pri inom závažnom nedostatku v činnosti banky.
(5)
Nútená správa je zavedená okamihom doručenia rozhodnutia o nútenej správe banke a je ihneď účinná voči banke a voči iným osobám. Doručením tohto rozhodnutia je splnená informačná povinnosť Národnej banky Slovenska podľa § 97 ods. 1.
(6)
Nútená správa nad bankou sa od okamihu jej zavedenia vzťahuje aj na jej pobočky umiestnené na území členských štátov a je účinná aj vo vzťahu k tretím osobám. Nútená správa v pobočke banky umiestnenej na území členského štátu sa vykonáva a jej účinky sa spravujú podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Národná banka Slovenska nemôže zaviesť nútenú správu nad pobočkou zahraničnej banky, ktorú zriadila zahraničná banka so sídlom v inom členskom štáte. Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej banky sa rovnako vzťahujú ustanovenia o nútenej správe nad bankou.
(8)
Zahraničné reorganizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy (ďalej len „zahraničné reorganizačné opatrenie"), ktoré bolo zavedené v členskom štáte v zahraničnej banke so sídlom v tomto členskom štáte, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na jej pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte nad pobočkou zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, je od okamihu jeho zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte sa na území Slovenskej republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(9)
Zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy Národná banka Slovenska bezodkladne zabezpečí vo Vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa; osoby, ktoré Národná banka Slovenska o zverejnenie takýchto údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad bankou, ktorá má pobočku umiestnenú na území členského štátu, Národná banka Slovenska bezodkladne zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskej únie a v príslušnom členskom štáte najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou, a to v slovenskom jazyku a v úradnom jazyku príslušného členského štátu. Zverejnenie týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.
(10)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje orgán dohľadu členského štátu o zavedení nútenej správy v banke, ktorá má pobočku umiestnenú na území tohto členského štátu. Informácia obsahuje aj uvedenie účinkov, ktoré vyplývajú zo zavedenia nútenej správy.
(11)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 16 nad pobočkou zahraničnej banky zistí dôvody na zavedenie zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke, ktorá má sídlo v členskom štáte a ku ktorej patrí táto pobočka, informuje o tom orgán dohľadu príslušného členského štátu.
§ 54
(1)
Nútenú správu banky vykonáva správca banky (ďalej len „správca") a zástupca správcu. Správcu a najviac troch zástupcov správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Správca a zástupca správcu môžu byť vymenovaní aj na dobu určitú.
(2)
Osvedčením o vymenovaní správcu a zástupcu správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reorganizačné opatrenie v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou Slovenska alebo zahraničným orgánom dohľadu členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka členského štátu nevyžaduje úradné overenie ani iný podobný postup.
(3)
Správcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku 5, zástupcom správcu môže byť len fyzická osoba.
(4)
Správca, ak je ním fyzická osoba, a zástupca správcu musia byť osoby odborne spôsobilé podľa § 7 ods. 14. Správcom a zástupcom správcu nemôže byť osoba,
a)
ktorá je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky Slovenska kedykoľvek v období posledných dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin,
c)
ktorá kedykoľvek v období posledných troch rokov vykonávala v banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena štatutárneho orgánu, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca, ak sa výkonu tejto funkcie sama dobrovoľne nevzdala,
d)
ktorá má k banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4,
e)
ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
f)
ktorá je zamestnancom alebo členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g)
ktorá je členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu inej banky, alebo vedúcim alebo zástupcom vedúceho inej pobočky zahraničnej banky,
h)
ktorá kedykoľvek v období posledného roka poskytovala banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto banky.
(5)
Správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,49a) ak táto právnická osoba má neobmedzené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s jej činnosťou pri výkone nútenej správy a s výkonom funkcie správcu a ak spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami tejto právnickej osoby nie je ani jedna fyzická osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť správcom. Ak je správcom právnická osoba, nevymenúva sa zástupca správcu, nepriberajú sa odborní poradcovia a táto právnická osoba môže vykonávať nútenú správu len prostredníctvom osôb, ktoré spĺňajú podmienky a nie sú vylúčené podľa odseku 4.
(6)
Správca je oprávnený riadiť banku a jej zamestnancov. Kompetencie správcu sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi49b) a zmluvou o výkone činnosti správcu uzatvorenou podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie správcu, ktorý je fyzickou osobou, sa považuje za verejnú funkciu, na ktorej výkon sa poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy alebo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(7)
Zástupca správcu je zodpovedný za správcom zverenú oblasť činnosti banky a podlieha pri výkone nútenej správy správcovi. Kompetencie zástupcu správcu sú určené v zmluve o výkone činnosti zástupcu správcu uzatvorenou s Národnou bankou Slovenska podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie zástupcu správcu sa považuje za verejnú funkciu, na ktorej výkon sa poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Po predchádzajúcom písomnom súhlase Národnej banky Slovenska môže správca písomne splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene, na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;50) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(8)
Správca a zástupca správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri realizácii aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(9)
Osoba vykonávajúca zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reorganizačného opatrenia rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä pri realizácii aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(10)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je správca po predchádzajúcom písomnom súhlase Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v banke pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu. Odborný poradca musí byť osoba odborne spôsobilá. Odborným poradcom nemôže byť osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť správcom.
(11)
Výkon funkcie správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy, uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo dňom ich odvolania z funkcie. Národná banka Slovenska odvolá správcu alebo zástupcu správcu, ak v súvislosti s nútenou správou porušia tento zákon alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy alebo ak sa naplnia dôvody na ich odvolanie určené v zmluve o výkone činnosti správcu alebo v zmluve o výkone činnosti zástupcu správcu.
§ 55
(1)
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov banky a vedúcich zamestnancov banky a pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu; súčasne sa pozastavujú práva akcionárov banky v rozsahu podľa § 52 ods. 1 okrem práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení zvolanom správcom podľa odseku 2. Ak ide o členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia. Týmto nie je dotknuté právo štatutárneho orgánu podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti štatutárneho orgánu a dozornej rady sa na správcu nevzťahuje osobitný predpis.1)
(2)
Správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie banky, riadiť jeho priebeh a má právo predkladať na ňom návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(3)
Správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie likvidity banky, najmä nakladať s pohľadávkami a iným majetkom, vrátane predaja pobočky banky alebo organizačnej jednotky banky ako časti podniku banky alebo predaja podniku banky za primeranú cenu, uzavrieť pobočku alebo inú organizačnú jednotku banky alebo ukončiť ich činnosť; týmto nie sú dotknuté ustanovenia § 28 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.
(4)
Správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť Národnej banke Slovenska projekt ozdravenia banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v banke.
(5)
Ak to vyžaduje situácia v banke, môže správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie vkladateľov s ich vkladmi v banke, najdlhšie však na dobu 30 dní.
(6)
Správca môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podať návrh na vyhlásenie konkurzu,52) ak je banka v úpadku.24aa)
(7)
Správca môže podať Národnej banke Slovenska návrh na odobratie bankového povolenia, ak zistí skutočnosti uvedené v § 63.
§ 56
(1)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať svoje funkcie s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú svojou činnosťou. Správca a ním poverený zástupca správcu sú povinní pravidelne informovať Národnú banku Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.
(2)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy, vo svoj prospech ani v prospech iných osôb a nesmú nakladať s majetkom banky vo svoj prospech a v prospech osôb im blízkych.30)
(3)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu;8) povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním nútenej správy. Ustanovenia § 91 ods. 2 až 7, § 92 ods. 1 až 6 a § 93 týmto nie sú dotknuté.
§ 57
(1)
Národná banka Slovenska uzatvorí so správcom zmluvu o výkone činnosti správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Národná banka Slovenska uzatvorí so zástupcom správcu zmluvu o výkone činnosti zástupcu správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
(2)
Pribratie odborných poradcov podľa § 54 ods. 10 správca uskutoční na zmluvnom základe a za podmienok odsúhlasených Národnou bankou Slovenska.
(3)
Výšku odmeny správcu a zástupcu správcu za výkon funkcie určí Národná banka Slovenska.
(4)
Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien správcu, zástupcov správcu a odborných poradcov uhrádza banka, nad ktorou bola zavedená nútená správa.
§ 58
(1)
Členovia štatutárneho orgánu, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci, vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu sú povinní na požiadanie správcu spolupracovať so správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie podklady vyžiadané správcom v súvislosti s výkonom nútenej správy.
(2)
Správca je oprávnený vedúcim zamestnancom, vedúcemu útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu okamžite zrušiť pracovný pomer, dať im výpoveď alebo ich previesť na inú prácu.27)
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom štatutárneho orgánu a členom dozornej rady vyplatená žiadna odmena v prípade skončenia členstva v týchto orgánoch banky vyplývajúca zo zmluvy medzi bankou a členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi banky.
§ 59
(1)
Účinky zavedenia nútenej správy v banke, ktorá má pobočku umiestnenú v inom členskom štáte, ak ide o
a)
pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, ktorými sa spravuje pracovná zmluva,
b)
kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, spravujú sa právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c)
práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa nehnuteľnosti, lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v členskom štáte,
d)
vlastnícke alebo iné práva k investičným nástrojom,37a) ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v členskom štáte, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa investičných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v členskom štáte,
e)
zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou kúpou a zmluvy o burzových obchodoch sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci pre tieto zmluvy.
(2)
Počas šiestich mesiacov od zavedenia nútenej správy nemožno postupovať pohľadávky voči banke a započítavať vzájomné pohľadávky medzi bankou, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a inými osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítanie pohľadávok aj počas zavedenia reorganizačného opatrenia. Tým nie je dotknuté záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ak táto zmluva spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu;52a) toto záverečné vyrovnanie ziskov a strát sa v nútenej správe spravuje výlučne právnym poriadkom členského štátu, ktorým sa spravuje zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.
(3)
Správca môže odporovať právnemu úkonu,53) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle ukrátiť banku alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť banke známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel banky ukrátiť veriteľa banky.
(4)
Správca môže odporovať aj právnemu úkonu,53) ktorým bola banka ukrátená a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy medzi bankou a osobou s osobitným vzťahom k banke.
(5)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte nemá vplyv na vecné práva veriteľov alebo tretích strán vo vzťahu k aktívam patriacim banke alebo zahraničnej banke, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu.
(6)
Zavedenie nútenej správy v banke kupujúcej aktívum alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke kupujúcej aktívum nemá vplyv na nárok predávajúceho ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(7)
Zavedenie nútenej správy v banke predávajúcej aktívum alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke predávajúcej aktívum nie je dôvodom na zrušenie alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo, ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(8)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia v členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 5, 6 a 7 nie sú prekážkou pre podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, ani návrhu na vydanie predbežného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov banky v nútenej správe alebo veriteľov zahraničnej banky, v ktorej je zavedené zahraničné reorganizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo banke odňaté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje.
§ 60
(1)
Zavedenie nútenej správy, údaje o správcovi a jeho zástupcovi, skončenie nútenej správy a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra.1) Návrh na zápis nútenej správy podáva Národná banka Slovenska; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.54)
(2)
Do obchodného registra sa zapisuje meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo správcu a zástupcu správcu.
(3)
Správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(4)
Zavedenie zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte, ktorá má pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra. Návrh na zápis podáva orgán dohľadu členského štátu alebo osoba vykonávajúca zahraničné reorganizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reorganizačné opatrenie.
§ 61
(1)
Počas nútenej správy môže Národná banka Slovenska poskytnúť banke finančnú pomoc na odstránenie dočasného nedostatku likvidity. Úver, ktorým sa banke poskytuje taká finančná pomoc, musí byť dostatočne zabezpečený majetkovými hodnotami slúžiacimi na zabezpečenie záväzkov a pri poskytovaní takej finančnej pomoci nemožno zvýhodňovať ani nezvýhodňovať žiadnu banku v porovnaní s inými bankami.
(2)
Nárok na vrátenie finančnej pomoci poskytnutej podľa odseku 1 má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami banky s výnimkou tých ostatných záväzkov, ktoré majú prednostné poradie pri uspokojovaní nárokov podľa osobitných predpisov.55)
§ 62
(1)
Nútená správa sa končí
a)
doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na banku,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy alebo
d)
odobratím alebo zánikom bankového povolenia.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy podľa odseku 1 Národná banka Slovenska bezodkladne zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej obchodných prevádzkach. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Bezodkladne po skončení nútenej správy je banka povinná zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je banka povinná zaradiť odvolanie doterajších členov a voľbu nových členov štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky; noví členovia štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky musia spĺňať podmienky uvedené v § 7 ods. 2 písm. e).
§ 63
(1)
Národná banka Slovenska je povinná odobrať bankové povolenie, ak
a)
vlastné zdroje banky klesnú pod úroveň základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a),
b)
požiadavky na vlastné zdroje banka plní na menej než 25 %,
c)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nezačne do 12 mesiacov od právoplatnosti bankového povolenia vykonávať činnosti podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) alebo počas 12 mesiacov tieto činnosti nevykonáva,
d)
banka alebo pobočka zahraničnej banky získala bankové povolenie na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti o udelenie bankového povolenia,
e)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nie je schopná počas najmenej 30 dní plniť svoje splatné záväzky alebo bola vyhlásená za neschopnú vyplácať vklady podľa osobitného predpisu,32)
f)
ide o pobočku zahraničnej banky a táto zahraničná banka stratila v štáte svojho sídla oprávnenie pôsobiť ako banka.
(2)
Národná banka Slovenska môže odobrať bankové povolenie pri vzniku závažných nedostatkov v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky a pri porušovaní požiadaviek na podnikanie bánk a pobočiek zahraničných bánk, ak
a)
banka dosiahne stratu prevyšujúcu 50 % základného imania v jednom roku alebo 10 % ročne v troch po sebe nasledujúcich rokoch,
b)
banka, pobočka zahraničnej banky alebo zahraničná banka čiastočne alebo úplne pozastaví nakladanie vkladateľov s ich vkladmi v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska alebo rozhodnutia podľa osobitného predpisu,56)
c)
banka alebo pobočka zahraničnej banky neplní povinnosti podľa osobitného predpisu,57)
d)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nesplnila podmienky na začatie činnosti v lehote určenej v bankovom povolení,
e)
banka neplní podmienky podľa § 7 ods. 2 alebo pobočka zahraničnej banky neplní podmienky podľa § 8 ods. 2,
f)
banka alebo pobočka zahraničnej banky zmenila sídlo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.
§ 64
(1)
Bankové povolenie zaniká
a)
banke dňom jej zrušenia z iného dôvodu ako pre odobratie bankového povolenia,
b)
banke dňom vyhlásenia konkurzu na majetok banky podľa osobitného predpisu,58)
c)
pobočke zahraničnej banky dňom vyhlásenia konkurzu na majetok zahraničnej banky alebo dňom zrušenia zahraničnej banky z iného dôvodu ako pre odobratie bankového povolenia,
d)
banke alebo pobočke zahraničnej banky dňom vrátenia bankového povolenia; bankové povolenie možno vrátiť len písomne a s predchádzajúcim súhlasom podľa § 28 ods. 1 písm. b),
e)
vtedy, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nepodala návrh na zápis do obchodného registra podľa § 9 ods. 6,
f)
dňom predaja podniku banky alebo pobočky zahraničnej banky,28)
g)
pobočke zahraničnej banky dňom ukončenia jej činnosti zahraničnou bankou,
h)
banke alebo pobočke zahraničnej banky na tie bankové činnosti, na ktoré jej zaniklo osobitné povolenie podľa § 2 ods. 4.
(2)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a), b), c), d), e) a g) do 30 dní od ich vzniku.
§ 65
(1)
Po okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí bankového povolenia alebo odo dňa zániku bankového povolenia Národná banka Slovenska bezodkladne zruší právnickej osobe, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo ktorej zaniklo bankové povolenie, výkon platobného styku a jeho zúčtovania vykonávaného podľa § 2 ods. 13.
(2)
Od okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí bankového povolenia alebo odo dňa zániku bankového povolenia nemôže právnická osoba podľa odseku 1 prijímať vklady a poskytovať úvery a vykonávať ďalšie činnosti s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné na vyrovnanie jej pohľadávok a záväzkov; platobný styk na vyrovnanie existujúcich pohľadávok a záväzkov vykonáva takáto právnická osoba prostredníctvom účtu zriadeného v inej banke.
(3)
Právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo ktorej zaniklo bankové povolenie pri vykonávaní činností podľa odseku 2, postupuje ako banka alebo pobočka zahraničnej banky podľa tohto zákona dovtedy, než vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosť predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia o požiadavkách na podnikanie bánk sa na takúto právnickú osobu nevzťahuje.
(4)
Rozhodnutie o odobratí bankového povolenia zašle Národná banka Slovenska na uverejnenie do 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti Obchodnému vestníku.24c)
(5)
Právoplatné rozhodnutie o odobratí bankového povolenia zahraničnej banke na vykonanie bankových činností prostredníctvom jej pobočky oznámi Národná banka Slovenska orgánu dohľadu v štáte, v ktorom má zahraničná banka sídlo. Ak je vydané rozhodnutie o odobratí bankového povolenia právnickej osobe, ktorá má zriadenú pobočku v zahraničí, Národná banka Slovenska oznámi túto skutočnosť aj orgánu dohľadu v štáte, v ktorom má právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie, svoju pobočku.
(6)
Odobratie bankového povolenia sa zapisuje do obchodného registra.1) Do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odobratí bankového povolenia Národná banka Slovenska zašle rozhodnutie s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie obchodný register; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.54)
(7)
Bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia o odobratí bankového povolenia Národná banka Slovenska podá príslušnému súdu návrh na zrušenie a likvidáciu banky a na vymenovanie likvidátora. Súd pred rozhodnutím o zrušení nemôže použiť postup podľa osobitného predpisu.60)
(8)
Národná banka Slovenska zastaví konanie o odobratí bankového povolenia na základe vyhlásenia konkurzu podľa osobitného predpisu.58)
JEDENÁSTA ČASŤ
LIKVIDÁCIA BANKY
§ 66
(1)
Ak sa zrušuje banka s likvidáciou, návrh na vymenovanie a odvolanie likvidátora je oprávnená podať iba Národná banka Slovenska. Pri podaní tohto návrhu sa nepoužije osobitný predpis.54)
(2)
Likvidátorom nemôže byť osoba, ktorá má alebo mala osobitný vzťah k banke, ktorá je alebo bola v posledných piatich rokoch audítorom banky alebo sa akýmkoľvek spôsobom na audite v banke podieľala bez vyslovenia výhrad k činnosti banky.
(3)
Národná banka Slovenska určí likvidátorovi odmenu s prihliadnutím na rozsah jeho činnosti a tiež určí splatnosť tejto odmeny.
(4)
Osoby, ktoré sa podieľajú na likvidácii právnickej osoby, ktorej bankové povolenie bolo odobraté alebo zaniklo, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním likvidácie voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,8) a to aj po skončení likvidácie; ustanovenia § 91 až 93a tým nie sú dotknuté.
(5)
Likvidátor je povinný predkladať Národnej banke Slovenska bezodkladne účtovné výkazy a doklady spracovávané v priebehu likvidácie v súlade s osobitným predpisom1) a ďalšie podklady vyžadované Národnou bankou Slovenska na účel posúdenia činnosti likvidátora a priebehu likvidácie.
(6)
Likvidátor je povinný vymáhať vydanie plnenia z neplatných právnych úkonov alebo odporovateľných právnych úkonov, ktorými bola ukrátená banka alebo jej veritelia. Likvidátor vykonáva aj ostatné činnosti nevyhnutné na účely likvidácie tejto právnickej osoby. Tieto činnosti môže vykonávať len so súhlasom Národnej banky Slovenska. Na udelenie súhlasu sa nevzťahujú ustanovenia § 94 až 114 ani všeobecné predpisy o správnom konaní.83)
(7)
Likvidátor zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii právnickej osoby, ktorej bankové povolenie bolo odobraté alebo zaniklo, v Úradnom vestníku Európskej únie a najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou v každom členskom štáte, v ktorom má táto právnická osoba umiestnenú pobočku, a to v slovenskom jazyku a v úradnom jazyku príslušného členského štátu.
(8)
Na likvidáciu pobočky zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, sa obdobne vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 7.
(9)
Na likvidáciu právnickej osoby, ktorej bankové povolenie bolo odobraté alebo zaniklo, vrátane jej pobočky umiestnenej na území iného členského štátu, na likvidáciu pobočky zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, ako aj na postup likvidátora sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 54 ods. 2 a § 59 ods. 1, 2 a 5 až 8.
DVANÁSTA ČASŤ
HYPOTEKÁRNE BANKOVNÍCTVO
§ 67
(1)
Hypotekárnym obchodom sa na účely tohto zákona rozumie
a)
poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie hypotekárnych záložných listov,61)
b)
poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie komunálnych obligácií bankou.62)
(2)
Hypotekárne obchody sa môžu vykonávať v slovenských korunách alebo v cudzej mene.
(3)
V prípade vykonávania hypotekárnych obchodov v cudzej mene kurzové riziko znáša banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody (ďalej len „hypotekárna banka“). Hypotekárna banka je povinná prijať opatrenia na predchádzanie vzniku kurzového rizika z krytia hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií pohľadávkami z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov.
§ 68
Hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný najmenej vo výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu61) a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tieto účely:
a)
nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b)
výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,63)
c)
údržbu tuzemských nehnuteľností alebo
d)
splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý je hypotekárnym úverom poskytnutým hypotekárnou bankou v konkurze,
e)
splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý nie je hypotekárnym úverom.
§ 69
Komunálny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k nehnuteľnému majetku obce alebo k nehnuteľnému majetku vyššieho územného celku, ktorý je financovaný najmenej vo výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu62) a ktorý poskytujú banky na nadobudnutie tuzemských nehnuteľností, výstavbu, zmenu dokončených stavieb63) a údržbu tuzemských nehnuteľností a ďalších stavieb s cieľom využívať ich na verejnoprospešný účel.
§ 70
Hypotekárna banka môže dočasne voľné peňažné prostriedky získané z hypotekárnych obchodov uložiť v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ďalej môže tieto prostriedky použiť na nákup
a)
hypotekárnych záložných listov vydaných inou hypotekárnou bankou,
b)
komunálnych obligácií62) vydaných inou hypotekárnou bankou,
c)
pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska,
d)
štátnych dlhopisov,64)
e)
štátnych pokladničných poukážok.
§ 71
Vydávanie a náležitosti hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií sa spravujú osobitným predpisom.13) Národná banka Slovenska môže v bankovom povolení na vykonávanie hypotekárnych obchodov ustanoviť osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov pre hypotekárnu banku najviac na obdobie dvoch rokov od udelenia tohto bankového povolenia.
§ 72
(1)
Na riadne krytie vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií môžu byť použité len pohľadávky hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a pohľadávky z komunálnych úverov, ktoré sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti podľa § 74 a ktoré nepresahujú 70 % hodnoty založenej nehnuteľnosti určenej podľa § 73.
(2)
Poskytovať hypotekárne úvery a komunálne úvery nad rámec podľa odseku 1 možno len za podmienky, že celková hodnota pohľadávok hypotekárnej banky, ktoré presahujú tento rámec, nepresiahne 10 % celkovej sumy poskytnutých hypotekárnych úverov a komunálnych úverov.
(3)
Majetkové hodnoty slúžiace na krytie menovitej hodnoty vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vrátane záložných práv k nehnuteľnostiam podľa § 74 nemôže hypotekárna banka založiť ani ich použiť na iné zabezpečenie svojich záväzkov.
§ 73
(1)
Hodnotu nehnuteľnosti na účely tohto zákona určí hypotekárna banka na základe celkového posúdenia nehnuteľnosti. Pri určení tejto hodnoty môže hypotekárna banka prihliadať iba na trvalé vlastnosti nehnuteľnosti a možný výnos, ktorý môže nehnuteľnosť pri riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať jej vlastníkovi. Pri nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená záložným právom alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti v súlade s § 74 ods. 2, hypotekárna banka vždy zníži hodnotu tejto nehnuteľnosti o výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie slúži toto záložné právo alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti.
(2)
Hypotekárna banka je viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti.
§ 74
(1)
Záložné právo na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov alebo z komunálnych úverov vzniká jeho vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu65) na základe návrhu hypotekárnej banky a vlastníka nehnuteľnosti. Postavenie záložného veriteľa má hypotekárna banka.
(2)
Hypotekárny úver a komunálny úver nesmú byť zabezpečené záložným právom vzťahujúcim sa na nehnuteľnosť, na ktorej už vzniklo a trvá iné záložné právo alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti s výnimkou záložného práva alebo obmedzenia prevodu nehnuteľností zriadených podľa osobitného predpisu,66) záložného práva zriadeného v prospech tej istej hypotekárnej banky na zabezpečenie iného ňou poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, záložného práva zriadeného v prospech stavebnej sporiteľne alebo Štátneho fondu rozvoja bývania a záložného práva zriadeného na zabezpečenie splnenia pohľadávok vyplývajúcich z prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru za regulovanú cenu podľa osobitného predpisu.66b) Pre záložné právo, ktoré bolo v katastri nehnuteľností zapísané na prvom mieste v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv s výnimkou záložných práv uvedených v prvej vete a ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, nesmie hypotekárna banka až do zániku tohto záložného práva dohodnúť podľa osobitného predpisu66b) ani umožniť zapísať v katastri nehnuteľností žiadne iné miesto v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv.
(3)
Nehnuteľnosť sa nepovažuje za zaťaženú záložným právom alebo zaťaženú obmedzením prevodu nehnuteľnosti vtedy, ak pohľadávka, ktorá je zabezpečená iným záložným právom alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti, zanikne na základe poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, ktorým sa pohľadávka splatí, a ak záložné právo k nehnuteľnosti alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti zanikne. Nehnuteľnosť sa na účely tohto zákona nepovažuje za zaťaženú záložným právom ani vtedy, ak si hypotekárna banka najmenej na obdobie od prvého dňa poskytnutia čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru až do zániku záložného práva, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov alebo z komunálnych úverov, dohodne pre toto záložné právo podľa osobitného predpisu66a) a zabezpečí zápisom v katastri nehnuteľností prvé miesto v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv s výnimkou záložných práv uvedených v odseku 2 prvej vete.
(4)
Záložné právo k nehnuteľnosti zriadené na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárneho úveru alebo z komunálneho úveru zaniká splatením tohto úveru aj s príslušenstvom. Hypotekárna banka oznámi zánik záložného práva k nehnuteľnosti orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.65)
(5)
Hypotekárna banka môže pri výkone záložného práva založenú nehnuteľnosť predať exekúciou podľa osobitného predpisu67) na základe dohody vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, uzatvorenej medzi hypotekárnou bankou a jej dlžníkom, ako aj záložcom, ak ním nie je dlžník, ak sa zmluvné strany v tejto dohode dohodnú na exekúcii podľa osobitného predpisu.67) Táto dohoda musí obsahovať právny záväzok, vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia.
§ 75
(1)
Hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery podľa ňou vydaných všeobecných podmienok poskytovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré musia obsahovať najmä
a)
náležitosti žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
b)
postup pri predkladaní žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
c)
podmienky na poskytovanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, vrátane rámcového vymedzenia druhu, spôsobu a rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo komunálnom úvere a vymedzenia nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere,
d)
spôsoby vypovedania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
e)
postup hypotekárnej banky pri omeškaní dlžníka so splácaním hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru alebo jeho príslušenstva,
f)
prípady zmien okolností na strane dlžníka, za ktorých je hypotekárna banka oprávnená požadovať predčasné splácanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
g)
podmienky realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na zabezpečenie hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov.
(2)
Z dôvodov na strane hypotekárnej banky alebo jej právnych nástupcov sa nemôže vynucovať predčasné splácanie pohľadávok z hypotekárneho úveru a komunálneho úveru; to platí aj pri zrušení a likvidácii hypotekárnej banky.
(3)
Súčasťou informácií, ktoré je hypotekárna banka povinná sprístupniť vo svojich prevádzkových priestoroch podľa § 37 ods. 1, musia byť aj všeobecné podmienky hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov podľa odseku 1 a percentuálna výška príspevku podľa § 84 ods. 1 a § 85a ods. 1 určeného na jednotlivé kalendárne roky. Na požiadanie klienta je hypotekárna banka povinná poskytnúť mu ďalšie doplňujúce informácie.
(4)
Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere musí byť písomná a musí obsahovať
a)
identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu
1.
meno, priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2.
názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta podnikania, ak ide o právnickú osobu,
b)
sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, výšku ročnej percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere,
c)
presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny úver; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto tuzemskej nehnuteľnosti v dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere alebo k zmluve o komunálnom úvere uzavretom najneskôr pred poskytnutím čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
d)
podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady vyžadované od klienta,
e)
podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere,
f)
ostatné podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru vyžadované podľa všeobecných podmienok hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov,
g)
podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru na podnet klienta.
(5)
Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere môže obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi hypotekárnou bankou a klientom.
(6)
Hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o hypotekárnom úvere alebo zmluve o komunálnom úvere.
§ 76
(1)
Zoznam a rozsah hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, záložných práv a pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré slúžia na krytie hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií, alebo iné hodnoty slúžiace ako náhradné krytie musí hypotekárna banka jednotlivo evidovať vo svojom registri hypoték.
(2)
Register hypoték a doklady, na ktorých základe sa vykonali zápisy v registri hypoték, je hypotekárna banka povinná uschovávať oddelene od ostatných dokladov a zabezpečiť ich pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.
(3)
Do konca januára a júla každého kalendárneho roka je hypotekárna banka povinná predložiť Národnej banke Slovenska a ministerstvu informáciu o záznamoch z registra hypoték, ktoré sa vykonali za posledných šesť mesiacov.
(4)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska a ministerstvo, ustanoví náležitosti a spôsob vedenia registra hypoték podľa odseku 2 a náležitosti a formu informácie podľa odseku 3.
§ 77
Hypotekárna banka je povinná o hypotekárnych obchodoch viesť oddelene analytickú evidenciu v systéme účtovníctva.
§ 78
(1)
Národná banka Slovenska vymenúva pre každú hypotekárnu banku hypotekárneho správcu, ktorý vykonáva dozor nad vykonávaním hypotekárnych obchodov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom.13) Rovnako sa pre každú hypotekárnu banku vymenúva zástupca hypotekárneho správcu, ktorý zastupuje hypotekárneho správcu počas jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho práv a povinností.
(2)
Vymenovanie hypotekárneho správcu a jeho zástupcu Národná banka Slovenska vopred prerokuje s hypotekárnou bankou, pre ktorú sa vymenúvajú.
(3)
Hypotekárneho správcu a jeho zástupcu odvoláva Národná banka Slovenska.
(4)
Hypotekárnym správcom a jeho zástupcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je na túto činnosť odborne spôsobilá a bezúhonná. Za odborne spôsobilú osobu sa považuje fyzická osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ktorá vykonávala ekonomickú alebo právnickú prax v oblasti bankovníctva najmenej päť rokov. Za bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin.
§ 79
(1)
Hypotekárny správca vykonáva svoju činnosť samostatne, nezávisle a nestranne. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len všeobecne záväznými právnymi predpismi, zmluvou o výkone činnosti hypotekárneho správcu a rozhodnutiami vydanými pri dohľade alebo dohľade podľa osobitného predpisu13) nad činnosťou hypotekárneho správcu.
(2)
O rozporoch medzi hypotekárnym správcom a hypotekárnou bankou rozhoduje Národná banka Slovenska.
§ 80
(1)
Hypotekárny správca vykonáva dozor nad vydávaním hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií z hľadiska ich náležitostí a krytia podľa osobitného predpisu.13)
(2)
Hypotekárny správca je povinný vyhotoviť pre každú emisiu hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií pred ich vydaním písomné osvedčenie o tom, že ich krytie je zabezpečené podľa osobitného predpisu68) a že je vykonaný záznam v registri hypoték.
(3)
Hypotekárny správca kontroluje, či hypotekárna banka v súlade s týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery vrátane ich zabezpečenia záložným právom a či si hypotekárna banka plní povinnosti týkajúce sa registra hypoték.
(4)
Hypotekárny správca je povinný na požiadanie hypotekárnej banky spolupôsobiť pri činnostiach súvisiacich s vykonávaním hypotekárnych obchodov, ktoré bez jeho súčinnosti hypotekárna banka nemôže vykonať.
§ 81
(1)
Hypotekárny správca v prípade zistenia nedostatkov podľa § 80 je povinný bezodkladne písomne informovať o týchto skutočnostiach Národnú banku Slovenska.
(2)
Hypotekárny správca pri výkone svojej činnosti koná vo vlastnom mene a na účet hypotekárnej banky.
(3)
Hypotekárna banka je povinná umožniť hypotekárnemu správcovi výkon jeho činnosti, najmä je povinná umožniť mu nahliadať do účtovných záznamov, do registra hypoték a do iných dokladov súvisiacich s hypotekárnymi obchodmi.
(4)
Výšku odmeny pre hypotekárneho správcu a jeho zástupcu určuje Národná banka Slovenska po dohode s hypotekárnou bankou. Odmenu hradí hypotekárna banka.
(5)
Hypotekárna banka uzatvorí s hypotekárnym správcom zmluvu o výkone činnosti hypotekárneho správcu, ktorá podrobnejšie určí práva a povinnosti hypotekárnej banky a hypotekárneho správcu. Hypotekárna banka uzatvorí so zástupcom hypotekárneho správcu zmluvu o výkone činnosti zástupcu hypotekárneho správcu, ktorá podrobnejšie určí práva a povinnosti hypotekárnej banky a zástupcu hypotekárneho správcu.
§ 82
(1)
Činnosť hypotekárneho správcu a jeho zástupcu podlieha dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu.15)
(2)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu s výnimkou nedostatkov podľa § 80 ods. 1, môže mu uložiť pokutu až do výšky 100 000 Sk.
(3)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa osobitných predpisov69) zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu vykonávanej podľa § 80 ods. 1, postupuje podľa osobitného predpisu.70)
§ 83
Národná banka Slovenska a ministerstvo ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu.
§ 84
(1)
Dlžníkovi zo zmluvy o hypotekárnom úvere (§ 75 ods. 4) poskytnutom na účely podľa § 68 písm. a) až d), ktorým je fyzická osoba (ďalej len „poberateľ hypotekárneho úveru“), patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátny príspevok“).
(2)
Štátnym príspevkom sa rozumie percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere. Štátny príspevok sa určuje na jednotlivé kalendárne roky zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok a v tom roku platí pre všetky zmluvy o hypotekárnom úvere; tým nie je dotknuté ustanovenie § 122a.
(3)
Na účely výpočtu štátneho príspevku na hypotekárny úver poskytnutý v cudzej mene sa výška hypotekárneho úveru prepočíta kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska,31) platným ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere.
(4)
Štátny príspevok sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy hypotekárneho úveru 2 500 000 Sk na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie, a to aj v prípade manželov alebo nadobúdania takejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosťami určenými na bývanie sa na účely tohto zákona rozumejú bytové budovy podľa osobitného predpisu.71)
(5)
Splátky hypotekárneho úveru vrátane úrokov, na ktorý sa poskytuje štátny príspevok, sa spravidla dohodnú v pravidelných mesačných splátkach. Ak splátky hypotekárneho úveru budú dohodnuté inak, suma prostriedkov poskytnutých ako štátny príspevok na takýto hypotekárny úver nemôže prekročiť sumu, ktorá by bola poskytnutá ako štátny príspevok na takýto hypotekárny úver v prípade pravidelných mesačných splátok.
§ 85
(1)
Nárok na štátny príspevok voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky si uplatňuje poberateľ hypotekárneho úveru prostredníctvom hypotekárnej banky na základe žiadosti, ktorú jej predloží.
(2)
Štátny príspevok sa poskytuje poberateľovi hypotekárneho úveru každoročne počas určenej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru dohodnutej pri uzatvorení zmluvy o hypotekárnom úvere, a to iba na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere. Za tú istú zmluvu o hypotekárnom úvere sa považuje aj zmena tejto zmluvy, ktorou sa hypotekárny úver zvýši najviac na sumu uvedenú v § 84 ods. 4.
(3)
Ak poberateľ hypotekárneho úveru uzatvorí viac zmlúv o hypotekárnom úvere, štátny príspevok sa poskytuje na tú zmluvu, o ktorej to písomne vyhlási; ak takéto vyhlásenie obsahujú súčasne viaceré zmluvy o hypotekárnom úvere v jednom kalendárnom roku, poberateľovi hypotekárneho úveru zaniká nárok na štátny príspevok zo všetkých zmlúv na obdobie nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, pričom táto lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po prijatí písomnej informácie z ministerstva alebo ním určenej právnickej osoby o existencii viacerých zmlúv s uplatňovaným nárokom na štátny príspevok. Pri manželoch alebo podielových spoluvlastníkoch zaniká v tomto prípade nárok na štátny príspevok obom manželom alebo všetkým podielovým spoluvlastníkom.
(4)
Nárok na štátny príspevok zaniká
a)
počas obdobia, keď hypotekárna banka z dôvodu omeškania poberateľa hypotekárneho úveru preradí pohľadávku vzniknutú z hypotekárneho úveru medzi také zatriedené pohľadávky, pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej hodnoty, alebo
b)
ak poberateľ hypotekárneho úveru
1.
nedodrží účel, na ktorý bol hypotekárny úver poskytnutý,
2.
prevedie záväzok z hypotekárneho úveru na inú osobu s výnimkou jemu blízkej osoby alebo
3.
splatí hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov od poskytnutia hypotekárneho úveru.
(5)
Ak poberateľom hypotekárneho úveru zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo podielové spoluvlastníctvo alebo ak poberateľ hypotekárneho úveru zomrie, nárok na štátny príspevok prechádza na tú osobu, na ktorú prechádzajú nesplatené záväzky z hypotekárneho úveru.
(6)
Ak poberateľ hypotekárneho úveru poruší podmienky uvedené v odseku 4 písm. b) treťom bode, je povinný bezodkladne prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť štátny príspevok poskytovaný počas celej určenej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru dohodnutej pri uzatvorení zmluvy.
§ 85a
(1)
Dlžníkovi zo zmluvy o hypotekárnom úvere (§ 75 ods. 4) poskytnutom na účely podľa § 68 písm. a) až c), ktorým je fyzická osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o hypotekárny úver dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku (ďalej len „mladý poberateľ hypotekárneho úveru"), patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom príspevok pre mladých z prostriedkov štátneho rozpočtu (ďalej len „štátny príspevok pre mladých"). Ak sú mladými poberateľmi hypotekárneho úveru manželia, musí požiadavku na vek podľa prvej vety spĺňať každá z týchto osôb.
(2)
Štátnym príspevkom pre mladých sa rozumie percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere. Štátny príspevok pre mladých sa určuje každoročne zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a v tom roku platí pre všetky zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorené za podmienok podľa odsekov 1 a 3.
(3)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru sa štátny príspevok pre mladých poskytne, ak
a)
má mladý poberateľ hypotekárneho úveru ku dňu podania žiadosti o hypotekárny úver priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmu za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver, najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny štvrťrok predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver; ak sú mladými poberateľmi hypotekárneho úveru manželia, priemerný mesačný príjem každého z nich nesmie presiahnuť 1,3 násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny štvrťrok predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver,
b)
sa hypotekárna banka zaviaže, že mladému poberateľovi hypotekárneho úveru na dobu piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru
1.
zníži úrokovú sadzbu určenú v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako sa určí štátny príspevok pre mladých podľa odseku 2, najviac však o 1 %,
2.
umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru,
3.
umožní mimoriadnu splátku hypotekárneho úveru bez poplatku,
c)
žiadosť o hypotekárny úver bola podaná od 1. januára 2007.
(4)
Na účely výpočtu štátneho príspevku pre mladých na hypotekárny úver poskytnutý v cudzej mene sa výška hypotekárneho úveru prepočíta kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska,31) platným ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere.
(5)
Štátny príspevok pre mladých sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy hypotekárneho úveru 1 500 000 Sk na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie, a to aj v prípade manželov alebo nadobúdania takejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva.
(6)
Splátky hypotekárneho úveru vrátane úrokov, na ktorý sa poskytuje štátny príspevok pre mladých, sa dohodnú spravidla v pravidelných mesačných splátkach. Ak splátky hypotekárneho úveru budú dohodnuté inak, suma prostriedkov poskytnutých ako štátny príspevok pre mladých na takýto hypotekárny úver nemôže prekročiť sumu, ktorá by bola poskytnutá ako štátny príspevok pre mladých na takýto hypotekárny úver v prípade pravidelných mesačných splátok. Ustanoveniami prvej a druhej vety nie je dotknuté ustanovenie odseku 3 písm. b) druhého a tretieho bodu.
§ 85b
(1)
Nárok na štátny príspevok pre mladých voči štátnemu rozpočtu si uplatňuje mladý poberateľ hypotekárneho úveru prostredníctvom hypotekárnej banky na základe žiadosti, ktorú jej predloží.
(2)
Štátny príspevok pre mladých sa poskytuje mladému poberateľovi hypotekárneho úveru každoročne po dobu piatich rokov od začatia úročenia hypotekárneho úveru, a to iba na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere. Za tú istú zmluvu o hypotekárnom úvere sa považuje aj zmena tejto zmluvy, ktorou sa hypotekárny úver zvýši najviac na sumu uvedenú v § 85a ods. 5.
(3)
Ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru uzatvorí viac zmlúv o hypotekárnom úvere, štátny príspevok pre mladých sa poskytuje na tú zmluvu o hypotekárnom úvere, o ktorej to písomne vyhlási; ak takéto vyhlásenie obsahujú súčasne viaceré zmluvy o hypotekárnom úvere v jednom kalendárnom roku, mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zaniká nárok na štátny príspevok pre mladých zo všetkých zmlúv o hypotekárnom úvere na obdobie nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, pričom táto lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po prijatí písomnej informácie z ministerstva alebo ním určenej právnickej osoby o existencii viacerých zmlúv o hypotekárnom úvere s uplatňovaným nárokom na štátny príspevok pre mladých. Pri manželoch alebo podielových spoluvlastníkoch zaniká v tomto prípade nárok na štátny príspevok pre mladých obom manželom alebo všetkým podielovým spoluvlastníkom.
(4)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru nepatrí štátny príspevok pre mladých počas obdobia, keď hypotekárna banka z dôvodu omeškania mladého poberateľa hypotekárneho úveru preradí pohľadávku vzniknutú z hypotekárneho úveru medzi také zatriedené pohľadávky, pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej hodnoty.
(5)
Nárok na štátny príspevok pre mladých zaniká, ak
a)
mladý poberateľ hypotekárneho úveru
1.
nedodrží účel, na ktorý bol hypotekárny úver poskytnutý,
2.
prevedie záväzok z hypotekárneho úveru na inú osobu s výnimkou jemu blízkej osoby, pričom blízka osoba musí ku dňu prevodu záväzku spĺňať podmienky podľa § 85a ods. 1 a 3 písm. a),
3.
splatí hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov od poskytnutia hypotekárneho úveru,
4.
predložil pri uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých nepravdivé údaje o výške priemerného mesačného príjmu alebo
b)
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý štátny príspevok pre mladých, predložila pri uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých nepravdivé údaje o veku.
(6)
Ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo podielové spoluvlastníctvo alebo ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru zomrie, nárok na štátny príspevok pre mladých prechádza na tú osobu, na ktorú prechádzajú nesplatené záväzky z hypotekárneho úveru.
(7)
Ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne nárok na štátny príspevok pre mladých podľa odseku 5 písm. a) tretieho alebo štvrtého bodu, je povinný bezodkladne prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť štátny príspevok pre mladých, ktorý mu bol poskytnutý. Ak fyzickej osobe, ktorej bol poskytnutý štátny príspevok pre mladých, zanikne nárok na tento príspevok podľa odseku 5 písm. b), je povinná bezodkladne prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť poskytnutý štátny príspevok pre mladých.
(8)
Hypotekárna banka nezodpovedá za pravdivosť údajov o výške priemerného mesačného príjmu podľa § 85a ods. 3 písm. a).
(9)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru po uplynutí piatich rokov od začatia úročenia hypotekárneho úveru zaniká nárok na štátny príspevok pre mladých a súčasne mu vzniká nárok na štátny príspevok.
(10)
Ustanovenia § 86 až 88 sa na zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých vzťahujú rovnako.
§ 86
(1)
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky uhrádza hypotekárnej banke štátny príspevok mesačne.
(2)
Požiadavku na štátny príspevok za príslušný mesiac uplatňuje hypotekárna banka na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky najneskôr do 25. dňa nasledujúceho mesiaca.
(3)
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky poukazuje peňažné prostriedky podľa odseku 2 do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola predložená žiadosť hypotekárnej banky o poskytnutie štátneho príspevku na osobitný účet hypotekárnej banky zriadený na tento účel v Národnej banke Slovenska. Z tohto účtu hypotekárna banka mesačne čerpá príslušnú sumu za jednotlivých poberateľov hypotekárneho úveru, ktorí majú nárok na štátny príspevok.
(4)
Zúčtovanie poskytnutého štátneho príspevku za príslušný rok vykoná hypotekárna banka v lehote určenej ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
(5)
Hypotekárna banka zodpovedá za
a)
včasné uplatňovanie nárokov na štátny príspevok zo štátneho rozpočtu,
b)
správne vyčíslenie výšky štátnych príspevkov,
c)
vrátenie štátneho príspevku pri nedodržaní podmienok na poskytnutie štátneho príspevku.
§ 87
(1)
Centrálnu evidenciu zmlúv o hypotekárnych úveroch, pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok, vykonáva ministerstvo alebo ním určená právnická osoba.
(2)
Hypotekárne banky sú povinné mesačne poskytovať ministerstvu alebo ním určenej osobe informáciu o novouzatvorených zmluvách o hypotekárnych úveroch na účely uvedené v odseku 1. Táto informácia musí obsahovať
a)
rodné číslo poberateľa hypotekárneho úveru,
b)
číslo zmluvy o hypotekárnom úvere,
c)
vyhlásenie o uplatnení nároku na poskytnutie štátneho príspevku,
d)
výšku hypotekárneho úveru v slovenských korunách,
e)
výšku mesačnej splátky,
f)
termín splatnosti hypotekárneho úveru,
g)
výšku úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve o hypotekárnom úvere,
h)
účel poskytnutia hypotekárneho úveru,
i)
výšku štátneho príspevku v slovenskej mene,
j)
presné označenie nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva slúžiaceho na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárneho úveru.
(3)
Štátny dozor nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku vykonáva ministerstvo. Ministerstvo je oprávnené požadovať od hypotekárnej banky všetky podklady na kontrolu dodržiavania podmienok poskytovania štátneho príspevku. Na výkon tohto štátneho dozoru sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.72)
(4)
Zamestnanci a členovia orgánov osoby určenej podľa odseku 1 a ministerstva podľa odseku 3 sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním činnosti podľa odsekov 1 až 3. Táto povinnosť mlčanlivosti trvá aj po zrušení poverenia pre túto osobu na vykonávanie činnosti podľa odseku 1 alebo po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie v orgánoch tejto osoby; ustanovenia § 91 ods. 2 až 7, § 92 ods. 1 až 6 a § 93 týmto nie sú dotknuté.
(5)
Ak ministerstvo pri výkone štátneho dozoru zistí nedostatky v činnosti hypotekárnej banky spočívajúce v nedodržaní podmienok poskytnutia štátneho príspevku, uloží hypotekárnej banke povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu sumu vo výške neoprávnene použitého štátneho príspevku.
(6)
Ministerstvo môže popri opatrení podľa odseku 5 uložiť hypotekárnej banke v závislosti od závažnosti porušenia povinnosti a dĺžky trvania protiprávneho stavu aj pokutu až do výšky dvojnásobku neoprávnene použitej sumy štátneho príspevku k hypotekárnemu úveru. Pri nesplnení opatrenia podľa odseku 5 možno pokutu uložiť aj opakovane, najviac však v celkovej sume, ktorá nepresiahne sumu podľa prvej vety. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
Na konanie podľa odsekov 5 a 6 sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní.72a)
(8)
Ministerstvo mesačne poskytne Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky informáciu o celkovom nároku na štátny príspevok za jednotlivé hypotekárne banky v príslušnom kalendárnom mesiaci pre potreby poukázania peňažných prostriedkov podľa § 86 ods. 3; túto informáciu ministerstvo poskytne najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Ministerstvo poskytne Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na účely plnenia jeho úloh pri poskytovaní štátneho príspevku aj súhrnné údaje o účeloch poskytnutých hypotekárnych úverov uvedené v informácii hypotekárnej banky podľa § 76 ods. 3, a to do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia tejto informácie ministerstvu.
§ 88
Na účely hypotekárnych obchodov a štátneho príspevku sa ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu,13) ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosti, rovnako použijú aj na byty a nebytové priestory.
TRINÁSTA ČASŤ
BANKOVÉ TAJOMSTVO
§ 89
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode požadovať preukázanie totožnosti klienta okrem obchodov uvedených v odseku 4; pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť.
(2)
Na účely odseku 1 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta73) alebo podpisom klienta, ak je tento klient osobne známy a ak je jeho podpis bez akýchkoľvek pochybností zhodný s podpisom klienta na podpisovom vzore uloženom v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, pri ktorého podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti; pri vykonávaní obchodu prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky dohodne s klientom, alebo elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu a predkladá sa doklad, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, ako aj rodný list maloletého klienta.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode s hodnotou najmenej 15 000 eur zisťovať vlastníctvo prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či obchod vykonáva na vlastný účet; toto písomné vyhlásenie klienta o vlastníctve peňažných prostriedkov môže byť aj súčasťou písomnej zmluvy, ktorú banka alebo pobočka zahraničnej banky uzatvára s klientom v súvislosti s dohodnutým obchodom. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je obchod vykonaný na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú prostriedky a na ktorej účet je obchod vykonaný; v takomto prípade je klient povinný odovzdať banke alebo pobočke zahraničnej banky aj písomný súhlas dotknutej osoby na použitie jej prostriedkov na vykonávaný obchod a na vykonanie tohto obchodu na jej účet. Povinnosť predkladať písomný súhlas podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, banku, pobočku zahraničnej banky, burzu cenných papierov, komoditnú burzu, centrálneho depozitára cenných papierov, obchodníka s cennými papiermi, pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi, sprostredkovateľa investičných služieb, poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zahraničnej zaisťovne, správcovskú spoločnosť ani pobočku zahraničnej správcovskej spoločnosti, ak v záväznom písomnom vyhlásení predloženom podľa tohto odseku uvedú, že obchody vykonávajú výlučne na svoj vlastný účet alebo na účet svojich klientov podľa osobitného zákona6) a že na vykonávanie obchodov používajú výlučne vlastné prostriedky alebo prostriedky svojich klientov, ktoré majú zverené a spravujú pre svojich klientov podľa osobitného zákona;6) to sa rovnako vzťahuje aj na dôchodkovú správcovskú spoločnosť a doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ak sú povinnou osobou podľa osobitného predpisu.74) Povinnosť predkladať písomný súhlas podľa tohto odseku sa nevzťahuje ani na zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte, zahraničnú inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v členskom štáte a zahraničnú finančnú inštitúciu so sídlom v členskom štáte. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť vykonanie požadovaného obchodu.
(4)
Ak klient nakladá so sumou nepresahujúcou 2 500 EUR a ak osobitný zákon74) neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk nie sú povinné požadovať preukázanie totožnosti klienta
a)
pri obchodoch vykonávaných prostredníctvom zmenárenských automatov,
b)
pri poskytovaní finančných služieb na diaľku,74a)
c)
pri nakladaní s vkladom okrem zriadenia vkladu.
(5)
Ustanovením odsekov 1 a 3 nie sú dotknuté povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa osobitného predpisu.74)
§ 90
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť daňovému úradu príslušnému podľa sídla alebo trvalého pobytu podnikateľa,75) ktorý je ich klientom, číslo každého zriadeného a každého zrušeného bežného účtu a vkladového účtu podnikateľa, ktorý je alebo bol ich klientom, a to do 10 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol taký účet zriadený alebo zrušený; túto informáciu môže daňový úrad poskytnúť len v súlade s osobitným predpisom.76)
§ 91
(1)
Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta.
(2)
Na účely bankového tajomstva a spoločného registra bankových informácií podľa § 92a sa za klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky považuje aj osoba, s ktorou banka alebo pobočka zahraničnej banky rokovala o uzatvorení obchodu, aj keď sa tento obchod neuskutočnil, osoba, ktorá prestala byť klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky, a tiež osoba, o ktorej banka alebo pobočka zahraničnej banky dostala podľa tohto zákona údaje od inej banky alebo pobočky zahraničnej banky, údaje z registra bankových úverov a záruk podľa § 38, údaje z registra klientov podľa § 92 ods. 6 alebo údaje zo spoločného registra bankových informácií podľa § 92a.
(3)
Správu o všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, banka a pobočka zahraničnej banky sú bez súhlasu klienta povinné podať osobám povereným výkonom dohľadu vrátane prizvaných osôb15a) a osôb uvedených v § 6 ods. 7 a v § 49 ods. 2, audítorom pri činnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom40) a Fondu ochrany vkladov na plnenie úloh podľa osobitného predpisu;77) stavebná sporiteľňa takú správu podá aj osobám povereným kontrolou používania štátnej prémie v stavebnom sporení78) a hypotekárna banka aj svojmu hypotekárnemu správcovi a zástupcovi tohto hypotekárneho správcu a osobám povereným kontrolou používania štátneho príspevku v hypotekárnych obchodoch.
(4)
Správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie
a)
súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely občianskeho súdneho konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom konania je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,79)
b)
orgánu činného v trestnom konaní na účely trestného konania,80)
c)
daňového orgánu,80a) colného orgánu80b) alebo správcu dane, ktorým je obec,80c) vo veciach daňového konania alebo colného orgánu vo veciach colného konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom podľa osobitného predpisu,81) vrátane vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní alebo vymáhania colného dlhu v colnom exekučnom konaní,
d)
správy finančnej kontroly pri výkone finančnej kontroly podľa osobitného predpisu82) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného predpisu,67) alebo Slovenskej komory exekútorov na účely zabezpečenia vykonania auditu účtovníctva a exekučných konaní exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol podľa osobitného predpisu,82a)
f)
orgánu štátnej správy na účely výkonu rozhodnutia,83) ktorým bola uložená klientovi banky a pobočky zahraničnej banky alebo veriteľovi klienta banky a pobočky zahraničnej banky povinnosť uhradiť peňažné plnenie,
g)
služby kriminálnej polície a služby finančnej polície Policajného zboru na účely odhaľovania trestných činov, zisťovanie ich páchateľov a pátrania po nich,84) a to najmä v prípade daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti,84)
h)
ministerstva pri výkone kontroly ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom,85)
i)
správcu alebo predbežného správcu v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení alebo dozorného správcu vykonávajúceho dozornú správu, ak ide o záležitosti týkajúce sa klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, na majetok ktorého sa vedie konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o oddlžení alebo nad ktorým bola zavedená dozorná správa podľa osobitného predpisu,58)
j)
príslušného štátneho orgánu na účely plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,86) ak plnenie záväzkov podľa tejto zmluvy nemožno odmietnuť z dôvodu ochrany bankového tajomstva,
k)
Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa osobitného predpisu,86a)
l)
Úradu na ochranu osobných údajov na účely dozoru podľa osobitného zákona37) nad spracúvaním a ochranou osobných údajov klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
m)
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na účely kontroly podľa osobitného zákona86b) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
n)
Justičnej pokladnici na účely vymáhania súdnej pohľadávky podľa osobitného zákona86c) od klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
o)
Slovenskej informačnej službe na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu podľa osobitného predpisu.86d)
(5)
Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 musí obsahovať údaje, podľa ktorých môže banka alebo pobočka zahraničnej banky príslušnú záležitosť identifikovať, najmä presné označenie osoby, o ktorej sa požadujú údaje, a vymedzenie rozsahu požadovaných údajov; tieto identifikačné údaje nie je potrebné uvádzať v písomnom vyžiadaní podľa odseku 4 písm. b), g) a o). Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. a) musí obsahovať aj poverenie súdu pre notára ako súdneho komisára a písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. e) musí obsahovať poverenie súdu pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. i) musí obsahovať rozhodnutie konkurzného súdu o ustanovení do funkcie správcu alebo predbežného správcu alebo odkaz na Obchodný vestník, v ktorom bolo takéto rozhodnutie zverejnené; ak ide o písomnú žiadosť dozorného správcu, musí obsahovať odkaz na Obchodný vestník, v ktorom bol zverejnený oznam o zavedení dozornej správy. Rozhodnutie súdu o takomto poverení alebo ustanovení sa musí odovzdať v originálnom vyhotovení alebo ako úradne osvedčená kópia podľa osobitných predpisov,50) ak nebolo zverejnené v Obchodnom vestníku.
(6)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie údajov potrebných na vykonávanie platobného styku prostredníctvom určenej právnickej osoby.9)
(7)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie ohlasovacej povinnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky o neobvyklých obchodných operáciách podľa osobitného predpisu74) ani oznámenie banky alebo pobočky zahraničnej banky podľa osobitného predpisu80) orgánu činnému v trestnom konaní o jej podozrení, že sa pripravuje, že je páchaný alebo že bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne poskytovať ministerstvu v lehotách ním určených zoznam klientov, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie zavedené podľa osobitného predpisu;86d) poskytnutý zoznam musí obsahovať aj čísla účtov a výšku zostatku na účtoch týchto klientov.
§ 92
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta poskytnúť údaje na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá odovzdá banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie, že
a)
v dôsledku chyby pri vykonávaní platobného alebo zúčtovacieho styku utrpela majetkovú ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných peňažných prostriedkov na účet klienta a
b)
na vymáhanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia sú nevyhnutné údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku chyby podľa písmena a).
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky údaje podľa odseku 1 nevydajú, ak na ich písomné upozornenie o predloženej žiadosti tento klient vydá banke alebo pobočke zahraničnej banky príkaz na spätný prevod pripísaných peňažných prostriedkov, a to do siedmich kalendárnych dní po dni doručenia písomnej žiadosti o poskytnutie identifikačných údajov o klientovi banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(3)
Ak si klient banky alebo pobočky zahraničnej banky neplní riadne a včas svoje záväzky voči banke alebo pobočke zahraničnej banky ani napriek jej písomnej výzve, tak banka alebo pobočka zahraničnej banky je aj bez súhlasu dotknutého klienta oprávnená informácie o tomto klientovi v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3 a informácie a doklady o klientom neplnených záväzkoch poskytnúť znalcovi na vykonanie finančného ocenenia záväzku klienta,87) súdnemu exekútorovi, ktorého označila v návrhu na vykonanie exekúcie proti klientovi alebo ktorému prihlasuje svoje právo proti klientovi do exekúcie vedenej proti klientovi, a dražobníkovi, s ktorým má v súvislosti s neplneným záväzkom klienta uzavretú zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa osobitného predpisu.87a) Ak si klient banky alebo pobočky zahraničnej banky neplní riadne a včas svoje záväzky voči banke alebo pobočke zahraničnej banky ani napriek jej písomnej výzve alebo ak vznikol iný spor medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientom, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu dotknutého klienta poskytnúť informácie o tomto klientovi v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3 a informácie a doklady o príslušnom spore advokátovi alebo komerčnému právnikovi, ktorému udelila písomné plnomocenstvo na svoje zastupovanie proti príslušnému klientovi na účel ochrany alebo domáhania sa neuspokojených alebo sporných práv banky alebo pobočky zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky môžu pritom poskytnúť len informácie a doklady o klientom neplnených záväzkoch alebo o svojich sporných vzťahoch s klientom, na ktoré sa vzťahuje udelené plnomocenstvo; informácie a doklady o jednotlivých iných svojich vzťahoch s klientom môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
(4)
Osoby a orgány uvedené v odsekoch 1 až 3 alebo § 91 ods. 3 až 7 môžu bankou alebo pobočkou zahraničnej banky poskytnuté informácie, údaje a správy o záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, použiť len na účel alebo na konanie, na ktoré im boli tieto informácie a správy poskytnuté; pritom sú povinné zachovávať mlčanlivosť. Tieto informácie si môžu poskytnúť osoby a orgány uvedené v odsekoch 1 až 3 alebo § 91 ods. 3 až 7 navzájom len na ten istý účel alebo na konanie, na ktoré im boli poskytnuté; inak ich môžu poskytnúť len so súhlasom banky alebo pobočky zahraničnej banky v súlade s podmienkami podľa odsekov 1 až 3 a § 91 ods. 3 až 7.
(5)
Ak sa pohľadávka banky alebo pobočky zahraničnej banky z poskytnutého úveru alebo z poskytnutej záruky zatriedi podľa § 39 ods. 11 a 12 medzi také zatriedené pohľadávky z dôvodu omeškania klienta, pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej hodnoty, tak banka alebo pobočka zahraničnej banky je oprávnená aj bez súhlasu dotknutého klienta poskytnúť ostatným bankám a pobočkám zahraničnej banky údaje o tom, že tento klient označený najviac v rozsahu údajov podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 a 2 porušil svoje povinnosti a je v omeškaní so splnením pohľadávky, ako aj údaje o príslušnej pohľadávke a jej zatriedení. Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku alebo inej svojej povinnosti voči banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo ak klient obdobným závažným spôsobom opakovane poruší svoje povinnosti voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, banka a pobočka zahraničnej banky sú po predchádzajúcom upozornení klienta oprávnené aj bez jeho súhlasu informovať ostatné banky a pobočky zahraničnej banky o tom, že klient porušil svoje povinnosti voči banke dohodnuté v zmluve alebo ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Banka pritom môže uviesť len označenie klienta vrátane miesta jeho sídla alebo miesta trvalého pobytu a označenie povinnosti porušenej klientom. Banka nemôže pokračovať v takom informovaní o povinnosti porušenej klientom po tom, čo klient v celom rozsahu odstránil dôsledky porušenia tejto povinnosti, najmä ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; o tejto náprave bezodkladne informuje ostatné banky a pobočky zahraničnej banky. Takto poskytnuté informácie sú predmetom bankového tajomstva.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú oprávnené
a)
viesť svoj register klientov, ktorí si riadne a včas neplnia povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom, klientov, ktorí sa dopustili konania posúdeného bankou a pobočkou zahraničnej banky podľa osobitného predpisu74) ako neobvyklá obchodná operácia, a klientov, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie podľa osobitného predpisu,86d)
b)
poskytnúť aj bez súhlasu klienta informácie z tohto registra ostatným bankám a pobočkám zahraničných bánk; poskytnutá informácia je pre tieto banky a pobočky zahraničných bánk predmetom bankového tajomstva.
(7)
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
(8)
Informácie chránené bankovým tajomstvom sa môžu poskytnúť iba s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska v súvislosti s predajom banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti podľa osobitného predpisu28) alebo v súvislosti s predajom podielu na základnom imaní banky najmenej 33 % alebo v súvislosti so zlúčením alebo splynutím banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou. Tieto informácie môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť iba osobe, s ktorou sa rokuje o uzavretí takej zmluvy, alebo osobe, s ktorou sa má banka zlúčiť alebo splynúť, a osobe, ktorá vypracúva podklady potrebné na rozhodnutie o uzavretí zmluvy súvisiacej s predajom, zlúčením alebo splynutím banky. Osoby, ktoré sa oboznámili s informáciami chránenými bankovým tajomstvom, sú povinné zachovávať o nich mlčanlivosť, a to aj po skončení rokovaní, po vypracovaní podkladov alebo po nadobudnutí právnych účinkov zlúčenia alebo splynutia banky. Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná uzatvoriť s takými osobami písomnú zmluvu, v ktorej upraví záväzok zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať informácie chránené bankovým tajomstvom, ako aj zodpovednosť za ich zneužitie. Bez uzavretia takej zmluvy nemôže Národná banka Slovenska udeliť predchádzajúci súhlas.
(9)
Za podanie správy audítorovi podľa § 91 ods. 3 a za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) patrí banke a pobočke zahraničnej banky úhrada nákladov, ktoré im tým vznikli. Úhrada nákladov patrí banke a pobočke zahraničnej banky za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) aj vtedy, ak osoba, o ktorej sa požadovali údaje v písomnom vyžiadaní, nie je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky. Na úhradu nákladov za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. i) sa nevzťahuje osobitný predpis.87aa)
(10)
Banka, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, ktorý kontroluje iná banka, zahraničná banka alebo finančná inštitúcia, nad ktorou je v štáte jej sídla vykonávaný dohľad na konsolidovanom základe, má právo aj bez súhlasu klienta poskytnúť informácie, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, osobe kontrolujúcej tento celok, a to v rozsahu nevyhnutnom na zostavenie výkazov a hlásení na konsolidovanom základe, najviac však v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a), a s podmienkou, že osoba kontrolujúca tento celok zabezpečí ochranu poskytnutých informácií najmenej na rovnakej úrovni ako poskytujúca banka. Takto poskytnuté informácie zostávajú predmetom bankového tajomstva a môžu sa použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté.
§ 92a
(1)
Banky a pobočky zahraničných bánk si na účely prípravy, uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na účely zdokumentovania činnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk môžu s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vytvoriť spoločný register bankových informácií (ďalej len „spoločný bankový register"), prostredníctvom ktorého sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené len za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom37) navzájom si so súhlasom klienta bezplatne alebo za úhradu vecných nákladov sprístupniť a poskytovať údaje o úveroch a bankových zárukách poskytnutých svojim klientom, údaje o požadovaných úveroch a bankových zárukách, ak o ne klienti preukázateľne požiadali, údaje o týchto klientoch v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3, údaje o svojich pohľadávkach a o zabezpečení svojich pohľadávok proti klientom z poskytnutých úverov a bankových záruk, údaje o splácaní záväzkov klientov z poskytnutých úverov a bankových záruk a údaje o bonite a dôveryhodnosti klientov z hľadiska splácania ich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk.
(2)
Prevádzkovanie spoločného bankového registra vrátane spracúvania údajov v spoločnom bankovom registri môžu banky a pobočky zahraničných bánk za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom37) zveriť ako prevádzkovateľovi87b) len spoločnému podniku pomocných bankových služieb, na ktorého základnom imaní môžu mať majetkový podiel iba banky, pobočky zahraničných bánk a Národná banka Slovenska. Tento spoločný podnik pomocných bankových služieb je povinný spoločný bankový register a informácie v spoločnom bankovom registri uchovávať, primerane zálohovať, utajovať a chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Tento spoločný podnik pomocných bankových služieb a spoločný bankový register podliehajú bankovému dohľadu. Spoločný podnik pomocných bankových služieb je oprávnený poveriť tretie osoby87b) spracúvaním údajov v spoločnom bankovom registri za podmienok ustanovených osobitným zákonom;37) ak sa spracúvanie údajov vykonáva spôsobom, na ktorý sa vyžaduje súhlas Úradu na ochranu osobných údajov podľa osobitného zákona,37) spoločný podnik pomocných bankových služieb je oprávnený poveriť tretie osoby87b) takýmto spracúvaním údajov len na základe súhlasu Úradu na ochranu osobných údajov.
(3)
Informácie poskytnuté do spoločného bankového registra alebo zo spoločného bankového registra zostávajú predmetom bankového tajomstva. Informácie zo spoločného bankového registra a informácie o ďalších skutočnostiach súvisiacich s prevádzkovaním spoločného bankového registra možno poskytovať len bankám, pobočkám zahraničných bánk a Národnej banke Slovenska. Voči všetkým ostatným osobám sú zamestnanci a členovia orgánov spoločného podniku pomocných bankových služieb podľa odseku 2 povinní zachovávať mlčanlivosť o týchto informáciách.
(4)
Informácie o klientovi a jeho obchodoch uvedených v odseku 1, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytla do spoločného bankového registra, sa môžu uchovávať v spoločnom bankovom registri päť rokov od zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v odseku 1, ak klient neudelil preukázateľný súhlas na inú lehotu uchovávania týchto informácií v spoločnom bankovom registri. Banka a pobočka zahraničnej banky, ktorá do spoločného bankového registra poskytla údaje o klientovi a jeho obchodoch uvedených v odseku 1, je povinná spoločnému podniku pomocných bankových služieb podľa odseku 2 preukázateľne oznámiť dátum zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v odseku 1.
(5)
Klient banky alebo pobočky zahraničnej banky je za podmienok ustanovených osobitným zákonom37) oprávnený oboznámiť sa s informáciami, ktoré sú o tomto klientovi a o jeho obchodoch vedené v spoločnom bankovom registri.
§ 93
(1)
Zamestnanci banky a pobočky zahraničnej banky, ako aj členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady banky, hypotekárny správca a jeho zástupca a osoby vykonávajúce preklad alebo činnosť podľa § 92 ods. 3 sú povinné zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky a pobočky zahraničnej banky alebo ich klientov, ak tento zákon neustanovuje inak. Z dôvodov uvedených v § 91 ods. 3 až 7 a v § 92 ods. 1 až 5 ich štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky tejto povinnosti zbaví. Povinnosť mlčanlivosti podľa tohto odseku neplatí voči osobám povereným výkonom dohľadu.
(2)
Zamestnanci a členovia orgánov určenej právnickej osoby,9) ktorá zabezpečuje platobný styk a jeho zúčtovanie, sú povinní zachovávať mlčanlivosť voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu8) o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním platobného styku a jeho zúčtovania.
(3)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie podľa odseku 1 alebo 2.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.88)
§ 93a
(1)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb povinní pri každom obchode banke a pobočke zahraničnej banky na jej žiadosť
a)
poskytnúť:
1.
ak ide o fyzickú osobu vrátane fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu, osobné údaje88a) o totožnosti v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti, a ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, poskytnúť aj adresu miesta podnikania, predmet podnikania, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je zapísaný, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
2.
ak ide o právnickú osobu, identifikačné údaje v rozsahu názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresa sídla, predmet podnikania alebo inej činnosti, adresa umiestnenia podniku alebo organizačných zložiek a iná adresa miesta výkonu činnosti, ako aj zoznam osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich v rozsahu podľa prvého bodu, zoznam spoločníkov tejto právnickej osoby, ktorým patrí podiel viac ako 10 % na základnom imaní alebo hlasovacích právach tejto právnickej osoby, a údaje o nich, ak ide o právnické osoby, v rozsahu názov, právna forma, adresa sídla, identifikačné číslo a označenie krajiny sídla kódom ISO, a ak ide o fyzické osoby, v rozsahu podľa prvého bodu, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je príslušná právnická osoba zapísaná,88b) a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
3.
kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,
4.
doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce
4a.
schopnosť klienta splniť si záväzky z obchodu,
4b.
požadované zabezpečenie záväzkov z obchodu,
4c.
oprávnenie na zastupovanie, ak ide o zástupcu,
4d.
splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie alebo vykonanie obchodu, ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, alebo ktoré sú dohodnuté s bankou a pobočkou zahraničnej banky,
b)
umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
1.
osobné údaje88a) o totožnosti z dokladu totožnosti v rozsahu titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto a okres narodenia, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, druh a číslo dokladu totožnosti, vydávajúci orgán, dátum vydania a platnosť dokladu totožnosti, a
2.
ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich a dokladujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).
(2)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely prípravy, uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 je banka a pobočka zahraničnej banky oprávnená pri každom obchode požadovať od klienta a jeho zástupcu údaje v rozsahu podľa odseku 1 a opakovane ich pri každom obchode získavať spôsobom uvedeným v odseku 1 písm. b). Klient a zástupca klienta sú povinní vyhovieť každej takejto žiadosti banky a pobočky zahraničnej banky.
(3)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely uzatvárania a vykonávania obchodov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientmi, na účel ochrany a domáhania sa práv banky alebo pobočky zahraničnej banky voči ich klientom, na účel zdokumentovania činnosti banky a pobočky zahraničnej banky, na účely výkonu dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk a nad ich činnosťami a na plnenie si úloh a povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov88c) je banka a pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb88d) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať88e) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a; pritom je banka a pobočka zahraničnej banky oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla88f) a ďalšie údaje a doklady v rozsahu podľa odseku 1, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a.
(4)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, je banka a pobočka zahraničnej banky povinná aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb88d) sprístupniť a poskytovať88g) na spracúvanie iným osobám určeným zákonom len za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom88h) a Národnej banke Slovenska na účely vedenia registra bankových úverov a záruk a vykonávania pôsobnosti, dohľadu a činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov. Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1 a § 92a a ktoré sú evidované v registri bankových úverov a záruk, je Národná banka Slovenska oprávnená spracúvať a zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať88g) bankám a pobočkám zahraničných bánk na účely podľa odseku 3.
(5)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, je banka a pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb88d) oprávnená zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať88g) len osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým je zo zákona oprávnená poskytovať informácie chránené bankovým tajomstvom, a to len pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených bankovým tajomstvom.
(6)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, môže banka a pobočka zahraničnej banky sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone88i) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(7)
Priestory banky, pobočky zahraničnej banky a Národnej banky Slovenska a bankomaty a zmenárenské automaty nenachádzajúce sa v priestoroch banky alebo pobočky zahraničnej banky možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu aj bez označenia monitorovacieho priestoru,88ia) pričom vyhotovený záznam možno využiť na účely odhaľovania trestných činov, na zisťovanie ich páchateľov a pátranie po nich, a to najmä na účely ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, odhaľovania nezákonných finančných operácií, súdneho konania, trestného konania, konania o priestupkoch a dohľadu nad plnením zákonom ustanovených povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk.88ia) Tento videozáznam alebo audiozáznam poskytne, ak ho zaznamenáva, banka, pobočka zahraničnej banky alebo Národná banka Slovenska bezodkladne orgánom uvedeným v § 91 ods. 4 písm. b), g) a o) na ich požiadanie. Ak vyhotovený záznam nie je využitý na tieto účely, ten, kto záznam vyhotovil, ho zlikviduje bezodkladne po uplynutí dvanástich mesiacov po dni vyhotovenia tohto záznamu.88ia)
(8)
Banka je oprávnená spracúvať osobné údaje klientov a iných dotknutých osôb na účely posúdenia rizík spojených so zamýšľaným obchodom medzi klientom a bankou v rozsahu podľa odseku 1 písm. a). Súčasťou predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska podľa § 33 je rozhodnutie Národnej banky Slovenska o tom, či spracúvané osobné údaje, ktoré banka vymedzila vo svojej žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu, svojím rozsahom, obsahom a spôsobom spracúvania alebo využívania zodpovedajú účelu ich spracúvania, či sú s daným účelom spracúvania zlučiteľné, či sú na dosiahnutie účelu nevyhnutné, alebo časovo a vecne neaktuálne vo vzťahu k tomuto účelu.
§ 93b
(1)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.88k)
(2)
Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.88l)
(3)
Ustanovenia § 93a sa rovnako použijú pre stály rozhodcovský súd zriadený podľa osobitného zákona,88k) a to na poskytovanie, získavanie, sprístupňovanie a spracúvanie údajov na účely konania a rozhodovania tohto stáleho rozhodcovského súdu o sporoch medzi klientmi a ich bankami a pobočkami zahraničných bánk a tiež na účel zdokumentovania činnosti tohto stáleho rozhodcovského súdu. Tento stály rozhodcovský súd však sprístupňuje a poskytuje88g) údaje, na ktoré sa vzťahuje § 93a ods. 1 až 3, § 91 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 92a, len Národnej banke Slovenska na účely vykonávania pôsobnosti, dohľadu a činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov a len účastníkom rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom v rozsahu potrebnom na účely rozhodcovského konania.88m)
ŠTRNÁSTA ČASŤ
KONANIE PRED NÁRODNOU BANKOU SLOVENSKA
§ 94
(1)
Na konanie a rozhodovanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom sa vzťahuje osobitný zákon,89) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Národná banka Slovenska rozhodne v prvom stupni o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 30 ods. 3 do deviatich mesiacov od doručenia úplnej žiadosti a o žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 9 ods. 4 rozhodne do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti.
PÄTNÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 114a
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 115
Ochranu vkladov uložených v bankách a v pobočkách zahraničných bánk vrátane úrokov a iných majetkových výhod z nich upravuje osobitný predpis.32)
§ 116
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 117
(1)
Banky, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli pohľadávky z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pričom tieto úvery sa stali klasifikovanými z dôvodu existencie rizika, že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené riadne a včas v ich plnej menovitej hodnote, dovŕšia proces reštrukturalizácie ich úverového portfólia s účasťou štátu, ktorý sa začal a uskutočňoval podľa doterajších predpisov.
(2)
Banke uvedenej v odseku 1 je vláda alebo na základe jej splnomocnenia ministerstvo oprávnené poskytnúť osobitné záruky na účely reštrukturalizácie jej úverového portfólia.
(3)
Ak záväzky banky uvedenej v odseku 1, za ktoré bola poskytnutá osobitná záruka podľa odseku 2, prevezme iná právnická osoba, a to aj právnická osoba, ktorá nie je bankou, poskytnutá osobitná záruka prechádza spoločne s prevzatými záväzkami a trvá aj pre preberajúcu právnickú osobu.
(4)
Ak banka uvedená v odseku 1 v rámci procesu reštrukturalizácie jej úverového portfólia postúpi pohľadávky z úverov na inú právnickú osobu, a to aj na právnickú osobu, ktorá nie je bankou, na túto právnickú osobu sa vzťahuje povinnosť podľa § 38 ods. 1. Banka uvedená v odseku 1 môže v rámci procesu reštrukturalizácie jej úverového portfólia postúpiť pohľadávku na inú právnickú osobu aj vtedy, keď nie je splnená doba omeškania alebo iné obmedzenie ustanovené v § 92 ods. 7.
§ 118
(1)
Ak banke vznikla majetková ujma po 1. februári 1992 povinným poskytnutím úverov podľa právnych predpisov vydaných pred 1. februárom 1992, banka má právo na úhradu tejto majetkovej ujmy zo štátneho rozpočtu, a to v preukázanej výške podľa úverových zmlúv za podmienok ustanovených v odsekoch 2 a 3.
(2)
Banka je povinná oznámiť ministerstvu predpokladanú výšku majetkovej ujmy v termínoch určených na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok.
(3)
Ministerstvo uhradí zo štátneho rozpočtu majetkovú ujmu banke, ktorá splnila povinnosť podľa odseku 2 v skutočne preukázanej výške, najviac však do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Skutočnú výšku majetkovej ujmy je banka povinná preukázať ministerstvu do piatich kalendárnych dní po uplynutí kalendárneho mesiaca a ministerstvo poukáže banke úhradu majetkovej ujmy do 15 dní po jej preukázaní, ak sa nedohodnú na iných lehotách.
§ 119
(1)
Konania začaté a právoplatne neukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa nedostatky zistené v činnosti bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných osôb, ku ktorým došlo podľa doterajších predpisov a o ktorých sa neviedlo konanie podľa doterajších predpisov, posudzujú a prejednávajú podľa tohto zákona, ak ide o také nedostatky, ktoré sa posudzujú ako nedostatky aj podľa tohto zákona. Odo dňa účinnosti tohto zákona však možno uložiť len také opatrenie na odstránenie protiprávneho stavu, pokutu alebo opatrenie na nápravu, aké umožňuje tento zákon. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
(2)
Pre lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neukončili, platia ustanovenia tohto zákona. Ak doterajšie predpisy neustanovovali lehoty na vydanie rozhodnutia alebo na vykonanie iných úkonov v konaniach začatých a právoplatne neukončených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehoty podľa tohto zákona sa uplatnia s tým, že začínajú plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; ak doterajšie predpisy ustanovili na vykonanie týchto úkonov dlhšie lehoty ako tento zákon, platia lehoty podľa doterajších predpisov.
(3)
Banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.
(4)
Osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov najviac na obdobie dvoch rokov od účinnosti tohto zákona môže Národná banka Slovenska ustanoviť aj pre hypotekárnu banku, ktorá má udelené bankové povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov ku dňu účinnosti tohto zákona a ktorá písomne požiada o ustanovenie takýchto osobitných podmienok financovania.
§ 120
(1)
Povolenie pôsobiť ako banka udelené banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa doterajších predpisov, ktoré je platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, považuje sa za bankové povolenie udelené podľa tohto zákona. Ak sú v tomto povolení uvedené činnosti, ktoré nepatria medzi bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2, v rozsahu týchto činností zaniká bankové povolenie na ich vykonávanie odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2)
Vykonávacie právne predpisy, ktoré boli vydané podľa zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktoré sú platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, považujú sa až do vydania nových vykonávacích právnych predpisov za vykonávacie právne predpisy vydané podľa tohto zákona.
§ 121
(1)
Právna forma banky založenej ako štátny peňažný ústav podľa doterajších predpisov sa premieňa na akciovú spoločnosť podľa osobitného zákona1) rozhodnutím zakladateľa premieňaného štátneho peňažného ústavu o jeho premene; to neplatí pre štátny peňažný ústav, ktorého celý majetok a podnik sa do uplynutia lehoty podľa odseku 2 vyporiada postupom podľa osobitného predpisu.92) Rozhodnutie o premene štátneho peňažného ústavu na akciovú spoločnosť musí obsahovať najmä
a)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo banky ako štátneho peňažného ústavu pred premenou právnej formy,
b)
obchodné meno a sídlo banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy,
c)
predmet podnikania (činnosti) banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy; tento predmet podnikania (činnosti) možno vymedziť najviac v rozsahu bankových činností, na ktoré má premieňaný štátny peňažný ústav v čase premeny udelené povolenie pôsobiť ako banka,
d)
výšku základného imania banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy; toto základné imanie sa určí v rovnakej výške, ako je výška vkladu do základného imania štátneho peňažného ústavu pred premenou právnej formy,
e)
počet, druh, menovitú hodnotu, podobu a formu akcií, na ktoré je v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 rozvrhnuté základné imanie banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy,
f)
stanovy banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy, ktoré tvoria prílohu k rozhodnutiu o premene právnej formy; okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise25) musia tieto stanovy obsahovať aj náležitosti ustanovené týmto zákonom,
g)
mená, priezviská, rodné čísla a adresu trvalého pobytu členov štatutárneho orgánu banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy s uvedením spôsobu, akým konajú v jej mene,
h)
mená, priezviská, rodné čísla a adresu trvalého pobytu členov dozornej rady banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy.
(2)
Zakladateľ štátneho peňažného ústavu vyhotoví rozhodnutie podľa odseku1 bez výzvy na upísanie akcií najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Návrh na zápis premeny právnej formy štátneho peňažného ústavu na akciovú spoločnosť podáva zakladateľ premieňaného štátneho peňažného ústavu; prílohu k tomuto návrhu tvorí rozhodnutie podľa odseku1, ktoré nahrádza zakladateľskú listinu a rozhodnutia zakladateľov pri založení akciovej spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií a ktoré na účely zápisu do obchodného registra je listinou o skutočnostiach, ktoré sa majú zapísať do obchodného registra o premene právnej formy banky ako štátneho peňažného ústavu na banku ako akciovú spoločnosť. Táto premena právnej formy a jej účinky nastávajú dňom zápisu príslušnej premeny do obchodného registra, pričom všetky údaje o premene sa do obchodného registra zapíšu k tomu istému dňu; od nadobudnutia účinnosti tohto zákona do tejto premeny sa na právne pomery banky založenej ako štátny peňažný ústav vzťahujú doterajšie predpisy.
(3)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 sa vklad do základného imania premieňanej banky ako štátneho peňažného ústavu stáva vkladom štátu do základného imania premenenej banky ako akciovej spoločnosti, štát nadobúda akcie, na ktoré je rozvrhnuté základné imanie premenenej banky ako akciovej spoločnosti, pričom všetky práva akcionára spojené s akciami, ktoré patria štátu, vykonáva ministerstvo.
(4)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 prechádza na premenenú banku ako akciovú spoločnosť v celom rozsahu povolenie pôsobiť ako banka, ktoré bolo v čase premeny udelené premieňanej banke ako štátnemu peňažnému ústavu; na tento prechod sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 9 ods. 1; toto povolenie pôsobiť ako banka sa považuje za bankové povolenie podľa tohto zákona v súlade s ustanovením § 120 ods. 1.
(5)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 zdrojmi financovania premenenej banky ako akciovej spoločnosti sú
a)
vlastné zdroje tvorené základným imaním, fondmi a hospodárskym výsledkom príslušného roka,
b)
cudzie zdroje tvorené dočasne použiteľnými cudzími prostriedkami,
c)
zverené zdroje poskytnuté zo štátneho rozpočtu.
(6)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 bez likvidácie prechádza na premenenú banku ako akciovú spoločnosť v celom rozsahu majetok, pohľadávky, záväzky a ostatné obchodné imanie premieňanej banky ako štátneho peňažného ústavu. Zabezpečenie pohľadávok a záväzkov premieňanej banky ako štátneho peňažného ústavu zostáva zachované vrátane ručenia štátu za záväzky, ktoré vznikli na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu, a to aj za záväzky, ktoré vznikli na základe rozhodnutia prijatého pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; všetky práva a povinnosti z tohto zabezpečenia v celom rozsahu prechádzajú na premenenú banku ako akciovú spoločnosť dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2.
(7)
Ministerstvo je pred premenou a aj po premene právnej formy podľa odsekov 1 a 2 oprávnené kontrolovať súlad činnosti banky podľa odseku 1 so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, so stanovami tejto banky a s rozhodnutiami prijatými v rámci vykonávania pôsobnosti valného zhromaždenia tejto banky. Na poskytovanie informácií zamestnancom ministerstva povereným výkonom kontroly sa nepoužije postup podľa § 91, a to v rozsahu predmetu kontroly uvedeného v písomnom poverení ministerstva na výkon kontroly; rovnopis tohto písomného poverenia sa musí odovzdať banke podľa odseku 1. Zamestnanci ministerstva poverení výkonom kontroly sú povinní zabezpečiť ochranu informácií a podkladov získaných pri výkone kontroly tak, aby sa zachovávalo štátne tajomstvo, služobné tajomstvo, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo a zákonom výslovne uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti; porušením tejto povinnosti nie je poskytnutie informácií a podkladov získaných pri výkone kontroly na konanie podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.93) Inak sa pri takejto kontrole postupuje primerane podľa osobitného predpisu.72)
§ 122
Banky a pobočky zahraničnej banky sú povinné bezodplatne zabezpečiť premenu peňažných prostriedkov v cudzích menách členských krajín Európskej únie na menu euro, a to peňažných prostriedkov uložených v bankách a pobočkách zahraničných bánk k 31. decembru 2001 v tých cudzích menách, ktoré v roku 2002 zaniknú a budú nahradené menou euro.
§ 122a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2003
Právne vzťahy vzniknuté zo zmlúv o hypotekárnom úvere uzatvorených pred 1. júlom 2003 sa spravujú podľa doterajších predpisov.
§ 122b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004
(1)
Bankové povolenie udelené banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa doterajších predpisov, ktoré je platné k 1. januáru 2004 a ktoré je udelené na vykonávanie platobného styku a zúčtovania, sa od 1. januára 2004 považuje za bankové povolenie na uskutočňovanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov a cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov, a to v rozsahu a spôsobom, ktoré sú určené v tomto bankovom povolení, a za podmienok uložených týmto bankovým povolením alebo inými rozhodnutiami Národnej banky Slovenska vykonateľnými k 1. januáru 2004.
(2)
Ustanoveniami tohto zákona sa od 1. januára 2004 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2004 v súvislosti s bankovými činnosťami alebo inými činnosťami bánk a pobočiek zahraničných bánk, ak tento zákon neustanovuje inak; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2004 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Ak tento zákon neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné najneskôr do 31. decembra 2004 zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vrátane členov svojich orgánov, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 v súvislosti s bankovými činnosťami alebo inými činnosťami bánk a pobočiek zahraničných bánk; tým nie je dotknuté ustanovenie § 122a. Každá banka je tiež povinná najneskôr do 31. decembra 2004 zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť uplynutím 31. decembra 2004. Zmenou zmluvy o hypotekárnom úvere s poskytovaným štátnym príspevkom, ktorého percentuálna výška sa nemôže zmeniť počas celej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru, nemožno odo dňa účinnosti tohto zákona zvýšiť výšku tohto hypotekárneho úveru. Ak v zmluve o hypotekárnom úvere uzavretej pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ani v inom písomnom doklade podľa zmluvy o hypotekárnom úvere doručenom hypotekárnej banke pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nebola presne označená nehnuteľnosť, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver, alebo ak pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nebola uzavretá medzi hypotekárnou bankou a klientom záložná zmluva s presným označením nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva slúžiaceho na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárneho úveru, hypotekárna banka a klient sú povinní obe tieto podmienky splniť najneskôr do 60 dní odo dňa účinnosti tohto zákona, inak zaniká nárok na štátny príspevok.
(3)
Konanie o nútenej správe začaté a právoplatne neukončené pred 1. januárom 2004 a výkon nútenej správy začatej a neukončenej pred 1. januárom 2004 sa dokončia podľa predpisov platných k 31.decembru 2003. Ostatné konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. januárom 2004 sa dokončia podľa tohto zákona.
(4)
Stredisko cenných papierov, ktoré dočasne vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu,94) je povinné z evidencií, ktoré vedie, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované informácie na účely výkonu dohľadu.
(5)
Národná banka Slovenska môže najdlhšie na obdobie do 31. decembra 2006 ustanoviť osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov aj pre hypotekárnu banku, ktorá o to požiadala a ktorá má k 1. januáru 2004 udelené bankové povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov. Ak hypotekárna banka predloží k 1. januáru 2004 takúto písomnú žiadosť Národnej banke Slovenska, tak do dňa právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o tejto žiadosti je hypotekárna banka oprávnená zabezpečovať financovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov podľa predpisov platných k 31. decembru 2003.
§ 122c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2005
Doplňujúci dohľad sa začne vykonávať po zohľadnení finančnej situácie a výsledku hospodárenia finančných konglomerátov v priebehu roka 2005.
§ 122d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006
(1)
Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2006 sa procesne dokončia podľa tohto zákona a osobitného zákona.89) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2006, zostávajú zachované.
(2)
Dohľad na mieste začatý a neskončený pred 1. januárom 2006 sa dokončí podľa tohto zákona a osobitných zákonov.89) Právne účinky úkonov, ktoré pri dohľade na mieste nastali pred 1. januárom 2006, zostávajú zachované.
§ 122e
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2006
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté zo zmlúv o komunálnom úvere uzatvorených pred 1. májom 2006; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2006 sa však posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.
§ 122f
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007
(1)
Banky, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií použitím prístupu interných ratingov, musia mať počas roku 2007, 2008 a 2009 vlastné zdroje rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odseku 2. Banky, ktoré používajú pokročilý prístup merania pre výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na operačné riziko, musia mať vlastné zdroje rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odseku 2 počas druhého a tretieho kalendárneho roka od 1. januára 2007.
(2)
Hodnota vlastných zdrojov podľa odseku 1 počas roku 2007 je 95 %, počas roku 2008 90 % a počas roku 2009 80 % z celkovej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006.
(3)
Do 31. decembra 2007 môžu banky namiesto štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko používať výpočet rizikovo upravených aktív a podsúvahových položiek podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006.
(4)
Ak banka postupuje podľa odseku 3,
a)
kreditné deriváty sa zahŕňajú do zoznamu plne rizikových položiek, a tým sa im priradí 100 % kreditná váha podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006,
b)
hodnoty kreditných ekvivalentov pre derivátové nástroje sa vypočítavajú podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006 bez ohľadu na to, či sa súvahové alebo podsúvahové položky z nich vyplývajúce a hodnoty kreditných ekvivalentov považujú za hodnoty rizikovo vážených expozícií.
(5)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vo vzťahu k expozíciám, pre ktoré sa používa štandardizovaný prístup,
a)
ustanovenia o zmierňovaní kreditného rizika podľa tohto zákona sa neuplatňujú, ale používajú sa postupy podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006,
b)
ustanovenia o sekuritizácii podľa tohto zákona nebudú uplatňované Národnou bankou Slovenska.
(6)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa § 30 ods. 5 písm. d) sa znižuje o percentuálnu hodnotu, ktorá predstavuje pomer hodnoty expozícií banky, pre ktoré sú hodnoty rizikovo vážených expozícií počítané v súlade s možnosťou podľa odseku 3, k celkovej hodnote jej expozícií.
(7)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vzťahujú sa na jej majetkovú angažovanosť predpisy účinné k 31. decembru 2006.
(8)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, všetky odkazy týkajúce sa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa považujú za odkazy na ustanovenia o výpočte rizikovo vážených aktív podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006.
(9)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, pred 1. januárom 2008 sa neuplatňujú ustanovenia týkajúce sa systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a § 33f a na povinnosť banky uverejňovať informácie sa vzťahujú predpisy účinné k 31. decembru 2006.
(10)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, pred 1. januárom 2008 sa § 6 ods. 2 uplatňuje v rozsahu ustanovenom predpismi účinnými k 31. decembru 2006.
(11)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vzťahujú sa na výpočet jej rizík vyplývajúcich z obchodnej knihy, devízové riziko a komoditné riziko predpisy účinné k 31. decembru 2006.
(12)
Národná banka Slovenska môže
a)
do 31. decembra 2012 povoliť banke pri výpočte rizikovo vážených expozícií použitie 50 % rizikovej váhy pre expozície z obchodov, ktorých predmetom je prenájom majetku vzťahujúci sa na kancelárske alebo iné obchodné priestory za podmienok ustanovených osobitným predpisom,
b)
do 31. decembra 2010 na účel vymedzenia zabezpečenia úveru po termíne splatnosti uznať iné zabezpečenie, než je prípustné zabezpečenie na zmierňovanie kreditného rizika,
c)
do 31. decembra 2011 pre vymedzené expozície na účel možného zníženia rizikovej váhy na 50 % pri štandardizovanom prístupe pre kreditné riziko určiť počet dní po termíne splatnosti až do 180, ak je to vhodné vzhľadom na miestne podmienky,
d)
ak neuplatní možnosť podľa písmena c), určiť vyšší počet dní pre expozície voči zmluvným stranám na území iného členského štátu, ktorého príslušné orgány dohľadu uplatnili túto možnosť; počet dní je od 90 až do počtu dní určených príslušnými orgánmi dohľadu pre expozície voči takýmto zmluvným stranám na svojom území,
e)
pre banky žiadajúce o používanie prístupu interných ratingov do 31. decembra 2009 schváliť skrátenie trojročného obdobia predpísaného na používanie vhodných ratingových systémov, a to až na obdobie jedného roka do 31. decembra 2009,
f)
pre banky žiadajúce o používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov schváliť skrátenie ustanoveného trojročného obdobia na obdobie dvoch rokov do 31. decembra 2008,
g)
do 31. decembra 2012 umožniť bankám naďalej uplatňovať na účasti podľa osobitného predpisu získané pred účinnosťou tohto zákona zaobchádzanie tak, ako ustanovuje osobitný predpis,
h)
do 31. decembra 2017 oslobodiť od uplatňovania prístupu interných ratingov niektoré kapitálové pohľadávky držané bankou alebo dcérskou spoločnosťou banky k 31. decembru 2007 za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.
(13)
Do 31. decembra 2010 expozíciami vážená priemerná strata v prípade zlyhania pre všetky retailové expozície, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie a nevyužívajú štátne záruky, nesmie byť nižšia ako 10 %.
(14)
Banky, ktorým nebolo povolené používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov, môžu mať pri implementácii prístupu interných ratingov, ale najneskôr do 31. decembra 2007 vzhľadom na obdobie pozorovania relevantné údaje z dvoch rokov. Až do 31. decembra 2010 sa obdobie pozorovania predlžuje každoročne o jeden rok.
(15)
Národná banka Slovenska môže na účel výpočtu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko použitím štandardizovaného prístupu pre operačné riziko uznať pre obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch" percentuálnu hodnotu 15 %, ak príslušný ukazovateľ pre túto obchodnú líniu predstavuje najmenej 50 % z celkových ukazovateľov pre všetky obchodné línie podľa osobitného predpisu, a to s použitím najviac do 31. decembra 2012.
(16)
Banka môže začať používať rozšírený prístup interných ratingov pre kreditné riziko podľa § 33 ods. 6 na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje od 1. januára 2008.
(17)
Banka môže začať používať pokročilý prístup podľa § 33d ods. 4 na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje od 1. januára 2008.
§ 123
Zrušuje sa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 44/1998 Z. z., zákona č. 170/1998 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 215/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z. a zákona č. 149/2001 Z. z.
Čl. V
Zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb., zákona č. 113/1990 Zb., zákona č. 513/1991 Zb. a zákona č. 228/1992 Zb. sa dopĺňa takto:
Za § 56 sa vkladá § 56a, ktorý znie:
㤠56a
Medzinárodné sankcie
(1)
Ak Rada bezpečnosti Organizácie Spojených národov prijme rozhodnutie o medzinárodných sankciách, ktoré spočívajú v príkazoch, zákazoch alebo v iných obmedzeniach ustanovených na účel zachovania alebo obnovenia medzinárodného mieru a bezpečnosti, tieto sankcie sa v Slovenskej republike vyhlásia nariadením vlády Slovenskej republiky. Medzinárodné sankcie môžu spočívať napríklad v obmedzení alebo v zákaze
a)
prevodov peňažných prostriedkov z účtov vedených a na účty vedené v bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk pre subjekty, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, a to prevodov vykonávaných na území Slovenskej republiky alebo iných prevodov vykonávaných občanmi Slovenskej republiky, inými fyzickými osobami zdržiavajúcimi sa na území Slovenskej republiky alebo právnickými osobami so sídlom na území Slovenskej republiky,
b)
úročenia peňažných prostriedkov na účtoch uvedených v písmene a),
c)
akéhokoľvek iného poskytovania peňažných prostriedkov a finančných alebo ekonomických zdrojov subjektom, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, a to poskytovania z územia Slovenskej republiky alebo iného poskytovania vykonávaného občanmi Slovenskej republiky, inými fyzickými osobami zdržiavajúcimi sa na území Slovenskej republiky alebo právnickými osobami so sídlom na území Slovenskej republiky,
d)
akejkoľvek inej činnosti, ktorá by podporovala alebo mohla podporovať činnosti podľa písmen a) až c).
(2)
Každý je povinný dodržiavať medzinárodné sankcie vyhlásené podľa odseku 1.
(3)
Za porušenie povinnosti dodržiavať sankcie vyhlásené podľa odseku 1 možno fyzickej osobe alebo právnickej osobe uložiť pokutu až do výšky 5 000 000 Sk. Ak sa takýmto porušením povinnosti ohrozia osobitne dôležité zahraničnopolitické záujmy alebo bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, možno uložiť pokutu až do výšky 30 000 000 Sk. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(4)
Na konanie o uložení pokuty sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.11) Na konanie o uložení pokuty je príslušné Ministerstvo financií Slovenskej republiky.“.
Čl. VI
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002 s výnimkou ustanovení článku V, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, a s výnimkou čl. I § 2 ods. 8 časti vety za bodkočiarkou, § 11 až 20, § 45 ods. 2 a § 49 ods. 3, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Ú. v. ES L 275, 27. 10. 2000, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 03).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 125, 5. 5. 2001, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS, 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30. 4. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 07).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES z 5. apríla 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi s ohľadom na určité termíny (Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006).
7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).
8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).
1)
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
1a)
§ 6 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
2)
§ 313 až 322 Obchodného zákonníka.
3)
§ 682 až 691 Obchodného zákonníka.
4)
§ 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
5)
Napríklad zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Napríklad zákon č. 594/2003 Z. z., zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7)
§ 21 ods. 3 a 4 a § 28 ods. 3 Obchodného zákonníka.
8)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 604/2003 Z. z.
10)
§ 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
11)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.
12)
Napríklad zákon č. 510/2002 Z. z. v znení zákona č. 604/2003 Z. z., zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.
13)
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
13a)
§ 5 písm. f) až i) a § 8 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z.
13b)
§ 25 až 32 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov.
14)
Občiansky súdny poriadok.
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
§ 67 až 71 zákona č. 510/2002 Z. z. v znení zákona č. 604/2003 Z. z.
15a)
§ 6 až 11 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15b)
Zákon č. 96/2002 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z.
Zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 99 až 111 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 510/2002 Z. z.
17)
§ 27 a 28 zákona č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.
18)
Napríklad § 40 a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
19)
§ 21 ods. 2 písm. d) a § 21a až 21c zákona č. 510/2002 Z. z. v znení zákona č. 604/2003 Z. z.
20)
§ 25 až 49 zákona č. 385/1999 Z. z. v znení zákona č. 329/2000 Z. z.
21)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona č. 242/1999 Z. z.
23)
§ 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z.
24)
§ 7 zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.
24a)
§ 8 písm.b) zákona č. 566/2001 Z. z.§ 6 ods. 11 a 12 zákona č. 594/2003 Z. z.
§ 3 písm. a) zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24aa)
§ 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 520/2005 Z. z.
24b)
§ 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
24c)
§ 1 ods. 2, § 6 ods. 3 a § 8 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2005 Z. z.
25)
§ 173 a 174 Obchodného zákonníka.
26a)
§ 2 ods. 2 a § 23 Obchodného zákonníka.
26b)
§ 2 zákona č. 429/2002 Z. z.
27)
Zákonník práce.
28)
§ 476 až 488 Obchodného zákonníka.
29)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
30)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
30a)
§ 4 ods. 1 a § 11 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30b)
§ 31 ods. 5 písm. b) a § 61 zákona č. 510/2002 Z. z.
30c)
Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
30d)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem.
30e)
Napríklad zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.
31)
§ 28 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.
32)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
33)
§ 6 ods. 1, § 13 a § 23 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z.
§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka.
34)
§ 21 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
35)
§ 20 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.
36)
§ 36 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
37)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
37a)
§ 5 zákona č. 566/2001 Z. z.
38)
§ 2 ods. 4 písm. a) a b) a § 24 až 29 zákona č. 431/2002 Z. z.
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. novembra 2002 č. 20 359/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre banky, pobočky zahraničných bánk, Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov, obchodníkov s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, Garančný fond investícií, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností a podielové fondy (oznámenie č. 644/2002 Z. z.).
39)
Zákon č. 431/2002 Z. z. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2002 č. 21 832/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre banky, pobočky zahraničných bánk, Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov, obchodníkov s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, Garančný fond investícií, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností a podielové fondy (oznámenie č. 738/2002 Z. z.).
40)
Zákon č. 466/2002 Z. z.
41)
§ 2 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 466/2002 Z. z.
42)
§ 19 zákona č. 466/2002 Z. z.
43)
§ 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 520/2005 Z. z.
44)
§ 6 ods. 4 a 5 a § 22 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.
45)
§ 36 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
45a)
§ 43 ods. 6 zákona č. 95/2002 Z. z.
45b)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 95/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 594/2003 Z. z.
46)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
47)
§ 178 ods. 1 a 2 a § 187 písm. e) Obchodného zákonníka.
48)
§ 178 ods. 3 a 4 a § 187 písm. e) Obchodného zákonníka.
49)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49a)
§13, 14 a 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
§ 2 ods. 5, § 6 ods. 2 a § 8 zákona č. 466/2002 Z. z.
49b)
Napríklad § 9 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
50)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami.
52)
§ 3 až 107 a § 176 až 195 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
52a)
§ 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 151me Občianskeho zákonníka.
53)
§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka.
54)
§ 31 ods. 4 Obchodného zákonníka.
55)
Napríklad § 70, § 87 a § 94 až 101 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
56)
§ 8 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení zákona č. 154/1999 Z. z.
57)
§ 6, 7 a § 12 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení zákona č. 154/1999 Z. z.
58)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
60)
§ 68 ods. 7 Obchodného zákonníka.
61)
§ 14 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
62)
§ 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
63)
§ 139 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z.
64)
§ 18 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
65)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
66)
§ 15 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
§ 17 vyhlášky Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 36/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve v znení neskorších predpisov.
66a)
§ 151k ods. 3 Občianskeho zákonníka.
66b)
§ 16 až 18b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
67)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
68)
§ 16 ods. 4 a 5 a § 20 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
69)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
70)
§ 22 ods. 3 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
71)
§ 43b ods. 3 až 6 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
72)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
72a)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
73)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch.
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
74)
Zákon č. 367/2000 Z. z.
74a)
Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
75)
§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
76)
§ 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
77)
§ 3 ods. 3 a § 12 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení zákona č. 154/1999 Z. z.
78)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
79)
Občiansky súdny poriadok.
80)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
80a)
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.
80b)
Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
80c)
Napríklad § 4 ods. 3 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z. z.
81)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
82)
Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 150/2001 Z. z.
82a)
§ 16b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 341/2005 Z. z.
83)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
84)
§ 2 ods. 1 písm. b), c) a l) a § 29a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
85)
Napríklad § 5 a 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 5 a § 10 ods. 8 zákona č. 460/2002 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť.
86)
Napríklad Dohovor Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami (oznámenie č. 462/1991 Zb.), Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.), Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.), Trestnoprávny dohovor o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.), Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu (oznámenie č. 593/2002 Z. z.).
86a)
§ 17 písm. b), § 18 a 19 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
86b)
§ 2 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
86c)
§ 6 až 13 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.
86d)
§ 2 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona č. 256/1999 Z. z.
87)
Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon č. 466/2002 Z. z.
87a)
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
87aa)
§ 75 ods. 12 zákona č. 7/2005 Z. z.
87b)
§ 4 ods. 3, § 5, § 23 a 55 zákona č. 428/2002 Z. z.
88)
Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
88a)
§ 3 zákona č. 428/2002 Z. z.
88b)
Napríklad zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3a a § 27 až 33 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 2 a § 10 a 11 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 1 a 2 a § 10 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z., § 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., § 6, 7, 9 a 9a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 a § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 3 zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
88c)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z., zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
88d)
§ 4 ods. 5 a § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z.
88e)
§ 4 ods. 1 písm. a), b) a c), § 7 ods. 3, ods. 5 druhá veta a ods. 6 druhá veta, § 8 ods. 2 a § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z.
88f)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.
88g)
§ 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z.
88h)
Napríklad § 12 ods. 1 a 2 a § 22b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88i)
§ 23 a 55 zákona č. 428/2002 Z. z.
88ia)
§ 10 ods. 7 a § 13 ods. 7 zákona č. 428/2002 Z. z.
88j)
§ 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
88k)
§ 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z.Zákon č. 244/2002 Z. z.
88l)
Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88m)
Zákon č. 244/2002 Z. z.
89)
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
92)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
93)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení zákona č. 116/2000 Z. z.
94)
§ 163 ods. 1 a 6 a § 163a zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.