461/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2013 do 30.04.2013
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 461/2003 Z. z. |
| Názov: | Zákon o sociálnom poistení |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 30.10.2003 |
| Dátum vyhlásenia: | 27.11.2003 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.2013 |
| Dátum účinnosti do: | 30.04.2013 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 157/2004 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú náležitosti informácie o stave individuálneho účtu poistenca a náležitosti informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca |
| 466/2004 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkových dávok od 1. decembra 2004 |
| 163/2005 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2004 |
| 167/2005 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkových dávok v roku 2005 |
| 372/2005 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa mení opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 157/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú náležitosti informácie o stave individuálneho účtu poistenca a náležitosti informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca |
| 602/2005 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška dôchodkovej hodnoty na rok 2006 |
| 228/2006 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2005 |
| 229/2006 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2006 |
| 196/2007 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2006 |
| 197/2007 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2007 |
| 596/2007 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška dôchodkovej hodnoty na rok 2008 |
| 135/2008 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2007 |
| 136/2008 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2008 |
| 450/2008 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2009 |
| 592/2008 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška dôchodkovej hodnoty na rok 2009 |
| 154/2009 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2008 |
| 413/2009 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2010 |
| 551/2009 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška dôchodkovej hodnoty na rok 2010 |
| 164/2010 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2009 |
| 404/2010 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011 |
| 497/2010 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška dôchodkovej hodnoty na rok 2011 |
| 131/2011 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2010 |
| 344/2011 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012 |
| 526/2011 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška dôchodkovej hodnoty na rok 2012 |
| 136/2012 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011 |
| 200/2012 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje spôsob určenia poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie alebo jej inštitúcie |
| 329/2012 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 |
| 437/2012 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška dôchodkovej hodnoty na rok 2013 |
| 103/2013 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 |
| 328/2013 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu z určenej dohody o brigádnickej práci študentov na rok 2014 |
| 329/2013 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 |
| 469/2013 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška dôchodkovej hodnoty na rok 2014 |
| 109/2014 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2013 |
| 295/2014 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015 |
| 283/2015 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016 |
| 269/2016 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2017 |
| 227/2017 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 |
| 11/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa |
| 265/2019 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2024 |
| 76/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti |
| 101/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o predĺžení podporného obdobia v nezamestnanosti počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 |
| 131/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 |
| 132/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti |
| 137/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 101/2020 Z. z. o predĺžení podporného obdobia v nezamestnanosti počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 |
| 172/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 |
| 186/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 101/2020 Z. z. o predĺžení podporného obdobia v nezamestnanosti počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 137/2020 Z. z. |
| 196/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 172/2020 Z. z. |
| 380/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov |
| 31/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov |
| 89/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov |
| 101/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov |
| 102/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 132/2020 Z. z. |
| 103/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o ďalšom predĺžení podporného obdobia v nezamestnanosti počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 |
| 154/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov |
| 181/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov |
| 379/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov |
| 435/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov |
| 517/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov |
| 16/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov |
| 52/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2020 Z. z. o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov |
| 412/2024 Z. z. | Chýba v Z.z. |
| 120/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky |
| 387/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti |
| 311/2001 Z. z. | Zákonník práce |
| 551/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 600/2003 Z. z. | Zákon o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení |
| 5/2004 Z. z. | Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 43/2004 Z. z. | Zákon o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 186/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov |
| 365/2004 Z. z. | Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) |
| 391/2004 Z. z. | Zákon o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 439/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 523/2004 Z. z. | Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 721/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 82/2005 Z. z. | Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 244/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 351/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 534/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 584/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 310/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 460/2006 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006 o vyslovení nesúladu § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky |
| 529/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 566/2006 Z. z. | Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2006 vo veci pozastavenia účinnosti § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. |
| 592/2006 Z. z. | Zákon o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov |
| 677/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 274/2007 Z. z. | Zákon o príplatku k dôchodku politickým väzňom |
| 519/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 555/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 659/2007 Z. z. | Zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 204/2008 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2008 vo veci vyslovenia nesúladu § 82 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. s čl. 1 ods. 1 prvou vetou v spojení s čl. 12 ods. 2, s čl. 13 ods. 3 a s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 3 ods. 1, s čl. 4 ods. 3 a s čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a vo veci vyslovenia nesúladu § 293e ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z. z. s čl. 1 ods. 1 prvou vetou v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd |
| 434/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 449/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 599/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 108/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 192/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 200/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 285/2009 Z. z. | Zákon o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 571/2009 Z. z. | Zákon o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 572/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 52/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 151/2010 Z. z. | Zákon o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 403/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 543/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 223/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 250/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 334/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 348/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 521/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 69/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 252/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 413/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 96/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 338/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 352/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 183/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 195/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 204/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 240/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného |
| 298/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 25/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
| 32/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. |
| 61/2015 Z. z. | Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 77/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 87/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 112/2015 Z. z. | Zákon, o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 140/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 176/2015 Z. z. | Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 336/2015 Z. z. | Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 378/2015 Z. z. | Zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 407/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 285/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 310/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 355/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 2/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 85/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 184/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 264/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 266/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 279/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 63/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 87/2018 Z. z. | Zákon o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
| 191/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 282/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 314/2018 Z. z. | Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 317/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 366/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 368/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 35/2019 Z. z. | Zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 105/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 225/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
| 231/2019 Z. z. | Zákon o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 321/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 381/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 382/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 385/2019 Z. z. | Zákon o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 390/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 393/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 466/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 467/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 46/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 63/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 66/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
| 68/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 95/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 125/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 127/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 157/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov |
| 198/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 |
| 258/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 275/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
| 296/2020 Z. z. | Zákon o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 330/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 365/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 372/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 388/2020 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 9/2018 zo 4. novembra 2020 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 426/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 126/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 130/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 215/2021 Z. z. | Zákon o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 265/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 285/2009 Z. z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 283/2021 Z. z. | Zákon o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu |
| 355/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 397/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 412/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 |
| 431/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 454/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 92/2022 Z. z. | Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine |
| 125/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 248/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 249/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia |
| 350/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 352/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 399/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 421/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 518/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 65/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 71/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 182/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 203/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 210/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 273/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 274/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 275/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 530/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií |
| 28/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
| 87/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 145/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 278/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií |
| 310/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony |
| 361/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 54/1956 Zb. | Zákon o nemocenskom poistení zamestnancov |
| 91/1958 Zb. | Vyhláška, ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov. |
| 143/1965 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení |
| 88/1968 Zb. | Zákon o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia |
| 182/1968 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti uchádzačom o zamestnanie |
| 121/1975 Zb. | Zákon o sociálnom zabezpečení |
| 138/1976 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania |
| 165/1979 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch |
| 60/1982 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobu z povolania |
| 100/1988 Zb. | Zákon o sociálnom zabezpečení |
| 149/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení |
| 151/1988 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení |
| 231/1990 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o zvýšení vyplácaných dôchodkov a hraníc nízkych dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu |
| 268/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 76/1957 Ú. l. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity) |
| 543/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o štátnej správe sociálneho zabezpečenia |
| 46/1991 Zb. | Zákon o zvyšovaní dôchodkov |
| 246/1991 Zb. | Zákon o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1991 |
| 297/1991 Zb. | Zákon o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania |
| 356/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o kontrole dodržiavania liečebného režimu |
| 106/1992 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o spôsobe kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu |
| 116/1992 Zb. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1992 |
| 446/1992 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o predpoklade osobitnej odbornej spôsobilosti v správe sociálneho zabezpečenia |
| 97/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 |
| 285/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 |
| 320/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o úprave náhrady z astratu n azárobku po skončení pracovnej neschopnosti vznik- nutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania |
| 38/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o úprave dôchodkov priznaných v roku 1994 |
| 195/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995 |
| 274/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni |
| 290/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení |
| 132/1995 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania |
| 135/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
| 110/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1996 a o zmene niektorých zákonov |
| 151/1996 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania |
| 376/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov |
| 98/1997 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania |
| 154/1997 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
| 357/1997 Z. z. | Zákon o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 |
| 120/1998 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania . |
| 132/1998 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1998, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1999 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
| 107/1999 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
| 125/1999 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania |
| 194/2000 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania |
| 233/2000 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
| 235/2001 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak zamestnanec následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel |
| 385/2001 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
| 306/2002 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
| 340/2002 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania |
| 199/2003 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa upravuje náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania |
| 222/2003 Z. z. | Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia |
| 157/2004 Z. z. | Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú náležitosti informácie o stave individuálneho účtu poistenca a náležitosti informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca |
| 592/2006 Z. z. | Zákon o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov |
| 296/2020 Z. z. | Zákon o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
461
ZÁKON
z 30. októbra 2003
o sociálnom poistení
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet a pôsobnosť zákona
(1)
Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne
vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie
sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo
veciach sociálneho poistenia.
(2)
Tento zákon upravuje aj výber, registráciu a postúpenie povinných príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie1) (ďalej len „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“).
(3)
Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej
polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnej služby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným
predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 2
Rozsah sociálneho poistenia
Sociálne poistenie podľa tohto zákona je
a)
nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej
činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva
a materstva,
b)
dôchodkové poistenie, a to
1.
starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
2.
invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad
úmrtia,
c)
úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku
pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,
d)
garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa
na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie,
e)
poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca
v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
DRUHÝ DIEL
ZÁKLADNÉ POJMY
§ 3
Zárobková činnosť
(1)
Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje
inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
a)
b)
dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu.6)
(2)
Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z
príjmov podľa osobitného predpisu7) preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.
(3)
Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z
príjmov podľa osobitného predpisu,7) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch
sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky.
§ 4
Zamestnanec
(1)
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu,
ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem
a)
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b)
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o
pracovnej činnosti, ak je poberateľom
1.
starobného dôchodku,
2.
invalidného dôchodku,
3.
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4.
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a
c)
žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej
(výrobnej) praxe.
(2)
Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu,
ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej
práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, žiaka strednej školy a študenta vysokej
školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Zamestnancom na
účely dôchodkového poistenia je aj
a)
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej
práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5 a
b)
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o
pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom
1.
starobného dôchodku,
2.
invalidného dôchodku,
3.
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4.
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)
(3)
Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom
zamestnávateľovi úrazové poistenie.
(4)
Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom
zamestnávateľovi garančné poistenie.
(5)
Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa
§ 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a je pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, suma vo výške 8,39 % priemernej
mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej
republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu
roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a to až do konca kalendárneho
mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov, inak suma vo výške 19,72 % priemernej mesačnej
mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý
dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie.
Sumy podľa prvej vety sa zaokrúhľujú na celé euro nahor. Sumy podľa prvej vety na
príslušný kalendárny rok sa ustanovia opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa údajov štatistického
úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
(ďalej len „Zbierka zákonov“) najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho
príslušnému kalendárnom roku.
§ 5
Samostatne zárobkovo činná osoba
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila
18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať
osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
§ 6
Poistenec
(1)
Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo
poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
(2)
Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba,
ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.
(3)
Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.23a)
(4)
Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté
v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany
na súde podľa osobitného zákona.23a)
§ 7
Zamestnávateľ
(1)
Zamestnávateľ podľa tohto zákona je
a)
fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt,25)
b)
právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,
c)
pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3
1.
fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou
stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na
území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú
medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo
2.
právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo
v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo
na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika
uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(2)
Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu
zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu.25a)
(3)
Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia
v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 z právneho
vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov určenej
podľa § 227a, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5.
(4)
Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je
fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s
a)
fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý
jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3,
b)
fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá
právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3,
c)
fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,
ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3, ak je poberateľom
1.
starobného dôchodku,
2.
invalidného dôchodku,
3.
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4.
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)
§ 8
Pracovný úraz a choroba z povolania
(1)
Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby
spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších
vplyvov, ktoré
a)
b)
fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s
týmito činnosťami.
(2)
Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym
zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe
a)
zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením
pracovných úloh alebo služobných úloh,
b)
fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito
činnosťami.
(3)
Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu
chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.
(4)
Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je
a)
výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
b)
iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c)
činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
(5)
V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca
podľa odsekov 1 a 2 je
a)
úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom
práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem
cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu,27) stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne
a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),
b)
vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa
alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
c)
účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní,
na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo
vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre
zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú
so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
d)
povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte28) alebo v priamej súvislosti s ňou.
(6)
V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti;
odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
(7)
Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré
vznikli pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo v súvislosti s
nimi.
§ 9
Nezaopatrené dieťa
(1)
Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa
a)
do skončenia povinnej školskej dochádzky,29)
b)
po skončení povinnej školskej dochádzky,29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1.
sa sústavne pripravuje na povolanie,
2.
pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť
alebo
3.
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie
alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
(2)
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené
v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok
a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
(3)
Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
a)
ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,30) alebo
b)
ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
§ 10
Sústavná príprava na povolanie
(1)
(2)
Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa začína
a)
žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku,
v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,
b)
študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium
druhého stupňa.
(3)
Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa končí
a)
žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,32)
b)
študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.33)
(4)
Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie
a)
bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca
školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
b)
od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného
v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
c)
po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného
predpisu,32) najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
d)
od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium
druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca
kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
(5)
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím
rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo školstva“) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku
1.
§ 11
Všeobecný vymeriavací základ
(1)
Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok.
(2)
Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného
v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho
obdobia.
(3)
Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v
prílohe č. 3.
(4)
Suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok
sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a
vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 30. apríla kalendárneho
roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku.
§ 12
Platobná neschopnosť zamestnávateľa
(1)
Zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu.
(2)
Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie
konkurzu príslušnému súdu.
(3)
Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu,33a) považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
TRETÍ DIEL
DÁVKY NEMOCENSKÉHO POISTENIA, DÔCHODKOVÉHO POISTENIA, ÚRAZOVÉHO POISTENIA, GARANČNÉHO
POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI
§ 13
(1)
Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské
dávky, a to
a)
nemocenské,
b)
ošetrovné,
c)
vyrovnávacia dávka,
d)
materské.
(2)
Z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové
dávky, a to
a)
zo starobného poistenia
1.
starobný dôchodok,
2.
predčasný starobný dôchodok,
3.
vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
4.
sirotský dôchodok,
b)
z invalidného poistenia
1.
invalidný dôchodok,
2.
vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
3.
sirotský dôchodok.
(3)
Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové
dávky, a to
a)
úrazový príplatok,
b)
úrazová renta,
c)
jednorazové vyrovnanie,
d)
pozostalostná úrazová renta,
e)
jednorazové odškodnenie,
f)
pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
g)
rekvalifikácia a rekvalifikačné,
h)
náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
i)
náhrada nákladov spojených s liečením,
j)
náhrada nákladov spojených s pohrebom.
(4)
Z garančného poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka
garančného poistenia.
(5)
Z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje
dávka v nezamestnanosti.
ŠTVRTÝ DIEL
OSOBNÝ ROZSAH SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 14
Osobný rozsah nemocenského poistenia
(1)
Povinne nemocensky poistení sú
a)
zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol
vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
(2)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov
veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný
pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt,25) ak
a)
nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b)
nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a
c)
je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.
§ 15
Osobný rozsah dôchodkového poistenia
(1)
Povinne dôchodkovo poistení sú
a)
zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
c)
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará
o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný predčasný
starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný
dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek”) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z
dôvodu tejto starostlivosti,
d)
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará
o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho
veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku,
ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až c), nebol jej priznaný predčasný
starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku
na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,
e)
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje
peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu35) a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú
asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne
podľa osobitného predpisu35a) v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d),
nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila
dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania
alebo výkonu osobnej asistencie; do obdobia 12 rokov dôchodkového poistenia sa započítava
aj obdobie dôchodkového poistenia získané z dôvodu uvedeného v písmene d),
f)
na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná
podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku,
(2)
Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. c) a d) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa,
jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(3)
Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) a d) je riadna starostlivosť podľa osobitného
predpisu.36)
(4)
(5)
Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka)
a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 4 a po poberateľoch
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
Osobný rozsah úrazového poistenia
§ 16
Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu
vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,38) v štátnozamestnaneckom pomere,39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,39a) v služobnom pomere39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň
jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie
podľa osobitných predpisov.39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia
slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody,
ak sú zaradené do práce.
§ 17
(1)
Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa
podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj
a)
žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im
vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej)
praxe,
b)
fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných
občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania
pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu,41) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba
z povolania pri činnostiach tohto zboru,
c)
fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa
jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome
a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto
činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,
d)
dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý
utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych
služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,
e)
dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby
a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto
činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.
(3)
Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka),
nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba,
voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu
povinnosť.
§ 18
Osobný rozsah garančného poistenia
(1)
(2)
Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v odseku 1, ktorý je zastupiteľský
úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa
osobitného predpisu.41a)
(3)
Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho
zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
§ 19
Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti
(1)
Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť
a)
fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo
poistená,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt25) a
1.
je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo
2.
má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osoby z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 prvej vete.
(3)
Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na
a)
b)
fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok
alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový
vek.
PIATY DIEL
VZNIK A ZÁNIK SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 20
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a
povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca
(1)
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
(2)
Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné
dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o
brigádnickej práci študentov podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca
na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe dohody
o brigádnickej práci študentov, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom
stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho
vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.
(3)
Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby
v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti
zaniká
a)
priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového
dôchodku podľa osobitného predpisu,2)
b)
dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)
§ 21
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby
(1)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol
vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý
jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol
vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného
predpisu,43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý
jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol
vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý
jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol
vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
(3)
Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu
súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe
dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom
dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové
poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo
v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.
(4)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie
činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej
v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.8)
(5)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osoby, ktorá opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa opätovného nadobudnutia právneho postavenia samostatne zárobkovo
činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou
pre vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho
dňu, v ktorom opätovne nadobudla právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby,
alebo dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia, jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za
predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného
v § 138 ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto osobe zaniká
30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol
vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 22
Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb
(1)
Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e) odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky
na dôchodkové poistenie. Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c), ktorá podala prihlášku na dôchodkové poistenie do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa,
vzniká povinné dôchodkové poistenie odo dňa narodenia dieťaťa. Ak sa o dieťa uvedené
v § 15 ods. 1 písm. c) a d) v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 2, povinné dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti vznikne fyzickej osobe,
ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie ako prvá. Povinné dôchodkové poistenie
fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) zaniká dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku,
najneskôr dňom dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa. Povinné dôchodkové poistenie
fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d) zaniká dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom, najneskôr dňom dovŕšenia 18 rokov veku tohto dieťaťa. Povinné dôchodkové poistenie
fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e) zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie podľa osobitného
predpisu,35) alebo dňom, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie podľa osobitného
predpisu35a) sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne alebo dňom
zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie najneskôr dňom získania 12 rokov povinného
dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e).
(2)
Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, a
zaniká dňom, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie.
§ 23
Vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia
alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné
poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia
sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia
sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie
zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3.
§ 24
Vznik a zánik úrazového poistenia
Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň
jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu.
§ 25
Vznik a zánik garančného poistenia
Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň
jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom
vzťahu k družstvu, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca
v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.
§ 26
Prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti
(1)
Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom
a)
b)
je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného
pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie
člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu,45) ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
c)
má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
d)
je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti,
z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej
vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
(2)
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený
výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo
výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí
rovnako.
(3)
Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie
a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania
fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a odo dňa nasledujúceho
po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
(4)
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej
osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a v období, v ktorom
má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu,45b) ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne
dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Samostatne zárobkovo činnej
osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj
odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti
do jej skončenia.
(5)
Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako
ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako
ako vznik týchto poistení.
ŠIESTY DIEL
SPÔSOBILOSŤ FYZICKEJ OSOBY V PRÁVNYCH VZŤAHOCH SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 27
(1)
Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti
vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.
(2)
Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch
sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.
(3)
Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto
je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis.46)
(4)
Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného zástupcu
fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na
právne úkony bola obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu sa vzťahuje osobitný
predpis.47)
SIEDMY DIEL
PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE LEHÔT
§ 28
Právne úkony
Na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,47) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 29
Počítanie lehôt v sociálnom poistení
(1)
Na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,48) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa
tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty
urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie
odovzdá na prepravu poštou, alebo odošle elektronickou poštou.
DRUHÁ HLAVA
NEMOCENSKÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ PODMIENKY NÁROKU NA NEMOCENSKÉ DÁVKY
§ 30
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca
Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a)
splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b)
nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
§ 31
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby
(1)
Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky
poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak
a)
splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia a
b)
zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca,
v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku
nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby
a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac
za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na
nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské
poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
(2)
Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom
povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky
poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú
dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný
deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia
poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
(3)
Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky
poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie
od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo
činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia,
najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v
ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr
v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské
poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za
bodkočiarkou platí rovnako.
§ 32
Ochranná lehota
(1)
Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2)
Ochranná lehota
a)
poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko
trvalo nemocenské poistenie,
b)
poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov.
(3)
Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej
lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu
dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže
byť viac ako sedem dní.
(4)
Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi
a)
vzniklo nemocenské poistenie,
b)
vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku.
DRUHÝ DIEL
NEMOCENSKÉ
Podmienky nároku na nemocenské
§ 33
(1)
Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok
na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na
výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného
predpisu50) (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).
(2)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná
pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti
bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
§ 34
(1)
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky
poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,
najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len
„podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,
ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.
(3)
Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti,
v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného
predpisu,51) má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúcho po dni zániku nemocenského poistenia.
(4)
Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej
neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.
(5)
Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného
obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej
pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla
dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného
karanténneho opatrenia.
(6)
Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným
dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.
§ 35
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu
materského.
§ 36
Poskytovanie nemocenského
Nemocenské sa poskytuje za dni.
§ 37
Výška nemocenského
(1)
(2)
Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej
lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej
neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období
a)
§ 38
Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného
lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo
dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
TRETÍ DIEL
OŠETROVNÉ
§ 39
Podmienky nároku na ošetrovné
(1)
Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne
a)
ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého
rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára
nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo
b)
sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak
1.
dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,50)
2.
predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje
dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných
orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného
predpisu50) alebo
3.
fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne
opatrenie podľa osobitného predpisu50) alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto
sa nemôže o dieťa starať.
(2)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného
a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo potreba
osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm. b) a v posledných
dvoch rokoch pred vznikom tejto potreby bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
(3)
Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je
a)
vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),
b)
dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
§ 40
Poskytovanie ošetrovného
Ošetrovné sa poskytuje za dni.
§ 41
Výška ošetrovného
Vznik a zánik nároku na ošetrovné
§ 42
Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného
ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby
osobnej a celodennej starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa.
§ 43
(1)
Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých
a)
sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa
osobitného predpisu,51)
b)
má nárok na výplatu nemocenského,
c)
má nárok na výplatu materského,
(2)
Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej
fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jedno alebo o viac detí uvedených v § 39 ods. 1 písm. b) len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.
ŠTVRTÝ DIEL
VYROVNÁVACIA DÁVKA
§ 44
Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku
(1)
Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na
inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu53) zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo,
a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo
náhradu príjmu podľa osobitného predpisu54) ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(2)
Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho
mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala,
je podľa osobitného predpisu53) zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku
ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje
bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(3)
Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje,
aj keď nedochádza k zmene druhu práce,
a)
zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe
je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca
po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie
alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času,
b)
oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané
tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho
posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia
tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od
vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,
c)
preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca
po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo
pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca
deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné
miesto podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,
d)
oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne
do konca deviateho mesiaca po pôrode.
PIATY DIEL
MATERSKÉ
Podmienky nároku na materské
§ 48
(1)
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na
materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej
270 dní.
(2)
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným
dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a
ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od
vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské,
ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá.
Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku
na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve
z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na
materské.
(4)
Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom
je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
(5)
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov
alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok
na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa
má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa,
ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok
na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6)
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov
z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa
odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá
poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do
konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň
dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37.
týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(7)
Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa
od vzniku nároku na materské.
(8)
Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na
materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa
od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do
konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň
dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie
do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(9)
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie
ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich
týždňov odo dňa pôrodu.
§ 49
(1)
Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará,
má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov
od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté
do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku
na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a
aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.
Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa,
ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky
poistený najmenej 270 dní.
(2)
Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je
a)
otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b)
otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie
starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka
nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke
rozhodnutím súdu,
c)
manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať
alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden
mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d)
otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo
dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
e)
manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
f)
fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
§ 49a
Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia
zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu45b) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby.
§ 50
Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské
od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo
dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho
týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu.
§ 51
(1)
Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu,
že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj
nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia
dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti
inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového
obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
(2)
Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný
stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne
vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého
sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia
trvania nároku na materské.
§ 52
Poskytovanie materského
(1)
Materské sa poskytuje za dni.
(2)
Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí,
ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH
§ 54
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
(1)
Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka
predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(2)
Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo
a)
v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí
poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho
základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
b)
v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie
nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,
bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od
vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu
mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(3)
Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské
poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90
dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného
vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia
zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom
kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré
sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(4)
Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá
bola preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne,
za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní od vzniku
nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho
dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.
(5)
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského
zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného
predpisu,53) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.
(6)
Ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo
a)
v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
b)
v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
c)
v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky.
(7)
Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26
týždňov a vzniklo
a)
v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
b)
v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(8)
Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie
denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
(9)
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na
účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia,
za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 5 nepoužije.
(10)
Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia,
za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia
prerušenia povinného nemocenského poistenia.
§ 55
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky
(1)
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích
základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom
období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje
na štyri desatinné miesta nahor.
(2)
Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku
všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
§ 56
Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky
(1)
Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok
denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(2)
Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky
je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na
inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.
§ 57
Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok
(1)
Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu,
ak
a)
poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
b)
zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na
nemocenské poistenie,
c)
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne
zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského
poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 5, alebo
d)
dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená
menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité
dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo
a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.
(2)
Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu,
z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(3)
Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma
zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný
denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(4)
Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací
základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského,
prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo
činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho
základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac,
v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.
(5)
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
SIEDMY DIEL
NÁROKY Z NEMOCENSKÉHO POISTENIA V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH
§ 58
Nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení
(1)
Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
(2)
Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská
dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských
dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka
sa vypláca len jedna.
(3)
Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 nesmie byť vyšší ako
suma denného vymeriavacieho základu určená z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho
základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v
ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
TRETIA HLAVA
DÔCHODKOVÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE POJMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA
§ 60
Obdobie dôchodkového poistenia
(1)
Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie
dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v
§ 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na
dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca
sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený
v § 7 ods. 2.
(2)
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho
vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)
(3)
Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho
vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský
dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok
alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
(4)
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného
a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania
predčasného starobného dôchodku.
(5)
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
(6)
Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ
na platenie poistného na dôchodkové poistenie.
(7)
Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto
obdobie dôchodkového poistenia len raz.
(8)
To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo
o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava
ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a d).
(9)
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
§ 61
Osobný vymeriavací základ
Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých
sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové
poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.
§ 62
Osobný mzdový bod
(1)
Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho
základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na
štyri desatinné miesta nahor.
(2)
Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto
obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej
časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového
bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka,
v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
(3)
Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.
§ 63
Priemerný osobný mzdový bod
(1)
Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel
súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho
obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje
inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia
prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia
sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2)
Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.
(3)
Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške.
Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku
a)
2013 80 %,
b)
2014 76 %,
c)
2015 72 %,
d)
2016 68 %,
e)
2017 64 %,
f)
2018 a nasledujúcich rokoch 60 %.
(4)
K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu
medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku
a)
2013 17 %,
b)
2014 18 %,
c)
2015 19 %,
d)
2016 20 %,
e)
2017 21 %,
f)
2018 a nasledujúcich rokoch 22 %.
(5)
Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.
(6)
Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne
roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou
kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho
obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový
bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.
(7)
Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych
rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom
bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení
nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový
bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.
(8)
Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete alebo § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3.
(9)
Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny
rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého
v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového
poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je
všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku,
v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.
(10)
Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý
raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného
mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku
na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového
poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Odsek 5 platí rovnako.
(11)
Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového
poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného
vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny
mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z
ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom
vznikol nárok na dôchodkovú dávku.
§ 64
Dôchodková hodnota
(1)
Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.
(2)
Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.
(3)
Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára
nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy
zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej
za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od
ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy
od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.
(4)
Priemerná mzda uvedená v odseku 3 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky
zistená štatistickým úradom.
(5)
Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(6)
Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá
platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(7)
Výšku dôchodkovej hodnoty po roku 2005 na príslušný kalendárny rok ustanoví opatrenie,
ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov
najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka.
DRUHÝ DIEL
STAROBNÝ DÔCHODOK
§ 65
Podmienky nároku na starobný dôchodok
(1)
Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov
a dovŕšil dôchodkový vek.
(2)
Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov,
sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.
(4)
Žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1. januára 2004 do 31.
decembra 2014 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 53 rokov
sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c)
v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d)
v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e)
v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f)
v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g)
v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h)
v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i)
v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,
j)
v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov,
k)
v roku 2014 deväťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov.
(5)
Žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. januára 2004 do
31. decembra 2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54
rokov sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c)
v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d)
v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e)
v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f)
v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g)
v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h)
v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i)
v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,
j)
v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov.
(6)
Žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012
dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c)
v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d)
v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e)
v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f)
v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g)
v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h)
v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i)
v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov.
(7)
Žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010
dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c)
v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d)
v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e)
v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f)
v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g)
v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov.
(8)
Žene, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009 dovŕšila vek 57 rokov,
sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 57 rokov sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c)
v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d)
v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e)
v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f)
v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov.
(9)
Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 8 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci
v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.
(10)
Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 8 pripadne na deň,
ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového
veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.
§ 66
Určenie sumy starobného dôchodku
(1)
Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2)
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok
a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa
odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov
získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o
0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný
dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
(3)
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok
a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho
po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného
ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej
polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas
poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej
ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.
(4)
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho
časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho
časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia
sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty starobného
dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových
bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku
alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku
dôchodkového poistenia a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných
za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového
poistenia. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní
dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania
tohto dôchodku alebo jeho časti.
(5)
Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového
poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice
z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy
starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku,
ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(6)
Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) sa za obdobie starobného dôchodkového sporenia
a)
pred 1. septembrom 2012 zníži o 1/2 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za
obdobie starobného dôchodkového sporenia,
b)
od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 2/9 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
c)
od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/72 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
d)
od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 1/4 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
e)
od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/72 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
f)
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 5/18 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
g)
od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 7/24 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
h)
od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 zníži o 11/36 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
i)
od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zníži o 23/72 pomernej sumy starobného dôchodku
patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia,
j)
po 31. decembri 2023 zníži o 1/3 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie
starobného dôchodkového sporenia.
(7)
Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového
poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené
v § 140 ods. 1 až 4; na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa na hodnotu osobného
mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok
prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.
(8)
Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového
poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený
na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje
osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu
za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je
všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu
roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.
(9)
Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 v kalendárnom
roku len raz.
TRETÍ DIEL
PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK
§ 67
Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok
(1)
Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o
jeho priznanie,
a)
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b)
chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c)
suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)
(2)
Poistenec, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho
priznanie,
a)
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b)
získal obdobie starobného dôchodkového sporenia najmenej päť rokov,
c)
chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
d)
suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 0,6-násobku sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)
(3)
Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania
žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže
poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.
(4)
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku
nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec
alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
(5)
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej
po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku
tohto dôchodkového poistenia.
(6)
Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol povinne dôchodkovo poistený počas
poberania predčasného starobného dôchodku a nárok na výplatu predčasného starobného
dôchodku mu nezanikol podľa odseku 5 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá
právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a odsekoch 2 a 3, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku
nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom
starobnom dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku
povinného dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne
nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia.
§ 68
Určenie sumy predčasného starobného dôchodku
(1)
Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní
odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku;
§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2)
Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo
činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného
dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto
dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov
získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej
ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového
bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.
(3)
Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v
sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom,
pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa prihliada na sumu
predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(4)
Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa
osobitného predpisu,1) platí § 66 ods. 6 rovnako.
(5)
Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný
rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok
platí § 66 ods. 8 rovnako.
(6)
Suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa určí v kalendárnom roku len
raz.
§ 69
Vylúčenie nároku na starobný dôchodok
Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný
dôchodok.
§ 69a
(1)
Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.
(2)
Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nebol predčasný
starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1, na ktorú mal poistenec
nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu. Suma
starobného dôchodku podľa odseku 1 určená podľa § 68 ods. 2 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu
predčasného starobného dôchodku; § 82 ods. 16 sa v tomto prípade neuplatní.
(3)
Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa odseku 2, vznikne
odo dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.
ŠTVRTÝ DIEL
INVALIDNÝ DÔCHODOK
§ 70
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
(1)
Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu
nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
(2)
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období,
v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia
18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou
počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt.
§ 71
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť
(1)
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2)
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať
dlhšie ako jeden rok.
(3)
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.2)
(4)
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a)
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a
zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a
b)
komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5)
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6)
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7)
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8)
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno
zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav.
(9)
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľné.
(10)
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.
§ 72
(1)
Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca
vo veku
a)
do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b)
nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
c)
nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
d)
nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e)
nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f)
nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,
g)
nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
(2)
Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje
z obdobia pred vznikom invalidity.
(3)
Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené
dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka
počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
§ 73
Určenie sumy invalidného dôchodku
(1)
Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok,
ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2)
Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti
poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému
sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového
veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(3)
Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70
%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.
(4)
Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70
%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať
zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného
ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
PIATY DIEL
VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK
§ 74
Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok
(1)
Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a)
ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal
nárok na predčasný starobný dôchodok,
b)
ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov
dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c)
zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2)
Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.
(3)
Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku,
ak
a)
sa stará o nezaopatrené dieťa,
b)
je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70
% alebo
c)
vychovala aspoň tri deti,
d)
dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
e)
dovŕšila dôchodkový vek.
(4)
Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi
nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak
ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému
manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe
rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(5)
Nárok na vdovský dôchodok zaniká
a)
uzatvorením manželstva,
b)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom
spôsobila smrť manžela.
(6)
Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.
§ 75
Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku
(1)
Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na
ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky
nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(2)
Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu
smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti
poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 60 % predčasného starobného
dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na
výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému
bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku
nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň
dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 60 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.
(4)
Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 3 rovnako.
ŠIESTY DIEL
SIROTSKÝ DÔCHODOK
§ 76
Podmienky nároku na sirotský dôchodok
(1)
Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ
dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu
smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania.
(2)
Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti
po pestúnovi alebo po jeho manželovi.
(3)
Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením
osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. Nárok na výplatu sirotského
dôchodku zaniká aj dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na
výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu začalo byť nezaopatreným
dieťaťom.
(4)
Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého
nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok
na sirotský dôchodok.
(5)
Nárok na sirotský dôchodok zaniká vždy dovŕšením 26. roku veku dieťaťa.
§ 77
Suma sirotského dôchodku
(1)
Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku,
na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol
nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.
(2)
Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný
dôchodok, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič
alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný
dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do
dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 40 % predčasného
starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na
výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma sirotského dôchodku po poistencovi,
ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite
od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel
v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 40 % starobného dôchodku podľa
§ 69a ods. 2.
(4)
Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky,
sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
SIEDMY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH
§ 78
(1)
Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo
poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie
za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto
obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný
dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom
bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na
nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe
uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili
dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete.
Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca
sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
(2)
Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného
výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej
osoby, z ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej
dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom
poberateľ tejto dávky
a)
bol povinný predložiť výpis z dodatočného daňového priznania Sociálnej poisťovni
alebo v ktorom nadobudol právoplatnosť dodatočný platobný výmer,
b)
doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo
činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného
platobného výmeru je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby,
z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.
§ 78a
Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
§ 79a
Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá
alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného
mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.
§ 80
Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas
obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu
príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
§ 81
Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok
(1)
Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je
vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú
si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov
zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky
nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta
platia rovnako.
(2)
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského
dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne
splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo
vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových
dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa
vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej
polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej
sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského
dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.
(3)
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky
nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku
na výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného
dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia,
a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume
dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký
dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.
(4)
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého
dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného
dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia,
a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových
dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.
(5)
Ak priznaním alebo vznikom nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného
dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského
dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu
dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 82.
(6)
Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských
dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku
alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových
dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by
bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu
zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových
dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí
rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak
niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú
dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy
dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia
tak, aby nepresiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili
podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.
§ 82
Zvyšovanie dôchodkových dávok
(1)
Dôchodková dávka sa
a)
do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských
cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku, a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy
invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 70 %, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, priemernej mesačnej
sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského
dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku,
b)
od 1. januára 2018 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien
za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho
roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(2)
Starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný
dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú
podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného
dôchodku,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného
dôchodku,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného
dôchodku,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného
dôchodku,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného
dôchodku.
(3)
Predčasný starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka
a predčasný starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho
roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku.
(4)
Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a invalidný
dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
70 % priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú
podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
(5)
Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
najviac o 70 % vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a invalidný dôchodok
priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % priznaný
od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku
1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %.
(6)
Vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho
roka a vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok priznané od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú
percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku.
(7)
Sirotský dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a sirotský
dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú
podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku.
(8)
Od 1. januára 2018 sa dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho
roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho
roka zvyšuje podľa odseku 1 písm. b) o percento medziročného rastu spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov.
(9)
Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice
z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej
dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu
dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a). Invalidný dôchodok
podľa § 266 a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu
nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí z priemernej
mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý nie je vyplácaný v sume jednej polovice,
vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a).
(10)
Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice
z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odsekov 2 až 7 z priemernej
mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu
súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1
písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov,
sa zvyšuje pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 4 z priemernej mesačnej sumy invalidného
dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 70 %, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou
podľa odseku 1 písm. a).
(11)
Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva.
Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od
1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára
do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
(12)
Ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov
najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu
roku, ktorým ustanoví
a)
pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10,
b)
percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 8.
(13)
Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané
v cudzine podľa osobitného predpisu4) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši o pomernú časť pevnej sumy ustanovenej
podľa odseku 12 písm. a), ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový
dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.
(14)
Na zvýšenie dôchodkovej dávky od 1. januára 2018 je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej
dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
(15)
Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa v príslušnom
kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, sa zvýšia za príslušný kalendárny
rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku
na výplatu týchto dôchodkov.
(16)
Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku
nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý
príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia
patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(17)
Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej
zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej
dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.
(18)
Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových
dávok.
(19)
Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom
roku nezvyšujú, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.
(20)
Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.
§ 82a
Prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie
(1)
Poistenec, ktorý sa stal úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie alebo orgánu
Európskej únie56a) (ďalej len „úradník“), po skončení vykonávania zárobkovej činnosti v Slovenskej republike
môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej
republiky do dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie (ďalej len „dôchodkový
systém Európskej únie“), ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok
alebo invalidný dôchodok z dôchodkového systému Slovenskej republiky. Dôchodkové práva
podľa prvej vety sú finančná suma určená ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti
na získanom období dôchodkového poistenia a vymeriavacom základe. Prevodom dôchodkových
práv zaniká nárok na zhodnotenie toho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho
základu v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktoré boli použité na určenie
finančnej sumy podľa druhej vety.
(2)
Ak sa úradník po skončení služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii,
ktorý bol počas tejto služby alebo zamestnania zúčastnený v dôchodkovom systéme Európskej
únie, stane poistencom v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky a požiada o prevod
dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie do dôchodkového systému
Slovenskej republiky, prevedú sa tieto dôchodkové práva, ktoré sú finančnou sumou
určenou ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období služby
alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktoré založili účasť v
dôchodkom systéme Európskej únie, a na vymeriavacom základe za toto obdobie.
(3)
Prevod dôchodkových práv podľa odseku 1 sa vykoná na základe žiadosti a súhlasu úradníka
s prevodom dôchodkových práv podľa odseku 1.
ŠTVRTÁ HLAVA
ÚRAZOVÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE POJMOV NA ÚČELY ÚRAZOVÝCH DÁVOK
§ 83
Poškodený
Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa
§ 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
§ 84
Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok
(1)
Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v
§ 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích
základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom
úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia
a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného
vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila
choroba z povolania v období kratšom ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia,
je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom
utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie
rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia
pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.
(2)
Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého
sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku
nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku
1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací
základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa
platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy
vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby
z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.
(3)
Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku
nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v
ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok,
za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku
1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu
za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol
nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý
predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom
naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká
choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(4)
Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú
dávku. Denný vymeriavací základ zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru; odseky 1 až 3 platia rovnako je odmena
pripadajúca na jeden deň vykonávania práce na základe dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru.
DRUHÝ DIEL
ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK
§ 85
Podmienky nároku na úrazový príplatok
Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne
práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,
ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného
predpisu51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
§ 86
Poskytovanie úrazového príplatku
Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.
§ 87
Suma úrazového príplatku
Suma úrazového príplatku je
a)
55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania.
TRETÍ DIEL
ÚRAZOVÁ RENTA
§ 88
Podmienky nároku na úrazovú rentu
(1)
Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby
z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.
(2)
Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový
príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.
Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje
rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii
alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom
maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(3)
Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením
pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti
s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti
sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
§ 89
Určenie sumy úrazovej renty
(1)
Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného
vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho
percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
(2)
Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená
podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa
prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.
(3)
Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú
má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku
2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok
ku dňu jeho priznania.
(4)
Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého
pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty
sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej
percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.
(5)
Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu
alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho
základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom
určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva
roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu,
a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,
v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.
(6)
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu
viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová
renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty platí
§ 81 ods. 1 druhá veta primerane.
(7)
Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných
úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho
poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania
o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného
dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná
podľa prvej vety nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu
pracovnej schopnosti.
(8)
Úrazová renta sa
a)
do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských
cien a od medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku,
b)
od 1. januára 2018 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien
vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku.
(9)
Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta
priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú
a)
podľa odseku 8 písm. a) o percento, ktoré sa určí
1.
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy,
2.
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy,
3.
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy,
4.
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy,
5.
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného
rastu priemernej mesačnej mzdy,
b)
podľa odseku 8 písm. b) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien.
(10)
Percento zvýšenia úrazovej renty sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo a
vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho
roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je
rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva. Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru
príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka
a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka
sa zvyšuje odo dňa priznania.
§ 89a
Zánik nároku na úrazovú rentu
Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania
predčasného starobného dôchodku.
ŠTVRTÝ DIEL
JEDNORAZOVÉ VYROVNANIE
§ 90
Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie
Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak
a)
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti
najmenej 10 % a najviac 40 %,
b)
mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok
na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo
c)
mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku
alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej
10 %.
§ 91
Určenie sumy jednorazového vyrovnania
Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho
základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu
pracovnej schopnosti a čísla 100.
PIATY DIEL
POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA
§ 92
Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu
(1)
Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase
úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok,
má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
(2)
Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia
povinnosť uvedená v odseku 1.
(3)
Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti
poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.
(4)
Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový
vek.
§ 93
Suma pozostalostnej úrazovej renty
(1)
Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku
na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.
(2)
Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent
po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo
by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj
vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho
poklesu pracovnej schopnosti.
(3)
Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 ods. 8 a 9 rovnako.
ŠIESTY DIEL
JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE
§ 94
(1)
Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.
(2)
Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho
základu, najviac 46 485,40 eura.
(3)
Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je
polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm
jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Ak
úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení
nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485,40 eura.
(4)
Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšujú
vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia úrazovej renty
podľa § 89 ods. 8 a 9.
SIEDMY DIEL
PRACOVNÁ REHABILITÁCIA A REHABILITAČNÉ
§ 95
Pracovná rehabilitácia
(1)
Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového
lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak
tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.
(3)
Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon
doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná
činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v
§ 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti
a na kvalifikáciu.
(4)
Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom
zariadení podľa osobitného predpisu58) alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní
pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú
rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené
s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou
uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie
a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu.59)
(5)
Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná
rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených
prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho
doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov,
pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu
ďalších šiestich mesiacov.
(6)
Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho
písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia
podľa odseku 5.
§ 96
Rehabilitačné
(1)
Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.
(2)
Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,
a)
v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného
Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,
b)
za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo
c)
počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.
(3)
Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.
(4)
Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo
invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného
určeného podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku
pripadajúcej na jeden deň.
ÔSMY DIEL
REKVALIFIKÁCIA A REKVALIFIKAČNÉ
§ 97
Rekvalifikácia
(1)
Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového
lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.
(2)
Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť
získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou
jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako.
(3)
Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie,
ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.60) Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú
dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním
rekvalifikácie; § 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako.
(4)
Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako.
(5)
Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.
§ 98
Rekvalifikačné
(1)
Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.
(2)
Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96 ods. 2 až 4 rovnako.
DEVIATY DIEL
NÁHRADA ZA BOLESŤ A NÁHRADA ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA
§ 99
Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa osobitného predpisu.60a)
DESIATY DIEL
NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S LIEČENÍM
§ 100
(1)
Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil
na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe
odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia
na základe vyjadrenia revízneho lekára.
(2)
Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 23 242,70 eura. Na zvýšenie
tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.
JEDENÁSTY DIEL
NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S POHREBOM
§ 101
(1)
Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten,
kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.
(2)
Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä
a)
náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením
pohrebu,
b)
náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
c)
cintorínske poplatky,
d)
náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
e)
náklady na úpravu hrobu.
(3)
Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie
tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.
(4)
Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného
majú nárok na náhradu
a)
jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eura
pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a
b)
cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto
pohrebu a späť.
(5)
Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené
deti uvedené v odseku 4 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.
PIATA HLAVA
DÁVKA GARANČNÉHO POISTENIA
§ 102
Podmienky nároku na dávku garančného poistenia
(1)
Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný
a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a)
nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b)
nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c)
nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d)
nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e)
nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka,
v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny
rok,
f)
nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g)
nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h)
nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i)
nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných
povinností,
j)
nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k)
nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu,51)
l)
súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na
súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
(2)
Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril
po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa
písomne upozornený.
§ 103
Výška dávky garančného poistenia
(1)
Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie,
poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné
poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov,
vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi
vznikol uvedený nárok.
(2)
Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných
18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti
zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti
zamestnávateľa.
(3)
Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka,
použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky
predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná
neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije
sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu
roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
§ 103a
Uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom,
adresou organizačnej zložky alebo s pobytom aj na území iného členského štátu Európskej
únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore
(1)
Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo
adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne s adresou organizačnej
zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie
alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore,
inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia
je inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou
dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva
činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa
prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca
uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne
neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný
pobyt24) alebo povolením na trvalý pobyt25) na území Slovenskej republiky a s bydliskom na území najmenej jedného iného členského
štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom
priestore.
(2)
V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku 1 je Sociálna
poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného v odseku
1 podaným v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou
dohody o Európskom hospodárskom priestore.
ŠIESTA HLAVA
DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
§ 104
(1)
Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred
zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia
nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(2)
Poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú
dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti,
ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov
a)
bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na
určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky a
b)
nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.
(3)
Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby
policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov,
splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový
príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový
dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.2)
(4)
U fyzických osôb uvedených v odseku 3 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok
podľa osobitného predpisu2) obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
(5)
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava
obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho
nároku na dávku v nezamestnanosti.
(6)
Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na
dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na
poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie
v nezamestnanosti.
(7)
Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
§ 104a
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava
obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania
rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.45a)
§ 105
(1)
Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku
v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká
uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti
pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie,
počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného
v § 106.
(2)
Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie
uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného
dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70 %.
(3)
Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania
dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky bol opätovne zaradený do evidencie
nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného
zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca
dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej
časti podporného obdobia v nezamestnanosti.
(4)
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania
dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej
tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu
časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením
dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti
podľa odseku 3.
§ 106
Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých
a)
má nárok na výplatu nemocenského,
b)
má nárok na výplatu ošetrovného,
c)
má nárok na výplatu materského,
d)
sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.45b)
§ 107
Poskytovanie dávky v nezamestnanosti
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.
§ 108
Výška dávky v nezamestnanosti
(1)
Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
(2)
Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu
vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti
alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,2) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce
obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich
dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na
zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie
je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.2) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(3)
Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný
vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ
sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa
odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti,
denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa
na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie
poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti
zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje
z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného
poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To
platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje
na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského.
Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ
podľa druhej vety.
(4)
Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti
zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti
dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí
z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala
najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti;
ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti
sa určí podľa odseku 3 druhej vety.
(5)
Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške
určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný
vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(6)
Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 5 je
a)
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ,
ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom
vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
b)
v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ,
ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol
nárok na dávku v nezamestnanosti.
SIEDMA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH, DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH, ÚRAZOVÝCH DÁVKACH,
DÁVKE GARANČNÉHO POISTENIA A O DÁVKE V NEZAMESTNANOSTI
§ 109
Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného
poistenia, dávku v nezamestnanosti a vznik nároku na ich výplatu
(1)
Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia
a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených
týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí
od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie,
poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové
poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti;
to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.
(2)
Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik
nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie
alebo vyplácanie dávky.
§ 110
Zánik nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové
dávky
(1)
Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu,
podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku
ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.
§ 111
Obmedzenie sumy dávky
(1)
Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy
invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným
v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia
iných návykových látok.
(2)
Ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu61) sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa
osobitného predpisu63) a osobitný predpis64) neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie
a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej
osoby podľa osobitného predpisu61) zníženého o mieru zavinenia poškodeného.
§ 112
Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky
(1)
Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí,
najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala
v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku
alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a)
priznala v nižšej sume, ako patrí,
b)
vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c)
odoprela neprávom alebo
d)
priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
(2)
Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala
neprávom.
(3)
Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.
(4)
Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej
sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
(5)
Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby
preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu,
tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou.
Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia
jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.
(6)
Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni,
ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
(7)
Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej
schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť,
nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť
invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení
výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.
(8)
Výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr
od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom
mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni.
(9)
Ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky alebo
ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, zúčtujú sa sumy inej dávky
patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý
čas.
(10)
Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu vzniku dôchodkového
poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa
splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni vzniku tohto dôchodkového
poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.
§ 113
Zánik nároku na dávku a zánik nároku na výplatu dávky
(1)
Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.
(2)
Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila
podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje
inak.
§ 114
Premlčanie nároku na výplatu dávky
(1)
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa,
za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
(2)
Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom
účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
§ 115
Zúčtovanie dávok s dávkou v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi
Ak sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok,
úrazová renta, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti spätne aj
za obdobie, v ktorom sa poistencovi vyplácala dávka v hmotnej núdzi a príspevky k
dávke v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznané uvedené
dávky s vyplatenou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, a
a)
ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného
dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti
prevyšuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
poukáže
1.
na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume
poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
2.
poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku,
úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti rozdiel medzi
sumou tohto priznaného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo
dávky v nezamestnanosti a poskytnutou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke
v hmotnej núdzi,
b)
ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného
dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti
je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke
v hmotnej núdzi, poukáže
1.
na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume
poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
2.
poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku,
úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti dôchodok,
úrazovú rentu, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti prvýkrát až
v príslušnom mesiaci, v ktorom súčet nevyplatených dôchodkov, úrazovej renty, dávky
garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti je vyšší ako vyplatená dávka v
hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi; takto vzniknutý rozdiel poukáže
poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku,
úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti.
§ 116
Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok
(1)
Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti
sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.
(2)
Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred
v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.
(3)
Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny,
ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou dohody
o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou konfederáciou, pozadu v trojmesačných
lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva,
ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.
(4)
Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú
dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo. Počas vyplácania
dávky podľa prvej vety neplynie lehota podľa § 210 ods. 2.
(5)
Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o
priznanie tejto dávky.
(6)
Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej
podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise,65) zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok
na túto dávku vo výške 99,60 eura za jeden kalendárny mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým
preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa
doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej
podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise,65) najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.
(7)
Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise65) najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný
správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú
v § 234 alebo v osobitnom predpise65) v lehote podľa odseku 6, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného
poistenia do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou
mzdou podľa osobitného predpisu.66)
(8)
Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.
§ 116a
Zaokrúhľovanie výsledkov jednotlivých matematických úkonov na určenie sumy dávky
Na účely určenia sumy dávky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov vypočítavajú
najviac na osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak tento zákon neustanovuje
inak.
§ 117
Poukazovanie dávok a poberateľ dávky
(1)
Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.67) Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky)
v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,67) ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto
účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka)
poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky dôchodku, úrazovej renty a pozostalostnej
úrazovej renty poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky.
(2)
Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná
vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci
nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty
dávky doručená Sociálnej poisťovni.
(3)
Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
dávka sa poukazuje prostredníctvom hromadného poukazu do tohto zariadenia, ak poberateľ
dávky nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky.
(4)
Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, fyzická osoba,
ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, štatutárny
zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia
súdu, alebo osobitný príjemca.
(5)
Osobitný príjemca je
a)
fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo
b)
fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti
nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.
(6)
Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa
dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo
zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.
(7)
Zákonný zástupca, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej
rodinnej starostlivosti, štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené
dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, a osobitný príjemca uvedený v odseku
5 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb,
ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v odseku 5 písm.
a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.
§ 118
Prechod nároku na dávku
(1)
Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku
na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti
tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
(2)
Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok,
rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti,
zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej
ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
(3)
Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na
dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu
smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.
(4)
Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom
dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.
(5)
Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto
dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.
§ 119
Postúpenie nároku na dávku
Nárok na dávku nemožno postúpiť.
DRUHÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
VÝKON A ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 120
Výkon sociálneho poistenia
(1)
Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
(2)
Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.
(3)
Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.
(4)
Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu,
príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného
orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami
dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré
sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej
konfederácie.
DRUHÝ DIEL
ORGÁNY SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
§ 121
Orgány Sociálnej poisťovne
Orgány Sociálnej poisťovne sú
a)
generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „generálny riaditeľ"),
b)
Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len „dozorná rada“),
c)
riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „riaditeľ pobočky“).
§ 122
Generálny riaditeľ
(1)
Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ.
(2)
Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda.
(3)
Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase jeho neprítomnosti
ho zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.
(4)
Generálny riaditeľ
a)
zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto zákona, z osobitných
predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne,
b)
prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru
štátu,
c)
predkladá
1.
vláde a Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada”) výročnú správu
o činnosti Sociálnej poisťovne po schválení dozornou radou,
2.
vláde na schválenie návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok
s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov so
stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu do 15. augusta kalendárneho roka, ak vláda
neurčí neskorší termín, a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne
určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu,
3.
vláde na schválenie návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej
rady k tomuto návrhu a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne určenom
na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu,
4.
vláde na schválenie návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne so stanoviskom
dozornej rady k tomuto návrhu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jeho vymenovania,
po schválení vládou na schválenie národnej rade a informuje vládu o ich plnení raz
ročne najneskôr do 31. marca každého kalendárneho roka nasledujúceho po schválení
tohto návrhu národnou radou,
5.
dozornej rade správu o hospodárení Sociálnej poisťovne najmenej raz za štvrťrok,
d)
schvaľuje
1.
pracovný poriadok Sociálnej poisťovne a iné vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne,
ak tento zákon neustanovuje inak,
2.
návrh dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu,60a)
e)
schvaľuje po prerokovaní v dozornej rade
1.
štatút Sociálnej poisťovne, organizačný poriadok, mzdový poriadok, kontrolný poriadok
a pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
3.
zmluvu o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom
týmto zákonom,
4.
zmluvu o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4,
f)
schvaľuje po schválení dozornou radou pre nadlimitné zákazky podľa osobitného predpisu68)
1.
oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady,
2.
výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady,
3.
výzvy na rokovanie,
g)
rozhoduje po prerokovaní v dozornej rade o odpísaní pohľadávky podľa § 150, 151, 293al a 293am,
h)
vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len
„ústredie”) v jeho priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek po prerokovaní
v dozornej rade.
(5)
Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa predpoklady
výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu,69) má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej šesť rokov praxe v
riadiacej funkcii. Na pracovnoprávne vzťahy generálneho riaditeľa sa vzťahuje osobitný
predpis,69a) ak tento zákon neustanovuje inak.
(6)
Mzda generálneho riaditeľa je mesačne šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok.
Úprava mzdy generálneho riaditeľa sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Generálnemu
riaditeľovi môže vláda priznať odmenu jedenkrát ročne najneskôr do 31. marca kalendárneho
roka, najviac do výšky 12-násobku mzdy uvedenej v prvej vete. Pri priznaní odmeny
vláda zohľadní plnenie strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne a hospodárenie
Sociálnej poisťovne.
(7)
Generálny riaditeľ zodpovedá vláde za porušenie povinností uložených týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, za neprijatie
a neplnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou
a orgánmi dozoru štátu a za neplnenie opatrení uložených podľa osobitného predpisu.1)
(8)
Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesťročné. Za generálneho riaditeľa môže
byť vymenovaná tá istá fyzická osoba najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(9)
Funkcia generálneho riaditeľa zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol vymenovaný,
b)
vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa písomnou žiadosťou doručenou vláde, a to
dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c)
odvolaním,
d)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e)
rozhodnutím o strate verejnej funkcie vydanom v konaní podľa osobitného predpisu69b) alebo
f)
dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie generálneho riaditeľa podľa
osobitného predpisu.69)
(10)
Vláda odvolá generálneho riaditeľa, ak
a)
si neplní povinnosti generálneho riaditeľa ustanovené zákonom,
b)
nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne
vykonávať funkciu generálneho riaditeľa.
(11)
Ak zanikne funkcia generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 9 alebo vláda
odvolá generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 10, do vymenovania generálneho
riaditeľa vládou vykonáva jeho funkciu vedúci zamestnanec, ktorý zastupoval generálneho
riaditeľa v čase jeho neprítomnosti podľa odseku 3.
(12)
Vláda vymenuje generálneho riaditeľa najneskôr do 30 dní odo dňa zániku funkcie alebo
odvolania generálneho riaditeľa.
(13)
Generálny riaditeľ je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou
tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia.
(14)
Generálny riaditeľ, ktorý porušil povinnosti pri výkone svojej funkcie, je povinný
v celom rozsahu nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil.
§ 123
Dozorná rada
(1)
Dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.
(2)
Dozorná rada
a)
vypracúva stanoviská
1.
k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným
vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov,
2.
k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
3.
k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a k správe o ich plnení,
b)
schvaľuje
1.
výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne,
2.
rokovací poriadok dozornej rady,
3.
pre nadlimitné zákazky podľa osobitného predpisu68) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady, výzvy na predkladanie
ponúk a súťažné podklady a výzvy na rokovanie,
4.
podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra Sociálnej poisťovne (ďalej
len „hlavný kontrolór”),
5.
priznanie odmeny hlavnému kontrolórovi,
c)
prerokúva
1.
návrh štatútu, návrh organizačného poriadku, návrh mzdového poriadku, návrh kontrolného
poriadku a návrh pravidiel financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
2.
návrh na uzatvorenie zmluvy o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4 a návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 149, 293s a 293ak,
3.
návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové
sporenie,1) na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom
týmto zákonom,
4.
návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na dôchodkovom
poistení, poistnom na úrazovom poistení, prirážke k poistnému na úrazovom poistení,
poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom
do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení,
5.
návrhy na vymenovanie a odvolanie vedúcich zamestnancov ústredia v priamej riadiacej
pôsobnosti generálneho riaditeľa a návrhy na vymenovanie a odvolanie riaditeľov pobočiek,
d)
ukladá generálnemu riaditeľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov,
e)
kontroluje
1.
hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami základného fondu nemocenského
poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia,
základného fondu úrazového poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti,
základného fondu garančného poistenia, rezervného fondu solidarity a správneho fondu,
2.
dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich
sa hospodárenia Sociálnej poisťovne,
f)
vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je
súčasťou účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
g)
predkladá vláde návrh na priznanie odmeny generálneho riaditeľa a jej výšku,
h)
volí a odvoláva hlavného kontrolóra.
(3)
Dozorná rada má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí
a)
z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov,
b)
z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,
c)
z jedného zástupcu ministerstva a z dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých
vládou,
d)
z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov
dôchodkových dávok.
(4)
Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada.
(5)
Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne
odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie
starším ako tri mesiace.
(6)
Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.
(7)
Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku
v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné
voľno s náhradou mzdy.
(8)
Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie.
O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje
národná rada.
(9)
Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady
nemôže byť v pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni.
(10)
Dozorná rada si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov dozornej rady, z ktorých
jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a jeden je navrhnutý
reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.
(11)
Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi jej predseda alebo ním poverený podpredseda
dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za dva kalendárne mesiace.
(12)
Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré na zasadnutie prizve
dozorná rada.
(13)
Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa generálny riaditeľ.
(14)
Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých
jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných
členov.
(15)
Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa
hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov
Sociálnej poisťovne a od generálneho riaditeľa.
(16)
Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.
(17)
Členstvo v dozornej rade zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady,
b)
vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade,
a to najskôr odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania
sa funkcie,
c)
odvolaním alebo
d)
smrťou.
(18)
Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak
a)
sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady,
b)
začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v odseku
9,
c)
si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi,
d)
bol právoplatne odsúdený za trestný čin.
(19)
Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov,
ako sú uvedené v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenia člena
dozornej rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu (§ 246).
(20)
Na predsedu dozornej rady sa odsek 6 a odsek 17 písm. a) až c) nepoužijú.
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne
§ 124
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky.
§ 125
Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej
poisťovne.
§ 126
(1)
Ústredie riadi generálny riaditeľ.
(2)
Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny
riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom.
§ 127
Riaditeľ pobočky
(1)
Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.
(2)
Za riaditeľa pobočky môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba
je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa
preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(3)
Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do
pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený
vedúci zamestnanec pobočky.
DRUHÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
POISTNÉ NA SOCIÁLNE POISTENIE
§ 128
Platitelia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie,
úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a platitelia poistného
do rezervného fondu solidarity
(1)
Poistné na nemocenské poistenie platí
a)
zamestnanec,
b)
zamestnávateľ,
c)
povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d)
dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
(2)
Poistné na starobné poistenie platí
a)
zamestnanec,
b)
zamestnávateľ,
c)
povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e)
štát,
f)
Sociálna poisťovňa.
(3)
Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
zamestnanec,
b)
zamestnávateľ,
c)
povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e)
štát.
(4)
Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po
priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné
poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového
dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za
zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.
(5)
Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného
fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské.
(6)
Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené
štátom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode
s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).
(7)
Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty
priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku
zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.
(8)
Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.
(9)
Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.
(10)
Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
a)
zamestnanec, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak,
b)
zamestnávateľ, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak,
c)
dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.
(11)
Poistné do rezervného fondu solidarity platí
a)
zamestnávateľ,
b)
povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
c)
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
d)
štát.
§ 129
Poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové
poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného
fondu solidarity
(1)
Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma
poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného
na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného
do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou
z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací
základ“).
(2)
Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie
a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky
k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného
na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného
fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
§ 130
Sadzba poistného na nemocenské poistenie
Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre
a)
zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa 1,4 % z vymeriavacieho základu,
c)
povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho
základu,
d)
dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.
§ 131
Sadzba poistného na starobné poistenie
(1)
Sadzba poistného na starobné poistenie je pre
a)
zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) 4 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) 14 % z vymeriavacieho základu,
c)
povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ
podľa osobitného predpisu,1) 18 % z vymeriavacieho základu,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) 18 % z vymeriavacieho základu,
e)
štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5, ktoré nie sú sporitelia podľa osobitného predpisu,1) 18 % z vymeriavacieho základu,
(2)
Sadzba poistného na starobné poistenie je pre
a)
zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) 4 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)
1.
od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 10 % z vymeriavacieho základu,
2.
v roku 2017 9,75 % z vymeriavacieho základu,
3.
v roku 2018 9,50 % z vymeriavacieho základu,
4.
v roku 2019 9,25 % z vymeriavacieho základu,
5.
v roku 2020 9 % z vymeriavacieho základu,
6.
v roku 2021 8,75 % z vymeriavacieho základu,
7.
v roku 2022 8,50 % z vymeriavacieho základu,
8.
v roku 2023 8,25 % z vymeriavacieho základu,
9.
v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 8 % z vymeriavacieho základu,
c)
povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa
osobitného predpisu,1) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5, ktoré sú sporitelia podľa osobitného predpisu,1) a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu,1)
1.
od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 14 % z vymeriavacieho základu,
2.
v roku 2017 13,75 % z vymeriavacieho základu,
3.
v roku 2018 13,50 % z vymeriavacieho základu,
4.
v roku 2019 13,25 % z vymeriavacieho základu,
5.
v roku 2020 13 % z vymeriavacieho základu,
6.
v roku 2021 12,75 % z vymeriavacieho základu,
7.
v roku 2022 12,50 % z vymeriavacieho základu,
8.
v roku 2023 12,25 % z vymeriavacieho základu,
9.
v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 12 % z vymeriavacieho základu.
§ 132
Sadzba poistného na invalidné poistenie
Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre
a)
zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu,
c)
povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho
základu,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6 % z vymeriavacieho základu,
e)
štát 6 % z vymeriavacieho základu.
§ 133
Sadzba poistného na úrazové poistenie
(1)
Sadzba poistného na úrazové poistenie je pre zamestnávateľa zaradeného do
prvej nebezpečnostnej triedy 0,3 % z vymeriavacieho základu,
druhej nebezpečnostnej triedy 0,5 % z vymeriavacieho základu,
tretej nebezpečnostnej triedy 0,7 % z vymeriavacieho základu,
štvrtej nebezpečnostnej triedy 0,9 % z vymeriavacieho základu,
piatej nebezpečnostnej triedy 1,1 % z vymeriavacieho základu,
šiestej nebezpečnostnej triedy 1,3 % z vymeriavacieho základu,
siedmej nebezpečnostnej triedy 1,5 % z vymeriavacieho základu,
ôsmej nebezpečnostnej triedy 1,7 % z vymeriavacieho základu,
deviatej nebezpečnostnej triedy 1,9 % z vymeriavacieho základu,
desiatej nebezpečnostnej triedy 2,1 % z vymeriavacieho základu.
(2)
Nebezpečnostná trieda sa určuje v závislosti od bezpečnostného rizika jednotlivých
skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.70)
(3)
Hodnotenie bezpečnostného rizika sa vykonáva pre každú skupinu ekonomických činností
podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností na základe údajov súvisiacich
s výkonom úrazového poistenia za hodnotené roky s prihliadnutím na sumu nákladov vynaložených
na úrazové dávky z úrazového poistenia, a to vypočítaním priemerných štatistických
ukazovateľov počtu
a)
pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
b)
smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
c)
chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,
d)
závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná
úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,
e)
zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v prepočte na 1 000 zamestnancov.
(4)
Na určenie bezpečnostného rizika na základe ukazovateľov uvedených v odseku 3 je
rozhodujúci dátum oznámenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania
úrazovej renty.
(5)
Zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určí Sociálna poisťovňa podľa
prevažujúcej skupiny ekonomických činností vykonávaných zamestnávateľom.
(6)
Prevažujúca skupina ekonomických činností je skupina ekonomických činností klasifikovaná
podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa
najväčší počet zamestnancov.
(7)
Zmenu vykonávaných prevažujúcich ekonomických činností, ktorá je rozhodujúca na zaradenie
zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy, je zamestnávateľ povinný písomne ohlásiť
Sociálnej poisťovni do 14 dní od tejto zmeny.
(8)
Ak u zamestnávateľa nastala zmena vykonávanej ekonomickej činnosti a jeho prevažujúcou
ekonomickou činnosťou sa stala ekonomická činnosť zaradená do inej nebezpečnostnej
triedy, Sociálna poisťovňa môže z vlastného podnetu alebo na základe písomnej žiadosti
zamestnávateľa zmeniť jeho zaradenie do nebezpečnostnej triedy. Zmena zaradenia zamestnávateľa
do novej nebezpečnostnej triedy sa vykoná od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o jeho preradení.
(9)
Zaradenie skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických
činností do nebezpečnostných tried ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási
jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.
§ 134
Prirážka k poistnému na úrazové poistenie a zľava z poistného na úrazové poistenie
(1)
K poistnému na úrazové poistenie sa ukladá prirážka k poistnému na úrazové poistenie
(ďalej len „prirážka“) alebo sa poskytuje zľava na poistnom na úrazové poistenie (ďalej
len „zľava“) v závislosti od úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa zistenej
porovnaním s priemerným bezpečnostným rizikom zisteným za všetkých zamestnávateľov
zaradených do rovnakej skupiny ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie
ekonomických činností.
(2)
Úroveň bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa určí porovnaním hodnoty štatistických
ukazovateľov za zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok k priemerným hodnotám
rovnakých ukazovateľov vypočítaných za rovnaké obdobie za celú skupinu zamestnávateľov
zaradených podľa ekonomickej činnosti do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie
ekonomických činností a vyjadruje sa v percentách.
(3)
Na určenie úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa použijú štatistické ukazovatele
a)
o počte
1.
pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
2.
smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
3.
chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,
4.
závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná
úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,
b)
o sume nákladov vynaložených na dávky úrazového poistenia jeho zamestnancov v prepočte
na jedného zamestnanca.
(4)
Pri určovaní početnosti výskytu pracovných úrazov podľa odseku 3 sa prihliada len
na pracovné úrazy, pri ktorých bolo na základe vyšetrenia okolností a príčin ich vzniku
orgánmi na ochranu zdravia, orgánmi inšpekcie práce, orgánmi štátnej banskej správy
a ďalšími príslušnými dozornými orgánmi podľa osobitných predpisov71) zistené porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca.
(5)
Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa percentuálne
vyššia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených
do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu
do 25 % prirážka sa neuloží,
nad 25 % do 50 % uloží sa prirážka 1 % k poistnému,
nad 50 % do 100 % uloží sa prirážka 2 % k poistnému,
nad 100 % do 200 % uloží sa prirážka 3 % k poistnému,
nad 200 % uloží sa prirážka 4 % k poistnému.
(6)
Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa percentuálne
nižšia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených
do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu
do 25 % zľava sa neposkytuje,
nad 25 % do 50 % poskytuje sa zľava 0,5 % z poistného,
nad 50 % do 75 % poskytuje sa zľava 1 % z poistného,
nad 75 % poskytuje sa zľava 2 % z poistného.
(7)
Štatistické ukazovatele uvedené v odseku 3 sa na účely odsekov 5 a 6 hodnotia osobitne.
(8)
Súčtom percent na uloženie prirážky a súčtom percent na poskytnutie zľavy zo všetkých
štatistických ukazovateľov uvedených v odseku 3 a vypočítaním ich rozdielu sa určí
výsledná percentuálna výška prirážky alebo zľavy, ktorá bude pre zamestnávateľa platná
v období kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa prirážka alebo zľava
určila.
(9)
Na určenie bezpečnostného rizika podľa odseku 2 je rozhodujúci dátum oznámenia pracovného
úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania úrazovej renty.
§ 135
Sadzba poistného na garančné poistenie
Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25 % z vymeriavacieho
základu.
§ 136
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre
a)
zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa 1 % z vymeriavacieho základu,
c)
dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.
§ 137
Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity
Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre
a)
zamestnávateľa 4,75 % z vymeriavacieho základu,
b)
povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho
základu,
c)
dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu,
d)
štát 2 % z vymeriavacieho základu.
§ 138
Vymeriavací základ
(1)
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom
dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,7) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca
a príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa osobitného predpisu.71a) Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou
alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo
družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú
v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom
dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa
tento príjem zdaňuje.
(2)
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby je podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb
dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie
je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové
sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti,
a koeficientu 1,486. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny
mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací
základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
(3)
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania
podľa osobitného predpisu,43) je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého
platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna
kalendárneho roka.
(4)
Vymeriavací základ poistenca, ktorý je
a)
súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne
poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,
b)
súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená
suma,
c)
súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je
ním určená suma,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním
určená suma.
(5)
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo
poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej
vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok,
ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
(6)
Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac
a)
na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom
roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil
v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí
poistné na nemocenské poistenie,
b)
na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie
poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou
v nezamestnanosti v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,
v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
(7)
Vymeriavací základ na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo
poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou
v úhrne je mesačne najviac v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.
(8)
Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Na účely
úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa
zahŕňa aj
a)
mesačný príjem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej
práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak tento mesačný príjem nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5,
b)
priemerný mesačný príjem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody
o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak tento priemerný mesačný príjem nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5.
(9)
Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie,
poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie
v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca
je mesačne najviac v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,
v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie,
poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do
rezervného fondu solidarity.
(10)
Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie
je obmedzený najvyššou výškou.
(11)
Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v
nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom
sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu.
Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť
poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie
v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho
zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne
vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie
sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená
osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti,
poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie
v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z
výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne
je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo
dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné
na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne
z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.
(12)
Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo
len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ uvedený v odsekoch 5 až 7, 9 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré
sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší
eurocent nadol.
(13)
Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné
do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil
v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné
na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
(14)
Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné
do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. e), je mesačne vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za
kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
(15)
Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie
za poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku,
je mesačne 1,25-násobok sumy vyplatenej úrazovej renty.
(16)
Vymeriavací základ za obdobie uvedené v § 142 ods. 3 je najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za
kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na
dôchodkové poistenie dopláca.
(17)
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
§ 139
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu
(1)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie
na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.
(2)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej
a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je
a)
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí
poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného
fondu solidarity,
b)
v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci
kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu
solidarity.
(3)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny
mesiac, za ktorý platí poistné.
§ 139a
Vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca
k zamestnávateľovi
Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi,
vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu
zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac;
§ 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.
§ 139b
(1)
Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 1 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného
poistenia v nezamestnanosti a zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) po zániku dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu
pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom
roku; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(2)
Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru, bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) počas trvania dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu
pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom
roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho
vymeriavacieho základu; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
§ 139c
(1)
Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, je priemerný mesačný príjem z tohto právneho vzťahu, ak nie je v odseku 2
ustanovené inak; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(2)
Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý je v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
podľa § 227a, na platenie poistného na dôchodkové poistenie je rozdiel medzi mesačným príjmom
alebo priemerným mesačným príjmom z tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
§ 140
Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom
(1)
Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo
poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť
poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie
v nezamestnanosti
a)
v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,
b)
od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej
v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie
do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti.
(2)
Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je
uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné
alebo rekvalifikačné, a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci
z dôvodu jeho účasti na štrajku.
(3)
Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná
osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové
poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má
nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.50)
(4)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne
poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie,
poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období,
počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské.
(5)
Povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne dôchodkovo
poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity v období,
počas ktorého nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie.
(6)
Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a
poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie
je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie
a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
§ 141
Odvod poistného
(1)
Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné
odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie
a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku
poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na
poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
(3)
Za štát odvádza poistné na dôchodkové poistenie za osoby uvedené v § 128 ods. 5 ministerstvo.
(4)
Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia sú povinní
previesť Sociálnej poisťovni, ak o to Sociálna poisťovňa požiada, a to do 30 dní odo
dňa doručenia žiadosti, poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu2) vo výške poistného zodpovedajúcej poistnému na
a)
dôchodkové poistenie za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka,
ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu,2)
b)
poistenie v nezamestnanosti za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho
vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok podľa
osobitného predpisu.2)
§ 142
Platenie poistného
(1)
Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac
pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len
za túto časť.
(3)
Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého
fyzická osoba
a)
mala prerušené poistenie podľa § 26,
b)
bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo
c)
sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej
škole po dovŕšení 16 rokov veku.
(4)
Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného
výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej
a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí
zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti
dodatočného platobného výmeru.
(5)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne
poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí
šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou. Ak dobrovoľne
nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená
osoba v nezamestnanosti zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho
základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena
vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.
(6)
Poistné sa platí
a)
bezhotovostným prevodom,
b)
poštovou poukážkou alebo
c)
v hotovosti v Sociálnej poisťovni.
(7)
Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri
platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol
a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe
poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna
poisťovňa.
(8)
Variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné,
ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa.
(9)
Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho
roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický
symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.
§ 143
Splatnosť poistného
(1)
Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného
v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru, a z vymeriavacieho základu podľa § 139a a § 139b je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného
v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b) sú splatné do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci,
v ktorom právny vzťah zanikol.
(2)
Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu
príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov
pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je
splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac.
Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne
na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný
deň.
(3)
Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila
oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak
a)
pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti
poistného podľa odseku 1 alebo 2,
b)
pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného
podľa odseku 1 alebo 2.
(4)
Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala
v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých
sadzieb.
§ 144
Predpísanie poistného
(1)
Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej
odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej
sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.
(2)
Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie
správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov
zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa
s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.
§ 145
Vrátenie poistného
(1)
Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu,
fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu
nástupcovi do 30 dní od
a)
zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b)
doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať
poistné alebo jej právneho nástupcu.
(2)
Poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti
poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie
v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu do 30 dní od
a)
zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b)
doručenia písomnej žiadosti tohto poistenca.
(3)
Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho
mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 zúčtovaná na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici.
(4)
Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky
Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné
alebo voči jej právnemu nástupcovi.
§ 146
Povolenie splátok dlžných súm poistného
(1)
Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť
tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov
bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení
splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.
(2)
V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných
súm o úroky vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok.
(3)
V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé
splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa,
alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená
suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej
poisťovne.
(4)
Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.
§ 147
Premlčanie poistného
(1)
Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(2)
Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v
§ 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b).
(3)
Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
DRUHÝ DIEL
POHĽADÁVKY
§ 148
Pohľadávky
(1)
Pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len „pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov.81)
(2)
Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov
odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
(3)
Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej
poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.
(4)
Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok uvedených
v § 179 ods. 1 písm. f) okrem pohľadávok uvedených v § 149 ods. 12 na inú právnickú osobu dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná.
Pri výbere právnickej osoby, na ktorú Sociálna poisťovňa prevedie vymáhanie vybraných
pohľadávok, postupuje Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu.82) Sociálna poisťovňa uhrádza odmenu právnickej osobe z vymoženej pohľadávky.
§ 149
Postúpenie pohľadávky
(1)
Pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie
pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistným, a okrem pohľadávky
na dávkach môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť
tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť,
a)
ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť
ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a
b)
ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, uplynul
jeden rok.
(3)
Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach;
to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 146 ods. 3.
(4)
O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna
poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“)
za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník.
(5)
Sociálna poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, len ak táto osoba má voči
Sociálnej poisťovni vyrovnané všetky záväzky podľa tohto zákona. Na výber najvhodnejšieho
návrhu na uzatvorenie zmluvy predloženého treťou osobou sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodnej verejnej súťaži.
(6)
Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky
fyzickej osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka.
Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.
(7)
Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená
v odseku 6 uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení
pohľadávky.
(8)
Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy
a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici.
(9)
Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka
prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká
a)
povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 splniť záväzok
voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b)
oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.
(10)
Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu vzniká
a)
povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 6 splniť záväzok
voči tretej osobe v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b)
právo tretej osoby vyžadovať peňažné plnenie od fyzickej osoby alebo právnickej osoby
uvedenej v odseku 6 v rozsahu postúpenej pohľadávky,
c)
právo tretej osoby vymáhať postúpenú pohľadávku.
(11)
Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis83) nepoužije.
(12)
Pohľadávku vrátane pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové
poistenie pred rokom 1994 a penále, ktoré súvisí s týmto poistným, voči fyzickej osobe
alebo právnickej osobe uvedenej v odseku 6, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz
alebo ktorá je v likvidácii, môže Sociálna poisťovňa postúpiť len na právnickú osobu
so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií.
Na postúpenie pohľadávky podľa prvej vety sa nepoužije odsek 2 písm. b) a odsek 5.
Právnická osoba uvedená v prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa
postúpila podľa prvej vety, postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou
účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom.
§ 150
Odpísanie pohľadávky
(1)
Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná.
Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej
a)
je pravdepodobné, že náklady na jej vymáhanie presiahnu výťažok z vymáhania,
b)
je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby
uvedenej v § 149 ods. 6 vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,
c)
sa najmenej v období troch rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia podľa osobitného
predpisu,81)
d)
vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie
nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky alebo
e)
nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním na dedičoch dlžníka.
(2)
O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa
fyzickej osobe alebo právnickej osobe uvedenej v § 149 ods. 6 nedoručuje a je právoplatné odo dňa jeho vydania.
(3)
Ak fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 6 uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za
plnenie bez právneho dôvodu a fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 6 nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
§ 151
(1)
Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného
uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla povinnosť splatiť Sociálnej
poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný
podľa obsahu vyrovnania. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú
časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu
zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú
časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného
plánu. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj vtedy, keď
na základe právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka zanikla dlžníkovi povinnosť
splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť.
(2)
Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného
a)
uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,
b)
uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu
výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty,
c)
uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
alebo
d)
uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania,
e)
uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zanikajúcej
obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu,
f)
uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,
g)
rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia
času vykonať,
h)
rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
(3)
Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku, ktorá vznikla vyplatením dávky garančného poistenia
voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutý návrh
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a pohľadávku, ktorá vznikla doplatením
dávky garančného poistenia podľa § 116 ods. 7.
(4)
Odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.
(5)
Ustanovenie § 150 ods. 2 platí rovnako.
TRETÍ DIEL
§ 152a
Na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie1) platia § 144 až 151 rovnako.
TRETIA HLAVA
LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ PRI VÝKONE SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 153
Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia
(1)
Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú
činnosť
a)
nemocenského poistenia,
b)
dôchodkového poistenia,
c)
úrazového poistenia.
(2)
Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie
prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu
a)
posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b)
dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.
(3)
Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a)
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť,
b)
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
(4)
Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa
a)
posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,
b)
posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu
alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c)
kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady
za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d)
posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú
náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného
spojená s liečením.
(5)
Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový
lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej
účasti poistenca alebo poškodeného.
(6)
Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych
prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť
poistenca a poškodeného
a)
v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo
významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,
b)
na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(7)
Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola
určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.
(8)
Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým
lekárom, ošetrujúcim lekárom87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia
môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho
lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
(9)
Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované
pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov
sociálneho poistenia.
§ 154
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu
(1)
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu
a)
odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b)
diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,
c)
potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti
na poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch,
d)
potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch.
(2)
Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.
(3)
Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný
najmä
a)
predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
predložiť zdravotnú dokumentáciu posudzovanej fyzickej osoby,
c)
umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,
d)
predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak,
e)
doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej fyzickej osoby, ak
o to písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,
f)
prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak
trvá dlhšie ako 21 dní,
g)
prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého
dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov,
h)
prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti poistenca, ktorého dočasná
pracovná neschopnosť má trvať dlhšie ako 52 týždňov.
(4)
Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú
a)
poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,
b)
poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie,
c)
fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,
d)
zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.
(5)
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho
lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi
posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom.
(6)
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým
lekárom; ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej fyzickej osoby, vykonáva
sa najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
§ 155
Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca
(1)
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci
lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.
(2)
Posudkový lekár a určený zamestnanec podľa odseku 1 sú povinní najmä
a)
v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov,
u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy,
choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti,
b)
informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti
s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,
c)
uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu,
a údaje potvrdiť svojím podpisom,
d)
oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,
e)
preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.
(3)
Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa môže
vykonať na podnet
a)
posudkového lekára,
b)
ošetrujúceho lekára,
c)
zamestnávateľa,
d)
inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(4)
Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa vykonáva
v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je
predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.
(5)
Posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky organizuje a určený zamestnanec
Sociálnej poisťovne vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného
poistenca podľa odsekov 1 až 4 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
§ 156
Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia
(1)
Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú
a)
vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
vystavenie potvrdenia o potrebe osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby
osobnej a celodennej starostlivosti,
c)
vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu,
d)
vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,
e)
vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
f)
vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára,
g)
zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára,
h)
vystavenie tlačiva „Hlásenie o úraze“ a tlačiva „Hlásenie choroby z povolania“,
i)
vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.
(2)
Úhrada zdravotných výkonov uvedených v odseku 1 sa vykonáva podľa osobitného predpisu.88)
(3)
Sociálna poisťovňa uhrádza zdravotné výkony priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
ŠTVRTÁ HLAVA
HOSPODÁRENIE SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
§ 157
Hospodárenie Sociálnej poisťovne
(1)
Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným majetkom. Sociálna
poisťovňa môže mať v správe majetok štátu. Majetok štátu spravuje podľa osobitného
predpisu.89)
(2)
Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, finančné
prostriedky správneho fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, majetok, ktorý Sociálna
poisťovňa nadobudla svojou činnosťou, a pohľadávky okrem pohľadávky podľa § 148 ods. 1.
(3)
Vlastný majetok Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky základného fondu
nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného
poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu garančného poistenia,
základného fondu poistenia v nezamestnanosti, rezervného fondu solidarity, základného
fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) vrátane z nich plynúcich úrokov, pohľadávky podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.1)
(4)
V prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát Sociálnej
poisťovni finančnú výpomoc. Ak z dôvodu platobnej neschopnosti rezervného fondu solidarity
nemožno uhradiť škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej
správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s osobitným predpisom1) alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie
majetku v dôchodkovom fonde, štát poskytne Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.
(5)
Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových
alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.
§ 158
Rozpočet Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na
a)
základný fond nemocenského poistenia,
b)
základný fond starobného poistenia,
c)
základný fond invalidného poistenia,
d)
základný fond úrazového poistenia,
e)
základný fond garančného poistenia,
f)
základný fond poistenia v nezamestnanosti,
g)
rezervný fond solidarity,
h)
správny fond.
§ 159
Príjmy Sociálnej poisťovne
Príjmy Sociálnej poisťovne sú
a)
poistné a 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
b)
poistné prevedené Sociálnej poisťovni útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským
úradom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,90)
c)
d)
suma dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie prevedená na
účet Sociálnej poisťovne z účtu dôchodkového systému Európskej únie,
e)
pokuty a penále,
f)
odplata za postúpenú pohľadávku,
g)
úroky z vkladov na účte Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici znížené o osobitnú
sadzbu dane (ďalej len „úrok“),
h)
poplatok za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,1)
i)
dary,
j)
ostatné príjmy.
§ 160
Výdavky Sociálnej poisťovne
Výdavky Sociálnej poisťovne sú
a)
úhrada dávok sociálneho poistenia,
b)
poistné prevedené Sociálnou poisťovňou útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému
úradu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,91)
c)
finančná suma zodpovedajúca dôchodkovým právam úradníka podľa § 82a ods. 1,
d)
úhrada nákladov súvisiacich s vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,
§ 161
Základný fond nemocenského poistenia
(1)
Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu nemocenských dávok.
(2)
Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí
a)
z poistného na nemocenské poistenie,
b)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,
c)
z odplaty za postúpenú pohľadávku z nemocenského poistenia,
d)
z úrokov,
e)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
f)
z ostatných príjmov.
§ 162
Základný fond starobného poistenia
(1)
Základný fond starobného poistenia je určený na výplatu
a)
starobného dôchodku,
b)
predčasného starobného dôchodku,
c)
vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku a po poistencovi, ktorý ku dňu smrti splnil
podmienky nároku na starobný dôchodok.
(2)
Základný fond starobného poistenia sa tvorí
a)
z poistného na starobné poistenie; poistné na starobné poistenie je aj finančná suma
podľa § 159 písm. c) a d),
b)
z poistného na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) prevedeného podľa § 141 ods. 4, a to vo výške 79,13 % sumy prevedeného poistného,
c)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d)
z odplaty za postúpenú pohľadávku zo starobného poistenia,
e)
z úrokov,
f)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g)
z ostatných príjmov.
§ 163
Základný fond invalidného poistenia
(1)
Základný fond invalidného poistenia je určený na
a)
výplatu invalidného dôchodku,
b)
výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi
invalidného dôchodku, po poistencovi, ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a po poistencovi, ktorý zomrel v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2)
Základný fond invalidného poistenia sa tvorí
a)
z poistného na invalidné poistenie,
b)
z poistného na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) prevedeného podľa § 141 ods. 4, a to vo výške 20,87 % sumy prevedeného poistného,
c)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d)
z odplaty za postúpenú pohľadávku z invalidného poistenia,
e)
z úrokov,
f)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g)
z ostatných príjmov.
§ 164
Základný fond úrazového poistenia
(1)
Základný fond úrazového poistenia je určený na výplatu úrazových dávok, úhradu poistného
na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za poberateľov úrazovej renty
priznanej podľa § 88, ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu.1)
(2)
Základný fond úrazového poistenia sa tvorí
a)
z poistného na úrazové poistenie,
b)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
c)
z odplaty za postúpenú pohľadávku z úrazového poistenia,
d)
z úrokov,
e)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
f)
z ostatných príjmov.
§ 165
Základný fond garančného poistenia
(1)
Základný fond garančného poistenia je určený na výplatu dávky garančného poistenia
a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom
do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Sociálna poisťovňa
je povinná uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ
podľa osobitného predpisu1) zo základného fondu garančného poistenia do základného fondu príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie do 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov.
(2)
Základný fond garančného poistenia sa tvorí
a)
z poistného na garančné poistenie,
b)
z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ zaplatil po uplynutí
60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov, a z penále súvisiace s príspevkami na
starobné dôchodkové sporenie, ktoré neboli odvedené včas alebo boli odvedené v nižšej
sume,
c)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d)
z odplaty za postúpenú pohľadávku z garančného poistenia,
e)
z úrokov,
f)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g)
z príjmov z uspokojovania pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené dávky garančného
poistenia,
h)
z ostatných príjmov.
§ 166
Základný fond poistenia v nezamestnanosti
(1)
Základný fond poistenia v nezamestnanosti je určený na výplatu dávky v nezamestnanosti.
(2)
Základný fond poistenia v nezamestnanosti sa tvorí
a)
z poistného na poistenie v nezamestnanosti,
b)
z poistného na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu2) prevedeného podľa § 141 ods. 4,
c)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d)
z odplaty za postúpenie pohľadávky z poistenia v nezamestnanosti,
e)
z úrokov,
f)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g)
z ostatných príjmov.
§ 167
Rezervný fond solidarity
(1)
Rezervný fond solidarity je určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných
prostriedkov v príslušnom základnom fonde, a na úhradu škody podľa osobitného predpisu.91a) Rezervný fond solidarity nesmie byť použitý na iný účel, než na ktorý je určený podľa
prechádzajúcej vety.
(2)
Rezervný fond solidarity sa tvorí
a)
z poistného do rezervného fondu solidarity,
b)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,
c)
z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom do rezervného fondu solidarity, z
odplaty za postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, z
odplaty za postúpenie pohľadávky na pokute a z odplaty za postúpenie pohľadávky na
penále,
d)
z úrokov,
e)
z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,
f)
z ostatných príjmov.
§ 167a
Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
(1)
Sociálna poisťovňa vedie osobitný účet základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie1) v Štátnej pokladnici.
(2)
§ 168
Správny fond
(1)
Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej
poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, výbere,
registrácii a postúpení príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) a výdavkov uvedených v odseku 3. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho
fondu Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.
(2)
Správny fond sa tvorí
a)
najviac vo výške 2,4 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové
poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného
na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty
za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové
poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie a na
poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu solidarity,
b)
z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych
dávok,
c)
vo výške 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1)
d)
z finančných prostriedkov poskytnutých na krytie výdavkov súvisiacich so zavedením
eura v Slovenskej republike,
e)
z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,
f)
z úrokov na účte správneho fondu,
g)
z poriadkových pokút podľa § 202,
h)
z poplatku za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,1)
i)
z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. a), písm. b) prvom bode, písm. f) a písm. m),
j)
z ostatných príjmov.
(3)
Zo správneho fondu sa uhrádzajú
a)
náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia okrem nákladov na zriadenie
a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
b)
splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych
dávok,
c)
zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia ustanovené v § 156,
d)
trovy konania podľa § 203,
e)
odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,91c)
g)
náklady na vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,1)
§ 168a
(1)
Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu
nákladov na invalidné dôchodky podľa § 70 ods. 2, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poberateľovi invalidného
dôchodku podľa § 70 ods. 2.
(2)
Finančné prostriedky na úhradu nákladov na invalidné dôchodky uvedené v odseku 1
sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.
Zhromažďovanie, zverejňovanie a ochrana údajov
§ 170
(1)
Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia, výber, registráciu
a postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme
je výhradným právom Sociálnej poisťovne.
(2)
Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom
fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku
1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám
len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok.
Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho
poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody
o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má
Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas
dotknutej osoby.
(3)
Orgánom verejnej moci, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa poskytujú
údaje z informačného systému bezplatne.
(4)
Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu na účely plnenia jeho úloh v oblasti sociálneho
poistenia a starobného dôchodkového sporenia údaje zo svojho informačného systému
bez súhlasu dotknutých osôb.
(5)
Sociálna poisťovňa poskytuje údaje zo svojho informačného systému štatistickému úradu
pre potreby štátnej štatistiky a štatistík Európskej únie.
(6)
Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone sociálneho poistenia
a o výbere, registrácii a postúpení príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) a to tak, aby fyzické osoby a právnické osoby povinné odvádzať poistné, príspevky
na starobné dôchodkové sporenie1) a poberatelia dávok nemohli byť identifikované.
(7)
Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva na základe údajov92a) z centrálneho registra študentov vysokých škôl štatistické údaje zo svojho informačného
systému.
(8)
Sociálna poisťovňa môže poskytovať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) elektronicky údaje zo svojho informačného
systému bez súhlasu fyzických osôb a právnických osôb potrebné na overovanie údajov
na účely exekučného konania92b) podľa § 233 ods. 15.
(9)
Na ochranu údajov informačného systému je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť technické
a organizačné podmienky.
(10)
Sociálna poisťovňa zverejňuje správu o svojej činnosti a výročnú správu za príslušný
kalendárny rok najneskôr do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom
kalendárnom roku.
(11)
Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov93) sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o
ktorej sa vedú údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
(12)
Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom lehotu, po ktorej uplynutí je splnený
účel spracúvania údajov v informačnom systéme.
(13)
Sociálna poisťovňa oznamuje elektronicky na základe dohody podľa osobitných predpisov93aa) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na účely
a)
výpočtu limitu spoluúčasti údaje podľa osobitného predpisu,93ab)
b)
vykonania ročného zúčtovania poistného údaje podľa osobitného predpisu.93ac)
§ 171
(1)
Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým
eviduje pohľadávky. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do tohto zoznamu,
určí generálny riaditeľ.
(2)
Zoznam fyzických osôb a právnických osôb uvedených v odseku 1 obsahuje
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,
b)
obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo,
c)
sumu pohľadávky.
TRETIA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SOCIÁLNEHO POISTENIA
§ 172
Konanie
(1)
Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
(2)
V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia
v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych
vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
(3)
Konanie vo veciach podľa odseku 1 je
a)
konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),
b)
iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).
(4)
Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.
(5)
Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné
dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku
na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty, penále, a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
Účastníci konania
§ 173
(1)
Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia
v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej
právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva
alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo
ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej
len „účastník konania“).
(2)
Účastník konania spolupracuje s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas
celého konania.
(3)
Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.
§ 174
Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými
úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Zastupovanie
§ 175
(1)
Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca, fyzická
osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti,
alebo štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na
základe rozhodnutia súdu.
(2)
Vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania
opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu.
(3)
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka sa môže odvolať účastník konania a ten,
kto bol ustanovený za opatrovníka.
§ 176
(1)
Účastník konania, jeho zákonný zástupca, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené
dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, alebo štatutárny zástupca zariadenia,
v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, a opatrovník
môžu byť zastúpení advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
(2)
Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo prostredníctvom svojho
zástupcu.
(3)
Splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom
vyhláseným do zápisnice.
§ 177
Príslušnosť
Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia
v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej
poisťovne.
§ 178
Vecná príslušnosť pobočky
(1)
Do pôsobnosti pobočky patrí
a)
rozhodovať v prvom stupni
1.
o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,
2.
o nemocenských dávkach,
3.
o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,
4.
o dávke garančného poistenia,
5.
o dávke v nezamestnanosti,
6.
o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti
a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku
alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,
7.
o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenských dávkach,
na dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti a na úrazových dávkach okrem
úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,
8.
o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1)
9.
o uložení pokuty a penále,
10.
o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty a penále,
11.
o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy,
12.
o odpustení zmeškania lehoty,
13.
o náhradách trov konania,
14.
o prerušení konania a o zastavení konania,
15.
o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,
16.
o uložení poriadkovej pokuty,
17.
o ustanovení osobitného príjemcu,
18.
o ustanovení opatrovníka,
19.
o predbežnom opatrení,
b)
vykonávať lekársku posudkovú činnosť,
c)
spisovať žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku
a dávky v nezamestnanosti,
d)
vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej
renty, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti,
e)
f)
hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,
g)
uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla
výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,
h)
vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach
sociálneho poistenia.
(2)
Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej
pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
§ 179
Vecná príslušnosť ústredia
(1)
Do pôsobnosti ústredia patrí
a)
rozhodovať v prvom stupni
1.
o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente,
2.
o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú
rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo
vo vyššej sume, ako patrili,
3.
o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených
v písmene a) v prvom bode,
4.
o náhradách trov konania,
5.
o prerušení konania a o zastavení konania,
6.
o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,
7.
o ustanovení osobitného príjemcu,
8.
o uložení poriadkovej pokuty,
9.
o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty a penále, ak ich suma presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom,
10.
o odpustení zmeškania lehoty,
11.
o ustanovení opatrovníka,
12.
o predbežnom opatrení,
13.
o priznaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom
po týchto osobách poskytovaný podľa osobitného predpisu,93a)
b)
rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí
do pôsobnosti pobočky,
c)
riadiť a kontrolovať činnosť pobočiek,
d)
hospodáriť s finančnými prostriedkami, s majetkom, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla
svojou činnosťou, a spravovať majetok štátu podľa osobitného predpisu,89)
e)
vyplácať dôchodkové dávky, príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného
predpisu,95a) úrazovú rentu a pozostalostnú rentu,
f)
g)
spisovať žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky podľa § 184 ods. 10 písm. a),
h)
vykonávať lekársku posudkovú činnosť,
i)
plniť administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou dozornej rady,
j)
uzatvárať zmluvy o pracovnej rehabilitácii a o rekvalifikácii,
k)
vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach
sociálneho poistenia,
l)
vykonávať prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie,
m)
vykonávať ďalšie činnosti podľa tohto zákona, ktoré nepatria do pôsobnosti pobočky.
(2)
Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho
pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
§ 180
Miestna príslušnosť
(1)
Miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje
a)
miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,
b)
sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná
právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je
mimo územia Slovenskej republiky,
c)
miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2)
Miestna príslušnosť pobočky na účely kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne
práceneschopného poistenca a kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu sa určuje
miestom výkonu práce ošetrujúceho lekára oprávneného na posudzovanie spôsobilosti
na prácu. Ak sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava mimo miesta výkonu práce
ošetrujúceho lekára, miestne príslušná je pobočka, v ktorej obvode sa dočasne práceneschopný
poistenec zdržiava.
(3)
Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje konanie pobočka, ktorá konanie
začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak.
(4)
Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek a ak každá z nich odmieta uskutočniť
konanie, ústredie určí, ktorá z nich konanie uskutoční.
(5)
Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže miestne príslušná pobočka
podľa odseku 1 písm. c) postúpiť vec na vybavenie inej pobočke, ak s tým súhlasia
ostatní účastníci konania a pobočka, ktorej sa má vec postúpiť.
Vylúčenie zamestnancov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
§ 181
(1)
Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2)
Z prerokovávania rozhodovania pred organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne je
vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne iného stupňa.
§ 182
(1)
Účastník konania oznámi organizačnej zložke Sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce
vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, len čo sa o nich dozvie.
(2)
Len čo sa zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dozvie o skutočnostiach,
ktoré odôvodňujú jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu najbližšiemu nadriadenému.
(3)
Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, u ktorého sú dôvody na jeho
vylúčenie, urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
§ 183
(1)
O tom, či je zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania vylúčený,
rozhoduje
a)
riaditeľ pobočky, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky, a
b)
generálny riaditeľ, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia.
(2)
Ak riaditeľ pobočky alebo generálny riaditeľ rozhodli, že zamestnanec organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený, urobia opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania.
(3)
Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
z konania nemožno podať odvolanie.
Začatie konania
§ 184
(1)
Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej
žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
(2)
Dávkové konanie o poskytnutie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie sa začína
na základe písomnej žiadosti poškodeného. Dávkové konanie o priznanie rehabilitačného
a rekvalifikačného sa začína na základe rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne o poskytnutí pracovnej rehabilitácie alebo o poskytnutí rekvalifikácie.
(3)
Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína
na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne.
(4)
Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť
o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej
osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony.
(5)
Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická
osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na
dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Rozhodnutie o
zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o
dávku v nezamestnanosti.
(6)
Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do 60 dní od vzniku
platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.
(7)
Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že
fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej
výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.
(8)
Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo
z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
(9)
Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej
pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak.
(10)
Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva
a)
v ústredí, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú
rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, nemá na území Slovenskej
republiky trvalý pobyt,
b)
v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu, ak fyzická osoba, ktorá si
uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a
nárok na ich výplatu, sa prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných
dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.
§ 185
(1)
Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových
dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.
(2)
Za deň uplatnenia nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, dávku garančného
poistenia a dávku v nezamestnanosti a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň,
v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke.
(3)
Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku,
rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická
osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie
žiadosti o priznanie dávky.
(4)
Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté
odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi
konania prvý úkon.
§ 186
Podanie
(1)
Podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu,96) ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie
urobené telegraficky je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr
do troch dní a podanie urobené faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 2, je potrebné potvrdiť písomne najneskôr
do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené alebo potvrdené, sa
neprihliada.
(2)
Fyzická osoba alebo právnická osoba môže organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, ak o takom postupe uzatvorí
so Sociálnou poisťovňou písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického
doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob
preukazovania doručenia.
(3)
Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej
veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania.
(4)
Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom
Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania
nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky
odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov
na ďalší priebeh konania.
(5)
Na žiadosť účastníka konania organizačná zložka Sociálnej poisťovne potvrdí prijatie
podania.
§ 187
Postúpenie
Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je príslušná na rozhodnutie, je povinná
podanie bez meškania postúpiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne a
upovedomiť o tom účastníka konania.
§ 188
Ústne pojednávanie
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
(2)
Na ústne pojednávanie organizačná zložka Sociálnej poisťovne prizve všetkých účastníkov
konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky.
(3)
Ústne pojednávanie je neverejné.
§ 189
Zápisnica
(1)
O ústnych podaniach, o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní príslušná
organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.
(2)
Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto, kde, kedy konanie
uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na konaní
zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali.
(3)
Zápisnicu podpisujú po prečítaní zástupcovia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,
ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci po oboznámení s obsahom zápisnice aj
ostatní účastníci konania, ktorí sa na konaní zúčastnili. Zástupca organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne je povinný v zápisnici uviesť námietky, ktoré účastník konania
uviedol k obsahu zápisnice, a dôvody, pre ktoré účastník konania odmietol zápisnicu
podpísať.
§ 190
Nazeranie do spisov
(1)
Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich
výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom
stave účastníka konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Právo nazerať do spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave, a robiť si z neho
výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie má len účastník konania, ktorého
sa tieto údaje týkajú. Iní účastníci konania a ich zástupcovia majú toto právo len
so súhlasom účastníka konania, ktorého sa údaje o zdravotnom stave týkajú.
(3)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná zabezpečiť, aby nazretím do spisu,
jeho výpisom, odpisom alebo vyhotovenou fotokópiou nebola porušená povinnosť mlčanlivosti
a ochrany osobných údajov. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná o každom
nazretí do spisu, vyhotovení výpisu, odpisu alebo fotokópie spísať zápisnicu.
Lehoty
§ 191
(1)
Ak treba, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí na vykonanie úkonu v konaní
primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.
(2)
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§ 192
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty,
ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikla príčina zmeškania,
a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.
(2)
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden
rok.
(3)
Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sa nemožno odvolať.
§ 193
Prerušenie konania
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej
otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní,
ak to z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.
(3)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.
(4)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
(5)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo
na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.
(6)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§ 194
Zastavenie konania
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak
a)
účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo
o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,
b)
odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
alebo
c)
prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.
(2)
Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť
poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie
v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom
jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.
(3)
Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.
(4)
Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou
zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na
rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
§ 195
Podklad rozhodnutia
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby
presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady
na rozhodnutie.
(2)
Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
(3)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech
účastníka konania.
§ 196
Dokazovanie
(1)
Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci,
najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých
pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych
následkoch nepravdivej výpovede.
(3)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu,96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký
posudok.
(4)
Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí
majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne tieto listiny predložiť.
(5)
Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky,
mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa
ktorého boli vyhotovené.
(6)
Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli,
ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
(7)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
§ 197
Čestné vyhlásenie
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie
účastníka konania.
(2)
Čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni
všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným
vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.
(3)
V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná upozorniť účastníka konania na právne následky
nepravdivého čestného vyhlásenia.
§ 198
Predbežné otázky
(1)
Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán,
je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná
zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému
orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok
o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave
fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.
Zabezpečenie priebehu konania a účelu konania
§ 199
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby,
ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.
(2)
V predvolaní organizačná zložka Sociálnej poisťovne upozorní na právne následky nedostavenia
sa na predvolanie.
§ 200
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne
potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom konania,
aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predbežné opatrenie zruší, len čo zanikne
dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť odo dňa, keď rozhodnutie vo
veci nadobudlo právoplatnosť.
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.
§ 201
(1)
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vykonávajú procesné úkony v obvode svojej
pôsobnosti.
(2)
Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemôže vykonať niektorý procesný úkon v
obvode svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnená dožiadať
o jeho vykonanie inú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne.
(3)
Dožiadaná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná v medziach svojej pôsobnosti
dožiadaniu vyhovieť najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie je určená dlhšia
lehota.
§ 202
Tomu, kto sťažuje priebeh konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví
na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď,
predloženie listiny, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť poriadkovú
pokutu až do 16,50 eura.
§ 203
Trovy konania
(1)
Trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni, uhrádza Sociálna poisťovňa. Trovy
konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. Účastník konania,
ktorý sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, okrem
konania vo veci spisovania žiadosti o dôchodkovú dávku, alebo sa pre potreby tejto
organizačnej zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu, má právo na ich náhradu,
ak bol v konaní úspešný. Náhradu poskytne účastníkovi konania Sociálna poisťovňa.
(2)
Trovy konania, ktoré Sociálna poisťovňa nahrádza účastníkovi konania podľa odseku
1, sú
a)
náhrada cestovných výdavkov,
b)
náhrada výdavkov za ubytovanie,
c)
stravné,
d)
náhrada ušlého zárobku.
(3)
Sociálna poisťovňa uhradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý svedkovi preukázateľne
ušiel. Toto právo treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká.
(4)
Trovy konania spojené s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastník
konania, uhrádza Sociálna poisťovňa. Fyzické osoby a právnické osoby, ktorým tento
zákon ukladá povinnosti, sú povinné poskytovať listinné dôkazy na účely sociálneho
poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálnej
poisťovni bezplatne.
(5)
Náhradu hotových výdavkov a odmenu znalca ustanovuje osobitný predpis.20)
§ 204
Náhrada cestovných výdavkov
(1)
Náhrada cestovných výdavkov patrí pri použití verejnej pravidelnej dopravy okrem
mestskej pravidelnej dopravy za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť.
(2)
Pri doprave vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu; príplatok na rýchlik
sa uhrádza len vtedy, ak vzdialenosť zo železničnej stanice najbližšej miestu pobytu
do železničnej stanice najbližšej miestu predvolania je dlhšia ako 100 km. Cestovnými
výdavkami sú výdavky za cestovný lístok a za miestenku, a ak bolo nevyhnutné použiť
lôžkový alebo ležadlový vozeň, aj výdavky s tým spojené.
(3)
Ak má účastník konania možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada
len vo výške zľavneného cestovného; ak má možnosť používať voľné cestovné lístky,
náhrada cestovného mu nepatrí.
(4)
Náhrada cestovného pri použití vozidla taxislužby a náhrada cestovných výdavkov pri
použití vlastného motorového vozidla sa poskytuje len vtedy, ak posudkový lekár uzná
so zreteľom na zdravotný stav účastníka konania nevyhnutnosť takej dopravy. Pri použití
vlastného motorového vozidla sa vyjadrenie posudkového lekára nevyžaduje, ak bol účastníkovi
konania poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podľa osobitného
predpisu.97)
§ 205
Náhrada výdavkov za ubytovanie
(1)
Náhrada výdavkov za ubytovanie sa poskytuje v preukázanej výške, najviac v sume 33,20
eura na jednu fyzickú osobu a na jeden deň. Na zvýšenie tejto sumy § 94 ods. 4 platí rovnako.
(2)
Náhrada výdavkov za ubytovanie patrí vtedy, ak by sa účastník konania nemohol pri
použití verejnej pravidelnej dopravy vrátiť do miesta svojho pobytu do 24. hodiny
toho istého dňa, v ktorom sa skončilo vyšetrenie alebo konanie v organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne.
§ 207
Náhrada ušlého zárobku
(1)
Náhrada ušlého zárobku patrí za čas, za ktorý účastníkovi konania preukázateľne ušiel
zárobok z dôvodu, že sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil
na konanie alebo sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu.
(2)
Ušlý zárobok samostatne zárobkovo činnej osoby je
a)
vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie pripadajúci za čas,
v ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach nemocenského
poistenia,
b)
vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie pripadajúci za čas,
v ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach dôchodkového
poistenia.
§ 208
Nároky na náhrady podľa § 204 až 207 sa uplatňujú písomnou žiadosťou do šiestich mesiacov odo dňa, v ktorom sa účastník
konania na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, alebo
odo dňa, v ktorom sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu.
Ak účastník konania si neuplatní nároky na náhrady podľa § 204 až 207 v lehote a spôsobom podľa prvej vety, nárok na tieto náhrady sa premlčí. Náhrady
podľa § 204 až 207 sa vyplácajú účastníkovi konania v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom.
Rozhodnutie
§ 209
(1)
Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.
(2)
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom
prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje
v celom rozsahu.
(3)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka
Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4)
V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
(5)
Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie
konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej
lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať.
(6)
V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie
vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí
musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie
oprávnenej osoby.
(7)
Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia
organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí
o tom účastníkov konania.
§ 210
(1)
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených
v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
(2)
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených
v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch
možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.
§ 211
Rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej
abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska
a funkcie oprávnenej osoby.
§ 212
Oznámenie rozhodnutia a doručovanie písomností
(1)
Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon
neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
(2)
Účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie
oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia
len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia.
(3)
Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk
alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia
a)
o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b)
o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c)
o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) o uložení pokuty a penále,
d)
o prerušení konania,
e)
o zastavení konania.
(4)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť
príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty
sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(5)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi
oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive,
ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky
na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch
prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne
zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia,
aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(6)
Zásielky s obsahom písomností určených do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi
alebo fyzickej osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok.
(7)
Rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú
zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním
alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy,
ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.
(8)
Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka
alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.
(9)
Písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám, doručujú sa zamestnancom oprávneným
za právnické osoby prijímať písomnosti. Ak niet takých zamestnancov, doručuje sa písomnosť,
ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.
(10)
Písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii. Písomnosti určené
advokátom možno doručovať aj advokátskym koncipientom a iným zamestnancom advokátskej
kancelárie, ktorých advokát poveril prijímaním jemu určených písomností. To platí
primerane aj na doručovanie písomností určených komerčným právnikom.
(11)
Písomnosti určené správcom konkurzných podstát a likvidátorom sa doručujú do sídla
úpadcu a sídla likvidovanej právnickej osoby alebo do sídla pracoviska správcu konkurznej
podstaty a do sídla pracoviska likvidátora.
(12)
Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť
iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje
sa písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.
(13)
Doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej poisťovne v prípade,
keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi.
(14)
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že písomnosť sa vyvesí na obdobie 15
dní na vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne. Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia.
(15)
Ak je doručovanie účastníkovi konania spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže
organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť účastníkovi konania, aby si zvolil na
prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a bez prieťahov doručovať.
Ak si zástupcu nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať v organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne s účinkami doručenia; o tom treba účastníka konania poučiť.
(16)
Rozhodnutie o odpísaní pohľadávky sa neoznamuje.
§ 213
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
(1)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému nemožno
podať opravný prostriedok (§ 219), je právoplatné.
(2)
Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie
je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.
Odvolacie konanie
§ 214
(1)
Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo
podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal
odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
(2)
Odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm poistného,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty a penále.
§ 215
(1)
Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie
vydala.
(2)
Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie
proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
(3)
Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej
v odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že
sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec.
V tomto prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia účastníkovi
konania.
(4)
O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
(5)
Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(6)
Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu
a)
o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového
príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti,
b)
o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu.95)
(7)
Účastník konania, ktorý podal odvolanie, môže toto odvolanie vziať späť. Ak účastník
konania vzal odvolanie späť, nemôže podať odvolanie znovu.
(8)
Ak účastník konania vzal odvolanie späť, odvolací orgán konanie zastaví.
§ 216
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, upovedomí
ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu
v určenej lehote vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním nových dôkazov.
§ 217
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, môže
o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie
netýka iného účastníka konania ako účastníka konania, ktorý sa odvolal, alebo ak s
tým ostatní účastníci konania súhlasia.
(2)
Ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté
rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so
spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie
došlo.
§ 218
(1)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné,
doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
(2)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(3)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne,
ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä
z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je
viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.
(4)
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
§ 219
Rozhodovanie o opravnom prostriedku
(1)
Proti rozhodnutiu ústredia podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu možno podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd podľa osobitného predpisu.99)
(2)
Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže účastník konania, ktorý podal opravný
prostriedok, vziať späť bez súhlasu súdu, ak ústredie novým rozhodnutím opravnému
prostriedku v celom rozsahu vyhovelo.
(3)
Ak ústredie opravnému prostriedku v celom rozsahu nevyhovie, predloží opravný prostriedok
spolu so svojím vyjadrením a spisovým materiálom súdu najneskôr do 60 dní odo dňa
doručenia opravného prostriedku.
(4)
Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku požiada
o oznámenie podkladov, na ktorých základe ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová
lehota na podanie opravného prostriedku odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi
konania.
§ 220
Súdne preskúmavanie rozhodnutí
Súd preskúmava neprávoplatné rozhodnutia vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, o ktorých v prvom stupni rozhodovalo ústredie, a právoplatné rozhodnutia organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne v ostatných veciach.
Obnova konania
§ 221
(1)
Nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím,
ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a)
vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie
a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b)
rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná
zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak,
c)
nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového
konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv
na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,
d)
rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie
sa dosiahlo trestným činom.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi obnovu nedávkového konania z dôvodov
uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.
§ 222
(1)
Obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi organizačná
zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni.
(2)
V návrhu na obnovu nedávkového konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti
svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
(3)
Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v
lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy,
najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná
zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.
(4)
Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi
len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.
(5)
Proti rozhodnutiu o obnove nedávkového konania možno podať odvolanie. Rozhodnutie
o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, ak sa napadnuté rozhodnutie
nevykonalo.
§ 223
(1)
Nové konanie vo veci uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorej rozhodnutia
sa dôvod obnovy nedávkového konania týka; ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka
rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne prvého i druhého stupňa, nové
konanie uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne prvého stupňa.
(2)
Ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí
sa rozhodnutie o obnove nedávkového konania s novým rozhodnutím vo veci.
(3)
Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
(4)
Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.
Výkon rozhodnutia
§ 224
(1)
Právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne je vykonateľné podľa osobitných predpisov.81)
(2)
Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným
rozhodnutím o povinnosti vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom
alebo vo vyššej sume, ako patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční výkon rozhodnutia
zrážkami z dôchodkovej dávky. Rozhodnutie o povinnosti vrátiť dôchodkovú dávku alebo
jej časť možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
(3)
Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť začatie výkonu rozhodnutia podľa odseku 2 účastníkovi
konania, ktorého sa výkon rozhodnutia týka.
§ 225
Zrážky z dávok
(1)
Dohoda o zrážkach z dávok sa môže uzatvoriť iba na pohľadávky na výživnom, na príspevok
na výživu a na úhradu preplatku na dávke, a to až do sumy, ktorú možno postihnúť výkonom
rozhodnutia.
(2)
Na výkon rozhodnutia zrážkami z dávok sa vzťahujú osobitné predpisy.100)
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI, ZODPOVEDNOSŤ, POKUTY A PENÁLE V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM
DÔCHODKOVOM SPORENÍ
PRVÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
§ 226
Povinnosti Sociálnej poisťovne
(1)
Sociálna poisťovňa je povinná
a)
viesť individuálny účet poistenca a prostredníctvom svojho webového sídla bezplatne
umožniť poistencovi pasívny prístup k informácii o zmenách stavu individuálneho účtu;
Sociálna poisťovňa sprístupní poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho
účtu za kalendárne roky 2004 až 2007 najneskôr od 1. júla 2008,
b)
vydávať na žiadosť poberateľa dávky potvrdenie o nároku na dávku, o nároku na jej
výplatu a o jej sume,
c)
určiť dni splatnosti pravidelných výplat pre dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú
úrazovú rentu,
d)
kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov
sociálneho poistenia,
e)
viesť register zamestnávateľov, register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia a register zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení, v ktorých sa zhromažďujú
údaje potrebné na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a1) v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia osobitne evidovať
fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru,
f)
postúpiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie100a) na bežný účet pre nepriradené platby príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti
do desiatich dní od priradenia platby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sporiteľovi
a do 60 dní od ich priradenia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, najskôr
však odo dňa splatnosti týchto príspevkov, alebo postúpiť príspevky na starobné dôchodkové
sporenie100a) na bežný účet pre nepriradené platby príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti
do piatich dní od ich uhradenia zo základného fondu garančného poistenia a postúpiť
penále podľa § 241a na bežný účet pre nepriradené platby príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti
do piatich dní od uhradenia tohto penále zo správneho fondu,
g)
informovať príslušný daňový úrad o vyplatených dávkach garančného poistenia v členení
podľa jednotlivých zamestnancov,
h)
zverejniť na svojom webovom sídle národnou radou schválené strategické zámery činnosti
Sociálnej poisťovne a správu o ich plnení a materiály prerokované dozornou radou,
i)
poskytovať subjektu podľa osobitného predpisu100aaa) informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom,
j)
vydávať na žiadosť fyzickej osoby potvrdenie o období nemocenského poistenia získanom
v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa na účely rodičovského príspevku,
k)
písomne elektronickými prostriedkami oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti
bezodkladne zánik právneho postavenia sporiteľa podľa osobitného predpisu,90b)
l)
previesť finančnú sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam podľa § 82a ods. 1,
m)
zverejňovať na svojom webovom sídle priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na
účely § 82 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
n)
písomne oznámiť fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné jej variabilný
symbol, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia prihlášky do registra zamestnávateľov
alebo do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.
(2)
Sociálna poisťovňa zašle prvýkrát informáciu o stave individuálneho účtu
a)
poistencom narodeným pred rokom 1951 do konca roka 2004,
b)
poistencom narodeným v rokoch 1951 až 1960 do konca roka 2006,
c)
poistencom narodeným v rokoch 1961 až 1970 do konca roka 2007,
d)
poistencom narodeným po roku 1970 do konca roka 2008.
(3)
Náležitosti informácie o zmenách stavu individuálneho účtu uvedenej v odseku 1 a
informácie o stave individuálneho účtu uvedenej v odseku 2 sa ustanoví opatrením,
ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr
do 31. marca 2004.
(4)
Sociálna poisťovňa zašle poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu
na jeho žiadosť; o zaslanie informácie o zmenách stavu individuálneho účtu môže poistenec
požiadať raz ročne najskôr od 1. apríla kalendárneho roka, a ak ide o informácie o
zmenách stavu individuálneho účtu za obdobie kalendárnych rokov 2004 až 2007, najskôr
od 1. júla 2008. Sociálna poisťovňa je povinná zaslať poistencovi informáciu o zmenách
stavu individuálneho účtu do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti.
(5)
Spôsob sprístupnenia informácie o zmenách stavu individuálneho účtu určí Sociálna
poisťovňa.
§ 226a
Ďalšie povinnosti Sociálnej poisťovne voči poberateľovi dôchodkovej dávky a sociálneho
dôchodku
(1)
Ak suma dôchodkovej dávky, sociálneho dôchodku alebo úhrn súm dôchodkových dávok
alebo úhrn súm dôchodkových dávok a sociálneho dôchodku poberateľa s bydliskom na
území Slovenskej republiky je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku
v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi,100aa) prílohou rozhodnutia o dôchodkovej dávke alebo o sociálnom dôchodku a rozhodnutia
o zvýšení dôchodkovej dávky a sociálneho dôchodku podľa § 82 je informácia o možnosti posúdenia hmotnej núdze ich poberateľa a zabezpečenia dávkou
v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,100aa) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak suma starobného dôchodku, úhrn súm starobného dôchodku a vdovského dôchodku alebo
starobného dôchodku a vdoveckého dôchodku poberateľa s bydliskom na území Slovenskej
republiky je najviac v sume, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi
a príspevky k dávke v hmotnej núdzi,100aa) Sociálna poisťovňa nezasiela informáciu podľa odseku 1 a oznámi identifikačné údaje
poberateľa starobného dôchodku úradu práce sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý z tohto podnetu začne konanie o posúdení
hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi
dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, ak predbežným šetrením
zistí, že je na začatie tohto konania dôvod; to platí aj vtedy, ak ide o poberateľa
inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku.
(3)
Identifikačné údaje podľa odseku 2 sú meno, priezvisko, dátum narodenia, identifikačné
číslo sociálneho zabezpečenia a bydlisko poberateľa dôchodkovej dávky alebo sociálneho
dôchodku, adresa príjemcu dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, suma dôchodkovej
dávky alebo sociálneho dôchodku a ak ide o poberateľa starobného dôchodku, aj počet
rokov dôchodkového poistenia.
(4)
Sociálna poisťovňa neplní povinnosti podľa odsekov 1 a 2 počas obdobia výkonu väzby
a počas obdobia výkonu trestu odňatia slobody poberateľa dôchodkovej dávky.
(5)
Sumu, pri ktorej môže vzniknúť nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke
v hmotnej núdzi, oznamuje ministerstvo Sociálnej poisťovni pri každej zmene jej výšky.
§ 227
Práva a povinnosti poistencov a príjemcov dávok
(1)
Poistenec a poberateľ dávky majú právo
a)
uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu,
b)
požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na dávku, o nároku na jej
výplatu a o jej sume.
(2)
Poistenec a poberateľ dávky sú povinní
a)
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho
poistenia,
b)
zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej
pracovnej neschopnosti,
c)
zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely
poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania
úrazových dávok,
d)
zúčastniť sa na posudzovaní predpokladov na opätovné zaradenie do pracovného procesu
na účely pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie,
e)
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej
neschopnosti,
f)
zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti
o priznanie nemocenského,
g)
oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní
odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť
trvala viac ako desať dní,
h)
plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.
(3)
Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať
skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku
na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní
oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach
rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu
a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou
zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť
v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne
neurčila inú lehotu.
(4)
Poistenec a príjemca dávky sú povinní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
do ôsmich dní písomne oznámiť zmenu mena a priezviska a príjemca dávky aj zmenu adresy,
na ktorej sa zdržiava; poistenec uvedený v § 15 ods. 1 písm. c) až e) je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť pobočke príslušnej podľa miesta svojho nového
trvalého pobytu zmenu miesta trvalého pobytu a dobrovoľne nemocensky poistená osoba,
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti
sú povinné do ôsmich dní písomne oznámiť pobočke príslušnej podľa miesta ich trvalého
pobytu alebo prechodného pobytu zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu
alebo zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt.
(5)
Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 3 a 4 je zachovaná, ak doklad preukazujúci
skutočnosti uvedené v odseku 3 a písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku
4 sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou
poštou.
(6)
Doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 alebo písomné oznámenie o skutočnostiach
uvedených v odseku 4 odoslaný faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísaný
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobený v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
§ 227a
(1)
Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov má
právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie
zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný
mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si
chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety,
je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej
práci študentov.
(2)
Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je
povinná
a)
písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1,
b)
písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo
podľa odseku 1.
c)
predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa odseku 1
súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.
(3)
Právne účinky
a)
uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie
práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho
vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené,
b)
ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca,
ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva
podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.
§ 228
Povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby
(1)
Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie
a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť
sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.
(2)
Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie
nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 2 do 30 dní od prerušenia, a to prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu
na výkon trestu odňatia slobody a prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového
poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 do ôsmich dní od prerušenia; splnenie povinnosti podľa odseku 1 sa nevyžaduje.
(3)
Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena,
priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na
prechodný pobyt do ôsmich dní od zmeny týchto skutočností.
(4)
Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 1 na tlačive
alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
(5)
Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 až 3 je zachovaná aj vtedy, ak doklady
preukazujúce splnenie povinností podľa odsekov 2 a 3 a tlačivo uvedené v odseku 4
sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou
poštou.
(6)
Doklady a tlačivo uvedené v odseku 5, odoslané faxom alebo elektronickou poštou,
ak nie sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni.
§ 229
(1)
Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) až e) je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní od vzniku skutočnosti
zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia v pobočke príslušnej podľa miesta svojho
trvalého pobytu.
(2)
Fyzická osoba je povinná plniť povinnosť podľa odseku 1 na tlačive alebo inou formou,
ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
(3)
Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo
odovzdalo v ustanovenej lehote na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou
poštou.
(4)
Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
(5)
Fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c) až e), ktorá sa rozhodla prihlásiť na povinné dôchodkové poistenie, sa prihlasuje na tlačive
alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa; odseky
3 a 4 platia rovnako.
§ 231
Povinnosti zamestnávateľa
(1)
Zamestnávateľ je povinný
a)
prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní
odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto
registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca,
b)
prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1.
zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej
práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu
činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto
poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
2.
zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr
v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia
z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
3.
zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr
v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 tretej vety, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
4.
zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu100b) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť
tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny
vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b),
c)
oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia
v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti
podľa písmena b) sa nevyžaduje,
d)
oznámiť pobočke začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej
dovolenky zamestnancom do ôsmich dní od začiatku čerpania a do ôsmich dni od skončenia
čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
e)
odstúpiť pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca,
ak trvá dlhšie ako desať dní, do troch dní po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca,
f)
predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie1) v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie
a starobné dôchodkové sporenie,1) invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti
a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1)
g)
poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho
poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom bezplatne,
h)
oznámiť písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo
dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom
úraze dozvedel,
i)
predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii
podľa osobitného predpisu,101) najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, a výsledky
vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní
od ich doručenia,
j)
viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť
túto evidenciu pobočke do troch dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia
pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
k)
umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do
svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov
a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,
l)
vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na
účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom
týmto zákonom,
m)
oznámiť pobočke zmenu svojho názvu, sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, ktoré
sú vymeriavacím základom zamestnanca, do ôsmich dní od tejto zmeny,
n)
oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo
dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel.
(2)
Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) a n) je zamestnávateľ povinný
plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna
poisťovňa.
(3)
Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f, h) až j), m) a n)
je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou
alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa
odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo
faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b)
odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).
(4)
Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ
povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo
dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.
(5)
Plnenie povinností podľa odseku 1 zamestnávateľom uvedeným v § 7 ods. 1 písm. i)
sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí Sociálna poisťovňa s Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky.
§ 232
Evidencia zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia
(1)
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia
a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia
sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.
(2)
Evidencia musí obsahovať tieto údaje:
a)
priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvísk, meno, dátum a miesto narodenia,
stav a miesto trvalého pobytu,
b)
identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,
c)
deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu
k zamestnávateľovi,
d)
vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa § 138 ods. 6,
e)
obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové
poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie,
f)
obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.
§ 233
Povinnosti ďalších právnických osôb
(1)
Ministerstvo školstva je povinné zaslať ústrediu elektronicky a v dohodnutej štruktúre
do 31. augusta kalendárneho roka zoznam inštitúcií, na ktorých štúdium alebo výučbu
považuje svojím rozhodnutím za rovnocenné štúdiu na stredných školách a vysokých školách.
(2)
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný
a)
poskytovať výpis zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenie liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby v súvislosti
s vykonávaním sociálneho poistenia, a to do ôsmich dní od doručenia žiadosti Sociálnej
poisťovne o tieto údaje; v odôvodnených prípadoch do 30 dní od doručenia žiadosti
o tieto údaje, ak je potrebné doplniť zdravotnú dokumentáciu na účely posudzovania
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa a poklesu
pracovnej schopnosti,
b)
poskytovať pobočke hlásenie o pracovnom úraze a hlásenie o zistení choroby z povolania,
c)
vykazovať pobočke zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia za kalendárny mesiac
do 14. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s identifikačnými údajmi určenými Sociálnou
poisťovňou,
d)
potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti
z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, potreby ošetrovania chorého člena
rodiny, tehotenstva a materstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.
(3)
Orgány inšpekcie práce, orgány štátnej banskej správy a ďalšie príslušné dozorné
orgány podľa osobitného predpisu71) sú povinné poskytovať pobočke výsledky nimi vyšetrovaných pracovných úrazov a súčinnosť
potrebnú na výkon úrazového poistenia podľa tohto zákona.
(4)
Orgány na ochranu zdravia sú povinné poskytovať pobočke výsledky šetrenia pracovných
podmienok vo vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania pri priznaných chorobách
z povolania.
(5)
Štatistický úrad je povinný oznámiť ministerstvu každoročne
a)
do 30. apríla sumu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky,
b)
do 30. septembra
1.
index rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky na účely
§ 82 ods. 1 písm. a) a § 89 ods. 8 písm. a),
2.
index medziročného rastu spotrebiteľských cien na účely § 82 ods. 1 písm. a) a § 89 ods. 8,
3.
index medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov na účely § 82 ods. 1 písm. b),
4.
strednú dĺžku života v referenčnom veku spoločnú pre mužov a ženy.
(6)
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, rodné číslo, údaj o jednotlivých obdobiach výkonu
zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou v období, za ktoré sa podáva
daňové priznanie, výšku príjmu alebo výnosu, výšku zaplateného poistného na povinné
verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, povinného príspevku
na starobné dôchodkové sporenie a výšku základu dane z príjmu z podnikania a z inej
samostatne zárobkovej činnosti fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania
má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, najneskôr
do 30. júna kalendárneho roka alebo najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ak
fyzická osoba má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,43)
b)
zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
ktorá vyplynula z právoplatného dodatočného platobného výmeru alebo z dodatočného
daňového priznania fyzickej osoby uvedenej v písmene a) a zmenu výšky zaplateného
poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie,
povinného príspevku na starobné dôchodkové sporenie v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti
dodatočného platobného výmeru alebo od predloženia dodatočného daňového priznania
správcovi dane.
(7)
Obec, ktorá vedie matriku, je povinná zaslať ústrediu oznámenie o úmrtí každej fyzickej
osoby, ktorú zapísali do knihy úmrtí.
(8)
Policajný zbor je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa jeho sídla vydanie rozhodnutia
o zrušení povolenia na trvalý pobyt, o zrušení povolenia na prechodný pobyt a lehotu
určenú na vysťahovanie cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť
samostatne zárobkovej činnej osoby.
(9)
Orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie.
(10)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ministerstvo financií, Slovenská
informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, ústav na výkon väzby,
ústav na výkon trestu odňatia slobody, Železničná polícia, Colné riaditeľstvo a Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky sú povinné Sociálnej poisťovni v lehotách ňou určených
bezplatne oznamovať údaje, poskytovať doklady a súčinnosť, ktoré sú potrebné na výkon
sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.
(11)
Rovnaké povinnosti v sociálnom poistení a starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu
upravenom týmto zákonom ako právnické osoby uvedené v odseku 10 majú aj útvary sociálneho
zabezpečenia týchto právnických osôb a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktoré
sú inak príslušné na výkon sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov
podľa osobitného predpisu.2)
(12)
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný poskytovať Sociálnej poisťovni údaje
z evidencie nezamestnaných občanov potrebné na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti
v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
je povinný oznámiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom prijatia žiadosti
o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jej vyradenie z evidencie uchádzačov
o zamestnanie dňom vydania rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Lehota na splnenie povinnosti podľa predchádzajúcej vety je zachovaná aj vtedy, ak
sa tlačivo odoslalo v ustanovenej lehote faxom alebo elektronickou poštou.
(13)
Ministerstvo je povinné
a)
informovať Európsku komisiu o spôsobe určenia hornej hranice dávky garančného poistenia
podľa § 103 ods. 3,
b)
oznámiť Európskej komisii znenie zákonov, iných právnych predpisov a administratívnych
opatrení prijatých v oblasti týkajúcej sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej
neschopnosti ich zamestnávateľa.
(14)
Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti informuje Európsku komisiu
a ostatné členské štáty Európskej únie a štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o
Európskom hospodárskom priestore, o typoch konaní pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa
a o všetkých s tým súvisiacich zmenách a doplneniach právnych predpisov upravujúcich
typy týchto konaní.
(15)
Ministerstvo spravodlivosti je povinné elektronicky poskytovať Sociálnej poisťovni
súčinnosť potrebnú na overovanie údajov na účely exekučného konania.92b)
§ 234
Povinnosti na účely garančného poistenia
(1)
Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty
sú povinní oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa
do ôsmich dní od jej vzniku.
(2)
Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty
a zamestnanec sú povinní oznámiť príslušnej pobočke všetky informácie súvisiace s
poskytnutím dávky garančného poistenia.
(3)
Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty
sú povinní potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu podľa § 102 ods. 1 za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti
zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu.
Potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu súčasne predloží príslušnej
pobočke.
(4)
Príslušná pobočka je povinná doručiť zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej
podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty tlačivá na získanie údajov potrebných
na poskytovanie dávky garančného poistenia do piatich pracovných dní od doručenia
oznámenia o platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
(5)
Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty
po vyplnení všetkých požadovaných údajov na tlačive uvedenom v odseku 4 sú povinní
potvrdiť ich správnosť a doručiť ho príslušnej pobočke do desiatich pracovných dní
od doručenia tlačiva.
(6)
Ak súd rozhodol o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo zastavil konkurzné
konanie z iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, zamestnávateľ je povinný vrátiť
Sociálnej poisťovni sumu vyplatenej dávky garančného poistenia zvýšenú o úrok vo výške
diskontnej úrokovej sadzby platnej v deň jej vrátenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o zastavení konkurzného
konania.
§ 235
Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby
V žiadostiach, oznámeniach a podaniach adresovaných Sociálnej poisťovni sú právnické
osoby a fyzické osoby povinné uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia
fyzickej osoby, ktorej sa žiadosť, oznámenie alebo podanie týka, identifikačné číslo
sociálneho zabezpečenia dieťaťa na účely nároku na materské a na účely podania prihlášky
na dôchodkové poistenie z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov
jeho veku a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby uvedenej v
§ 39 ods. 1 písm. a) a b) na účely nároku na ošetrovné. Ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú
rentu jednostranne osiroteného dieťaťa, uvádza sa aj identifikačné číslo sociálneho
zabezpečenia žijúceho rodiča, a ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú
rentu obojstranne osiroteného dieťaťa, aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia
zomretého rodiča, ktorý zomrel posledný. Zákonný zástupca uvádza identifikačné číslo
sociálneho zabezpečenia, ktoré by bola povinná uvádzať fyzická osoba, ktorú zastupuje.
Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia je rodné číslo.
DRUHÁ HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ V SOCIÁLNOM POISTENÍ
§ 236
(1)
Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila
alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak
a)
nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b)
prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že
sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo
c)
vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej
sume, ako patrila.
(2)
Neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky
alebo zo mzdy poberateľa dávky; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutí
zrážkami zo mzdy.
(3)
Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím
troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím
desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania
o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú
zrážky z dávky.
§ 237
(1)
Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona,
nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu
alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako
patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.
(2)
Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa,
keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím
desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom
prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.
§ 238
(1)
Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla
výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje
Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o
výške vyplatených dávok.
(2)
Škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného
protiprávneho konania.
(3)
Treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto
platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.
(4)
Na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány
verejnej správy, fyzické osoby a právnické osoby povinné bezplatne poskytovať organizačným
zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote, ktorú Sociálna
poisťovňa určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje.
(5)
Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej
poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené
v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom,
kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia
dávok.
(6)
Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní
podľa osobitného predpisu.102)
(7)
Sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody podľa odseku 6, ak
a)
je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku
škody,
b)
je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby
povinnej nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu
práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody,
c)
uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním, by
bolo spojené s nadmernými ťažkosťami.
(8)
Ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho
konania tretej osoby podľa tohto zákona, splní podmienky nároku na výplatu starobného
dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný dôchodok,
právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká.
TRETIA HLAVA
POKUTA A PENÁLE V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
PRVÝ DIEL
UKLADANIE POKUTY SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU A PREDPISOVANIE PENÁLE SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU
V SOCIÁLNOM POISTENÍ A V STAROBNOM DÔCHODKOVOM SPORENÍ
§ 239
Pokuta
Za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7, § 154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 227a, § 228 až 234, § 238, 244 a § 279 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna
poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Sociálna
poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b), ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu.102aa)
§ 240
Penále
(1)
Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné
dôchodkové sporenie,1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa
predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici,
zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované
obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.
§ 241
(1)
Na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.
(2)
Na povolenie splátok dlžných súm pokút a penále platí § 146 rovnako.
DRUHÝ DIEL
PENÁLE PLATENÉ SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU
§ 241a
(1)
Ak Sociálna poisťovňa nepostúpi príspevky na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej
dôchodkovej správcovskej spoločnosti v lehote podľa § 226 ods. 1 písm. f), je povinná bez zbytočného odkladu od zistenia ich výšky vypočítať a zaplatiť penále.
Penále podľa prvej vety je vo výške jednej tristošesťdesiatpätiny základnej úrokovej
sadzby Národnej banky Slovenska z dlžnej sumy príspevkov za každý deň omeškania. Základná
úroková sadzba je určená na kalendárny rok ako základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná k 1. januáru tohto kalendárneho roka.
(2)
Sociálna poisťovňa neplatí penále
a)
za obdobie odo dňa, v ktorom bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zapísaná
do registra zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu1) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola
zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do tohto registra,
b)
za obdobie odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného
predpisu1) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola
zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do registra zmlúv o starobnom dôchodkovom
sporení podľa osobitného predpisu,1)
c)
za obdobie, za ktoré nepostúpila príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo
tieto príspevky postúpila v nižšej sume z dôvodu, že zamestnávateľ nesplnil povinnosť
ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. f) najneskôr do uplynutia 45 dní odo dňa splnenia tejto povinnosti zamestnávateľom,
d)
za obdobie odo dňa, v ktorom vznikol sporiteľovi nárok na materské, najneskôr do
uplynutia 45 dní odo dňa splnenia oznamovacej povinnosti sporiteľa podľa osobitného
predpisu,102a)
e)
za obdobie odo dňa, v ktorom sporiteľovi vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom
sporení do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom
bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do registra zmlúv o starobnom
dôchodkovom sporení,
f)
za obdobie odo dňa, v ktorom sporiteľovi vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom
sporení do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom
Sociálna poisťovňa určila dôchodkovú správcovskú spoločnosť podľa osobitného predpisu.1)
PIATA ČASŤ
KONTROLNÁ ČINNOSŤ SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
§ 242
(1)
Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností
ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola).
(2)
Kontrolnú činnosť uvedenú v odseku 1 vykonávajú poverení zamestnanci organizačných
zložiek Sociálnej poisťovne (ďalej len „zamestnanec kontroly“).
(3)
Ak majú kontrolované subjekty pochybnosti o nezaujatosti zamestnancov kontroly alebo
prizvaných osôb so zreteľom na ich vzťah k predmetu kontroly, ku kontrolovaným subjektom
alebo k ich zamestnancom, môžu vzniesť proti ich účasti na kontrole písomné námietky
s uvedením dôvodu. Podanie námietok nemá odkladný účinok. Zamestnanci kontroly, ktorí
vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nezaujatosti, sú povinní tieto
skutočnosti bez zbytočného odkladu oznámiť vedúcemu zamestnancovi kontroly. Zamestnanci
kontroly sú oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad.
(4)
Vedúci zamestnanec kontroly je povinný rozhodnúť o námietkach najneskôr do troch
dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil.
§ 243
Oprávnenia a povinnosti zamestnancov kontroly
(1)
Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu
a)
vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov patriacich
kontrolovaným subjektom, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly; nedotknuteľnosť
obydlia nesmie byť dotknutá výkonom tohto oprávnenia,
b)
vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote
poskytli doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov
údajov potrebné na výkon kontroly a prvopisy dokladov,
c)
v odôvodnených prípadoch odoberať a aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu premiestňovať
prvopisy dokladov, písomné dokumenty a iné materiály, ktorých vydanie nie je všeobecne
záväzným právnym predpisom zakázané, na účely zabezpečovania dôkazov, ako aj vykonať
ďalšie nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou,
d)
vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov potrebnú na vykonanie
kontroly. Túto súčinnosť možno vyžadovať len v nevyhnutnom rozsahu a vtedy, ak nemožno
účel kontroly dosiahnuť inak a len s ich súhlasom. Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak
by tým bol ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb alebo ak by sa porušila zákonom
ustanovená povinnosť mlčanlivosti, ak nedošlo k jej oslobodeniu oprávneným orgánom.
(2)
Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly povinní
a)
vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím
oprávnením na vykonanie kontroly spolu s preukazom totožnosti,
b)
vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov
a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením
a zneužitím; ak tieto veci nie sú potrebné na ďalší výkon kontroly alebo na iné konanie
podľa osobitných predpisov,104) sú povinní vrátiť ich tomu, komu boli odňaté,
c)
oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti
orgánom príslušným podľa osobitných predpisov,105)
d)
v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov
s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej
lehote písomné vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej
zodpovednosti,
e)
preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené
a preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo v zázname o kontrole, oboznámiť
s ním vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov,
f)
neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom kontrolovaného
subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu o výsledku kontroly,
g)
prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými
zamestnancami, ktorých sa kontrolné zistenia týkajú,
h)
v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby
v určenej lehote po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté
na odstránenie zistených nedostatkov, príčin ich vzniku a v určenej lehote predložil
aj písomnú správu o ich splnení,
i)
odovzdať protokol o výsledku kontroly, ako aj zápisnicu o prerokovaní protokolu vedúcemu
kontrolovaného subjektu,
j)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly,
ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodil ten, v koho záujme túto povinnosť majú,
alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať
mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach.106)
(3)
Oprávnenia podľa odseku 1 a povinnosti podľa odseku 2 písm. b), d), e), g) a j) sa
vzťahujú aj na prizvané osoby.
§ 244
Oprávnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu
(1)
Kontrolovaný subjekt a zodpovední zamestnanci sú oprávnení počas výkonu kontroly
najneskôr v čase oboznámenia sa s protokolom o výsledku kontroly písomne sa vyjadriť
ku kontrolným zisteniam zamestnancov kontroly. K protokolu o výsledku kontroly kontrolovaný
subjekt môže podať námietky do siedmich dní od oboznámenia sa s protokolom.
(2)
Kontrolovaný subjekt je povinný vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky
na vykonanie kontroly a poskytnúť súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam zamestnancov
kontroly.
(3)
Vedúci kontrolovaného subjektu a zodpovední zamestnanci, ktorých sa kontrolné zistenia
týkajú, sú povinní na požiadanie zamestnancov kontroly dostaviť sa na prerokovanie
protokolu o výsledku kontroly.
(4)
Kontrolovaný subjekt je v určenej lehote povinný na základe výsledku kontroly
a)
prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť
ich vedúcemu zamestnancovi kontroly,
b)
predložiť vedúcemu zamestnancovi kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých
na odstránenie zistených nedostatkov a o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným
za tieto nedostatky.
§ 245
Protokol o výsledku kontroly
(1)
O výsledku vykonanej kontroly vypracujú zamestnanci kontroly protokol, ktorý musí
obsahovať označenie kontrolovaného subjektu, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet
kontroly, kontrolované obdobie, kto kontrolu vykonal, preukázané kontrolné zistenia,
dátum vypracovania protokolu, vlastnoručné podpisy zamestnancov kontroly, podpisy
zodpovedných zamestnancov, ktorí boli s protokolom oboznámení a dátum oboznámenia
sa s protokolom. Súčasťou protokolu je vyjadrenie vedúceho kontrolovaného subjektu,
vyjadrenia zodpovedných zamestnancov ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a
materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia vrátane priebežného protokolu a čiastkového
protokolu.
(2)
Rovnako ako v odseku 1 sa postupuje aj vtedy, ak je počas kontroly potrebné ku konkrétnemu
kontrolnému zisteniu vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol.
(3)
Priebežný protokol obsahuje výsledok kontroly stavu priamo na mieste v určenom období
za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov,
ak to vyžaduje osobitnosť alebo náročnosť preverovaného stavu. Čiastkový protokol
obsahuje výsledok kontroly stavu len jednej časti predmetu kontroly na účely osobitného
postupu a riešenia zistených nedostatkov.
(4)
Ak sú proti kontrolným zisteniam podané námietky, zamestnanci kontroly vypracujú
dodatok k protokolu alebo k záznamu o kontrole, ktorý je jeho súčasťou. Pri ich vypracúvaní
sa primerane postupuje podľa odseku 1.
(5)
O prerokovaní protokolu vypracujú zamestnanci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať
dátum oboznámenia sa kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom,
dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy.
V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v určenej lehote
a)
prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich
vedúcemu zamestnancovi kontroly,
b)
predložiť vedúcemu zamestnancovi kontroly správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených nedostatkov a ich príčin,
c)
uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným
za tieto nedostatky.
(6)
Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných
predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole. Pri jeho vypracúvaní sa postupuje primerane
podľa odseku 1.
(7)
Kontrola je skončená v deň prerokovania protokolu o kontrole alebo podpísania záznamu.
Protokol o kontrole sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak vedúci kontrolovaného
subjektu, prípadne niektorý z jeho zodpovedných zamestnancov odmietne sa oboznámiť
s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu.
Túto skutočnosť treba uviesť v zápisnici o prerokovaní protokolu.
Hlavný kontrolór
§ 245a
Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s vlastným
majetkom Sociálnej poisťovne (vnútorná kontrola) a podľa osobitného predpisu.106a) Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami
kontrolnej činnosti.106a) Hlavný kontrolór je zamestnancom Sociálnej poisťovne a vzťahujú sa na neho všetky
práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu.69) Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu dozornej rady podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú
činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb,
ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.
§ 245b
(1)
Hlavného kontrolóra volí a odvoláva dozorná rada.
(2)
Za hlavného kontrolóra môže byť zvolená fyzická osoba, ktorá má skončené vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa, má najmenej desať rokov praxe v oblasti finančnej kontroly
a vnútorného auditu a spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného
predpisu.69)
(3)
Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých
členov dozornej rady.
(4)
Funkčné obdobie hlavného kontrolóra je štvorročné. Funkčné obdobie sa začína dňom,
ktorý je dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Voľbu hlavného kontrolóra
vykoná dozorná rada počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného
kontrolóra alebo do 60 dní od zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa odseku 6 písm.
b) až e).
(5)
Sociálna poisťovňa je povinná s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzatvoriť
pracovnú zmluvu do troch dní od jeho zvolenia.
(6)
Funkcia hlavného kontrolóra zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia,
b)
vzdaním sa funkcie hlavného kontrolóra písomnou žiadosťou doručenou dozornej rade,
a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c)
odvolaním,
d)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e)
dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného
predpisu.69)
(7)
Dozorná rada odvolá hlavného kontrolóra, ak
a)
neplní povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu,69)
b)
neplní úlohy hlavného kontrolóra,
c)
nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne
vykonávať funkciu hlavného kontrolóra.
(8)
Mzda hlavného kontrolóra je mesačne trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok.
Úprava mzdy hlavného kontrolóra sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Hlavnému
kontrolórovi môže dozorná rada priznať odmenu ročne najviac do výšky 12-násobku jeho
mzdy uvedenej v prvej vete.
§ 245c
Hlavný kontrolór
a)
vykonáva kontrolu v rozsahu podľa § 245a,
b)
predkladá dozornej rade
1.
raz ročne návrh plánu kontrolnej činnosti,
2.
odborné stanovisko k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne k častiam týkajúcim sa správneho
fondu a k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
3.
správu o výsledkoch kontroly na jej najbližšom zasadnutí,
4.
najmenej raz za šesť mesiacov správu o kontrolnej činnosti,
c)
vykoná kontrolu, ak mu to uloží dozorná rada,
d)
zúčastňuje sa na rokovaniach dozornej rady.
ŠIESTA ČASŤ
DOZOR ŠTÁTU NAD VYKONÁVANÍM SOCIÁLNEHO POISTENIA A STAROBNÉHO DÔCHODKOVÉHO SPORENIA
§ 246
Výkon dozoru štátu
(1)
Štát vykonáva dozor nad vykonávaním nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia,
úrazového poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti a starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom, a nad registrom zmlúv o starobnom
dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu106c) prostredníctvom orgánov dozoru štátu, ktorými sú ministerstvo a ministerstvo financií.
Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
(2)
Orgány dozoru štátu sú povinné dohodnúť rozdelenie pôsobnosti pri výkone dozoru štátu
najneskôr do 31. januára 2004. Dozor nad postupovaním príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie dôchodkovým správcovským spoločnostiam Sociálnou poisťovňou vykonáva ministerstvo.
(3)
Orgán dozoru štátu je povinný dozerať na dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov Sociálnou poisťovňou a na hospodárenie Sociálnej poisťovne
podľa rozpočtu na príslušný kalendárny rok.
(4)
Oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu sú povinní
a)
písomne oznámiť vopred generálnemu riaditeľovi predmet a účel výkonu dozoru štátu
a preukázať sa oprávnením na výkon tohto dozoru spolu s preukazom totožnosti,
b)
vydať organizačnej zložke Sociálnej poisťovne potvrdenie o odobratí prvopisov dokladov
a písomností a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a
zneužitím; ak tieto prvopisy už nie sú potrebné na ďalší výkon dozoru štátu, sú povinní
ich vrátiť tomu, komu boli odobraté,
c)
vypracovať správu o výsledku výkonu dozoru štátu (ďalej len „správa“) a prerokovať
s generálnym riaditeľom alebo s riaditeľom pobočky, ak sa dozor štátu vykonával v
príslušnej pobočke, výsledky výkonu dozoru štátu; ak sa zistia nedostatky, orgán dozoru
štátu uloží generálnemu riaditeľovi alebo riaditeľovi pobočky v správe, aby v určenej
lehote prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, predložil písomnú správu
o ich splnení vrátane zodpovednosti zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky,
d)
odovzdať správu generálnemu riaditeľovi a riaditeľovi pobočky, ak sa dozor štátu
vykonával v príslušnej pobočke,
e)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone dozoru
štátu, ak neboli od tejto povinnosti písomne oslobodení tým, v koho záujme túto povinnosť
majú, alebo vo verejnom záujme vedúcim orgánu dozoru štátu; uvedené sa nevzťahuje
na povinnosti ustanovené osobitným predpisom,107)
f)
oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti
orgánom príslušným podľa osobitných predpisov,105)
g)
kontrolovať plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
(5)
Oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu majú právo pri vykonávaní činnosti uvedenej
v odseku 1
a)
vstupovať do priestorov Sociálnej poisťovne,
b)
požadovať od organizačnej zložky Sociálnej poisťovne poskytnutie prvopisov dokladov
a písomností, vyjadrení a informácií potrebných na výkon dozoru štátu vrátane informácií
na technických nosičoch údajov v lehote nimi určenej; organizačná zložka Sociálnej
poisťovne je povinná vyhotoviť fotokópie požadovaných dokladov a písomností,
c)
v odôvodnených prípadoch odniesť aj mimo priestorov Sociálnej poisťovne prvopisy
dokladov a písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov najneskôr do skončenia výkonu
dozoru štátu; Sociálna poisťovňa môže prvopisy na svoje náklady nahradiť kópiami,
osvedčenými podľa osobitných predpisov,108) ak s tým orgán dozoru štátu súhlasí,
d)
vyžadovať súčinnosť orgánov Sociálnej poisťovne a jej zamestnancov potrebnú na výkon
dozoru štátu,
e)
zúčastňovať sa na zasadnutiach dozornej rady,
f)
ukladať generálnemu riaditeľovi opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
(6)
Ak orgán dozoru štátu zistí, že generálny riaditeľ si neplní povinnosti ustanovené
týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, podá návrh na jeho
odvolanie vláde.
(7)
Na výkon dozoru štátu môže orgán dozoru štátu prizvať zamestnancov iných ústredných
orgánov štátnej správy alebo znalcov podľa osobitného predpisu,96a) ak to vyžaduje výkon dozoru štátu. Požadovať uvoľnenie zamestnancov na výkon dozoru
štátu možno najviac na 12 dní v kalendárnom roku; toto uvoľnenie sa považuje za iný
úkon vo všeobecnom záujme. Ustanovenie odseku 4 písm. e) platí aj pre prizvaných zamestnancov
a znalcov. Oprávnenia orgánu dozoru štátu podľa odseku 5 sa vzťahujú aj na prizvaných
zamestnancov a znalcov.
(8)
Výkon dozoru štátu je skončený v deň prerokovania správy s generálnym riaditeľom
alebo s riaditeľom pobočky.
Povinnosti Sociálnej poisťovne pri výkone dozoru štátu
§ 247
(1)
Sociálna poisťovňa je na požiadanie povinná poskytnúť orgánu dozoru štátu najmä potrebné
doklady, písomnosti, informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s činnosťou Sociálnej
poisťovne.
(2)
Sociálna poisťovňa je povinná
a)
zúčastniť sa na prerokovaní správy,
b)
prijať v určenej lehote opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
c)
predložiť orgánu dozoru štátu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie
zistených nedostatkov,
d)
uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným
za tieto nedostatky.
(3)
Sociálna poisťovňa je na požiadanie povinná poskytnúť orgánu dozoru štátu súčinnosť,
ktorá zodpovedá povinnostiam podľa odsekov 1 a 2 a utvoriť primerané materiálne a
technické podmienky na výkon dozoru štátu.
§ 248
(1)
Ak Sociálna poisťovňa poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo iným všeobecne
záväzným právnym predpisom, alebo nesplní opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
v určenej lehote alebo v určenom rozsahu, orgán dozoru štátu jej uloží pokutu až do
a)
66 387,80 eura za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy,
b)
165 969,50 eura za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy.
(2)
Pokutu môže uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán dozoru štátu o porušení
povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pokutu
podľa odseku 1 nemožno uložiť, ak už bola Sociálnej poisťovni za to isté porušenie
povinnosti uložená pokuta iným orgánom dozoru štátu. Orgány dozoru štátu sa vzájomne
informujú o uložení pokuty. Na rozhodovanie o pokute sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní.
(3)
Orgán dozoru štátu je za nesplnenie povinnosti podľa § 247 oprávnený uložiť Sociálnej poisťovni poriadkovú pokutu od 33,10 eura do 663,8 eura.
Ak povinnosť nebola splnená v určenej lehote alebo v požadovanom rozsahu, poriadkovú
pokutu možno uložiť aj opakovane, najviac 1 659,60 eura.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa neuplatní v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa
osobitného predpisu.91a)
(5)
Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
SIEDMA ČASŤ
PRECHODNÉ USTANOVENIA
Poistenec
§ 249
(1)
Poistenec podľa tohto zákona je aj
a)
fyzická osoba, ktorá bola zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
b)
fyzická osoba, ktorá platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa predpisu
účinného do 31. decembra 2003.
(2)
Poistencom na účely zasielania informácie o zmenách stavu individuálneho účtu podľa
§ 226 ods. 1 písm. a) nie je
a)
fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
b)
fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku podľa § 263 ods. 9, ak v období kalendárneho roka, za ktorý sa informácia o zmenách stavu individuálneho
účtu zasiela, nebola nemocensky poistená alebo dôchodkovo poistená.
(3)
Poistencom na účely § 226 ods. 2 nie je
a)
fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
b)
fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku podľa § 263 ods. 9.
(4)
Fyzickým osobám uvedeným v odseku 3 písm. b) Sociálna poisťovňa zašle informáciu
o stave individuálneho účtu na ich žiadosť.
(5)
Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.
§ 250
Zamestnanec podľa § 4 ods. 1 písm. h) je doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,
ktorý študuje podľa predpisov109) platných do 31. marca 2002.
§ 251
Pracovný úraz a choroba z povolania
(1)
Pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2004 sa považujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto
zákona.
(2)
Služobný úraz a choroba z povolania uznané policajtovi, profesionálnemu vojakovi
a vojakovi prípravnej služby podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa nepovažujú
od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona.
§ 252
Prechod z účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo
činnej osoby na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie po 31. decembri 2003
(1)
Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení
a na dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, je po tomto dni do 30. júna 2004
povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená podľa tohto zákona, ak nemocenské
poistenie a dôchodkové poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového
priznania podľa osobitného predpisu43) a ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení
k 31. decembru 2003, je po tomto dni do 30. septembra 2004 povinne nemocensky poistená
a povinne dôchodkovo poistená podľa tohto zákona, ak nemocenské poistenie a dôchodkové
poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4.
(2)
Fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne zúčastnená na nemocenskom
poistení, dobrovoľne zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení alebo dobrovoľne platila
príspevok na poistenie v nezamestnanosti, považuje sa po tomto dni za dobrovoľne nemocensky
poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v
nezamestnanosti.
§ 253
Obdobie nemocenského poistenia, určenie denného vymeriavacieho základu a určenie mesačného
vymeriavacieho základu
(1)
Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské sa započítava aj obdobie
účasti na nemocenskom poistení, získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2004.
(2)
Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské sa nezapočítava obdobie účasti
na nemocenskom zabezpečení policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,
získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
(3)
Ak v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 vznikne dočasná pracovná neschopnosť,
potreba ošetrenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) alebo vznikne nárok na materské, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej
dávky sa určí podľa § 55 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002.
(4)
Ak v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 vznikne dočasná pracovná neschopnosť,
potreba ošetrenia fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) alebo vznikne nárok na materské, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej
dávky sa určí podľa § 55 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003.
(5)
Ak v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 dôjde k preradeniu zamestnankyne
na inú prácu, mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky sa určí
podľa § 56 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002.
(6)
Ak v období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 dôjde k preradeniu zamestnankyne
na inú prácu, mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky sa určí
podľa § 56 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003.
§ 254
Nezaopatrené dieťa
(1)
Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje
na povolanie štúdiom na vysokej škole podľa predpisov platných do 31. marca 2002,
ak už skončilo vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul podľa týchto
predpisov.
(2)
Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj štúdium študenta na vysokej
škole podľa osobitného predpisu.109)
(3)
Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku
2, sa začína odo dňa zápisu na vysokú školu.
(4)
Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku
2, sa končí vykonaním štátnej skúšky a priznaním akademického titulu, najneskôr koncom
školského roka, v ktorom malo byť toto štúdium skončené podľa predpisov platných do
31. marca 2002, vylúčením zo štúdia alebo zanechaním štúdia podľa predpisov platných
do 31. marca 2002.
§ 255
Obdobie dôchodkového poistenia a výška osobného mzdového bodu
(1)
Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané
pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon
neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia
od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka
zamestnania.
(2)
Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie v cudzine získané po
30. apríli 1990, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné v sume určenej podľa predpisov
účinných v čase doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo dňa zaplatenia
poistného.
(3)
Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako
doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali
celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej
dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3,
0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho
roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a
počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového
bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho
roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje
na štyri desatinné miesta nahor.
(4)
Ak sa kryje doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004
s náhradnou dobou alebo dobou štúdia, ktoré sa do 31. decembra 2003 hodnotia ako doba
zamestnania, na určenie sumy dôchodkovej dávky sa zohľadní osobný mzdový bod za obdobie,
v ktorom je vyšší.
(5)
Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak
toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)
(6)
Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby
uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,
ktoré boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový
dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
(7)
Za obdobie dôchodkového poistenia sa nepovažuje zamestnanie a náhradná doba získané
pred 1. januárom 2004, ktoré boli zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, ktorý
bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, a obdobie dôchodkového poistenia občana
Slovenskej republiky, ktorý vykonával základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu
službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách, získané pred 1. januárom 2006,
ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok,
vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo
sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
§ 256
Obdobie poistenia v nezamestnanosti a pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie
výšky dávky v nezamestnanosti
(1)
Za obdobie poistenia v nezamestnanosti sa považuje aj obdobie platenia príspevku
na poistenie v nezamestnanosti a obdobie, ktoré sa hodnotilo na účely vzniku nároku
na podporu v nezamestnanosti získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003.
(2)
Výška dávky v nezamestnanosti sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho
základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 108 ods. 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Pravdepodobný
denný vymeriavací základ je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom
pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca,
v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Pravdepodobný denný vymeriavací
základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
§ 257
Osobný vymeriavací základ
Osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov
za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane.
Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn
vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení
platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.
§ 258
Výchova dieťaťa na určenie dôchodkového veku žien v období od 1. januára 2004 do 31.
decembra 2014
Poistenkyni, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕši dôchodkový
vek podľa § 65 ods. 4 až 8, sa výchova dieťaťa posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Nároky na dávky vzniknuté pred 1. januárom 2004
§ 259
(1)
V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového
zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch
na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca
z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná
náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom
2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania
alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej
dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne
rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami
ďalej ustanovenými.
(2)
V konaniach o dávkach dôchodkového zabezpečenia, na ktoré nevznikol nárok do 31.
decembra 2003 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 259 ods. 1) z dôvodu nesplnenia podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a ktoré
do 31. decembra 2004 neboli právoplatne skončené, sa rozhodne po 31. decembri 2004
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Podmienka trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky sa od 1. januára 2005 považuje za splnenú. O dávkach dôchodkového
zabezpečenia podľa prvej vety, ktoré neboli priznané a o ktorých bolo do 31. decembra
2004 právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne znovu na žiadosť poistenca.
§ 260
(1)
Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce
z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a
to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, plnení,
peňažnej náhrady a podpory v nezamestnanosti trval k 31. decembru 2003, dávky, plnenia,
peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok
ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje
inak. Nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, ktoré
boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa posudzuje po 31.
decembri 2003 podľa predpisu účinného od 1. januára 2004.
(2)
Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných pred 1. januárom 2004
používa pojem
a)
„podpora pri ošetrovaní člena rodiny“, rozumie sa tým „ošetrovné“,
b)
„peňažná pomoc v materstve“, rozumie sa tým „materské“,
c)
„vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve“, rozumie sa tým „vyrovnávacia dávka“,
d)
„dávky nemocenského poistenia“, s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa tým
„nemocenské dávky“,
e)
„dávka dôchodkového zabezpečenia“, s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa
tým „dôchodková dávka“,
f)
„dôchodkové zabezpečenie“, rozumie sa tým „dôchodkové poistenie“,
g)
„príspevok na poistenie v nezamestnanosti“, rozumie sa tým „poistné na poistenie
v nezamestnanosti“,
h)
„podpora v nezamestnanosti“, rozumie sa tým „dávka v nezamestnanosti“,
i)
„príspevok do garančného fondu“, rozumie sa tým „poistné na garančné poistenie“,
j)
„peňažná náhrada“, rozumie sa tým „dávka garančného poistenia“,
k)
„výkon štátneho dozoru nad vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia“,
rozumie sa tým „výkon dozoru štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia“.
§ 261
(1)
Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok
pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný
k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť,
sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok
sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.110) Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného
predpisu.111) Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako
desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby
bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.
(2)
Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1. januárom
2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa starobný dôchodok
za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez
poberania starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom
2004, zvyšuje sa starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.
decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003,
b)
počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia
o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral starobný dôchodok.
(4)
Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené
v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003.
(5)
Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odseku 3 za kalendárny rok
len raz.
§ 262
(1)
Poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom
2004, je po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.
decembru 2003 a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť alebo invalidný dôchodok,
má po 31. decembri 2003 nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona; § 261 ods. 1 druhá až štvrtá veta platia rovnako.
(2)
Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 1. januárom
2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa pomerný starobný
dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla
2006 bez poberania pomerného starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného
dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(3)
Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu pomerného starobného dôchodku pred
1. januárom 2004, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia
získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003,
b)
počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia
o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral pomerný starobný dôchodok.
(4)
Obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené
v odseku 2 a v odseku 3 písm. a) sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003.
(5)
Pomerný starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004 a pomerný starobný dôchodok
uvedený v odseku 2 sa od 1. januára 2004 považuje za starobný dôchodok.
§ 263
(1)
Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok
podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po
tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento
zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva
činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv
na nárok na výplatu invalidného dôchodku.
(2)
Ustanovenie § 263 ods. 2 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej
republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky platnosť.
(3)
Trvanie invalidity podľa tohto zákona Sociálna poisťovňa nepreskúmava, ak poistenec,
ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003, dovŕšil pred 1. januárom 2004 vek najmenej 60 rokov,
ak ide o muža a vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu.
(4)
Ustanovenie § 263 ods. 4 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej
republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky platnosť.
(5)
Ustanovenie § 263 ods. 5 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej
republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky platnosť.
(6)
Ustanovenie § 263 ods. 6 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej
republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky platnosť.
(7)
Ustanovenie § 263 ods. 7 dňom vyhlásenia nálezu č. 460/2006 Z. z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej
republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky platnosť.
(8)
Invalidný dôchodok uvedený v odsekoch 1, 5 až 7, ktorého poberateľ pred 1. januárom
2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža alebo vek najmenej 57 rokov, ak
ide o ženu, sa nepovažuje za starobný dôchodok.
(9)
Invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil
vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu,
sa považuje od 1. januára 2005 za starobný dôchodok.
(10)
Ak poberateľ invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 1, 5 až 7 splní podmienky
nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa
tohto zákona, vypláca sa ten dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov
sa vypláca ten dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty týchto dôchodkov
pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.
(11)
Invalidné dôchodky uvedené v odsekoch 1, 5 až 8 sa po 31. decembri 2003 vyplácajú
zo základného fondu invalidného poistenia.
(12)
Invalidný dôchodok uvedený v odseku 9 sa vypláca po 31. decembri 2004 zo základného
fondu starobného poistenia. Zo základného fondu starobného poistenia sa vypláca aj
vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po poberateľovi invalidného
dôchodku uvedeného v prvej vete.
(13)
Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na nové vymeranie
pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na nové vymeranie nepretržite zamestnaný
k 31. decembru 2003, sa určí podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a to
vrátane úpravy dôchodkov prislúchajúcej podľa osobitného predpisu.111) Rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku sú kalendárne roky
1994 až 2003. Z obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003 nárok
na nové vymeranie invalidného dôchodku nevzniká.
(14)
V období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 sa nárok na invalidný dôchodok posudzuje
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak občan
a)
sa stal invalidný pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka,
b)
nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok a
c)
dovŕšil 18 rokov veku.
(15)
Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 má aj fyzická osoba narodená v období od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá
sa stala invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením
veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.
(16)
Trvanie invalidity podľa tohto zákona od 1. augusta 2006 Sociálna poisťovňa nepreskúmava,
ak poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, dovŕšil do dňa preskúmania trvania
invalidity podľa odseku 2 dôchodkový vek a Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 u tohto
poistenca nepreskúmala trvanie invalidity. Poistencovi uvedenému v prvej vete sa invalidný
dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr od 1. augusta 2006, považuje
za starobný dôchodok; § 293m ods. 2 a 4 platia rovnako. Tento starobný dôchodok sa vypláca zo základného fondu starobného
poistenia. Zo základného fondu starobného poistenia sa vypláca aj vdovský dôchodok,
vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po poberateľovi tohto starobného dôchodku.
(17)
Na účely určenia sumy invalidného dôchodku uvedeného v odsekoch 5 a 7 sa určí osobný
mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov
v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet tohto
invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych
rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z
nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho
počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod
sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku dňu vzniku nároku na predchádzajúcu
dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny
rok, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.
§ 263a
(1)
Poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej
invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje
inak, a rozhodne
a)
o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho
výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho
podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa
§ 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok, a to od zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006,
b)
o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona
účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej podľa zákona
účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného
dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, alebo
c)
o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku
v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku
prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume
vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.
(2)
Poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, nebola mu určená pri kontrolnej lekárskej
prehliadke konanej pred 1. januárom 2004 lehota jej ďalšieho uskutočnenia po 31. decembri
2003 a po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006
a)
bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa zmeny sumy invalidného dôchodku
z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v
sume, v akej patril k tomuto dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona
účinného od 1. januára 2004, alebo
b)
bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, obnoví sa nárok
na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok odo dňa zániku nároku na
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v sume, v akej patril k tomuto
dňu vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára
2004.
(3)
Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok a o jeho sume podľa odsekov 1 a 2 aj vtedy, keď poistencom uvedeným v odsekoch
1 a 2 bol invalidný dôchodok prekvalifikovaný na starobný dôchodok.
(4)
Na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa odsekov 1 a 2 sa podmienka
poklesu zárobku považuje za splnenú.
(5)
Ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na
výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa
invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov
vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov
pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
(6)
Vdove po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a
a)
bola mu znížená suma invalidného dôchodku, patrí odo dňa smrti tohto poistenca vdovský
dôchodok v sume určenej z invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku,
na ktorý mal zomretý poistenec nárok ku dňu zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu
preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 vrátane zvýšenia prislúchajúceho ku dňu jeho smrti a zvýšenia
prislúchajúceho k vdovskému dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, alebo
b)
bol mu odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, vznikne nárok
na vdovský dôchodok odo dňa smrti tohto poistenca a jeho suma sa určí z invalidného
dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal zomretý poistenec nárok
ku dňu zániku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu
preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 vrátane zvýšenia prislúchajúceho ku dňu jeho smrti a zvýšenia
prislúchajúceho k vdovskému dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004.
(7)
Na vdovecký dôchodok a na sirotský dôchodok po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní
trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a bola mu znížená suma invalidného dôchodku alebo mu bol
odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, platí odsek 6 rovnako.
(8)
Na nárok na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a na určenie jeho sumy
podľa odseku 1, odseku 6 písm. b) a odseku 7 podľa zákona účinného do 31. decembra
2003 sa za zamestnanie považuje aj obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri
2003 a za hrubý zárobok na určenie priemerného mesačného zárobku podľa zákona účinného
do 31. decembra 2003 sa považuje aj vymeriavací základ na platenie poistného na starobné
poistenie po 31. decembri 2003.
(9)
O invalidnom dôchodku a čiastočnom invalidnom dôchodku podľa odsekov 1 a 2 Sociálna
poisťovňa rozhodne z vlastného podnetu a o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku a
sirotskom dôchodku podľa odsekov 6 a 7 Sociálna poisťovňa rozhodne na podnet manželky,
manžela a nezaopatreného dieťaťa zomretého poistenca.
(10)
Podnet podľa odseku 9 sa môže podať najneskôr do 30. septembra 2009. Sociálna poisťovňa
rozhodne podľa odsekov 1 až 9 do 18 mesiacov od podania podnetu alebo do 30. septembra
2009, ak začala konanie z vlastného podnetu.
(11)
Ak konanie o invalidnom dôchodku začaté podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a konanie o vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku alebo
sirotskom dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku, ktorému Sociálna poisťovňa
preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, nebolo právoplatne skončené do 30. septembra 2006, o nároku
na invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa
rozhodne podľa tohto zákona.
(12)
Na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %.
(13)
Poistenec, ktorému po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok alebo sa mu znížila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
sa považuje na účely platenia poistného podľa tohto zákona za poberateľa invalidného
dôchodku a na účely osobitných predpisov za invalidného odo dňa vydania rozhodnutia
podľa odsekov 1 a 2, ktorým sa prizná invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok
alebo určí jeho suma.
§ 263b
(1)
Poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, tento dôchodok sa mu vypláca k 1. októbru
2006 a v období od 1. januára 2004 do 30. septembra 2006 nebolo mu preskúmané trvanie
invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa po 30. septembri 2006 preskúmava trvanie
invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003
a rozhoduje o nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003. To platí aj vtedy, ak dôjde k zmene invalidity poistenca
na čiastočnú invaliditu alebo k zmene čiastočnej invalidity poistenca na invaliditu.
Sociálna poisťovňa rozhodne podľa druhej vety bez žiadosti.
(2)
Za zamestnanie podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje aj obdobie
dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 a za hrubý zárobok na určenie
priemerného mesačného zárobku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 sa považuje
aj vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie po 31. decembri
2003.
§ 264
(1)
Vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nárok na vdovský dôchodok,
vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský
dôchodok a jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2)
Ak vdova spĺňa po 31. decembri 2003 podmienky nároku na vdovský dôchodok a tento
dôchodok sa k 1. januáru 2004 nevypláca z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti
alebo z tohto dôvodu sa vypláca v nižšej sume, vdovský dôchodok sa od splátky dôchodku
splatnej po 31. decembri 2003 na základe žiadosti upraví na sumu, v akej by sa vyplácal
k 31. decembru 2003 bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.
§ 265
Ak nárok na sirotský dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003
zanikol pred 1. januárom 2004 alebo po 31. decembri 2003 z dôvodu nesplnenia podmienky
nezaopatrenosti dieťaťa a dieťa podmienku nezaopatrenosti opätovne splní po 31. decembri
2003, nárok na sirotský dôchodok vznikne znova, ak sú splnené podmienky nároku na
tento dôchodok podľa tohto zákona. Nárok na sirotský dôchodok vznikne najskôr od 1.
januára 2004 a jeho suma sa určí podľa tohto zákona. Ustanovenie § 81 ods. 6 sa nepoužije.
§ 266
(1)
Dôchodok za výsluhu rokov priznaný do 31. decembra 2003 sa považuje po tomto dni
za invalidný dôchodok, a to v sume, v akej patril do 31. decembra 2003, bez obmedzenia
z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.
(2)
Poberateľovi invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa splnenie podmienky invalidity
neskúma.
§ 267
Dôchodok manželky, ktorý sa vypláca k 31. decembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni
za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v
akej patril do 31. decembra 2003. O dôchodku manželky rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje
po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán
Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra
2003.
§ 268
Sociálny dôchodok, ktorý sa vypláca k 31. decembru 2003, vypláca sa aj po tomto dni
za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v
akej patril do 31. decembra 2003. O sociálnom dôchodku rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje
po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán
Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra
2003. Na zvýšenie sumy sociálneho dôchodku vyplácaného k 30. júnu kalendárneho roka
platí § 82 rovnako.
§ 269
(1)
Ak bol starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský
dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa
upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa dôchodku,
tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi
účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Zvýšenie
dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.
(2)
Ak bol starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok upravený
do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa tohto dôchodku a jeho
rodinného príslušníka, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok
ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k
31. decembru 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.
(3)
Na sumu, o ktorú bol upravený starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo
invalidný dôchodok z dôvodu jediného zdroja príjmu, sa neprihliada pri určení sumy
vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku.
(4)
Suma, na ktorú sa dôchodok zvyšuje z dôvodu jediného zdroja príjmu vyjadrená v eurách,
je 153,90 eura, ak ide o zvýšenie dôchodku poberateľa starobného dôchodku, pomerného
starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku
alebo sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa a 261,30 eura, ak ide o zvýšenie
dôchodku pre poberateľa dôchodku a jeho rodinného príslušníka.
§ 270
Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra
2000 sa od 1. januára 2004 vypláca za podmienok ustanovených predpismi účinnými do
31. decembra 2000. O zvýšení dôchodku pre bezvládnosť rozhoduje a jeho výplatu zabezpečuje
po 31. decembri 2003 organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá ako výkonný orgán
Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie a zabezpečenie výplaty do 31. decembra
2003.
§ 271
O dávkach podľa osobitného predpisu112) po 31. decembri 2003 rozhoduje a ich výplatu zabezpečuje organizačná zložka Sociálnej
poisťovne, ktorá ako výkonný orgán Sociálnej poisťovne bola príslušná na rozhodovanie
a zabezpečenie výplaty do 31. decembra 2003.
§ 272
(1)
Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich
zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,
ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného
predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce
zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.
(2)
Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003,
poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.
(3)
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní
invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali
k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.
januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na
zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.
(4)
Náhrada nákladov na výživu pozostalých, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003 a
nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú
úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie pozostalostnej
úrazovej renty platí § 82 primerane.
(5)
V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku,
ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za
obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie
po 31. decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie
o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie
a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003.
(6)
V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené
do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o pozostalostnej
úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o tejto náhrade, na ktorú
vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o jej priznanie a vyplácanie bola podaná
po 31. decembri 2003.
(7)
Zamestnávateľ, ktorý vypláca plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri
pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993, a zamestnávateľ,
ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu a ktorý vyplácal plnenia
vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania
vzniknuté pred 1. aprílom 2002, sú povinní najneskôr do 30. novembra 2003 písomne
oznámiť príslušnej pobočke druh a výšku nimi vyplácaného plnenia.
(8)
Zamestnávatelia, od ktorých Sociálna poisťovňa prevezme výplatu plnení podľa odseku
1, sú povinní odovzdať príslušné písomné doklady preukazujúce nárok na vyplácané plnenia
do 31. decembra 2003.
(9)
V konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku,
ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 5), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity
alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu
trval aj po 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú
sa v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie
úrazovej renty platí § 82 rovnako.
(10)
V konaní o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré nebolo právoplatne skončené
do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 6), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada
nákladov na výživu pozostalých, ak nárok na jej výplatu trvá aj po 31. decembri 2003,
sa považuje od 1. januára 2004 za pozostalostnú úrazovú rentu a poskytuje sa v sume,
v akej patrila k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie pozostalostnej
úrazovej renty platí § 82 rovnako.
(11)
Spory o nárokoch podľa odsekov 9 a 10 rozhodujú súdy.
Nároky na dôchodkové dávky vzniknuté po 31. decembri 2003
§ 273
(1)
Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný
starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 nesplnil podmienky
nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný
dôchodok podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný
starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového
poistenia získaného po 31. decembri 2003, má nárok na starobný dôchodok alebo pomerný
starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Výška starobného
dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku tohto poistenca sa určuje podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov
prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110)
(3)
Pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa odo dňa jeho priznania považuje za
starobný dôchodok.
(4)
Ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného
v § 63 ods. 7 až 12, ktorému vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v období od
1. januára 2004 do 31. decembra 2004, je nižší ako 0,6 a v období od 1. januára 2005
do 30. júna 2005 je nižší ako 1, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 z rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych
rokov pred 1. januárom 1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší
ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného
osobného mzdového bodu. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 1,
suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok v období
od 1. januára 2005 do 30. júna 2005, sa určí z priemerného osobného mzdového bodu
v hodnote 1. To platí aj na účely určenia súm vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku
alebo sirotského dôchodku priznaných po tomto poistencovi.
(5)
Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom
2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej
10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr
od 1. januára 2005.
§ 274
(1)
Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú
do 31. decembra 2023.
(2)
Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na
ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich
podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia
sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
§ 274a
Konanie o invalidný dôchodok, ktoré nebolo právoplatne skončené do 14. apríla 2004
V konaniach o invalidný dôchodok vrátane konania o invalidný dôchodok podľa § 263, ktoré neboli právoplatne skončené do 14. apríla 2004, sa rozhodne podľa predpisu
účinného od 15. apríla 2004.
§ 275
Spôsob výplaty dávok po 31. decembri 2003
Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce
z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania
a podpora v nezamestnanosti, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich
výplatu trvá aj po tomto dni, sa vyplácajú spôsobom ustanoveným predpismi účinnými
do 31. decembra 2003.
§ 276
Výška dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005
(1)
Výška dávky v nezamestnanosti, na ktorú vznikne poistencovi nárok od 1. januára 2004
do 31. decembra 2004, je najviac v sume 20 % maximálneho denného vymeriavacieho základu.
(2)
Výška dávky v nezamestnanosti, na ktorú vznikne poistencovi nárok od 1. januára 2005
do 31. decembra 2005, je najviac 35 % maximálneho denného vymeriavacieho základu.
(3)
Maximálny denný vymeriavací základ sa určí podľa § 108 ods. 2 z vymeriavacieho základu na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti uvedeného
v § 138 ods. 14.
Financovanie, organizácia a konanie
§ 277
(1)
Ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie,
poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo
pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti
a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola
do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
(2)
O sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné
na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu
pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na
poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti
a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností
súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného
fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené,
sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
(3)
V konaniach vo veciach poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové
zabezpečenie, poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze alebo pri chorobe z povolania, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku
do garančného fondu, penále, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty,
ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni postupuje
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
(4)
Do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorému bol priznaný invalidný
dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak nárok na jeho výplatu
trvá aj po 31. decembri 2003. Do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorému bol
priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak nárok
na jeho výplatu trvá aj po 31. januári 2003.
(5)
Odsek 4 sa použije do 30. septembra 2006.
§ 277a
V konaniach o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo znížiť penále, ktoré sa viaže
na poistné, ktoré nebolo odvedené včas alebo bolo odvedené v nižšej sume do 31. decembra
2004, sa postupuje podľa predpisu účinného do 31. decembra 2004.
§ 277b
(1)
Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, na poistnom
na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe
z povolania a pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do
garančného fondu vzniknuté do 31. decembra 2002, pohľadávky na penále a na pokutách
súvisiacich s platením poistného a príspevkov uložených do 31. decembra 2002 podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym zariadeniam, môže Sociálna
poisťovňa postúpiť podľa § 149 za odplatu tretej osobe, ktorou je právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu
určená ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 5 druhá veta sa nepoužije. Suma odplaty za postúpenie pohľadávok podľa prvej vety nemôže byť nižšia
ako suma dlžného poistného a dlžných príspevkov.
(2)
Tretia osoba určená podľa odseku 1 môže nakladať s postúpenou pohľadávkou ako vlastník
aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 10.
§ 277c
(1)
Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie,
na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze
a pri chorobe z povolania, na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku
do garančného fondu vzniknuté do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym zariadeniam,
pohľadávky na penále, ktoré sa týkajú tohto poistného alebo príspevku, alebo pohľadávky
na pokute vzniknuté do 31. decembra 2003 okrem pohľadávok, ktoré možno postúpiť podľa
§ 277b, môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode
s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 a ods. 5 druhá veta sa nepoužijú.
(2)
Právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu uvedená v odseku 1 môže nakladať
s postúpenou pohľadávkou ako vlastník aj iným spôsobom ako podľa § 149 ods. 10.
§ 277d
(1)
Pohľadávky na poistnom vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 voči zdravotníckym
zariadeniam, pohľadávky na penále, ktoré sa týkajú tohto poistného, alebo pohľadávky
na pokute vzniknuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 môže Sociálna poisťovňa
postúpiť podľa § 149 na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode
s ministerstvom financií; § 149 ods. 2 a ods. 5 druhá veta sa nepoužijú.
(2)
Na nakladanie s postúpenou pohľadávkou platí § 277c ods. 2 rovnako.
§ 278
(1)
Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové
poistenie a poistného do rezervného fondu samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej
v § 252 ods. 1 je vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové
zabezpečenie do 31. decembra 2003. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské
poistenie a na dôchodkové poistenie je najmenej vymeriavací základ uvedený v § 138
ods. 10 a najviac vymeriavací základ uvedený v § 138 ods. 12 a 13.
(2)
Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie
zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia
v období od 1. januára 2004 do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 za poberateľa invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 a vyplácaného
po 31. decembri 2003 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená
a)
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,
b)
v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka jedna dvanástina všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu
roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.
(3)
Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie
zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia
v období od 1. januára 2004 do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 za poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 a
vyplácaného po 31. decembri 2003 okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v
§ 266, je mesačne suma určená
a)
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka polovica jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,
b)
v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka polovica jednej dvanástiny
všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.
(4)
Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie
zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia
za poberateľa invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 okrem poberateľa
invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená
a)
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil
v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné
na starobné poistenie,
b)
v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil
v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na
starobné poistenie.
(5)
Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie
zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia
za poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004 okrem
poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v § 266, je mesačne suma určená
a)
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin jednej polovice priemerného
osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý
platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí
poistné na starobné poistenie,
b)
v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin jednej polovice priemerného
osobného mzdového bodu a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý
platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné
na starobné poistenie.
(6)
Na účely odsekov 4 a 5 sa určí osobný mzdový bod podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov
v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet invalidného
dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí
za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný
mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový
bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne
určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí
ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, a jednej
dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol
nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.
(7)
Odseky 2 a 3 sa použijú do 30. septembra 2006.
(8)
Odseky 4 až 6 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.
§ 279
(1)
V období do 31. decembra 2007 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo
výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 14 a 15.
(3)
Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie
ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb
poistného na úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2007 s účinnosťou
od 1. januára 2008 podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného
za jednotlivé skupiny ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej
poisťovne získaných z výkonu úrazového poistenia za roky 2004 až 2006.
(4)
Zamestnávateľ, ktorý vyplácal plnenia vyplývajúce z jeho zodpovednosti za škodu pri
pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 26. novembrom 1993 a ktoré od
neho prevzala Sociálna poisťovňa, je povinný zaplatiť Sociálnej poisťovni najneskôr
a)
do 30. júna 2005 sumu plnení vyplatených za rok 2004, ktorú Sociálna poisťovňa oznámi
zamestnávateľovi najneskôr do 31. marca 2005,
b)
do 30. júna 2006 sumu plnení vyplatených za rok 2005, ktorú Sociálna poisťovňa oznámi
zamestnávateľovi najneskôr do 31. marca 2006.
§ 280
(1)
Zostatok finančných prostriedkov základného fondu dôchodkového zabezpečenia k 31.
decembru 2003 sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prevedie do základného fondu starobného
poistenia vo výške 75 % tohto zostatku a do základného fondu invalidného poistenia
vo výške 25 % tohto zostatku.
(2)
Zostatok finančných prostriedkov základného fondu zodpovednosti za škodu k 31. decembru
2003 je s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu úrazového poistenia.
(3)
Sumy na dlžnom poistnom na dôchodkovom zabezpečení vzniknuté pred 1. januárom 2004,
ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu
starobného poistenia vo výške 75 % tejto sumy a príjmom základného fondu invalidného
poistenia vo výške 25 % tejto sumy.
(4)
Sumy na dlžnom poistnom z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze a pri chorobe z povolania vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré boli zaplatené
alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu úrazového poistenia.
§ 281
(1)
Zostatok finančných prostriedkov základného fondu podľa osobitného predpisu113) k 31. decembru 2003 a príspevky na poistenie v nezamestnanosti splatné za december
2003 sú s účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu poistenia v nezamestnanosti.
(2)
Sumy na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti vzniknuté pred 1. januárom
2004, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného
fondu poistenia v nezamestnanosti.
§ 282
(1)
Zostatok finančných prostriedkov garančného fondu podľa osobitného predpisu113) k 31. decembru 2003 a príspevky do garančného fondu splatné za december 2003 sú s
účinnosťou od 1. januára 2004 príjmom základného fondu garančného poistenia.
(2)
Sumy na dlžnom príspevku do garančného fondu vzniknuté pred 1. januárom 2004, ktoré
boli zaplatené alebo vymožené po 31. decembri 2003, sú príjmom základného fondu garančného
poistenia.
§ 282a
Sociálna poisťovňa nesmie na splnenie záväzku zdravotnej poisťovne alebo zdravotníckeho
zariadenia, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo vyšší územný celok, prijať od
právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu splatnú a nepremlčanú pohľadávku
na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne na dlžnom poistnom na dôchodkové zabezpečenie
alebo na dlžnom príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom
2004.
§ 283
Zostatok finančných prostriedkov rezervného fondu podľa osobitného predpisu113) k 31. decembru 2003 sa s účinnosťou od 1. januára 2004 prevedie do základného fondu
poistenia v nezamestnanosti.
§ 284
V roku 2004 správny fond sa tvorí
a)
najviac vo výške 3,5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové
poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie poistného
na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu a z odplaty za postúpenú
pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie,
na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie na poistnom na
poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu,
b)
z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,
c)
z úrokov na účte správneho fondu,
d)
z poriadkových pokút podľa § 202.
§ 285
(1)
Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu
nákladov na
a)
dôchodok manželky,
b)
sociálny dôchodok,
c)
zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
d)
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
e)
zvýšenie dôchodku z dôvodu účasti v odboji a rehabilitácie,
f)
dávky podľa § 271,
g)
odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania zamestnancov zrušených zamestnávateľov,
ktorých zakladateľom bol štát alebo Fond národného majetku Slovenskej republiky,
h)
plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze
a chorobe z povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002 u zamestnávateľa, ktorý mal podľa
osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu,
i)
úrazové dávky poskytované fyzickým osobám uvedeným v § 17 ods. 2 a 3,
j)
príplatok za štátnu službu k dôchodku95a) od 1. januára 2004,
k)
plnenia podľa § 293o ods. 6,
l)
vianočný príspevok podľa osobitného predpisu113a) a na úhradu nákladov spojených s jeho výplatou,
m)
príplatok k dôchodku podľa osobitného predpisu113b) a na úhradu nákladov spojených s jeho výplatou,
n)
príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách
podľa osobitného predpisu93a) a na úhradu výdavkov spojených s jeho výplatou.
(2)
Finančné prostriedky na úhradu výdavkov na dávky a výdavkov spojených s ich výplatou
uvedené v odseku 1 písm. a) až m) sa poukazujú prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu
ministerstva a v odseku 1 písm. n) sa poukazujú prostredníctvom kapitoly štátneho
rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
§ 286
(1)
Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona je Sociálna poisťovňa zriadená podľa predpisu
účinného do 31. decembra 2003.
(2)
Národná rada zvolí členov dozornej rady najneskôr do 31. decembra 2003. Vláda vymenuje
členov rady riaditeľov najneskôr do 31. decembra 2003.
(3)
Funkčné obdobie riaditeľa Sociálnej poisťovne, členov správnej rady Sociálnej poisťovne
a členov dozornej rady Sociálnej poisťovne zvolených podľa predpisu účinného do 31.
decembra 2003 zaniká 31. decembra 2003.
§ 286a
Predseda rady riaditeľov určí úsek činnosti Sociálnej poisťovne, ktorý riadi a za
ktorý zodpovedá člen rady riaditeľov, najneskôr do 31. januára 2005.
§ 287
(1)
Sociálna poisťovňa je povinná prevziať rozhodovanie a vyplácanie dávok nemocenského
poistenia od zamestnávateľa najneskôr do 31. decembra 2004.
(2)
Do prevzatia rozhodovania a vyplácania dávok nemocenského poistenia od zamestnávateľa
Sociálnou poisťovňou o nemocenských dávkach podľa tohto zákona rozhodujú a vyplácajú
ich zamestnávatelia, ktorí boli príslušní na ich výplatu do 31. decembra 2003.
(3)
Zamestnávateľ, ktorý do 31. decembra 2003 rozhodoval o dávkach nemocenského poistenia
a vyplácal tieto dávky, je povinný vykazovať miestne príslušnej pobočke poistné na
nemocenské poistenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými nemocenskými
dávkami vrátane počtu zamestnancov a počtu dní, za ktoré vyplatil nemocenské dávky,
do dňa prevzatia výkonu nemocenského poistenia od zamestnávateľov.
§ 288
V konaniach o prechode z dočasnej pracovnej neschopnosti do invalidity alebo čiastočnej
invalidity, ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2004, sa postupuje
podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2003.
§ 289
V konaniach o odstránení tvrdostí, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní nemocenského poistenia
a dôchodkového zabezpečenia a ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2004,
sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
§ 290
(1)
Zamestnávateľ je povinný viesť a predkladať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia
do 31. decembra 2023 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov
narodených pred 1. januárom 1985. Príslušná pobočka je povinná viesť evidenčné listy
dôchodkového zabezpečenia do 31. decembra 2023 podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003 pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby narodené
pred 1. januárom 1985.
(2)
Zamestnávateľ je povinný zapísať na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia údaje
za kalendárne roky pred 1. januárom 2004 a tento evidenčný list dôchodkového zabezpečenia
zaslať príslušnej pobočke najneskôr do 30. júna 2004.
§ 291
(1)
Príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu za november
2003 a december 2003, ktoré sú splatné v roku 2004, vyberá Sociálna poisťovňa. Tieto
príspevky sú príjmom Sociálnej poisťovne.
(2)
S účinnosťou od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu a vymáhanie
príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie
pred 1. januárom 2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré
boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok
aj po 31. decembri 2003.
(3)
Národný úrad práce je povinný odovzdať Sociálnej poisťovni do 31. decembra 2003
a)
evidenciu odvádzateľov príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevkov do
garančného fondu vrátane písomností týkajúcich sa kontroly a vymáhania príspevkov
na poistenie v nezamestnanosti a príspevkov do garančného fondu,
b)
inventúrny zoznam pohľadávok a záväzkov z poistenia v nezamestnanosti a garančného
fondu k 31. decembru 2003,
c)
evidenciu podpôr v nezamestnanosti a peňažných náhrad, ktoré boli priznané podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003,
d)
evidenciu uplatnených nárokov na podporu v nezamestnanosti a peňažnú náhradu, ktoré
vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté.
(4)
Podrobnosti o prevode evidencie podľa odseku 3 upraví dohoda uzatvorená medzi Sociálnou
poisťovňou a Národným úradom práce.
§ 292
(1)
Do dňa zriadenia účtu Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sa na ustanovenia
§ 142 ods. 1, § 143 ods. 3 a 4, § 145 ods. 3, § 159 písm. e) a § 240 ods. 1 primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu114) účinného do 31. decembra 2003.
(2)
V rokoch 2004 až 2007 rada riaditeľov rozhodne o použití finančných prostriedkov
základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie
finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných
prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.
(3)
Rada riaditeľov rozhoduje podľa odseku 2 od 1. januára 2007 najdlhšie do vymenovania
generálneho riaditeľa vládou. Od vymenovania generálneho riaditeľa vládou rozhoduje
o použití finančných prostriedkov podľa odseku 2 generálny riaditeľ.
§ 293
Výnosy z predaja majetkových podielov štátu, ktoré sú alebo budú na základe rozhodnutia
vlády súčasťou Štátnych finančných aktív Slovenskej republiky určené na financovanie
transformačných nákladov dôchodkovej reformy, možno použiť len na financovanie deficitov
Sociálnej poisťovne vzniknutých v dôsledku zavedenia povinného kapitalizačného systému.
§ 293a
Zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004
(1)
Na zvyšovanie dôchodkových dávok v roku 2004 sa nepoužije § 82 ods. 1 až 5 a odsek 8.
(2)
Dôchodkové dávky priznané pred 1. februárom 2004 sa zvyšujú od 1. februára 2004 o
4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého
sa dôchodková dávka zvyšuje.
(3)
Dôchodkové dávky priznané od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo
dňa ich priznania o 4 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, na ktorú má poistenec nárok
ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.
(4)
Dôchodkové dávky priznané pred 1. decembrom 2004 sa zvyšujú od 1. decembra 2004 o
percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských
cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky znížené o 4 %. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa prvej
vety sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu
a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. augusta
2004.
(5)
Dôchodkové dávky priznané od 1. decembra 2004 do 31. decembra 2004 sa zvyšujú odo
dňa ich priznania po zvýšení podľa odseku 3 o percento určené podľa odseku 4. Na zvýšenie
dôchodkovej dávky podľa prvej vety je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky,
na ktorú má poistenec nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodková dávka zvyšuje.
(6)
Invalidný dôchodok, ktorý sa v období od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 nevyplácal
z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
podľa osobitného predpisu,51) nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu57) priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, sa zvýši podľa odsekov 2 až
5 odo dňa vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.
(7)
Dôchodková dávka, ktorá sa v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 nevyplácala
z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej
výplatu podľa odsekov 2 až 5 od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(8)
Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa nezvyšujú podľa odsekov
2 až 5, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku zvýšených podľa odsekov 2 a 5.
§ 293b
Zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty od 1. januára 2005
Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácané pred 1. januárom 2005 sa zvyšujú
od 1. januára 2005 o 7,54 % sumy úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty
vyplácanej ku dňu zvýšenia.
§ 293c
Zamestnávateľ, ktorý uzatvoril so zamestnancom uvedeným v § 4 ods. 2 pracovnoprávny vzťah pred 1. aprílom 2005 a tento pracovnoprávny vzťah naďalej trvá,
je povinný prihlásiť tohto zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia najneskôr do 31. mája 2005.
§ 293d
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2005
Na dôchodkové dávky právoplatne priznané do 30. júna 2005 a na dôchodkové dávky, o
ktorých konanie začaté pred 1. júlom 2005 nebolo právoplatne skončené do 30. júna
2005, sa § 63 v znení účinnom od 1. júla 2005 nepoužije.
§ 293e
Zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok v roku 2005
(4)
Na zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platia odseky 1 až 3 rovnako.
(5)
Sumy jednorazového odškodnenia uvedené v § 94 ods. 2 a 3, suma náhrady nákladov spojených s liečením uvedená v § 100 ods. 2 a sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom uvedené v § 101 ods. 3 a 5 sa zvyšujú v roku 2005 indexom 1,075.
§ 293f
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2006
Dôchodková dávka priznaná do 31. decembra 2005 sa po tomto dni vypláca v sume určenej
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2005.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2006
§ 293g
Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e), ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie do 31. augusta 2006, povinné dôchodkové
poistenie vzniká od 1. augusta 2006, ak takouto fyzickou osobou je od 1. augusta 2006.
§ 293h
Ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. júla 2006 a súd nerozhodol o vyhlásení
konkurzu alebo nezastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku do tohto dňa, platobná
neschopnosť zamestnávateľa na účely garančného poistenia a nárok na dávku garančného
poistenia sa po 31. júli 2006 posudzuje podľa zákona účinného do 31. júla 2006.
§ 293i
(1)
Ak dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky vznikol do 31. júla 2006 a o tejto dávke
do tohto dňa nebolo rozhodnuté, o nároku na nemocenskú dávku sa rozhodne po 31. júli
2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006. Nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka
a materské, na ktoré vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na ich výplatu trvá aj
po tomto dni, vyplácajú sa po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.
(2)
Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na nárok na materské sa započítava aj obdobie
od 1. júla 2005 do 31. júla 2006, počas ktorého bolo prerušené povinné nemocenské
poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu45a) a povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku
na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.45b)
§ 293j
Osobný mzdový bod určený za každý kalendárny rok pred 1. januárom 1995 je najviac
v hodnote 3, ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. júli 2006.
§ 293k
(1)
Ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003
bola obmedzená najvyššou výmerou, starobný dôchodok sa uvoľní odo dňa splátky splatnej
po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez tohto obmedzenia.
(2)
Suma starobného dôchodku, ktorá bola vypočítaná z upraveného priemerného mesačného
zárobku 4 067 Sk, sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného
mesačného zárobku určeného podľa odsekov 3 a 4 bez obmedzení podľa odseku 1, a to
aj za obdobie dôchodkového poistenia získané v období od 1. januára 2004 do 31. júla
2006 po vzniku nároku na starobný dôchodok.
(3)
Priemerný mesačný zárobok na účely určenia sumy starobného dôchodku je priemerný
mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma starobného dôchodku, neobmedzený podľa
predpisu účinného do 31. decembra 2003.
(4)
Priemerný mesačný zárobok v sume do 2 500 Sk sa započítava v plnej výške, zo sumy
nad 2 500 Sk do 6 000 Sk sa započítava jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Sk sa započítava
jedna desatina. Takto upravený priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na celé slovenské
koruny nahor.
(5)
O sume starobného dôchodku podľa odsekov 1 až 4 Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr
do 31. decembra 2007. Starobný dôchodok podľa prvej vety sa vypláca najskôr odo dňa
splátky splatnej po 31. júli 2006, ak táto suma je vyššia ako suma starobného dôchodku
vyplácaná k tomuto dňu.
(6)
Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok, ktorý vznikol do 31. decembra
2003 a nárok na jeho výplatu vznikne po 31. júli 2006, v sume podľa odsekov 1 až 4
odo dňa vzniku nároku na jeho výplatu.
(7)
Na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003 poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 sa odseky 1 až 6 nepoužijú; to platí aj na určenie sumy dôchodku podľa § 274 ods. 2.
§ 293l
(1)
Starobný dôchodok priznaný v sume určenej podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2004 a starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný pomerný starobný dôchodok,
sa zvyšuje za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. júli 2006 podľa § 66 ods. 2 až 9.
(2)
Na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003 poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 sa odsek 1 nepoužije; to platí aj na určenie sumy dôchodku podľa § 274 ods. 2.
(3)
Predčasný starobný dôchodok vyplácaný k 31. júlu 2006 sa po tomto dni vypláca v sume
určenej podľa zákona účinného do 31. júla 2006. V konaní o nároku na predčasný starobný
dôchodok, ktoré bolo začaté pred 1. augustom 2006 a do 31. júla 2006 nebolo právoplatne
skončené, sa rozhodne a jeho suma sa určí aj po 31. júli 2006 podľa zákona účinného
do 31. júla 2006.
(4)
Poistencovi, ktorému Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 preskúmala trvanie invalidity
podľa § 263 a poistencovi, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok v období od 1. januára
2004 do 31. júla 2006, ak nárok na výplatu týchto dôchodkov trvá aj po 31. júli 2006,
Sociálna poisťovňa na žiadosť preskúma trvanie invalidity podľa zákona účinného od
1. augusta 2006 a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok najneskôr do šiestich mesiacov
od začatia konania.
(5)
Ak nárok na vdovský dôchodok vznikol pred 1. januárom 2004, trvá po 31. júli 2006
a k 31. júlu 2006 sa nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru
ustanovenú predpismi účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal
v nižšej sume, výplata vdovského dôchodku sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31.
júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu.
Na uvoľnenie výplaty vdoveckého dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom
2004 a ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu
výmeru ustanovenú predpismi účinnými pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu
vyplácal v nižšej sume, ak nárok na tento dôchodok trvá po 31. júli 2006, platí prvá
veta rovnako. O uvoľnení výplaty vdovského dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 nevyplácal
z dôvodu uvedeného v prvej vete a o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku, ktorý sa
k 31. júlu 2006 nevyplácal z dôvodu uvedeného v druhej vete, Sociálna poisťovňa rozhodne
na žiadosť najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania. O uvoľnení výplaty vdovského
dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 vyplácal v nižšej sume z dôvodu uvedeného v prvej
vete a o uvoľnení výplaty vdoveckého dôchodku, ktorý sa k 31. júlu 2006 vyplácal v
nižšej sume z dôvodu uvedeného v druhej vete, Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr
do 31. decembra 2007.
(6)
Ak nárok na sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa vznikol pred 1. januárom
2004 a tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 28,5
% sumy sirotského dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006. Sirotský
dôchodok v takto určenej sume sa vypláca od splátky splatnej po 31. júli 2006. O zvýšení
sirotského dôchodku podľa prvej vety a druhej vety Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr
do 31. októbra 2006.
(7)
Ak nárok na sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa vznikol pred 1. januárom
2004 a tento nárok trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa zvýši o 33,3
% sumy sirotského dôchodku vyplácanej ku dňu splátky splatnej po 31. júli 2006. Sirotský
dôchodok v takto určenej sume sa vypláca od splátky splatnej po 31. júli 2006; odsek
6 tretia veta platí rovnako.
(8)
Ak nárok na sirotský dôchodok vznikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006
podľa § 265 a nárok na jeho výplatu trvá po 31. júli 2006, suma sirotského dôchodku sa určí od
splátky splatnej po 31. júli 2006 vo výške 40 % dôchodku zomretého rodiča alebo osvojiteľa,
na ktorý mal alebo by mal nárok v čase úmrtia vrátane zvýšení podľa tohto zákona,
ktoré by patrili k sirotskému dôchodku od vzniku nároku na tento dôchodok; odsek 6
tretia veta platí rovnako. Ak tento sirotský dôchodok sa do 31. júla 2006 nevyplácal
alebo zanikol na neho nárok, suma sirotského dôchodku sa určí vo výške 40 % dôchodku
zomretého rodiča alebo osvojiteľa, na ktorý mal alebo by mal nárok v čase úmrtia,
a vypláca sa od opätovného vzniku nároku na jeho výplatu vrátane zvýšení podľa tohto
zákona alebo od opätovného vzniku nároku.
(9)
Príplatok k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku a čiastočnému invalidnému dôchodku
priznaný v rámci súdnej rehabilitácie a mimosúdnej rehabilitácie, ktorý sa k 31. júlu
2006 nevyplácal z dôvodu, že spolu s dôchodkom presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú
predpisom účinným pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej
sume, sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. júli 2006 v sume, v akej by sa vyplácal
k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. O sume dôchodku podľa prvej vety Sociálna
poisťovňa rozhodne najneskôr do 31. decembra 2007.
(10)
Na poistenca, ktorému Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 preskúmala trvanie invalidity
podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, sa odsek 4 od 1. októbra 2006 nepoužije. To platí aj vtedy,
keď tento poistenec podal žiadosť podľa odseku 4 pred 1. októbrom 2006.
§ 293m
(1)
Ak poberateľ invalidného dôchodku v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007
dovŕši dôchodkový vek a nárok na tento dôchodok by mal trvať aj po dovŕšení dôchodkového
veku, invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný
dôchodok.
(2)
Na zvyšovanie starobného dôchodku podľa odseku 1 za obdobie dôchodkového poistenia
získané po dovŕšení dôchodkového veku a na zvyšovanie starobného dôchodku, na ktorý
bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok pred 1. augustom 2006, za obdobie dôchodkového
poistenia získané po 31. júli 2006, platí § 66 ods. 2 až 9 rovnako.
(3)
Poberateľovi invalidného dôchodku, ktorému je do 31. decembra 2007 priznaný predčasný
starobný dôchodok, zaniká nárok na invalidný dôchodok dňom priznania predčasného starobného
dôchodku.
(4)
Ak poberateľ starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok,
splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku po 31. júli 2006, vypláca sa
dôchodok, ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok,
ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov na ich
výplatu zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.
(5)
Ak nárok na sirotský dôchodok vznikol pred 1. januárom 2008 a nárok na tento dôchodok
trvá aj po 31. decembri 2007, nárok na tento dôchodok po 31. decembri 2007 nezaniká
z dôvodu, že zomretý by pred 1. januárom 2008 dovŕšil dôchodkový vek.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa od 1. januára 2008 nepoužijú.
§ 293n
(1)
Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký
dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na taký
vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006 a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia
troch rokov od smrti manželky, dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným
a táto invalidita trvá aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70 %, má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ktorá
a)
ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku,
invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,
b)
ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok
alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu
rokov, alebo
c)
zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2)
Podmienka trvania invalidity vdovca podľa odseku 1 sa považuje za splnenú aj vtedy,
ak v čase trvania invalidity vdovec dovŕšil dôchodkový vek pred 1. augustom 2006.
(3)
Suma vdoveckého dôchodku je 2 794 Sk mesačne.
(4)
Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku platí § 82 rovnako.
(5)
Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí
§ 81 ods. 2 až 5 rovnako.
(6)
Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak
a)
má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného
predpisu,2)
b)
uzatvoril manželstvo alebo
c)
na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným
činom.
(7)
Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká najskôr od 1. augusta 2006 a o nároku
na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od začatia
konania.
§ 293o
(1)
Ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej
invalidity podľa § 272 ods. 3, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa,
a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po
zvýšení podľa tohto zákona. Ak nárok na výplatu pozostalostnej úrazovej renty, na
ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých podľa § 272 ods. 4, trvá k 31. júlu 2006, pozostalostná úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po
65. roku veku, ktorý by zomretý dovŕšil, a to vo výške 50 % sumy pozostalostnej úrazovej
renty vyplácanej ku dňu, v ktorom by zomretý dovŕšil 65 rokov veku. Na zvyšovanie
úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.
(2)
Ak nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 z dôvodu priznania starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa,
Sociálna poisťovňa prizná úrazovú rentu na žiadosť poškodeného najskôr od 1. augusta
2006, a to vo výške 50 % jej sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na úrazovú rentu
po zvýšení podľa tohto zákona. Ak nárok na pozostalostnú úrazovú rentu podľa § 272 ods. 4 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 z dôvodu, že zomretý dovŕšil
65 rokov veku, Sociálna poisťovňa prizná pozostalostnú úrazovú rentu na žiadosť najskôr
od 1. augusta 2006, a to vo výške 50 % jej sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku
na pozostalostnú úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej
renty a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.
(3)
Ak nárok na výplatu úrazovej renty priznanej podľa § 88 v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 trvá aj po 31. júli 2006 poškodenému,
ktorý pred 1. augustom 2006 dovŕšil dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný
starobný dôchodok, úrazová renta sa vypláca od 1. augusta 2006 vo výške 50 % jej sumy
vyplácanej k 31. júlu 2006.
(4)
Ak poškodenému bola v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 priznaná úrazová
renta podľa § 88 a po 31. júli 2006 dovŕši dôchodkový vek alebo je mu priznaný predčasný starobný
dôchodok, je vymeriavací základ na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo predčasného
starobného dôchodku za rok 2004 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty
v roku 2004, za rok 2005 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v roku
2005 a za obdobie od 1. januára 2006 do 31. júla 2006 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených
súm úrazovej renty v tomto období.
(5)
Sociálna poisťovňa do 31. októbra 2006 prevedie zo základného fondu úrazového poistenia
do základného fondu starobného poistenia sumu vo výške 18 % z 1,25-násobku úhrnu súm
úrazových rent podľa odseku 4 za obdobie od 1. januára 2004 do 31. júla 2006. Ak poberateľovi
úrazovej renty podľa prechádzajúcej vety vznikla povinná účasť na starobnom dôchodkovom
sporení pred vznikom nároku na úrazovú rentu, Sociálna poisťovňa prevedie za obdobie,
v ktorom je povinne zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, sumu vo výške 9 %
z 1,25-násobku úhrnu vyplatených súm úrazových rent priznaných podľa § 88 zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia
a rovnakú sumu prevedie zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
(6)
Sociálna poisťovňa od 1. augusta 2006 preberá od Ministerstva obrany Slovenskej republiky
výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla
pred 1. januárom 2004 vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností
alebo v priamej súvislosti s ich plnením. Na zvyšovanie týchto plnení platí § 82 rovnako.
§ 293p
Ak poistenec bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov pred 1. augustom 2006
a o dávke v nezamestnanosti do 31. júla 2006 nebolo rozhodnuté, o nároku na dávku
v nezamestnanosti sa rozhodne po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006.
Dávka v nezamestnanosti, na ktorú vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na jej výplatu
trvá aj po tomto dni, vypláca sa po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla
2006.
§ 293q
Vyhlásenie zamestnávateľa o pristúpení na podmienky elektronického zasielania údajov
na účely sociálneho poistenia doručené Sociálnej poisťovni pred 1. augustom 2006 sa
považuje za dohodu podľa § 186 ods. 2.
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2007
§ 293r
(1)
Funkcia člena rady riaditeľov vymenovaného podľa zákona účinného do 31. decembra
2006 a funkcia člena dozornej rady zvoleného podľa zákona účinného do 31. decembra
2006 zaniká 1. januára 2007. Do vymenovania generálneho riaditeľa podľa zákona účinného
od 1. januára 2007 vykonáva rada riaditeľov svoju činnosť podľa zákona účinného do
31. decembra 2006. Do zvolenia všetkých členov dozornej rady podľa zákona účinného
od 1. januára 2007 vykonáva dozorná rada, ktorej členovia boli zvolení podľa zákona
účinného do 31. decembra 2006, svoju činnosť podľa zákona účinného do 31. decembra
2006.
(2)
Mzda generálneho riaditeľa je do 31. marca 2007 šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok 2005. V roku
2007 sa generálnemu riaditeľovi neprizná odmena podľa § 122 ods. 6.
(3)
Dozorná rada, ktorej členovia boli zvolení podľa zákona účinného od 1. januára 2007,
zvolí hlavného kontrolóra najneskôr do 60 dní od zvolenia všetkých jej členov.
§ 293s
(1)
Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 13 aj pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie,
na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze
a pri chorobe z povolania, na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku
do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, pohľadávky na poistnom a na
príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2007, pohľadávky
na pokutách uložených pred 1. januárom 2007 a pohľadávky na penále, ktoré súvisí s
týmto poistným alebo s týmito príspevkami voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe
povinnej odvádzať poistné, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je
v likvidácii.
(2)
Sociálna poisťovňa môže postúpiť pohľadávky uvedené v odseku 1 s účinnosťou od 1.
januára 2008 podľa § 149 ods. 12.
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2008
§ 293t
(1)
Príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
zamestnanca podľa tohto zákona zaniká dňom 31. decembra 2007.
(2)
Zamestnávateľ príslušníka Hasičského a záchranného zboru a zamestnávateľ príslušníka
Horskej záchrannej služby je povinný odhlásiť z registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia tohto príslušníka ako zamestnanca z povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti dňom 31.
decembra 2007 v lehote podľa § 231 ods. 1 písm. b).
§ 293u
(1)
Príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby,
ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, môže
do 15 dní od skončenia služobného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného
dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona.
(2)
Dňom podania žiadosti podľa odseku 1 zaniká príslušníkovi Hasičského a záchranného
zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok na výsluhové zabezpečenie podľa
osobitného zákona.2)
§ 293v
(1)
Ak príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej
služby vznikol nárok na ošetrovné podľa tohto zákona do 31. decembra 2007, zaniká
tento nárok dňom 31. decembra 2007. Sociálna poisťovňa zastaví dňom 31. decembra 2007
výplatu tejto dávky a vydá o tom rozhodnutie. Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok príslušníkovi
Hasičského a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby pred 1. januárom
2008, Sociálna poisťovňa vyplatí za obdobie od vzniku nároku na ošetrovné do 31. decembra
2007.
(2)
Nárok príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej záchrannej
služby na nemocenské dávky a ich výplatu sa posúdi a rozhodne sa o ňom podľa tohto
zákona účinného do 31. decembra 2007, ak dôvod na ich poskytnutie vznikol pred 1.
januárom 2008, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3)
Ak dočasná pracovná neschopnosť príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka
Horskej záchrannej služby vznikne pred 1. januárom 2008, ale nárok na nemocenské podľa
tohto zákona by mal vzniknúť až po 31. decembri 2007, o nároku na nemocenské rozhodne
príslušný orgán podľa osobitného predpisu.2)
(4)
Nemocenské, vyrovnávaciu dávku a materské, na ktoré vznikol nárok príslušníkovi Hasičského
a záchranného zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa tohto zákona do
31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, vyplácajú pobočky Sociálnej poisťovne podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2007.
(5)
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu a kontrola dodržiavania liečebného režimu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka
Horskej záchrannej služby uvedených v odseku 2 sa vykoná podľa tohto zákona.
(6)
Dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného
zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a trvá
aj po tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu
týchto dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.
(7)
O dávkach úrazového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného
zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých
sa do tohto dňa nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2008. Na rozhodnutie a výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2008.
(8)
Dávky dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného
zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a trvá
aj po tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu
týchto dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.
(9)
O dávkach dôchodkového poistenia, na ktoré vznikol príslušníkovi Hasičského a záchranného
zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých
sa do tohto dňa nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2008. Na rozhodnutie a výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2008.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008
§ 293w
Poistencovi, ktorý do 31. decembra 2007 bol povinne dôchodkovo poistený na účely starobného
poistenia z dôvodu poberania invalidného dôchodku, zaniká od 1. januára 2008 povinné
dôchodkové poistenie z tohto dôvodu.
§ 293x
Ak dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky vznikol do 31. decembra 2007, o nároku
na nemocenskú dávku sa rozhodne podľa zákona účinného do 31. decembra 2007.
§ 293y
(1)
Obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007, v ktorom poistenec poberal invalidný
dôchodok, je obdobie dôchodkového poistenia aj po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného
pred 1. januárom 2008.
(2)
Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. decembri 2007, osobný mzdový bod v hodnote
0,6 za obdobie materskej dovolenky získanej do 31. decembri 2003 nepatrí.
§ 293z
Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2008, podmienky nároku na dôchodkovú
dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného
pred 1. januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 293aa
(1)
Poistencovi, ktorý pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný
dôchodok a do 31. decembra 2007 nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok
na starobný dôchodok, sa podmienky na nárok na starobný dôchodok po 31. decembri 2007
posudzujú podľa § 273 ods. 5.
(2)
Poistenec, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007 dovŕšil dôchodkový
vek a do 31. decembra 2007 nezískal najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia, má nárok
na starobný dôchodok, ak získa najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia.
§ 293ab
(1)
Suma podľa osobitného predpisu115) prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici za poistenca, ktorému zanikla povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení
podľa osobitného predpisu,115) sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na
starobnom dôchodkovom sporení.
(2)
Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená
suma podľa odseku 1, sa neznižuje za obdobie starobného dôchodkového sporenia.
§ 293ac
(1)
Starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa zákona
účinného pred 1. januárom 2008, sa považuje aj po 31. decembri 2007 za starobný dôchodok.
(2)
Starobný dôchodok podľa odseku 1 sa nezvyšuje podľa § 66 ods. 2 až 4 za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2007.
(3)
Ak poberateľ starobného dôchodku podľa odseku 1 splní podmienky nároku na výplatu
starobného dôchodku zo starobného poistenia po 31. decembri 2007, vypláca sa dôchodok,
ktorý je vyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec
zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok
na dôchodok, ktorý sa nevypláca.
(4)
Pri určení sumy starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok zo starobného poistenia
poberateľovi starobného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok,
platí § 79a rovnako.
§ 293ad
Na účely § 79a sa osobný mzdový bod poistenca, ktorému bol invalidný dôchodok vypočítaný podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2004, určí podľa § 62 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov
v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet invalidného
dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje
sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych
rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.
Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí ako podiel pevne
určenej sumy, ktorá platila ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a jednej dvanástiny
všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na invalidný
dôchodok.
§ 293ae
Ak nárok na výplatu vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku vznikol v období od 1.
augusta 2006 do 31. decembra 2007 z dôvodu vychovania aspoň troch detí alebo z dôvodu
dovŕšenia veku 52 rokov a vychovania dvoch detí, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok
sa vypláca po 31. decembri 2007 podľa zákona účinného do 31. decembra 2007. To platí
aj vtedy, keď nárok na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok vznikol v období od
1. augusta 2006 do 31. decembra 2007 a vdova alebo vdovec splnili podmienku vychovania
troch detí alebo podmienku dovŕšenia 52 rokov a vychovania dvoch detí pred vznikom
nároku na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok alebo počas jedného roka od smrti
manžela alebo manželky.
§ 293af
Ak poškodenému vznikol nárok na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných
úrazov alebo chorôb z povolania podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, Sociálna
poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa zákona účinného od 1. januára 2008
na žiadosť jej poberateľa.
§ 293ag
(1)
V období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové
poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 13, 16 a 17.
(2)
(3)
Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie
ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb
poistného na úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2011 s účinnosťou
od 1. januára 2012 podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného
za jednotlivé skupiny ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej
poisťovne získaných z výkonu úrazového poistenia za roky 2004 až 2010.
§ 293ah
Ak vznikol nárok na invalidný dôchodok v dôsledku zavineného protiprávneho konania
tretej osoby a invalidný dôchodok sa vypláca podľa § 263 ods. 10, zaniká právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou tohto
dôchodku podľa § 238; ak nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa § 263 ods. 10 vznikol
a)
pred 1. januárom 2008, zaniká právo na náhradu škody od 1. januára 2008,
b)
po 31. decembri 2007, zaniká právo na náhradu škody odo dňa vzniku nároku na výplatu
invalidného dôchodku podľa § 263 ods. 10.
§ 293ai
V rokoch 2008 až 2011 rozhoduje po predchádzajúcom súhlase dozornej rady generálny
riaditeľ o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok
finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu,
v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.
§ 293aj
Ministerstvo nemôže vykonávať dozor nad postupovaním príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie podľa § 246 ods. 2 za to isté obdobie, za ktoré Národná banka Slovenska vykonávala dohľad podľa osobitného
zákona1) účinného do 31. decembra 2007.
§ 293ak
Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 12 aj pohľadávky na preplatkoch na rodičovskom príspevku za obdobie pred 1. novembrom
2002, pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu a na podporách
v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, pohľadávky, ktoré jej vznikli
podľa zákonov účinných do 31. decembra 2003, pohľadávky na sume plnení podľa § 279 ods. 4 a pohľadávky podľa § 149 ods. 13 účinnom do 31. decembra 2007 za obdobie pred 1. januárom 2008 voči fyzickej osobe
alebo právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.
§ 293al
Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku
a)
na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie za obdobie pred 1.
januárom 1994 vrátane penále, ak rozhodla o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky
podľa osobitného predpisu a dlžník neuspokojí pohľadávku štátu, na ktorú bolo vydané
rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania ani v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia,116)
b)
podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na sume plnení podľa § 279 ods. 4 za obdobie pred 1. januárom 2008.
§ 293am
Sociálna poisťovňa odpíše podľa § 151 aj pohľadávky podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na sume plnení podľa § 279 ods. 4 za obdobie pred 1. januárom 2008.
§ 293an
(1)
Správny fond sa tvorí v rokoch 2008 a 2009
a)
najviac vo výške 3,5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové
poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného
na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty
za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové
poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie, na
poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu solidarity,
b)
z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych
dávok,
c)
vo výške 0,5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1)
d)
z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,
e)
z úrokov na účte správneho fondu,
f)
z poriadkových pokút podľa § 202,
g)
z poplatku za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,1)
h)
z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1 až 3, § 231 ods. 1 písm. a), písm. b) prvom bode, písm. f) a písm. m),
i)
z ostatných príjmov.
(2)
V roku 2008 sa správny fond tvorí najviac vo výške 3 % aj zo sumy, ktorá sa podľa
§ 293ab ods. 1 považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.
§ 293ao
Ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 považuje za úrazovú rentu alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2, sa zohľadnil počas trvania nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004 pravdepodobný
zárobok a nárok na výplatu tejto úrazovej renty má trvať aj po 31. decembri 2007,
úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v ktorej
sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75 % minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom
pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k 31. decembru 2003. Sociálna poisťovňa
rozhodne o výške úrazovej renty podľa prvej vety na žiadosť jej poberateľa. Ak suma
úrazovej renty určená podľa prvej vety je nižšia ako suma úrazovej renty vyplácanej
k 31. decembru 2007, vypláca sa po tomto dni úrazová renta, ktorej suma je vyššia.
§ 293ap
Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné
a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu1) za obdobie pred 1. januárom 2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná
odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a
tieto dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31. januára
2008.
§ 293aq
Príplatok k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, čiastočnému invalidnému dôchodku,
výsluhovému dôchodku a invalidnému výsluhovému dôchodku priznaný oprávnenej osobe
podľa osobitného predpisu,117) ktorý sa k 31. decembru 2007 nevyplácal z dôvodu, že spolu s dôchodkom presiahol
najvyššiu výmeru ustanovenú predpisom účinným pred 1. januárom 2004 alebo sa z tohto
dôvodu vyplácal v nižšej sume, sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. decembri
2007 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z tohto dôvodu. O sume
dôchodku podľa prvej vety Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do 30. júna 2008.
§ 293ar
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2008
(1)
Suma dávky, na ktorú vznikol nárok predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike
(ďalej len „deň zavedenia eura") a o ktorej nebolo právoplatne rozhodnuté do dňa bezprostredne
predchádzajúceho dňu zavedenia eura, sa určí v slovenských korunách a za obdobie od
vzniku nároku na výplatu dávky do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia
eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu. Suma dávky určená v slovenských
korunách patriaca odo dňa zavedenia eura sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného
kurzu a zaokrúhli sa na 10 eurocentov nahor.
(2)
Na účely § 11 ods. 2, § 63 ods. 10, § 66 ods. 8, § 68 ods. 6, § 84 ods. 3 a § 103 ods. 3 sa suma všeobecného vymeriavacieho základu ustanovená v slovenských korunách prepočíta
na sumu v eurách podľa konverzného kurzu.
(3)
Ak v rozhodujúcom období na určenie výšky nemocenskej dávky podľa § 54 ods. 1 a 2, úrazovej dávky podľa § 84 a dávky v nezamestnanosti podľa § 108 sú vymeriavacie základy určené v slovenských korunách, súčet vymeriavacích základov
v slovenských korunách sa prepočíta na sumu v eurách podľa konverzného kurzu. To platí
aj pre dávku garančného poistenia, ak suma potvrdených nárokov podľa § 102 písm. a) až h), znížená podľa § 103 ods. 1, bola vyjadrená v slovenských korunách.
(4)
Ak v rozhodujúcom období na určenie sumy dôchodkovej dávky podľa § 261, 262, 263a, 263b, § 273 ods. 2, § 274 ods. 2 a § 293k, o ktorej sa rozhoduje po dni bezprostredne predchádzajúcom dňu zavedenia eura podľa
právnych predpisov účinných do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu zavedenia eura,
sú aj kalendárne roky predo dňom zavedenia eura, suma dôchodkovej dávky sa určí v
eurách a hrubé zárobky na určenie priemerného mesačného zárobku za tieto roky sa prepočítajú
na sumu v eurách podľa konverzného kurzu.
Prechodné ustanovenia účinné od 15. novembra 2008
§ 293as
(1)
Suma podľa osobitného predpisu118) prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa
osobitného predpisu,118) sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na
starobnom dôchodkovom sporení.
(2)
Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená
suma podľa odseku 1, sa neznižuje za obdobie starobného dôchodkového sporenia.
§ 293at
Správny fond sa tvorí najviac vo výške 3 % aj zo sumy, ktorá sa podľa § 293as ods. 1 považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009 a od 1. januára 2010
§ 293au
(1)
Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1. januárom 2009, podmienky nároku na dôchodkovú
dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2008 podľa zákona účinného
pred 1. januárom 2009, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Rozdiely vzniknuté z dôvodu zaokrúhľovania sumy dôchodkovej dávky pri prechode na
euro sa zachovávajú aj pri následnej zmene sumy dôchodkovej dávky.
§ 293av
Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3 do 31. decembra 2008 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
§ 293aw
(1)
Ak suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988
bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku 3 000 Sk, starobný dôchodok sa zvýši
odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2008 o sumu 26,60 eura.
(2)
O sume starobného dôchodku podľa odseku 1 Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do
31. decembra 2010.
§ 293ax
(1)
Poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného
počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť
znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný
dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010.
(2)
Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. decembri 2009 je poistenec
uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1. januára 2010.
(3)
Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje
z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009.
(4)
Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne
roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa
zákona účinného od 1. januára 2010.
(5)
Na účely určenia sumy invalidného dôchodku poistenca sa do obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok pripočíta obdobie od vzniku nároku
na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného od 1. januára
2010.
(6)
Ak poistenec uvedený v odseku 1 splní podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa
zákona účinného od 1. januára 2010, invalidný dôchodok sa prizná odo dňa vzniku invalidity
najskôr od 1. januára 2010.
§ 293ay
Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2 a úrazová renta podľa § 293o ods. 3, ktoré sa vyplácajú k 31. decembru 2008, sa od splátky splatnej po 31. decembri 2008
vyplácajú vo výške dvojnásobku sumy, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2008. To platí
aj vtedy, ak o úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente podľa prvej vety sa
rozhodne po 31. decembri 2008 za obdobie pred 1. januárom 2009.
§ 293az
(1)
Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané od 1. júla
2005 do 31. decembra 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšujú
za rok 2005 o 8,85 %.
(2)
Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená zo starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného k
1. júlu 2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk alebo zo starobného dôchodku, predčasného
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku priznaného od 1. júla 2005 do 31. decembra
2005 v sume vyššej ako 10 938 Sk sa určí znovu od 13. júna 2008 zo sumy starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšenej podľa
odseku 1.
(3)
Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta vyplácaná k 1. júlu 2005 a úrazová renta
a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 v sume
vyššej ako 10 938 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšuje za rok 2005 o 8,85 %.
(4)
Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta, o ktorých sa rozhoduje
po 12. júni 2008 a nárok vznikol pred 1. januárom 2006, sa zvyšujú za rok 2005 o 8,85
%.
(5)
Na zvýšenie dávky podľa odsekov 1 až 4 po roku 2005 je rozhodujúca novo určená suma
dávky podľa odsekov 1 až 4.
(6)
Sociálna poisťovňa rozhodne o sume dávky podľa odsekov 1 až 3 a 5 najneskôr do 31.
decembra 2009.
(7)
O sume dávky podľa odsekov 1 až 3, ktorá sa k 13. júnu 2008 vyplácala v sume nižšej
ako 13 405 Sk mesačne, Sociálna poisťovňa rozhodne na žiadosť.
§ 293ba
(1)
Dôchodkové dávky priznané od 1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako
17 200 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšujú za rok 2006 o 5,95 %.
(2)
Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku určená zo starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku priznaného od
1. augusta 2006 do 13. októbra 2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa určí znovu od 13.
júna 2008 zo sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku zvýšenej podľa odseku 1.
(3)
Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta priznaná od 1. augusta 2006 do 13. októbra
2006 v sume vyššej ako 17 200 Sk sa od 13. júna 2008 zvyšuje za rok 2006 o 5,95 %.
(4)
Na zvýšenie dávky podľa odsekov 1 až 3 po roku 2006 je rozhodujúca novo určená suma
dávky podľa odsekov 1 až 3.
(5)
Zvýšenie podľa odsekov 1 a 3 nepatrí, ak dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná
úrazová renta už boli zvýšené za rok 2006.
§ 293bb
Percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2009 sa ustanoví opatrením, ktoré vydá
ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením
v Zbierke zákonov najneskôr do 20. novembra 2008.
§ 293bc
(1)
Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie za obdobie
pred 1. januárom 1994 vrátane penále, ak rozhodla o trvalom upustení od vymáhania
pohľadávky podľa osobitného predpisu a dlžník neuspokojí pohľadávku štátu, na ktorú
bolo vydané rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania ani v lehote jedného roka
od vydania rozhodnutia.116)
(2)
Ustanovenie § 293al písm. a) sa od 1. januára 2009 nepoužije.
§ 293bd
Pohľadávky zo zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze alebo chorobe z povolania vzniknuté do 31. decembra 2003, pohľadávky na príspevku
do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky vzniknuté do 31. decembra 1996 okrem pohľadávok
na príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za rok 1993 vrátane penále
podľa osobitného predpisu, pohľadávky na poistnom zo zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, pohľadávky na príspevku na
poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu vzniknuté do 31. decembra
2003 a pohľadávky na penále a pokutách súvisiacich s platením tohto poistného a týchto
príspevkov uložených do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra
2003 môže Sociálna poisťovňa postúpiť podľa § 149 za odplatu tretej osobe.
§ 293be
(1)
Príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby,
ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, môže
po skončení služobného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku podľa tohto zákona.
(2)
Dňom podania žiadosti podľa odseku 1 zaniká príslušníkovi Hasičského a záchranného
zboru a príslušníkovi Horskej záchrannej služby nárok na výsluhové zabezpečenie podľa
osobitného zákona.2)
(3)
Ustanovenie § 293u sa od 1. januára 2009 nepoužije.
§ 293bf
Poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený na území Slovenskej republiky, je
zamestnanec a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je zamestnávateľ, ak tento
poslanec bol poslancom Európskeho parlamentu v období pred začiatkom volebného obdobia
Európskeho parlamentu v roku 2009, bol znovuzvolený za poslanca Európskeho parlamentu
vo volebnom období Európskeho parlamentu, ktoré začne v roku 2009 a zvolí si podľa
osobitného predpisu119) na celé obdobie trvania mandátu uplatňovanie tohto zákona.
§ 293bg
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. apríla 2009
(1)
Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity v období od 1. apríla 2009 do 31.
decembra 2010 je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu
2 % z vymeriavacieho základu.
(2)
Suma poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie pred 1. aprílom 2009, ktorá
je splatná po 31. marci 2009, sa určí podľa zákona účinného do 31. marca 2009.
(3)
Finančné prostriedky, ktoré sú súčasťou štátnych finančných aktív Slovenskej republiky,
sa použijú na vykrytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne v dôsledku zníženia sadzby
poistného do rezervného fondu solidarity pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne
zárobkovo činnú osobu podľa odseku 1.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
§ 293bh
Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti vznikol do 31.
decembra 2009, o nemocenskej dávke a dávke v nezamestnanosti sa rozhodne podľa zákona
účinného do 31. decembra 2009.
§ 293bi
Suma poistného na sociálne poistenie za obdobie pred 1. januárom 2010, ktorá je splatná
po 31. decembri 2009, sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2009.
§ 293bj
(1)
Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby, ktorým trvá povinnosť odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,
v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále za obdobie pred 1. júnom
2009, ak v deň doručenia žiadosti boli zaplatené dlžné sumy poistného a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie a v období odo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania
rozhodnutia o žiadosti odvádza poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie
včas a v správnej sume. Žiadosť o odpustenie povinnosti zaplatiť penále podľa prvej
vety môže byť podaná najneskôr do 31. decembra 2009. O odpustení povinnosti zaplatiť
penále rozhoduje pobočka.
(2)
O odpustení povinnosti zaplatiť penále podľa odseku 1 rozhoduje pobočka v nedávkovom
konaní do 60 dní od doručenia žiadosti. Proti rozhodnutiu o odpustení povinnosti zaplatiť
penále nie je prípustné odvolanie.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
§ 293bk
V období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové
poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 12, 15 a 16. Ustanovenie § 293ag ods. 1 sa od 1. januára 2010 nepoužije.
§ 293bl
(1)
Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané
penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie
podľa osobitného predpisu1) za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010.
(2)
Pôsobnosť podľa odseku 1 patrí vecne príslušnej pobočke, ktorá rozhoduje o uložení
penále podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviateho bodu.
§ 293bm
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2010
(1)
Ak dôvod na poskytnutie dávky v nezamestnanosti vznikol do 31. januára 2010, o dávke
v nezamestnanosti sa rozhodne podľa zákona účinného do 31. januára 2010.
(2)
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava
aj obdobie od 1. februára 2006 do 31. januára 2010, počas ktorého bolo prerušené povinné
poistenie v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného
predpisu.45a)
§ 293bn
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2011
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni údaje
o jednotlivých obdobiach výkonu zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou
prvýkrát v roku 2011 za rok 2010 v lehote ustanovenej v § 233 ods. 6.
§ 293bo
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. septembra 2010
Ak poistenec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie pred 1. septembrom
2010, nárok na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje a jej suma sa určuje aj po 31.
auguste 2010 podľa zákona účinného do 31. augusta 2010.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011
§ 293bp
(1)
Ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru
2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
(2)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného
v odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
(3)
Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti
podľa osobitného predpisu5) vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru 2010 nebola zamestnanec, je zamestnanec
podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri
2010.
(4)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola povinná poskytovať
príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a tento príjem je povinná poskytovať aj po tomto dni, alebo ktorá bola do 31. decembra
2010 platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu25a) a je týmto platiteľom aj po tomto dni, je zamestnávateľ podľa zákona účinného od
1. januára 2011 a je povinná splniť povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. a) a b) do 31. januára 2011.
(5)
Fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola registrovaná podľa osobitného predpisu8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 a k 31. decembru 2010 nebola samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona účinného
do 31. decembra 2010, je samostatne zárobkovo činná osoba od 1. januára 2011 podľa
tohto zákona, ak dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 aj po 31. decembri 2010. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá
má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím.
§ 293bq
(1)
Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný
starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, zaniká nemocenské poistenie
tejto osoby dňom 31. decembra 2010.
(2)
Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktorej bol pred 1. januárom 2011 priznaný
predčasný starobný dôchodok, zaniká dôchodkové poistenie tejto osoby dňom 31. decembra
2010.
(3)
Poistencovi, ktorý k 31. decembru 2010 bol poistený v nezamestnanosti, má priznaný
invalidný dôchodok a pred 1. januárom 2011 dovŕšil dôchodkový vek, zaniká poistenie
v nezamestnanosti dňom 31. decembra 2010.
§ 293br
Ak ochranná lehota začala plynúť pred 1. januárom 2011, a jej plynutie neskončilo
do 31. decembra 2010, posudzuje sa aj po tomto dni podľa zákona účinného do 31. decembra
2010.
§ 293bs
(1)
Nárok na nemocenskú dávku, nárok na dôchodkovú dávku, nárok na úrazovú dávku a nárok
na dávku v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2011, sa posudzujú a sumy
týchto dávok sa určujú podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.
(2)
Ak nárok na materské vznikol pred 1. januárom 2011 a trvá aj po 31. decembri 2010,
suma materského sa určí a materské sa poskytuje za obdobie po 31. decembri 2010 podľa
zákona účinného od 1. januára 2011.
(3)
Ak sa dôchodková dávka, na ktorú vznikol nárok do 31. decembra 2010, priznáva po
31. decembri 2010, priemerný osobný mzdový bod sa upravuje podľa § 63 ods. 3 a 4 účinného od 1. januára 2011.
§ 293bt
(1)
Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného
do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo
poistený ako zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na
výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného
dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku
poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do
najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do
31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári
2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
(2)
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný
predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a ktorému po
31. decembri 2010 vznikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby pred dovŕšením dôchodkového veku, sa posudzuje
a jeho suma sa určuje za obdobie tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného
od 1. januára 2011.
(3)
Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného
do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo
poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010
a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného
starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej
po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca uvedeného
v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky dôchodku
splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie
po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného
od 1. januára 2011.
(4)
Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného
do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo
poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010,
toto dôchodkové poistenie trvá aj po tomto dni a zanikne pred 1. marcom 2011, nárok
na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie
do zániku tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.
(5)
Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného
do 31. decembra 2010, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie bude trvať po
28. februári 2011 alebo zanikne pred 1. marcom 2011 a v období od 1. januára 2011
do 28. februára 2011 dovŕši dôchodkový vek, nárok na výplatu predčasného starobného
dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku
podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.
(6)
Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 1 a 3,
zúčtujú sa sumy neprávom vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku od najbližšej
splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej
výplatu vznikne nárok.
§ 293bu
Vymeriavací základ na účely platenia poistného na sociálne poistenie za obdobie pred
1. januárom 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.
§ 293bv
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2011 sa určí podľa zákona účinného do 31. decembra
2010.
§ 293bw
V období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 zamestnávateľ platí poistné na úrazové
poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 11 a 17. Ustanovenie § 293bk sa od 1. januára 2011 nepoužije.
Prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. januára 2012
§ 293bx
Ak nárok na materské vznikol pred 1. januárom 2012 a trvá aj po 31. decembri 2011,
suma materského sa určí za obdobie po 31. decembri 2011 podľa zákona účinného od 1.
januára 2012.
§ 293by
V období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013 zamestnávateľ platí poistné na úrazové
poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. V období uvedenom v prvej vete sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 sa neposkytuje.
§ 293bz
V rokoch 2012 a 2013 rozhoduje po predchádzajúcom súhlase dozornej rady generálny
riaditeľ o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok
finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu,
v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený.
§ 293ca
Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu120) účinného do 31. decembra 2011 dosiahnutý za rok 2011 nie je príjmom na účely § 21, § 138 ods. 2 a 3 a § 293bp ods. 5.
§ 293cb
Prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. februára 2012
(1)
Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti,
ktorým toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 31. januári 2012, dobrovoľné poistenie
zaniká od 1. februára 2012, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorej vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie
pred 1. februárom 2012, toto poistenie trvalo k 31. januáru 2012 a k tomuto dňu nezískala
270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia, je dobrovoľne nemocensky poistená podľa
zákona účinného do 31. januára 2012 aj po 31. januári 2012 do dňa podania odhlášky
z dobrovoľného nemocenského poistenia, najdlhšie do dňa, v ktorom získa 270 dní nemocenského
poistenia.
(3)
Fyzickej osobe, ktorá sa prihlási na dobrovoľné poistenie podľa zákona účinného od
1. februára 2012 najneskôr do 29. februára 2012, vzniká dobrovoľné poistenie odo dňa,
ktorý uvedie v prihláške, najskôr od 1. februára 2012.
(4)
Ak poistencovi dobrovoľné nemocenské poistenie zaniklo podľa odseku 1 a vzniklo od
1. februára 2012 toto poistenie je nepretržité.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2012
§ 293cc
Číslo pridelené Sociálnou poisťovňou fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať
poistné pri prihlásení do registra zamestnávateľov alebo do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred 1. marcom 2012 je po 29. februári
2012 variabilný symbol na účely § 142 ods. 7.
§ 293cd
(1)
Sociálna poisťovňa môže postúpiť na právnickú osobu uvedenú v § 149 ods. 12 aj pohľadávku
vzniknutú podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 vrátane pohľadávky
na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie
a na príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky pred rokom 1994 a penále,
ktoré súvisí s týmto poistným, na poistnom na zdravotnom poistení za rok 1994 a penále,
ktoré súvisí s týmto poistným, vrátane pohľadávok uvedených v § 293bd a pohľadávky na preplatkoch na rodičovskom príspevku za obdobie pred 1. novembrom
2002, pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu a na podporách
v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004. Na postúpenie pohľadávky podľa
prvej vety platí § 149 ods. 2 písm. a), ods. 3, 4, 6 až 12 rovnako.
(2)
Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie a príspevku do Fondu zamestnanosti
Slovenskej republiky za obdobie pred 1. januárom 1994 vrátane penále, ak rozhodla
o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky a dlžník neuspokojí pohľadávku štátu, na
ktorú bolo vydané rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania, ani v lehote jedného
roka od vydania rozhodnutia.
(3)
Sociálna poisťovňa môže odpísať podľa § 150 a 151 aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie za rok 1994 vrátane penále, ktorú
má v správe.
Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2012
§ 293ce
(1)
Ministerstvo v roku 2012 opatrenie podľa § 82 ods. 2 nevydá.
(2)
Ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov
najneskôr do 31. októbra 2012, ktorým ustanoví
a)
pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 3 až 5,
b)
percento zvýšenia úrazovej renty podľa odseku 6.
(3)
Pevná suma zvýšenia
a)
starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného
rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej
mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,
b)
predčasného starobného dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného
rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej
mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.
júnu 2012,
c)
invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 70 %, invalidného dôchodku podľa § 266 a sociálneho dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného
rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej
mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,
d)
invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
najviac o 70 % sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu
spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej
mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť najviac o 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,
e)
vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet
50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej
mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za
prvý polrok roku 2012, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého
dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012,
f)
sirotského dôchodku sa určí percentom, ktoré sa určí ako súčet 50 % medziročného
rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve
Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012, z priemernej
mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.
(4)
Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice
z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odseku 3 z priemernej
mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu
súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.
Invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu
nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku
3 písm. c) z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý nie je vyplácaný v sume
jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.
(5)
Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice
z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odseku 3 z priemernej
mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu
súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2012.
Invalidný dôchodok podľa § 266, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov,
sa zvyšuje pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 3 písm. c) z priemernej mesačnej
sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70 %, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou
poisťovňou k 30. júnu 2012.
(6)
Percento zvýšenia úrazovej renty sa určí ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských
cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej
republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok roku 2012.
§ 293cf
(1)
Suma podľa osobitného predpisu121) prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa
osobitného predpisu,121) sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na
starobnom dôchodkovom sporení.
(2)
Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená
suma podľa odseku 1, sa za obdobie starobného dôchodkového sporenia neznižuje.
§ 293cg
Správny fond sa tvorí najviac vo výške 1,9 % aj zo sumy príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie pripísaných na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, ktorá sa podľa
§ 293cf ods. 1 považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013
§ 293ch
Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2013, suma dávky sa určí
aj po 31. decembri 2012 podľa zákona účinného do 31. decembra 2012.
§ 293ci
Vymeriavací základ určený podľa § 138 ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2012 sa použije na účely vzniku a zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby do 30. júna 2013, najdlhšie do 30. septembra 2013, ak bola predĺžená lehota
na podanie daňového priznania za rok 2012. Ak je príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou k 1. júlu 2013 nižší ako 12-násobok vymeriavacieho základu určeného podľa
§ 138 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniká od 1. júla 2013 alebo od 1. októbra
2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012.
§ 293cj
(1)
Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa do 30. júna 2013 alebo do 30. septembra
2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012, použije
§ 138 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2012.
(2)
Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa za obdobie od 1. januára 2013 do 30.
júna 2015 nepoužije § 138 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2013.
(3)
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby je
a)
od 1. júla 2013 alebo od 1. októbra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového
priznania za rok 2012, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb
dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012,
ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové
sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
a koeficientu 1,9,
b)
od 1. júla 2014 alebo od 1. októbra 2014, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového
priznania za rok 2013, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb
dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013,
ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové
sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
a koeficientu 1,6.
(4)
Pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania
a inej samostatnej zárobkovej činnosti na účely odseku 3 je časť pripadajúca na jeden
kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom
roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Na určenie vymeriavacieho základu samostatne
zárobkovo činnej osoby podľa odseku 3 platí § 138 ods. 6, 7, 12 a 17 rovnako.
§ 293ck
(1)
Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti
podľa osobitného predpisu5) vznikol pred 1. januárom 2013, a k 31. decembru 2012 nebola zamestnanec podľa § 4 ods. 1 a 2 účinného do 31. decembra 2012, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára
2013, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2012.
(2)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá do 31. decembra 2012 bola povinná poskytovať
fyzickej osobe príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 a 3 a tento príjem je povinná poskytovať fyzickej osobe aj po tomto dni, alebo ktorá
bola do 31. decembra 2012 platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu25a)a je týmto platiteľom aj po tomto dni, je zamestnávateľ podľa zákona účinného od 1.
januára 2013 a je povinná splniť povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) do 31. januára 2013.
§ 293cl
(1)
Poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného
do 31. decembra 2012, ktorý nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2013 a ktorý je
povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec podľa § 293ck ods. 1 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2013, zaniká nárok na výplatu predčasného
starobného dôchodku od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej
po 28. februári 2013.
(2)
Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1, zúčtujú
sa sumy neprávom vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku od najbližšej splátky
dôchodku splatnej po 28. februári 2013 so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu
vznikne nárok.
§ 293cm
Na zvyšovanie úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej
invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej
renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých a na
zvyšovanie plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla
vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej
súvislosti s ich plnením, ktorých výplatu prevzala Sociálna poisťovňa od 1. augusta
2006 od Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sa
a)
od 1. januára 2013 do 31. decembra 2017 vzťahuje § 89 ods. 9 písm. a),
b)
od 1. januára 2018 vzťahuje § 89 ods. 9 písm. b).
§ 293cn
(1)
Suma podľa osobitného predpisu122)prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa
osobitného predpisu,122) sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na
starobnom dôchodkovom sporení.
(2)
Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená
suma podľa odseku 1, sa za obdobie starobného dôchodkového sporenia neznižuje.
(3)
Suma podľa odseku 1 je príjmom Sociálnej poisťovne a tvorí sa z nej základný fond
starobného poistenia.
§ 293co
Správny fond sa tvorí najviac vo výške 1,9 % aj zo sumy príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie pripísaných na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, ktorá sa podľa
§ 293cn ods. 1 považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie.
§ 293cp
Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol pred 1. januárom 2013, suma dávky
sa určí aj po 31. decembri 2012 podľa zákona účinného do 31. decembra 2012.
§ 293cr
(1)
Poistencovi, ktorému nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2013, dôchodkový vek dovŕšil pred 1. januárom 2013 a predčasný
starobný dôchodok nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku, sa suma starobného dôchodku, na ktorú mal nárok v deň
dovŕšenia dôchodkového veku, určí na žiadosť poistenca znovu podľa predpisov účinných
od 1. januára 2013.
(2)
Nárok na výplatu starobného dôchodku podľa odseku 1 vzniká odo dňa podania žiadosti
o nový výpočet tohto dôchodku, najskôr od 1. januára 2013.
§ 293cs
(1)
Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a suma sirotského dôchodku po poistencovi,
ktorému predčasný starobný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2013 nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku, alebo do dňa smrti poistenca, ak poistenec zomrel pred
1. januárom 2013, sa určí znovu podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.
(2)
Nárok na výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa
odseku 1 vzniká odo dňa podania žiadosti o nový výpočet tohto dôchodku, najskôr od
1. januára 2013.
ÔSMA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 294
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb., zákona č. 58/1964
Zb., zákona č. 65/1965 Zb., zákona č. 67/1965 Zb., zákona č. 87/1968 Zb., zákona č.
88/1968 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 8/1982
Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 148/1983 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., zákona
č. 51/1987 Zb., zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991
Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z.
z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 376/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 235/1998
Z. z. a zákona č. 238/1998 Z. z.,
2.
zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského
poistenia v znení nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 98/1971
Zb., zákona č. 99/1972 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky
č. 106/1979 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 57/1984 Zb., zákona č. 109/1984
Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 112/1984 Zb., zákona
č. 51/1987 Zb., zákona č. 103/1988 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991
Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona
č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995
Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z. a zákona č. 235/1998 Z.
z.,
3.
zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia
č. 76/1979 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 77/1979
Zb., zákona č. 106/1979 Zb., zákona č. 150/1979 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva
Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 116/1983
Zb., zákona č. 30/1983 Zb., zákona č. 56/1984 Zb., zákona č. 108/1984 Zb., nariadenia
vlády Československej socialistickej republiky č. 112/1984 Zb., zákona č. 53/1987
Zb., zákona č. 100/1988 Zb., zákona č. 1/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 194/1994 Z. z.,
4.
zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona
č. 1/1991 Zb., zákona č. 46/1991 Zb., zákona č. 246/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb.,
zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 116/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 59/1993 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 39/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 71/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 195/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/1995 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 137/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996
Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 278/1997 Z. z., zákona č. 376/1997 Z. z.,
zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona
č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 107/1999 Z. z., zákona č. 300/1999
Z. z., zákona č. 344/1999 Z. z., zákona č. 355/1999 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z.,
zákona č. 446/2000 Z. z., zákona č. 242/2001 Z. z., zákona č. 385/2001 Z. z., zákona
č. 306/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z.. z. zákona č. 451/2002 Z. z. a zákona č.
222/2003 Z. z.,
5.
zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady
č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 195/1998
Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z.,
zákona č. 155/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona
č. 280/2002 Z. z. a zákona č. 281/2002 Z. z.,
6.
zákon č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona
č. 132/1998 Z. z., zákona č. 107/1999 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 385/2001
Z. z., zákona č. 306/2002 Z. z. a zákona č. 222/2003 Z. z.,
7.
zákon č. 246/1991 Zb. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1991,
8.
zákon č. 297/1991 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
9.
zákon č. 116/1992 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1992,
10.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1993,
11.
§ 9 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových
pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 175/2002
Z. z.,
12.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993,
13.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v znení zákona č. 231/2002 Z. z.,
14.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1994,
15.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995,
16.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona
č. 366/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998
Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 345/1999 Z. z.,
zákona č. 232/2000 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 243/2000 Z. z., zákona
č. 245/2000 Z. z., zákona č. 467/2000 Z. z., zákona č. 242/2001 Z. z., zákona č. 385/2001
Z. z., zákona č. 505/2001 Z. z., zákona č. 280/2002 Z. z., zákona č. 281/2002 Z. z.,
zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z. a zákona č. 138/2003 Z. z.,
17.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene
niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
18.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1996 a o zmene niektorých zákonov,
19.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov,
20.
§ 32 ods. 1 písm. c), § 44, § 46 a 47, § 49 až 60, § 62 až 70, § 118 ods. 4 písm.
b), § 126 až 129 a § 130 ods. 3 druhá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona
č. 366/1997 Z. z., zákona č. 386/1997 Z. z., zákona č. 394/1998 Z. z., zákona č. 56/1999
Z. z., zákona č. 292/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 241/2000 Z. z.,
zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 504/2001 Z. z., zákona
č. 505/2001 Z. z., zákona č. 556/2001 Z. z., zákona č. 565/2001 Z. z., zákona č. 291/2002
Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z. a zákona č. 678/2002 Z.
z.,
21.
zákon č. 154/1997 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti
sociálneho zabezpečenia,
22.
zákon č. 357/1997 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998,
23.
zákon č. 132/1998 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1998, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1999 a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č.
107/1999 Z. z.,
24.
zákon č. 107/1999 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
25.
zákon č. 233/2000 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
26.
zákon č. 385/2001 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
27.
§ 21 až 26, § 35 ods. 3, § 195 ods. 5, v § 198 ods. 1 písm. a) až c), § 199 až 213,
§ 214 ods. 4, § 217 ods. 3, § 219 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
28.
zákon č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č.
639/2002 Z. z.,
29.
zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z.,
30.
zákon č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti
sociálneho zabezpečenia,
31.
nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 138/1976 Zb. o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
32.
nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 60/1982 Zb. o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
33.
nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 231/1990 Zb. o zvýšení vyplácaných dôchodkov a hraníc nízkych dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom
príjmu,
34.
vyhláška Ministerstva zdravotníctva, Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia č. 76/1957 Ú. v. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej
invalidity) v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 268/1990
Zb.,
35.
vyhláška predsedu vlády č. 91/1958 Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov o organizácii a vykonávaní
nemocenského poistenia zamestnancov v znení vyhlášky č. 191/1960 Zb., vyhlášky č.
6/1967 Zb., vyhlášky č. 178/1968 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych
vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.
262/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z.,
36.
vyhláška Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 141/1958
Ú. l. o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení odsúdených v znení zákona č.
16/1959 Zb., vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., vyhlášky
Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968
Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 155/1983 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva
práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 308/1995 Z. z.,
37.
vyhláška Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení v znení vyhlášky Ústrednej rady
odborov č. 95/1968 Zb., vyhlášky č. 178/1968 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov
č. 113/1975 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb., vyhlášky Ústrednej
rady odborov č. 79/1982 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 154/1983 Zb., vyhlášky
Ústrednej rady odborov č. 80/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 134/1984
Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 239/1988 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva
práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb.,
38.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 182/1968 Zb. o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti uchádzačom o zamestnanie v znení vyhlášky
Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 132/1984 Zb., vyhlášky Federálneho
ministerstva práce a sociálnych vecí č. 58/1987 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a
sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 50/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb. a zákona
Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.,
39.
vyhláška Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského
poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení vyhlášky Ústrednej rady odborov č.
155/1983 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 79/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady
odborov č. 135/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 59/1987 Zb., vyhlášky
Ústrednej rady odborov č. 148/1988 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a
sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych
vecí č. 263/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.
501/1990 Zb. a zákona č. 306/1991 Zb.,
40.
vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky Federálneho ministerstva
práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a
sociálnych vecí č. 260/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych
vecí č. 313/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č.
501/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 463/1991 Zb.,
zákona č. 578/1991 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky
č. 111/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych
vecí Slovenskej republiky č. 259/1992 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych
vecí Slovenskej republiky č. 285/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 7/1993 Z. z., vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 250/1993 Z. z., vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 365/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 197/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 308/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996
Z. z.,
41.
vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky
č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady
o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v
znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č.
145/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky
č. 273/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky
č. 319/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky
č. 353/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky
č. 590/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky
č. 259/1992 Zb., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 265/1998
Z. z. a zákona č. 300/1999 Z. z.,
42.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 356/1991 Zb. o kontrole dodržiavania liečebného režimu,
43.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 106/1992 Zb. o spôsobe kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu,
44.
vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 446/1992 Zb. o predpoklade osobitnej odbornej spôsobilosti v správe sociálneho zabezpečenia,
45.
vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení,
46.
opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 132/1995 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania,
47.
opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 151/1996 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania,
48.
opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 98/1997 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada
za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania,
49.
opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 120/1998 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada
za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania,
50.
opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 125/1999 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada
za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania,
51.
opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 194/2000 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania,
52.
opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 235/2001 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania a náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak zamestnanec
následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel,
53.
opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 340/2002 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada
za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania,
54.
opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 199/2003 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa upravuje náhrada za stratu
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou
z povolania.
§ 294a
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§ 295
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004 okrem § 122 ods. 4 až 6, § 123 ods. 3 až 5, § 272 ods. 7, § 286 ods. 2, § 291 ods. 3 a 4 a § 293, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, § 120 ods. 4, ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej
republiky k Európskej únii.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
ZOZNAM CHORÔB Z POVOLANIA
| Číslo | Choroba z povolania | Podmienky vzniku |
| 1. | Choroba z olova alebo z jeho zlúčenín | K číslam 1 - 18: Pri výrobe, spracovaní, používaní, doprave uvedených látok alebo ak sa tieto látky v uvedených prípadoch vyskytujú ako vedľajšie produkty, medziprodukty alebo odpadové látky. |
| 2. | Choroba z fosforu alebo z jeho zlúčenín | |
| 3. | Choroba z fluóru alebo z jeho zlúčenín | |
| 4. | Choroba z ortuti alebo z jej zlúčenín | |
| 5. | Choroba z arzénu alebo z jeho zlúčenín | |
| 6. | Choroba z mangánu alebo z jeho zlúčenín | |
| 7. | Choroba z kadmia alebo z jeho zlúčenín | |
| 8. | Choroba z vanádia alebo z jeho zlúčenín | |
| 9. | Choroba z chrómu alebo z jeho zlúčenín | |
| 10. | Choroba zo sírouhlíka | |
| 11. | Choroba zo sírovodíka | |
| 12. | Choroba z oxidu uhoľnatého | |
| 13. | Choroba z kyanovodíka alebo z kyanidov | |
| 14. | Choroba z benzénu alebo z jeho homológov | |
| 15. | Choroba z nitrozlúčenín a z aminozlúčenín benzénu alebo jeho homológov | |
| 16. | Choroba z halogenizovaných uhľovodíkov | |
| 17. | Choroba z esterov kyseliny dusičnej | |
| 18. | Choroba z bojových látok alebo z chemických látok s rovnakým účinkom, aký majú bojové látky | |
| 19. | Choroba z ionizujúceho žiarenia a zo žiarenia s obdobným účinkom | K číslam 19 - 20: Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 20. | Choroba z elektromagnetického žiarenia vrátane laseru | |
| 21. | Rakovina kože | Pri výrobe, spracovaní, používaní, doprave škodlivín vyvolávajúcich rakovinu kože. |
| 22. | Kožné choroby okrem rakoviny kože a prenosné kožné choroby | Pri vystavení vplyvu chemických, fyzikálnych (okrem ionizujúceho žiarenia) a biologických škodlivín v pracovnom prostredí a pri práci vyvolávajúcej profesionálne dermatózy. |
| 23. | Rakovina pľúc z rádioaktívnych látok | Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 24. | Infekčné choroby a parazitárne choroby okrem tropických infekčných chorôb a parazitárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí | Pri vyšetrovaní a opatrovaní osôb, tam, kde je preukázateľný styk s týmito chorobami alebo s infekčným materiálom, ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo činností. |
| 25. | Tropické prenosné a parazitárne choroby | Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 26. | Choroby prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo, alebo prostredníctvom prenášačov | Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu vrátane nakladania, vykladania a dopravy takýchto zvierat. |
| 27. | Choroba vyvolaná prácou v hyperbarických alebo hypobarických podmienkach | Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 28. | Choroba z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou | Pri kontakte so zdrojmi vibrácií. |
| 29. | Choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín -ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín | Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 30. | Choroba lakťového nervu z mechanických vplyvov | Pri nútenej polohe horných končatín. |
| 31. | Choroba dolných dýchacích ciest a pľúc spôsobená hliníkovým prachom z hliníkových zliatin (zaprášenie pľúc hliníkom - fibróza pľúc) | Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 32. | Choroba z berýlia a z jeho zlúčenín | Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 33. | Choroba zaprášenia pľúc prachom obsahujúcim oxid kremičitý (silikóza, silikotuberkulóza)
vrátane (uhľokopskej) pneumokoniózy: a) s typickými rtg. znakmi s prihliadnutím na dynamiku choroby, b) v spojení s aktívnou tuberkulózou |
Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 34. | Choroba zaprášenia pľúc azbestovým prachom (azbestóza) a) s typickými rtg. znakmi, b) v spojení s pľúcnou rakovinou |
Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 35. | Choroba pri výrobe tvrdokovov | Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 36. | Choroba dolných dýchacích ciest a pľúc z Thomasovej múčky | Pri práci s Thomasovou múčkou. |
| 37. | Bronchiálna astma (záduch) | Pri preukázaní činností s látkami s alergizujúcim účinkom a pri pôsobení senzibilizujúcich a dráždivých činiteľov. |
| 38. | Porucha sluchu z hluku, pri ktorej dosahuje strata sluchu podľa Fowlera pri poškodených mladších ako 30 rokov najmenej 40 %. Pri poškodených nad 30 rokov sa uvedená hranica každé dva roky zvyšuje o 1 % až do dosiahnutia 50 rokov veku poškodeného, odkedy už musí prevyšovať strata sluchu 50 % | Pri vystavení nadmernému hluku. |
| 39. | Sivý zákal | Pri vystavení nadmernému pôsobeniu krátkovlnných tepelných lúčov. |
| 40. | Nystagmus | V baniach pri mínerských prácach. |
| 41. | Rozdutie pľúc fúkačov skla a hudobníkov na dychové nástroje | Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 42. | a) Ťažká hyperkinetická dysfónia, uzlíky na hlasivkách alebo ťažká nedomykavosť hlasiviek,
ktoré znemožňujú výkon povolania kladúceho zvýšené nároky na hlas b) Ťažká fonasténia |
Pri vystavení zvýšenej hlasovej námahe, najmä v divadlách, školách, profesionálnych hlasových telesách, profesionálnych kultúrnych podnikoch a zábavných podnikoch. Pri speve sólistu. |
| 43. | Bronchopulmonálne choroby spôsobené prachom z bavlny (byssinóza), ľanu, konopí alebo sisalu | Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 44. | Vonkajšie alergické alveolitídy a ich následky spôsobené vdychovaním organických prachov typu farmárske pľúca | Pri vystavení uvedenému nebezpečenstvu. |
| 45. | Alergické choroby horných dýchacích ciest s dokázanou precitlivenosťou na alergény z pracovného prostredia poškodeného | Pri plnení pracovných úloh, činností s alergizujúcimi látkami a pri pôsobení senzibilizujúcich a dráždivých činiteľov, ktoré sú za také uznané. |
| 46. | Nádorové choroby vznikajúce následkom práce s dokázanými chemickými karcinogénmi v pracovnom prostredí poškodeného a prejavujúce sa u neho v príslušných cieľových orgánoch, ktoré nie sú uvedené v tomto zozname | Pri vystavení riziku chemickej karcinogenity a karcinogén dokázaný v jeho pracovnom prostredí je s prevažnou mierou pravdepodobnosti rozhodnutím Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania uznaný za hlavný príčinný faktor vzniku danej nádorovej choroby. |
| 47. | Iné poškodenie zdravia z práce. Ide o poškodenie zdravia z práce, ktoré nie je ani pracovným úrazom, ani chorobou z povolania uvedenou v tomto zozname | Pri vykonávaní práce, ktorá je preukázateľne a v porovnateľnej miere s inými chorobami z povolania uvedenými v tomto zozname v príčinnej súvislosti so zisteným poškodením zdravia a táto súvislosť je uznaná Celoslovenskou komisiou pre posudzovanie chorôb z povolania. |
Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
CHOROBY A STAVY, KTORÉ SI VYŽADUJÚ OSOBITNÚ STAROSTLIVOSŤ
I. KAPITOLA
INFEKČNÉ A PARAZITÁRNE CHOROBY (A00 – B99)
A15 – A19 Tuberkulóza
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe príslušného odborného vyšetrenia
podľa postihnutia orgánov, musí ísť o dlhodobé postihnutie funkcií orgánov vrátane
komplikácií (napríklad II. stupeň dychovej nedostatočnosti, obličkové zlyhanie).
A50 Vrodený syfilis
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe miery funkčného postihnutia nervového
systému, psychických komplikácií a pohybového aparátu.
B15 – B19 Zápaly pečene
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe biochemickej aktivity ochorenia,
stupňa prekrvenia, ako aj následných komplikácií nervového, tráviaceho a obehového
systému, výkonnosti, výživy.
B20 – B24 Choroby vyvolané vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe vzniku komplikácií v poslednom
klinicky manifestnom štádiu, s rozvojom komplikácií, so stratou výkonnosti, prejavov
zo strany imunitného systému, postihnutia orgánov.
Výnimočne sa posudzujú aj iné infekčné choroby a parazitárne choroby na základe miery
anatomického a funkčného postihnutia orgánov, prípadne systémov podľa predchádzajúcich
kritérií.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej presnej aplikácii cielenej
liečby, ošetrovanie lokálnych zmien, dozor, prevenciu zápalových ochorení, diétne
stravovanie, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, individuálnu
rehabilitáciu a liečebnú telesnú výchovu.
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Terminálne štádiá infekčných a parazitárnych chorôb.
II. KAPITOLA
NÁDORY (C00 – D48)
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe štádia ochorenia, t. j. III-IV,
TNM klasifikácie, histologickej štruktúry, lokalizácie, ovplyvniteľnosti onkologického
ochorenia liečbou, kvality remisie, komplikácií nádorového ochorenia, orgánového postihnutia
pri metastázach s mierou určenia funkčnej poruchy, poruchy výživy, poruchy odolnosti
proti infekciám, vplyvu na mobilitu, výkonnosť a iných porúch.
Výnimočne sa posudzujú aj nezhubné nádory, ktorých lokalizácia a mechanický vplyv
vyvolávajú orgánové komplikácie a funkčné komplikácie v prípadoch, ak sa liečbou nedajú
odstrániť.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri aplikácii cielenej liečby, sprevádzanie
do špecializovaných zdravotníckych zariadení, prevenciu infekčných ochorení pri celkovom
oslabení zdravotného stavu, lokálne ošetrovanie, prípravu stravy, pomoc pri dennej
hygiene a toalete.
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Terminálne štádiá neliečiteľných zhubných nádorov.
III. KAPITOLA
CHOROBY KRVI A KRVOTVORNÝCH ORGÁNOV A NIEKTORÉ PORUCHY IMUNITNÝCH MECHANIZMOV (D50
– D89)
D55 – D64 Nutričné, hemolytické, aplastické a iné málokrvnosti
D65 – D69 Poruchy koagulácie, purpura a iné hemoragické choroby
D80 – D89 Určité poruchy imunitného mechanizmu
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí podľa druhu a stupňa komplikácií, ako aj
podľa priebehu primárneho ochorenia s trvalou potrebou transfúznej liečby, liečby
kortikoidmi, imunosupresívami a náhradnej liečby, rozvoja komplikácií – zakrvácanie
do kĺbov, podkožia, postihnutie iných orgánov, prípadne systémov.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, pri
kontrole priebehu ochorenia a akútnych zmien, prevenciu zápalových ochorení, sprevádzanie
do špecializovaných zdravotníckych zariadení, prevenciu a ošetrovanie úrazov, pravidelné
kontroly, liečebnú telesnú výchovu a rehabilitáciu.
IV. KAPITOLA
CHOROBY ŽLIAZ S VNÚTORNÝM VYLUČOVANÍM, VÝŽIVY A PREMENY LÁTOK (E00 – E90)
E00 – E07 Choroby štítnej žľazy
Závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje podľa rezistencie na liečbu, poklesu
hmotnosti, zaostávania v psychickom vývoji a somatickom vývoji, postihnutia orgánov,
zníženia výkonnosti, prípadne postihnutia systému.
E10 – E14 Cukrová úplavica
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe odborného vyšetrenia vrátane
iných konziliárnych vyšetrení podľa charakteru komplikácií so zameraním na celkový
telesný rozvoj a duševný rozvoj, funkciu vnútorných orgánov, pokles hmotnosti, zníženie
výkonnosti, stabilitu či nestabilitu hladiny glykémie, funkcie zraku, poškodenia nervového,
vylučovacieho, srdcovo-cievneho, prípadne dýchacieho systému.
E20 – E35 Choroby z podvýživy a iných nedostatkov vo výžive
E70 – E90 Metabolické poruchy
Závažnosť zdravotného postihnutia ako pri E10 – E14.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového
zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených
dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu
diéty, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, ošetrovanie komplikácií.
Táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť do 15. roku veku dieťaťa.
V. KAPITOLA
DUŠEVNÉ PORUCHY A PORUCHY SPRÁVANIA (F00 – F99)
F10 – F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok
F20 – F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi
F30 – F39 Afektívne poruchy
F70 – F79 Duševná zaostalosť
F90 – F98 Poruchy správania a emočné poruchy v detstve a počas dospievania
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického
vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu,
myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie
seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti je
dôležitý vyšší stupeň, t. j. stredný, ťažký a hlboký stupeň duševnej zaostalosti.
Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny, presne
definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu
atakov.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor
pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej
hygiene a toalete, osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných
zdravotníckych zariadení, a najmä náročný individuálny prístup.
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa.
Duševné choroby a poruchy správania – liečbou málo ovplyvniteľné (ťažké formy).
VI. KAPITOLA
CHOROBY NERVOVÉHO SYSTÉMU (G00 – G99)
G00 – G09 Zápalové choroby ústredného nervového systému
G10 – G13 Systémové atrofie prvotne postihujúce ústredný nervový systém
G20 – G26 Extrapyramídové poruchy a poruchy hýbavosti
G35 – G37 Demyelinizačné choroby ústredného nervového systému
G40 – G47 Epizodické a záchvatové poruchy
G50 – G59 Poruchy nervov, nervových koreňov a nervových spletí
G60 – G64 Polyneuropatia a iné poruchy periférneho nervového systému
G70 – G73 Poruchy nervovosvalovej platničky a svalu
G80 – G83 Mozgové ochrnutie a iné paralytické syndrómy
G90 – G99 Iné poruchy nervového systému
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe neurologického vyšetrenia vrátane
odborných konziliárnych vyšetrení pri stredne ťažkých a ťažkých formách ochorení.
Dôležité je funkčné postihnutie orgánov, prípadne systémov, akým spôsobom ovplyvňujú
sebestačnosť, mobilitu, psychický vývoj a somatický vývoj. Pri záchvatových ochoreniach
je dôležité presne určiť frekvenciu a charakter záchvatov, rezistenciu na liečbu.
Pri neuralgii trojklaného nervu je dôležitá ťažká forma ochorenia i jeho obojstranné
postihnutie. Pri obrne treba diagnostikovať stupeň, jednostranné alebo obojstranné
postihnutie, či ide o kompletnú alebo parciálnu formu, definovať komplikácie. Treba
presne definovať poruchu hybnosti a samoobsluhy, pri postihnutí dvoch a viacerých
končatín ich dominanciu, prípadne presne opísať iné komplikácie (napríklad poruchy
vyprázdňovania stolice a moču).
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav pri stredne ťažkých a ťažkých formách ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť
pri individuálnej liečebnej telesnej výchove, rehabilitácii, dozor, sprevádzanie do
špecializovaných zdravotníckych zariadení, sprevádzanie na invalidnom vozíku, nácvik
hybnosti a pohyblivosti, poskytovanie laickej prvej pomoci pri náhlych poruchách vedomia,
pri prevencii úrazov, stravovaní, dennej hygiene a toalete, kúpaní, obliekaní, pri
rehabilitácii.
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Ťažké formy chorôb nervového systému so závažným pohybovým a psychickým postihnutím.
VII. KAPITOLA
CHOROBY OKA A JEHO ADNEXOV (H00 – H59)
H53 – H54 Poruchy videnia a slepota
Závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje na základe komplexného očného vyšetrenia
na oboch očiach po korekcii, či ide o obojstrannú praktickú alebo obojstrannú úplnú
slepotu. V prípade iných ochorení oka, prípadne centrálneho nervového systému sa posudzuje,
či následky sú na úrovni obojstrannej praktickej alebo obojstrannej úplnej slepoty
po korekcii.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť, najmä sprevádzanie v neznámom prostredí,
prevenciu úrazov, pomoc pri komunikácii, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych
zariadení, pomoc pri čítaní, písaní špeciálnym písmom pre nevidiacich, pomoc pri výučbe,
zaškolenie v špecializovaných zariadeniach pre nevidiacich a slabozrakých.
VIII. KAPITOLA
CHOROBY UCHA A HLÁVKOVÉHO VÝBEŽKU (H60 – H95)
H80 – H83 Choroby vnútorného ucha
H90 Praktická alebo úplná hluchota
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe ušno-nosno-krčného vyšetrenia,
foniatrického vyšetrenia vrátane vyšetrenia vestibulárneho aparátu, prípadne aj konziliárneho
neurologického vyšetrenia v neurologickej ambulancii v prípade poruchy rovnováhy.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri komunikácii, nácvik reči, sprevádzanie
do špecializovaných zdravotníckych zariadení a vyučovanie v špecializovaných školských
zariadeniach pre nepočujúcich, prevenciu úrazov, tlmočenie pri posunkovej reči, telefonovaní.
Osobitná pomoc sa vyžaduje do 15. roku veku dieťaťa.
IX. KAPITOLA
CHOROBY OBEHOVEJ SÚSTAVY (I00 – I99)
I05 – I09 Zdĺhavé reumatické choroby srdca
I10 – I15 Hypertenzné choroby
I30 – I52 Iné choroby srdca
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe komplexného interného alebo kardiologického
funkčného vyšetrenia pri ochoreniach v III. – IV. klinickom štádiu ochorenia obehovej
sústavy, ktoré vyžadujú intenzívnu domácu liečbu. V prípade porúch srdcového rytmu
sú dôležité ťažké formy podľa Lowna, prípadne ich rezistencia na liečbu. Posudkovo
významné sú aj stavy po transplantácii srdca.
I60 – I69 Cievne choroby mozgu
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe komplexného neurologického vyšetrenia
vrátane konziliárnych vyšetrení podľa lokalizácie poškodenia orgánov alebo systémov
(očné, psychiatricko-psychologické vyšetrenie), posudzuje sa najmä postihnutie hybnosti,
koordinácia pohybu, psychické zmeny, funkcia postihnutých končatín.
I70 – I79 Choroby tepien, tepničiek a vlásočníc
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí len výnimočne pri závažných uzáveroch veľkých
ciev, najmä na končatinách, prevažne horných, ktoré znamenajú funkčnú stratu končatiny,
prípadne končatín.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri presnej aplikácii liekov, sledovanie
klinického stavu, prevenciu akútnych zápalových ochorení, individuálnu liečebnú telesnú
výchovu, rehabilitáciu, sprevádzanie na invalidnom vozíku, sprevádzanie do špecializovaných
zdravotníckych zariadení. V prípade poruchy reči a vnímania reči si stav vyžaduje
pomoc pri komunikácii, pri nácviku čítania a písania.
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Choroby obehovej sústavy v štádiu globálnej obehovej nedostatočnosti napriek liečbe.
X. KAPITOLA
CHOROBY DÝCHACEJ SÚSTAVY (J00 – J99)
J40 – J47 Chronické choroby dolných dýchacích ciest
J80 – J84 Iné choroby dýchacích ústrojov postihujúce interstícium
J95 – J99 Iné choroby dýchacej sústavy
Závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje na základe odborného pľúcneho funkčného
vyšetrenia s dôrazom na zistenie ťažkého stupňa dychovej nedostatočnosti, ťažkého
stupňa zníženia funkcie pľúc (vyšetrenie krvných plynov), prítomnosti príznakov poškodenia
iných orgánov alebo systémov a dýchania modifikovaného trvalou tracheostómiou.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri cielenej aplikácii liekov, liečbe
kyslíkom, ošetrovanie záchvatov dýchavice, individuálnu liečebnú telesnú výchovu a
dychovú rehabilitáciu, prevenciu sezónneho zhoršenia, sprevádzanie do špecializovaných
zdravotníckych zariadení, v prípade tracheostómie pomoc pri komunikácii.
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Choroby dýchacej sústavy v štádiu globálnej dychovej nedostatočnosti napriek liečbe.
XI. KAPITOLA
CHOROBY TRÁVIACEJ SÚSTAVY (K00 – K93)
K50 – K52 Neinfekčný zápal tenkého a hrubého čreva
K70 – K77 Choroby pečene
K86 Chronický zápal podžalúdkovej žľazy
K90 – K93 Iné choroby tráviacej sústavy
Závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje na základe odborného interného gastroenterologického
funkčného vyšetrenia. Posudzujú sa najmä ťažké formy ochorení s poklesom výživy, hmotnosti,
celkovým oslabením výkonnosti, obranyschopnosti proti infekciám, zaostávania v psychickom
vývoji aj somatickom vývoji, či zdravotný stav vyžaduje mimoriadny diétny režim, upravený
príjem stravy alebo ošetrovanie umelého vývodu čreva, či ide o stav po transplantácii
pečene.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť najmä pri príprave špeciálnej diétnej
stravy, kontrolu stavu výživy, presnú aplikáciu liekov, dodržiavanie životosprávy,
tlmenie psychicky nepriaznivých vplyvov, prevenciu akútnych zápalových ochorení, ošetrovanie
pri umelých vývodoch hrubého čreva, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych
zariadení.
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Choroby tráviacej sústavy so zhubným typom výživy v štádiu dekompenzácie.
XII. KAPITOLA
CHOROBY KOŽE A PODKOŽNÉHO TKANIVA (L00 – L99)
L10 – L14 Pľuzgierové (bulózne) dermatózy
L20 – L30 Dermatitídy a ekzémy
L40 – L45 Papuloskvamózne choroby
Závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje na základe komplexného dermatologického
vyšetrenia vrátane konziliárnych vyšetrení. Posudzujú sa najmä ťažké rezistentné formy
kožných ochorení a ich komplikácie pohybového systému, postihnutie odkrytých častí
tela, najmä tváre, psychické komplikácie.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri lokálnej a celkovej liečbe ochorenia
kože, tlmenie nepriaznivých vplyvov, ako je zápach, mokvanie, svrbenie, pálenie a
tvorba zohyzďujúcich jaziev, tlmenie psychických komplikácií, liečbu komplikácií zo
strany pohybového aparátu, tlmenie bolestí, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych
zariadení, individuálnu rehabilitáciu, prevenciu proti poraneniam a infekciám.
XIII. KAPITOLA
CHOROBY SVALOVEJ SÚSTAVY A KOSTROVEJ SÚSTAVY A SPOJIVOVÉHO TKANIVA (M00 – M99)
M05 – M14 Zápalové polyartropatie
M15 – M19 Artrózy
M20 – M25 Iné poruchy kĺbov
M30 – M36 Systémové choroby spojivového tkaniva
M40 – M45 Deformujúce dorzopatie
M45 – M49 Spondylopatie
M50 – M54 Dorzopatie
Závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje na základe komplexného odborného neurologického,
reumatologického alebo ortopedického funkčného vyšetrenia. Posudzujú sa ťažké formy
postihnutia s nepriaznivým vplyvom na psychický vývoj a somatický vývoj, komplikácie
zo strany orgánov alebo systémov (nervy, nervové spleti, srdce, pľúca – ich funkcie),
či ide o jednostranné alebo viacnásobné postihnutie, či postihnutie podstatne obmedzuje
hybnosť končatín, funkciu, pohyblivosť, sebestačnosť a samoobsluhu, či vyžaduje ortopedickú
korekciu podporným aparátom alebo operáciu.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri aplikácii liekov, kontrolu a aplikáciu
korekčného aparátu, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, pravidelnú
rehabilitáciu a individuálnu liečebnú telesnú výchovu, pomoc pri dennej hygiene a
toalete.
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Výnimočne choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva s trvalým pripútaním
na lôžko.
XIV. KAPITOLA
CHOROBY MOČOVEJ A POHLAVNEJ SÚSTAVY (N00 – N99)
N00 – N08 Glomerulárne choroby
N10 – N16 Tubulointersticiálne choroby
N17 – N19 Zlyhanie obličiek
N30 – N39 Iné choroby močovej sústavy
Závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje na základe komplexného funkčného urologického
alebo nefrologického vyšetrenia. Posudzuje sa stredne ťažká až ťažká forma obličkovej
nedostatočnosti, stavy po transplantácii obličky a funkcia štepu, ťažká forma inkontinencie
moču, prítomnosť umelého vyústenia močovodov von, prípadne do hrubého čreva, vrodený
vývod močovodov, komplikácie zo strany iných orgánov alebo systémov pri ťažkých formách
ochorení, vplyv na psychický vývoj a somatický vývoj, vplyv na mobilitu, sebestačnosť,
dialyzačná liečba a jej komplikácie.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri príprave diéty, aplikáciu liekov,
sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, ošetrovanie v prípade komplikácií,
rehabilitáciu, individuálnu liečebnú telesnú výchovu, tlmenie komplikácií choroby,
prevenciu akútnych zápalových ochorení, ošetrovanie na lôžku v terminálnom štádiu.
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Choroby močovej sústavy v terminálnom štádiu zlyhania obličiek.
XVII. KAPITOLA
VRODENÉ CHYBY, DEFORMÁCIE A CHROMOZÓMOVÉ MALFORMÁCIE (Q00 – Q99)
Q00 – Q07 Vrodené chyby nervového systému
Závažnosť poškodenia zdravotného stavu a osobitná starostlivosť pri vrodených chorobách
nervového systému sa posudzujú ako pri poškodení nervového systému.
Q10 – Q18 Vrodené chyby oka, ucha, tváre a krku
Závažnosť poškodenia zdravotného stavu a osobitná starostlivosť pri vrodených chybách
oka, ucha, tváre a krku sa posudzujú ako pri poškodeniach zraku, sluchu alebo pohybového
aparátu.
Q20 – Q28 Vrodené choroby obehovej sústavy
Závažnosť poškodenia zdravotného stavu a osobitná starostlivosť pri vrodených chorobách
obehovej sústavy sa posudzujú ako pri chorobách obehovej sústavy.
Q30 – Q34 Vrodené chyby dýchacej sústavy
Závažnosť poškodenia zdravotného stavu a osobitná starostlivosť pri vrodených chybách
dýchacej sústavy sa posudzujú ako pri chorobách dýchacej sústavy.
Q35 – Q37 Rázštep pery a rázštep podnebia
Vrodené rázštepy pery a podnebia sa spravidla do jedného roka života dobre upravujú
plastickou chirurgickou operáciou.
Q38 – Q45 Iné vrodené chyby tráviacej sústavy
Závažnosť poškodenia zdravotného stavu a osobitná starostlivosť pri vrodených chybách
tráviacej sústavy sa posudzujú ako pri chorobách tráviaceho systému s tým, že dieťa
vyžaduje osobitnú starostlivosť do priaznivej chirurgickej úpravy vrodenej anomálie.
Q60 – Q64 Vrodené chyby močovej sústavy
Závažnosť poškodenia zdravotného stavu a osobitná starostlivosť pri vrodených chybách
močovej sústavy sa posudzujú ako pri chorobách močovej sústavy.
Q65 – Q79 Vrodené chyby a deformácie svalov a kostí
Závažnosť poškodenia zdravotného stavu a osobitná starostlivosť pri vrodených chybách
svalov a kostí sa posudzujú ako pri chorobách svalovej, kostrovej sústavy.
Q80 – Q89 Iné vrodené chyby
Závažnosť poškodenia zdravotného stavu a osobitná starostlivosť pri iných vrodených
chybách sa posudzujú podľa poškodenia funkcie orgánu alebo systému na základe klinických
príznakov.
Q90 – Q99 Chromozómové anomálie nezatriedené inde
Závažnosť poškodenia zdravotného stavu a osobitná starostlivosť sa posudzujú podľa
klinických prejavov týchto chorôb (napríklad psychiatrické a pohybové).
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Vrodené chyby, deformácie a chromozómové anomálie so závažným pohybovým postihnutím
a psychickým postihnutím, prípadne so závažným postihnutím vnútorných orgánov neovplyvniteľným
liečbou.
XIX. KAPITOLA
PORANENIA, OTRAVY A NIEKTORÉ INÉ NÁSLEDKY VONKAJŠÍCH PRÍČIN (S00 – T98)
Závažnosť poškodenia zdravotného stavu a osobitnú starostlivosť pri úrazoch, otravách
a iných následkoch vonkajších príčin má význam posudzovať po skončení liečby. Posudzujú
sa ako pri iných chorobách podľa miesta, funkcie a trvalých následkov.
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne
sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Trvalé následky poranení, otráv a niektorých iných vonkajších príčin so závažným pohybovým
alebo psychickým postihnutím, prípadne so závažným postihnutím vnútorných orgánov
neovplyvniteľným liečbou.
Osobitná kapitola
Vrodené, funkčné a anatomické chýbanie končatín
Vzhľadom na špecifickú funkciu končatín stavy, ktoré vyvoláva chýbanie končatín, patria
do vrodených chýb alebo chýb získaných väčšinou po úrazových stavoch buď s funkčným,
alebo s anatomickým chýbaním končatiny alebo končatín.
Zdravotný stav sa posudzuje na základe traumatologického, neurologického alebo ortopedického
vyšetrenia. Pri hornej končatine je dôležité posúdiť najmä úchopovú funkčnosť ruky.
Pri dolnej končatine je dôležité posúdenie straty alebo amputácie od členka nahor.
Pri strate jednej dolnej a hornej končatiny alebo strate oboch horných alebo dolných
končatín (funkčne alebo anatomicky) ide o ťažké postihnutie.
Osobitná starostlivosť
Pri úplných stratách končatiny alebo končatín dieťa vyžaduje osobitnú starostlivosť
pri rehabilitácii, individuálnej liečebnej telesnej výchove, sprevádzanie do špecializovaných
zdravotníckych zariadení, rehabilitačných ústavov a školských zariadení pre telesne
postihnuté deti a mládež, ako aj zaškolenie v nich, tlmenie fantómových bolestí, psychických
komplikácií, asistenciu pri nosení protéz.
Príloha č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
VŠEOBECNÉ VYMERIAVACIE ZÁKLADY V KALENDÁRNYCH ROKOCH PRED ROKOM 2003
| Rok | Priemerná mesačná mzda v hospodárstve | Všeobecný vymeriavací základ |
| 1949 | 792 | 9 504 |
| 1950 | 854 | 10 248 |
| 1951 | 903 | 10 836 |
| 1952 | 940 | 11 280 |
| 1953 | 1 036 | 12 432 |
| 1954 | 1 125 | 13 500 |
| 1955 | 1 148 | 13 776 |
| 1956 | 1 202 | 14 424 |
| 1957 | 1 235 | 14 820 |
| 1958 | 1 262 | 15 144 |
| 1959 | 1 281 | 15 372 |
| 1960 | 1 330 | 15 960 |
| 1961 | 1 368 | 16 296 |
| 1962 | 1 362 | 16 344 |
| 1963 | 1 375 | 16 500 |
| 1964 | 1 423 | 17 076 |
| 1965 | 1 456 | 17 472 |
| 1966 | 1 510 | 18 120 |
| 1967 | 1 594 | 19 128 |
| 1968 | 1 733 | 20 796 |
| 1969 | 1 863 | 22 356 |
| 1970 | 1 910 | 22 920 |
| 1971 | 1 980 | 23 760 |
| 1972 | 2 065 | 24 780 |
| 1973 | 2 133 | 25 596 |
| 1974 | 2 203 | 26 436 |
| 1975 | 2 271 | 27 252 |
| 1976 | 2 338 | 28 056 |
| 1977 | 2 412 | 28 944 |
| 1978 | 2 483 | 29 796 |
| 1979 | 2 549 | 30 588 |
| 1980 | 2 606 | 31 272 |
| 1981 | 2 642 | 31 704 |
| 1982 | 2 695 | 32 340 |
| 1983 | 2 745 | 32 940 |
| 1984 | 2 790 | 33 480 |
| 1985 | 2 843 | 34 116 |
| 1986 | 2 888 | 34 656 |
| 1987 | 2 941 | 35 292 |
| 1988 | 3 020 | 36 240 |
| 1989 | 3 142 | 37 704 |
| 1990 | 3 278 | 39 336 |
| 1991 | 3 770 | 45 240 |
| 1992 | 4 543 | 54 516 |
| 1993 | 5 379 | 64 548 |
| 1994 | 6 294 | 75 528 |
| 1995 | 7 195 | 86 340 |
| 1996 | 8 154 | 97 848 |
| 1997 | 9 226 | 110 712 |
| 1998 | 10 003 | 120 036 |
| 1999 | 10 728 | 128 736 |
| 2000 | 11 430 | 137 160 |
| 2001 | 12 365 | 148 380 |
| 2002 | 13 511 | 162 132 |
Príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
PERCENTUÁLNA MIERA POKLESU ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI PODĽA DRUHU ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA
ORGÁNOV A SYSTÉMOV
Príloha č. 5 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého
zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 6, 10. 1. 1979).
2.
Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami
vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve
a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 359, 19. 12. 1986).
3.
Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich
pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992) v znení
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165,
27. 6. 2007).
4.
Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP
a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19. 6. 1996) v
znení smernice Rady 97/75/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES
L 10, 16. 1. 1998).
5.
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu
na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES
L 180, 19. 7. 2000).
6.
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v
zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 303,
2. 12. 2000).
7.
Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania
práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 82, 22. 3. 2001).
8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania
s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v.
EÚ L 204, 26. 7. 2006).
9.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa
(kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 283, 28. 10. 2008).
10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi
činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS
(Ú. v. EÚ, L 180, 15. 7. 2010).
1)
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a)
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov.
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.
1b)
Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z.
1c)
Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2007
Z. z.
2)
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
4)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v.
ES L 166, 30. 4. 2004) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009
zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009).
5)
§ 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
6)
§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
§ 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov.
§ 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23a)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
24)
§ 17 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25a)
§ 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27)
§ 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.
28)
§ 8f zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
§ 161 zákona č. 315/2001 Z. z.
§ 161 zákona č. 315/2001 Z. z.
29)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 209/2002 Z. z.
32)
§ 25 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.
33a)
Napríklad § 131 ods. 2 a 4, § 154 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 348/2011 Z. z.
35)
§ 19 ods. 1 písm. n) a § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
36)
Zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.
38)
39)
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010
Z. z.
39b)
Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
39c)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
39d)
Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
41)
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č. 438/2002 Z. z.
41a)
§ 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
42)
Napríklad zákon č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42a)
Zákon č. 221/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42b)
Zákon č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
43)
§ 38 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
44)
Napríklad § 136 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z.
45)
Napríklad § 136 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z.
45b)
Zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.
46)
Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
47)
50)
§ 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.
51)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
53)
Napríklad § 162 zákona č. 311/2001 Z. z.
55)
§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
56)
§ 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely
štátnych sociálnych dávok.
56a)
Článok 1 nariadenia Rady (EHS Euroatom, ESUO) č. 259/1968 z 29. februára 1968, ktorým
sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych
spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie
(Ú. v. ES L 56, 4. 3. 1968) v platnom znení.
58)
§ 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
59)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
60)
§ 85 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 386/1997 Z. z.
60a)
Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a
doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov.
65)
66)
§ 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
67)
68)
Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
282/2006 Z. z.
69)
§ 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
69a)
Zákon č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
69b)
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
70)
Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností.
71)
Napríklad zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb.
o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 256/1994 Z. z. a zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 37/2002 Z. z.
71a)
Napr. § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
81)
Občiansky súdny poriadok.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
82)
Zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
87)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
89)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
90)
§ 95 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
90a)
§ 65 ods. 4 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
90b)
§ 17a zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
91)
§ 94 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 67 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 519/2007 Z. z.
§ 67 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 519/2007 Z. z.
91a)
§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
91c)
§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
92)
§ 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
92a)
§ 73 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 125/2011 Z. z.
92b)
93)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
93a)
Zákon č. 285/2009 Z. z. o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom
po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
93aa)
§ 29b ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 77b zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 34/2011 Z. z.
§ 77b zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 34/2011 Z. z.
93ab)
§ 77c ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z.
93ac)
§ 29b ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 250/2011 Z. z.
95a)
§ 108a a 108b zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
96)
Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
96a)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
97)
§ 61 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
98)
§ 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
100)
§ 278 a 279 Občianskeho súdneho poriadku.
§ 69 až 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 29b ods. 3 zákona č. 59/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 12b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. v znení zákona č. 451/2002 Z. z.
§ 69 až 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 29b ods. 3 zákona č. 59/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 12b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. v znení zákona č. 451/2002 Z. z.
100aa)
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
100aaa)
§ 6 ods. 1 zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.
100b)
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
101)
§ 8a ods. 1 písm. r) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení zákona č. 158/2001 Z. z.
102)
102a)
§ 64 ods. 4 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z.
102aa)
Zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
104)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
105)
Napríklad § 8 ods. 1 Trestného poriadku, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
106)
Zákon č. 241/2001 Z. z. v znení zákona č. 418/2002 Z. z.
106a)
Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 618/2004 Z. z.
107)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií).
108)
Napríklad § 56 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
110)
§ 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003
Z. z.
111)
Zákon č. 306/2002 o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Zákon č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Zákon č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
112)
§ 184 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb.,
ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.
113)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
113a)
Zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých
zákonov.
113b)
Zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.
114)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
115)
§ 123f zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
116)
Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
117)
Zákon č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov
a zajateckých táborov v znení neskorších predpisov.
118)
§ 123m zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 434/2008 Z. z.
119)
Čl. 25 Rozhodnutia Európskeho parlamentu 2005/684/ES, Euratom z 28. septembra 2005,
ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ L 262, 7. 10. 2005).
120)
§ 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
121)
§ 123ac zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z.
122)
§ 123ae zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z.
