595/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 30.09.2010 do 31.12.2010
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
Prílohy
Poznámky
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 595/2003 Z. z. |
| Názov: | Zákon o dani z príjmov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 04.12.2003 |
| Dátum vyhlásenia: | 31.12.2003 |
| Dátum účinnosti od: | 30.09.2010 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.2010 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 161/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje rozsah a výška tvorby technických rezerv a opravných položiek k pohľadávkam, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov zdravotných poisťovní |
| 27/2015 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa mení opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení opatrenia z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72 |
| 6/2023 R. o. | Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení neskorších predpisov |
| 43/2004 Z. z. | Zákon o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 177/2004 Z. z. | Zákon o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov |
| 191/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 391/2004 Z. z. | Zákon o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 538/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 539/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 659/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 68/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 314/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 534/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 660/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 688/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 76/2007 Z. z. | Zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 209/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 519/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 530/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 561/2007 Z. z. | Zákon o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 621/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov |
| 653/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 168/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 465/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 514/2008 Z. z. | Zákon o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 563/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 567/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 60/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 184/2009 Z. z. | Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 185/2009 Z. z. | Zákon o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 504/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 563/2009 Z. z. | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 374/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 548/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 129/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 231/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 56/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 250/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 331/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 362/2011 Z. z. | Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 406/2011 Z. z. | Zákon o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 547/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 548/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 69/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 188/2012 Z. z. | Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 114/2011 z 13. júna 2012 vo veci pozastavenia účinnosti § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. a zákona č. 129/2011 Z. z. |
| 189/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 252/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 288/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 395/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 70/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 135/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 318/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 463/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 180/2014 Z. z. | Zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 183/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 333/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 364/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 371/2014 Z. z. | Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 25/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
| 61/2015 Z. z. | Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 62/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 79/2015 Z. z. | Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 140/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 176/2015 Z. z. | Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 253/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 361/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 375/2015 Z. z. | Zákon o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 378/2015 Z. z. | Zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 389/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 437/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 341/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 264/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 279/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 335/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 344/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 57/2018 Z. z. | Zákon o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 63/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 112/2018 Z. z. | Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 209/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 213/2018 Z. z. | Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 347/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 368/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 385/2018 Z. z. | Zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 4/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 10/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 54/2019 Z. z. | Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 88/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa zrušuje zákon č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 155/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 223/2019 Z. z. | Zákon o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 228/2019 Z. z. | Zákon o príspevku za zásluhy v oblasti športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 233/2019 Z. z. | Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 301/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 315/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 316/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 319/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 390/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 393/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 462/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 46/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 198/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 |
| 296/2020 Z. z. | Zákon o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 416/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 420/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 421/2020 Z. z. | Zákon o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 76/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 215/2021 Z. z. | Zákon o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 257/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 310/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 408/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 416/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 129/2022 Z. z. | Zákon o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 222/2022 Z. z. | Zákon o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 232/2022 Z. z. | Zákon o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 257/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 433/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 496/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 519/2022 Z. z. | Zákon o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov |
| 59/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 60/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 65/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 123/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 128/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 205/2023 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy |
| 278/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov |
| 281/2023 Z. z. | Zákon o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 309/2023 Z. z. | Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 508/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie |
| 530/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií |
| 46/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 87/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 248/2024 Z. z. | Zákon o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 278/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií |
| 279/2024 Z. z. | Zákon o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 355/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 366/1999 Z. z. | Zákon o daniach z príjmov |
| 368/1999 Z. z. | Zákon o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov |
| 161/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje rozsah a výška tvorby technických rezerv a opravných položiek k pohľadávkam, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov zdravotných poisťovní |
595
ZÁKON
zo 4. decembra 2003
o dani z príjmov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „daň“),
b)
spôsob platenia a vyberania dane.
(2)
Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“), má prednosť pred týmto zákonom.
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,
b)
predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka
okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,
c)
príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami
bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality,
prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak;
za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva
alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil
pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,
d)
daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
1.
fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt1a) alebo sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej
republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt,1a) ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo
v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,
2.
právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného
vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné
rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa
tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri,
e)
daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou
1.
fyzická osoba neuvedená v písmene d) prvom bode,
2.
fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky
obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej
republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu
závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky,
3.
právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode,
f)
predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci
zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí,
g)
predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci
zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16),
h)
zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa
tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy,
i)
daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak,
j)
základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov
v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,
k)
daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom
zdaňovacom období,
l)
zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak,
m)
obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a
peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto
príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala,1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 alebo 14; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou
finančného prenájmu,
n)
závislou osobou blízka osoba2) alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba,
o)
ekonomickým alebo personálnym prepojením účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení
inej osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením
tej istej osoby alebo v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel,
pričom účasťou na
1.
majetku alebo kontrole sa rozumie viac ako 25 % priamy alebo nepriamy podiel alebo
nepriamy odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, pričom nepriamy
podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi
a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta
súčtom nepriamych podielov; nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky
účasti jednej osoby na majetku alebo kontrole inej osoby, ak táto jedna osoba má účasť
na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb, z ktorých každá má účasť na majetku alebo
kontrole tej istej inej osoby; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50
%, všetky osoby, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené
bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu,
2.
vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov
obchodnej spoločnosti alebo družstva k tejto obchodnej spoločnosti alebo družstvu,
p)
iným prepojením obchodný vzťah vytvorený len na účel zníženia základu dane alebo
zvýšenia daňovej straty,
r)
zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská
právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou
spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou
daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi
daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej
republiky,
s)
finančným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným
právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo
k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých
platieb, ak
1.
vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu a
2.
doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a nie menej ako tri roky alebo ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu
pozemku je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej
skupiny 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu
táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok,
t)
daňovníkom členského štátu Európskej únie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich
zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia
tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je
daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
u)
účelovým sporením vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo investovanie finančných
prostriedkov prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby
v oblasti kolektívneho investovania, ktorá je podľa osobitných predpisov oprávnená
takúto službu poskytovať, na zabezpečenie príjmu plynúceho daňovníkovi po dovŕšení
55 rokov života,
v)
životným poistením životné poistenie,2a) z ktorého daňovníkovi bude plynúť príjem najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši
55 rokov života.
DRUHÁ ČASŤ
DAŇ FYZICKEJ OSOBY
§ 3
Predmet dane
(1)
Predmetom dane sú
a)
príjmy zo závislej činnosti (§ 5),
b)
príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6),
c)
príjmy z kapitálového majetku (§ 7),
d)
ostatné príjmy (§ 8),
(2)
Predmetom dane nie je
a)
prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov,3) príjem získaný vydaním,3) darovaním4) alebo dedením5) nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“)
alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho
a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6,
b)
úver a pôžička,
c)
podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva,
určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom
štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď
sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel
na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku
podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného
tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka
verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom
zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka
vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej
spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná
spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí,
d)
podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku
určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,
e)
daň z pridanej hodnoty6) uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane,
§ 4
Základ dane
(1)
Základ dane sa zistí ako súčet čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov
príjmov uvedených v § 5 až 8.
(2)
Základ dane zistený podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 6 až 8 sa znižuje o daňovú stratu. Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť
pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu
čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v
§ 6 až 8 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30.
(3)
Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za
ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.
(4)
Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím
činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník
s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím,
v ktorom začal túto činnosť vykonávať. U daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý pokračuje v činnosti8) poručiteľa, sa prihliadne aj na zásoby získané z dedičstva po poručiteľovi, ktorý
mal príjmy podľa § 6, ak o tieto zásoby bol zvýšený základ dane poručiteľa podľa § 17 ods. 8.
(5)
Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného
majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú
zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený
od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až d), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval
na uvedené činnosti.
(6)
Príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, sa zahŕňa do základu dane, ak vybraním zrážky nie je splnená daňová povinnosť alebo
ak daňovník, ktorý nie je povinný tieto príjmy účtovať, využil možnosť odpočítať daň
vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.
(7)
Príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do základu dane nezahŕňa.
(8)
Príjmy uvedené v § 6 ods. 3, § 7 a 8, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu
dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere
sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo
udržanie týchto príjmov.
(9)
U daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) sa základ dane zisťuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daňovníka
vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo povolená reštrukturalizácia; na tento
účel je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka,
pričom povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu77) týmto nie je dotknutá.
§ 5
Príjmy zo závislej činnosti
(1)
Príjmami zo závislej činnosti sú
a)
príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného
pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu,
v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny
alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci
praktického vyučovania,
b)
príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov
a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností,
a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať
príkazy inej osoby,
c)
platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu
práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky,
prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej
správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,9)
d)
odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch
iných právnických osôb alebo spoločenstiev,10) ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie,
ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),
e)
f)
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,13)
g)
príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti
alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával,
vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
h)
obslužné,14)
(2)
Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné
alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo
spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“)
od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom
závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo
zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
(3)
Príjmom zamestnanca je aj
a)
suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa
na používanie na služobné a súkromné účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa
z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej
kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej
hodnoty,6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši,
b)
rozdiel medzi vyššou trhovou cenou1) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň
skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za
nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá
zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej
s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou
na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od
obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,
c)
cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím
zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá
manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona
považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov
posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)],
(4)
Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec
vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe
zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí.
Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca
daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so
sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov,
považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.
(5)
Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani
a)
b)
nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov
podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia
(napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ
uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre
takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa,
s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu,15a)
c)
suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil,
alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec
za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,
d)
suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom16) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca,
e)
hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií
a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným
predpisom,17)
f)
náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon
práce podľa osobitného predpisu,18) ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,
g)
náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká
nárok podľa osobitných predpisov,9) okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.
(6)
Predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval
za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich
na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej
kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna
suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.
(7)
Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako
a)
suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou
alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané
zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem,
b)
hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku
alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný
príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,17a) ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných
dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
c)
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu
na pracovisku,
d)
použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného
alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa
posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré
sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),
e)
poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné
a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len „poistné a príspevky“),
ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
f)
náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná
zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23)
g)
príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi
s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,
ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek
období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2),
h)
náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným
rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993,
i)
podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez
účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
(8)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti
znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky
na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie
rovnakého druhu. Pri výpočte základu dane zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke
povolanie lekára, zubného lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky,23a) si po odpočítaní poistného a príspevkov môže znížiť príjmy zo závislej činnosti aj
o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie23b) vzdelávacej ustanovizni uskutočňujúcej študijný program akreditovaný ministerstvom
zdravotníctva23c) preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, a to do výšky ustanovenej
osobitným predpisom.23d)
(9)
Ak zamestnanec nedodrží podmienky ďalšieho vzdelávania zdravotníckeho pracovníka
ustanovené osobitným predpisom,23d) je povinný zvýšiť si základ dane z príjmov zo závislej činnosti o uplatnené úhrady
zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie v zdaňovacom období, v ktorom
k porušeniu podmienok došlo.
§ 6
Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu
(1)
Príjmami z podnikania sú
a)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,24)
b)
príjmy zo živnosti,25)
c)
príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov26) neuvedené v písmenách a) a b),
d)
príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti
podľa odsekov 7 a 8.
(2)
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených
v § 5, sú príjmy
a)
z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva
vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom,27) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných
diel na vlastné náklady,
b)
z činností,28) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,
c)
znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,29)
d)
z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,29a)
(3)
Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností.
(4)
Príjmami podľa odseku 3 sú aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú
ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
(5)
Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj
a)
príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
b)
úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti
s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
d)
výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania
s jeho obchodným majetkom.
(6)
Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť
len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa
odseku 5 písm. d) sa zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v
ktorom bol dlh odpustený.
(7)
Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti
je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa
spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.31) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane.
Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na
likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti
spoločníka v obchodnej spoločnosti.
(8)
Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je
časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v
akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy,
inak rovným dielom.32) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ
dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na
likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti
komplementára v komanditnej spoločnosti.
(9)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné
a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo
komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto poistné a príspevky
nie sú nákladom verejnej obchodnej spoločnosti ani komanditnej spoločnosti. Takéto
poistné a príspevky platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou
spoločnosťou za komplementárov sú u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené
od dane.
(10)
Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý
je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné
daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch
1 a 2 okrem daňovníka, ktorý má z týchto príjmov len príjmy z vykonávania remeselných
živností podľa osobitného predpisu,33) ktorý môže uplatniť výdavky vo výške 60 %. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 3
nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty
len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť
výdavky vo výške 40 % z týchto príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku,
v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného
a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli
zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a
príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas
uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom
slede, o zásobách a o pohľadávkach.
(11)
Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 3 preukázateľne vynaložené
daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o
a)
príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,
b)
hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,
c)
zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.
(12)
Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne
právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.34)
(13)
Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 3, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého
účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva
z osobitných predpisov,1) je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.
(14)
Daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa odsekov
1 a 2 za podmienok, že túto činnosť vykonáva samostatne bez zamestnanca, dosiahol
z tejto činnosti v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období príjmy (výnosy)
nepresahujúce sumu 170 000 eur a uplatňuje pri týchto príjmoch (výnosoch) preukázateľné
daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
a)
príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov,
ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,1)
b)
hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívaných na podnikanie alebo inú samostatnú
zárobkovú činnosť,
c)
zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.
(15)
Ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia nedodrží podmienky ustanovené v odseku
14, pokračuje vo vedení daňovej evidencie už len v tomto zdaňovacom období. V bezprostredne
nasledujúcom zdaňovacom období je tento daňovník povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného
predpisu1) alebo evidenciu podľa odseku 10. Daňovník, ktorý sa rozhodne viesť evidenciu podľa
odseku 14, je povinný túto evidenciu viesť počas celého zdaňovacieho obdobia a uchovávať
ju po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň.34)
(16)
Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa odsekov 1 až 3 obaja manželia,
zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto
hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom
ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.
§ 7
Príjmy z kapitálového majetku
(1)
Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d), sú
a)
úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,
b)
úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných
prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem
úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),
c)
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného
vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,
d)
e)
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové
vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení
poistenia,
f)
výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja,
g)
príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia).
(2)
Príjmom z kapitálového majetku je aj výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera
z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní;
v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije
cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.
(3)
Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2, plynúcich
zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade dlhopisov a pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu
sa príjem vo výške rozdielu medzi ich menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou
u majiteľa zahrnie do základu dane pri ich splatnosti. Ak príjmy uvedené v odseku
1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa
do základu dane (čiastkového základu dane).
(4)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1
písm. c) a f) neznížené o výdavky.
(5)
Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa
§ 43 ods. 7, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1
písm. d) a e) znížené o zaplatené vklady alebo poistné; ak ide o dôchodok, rozdelia
sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie
poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa
údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v
čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.
(6)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov
podľa odseku 1 písm. g) prevyšuje úhrn vkladov podielnika; za vklad podielnika sa
považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní.
Ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g), na rozdiel
sa neprihliada.
(7)
Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou podľa § 43 ods. 10 ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7, základ dane (čiastkový základ dane) sa zistí podľa odseku 6.
§ 8
Ostatné príjmy
(1)
Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä
a)
príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej
výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
b)
príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
c)
príjmy z predaja hnuteľných vecí,
d)
príjmy z prevodu opcií,
e)
príjmy z prevodu cenných papierov,
f)
príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej
spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,
g)
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských
práv a práv príbuzných autorskému právu,36)
h)
dôchodky37) a podobné opakujúce sa požitky,
i)
výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
j)
ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený
podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a
ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v
rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. b)],
k)
príjmy z derivátových operácií.
(2)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o
výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým
druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník,
ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad
(ďalej len „vkladateľ nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (čiastkového
základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad
spoločníka37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu
nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy
ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak
počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku
cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného
na vklad spoločníka37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len „prijímateľ nepeňažného
vkladu“), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa
osobitného predpisu1) (ďalej len „reálna hodnota“) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého
nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu
časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k
vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ
nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri
a)
majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane
podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) a j)
1.
cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,
2.
zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),
3.
úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,
b)
individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,
c)
zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného
vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).
(3)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené
o výdavky, ak ide o
a)
príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí,
b)
dôchodky.37)
(4)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti
podľa odseku 1 písm. b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu
na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci.
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) až f), vyplácané v splátkach na základe kúpnej
zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky
dohodnuté týmito zmluvami, alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo
inom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom
období, v ktorom boli prijaté.
(5)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) je výdavkom
a)
kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu,
b)
cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok
podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa
vychádza z ceny podľa § 25,
c)
zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,
d)
finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a
údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na
osobné účely,
e)
výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií; pri predaji
zamestnaneckých akcií aj suma nepeňažného príjmu uvedeného v § 5 ods. 3 písm. b) zdanená podľa § 35,
f)
výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej
réžii.
(6)
Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník
sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.
(7)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia
cena podielu.
(8)
Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. b) až f) v tom zdaňovacom období,
v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných
papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti
s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena
družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak
tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do
výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.
(9)
Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného
hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie
príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov.
(10)
Z príjmov podľa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeňažnej výhry alebo ceny, plynúcich
zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry,
súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou
je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry,
súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny. Ak v cene z verejnej
súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu
pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6.
(11)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. k) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné
platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním
týchto derivátových operácií.
§ 9
Príjmy oslobodené od dane
(1)
Od dane je oslobodený príjem
a)
z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov,
ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred
predajom, okrem
1.
príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku,
a to do piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku a
2.
príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji týchto nehnuteľností
uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nich alebo do piatich rokov
odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až
po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia
z obchodného majetku,
b)
z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena a) alebo
c), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z
obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem
príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej
do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku,
aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo
vyradenia z obchodného majetku,
c)
z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo
niektorým z manželov okrem nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane
podľa písmena a), ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti
preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo
vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku,
okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti
uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného
majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia
alebo vyradenia z obchodného majetku,
d)
z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá
do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku;
za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,
e)
z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných
predpisov,3) prijatý touto osobou,
f)
z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii, ktoré sú vykonané podľa
osobitného predpisu,38) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky
voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa
zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka,
ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu
výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
g)
prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,39)
h)
podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne
v zdaňovacom období päťnásobok sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné
minimum”); ak takto vymedzené príjmy presiahnu päťnásobok sumy platného životného
minima, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k
príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov
zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
i)
z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva
užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň
päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré
plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom
družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej
v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom,
j)
podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak úhrn týchto príjmov znížený
o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy platného životného minima; ak takto
vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne päťnásobok sumy
platného životného minima, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú
sumu; ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena h) a podľa tohto písmena, najviac v
úhrnnej výške päťnásobku sumy platného životného minima,
k)
získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada
za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť
podľa osobitných predpisov3) alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej
sa takýto byt nachádza.
(2)
Od dane sú oslobodené aj
a)
dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,20) individuálneho zdravotného poistenia,20) sociálneho poistenia,21) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,40) dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia40a) vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu40b) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
b)
dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej
núdze,41) sociálne služby,42) peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia42) a peňažný príspevok za opatrovanie,42) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi43) a ďalšie sociálne dávky,44)
c)
príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní
člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane
príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa
osobitných predpisov,45)
d)
e)
jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby poskytovaný podľa osobitného predpisu,47)
f)
dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených
síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného
úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej
služby poskytované podľa osobitných predpisov49) okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti,
g)
vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru,
zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a
majetku,50)
h)
plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku,
alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,35)
i)
prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia
z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za
1.
stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami
podľa písmen a) a c),
2.
škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,
3.
škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),
4.
škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval
na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
j)
štipendiá51) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a
obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného
predpisu,51a) podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení,52) neziskových organizácií a neinvestičných fondov53) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky54) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov
a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada
za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa
§ 5 a 6,
k)
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,55)
l)
výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného
podľa osobitných predpisov56) a obdobné výhry zo zahraničia,
m)
prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 165,97 eura
za cenu alebo výhru; cenou alebo výhrou sa rozumie
1.
cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami
súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej
do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
2.
výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
3.
cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží
prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou
(§ 6),
n)
p)
príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej
v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom
v zahraničí,
r)
prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa
osobitného predpisu,59b)
s)
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná,
t)
suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a (ďalej len „zamestnanecká prémia“),
u)
hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované
podľa osobitného predpisu,59c)
v)
peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté Fondom národného majetku Slovenskej republiky
fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného
predpisu.59)
(3)
Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. b), alebo písm. c) po zániku
a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,60) do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. b), alebo písm. c) sa započítava doba, počas
ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
(4)
Oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa odseku 1 písm. a)
až c) alebo z prevodu uvedeného v odseku 1 písm. i) u predávajúceho alebo prevodcu
sa posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia
zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom
zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo spojené s členským podielom.
(5)
Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník
posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo 14.
§ 10
Výpočet príjmov a výdavkov spoluvlastníka a účastníka združenia, ktoré nie je právnickou
osobou
(1)
Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva
k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa
ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi
dohodnutý iný podiel.61)
(2)
Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej
zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), na základe písomnej zmluvy o združení62) alebo písomného vyhlásenia o združení sa63) a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom,
ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky
pri spoločnom podnikaní (§ 6) na základe písomnej zmluvy o združení62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.
§ 11
Nezdaniteľné časti základu dane
(1)
Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 až
4, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
a)
sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná
časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného
životného minima,
b)
je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane
ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného
minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná
časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
(3)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane
a)
rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka
(manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
1.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
2.
má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného
minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi
sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky
(manžela),
3.
má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného
minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
b)
vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca
s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
1.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny
základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu
dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
2.
má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak
táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
sa rovná nule.
(4)
Nezdaniteľnými časťami základu dane sú aj
a)
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu,35)
b)
finančné prostriedky na účelové sporenie,
c)
poistné na životné poistenie.
(5)
Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa za vlastný
príjem manželky (manžela) považuje vlastný príjem manželky (manžela), znížený o zaplatené
poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol)
povinná zaplatiť. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká
prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky64) a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.125)
a)
určitú sa jednorazové poistné rovnomerne rozpočíta na zdaňovacie obdobia podľa poistnej
doby, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo jednorazové poistné preukázateľne
zaplatené,
b)
neurčitú sa jednorazové poistné rovnomerne rozpočíta na obdobie desiatich po sebe
nasledujúcich rokov, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo jednorazové poistné
preukázateľne zaplatené.
(6)
Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 3 len
jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ
dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej
časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého
boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.
(7)
Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník
je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného
starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo
dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku22) (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho
obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku
je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma
dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2,
zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa
znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku.
(8)
Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 3 a 4 aj u
daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov
na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka,
ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(9)
Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 4 písm. a), finančné
prostriedky zaplatené daňovníkom na účelové sporenie podľa odseku 4 písm. b) a poistné
zaplatené daňovníkom na životné poistenie podľa odseku 4 písm. c) je možné odpočítať
od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období, v úhrne najviac
do výšky 398,33 eura. V prípade jednorazovo zaplateného poistného na životné poistenie
dohodnutého na dobu
a)
určitú sa jednorazové poistné rovnomerne rozpočíta na zdaňovacie obdobia podľa poistnej
doby, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo jednorazové poistné preukázateľne
zaplatené,
b)
neurčitú sa jednorazové poistné rovnomerne rozpočíta na obdobie desiatich po sebe
nasledujúcich rokov, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo jednorazové poistné
preukázateľne zaplatené.
(10)
Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 4 písm. a) musia byť
splnené podmienky podľa osobitného predpisu35) a na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 4 písm. b) musia byť
splnené tieto podmienky:
a)
dohodnutá doba platenia účelového sporenia je najmenej desať rokov, pričom daňovníkovi
nie je vyplatené plnenie z účelového sporenia pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne
b)
plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55. roku života daňovníka.
(11)
Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 4 písm. c) musia byť
splnené tieto podmienky:
a)
dohodnutá poistná doba je najmenej desať rokov, pričom výplata poistného plnenia
pre prípad dožitia sa konca poistnej doby je dohodnutá v poistnej zmluve najskôr pre
rok, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života, alebo
b)
poistná doba je dohodnutá na dobu neurčitú, pričom výplata poistného plnenia nastane
najskôr po uplynutí doby desiatich rokov od uzavretia životného poistenia a najskôr
v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života.
(12)
Ak daňovník nedodrží podmienky ustanovené v odsekoch 10 a 11, je povinný zvýšiť základ
dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo
k porušeniu ustanovených podmienok o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové
sporenie, platieb finančných prostriedkov na účelové sporenie a platieb poistného
na životné poistenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ
dane. Nedodržaním podmienok je aj výplata odstupného z doplnkového dôchodkového sporenia
pred dovŕšením 55. roku života daňovníka a pred uplynutím desiatich rokov od uzavretia
účastníckej zmluvy.
(13)
Ak životné poistenie zanikne neplatením, výpoveďou, dohodou alebo odstúpením pred
uplynutím doby desiatich rokov od začiatku životného poistenia alebo pred kalendárnym
rokom, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života, daňovník je povinný zvýšiť základ
dane o sumu poistného zaplateného na životné poistenie, o ktorú si znížil základ dane,
do konca troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo
k porušeniu ustanovených podmienok. Za nedodržanie podmienok podľa odseku 11 sa nepovažuje
vyplatené plnenie z poistenia pre prípad úrazu alebo choroby, ktoré je súčasťou životného
poistenia.
(14)
Ak daňovník, ktorý si uplatňoval zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu
dane podľa odseku 4 písm. a), b) alebo c), zomrie, táto skutočnosť sa nepovažuje za
nedodržanie podmienok ustanovených v odsekoch 10 a 11. V tomto prípade sa základ dane
nezvyšuje.
TRETIA ČASŤ
DAŇ PRÁVNICKEJ OSOBY
§ 12
Predmet dane
(1)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je
a)
správcovskou spoločnosťou a vytvára podielové fondy,66) sú len príjmy správcovskej spoločnosti,
b)
doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy,35) sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,
c)
dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a vytvára a spravuje dôchodkové fondy,40a) sú len príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
(2)
Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a
to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov
z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.
(3)
Daňovníkmi podľa odseku 2 sú záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory,
občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia,
štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, obce, vyššie územné celky,68) rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,69) vysoké školy,70) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Národný úrad
práce, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový
fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Fond na podporu zahraničného obchodu,
Garančný fond investícií59) neinvestičné fondy, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné
služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe
ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,
sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.
(4)
(5)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je
aj príjem podľa § 14 ods. 4 a 6.
(6)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj
príjem podľa § 14 ods. 5 a 7.
(7)
Predmetom dane nie je
a)
príjem podľa § 50,
c)
podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku alebo podiel na
výsledku podnikania, ak nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) a sú vyplácané právnickej osobe,
§ 13
Oslobodenie od dane
(1)
Od dane sú oslobodené príjmy
a)
daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou
činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním,
a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43; v rozpočtových organizáciách sú od dane oslobodené aj príjmy z činnosti, ktorá je
vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu,74) a príjmy z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov,
z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,
b)
obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku,
c)
d)
plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii, ktoré sú vykonané podľa
osobitného predpisu,38) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky
voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa
zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka,
ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu
výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty.
(2)
Od dane sú oslobodené aj
a)
výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným
cirkvám a náboženským spoločnostiam,
b)
členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských
listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi
združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,
c)
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,55)
d)
úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito
bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,
e)
úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici, príjmy z finančných operácií vykonávané
Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity podľa osobitného predpisu,74a)
f)
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z výnosov podielových listov,
dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok
vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce
zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského
štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej
prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej
únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu
Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich
štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe
1.
daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom
imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2.
konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka,
ktorý tento príjem vypláca, alebo
3.
iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy
podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej
25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,
g)
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná,
h)
príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného
alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej
osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom
týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území
iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od
daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu
Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich
štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe
1.
daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom
imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2.
konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka,
ktorý tento príjem vypláca, alebo
3.
iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy
podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej
25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,
i)
výnosy z verejného zdravotného poistenia.74aa)
§ 14
Základ dane
(1)
Základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.
(2)
Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený
konkurz, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku75) v zdaňovacom období podľa § 41, je výsledok hospodárenia zistený podľa osobitného predpisu,1) upravený podľa § 17. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije § 30. Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho
roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za
jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ
dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej
ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania
likvidácie alebo konkurzu. Ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia, nedochádza
z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie alebo
počas reštrukturalizácie.
(3)
Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové
fondy66) sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou
dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za
doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je dôchodkovou správcovskou
spoločnosťou vytvárajúcou a spravujúcou dôchodkové fondy, sa zisťuje len za dôchodkovú
správcovskú spoločnosť.
(4)
Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť
ako celok podľa § 17 až 29. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom
sa medzi nich rozdeľuje zisk31) podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené,
základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa
delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.
(5)
Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť
ako celok podľa § 17 až 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov,
ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov
a komplementárov.32) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa
delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.
(6)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti,
je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca
na spoločníka podľa odseku 4. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa
zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť
podala daňové priznanie.
(7)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti,
je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na
jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty
sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca
na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.32)
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 15
Sadzba dane
Sadzba dane je 19 % zo základu dane
a)
fyzických osôb zníženého o daňovú stratu a o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11),
b)
právnických osôb zníženého o daňovú stratu.
§ 16
Zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou
(1)
Príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou
je príjem
a)
z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne,
b)
zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky alebo na palubách
lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
c)
zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a
sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej
republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,
d)
z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej
činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez
ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu,
e)
z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní
daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú
1.
odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného
vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických
a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),
2.
odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo
práva príbuzného autorskému právu,
3.
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách,
z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov
z podielových listov vrátane sumy určenej podľa § 43 ods. 10 pri ich vyplatení (vrátení), z výnosov z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov,
depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných
papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu,76)
4.
nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia nehnuteľností alebo hnuteľných vecí
umiestnených na území Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej
republiky je aj dopravný prostriedok využívaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave,
5.
príjmy z predaja nehnuteľností umiestnených na území Slovenskej republiky,
6.
príjmy z predaja hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z predaja
cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky, z
predaja majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu
účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so
sídlom na území Slovenskej republiky,
7.
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie,
8.
výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania,
ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,
9.
výživné, dôchodky, renty a podobné plnenia.
(2)
Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie
na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou
vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä
miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa,
pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných
zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa
na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú
činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé,
ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach
v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto
vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň,
len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj
osoba, ktorá koná v mene daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo
opakovane prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.
Osoba koná v mene daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky
jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.
(3)
Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej
spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou
daňovou povinnosťou a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov
a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov
sa použije § 44 ods. 2.
(4)
Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem členov európskeho zoskupenia
hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí sú daňovníkmi
s obmedzenou daňovou povinnosťou, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení,
ako aj z úverov a pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu. Na zabezpečenie dane z
uvedených príjmov sa použije ustanovenie § 44 ods. 2.
§ 17
Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane
(1)
Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza
a)
u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b)
u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia,
c)
u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia,
upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom
financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”), alebo z výsledku hospodárenia,
ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v
rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu;77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z
výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných
štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom
právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný
uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
d)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami
a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri
zisťovaní základu dane sa
a)
zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo
ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b)
zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona
sú zahrnované do základu dane,
c)
zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa
nezahrnú do základu dane,
(3)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa
a)
príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, alebo pri ktorom daňovník, ktorý je fyzickou
osobou a ktorý nie je povinný tento príjem účtovať, nevyužil možnosť odpočítať daň
vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,
b)
príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri
následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi
menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,
c)
suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa
doterajších predpisov,
d)
daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,
1.
2.
ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie
podľa osobitného predpisu,6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
e)
suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky
vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,
f)
dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období,
v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa
§ 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto
majetku,
g)
príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa
§ 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať,
h)
dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva
alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov;
tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane
1.
postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej
časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného
majetku,
2.
v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom
účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,
i)
príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom
prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa,
(4)
Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ak vybraním zrážky nie je splnená daňová povinnosť alebo ak daňovník, ktorý je fyzickou
osobou a nie je povinný tieto príjmy účtovať, využil možnosť odpočítať daň vybranú
zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj výnos z
dlhopisov a pokladničných poukážok.
(5)
Súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri
vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté
služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných
obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu
sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane zahraničnej závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových
výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči
ktorej je závislou osobou, ak
a)
služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby,
b)
by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať
sama, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,
c)
cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1),
d)
preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich
delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.
(6)
Úpravu základu dane zahraničnej závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí
správca dane, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú medzinárodnú
zmluvu, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade
s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.
(7)
Základ dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na
území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, vykázaný podľa odseku
1, nemôže byť nižší, ako by bol dosiahnutý, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké
alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Na úpravu základu dane stálej
prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne.
Do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom
stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie
a všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej
prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto nákladov za podnik ako celok, zdôvodní spôsob
ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo
služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto
spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku alebo straty k nákladom alebo
k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov alebo
porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele, ak sa na
ich základe preukázateľne vyčísli základ dane. Ďalej možno použiť metódu rozdelenia
celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám,
ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia
základu dane stálej prevádzkarne. Ak správca dane odsúhlasí navrhovanú metódu určenia
základu dane, uplatňuje sa táto daňovníkom navrhnutá a odôvodnená metóda najmenej
počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k zmene metódy nemôže dôjsť v priebehu
zdaňovacieho obdobia.
(8)
Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou
(§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý
a)
účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo 14 , o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje
za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok
uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i) a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo
jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba
rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu
nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,
b)
účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných
položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období
a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím
likvidácie alebo konkurzu,
c)
uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených
v § 19 ods. 2 písm. h) a i).
(9)
Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou,
skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik
oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo
pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou
sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej
zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
(10)
Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí
obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých
rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom
podľa osobitného predpisu.77c)
(11)
Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri
a)
kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a
postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo
písm. c),
b)
nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v
1.
2.
pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,
(12)
Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa
§ 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, sa
a)
zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku,
ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,
b)
zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu
menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške
jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i),
c)
zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej
obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených
v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i),
d)
zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením
v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom
postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.
(13)
Postup podľa odseku 19 a § 19 ods. 4 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý
a)
kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),
b)
je prijímateľom nepeňažného vkladu,
c)
je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie.
(14)
Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane
alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní
sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať
podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť
do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje
daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo
družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho
stála prevádzkareň.
(15)
Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých
rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je
považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady
(výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných
príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo
súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený
zisk minulých rokov.
(16)
Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom
dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej
príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho
predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí,
zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.
(17)
Ak daňovník pred začatím zdaňovacieho obdobia doručí správcovi oznámenie o nezahrnovaní
kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok
alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
do základu dane v období, v ktorom o nich účtuje, zahrnú sa tieto rozdiely do základu
dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo
platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom tento daňovník doručí správcovi
dane oznámenie o ukončení nezahrnovania týchto kurzových rozdielov do základu dane,
zahrnie do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, nezahrnuté do
základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Daňovník za zdaňovacie obdobie,
v ktorom vznikol, uplatní postup o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v
účtovníctve do základu dane, ak doručí oznámenie správcovi dane v lehote najneskôr
do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol. Právny nástupca
daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovať v postupe nezahrnovania
kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane bez doručenia oznámenia
správcovi dane, ak právnym nástupcom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak
tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zaniknutého
zrušením bez likvidácie.
(18)
Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,
a)
na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii
podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),
b)
ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane
z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)
(19)
Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania79) okrem úrokov z omeškania z úverov platených bankám a prijatých bankami a úrokov v
prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám a prijatých
bankami, sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady alebo u dlžníka po
ich zaplatení.
(20)
Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom prenajatej
veci, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase
prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých
v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom
a)
bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia
vlastník zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,
b)
došlo k skončeniu nájmu; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú
by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).
(21)
Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého
hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu
dohodnutých v nájomnej zmluve.80)
(22)
Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.
(23)
Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom
období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne
uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto
rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná
za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej
položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.
(24)
Základ dane nájomcu v zdaňovacom období, v ktorom došlo
a)
k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s), sa upraví o rozdiel už uplatnených odpisov podľa § 26 ods. 8 v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by uplatnil ako vlastník podľa § 27 alebo § 28,
b)
po skončení nájmu okrem finančného prenájmu ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu
nižšiu, ako je zostatková cena, ktorú by vec mala pri odpisovaní podľa § 27 alebo § 28, sa upraví o rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré
by uplatnil vlastník podľa § 27 alebo § 28.
(25)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní
a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne,
z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.
(26)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti, alebo družstva
z územia Slovenskej republiky do niektorého z členských štátov Európskej únie vznikne
na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, pri vyčíslení základu dane za zdaňovacie
obdobie do dňa zmeny sídla alebo miesta skutočného vedenia sa postupuje podľa § 17e ods. 8 písm. a), pričom daňovník môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku
stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(27)
Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa zvýši o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému
majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení
alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takého záväzku
ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu), a to v tom zdaňovacom
období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov s výnimkou daňovníka
podľa osobitného predpisu.80a) Ak po tomto období dôjde
a)
k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku
v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený,
b)
k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného
výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.
(28)
Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde
a)
k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná
za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h),
b)
k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za
daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r),
c)
k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.
(29)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie
výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady
(výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku
hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých
rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane
a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom
období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15.
(30)
Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom
zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.
Ocenenie v reálnych hodnotách pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom
vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev
§ 17a
Predaj a kúpa podniku alebo jeho časti v reálnych hodnotách
(1)
Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník predávajúci podnik“)
a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), zahrnuje do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej
kúpnej cene
a)
zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik a o nevyčerpané rezervy [§ 20 ods. 9 písm. b), d) až f)],
b)
zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené
pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým
výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o
hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,
(2)
Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), ocení majetok podniku alebo jeho časť v reálnej hodnote, pričom pri odpisovaní majetku
sa uplatní postup podľa § 26. Opravnú položku k nadobudnutému majetku odpisuje tento daňovník podľa osobitného
predpisu.1) Pri pohľadávkach, ktoré nadobudol daňovník kúpou podniku alebo jeho časti, uplatní
postup podľa § 17 ods. 12 písm. d). Záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik od daňovníka predávajúceho podnik sa
zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich tento kupujúci uhradí,
ak ide o úhradu záväzkov, ktoré by boli pred predajom podniku alebo jeho časti u daňovníka
predávajúceho podnik daňovým výdavkom.
(3)
Daňovník predávajúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve1) pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa
osobitného predpisu1) a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou1) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g).
(4)
Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 3 sa zníži o
a)
sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola
zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom,
b)
c)
sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa
§ 17 ods. 27.
(5)
Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou hodnotou,
pričom pri odpisovaní majetku uplatní postup podľa § 26. Goodwill alebo záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia,
najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej
vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti;30) ak počas tohto obdobia
a)
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)
b)
sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)
c)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,80b) alebo
(6)
Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 upraví základ dane o rozdiel medzi sumou
prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom
došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci
sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej kúpou podniku
alebo jeho časti sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu.1) Na ďalšiu tvorbu rezerv u daňovníka kupujúceho podnik sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 a § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv.
(7)
Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 pri nepremlčanej pohľadávke nadobudnutej
kúpou podniku alebo jeho časti ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia
ako jej menovitá hodnota, uplatní ako daňový výdavok podľa § 19 pri
a)
postúpení tejto pohľadávky reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac
do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,
b)
odpise pohľadávky sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.
(8)
Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vykoná
v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho
časti.30)
(9)
Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku
alebo jeho časti sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov
podľa odseku 5.
§ 17b
Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách
(1)
Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo
jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), výsledok hospodárenia
a)
b)
upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve1) postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po
sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc
zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu80c) podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia
1.
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)
2.
sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)
3.
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo, ak
4.
u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov
a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku1) nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde
k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného
majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný
zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom
období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,
c)
upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou
podľa osobitného predpisu1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou1) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)
d)
e)
zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu1) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20 v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu;80c) súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému
nehmotnému majetku,1)
f)
zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane
podľa § 17 ods. 27, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.80c)
(2)
Ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného
vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve1) podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného
vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu.80c) Ak vkladateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť neoznámi prijímateľovi nepeňažného
vkladu, uplatní sa postup podľa osobitného predpisu.80d)
(3)
Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je
a)
individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou
na vklad spoločníka,37a)
b)
podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.
(4)
Prijímateľ nepeňažného vkladu
a)
b)
môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného
vkladu započítaného na vklad spoločníka,37a) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom
1.
pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu
výpočtu podľa § 27,
(5)
Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane
a)
rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom
období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad
vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej
nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia
§ 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,
b)
goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy
ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku
alebo jeho časti;80c) ak počas tohto obdobia
1.
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)
2.
sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)
3.
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo
(6)
Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa § 19
a)
pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu
v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu
hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia
alebo sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,
b)
pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v
ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac
do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.
(7)
Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období,
počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,80c) dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50
% reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom,
je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného
vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa vzniku
tejto skutočnosti. Ak prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť neoznámi vkladateľovi
nepeňažného vkladu, uplatní sa postup podľa osobitného predpisu.80d)
(8)
Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia
Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a). Vkladateľ nepeňažného vkladu
môže uplatniť postup podľa odseku 1 písm. b), pričom zodpovedá za zabezpečenie údajov
od prijímateľa nepeňažného vkladu v rozsahu podľa odseku 7. Rovnako sa postupuje,
ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku.
(9)
Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou
[§ 2 písm. d)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného
vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky
zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej
prevádzkarne oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa
§ 17d.
(10)
Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného
vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ oceniť majetok
a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu
započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, bol u
vkladateľa nepeňažného vkladu preukázateľne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu
neuplatní postup podľa § 17d.
(11)
Postup podľa odsekov 1 a 2 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý
zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a); ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri
ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2.
(12)
Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným
vkladom sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku
3.
§ 17c
Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych
hodnotách
(1)
Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí
dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b)
a)
upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo
rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu,1) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka,
b)
upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa
osobitného predpisu1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou1) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,
c)
zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa
§ 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza
na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie,
d)
e)
zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane
podľa § 17 ods. 27.
(2)
Majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie
sa oceňujú reálnou hodnotou. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie
a)
odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa
§ 26 alebo
b)
môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom
odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa
§ 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa
§ 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných
spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) zahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie alebo tento právny nástupca
jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.77c)
(3)
Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa
a)
oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných
spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy
ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;77c) ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k
predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného
majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento právny nástupca povinný
zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období,
v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia
1.
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)
2.
sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)
3.
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti
vyhlásenia konkurzu80b) alebo
b)
zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku
v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto
rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom
zrušenie rezervy nadobudnutej pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností
alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,
c)
nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.
(4)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnuje do základu dane daňový
výdavok podľa § 19
a)
pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením
obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť
vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva,
najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov,
b)
pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením
obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť
vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov.
(5)
Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie
sa postupuje podľa § 30.
(6)
Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky,
ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a
majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto právneho nástupcu umiestnenej na
území Slovenskej republiky, ocení tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku
2, ak sa nepoužije postup podľa § 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie
vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(7)
Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok
ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento právny
nástupca môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z
precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa odseku 3 písm.
a) a neuplatní postup podľa § 17e.
(8)
Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení,
splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto
zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2.
Ocenenie v pôvodných cenách pri nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení
obchodných spoločností alebo družstiev
§ 17d
Nepeňažný vklad v pôvodných cenách
(1)
Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok,
podnik alebo jeho časť, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)
a)
nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve,1) pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných
cenách podľa osobitného predpisu1) a hmotný majetok a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa § 25,
b)
nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému
majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1) ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, hmotného
majetku a nehmotného majetku,
c)
zahrnujú rezervy podľa § 20,
(2)
Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok,
podnik alebo jeho časť, sa
a)
zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku,
ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový
výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane tohto
prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa
podľa § 17 ods. 23, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke,
b)
nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.
(3)
(4)
Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok
účtoval.1)
(5)
Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý
nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku
v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom,
v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu. Pri nehmotnom
majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny počas
doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne1) tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3.
(6)
(7)
Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia
Slovenskej republiky, ktorý uplatní postup podľa odseku 1, je povinný preukázať, že
prijímateľ nepeňažného vkladu prevzal pôvodné ceny majetku. Rovnako sa postupuje,
ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku.
(8)
Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného
vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto
nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vznikne na území Slovenskej
republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu
dane stálej prevádzkarne
a)
prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené
rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vzťahujú k majetku a
záväzkom tejto stálej prevádzkarne a
b)
pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne
podľa odseku 5.
(9)
Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného
vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi
tohto nepeňažného vkladu podľa § 2 písm. d) druhého bodu vzniká mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ
nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane
a)
prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené
rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom
tejto stálej prevádzkarne a
b)
pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne
primerane podľa odseku 5.
(10)
Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1 a 4.
§ 17e
Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných
cenách
(1)
Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí
dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b) sa
a)
nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí
alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu,1) ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca tohto daňovníka prevzal
v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu,1) a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25,
b)
nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému
majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1) ak právny nástupca tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov,
dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,
c)
zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa
§ 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému
dňu,80b) a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže pokračovať v tvorbe opravných
položiek k pohľadávkam podľa § 20.
(2)
Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa
a)
zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku,
ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej
do základu dane podľa § 20 ods. 1 sa u právneho nástupcu postupuje podľa § 20; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,
b)
náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20, zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy
u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie podľa § 17 ods. 23; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,
c)
nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.
(3)
(4)
Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu
pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník
majetok účtoval.1)
(5)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu
prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto
právneho nástupcu. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené
daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku právny
nástupca pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej
v odpisovom pláne1) právneho nástupcu najviac do výšky podľa § 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa § 25.
(6)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo ak tento ešte nevznikol,
daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku
a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného
predpisu,77c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.34)
(7)
Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie
sa postupuje podľa § 30.
(8)
Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky,
ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
vznikne tomuto právnemu nástupcovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň,
právny nástupca
a)
neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia,
ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, s výnimkou opravnej
položky k pohľadávkam podľa § 20,
b)
pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne
podľa odseku 5,
c)
odpočítava daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa
§ 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(9)
Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne
tomuto právnemu nástupcovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, tento právny nástupca pri vyčíslení
základu dane podľa § 17 ods. 14
a)
pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa
vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku
a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý bol zrušený bez
likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky primerane podľa odseku 5 alebo
b)
oceňuje majetok reálnou hodnotou podľa § 17c ods. 2, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu
podľa § 17c ods. 3.
(10)
Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo
družstiev je ocenenie
a)
majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa osobitného
predpisu1) bez precenenia na reálnu hodnotu a
b)
hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené
podľa § 25.
§ 18
Úprava základu dane zahraničných závislých osôb
(1)
Na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. 5 sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny. Ak nemožno spoľahlivo
použiť niektorú z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny, použijú sa metódy vychádzajúce
z porovnávania zisku alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú
uvedené v odseku 2 alebo odseku 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je
v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na
porovnávaní podmienok dohodnutých v obchodných vzťahoch alebo finančných vzťahoch
medzi zahraničnými závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé
osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných okolností.
Pri porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to
ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, rozsah ich podnikateľských
rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky,
ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné,
ak medzi nimi nie je žiaden rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť.
O použitej metóde je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah dokumentácie o použitej
metóde určí ministerstvo.
(2)
Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú:
a)
metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo
služby dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou
cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena
dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou,
ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch
za porovnateľných podmienok,
b)
metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného zahraničnou
závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto zahraničná
závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku
obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov,
c)
metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných
priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi zahraničnými
závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom
vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala
nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.
(3)
Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú:
a)
metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého
závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní
princípu nezávislého vzťahu,
b)
metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného
vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám
alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k
nezávislým osobám.
(4)
Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia128) o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3 (ďalej len
„rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia”). Prílohou žiadosti je dokumentácia podľa
odseku 1. Správca dane vydá rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia najviac na päť
zdaňovacích období. Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 30 dní pred uplynutím lehoty
uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení metódy ocenenia, správca dane môže vydať rozhodnutie
o odsúhlasení metódy ocenenia najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník
preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie
o odsúhlasení metódy ocenenia vydané.
(5)
Správca dane
a)
zruší rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia, ak bolo vydané na základe nepresných
alebo nepravdivých údajov poskytnutých daňovníkom,
b)
zruší alebo zmení rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia, ak došlo k zmene podmienok,
na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané a daňovník
nepožiada o jeho zmenu,
c)
môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia, ak o to požiada
daňovník, pričom preukáže, že došlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie
o odsúhlasení metódy ocenenia vydané.
(6)
Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 17 ods. 5 preverujú daňové orgány81) pri daňovej kontrole,82) pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti
ocenenia. Pri daňovej kontrole82) je daňový orgán oprávnený vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie podľa odseku
1. Lehota na predloženie dokumentácie daňovníkom daňovému orgánu je 60 dní odo dňa
doručenia výzvy daňovníkovi. Dokumentáciu daňovník predkladá v štátnom jazyku,82a) pričom daňový orgán môže na základe žiadosti daňovníka povoliť predloženie dokumentácie
aj v inom ako štátnom jazyku.
(7)
Dokumentáciu podľa odseku 1 je daňovník povinný uchovávať počas obdobia podľa osobitného
predpisu.34)
(8)
Daňovník dokumentáciu podľa odseku 1 predkladá daňovému orgánu alebo ministerstvu
spolu so žiadosťou, ak žiada o
a)
úpravu základu dane podľa § 17 ods. 6,
b)
začatie procedúry vzájomných dohôd na základe
1.
príslušného článku medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti
so zamedzením dvojitého zdanenia zisku závislých osôb,
2.
Dohovoru 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s
úpravou zisku združených podnikov.
Daňové výdavky
§ 19
(1)
Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto
limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom
období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis,1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za
podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon
výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok
(náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol
dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
(2)
Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v
tomto zákone, sú
a)
výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,84)
b)
výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia
podľa osobitných predpisov,85)
c)
výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené
na
1.
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2.
starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a
na vlastné zdravotnícke zariadenia,86)
3.
vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,
4.
výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach,
s ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu podľa osobitného predpisu15a) na finančné zabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov,86aa) na činnosť stredísk praktického vyučovania nad rámec poskytnutých normatívnych finančných
prostriedkov86ab) a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných
prostriedkov,86ab)
5.
príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným
predpisom,86a)
6.
mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi
predpismi,17)
e)
výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom
činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov
podľa osobitného predpisu,87) a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky
spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí
aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu;87) ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného
majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky
podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy
podľa osobitného predpisu,87)
f)
výdavky (náklady) vo výške úhrnu obstarávacích cien1) akcií a úhrnu obstarávacích cien1) ostatných cenných papierov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do
výšky úhrnu príjmov z ich predaja s výnimkou
1.
cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov, pri ktorých obstarávacia
cena nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10 % od priemerného
kurzu zverejňovaného burzou cenných papierov v deň ich nákupu a predaja alebo ak cenný
papier nebol tento deň obchodovaný, posledný zverejnený priemerný kurz, pri ktorých
sa uzná ako výdavok (náklad) obstarávacia cena akcií, alebo pri ostatných cenných
papieroch obstarávacia cena upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu podľa
osobitného predpisu1) zahrnovaný do základu dane,
2.
dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého
do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,
3.
daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu,88) ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej
ako náklad,
g)
výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny
1.
obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej
ceny podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena
f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj
jednotlivo,
2.
zmenky, o ktorej sa účtuje1) ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej
za každý predaj jednotlivo,
h)
výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky1) alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a
iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len „príslušenstvo"),
ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods. 19, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením,
alebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c), alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob
účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých
do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného
účtovníctva, ak
1.
súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné
konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka
nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil
konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,
a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu
o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu
správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani
na úhradu pohľadávok proti podstate,
2.
to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania,
3.
dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,
4.
exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia,
ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo,
5.
súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že
výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka
nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach
evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi,
6.
ide o pohľadávku, na ktorú možno tvoriť opravnú položku vo výške 100 % (§ 20 ods. 17 a 19),
i)
výdavok (náklad) vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej
časti, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
1.
k tejto pohľadávke možno tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 4 písm. b) alebo ods. 14 písm. b),
2.
menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 331,94 eura,
3.
k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková
hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 331,94 eura,
j)
výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku,56)
k)
výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti
daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného
označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom
dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,
l)
výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky
1.
podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení
o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii
alebo v technickom preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo
sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej
bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa osobitného predpisu,88a) alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu pohonných
látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto
spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou
spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane
spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom
určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, alebo
2.
na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov
satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo
3.
vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných
látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa
stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé
motorové vozidlo samostatne,
m)
výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté
z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov,
štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov,
n)
odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie
zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý,
ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo
výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi,
o)
úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty1) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem
1.
daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu,88) Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní,
zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty
uzná do výšky účtovanej ako náklad,
2.
zabezpečovacích derivátov,1) pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,
p)
stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených
na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,87) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného
predpisu89) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady)
na stravovanie podľa písmena e),
r)
odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok
podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14.
(3)
Daňovými výdavkami sú aj
a)
odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29),
b)
zostatková cena (§ 25 ods. 3) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou
alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa na predanú alebo likvidovanú časť
majetku; zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti
s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie
do obstarávacej ceny,1)
c)
zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného
do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,90) ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,
d)
zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do
výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja
vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),
e)
vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g), § 23 ods. 2 písm. d) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,
f)
tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20,
g)
škody nezavinené daňovníkom
1.
vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia,
lavíny alebo blesku,
2.
spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť
potvrdená políciou,
h)
pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do
výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola
uznaná za daňový výdavok podľa § 20; u daňovníka s príjmami podľa § 6 účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo 14, sa uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. a) a d),
i)
poistné a príspevky hradené daňovníkom, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou
za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov, daňovníkom
s príjmami podľa § 6, poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
j)
daň z nehnuteľností, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, cestná daň a poplatky
vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,
k)
daň z pridanej hodnoty
1.
ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie
podľa osobitného predpisu6) s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) druhom bode,
2.
ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná
časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane
koeficientom podľa osobitného predpisu,6)
l)
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov
podľa osobitného predpisu;35) tieto príspevky je možné uznať najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady
mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia,
m)
odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou
schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím
podľa osobitného predpisu,
n)
členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej
na účel ochrany záujmov platiteľa, do výšky 0,5 ‰ z úhrnu zdaniteľných príjmov za
bežné zdaňovacie obdobie, najviac však do výšky 66 387,84 eura ročne,
o)
úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného
prenájmu podľa osobitného predpisu,1)
p)
odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky vymoženej pohľadávky,
r)
členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe,
s)
úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa osobitného predpisu1) sa tieto úroky účtujú v nákladoch,
t)
výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej
časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník
upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou
republikou,
(4)
Nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie
na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,91) uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom
boli zaplatené. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa
uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
(5)
Za obstarávaciu cenu obchodného podielu alebo akcie v obchodnej spoločnosti alebo
družstve sa na účely tohto zákona považuje aj hodnota splateného peňažného vkladu
a nepeňažného vkladu spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva vrátane
emisného ážia alebo obstarávacia cena majetkovej účasti, ak obchodný podiel alebo
akcia bola nadobudnutá inak ako vkladom. Za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie
základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení na základe
rozhodnutia valného zhromaždenia92) obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva.93)
§ 20
Rezervy a opravné položky
(1)
Rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v tomto
zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami93a) (odseky 16 a 18) a rezervy podľa odseku 9.
(2)
Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky k
a)
nadobudnutému majetku1) (odsek 13),
b)
nepremlčaným pohľadávkam (odsek 14),
c)
pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní38) (odseky 10 až 12),
d)
e)
pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia,96) ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných
zaisťovní),
f)
pohľadávkam zdravotných poisťovní93a) (odsek 17) okrem pohľadávok z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom
oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i).
(3)
Zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje
osobitný predpis.1)
(4)
Banky a pobočky zahraničných bánk94) a Exportno-importná banka Slovenskej republiky95) môžu zahrnúť do daňových výdavkov tvorbu opravnej položky podľa odseku 6 k pohľadávke
z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, ak od splatnosti pohľadávky,
na ktorú je tvorená opravná položka, uplynula doba dlhšia ako
a)
360 dní, najviac do výšky 20 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou
zabezpečenia,
b)
720 dní, najviac do výšky 50 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou
zabezpečenia,
c)
1 080 dní, najviac do výšky 100 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou
zabezpečenia.
(5)
Opravná položka podľa odseku 4 sa tvorí na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou nie
je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a úrok nezahrnutý do príjmov.
(6)
Na vymedzenie výšky opravnej položky k pohľadávkam uvedeným v odseku 4 sa vzťahujú
postupy podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.
(7)
Do výšky opravných položiek, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa odseku 4, sa
započítava aj zostatok opravných položiek z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
(8)
Z rezerv vytváraných v poisťovníctve podľa osobitných predpisov97) účtovaných v nákladoch, je daňovým výdavkom tvorba
a)
b)
technických rezerv v životnom poistení97) vo výške, ktorá nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa osobitného
predpisu,97) vyplývajúcich zo životných poistení splatných podľa uzavretých poistných zmlúv okrem
technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených
v bežnom účtovnom období.
(9)
Daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad1) na
a)
nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ
za zamestnanca, nevyfaktúrované dodávky a služby, zostavenie, overenie, zverejnenie
účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania, rezervy na
vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu;149) to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva,
b)
lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona;98) tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti
na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu99) potvrdenom odborným lesným hospodárom,99a) a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,1)
c)
likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti
vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou
alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom;100) to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,
d)
uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok101) po ich uzavretí, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,
e)
nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná
a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom,
a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,
f)
účelová finančná rezerva podľa osobitného zákona.101a)
(10)
Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom
konaní je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva,
a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok bez ich príslušenstva alebo obstarávacej
ceny pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu38) alebo v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Pri bankách sa uznávajú opravné položky
voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní vo výške rozdielu medzi
hodnotou pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu
a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4. Opravné položky k pohľadávkam
voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sú daňovými výdavkami
počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené.
(11)
Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom
konaní sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená.
Ak pohľadávky poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie
tejto pohľadávky z konkurznej podstaty prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho
orgánu, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok. Ak správca konkurznej
podstaty poprel pohľadávku a veriteľ uplatnil nárok na jej uspokojenie z konkurznej
podstaty na súde alebo na príslušnom správnom orgáne, základ dane sa zvýši o výšku
týchto popretých pohľadávok alebo ich častí v zdaňovacom období, v ktorom súd alebo
príslušný správny orgán takýto návrh zamietol.
(12)
Odseky 10 a 11 sa použijú aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak ide o pohľadávky
voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis
upravujúci konkurz a reštrukturalizáciu, za daňový výdavok možno uznať aj opravné
položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v
inom štáte.
(13)
Vytvorená opravná položka k nadobudnutému majetku sa zahrnie do daňových výdavkov
alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi,1) pričom u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania
rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva.
(14)
Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo
čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo ak ide o daňovníka,
ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,102) aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý
do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia
ako
a)
360 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo
jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
b)
720 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo
jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
c)
1 080 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo
jej nesplatenej časti bez príslušenstva.
(15)
Ustanovenia odsekov 4, 6, 14 a 17 o opravných položkách uznaných za daňový výdavok
sa nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením alebo pohľadávku, ktorú možno vzájomne
započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.
(16)
Z rezerv vytváraných zdravotnými poisťovňami je daňovým výdavkom aj tvorba technických
rezerv a iných rezerv na úhradu za zdravotnú starostlivosť.
(17)
Z opravných položiek vytváraných zdravotnými poisťovňami93a) je daňovým výdavkom tvorba opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko,
že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ak ide o
a)
pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného
nedoplatku na poistnom,102a)
b)
pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vrátane pohľadávok voči tretím osobám
na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku
ich zavineného protiprávneho konania voči poistencom,102b)
c)
pohľadávky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,
d)
pohľadávky vyplývajúce z prerozdelenia poistného podľa osobitného predpisu,102c)
e)
pohľadávky na poistnom, pohľadávky na prirážke k poistnému, pohľadávky na poplatku
za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávky na pokute, ktoré vznikli podľa osobitného
predpisu.102d)
(18)
Rozsah a výšku tvorby technických rezerv a iných rezerv podľa odseku 16, ktoré možno
zahrnúť do daňových výdavkov, určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).
(19)
Tvorbu opravných položiek k pohľadávkam podľa odseku 17 možno zahrnúť do daňových
výdavkov v rozsahu a do výšky ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý
vydá ministerstvo zdravotníctva, najviac však do 100 % menovitej hodnoty pohľadávky
bez jej príslušenstva.
(20)
Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného
nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom
období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.
§ 21
(1)
Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom,
aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané,
a ďalej
a)
b)
výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c)
úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane
aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej
výhody obvykle tolerované,
d)
výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov
štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e)
f)
výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo
iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,
g)
výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),
h)
výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej
16,60 eura za jeden predmet,
1.
darčekové reklamné poukážky,
2.
tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným
predmetom činnosti,
3.
alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka,
u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,
i)
výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby
daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou
obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie
sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),
j)
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k)
výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu
akcií,
(2)
Daňovými výdavkami nie sú tiež
a)
zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené
za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných
pokút,
b)
prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,104)
c)
prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,105)
d)
tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho
fondu podľa osobitného predpisu,13)
e)
manká a škody1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov
tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú
na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná
porážka zvieraťa zo základného stáda,
f)
zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou
uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d),
g)
daň podľa tohto zákona,
h)
dane zaplatené za iného daňovníka,
i)
daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia
účtovanej ako náklad,
j)
tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20,
k)
rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení
nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej
nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej
za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12.
§ 22
Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku
(1)
Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného
majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný1) alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 alebo 14 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného
majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený
z odpisovania podľa § 23.
(2)
Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú
a)
samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné
technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické
funkcie dlhšie ako jeden rok,
b)
budovy a iné stavby106) okrem
1.
prevádzkových banských diel,
2.
drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva
a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,107)
c)
pestovateľské celky trvalých porastov108) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
d)
zvieratá uvedené v prílohe,
e)
iný majetok podľa odseku 6.
(3)
Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci
na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so
stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.
(4)
Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné
technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým
určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo
eviduje podľa § 6 ods. 11 alebo 14 samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých
veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách
súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny,
o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov,
o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich
zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.
(5)
Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa
odseku 2 sú
a)
ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej
90 stromov na 1 ha,
b)
ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej
1000 kríkov na 1 ha,
c)
chmeľnice a vinice.
(6)
Iným majetkom na účely tohto zákona sú
a)
otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej
ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,
b)
technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,109)
c)
technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur,
d)
technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované
nájomcom,
e)
technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur,
f)
technické zhodnotenie hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu.
(7)
Nehmotným majetkom na účely tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva,110) autorské práva111) alebo práva príbuzné autorskému právu vrátane počítačových programov a databáz, projekty,
výrobné a technologické postupy, utajované informácie, lesné hospodárske plány, technické
a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a
majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané
odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované
náklady na vývoj a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie
ako 1 700 eur.
(8)
(9)
Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé
zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období
daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba
odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže
uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu
určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý
uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisov hmotného majetku v tom zdaňovacom období,
v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby111a) alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku,111b) a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad107) rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby,111a) o ďalšom predĺžení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku111b) alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.
(10)
Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby.
(11)
Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 až 9, § 27 alebo § 28 účtovaného1) alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 alebo 14 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže
daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.
(12)
Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 až 9 uplatní daňovník odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých
daňovník majetok účtoval1) alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11 alebo 14.
(13)
Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného
celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých
kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých
majetok účtoval1) a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní
daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho
územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.
(14)
U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu
úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé
mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok.1) Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci
v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci,
v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom
daňovníkovi.
(15)
Hmotný majetok podľa odseku 2 písm. a) je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné
súčasti hmotného majetku (ďalej len „jednotlivá oddeliteľná súčasť“), ak vstupná cena
každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur. Jednotlivé oddeliteľné
súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a
hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých
oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej
zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných
súčastí, o celkovej cene hmotného majetku a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich
zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku. Z hmotného majetku podľa odseku 2 písm. b) je
možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré
sú uvedené v prílohe č. 1.
§ 23
Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania
(1)
Z odpisovania sú vylúčené
a)
pozemky,
b)
pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré
nedosiahli plodonosnú starobu,
c)
ochranné hrádze,
d)
umelecké diela,111) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,
e)
hnuteľné národné kultúrne pamiatky,113)
f)
povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia
vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,
g)
predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.114)
(2)
Z odpisovania je ďalej vylúčený
a)
preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou
alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,90)
b)
nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do
základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how,
obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu
poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku
a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,
c)
inventúrne prebytky hmotného majetku a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii,1)
d)
hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia
záväzku prevodom práva115) počas zabezpečenia tohto záväzku,
e)
hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie
podľa osobitného predpisu,90) ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou
obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov
[(§ 19 ods. 3 písm. c)].
§ 24
(1)
Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke
právo. Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá vlastnícke
právo k tomuto majetku, ak účtuje1) alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo 14 o
a)
b)
dlhodobom hmotnom hnuteľnom majetku, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho
až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok kupujúci
užíva,
c)
nehnuteľnej veci obstaranej na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda
povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva
nehnuteľnosť užíva,
d)
hmotnom majetku prenajatom formou finančného prenájmu,
e)
hmotnom majetku a nehmotnom majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý
bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej
právnickej osobe.116a)
(2)
Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať
nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu
hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje
nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie
do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom
sa odpisuje iný majetok uvedený v § 22 ods. 6 písm. e).
(3)
Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo
spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.
(4)
Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa
na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu
zahŕňa pomerná časť odpisov.
(5)
Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku
z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na
podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom
dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej
v § 25 ods. 1 písm. d).
(6)
Hmotný majetok a nehmotný majetok individuálne určený117) a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia
odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom
združenia.
(7)
Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol
právo na jeho užívanie za odplatu.
§ 25
(1)
Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je
a)
b)
suma vo výške vlastných nákladov,118)
c)
reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov;118) pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa reprodukčná obstarávacia cena určí ako
cena stavby zistená podľa osobitného predpisu119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na
cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou,
d)
cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej
osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie
pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom
za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného
príjmu sa odpisy neuplatňujú,
e)
suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému
hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky
alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa,115) znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky,
f)
zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem
majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý
je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie
podľa § 9, okrem majetku vylúčeného z odpisovania,
g)
obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku
jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u
darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie
podľa § 9,
h)
pre jednotlivé oddeliteľné súčasti podľa § 22 ods. 15
1.
obstarávacia cena,118)
2.
cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii
cena uvedená v prvom bode,
(2)
Súčasťou vstupnej ceny je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom
bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické
zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu.
(3)
Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného
majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých
do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a)].
(4)
Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú
cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie
vykonané v prvom roku odpisovania.
(5)
Súčasťou vstupnej ceny je aj
a)
daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
b)
daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
a nemôže ju odpočítať alebo
c)
časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane
z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa osobitného
predpisu,6) za podmienky, že neuplatňuje v zdaňovacom období postup podľa § 19 ods. 3 písm. k) druhého bodu.
(6)
Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny
u nájomcu nie je daň z pridanej hodnoty.
(7)
Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už
odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej
len „upravená vstupná cena“), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny
pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 27 alebo § 28.
(8)
Súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v § 22 ods. 15 sa rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku.
§ 26
Postup pri odpisovaní hmotného majetku
(1)
V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie
produkcie a klasifikácie stavieb120) do odpisových skupín uvedených v prílohe. Doba odpisovania je:
| Odpisová skupina | Doba odpisovania |
| 1 | 4 roky |
| 2 | 6 rokov |
| 3 | 12 rokov |
| 4 | 20 rokov. |
(2)
Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého
doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do
odpisovej skupiny 2; to neplatí pre hmotný majetok podľa odsekov 6 až 9. Súbor hnuteľných
vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Pri postupe
uplatnenom podľa § 22 ods. 15 sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej
je zaradený tento hmotný majetok s výnimkou jednotlivých oddeliteľných súčastí budov
a stavieb, ktoré sú zaradené v prílohe č. 1.
(3)
(4)
Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané
technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej
ceny.
(5)
Pri vykonaní technického zhodnotenia alebo skrátení doby odpisovania sa hmotný majetok
doodpisuje do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie
platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej
ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia
sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28.
(6)
Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak
nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných
stavieb107) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.
(7)
Pri formách, modeloch a šablónach zatriedených do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6,
28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov 28.96.1
a 25.73.5 sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti
alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.
(8)
Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu okrem pozemkov odpíše nájomca
počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny podľa osobitného predpisu1) zvýšenej o náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu vynaložené
nájomcom do doby zaradenia tohto majetku do užívania. Pri postúpení nájomnej zmluvy
sa odstupné zaplatené nad rámec celkovej sumy dohodnutých platieb odpisuje ako súčasť
vstupnej ceny rovnomerne počas zostávajúcej doby trvania nájomnej zmluvy. V prípade
predĺženia alebo skrátenia dohodnutej doby finančného prenájmu sa už uplatnené odpisy
spätne neupravujú a zvyšná časť odpisovanej hodnoty sa rozpočítava rovnomerne až do
novej dohodnutej doby ukončenia finančného prenájmu. Pri určení spôsobu odpisovania
sa nepoužijú ustanovenia § 27 a 28, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny
mesiac doby prenájmu.
(9)
Ročný odpis podľa odsekov 6, 7 a 8 sa určuje s presnosťou na celé kalendárne mesiace,
počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom,
v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok
začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11 alebo 14. Pri odpisovaní podľa odseku 8 je takýmto mesiacom mesiac, v ktorom bol prenajatý
hmotný majetok poskytnutý nájomcovi v súlade so zmluvou o finančnom prenájme v stave
spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé používanie. Pri tomto spôsobe odpisovania
možno v roku začatia a v roku ukončenia odpisovania uplatniť ročné odpisy len vo výške
pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov,
počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie príjmov.
(10)
Mesačný odpis vypočítaný podľa odsekov 6, 7 a 8 sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.
§ 27
Rovnomerné odpisovanie hmotného majetku
(1)
Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného
majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto:
| Odpisová skupina | Ročný odpis |
| 1 | 1/4 |
| 2 | 1/6 |
| 3 | 1/12 |
| 4 | 1/20. |
(2)
Ročný odpis vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.
§ 28
Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku
(1)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto
koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:
| Koeficient pre zrýchlené odpisovanie | |||
| Odpisová skupina | v prvom roku odpisovania |
v ďalších rokoch odpisovania |
pre zvýšenú zostatkovú cenu |
| 1 | 4 | 5 | 4 |
| 2 | 6 | 7 | 6 |
| 3 | 12 | 13 | 12 |
| 4 | 20 | 21 | 20. |
(2)
Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy z hmotného majetku takto:
a)
v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu
pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania,
b)
v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu
medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania
a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval.
(3)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku po vykonaní technického zhodnotenia sa
odpisy určujú takto:
a)
v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku
a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú
cenu,
b)
v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku
a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú
zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej
ceny.
(4)
Ročný odpis vypočítaný podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.
§ 29
Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku
(1)
Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona
rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom
majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie.
(2)
Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 1 sa
považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700
eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie.
V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej
ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.
(3)
Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1
700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku,1) ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie sa
pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis
vypočítaný podľa § 26.
(4)
Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku,
ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti
alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu
použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.
(5)
Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti
hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval,
pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku
sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou
a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.
§ 30
Odpočet daňovej straty
(1)
Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu počas najviac siedmich bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne
nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ku dňu
vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej
straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie
obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.
(2)
Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie
daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú
stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa
odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého
daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny nástupca môže
odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom
dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie
alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
(3)
Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa
zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka
alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na
tohto daňovníka.
(4)
Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa zvýši
o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo
sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.
(5)
Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 1, platia ustanovenia
§ 17 až 29.
§ 30a
Úľava na dani pre príjemcov investičnej pomoci
(1)
(2)
Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú
časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí
koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
oprávnených nákladov,120b) na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc podľa osobitného predpisu,120a) najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny dlhodobého hmotného a dlhodobého
nehmotného majetku tejto investície obstaraného po vydaní písomného potvrdenia žiadateľovi,
že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci120c) do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na
dani, a
b)
súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie
obdobie, v ktorom bolo vydané písomné potvrdenie podľa osobitného predpisu,120c) a oprávnených nákladov uvedených v písmene a).
(3)
Osobitnými podmienkami podľa odseku 1 sú:
a)
daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky
ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä
uplatnením
1.
odpisov podľa § 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku
podľa § 22 ods. 9,
2.
opravných položiek a rezerv podľa § 20,
b)
daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani,
odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ
dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,
c)
daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie,
pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení
podnikateľskej činnosti,
d)
daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou
osobou postupovať podľa § 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu.
(4)
Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na päť bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré
si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi
vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené
osobitným predpisom120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom
uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu.120a)
(5)
Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu
zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu
uvedenú pre tento druh investičnej pomoci v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci
vydanom podľa osobitného predpisu.120a)
(6)
Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom
v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v
daňovom priznaní.
(7)
Výška nevyčerpanej hodnoty investičnej pomoci formou úľavy na dani sa nemení, ak
bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená
nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
(8)
Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok stanovených osobitným predpisom120a) alebo niektorú z osobitných podmienok uvedených v odseku 3 okrem podmienky uvedenej
v odseku 3 písm. a) a b), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník
je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých
úľavu na dani uplatnil. Daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná
v dodatočnom daňovom priznaní, je splatná do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bolo podané dodatočné daňové priznanie.
(9)
Ak daňovník nedodrží podmienku uvedenú v odseku 3 písm. a) alebo b), stráca nárok
na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové
priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom podmienku nedodržal. Daň priznaná
v dodatočnom daňovom priznaní je splatná v lehote podľa odseku 8.
§ 30b
Úľava na dani pre prijímateľa stimulov
(1)
Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov podľa
osobitného predpisu,120d) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani podľa odseku 2 jednotlivo za každé zdaňovacie
obdobie počas celého obdobia, na ktoré bolo toto rozhodnutie vydané, najviac však
do výšky nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných
prostriedkov120e) na účel podľa osobitného predpisu,120d) ak daňovník súčasne spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3.
(2)
Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú
časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí
koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
b)
súčtu nákladov podľa písmena a) a dotácie poskytnutej na základe rozhodnutia o schválení
poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu120d) vo výške podľa odseku 3 písm. e) za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje
nárok na úľavu na dani.
(3)
Osobitnými podmienkami podľa odseku 1 sú:
a)
daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky
ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä
uplatnením
1.
odpisov podľa § 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku
podľa § 22 ods. 9,
2.
opravných položiek a rezerv podľa § 20,
b)
daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani,
odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ
dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,
c)
daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie,
pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení
podnikateľskej činnosti,
d)
daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou
osobou postupovať podľa § 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu,
e)
dotácia poskytnutá na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa
osobitného predpisu120d) sa zahrnie do koeficientu na účely výpočtu pomernej časti základu dane podľa odseku
2
1.
rovnomerne počas doby čerpania daňovej úľavy, ak sa poskytuje na obstaranie odpisovaného
hmotného majetku a nehmotného majetku, a
2.
vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním nákladov podľa osobitného predpisu,1) ak sa poskytuje na prevádzkové náklady.
(4)
Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na tri bezprostredne
po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré
si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi
vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov a daňovník splnil podmienky ustanovené
osobitným predpisom120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom
uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného
predpisu.120f)
(5)
Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu
zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu
uvedenú v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu.120f)
(6)
Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom
v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v
daňovom priznaní.
(7)
Výška nevyčerpanej hodnoty stimulov formou úľavy na dani sa nemení, ak bola daňovníkovi
vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová
povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
(8)
Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom120d) alebo niektorú z osobitných podmienok uvedených v odseku 3 okrem podmienky uvedenej
v odseku 3 písm. a) a b), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník
je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých
úľavu na dani uplatnil. Daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná
v dodatočnom daňovom priznaní, je splatná do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bolo podané dodatočné daňové priznanie.
(9)
Ak daňovník nedodrží podmienku uvedenú v odseku 3 písm. a) alebo b), stráca nárok
na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové
priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom podmienku nedodržal. Daň priznaná
v dodatočnom daňovom priznaní je splatná v lehote podľa odseku 8.
§ 31
Prepočítací kurz
(1)
Ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný
výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou
Slovenska (ďalej len „kurz“), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v
účtovníctve,1) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní
postup podľa osobitného predpisu.121)
(2)
Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije priemerný kurz za kalendárny
mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo sa použije kurz platný v deň, v ktorom
bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou, s výnimkou uvedenou v
odseku 3. Tento kurz sa použije aj na príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov
v zahraničí alebo sa na tieto príjmy použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie,
za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo sa použije priemer z priemerných mesačných
kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové
priznanie.
(3)
Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich
na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, použije sa kurz v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Rovnaký postup sa použije aj
pri ďalších príjmoch podľa § 16, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo z ktorých sa vykonáva zabezpečenie dane podľa § 44, pričom na prepočet zrazenej dane alebo sumy zrazenej na zabezpečenie dane sa použije
kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka.
(4)
Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie
obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie
ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných
kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.
PIATA ČASŤ
VYBERANIE A PLATENIE DANE
Prvý oddiel
Daň fyzickej osoby
§ 32
Daňové priznanie
(1)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie
obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého
zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak
a)
vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo
b)
daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.
(2)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie
obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5, presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak
a)
b)
plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v odseku 4,
c)
nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],
d)
daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej
len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil
v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11.
(3)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane,122) vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal
a)
príjmy podľa § 5 od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie,
nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
b)
iné druhy príjmov podľa § 6 až 8, ak nie sú od dane oslobodené, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie
nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11.
(4)
Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy
a)
podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo
b)
z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo
c)
ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky,
a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo,122a)
d)
zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskych spoločenstiev alebo ich orgánov,
ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo
e)
ktoré sú od dane oslobodené.
(5)
Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové
priznanie podľa odsekov 1 a 2.
(6)
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto daňovom priznaní
okrem výpočtu daňovej povinnosti alebo zamestnaneckej prémie aj osobné údaje v tomto
členení:
a)
priezvisko, meno,
b)
titul, rodné číslo,
c)
adresa trvalého pobytu alebo adresa bydliska, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území
Slovenskej republiky obvykle zdržiava, a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec,
štát,
d)
priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu
dane [§ 11 ods. 3] a daňový bonus (§ 33).
(7)
Okrem údajov uvedených v odseku 6 môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo
telefónu a faxu; správca dane je oprávnený tieto údaje spracovať.
(8)
Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca,
uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi podľa odsekov 6 a 7, za ktorého
podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje podľa odsekov 6 a 7.
(9)
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa
odsekov 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3,
a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa
osobitného predpisu,122a) pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.
(10)
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie dokladom alebo potvrdením podľa § 37 ods. 2, ktoré je súčasťou daňového priznania, s výnimkou zamestnanca, ktorému zamestnávateľ
vyplatil daňový bonus podľa § 33 v plnej sume, na ktorú mal nárok.
(11)
Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 7) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku
zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie
obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z
tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.146a)
(12)
Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo
prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti
s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky
vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo
daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú
zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie
obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo
prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.146a) Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu
dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento
výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul
do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.
§ 32a
Zamestnanecká prémia
(1)
Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi
a)
vzniká, ak
1.
dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len „posudzované príjmy“),
v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,123)
2.
poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov,
3.
neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, okrem príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. j),
4.
nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i),
5.
nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode,
6.
nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 7) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho
obdobia a
7.
suma vypočítaná podľa odseku 3 je kladné číslo,
b)
nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca,
na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol
príspevok podľa osobitného predpisu.122b)
(2)
Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,122c) tento mesiac sa do obdobia uvedeného v odseku 1 písm. a) druhom bode nezapočíta.
(3)
Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej
sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou
prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol
posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou
je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie
sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
(4)
Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych
mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na zamestnaneckú
prémiu podľa odseku 3 v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy
v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky
uvedené v odseku 1, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne
mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie
sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
(5)
Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú
prémiu a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykoná ročné zúčtovanie, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento
zamestnávateľ. Ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo
závislej činnosti (§ 35), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) pri vykonaní ročného zúčtovania použije postup podľa § 38 ods. 6.
(6)
Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú
prémiu a podá daňové priznanie, zamestnaneckú prémiu vyplatí na jeho žiadosť správca
dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje ako pri vrátení daňového
preplatku.126) Rovnako postupuje správca dane aj v prípade, ak boli tomuto zamestnancovi zrazené
preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35).
(7)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v lehote podľa tohto
zákona.
(8)
Ak sa postupuje pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania
podľa odsekov 5 alebo 6, na účely uplatnenia zamestnaneckej prémie sa vypočítaná daň
rovná nule a postup podľa § 11 sa nepoužije.
(9)
Na kontrolu uplatňovania zamestnaneckej prémie sa vzťahujú ustanovenia osobitného
predpisu.128)
§ 33
Daňový bonus
(1)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus v sume 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa
žijúce v domácnosti s daňovníkom;57) prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje
daň.
(2)
Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa
druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125)
(3)
Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť
nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa
s ním žije v domácnosti,57) môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka)
tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa
§ 11 ods. 2 písm. a).
(4)
Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia
odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden
z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak
podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak,
daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka,
otec, iná oprávnená osoba.
(5)
Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov
v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len o sumu daňového bonusu podľa odseku 1 za každý kalendárny mesiac, na začiatku
ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už
v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná
príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného
orgánu.
(6)
Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie
obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie
je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie,
požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi
sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom
pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36 ods. 5, alebo § 38.
(7)
(8)
Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník, ktorý v zdaňovacom období nedosiahol zdaniteľné
príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,123) ak v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6.
(9)
Ak daňovník v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy podľa § 5 a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) priznal daňový bonus len v pomernej časti a v tomto zdaňovacom období daňovník vykázal
aj základ dane podľa § 6, môže si zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu nepriznanú zamestnávateľom, ktorý
je platiteľom dane,122) uplatniť pri podaní daňového priznania.
(10)
Daňový bonus podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou
povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky
(§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka,
ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(11)
Ak daňovník uplatnil alebo zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) priznal daňový bonus vyšší, ako ustanovuje tento zákon, alebo požiadal správcu dane
o poukázanie daňového bonusu vo vyššej sume, ako ustanovuje tento zákon, je povinný
zaplatiť sankčný úrok, aký by bol povinný zaplatiť z dlžnej sumy dane podľa osobitného
predpisu.127) Ak zamestnávateľ priznal daňový bonus vyšší, ako ustanovuje tento zákon, alebo požiadal
správcu dane o poukázanie daňového bonusu vo vyššej sume, ako ustanovuje tento zákon,
bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Na kontrolu uplatnenia daňového
bonusu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.128)
§ 34
Platenie preddavkov na daň
(1)
Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná
známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 eura, pričom preddavkové obdobie je obdobie
od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom
zdaňovacom období. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené
na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.
(2)
Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 eura a nepresiahla
16 596,96 eura, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to
vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.
(3)
Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 596,96 eura, platí
mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej
známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na
daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.
(4)
V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť preddavky inak,
ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.
(5)
Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období
podľa odseku 1 je daň vypočítaná zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní,
zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby
dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o zápočet
dane zaplatenej v zahraničí, o daňový bonus a o daň vybranú podľa § 43, odpočítavanú ako preddavok na daň. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti
z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového
obdobia podľa odseku 1 sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového
obdobia nemenia, pričom ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako
preddavky vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej
daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania
sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa
na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.
(6)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu s príjmami podľa § 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane122) ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému
správcovi dane128) vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet
daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa § 35. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet.
Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi
dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený,
poukázaný alebo pripísaný.
(7)
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e), s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane122) ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému
správcovi dane128) vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka
v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu
dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platných v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané.
Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet.
Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi
dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený,
poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy,
a)
vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí
preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,
b)
nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí
preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na
území Slovenskej republiky.
(8)
Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, prenájom (§ 17 ods. 9) a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5), z ktorých sa platia preddavky na daň podľa odsekov 6 a 7, nie je povinný platiť
preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo
k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi daňovník správcovi dane.129)
(9)
Preddavky na daň podľa predchádzajúcich odsekov neplatí daňovník, ktorý poberal v
predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v § 7 alebo § 8, alebo z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú zdaňované podľa § 35, pričom môže ísť aj o kombináciu takýchto príjmov.
(10)
Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich
je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti, neplatí preddavky na daň,
ak tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane. Ak čiastkový
základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej, preddavky na daň sa
platia v polovičnej výške.
Vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti
§ 35
(1)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou
mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených
zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o
a)
sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
b)
nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu
1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 4 a 7 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.
(2)
Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 %. Tento
preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.
(3)
Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej
mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda
vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň
pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Zamestnancovi,
a)
ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí
väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí
dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní
(§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,
b)
ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený
z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej
mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá;
ustanovenia osobitného predpisu130) o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,
c)
ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok
podľa osobitného predpisu,131) preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti
a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.
(4)
U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane,122) vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť
zamestnanec.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie
podľa § 36 ods. 6, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom
v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej
mzdy. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.
(6)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr
do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi
k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí
inak.
(7)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca,
ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo
výške polovice minimálnej mzdy od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) u ktorého podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva
len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy,
keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane,122) tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov
na daň a dane vrátane dane vybranej podľa § 43 zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane vrátane
dane vybranej podľa § 43 zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených
zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi
daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny
mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane,122) požiada na tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), v lehote podľa § 49 ods. 2 miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou
daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane
vrátane dane vybranej podľa § 43, ktoré zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú
v žiadosti poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,122) najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane
nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128)
(8)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) nevyberie preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov, ak
a)
je preukázané, že daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sa na území
Slovenskej republiky obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa § 34,
b)
ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.
(9)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho
obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola
zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre
zamestnanca výhodnejší.
§ 36
Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnaneckej prémie a
daňového bonusu
(1)
Zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom
dane,122) je povinný preukázať tomuto zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového
bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na
predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane,122) preukážu; ak zamestnanec nastúpi do zamestnania, na predložené doklady zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane,122) prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania,
ak ich preukáže do konca tohto kalendárneho mesiaca a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom
mesiaci u iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane.122)
(2)
Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane,122) naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec
predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu do 30
dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí
sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie.
(3)
Ak zamestnanec poberá v kalendárnom mesiaci zdaniteľnú mzdu súčasne alebo postupne
od viacerých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane,122) prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus iba jeden zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) u ktorého zamestnanec uplatní nároky podľa odsekov 1 a 2.
(4)
Ak zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nepreukáže
splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia,
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a prihliadne na preukázané podmienky
na priznanie daňového bonusu dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak ich zamestnanec preukáže
najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za
ktoré si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, alebo
si ich zamestnanec uplatní pri podaní daňového priznania.
(5)
Ak zamestnanec nepoberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti
v peňažnej alebo v nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa,
ktorý je platiteľom dane,122) u ktorého si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus, uplatní túto časť daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní alebo pri
podaní daňového priznania, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za obdobie,
za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykonal ročné zúčtovanie alebo za ktoré zamestnanec podáva daňové priznanie, dosiahne
aspoň sumu 6-násobku minimálnej mzdy.
(6)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania,
a každoročne najneskôr do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné
vyhlásenie o tom,
a)
že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a
ako sa zmenili,
b)
že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu
dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby
súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
c)
či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 7.
(7)
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie
daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti písomne, napríklad
zmenou vo vyhlásení podľa odseku 6 zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,122) u ktorého si daňový bonus uplatňuje, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca,
v ktorom zmena nastala. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) poznamená zmenu na mzdovom liste zamestnanca.
(8)
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec
uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] alebo na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom
vo vyhlásení podľa odseku 6 u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.
(9)
Ak zamestnanec preukáže nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnávateľovi, ktorý je
platiteľom dane,122) najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za
ktoré si zamestnaneckú prémiu uplatňuje, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) postupuje podľa § 32a ods. 5.
§ 37
Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane, na zamestnaneckú prémiu a na
daňový bonus
(1)
Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je
platiteľom dane,122)
a)
predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej
časti základu dane podľa § 11 ods. 3 a 4 vystaveného oprávneným subjektom a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky
(manžela),
b)
posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného
dôchodku (§ 11 ods. 7), ak suma takéhoto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu ustanovenú v § 11 ods. 2.
(2)
Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý
je platiteľom dane,122)
a)
b)
potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo
vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného územného
úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.
(3)
Doklady uvedené v odseku 1 písm. a) a b) platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov
v nich uvedených. Potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý
bolo vydané. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. b) je podmienená tým, že
zamestnanec každoročne potvrdí podpisom vo vyhlásení (§ 36 ods. 6) platnosť rozhodnutia o priznaní dôchodku. Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca
a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie nezdaniteľnej
časti základu dane [§ 11 ods. 3] a daňového bonusu.
(4)
Nárok na zamestnaneckú prémiu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom
dane,122) čestným vyhlásením o tom, že spĺňa podmienky uvedené v § 32a ods. 1.
§ 38
Ročné zúčtovanie
(1)
Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7, uvedené v § 5 ods. 1 písm. i) a v § 6 až 8 a nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie
nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia
písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od
všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane,122) posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.
(2)
Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval
nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa,
ktorý je platiteľom dane,122) môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich a tento zamestnávateľ
na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie
nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.
(3)
(4)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho
ďalšie vzdelávanie23b) vzdelávacej ustanovizni23c) preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období za podmienok a do výšky ustanovenej
osobitným predpisom23d) na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa
§ 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3, na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 4, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uvedeného v § 11 ods. 7, na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí
zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše vyhlásenie, ktorého
vzor určí ministerstvo.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde
(§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie23b) vzdelávacej ustanovizni23c) preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období za podmienok a do výšky ustanovenej
osobitným predpisom23d) nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a potvrdení o úhrne zúčtovaných
a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň a zrazenej
dani, ak zamestnanec použije postup podľa § 43 ods. 7, z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom
a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane.
Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí
zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,
o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne,
je povinný podať daňové priznanie (§ 32).
(6)
Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane,122) zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za
apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou
daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú
prémiu (§ 32a) a daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa
ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) postupoval podľa § 36 ods. 5, zníži odvod preddavku na daň (dane) aj o sumu daňového bonusu najneskôr do konca
kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa
§ 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane122) a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do
konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup
podľa § 35 ods. 7. Správca dane použije postup podľa § 40 ods. 8.
(7)
Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 3,32 eura zráža
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom
sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi
dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane,122) postupoval podľa § 36 ods. 5, daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu
a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 3,32 eura alebo nižšej ako 3,32 eura. Ak zamestnanec
uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením
sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 3,32 eura alebo nižšej ako
3,32 eura najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo
ročné zúčtovanie.
Druhý oddiel
Daň právnickej osoby
§ 41
Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie
(1)
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v
lehote podľa § 49. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Národná banka Slovenska
a Fond národného majetku Slovenskej republiky nemusia podať daňové priznanie, ak majú
iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie
sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie,
ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, len príjmy oslobodené od dane.
(2)
Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie
jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, daňové
priznanie podáva správca konkurznej podstaty.
(3)
Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom
daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.
(4)
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu
do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.133) Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom
daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého
roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil
likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil
do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak
sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie
dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie
obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
(5)
Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim
dňu vyhlásenia konkurzu.
(6)
Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia
konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra
druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí
sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom
bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého
roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do
zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu
kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení
konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí
sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.
(7)
Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim
dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu
zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie
daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu
dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa osobitného
predpisu.133a) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným
na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením
obmedzeným alebo na družstvo, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo
na akciovú spoločnosť.
(8)
Ak sa po skončení konkurzu
a)
začne likvidácia, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu
do likvidácie a končí sa podľa odseku 4,
b)
pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom
nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. decembra roka, v ktorom sa skončil
konkurz; ustanovenia odseku 4 tretej a štvrtej vety platia rovnako.
(9)
Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka.
(10)
Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo
naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim
dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods. 2.
(11)
Ak v súlade s osobitným predpisom134) došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj
zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane
použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania. Pri
zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie
od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na
hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.
§ 42
Platenie preddavkov na daň
(1)
Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku
6 presiahla 16 596,96 eura, je povinný platiť, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho
zdaňovacieho obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú
daň v lehote na podanie daňového priznania.
(2)
Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku
6 presiahla 1 659,70 eura a nepresiahla 16 596,96 eura, platí štvrťročné preddavky
na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie
obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho
štvrťroka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.
(3)
Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň podľa odseku 11, preddavky na daň
neplatí
a)
daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku
6 nepresiahla 1 659,70 eura,
b)
daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6,
c)
daňovník podľa odsekov 8 a 10.
(4)
Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím
alebo rozdelením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol.
Daňovník, ktorý počas roka
a)
zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z
dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom
došlo k zmene právnej formy,
b)
vznikol splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov
zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v
ktorom došlo k zániku daňovníkov,
c)
sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu
dane
1.
daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu
obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,
2.
daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce
zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu,
d)
vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka
zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu,
v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého
daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.
(5)
Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia,
je daňovník pri platení preddavkov na daň povinný vypočítať si daňovú povinnosť za
celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Výpočet sa vykoná tak, že daň za časť predchádzajúceho
zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca tohto
zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak daňovník existoval v predchádzajúcom
zdaňovacom období menej ako tri mesiace, platí preddavky na daň na základe predpokladanej
dane, ktorej výšku je povinný nahlásiť do konca tretieho mesiaca zdaňovacieho obdobia,
na ktoré sú platené preddavky na daň, pričom preddavky na daň za toto obdobie sú splatné
v termíne, v ktorom je povinný nahlásiť predpokladanú daň.
(6)
Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane
zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie
bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na
daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy
vyplývajúce z tohto zákona, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň
vybranú podľa § 43 odpočítavanú ako preddavok na daň.
(7)
Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej
známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie
pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej
daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie
obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené
preddavky. Daňovník, ktorý platí preddavky na daň podľa odseku 4 písm. b) a c), do
lehoty na podanie daňového priznania platí preddavky na daň v termíne a vo výške určenej
na základe predpokladanej dane.
(8)
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má
byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu
preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná v lehote
na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní.
(9)
Ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa
daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie,
daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od
začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po lehote na podanie daňového priznania. Ak
sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe
žiadosti daňovníkovi vrátia.
(10)
Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň daňovníkovi so sídlom v zahraničí,
vykonávajúcemu na území Slovenskej republiky stavebnú alebo montážnu činnosť, ak miesto
alebo zariadenie na výkon tejto činnosti je považované za stálu prevádzkareň podľa
§ 16 ods. 2.
(11)
Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ak ide o ich platenie na
základe výšky predpokladanej dane, výšky určenej podľa odsekov 3 a 4 a ak daň uvedená
v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím
správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. Správca dane môže určiť platenie
preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov na daň nezodpovedá predpokladanej
výške dane, na ktorú sú platené.
(12)
Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník
je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia na vyberanie a platenie dane
§ 43
Daň vyberaná zrážkou
(1)
Z príjmov podľa odsekov 2 a 3 sa daň vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane
podľa § 15.
(2)
Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou
daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov
(§ 16 ods. 2) sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c), d) a e) prvého až tretieho bodu a výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.
(3)
Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou
daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o
a)
úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných
prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou,
ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond,35) banka alebo pobočka zahraničnej banky94) alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky,95)
b)
c)
peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží
a žrebovaní [§ 8 ods. 1 písm. i)] okrem výhier oslobodených od dane podľa § 9,
d)
peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený
podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a
zo športových súťaží [§ 8 ods. 1 písm. j)] s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9,
e)
dávku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu35) [§ 7 ods. 1 písm. d)],
f)
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)],
g)
príjem za prenájom nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení
domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby
a opráv vrátane prijatých sankčných úrokov a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,135)
h)
príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde
o umelecký výkon136) [§ 6 ods. 2 písm. a)],
i)
výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúcich fyzickým osobám a daňovníkom
uvedeným v odseku 6,
j)
príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g) plynúci daňovníkovi od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) ktorého úhrnná výška od tohto zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac úhrnnú
sumu 165,97 eura a u ktorého si tento daňovník pri výpočte preddavkov na daň z príjmov
zo závislej činnosti neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 a daňový bonus podľa § 33,
k)
príjem podľa § 16 ods. 1 písm. e) štvrtého bodu s výnimkou nájomného alebo príjmu plynúceho z iného využitia nehnuteľností umiestnených
na území Slovenskej republiky a príjmu, pri ktorom sa zabezpečuje daň podľa § 44,
l)
poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník
znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného,136aa)
(4)
Základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je
iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5 alebo 9. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú
podľa § 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to
bez zaokrúhlenia.
(5)
Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených
a)
v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné; v prípade
preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha
dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia
pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate
z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku
presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná daň z predchádzajúcich
výplat sa započíta na úhradu celkovej dane; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené
vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku
dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných
Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne
po prvý raz poberať,
b)
v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o výdavok vo výške ustanoveného percenta pre
tento príjem podľa § 6 ods. 10,
c)
v odseku 3 písm. j) je príjem znížený podľa § 5 ods. 8,
d)
v § 16 ods. 1 písm. d) je príjem znížený o 40 %.
(6)
Vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, ak je vybraná platiteľom dane122) za daňovníka, ktorým je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fond národného majetku Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska a daňovník
s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý na území Slovenskej republiky nepodniká prostredníctvom
stálej prevádzkarne alebo podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a pritom preukázateľne
ide o príjmy, ktoré nie sú spojené s touto stálou prevádzkarňou s výnimkou daňovníka
s obmedzenou daňovou povinnosťou s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. d), daňovníka členského štátu Európskej únie a daňovníka, ktorý má neobmedzenú daňovú
povinnosť v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor s príjmami podľa
§ 16 ods. 1 písm. e) prvého až štvrtého bodu. Vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť aj pri príjmoch podľa odseku 3
písm. g) a m) a v prípade, ak daňovník vybranú daň zrážkou neodpočíta od dane ako
preddavok v podanom daňovom priznaní podľa odseku 7.
(7)
Daň vybraná zrážkou, ak nejde o prípady podľa odseku 6, sa považuje za preddavok
na daň a daňovník si tento preddavok môže odpočítať od dane v daňovom priznaní. Ak
suma dane vybranej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní,
má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku.126) Rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej
spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej
spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje
časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy,
inak rovným dielom. Manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva,
z ktorých sa daň vyberá zrážkou, môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v
rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy. Ak bola daň vybraná zrážkou z príjmov
uvedených v odseku 3 písm. j), môže daňovníkovi preddavok odpočítať od dane aj zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane122) pri vykonaní ročného zúčtovania.
(8)
Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri
zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie
obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane.
(9)
Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od správcovskej spoločnosti,66) je základom dane pre daň vyberanú zrážkou vyplácaný výnos z podielových listov znížený
o príjmy prijaté správcovskou spoločnosťou, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vrátane
prijatých podielov na zisku, ktoré nie sú predmetom dane.
(10)
Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane122) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie
úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od
správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného
podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku
podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane
z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým
je predajná cena podielového listu pri jeho vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je podielový
fond, zrážka dane sa nevykoná a ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi
alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene
pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky
prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná
a platiteľom dane122) vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými
papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije
aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt
kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.136a)
(11)
Platiteľ dane122) je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého
mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane122) súčasne povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane
neurčí inak. Platiteľ dane,122) ktorý vykonal zrážku z príjmov zo závislej činnosti podľa odseku 3 písm. j), je povinný
hlásenie o vykonaní zrážky a odvedení zrazenej dane oznámiť správcovi dane na tlačive
podľa § 39 ods. 9 písm. a), v lehote podľa § 49 ods. 2. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka.
Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie.
(12)
(13)
Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa
považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.
(14)
Platiteľom dane122) z príjmov uvedených v odseku 3 písm. g) je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov135) alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových
priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy.135) Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho
dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané
v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.135)
(15)
Platiteľom dane122) z výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok podľa odseku 3 písm. i) plynúcich
fyzickým osobám, daňovníkom uvedeným v odseku 6 a daňovníkom s obmedzenou daňovou
povinnosťou, je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné
prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.
§ 44
Zabezpečenie dane
(1)
Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri
peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu zodpovedajúcu
polovici sadzby dane podľa § 15 z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na daň.
(2)
Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá
zrážkou, sú platitelia príjmu, ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v
prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou s výnimkou daňovníka podľa § 2 písm. t), povinní zrážať na zabezpečenie dane sumu zodpovedajúcu sadzbe dane podľa § 15 z peňažného plnenia, najviac však do výšky podľa medzinárodnej zmluvy, okrem prípadov,
keď sa zráža preddavok na daň podľa § 35. Ak ide o podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti,
komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych
záujmov, suma na zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku
najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak ide
o príjem z prenájmu nehnuteľností, plynúci daňovníkovi fyzickej osobe, na účely výpočtu
sumy na zabezpečenie dane sa použije zdaniteľný príjem znížený o výdavok vo výške
ustanoveného percenta pre tento príjem podľa § 6 ods. 10.
(3)
Sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého
kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane.
Túto skutočnosť je platiteľ príjmu povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane
daňovníka, ak tento správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.
(4)
(5)
Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov
1 a 2 môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená.
(6)
Platiteľ príjmu, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v
nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie, zodpovedá
za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom príjmu.
§ 45
Zamedzenie dvojitého zdanenia
(1)
Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým
Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva“),
postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy s výnimkou uvedenou
v odseku 3 písm. c). Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená
v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou,
ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet
dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný
zápočet dane podľa zmluvy, sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Základom dane z príjmov
podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený
podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami
vyčíslený podľa § 17 ods. 14. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom
období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou
osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený
o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli
na eurocenty nahor. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu
dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda vyňatia
príjmov, základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia
príjmov je základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami
vyčíslený podľa § 17 ods. 14.
(2)
Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je
iné ako v Slovenskej republike, a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní
predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na
tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.
(3)
Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou
povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti
a)
za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré boli preukázateľne
zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo
b)
zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu,
a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,
c)
zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu
a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka
výhodnejší.
(4)
Ak daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou, fyzická
osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne, vyplatila, poukázala alebo
pripísala úrokový príjem136b) v štátoch a závislých územiach podľa prílohy č. 3 a preukázateľne zrazila daň z tohto úrokového príjmu136b) v súlade s právnym aktom Európskeho spoločenstva upravujúcim zdaňovanie príjmov fyzických
osôb z úspor v podobe výplat úrokov, započíta sa táto daň na úhradu dane do výšky,
v ktorej môže byť zrazená podľa tohto zákona. Ak takto zrazená daň fyzickou osobou
alebo právnickou osobou vrátane stálej prevádzkarne z úrokového príjmu136b) je vyššia ako celková daňová povinnosť daňovníka, rozdiel sa považuje za daňový preplatok.126) Ak bola daňovníkovi súčasne zrazená z úrokového príjmu plynúceho zo zdrojov v zahraničí
aj daň podľa zmluvy alebo daňovej legislatívy štátu, v ktorom je zdroj tohto príjmu,
postupuje v tomto prípade pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa odsekov 1 až 3.
§ 46
Minimálna výška dane
Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 16,60 eura alebo celkové
zdaniteľné príjmy daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, za zdaňovacie obdobie nepresiahnu
50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35 alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 7 daň neplatí, ak za zdaňovacie obdobie úhrn jeho zdaniteľných príjmov, okrem príjmov,
z ktorých bola daň vybraná zrážkou a pri ktorých nepoužil postup podľa § 43 ods. 7, nepresiahne 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). Tento postup použije aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 7, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka,
ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
§ 47
Zaokrúhľovanie
(1)
Základ dane, nepeňažný príjem [§ 5 ods. 3 písm. a)], preddavky na daň (§ 34, 35, 42 a 44), zdaniteľná mzda (§ 35) a daň (§ 15, § 31 ods. 3 a § 43) sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol. Nezdaniteľné časti základu dane (§ 11) a daňový bonus (§ 33) sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor.
(2)
Suma zodpovedajúca 2 % zaplatenej dane (§ 50), výpočet daňovej sadzby na účely zápočtu dane (§ 45) a iné prepočty sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie
v dvoch alebo vo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú
tak, že sa vynechajú všetky číslice za druhou číslicou zaokrúhľovaného čísla nasledujúcou
po desatinnej čiarke, a táto druhá číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú
po nej tak, že
a)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,
b)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť,
sa zväčšuje o jednu.
§ 48
Zahraničný platiteľ dane
(1)
Platiteľom dane122) podľa § 35, 43 a 44 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí,
ktorá má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov
dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období
dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb
uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničné zastupiteľské úrady na území Slovenskej republiky.
(2)
V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba
so sídlom v zahraničí.
§ 49
Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia
(1)
Daňové priznanie (§ 32 a 41), prehľad [§ 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník miestne príslušnému správcovi dane.
(2)
Daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí
zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na
podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.
(3)
Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia
v lehote podľa odseku 2, sa na základe
a)
oznámenia podaného príslušnému správcovi dane128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto
lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo
v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho
mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
b)
oznámenia podaného príslušnému správcovi dane128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto
lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy
plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii;
daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho
mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v
zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,146a)
c)
žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím
lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže
správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku
2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na
podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.
(4)
Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič.
Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov.
Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom
Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch
mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča
predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie
daňového priznania podľa tohto odseku.
(5)
Ak daňovník pred svojím úmrtím mal povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, je dedič, s výnimkou Slovenskej republiky,
povinný podať priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka.
Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča predĺžiť, ak
žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania
podľa tohto odseku.
(6)
Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca
povinný podať daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 za zdaňovacie obdobie
ukončené ku dňu podľa osobitného predpisu.77c) Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom podľa osobitného predpisu77c) do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak
právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie
za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom podľa osobitného predpisu77c) a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal
rozhodný deň podľa osobitného predpisu,77c) a to v lehote podľa odseku 2.
(7)
Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a
nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená
daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej
republiky, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych
mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník,
ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné
zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová
povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky,
je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2.
(8)
Ak vznikne stála prevádzkareň daňovníka podľa tohto zákona alebo zmluvy až v zdaňovacom
období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť, je
povinný podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie do konca mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom vznikla podľa tohto zákona alebo zmluvy stála prevádzkareň. Za
zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, postupuje pri podávaní
daňového priznania podľa odseku 2.
(9)
Daňovník je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné
výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.
(10)
Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie
samostatne.
(11)
Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku
podľa osobitného predpisu1) ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a predložiť ju správcovi dane v
termíne na podanie daňového priznania.
(12)
Na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia alebo dodatočného daňového
priznania alebo hlásenia sa použije osobitný predpis.128)
§ 50
Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely
(1)
Daňovník, ktorý je
a)
fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového
priznania alebo vo vyhlásení predloženom miestne príslušnému správcovi dane do 30.
apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane,122) vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním
určenej právnickej osobe podľa odseku 4 (ďalej len „prijímateľ”); ak tento daňovník
uplatňuje postup podľa § 33, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus,
b)
právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového
priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom
podľa odseku 4.
(2)
Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 je najmenej
a)
3,32 eura, ak daňovníkom je fyzická osoba,
b)
8,30 eura pre jedného prijímateľa, ak daňovníkom je právnická osoba.
(3)
Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa
daň platí (ďalej len „vyhlásenie“), obsahuje
a)
presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to
1.
meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie
predkladané daňovníkom fyzickou osobou,
2.
obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak
ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,
b)
sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,
c)
zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
d)
identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4, a to obchodné
meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,
e)
uvedenie sumy pripadajúcej na každého prijímateľa.
(4)
Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je
a)
občianske združenie,137)
b)
nadácia,138)
c)
neinvestičný fond,139)
d)
nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,140)
e)
účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti,141)
f)
organizácia s medzinárodným prvkom,142)
g)
Slovenský Červený kríž,
h)
subjekty výskumu a vývoja,142a)
i)
Protidrogový fond,
j)
Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.
(5)
Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré
sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú
a)
ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v
oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
b)
podpora a rozvoj telesnej kultúry,
c)
poskytovanie sociálnej pomoci,
d)
zachovanie kultúrnych hodnôt,
e)
podpora vzdelávania,
f)
ochrana ľudských práv,
g)
ochrana a tvorba životného prostredia,
h)
veda a výskum.
(6)
Správca dane podľa odseku 1 (ďalej len „správca dane“) poukáže podiel zaplatenej
dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
daňovník nemá do lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom
daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva vyhlásenie, zaplatil v lehote na podanie
daňového priznania, ak podáva daňové priznanie, ani povolený odklad platenia dane
a ani povolenie platenia dane v splátkach; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý
je platiteľom dane,122) vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za
zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená
alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie
vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku
1; takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7), pričom toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia,
b)
daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa
1.
len jednu právnickú osobu podľa odseku 4 s uvedením príslušnej sumy, ak ide o daňovníka
fyzickú osobu, alebo
2.
jednu alebo viac právnických osôb podľa odseku 4 s uvedením príslušných súm, ak ide
o daňovníka právnickú osobu,
c)
prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom
registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky podľa osobitného
predpisu143) (ďalej len „komora“),
d)
prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 4, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené
v odseku 5,
e)
prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku,
v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h),
f)
prijímateľ nemá nedoplatok na dani v deň bezprostredne nasledujúci po uplynutí lehoty
na podanie daňového priznania,
g)
prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na povinnom poistnom, potvrdením príslušného
orgánu, nie starším ako 30 dní,
h)
prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi
číslo tohto účtu,
i)
notár osvedčil prijímateľovi a bez zbytočného odkladu oznámil komore identifikačné
údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený
účet a číslo tohto účtu.
(7)
Notár144) osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok
podľa odseku 6 písm. d), e), g) a h), počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár, ktorý
toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje
prijímateľa v rozsahu podľa odseku 3 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej
banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho
zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné
meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné
číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej
má prijímateľ tento účet zriadený. Zoznam prijímateľov je verejný zoznam, ktorý komora
každoročne zverejňuje podľa osobitného predpisu,145) a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel
zaplatenej dane. Tento zoznam v rovnakej lehote komora doručí Daňovému riaditeľstvu
Slovenskej republiky.
(8)
Správca dane je povinný po splnení podmienok podľa odseku 6 previesť podiely zaplatenej
dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia podľa odseku
1. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 6 alebo ak predložené vyhlásenie
obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej
podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje
správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku
6 písm. a), b), c) a f) a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane
na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128)
(9)
Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 6 do poukázania
podielu zaplatenej dane správcom dane, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak
sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane,
je povinný najneskôr ku dňu zrušenia vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane
miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú
ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.74)
(10)
Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak
sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne
preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou
podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok
na dani. Ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej
právnickej osobe, za použitie podielu zaplatenej dane na účely vymedzené v odseku
5 zodpovedá prijímateľ, ktorý je povinný preukázať použitie podielu zaplatenej dane
dokladmi tejto inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto
prijatý podiel zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5, a to v lehote, v
ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa odseku 11.
(11)
Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku
5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej
dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny
podľa osobitného predpisu,74) pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému
podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená
povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Ak prijímateľ použije poskytnutý
podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu
podľa osobitného predpisu.146) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré
sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny
podľa osobitného predpisu.146) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu,146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5.
(12)
Z údajov správcov dane o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho
kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa a jeho
sídlo, identifikačné číslo organizácie a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli
prijímateľovi poskytnuté. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vždy do 31. januára bežného roka a zároveň
tento prehľad zasiela komore.
(13)
Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických
osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa odseku 12 je vyšší ako 3 319,39 eura, je
povinný do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov podľa odseku
12 zverejniť presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku,
ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, spôsob použitia
podielu zaplatenej dane a výrok audítora, ak podľa osobitného predpisu1) prijímateľ musí mať účtovnú závierku overenú audítorom. Prijímateľ, ktorého súhrn
podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom
kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur, je povinný najneskôr do 30 dní od prijatia
tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom
vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné prostriedky
zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným
obdobím znížené o použité sumy prijímateľ prevedie na tento účet do 30 dní od povinnosti
jeho zriadenia. Číslo osobitného účtu je prijímateľ povinný nahlásiť notárovi každoročne
na účely osvedčenia pri preukazovaní splnenia podmienky podľa odseku 6 písm. h). Úroky
z peňažných prostriedkov na osobitnom účte znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43 prijímateľ použije len na účely vymedzené v odseku 5, ktoré sú predmetom jeho činnosti.
(14)
Ak si prijímateľ nesplní povinnosť podľa odseku 13, komora nezaradí prijímateľa do
zoznamu prijímateľov na obdobie jedného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo
k nesplneniu povinnosti podľa odseku 13.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 51
Postup pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného
účtovníctva a naopak, a podrobnosti o ustanoveniach tohto zákona ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 51a
(1)
Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 6 ods. 10 na uplatňovanie preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 14 a naopak, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo.
(2)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatňoval výdavky podľa § 6 ods. 14 a po tomto zdaňovacom období začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo
daňovník, ktorý v zdaňovacom období účtoval v sústave podvojného účtovníctva a po
tomto zdaňovacom období začal uplatňovať výdavky podľa § 6 ods. 14, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo.
(3)
Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,1) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku
zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14. Daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva1) bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14, neupravuje základ dane.
(4)
Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva1) po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 a naopak, upraví základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník
vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v
ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo viesť evidenciu podľa
§ 6 ods. 10.
(5)
Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,1) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku
zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.
(6)
Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo v sústave podvojného účtovníctva,1) ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa
osobitného predpisu,1) vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa
§ 6 ods. 10 nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových
výdavkov alebo príjmov.
(7)
Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo v sústave podvojného účtovníctva,1) alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa
osobitného predpisu,1) zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými
predpismi1) aj počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 14.
§ 52
(1)
Na daňové povinnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky s výnimkou podľa odseku 14
a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31.
decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a vyplatených do 31. januára 2004
a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené od 1. januára
2004 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.146a)
(2)
Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenia uplatnené podľa doterajších predpisov sa uplatnia
až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie
vzťahuje. Podmienky ustanovené na uplatnenie oslobodenia od dane alebo zníženia dane
podľa § 4 ods. 1 písm. m), § 5 ods. 7, § 13 ods. 3 až 7 a úľavy na paušálnej dani
podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov, uplatnených do 31. decembra 2003 sa použijú aj po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona. Nárok na úľavu na paušálnej dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto zákona.
(3)
Daňovníci, ktorí vznikli v lehotách podľa § 35 a 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov, môžu uplatniť nárok na úľavy a ich čerpanie
podľa doterajších predpisov za podmienok ustanovených v § 52b, pričom nepreukazujú splnenie podmienok uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) zákona č.
366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov o dodržaní podielu
splateného vkladu zo zdrojov v zahraničí počas celej doby čerpania daňového úveru
najmenej vo výške 75 % a v § 35a ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 60 %. Ustanovenia osobitného predpisu147) nie sú dotknuté.
(4)
Úľavy na dani pre príjemcov investičných stimulov podľa § 35b a 35c zákona č. 366/1999
Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa aj po 1. januári 2004 použijú
na daňovníkov, ktorým bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce
úľavu na dani najneskôr do 31. decembra 2007. Nárok na čerpanie úľavy týmto daňovníkom
zostáva zachovaný do jej vyčerpania podľa ustanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí
investičných stimulov, toto rozhodnutie nie je možné vydať opakovane.
(5)
Na odchodné podľa osobitných predpisov22) prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa
doterajšieho predpisu, ak do 31. decembra 2003 služobný pomer trval najmenej päť rokov.
(6)
Ak podmienka trvania služobného pomeru, s ktorou osobitný predpis22) spája vznik nároku na odchodné, bude splnená až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona,
a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitného predpisu22) vznikne do
a)
31. decembra 2004, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 suma
zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,
b)
31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma
zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,
c)
31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma
zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,
d)
31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma
zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.
(7)
Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý do
31. decembra 2004 sa použijú ustanovenia zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred
1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2004 sa použije § 9 tohto zákona.
(8)
Ustanovenie § 30 sa použije na straty, ktoré môže daňovník odpočítavať prvýkrát po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona, aj keď boli vykázané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Daňovník,
ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov.
(9)
Rezervy na opravy hmotného majetku, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok
do 31. decembra 2003, sa dočerpajú, rozpustia a zahrnú do základu dane podľa daňovníkom
určeného plánu opráv počnúc daňovým priznaním podaným po účinnosti tohto zákona, najneskôr
do 31. decembra 2008. Rezervy, ktorých čerpanie podľa daňovníkom určeného plánu opráv
nastane po 31. decembri 2008, sa rozpustia do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím
roku 2004 rovnomerne, v každom zdaňovacom období vo výške jednej pätiny z celkovej
sumy vytvorenej rezervy. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník zrušením bez likvidácie,
rozpúšťa rezervy právny nástupca podľa prvej vety najneskôr do 31. decembra 2008.
Ak do 31. decembra 2008 je na daňovníka vyhlásený konkurz, rozpustia sa rezervy najneskôr
do 31. decembra 2008; ak po vyhlásení konkurzu dôjde k zrušeniu daňovníka v konkurze
bez právneho nástupcu, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku tohto daňovníka.
Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník v dôsledku zrušenia s likvidáciou, rozpustia
sa rezervy najneskôr do dňa zániku daňovníka. Rovnako sa budú čerpať alebo rozpúšťať
aj rezervy na opravu hmotného majetku v odpisovej skupine 2, ktorých tvorba nebola
uznaná za daňový výdavok už v roku 2003.
(10)
Zostatky rezerv a opravných položiek uznávaných za výdavky (náklady) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov podľa doterajších predpisov vytvorených do 31. decembra
2003 okrem rezerv na opravy hmotného majetku, ktorých postup pri čerpaní a rozpustení
je uvedený v odseku 9, sa prevádzajú do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a považujú
sa za rezervy alebo opravné položky podľa tohto zákona.
(11)
Zostatky rezerv v bankovníctve, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa
doterajšieho predpisu, sa zahrnú do príjmov v období ich čerpania najneskôr do obdobia
piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(12)
Príjmy a výdavky (náklady), ktoré sa podľa doterajšieho predpisu zahŕňali do základu
dane až po zaplatení alebo prijatí úhrady, zaúčtované do 31. decembra 2003 do výnosov
alebo nákladov daňovníka sa zahrnú do základu dane, s výnimkou podľa odseku 1, v tom
zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené alebo prijaté aj po 31. decembri 2003.
(13)
Na zdanenie nepeňažných vkladov do základného imania obchodnej spoločnosti alebo
družstva uskutočnených do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis.
(14)
Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa nezahrnie
do základu dane rozdiel z ocenenia jednotlivých zložiek odpisovaného majetku vykonaného
podľa osobitného predpisu1) ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie vzťahujúci sa k majetku daňovníka, pri ktorom
právny nástupca pokračuje v odpisovaní a nadobúdateľom zúčtovaný goodwill a badwill,
kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov a oceňovací rozdiel derivátov a cenných
papierov vzniknutý pri ich oceňovaní reálnou hodnotou, ak sú účtované do nákladov
alebo výnosov do 31. decembra 2003.
(15)
Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, pri zmene doby
odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať
tieto zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa doterajšieho predpisu, pričom
už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
(16)
Daňovník, ktorý obstaral a odpisoval do 31. decembra 2003 dopravné prostriedky, na
ktoré sa vzťahovala limitovaná vstupná cena podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 366/1999
Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo limitovaná výška nájomného
zahrnovaného do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 3 písm. f) zákona č. 366/1999 Z.
z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, pokračuje po 31. decembri 2003
v odpisovaní z preukázanej vstupnej ceny alebo v zahrnovaní nájomného do daňových
výdavkov z preukázanej výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve, pričom po 31.
decembri 2003 môže do daňových výdavkov zahrnúť len odpisy a nájomné pripadajúce na
zdaňovacie obdobia nasledujúce po 31. decembri 2003. Odpisy a nájomné, ktoré presahovali
zákonom ustanovený limit do 31. decembra 2003, nemôže daňovník dodatočne zahrnúť do
základu dane po 31. decembri 2003.
(17)
Na zmluvy o nájme pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra
2003 sa použije doterajší predpis. Zmeny vyplývajúce zo skrátenia odpisových lehôt
hmotného majetku v § 30 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení
neskorších predpisov je možné vykonať len po vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa.
(18)
Tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich
dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do príjmov do 31. decembra
2003, pričom ich splatnosť nastala po 31. decembri 2001, sa uzná do daňových výdavkov
vo výške a podľa podmienok uvedených v § 25 ods. 1 písm. v) treťom bode zákona č.
366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ak ide o pohľadávky,
ktoré vznikli do 31. decembra 2003. Ustanovenie § 20 ods. 14 sa použije na pohľadávky, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(19)
Daňovník, ktorý k 31. decembru 2003 alebo po tomto termíne splnil podmienky na odpis
pohľadávky, ktorej splatnosť nastala do 31. decembra 2002, do daňových výdavkov podľa
§ 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v
znení neskorších predpisov, odpíše tieto pohľadávky do daňových výdavkov podľa podmienok
tohto zákona, ak sa o trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky účtovalo
v nákladoch po 31. decembri 2002; na postúpenie tejto pohľadávky po 31. decembri 2003
sa použijú ustanovenia § 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov
v znení neskorších predpisov. Na zahrnovanie odpustenej sumy záväzku do základu dane,
prislúchajúcej k týmto pohľadávkam, sa použijú ustanovenia § 23 ods. 27 zákona č.
366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
(20)
Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona
sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona
č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri
2003.
(21)
Na zdanenie príjmu z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných
spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, obstaraných pred účinnosťou tohto
zákona, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov, sa použijú ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov aj po 31. decembri 2003.
(22)
Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu, ktoré boli vydané
do 31. decembra 2003, sa použijú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. s) a § 13 ods. 2 písm. f) sa použijú na štátne dlhopisy, ktoré boli vydané a registrované
v zahraničí po 31. decembri 2003, ak k výplate, poukázaniu alebo pripísaniu výnosu
dôjde po 31. decembri 2004.
(23)
Na zdanenie úrokov, výhier alebo iných výnosov plynúcich z vkladov na vkladných knižkách,
z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov pripísaných k 31. decembru
2003 sa použije doterajší predpis. Ustanovenie § 36 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999
Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na zdanenie úroku
alebo iného výnosu plynúceho fyzickej osobe z vkladu s dohodnutou dobou viazanosti
najmenej troch rokov, ktorý nie je určený na podnikanie, za podmienky, že výber istiny
a úroku nastane až po uplynutí tejto dohodnutej doby viazanosti, ak sa vklad ukončí
najneskôr do 31. decembra 2006 a úrok sa pripíše najneskôr do 31. decembra 2006.
(24)
Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom
za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely
a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31.
decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou,
je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou
(§ 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom
štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého
príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého
mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31.
decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý
má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty,
poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel
na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo
dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii
nie je predmetom dane.
(25)
Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. f) sa použije na hmotný majetok bezodplatne odovzdaný po 31. decembri 2003.
(26)
Pri posudzovaní splnenia podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa § 50 sa v roku 2004 použijú ustanovenia § 48 a 51a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov.
(27)
Ustanovenie § 17 ods. 13 o zániku daňovníka zrušením bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení obchodnej
spoločnosti alebo družstva so sídlom v členskom štáte Európskej únie sa prvýkrát uplatní
v zdaňovacom období, v ktorom sa Slovenská republika stane členom Európskej únie.
(28)
Zmeny vyplývajúce zo spôsobu účtovania podľa § 86 ods. 1 písm. i) a l) opatrenia ministerstva č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove
pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 740/2002 Z. z.) na účtoch 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, 381 – Náklady budúcich období a 382 –
Komplexné náklady budúcich období, vysporiada daňovník v základe dane najneskôr do
konca roku 2006. Toto sa vzťahuje i na daňové priznania podané po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona.
(29)
Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2004 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané
podľa doterajšieho predpisu.
(30)
Ustanovenie § 6 ods. 8 písm. a) a § 58 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na peňažné zvýhodnenie v súvislosti
s pôžičkami poskytnutými pred účinnosťou tohto zákona.
(31)
Na odchodné sudcov a prokurátorov podľa osobitných predpisov148) sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak je
a)
prijaté do 31. decembra 2004,
b)
prijaté po 31. decembri 2004 a ak
1.
výkon funkcie sudcu trval do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov alebo
2.
započítateľná prax prokurátora dosiahla do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov.
(32)
Ak podmienka podľa odseku 31 písm. b) bodov 1 a 2, s ktorými osobitné predpisy148) spájajú vznik nároku na odchodné, bude splnená až po 31. decembri 2004 a ak nárok
na vyplatenie odchodného podľa osobitných predpisov148) vznikne do
a)
31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma
zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,
b)
31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma
zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,
c)
31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma
zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,
d)
31. decembra 2008, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 suma
zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.
(33)
Pomerná časť úrokového výnosu z dlhopisov a pokladničných poukážok účtovaná do 31.
decembra 2003 do výnosov, nezahrnovaná do základu dane podľa § 23 ods. 4 písm. a)
zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa zahrnie
do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
dôjde k ich predaju alebo k ich splatnosti.
(34)
Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa tvorba rezerv
na nevyfakturované dodávky a služby, na nevyčerpané dovolenky a na vyplácanie prémií
a odmien, účtovaná do nákladov do 31. decembra 2003 zahrnie aj do daňových výdavkov.
(35)
Na účely vyčíslenia základu dane podľa § 5 a 6 tohto zákona možno v zdaňovacom období roka 2004 odpočítať príspevok na doplnkové
dôchodkové poistenie, ktorý zaplatí daňovník s príjmami podľa § 5 alebo § 6 v roku 2004, a to najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a za zdaňovacie obdobia rokov 2005
a 2006 najviac vo výške, spôsobom a za podmienok ustanovených v § 11 ods. 6 písm. a) a b) tohto zákona.
(36)
Postup pri prechode z evidencie príjmov, hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného
na podnikanie, pohľadávok a záväzkov, prijatých a vydaných účtovných dokladov, ktorú
viedol daňovník podľa § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov, do sústavy jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(37)
Kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanom pri
ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu
pohľadávky, respektíve platbe alebo odpisu záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom
období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe, alebo odpisu
záväzku.
(38)
Na zdanenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, ktoré boli vydané
do 31. decembra 2003, sa použijú ustanovenia o oslobodení úrokových výnosov uvedené
v § 4 ods. 2 písm. p) a § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z
príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.
(39)
Ustanovenie § 17 ods. 17 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použije pri podaní daňového priznania po
31. decembri 2004. Ak sa daňovník rozhodne nezahrnúť kurzové rozdiely do základu dane
už za prvé zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri
2004, oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 za toto zdaňovacie obdobie doručí správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania
za toto zdaňovacie obdobie. Kurzové rozdiely, rozdiely z precenenia cenných papierov
a derivátov nezahrnuté do základu dane sa zahrnú do základu dane najneskôr v zdaňovacom
období, ktoré sa končí 31. decembra 2007, a to počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré
je po 31. decembri 2004 podávané daňové priznanie.
(40)
Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 15, 18, 19 a 26, § 19 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 3 písm. o), § 20 ods. 9 písm. a), § 23 ods. 1 písm. e), § 25 ods. 6, § 26 ods. 8, § 32 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 3 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použijú pri podaní daňového priznania po
31. decembri 2004.
(41)
Za zdaňovacie obdobie roka 2005 si môže daňovník uplatniť za podmienok ustanovených
v § 33 daňový bonus na vyživované dieťa v sume 5 000 Sk, pričom za kalendárne mesiace január
až august v sume 400 Sk mesačne a za kalendárne mesiace september až december v sume
450 Sk mesačne.
(42)
Na podiely na zisku bez majetkovej účasti vyplatené po 1. januári 2005, z ktorých
bol vybraný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti do nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, sa
a)
použije § 3 ods. 2 písm. c) tohto zákona, ak ide o člena štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva,
b)
použije § 5 ods. 7 písm. i) tohto zákona, ak ide o zamestnanca obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem písmena a), a
(43)
Ak sa daňovník rozhodne nezahrnovať kurzové rozdiely do základu dane podľa § 17 ods. 17 počnúc zdaňovacím obdobím roka 2005, oznámenie o ich nezahrnovaní doručí správcovi
dane do 31. decembra 2005.
(44)
Súčasťou rozdielov z precenenia cenných papierov nezahrnutých do základu dane v zdaňovacom
období roku 2003, ktoré je daňovník povinný zahrnúť do základu dane najneskôr v lehote
ukončenej 31. decembrom 2007, sú aj oceňovacie rozdiely z cenných papierov určených
na predaj a obchodovanie, vzniknuté z ocenenia cenných papierov reálnou hodnotou,
o ktorých bol daňovník povinný účtovať k 1. januáru 2003 na účet výsledku hospodárenia
minulých rokov.
(45)
Na výšku vykázanej straty do 31. decembra 2003 odpočítavanej podľa § 30 sa použijú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. decembra
2003. Ak počas odpočtu straty podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných
do 31. decembra 2003 vykáže daňovník ďalšie straty, na ich odpočet sa použije § 30.
(46)
Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 medzi zostatkovou cenou opravnej položky k
odplatne nadobudnutému majetku odpisovanej podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, nezahrnuté do výdavkov alebo príjmov
daňovníka do konca roka 2004, sa zahrnú do výdavkov alebo príjmov daňovníka najneskôr
do konca roka 2006.
(47)
Postup podľa § 11 ods. 10 sa použije aj u daňovníka, ktorý si uplatnil zníženie základu dane podľa § 11 ods.
1 písm. c) až e) v roku 2005.
(48)
(49)
Pri predĺžení alebo skrátení dohodnutej doby finančného prenájmu sa výška mesačného
odpisu vypočítaná podľa § 26 ods. 8 upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene doby
trvania finančného prenájmu.
(50)
(51)
(52)
Ustanovenia § 12 ods. 3, § 19 ods. 2 písm. h) piateho bodu, § 19 ods. 3 písm. h), § 20 ods. 1, § 20 ods. 2 písm. f), § 20 ods. 16 až 19, § 52 ods. 50 a 51 v znení účinnom po 31. decembri 2005 sa použijú pri podaní daňového priznania po
31. decembri 2005.
(53)
Zostatok technickej rezervy na mimoriadne riziká poisťovní, ktorej tvorba nezodpovedá
postupu účtovania podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, sa zahrnie
do základu dane rovnomerne počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích
období. Ak ide o poisťovňu, ktorá vznikla po roku 1995, zostatok rezervy na mimoriadne
riziká sa zahrnie do základu dane počas toľkých zdaňovacích období, koľko uplynulo
od jej vzniku do 31. decembra 2005. Bez ohľadu na uvedené sa zostatok rezervy zahrnie
do základu dane najneskôr v zdaňovacom období do dňa zrušenia daňovníka bez likvidácie,
dňa predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie, ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu
do konkurzu, ku dňu zápisu zmeny do obchodného registra pri zmene právnej formy, pri
ktorej vzniká povinnosť podať priznanie podľa § 41 ods. 8, a ku dňu zmeny sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky.
§ 52a
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené
v prílohe č. 2.
§ 52b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007
(1)
Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. i) sa môže použiť po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie
roka 2006 alebo pri podaní daňového priznania z príjmov podľa § 5 za zdaňovacie obdobie roka 2006, podanom po 31. decembri 2006.
(2)
Ustanovenia § 11 v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka
2007.
(3)
Podľa § 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné započítať daň zrazenú z úrokového príjmu
po prvýkrát v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2006. Podľa § 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné v daňovom priznaní alebo v dodatočnom
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2005 podanom po 31. decembri 2006 započítať
daň zrazenú z úrokového príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného v období
od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, pričom na toto dodatočné daňové priznanie sa
nevzťahujú ustanovenia § 39 ods. 3 poslednej vety, ods. 4 a 5 osobitného predpisu.128)
(4)
Daňovníci, na ktorých sa vzťahuje § 52 ods. 3 môžu uplatniť nároky ustanovené v § 52 ods. 3, ak podmienky podľa § 35 ods. 1 písm. a) a § 35a ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999
Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. budú splnené najneskôr
do 31. marca 2007.
(5)
Lehoty ustanovené v § 35 ods. 8 a v § 35a ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. sa použijú primerane aj na zdaňovacie obdobie,
ktorým je hospodársky rok.
(6)
Úroky z omeškania, o ktorých banky účtovali vo výnosoch, nezahrnuté do základu dane
do konca roka 2005 podľa § 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005, sa zahrnú do základu dane počnúc zdaňovacím
obdobím, za ktoré sa po 31. decembri 2006 podáva daňové priznanie, najneskôr však
do 31. decembra 2007. Úroky z omeškania platené bankám zahrnované do daňových výdavkov
podľa § 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa zahrnú do základu dane daňovníka v zdaňovacom
období, v ktorom došlo k ich zaplateniu.
(7)
Ustanovenia § 25 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré
je daňovník povinný po 31. decembri 2006 podať daňové priznanie. Ustanovenia § 50 ods. 1 a 2 v znení účinnom od 29. decembra 2006 sa použijú na vyhlásenia podané za zdaňovacie
obdobie ukončené najneskôr 31. decembra 2006 a ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom do 28. decembra 2006 sa použije pri poukazovaní podielu zaplatenej
dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2006.
(8)
Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) v znení účinnom odo dňa vyhlásenia sa prvýkrát použije pri daňovom priznaní podanom
po dni vyhlásenia.
(9)
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. o) druhý bod v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na zabezpečovacie deriváty,1) pri ktorých k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo po 1.
januári 2007. Ak k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo pred
1. januárom 2007, môže si daňovník o náklady na zabezpečovacie deriváty, ktoré prevyšovali
príjmy (výnosy) z derivátov, upraviť základ dane za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr
v roku 2007.
(10)
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na príjmy plynúce z predaja podielových
listov od 1. apríla 2007.
(11)
Ustanovenie § 43 ods. 10 v znení účinnom od 1. apríla 2007 sa použije aj na podielové listy obstarané do 31.
decembra 2003, ak k ich vyplateniu (vráteniu) dôjde od 1. apríla 2007, pričom na tieto
podielové listy daňovník môže použiť ustanovenie § 52 ods. 20 pri podaní daňového priznania. Ak daňovník obstaral podielové listy do 31. marca
2007 a pri ich vyplatení (vrátení) dôjde k vykonaniu zrážky dane od 1. apríla 2007
podľa § 43 ods.10 v znení účinnom od 1. apríla 2007, môže si daňovník pri podaní daňového priznania
znížiť základ dane vykázaný pre daň vyberanú zrážkou z tohto príjmu, o sumu rozdielu,
o ktorý výdavky spojené s nadobudnutím podielových listov prevyšujú cenu, za ktorú
boli podielové listy vydané.
§ 52c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2007
(1)
Ustanovenia § 17 ods. 25 a § 20 ods. 20 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania
za zdaňovacie obdobie ukončené v roku 2007, podanom po 28. februári 2007.
(2)
Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej
dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2007.
§ 52d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008
(1)
Daňovník, ktorému bolo povolené vyrovnanie alebo reštrukturalizácia do 31. decembra
2006, použije na určenie zdaňovacieho obdobia, ktorého začiatok je v tejto lehote,
a na preddavky na daň ustanovenia zákona účinného do 31. decembra 2006.
(2)
Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo do 31. decembra 2007,
sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007.
(3)
Daňovník, ktorý postupoval podľa § 17 ods. 12 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2007, upraví základ dane najneskôr do 31. decembra
2008 o poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia, aj keď
nedošlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení do skončenia zdaňovacieho
obdobia roka 2008, na ktorých úhradu bol preddavok prijatý alebo poskytnutý.
(4)
Daňovník, ktorému bola poskytnutá dotácia na obstaranie hmotného majetku do 31. decembra
2007, rozdiel medzi výškou daňových odpisov tohto hmotného majetku uznaných za daňový
výdavok k 31. decembru 2007 a výškou dotácie, zahrnutej do základu dane do 31. decembra
2007, zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich
zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009.
(5)
Ustanovenie § 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije aj na záväzky, pri ktorých do 31. decembra
2007 uplynula od splatnosti doba dlhšia ako 36 mesiacov, pričom suma týchto záväzkov
zvyšujúca základ dane sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009.
(6)
Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový
výdavok podľa § 20 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra
2009, pričom ak do tohto obdobia
a)
daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu
dňu jeho vstupu do likvidácie,
b)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia
konkurzu alebo
c)
daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.
(7)
Zostatok technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a
nenahlásených v bežnom účtovnom období vykázaný pred 1. januárom 2008, tvorba ktorej
bola uznaná za daňový výdavok sa zahrnie do základu dane počas dvoch bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom
ak do tohto obdobia
a)
daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu
dňu jeho vstupu do likvidácie,
b)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia
konkurzu alebo
c)
daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.
(8)
Rozdiel, o ktorý zostatok opravných položiek v poisťovníctve, tvorba ktorých bola
uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 8 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra
2007, prevyšuje zostatok opravných položiek vypočítaných podľa § 20 ods. 14 účinného od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom
ak do tohto obdobia
a)
daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu
dňu jeho vstupu do likvidácie,
b)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia
konkurzu alebo
c)
daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.
(9)
Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový
výdavok podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra
2009, pričom ak do tohto obdobia
a)
daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu
dňu jeho vstupu do likvidácie,
b)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia
konkurzu alebo
c)
daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.
(10)
Ak splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu predchádza splatnosť výnosu z dlhopisu,151) pomerná časť úrokového výnosu podľa § 52 ods. 33 sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom je výnos z dlhopisu, súčasťou
ktorého je aj táto pomerná časť úrokového výnosu, splatný. Splatný výnos z dlhopisu
nezahrnutý do základu dane v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra 2007, sa zahrnie
do základu dane najneskôr v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra 2008.
(11)
Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu
zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov zverejnenom
v roku 2008.
§ 52e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009
(1)
Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené daňovníkom v súvislosti s prechodom zo
slovenskej meny na euro vrátane výdavkov (nákladov) na zaokrúhlenie sa považujú za
daňové výdavky, ak spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 písm. i) a § 19 až 21 v znení účinnom od 1. januára 2009.
(2)
Daňovník, ktorý má podľa § 17 ods. 17 podané oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane v období, v ktorom
sa o nich účtuje, zahrnie kurzové rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období,
v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku,
pričom kurzový rozdiel pri pohľadávke alebo záväzku znejúcich na
a)
euro predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri
ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou
pohľadávky alebo záväzku v eurách ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu
pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku,
b)
cudziu menu predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou
pri ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou
pohľadávky alebo záväzku znejúcich na cudziu menu prepočítaného podľa § 31 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu
pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku.
(3)
Daňovník, ktorý obstaral a uviedol do užívania1) hmotný majetok do 31. decembra 2008, prepočíta vstupnú cenu, daňové odpisy a zostatkovú
cenu, vyjadrené v slovenských korunách, k 1. januáru 2009 konverzným kurzom na eurá
a zaokrúhli ich podľa § 47 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2009.
(4)
Daňovník, ktorý uplatňoval zrýchlené odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra
2008 podľa § 28, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa § 28 zo zostatkovej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3. Daňovník, ktorý
uplatňoval rovnomerné odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 27, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa § 27 zo vstupnej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3.
(5)
(6)
Výdavky (náklady) vynaložené daňovníkom do 31. decembra 2008 a príjmy (výnosy), o
ktorých sa účtovalo do 31. decembra 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvňujú
základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú
konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Rovnako sa postupuje
aj pri uplatňovaní daňovej straty podľa § 30.
§ 52f
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2009
(1)
(2)
Ustanovenie § 18 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré
sa začne po 31. decembri 2008.
§ 52g
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009
(1)
Na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane sa na zdaňovacie obdobia
rokov 2009 a 2010 nepoužije § 11 ods. 2 a 3 a základ dane sa na tieto zdaňovacie obdobia zníži takto:
a)
ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
1.
sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná
časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5 násobku sumy platného
životného minima,
2.
je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane
ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44-násobku platného životného minima
a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť
základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule,
b)
ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane
1.
rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka
(manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
1a.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma zodpovedajúca 22,5 násobku platného životného minima,
1b.
má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5 násobku platného životného
minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi
sumou zodpovedajúcou 22,5 násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky
(manžela),
1c.
má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5 násobku platného životného
minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
2.
vyšší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s
daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
2a.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma zodpovedajúca rozdielu 66,5 násobku platného životného minima a jednej štvrtiny
základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu
dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
2b.
má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak
táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
sa rovná nule.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. a) prvého bodu sa použije po prvýkrát pri vyberaní preddavkov
na daň podľa § 35 zo zdaniteľnej mzdy za mesiac marec 2009. Ustanovenia odseku 1 sa použijú pri vykonaní
ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 alebo pri podaní daňového
priznania za zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010.
(3)
Postup podľa ustanovenia § 6 ods. 14 v znení účinnom od 1. marca 2009 môže za celé zdaňovacie obdobie použiť aj daňovník
vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, ktorý v zdaňovacom
období roka 2009 do 28. februára 2009 účtoval1) alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10.
(4)
Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie končiace po 28. februári 2009 sa
použijú ustanovenia zákona v znení účinnom od 1. marca 2009 s výnimkou prílohy č. 1 v znení účinnom od 1. marca 2009, podľa ktorej daňovník, ak sa tak rozhodne, zaradí
hmotný majetok do odpisových skupín až od 1. januára 2010.
(5)
(6)
Pri hmotnom majetku, ktorého vstupná cena je 1 700 eur a menej, môže daňovník, ktorého
zdaňovacie obdobie končí po 28. februári 2009, zahrnúť zostatkovú cenu v plnej výške
do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009 v daňovom priznaní
podanom po 28. februári 2009 alebo pokračovať v začatom odpisovaní podľa § 27 alebo § 28.
(7)
Zostatkovú cenu zriaďovacích výdavkov zahrnie daňovník v plnej výške do daňových
výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009 v daňovom priznaní podanom po
28. februári 2009.
(8)
Ustanovenie § 22 ods. 15 v znení účinnom od 1. marca 2009 môže daňovník po prvýkrát použiť na majetok, ktorý
uviedol do užívania v zdaňovacom období končiacom v roku 2009.
(9)
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok a ktorý postupuje podľa § 52d ods. 4 až 6, 8 a 9, upravuje základ dane v súlade s týmito ustanoveniami rovnomerne počas dvoch bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2010 a
ktorý postupuje podľa § 52d ods. 7, najneskôr do 31. decembra 2010.
(10)
Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky, ktoré boli vydané
a registrované v zahraničí do 28. februára 2009 sa použijú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. r) a § 13 ods. 2 písm. f) v znení účinnom do 28. februára 2009.
(11)
Výnimka ustanovená v § 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. marca 2009 sa použije po prvýkrát pri podaní daňového priznania
podanom po 28. februári 2009.
§ 52h
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2010
(1)
Ustanovenie § 5 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na zamestnaneckú opciu poskytnutú
zamestnávateľom po 31. decembri 2009 na nákup zamestnaneckej akcie.
(2)
Ustanovenie § 17 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na daňovú stratu stálej prevádzkarne
umiestnenej v zahraničí vykázanú po 31. decembri 2009.
(3)
Ustanovenia § 19 ods. 3 písm. t) a § 51a ods. 3 až 7 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použijú pri podávaní daňového priznania po
1. januári 2010 za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009.
(4)
Pri odpisovaní goodwillu alebo záporného goodwillu vzťahujúceho sa ku kúpe podniku
alebo jeho časti alebo nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti, ku ktorým došlo
do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra
2009 aj po tomto období.
(5)
Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín vzťahujúcich sa k nepeňažným
vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 vrátane určenia vstupnej ceny pri odpisovaní
hmotného majetku a nehmotného majetku sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom
do 31. decembra 2009 aj po tomto období.
(6)
Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí, rozdelení
obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra
2009 aj po tomto období.
(7)
Ustanovenie § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na pohľadávky vzniknuté po 31. decembri
2009, pričom ak sa daňovník rozhodne, môže ustanovenie § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 použiť aj na pohľadávky vzniknuté do 31. decembra
2009.
(8)
Ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2009 sa použije na uplatnenie výdavkov podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane uplatnenia výdavkov
podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku podľa § 17a až 17e aj po 31. decembri 2009, ak tento majetok bol nadobudnutý do 31. decembra 2009.
(9)
Ustanovenie § 30 ods.1 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na daňové straty vykázané po 31. decembri
2009.
(10)
Ak daňovník do 31. decembra 2009 vypočítal preddavky podľa § 42 z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie zníženej o uplatnený nárok na úľavu na
dani v správnej výške podľa tohto zákona a takto vypočítané preddavky zaplatil v lehote
podľa § 42, správca dane neuplatní sankčný úrok podľa osobitného predpisu,127) a ak už bol tento sankčný úrok zaplatený, správca dane ho na žiadosť daňovníka vráti.
(11)
Ustanovenie § 49 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania
k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra
2009 a pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie končiace najskôr 31. decembra 2010.
(12)
Ustanovenie § 50 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije aj na prijímateľa, ktorý si nesplnil
povinnosť podľa § 50 ods. 13 v znení účinnom do 31. decembra 2009 a komora ho nezaradila do zoznamu prijímateľov
na rok 2010.
(13)
Na výpočet nezdaniteľných častí základu dane podľa § 52g ods. 1 sa za zdaňovacie obdobie roka 2010 použije životné minimum platné k 1. januáru 2009
v sume 178,92 eura.
(14)
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. v) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania
na zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 31. decembrom 2009.
§ 52i
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011
(1)
Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2011 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania
za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2010 a pri podávaní daňového
priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2011.
(2)
Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie
obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2012 až 31. decembra 2014, je oprávnený vyhlásiť
v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1,5
% sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie
daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1
% zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na
podnikanie,67) na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1 %
zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie
týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom
len do výšky 1 % zaplatenej dane.
(3)
Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie
obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2015 až 31. decembra 2018, je oprávnený vyhlásiť
v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1
% sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie
daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1,5
% zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na
podnikanie,67) na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1,5
% zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie
týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom
len do výšky 0,5 % zaplatenej dane.
(4)
Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach, počnúc zdaňovacím
obdobím končiacim najskôr 31. decembra 2019, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie
týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 0,5 % sa má poukázať
ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 na účely vymedzené v § 50 ods. 5.
§ 53
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona
č. 466/2000 Z. z., zákona č. 154/2001 Z. z., zákona č. 381/2001 Z. z., zákona č. 561/2001
Z. z., zákona č. 565/2001 Z. z., zákona č. 247/2002 Z. z., zákona č. 437/2002 Z. z.,
zákona č. 472/2002 Z. z., zákona č. 473/2002 Z. z. a zákona č. 163/2003 Z. z.,
2.
zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.
§ 54
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z. z.
ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN
| Odpisová skupina 1 | ||
| Položka | KP | Názov |
| 1-1 | 01.41.10 | Dojnice živé |
| 1-2 | 01.42.11 | Ostatný hovädzí dobytok a byvoly okrem teliat živé |
| 1-3 | 01.43.10 | Len: ostatné koňovité zvieratá živé |
| 1-4 | 01.45.1 | Ovce a kozy živé |
| 1-5 | 01.46.10 | Ošípané živé |
| 1-6 | 01.47.13 | Husi živé |
| 1-7 | 13.92.22 | Nepremokavé plachty, ochranné a tieniace plachty; lodné plachty na člny, na dosky na plachtenie na vode alebo na súši, stany a kempingový tovar |
| 1-8 | 22.29 | Ostatné výrobky z plastov |
| 1-9 | 23.19.2 | Technické a ostatné sklo |
| 1-10 | 23.44 | Ostatné keramické výrobky na technické účely |
| 1-11 | 23.9 | Ostatné nekovové minerálne výrobky |
| 1-12 | 25.73 | Nástroje okrem: – 25.73.5 – Formy; formovacie rámy pre zlievarne kovov; formovacie základne; modely na formy – 25.73.6 – Ostatné nástroje |
| 1-13 | 26.2 | Počítače a periférne zariadenia |
| 1-14 | 26.3 | Komunikačné zariadenia |
| 1-15 | 26.4 | Spotrebná elektronika |
| 1-16 | 26.51 | Meracie, testovacie a navigačné zariadenia |
| 1-17 | 26.7 | Optické a fotografické prístroje a zariadenia |
| 1-18 | 28.23 | Kancelárske stroje a zariadenia okrem počítačov a periférnych zariadení |
| 1-19 | 28.24 | Ručné nástroje |
| 1-20 | 28.29.3 | Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia na váženie a meranie |
| 1-21 | 28.3 | Stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo |
| 1-22 | 28.93 | Stroje na výrobu potravín, nápojov a na spracovanie tabaku |
| 1-23 | 28.94 | Stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel |
| 1-24 | 29.10.2 | Osobné automobily |
| 1-25 | 29.10.3 | Motorové vozidlá na prepravu desať a viac osôb (autobusy) okrem trolejbusov a elektrobusov |
| 1-26 | 29.10.4 | Motorové vozidlá na prepravu nákladu |
| 1-27 | 30.92 | Bicykle a vozíky pre invalidov |
| 1-28 | 32.40 | Hry a hračky okrem: – 32.40.4 – Ostatné hry |
| 1-29 | 32.9 | Výrobky inde nezaradené |
| Odpisová skupina 2 | ||
| Položka | KP | Názov |
| 2-1 | 01.43.10 | Len: kone – živé |
| 2-2 | 13.9 | Ostatné textílie okrem: |
| – 13.92.22 – Nepremokavé plachty, ochranné a tieniace plachty; lodné plachty na člny, na dosky na plachtenie na vode alebo na súši; stany a kempingový tovar | ||
| 2-3 | 15 | Usne a výrobky z usní |
| 2-4 | 16.23.2 | Montované stavby z dreva, ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete |
| 2-5 | 22.23.2 | Montované stavby z plastov, ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete |
| 2-6 | 25.21 | Radiátory a kotly ústredného kúrenia |
| 2-7 | 25.7 | Nožiarske výrobky, nástroje a železiarsky tovar okrem: |
| – 25.71.15 – Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné zbrane a ich časti | ||
| – 25.73 – Nástroje | ||
| 2-8 | 25.9 | Ostatné hotové kovové výrobky okrem: – 25.99.2 – Ostatné výrobky zo základných kovov |
| 2-9 | 26.52 | Hodiny a hodinky |
| 2-10 | 26.6 | Prístroje na ožarovanie, elektromedicínske a elektroterapeutické prístroje |
| 2-11 | 27.11.31 | Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním |
| 2-12 | 27.2 | Batérie a akumulátory |
| 2-13 | 27.3 | Drôty a elektroinštalačné zariadenia |
| 2-14 | 27.4 | Elektrické svietidlá |
| 2-15 | 27.5 | Prístroje pre domácnosť |
| 2-16 | 27.9 | Ostatné elektrické zariadenia |
| 2-17 | 28.11.11 | Závesné lodné motory |
| 2-18 | 28.12 | Zariadenia na kvapalný pohon |
| 2-19 | 28.13 | Ostatné čerpadlá a kompresory |
| 2-20 | 28.22 | Zdvíhacie a manipulačné zariadenia |
| 2-21 | 28.25.13 | Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá okrem typov pre domácnosti |
| 2-22 | 28.29 | Ostatné stroje a zariadenia na všeobecné účely inde neuvedené okrem: – 28.29.1 – Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje |
| – 28.29.3 – Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia na váženie a meranie | ||
| 2-23 | 28.4 | Stroje na tvarovanie kovov a obrábanie |
| 2-24 | 28.92 | Stroje pre hlbinnú a povrchovú ťažbu a pre stavebníctvo |
| 2-25 | 28.95 | Stroje a prístroje na výrobu papiera a lepenky |
| 2-26 | 28.96 | Stroje na výrobu plastov a gumy |
| 2-27 | 28.99 | Ostatné stroje a prístroje na špeciálne účely inde neuvedené |
| 2-28 | 29.10.3 | Len: trolejbusy a elektrobusy |
| 2-29 | 29.10.5 | Motorové vozidlá na špeciálne účely |
| 2-29 | 29.2 | Karosérie motorových vozidiel; prívesy a návesy |
| 2-30 | 30.12 | Rekreačné a športové člny |
| 2-31 | 30.20.33 | Len: vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia) |
| 2-32 | 30.3 | Lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia |
| 2-33 | 30.91.1 | Motocykle a prívesné vozíky |
| 2-34 | 30.99 | Ostatné dopravné zariadenia inde neuvedené |
| 2-35 | 31.0 | Nábytok |
| 2-36 | 32.2 | Hudobné nástroje |
| 2-37 | 32.3 | Športové výrobky |
| 2-38 | 32.40.4 | Ostatné hry |
| 2-39 | 32.5 | Lekárske a stomatologické nástroje a potreby |
| 2-40 | Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky | |
| 2-41 | Jednotlivé oddeliteľné súčasti zabudované v stavbách určené na samostatné odpisovanie
(§ 22 ods. 15): – rozvody počítačových sietí |
| Odpisová skupina 3 | ||
| Položka | KP | Názov |
| 3-1 | 23.61.20 | Montované budovy z betónu, ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete |
| 3-2 | 25.11.10 | Montované budovy z kovov, ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete |
| 3-3 | 25.29 | Ostatné nádrže, zásobníky a kontajnery z kovov |
| 3-4 | 25.3 | Parné kotly okrem kotlov na centrálny ohrev teplej vody |
| 3-5 | 25.4 | Zbrane a munícia |
| 3-6 | 25.71.15 | Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné zbrane a ich časti |
| 3-7 | 25.99.2 | Ostatné výrobky zo základných kovov |
| 3-8 | 27.1 | Elektrické motory, generátory a transformátory a elektrické rozvodné a ovládacie zariadenia
okrem: – 27.11.31 – Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním |
| 3-9 | 28.11.12 | Zážihové spaľovacie lodné motory, ostatné motory |
| 3-10 | 28.11.13 | Ostatné piestové vznetové motory s vnútorným spaľovaním |
| 3-11 | 28.11.2 | Turbíny |
| 3-12 | 28.21.1 | Pece, horáky a ich časti |
| 3-13 | 28.25 | Chladiace a vetracie zariadenia okrem zariadení pre domácnosť a okrem: – 28.25.13 – Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá okrem typov pre domácnosti |
| 3-14 | 28.29.1 | Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje |
| 3-15 | 28.91 | Stroje pre metalurgiu |
| 3-16 | 30.11 | Lode a plavidlá |
| 3-17 | 30.2 | Železničné lokomotívy a vozový park okrem: – 30.20.33 – Vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia) |
| 3-18 | 30.4 | Vojenské bojové vozidlá |
| 3-19 | Pestovateľské celky trvalých porastov s časom plodnosti dlhším ako tri roky | |
| 3-20 | 2213 KS – Diaľkové telekomunikačné siete a vedenia | |
| 3-21 | 2224 KS – Miestne elektrické a telekomunikačné rozvody a vedenia | |
| 3-22 | Drobné stavby vymedzené osobitným predpisom107) okrem § 22 ods. 2 písm. b) druhého bodu | |
| 3-33 | Jednotlivé oddeliteľné súčasti zabudované v stavbách určené na samostatné odpisovanie
(§ 22 ods. 15): – klimatizačné zariadenia |
|
| – osobné a nákladné výťahy | ||
| – eskalátory a pohyblivé chodníky |
| Odpisová skupina 4 | ||
| Položka | KS | Názov |
| 4-1 | 1 | Budovy |
| 4-2 | 2 | Inžinierske stavby okrem kódov uvedených v odpisovej skupine 3 a okrem jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v odpisových skupinách 2 a 3 |
Príloha č. 2 k zákonu č. 595/2003 Z. z.
Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie
1.
Smernica Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania
základného imania (Ú. v. ES L 249, 03. 10. 1969) v znení smernice Rady 74/553/EHS
zo 7. novembra 1974 (Ú. v. ES L 303, 13. 11. 1974), smernice Rady 85/303/EHS z 10.
júna 1985 (Ú. v. ES L 156, 15. 06. 1985) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra
2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12. 2006).
2.
Smernica Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania obchodných
spoločností rôznych členských štátov pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevode aktív a
výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov (Ú. v. ES L 225, 20.
08. 1990) v znení smernice Rady 2005/19/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. ES L 058, 4.
3. 2005) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.
2006).
3.
Smernica Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom
v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch
(Ú. v. ES L 225, 20. 08. 1990) v znení smernice Rady 2003/123/ES z 22. decembra 2003
(Ú. v. EÚ L 007, 13. 01. 2004) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006
(Ú. v. EÚ L 363, 20.12. 2006).
4.
Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat
úrokov (Ú. v. EÚ L 157, 26. 06. 2003) v znení rozhodnutia Rady 2004/587/ES z 19. júla
2004 (Ú. v. EÚ L 257, 04. 08. 2004), smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú.
v. ES L 168, 1. 5. 2004) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú.
v. EÚ L 363, 20.12. 2006).
5.
Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom
na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských
štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26. 06. 2003) v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla
2004 (Ú. v. ES L 168, 1. 5. 2004), smernice Rady 2004/76/ES z 29. apríla 2004 (Ú.
v. ES L 157, 30. 4. 2004) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú.
v. EÚ L 363, 20.12. 2006).
Príloha č. 3 k zákonu č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 688/2006 Z. z.
ZOZNAM ŠTÁTOV A ZÁVISLÝCH ÚZEMÍ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÉ ZRÁŽAJÚ DAŇ PODĽA ČL. 11 SMERNICE
RADY Č. 2003/48/ES Z 3. JÚNA 2003 O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR V PODOBE VÝPLATY ÚROKOV
Belgicko
Luxembursko
Rakúsko
Andorra
Lichtenštajnsko
Monako
San Marino
Švajčiarsko
Územia závislé na Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sú:
Guernsey
Jersey
Ostrov Man (Isle of Man)
Britské panenské ostrovy (British Virgin Islands)
Ostrovy Turks a Caicos.
Územia závislé na Holandskom kráľovstve sú:
Holandské Antily.
1)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
1a)
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2a)
Zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3)
Napríklad zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov,
zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov,
zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení
neskorších predpisov, zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných
alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších
predpisov, zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002
Z. z.
4)
Napríklad § 628 až 630 Občianskeho zákonníka.
5)
Napríklad § 460 až 487 Občianskeho zákonníka.
6)
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
7a)
8)
Napríklad § 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
9)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z.,
zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z.
10)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
11)
§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z.
12)
§ 19 ods. 2 písm. e), § 29 ods. 1 a § 29a zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov
v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
14)
Napríklad § 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.
15)
Napríklad zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
15a)
16)
Napríklad § 18 až 33 zákona č. 283/2002 Z. z.
17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
17a)
20)
Napríklad zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
22)
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
23a)
§ 27 písm. a), d) a e) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23aa)
§ 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd
a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.
23ab)
§ 134 ods. 9 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z.
23b)
§ 39a ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 1 ods. 1 a 4 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 31/2006 Z. z. o výške úhrady zdravotníckeho pracovníka za ďalšie vzdelávanie.
§ 1 ods. 1 a 4 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 31/2006 Z. z. o výške úhrady zdravotníckeho pracovníka za ďalšie vzdelávanie.
23c)
23d)
§ 39a ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24)
§ 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z.
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z.
25)
Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
26)
Napríklad zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003
Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky
v znení zákona č. 337/1998 Z. z., zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov,
zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
27)
Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
28)
Napríklad § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
29)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
29a)
Napríklad zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
33)
Príloha č. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
34)
§ 45 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov.
35)
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
36)
§ 45 až 52 zákona č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.
37a)
§ 59 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39)
Napríklad zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov, zákon č. 452/2004 Z. z. o náhradnom výživnom.
39a)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
40a)
Zákon č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40b)
§ 40 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z.
41)
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
42)
Zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
43)
Napríklad zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení zákona č. 643/2002 Z.z., zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili
tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili
dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
44)
Napríklad zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.
45)
Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
46)
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
191/2004 Z. z.
47)
Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
49)
Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
50)
§ 50 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
§ 30 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.
§ 30 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.
51)
Napríklad vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky
č. 326/1990 Zb. o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov.
51a)
§ 12 ods. 2 a 3 zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
52)
Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
53)
§ 2 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
207/1996 Z. z.
§ 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
§ 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
54)
Napríklad § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
55)
§ 63 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
56)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
58)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
59)
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
59a)
§ 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
59b)
Napríklad § 141 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
59d)
§ 29 ods. 11 písm. a) druhý a tretí bod zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
64)
Napríklad zákon č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. v znení zákona č. 485/2004 Z. z.
66)
Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
68)
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona
č. 445/2001 Z. z.
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.
69)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým
jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.
70)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
72)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
73)
§ 27 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších predpisov.
74)
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
74a)
§ 17 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
74aa)
§ 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 530/2007 Z. z.
76)
§ 8 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
77)
§ 18 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.
77a)
§ 17a zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.
77b)
§ 35 a 36 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
77c)
§ 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
78)
§ 21a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. v znení zákona č. 511/2002 Z. z.
79)
Napríklad § 369 Obchodného zákonníka.
80)
Napríklad § 664 až 669 Občianskeho zákonníka.
80a)
Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80aa)
§ 37 ods. 20 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 374 /2010
Z. z.
80b)
§ 16 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80c)
§ 59 a 60 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
80d)
§ 35 ods. 7 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 504/2009 Z. z.
81)
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach
finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z.
82)
§ 15 a 15b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
82a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
83)
Napríklad § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 375/1996 Z. z.
84)
Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov,
zákon č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov.
85)
Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších
predpisov.
86)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Zb. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Zb. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
86a)
Napríklad § 152 Zákonníka práce.
86ab)
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších
predpisov.
87)
Zákon č. 283/2002 Z. z.
88)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 385/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 385/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88a)
§ 23 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z.
z.
89)
90)
Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
92)
93a)
§ 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
94)
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
95)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
97)
Zákon č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
98)
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
100)
Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
101)
Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
101a)
§ 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
102)
Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
102a)
§ 17 ods. 7 a § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
102b)
§ 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 352/2005 Z. z.
§ 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 347/2005 Z. z.
§ 57 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
§ 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 347/2005 Z. z.
§ 57 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
102c)
§ 27, 27a a 28 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
102d)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
103)
Napríklad zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z.
104)
Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 327/1996 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 327/1996 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.
105)
Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.
106)
§ 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.
107)
Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
108)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
109)
Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
110)
Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov, zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch.
111)
Zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.
111a)
111b)
§ 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
113)
§ 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.
114)
Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty
v znení neskorších predpisov.
116a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
118)
§ 25 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
119)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného
užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
120)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa
činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145,
4. 6. 2008).
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z.
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z.
120a)
Zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
120d)
Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov.
120e)
Čl. 31 až 33 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so
spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)
(Ú. v. EÚ L 214, 9. 8. 2008).
121)
§ 24 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
122)
§ 5 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.
122a)
Napríklad Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (vyhláška ministra zahraničných
vecí č. 157/1964 Zb.), Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.).
122b)
§ 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
139/2008 Z. z.
122c)
§ 223 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
123)
Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
125)
Zákon č. 600/2003 Z. z.
126)
§ 63 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
127)
§ 35b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 609/2003 Z. z.
128)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
129)
§ 31 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
130)
131)
Napríklad § 70 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 336/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti na poskytovanie zahraničného príspevku.
132)
§ 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
132a)
§ 35 a 35b zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
135)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
136)
§ 45 zákona č. 383/1997 Z. z.
136a)
§ 61 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 594/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
136aa)
§ 19 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
136b)
§ 32 ods. 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 534/2005 Z. z.
137)
Zákon č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
138)
Zákon č. 34/2002 Z. z.
139)
Zákon č. 147/1997 Z. z.
140)
Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
141)
§ 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
142)
Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej
republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.
142a)
§ 7 písm. a) a b) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.
z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov.
143)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
144)
§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
145)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií).
146)
§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
146a)
§ 35 a 35b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
146aa)
Zákon č. 147/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
147)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
148)
Zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z.
Zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z.
151)
§ 10 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
