595/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2024 do 29.02.2024
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 595/2003 Z. z. |
| Názov: | Zákon o dani z príjmov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 04.12.2003 |
| Dátum vyhlásenia: | 31.12.2003 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.2024 |
| Dátum účinnosti do: | 29.02.2024 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 161/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje rozsah a výška tvorby technických rezerv a opravných položiek k pohľadávkam, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov zdravotných poisťovní |
| 27/2015 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa mení opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení opatrenia z 19. decembra 2006 č. MF/026217/2006-72 |
| 6/2023 R. o. | Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 15. februára 2006 č. MF/011053/2006-72, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení neskorších predpisov |
| 43/2004 Z. z. | Zákon o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 177/2004 Z. z. | Zákon o európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov |
| 191/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 391/2004 Z. z. | Zákon o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 538/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 539/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 659/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 68/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 314/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 534/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 660/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 688/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 76/2007 Z. z. | Zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 209/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 519/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 530/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 561/2007 Z. z. | Zákon o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 621/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov |
| 653/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 168/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 465/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 514/2008 Z. z. | Zákon o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 563/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 567/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 60/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 184/2009 Z. z. | Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 185/2009 Z. z. | Zákon o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 504/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 563/2009 Z. z. | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 374/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 548/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 129/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 231/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 56/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 250/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 331/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 362/2011 Z. z. | Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 406/2011 Z. z. | Zákon o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 547/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 548/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 69/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 188/2012 Z. z. | Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 114/2011 z 13. júna 2012 vo veci pozastavenia účinnosti § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 548/2010 Z. z. a zákona č. 129/2011 Z. z. |
| 189/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 252/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 288/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 395/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 70/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 135/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 318/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 463/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 180/2014 Z. z. | Zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 183/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 333/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 364/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 371/2014 Z. z. | Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 25/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
| 61/2015 Z. z. | Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 62/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 79/2015 Z. z. | Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 140/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 176/2015 Z. z. | Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 253/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 361/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 375/2015 Z. z. | Zákon o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 378/2015 Z. z. | Zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 389/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 437/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 341/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 264/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 279/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 335/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 344/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 57/2018 Z. z. | Zákon o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 63/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 112/2018 Z. z. | Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 209/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 213/2018 Z. z. | Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 347/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 368/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 385/2018 Z. z. | Zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 4/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 10/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 54/2019 Z. z. | Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 88/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa zrušuje zákon č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 155/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 223/2019 Z. z. | Zákon o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 228/2019 Z. z. | Zákon o príspevku za zásluhy v oblasti športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 233/2019 Z. z. | Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 301/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 315/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 316/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 319/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 390/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 393/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 462/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 46/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 198/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 |
| 296/2020 Z. z. | Zákon o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 416/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 420/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 421/2020 Z. z. | Zákon o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 76/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 215/2021 Z. z. | Zákon o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 257/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 310/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 408/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 416/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 129/2022 Z. z. | Zákon o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 222/2022 Z. z. | Zákon o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 232/2022 Z. z. | Zákon o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 257/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 433/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 496/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 519/2022 Z. z. | Zákon o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov |
| 59/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 60/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 65/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 123/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 128/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
| 205/2023 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy |
| 278/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov |
| 281/2023 Z. z. | Zákon o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 309/2023 Z. z. | Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 508/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie |
| 530/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií |
| 46/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 87/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 248/2024 Z. z. | Zákon o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 278/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií |
| 279/2024 Z. z. | Zákon o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 355/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 366/1999 Z. z. | Zákon o daniach z príjmov |
| 368/1999 Z. z. | Zákon o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov |
| 161/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje rozsah a výška tvorby technických rezerv a opravných položiek k pohľadávkam, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov zdravotných poisťovní |
595
ZÁKON
zo 4. decembra 2003
o dani z príjmov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „daň“),
b)
spôsob platenia a vyberania dane.
(2)
Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky
a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym
územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne (ďalej len „medzinárodná
zmluva“), má prednosť pred týmto zákonom.
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,
b)
predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka
okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,
c)
príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami
bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality,
prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak;
za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva
alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil
pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,
d)
daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
1.
fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,1a) bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom
1a.
fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania,
ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti
a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu
Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,
1b.
fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava
aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach;
do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,
2.
právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo1b) alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa vytvárajú
alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a obchodné rozhodnutia pre právnickú
osobu ako celok, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri,
e)
daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou
1.
fyzická osoba neuvedená v písmene d) prvom bode alebo fyzická osoba uvedená v písmene
d) prvom bode, ktorá sa v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy považuje za daňovníka
s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom zmluvnom štáte,
2.
fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky
obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia,
3.
právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode alebo právnická osoba uvedená
v písmene d) druhom bode, ktorá sa v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy považuje
za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom zmluvnom štáte,
f)
predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci
zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí,
g)
predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci
zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16),
h)
zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa
tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy,
i)
daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich
výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
ak tento zákon neustanovuje inak,
j)
k)
daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období,
l)
zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak,
m)
obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a
peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto
príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala,1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou
finančného prenájmu,
n)
závislou osobou
1.
blízka osoba,2)
2.
ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,
3.
osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie2aa) súčasťou konsolidovaného celku,
o)
ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na
majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi
osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej
blízkej osoby2) alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba2) alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou
na
1.
majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený
podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo
nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel
vo výške najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej
výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi
a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy
odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby alebo subjektu
na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto osoba alebo subjekt má
účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých každý má
účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho
odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom
ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku
ich podielu, pričom na účely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s
inou osobou alebo subjektom, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní,
sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach
alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba
alebo subjekt, pričom na účely počítania priameho podielu, nepriameho podielu alebo
nepriameho odvodeného podielu sa podiely blízkych osôb spočítavajú a ak ich súčet
je najmenej 25 %, príslušné osoby alebo subjekty sa považujú za ekonomicky prepojené,
2.
vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších
obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k
subjektu,
p)
iným prepojením právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel
zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty,
r)
ekonomickým prepojením je aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou
povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území Slovenskej republiky, vzťah medzi
jednotlivými stálymi prevádzkarňami daňovníka, vzťah medzi stálymi prevádzkarňami
daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n), ako aj vzájomný vzťah medzi
týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,
s)
finančným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným
právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo
k prenajatému majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok
formou finančného prenájmu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak
1.
vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na daňovníka,
ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a
2.
doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1,
3.
doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená
do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom
prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému
pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného
prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,
4.
doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená
do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom
prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému
pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného
prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,
5.
doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je najmenej
60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6,
t)
daňovníkom členského štátu Európskej únie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich
zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia
tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je
daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
u)
preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia,
ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa,
v)
platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo
vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok
na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo
za ne zodpovedá,
w)
mikrodaňovníkom daňovník, ktorý je fyzickou osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy)
podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 eur, a daňovník, ktorý je právnickou
osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu
60 000 eur; mikrodaňovníkom nie je daňovník,
1.
ktorý je závislou osobou podľa písmen n) až r) a realizuje kontrolovanú transakciu
za toto zdaňovacie obdobie,
2.
na ktorého bol vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový
kalendár,
3.
ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,
okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia,
x)
daňovníkom nespolupracujúceho štátu fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo
právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na
webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“);
ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú
medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o zamedzení
dvojitého zdanenia“) alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní
alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia
o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská
republika viazaná a bez toho, aby bolo pri zdanení dotknuté uplatnenie zmluvy o zamedzení
dvojitého zdanenia, ministerstvo vyradí z tohto zoznamu štát, ktorý:
1.
je uvedený v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové
účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka,
alebo
2.
neuplatňuje daň z príjmov právnických osôb, alebo
3.
uplatňuje nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb,
y)
držiteľom držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov,
držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť,37ab) držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti,37aba) výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny37ac) alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb,
z)
aa)
zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“),
ab)
kontrolovanou transakciou právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo
viacerými závislými osobami podľa písmena n), pričom aspoň jedna z osôb je daňovník
s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo
z nakladania s majetkom, pričom za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom,
z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku podľa písmena m), a nájomcom
je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely, a ani právny vzťah
alebo iný obdobný vzťah, z ktorého plynú príjmy podľa § 5; pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
vzťahu alebo iného obdobného vzťahu,
ac)
vkladom
1.
peňažný vklad a nepeňažný vklad do základného imania,1) pričom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti
alebo družstva na základe rozhodnutia valného zhromaždenia2b) obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva2c) zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na
zisku (dividenda) nebol predmetom dane; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje
aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí,
2.
príspevok do kapitálového fondu z príspevkov2d) obchodnej spoločnosti splatený daňovníkom; za obchodnú spoločnosť sa považuje aj
obdobná obchodná spoločnosť so sídlom v zahraničí,
ad)
subjektom právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá
právnu subjektivitu, alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje
majetok,
ae)
ústredím právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne,
af)
konečným príjemcom príjmu osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má
právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti
previesť príjem na inú osobu alebo stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená
s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým
tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou; za konečného
príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu,
ag)
digitálnou platformou hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na
vytvorenie aplikácií a správu aplikácií,
ah)
sídlom sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí; ak
spoločnosť nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí,
sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov bola spoločnosť založená
alebo zriadená, a u subjektu, ktorý nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo
obdobnom registri v zahraničí, sa sídlom rozumie územie štátu, v ktorom má subjekt
miesto skutočného vedenia, a ak nie je možné určiť sídlo podľa predchádzajúcich spôsobov,
sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov je subjekt založený
alebo zriadený,
ai)
predajom virtuálnej meny výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny
za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný
prevod virtuálnej meny.
DRUHÁ ČASŤ
DAŇ FYZICKEJ OSOBY
§ 3
Predmet dane
(1)
Predmetom dane sú
a)
príjmy zo závislej činnosti (§ 5),
b)
príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia
diela a umeleckého výkonu (§ 6),
c)
príjmy z kapitálového majetku (§ 7),
d)
ostatné príjmy (§ 8),
e)
podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva
vrátane reverzného hybridného subjektu určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú
na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom dozorného orgánu
tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu,
pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného
imania obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu,
alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené
zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov
do kapitálového fondu z príspevkov, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti
alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, vyrovnací podiel, podiel na
výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene
f); za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca
obdobný príjem,
f)
podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti,
podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej
spoločnosti a podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej
spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel
pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti
komplementára v komanditnej spoločnosti, ak nejde o podiel na zisku, podiel na likvidačnom
zostatku alebo vyrovnací podiel vyplácaný spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti
a komplementárovi komanditnej spoločnosti, ktorá je považovaná za reverzný hybridný
subjekt; za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj
zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem,
g)
podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku
určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo
podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou; za
pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca
obdobný príjem.
(2)
Predmetom dane nie je
a)
prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov,3) príjem získaný vydaním,3) darovaním4) alebo dedením5) nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“)
alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho
a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6 a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,
b)
úver a pôžička,
c)
daň z pridanej hodnoty6) uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane,
§ 4
Základ dane
(1)
Základ dane je
a)
súčet čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11), a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8,
b)
čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11).
(2)
O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov
uvedených v § 6 ods. 1 a 2, pričom sa použije postup podľa § 30.
(3)
Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za
ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.
(4)
Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím
činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník
s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím,
v ktorom začal túto činnosť vykonávať. U daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý pokračuje v činnosti8) poručiteľa, sa prihliadne aj na zásoby získané z dedičstva po poručiteľovi, ktorý
mal príjmy podľa § 6, ak o tieto zásoby bol zvýšený základ dane poručiteľa podľa § 17 ods. 8.
(5)
Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného
majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú
zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený
od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval
na uvedené činnosti.
(6)
Príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňa do základu dane, ak daňovník využil možnosť
odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.
(7)
Príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do základu dane nezahŕňa.
(8)
Príjmy uvedené v § 6 ods. 3 a § 8, ak § 8 ods. 16 neustanovuje inak, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa
zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak;
v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie,
zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov.
(9)
U daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) sa základ dane zisťuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daňovníka
vyhlásený konkurz alebo mu bol povolený splátkový kalendár;8a) na tento účel je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho
roka, pričom povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu77) týmto nie je dotknutá.
§ 5
Príjmy zo závislej činnosti
(1)
Príjmami zo závislej činnosti sú
a)
príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného
pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu,
v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny
alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou
alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo
družstva,
b)
príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov
a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností,
a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať
príkazy inej osoby,
c)
platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu
práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho
parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej
republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
ustanovené osobitnými predpismi,9)
d)
odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch
iných právnických osôb alebo spoločenstiev,10) ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie,
ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),
e)
f)
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,13)
g)
príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti
alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával,
vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
h)
obslužné,14)
i)
j)
odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu,
člena a zapisovateľa komisie pre referendum a asistenta sčítania,
k)
nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,
poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového
dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu21) alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,
l)
odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej
školy v čase odbornej praxe,
m)
príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového
odborníka podľa osobitného predpisu.22a)
(2)
Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné
alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo
spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti
s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na
ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
(3)
Príjmom zamestnanca je aj
a)
počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia
motorového vozidla do užívania1) vrátane, suma vo výške 1 % v
1.
prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné
účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza
sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého
motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,
2.
nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa
prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka
za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a
súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového
vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového
vozidla vykonaného v týchto rokoch,
b)
rozdiel medzi vyššou trhovou cenou1) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň
skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za
nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá
zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej
s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou
na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od
obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,
c)
cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím
zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá
manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona
považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov
posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)],
d)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane;
zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmu podľa písmena a), môže navýšiť
o preddavok na daň a poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný
platiť zamestnanec z tohto nepeňažného plnenia, pričom za príjem zo závislej činnosti
zamestnanca sa považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.
(4)
Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec
vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť,
aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom
osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný
príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby
so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú
zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem
zamestnancov celá úhrada.
(5)
Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani
a)
cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na
ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,15) okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,
b)
nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov
podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia
(napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ
uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre
takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa,
s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu,15a)
c)
suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil,
alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec
za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,
d)
suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom16) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca,
e)
hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií
a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným
predpisom,17)
f)
náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon
práce podľa osobitného predpisu,18) ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,
g)
náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká
nárok podľa osobitných predpisov,9) okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.
(6)
Predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval
za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich
na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej
kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna
suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.
(7)
Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako
a)
suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca,18a) pričom ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo
druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného
pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa,
alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu
povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického
roka nepretržite aspoň 24 mesiacov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa;
toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý
zdaniteľný príjem,
b)
hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku
podľa osobitného predpisu,17a) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného
predpisu17a) a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,17a) suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného
predpisu17b) a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi
podľa osobitného predpisu,17c)
c)
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu
na pracovisku,
d)
použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného
alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa
posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré
sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),
e)
poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo
poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len „poistné a
príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
f)
náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná
zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23)
g)
príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi
s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,
ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek
období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2),
h)
príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku
preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,23a)
i)
j)
odmeny podľa odseku 1 písm. j),
k)
nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa,
ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba,24) najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto
vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len
plnenie nad takto ustanovenú sumu,
l)
sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby2) žijúcej v domácnosti57) zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí24a) alebo dočasnej pracovnej neschopnosti24b) zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia,
poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu,13) vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného
zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2
000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc
nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to,
ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom
období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej
pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia,
m)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia
dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov
preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom
vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len
plnenie nad takto ustanovenú sumu,
n)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere24h) od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac
100 eur mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá
nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne, ktoré sa určí
v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca
v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu uvedenú v
časti vety pred bodkočiarkou alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu
dní ubytovania zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov
sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu od zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje
ubytovanie,
o)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie
obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom
vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú
sumu,
p)
suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné
bývanie podľa § 152c Zákonníka práce; ak zamestnávateľ súčasne poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie
podľa písmena n) alebo došlo k zámene zdaniteľnej mzdy zamestnanca s príspevkom podľa
§ 152c Zákonníka práce, suma príspevku podľa tohto písmena sa nepovažuje za oslobodený príjem,
q)
nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom formou zamestnaneckých akcií ocenených
v ich nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným
oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na zamestnanca v súvislosti s výkonom závislej činnosti vykonávanej
pre zamestnávateľa, ktorého akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak
1.
tento zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku (dividendu) zo zisku obchodnej spoločnosti
odo dňa registrácie podľa § 49a, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom
a
2.
tieto zamestnanecké akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom
trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu,39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom.
(8)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti
znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky
na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie
rovnakého druhu.
§ 6
Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia
diela a umeleckého výkonu
(1)
Príjmami z podnikania sú
a)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,24)
b)
príjmy zo živnosti,25)
c)
príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov26) neuvedené v písmenách a) a b),
d)
príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti
podľa odsekov 7 a 8, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(2)
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených
v § 5, sú príjmy
a)
z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,27) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné
náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia
iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného
vlastníctva,
b)
z činností,28) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,
c)
znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,29)
d)
z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,29a)
e)
príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu,29aa) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14, a príjmy z činnosti športovca vrátane príjmov športovca alebo športového odborníka
na základe zmluvy o sponzorstve v športe.29ab)
(3)
Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré
sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
(4)
Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu27) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého
výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník
uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.
(5)
Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj
a)
príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
b)
úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti
s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
d)
výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania
s jeho obchodným majetkom.
(6)
Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2
a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú
ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ
dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie
ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa
na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9.
Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu
dane dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.
(7)
Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti
je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje
zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.31) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane,
ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej
spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel
pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(8)
Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je
časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje
časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.32) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ
dane, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej
spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel
pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(9)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné
a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo
komplementár komanditnej spoločnosti a o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok ustanovených v uvedených ustanoveniach.
(10)
Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý
je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné
daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch
1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4 nie je platiteľom
dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho
obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto
príjmov najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku,
v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného
a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov
podľa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v
predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník
uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto
spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa odseku 11 písm. a) a
d).
(11)
Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené
daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
a)
príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového
základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,33)
b)
daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového
základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,33)
c)
hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku
[§ 2 písm. m)],
d)
zásobách a pohľadávkach,
e)
záväzkoch.
(12)
Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne
právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.34)
(13)
Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odsekov 3 a 4, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého
účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva
z osobitných predpisov,1) je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.
(14)
Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné
daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto
zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom podľa odseku 10. Ak daňovník
v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom
podľa odseku 10, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto
zdaňovacie obdobie zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.
(15)
Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa odsekov 1 až 4 obaja manželia,
zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto
hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom
ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.
§ 7
Osobitný základ dane z kapitálového majetku
(1)
Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d), sú
a)
úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,
b)
úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov
na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených
v § 6 ods. 5 písm. b),
c)
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného
vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,
d)
e)
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové
vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení
poistenia,
f)
výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja,
g)
príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia),
h)
výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.
(2)
Príjmom z kapitálového majetku je aj výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera
z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní;
v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije
cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.
(3)
Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g), plynúcich zo zdrojov na
území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade dlhopisov a pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu
sa príjem vo výške rozdielu medzi ich menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou
u majiteľa zahrnie do osobitného základu dane pri ich splatnosti. Ak príjmy uvedené
v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú
sa do osobitného základu dane.
(4)
Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) až c),
f) a h) neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 7.
(5)
Do osobitného základu dane sa zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov podľa odseku 1 písm.
g) prevyšuje úhrn vkladov podielnika; za vklad podielnika sa považuje predajná cena
vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak úhrn vkladov podielnika
prevyšuje úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g), na rozdiel sa neprihliada.
(6)
Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou podľa § 43 ods. 10 ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7, osobitný základ dane sa zistí podľa odseku 5.
(7)
Pri príjmoch podľa odsekov 1 až 3, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane, sa
za výdavky považuje aj povinne platené poistné20) z týchto príjmov.
(8)
Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e) zo
zdrojov v zahraničí znížené o zaplatené vklady alebo poistné, pričom ak ide o dôchodok,
rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je
obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života
podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka
v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.
(9)
Príjmy podľa odsekov 1 až 3, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva,
sa zahŕňajú do osobitného základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú
inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do osobitného základu dane výdavky, o ktoré je
podľa odsekov 2, 3, 5, 7 a 8 možné znížiť príjmy zahrnované do osobitného základu
dane.
(10)
Príjmy podľa odsekov 1 až 3, z ktorých je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňajú do osobitného základu dane, ak daňovník
využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do osobitného základu dane nezahŕňajú.
§ 8
Ostatné príjmy
(1)
Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä
a)
príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej
výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí;
za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný
z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý
je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,33)
b)
príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
c)
príjmy z predaja hnuteľných vecí,
d)
príjmy z prevodu opcií,
e)
príjmy z prevodu cenných papierov,
f)
príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej
spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,
g)
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských
práv a práv príbuzných autorskému právu,36)
h)
dôchodky37) a podobné opakujúce sa požitky,
i)
výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
j)
ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený
podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a
ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v
rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. e)],
k)
príjmy z derivátových operácií,
l)
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti od držiteľa,
m)
kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,37ad)
n)
náhrada nemajetkovej ujmy,37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom,
o)
príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu,37af)
p)
r)
náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa
osobitného predpisu,37afb)
s)
príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia
kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného
imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov
do kapitálového fondu z príspevkov,
t)
príjmy z predaja virtuálnej meny.
(2)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o
výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým
druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník,
ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ
nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel
medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu
nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy
ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak
počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku
cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného
na vklad spoločníka37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len „prijímateľ nepeňažného
vkladu“), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa
osobitného predpisu1) (ďalej len „reálna hodnota“) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého
nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu
časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k
vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ
nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri
a)
majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane
podľa § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i)
1.
cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,
2.
zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),
3.
úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,
b)
individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,
c)
zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného
vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).
(3)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené
o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 12, ak ide o
a)
príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí,
b)
dôchodky,37)
c)
príjmy podľa odseku 1 písm. l); pri vykonávaní klinického skúšania37ab) sú výdavkami aj výdavky preukázateľne vynaložené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
v súvislosti s výkonom tejto činnosti.
(4)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti
podľa odseku 1 písm. b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu
na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci.
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) až f), vyplácané v splátkach na základe kúpnej
zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky
dohodnuté týmito zmluvami, alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo
inom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom
období, v ktorom boli prijaté.
(5)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) a s) je výdavkom
a)
kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu,
b)
cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok
podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa
vychádza z ceny podľa § 25; to neplatí pre cenný papier nadobudnutý ako nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm.
q) a § 9 ods. 1 písm. p),
c)
zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,
d)
finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a
údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na
osobné účely,
e)
výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií; pri predaji
zamestnaneckých akcií aj suma nepeňažného príjmu uvedeného v § 5 ods. 3 písm. b) zdanená podľa § 35,
f)
výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej
réžii; výdavkami preukázateľne vynaloženými na obstaranie nehnuteľnosti sú aj
1.
úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s prevodom práva užívania
nájomného družstevného bytu,
2.
úroky z hypotekárneho úveru37b) alebo stavebného úveru37c) súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie,
ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov,
ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia tejto nehnuteľnosti do obchodného
majetku, pričom rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým
úverom,
g)
suma splateného príspevku,2d) k príjmu podľa odseku 1 písm. s); suma splateného príspevku prevyšujúca príjem podľa
odseku 1 písm. s) v tom zdaňovacom období, v ktorom plynul tento príjem, sa môže uplatniť
v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom, ak tento príjem plynie
aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy
splateného príspevku.
(6)
Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník
sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.
(7)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e) a f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia
cena podielu, pričom pri podiele na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej
spoločnosti alebo pri členskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa
vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) v čase ich nadobudnutia okrem obchodného podielu nadobudnutého ako nepeňažné plnenie
podľa § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p).
(8)
Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. b) až f) v tom zdaňovacom období,
v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných
papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti
s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena
družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak
tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do
výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.
(9)
Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného
hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie
príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040
eur ročne.
(10)
Z príjmov podľa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeňažnej výhry alebo ceny, plynúcich
zo zdrojov na území Slovenskej republiky a z príjmov podľa odseku 1 písm. m) a o)
sa daň vyberá podľa § 43. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry,
súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou
je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry,
súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny. Ak v cene z verejnej
súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu
pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6.
(11)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. k) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné
platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním
týchto derivátových operácií.
(12)
Pri príjmoch podľa odsekov 1 a 2, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu
dane), sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné20) z týchto príjmov.
(13)
(14)
V zdaňovacom období, v ktorom daňovník porušil podmienky ustanovené osobitným predpisom,37afc) zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých
zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l). Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov
medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podľa
odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k jednotlivým druhom príjmov podľa odseku 1 písm. d),
e) a k), pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k). Daňovník pri zahrnovaní tejto sumy do základu dane (čiastkového základu dane) vychádza
z údajov poskytnutých od finančnej inštitúcie oprávnenej na poskytovanie investičných
služieb podľa osobitného predpisu.37ag) Za porušenie podmienok ustanovených podľa osobitného predpisu37afc) sa nepovažuje skutočnosť, ak daňovník počas obdobia dlhodobého investičného sporenia37afc) zomrie.
(15)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. p) sa za výdavky považujú všetky výdavky preukázateľne
vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve
v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne
v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených
výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu.37ah)
(16)
Príjmy podľa odseku 1 plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov,
sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom
majetku ako posledný.
(17)
Príjem podľa odseku 1 písm. t) z predaja virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou sa zahrnie
do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja
tejto virtuálnej meny. Súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem
z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene
virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie
služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43. Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podľa odsekov 1 a 2, nadobudnutý výmenou
za virtuálnu menu, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov
sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b.
§ 9
Príjmy oslobodené od dane
(1)
Od dane je oslobodený príjem
a)
z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to
po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného
majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov,
ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do
piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj
keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia
z obchodného majetku,
b)
z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo
niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti
preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo
vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku,
okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti
uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného
majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia
alebo vyradenia z obchodného majetku,
c)
z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá
do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku;
za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,
d)
z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných
predpisov,3) prijatý touto osobou,
e)
z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári, ktoré sú vykonané
podľa osobitného predpisu,38) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky
voči daňovníkovi; rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ak dôjde
k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,38b)
f)
prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu39) a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia,
g)
podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené
príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú
sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako
je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
h)
z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva
užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň
päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré
plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom
družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej
v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom,
i)
podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom toto oslobodenie sa nepoužije na príjmy
z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením
obmedzeným, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, a príjmy z prevodu cenných papierov
a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých
ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. q); ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500
eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu; ak daňovník
súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej
výške 500 eur,
j)
získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada
za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť
podľa osobitných predpisov3) alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej
sa takýto byt nachádza,
k)
z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu39b) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to po uplynutí jedného roka od
ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný
regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok okrem cenných papierov nadobudnutých
ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. q); od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným
majetkom daňovníka,
l)
z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého
investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom37afc) vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného
sporenia; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem
z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,
m)
podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto
vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto
ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým
pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
n)
podľa § 3 ods. 1 písm. g), ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne 500 eur od jednotlivého pozemkového
spoločenstva s právnou subjektivitou, pričom ak takto vymedzený príjem presiahne 500
eur
1.
daň z tohto príjmu sa vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom
období,
2.
zahrnie sa do osobitného základu dane podľa § 51e len v sume presahujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou
subjektivitou v príslušnom zdaňovacom období,
o)
z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej podľa osobitného predpisu,39c) a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného
majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov,
ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do
piatich rokov od jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď
kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia
z obchodného majetku, pričom
1.
do uplynutia piatich rokov sa započíta aj doba od nadobudnutia pôvodnej nehnuteľnosti,
ktorá bola nahradená nehnuteľnosťou podľa osobitného predpisu,39c)
2.
pri nadobudnutej nehnuteľnosti dedením v priamom rade je príjem z predaja tejto nehnuteľnosti
oslobodený po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia poručiteľom, pri ktorom sa uplatní
aj postup podľa prvého bodu,
p)
z nepeňažného plnenia nadobudnutého daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 formou akcie ocenenej v jej nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti
s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na daňovníka v súvislosti s jeho výkonom činnosti, z ktorej dosahuje
príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 vykonávanej pre obchodnú spoločnosť, ktorej akcie alebo obchodný podiel takto získal,
ak
1.
táto obchodná spoločnosť nevyplácala podiely na zisku (dividendu) zo svojho zisku
odo dňa registrácie podľa § 49a, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté týmto
daňovníkom a
2.
tieto akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na
obdobnom zahraničnom regulovanom trhu39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté týmto
daňovníkom.
(2)
Od dane sú oslobodené aj
a)
dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,20) individuálneho zdravotného poistenia,20) sociálneho poistenia,21a) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,40) plnenia zo starobného dôchodkového sporenia,40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu,40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
b)
dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej
núdze,41) sociálne služby,42) peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,42) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi,43) ďalšie sociálne dávky44) a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c)
príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní
člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane
príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa
osobitných predpisov,45)
d)
e)
f)
dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených
síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného
úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej
služby poskytované podľa osobitných predpisov49) okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti,
g)
vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru,
zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a
majetku,50)
h)
i)
prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa
§ 8 ods. 1 písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti,50a) plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb
prijatých ako náhrada za
1.
stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami
podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi
v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť,
najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu; ak ide o plnenie
vyplatené daňovníkovi na viac rokov, uplatní sa oslobodenie od dane v zdaňovacom období
vyplatenia plnenia vo výške násobku sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) platnej v roku vyplatenia plnenia a počtu rokov, na ktoré je plnenie vyplatené, a
to počnúc rokom, v ktorom bolo toto plnenie vyplatené, najviac do výšky 20 000 eur,
pričom plnenie nad takto ustanovenú sumu je súčasťou základu dane (čiastkového základu
dane) daňovníka,
2.
škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,
3.
škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),
4.
škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval
na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
j)
štipendiá51) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a
obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného
predpisu,51a) podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu,51b) podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení,52) neziskových organizácií a neinvestičných fondov53) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky54) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov
a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada
za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa
§ 5 a 6, ak nejde o platby poskytnuté podľa osobitného predpisu,54a)
k)
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,55)
l)
výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného
podľa osobitných predpisov56) a obdobné výhry zo zahraničia,
m)
prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 350 eur
za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu
dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu; cenou alebo výhrou sa rozumie
1.
cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami
súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej
do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
2.
výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
3.
cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží
prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou
(§ 6),
n)
suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti57) (ďalej len „daňový bonus“) vyplatená daňovníkovi podľa § 33, suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie57a) (ďalej len „daňový bonus na zaplatené úroky“) podľa § 33a a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
p)
príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej
v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom
v zahraničí,
r)
prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa
osobitného predpisu,59b)
s)
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná,
t)
suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a (ďalej len „zamestnanecká prémia“),
u)
hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované
podľa osobitného predpisu,59c)
v)
w)
príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, vyplácané týmto osobám z osobitných
finančných prostriedkov, ktoré Policajný zbor používa na úhradu výdavkov spojených
s vykonávaním operatívno-pátracej činnosti, s vykonávaním kriminálneho spravodajstva,
s používaním agenta a s ochranou svedka,59e)
x)
plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu,59i)
y)
nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí37ab) určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme
účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného
predpisu;59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa považuje aj hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá
v súvislosti s týmto vzdelávaním,
z)
plnenie poskytované baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch alebo vdovám po baníckych
dôchodcoch, ktorým nárok na toto plnenie vznikol podľa výnosu Federálneho ministerstva
palív a energetiky č. 1/1990 zo dňa 23. januára 1990 o deputátnom uhlí a dreve59j) do 16. januára 1992,
aa)
odmena poskytnutá Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti podľa
osobitného predpisu,59ja)
ab)
ac)
ad)
príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa osobitného predpisu,59jh)
ae)
jednorazový príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa osobitného
predpisu,59ji)
af)
podpora v čase skrátenej práce.59jj)
(3)
Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) po zániku
a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,60) do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) sa započítava doba, počas
ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
(4)
Oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa odseku 1 písm. a)
a b) alebo z prevodu uvedeného v odseku 1 písm. h) u predávajúceho alebo prevodcu
sa posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia
zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom
zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo spojené s členským podielom.
(5)
Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník
posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11.
§ 10
Výpočet príjmov a výdavkov spoluvlastníka a účastníka združenia, ktoré nie je právnickou
osobou
(1)
Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva
k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa
ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi
dohodnutý iný podiel.61)
(2)
Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej
zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), na základe písomnej zmluvy o združení62) a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom,
ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky
pri spoločnom podnikaní (§ 6) na základe písomnej zmluvy o združení62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.
§ 11
Nezdaniteľné časti základu dane
(1)
Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti
základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8.
(2)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
a)
sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné
minimum"), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca
21,0-násobku sumy životného minima39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné
minimum"),
b)
je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane
ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného
minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná
časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
(3)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane
a)
rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka
(manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
1.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
2.
má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného
minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi
sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky
(manžela),
3.
má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného
minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
b)
vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca
s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
1.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny
základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu
dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
2.
má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak
táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
sa rovná nule.
(4)
Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za
a)
manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu
dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom
období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu63a) žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala
peňažný príspevok na opatrovanie63b) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie63c) alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím,63d) alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím63e) a súčasne
b)
vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné
a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná
z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká
prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky64) a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.125)
(5)
Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 3 len
jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ
dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej
časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého
boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.
(6)
Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník
je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho
príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného
dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého
druhu, alebo výsluhového dôchodku22) alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok
bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich
zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa
znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú
sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo
výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou
sumou dôchodku.
(7)
Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 8 aj u
daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov
na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka,
ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(8)
Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový
produkt podľa osobitného predpisu,34a) príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného
druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu35) a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného
druhu.
(9)
Príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky daňovníka
na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane
v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do
180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov sporiteľa na celoeurópsky osobný dôchodkový
produkt a príspevkov účastníka na doplnkové dôchodkové sporenie sa použije postup
podľa § 4 ods. 3.
(10)
Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 8 musia byť súčasne splnené
tieto podmienky:
a)
príspevky podľa odseku 8 zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej
po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je
zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom
produkte podľa osobitného predpisu,64a)
b)
daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu,35) ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).
(11)
Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber65) a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu
dane podľa odseku 8, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od
skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených
príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích
obdobiach znížil základ dane.
(12)
Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8. Čiastkový základ dane
z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 si zníži len o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3, 8 a 12 prevyšujúce
čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5.
TRETIA ČASŤ
DAŇ PRÁVNICKEJ OSOBY
§ 12
Predmet dane
(1)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je
a)
správcovskou spoločnosťou a vytvára podielové fondy,66) sú len príjmy správcovskej spoločnosti,
b)
doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy,35) sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,
c)
dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a vytvára a spravuje dôchodkové fondy,40a) sú len príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti,
d)
investičným fondom s premenlivým základným imaním,66a) sú príjmy tohto fondu vrátane príjmov podfondov, ktoré vytvára.
(2)
Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a
to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov
z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.29ab)
(3)
Daňovníkmi podľa odseku 2 sú
a)
b)
záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické
hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky,68) rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,69) vysoké školy,70) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady
pre rozpočtovú zodpovednosť,71) Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond,
Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií,59) organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe
ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,
sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.
(4)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou a Národnou bankou
Slovenska,72) sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(5)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je
aj príjem podľa § 14 ods. 4 a 6, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(6)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj
príjem podľa § 14 ods. 5 a 7, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(7)
Predmetom dane nie je
a)
príjem podľa § 50,
b)
c)
podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva
vrátane reverzného hybridného subjektu [§ 3 ods. 1 písm. e)] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel
na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania
vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva
s právnou subjektivitou [§ 3 ods. 1 písm. g)], okrem
1.
príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplácaného právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x), alebo je vyplácaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x),
2.
príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácaného právnickej osobe,
§ 13
Oslobodenie od dane
(1)
Od dane sú oslobodené príjmy
a)
daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou
činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov
z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené
podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab) príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa
§ 43,
b)
rozpočtových organizácií z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa
okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,
c)
d)
plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii,38a) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky
voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa
zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka,
ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu
výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
e)
obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku,
f)
z odpisu záväzkov na základe rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa
osobitného predpisu,73a)
g)
z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) najviac do výšky 30 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy
je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník
prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené
od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr
v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.
(2)
Od dane sú oslobodené aj
a)
výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným
cirkvám a náboženským spoločnostiam,
b)
členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských
listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi
združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,
c)
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,55)
d)
úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito
bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,
e)
úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici, príjmy z finančných operácií vykonávané
Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity podľa osobitného predpisu,74a)
f)
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, výnosy z majetku v podielovom
fonde,74b) príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), dlhopisov,
vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových
listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja
na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu
Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni
tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie,
ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu
Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich
štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe
1.
daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom
imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2.
konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka,
ktorý tento príjem vypláca, alebo
3.
iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy
podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej
25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,
g)
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná,
h)
príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného
alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej
osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom
týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území
iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od
daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu
Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich
štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe
1.
daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom
imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2.
konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka,
ktorý tento príjem vypláca, alebo
3.
iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy
podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej
25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,
i)
výnosy z verejného zdravotného poistenia, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
1.
výnosy z verejného zdravotného poistenia sú súčasťou kladného výsledku hospodárenia
z verejného zdravotného poistenia,74aa)
2.
kladný výsledok hospodárenia podľa prvého bodu sa použije len na úhrady v rozsahu
ustanovenom osobitným predpisom,74ab) a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý
sa vytvoril,
j)
prijaté náhrady škôd a náhrady nemajetkovej ujmy na základe rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva,
k)
l)
podpora v čase skrátenej práce.59jj)
(3)
Oslobodenie podľa odseku 2 písm. f) a h) sa môže uplatniť, aj ak podmienka priameho
podielu na základnom imaní počas najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov
je splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, pričom pri
uplatnení tohto oslobodenia sa postupuje podľa § 43 ods. 21.
§ 13a
(1)
Od dane sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v § 2 písm. d) druhom bode z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie
a)
vynálezu chráneného patentom74ba) alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,74bb) ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky,
a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, a to vo výške
50 % z týchto odplát (príjmov),
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom
alebo počítačový program (softvér) funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.
(3)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov
z aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov.
(4)
Ak súčasťou nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od
inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 1 možno počas obdobia podľa odseku 3
uplatniť len na časť príjmu, ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia
koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér), ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu
a vývoja obstarané od inej osoby, a
(5)
Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku
zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.
Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom
nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým
vzorom alebo počítačový program (softvér), prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať
v uplatňovaní oslobodenia.
(6)
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) do
troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania
zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:
a)
obchodné meno a sídlo,
b)
daňové identifikačné číslo,
c)
výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
d)
číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového
vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený,
alebo názov počítačového programu (softvér).
(7)
Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o
a)
nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér),
b)
aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér),
c)
nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej
osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom,
technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).
(8)
Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa
odseku 7 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.
(9)
Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom
období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie,
v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol
a)
patent zrušený, odňatý alebo prepísaný74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,
b)
úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.
(10)
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 v lehote podľa
osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(11)
Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať
náklady na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy
(výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa
odseku 4, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy)
sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) a
b)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér), ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích
období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj1) a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér).
(12)
Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky
podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka
v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér).
(13)
Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania
odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo
počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie
uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní
odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) do daňových výdavkov.
§ 13b
(1)
Od dane vo výške podľa odseku 4 sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného
v § 2 písm. d) druhom bode z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený
patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu
a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, pričom tieto výrobky sú
a)
obstarané od osôb, ktorým daňovník ako vlastník umožnil pri ich výrobe využívať vynález
chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo
b)
vytvorené vlastnou činnosťou1) daňovníka.
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom
funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.
(3)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov
z aktivovaných nákladov1) na vývoj vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým
vzorom do daňových výdavkov.
(4)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní vo výške 50 % z tej časti príjmov (výnosov)
z predaja výrobkov, ktorá pripadá na predajnú cenu výrobku po znížení o skutočné priame
náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane
k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil
vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok.
Na účely tohto ustanovenia sa funkciami odbytu okrem činností predaja rozumejú aj
činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných
výrobkov a súčasťou ziskovej marže spojenej s funkciou odbytu je aj zisková marža
spojená s obchodným menom daňovníka, ochrannou známkou alebo inými nehmotnými aktívami
spojenými s týmito funkciami odbytu.
(5)
Ak súčasťou nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške
podľa odseku 4 počas obdobia podľa odseku 3 možno uplatniť len na časť príjmov (výnosov),
ktorá sa vypočíta tak, že súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku
po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami
výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových
marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných
funkcií a trhových podmienok sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby
a
(6)
Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku
zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.
Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom
nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené
úžitkovým vzorom, prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.
(7)
Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty
na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného
predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:
a)
obchodné meno a sídlo,
b)
daňové identifikačné číslo,
c)
výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
d)
číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového
vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený.
(8)
Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o
a)
kalkulácii ceny výrobku,
b)
nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
c)
aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
a ich odpisový plán,
d)
nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej
osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom alebo
technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
e)
počte výrobkov, na ktorých príjmy (výnosy) z predaja je oslobodenie uplatňované,
f)
technickom riešení s popisom využitia vynálezu chráneného patentom alebo technického
riešenia chráneného úžitkovým vzorom pri výrobe výrobkov.
(9)
Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa
odseku 8 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.
(10)
Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom
období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie,
v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol
a)
patent zrušený, odňatý alebo prepísaný74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,
b)
úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.
(11)
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 10 v lehote podľa
osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(12)
Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať
náklady na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie
podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 5, uplatní na časť príjmov (výnosov),
ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta
ako podiel
a)
aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
a
b)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich
zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj1) a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.
(13)
Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky
podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka
v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.
(14)
Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania
odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom
do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích
období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) do daňových výdavkov.
§ 13c
(1)
Od dane je oslobodený príjem (výnos) z predaja akcií u akcionára akciovej spoločnosti
alebo predaja kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami u akcionára jednoduchej
spoločnosti na akcie predaja obchodného podielu u spoločníka spoločnosti s ručením
obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti
v zahraničí po splnení podmienok podľa odseku 2, u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) okrem daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného
predpisu.88)
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní, ak
a)
príjem z predaja akcií akcionárom akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií
s osobitnými právami akcionárom jednoduchej spoločnosti na akcie a predaja obchodného
podielu plynie najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní obchodnej
spoločnosti podľa odseku 1 a
b)
daňovník na území Slovenskej republiky vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša
riziká spojené s vlastníctvom akcií akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií
s osobitnými právami jednoduchej spoločnosti na akcie, alebo obchodného podielu, pričom
disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto
funkcií a pri vyčíslení základu dane postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c).
(3)
Od dane nie je oslobodený
a)
príjem (výnos) z predaja akcií akcionára akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo
akcií s osobitnými právami akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie a predaja obchodného
podielu na spoločnosti podľa odseku 1, ktorá je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii,
b)
príjem (výnos) z predaja akcií akcionára akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo
akcií s osobitnými právami u akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie a predaja
obchodného podielu, ak je daňovník podľa odseku 1 v likvidácii,
c)
príjem (výnos) z predaja vlastných akcií.74bea)
(4)
Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní
obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 považuje deň
a)
úplného splatenia peňažného vkladu, ktorý nesmie byť skorší ako deň zápisu do obchodného
registra,74beb)
b)
splatenia nepeňažného vkladu, ktorý nesmie byť skorší ako deň zápisu do Obchodného
registra; rovnako sa postupuje u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak predáva akcie
alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol ako individuálne vložený finančný majetok1) alebo ako súčasť vkladu podniku alebo jeho časti,
c)
ukončenia obstarávania, ktorým je
1.
deň zaregistrovania akcií v evidencii centrálneho depozitára alebo člena centrálneho
depozitára,74bf)
2.
deň prevodu rubopisom a odovzdania listinnej akcie,74bg)
3.
deň účinnosti písomnej zmluvy o prevode podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným
a komanditnej spoločnosti,74bh)
d)
zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky zlúčenia, splynutia alebo
rozdelenia obchodných spoločností podľa osobitného predpisu74bi) u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak predáva akcie alebo obchodný
podiel, ktoré nadobudol daňovník zrušený bez likvidácie; rovnako sa postupuje u daňovníka,
ktorý zrušením daňovníka bez likvidácie nadobúda akcie alebo obchodný podiel u právneho
nástupcu,
e)
zápisu do Obchodného registra pri premiestnení sídla spoločnosti na územie Slovenskej
republiky.74bj)
(5)
Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní
obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 nepovažuje
a)
uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu akcií alebo obchodného podielu
v budúcnosti alebo po splnení dohodnutých iných odkladacích podmienok, alebo uzatvorenie
inej obdobnej dohody alebo zmluvy,
b)
kúpa opcie, alebo
c)
získanie predkupného práva na podiel.
§ 14
Základ dane
(1)
Základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.
(2)
Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený
konkurz, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku, alebo sa zrušujú zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, alebo
ktorí sa zrušujú rozhodnutím súdu o výmaze spoločnosti, alebo ktorým bola nariadená
dodatočná likvidácia75) v zdaňovacom období podľa § 41, je výsledok hospodárenia zistený podľa osobitného predpisu,1) upravený podľa § 17. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije § 30. Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho
roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za
jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ
dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej
ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania
likvidácie alebo konkurzu. Ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia, nedochádza
z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie alebo
počas reštrukturalizácie.
(3)
Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové
fondy66) sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou
dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za
doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je dôchodkovou správcovskou
spoločnosťou vytvárajúcou a spravujúcou dôchodkové fondy, sa zisťuje len za dôchodkovú
správcovskú spoločnosť.
(4)
Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť
ako celok podľa § 17 až 29, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov
delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk31) podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené,
základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa
delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.
(5)
Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť
ako celok podľa § 17 až 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov,
ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov
a komplementárov.32) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa
delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29. Základ dane alebo daňová strata v časti pripadajúcej na komplementára, ktorý považuje
komanditnú spoločnosť za reverzný hybridný subjekt, je základom dane alebo daňovou
stratou komanditnej spoločnosti.
(6)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti,
je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca
na spoločníka podľa odseku 4. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa
zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť
podala daňové priznanie.
(7)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti,
je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na
jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty
sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca
na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.32)
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 15
Sadzba dane
a)
fyzickú osobu
1.
zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a)
1a.
19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného
minima vrátane,
1b.
25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,
2.
15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné
príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 60 000 eur,
3.
zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné
príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 prevyšujúce sumu 60 000 eur
3a.
19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného
minima vrátane,
3b.
25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,
4.
19 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 7,
5.
10 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a),
6.
35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b),
b)
právnickú osobu
1.
zo základu dane zníženého o daňovú stratu
1a.
15 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy)
neprevyšujúce sumu 60 000 eur,
1b.
21 % pre daňovníka neuvedeného v bode 1a.,
2.
35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 4,
3.
21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2.
§ 15a
Osobitná sadzba dane
(1)
Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky,
poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky,
predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej
len „vybraný ústavný činiteľ“) podľa osobitného predpisu75a) vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi
príjmy podľa osobitného predpisu75a) okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a), podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5 % (ďalej len „osobitná daň“).
(2)
Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná zo zdaniteľného príjmu
zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 sadzbou podľa odseku 1, zaokrúhlená podľa
§ 47, pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti
vybraného ústavného činiteľa.
(3)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za správnosť výpočtu, zrazenia
a odvedenia osobitnej dane. Osobitnú daň vybraného ústavného činiteľa odvedie zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, správcovi dane v lehote podľa § 35 ods. 6 a jej odvedením je osobitná daň vysporiadaná, pričom ak platiteľ dane nevykoná zrážku,
nezrazí daň v správnej výške alebo zrazenú daň neodvedie, použije sa postup uvedený
v § 43 ods. 12.
(4)
Mzdový list podľa § 39 ods. 2 vybraného ústavného činiteľa obsahuje aj údaj o sume osobitnej dane z príjmu uvedeného
v odseku 1.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný oznámiť správcovi dane výšku
sumy osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti uvedeného
v odseku 1 v lehote podľa § 49 ods. 2 ustanovenej pre podávanie prehľadu na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo.
(6)
Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 plynúceho
vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona o
príjmoch zo závislej činnosti.
§ 16
Zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou
(1)
Príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou
je príjem
a)
z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne umiestnenej na území
Slovenskej republiky a z akéhokoľvek nakladania s majetkom tejto stálej prevádzkarne,
pričom za príjem (výnos) z nakladania s majetkom stálej prevádzkarne sa považuje aj
príjem zahrňovaný do osobitného základu dane podľa § 17f ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b),
b)
zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky alebo na palubách
lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
c)
zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a
sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných
činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom
stálej prevádzkarne,
d)
z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej
činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez
ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu;
ak v úhrade sprostredkujúcej osobe nie je preukázaná skutočná výška príjmu umelca,
športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, považuje sa za príjem týchto osôb
celá úhrada,
e)
z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní
daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú
1.
odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného
vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických
a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),
2.
odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo
práva príbuzného autorskému právu,
3.
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách,
z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov
z majetku v podielovom fonde,74b) z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), z výnosov
z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, vkladových listov a z iných cenných
papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu,76) okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok,
4.
nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území
Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej republiky sú
aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave,
5.
príjmy z prevodu hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z prevodu
majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu cenných
papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky okrem príjmov
z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,
6.
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie,
7.
výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania,
ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,
8.
výživné, dôchodky, renty a podobné plnenia,
9.
podiel na zisku (dividenda), vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva
vrátane reverzného hybridného subjektu určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú
na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto
obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, pričom
za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného
imania obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu,
alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené
zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov
do kapitálového fondu z príspevkov, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku
obchodnej spoločnosti, družstva, reverzného hybridného subjektu alebo pozemkového
spoločenstva s právnou subjektivitou, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému
spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku
a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,
10.
odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za
spracovanie dát, z riadiacej činnosti, sprostredkovateľskej činnosti a za marketingové
služby okrem marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti, ktoré
sú preukázateľne spojené s dodaním tovaru príjemcom marketingových služieb a služieb
sprostredkovateľskej činnosti do štátu, v ktorom sú tieto služby poskytnuté, vo výške,
v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok podľa § 19,
11.
príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x), a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej
uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti
alebo družstva,
12.
príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia
kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného
imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov
do kapitálového fondu z príspevkov,
13.
príjmy z predaja virtuálnej meny,
f)
z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej
republiky,
g)
z prevodu akcií, účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského
práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky,
h)
z prevodu akcií, účastí alebo podielov na spoločnosti alebo z prevodu členského práva
v družstve, ak táto spoločnosť alebo toto družstvo vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci
sa na území Slovenskej republiky, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky
zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného
imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva,
i)
z rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti alebo
družstva so sídlom na území Slovenskej republiky započítanou na vklad spoločníka a
hodnotou vkladaného majetku (§ 8 ods. 2) alebo hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve [§ 17b ods. 1 písm. b)],
j)
z peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti od držiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky
organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, ak sú tieto plnenia poskytnuté v súvislosti
s aktivitami na území Slovenskej republiky,
k)
z vyplatenia oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení
obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17e ods. 14.
(2)
Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie
na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou
vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä
miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa,
pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných
zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na
výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Za výkon činnosti s trvalým miestom
na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy
a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy. Ak ide o jednorazovo vykonávanú
činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé,
ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach
v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto
vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň,
len ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, alebo jeho závislých
osôb na nich presiahne šesť mesiacov. Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej
prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní
služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti
presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich
po sebe nasledujúcich mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v zastúpení
daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva,
uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu
zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí
a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho
práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku,
ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom. Osoba koná v
zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej
činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.
(3)
Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej
spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou
daňovou povinnosťou a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov
a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov
sa použije § 44 ods. 2.
(4)
Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem členov európskeho zoskupenia
hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí sú daňovníkmi
s obmedzenou daňovou povinnosťou, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení,
ako aj z úverov a pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu. Na zabezpečenie dane z
uvedených príjmov sa použije ustanovenie § 44 ods. 2.
§ 17
Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane
(1)
Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza
a)
u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b)
u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia,
c)
u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia,
upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom,
alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného
účtovníctva,1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v
rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu;77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z
výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných
štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom
právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný
uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
d)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami
(výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka priraditeľnými
tejto stálej prevádzkarni,
e)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky nevykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami
(výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka.
(2)
Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri
zisťovaní základu dane sa
a)
zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo
ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b)
upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona
sú zahrnované do základu dane,
c)
upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa
nezahrnú do základu dane,
d)
v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné
výkazníctvo okrem úpravy základu dane podľa odseku 44, v zdaňovacom období, v ktorom
sa o zmene účtovnej metódy účtovalo,
1.
zvýši o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny zvýšila vlastné zdroje, ak by táto zmena
účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,
2.
zníži o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny znížila vlastné zdroje, ak by táto zmena
účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.
(3)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa
a)
príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň
vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,
b)
príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri
následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi
menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,
c)
suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa
doterajších predpisov,
d)
daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,
1.
2.
ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie
podľa osobitného predpisu,6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
e)
suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky
vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,
f)
dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období,
v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa
§ 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto
majetku,
g)
suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného
majetku alebo dlhodobého finančného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého
nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo obstarania dlhodobého
finančného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu1) alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác alebo pri ukončení obstarávania dlhodobého
finančného majetku, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne
počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval
alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11,
h)
dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva
alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov;
tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane
1.
postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej
časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného
majetku,
2.
v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom
účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,
i)
príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom
prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa,
j)
inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený
pri inventarizácii1) v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa
§ 26 a vo výške odpisu podľa § 27,
k)
príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú
evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov;
tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane
1.
postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej
časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,
2.
v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v
zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,
l)
príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom
bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa
§ 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto
majetku,
m)
príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo
o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období,
v ktorom ich prijal,
n)
príjem (výnos) z virtuálnej meny nadobudnutej ťažbou v zdaňovacom období jej vyťaženia;
tento príjem (výnos) sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období realizácie predaja
virtuálnej meny,
o)
suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou77ba) a vstupnou cenou podľa § 25b ods. 1 písm. a) pri virtuálnej mene nadobudnutej kúpou.
(4)
Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú
zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne
a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.
(5)
Pri určení základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n)
a)
je jeho súčasťou aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných
transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými
osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo
zvyšuje daňovú stratu a pri určení tohto rozdielu sa použije postup podľa § 18; za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa na
účely určenia základu dane závislej osoby považuje právny vzťah alebo iný obdobný
vzťah, na ktorého základe v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých
osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej
10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička
s istinou nad 50 000 eur,
b)
môže táto osoba zahrnúť do daňových výdavkov pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených
inou osobou alebo subjektom, voči ktorej je závislou osobou, ak
1.
tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto osoby,
2.
by bola za porovnateľných okolností a podmienok transakcie ochotná za takéto plnenie
zaplatiť, ak by bolo poskytnuté nezávislou osobou, alebo by si takúto činnosť uskutočnila
sama pre seba,
3.
preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) súvisiacich alebo vynaložených na toto
plnenie a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tohto predmetu transakcie
a
4.
je táto pomerná časť výdavkov zaúčtovaná v účtovníctve daňovníka podľa osobitného
predpisu1) alebo je zaevidovaná v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.
(6)
Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane,
ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, ak daňová správa štátu,
s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala
úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého
vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle
finančné riaditeľstvo písomne oznámi daňovníkovi. Ak daňovník s neobmedzenou daňovou
povinnosťou vykonal úpravu základu dane podľa odseku 5 alebo ak bola správcom dane
vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa
odseku 5, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1, môže iná závislá osoba, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo
daňovníkom podľa § 2 písm. e) so stálou prevádzkarňou, vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie,
ktoré podliehali úprave podľa odseku 5. Ak bola vykonaná úprava základu dane inej
závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5 a daňovník s neobmedzenou
daňovou povinnosťou si uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b, je tento daňovník povinný vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie.
Ak daňovník uplatňujúci si úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b znížil základ dane a súčasne uplatnil postup podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba na území Slovenskej republiky povinná vykonať úpravu základu
dane pre kontrolované transakcie podľa odseku 5. Súčasne je daňovník povinný v lehote
na podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania predložiť správcovi
dane oznámenie o takto vykonanej úprave základu dane, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane podľa prvej až šiestej vety,
v rozsahu
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,
3.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla,
4.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,
5.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,
6.
ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane,
b)
údaje o inej závislej osobe na území Slovenskej republiky, ktorá vykonala úpravu
základu dane podľa odseku 5, v rozsahu
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,
3.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla,
4.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,
5.
informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,
6.
ďalšie údaje identifikujúce závislú osobu, ktorá vykonala úpravu základu dane,
c)
údaje o výške úpravy základu dane podľa prvej až šiestej vety.
(7)
Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý
vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne,
nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby
ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa.
Základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Do zdaniteľných príjmov (výnosov) sa zahŕňa príjem (výnos) dosiahnutý činnosťou
stálej prevádzkarne alebo nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov
(nákladov) sa môžu zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom
stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov)
na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov) bez ohľadu na miesto ich vzniku,
ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto výdavkov (nákladov)
za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka
a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak
nemožno určiť základ dane týmto spôsobom alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom
nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18), na jeho určenie možno použiť pomer zisku alebo straty k výdavkom (nákladom) alebo
k príjmom (výnosom) alebo podobné porovnateľné ukazovatele u porovnateľných daňovníkov,
ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane v súlade s princípom nezávislého
vzťahu (§ 18). Ďalej možno použiť metódu delenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym
častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady), ktoré sú priraditeľné stálej prevádzkarni
umiestnenej na území Slovenskej republiky a ktoré vznikli u daňovníka s obmedzenou
daňovou povinnosťou pred vznikom stálej prevádzkarne, sa uvedú v prvom daňovom priznaní
podanom za túto stálu prevádzkareň. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou
vznikli príjmy (výnosy) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej
republiky po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto príjmy
(výnosy) sa uvedú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto príjmy
(výnosy) vykázané u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovníkovi s obmedzenou
daňovou povinnosťou vznikli výdavky (náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej
na území Slovenskej republiky alebo splní podmienky na ich zahrnutie do daňových výdavkov
po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto výdavky (náklady)
sa môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích
období, v ktorých táto stála prevádzkareň existovala. Na úpravu základu dane stálej
prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi
a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť
dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o použitej metóde určenia základu dane stálej
prevádzkarne určí ministerstvo. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého
zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o odsúhlasenie použitia konkrétnej
metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej
metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa
§ 18 ods. 4 až 10.
(8)
Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou
(§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý
a)
účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje
za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok
uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo
jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba
rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu
nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,
b)
účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných
položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období
a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím
likvidácie alebo konkurzu,
c)
uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených
v § 19 ods. 2 písm. h).
(9)
Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou,
skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik
oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo
pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou
sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej
zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
(10)
Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí
obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých
rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom
podľa osobitného predpisu.77c)
(11)
Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri
a)
kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a
postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo
písm. c),
b)
nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v
1.
2.
pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,
(12)
Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa
§ 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa
a)
zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo
družstva alebo pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil
alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,
b)
zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu
menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške
jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,
c)
zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej
obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených
v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,
d)
zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením
v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom
postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.
(13)
Postup podľa odseku 19 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý
a)
kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),
b)
je prijímateľom nepeňažného vkladu,
c)
je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie.
(14)
Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane
alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní
sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať
podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť
do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje
daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo
družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho
stála prevádzkareň.
(15)
Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých
rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je
považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady
(výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných
príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo
súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený
zisk minulých rokov.
(16)
Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom
dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej
príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho
predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí,
zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.
(17)
Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok
alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje,
ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo
k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období,
v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade
s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v
účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny
nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovať v postupe nezahrnovania
kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom
je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník,
ktorý je právnym nástupcom daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie. Skutočnosti
o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu
dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.
(18)
Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,
a)
na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii
podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),
b)
ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane
z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)
(19)
Súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej
ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení sú
a)
kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu37ad) u ich dlžníka,
b)
výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za
poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva,
počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických
a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva
na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,
pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie
obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie
obdobie,
c)
výdavky (náklady) na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,
d)
odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie
na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv,79a)
e)
výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho
štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto
povinnosti vznikli,
f)
výdavky (náklady) na poradenské služby a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie
produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22,120)
g)
h)
výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom
zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské
sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca79c) okrem športového reprezentanta,79d)
i)
výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a),
j)
daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia
podľa osobitného predpisu,79e)
k)
odvod z nadmerných príjmov.79g)
(20)
Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci
prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,80) (ďalej len "nájomná zmluva") a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom
podľa osobitného predpisu80) (ďalej len "nájomca"), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické
zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve80) a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom
a)
bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia
vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,
b)
došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej
ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).
(21)
Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého
hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu
dohodnutých v nájomnej zmluve.80)
(22)
Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.
(23)
Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom
období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne
uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto
rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná
za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej
položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.
(24)
Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo
a)
k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení
tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),
b)
po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej
veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch
a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej
zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.
(25)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní
a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne,
z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.
(26)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva
z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej
republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných
položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej
prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne
a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(27)
Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1
písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je
podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému
majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad)
pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej
časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu)
tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú
na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako
a)
360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho
nesplatenej časti,
b)
720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho
nesplatenej časti,
c)
1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho
nesplatenej časti.
(28)
Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde
a)
k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná
za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období postúpenia pohľadávky aspoň jeden kalendárny
deň nepremlčaná; pri postúpení pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej postúpenia
nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok
(náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h) najviac do výšky opravnej položky k pohľadávke, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako
daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,
b)
k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za
daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) alebo sa zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období odpisu pohľadávky aspoň jeden kalendárny
deň nepremlčaná; pri odpise pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej odpisu nebola
aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad)
podľa § 19 ods. 2 písm. r) najviac do výšky opravnej položky, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok
v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,
c)
k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.
(29)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie
výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady
(výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku
hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých
rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane
a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom
období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup
uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie
dane.34)
(30)
Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom
zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.
(31)
Pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi
podľa § 26 ods. 12 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28.
(32)
Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27
a)
o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku
alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom
období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje
nahradenie záväzku zmenkou,
b)
dôjde k premlčaniu, zániku, odpisu alebo čiastočnému odpisu tohto záväzku, základ
dane sa zníži o výšku záväzku, o ktorú daňovník zvýšil základ dane podľa odseku 27,
a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose
účtuje,
c)
sa doterajší záväzok nahrádza novým záväzkom,80aaaa) základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje
menovitú hodnotu nového záväzku, pričom na účely odseku 27 sa lehotou splatnosti záväzku
rozumie splatnosť pôvodného záväzku,
d)
dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom38a) alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka,80aaa) základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú
sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k
potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom,38a) alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia
konkurzu;80b) postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom
pláne potvrdenom súdom.38a)
(33)
Súčasťou základu dane
a)
sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované
na účet nákladov budúcich období;1) následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu1) v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,
b)
c)
je u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ocenenie cenných papierov
určených na obchodovanie účtované ako náklad alebo výnos pri oceňovaní reálnou hodnotou.
(34)
Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ
dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne
uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov
zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie
obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom
podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou
cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48
000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov,
ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy
prenajatej veci.
(35)
Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ
dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného
nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej
veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených
do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov
a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov
nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov
počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného
ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom
zdaňovacom období.
(36)
V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného
predpisu1) a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej
hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná
závierka, sa základ dane
a)
zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých
rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,
b)
zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých
rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.
(37)
Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej
zmluvy podľa osobitného predpisu,80ac) sa zníži o
a)
3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického
vyučovania,
b)
1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického
vyučovania.
(38)
Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým
základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový
základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).
(39)
Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu,80aca) ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej
republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po
uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom
období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu,80acb) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a
udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu
motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím
obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla
do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla80aca) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a
udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane, a to za každé zdaňovacie
obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom
dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového
vozidla80aca) do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k
úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom
vozidle, pri ktorom nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu,80acb) uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9.
(40)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom
splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa
považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti,
v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov.
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu
z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom
o tejto pohľadávke účtuje.1)
(41)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva
alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období,
v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje
aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej
bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov.
Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného
príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období
až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období,
postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou
základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia
kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.
(42)
(43)
Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej
meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene
virtuálnej meny za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k
tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou80acc) ku dňu výmeny.
(44)
Súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej
straty postupuje podľa odseku 1 písm. c) a využil možnosť oceňovať finančný majetok
reálnou hodnotou do vlastných zdrojov bez vplyvu na výsledok hospodárenia, je pri
realizácii tohto finančného nástroja aj suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov
súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie vrátane
sumy, o ktorú sa neupravil základ dane podľa odseku 2 písm. d); to sa nevzťahuje na
finančný majetok, z ktorého príjem (výnos) z predaja spĺňa podmienky na oslobodenie
podľa § 13c. Pri uplatňovaní daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) sa vychádza zo vstupnej ceny finančného majetku podľa § 25a upravenej o sumu zmien vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným majetkom zahrnovaných
do základu dane.
Ocenenie v reálnych hodnotách pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom
vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev
§ 17a
Predaj a kúpa podniku alebo jeho časti v reálnych hodnotách
(1)
Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník predávajúci podnik“)
a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), zahrnuje do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej
kúpnej cene
a)
zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik a o nevyčerpané rezervy [§ 20 ods. 9 písm. b), d) až f)],
b)
zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené
pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým
výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o
hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,
(2)
Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), ocení majetok podniku alebo jeho časť v reálnej hodnote, pričom pri odpisovaní majetku
sa uplatní postup podľa § 26. Opravnú položku k nadobudnutému majetku odpisuje tento daňovník podľa osobitného
predpisu.1) Pri pohľadávkach, ktoré nadobudol daňovník kúpou podniku alebo jeho časti, uplatní
postup podľa § 17 ods. 12 písm. d). Záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik od daňovníka predávajúceho podnik sa
zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich tento kupujúci uhradí,
ak ide o úhradu záväzkov, ktoré by boli pred predajom podniku alebo jeho časti u daňovníka
predávajúceho podnik daňovým výdavkom.
(3)
Daňovník predávajúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve1) pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa
osobitného predpisu1) a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g).
(4)
Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 3 sa zníži o
a)
sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola
zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom,
b)
c)
sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa
§ 17 ods. 27.
(5)
Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou hodnotou,
pričom pri odpisovaní majetku uplatní postup podľa § 26. Goodwill alebo záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia,
najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej
vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti;30) ak počas tohto obdobia
a)
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)
b)
sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)
c)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,80b) alebo
(6)
Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 upraví základ dane o rozdiel medzi sumou
prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom
došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci
sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej kúpou podniku
alebo jeho časti sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu.1) Na ďalšiu tvorbu rezerv u daňovníka kupujúceho podnik sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 a § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv.
(7)
Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 pri pohľadávke, ktorá bola v zdaňovacom období
jej postúpenia alebo odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej kúpou
podniku alebo jeho časti ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej
menovitá hodnota, uplatní ako daňový výdavok podľa § 19 pri
a)
postúpení tejto pohľadávky reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac
do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,
b)
odpise pohľadávky sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti
zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.
(8)
Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vykoná
v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho
časti.30)
(9)
Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku
alebo jeho časti sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov
podľa odseku 5.
§ 17b
Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách
(1)
Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo
jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), výsledok hospodárenia
a)
b)
upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve1) postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po
sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc
zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu80c) podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia
1.
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)
2.
sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)
3.
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo, ak
4.
u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov
a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku1) nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde
k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného
majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný
zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom
období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,
c)
upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou
podľa osobitného predpisu1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reálnou hodnotou80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)
d)
e)
zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu1) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20 v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu;80c) súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému
nehmotnému majetku,1)
f)
zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane
podľa § 17 ods. 27, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.80c)
(2)
Ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného
vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve1) podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného
vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu.80c)
(3)
Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je
a)
individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou
na vklad spoločníka,37a)
b)
podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.
(4)
Prijímateľ nepeňažného vkladu
a)
b)
môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného
vkladu započítaného na vklad spoločníka,37a) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom
1.
pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu
výpočtu podľa § 27,
(5)
Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane
a)
rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom
období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad
vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej
nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia
§ 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,
b)
goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy
ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku
alebo jeho časti;80c) ak počas tohto obdobia
1.
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)
2.
sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)
3.
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo
(6)
Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa § 19
a)
pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden
kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení
reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu
tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo
sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,
b)
pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny
deň nepremlčaná, nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou,
ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.
(7)
Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období,
počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,80c) dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50
% reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom,
je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného
vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa vzniku
tejto skutočnosti.
(8)
Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia
Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a). Rovnako sa postupuje, ak
vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne
vložený majetok do zahraničia, môže uplatniť postup podľa § 17d, ak sú splnené podmienky uvedené v § 17d ods. 7.
(9)
Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou
[§ 2 písm. d)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného
vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky
zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej
prevádzkarne oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa
§ 17d. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník
s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)] a podnik alebo jeho časť nezostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa
nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného
vkladu postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17d.
(10)
Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného
vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ oceniť majetok
a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu
započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, bol u
vkladateľa nepeňažného vkladu preukázateľne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu
neuplatní postup podľa § 17d.
(11)
Postup podľa odsekov 1, 2, 8 a 9 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu,
ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a); ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri
ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2.
(12)
Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným
vkladom sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku
3.
(13)
Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je
daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva
funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou
na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.
§ 17c
Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych
hodnotách
(1)
Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí
dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b)
a)
upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo
rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu,1) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka,
b)
upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa
osobitného predpisu1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,
c)
zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa
§ 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza
na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie,
d)
e)
zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane
podľa § 17 ods. 27.
(2)
Majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie
sa oceňujú reálnou hodnotou. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie
a)
odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa
§ 26 alebo
b)
môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom
odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa
§ 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa
§ 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných
spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) zahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie alebo tento právny nástupca
jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.77c)
(3)
Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa
a)
oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných
spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy
ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň,77c) ak odsek 11 neustanovuje inak; ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného
imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej
hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely,
je tento právny nástupca povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu
dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností;
ak počas tohto obdobia
1.
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)
2.
sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)
3.
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti
vyhlásenia konkurzu80b) alebo
b)
zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku
v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto
rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom
zrušenie rezervy nadobudnutej pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností
alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,
c)
zahrnuje goodwill alebo záporný goodwill upravený podľa osobitného predpisu,1) až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich
zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím,
v ktorom nastal rozhodný deň;77c) ak počas tohto obdobia
1.
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)
2.
sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)
3.
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu
predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo
(4)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnuje do základu dane daňový
výdavok podľa § 19
a)
pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden
kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných
spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako
jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do
výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,
b)
pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny
deň nepremlčaná, nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností
alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá
hodnota, sumu najviac do výšky
1.
20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,
2.
50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,
3.
100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky
pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.
(5)
Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie
sa postupuje podľa § 30.
(6)
Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky,
ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a
majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto právneho nástupcu umiestnenej na
území Slovenskej republiky, ocení tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku
2, ak sa nepoužije postup podľa § 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie
vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(7)
Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok
ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento právny
nástupca môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z
precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa odseku 3 písm.
a) a neuplatní postup podľa § 17e.
(8)
Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení,
splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto
zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2.
(9)
Ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie nie sú funkčne spojené so
stálou prevádzkarňou právneho nástupcu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území
Slovenskej republiky, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje podľa odseku 1 písm.
a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17e.
(10)
Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne
na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného
bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k
presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.
(11)
Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích
rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností
alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) v sume vyššej ako je suma oceňovacích rozdielov zahrnutá do základu dane v úhrne
podľa odseku 3 písm. a), je právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie povinný
zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k výplate oceňovacích
rozdielov, sumu prevyšujúcu oceňovacie rozdiely už zahrnuté do základu dane. Rovnako
sa postupuje, ak plynie príjem
a)
zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej
bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení,
splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,
Ocenenie v pôvodných cenách pri nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení
obchodných spoločností alebo družstiev
§ 17d
Nepeňažný vklad v pôvodných cenách
(1)
Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok,
podnik alebo jeho časť, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)
a)
nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve,1) pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných
cenách podľa osobitného predpisu1) a hmotný majetok a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa § 25,
b)
nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému
majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1) ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, hmotného
majetku a nehmotného majetku,
c)
zahrnujú rezervy podľa § 20,
(2)
Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok,
podnik alebo jeho časť, sa
a)
zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku,
ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový
výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane tohto
prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa
podľa § 17 ods. 23, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke,
b)
nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.
(3)
(4)
Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok
účtoval.1)
(5)
Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý
nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku
v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom,
v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu. Pri nehmotnom
majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny počas
doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne1) tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3.
(6)
(7)
Odseky 1 až 6 sa uplatnia, ak predmetom nepeňažného vkladu je individuálne vložený
majetok, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť,
ktorý vkladá vkladateľ nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky
prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý
je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok,
podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa
nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného
vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách. Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu
nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou
umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje
podľa § 17b.
(8)
Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť alebo individuálne vložený
majetok a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej
republiky a sú splnené podmienky podľa odseku 7, prijímateľ nepeňažného vkladu pri
vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne
a)
prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené
rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vzťahujú k majetku a
záväzkom tejto stálej prevádzkarne a
b)
pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne
podľa odseku 5.
(9)
Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného
vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi
tohto nepeňažného vkladu podľa § 2 písm. d) druhého bodu vzniká mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ
nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane
a)
prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené
rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom
tejto stálej prevádzkarne a
b)
pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne
primerane podľa odseku 5.
(10)
Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je
daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva
funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu so sídlom v
zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku
podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.
(11)
Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1, 4 a 7.
(12)
Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je ocenenie
a)
majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitného predpisu1) a
b)
hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa
§ 25.
(13)
Odseky 1 až 12 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17b, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov nepeňažného vkladu podniku alebo
jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak
nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti nebol realizovaný z riadnych obchodných dôvodov
ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným
cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti
je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
§ 17e
Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných
cenách
(1)
Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí
dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b) sa
a)
nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí
alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu,1) ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca tohto daňovníka prevzal
v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu,1) a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25,
b)
nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému
majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1) ak právny nástupca tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov,
dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,
c)
zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa
§ 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému
dňu,80b) a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže pokračovať v tvorbe opravných
položiek k pohľadávkam podľa § 20.
(2)
Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa
a)
zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku,
ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej
do základu dane podľa § 20 ods. 1 sa u právneho nástupcu postupuje podľa § 20; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,
b)
náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20, zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy
u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie podľa § 17 ods. 23; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,
c)
nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v otváracej súvahe právneho nástupcu
neupravený podľa osobitného predpisu.1)
(3)
(4)
Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu
pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník
majetok účtoval.1)
(5)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu
prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto
právneho nástupcu. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené
daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku právny
nástupca pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej
v odpisovom pláne1) právneho nástupcu najviac do výšky podľa § 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa § 25.
(6)
Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo ak tento ešte nevznikol,
daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku
a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného
predpisu,77c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.34)
(7)
Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie
sa postupuje podľa § 30.
(8)
Odseky 1 až 7 sa uplatnia, ak
a)
právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie je právny nástupca so sídlom
v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore,
b)
majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostávajú funkčne spojené so
stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území Slovenskej republiky,
c)
členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore, v ktorom má právny nástupca sídlo, umožňuje ocenenie majetku
a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách,
d)
právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných
cenách.
(9)
Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky,
ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
vznikne tomuto právnemu nástupcovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň
a sú splnené podmienky podľa odseku 8, právny nástupca
a)
neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia,
ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, s výnimkou opravnej
položky k pohľadávkam podľa § 20,
b)
pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne
podľa odseku 5,
c)
odpočítava daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa
§ 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(10)
Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom v zahraničí, ktorého právnym nástupcom
je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi
podľa § 2 písm. d) druhého bodu stála prevádzkareň v zahraničí a štát, v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie
sídlo, umožňuje právnemu nástupcovi prevzatie majetku a záväzkov v pôvodných cenách
a právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných
cenách, tento právny nástupca pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 14 pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa
vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku
a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý bol zrušený bez
likvidácie so sídlom v zahraničí primerane podľa odseku 5.
(11)
Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo
družstiev je ocenenie
a)
majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa osobitného
predpisu1) bez precenenia na reálnu hodnotu a
b)
hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené
podľa § 25.
(12)
Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne
na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného
bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k
presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.
(13)
Odseky 1 až 11 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17c, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia
obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie
sa daňovej povinnosti. Ak zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností
alebo družstiev nebolo realizované z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia
alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným
z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo
družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
(14)
Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích
rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností
alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej
doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení a počtu zdaňovacích
období odpisovania tohto majetku, suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca
tento podiel sa zdaní podľa § 43. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných
spoločností alebo družstiev vzťahujú iba k neodpisovanému majetku alebo finančnému
majetku, celá vyplatená suma sa zdaní podľa § 43. Rovnako sa postupuje, ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie
dôjde k výplate prostriedkov v peňažnej forme alebo nepeňažnej forme
a)
zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej
bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení,
splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,
b)
z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov zvýšený z oceňovacích rozdielov
z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.
§ 17f
Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka
alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
(1)
Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je rozdiel medzi reálnou hodnotou80ca) presunutého majetku v čase presunu majetku do zahraničia a daňovými výdavkami podľa
§ 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b), e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) a hodnotou zásob v zdaňovacom období, v ktorom
a)
daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu presúva majetok z ústredia na území Slovenskej republiky do stálej prevádzkarne v
zahraničí, alebo
b)
daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva majetok zo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky do svojho ústredia
v zahraničí alebo do svojej stálej prevádzkarne v zahraničí.
(2)
Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je reálna hodnota80ca) presunutého majetku a záväzkov v čase presunu podnikateľskej činnosti alebo odchodu
daňovníka do zahraničia, pričom pri vyčíslení osobitného základu dane sa postupuje
primerane podľa § 17a a § 17 ods. 13 písm. a), ak daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu
a)
prestane byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne
spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, alebo
b)
presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do zahraničia alebo daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú stálou prevádzkarňou na území
Slovenskej republiky do zahraničia okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú
funkčne spojené s ústredím alebo so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej
republiky.
(3)
Celkový osobitný základ dane podľa odsekov 1 a 2 nesmie mať zápornú hodnotu.
(4)
Odseky 1 až 3 sa neuplatnia na presuny majetku spojené s financovaním cenných papierov,
majetku poskytnutého ako zábezpeka, presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové
požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý do zahraničia
a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak majetok podľa prvej
vety nebude presunutý na územie Slovenskej republiky do 12 mesiacov odo dňa presunu,
daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom
došlo k presunu tohto majetku a uplatniť postup podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný
podať dodatočné daňové priznanie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote
je daň splatná.
(5)
Z osobitného základu dane podľa odsekov 1 a 2 sa daň vypočíta pri podaní daňového
priznania podľa § 41 pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. b) tretieho bodu.
(6)
Pri presune majetku podľa odseku 1 písm. a) sa
a)
finančný majetok, neodpisovaný majetok, pohľadávky a zásoby ocenia reálnou hodnotou80ca) podľa odseku 1,
b)
odpisovaný hmotný majetok ocení reálnou hodnotou80ca) podľa odseku 1, pričom daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu
2.
môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty,80ca) pričom pri
2a.
rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu
výpočtu podľa § 27,
(7)
Ak ide o majetok presunutý podľa odseku 1 písm. a), pri uplatnení daňových výdavkov
sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty80ca) podľa odseku 1. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane
podľa § 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky.
(8)
Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa
§ 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky a pri presune majetku a záväzkov podľa odsekov 1 a
2 na územie Slovenskej republiky, sa majetok a záväzky ocenia reálnou hodnotou, za
ktorú sa považuje
a)
hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené na účely zdanenia pri presune majetku
daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
v zahraničí najviac však do výšky reálnej hodnoty80ca) a daňovník postupuje podľa odseku 6, pričom pri zúčtovaní rezerv, ktorých tvorba
bola daňovým výdavkom v inom štáte, sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 6; daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok alebo
b)
hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí, ak tento
iný štát neuplatňuje zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo
presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia najviac však do výšky reálnej
hodnoty;80ca) daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok.
(9)
Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa
§ 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky, majetok a záväzky, ktoré sú funkčne spojené so stálou
prevádzkarňou tohto daňovníka umiestnenou v zahraničí, sa ocenia podľa odseku 8 písm.
b). Pri odpisovaní hmotného majetku sa postupuje podľa odseku 8 písm. b).
(10)
Ak ide o majetok a záväzky presunuté na územie Slovenskej republiky podľa odseku
8, pri uplatnení daňových výdavkov sa vychádza z ocenenia podľa odseku 8. Pri postúpení
pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky na územie Slovenskej republiky.
§ 17g
Osobitná úprava platenia dane pri presune majetku daňovníka,
odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
(1)
Daň z osobitného základu dane podľa § 17f, ktorá sa vzťahuje na presun majetku, podnikateľskej činnosti alebo jej časti alebo
na zmenu daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu na daňovníka podľa § 2 písm. e) tretieho bodu podľa § 17f ods. 1 a 2 do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody
o Európskom hospodárskom priestore, ak so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou
tento štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, uzavrel
dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, môže daňovník zaplatiť
jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 alebo v splátkach počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. V
ostatných prípadoch je daň podľa osobitného základu dane podľa § 17f splatná v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
(2)
Daňovník žiada o platenie dane podľa odseku 1 v splátkach v daňovom priznaní.
(3)
Platenie dane v splátkach počas piatich rokov povolí správca dane na žiadosť daňovníka
podľa odseku 2, najskôr však po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, pričom
výšku splátky dane a lehotu splatnosti splátok určí správca dane v rozhodnutí.
(4)
Proti rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú
v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť, ani odpustiť jej
zmeškanie.
(5)
Ak existuje preukázateľné riziko alebo skutočné riziko, že daňová povinnosť zodpovedajúca
zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej
činnosti daňovníka do zahraničia nebude prostredníctvom splátok uhradená, správca
dane môže zabezpečiť dlžnú sumu záložným právom podľa osobitného predpisu80cb) alebo podľa § 544 až 558 Občianskeho zákonníka; to neplatí, ak výška dane zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka,
odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nepresiahne
3 000 eur.
(6)
Za dobu povoleného platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy povolenej
splátky podľa osobitného predpisu.80cc)
(7)
Ak daňovník podľa odseku 1 opakovane nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej
správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej
splatnosti splátky dane a správca dane vyrubí zo sumy neuhradenej dane úrok z omeškania
podľa osobitného predpisu.80cd) Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 dní odo dňa, keď mala
byť splátka dane zaplatená.
(8)
Ak daňovník uplatňuje postup podľa odseku 3, daň z osobitného základu dane podľa
§ 17f je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
a)
majetok alebo podnikateľskú činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne
daňovník predal alebo iným spôsobom previedol,
b)
majetok následne presunul do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,
c)
daňovník sa stal daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte, ako
je štát v odseku 1,
d)
podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou daňovníka sa následne presunula
do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,
e)
je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo sa daňovník zrušuje s likvidáciou.
(9)
Daňovník je povinný skutočnosti podľa odseku 8 písm. a) až e) oznámiť správcovi dane
v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom
došlo k niektorej z uvedených skutočností.
§ 17h
Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti
(1)
Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak
a)
daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, má priamy
podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo má nárok na
podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 % a
b)
daň z príjmov právnickej osoby platená kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí
je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej
spoločnosti vypočítanou podľa § 17 až 29 a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by platila kontrolovaná zahraničná spoločnosť
v zahraničí.
(2)
Príjmy stálej prevádzkarne kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktoré nie sú predmetom
dane alebo sú od dane oslobodené v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť
nachádza, sa nezahrnú do zdaniteľných príjmov na účely výpočtu dane z príjmov právnickej
osoby podľa odseku 1 písm. b).
(3)
Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie aj stála prevádzkareň daňovníka
podľa § 2 písm. d) druhého bodu umiestnená v zahraničí, ktorej príjmy nie sú predmetom dane podľa § 12 alebo sú od dane oslobodené podľa § 13 alebo na ktorej základ dane sa uplatňuje metóda vyňatia príjmov podľa § 45, ak daň z príjmov právnickej osoby platená z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí
je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby vypočítanou podľa § 17 až 29 pripadajúcou na túto stálu prevádzkareň a daňou z príjmov právnickej osoby platenej
z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí.
(4)
Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sú aj príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti plynúce z opatrenia alebo viacerých
opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré boli vykonané za účelom získania daňovej výhody
v rozsahu, v akom k nim nebola vykonaná úprava základu dane podľa § 17 ods. 5 písm. a).
(5)
Na účely odseku 4 sa opatrenie alebo viaceré opatrenia pri dosahovaní príjmu alebo
jeho časti nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom by k tomuto príjmu prislúchajúci
majetok a riziká nepatrili kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ak by nebola riadená
a kontrolovaná daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý vykonáva významné funkcie, ku ktorým tento majetok a riziká prislúchajú a
ktoré slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.
(6)
Do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa podľa odseku 4 zahrnie základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v tom
rozsahu, v ktorom je priraditeľný k majetku a rizikám súvisiacim s vykonávaním významných
funkcií týmto daňovníkom, ktorý kontrolovanú zahraničnú spoločnosť riadi a kontroluje.
Príjmy (výnosy) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do základu dane daňovníka
podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa priradia v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1.
(7)
Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 sa zahrnie do základu
dane daňovníka v tom zdaňovacom období, počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej
zahraničnej spoločnosti.
(8)
Zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je možné započítať na daňovú
povinnosť len v rozsahu podľa odseku 5 spôsobom podľa § 45. Za zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa považuje daň vyberaná
zrážkou, ktorá bola kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vybraná z príjmov plynúcich
zo zdrojov v zahraničí, v rozsahu v akom by sa vybrala podľa zmluvy o zamedzení dvojitého
zdanenia medzi Slovenskou republikou a príslušným štátom.
(9)
Ak dôjde k výplate podielov na zisku (dividend) kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou,
ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c), základ dane sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce
sa k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, najviac však do výšky prijatých
podielov na zisku (dividend) od tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v príslušnom
zdaňovacom období.
(10)
Pri predaji akcií alebo obchodného podielu na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti
sa príjem (výnos) z predaja akcií alebo obchodného podielu, ktorý nie je od dane oslobodený,
zníži o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) a zároveň sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 znížené o sumy
podľa odseku 9 vzťahujúce sa ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorej akcie
alebo obchodný podiel sa predávajú.
(11)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa pri presune jeho podnikateľskej činnosti zo stálej prevádzkarne, ktorá je vo vzťahu
k tomuto daňovníkovi kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, zníži o sumy príjmov
(výnosov) tejto stálej prevádzkarne už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce
sa k tejto stálej prevádzkarni.
§ 17i
Hybridné nesúlady
(1)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu sa upraví podľa odseku 5, ak došlo k vzniku hybridného nesúladu
a)
medzi závislými osobami [§ 2 písm. n) až r)] alebo
b)
medzi osobami, ktoré nie sú závislými osobami v rámci štruktúrovanej schémy, ktorou
sa rozumie opatrenie alebo viaceré opatrenia vedúce k hybridnému nesúladu, ktorého
výsledok je zohľadnený v cenách alebo podmienkach týchto opatrení, alebo opatrenie
alebo viaceré opatrenia, ktoré boli nastavené na vytvorenie hybridného nesúladu okrem
situácie, keď daňovník alebo závislá osoba nemohli vedieť, že dôjde k hybridnému nesúladu
a nevyužili daňovú výhodu, ktorá im mohla priamo alebo nepriamo z týchto opatrení
vyplynúť.
(2)
Hybridným nesúladom sa rozumie
a)
nesúlad vedúci k
1.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) z dôvodu platby vykonanej
na základe finančného nástroja, ak je finančný nástroj odlišne posúdený na daňové
účely a ak príjem (výnos) nie je zahrnutý do zdaniteľných príjmov v primeranej lehote,
2.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku
rozdielneho prístupu k zahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu hybridného
subjektu podľa daňových predpisov štátu, v ktorom bol založený alebo registrovaný,
a štátu daňovníka, ktorý má majetkovú účasť v tomto hybridnom subjekte,
3.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku
rozdielneho prístupu v zahrňovaní príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu medzi ústredím
a stálou prevádzkarňou, alebo medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho
istého daňovníka podľa daňových predpisov štátov, v ktorých daňovník vykonáva činnosť,
4.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku
rozdielneho prístupu v zahrňovaní príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu medzi ústredím
a stálou prevádzkarňou z dôvodu rozdielneho posudzovania vzniku stálej prevádzkarne
na území iného štátu podľa daňových predpisov štátu ústredia a tohto iného štátu,
5.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká uplatnením
výdavku (nákladu) v dôsledku platby vykonanej hybridným subjektom a následným nezahrnutím
tejto platby ako príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu u príjemcu,
6.
odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ktorý vzniká v dôsledku
pomyselnej platby vo vzťahu medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo vo vzťahu
medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka a následného
nezahrnutia súvisiaceho príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu ústredia alebo stálej
prevádzkarne,
7.
viacnásobnému odpočtu výdavku (nákladu) v rozsahu, v akom súčasne nedochádza k viacnásobnému
zahrnutiu príjmu (výnosu) do zdaniteľných príjmov,
b)
vložený nesúlad, ktorý vzniká, ak je výdavok (náklad) daňovníka podľa odseku 1 priamo
alebo nepriamo použitý na financovanie výdavkov (nákladov), ktoré vedie k vzniku hybridného
nesúladu podľa písmena a) prostredníctvom jednej alebo viacerých transakcií medzi
závislými osobami, alebo v rámci štruktúrovanej schémy okrem situácie, keď došlo k
odstráneniu vplyvu hybridného nesúladu u inej osoby zúčastnenej na transakcii alebo
sérii transakcií vedúcich k hybridnému nesúladu.
(3)
Na účely odseku 2
a)
sa odpočtom výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) rozumie uplatnenie
platby alebo pomyselnej platby alebo iného výdavku vedúce k zníženiu základu dane
alebo zvýšeniu daňovej straty u jedného daňovníka a nezahrnutiu zodpovedajúceho príjmu
(výnosu) do zdaniteľného príjmu u druhého daňovníka; pomyselnou platbou sa rozumie
uplatnenie výdavku (nákladu) vo vzťahu medzi ústredím a jeho stálou prevádzkarňou
alebo vo vzťahu medzi dvoma alebo viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka,
b)
sa hybridným subjektom rozumie právnická osoba, právnická osoba, ktorou je stála
prevádzkareň právnickej osoby, alebo subjekt, ktoré sú považované za daňovníka podľa
daňových predpisov jedného štátu, ale ktorých príjmy (výnosy) a výdavky (náklady)
sú považované za príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) u iného daňovníka alebo daňovníkov
podľa daňových predpisov iného štátu,
c)
sa finančným nástrojom rozumie akýkoľvek nástroj, z ktorého plynie finančný výnos
alebo kapitálový výnos, ktorý je na účely zdaňovania posúdený ako dlhový nástroj,
majetkový nástroj alebo derivát podľa daňových predpisov jedného štátu alebo druhého
štátu a zahŕňa tiež hybridný prevod; hybridným prevodom sa rozumie akákoľvek dohoda,
ktorou dochádza k prevodu finančného nástroja a podkladový príjem (výnos) dosiahnutý
z tohto finančného nástroja sa na daňové účely považuje za príjem (výnos) súčasne
plynúci viac ako jednej zo strán tejto dohody,
d)
sa príjem (výnos) považuje za zahrnutý v primeranej lehote do základu dane vtedy,
ak je zahrnutý do základu dane v príslušnom zdaňovacom období alebo ak je zahrnutý
do základu dane v zdaňovacom období, ktoré sa začína najneskôr do 12 kalendárnych
mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktorý uplatnil odpočet výdavku
(nákladu), alebo ak je preukázateľné, že príjem (výnos) bude zahrnutý do základu dane
v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach a dohodnuté platobné podmienky sú v súlade s
princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1,
e)
hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) druhého až piateho bodu a siedmeho bodu
vzniká medzi závislými osobami, ktoré sú závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r), pričom účasťou na majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel
alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 50 % na základnom imaní, priamy podiel,
nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 50 % na hlasovacích
právach alebo podiel vo výške najmenej 50 % na zisku,
f)
hybridný nesúlad podľa odseku 2 písm. a) piateho až siedmeho bodu vzniká len vtedy,
ak je možné odpočítať výdavok (náklad) voči príjmu (výnosu), ktorý nie je viacnásobne
zahrnutým príjmom (výnosom),
g)
sa viacnásobným odpočtom výdavku (nákladu) rozumie odpočet toho istého výdavku (nákladu)
alebo straty u viacerých osôb,
h)
sa viacnásobným zahrnutím príjmu (výnosu) rozumie zahrnutie toho istého príjmu (výnosu)
do zdaniteľných príjmov u viacerých osôb.
(4)
Hybridným nesúladom nie je hybridný nesúlad, pri ktorom
a)
jednou zo strán hybridného nesúladu je daňovník podľa § 12 ods. 3 alebo obdobný daňovník v inom štáte, u ktorého je tento príjem oslobodený od dane
podľa § 13, alebo fyzická osoba, u ktorej tento príjem nie je zdaniteľným príjmom,
b)
platbu, ktorá predstavuje podkladový príjem (výnos) z prevedeného finančného nástroja,
vykonal obchodník s cennými papiermi v rámci hybridného prevodu na regulovanom trhu39b) alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, obchodník s cennými papiermi zahrnul
do zdaniteľných príjmov všetky sumy prijaté v súvislosti s prevedeným finančným nástrojom
a nejde o súčasť štruktúrovanej schémy.
(5)
Základ dane podľa odseku 1 sa v zdaňovacom období vzniku hybridného nesúladu zvýši
o sumu
a)
výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej
straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) siedmeho
bodu; tento postup uplatní
1.
daňovník podľa odseku 1, ktorý si výdavok (náklad) uplatňuje podľa tohto zákona na
území Slovenskej republiky a ktorý má majetkovú účasť v tejto druhej závislej osobe
v inom štáte, alebo
2.
daňovník podľa odseku 1, ktorý si výdavok (náklad) uplatňuje podľa tohto zákona na
území Slovenskej republiky, a hybridnému nesúladu nezabránil daňovník z iného štátu,
ktorý má majetkovú účasť na daňovníkovi podľa odseku 1 na území Slovenskej republiky,
b)
výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej
straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. a) prvého
až šiesteho bodu,
c)
výdavku (nákladu), straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej
straty v rozsahu, v akom vedie k hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. b),
d)
výdavku (nákladu) straty alebo iného zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej
straty v rozsahu, v akom je možné ho viacnásobne odpočítať voči príjmu (výnosu), ktorý
nie je viacnásobne zahrnutým príjmom, ak je daňovník podľa odseku 1 daňovníkom s neobmedzenou
daňovou povinnosťou podľa tohto zákona, ako aj daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
podľa daňových predpisov iného štátu; ak je týmto iným štátom členský štát Európskej
únie, o výdavok (náklad) sa zvýši základ dane, ak v dôsledku uplatnenia príslušnej
zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
na území Slovenskej republiky,
e)
príjmu (výnosu), ktorý podľa tohto zákona nie je predmetom dane alebo je od dane
oslobodený v rozsahu hybridného nesúladu, ak hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm.
a) prvého až šiesteho bodu a hybridnému nesúladu podľa odseku 2 písm. b) nezabránila
iná osoba, u ktorej došlo k odpočtu výdavku (nákladu), odpočtu straty alebo inému
zníženiu základu dane alebo zvýšeniu daňovej straty.
(6)
Daňovník, ktorý upravil základ dane podľa odseku 5 písm. a), si môže znížiť základ
dane o sumu výdavku (nákladu) podľa odseku 5 písm. a), a to v tom zdaňovacom období,
v ktorom je možné tento výdavok (náklad) započítať voči súvisiacemu viacnásobne zahrnutému
príjmu (výnosu).
(7)
Postup podľa odseku 5 písm. e) sa neuplatní, ak pôjde o hybridný nesúlad podľa odseku
2 písm. a) štvrtého bodu, ak príjem (výnos), ktorý by mal byť zahrnutý do základu
dane podľa odseku 5 písm. e), nie je možné zahrnúť do základu dane na základe zmluvy
o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a štátom, ktorý
nie je členským štátom Európskej únie.
(8)
Príjem (výnos) alebo zisk podľa odseku 5 sa považuje za nezahrnutý do základu dane
príjemcu, ak
a)
nie je predmetom dane z príjmov právnickej osoby alebo obdobnej dane v zahraničí,
b)
je predmetom dane, ale je od dane oslobodený; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu
oslobodenia,
c)
sa naň z dôvodu zaradenia príjmu (výnosu) do inej kategórie príjmov (výnosov) v dôsledku
hybridného nesúladu uplatňuje sadzba dane z príjmov iná ako sadzba dane z príjmov
uplatňovaná na takéto dosiahnuté príjmy (výnosy) z dôvodu, že ide o príjem (výnos)
alebo zisk od závislej osoby alebo v rámci štruktúrovanej schémy; za nezahrnutý sa
považuje v rozsahu pripadajúcom na kladný rozdiel medzi sadzbou dane z príjmov a touto
inou uplatnenou sadzbou dane z príjmov,
d)
je možné naň uplatniť zápočet dane, vrátenie dane, a to aj prostredníctvom fyzickej
osoby alebo právnickej osoby, ktorá má majetkovú účasť na závislej osobe, okrem dane
vyberanej zrážkou považovanej za preddavok na daň a zápočtu dane zaplatenej v zahraničí
na účel zamedzenia dvojitého zdanenia, alebo inú úľavu na dani okrem úľavy na dani
podľa § 30a a 30b alebo obdobnej úľavy na dani v zahraničí, ak pôjde o hybridný nesúlad podľa odseku
2 písm. a) prvého bodu; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,
e)
je možné u príjemcu príjmu (výnosu) k nemu priradiť výdavok (náklad) alebo iné zníženie
základu dane, ktoré sa považuje u tohto daňovníka za realizované, tento výdavok (náklad)
sa nevykáže ako príjem (výnos) ani sa nezahrnie do základu dane u iného daňovníka;
za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej nezdanenej sumy,
f)
u daňovníka podľa odseku 1 výdavok (náklad) vedie k zníženiu základu dane a u príjemcu
sa tento príjem (výnos) nezohľadňuje; za nezahrnutý sa považuje v rozsahu výslednej
nezdanenej sumy,
g)
plynie subjektu bez právnej subjektivity, pričom u konečného príjemcu príjmu nie
je zahrnutý do základu dane podľa písmen a) až e).
(9)
Ak účastníkom hybridného nesúladu je subjekt kolektívneho investovania bez právnej
subjektivity,74b) podmienka závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r) sa posudzuje vo vzťahu podielnika k subjektu kolektívneho investovania.
§ 17j
Pravidlá pre reverzný hybridný subjekt
(1)
Súčasťou základu dane reverzného hybridného subjektu sú príjmy (výnosy) dosahované
týmto subjektom v časti, v akej nie sú zdaňované na úrovni spoločníka verejnej obchodnej
spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti, príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho
od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu
bez právnej subjektivity podľa tohto zákona alebo podľa daňových predpisov platných
v zahraničí. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty reverzného hybridného
subjektu sa postupuje podľa § 17 až 29. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak reverzným hybridným subjektom je subjekt kolektívneho
investovania podľa osobitného predpisu,80ce) ktorý má široký okruh podielnikov, diverzifikované portfólio cenných papierov a podlieha
regulácii v oblasti ochrany investora v Slovenskej republike.
(2)
Transparentným subjektom sa rozumie verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná
spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, subjekt s právnou subjektivitou
a subjekt bez právnej subjektivity, založené alebo zriadené na území Slovenskej republiky,
ktorých príjmy (výnosy) sú zdaňované až na úrovni spoločníkov, komplementárov alebo
príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcov
príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity; ak ide o komanditnú
spoločnosť, subjekt s právnou subjektivitou a subjekt bez právnej subjektivity, ktorých
príjmy (výnosy) sú na úrovni komplementárov alebo príjemcov príjmu plynúceho od subjektu
s právnou subjektivitou alebo príjemcov príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez
právnej subjektivity zdaňované iba z časti, považujú sa za transparentný subjekt iba
v rozsahu tých príjmov (výnosov), ktoré sú zdaňované na úrovni komplementára, príjemcu
príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcu príjmu
(výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity.
(3)
Reverzným hybridným subjektom sa rozumie transparentný subjekt v tej časti príjmov
(výnosov) pripadajúcich na spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára
komanditnej spoločnosti, príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou
subjektivitou alebo príjemcu príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity,
v akej sa zahrňujú do základu dane podľa odseku 1, a tento spoločník verejnej obchodnej
spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca príjmu (výnosu) plynúceho
od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu
bez právnej subjektivity
a)
je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou,
b)
sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r), ktoré sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, má priamy podiel alebo nepriamy
podiel na základnom imaní tohto subjektu najmenej 50 % alebo má priamy podiel alebo
nepriamy podiel na hlasovacích právach tohto subjektu najmenej 50 %, alebo má nárok
na podiel na zisku tohto subjektu najmenej 50 % a
c)
považuje podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou
povinnosťou, tento transparentný subjekt za daňovníka, ktorý je na území Slovenskej
republiky zdaňovaný na úrovni spoločnosti obdobne ako obchodná spoločnosť alebo družstvo.80cf)
§ 17k
Pravidlo o obmedzení úrokových nákladov
(1)
Základ dane zistený podľa § 17 až 29 u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa upraví podľa odseku 2.
(2)
Ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši
o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného
o čisté úrokové náklady a o odpisy zahrnuté v zdaňovacom období do základu dane podľa
§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12.
(3)
Čistými úrokovými nákladmi sa rozumie suma, o ktorú výdavky (náklady) na prijaté
úvery a pôžičky podľa odseku 4, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období daňovými výdavkami,
presahujú úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom, ktoré
sú v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľným príjmom.
(4)
Na účely tohto ustanovenia sa za výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky považujú
úrokové náklady spojené so všetkými druhmi dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné
úrokom, výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov
u dlžníka, ktorými sú
a)
úroky z úverov a pôžičiek,
b)
úroky z dlhopisov, pokladničných poukážok a iných platieb z finančných nástrojov
zodpovedajúce charakteru úrokov,
c)
úrok z finančného prenájmu,
d)
úrokové sumy v rámci derivátových operácií súvisiace s úvermi a pôžičkami daňovníka,
e)
úroky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo vlastných nákladov, a to
v pomere v akom sa tieto úroky podieľajú na obstarávacej cene majetku alebo vlastných
nákladoch majetku vrátane technického zhodnotenia alebo v pomere v akom sa tieto úroky
podieľajú na zostatkovej cene (§ 25 ods. 3),
f)
sumy vypočítané na základe výnosu z finančných prostriedkov určené v súlade s princípom
nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1,
g)
kurzové rozdiely z úverov, pôžičiek a nástrojov spojené so získavaním finančných
prostriedkov,
h)
poplatky za záruky v súvislosti so schémami financovania,
i)
zmluvné poplatky a náklady súvisiace s pôžičkami a úvermi a
j)
iné obdobné platby, ktoré sú ekonomicky rovnocenné úrokom.
(5)
Na účely tohto ustanovenia sa za úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné
úrokovým výnosom rozumejú príjmy (výnosy) zodpovedajúce výdavkom (nákladom) podľa
odseku 4 vznikajúce u veriteľa vrátane úrokových výnosov, z ktorých sa daň vyberá
zrážkou a jej vybratím sa považuje daňová povinnosť za splnenú.
(6)
Úhrnom základov dane na účely odseku 2 sa rozumie úhrn
a)
základu dane zisteného podľa § 17 až 29 zníženého o úhrn vyňatých príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí,
b)
osobitného základu dane podľa § 17f,
c)
osobitného základu dane podľa § 51e,
d)
základov dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa považuje
daňová povinnosť za splnenú.
(7)
Čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane podľa odseku 2 v príslušnom zdaňovacom
období možno odpočítať od základu dane v najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich
zdaňovacích obdobiach počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcom po zdaňovacom
období, v ktorom boli čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane podľa odseku
2, pričom úhrn čistých úrokových nákladov z príslušného zdaňovacieho obdobia a čistých
úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
nesmie presiahnuť sumu vypočítanú podľa odseku 2. Právny nástupca daňovníka zrušeného
bez likvidácie si môže odpočítať od základu dane časť sumy čistých úrokových nákladov
nezahrnutých do základu dane podľa odseku 2 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej
osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej
povinnosti. Ak je právnych nástupcov daňovníka zrušeného bez likvidácie viac, suma
čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane podľa druhej vety sa odpočítava
u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka,
v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.
(8)
Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka,
a)
b)
ktorého závislými osobami podľa § 2 písm. n) sú len fyzické osoby.
(9)
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane
podľa odseku 6 nie je súčasťou základu dane zisteného podľa § 17 až 29 časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá je súčasťou jeho základu
dane.
(10)
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane
podľa odseku 6 nie je súčasťou základu dane zisteného podľa § 17 až 29 časť základu dane komanditnej spoločnosti, ktorá je súčasťou jeho základu dane.
§ 18
Úprava základu dane závislých osôb
(1)
Pri zisťovaní spôsobu určenia cien a podmienok na účely § 17 ods. 5, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, sa
použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odsekoch
2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého
vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých
v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi
sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností
v príslušných obdobiach. Pri porovnávaní sa zohľadňujú činnosti vykonávané porovnávanými
osobami, a to najmä výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne,
ako aj rozsah podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby,
dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu a obchodná stratégia. Podmienky
sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv
týchto rozdielov odstrániť. Pri určení základu dane podľa § 17 ods. 5 sa použije aj metodika Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pre transferové
oceňovanie uvedená v smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti
a správu daní. Ak sa rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) zisťuje porovnaním s viacerými nezávislými porovnateľnými hodnotami a hodnota použitá
daňovníkom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) sa pri daňovej kontrole určí podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých
porovnateľných hodnôt. Ak daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti je vhodnejšia
úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt, základ dane sa upraví podľa
tejto hodnoty. O kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu
určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných
transakciách, je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie
o kontrolovaných transakciách a použitej metóde určí ministerstvo.
(2)
Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú:
a)
metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo
služby dohodnutá medzi závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou
dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá
medzi závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé
osoby v porovnateľných právnych vzťahoch alebo iných obdobných vzťahoch za porovnateľných
podmienok,
b)
metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného závislou
osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto závislá osoba majetok
opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku hrubej ziskovej marže
porovnateľných nezávislých predajcov,
c)
metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných
priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi závislými osobami,
zvýšených o sumu hrubej ziskovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu
k nezávislým osobám alebo o sumu hrubej ziskovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá
osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.
(3)
Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú:
a)
metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia zisku dosiahnutého závislými
osobami, aké by uplatnili nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu
nezávislého vzťahu,
b)
metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku čistej ziskovej prirážky
alebo čistej ziskovej marže z právneho vzťahu alebo obdobného vzťahu medzi závislými
osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva s čistou
ziskovou prirážkou alebo čistou ziskovou maržou používanou vo vzťahu k nezávislým
osobám.
(4)
Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle
finančné riaditeľstvo o vydanie rozhodnutia128) o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo inej
metódy a spôsobu určenia ceny (ďalej len „rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy
ocenenia“) najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by
sa mala odsúhlasená metóda ocenenia uplatňovať. Rozhodnutie o odsúhlasení použitia
metódy ocenenia, v ktorom správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné
riaditeľstvo vyhovie žiadosti daňovníka, sa vydáva najviac na päť zdaňovacích období.
Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí
o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom
sídle finančné riaditeľstvo môže vydať rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia
najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene
podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení použitia
metódy ocenenia vydané.
(5)
Daňovník môže požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné
riaditeľstvo o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia.
Daňovník tiež môže požiadať o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia
na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré je odsúhlasené
príslušnými orgánmi dvoch zmluvných štátov alebo viacerých zmluvných štátov. Príslušné
orgány podľa druhej vety sa môžu dohodnúť na použití metódy ocenenia aj za zdaňovacie
obdobia, ktoré nie sú uvedené v žiadosti daňovníka, pričom, ak sa dohoda týchto príslušných
orgánov vzťahuje na viac ako päť zdaňovacích období, správca dane, ktorého finančné
riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle, vydá rozhodnutie na viac ako päť zdaňovacích
období. Ak v dôsledku vydania rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na
základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia dôjde k úprave základu dane,
taká úprava sa nepovažuje za porušenie princípu nezávislého vzťahu, a podaním dodatočného
daňového priznania sa daňovník nedopustí správneho deliktu podľa osobitného predpisu.80d) Ak daňovník požiada o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia
na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a príslušné štáty sa nedohodnú,
správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo môže
vydať rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia.
(6)
Žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia musí okrem dokumentácie
podľa odseku 1 obsahovať aj tieto náležitosti:
a)
identifikáciu osôb v posudzovanej kontrolovanej transakcii, a to meno, priezvisko,
obchodné meno, bydlisko alebo sídlo, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo,
identifikačné číslo organizácie, ak boli pridelené,
b)
zdaňovacie obdobie, na ktoré sa má rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia
vzťahovať,
c)
popis kontrolovanej transakcie,
d)
predpokladanú hodnotu posudzovanej kontrolovanej transakcie,
e)
navrhnutú metódu ocenenia.
(7)
Daňovník zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia
metódy ocenenia úhradu vo výške 10 000 eur, ak ide o poplatok za vydanie rozhodnutia
o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia správcom dane, ktorého zverejní
na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, a vo výške 30 000 eur, ak ide o odsúhlasenie
použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia;
úhrada sa u daňovníka, ktorý je v čase podania žiadosti na základe indexu daňovej
spoľahlivosti podľa osobitného predpisu81) považovaný za vysoko spoľahlivého, znižuje na polovicu. Úhrada podľa prvej vety sa
platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení
použitia metódy ocenenia. Ak nebola úhrada zaplatená pri podaní žiadosti a v určenej
výške, je splatná do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správcu dane, ktorého
zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo na jej zaplatenie. Ak úhrada
nebude zaplatená v lehote alebo vo výške určenej vo výzve, považuje sa žiadosť za
nepodanú. Túto skutočnosť oznámi správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom
sídle finančné riaditeľstvo daňovníkovi a zaplatenú úhradu vráti daňovníkovi. Ak správca
dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo vydá oznámenie
o nevyhovení žiadosti, zaplatená úhrada sa daňovníkovi nevráti.
(8)
Ak daňovník nedodrží lehotu na podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení
použitia metódy ocenenia, považuje sa žiadosť za nepodanú; túto skutočnosť oznámi
správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo daňovníkovi
a zaplatená úhrada sa daňovníkovi vráti.
(9)
Proti rozhodnutiu o odsúhlasení použitia metódy ocenenia nemožno podať odvolanie.
O nevyhovení žiadosti daňovníka správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle
finančné riaditeľstvo zašle daňovníkovi písomné oznámenie, pričom rozhodnutie sa nevydáva.
(10)
Správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo
a)
zruší rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak bolo vydané na základe
nepresných alebo nepravdivých údajov poskytnutých daňovníkom,
b)
zruší alebo zmení rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak došlo k
zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení použitia
metódy ocenenia vydané a daňovník nepožiada o jeho zmenu,
c)
môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak o
to požiada daňovník, pričom preukáže, že došlo k zmene podstatných podmienok, na základe
ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vydané.
(11)
Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 17 ods. 5 písm. a) preveruje správca dane alebo finančné riaditeľstvo pri daňovej kontrole,82) pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti
ocenenia. Správca dane alebo finančné riaditeľstvo je oprávnené vyzvať daňovníka na
predloženie dokumentácie podľa odseku 1. Daňovník je povinný predložiť dokumentáciu
podľa odseku 1 v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo finančného
riaditeľstva; túto výzvu pri dokumentácii pre príslušné zdaňovanie obdobie možno zaslať
najskôr prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa
§ 49 za toto zdaňovacie obdobie. Dokumentáciu daňovník môže predložiť v inom ako štátnom
jazyku,
82a) pričom na výzvu správcu dane alebo finančného riaditeľstva predloží dokumentáciu
do 15 dní od doručenia výzvy aj v štátnom jazyku.
82a)
(12)
Dokumentáciu podľa odseku 1 je daňovník povinný uchovávať počas obdobia podľa osobitného
predpisu.34)
(13)
Daňovník dokumentáciu podľa odseku 1 predkladá správcovi dane, finančnému riaditeľstvu
alebo ministerstvu spolu so žiadosťou, ak žiada o
a)
úpravu základu dane podľa § 17 ods. 6,
b)
začatie procedúry vzájomných dohôd na základe
1.
príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti so zamedzením
dvojitého zdanenia zisku závislých osôb,
2.
Dohovoru 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s
úpravou zisku združených podnikov.
§ 18a
(1)
Ak správca dane po daňovej kontrole vyrubí daňovníkovi daň alebo rozdiel dane a pri
určovaní základu dane správca dane postupoval podľa § 17 ods. 5 písm. a) a zároveň uplatnil postup podľa § 50a alebo podľa osobitného predpisu,82b) správca dane uloží daňovníkovi pokutu vo výške dvojnásobku pokuty určenej podľa osobitného
predpisu.82c)
(2)
Ak daňovník nepodá odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým správca dane
zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, a zaplatí
rozdiel dane oproti vyrubenej dani v lehote na podanie odvolania, zvýšenie pokuty
podľa odseku 1 sa neuplatní.
(3)
Ak daňovník požiadal správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy
ocenenia a správca dane začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola
podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia alebo
za dve zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom bola podaná
žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, pričom pri určovaní
základu dane správca dane postupoval podľa § 17 ods. 5 písm. a) a neuplatnil postup podľa § 50a alebo podľa osobitného predpisu,82b) a po daňovej kontrole vyrubil daňovníkovi daň alebo rozdiel dane, správca dane uloží
daňovníkovi pokutu podľa osobitného predpisu.82d)
Daňové výdavky
§ 19
(1)
Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto
limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého
zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom,89) alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný
predpis,1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za
podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon
výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok
(náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol
dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
(2)
Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v
tomto zákone, sú
a)
výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,84)
b)
výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia
podľa osobitných predpisov,85)
c)
výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené
na
1.
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2.
starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a
na vlastné zdravotnícke zariadenia,86)
3.
vzdelávanie zamestnanca,18a) ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,
4.
5.
príspevky na stravovanie zamestnancov, príspevky na rekreáciu zamestnancov a príspevky
na športovú činnosť dieťaťa poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom,86a)
6.
mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi
predpismi,17)
7.
poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia,
8.
podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu,51b)
9.
príspevok na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov poskytované za podmienok
ustanovených v § 152c Zákonníka práce v súvislosti s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa,
d)
e)
výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom
činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov
podľa osobitného predpisu,87) a to na stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné
plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami
a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník na cestovanie využije
vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky
(náklady)
1.
do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu,
a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý
jeden km jazdy podľa osobitného predpisu,87) alebo
2.
vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných
látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa
stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé
motorové vozidlo samostatne,
f)
výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných
cenných papierov podľa § 25a v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja
okrem
1.
dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého
do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,
2.
daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu,88) ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej
ako náklad,
g)
výdavky (náklady) vo výške vstupnej ceny podľa § 25a
1.
obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou vstupnej ceny
podľa § 25a podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie (akcie), pre ktoré
platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným
za každý predaj jednotlivo,
2.
zmenky, o ktorej sa účtuje1) ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej
za každý predaj jednotlivo,
h)
výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky,1) ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru u
daňovníka podľa § 20 ods. 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských
úverov,102) alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a
iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len "príslušenstvo"),
ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu postupníkom
uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením u daňovníka zisťujúceho
základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) alebo do výšky reálnej hodnoty podľa § 17a až 17c, alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob
účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých
do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného
účtovníctva, ak
1.
súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné
konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka
nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil
konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,
alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,38b) a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu
o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu
správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani
na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu,
2.
to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku
oddlženia splátkovým kalendárom,38)
3.
dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,
4.
exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
5.
exekútor alebo súd výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného
predpisu;88aaa) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi,
6.
to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,73a)
7.
z potvrdeného verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu pri verejnej preventívnej
reštrukturalizácii alebo potvrdeného neverejného preventívneho reštrukturalizačného
plánu pri neverejnej preventívnej reštrukturalizácii vyplýva odpustenie pohľadávky
alebo čiastočné odpustenie pohľadávky v rámci reštrukturalizačných opatrení podľa
osobitného predpisu,88aab) a to najskôr v zdaňovacom období, v ktorom bol súdom potvrdený verejný preventívny
reštrukturalizačný plán alebo neverejný preventívny reštrukturalizačný plán,88aab)
i)
výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry tomboly88aa) do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa posudzuje
samostatne,
j)
výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku,56)
k)
výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti
daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného
označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom
dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,
l)
výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky
1.
podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa
1a.
spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa
v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo
predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení
o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných
látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby
preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného
predpisu,88a)
1b.
preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia, ktorý
preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby pohonných
látok, ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba
v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou
pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza a ak sa neuplatňuje
postup podľa bodu 1a.,
2.
na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov
satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo
3.
vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných
látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa
stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé
motorové vozidlo samostatne,
m)
výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté
z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov,
štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov,
n)
odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na
1.
zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému
bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru,
služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie
inému daňovníkovi,
o)
úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty1) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem
1.
daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu,88) Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní,
zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty
uzná do výšky účtovanej ako náklad,
2.
zabezpečovacích derivátov,1) pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,
p)
stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom
[§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny
deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,87) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného
predpisu89) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady)
na stravovanie podľa písmena e),
r)
odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok
podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14 a príslušenstva k pohľadávke do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový
výdavok podľa § 20 ods. 22 vrátane odpisu pohľadávky a príslušenstva k pohľadávke u mikrodaňovníka, ktoré boli
zahrnuté do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka, a to do výšky opravnej položky,
ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 23,
s)
výdavky zamestnávateľa
1.
na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom
pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu
zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové
vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3,
t)
výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a
udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup
podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to
1.
vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné
účely, alebo
2.
v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie
zdaniteľného príjmu,
u)
výdavky vynaložené daňovníkom formou darov poskytnutých na účel materiálnej humanitárnej
pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky,
v)
výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju do výšky úhrnu príjmu z ich predaja,
w)
výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške
a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,17b) ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa osobitného predpisu17b) v súvislosti s výkonom závislej činnosti,
x)
výdavky (náklady) daňovníka na športovú činnosť dieťaťa daňovníka s príjmami podľa
§ 6 ods. 1 a 2, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške
a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,17c) ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa podľa osobitného
predpisu17c) v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
(3)
Daňovými výdavkami sú aj
a)
odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov
prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov)
z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je
hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia,
výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu
a doby prenájmu tohto majetku, pričom tento limit výšky odpisov sa nevzťahuje na prenájom
hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 u mikrodaňovníka, a ak ide
o mikrodaňovníka, ktorým je fyzická osoba, len na prenájom hmotného majetku zaradeného
do obchodného majetku [§ 2 písm. m)] v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2; neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom
nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby
odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu,
b)
zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho
vyradení
1.
predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie
produktov 29.10.2, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom
zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52, rekreačných a športových člnov
zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12, lodí a plavidiel zatriedených do
kódu Klasifikácie produktov 30.11, lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení
zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených
do kódu Klasifikácie produktov 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora
zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a budov a stavieb zaradených do
odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a
stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine, ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov)
z predaja zahrnutých do základu dane,
2.
likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti
v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby
sa zahrnie do obstarávacej ceny,1)
c)
zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného
do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,90) ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,
d)
zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do
výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja
vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),
e)
vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,
f)
tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20,
g)
škody nezavinené daňovníkom
1.
vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia,
lavíny alebo blesku,
2.
spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť
potvrdená políciou,
h)
pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do
výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola
uznaná za daňový výdavok podľa § 20, pričom u daňovníka s príjmami podľa § 6 účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, sa uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. a) a d); ak súčasťou postúpenia pohľadávky je aj jej príslušenstvo, je daňovým výdavkom hodnota
príslušenstva, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho
z jeho postúpenia,
i)
poistné a príspevky hradené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
j)
daň z motorových vozidiel,90aa) miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu,90a) solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií,90ac) miestny poplatok za rozvoj,90ab) odvod z nadmerných príjmov,79g) daň z osobitnej stavby90ad) a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,
k)
daň z pridanej hodnoty
1.
ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie
podľa osobitného predpisu6) s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) druhom bode,
2.
ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná
časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane
koeficientom podľa osobitného predpisu,6) okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok
a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c),
3.
ak platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej
únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak
je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období,
v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie90b) spôsobom podľa osobitného predpisu1) a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa osobitného
predpisu,90b)
4.
ak platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej
únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak
je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane
z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, v tom zdaňovacom období,
v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb,
l)
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca
podľa osobitného predpisu35) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu;
tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady
mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia,
m)
odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou
schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím
podľa osobitného predpisu,
n)
členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej
na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však
do výšky 30 000 eur ročne,
o)
úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného
prenájmu podľa osobitného predpisu,1)
p)
odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky,
r)
členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe,
s)
úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa osobitného predpisu1) sa tieto úroky účtujú v nákladoch,
t)
výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej
časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník
upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou
republikou,
u)
úroky platené z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti,
kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami jednoduchej spoločnosti na akcie
alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu
komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu,
ak daňovník v tomto zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného
podielu, nespĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 13c; to sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa
osobitného predpisu.88)
§ 20
Rezervy a opravné položky
(1)
Rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v tomto
zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami93a) (odseky 16 a 18) a rezervy podľa odseku 9.
(2)
Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky k
a)
nadobudnutému majetku1) (odsek 13),
b)
nepremlčaným pohľadávkam (odsek 14),
c)
d)
e)
nepremlčaným pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia,96) ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných
zaisťovní),
f)
nepremlčaným pohľadávkam zdravotných poisťovní93a) (odsek 17) okrem pohľadávok z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom
oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i),
g)
nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu96a) (odsek 21),
h)
nepremlčaným pohľadávkam u mikrodaňovníka (odsek 23).
(3)
Zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje
osobitný predpis.1) Pohľadávka sa na účely tohto zákona považuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia
za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola aspoň jeden kalendárny deň
nepremlčaná.
(4)
Banky a pobočky zahraničných bánk94) a Exportno-importná banka Slovenskej republiky95) môžu zahrnúť do daňových výdavkov tvorbu opravnej položky podľa odseku 6 k pohľadávke
z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, ak od splatnosti pohľadávky,
na ktorú je tvorená opravná položka, uplynula doba dlhšia ako
a)
360 dní, najviac do výšky 20 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou
zabezpečenia,
b)
720 dní, najviac do výšky 50 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou
zabezpečenia,
c)
1 080 dní, najviac do výšky 100 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou
zabezpečenia.
(5)
Opravná položka podľa odseku 4 sa tvorí na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou nie
je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a úrok nezahrnutý do príjmov.
(6)
Na vymedzenie výšky opravnej položky k pohľadávkam uvedeným v odseku 4 sa vzťahujú
postupy podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.
(7)
Do výšky opravných položiek, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa odseku 4, sa
započítava aj zostatok opravných položiek z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
(8)
Daňovým výdavkom je tvorba technických rezerv vytváraných podľa osobitného predpisu,97) ktoré sú účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu,1) okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených
v bežnom účtovnom období tvorenej podľa osobitného predpisu.97)
(9)
Daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad1) na
a)
nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ
za zamestnanca, mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času80ab) vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu;149) to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva,
b)
lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona;98) tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti
na obdobie od založenia kultúry alebo vzniku náletu do ukončenia prečistky mladého
lesného porastu99) potvrdenom odborným lesným hospodárom,99a) a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,1)
c)
likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti
vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou
alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom;100) to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,
d)
uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok101) po ich uzavretí, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,
e)
nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná
a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom,
a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,
f)
účelová finančná rezerva podľa osobitného zákona.101a)
(10)
Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov,
voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní vrátane pohľadávky
z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva
obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,102) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to
najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok
prihlásených v lehote určenej podľa osobitného predpisu38) vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Pri bankách sa uznávajú
opravné položky voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní vo
výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení
o vyhlásení konkurzu a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4. Opravné
položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní
sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej
lehote prihlásené. Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do
zdaniteľných príjmov, voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vrátane
pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a pohľadávky z
istiny zo spotrebiteľského úveru,102) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to
najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok
vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc zdaňovacím obdobím,
v ktorom bol zverejnený návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku.102aa) Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový
kalendár, vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich
hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.
(11)
Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom
konaní, vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii
a k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, sa zahrnú
do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená. Ak pohľadávky
poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie tejto
pohľadávky z konkurznej podstaty prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho
orgánu, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok. Ak správca konkurznej
podstaty poprel pohľadávku a veriteľ uplatnil nárok na jej uspokojenie z konkurznej
podstaty na súde alebo na príslušnom správnom orgáne, základ dane sa zvýši o výšku
týchto popretých pohľadávok alebo ich častí v zdaňovacom období, v ktorom súd alebo
príslušný správny orgán takýto návrh zamietol.
(12)
Odseky 10, 11 a 24 sa použijú aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak ide
o pohľadávky voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie
je právny predpis upravujúci konkurz, reštrukturalizáciu, verejnú preventívnu reštrukturalizáciu
a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu a splátkový kalendár, za daňový výdavok
možno uznať aj opravné položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú
prostredníctvom súdu v inom štáte.
(13)
Vytvorená opravná položka k nadobudnutému majetku sa zahrnie do daňových výdavkov
alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi,1) pričom u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania
rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva.
(14)
Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo
čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo ak ide o daňovníka,
ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,102) aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý
do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia
ako
a)
360 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo
jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
b)
720 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo
jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
c)
1 080 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo
jej nesplatenej časti bez príslušenstva.
(15)
Ustanovenia odsekov 4, 6, 14, 17 a 23 o opravných položkách uznaných za daňový výdavok
sa nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením alebo pohľadávku, ktorú možno vzájomne
započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.
(16)
Z rezerv vytváraných zdravotnými poisťovňami je daňovým výdavkom aj tvorba technických
rezerv podľa osobitného predpisu.102a)
(17)
Z opravných položiek vytváraných zdravotnými poisťovňami93a) je daňovým výdavkom tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že
ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, a ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov,
a to vo výške a za podmienok ustanovených v odseku 14.
(18)
Technické rezervy na úhradu za zdravotnú starostlivosť alebo plánovanú zdravotnú
starostlivosť podľa odseku 16 sa zahrnú do daňových výdavkov najviac do výšky 100
% technických rezerv na úhradu za zdravotnú starostlivosť účtovaných podľa osobitného
predpisu.1)
(19)
K výnosom, ktoré sú podľa § 13 ods. 2 písm. i) oslobodené od dane, nie je možné uplatňovať daňové výdavky vrátane tvorby opravnej
položky. Tvorba, použitie a zrušenie rezervy vytvorenej k záväzku, ktorého náklad
sa vzťahuje k výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i), sa nezahrnuje do základu dane.
(20)
Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného
nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom
období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.
(21)
Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného
predpisu96a) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to
najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok
vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Opravné položky k pohľadávkam
voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu96a) sa zahrnú do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné
konanie.
(22)
Tvorba opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník
úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, sa zahrnie
do výdavkov do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ak
od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako
1 080 dní alebo ak od splatnosti príslušenstva uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.
Príslušenstvo je možné odpísať podľa § 19 ods. 2 písm. r) po splnení podmienky uvedenej v prvej vete.
(23)
Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo
čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, sa môže zahrnúť
do výdavkov u mikrodaňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva v súlade
s osobitným predpisom.1) Postup podľa prvej vety sa môže uplatniť aj pri tvorbe opravnej položky k príslušenstvu
pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré
bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov.
(24)
Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov,
voči dlžníkom vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej
reštrukturalizácii, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa
odseku 4 a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského úveru, je daňovým výdavkom u daňovníkov
účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty
pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak
bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc začatím preventívneho reštrukturalizačného
konania. Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, voči ktorým bola začatá
verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia,
vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok uvedených v zozname veriteľov88aab) a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.
§ 21
(1)
Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom,
aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané,
a ďalej
a)
b)
výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c)
úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane
aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej
výhody obvykle tolerované,
d)
výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov
štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e)
výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem
podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,103)
f)
výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo
iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach
na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie
podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia
jeho ubytovania,
g)
výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),
h)
výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej
17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú
1.
darčekové reklamné poukážky,
2.
tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným
predmetom činnosti,
3.
alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka,
u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,
i)
výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby
daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou
obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie
sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), p), w) a x),
j)
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, okrem výdavkov
vynaložených v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p),
k)
výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu
akcií,
l)
hodnota akcií alebo obchodných podielov na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých
bezodplatne v súvislosti s nepeňažným plnením podľa § 9 ods. 1 písm. p), pričom ak
boli nadobudnuté odplatne daňovým výdavkom je cena určená podľa § 25a písm. a).
(2)
Daňovými výdavkami nie sú tiež
a)
zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, osobitné príspevky
podľa osobitného predpisu,103b) úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty,
b)
prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,104)
c)
prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,105)
d)
tvorba rezervného fondu, kapitálového fondu z príspevkov a ostatných účelových fondov
okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,13)
e)
manká a škody1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov
tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú
na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná
porážka zvieraťa zo základného stáda,
f)
zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou
uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d),
g)
daň podľa tohto zákona,
h)
dane zaplatené za iného daňovníka,
i)
daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia
účtovanej ako náklad,
j)
tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20,
k)
rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení
nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej
nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej
za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12, pri ktorej sa za daňový výdavok považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej
položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12,
l)
výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vzťahujúce sa k peňažnému daru a
nepeňažnému daru prijatému od držiteľa,
m)
výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru
1.
z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,105a)
2.
likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník
nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja
do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania
zásob potravín Potravinovej banke Slovenska alebo daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5, alebo registrovanému sociálnemu podniku,105aa) ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 písm. a), c), e) a i), a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,37ab)
3.
bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem
z ich predaja, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska
alebo daňovníkovi podľa § 12 ods. 3, ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5, alebo registrovanému sociálnemu podniku,105aa) ktorého predmetom činnosti je účel vymedzený v § 50 ods. 5 písm. a), c), e) a i).
§ 21a
Pravidlá nízkej kapitalizácie
(1)
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky
(náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi,
pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z
ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku podľa
osobitného predpisu,1) a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa
vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného
predpisu1) alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných
noriem77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.
(2)
Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je poskytnutie
priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi závislou osobou,
považuje sa na účely odseku 1 a vzhľadom k tomuto úveru alebo pôžičke veriteľ za závislú
osobu vo vzťahu k dlžníkovi.
(3)
Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky,94) poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej
poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej
zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu105b) alebo lízingovou spoločnosťou.105c)
(4)
Odseky 1 až 3 sa neuplatnia, ak daňovník zvýšil základ dane podľa § 17k.
§ 22
Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku
(1)
Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného
majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný1) alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného
majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený
z odpisovania podľa § 23.
(2)
Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú
a)
samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné
technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické
funkcie dlhšie ako jeden rok,
b)
budovy a iné stavby106) okrem
1.
prevádzkových banských diel,
2.
drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva
a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,107)
c)
pestovateľské celky trvalých porastov108) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
d)
zvieratá uvedené v prílohe č. 1,
e)
iný majetok podľa odseku 6.
(3)
Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci
na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so
stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.
(4)
Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné
technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým
určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo
eviduje podľa § 6 ods. 11 samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o
jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých
zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej
zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov
a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien
vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.
(5)
Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa
odseku 2 sú
a)
ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej
90 stromov na 1 ha,
b)
ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej
1000 kríkov na 1 ha,
c)
chmeľnice a vinice.
(6)
Iným majetkom na účely tohto zákona sú
a)
otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej
ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,
b)
technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,109)
c)
technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur,
d)
technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované
nájomcom,
e)
technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur a technické
zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku uvedenom v prílohe č. 3 vyššie ako 1 700 eur, ak je zaradené do užívania alebo do obchodného majetku v inom
zdaňovacom období, ako je zaradený do užívania alebo do obchodného majetku hmotný
majetok uvedený v prílohe č. 3, na ktorého odpis sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e.
(7)
Nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného
predpisu,1) ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické
funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného
právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo
záporného goodwillu podľa osobitného predpisu,1) len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c.
(8)
Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi,1) najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25) s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa
§ 17a až 17c.
(9)
Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé
zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období
daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba
odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže
uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu
určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť
ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 12. Daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období,
a)
v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného
majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného
majetku v používaní a hmotného majetku podľa § 26 ods. 7 poskytnutého na základe zmluvy o výpožičke,110)
b)
ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka
na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe
nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od
poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov,
c)
v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby111a) alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku,111b) a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad107) rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby,111a) o ďalšom predĺžení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku111b) alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.
(10)
Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby.
(11)
Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 a 7, § 27 alebo § 28 účtovaného1) alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže
daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.
(12)
Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 a 7 uplatní daňovník odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých
daňovník majetok účtoval1) alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky
príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas
ktorých daňovník majetok účtoval1) alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11.
(13)
Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného
celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých
kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých
majetok účtoval1) a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní
daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho
územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.
(14)
U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu
úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé
mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok.1) Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci
v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci,
v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom
daňovníkovi.
(15)
Hmotný majetok podľa odseku 2 písm. a) je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné
súčasti hmotného majetku (ďalej len „jednotlivá oddeliteľná súčasť“), ak vstupná cena
každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur. Jednotlivé oddeliteľné
súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a
hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých
oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej
zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných
súčastí, o celkovej cene hmotného majetku a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich
zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku. Z hmotného majetku podľa odseku 2 písm. b) je
možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré
sú uvedené v prílohe č. 1.
§ 23
Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania
(1)
Z odpisovania sú vylúčené
a)
pozemky,
b)
pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré
nedosiahli plodonosnú starobu,
c)
ochranné hrádze,
d)
umelecké diela,111) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,
e)
hnuteľné národné kultúrne pamiatky,113)
f)
povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia
vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,
g)
predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.114)
(2)
Z odpisovania je ďalej vylúčený
a)
preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou
alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,90)
b)
nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do
základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how,
obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu
poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku
a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,
c)
hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia
záväzku prevodom práva115) počas zabezpečenia tohto záväzku,
d)
hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie
podľa osobitného predpisu,90) ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou
obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov
[(§ 19 ods. 3 písm. c)].
§ 24
(1)
Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke
právo. Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá vlastnícke
právo k tomuto majetku, ak účtuje1) alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 o
a)
b)
dlhodobom hmotnom hnuteľnom majetku, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho
až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok kupujúci
užíva,
c)
nehnuteľnej veci obstaranej na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda
povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva
nehnuteľnosť užíva,
d)
hmotnom majetku prenajatom formou finančného prenájmu,
e)
hmotnom majetku a nehmotnom majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý
bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej
právnickej osobe.116a)
(2)
Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať
nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu
hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje
nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie
do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom
sa odpisuje iný majetok uvedený v § 22 ods. 6 písm. e). Pri vykonaní technického zhodnotenia budovy používanej na niekoľko účelov podľa
§ 26 ods. 2 nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý
nájomca využíva prenajatý majetok.
(3)
Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo
spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.
(4)
Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa
na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu
zahŕňa pomerná časť odpisov.
(5)
Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku
z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na
podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom
dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej
v § 25 ods. 1 písm. d).
(6)
Hmotný majetok a nehmotný majetok individuálne určený117) a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia
odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom
združenia.
(7)
Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol
právo na jeho užívanie za odplatu.
(8)
Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje
daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).
§ 25
(1)
Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je
a)
b)
suma vo výške vlastných nákladov,118)
c)
všeobecná cena118a) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a cena podľa osobitného
predpisu29) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním; pri nehnuteľných
kultúrnych pamiatkach sa cena určí ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na
cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou,
d)
cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej
osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie
pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom
za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného
príjmu sa odpisy neuplatňujú,
e)
suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému
hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky
alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa,115) znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky,
f)
zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem
majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý
je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie
podľa § 9, okrem majetku vylúčeného z odpisovania,
g)
obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku
jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u
darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie
podľa § 9,
h)
pre jednotlivé oddeliteľné súčasti podľa § 22 ods. 15
1.
obstarávacia cena,118)
2.
cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii
cena uvedená v prvom bode,
i)
reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok
ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune
podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).
(2)
Súčasťou vstupnej ceny, ak § 22 ods. 6 písm. e) neustanovuje inak, je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo
dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie
zvyšuje aj zostatkovú cenu.
(3)
Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného
majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých
do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 31, 34 a 39 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.
(4)
Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú
cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie
vykonané v prvom roku odpisovania.
(5)
Súčasťou vstupnej ceny je aj
a)
daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
b)
daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
a nemôže ju odpočítať alebo
c)
časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane
z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa osobitného
predpisu.6)
(6)
Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny
u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu nie je daň
z pridanej hodnoty.
(7)
Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už
odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej
len „upravená vstupná cena“), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny
pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 27 alebo § 28.
(8)
Súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v § 22 ods. 15 sa rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku.
§ 25a
Vstupnou cenou finančného majetku1) je
a)
obstarávacia cena,118) ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou okrem reálnej hodnoty podľa písmena d),
upravená o všetky zníženia tejto ceny, ktoré neboli zahrnuté do základu dane, okrem
zníženia tejto ceny z dôvodu výplaty príjmu zo zníženia základného imania obchodnej
spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo do dňa nadobudnutia finančného majetku
zvýšené zo zisku po zdanení [§ 3 ods. 1 písm. e), § 12 ods. 7 písm. c) prvý bod],
b)
cena zistená podľa osobitného predpisu,29) ak bol finančný majetok nadobudnutý bezodplatne, okrem akcií alebo obchodných podielov
na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých v súvislosti s nepeňažným plnením
podľa § 9 ods. 1 písm. p),
d)
1.
nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti,
2.
nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti u vkladateľa nepeňažného vkladu a prijímateľa
nepeňažného vkladu podľa § 17b,
3.
nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení reálnych
hodnôt podľa § 17c,
4.
ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje osobitný predpis,119a)
5.
určený na obchodovanie, ktorého precenenie na reálnu hodnotu vykázané ako náklad
alebo výnos bolo zahrnuté do základu dane,
e)
pôvodná cena, ak ide o finančný majetok, ktorý nadobudol
1.
prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien
podľa § 17e; finančný majetok, ktorý nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, je ocenený pôvodnou
cenou, ktorou sa rozumie celková hodnota nepeňažného vkladu vyjadrená v pôvodných
cenách, ktorú preberá príjemca nepeňažného vkladu podľa § 17d,
2.
akcionár alebo spoločník daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí
alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev na právnom nástupcovi daňovníka
zrušeného bez likvidácie; pôvodnou cenou sa rozumie ocenenie akcií alebo podielu na
daňové účely, ktorým boli akcie alebo podiel ocenené pred zlúčením, splynutím alebo
rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev,
f)
hodnota splateného peňažného vkladu [§ 2 písm. ac)],
g)
reálna hodnota presunutého finančného majetku, ktorou bol finančný majetok ocenený
na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej
činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).
§ 25b
(1)
Vstupnou cenou virtuálnej meny je
a)
obstarávacia cena,118) ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou,
b)
reálna hodnota,119b) ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.
(2)
Vstupnou cenou majetku a služby nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu ku dňu výmeny
je reálna hodnota119c) virtuálnej meny.
§ 26
Postup pri odpisovaní hmotného majetku
(1)
V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie
produkcie a klasifikácie stavieb120) do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Doba odpisovania
| Odpisová skupina | Doba odpisovania |
| 0 | 2 roky |
| 1 | 4 roky |
| 2 | 6 rokov |
| 3 | 8 rokov |
| 4 | 12 rokov |
| 5 | 20 rokov |
| 6 | 40 rokov. |
(2)
Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého
doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do
odpisovej skupiny 2; to neplatí pre hmotný majetok podľa odsekov 6 a 7. Pri používaní
budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce
jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy.106) Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.
Pri postupe uplatnenom podľa § 22 ods. 15 sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej
je zaradený tento hmotný majetok s výnimkou jednotlivých oddeliteľných súčastí budov
a stavieb, ktoré sú zaradené v prílohe č. 1.
(3)
Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27). Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3. Spôsob odpisovania určí daňovník pre každý novoobstaraný
hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.
(4)
Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané
technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej
ceny.
(5)
Pri vykonaní technického zhodnotenia alebo skrátení doby odpisovania sa hmotný majetok
doodpisuje do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie
platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej
ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia
sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28.
(6)
Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak
nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných
stavieb107) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.
(7)
Pri formách, modeloch a šablónach zatriedených do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6,
28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov 28.96.1
a 25.73.5 sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti
alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov. Na hmotný majetok uvedený
v prvej vete poskytnutý na základe zmluvy o výpožičke110) sa neuplatňuje limit výšky odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a).
(8)
Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník
počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej ceny ustanovenej
v § 25 spôsobom podľa § 27 alebo § 28 pri zohľadnení postupu podľa § 17 ods. 34.
(9)
Ročný odpis podľa odsekov 6 a 7 sa určuje s presnosťou na celé kalendárne mesiace,
počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom,
v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok
začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11.
(10)
Mesačný odpis vypočítaný podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhľuje podľa § 47.
(11)
Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní podľa osobitného
predpisu128) a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová
kontrola.
(12)
Mikrodaňovník môže odpisovať hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4
okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou
cenou (§ 25) 48 000 eur a viac, najviac počas doby odpisovania podľa odsekov 1 a 5 v ním určenej
výške najviac do výšky vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1. Rovnako sa postupuje aj pri inom majetku uvedenom v § 22 ods. 6 písm. e). Tento spôsob odpisovania použije daňovník, ktorým je
a)
právnická osoba, na hmotný majetok zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom
bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka,
b)
fyzická osoba, na hmotný majetok zaradený do obchodného majetku [§ 2 písm. m)] v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka.
§ 27
Rovnomerné odpisovanie hmotného majetku
(1)
Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného
majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto:
| Odpisová skupina | Ročný odpis |
| 0 | 1/2 |
| 1 | 1/4 |
| 2 | 1/6 |
| 3 | 1/8 |
| 4 | 1/12 |
| 5 | 1/20 |
| 6 | 1/40. |
(2)
V prvom roku odpisovania hmotného majetku sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu
vypočítaného podľa odseku 1 v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia
do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak počas doby odpisovania hmotného
majetku podľa § 26 ods. 1
a)
nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť
tohto ročného odpisu sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania
hmotného majetku podľa § 26 ods. 1,
b)
bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto
ročného odpisu sa uplatní podľa § 26 ods. 5.
(3)
Ročný odpis vypočítaný podľa odseku 1, pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku
2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľujú podľa § 47.
§ 28
Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3
(1)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám 2 a 3 priraďujú
tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:
| Odpisová skupina | v prvom roku odpisovania | v ďalších rokoch odpisovania | pre zvýšenú zostatkovú cenu |
| 2 | 6 | 7 | 6 |
| 3 | 8 | 9 | 8. |
(2)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa určia odpisy z hmotného majetku takto:
a)
v prvom roku odpisovania hmotného majetku len pomerná časť z ročného odpisu určeného
ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie hmotného
majetku platného v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom
jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia,
b)
v ďalších rokoch odpisovania hmotného majetku ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej
ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v
ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval; len na účely
výpočtu ročných odpisov
1.
v druhom roku odpisovania sa zostatková cena hmotného majetku určí ako rozdiel medzi
vstupnou cenou a podielom jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené
odpisovanie platného v prvom roku odpisovania neskráteným o pomernú časť ročného odpisu
neuplatnenú v daňových výdavkoch v prvom roku odpisovania,
2.
v ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena určená podľa prvého bodu zníži o
daňové odpisy z tohto majetku zahrnuté do daňových výdavkov, počnúc druhým rokom odpisovania.
(3)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku po vykonaní technického zhodnotenia sa
odpisy určujú takto:
a)
v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku
a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú
cenu,
b)
v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku
a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú
zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej
ceny.
(4)
Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1
a)
nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť
z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia
doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1,
b)
bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z
ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) zvyšuje zostatkovú cenu tohto majetku v roku
vykonania technického zhodnotenia.
(5)
Ročný odpis vypočítaný podľa odsekov 2 a 3 a pomerná časť z ročného odpisu podľa
odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľuje podľa § 47.
§ 29
Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku
(1)
Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona
rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom
majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Technickým zhodnotením hmotného majetku
sa na účely tohto zákona rozumie aj hodnota verejným subjektom prijatého a poskytovateľom
energetickej služby s garantovanou úsporou energie zrealizovaného energetického zhodnotenia
majetku na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.120aa)
(2)
Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 1 sa
považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700
eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie.
V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej
ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.
(3)
Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1
700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku,1) ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie sa
pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis
vypočítaný podľa § 26.
(4)
Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku,
ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti
alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu
použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.
(5)
Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti
hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval,
pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku
sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou
a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.
§ 30
Odpočet daňovej straty
(1)
Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového
základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu počas najviac
piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím
obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová
strata vykázaná. Daňovník si môže uplatniť tento odpočet daňovej straty najviac do
výšky
a)
základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane (čiastkového
základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom
si uplatňuje odpočet daňovej straty, považuje za mikrodaňovníka,
b)
50 % základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane (čiastkového
základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak nejde o daňovníka podľa písmena a).
(2)
Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie
daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú
stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa
odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého
daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny nástupca môže
odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom
dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie
alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo
vyhlásenia konkurzu na daňovníka nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do
likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako
12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, daňovník môže uplatniť
celý ročný odpočet daňovej straty.
(3)
Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa
zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka
alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na
tohto daňovníka. Postup podľa prvej vety sa neuplatní u spoločníka verejnej obchodnej
spoločnosti, u ktorého je daňová strata súčasťou daňovej straty reverzného hybridného
subjektu.
(4)
Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa zvýši
o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo
sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.
Postup podľa prvej vety sa neuplatní u komplementára komanditnej spoločnosti, u ktorého
je daňová strata súčasťou daňovej straty reverzného hybridného subjektu.
(5)
Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie
daňovej straty podľa odseku 1, zmenil právnu formu, má nárok na pokračovanie v jej
odpočte podľa odseku 1.
(6)
Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 1, platia ustanovenia
§ 17 až 29.
§ 30a
Úľava na dani pre príjemcov investičnej pomoci
(1)
(2)
Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú
časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí
koeficientom 0,5 a percentuálnym vyjadrením úhrnnej výšky oprávnených nákladov120b) vynaložených po podaní žiadosti o investičnú pomoc podľa osobitného predpisu120a) do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na
dani k celkovej výške oprávnených nákladov,120b) na ktoré bola investičná pomoc poskytnutá podľa osobitného predpisu.120a) Výška úľavy na dani nesmie presiahnuť 20 % hodnoty celkovej schválenej investičnej
pomoci vo forme úľavy na dani podľa osobitného predpisu.120a)
(3)
Osobitnými podmienkami podľa odseku 1 sú:
a)
daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky
ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä
uplatnením
1.
odpisov podľa § 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku
podľa § 22 ods. 9,
2.
opravných položiek a rezerv podľa § 20,
b)
daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani,
odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ
dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,
c)
daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie,
pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení
podnikateľskej činnosti,
d)
daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou
osobou postupovať podľa § 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu.
(4)
Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na desať
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím,
za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi
vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené
osobitným predpisom120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom
uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu.120a)
(5)
Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu
zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu
uvedenú pre tento druh investičnej pomoci v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci
vydanom podľa osobitného predpisu.120a)
(6)
Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom
v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v
daňovom priznaní.
(7)
Výška nevyčerpanej hodnoty investičnej pomoci formou úľavy na dani sa nemení, ak
bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená
nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
(8)
Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok ustanovených osobitným predpisom120a) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa
odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie
obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové
priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná
v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí
desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za
zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani
podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník
nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo
zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento
rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí
o poskytnutí investičnej pomoci.120a)
(9)
Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo
písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane,
a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane
je
a)
10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v
príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje
o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3
písm. a), b) alebo písm. d), pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie
za príslušné zdaňovacie obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na
dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej
pomoci,120a)
b)
viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani
v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať
dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani
znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej
pomoci.120a)
(10)
Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa
osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote aj aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno
vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.
(11)
Daňovník, ktorému bolo počas uplatňovania úľavy na dani na základe rozhodnutia o
poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) vydané nové rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani,
môže uplatniť úľavu na dani na základe tohto nového rozhodnutia až po skončení uplatňovania
úľavy na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia.
(12)
Ak bolo daňovníkovi počas uplatňovania úľavy na dani vydané nové rozhodnutie o poskytnutí
investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) obsahujúce úľavu na dani, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto nového
rozhodnutia sa skracuje o dobu, počas ktorej daňovník uplatňuje úľavu na dani na základe
skôr vydaného rozhodnutia.
§ 30b
Úľava na dani pre prijímateľa stimulov
(1)
Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov podľa
osobitného predpisu,120d) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani podľa odseku 2 jednotlivo za každé zdaňovacie
obdobie počas celého obdobia, na ktoré bolo toto rozhodnutie vydané, najviac však
do výšky nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných
prostriedkov120e) na účel podľa osobitného predpisu,120d) ak daňovník súčasne spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3.
(2)
Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú
časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí
koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
b)
súčtu nákladov podľa písmena a) a dotácie poskytnutej na základe rozhodnutia o schválení
poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu120d) vo výške podľa odseku 3 písm. e) za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje
nárok na úľavu na dani.
(3)
Osobitnými podmienkami podľa odseku 1 sú:
a)
daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky
ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä
uplatnením
1.
odpisov podľa § 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku
podľa § 22 ods. 9,
2.
opravných položiek a rezerv podľa § 20,
b)
daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani,
odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ
dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,
c)
daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie,
pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení
podnikateľskej činnosti,
d)
daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou
osobou postupovať podľa § 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu,
e)
dotácia poskytnutá na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa
osobitného predpisu120d) sa zahrnie do koeficientu na účely výpočtu pomernej časti základu dane podľa odseku
2
1.
rovnomerne počas doby čerpania daňovej úľavy, ak sa poskytuje na obstaranie odpisovaného
hmotného majetku a nehmotného majetku, a
2.
vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním nákladov podľa osobitného predpisu,1) ak sa poskytuje na prevádzkové náklady.
(4)
Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na tri bezprostredne
po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré
si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi
vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov a daňovník splnil podmienky ustanovené
osobitným predpisom120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom
uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného
predpisu.120f)
(5)
Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu
zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu
uvedenú v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu.120f)
(6)
Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom
v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v
daňovom priznaní.
(7)
Výška nevyčerpanej hodnoty stimulov formou úľavy na dani sa nemení, ak bola daňovníkovi
vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová
povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
(8)
Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom120d) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa
odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie
obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové
priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná
v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí
desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za
zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani
podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník
nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo
zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento
rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí
o schválení poskytnutia stimulov.120d)
(9)
Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo
písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane,
a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane
je
a)
10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v
príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje
o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu
dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d),
pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie
obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie
úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov,120d)
b)
viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani
v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať
dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani
znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia
stimulov.120d)
(10)
Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa
osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno
vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.
§ 30c
Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj
(1)
Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou
osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii
projektu výskumu a vývoja možno odpočítať 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na
výskum a vývoj1) v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.
(2)
Odpočet podľa odseku 1 možno v zdaňovacom období zvýšiť o 100 % kladného rozdielu
medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v
a)
b)
dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj1) zahrnovaných do odpočtu.
(3)
Pri odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane podľa odsekov 1
a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11.
(4)
Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené
výdavky (náklady) na výskum a vývoj1) súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja len sčasti, je možné uplatniť odpočet
podľa odsekov 1 a 2 len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami
(nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu výskumu a vývoja.
(5)
Odpočet podľa odsekov 1 a 2 nemožno uplatniť na výdavky (náklady)
a)
na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií, okrem
príspevku podľa osobitného predpisu46a) na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu
tržieb,
b)
na služby, licencie,1) okrem licencií1) na počítačový program (softvér) priamo využívaný pri realizácii projektu výskumu
a vývoja, a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb s výnimkou
výdavkov (nákladov) na
1.
2.
3.
certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník.
(6)
Odpočet podľa odsekov 1 a 2 môže využiť daňovník, ktorý
a)
v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b,
b)
ako držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj120j) nerealizuje projekt výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu
a vývoja.
(7)
Projektom výskumu a vývoja, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov
1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí predmet výskumu a vývoja.
Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov
a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou,
meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného
ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné
počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky
(náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých
rokoch realizácie projektu. Projekt výskumu a vývoja musí byť podpísaný osobou oprávnenou
konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka, a to do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom si daňovník pri realizácii
projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2. Pri daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu výskumu a vývoja. Lehota na predloženie
projektu výskumu a vývoja daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu
je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.
(8)
Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty
na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného
predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet
podľa odsekov 1 a 2, tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo
právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,
b)
výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
c)
dátum začiatku realizácie projektu výskumu a vývoja,
d)
ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po
jeho ukončení.
(9)
Ak odpočet podľa odsekov 1 a 2 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal
daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet
podľa odsekov 1 a 2, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj alebo
jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom
daňovník vykáže základ dane, najviac však v piatich zdaňovacích obdobiach bezprostredne
nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2
vznikol.
(10)
Ak daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj,120j) predá nehmotné výsledky výskumu a vývoja, pričom pri realizácii projektu výskumu
a vývoja, ktorého sú výsledkom, uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, stráca nárok
na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné
daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov
1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného
predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
§ 30d
Úľava na dani pre registrované sociálne podniky
(1)
Daňovník, ktorý je právnickou osobou a ktorý je verejnoprospešným podnikom podľa
osobitného predpisu,120m) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani z hospodárskej činnosti120n) vo výške percentuálneho vyjadrenia záväzku využitia zisku na dosiahnutie hlavného
cieľa podľa osobitného predpisu120o) za zdaňovacie obdobie, v ktorom k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia má priznaný
štatút registrovaného sociálneho podniku.
(2)
(3)
Daňovník, ktorý si uplatnil úľavu na dani podľa odseku 1, je povinný použiť sumu
úľavy na dani podľa odseku 1 na
a)
dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu120p) v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré si uplatňuje túto úľavu,
b)
prevod peňažných prostriedkov podľa odseku 4 vo výške kladného rozdielu medzi úľavou
na dani podľa odseku 1 a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa podľa osobitného predpisu120p) podľa písmena a).
(4)
Daňovník uplatňujúci postup podľa odseku 3 písm. b) je povinný odviesť peňažné prostriedky
vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej
banky určený len na prijatie týchto peňažných prostriedkov a ich použitie podľa odseku
5, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula
lehota na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník uplatnil
úľavu na dani podľa odseku 1. Ak daňovník nedodrží lehotu odvedenia peňažných prostriedkov
vo výške podľa odseku 3 písm. b) na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej
banky, stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa odseku 1 a je povinný podať
dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatnil túto úľavu
na dani v lehote do konca tretieho kalendárneho mesiaca po uplynutí lehoty na prevod
peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky; v
rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.
(5)
Peňažné prostriedky na osobitnom účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa
odseku 4 vrátane úrokov z nich plynúcich je možné použiť iba na obstaranie hmotného
majetku, a to najneskôr do piatich rokov odo dňa pripísania peňažných prostriedkov
alebo úrokov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ak podmienka
podľa prvej vety nie je splnená, daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku
1 v príslušnom zdaňovacom období vo výške, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného
majetku, a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom
si túto úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie
do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená
povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne
priznaná daň.
(6)
Daňovník podľa odseku 1 stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 a je povinný
zvýšiť základ dane vo výške úhrnu úľav na dani podľa odseku 1 uplatnených daňovníkom
za päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období predchádzajúcich zdaňovaciemu
obdobiu, v ktorom daňovník stráca nárok na úľavu na dani podľa odseku 1, ak
a)
sa zrušuje s likvidáciou, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu
jeho vstupu do likvidácie,80b)
b)
sa zrušuje bez likvidácie, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu
rozhodnému dňu;80b) to sa nevzťahuje na zrušenie bez likvidácie v súlade s osobitným predpisom,120q) pričom podmienky použitia peňažných prostriedkov podľa odseku 5 vrátane lehoty na
použitie týchto peňažných prostriedkov ostávajú zachované aj pre právneho nástupcu,
c)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu
dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,80b)
d)
daňovník vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu120r) alebo mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený podľa osobitného predpisu,120s) v zdaňovacom období, v ktorom vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku alebo
v ktorom mu bol štatút registrovaného sociálneho podniku zrušený.
§ 30e
Odpočet výdavkov (nákladov) na investície
(1)
Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou
osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii
investičného plánu možno po splnení podmienok podľa odseku 2 odpočítať ustanovené
percento výdavku (nákladu) z odpisu podľa § 22 až 29 z investície podľa odseku 5, ktorého výška závisí od plánovanej výšky percenta preinvestovania
priemernej hodnoty investícií a od hodnoty preinvestovania tejto plánovanej priemernej
hodnoty investícií ustanovených v investičnom pláne, a to:
| Preinvestovaná priemerná hodnota investícií v percentách |
Hodnota plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií v mil. eur | ||
| viac ako 1 do 20 vrátane | viac ako 20 do 50 vrátane | viac ako 50 | |
| od 700 % – do 1 399,99 % |
15 % | 25 % | 50 % |
| od 1 400 % a viac | 20 % | 30 % | 55 %. |
(2)
Odpočet podľa odseku 1 môže daňovník uplatniť na investíciu zaradenú do užívania
alebo do obchodného majetku počas obdobia investičného plánu. Odpočet výdavkov (nákladov)
na investíciu, ktorá spĺňa podmienky pre tento odpočet v zdaňovacom období jej zaradenia
do užívania alebo do obchodného majetku, si môže daňovník uplatniť počas doby odpisovania
tohto majetku, avšak najviac počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích
období, počnúc zdaňovacím obdobím jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku,
pričom počas obdobia investičného plánu nie je možné prerušiť odpisovanie tohto hmotného
majetku podľa § 22 ods. 9. Na účely uplatnenia odpočtu podľa prvej vety sa hodnota investície podľa odseku 5
alebo úhrn hodnôt týchto investícií v príslušnom zdaňovacom období posudzuje vždy
k priemernej hodnote investícií podľa odseku 4. Zdaňovacie obdobie daňovníka počas
obdobia investičného plánu musí trvať nepretržite 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov.
(3)
Pri odpočte podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 a ide o investíciu podľa odseku 5 obstaranú a zaradenú do obchodného majetku v súvislosti
s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.
(4)
Priemerná hodnota investícií musí byť vyššia ako nula a vypočíta sa ako aritmetický
priemer výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom na obstaranie:
a)
hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3 kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou1) zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období
bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného
plánu,
b)
technického zhodnotenia vykonaného na majetku uvedeného v prílohe č. 3 a počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou1) zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období
bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného
plánu a
c)
technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku kúpou alebo vytvoreného vlastnou
činnosťou1) zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období
bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného
plánu.
(5)
Na účely odsekov 1 a 2 sa investíciou rozumie investícia do výrobného systému a logistického
systému skladajúceho sa zo zariadení, strojov, prídavných zariadení, automatizačnej
techniky a komunikačnej techniky, vrátane počítačového programu (softvér) pre riadenie
výrobného procesu a logistického procesu, spôsobilého v reálnom čase vymieňať, spracovávať
a archivovať digitalizované údaje s cieľom poskytnúť informácie na identifikáciu a
optimalizáciu výrobného procesu a logistického procesu, pričom ide o investíciu do
a)
hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku v zdaňovacom období
jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, nadobudnutého kúpou alebo
vytvoreného vlastnou činnosťou,1) ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný,
b)
iného majetku podľa § 22 ods. 6 písm. e), ak ide o technické zhodnotenie hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3,
c)
počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou,1) ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný, vrátane technického zhodnotenia vykonaného
na tomto majetku.
(6)
Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka.
(7)
Odpočet podľa odsekov 1 a 2 nemôže využiť
a)
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získala
povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie počas troch zdaňovacích období
zahrňovaných do výpočtu priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4,
b)
daňovník na majetok podľa odseku 5, ktorého odpis podľa § 22 až 29 zahrnuje úplne alebo čiastočne do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa
§ 30c,
c)
daňovník na majetok podľa odseku 5, na ktorý bola poskytnutá úplná alebo čiastočná
podpora z verejných financií, okrem návratných foriem pomoci podľa osobitného predpisu.120t)
(8)
Investičným plánom, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1
a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí celkovú hodnotu plánovanej
investície podľa odseku 5, časové vymedzenie obdobia plánovanej investície, predpokladaný
harmonogram realizácie plánovanej investície, výpočet priemernej hodnoty investícií
podľa odseku 4, plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v peňažnom
vyjadrení a percentuálnom vyjadrení podľa odseku 1 a stručný technický popis prepojenia
obstarávanej investície s digitalizáciou a automatizáciou výrobných procesov a logistických
procesov podľa odseku 5. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať
u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, štyri po sebe nasledujúce
zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa
začína 1. januára 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré
sa končí 31. decembra 2025. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať
u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, štyri po sebe nasledujúce
zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa
začína v roku 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa
začína v priebehu roka 2025. Daňovník môže mať iba jeden investičný plán. Investičný
plán obsahuje najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú u daňovníka, ktorý je
právnickou osobou, obchodné meno alebo názov, sídlo a daňové identifikačné číslo,
a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu
a miesto podnikania a dátum začiatku realizácie investičného plánu. Investičný plán
musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,
v ktorom si prvýkrát uplatní odpočet výdavkov (nákladov) na investície. Pri daňovej
kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie investičného plánu. Lehota na predloženie
investičného plánu daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem
dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.
(9)
Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty
na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného
predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii investičného plánu uplatnil odpočet podľa
odsekov 1 a 2, tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno alebo
názov a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,
b)
výšku uplatneného odpočtu výdavkov (nákladov) na investície a zdaňovacie obdobie
jeho uplatnenia,
c)
hodnotu investície podľa odseku 5 zaradenú do užívania alebo obchodného majetku v
príslušnom zdaňovacom období,
d)
plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v percentách.
(10)
Nárok na uplatnenie odpočtu podľa odsekov 1 a 2 alebo jeho neuplatnenej časti v príslušnom
zdaňovacom období zaniká, ak daňovník vykázal
a)
daňovú stratu,
b)
základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový
základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, nižší, ako je odpočet podľa odsekov 1 a 2,
c)
základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový
základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty nižší,
ako je odpočet podľa odsekov 1 a 2, alebo
d)
základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový
základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty a po odpočte
výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, ak daňovník prvotne odpočíta odpočet výdavkov
(nákladov) na výskum a vývoj, nižší ako odpočet podľa odsekov 1 a 2.
(11)
Ak daňovník počas obdobia investičného plánu nezaradí do užívania alebo do obchodného
majetku investíciu podľa odseku 5 v úhrne najmenej vo výške plánovanej výšky preinvestovania
priemernej hodnoty investícií uvedenej v investičnom pláne a uplatňoval odpočet podľa
odsekov 1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom
období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie,
v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné
daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(12)
Daňovník stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období
a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom
si uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, ak v období investičného plánu
a)
sa zrušuje s likvidáciou,
b)
sa zrušuje bez likvidácie,
c)
je naňho vyhlásený konkurz,
d)
je v reštrukturalizácii,
e)
dôjde k predaju podniku alebo jeho časti, k nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho
časti,
f)
predá alebo iným spôsobom vyradí majetok podľa odseku 5, okrem vyradenia tohto majetku
v dôsledku škody, pred uplynutím doby odpisovania,
g)
dôjde k vykázaniu kratšieho zdaňovacieho obdobia ako je 12 po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu
úmrtia, alebo
h)
u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9, okrem daňovníka, u ktorého dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9 z dôvodu úmrtia.
(13)
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 12 za každé zdaňovacie
obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, a to v lehote podľa osobitného
predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
§ 31
Prepočítací kurz
(1)
Ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný
výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou
Slovenska (ďalej len „kurz“), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v
účtovníctve,1) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní
postup podľa osobitného predpisu.121)
(2)
Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije pri
a)
príjmoch
1.
priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo
2.
kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky alebo
3.
ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo
4.
priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové
priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy,
b)
výdavkoch primerane postup uvedený v písmene a) v zdaňovacom období, v ktorom boli
tieto výdavky vynaložené.
(3)
Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich
na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, použije sa kurz v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Rovnaký postup sa použije aj
pri ďalších príjmoch podľa § 16, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo z ktorých sa vykonáva zabezpečenie dane podľa § 44, pričom na prepočet zrazenej dane alebo sumy zrazenej na zabezpečenie dane sa použije
kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka.
(4)
Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie
obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie
ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných
kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.
PIATA ČASŤ
VYBERANIE A PLATENIE DANE
Prvý oddiel
Daň fyzickej osoby
§ 32
Daňové priznanie
(1)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie
obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého
zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak
a)
vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo
b)
daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.
(2)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie
obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5, presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak
a)
plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom
dane podľa § 48,
b)
plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v odseku 4,
c)
nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],
d)
daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného
zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“)
alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne
potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.
(3)
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník
poberal
a)
príjmy podľa § 5 od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie,
nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
b)
iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.
(4)
Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy
a)
podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo
b)
z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo
c)
ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky,
a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo,122a)
d)
zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré
boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo
e)
ktoré sú od dane oslobodené.
(5)
Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové
priznanie podľa odsekov 1 a 2.
(6)
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto daňovom priznaní
okrem výpočtu daňovej povinnosti alebo zamestnaneckej prémie aj osobné údaje v tomto
členení:
a)
priezvisko, meno,
b)
titul, rodné číslo,
c)
adresa trvalého pobytu, adresa bydliska alebo adresa pobytu, ak ide o daňovníka,
ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, a to ulica, číslo, poštové
smerové číslo, obec, štát,
d)
priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu
dane (§ 11 ods. 3) a daňový bonus (§ 33),
e)
priezvisko, meno a rodné číslo druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v
domácnosti, ak daňovník postupuje podľa § 33 ods. 9.
(7)
Okrem údajov uvedených v odseku 6 môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo
telefónu a e-mailovú adresu; správca dane je oprávnený tieto údaje spracovať.
(8)
Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca,
uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi podľa odsekov 6 a 7, za ktorého
podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje podľa odsekov 6 a 7. Osoba podľa osobitného
predpisu122aa) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za
ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré
zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy.
Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po
podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné
daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu.132a)
(9)
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa
odsekov 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3,
a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa
osobitného predpisu,122a) pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.
(10)
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33, okrem zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus podľa § 33 v plnej sume, na ktorú mal nárok, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie dokladom
alebo potvrdením podľa § 37 ods. 2, okrem potvrdenia školy alebo potvrdenia príslušného úradu o poberaní prídavku na
vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom125) na škole so sídlom na území Slovenskej republiky. Doklady podľa prvej vety sú súčasťou
daňového priznania to neplatí vtedy, ak už boli predložené správcovi dane a nedošlo
k zmene údajov v nich uvedených. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje
si daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie potvrdením vystaveným veriteľom podľa
osobitného predpisu,122ab) ktoré je súčasťou daňového priznania.
(11)
Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku
zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie
obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z
tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.132a)
(12)
Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo
prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti
s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky
vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo
daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú
zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie
obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo
prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.132a) Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu
dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento
výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul
do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by
boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.
§ 32a
Zamestnanecká prémia
(1)
Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi
a)
vzniká, ak
1.
dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len „posudzované príjmy“),
v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,123)
2.
poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov,
3.
neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,
4.
5.
nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode,
6.
nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 6) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho
obdobia a
7.
suma vypočítaná podľa odseku 3 je kladné číslo,
b)
nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca,
na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol
príspevok podľa osobitného predpisu.122b)
(2)
Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,122c) tento mesiac sa do obdobia uvedeného v odseku 1 písm. a) druhom bode nezapočíta.
(3)
Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej
sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou
prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol
posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou
je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie
sa zaokrúhľuje podľa § 47.
(4)
Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych
mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na zamestnaneckú
prémiu podľa odseku 3 v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy
v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky
uvedené v odseku 1, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne
mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie
sa zaokrúhľuje podľa § 47.
(5)
Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú
prémiu a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie,
zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ. Ak boli
tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri vykonaní ročného zúčtovania použije
postup podľa § 38 ods. 6.
(6)
Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú
prémiu a podá daňové priznanie, zamestnaneckú prémiu vyplatí na jeho žiadosť správca
dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje ako pri vrátení daňového
preplatku.126) Rovnako postupuje správca dane aj v prípade, ak boli tomuto zamestnancovi zrazené
preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35).
(7)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie
v správnej výške a v lehote podľa tohto zákona.
(8)
Ak sa postupuje pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania
podľa odsekov 5 alebo 6, na účely uplatnenia zamestnaneckej prémie sa vypočítaná daň
rovná nule a postup podľa § 11 sa nepoužije.
§ 33
Daňový bonus
(1)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,57) pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Ak § 52zzp ods. 3 až 5 neustanovuje inak, suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je
a)
50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo
b)
100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát
za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku.
(2)
Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa
druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
125) Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu.
125a)
(3)
Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť
nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa
s ním žije v domácnosti,
57) môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka)
tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa
§ 11 ods. 2 písm. a).
(4)
Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti
57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia
odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden
z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak
podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak,
daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka,
otec, iná oprávnená osoba.
(5)
Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov
v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len o sumu daňového bonusu podľa odsekov 1 a 6 za každý kalendárny mesiac, na ktorého
začiatku boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už
v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná
príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného
orgánu.
(6)
Nárok na daňový bonus podľa odseku 1 možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného
percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov
podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu, takto:
| Počet vyživovaných detí | Percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) |
| 1 | 20 % |
| 2 | 27 % |
| 3 | 34 % |
| 4 | 41 % |
| 5 | 48 % |
| 6 a viac | 55 % |
(7)
Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie
obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie
je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie,
požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi
sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom
pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;
126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36 ods. 5, alebo § 38.
(8)
Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci
si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa
§ 5 alebo základ dane (čiastkový základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na uplatnenie celého nároku daňového bonusu na vyživované dieťa (deti)
podľa odseku 1, môže si pri podaní daňového priznania navýšiť základ dane (čiastkový základ dane)
z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus podľa odsekov 1 a 6 o základ dane z príjmov (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti a z
takto navýšeného základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu si uplatniť nárok na daňový bonus vo výške podľa odsekov 1 a 6. Ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť
roka, základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn daňovníka uplatňujúceho si nárok na daňový bonus sa na účely výpočtu
výšky nároku na daňový bonus podľa odsekov 1 a 6 navýši len o pomernú časť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa
§ 5 alebo pomernú časť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo pomernú časť ich úhrnu druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti
podľa počtu mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky
na uplatnenie daňového bonusu.
(9)
Daňový bonus podľa odsekov 1 až 8, 10 a 11 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou
daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej
republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka,
ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
Ak daňovník podľa prvej vety uplatňuje postup podľa odseku 8, musí aj druhá oprávnená
osoba, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a s daňovníkom vyživuje
dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných
príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) vo výške najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území
Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(10)
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré
sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov
na daňový bonus vypočítaných podľa odseku 6 v pomernej výške zodpovedajúcej počtu
mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje
daňový bonus.
(11)
Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší
nárok na daňový bonus podľa tohto zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení
zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.
§ 33a
Daňový bonus na zaplatené úroky
(1)
Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom
období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie,57a) na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie,57a) na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie,132b) ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu
alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami,2) ak má
a)
najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver,
b)
priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou
základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva
o úvere na bývanie,57a) najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie;57a) priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov,
ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e.
(2)
(3)
Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v
príslušnom zdaňovacom období podľa odseku 1, najviac však do výšky 1 200 eur za rok.
(4)
Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,57a) na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom
alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi (ďalej len „spoludlžník“),
a)
podmienku podľa odseku 1 písm. a) musí spĺňať aj spoludlžník,
b)
priemerný mesačný príjem podľa odseku 1 písm. b) dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie
presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca podľa odseku 1 písm. b),
c)
spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká.
(5)
Podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) a odseku 4 písm. b) musia byť splnené ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.57a)
(6)
(7)
Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe
nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie
poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.57a) V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového
bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v odseku 3 pripadajúcu na počet
kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie
úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota
na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú
časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom
období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila.
(8)
(9)
Daňový bonus na zaplatené úroky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej
za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona zníženej o daňový bonus podľa § 33. Ak suma dane zníženej o daňový bonus podľa § 33 vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového
bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu
dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené
úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus
podľa § 33, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 a ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 38. Daňovníkovi, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky a ktorému
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, daňový bonus na
zaplatené úroky prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ.
(10)
Daňový bonus na zaplatené úroky podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť aj daňovník
s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na
území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka,
ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(11)
Ak zomrie daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, nárok
na daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli nesplatené
záväzky z úveru na bývanie57a) po zomrelom daňovníkovi; podmienky podľa odseku 1 písm. a) a b) a odseku 4 písm.
b) a c) sa neuplatnia, pričom ustanovenia odseku 1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým
nie sú dotknuté. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky sa uplatní u zomrelého daňovníka
za mesiace žitia vrátane mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, a u daňovníka, na ktorého
prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie,57a) počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci úmrtia daňovníka až do uplynutia päťročnej
lehoty na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, ktorá sa počíta od
vzniku nároku na daňový bonus na zaplatené úroky u zomrelého daňovníka.
(12)
Finančné riaditeľstvo poskytuje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky
na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových
subjektov, ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a vrátane celkovej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené úroky za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie.
§ 34
Platenie preddavkov na daň
(1)
Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná
známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie
od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom
zdaňovacom období.
(2)
Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur a nepresiahla
16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo
výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Štvrťročné
preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.
(3)
Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 eur, platí mesačné
preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej
daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú
splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.
(4)
V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov
na daň inak.
(5)
Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období
podľa odseku 1 je daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného
z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v poslednom daňovom priznaní, pri použití
sadzby dane vo výške 19 %. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného
daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia podľa
odseku 1 sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia,
pričom ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako preddavky vypočítané
z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti
prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania sa započíta na
úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti
daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe
žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)
(6)
Ak daňovník skončil podnikanie a inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9), nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná
po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.
(7)
Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky
na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona,
alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň
v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane
sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov
na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)
(8)
Výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania oznámi
správca dane daňovníkovi najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca
dane neuplatní postup podľa odseku 4.
Vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti
§ 35
(1)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej
mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov
zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac
alebo zdaňovacie obdobie, znížený o
a)
sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
b)
nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu
1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6 a 8 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní
za zdaňovacie obdobie.
(2)
Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z
tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného
minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku
platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume
daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.
(3)
Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej
mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda
vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov
zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy
za uplynulý kalendárny mesiac. Ak pri príjmoch oslobodených od dane neboli splnené
podmienky na oslobodenie, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazí preddavok
na daň dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo postupuje podľa písmena a).
Zamestnancovi,
a)
ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje
postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku
vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo
sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,
b)
ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený
z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej
mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá;
ustanovenia osobitného predpisu130) o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,
c)
ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok
podľa osobitného predpisu,131) preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti
a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.
(4)
U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky,
ktoré je povinný platiť zamestnanec.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži zamestnancovi, ktorý u neho podal
vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, preddavok na daň o sumu priznaného daňového bonusu v ustanovenej výške, ktorá nesmie
presiahnuť percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo
závislej činnosti podľa § 33 ods. 6 za príslušný kalendárny mesiac. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.
(6)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn
daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania
alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť
zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Ak zdaniteľnú mzdu vypláca
zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej
republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie
preddavky na daň najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca
preddavky na daň.
(7)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu.
Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný
príjem zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého
podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva
len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy,
keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov
na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a
dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených
zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri výplate, pripísaní alebo
poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho
časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny mesiac zo svojich
prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, požiada na
tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), po skončení kalendárneho štvrťroka za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka
miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového
bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane, ktoré
zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti
poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15 pracovných dní
od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného
predpisu.128)
(8)
Preddavok na daň podľa odsekov 1 až 7 nevyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.
(9)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac
kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň
a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých
mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.
(10)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu s príjmami podľa § 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani
zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému
správcovi dane128) vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet
daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa tohto ustanovenia. Tieto
preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie
poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený,
poukázaný alebo pripísaný.
(11)
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani
zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému
správcovi dane128) vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka
v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu
dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platnej v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané.
Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet.
Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi
dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený,
poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy,
a)
vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí
preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,
b)
nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí
preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na
území Slovenskej republiky.
(12)
V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov
na daň podľa odsekov 10 a 11 inak.
§ 36
Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnaneckej prémie a
daňového bonusu
(1)
Zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom
dane, je povinný preukázať tomuto zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie
daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky
spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne,
začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi,
ktorý je platiteľom dane, preukážu; ak zamestnanec nastúpi do zamestnania, na predložené
doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne už v kalendárnom mesiaci,
v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak ich preukáže do konca tohto kalendárneho
mesiaca a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa, ktorý
je platiteľom dane. Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na daňový bonus a nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny
mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení podľa odseku
6 zamestnanec neuvedie inak.
(2)
Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť
nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie
daňového bonusu do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnaký postup sa
uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie.
(3)
Ak zamestnanec poberá v kalendárnom mesiaci zdaniteľnú mzdu súčasne alebo postupne
od viacerých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, prihliadne na nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus iba jeden zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, u ktorého zamestnanec
uplatní nároky podľa odsekov 1 a 2.
(4)
Ak zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nepreukáže
splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia,
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na
daňovníka a prihliadne na preukázané podmienky na priznanie daňového bonusu dodatočne
pri ročnom zúčtovaní, ak ich zamestnanec preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho
po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu
dane na daňovníka a daňový bonus, alebo si ich zamestnanec uplatní pri podaní daňového
priznania.
(5)
Ak zamestnanec nedosiahol v kalendárnom mesiaci zdaniteľný príjem zo závislej činnosti
v peňažnej forme alebo v nepeňažnej forme u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,
u ktorého si uplatňuje daňový bonus za splnenia ustanovených podmienok, zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, prizná túto časť daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní alebo
zamestnanec si túto časť uplatní pri podaní daňového priznania.
(6)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu
dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus, ak zamestnanec podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi
v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami,
ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, o tom
a)
že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a
ako sa zmenili,
b)
že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu
dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby
súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
c)
či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6.
(7)
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie
daňového bonusu a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)], zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom
dane, u ktorého si daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení podľa odseku 6, ak
sa so zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými
prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, poznamená zmenu na mzdovom liste zamestnanca.
(8)
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec
uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] alebo na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom
vo vyhlásení podľa odseku 6 u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.
(9)
Ak zamestnanec preukáže nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnávateľovi, ktorý je
platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho
obdobia, za ktoré si zamestnaneckú prémiu uplatňuje, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, postupuje podľa § 32a ods. 5.
§ 37
Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane, zamestnaneckú prémiu, daňový
bonus a daňový bonus na zaplatené úroky
(1)
Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je
platiteľom dane,
a)
predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej
časti základu dane podľa § 11 ods. 3 vystaveného oprávneným subjektom a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky
(manžela),
b)
posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného
dôchodku (§ 11 ods. 6), ak suma takéhoto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu ustanovenú v § 11 ods. 2,
c)
predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej
časti základu dane podľa § 11 ods. 8 vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza príspevok na celoeurópsky
osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu34a) alebo na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ.
(2)
Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý
je platiteľom dane,
a)
b)
potvrdením príslušného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo
vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu
o poberaní prídavku na vyživované dieťa.
(3)
Doklady uvedené v odseku 1 písm. a) a b) platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov
v nich uvedených. Potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý
bolo vydané. Potvrdenie podľa druhej vety a potvrdenie príslušného úradu o poberaní
prídavku na vyživované dieťa sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu,131aa) ak dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na škole so sídlom na území Slovenskej
republiky; zamestnanec predloží údaje v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo alebo
dátum narodenia dieťaťa potrebné na účel overenia statusu žiaka alebo študenta. Rozhodnutie
o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku podľa odseku
1 písm. b) sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu.131aa) Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili
skutočnosti rozhodujúce na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane [§ 11 ods. 3] a daňového bonusu.
(4)
Nárok na zamestnaneckú prémiu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom
dane, čestným vyhlásením o tom, že spĺňa podmienky uvedené v § 32a ods. 1.
(5)
Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, predložením potvrdenia
vystaveného veriteľom podľa osobitného predpisu122ab) a čestným vyhlásením o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy
o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny
príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu.131a)
(6)
Na účely preukazovania nároku podľa odsekov 1 až 5, zisťovania, preverovania a kontroly
správneho postupu preukazovania nároku na zníženie základu dane, na zamestnaneckú
prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane sú
zamestnávateľ, správca dane a ministerstvo oprávnení spracúvať osobné údaje dotknutých
osôb. Zamestnávateľ, správca dane a ministerstvo sú na tieto účely oprávnení aj bez
súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným
zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.
§ 38
Ročné zúčtovanie
(1)
Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7, alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia
požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých
zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, ktoréhokoľvek z týchto zamestnávateľov.
Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej
podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami.
(2)
Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca
uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú
časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je
platiteľom dane, zamestnávateľ podľa prvej vety na ne prihliadne dodatočne pri ročnom
zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.
(3)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1
a 2 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.
(4)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne
na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie,
na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa
§ 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3, na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 6 a 8, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky
podľa § 33a, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie
ročného zúčtovania a podpíše žiadosť, ktorej vzor určí finančné riaditeľstvo, pričom
tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania
údajov podľa osobitného predpisu.132)
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1
a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane, na daňový bonus (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky (§ 33a) a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených
preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných
príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí
sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie
predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka
nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa,
ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady
v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32).
(6)
Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr
do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý
je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri
zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel
medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca
a vyplatí zamestnaneckú prémiu (§ 32a), daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť (§ 33a) do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži
zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr
do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní
postup podľa § 40 ods. 8. O vyplatený daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo
jeho časť zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane)
najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo
sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do
konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup
podľa § 35 ods. 7.
(7)
Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho
obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi
dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci
z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu a daňového bonusu
na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5
eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový
nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu a daňového bonusu
na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur
najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné
zúčtovanie.
(8)
Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania
z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu, je
povinný podať daňové priznanie podľa § 32.
(9)
Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevykonal ročné
zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania
a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, uloží
mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za
príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov,
ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky
podľa tohto zákona, ale zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, týmto zamestnancom
ročné zúčtovanie nevykonal. Rovnaký postup sa použije, ak správca dane zistí, že zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, nevystavil a nedoručil v lehote ustanovenej v tomto zákone
doklad uvedený v § 39 ods. 5 a 6.
(10)
Ročné zúčtovanie sa vykoná na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo, pričom tlačivo
obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania
údajov podľa osobitného predpisu.132)
(11)
Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka Vojenského
spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné zúčtovanie
alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru príslušníka
Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo daňového priznania
príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa osobitného predpisu132c) alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 až 8. Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva vykoná Vojenské
spravodajstvo tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo
utajenie jeho služobného pomeru. Podrobnosti o vykonaní tohto súhrnného vyúčtovania
upraví riaditeľ Vojenského spravodajstva interným predpisom.
Druhý oddiel
Daň právnickej osoby
§ 41
Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie
(1)
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v
lehote podľa § 49. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie a Národná banka Slovenska
nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a
príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie
sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie,
ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, len príjmy oslobodené od dane. Rovnako nemusí podať daňové priznanie daňovník, ak
má príjmy len podľa § 13 ods. 2 písm. a) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.
(2)
Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie
jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, daňové
priznanie podáva správca konkurznej podstaty. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený
malý konkurz,80aaa) daňové priznanie podáva osoba oprávnená podľa osobitného predpisu.132d) Za zdaňovacie obdobie podľa odseku 6, počas ktorého dochádza k zrušeniu malého konkurzu
a vyhláseniu konkurzu podľa osobitného predpisu,132e) daňové priznanie podáva správca.
(3)
Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom
daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.
(4)
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu
do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.133) Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom
daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého
roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil
likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil
do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak
sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie
dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie
obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
(5)
Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim
dňu vyhlásenia konkurzu.
(6)
Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia
konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra
druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí
sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom
bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého
roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do
zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu
kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení
konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí
sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz. Ak sa u daňovníka
ruší malý konkurz a vyhlasuje konkurz podľa osobitného predpisu,132e) nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu vyhlásenia konkurzu
podľa osobitného predpisu.132e)
(7)
Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim
dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu
zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie
daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu
dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa osobitného
predpisu.133a) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným
na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením
obmedzeným alebo na družstvo, jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť,
alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.
(8)
Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
sa zdaňovacie obdobie končí dňom zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku daňovníka. Pri zrušení daňovníka zastavením konkurzného konania pre nedostatok
majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku.133b)
(9)
Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo
naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim
dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods. 2.
(10)
Ak v súlade s osobitným predpisom134) došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj
zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane
použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania. Pri
zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie
od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na
hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.
(11)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva
daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu nevzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie
obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla alebo miesta
skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva. Základ dane sa vypočíta podľa
§ 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g.
(12)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva
daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie
obdobie sa končí posledným dňom pôvodného zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktoré mal
pred touto zmenou. Základ dane sa vypočíta podľa § 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g na presun toho majetku a záväzkov, ktoré sa nevzťahujú k majetku a záväzkom tejto
stálej prevádzkarne.
(13)
Ak bolo vydané rozhodnutie o zrušení daňovníka a zverejnené oznámenie o predpoklade
úpadku spoločnosti alebo družstva a nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora
spolu so zloženým preddavkom a nebol ani podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
daňovníka,134aa) zdaňovacie obdobie sa končí dňom výmazu daňovníka z obchodného registra.134aa)
§ 42
Platenie preddavkov na daň
(1)
Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku
6 presiahla 16 600 eur, je povinný platiť, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho
obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie
obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú daň v
lehote na podanie daňového priznania.
(2)
Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku
6 presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň
na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka
a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného
štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového
priznania.
(3)
Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň podľa odseku 10, preddavky na daň
neplatí
a)
daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku
6 nepresiahla 5 000 eur,
b)
daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6,
c)
daňovník podľa odseku 8.
(4)
Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím
alebo rozdelením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol.
Daňovník, ktorý počas roka
a)
zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z
dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom
došlo k zmene právnej formy,
b)
vznikol splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov
zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v
ktorom došlo k zániku daňovníkov,
c)
sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu
dane
1.
daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu
obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,
2.
daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce
zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu,
d)
vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka
zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu,
v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého
daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.
(5)
Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia,
daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie
obdobie podľa odsekov 1 a 2.
(6)
Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane
zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie
bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na
daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo
zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce
z tohto zákona.
(7)
Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej
známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie
pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej
daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie
obdobie vrátane použitia sadzby dane podľa § 15 uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim
zdaňovacím obdobím. Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím
alebo rozdelením a pri zlúčení, platí preddavky na daň do lehoty na podanie daňového
priznania spôsobom a vo výške podľa odseku 4 písm. b) až d).
(8)
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má
byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu
preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania
vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní.
(9)
Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa
na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov
na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)
(10)
Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ak ide o ich platenie na
základe výšky predpokladanej dane, výšky určenej podľa odsekov 3 a 4 a ak daň uvedená
v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím
správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. V odôvodnených prípadoch môže správca
dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak.
(11)
Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník
je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.
(12)
Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky
na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona,
alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň
v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane
sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov
na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)
(13)
Výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania oznámi
správca dane daňovníkovi najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca
dane neuplatní postup podľa odseku 10.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia na vyberanie a platenie dane
§ 43
Daň vyberaná zrážkou
(1)
Daň sa vyberá zrážkou vo výške
a)
10 % z príjmov podľa odseku 3 písm. r) a s) okrem príjmov zdaňovaných podľa písmena
c),
b)
19 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3 okrem príjmov zdaňovaných podľa písmen a) a c),
c)
35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo
pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x).
(2)
Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou
daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov
(§ 16 ods. 2), ktorá je zaregistrovaná podľa tohto zákona, sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy
podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého, štvrtého, desiateho a dvanásteho bodu, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x), a o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. k), úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného
predpisu.76)
(3)
Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou
daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o
a)
úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných
prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou,
ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond,35) dôchodkový fond,134a) banka alebo pobočka zahraničnej banky94) alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky,95)
b)
výnos z majetku v podielovom fonde,74b) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových
certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom
výnosu alebo príjmu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond35) a dôchodkový fond,134a)
c)
peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží
a žrebovaní [§ 8 ods. 1 písm. i)] okrem výhier oslobodených od dane podľa § 9,
d)
peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený
podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a
zo športových súťaží [§ 8 ods. 1 písm. j)] s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9,
e)
dávku z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu34a) a dávku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu35) [§ 7 ods. 1 písm. d)],
f)
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)],
g)
príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv,135) ktorými sú
1.
príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania
a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,
2.
zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,
3.
príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných
zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak,
h)
príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu27) podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14,
i)
výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie daňovníkovi nezaloženému
alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska,
j)
poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník
znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného,136aa)
k)
l)
výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú daňovníkovi
nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska,
m)
kompenzačné platby podľa osobitného predpisu,37ad)
n)
výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe, okrem
výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej
osobe,
o)
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti od držiteľa [§ 8 ods. 1 písm. l)] okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,37ab)
p)
poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie vrátené zdravotnou
poisťovňou z ročného zúčtovania poistného z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky
podľa osobitného predpisu,136aaa)
q)
príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu37af) [§ 8 ods. 1 písm. o)],
r)
príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g), okrem príjmov zdaňovaných podľa odseku 2, plynúce fyzickej osobe a príjmov podľa
§ 3 ods. 1 písm. g) oslobodených od dane podľa § 9; daň vyberaná zrážkou sa nevyberá z príjmov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ak je ich príjemcom podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond35) a dôchodkový fond,134a)
s)
príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nespolupracujúceho
štátu, a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou
alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa
na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,
t)
vyplatené oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení
obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17e ods. 14,
u)
príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu,29aa) ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14.
(4)
Základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je
iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5, 9 alebo odseku 10. Základ dane a daň
sa zaokrúhľujú podľa § 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to
bez zaokrúhlenia.
(5)
Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených
a)
v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné; v prípade
preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha
dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia
pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate
z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku
presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná daň z predchádzajúcich
výplat sa započíta na úhradu celkovej dane; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené
vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku
dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných
Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne
po prvý raz poberať,
b)
v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu,136ad)
c)
v odseku 3 písm. i) a l) je úhrn týchto výnosov (príjmov) v zdaňovacom období, v
ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka znížených
o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku podľa osobitného predpisu1) v príslušnom zdaňovacom období a poplatky súvisiace s ich obstaraním,
d)
v odseku 2 a odseku 3 písm. r) a s) je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom
zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia
ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,
e)
v odseku 2 je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov znížený o hodnotu
príspevku do kapitálového fondu z príspevkov splateného daňovníkom [§ 2 písm. ac)].
(6)
Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa
považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať
za preddavok na daň, ak bola vybraná z
a)
príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou,
b)
príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. c) a e) prvého, druhého, štvrtého, desiateho a dvanásteho bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa osobitného
predpisu76) a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka
z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších
štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c)
príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka
s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banky Slovenska.
(7)
Ak sa daňovník podľa odseku 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z príjmov
podľa odseku 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok
odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje
vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového
preplatku;126) rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej
spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej
spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje
časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy,
inak rovným dielom; manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva,
pri ktorých možno odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok, si môžu odpočítať
pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy.
(8)
Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri
zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie
obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane.
(9)
(10)
Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní
úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa považuje
aj príjem dosiahnutý v dôsledku zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov alebo priradenie
nákladov stálej prevádzkarni jej zriaďovateľom, ktorý uskutočnil úhrady vzťahujúce
sa k týmto nákladom v inom štáte. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch
z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje
zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená
povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení
(vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou
nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových
listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo
zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre
svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky
prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná
a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník
s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa
použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný
subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.136a)
(11)
Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho
dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť
platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania
dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne
je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení
a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho
na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej
dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa
a)
§ 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),
b)
§ 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu,
tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),
c)
§ 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé
druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného
príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o
1.
fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum
jej narodenia,
2.
právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
(12)
Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od
neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane
nezrazí daň v správnej výške.
(13)
Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. g) je spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov135) alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových
priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy.135) Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané
alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.135) Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie
o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní
ho na svojom webovom sídle.
(14)
Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) a u) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred
písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť
správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho
roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje identifikačné údaje o
daňovníkovi, ktorým je fyzická osoba, a to meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu
a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné
číslo v Slovenskej republike.
(15)
Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. i) a l) je daňovník nezaložený
alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národná banka Slovenska. Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane
najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia,
v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne
je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení
a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho
na svojom webovom sídle.
(16)
Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. n) je obchodník s cennými papiermi,
ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy
plynú.
(17)
Platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm. o) je príjemca nepeňažného
plnenia. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane do do troch kalendárnych
mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Na
tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle,
je správcovi dane povinný predložiť
a)
platiteľ dane do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka oznámenie
o zrazení a odvedení dane; toto tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia
od jednotlivých držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, meno, priezvisko,
adresu trvalého pobytu, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom platiteľ poskytuje
zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia,
daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené,
b)
držiteľ do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo
nepeňažné plnenie poskytnuté, oznámenie o výške nepeňažného plnenia, dátume jeho poskytnutia,
a tiež údaje o fyzickej osobe, ktorej bolo poskytnuté, a to meno, priezvisko, adresu
zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť
alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné
číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené.
(18)
Ak platiteľ dane podľa odseku 17 nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného
pre daňovníka, je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných
plnení do pätnástich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie
prijal. Platiteľ dane, ktorému do lehoty na podanie oznámenia o zrazení a odvedení
dane správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný
odviesť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak
mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení
dane. V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane aj
oznámenie o zrazení a odvedení dane. Vzor oznámenia podľa prvej vety určí finančné
riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom toto tlačivo obsahuje aj
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a rodné číslo fyzickej osoby alebo dátum
narodenia, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu.
(19)
Výšku nepeňažného plnenia uvedenú v odseku 3 písm. o) je povinný držiteľ oznámiť
príjemcovi tohto plnenia v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho
roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom
iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia,
výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia a správcovi dane podľa odseku
17 písm. b) oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to
neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie
plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.
(20)
Príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou
sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri peňažnom
plnení a nepeňažnom plnení uvedenom v odseku 3 písm. o) plynúcom zo zdrojov v zahraničí
postupuje prijímateľ týchto plnení spôsobom uvedeným v odsekoch 17 a 18. Ak je toto
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie vyplatené alebo poskytnuté držiteľom, ktorým je
fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí,
ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň,
postupuje sa pri peňažnom plnení podľa odsekov 10 až 12 a pri nepeňažnom plnení podľa
odsekov 17 až 19. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy uvedené
v odseku 3 písm. o) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení
dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy
o zamedzení dvojitého zdanenia.
(21)
Ak podmienka priameho podielu na základnom imaní počas najmenej 24 bezprostredne
po sebe nasledujúcich mesiacov pre oslobodenie príjmov podľa § 13 ods. 2 písm. f) a h) je splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, správca dane
na základe žiadosti vráti daň zrazenú platiteľom dane daňovníkovi. Daňovník môže požiadať
o vrátenie tejto zrazenej dane najskôr v prvý deň po uplynutí 24 bezprostredne po
sebe nasledujúcich mesiacov. Pri vrátení dane sa postupuje ako pri vrátení daňového
preplatku.126) Žiadosť o vrátenie dane podáva daňovník na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom žiadosť musí obsahovať identifikačné
údaje daňovníka, a to názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné
číslo, ak mu bolo pridelené, a ďalšie údaje potrebné na vrátenie zrazenej dane.
(22)
Príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou
povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a
to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri príjmoch uvedených v odseku 3 písm. i)
a l) plynúcich zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ, okrem Národnej banky Slovenska,
spôsobom uvedeným v odseku 15. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
okrem Národnej banky Slovenska, príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) zo štátu,
s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje
sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
(23)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže zamedziť dvojitému zdaneniu podľa
odsekov 20 a 22 v oznámení platiteľa dane o zrazení a odvedení dane podľa odseku 15
a odseku 17 písm. a). Držiteľ, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo
právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú
zložku alebo stálu prevádzkareň, vystaví na účely zamedzenia dvojitého zdanenia prijímateľovi
peňažného plnenia uvedeného v odseku 3 písm. o) potvrdenie o výške tohto plnenia a
zrazenej dani podľa odseku 10 v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho
roka, v ktorom bolo peňažné plnenie vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech
prijímateľa. Ak prijímateľ v takom prípade zamedzuje dvojitému zdaneniu podľa odseku
20, toto potvrdenie je prílohou oznámenia podľa odseku 17 písm. a). Ak výsledkom zamedzenia
dvojitého zdanenia je suma na vrátenie, na postup správcu dane sa pri jej vrátení
použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)
(24)
Platiteľom dane z príjmov podľa odseku 3 písm. s) je
a)
vyplácajúca verejná obchodná spoločnosť alebo vyplácajúca komanditná spoločnosť,
ak má sídlo na území Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa vyplácajú uvedené
príjmy spoločníkom verejných obchodných spoločností alebo komplementárom komanditných
spoločností,
b)
vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo vyplácajúce družstvo so sídlom na území Slovenskej
republiky, ak vypláca tieto príjmy daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým
je zahraničná osoba, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným
alebo akciová spoločnosť, zriadená a umiestnená na území Slovenskej republiky, pričom
ak takáto zahraničná osoba nepreukáže vyplácajúcej obchodnej spoločnosti alebo vyplácajúcemu
družstvu konečných príjemcov vyplácaných príjmov, vyberie daň zrážkou z celej vyplatenej
sumy príjmov.
(25)
Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí daň vo výške podľa odseku 1 písm. c) z tohto príjmu a v oznámení o zrazení
a odvedení dane podávanom podľa odseku 11 neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi,
ak ide o
a)
fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b)
právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.
§ 43a
(1)
Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň, môže
požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa,
keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce
jeho pochybnosti. Platiteľ dane je povinný písomne oznámiť daňovníkovi požadované
údaje v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a v tej istej lehote prípadnú
chybu opraviť. Ak platiteľ dane nesplní túto povinnosť, daňovník je oprávnený podať
sťažnosť správcovi dane v lehote do 60 dní odo dňa, keď mal platiteľ dane doručiť
daňovníkovi písomné vysvetlenie a prípadnú chybu opraviť.
(2)
Ak po doručení písomného vysvetlenia platiteľa dane podľa odseku 1 daňovník nesúhlasí
s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi
dane, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomného vysvetlenia platiteľa dane
daňovníkovi.
(3)
Správca dane, ktorý je miestne príslušný platiteľovi dane podľa tohto zákona alebo
podľa osobitného predpisu,136ab) o sťažnosti uvedenej v odseku 1 alebo odseku 2 rozhodne tak, že sťažnosti vyhovie
v plnom rozsahu alebo vyhovie čiastočne a súčasne uloží platiteľovi dane povinnosť
vykonať nápravu v určenej lehote, alebo sťažnosť zamietne. Rozhodnutie o sťažnosti
sa doručí daňovníkovi aj platiteľovi dane, pričom daňovník a platiteľ dane sa môžu
proti nemu odvolať v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie má odkladný
účinok. Ak platiteľ dane nevykoná nápravu v lehote určenej v rozhodnutí, správca dane
uloží platiteľovi dane pokutu podľa osobitného predpisu.136ac)
§ 44
Zabezpečenie dane
(1)
Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri
peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu vo
výške 9,5 % z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na
daň.
(2)
Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá
zrážkou a príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň podľa
§ 35, je platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka
s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem daňovníka podľa § 2 písm. t) alebo daňovníka štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom
priestore, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia a v prospech daňovníka
nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) povinný zrážať sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia. Ak ide o podiel daňovníka,
ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti
alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, suma na zabezpečenie dane
sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich
po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Postup podľa druhej vety sa neuplatní u spoločníka
verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, ktorých podiel
je zdaňovaný na úrovni reverzného hybridného subjektu.
(3)
Sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého
kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane.
Túto skutočnosť je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný oznámiť správcovi dane,
ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak, a to na tlačive, ktorého vzor
určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje
súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na daňovníkov podľa
a)
§ 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),
b)
§ 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu,
tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),
c)
§ 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zabezpečenej dani v členení na jednotlivé
druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, zrazenú sumu na zabezpečenie dane, dátum
úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zabezpečenej dane, pričom, ak ide o
1.
fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum
jej narodenia,
2.
právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
(4)
(5)
Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov
1 a 2 môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená.
(6)
Platiteľ dane, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej
výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá
sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom dane.
(7)
Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí na zabezpečenie dane sumu vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení
a odvedení dane podávanom podľa odseku 3 písm. c) neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi,
ak ide o
a)
fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b)
právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.
§ 45
Zamedzenie dvojitého zdanenia
(1)
Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým
Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa
pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c). Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého
zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta
na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom
štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet
dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný
zápočet dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, sa zaokrúhľuje podľa § 47. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu
dane rozumie základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom
období sa zaokrúhľuje podľa § 47, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane
(na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa
§ 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli
podľa § 47. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné
zdaňovacie obdobie. Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda
vyňatia príjmov, základom dane alebo daňovou stratou z príjmov podliehajúcich zdaneniu
v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 8, základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e.
(2)
Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je
iné ako v Slovenskej republike, a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní
predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na
tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.
(3)
Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou
povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti
a)
za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené
v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo
b)
zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu
o zamedzení dvojitého zdanenia, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,
c)
zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu
o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené,
ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.
(4)
Podrobnejšie postupy uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vo vzťahu
k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) a e) určí ministerstvo.
(5)
Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane,
daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa pri vzniku hybridného prevodu započíta na
úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte
vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane
sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na čistý príjem (výnos) zahrnutý do základu
dane plynúci zo zdrojov v zahraničí a postup podľa odseku 1 sa neuplatní.
§ 46
Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur. Daň
vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 sa neplatí, ak nepeňažné plnenie podľa § 43 ods. 17 v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur.
§ 46a
Minimálna výška dane fyzickej osoby
Daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17
eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu
50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 alebo ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6, postup podľa prvej a druhej vety použije, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov
na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka,
ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
§ 46b
Minimálna daň právnickej osoby
(1)
Minimálnou daňou právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná
v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého
daňovníka podľa odseku 2, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.
(2)
Minimálnu daň platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy
(výnosy)
| a) neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške | 340 eur, |
| b) prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške | 960 eur, |
| c) prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške | 1 920 eur, |
| d) prevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške | 3 840 eur. |
(3)
U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby
so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného
evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu,
136b) sa minimálna daň podľa odseku 2 znižuje na polovicu.
(4)
Minimálna daň právnickej osoby je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote
na podanie daňového priznania podľa § 49.
(5)
Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné
započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich
po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť
daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby.
(6)
Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov sa minimálna daň právnickej osoby vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej
dane podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.
(7)
Minimálnu daň právnickej osoby neplatí
a)
daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie
obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného
bez likvidácie,
b)
daňovník podľa § 12 ods. 3 a 4,
c)
daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného
predpisu,
136ba)
d)
e)
daňovník, ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa
osobitného predpisu
136bb) so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur,
f)
daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie
o začatí konania o zrušení spoločnosti;
136bc) ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení
konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu
o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia,
za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi
doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti136bc) do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník
upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie,
pričom v tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná.
(8)
Nárok na zápočet minimálnej dane právnickej osoby alebo kladného rozdielu medzi daňou
vypočítanou v daňovom priznaní a minimálnou daňou právnickej osoby
a)
zaniká, ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi
daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podľa odseku
5,
b)
zaniká ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu
alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.
(9)
Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie
a súčasne táto daň je
a)
vyššia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami
a daňou po zápočte minimálnej dane podľa odseku 5 sa použije na budúce preddavky alebo
sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,
b)
nižšia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami
a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti
daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou sa započíta
podľa odseku 5.
(10)
Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť minimálnu daň právnickej osoby, je oprávnený
vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať
ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4.
§ 47
Zaokrúhľovanie
Všetky prepočty podľa tohto zákona sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta,
pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú
po nej, tak, že
a)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,
b)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť,
sa zväčšuje o jednu.
§ 48
Zahraničný platiteľ dane
(1)
Platiteľom dane podľa § 35, 43 a 44 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí,
ktorá
a)
má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň,
b)
vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem podľa § 16 ods. 1 písm. d) alebo
c)
zamestnáva na území Slovenskej republiky zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle
alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov;
to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky, pričom zahraničný
zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky alebo jeho podriadená organizácia
môže byť platiteľom dane za zamestnancov, ktorí nepožívajú výsady a imunity podľa
medzinárodného práva, ak týmto zamestnancom vypláca, poukazuje alebo pripisuje príjem
podľa § 5 a zahraničný zastupiteľský úrad sa rozhodne požiadať o registráciu ako platiteľ dane.
(2)
V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba
so sídlom v zahraničí. To neplatí, ak ide o osobu so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,
ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, keď je platiteľom dane
táto osoba v rozsahu poskytnutej mzdy.136bg)
§ 49
Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia
(1)
Daňové priznanie (§ 32 a 41), prehľad [§ 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník správcovi dane. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené
v príslušnom tlačive daňového priznania.
(2)
Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho
obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak
tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za
predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia
je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu122aa) daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa
tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu
dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia
tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového
priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie
daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka,
podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.122aa)
(3)
Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia
v lehote podľa odseku 2, sa na základe
a)
oznámenia podaného príslušnému správcovi dane128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto
lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo
v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom
webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec
kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj
daň splatná,
b)
oznámenia podaného príslušnému správcovi dane128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto
lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné
príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii;
daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle
uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec
kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj
daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce
zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,132a)
c)
žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím
lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže
správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku
2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na
podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.
(4)
Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič.
Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov.
Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom
Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch
mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča
predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie
daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za
zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu.122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký
postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu.
(5)
Ak daňovník pred svojím úmrtím mal povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, je dedič, s výnimkou Slovenskej republiky,
povinný podať priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka.
Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča predĺžiť, ak
žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania
podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka
osoba podľa osobitného predpisu.122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký
postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu.
(6)
Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca
povinný podať daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 za zdaňovacie obdobie
ukončené ku dňu podľa osobitného predpisu.77c) Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom podľa osobitného predpisu77c) do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak
právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie
za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom podľa osobitného predpisu77c) a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal
rozhodný deň podľa osobitného predpisu,77c) a to v lehote podľa odseku 2.
(7)
Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a
nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená
daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej
republiky, alebo nemá na území Slovenskej republiky organizačnú zložku,136ae) je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych
mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník,
ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné
zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová
povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky,
alebo má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku,136ae) je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2.
(8)
Ak z dôvodu zmeny skutočností ovplyvňujúcich vznik stálej prevádzkarne daňovník zistí
vznik stálej prevádzkarne až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období,
v ktorom mu vznikla stála prevádzkareň, je povinný za toto zdaňovacie obdobie podať
daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom zistil vznik stálej prevádzkarne, a v rovnakej lehote si splniť povinnosti,
okrem povinnosti uvedenej v § 39 ods. 9 písm. a), vzťahujúce sa na zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane [§ 48 ods. 1 písm. a)], ak na území Slovenskej republiky v tomto zdaňovacom období vyplácal príjem zo závislej
činnosti daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) prvého bodu. V lehote podľa prvej vety je daňovník povinný daň aj zaplatiť. V lehote do 30 dní
po uplynutí lehoty podľa prvej vety je povinný podať daňové priznanie alebo dodatočné
daňové priznanie a daň aj zaplatiť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa
§ 2 písm. e) prvého bodu, ktorému daňovník podľa prvej vety vyplácal príjmy zo závislej činnosti a tento daňovník
nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania, pričom, ak tento daňovník podá dodatočné
daňové priznanie, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu132a) na príjem zo závislej činnosti prisúditeľnej k stálej prevádzkarni. Postup podľa
prvej vety až tretej vety sa neuplatní, ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou
[§ 2 písm. e) prvý bod a tretí bod] má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku.136ae) Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, postupuje pri podávaní
daňového priznania podľa odseku 2.
(9)
Daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu122aa) je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky,
oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.
(10)
Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie
samostatne.
(11)
(12)
Na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia alebo dodatočného daňového
priznania alebo hlásenia sa použije osobitný predpis.128)
(13)
Za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 8, 13 a 14 podáva daňové priznanie v lehote podľa odseku 2 posledný štatutárny orgán alebo člen
štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri pred výmazom daňovníka z obchodného
registra, oprávnený konať za daňovníka v rozsahu zapísanom v obchodnom registri pred
výmazom daňovníka z obchodného registra a v lehote na podanie daňového priznania je
povinný daň aj zaplatiť.
§ 49a
Registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť
(1)
Fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je zapísaná do registra právnických osôb,
podnikateľov a orgánov verejnej moci,136ag) na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného
registra, zo živnostenského registra a z iných registrov podľa oznámenia finančného
riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle, zaregistruje správca dane v lehote
a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.128)
(2)
Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná v lehote do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej
republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území
Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o
registráciu.
(3)
Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1 alebo odseku
2, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca,
v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, požiadať
správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Registračná povinnosť podľa prvej vety
sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17.
(4)
Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov
1 až 3, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je povinná požiadať
správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom
vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná
podľa odsekov 1 až 3, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne
v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom
tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň. Oznámenie
o vzniku stálej prevádzkarne sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu:
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí, telefónne
číslo a e-mailová adresa,
3.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma, identifikačné
číslo organizácie, ak bolo pridelené, telefónne číslo a e-mailová adresa,
4.
ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,
b)
údaje o stálej prevádzkarni daňovníka v rozsahu:
1.
druh stálej prevádzkarne,
2.
názov,
3.
meno a priezvisko alebo názov zástupcu,
4.
adresa umiestnenia na území Slovenskej republiky,
5.
dátum vzniku stálej prevádzkarne,
6.
ďalšie údaje o stálej prevádzkarni daňovníka.
(5)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou,
ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne
príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom
v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí
vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov
alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do 30 dní po uzatvorení
takejto zmluvy. Oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu:
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, telefónne číslo a e-mailová adresa,
3.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,
4.
adresa umiestnenia stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky,
5.
ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,
b)
označenie daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu, v rozsahu:
1.
meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí,
2.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma,
3.
ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu,
c)
údaje o uzatvorenej zmluve v rozsahu:
1.
druh zmluvy,
2.
dátum uzatvorenia zmluvy,
3.
ďalšie údaje o uzatvorenej zmluve,
d)
miesto na osobitné záznamy daňovníka.
(6)
Držiteľ je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške nepeňažného plnenia
nad rozsah určený osobitným predpisom37ab) a dátume jeho poskytnutia do konca mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom
bolo toto nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti okrem
nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, pričom ak ho poskytol
a)
fyzickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia,
v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť
zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak
jej bolo pridelené,
b)
právnickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej obchodné meno alebo názov, adresu sídla
a jej daňové identifikačné číslo.
(7)
Výšku zdaniteľného nepeňažného plnenia, okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa
§ 43 ods. 17, je povinný oznámiť držiteľ príjemcovi v lehote do konca kalendárneho mesiaca po
uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie
poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje
poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia oznamuje
tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto
držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa,
zahraničná osoba.
(8)
Právnická osoba je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom jej vzniklo miesto skutočného vedenia na
území Slovenskej republiky, ak táto právnická osoba nie je registrovaná podľa odsekov
1 až 4.
(9)
Spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca
príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu
(výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity, ktorý spĺňa podmienky podľa
§ 17j ods. 3 písm. a) a b), je povinný oznámiť správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ho na svojom webovom sídle, do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom sa stal spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom
komanditnej spoločnosti, príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou
subjektivitou alebo príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity,
či sa podľa daňových predpisov štátu, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou
povinnosťou, považuje táto spoločnosť alebo subjekt za reverzný hybridný subjekt,
ktorého príjmy (výnosy)
a)
sú zdaňované podľa tohto zákona alebo daňových predpisov platných v zahraničí alebo
b)
nie sú zdaňované podľa tohto zákona alebo daňových predpisov platných v zahraničí.
(10)
Ak správca dane následne zistí, že príjmy (výnosy) reverzného hybridného subjektu
neboli zdanené podľa tohto zákona alebo podľa daňových predpisov platných v zahraničí,
uloží reverznému hybridnému subjektu pokutu vo výške rozdielu dane vyrubeného reverznému
hybridnému subjektu.
(11)
Ak spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti,
príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca
príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity prestane spĺňať podmienky
podľa § 17j ods. 3, alebo dôjde k zmene skutočností uvedených v oznámení podľa odseku 9, je povinný
oznámiť tieto skutočnosti správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom tieto skutočnosti nastali.
(12)
Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona,
najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť
správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v
ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie
registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného
predpisu.128)
§ 50
Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely
(1)
Daňovník, ktorý je
a)
fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového
priznania alebo na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho
na svojom webovom sídle predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho
obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal
ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určenej
právnickej osobe podľa odseku 4 (ďalej len „prijímateľ”) alebo že sa má prijímateľovi
poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 3 %, ak ide o daňovníka, ktorý v zdaňovacom
období, ktorého sa vyhlásenie týka, vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa osobitného
predpisu136f) počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie podľa
osobitného predpisu;59k) ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33 alebo § 33a, alebo § 33 a 33a, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33, alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa § 33 a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a,
b)
právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového
priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom
podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr
v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej
vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú
založení alebo zriadení na podnikanie,67) na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky
ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní
v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním
určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1 % zaplatenej dane.
(2)
Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje podľa § 47 a je najmenej
a)
3 eurá, ak je daňovníkom fyzická osoba,
b)
8 eur pre jedného prijímateľa, ak je daňovníkom právnická osoba.
(3)
Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, za
ktoré sa platí daň, ktoré je súčasťou daňového priznania alebo uvedené na tlačive
podľa odseku 1 písm. a) (ďalej len „vyhlásenie“) obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie v rozsahu
1.
meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, telefónne číslo, ak ho daňovník
uvedie, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou,
2.
názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie
predkladané daňovníkom právnickou osobou,
b)
sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,
c)
zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
d)
identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4 v rozsahu názov
a identifikačné číslo organizácie, pričom názov má iba informatívny charakter,
e)
sumu pripadajúcu na každého prijímateľa.
(4)
Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je
a)
občianske združenie137) alebo organizačná jednotka združenia,136ah)
b)
nadácia,138)
c)
neinvestičný fond,139)
d)
nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,140)
e)
účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti,141)
f)
organizácia s medzinárodným prvkom,142)
g)
Slovenský Červený kríž,
h)
subjekty výskumu a vývoja.142a)
(5)
Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré
sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú
a)
ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v
oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
b)
podpora a rozvoj športu,
c)
poskytovanie sociálnej pomoci,
d)
zachovanie kultúrnych hodnôt,
e)
podpora vzdelávania,
f)
ochrana ľudských práv,
g)
ochrana a tvorba životného prostredia,
h)
veda a výskum,
i)
organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.
(6)
Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení,
ak sú splnené tieto podmienky:
a)
daňovník nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania
nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje
suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý
je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa,
že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi
zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné
zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa
odseku 1, pričom takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7) a toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia,
b)
daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa
1.
len jednu právnickú osobu podľa odseku 4 s uvedením príslušnej sumy, ak ide o daňovníka
fyzickú osobu, alebo
2.
jednu alebo viac právnických osôb podľa odseku 4 s uvedením príslušných súm, ak ide
o daňovníka právnickú osobu,
c)
prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom
registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky podľa osobitného
predpisu143) (ďalej len „komora“),
d)
prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 4, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené
v odseku 5,
e)
prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku,
v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h),
f)
prijímateľ nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania
nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje
suma nepresahujúca 5 eur,
g)
prijímateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie alebo nie
je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie
nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči
nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov,143a)
h)
prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi
číslo tohto účtu; to neplatí, ak prijímateľ požiada notára o osvedčenie splnenia podmienok
podľa odseku 6 písm. d), e), g), h) a j) do 30. novembra bežného roka, a tiež ak prijímateľ
od 1. septembra 2021 do 15. decembra preukázal, že má zriadený účet v banke alebo
pobočke zahraničnej banky a nedošlo k zmene jeho čísla účtu v banke alebo pobočke
zahraničnej banky,
i)
notár osvedčil prijímateľovi a bez zbytočného odkladu oznámil komore identifikačné
údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený
účet a číslo tohto účtu,
j)
prijímateľ je zapísaný do registra právnických osôb.136ag)
(7)
Notár144) osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok
podľa odseku 6 písm. d), e), g), h) a j), počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár,
ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné
údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 3 písm. d), názov banky alebo názov pobočky
zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore
na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. Zoznam prijímateľov
obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa,
identifikačné číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej
banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Zoznam prijímateľov je verejný
zoznam, ktorý komora každoročne zverejňuje podľa osobitného predpisu,145) a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel
zaplatenej dane. Tento zoznam v rovnakej lehote komora doručí finančnému riaditeľstvu.
(8)
Správca dane je povinný po splnení podmienok podľa odseku 6 previesť podiely zaplatenej
dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia podľa odseku
1. Po súhlase daňovníka oznámi správca dane prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý
poukazuje podiel zaplatenej dane, a to meno, priezvisko a trvalý pobyt, ak je daňovníkom
fyzická osoba a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak je daňovníkom právnická
osoba. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 6 alebo ak predložené
vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej
podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. Ak predložené vyhlásenie obsahuje
aj iné nesprávne údaje, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu, okrem údajov,
ktoré je správca dane povinný a oprávnený pri svojej úradnej činnosti získavať a používať
z úradnej povinnosti podľa osobitných predpisov,145a) a ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na
poukázanie podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach
upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa
odseku 6 písm. a), b), c) a f) a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej
dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128)
(9)
Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 6 do poukázania
podielu zaplatenej dane správcom dane, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak
sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane,
je povinný najneskôr ku dňu zrušenia vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane
miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú
ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.74)
(10)
Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak
sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne
preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou
podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok
na dani. Ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej
právnickej osobe, za použitie podielu zaplatenej dane na účely vymedzené v odseku
5 zodpovedá prijímateľ, ktorý je povinný preukázať použitie podielu zaplatenej dane
dokladmi tejto inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto
prijatý podiel zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5, a to v lehote, v
ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa odseku 11.
(11)
Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku
5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej
dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny
podľa osobitného predpisu,74) pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému
podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená
povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Ak prijímateľ použije poskytnutý
podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu
podľa osobitného predpisu.146) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré
sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny
podľa osobitného predpisu.146) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu,146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5. Za použitie podielu zaplatenej dane
sa považuje aj vklad do výšky 25 % z prijatého podielu zaplatenej dane do nadačného
imania146aaa) nadácie.
(12)
Z údajov správcov dane o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje finančné riaditeľstvo
ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho
roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo, identifikačné
číslo organizácie a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté.
Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje finančné riaditeľstvo
vždy do 31. januára bežného roka a zároveň tento prehľad zasiela komore.
(13)
Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických
osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa odseku 12 je vyšší ako 3 320 eur, je povinný
do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov podľa odseku 12 zverejniť
špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä
výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane podľa odseku 5, spôsob použitia podielu
zaplatenej dane v členení na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia
podľa odseku 5 a výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s prevádzkou prijímateľa
a výrok audítora, ak podľa osobitného predpisu1) prijímateľ musí mať účtovnú závierku overenú audítorom. Prijímateľ je povinný nahlásiť
notárovi číslo a ročník vydania Obchodného vestníka, v ktorom si splnil povinnosť
podľa predchádzajúcej vety, a to bezodkladne po splnení tejto povinnosti. Prijímateľ,
ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb
v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur, je povinný najneskôr do 30
dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej
banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné
prostriedky zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom
roku pred uvedeným obdobím znížené o použité sumy prijímateľ prevedie na tento účet
do 30 dní od povinnosti jeho zriadenia. Číslo osobitného účtu a číslo a ročník vydania
Obchodného vestníka, v ktorom si splnil povinnosť podľa prvej vety, je prijímateľ
povinný nahlásiť notárovi každoročne na účely osvedčenia pri preukazovaní splnenia
podmienky podľa odseku 6 písm. h). Úroky z peňažných prostriedkov na osobitnom účte
znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43 a o uhradené náklady spojené s vedením tohto účtu prijímateľ použije len na účely
vymedzené v odseku 5, ktoré sú predmetom jeho činnosti.
(14)
Ak si prijímateľ nesplní povinnosť podľa odseku 13, komora nezaradí prijímateľa do
zoznamu prijímateľov na obdobie jedného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo
k nesplneniu povinnosti podľa odseku 13.
(15)
Ak pri vykonávaní daňovej kontroly podľa osobitného predpisu82) alebo pri miestnom zisťovaní podľa osobitného predpisu146ab) zistí miestne príslušný správca dane u daňovníka podľa odseku 1 písm. b) porušenie
podmienok podľa odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, uloží rozhodnutím tomuto daňovníkovi zaplatiť sumu vo výške rozdielu medzi sumou
podielu zaplatenej dane uvedenou vo vyhlásení podľa odseku 3 a sumou podielu zaplatenej
dane, ktorú bol oprávnený uviesť vo vyhlásení (ďalej len „rozdiel“). Proti tomuto
rozhodnutiu sa možno odvolať. Odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej
dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z
rozdielu úroku z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak štvornásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte
úroku z omeškania sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Ak daňovník podľa odseku 1 písm. b) zistí,
že vo vyhlásení uviedol vyššiu sumu podielu zaplatenej dane ako bol oprávnený podľa
odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, oznámi túto skutočnosť správcovi dane v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po
tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa toto zistenie týka a v rovnakej lehote
tento rozdiel aj zaplatí, pričom odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej
dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z
rozdielu úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak dvojnásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 7,5 %, pri výpočte
úroku z omeškania sa namiesto dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky použije ročná úroková sadzba 7,5 %. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za
štyri roky omeškania s platbou rozdielu. Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo
päť rokov od konca roka, v ktorom mal daňovník rozdiel zaplatiť. Rovnaký postup sa
použije, ak sa preukáže, že daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) nesplnil podmienky
určené podľa osobitného predpisu.59l)
(16)
Ministerstvo a Úrad vládneho auditu vykonávajú vládny audit146ac) dodržiavania ustanovení tohto zákona o použití podielu zaplatenej dane na osobitné
účely.
Pravidlá proti zneužívaniu
§ 50a
(1)
Ak daňovník získa podiel na zisku na základe opatrenia alebo viacerých opatrení,
ktoré so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti nemožno považovať na
účely tohto zákona za skutočné a ich hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov
je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tohto
zákona, je tento podiel na zisku predmetom dane. Opatrenie podľa prvej vety môže pozostávať
z viacerých opatrení alebo z ich častí.
(2)
Na účely tohto zákona sa opatrenie podľa odseku 1 nepovažuje za skutočné v rozsahu,
v akom nie je uskutočnené na základe riadnych podnikateľských dôvodov zodpovedajúcich
ekonomickej realite.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 51
Postup pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného
účtovníctva a naopak, a podrobnosti o ustanoveniach tohto zákona ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 51a
(1)
Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 6 ods. 10 na uplatňovanie preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 a naopak, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo.
(2)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatňoval výdavky podľa § 6 ods. 11 a po tomto zdaňovacom období začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo
daňovník, ktorý v zdaňovacom období účtoval v sústave podvojného účtovníctva a po
tomto zdaňovacom období začal uplatňovať výdavky podľa § 6 ods. 11, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo.
(3)
Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,1) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku
zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11. Daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva1) bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, neupravuje základ dane.
(4)
Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva1) po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 a naopak, upraví základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník
vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v
ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo viesť evidenciu podľa
§ 6 ods. 10.
(5)
Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,1) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku
zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.
(6)
Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo v sústave podvojného účtovníctva,1) ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa
osobitného predpisu,1) vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa
§ 6 ods. 10 nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových
výdavkov alebo príjmov.
(7)
Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo v sústave podvojného účtovníctva,1) alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa
osobitného predpisu,1) zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými
predpismi1) aj počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11.
§ 51c
(1)
Preddavok na daň sa platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po
skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie
započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.
(2)
Na správu dane z príjmov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.128)
§ 51d
Samostatný základ dane
(1)
Príjmami zahrňovanými do samostatného základu dane sú podiely na zisku (dividendy)
obchodnej spoločnosti alebo družstva vykázanom za zdaňovacie obdobia najneskôr do
31. decembra 2003, o ktorých vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. decembri
2012, okrem podielov na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov
komanditných spoločností. Ide o podiely na zisku (dividendy) vyplácané
a)
daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [§ 2 písm. d)],
b)
daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [§ 2 písm. e)],
c)
daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)] zo zdrojov v zahraničí.
(2)
Z podielov na zisku (dividend) vyplácaných daňovníkovi podľa odseku 1 písm. a) a
b) sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, sadzbou dane vo výške 15 %. Na zdanenie podielov na zisku (dividend) sa uplatní
postup podľa § 43 a vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo sa považuje za platiteľa dane podľa
§ 43, na ktorého sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia.
(3)
Ak sa vyplácajú podiely na zisku (dividendy) daňovníkovi podľa odseku 1 písm. c),
tieto sú súčasťou samostatného základu dane na zdanenie pri podaní daňového priznania
podľa § 32 alebo § 41, pričom samostatným základom dane je príjem neznížený o výdavky. Sadzba dane zo samostatného
základu dane je vo výške 15 %.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa neuplatnia, ak sa tento príjem vypláca
a)
daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty,
poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel
na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie,
b)
daňovníkovi podľa § 2 písm. d) od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník
má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň
10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie.
(5)
Pri zdanení podielov na zisku (dividend) podľa odseku 4 sa neuplatní postup podľa
§ 52 ods. 24.
§ 51e
Osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu
na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi
a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku
(1)
Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) okrem príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) oslobodených od dane podľa § 9 a príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi
a)
podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, okrem daňovníka podľa písmena b),
b)
podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nespolupracujúceho
štátu podľa § 2 písm. x),
c)
podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nespolupracujúceho
štátu podľa § 2 písm. x).
(2)
Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, plynúce od zahraničnej osoby, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s
ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, ktorá má sídlo alebo miesto skutočného
vedenia na území Slovenskej republiky a ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že
sa podieľa na základnom imaní zahraničnej osoby, ak plynú daňovníkovi podľa
a)
§ 2 písm. d) prvého bodu okrem daňovníka podľa písmena b),
b)
§ 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x),
c)
§ 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x).
(3)
Príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) až g), neznížené o výdavky, vyplácané daňovníkovi podľa
a)
odseku 1 písm. a) a odseku 2 písm. a) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní
daňového priznania podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) piateho bodu okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou
osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací
podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada,
b)
odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní
daňového priznania podľa § 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. a) šiesteho bodu okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou
osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací
podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.
(4)
Príjmy (výnosy) podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, neznížené o výdavky, vyplácané daňovníkovi podľa odseku 1 písm. c) a príjmy (výnosy)
podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu neznížené o výdavky vyplácané daňovníkovi podľa odseku 2 písm. c) sú súčasťou osobitného
základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 41 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. b) druhého bodu okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou
osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací
podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.
§ 51f
Opatrenia týkajúce sa mikrodaňovníkov, ktoré sú štátnou pomocou, možno vykonať len
v súlade s predpismi v oblasti štátnej pomoci.146ad)
§ 51g
Potvrdenia vydávané finančnou správou
(1)
Správca dane vydá daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou potvrdenie o daňovej
rezidencii na základe jeho žiadosti.
(2)
Správca dane vydá daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou potvrdenie o zaplatení
dane na území Slovenskej republiky na základe žiadosti tohto daňovníka alebo platiteľa
dane.
(3)
Vzory žiadosti a potvrdenia vydávaných podľa odsekov 1 a 2 určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ich na svojom webovom sídle.
§ 52
(1)
Na daňové povinnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky s výnimkou podľa odseku 14
a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31.
decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a vyplatených do 31. januára 2004
a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené od 1. januára
2004 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.146a)
(2)
Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenia uplatnené podľa doterajších predpisov sa uplatnia
až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie
vzťahuje. Podmienky ustanovené na uplatnenie oslobodenia od dane alebo zníženia dane
podľa § 4 ods. 1 písm. m), § 5 ods. 7, § 13 ods. 3 až 7 a úľavy na paušálnej dani
podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov, uplatnených do 31. decembra 2003 sa použijú aj po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona. Nárok na úľavu na paušálnej dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto zákona.
(3)
Daňovníci, ktorí vznikli v lehotách podľa § 35 a 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov, môžu uplatniť nárok na úľavy a ich čerpanie
podľa doterajších predpisov za podmienok ustanovených v § 52b, pričom nepreukazujú splnenie podmienok uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) zákona č.
366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov o dodržaní podielu
splateného vkladu zo zdrojov v zahraničí počas celej doby čerpania daňového úveru
najmenej vo výške 75 % a v § 35a ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 60 %. Ustanovenia osobitného predpisu147) nie sú dotknuté.
(4)
Úľavy na dani pre príjemcov investičných stimulov podľa § 35b a 35c zákona č. 366/1999
Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa aj po 1. januári 2004 použijú
na daňovníkov, ktorým bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce
úľavu na dani najneskôr do 31. decembra 2007. Nárok na čerpanie úľavy týmto daňovníkom
zostáva zachovaný do jej vyčerpania podľa ustanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí
investičných stimulov, toto rozhodnutie nie je možné vydať opakovane.
(5)
Na odchodné podľa osobitných predpisov22) prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa
doterajšieho predpisu, ak do 31. decembra 2003 služobný pomer trval najmenej päť rokov.
(6)
Ak podmienka trvania služobného pomeru, s ktorou osobitný predpis22) spája vznik nároku na odchodné, bude splnená až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona,
a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitného predpisu22) vznikne do
a)
31. decembra 2004, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 suma
zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,
b)
31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma
zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,
c)
31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma
zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,
d)
31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma
zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.
(7)
Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý do
31. decembra 2004 sa použijú ustanovenia zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred
1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2004 sa použije § 9 tohto zákona.
(8)
Ustanovenie § 30 sa použije na straty, ktoré môže daňovník odpočítavať prvýkrát po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona, aj keď boli vykázané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Daňovník,
ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov.
(9)
Rezervy na opravy hmotného majetku, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok
do 31. decembra 2003, sa dočerpajú, rozpustia a zahrnú do základu dane podľa daňovníkom
určeného plánu opráv počnúc daňovým priznaním podaným po účinnosti tohto zákona, najneskôr
do 31. decembra 2008. Rezervy, ktorých čerpanie podľa daňovníkom určeného plánu opráv
nastane po 31. decembri 2008, sa rozpustia do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím
roku 2004 rovnomerne, v každom zdaňovacom období vo výške jednej pätiny z celkovej
sumy vytvorenej rezervy. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník zrušením bez likvidácie,
rozpúšťa rezervy právny nástupca podľa prvej vety najneskôr do 31. decembra 2008.
Ak do 31. decembra 2008 je na daňovníka vyhlásený konkurz, rozpustia sa rezervy najneskôr
do 31. decembra 2008; ak po vyhlásení konkurzu dôjde k zrušeniu daňovníka v konkurze
bez právneho nástupcu, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku tohto daňovníka.
Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník v dôsledku zrušenia s likvidáciou, rozpustia
sa rezervy najneskôr do dňa zániku daňovníka. Rovnako sa budú čerpať alebo rozpúšťať
aj rezervy na opravu hmotného majetku v odpisovej skupine 2, ktorých tvorba nebola
uznaná za daňový výdavok už v roku 2003.
(10)
Zostatky rezerv a opravných položiek uznávaných za výdavky (náklady) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov podľa doterajších predpisov vytvorených do 31. decembra
2003 okrem rezerv na opravy hmotného majetku, ktorých postup pri čerpaní a rozpustení
je uvedený v odseku 9, sa prevádzajú do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a považujú
sa za rezervy alebo opravné položky podľa tohto zákona.
(11)
Zostatky rezerv v bankovníctve, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa
doterajšieho predpisu, sa zahrnú do príjmov v období ich čerpania najneskôr do obdobia
piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(12)
Príjmy a výdavky (náklady), ktoré sa podľa doterajšieho predpisu zahŕňali do základu
dane až po zaplatení alebo prijatí úhrady, zaúčtované do 31. decembra 2003 do výnosov
alebo nákladov daňovníka sa zahrnú do základu dane, s výnimkou podľa odseku 1, v tom
zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené alebo prijaté aj po 31. decembri 2003.
(13)
Na zdanenie nepeňažných vkladov do základného imania obchodnej spoločnosti alebo
družstva uskutočnených do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis.
(14)
Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa nezahrnie
do základu dane rozdiel z ocenenia jednotlivých zložiek odpisovaného majetku vykonaného
podľa osobitného predpisu1) ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie vzťahujúci sa k majetku daňovníka, pri ktorom
právny nástupca pokračuje v odpisovaní a nadobúdateľom zúčtovaný goodwill a badwill,
kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov a oceňovací rozdiel derivátov a cenných
papierov vzniknutý pri ich oceňovaní reálnou hodnotou, ak sú účtované do nákladov
alebo výnosov do 31. decembra 2003.
(15)
Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, pri zmene doby
odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať
tieto zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa doterajšieho predpisu, pričom
už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
(16)
Daňovník, ktorý obstaral a odpisoval do 31. decembra 2003 dopravné prostriedky, na
ktoré sa vzťahovala limitovaná vstupná cena podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 366/1999
Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo limitovaná výška nájomného
zahrnovaného do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 3 písm. f) zákona č. 366/1999 Z.
z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, pokračuje po 31. decembri 2003
v odpisovaní z preukázanej vstupnej ceny alebo v zahrnovaní nájomného do daňových
výdavkov z preukázanej výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve, pričom po 31.
decembri 2003 môže do daňových výdavkov zahrnúť len odpisy a nájomné pripadajúce na
zdaňovacie obdobia nasledujúce po 31. decembri 2003. Odpisy a nájomné, ktoré presahovali
zákonom ustanovený limit do 31. decembra 2003, nemôže daňovník dodatočne zahrnúť do
základu dane po 31. decembri 2003.
(17)
Na zmluvy o nájme pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra
2003 sa použije doterajší predpis. Zmeny vyplývajúce zo skrátenia odpisových lehôt
hmotného majetku v § 30 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení
neskorších predpisov je možné vykonať len po vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa.
(18)
Tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich
dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do príjmov do 31. decembra
2003, pričom ich splatnosť nastala po 31. decembri 2001, sa uzná do daňových výdavkov
vo výške a podľa podmienok uvedených v § 25 ods. 1 písm. v) treťom bode zákona č.
366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ak ide o pohľadávky,
ktoré vznikli do 31. decembra 2003. Ustanovenie § 20 ods. 14 sa použije na pohľadávky, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(19)
Daňovník, ktorý k 31. decembru 2003 alebo po tomto termíne splnil podmienky na odpis
pohľadávky, ktorej splatnosť nastala do 31. decembra 2002, do daňových výdavkov podľa
§ 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v
znení neskorších predpisov, odpíše tieto pohľadávky do daňových výdavkov podľa podmienok
tohto zákona, ak sa o trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky účtovalo
v nákladoch po 31. decembri 2002; na postúpenie tejto pohľadávky po 31. decembri 2003
sa použijú ustanovenia § 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov
v znení neskorších predpisov. Na zahrnovanie odpustenej sumy záväzku do základu dane,
prislúchajúcej k týmto pohľadávkam, sa použijú ustanovenia § 23 ods. 27 zákona č.
366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
(20)
Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona
sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona
č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri
2003.
(21)
Na zdanenie príjmu z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných
spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, obstaraných pred účinnosťou tohto
zákona, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov, sa použijú ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov aj po 31. decembri 2003.
(22)
Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu, ktoré boli vydané
do 31. decembra 2003, sa použijú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. s) a § 13 ods. 2 písm. f) sa použijú na štátne dlhopisy, ktoré boli vydané a registrované
v zahraničí po 31. decembri 2003, ak k výplate, poukázaniu alebo pripísaniu výnosu
dôjde po 31. decembri 2004.
(23)
Na zdanenie úrokov, výhier alebo iných výnosov plynúcich z vkladov na vkladných knižkách,
z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov pripísaných k 31. decembru
2003 sa použije doterajší predpis. Ustanovenie § 36 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999
Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na zdanenie úroku
alebo iného výnosu plynúceho fyzickej osobe z vkladu s dohodnutou dobou viazanosti
najmenej troch rokov, ktorý nie je určený na podnikanie, za podmienky, že výber istiny
a úroku nastane až po uplynutí tejto dohodnutej doby viazanosti, ak sa vklad ukončí
najneskôr do 31. decembra 2006 a úrok sa pripíše najneskôr do 31. decembra 2006.
(24)
Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom
za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely
a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31.
decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou,
je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou
(§ 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom
štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého
príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého
mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31.
decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý
má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty,
poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel
na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo
dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii
nie je predmetom dane.
(25)
Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. f) sa použije na hmotný majetok bezodplatne odovzdaný po 31. decembri 2003.
(26)
Pri posudzovaní splnenia podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa § 50 sa v roku 2004 použijú ustanovenia § 48 a 51a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov.
(27)
Ustanovenie § 17 ods. 13 o zániku daňovníka zrušením bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení obchodnej
spoločnosti alebo družstva so sídlom v členskom štáte Európskej únie sa prvýkrát uplatní
v zdaňovacom období, v ktorom sa Slovenská republika stane členom Európskej únie.
(28)
Zmeny vyplývajúce zo spôsobu účtovania podľa § 86 ods. 1 písm. i) a l) opatrenia ministerstva č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove
pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 740/2002 Z. z.) na účtoch 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, 381 – Náklady budúcich období a 382 –
Komplexné náklady budúcich období, vysporiada daňovník v základe dane najneskôr do
konca roku 2006. Toto sa vzťahuje i na daňové priznania podané po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona.
(29)
Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2004 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané
podľa doterajšieho predpisu.
(30)
Ustanovenie § 6 ods. 8 písm. a) a § 58 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na peňažné zvýhodnenie v súvislosti
s pôžičkami poskytnutými pred účinnosťou tohto zákona.
(31)
Na odchodné sudcov a prokurátorov podľa osobitných predpisov148) sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak je
a)
prijaté do 31. decembra 2004,
b)
prijaté po 31. decembri 2004 a ak
1.
výkon funkcie sudcu trval do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov alebo
2.
započítateľná prax prokurátora dosiahla do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov.
(32)
Ak podmienka podľa odseku 31 písm. b) bodov 1 a 2, s ktorými osobitné predpisy148) spájajú vznik nároku na odchodné, bude splnená až po 31. decembri 2004 a ak nárok
na vyplatenie odchodného podľa osobitných predpisov148) vznikne do
a)
31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma
zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,
b)
31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma
zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,
c)
31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma
zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,
d)
31. decembra 2008, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 suma
zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.
(33)
Pomerná časť úrokového výnosu z dlhopisov a pokladničných poukážok účtovaná do 31.
decembra 2003 do výnosov, nezahrnovaná do základu dane podľa § 23 ods. 4 písm. a)
zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa zahrnie
do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
dôjde k ich predaju alebo k ich splatnosti.
(34)
Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa tvorba rezerv
na nevyfakturované dodávky a služby, na nevyčerpané dovolenky a na vyplácanie prémií
a odmien, účtovaná do nákladov do 31. decembra 2003 zahrnie aj do daňových výdavkov.
(35)
Na účely vyčíslenia základu dane podľa § 5 a 6 tohto zákona možno v zdaňovacom období roka 2004 odpočítať príspevok na doplnkové
dôchodkové poistenie, ktorý zaplatí daňovník s príjmami podľa § 5 alebo § 6 v roku 2004, a to najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a za zdaňovacie obdobia rokov 2005
a 2006 najviac vo výške, spôsobom a za podmienok ustanovených v § 11 ods. 6 písm. a) a b) tohto zákona.
(36)
Postup pri prechode z evidencie príjmov, hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného
na podnikanie, pohľadávok a záväzkov, prijatých a vydaných účtovných dokladov, ktorú
viedol daňovník podľa § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov, do sústavy jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(37)
Kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanom pri
ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu
pohľadávky, respektíve platbe alebo odpisu záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom
období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe, alebo odpisu
záväzku.
(38)
Na zdanenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, ktoré boli vydané
do 31. decembra 2003, sa použijú ustanovenia o oslobodení úrokových výnosov uvedené
v § 4 ods. 2 písm. p) a § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z
príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.
(39)
Ustanovenie § 17 ods. 17 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použije pri podaní daňového priznania po
31. decembri 2004. Ak sa daňovník rozhodne nezahrnúť kurzové rozdiely do základu dane
už za prvé zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri
2004, oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 za toto zdaňovacie obdobie doručí správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania
za toto zdaňovacie obdobie. Kurzové rozdiely, rozdiely z precenenia cenných papierov
a derivátov nezahrnuté do základu dane sa zahrnú do základu dane najneskôr v zdaňovacom
období, ktoré sa končí 31. decembra 2007, a to počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré
je po 31. decembri 2004 podávané daňové priznanie.
(40)
Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 15, 18, 19 a 26, § 19 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 3 písm. o), § 20 ods. 9 písm. a), § 23 ods. 1 písm. e), § 25 ods. 6, § 26 ods. 8, § 32 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 3 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použijú pri podaní daňového priznania po
31. decembri 2004.
(41)
Za zdaňovacie obdobie roka 2005 si môže daňovník uplatniť za podmienok ustanovených
v § 33 daňový bonus na vyživované dieťa v sume 5 000 Sk, pričom za kalendárne mesiace január
až august v sume 400 Sk mesačne a za kalendárne mesiace september až december v sume
450 Sk mesačne.
(42)
Na podiely na zisku bez majetkovej účasti vyplatené po 1. januári 2005, z ktorých
bol vybraný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti do nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, sa
a)
použije § 3 ods. 2 písm. c) tohto zákona, ak ide o člena štatutárneho a dozorného
orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva,
b)
použije § 5 ods. 7 písm. i) tohto zákona, ak ide o zamestnanca obchodnej spoločnosti
alebo družstva okrem písmena a), a
(43)
Ak sa daňovník rozhodne nezahrnovať kurzové rozdiely do základu dane podľa § 17 ods. 17 počnúc zdaňovacím obdobím roka 2005, oznámenie o ich nezahrnovaní doručí správcovi
dane do 31. decembra 2005.
(44)
Súčasťou rozdielov z precenenia cenných papierov nezahrnutých do základu dane v zdaňovacom
období roku 2003, ktoré je daňovník povinný zahrnúť do základu dane najneskôr v lehote
ukončenej 31. decembrom 2007, sú aj oceňovacie rozdiely z cenných papierov určených
na predaj a obchodovanie, vzniknuté z ocenenia cenných papierov reálnou hodnotou,
o ktorých bol daňovník povinný účtovať k 1. januáru 2003 na účet výsledku hospodárenia
minulých rokov.
(45)
Na výšku vykázanej straty do 31. decembra 2003 odpočítavanej podľa § 30 sa použijú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. decembra
2003. Ak počas odpočtu straty podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných
do 31. decembra 2003 vykáže daňovník ďalšie straty, na ich odpočet sa použije § 30.
(46)
Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 medzi zostatkovou cenou opravnej položky k
odplatne nadobudnutému majetku odpisovanej podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, nezahrnuté do výdavkov alebo príjmov
daňovníka do konca roka 2004, sa zahrnú do výdavkov alebo príjmov daňovníka najneskôr
do konca roka 2006.
(47)
Postup podľa § 11 ods. 10 sa použije aj u daňovníka, ktorý si uplatnil zníženie základu
dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) až e) v roku 2005.
(48)
(49)
Pri predĺžení alebo skrátení dohodnutej doby finančného prenájmu sa výška mesačného
odpisu vypočítaná podľa § 26 ods. 8 upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene doby
trvania finančného prenájmu.
(50)
(51)
(52)
Ustanovenia § 12 ods. 3, § 19 ods. 2 písm. h) piateho bodu, § 19 ods. 3 písm. h), § 20 ods. 1, § 20 ods. 2 písm. f), § 20 ods. 16 až 19, § 52 ods. 50 a 51 v znení účinnom po 31. decembri 2005 sa použijú pri podaní daňového priznania po
31. decembri 2005.
(53)
Zostatok technickej rezervy na mimoriadne riziká poisťovní, ktorej tvorba nezodpovedá
postupu účtovania podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, sa zahrnie
do základu dane rovnomerne počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích
období. Ak ide o poisťovňu, ktorá vznikla po roku 1995, zostatok rezervy na mimoriadne
riziká sa zahrnie do základu dane počas toľkých zdaňovacích období, koľko uplynulo
od jej vzniku do 31. decembra 2005. Bez ohľadu na uvedené sa zostatok rezervy zahrnie
do základu dane najneskôr v zdaňovacom období do dňa zrušenia daňovníka bez likvidácie,
dňa predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie, ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu
do konkurzu, ku dňu zápisu zmeny do obchodného registra pri zmene právnej formy, pri
ktorej vzniká povinnosť podať priznanie podľa § 41 ods. 8, a ku dňu zmeny sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky.
§ 52a
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
§ 52b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007
(1)
Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. i) sa môže použiť po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie
roka 2006 alebo pri podaní daňového priznania z príjmov podľa § 5 za zdaňovacie obdobie roka 2006, podanom po 31. decembri 2006.
(2)
Ustanovenia § 11 v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka
2007.
(3)
Podľa § 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné započítať daň zrazenú
z úrokového príjmu po prvýkrát v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2006.
Podľa § 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné v daňovom priznaní alebo
v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2005 podanom po 31. decembri
2006 započítať daň zrazenú z úrokového príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného
v období od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, pričom na toto dodatočné daňové priznanie
sa nevzťahujú ustanovenia § 39 ods. 3 poslednej vety, ods. 4 a 5 osobitného predpisu.128)
(4)
Daňovníci, na ktorých sa vzťahuje § 52 ods. 3 môžu uplatniť nároky ustanovené v § 52 ods. 3, ak podmienky podľa § 35 ods. 1 písm. a) a § 35a ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999
Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. budú splnené najneskôr
do 31. marca 2007.
(5)
Lehoty ustanovené v § 35 ods. 8 a v § 35a ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. sa použijú primerane aj na zdaňovacie obdobie,
ktorým je hospodársky rok.
(6)
Úroky z omeškania, o ktorých banky účtovali vo výnosoch, nezahrnuté do základu dane
do konca roka 2005 podľa § 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005, sa zahrnú do základu dane počnúc zdaňovacím
obdobím, za ktoré sa po 31. decembri 2006 podáva daňové priznanie, najneskôr však
do 31. decembra 2007. Úroky z omeškania platené bankám zahrnované do daňových výdavkov
podľa § 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa zahrnú do základu dane daňovníka v zdaňovacom
období, v ktorom došlo k ich zaplateniu.
(7)
Ustanovenia § 25 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré
je daňovník povinný po 31. decembri 2006 podať daňové priznanie. Ustanovenia § 50 ods. 1 a 2 v znení účinnom od 29. decembra 2006 sa použijú na vyhlásenia podané za zdaňovacie
obdobie ukončené najneskôr 31. decembra 2006 a ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom do 28. decembra 2006 sa použije pri poukazovaní podielu zaplatenej
dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2006.
(8)
Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) v znení účinnom odo dňa vyhlásenia sa prvýkrát použije pri daňovom priznaní podanom
po dni vyhlásenia.
(9)
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. o) druhý bod v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na zabezpečovacie deriváty,1) pri ktorých k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo po 1.
januári 2007. Ak k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo pred
1. januárom 2007, môže si daňovník o náklady na zabezpečovacie deriváty, ktoré prevyšovali
príjmy (výnosy) z derivátov, upraviť základ dane za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr
v roku 2007.
(10)
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na príjmy plynúce z predaja podielových
listov od 1. apríla 2007.
(11)
Ustanovenie § 43 ods. 10 v znení účinnom od 1. apríla 2007 sa použije aj na podielové listy obstarané do 31.
decembra 2003, ak k ich vyplateniu (vráteniu) dôjde od 1. apríla 2007, pričom na tieto
podielové listy daňovník môže použiť ustanovenie § 52 ods. 20 pri podaní daňového priznania. Ak daňovník obstaral podielové listy do 31. marca
2007 a pri ich vyplatení (vrátení) dôjde k vykonaniu zrážky dane od 1. apríla 2007
podľa § 43 ods.10 v znení účinnom od 1. apríla 2007, môže si daňovník pri podaní daňového priznania
znížiť základ dane vykázaný pre daň vyberanú zrážkou z tohto príjmu, o sumu rozdielu,
o ktorý výdavky spojené s nadobudnutím podielových listov prevyšujú cenu, za ktorú
boli podielové listy vydané.
§ 52c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2007
(1)
Ustanovenia § 17 ods. 25 a § 20 ods. 20 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania
za zdaňovacie obdobie ukončené v roku 2007, podanom po 28. februári 2007.
(2)
Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej
dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2007.
§ 52d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008
(1)
Daňovník, ktorému bolo povolené vyrovnanie alebo reštrukturalizácia do 31. decembra
2006, použije na určenie zdaňovacieho obdobia, ktorého začiatok je v tejto lehote,
a na preddavky na daň ustanovenia zákona účinného do 31. decembra 2006.
(2)
Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo do 31. decembra 2007,
sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007.
(3)
Daňovník, ktorý postupoval podľa § 17 ods. 12 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2007, upraví základ dane najneskôr do 31. decembra
2008 o poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia, aj keď
nedošlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení do skončenia zdaňovacieho
obdobia roka 2008, na ktorých úhradu bol preddavok prijatý alebo poskytnutý.
(4)
Daňovník, ktorému bola poskytnutá dotácia na obstaranie hmotného majetku do 31. decembra
2007, rozdiel medzi výškou daňových odpisov tohto hmotného majetku uznaných za daňový
výdavok k 31. decembru 2007 a výškou dotácie, zahrnutej do základu dane do 31. decembra
2007, zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich
zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009.
(5)
Ustanovenie § 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije aj na záväzky, pri ktorých do 31. decembra
2007 uplynula od splatnosti doba dlhšia ako 36 mesiacov, pričom suma týchto záväzkov
zvyšujúca základ dane sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009.
(6)
Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový
výdavok podľa § 20 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra
2009, pričom ak do tohto obdobia
a)
daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu
dňu jeho vstupu do likvidácie,
b)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia
konkurzu alebo
c)
daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.
(7)
Zostatok technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a
nenahlásených v bežnom účtovnom období vykázaný pred 1. januárom 2008, tvorba ktorej
bola uznaná za daňový výdavok sa zahrnie do základu dane počas dvoch bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom
ak do tohto obdobia
a)
daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu
dňu jeho vstupu do likvidácie,
b)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia
konkurzu alebo
c)
daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.
(8)
Rozdiel, o ktorý zostatok opravných položiek v poisťovníctve, tvorba ktorých bola
uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 8 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra
2007, prevyšuje zostatok opravných položiek vypočítaných podľa § 20 ods. 14 účinného od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom
ak do tohto obdobia
a)
daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu
dňu jeho vstupu do likvidácie,
b)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia
konkurzu alebo
c)
daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.
(9)
Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový
výdavok podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch
bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra
2009, pričom ak do tohto obdobia
a)
daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu
dňu jeho vstupu do likvidácie,
b)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia
konkurzu alebo
c)
daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia.
(10)
Ak splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu predchádza splatnosť výnosu z dlhopisu,151) pomerná časť úrokového výnosu podľa § 52 ods. 33 sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom je výnos z dlhopisu, súčasťou
ktorého je aj táto pomerná časť úrokového výnosu, splatný. Splatný výnos z dlhopisu
nezahrnutý do základu dane v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra 2007, sa zahrnie
do základu dane najneskôr v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra 2008.
(11)
Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu
zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov zverejnenom
v roku 2008.
§ 52e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009
(1)
Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené daňovníkom v súvislosti s prechodom zo
slovenskej meny na euro vrátane výdavkov (nákladov) na zaokrúhlenie sa považujú za
daňové výdavky, ak spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 písm. i) a § 19 až 21 v znení účinnom od 1. januára 2009.
(2)
Daňovník, ktorý má podľa § 17 ods. 17 podané oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane v období, v ktorom
sa o nich účtuje, zahrnie kurzové rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období,
v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku,
pričom kurzový rozdiel pri pohľadávke alebo záväzku znejúcich na
a)
euro predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri
ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou
pohľadávky alebo záväzku v eurách ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu
pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku,
b)
cudziu menu predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou
pri ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou
pohľadávky alebo záväzku znejúcich na cudziu menu prepočítaného podľa § 31 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu
pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku.
(3)
Daňovník, ktorý obstaral a uviedol do užívania1) hmotný majetok do 31. decembra 2008, prepočíta vstupnú cenu, daňové odpisy a zostatkovú
cenu, vyjadrené v slovenských korunách, k 1. januáru 2009 konverzným kurzom na eurá
a zaokrúhli ich podľa § 47 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2009.
(4)
Daňovník, ktorý uplatňoval zrýchlené odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra
2008 podľa § 28, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa § 28 zo zostatkovej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3. Daňovník, ktorý
uplatňoval rovnomerné odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 27, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa § 27 zo vstupnej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3.
(5)
(6)
Výdavky (náklady) vynaložené daňovníkom do 31. decembra 2008 a príjmy (výnosy), o
ktorých sa účtovalo do 31. decembra 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvňujú
základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú
konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Rovnako sa postupuje
aj pri uplatňovaní daňovej straty podľa § 30.
§ 52f
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2009
(1)
(2)
Ustanovenie § 18 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré
sa začne po 31. decembri 2008.
§ 52g
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009
(1)
Na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane sa na zdaňovacie obdobia
rokov 2009 a 2010 nepoužije § 11 ods. 2 a 3 a základ dane sa na tieto zdaňovacie obdobia zníži takto:
a)
ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
1.
sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná
časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5 násobku sumy platného
životného minima,
2.
je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane
ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44-násobku platného životného minima
a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť
základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule,
b)
ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane
1.
rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka
(manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
1a.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma zodpovedajúca 22,5 násobku platného životného minima,
1b.
má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5 násobku platného životného
minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi
sumou zodpovedajúcou 22,5 násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky
(manžela),
1c.
má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5 násobku platného životného
minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
2.
vyšší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s
daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období
2a.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma zodpovedajúca rozdielu 66,5 násobku platného životného minima a jednej štvrtiny
základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu
dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
2b.
má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je
suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak
táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
sa rovná nule.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. a) prvého bodu sa použije po prvýkrát pri vyberaní preddavkov
na daň podľa § 35 zo zdaniteľnej mzdy za mesiac marec 2009. Ustanovenia odseku 1 sa použijú pri vykonaní
ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 alebo pri podaní daňového
priznania za zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010.
(3)
Postup podľa ustanovenia § 6 ods. 14 v znení účinnom od 1. marca 2009 môže za celé
zdaňovacie obdobie použiť aj daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú
zárobkovú činnosť, ktorý v zdaňovacom období roka 2009 do 28. februára 2009 účtoval1) alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10.
(4)
Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie končiace po 28. februári 2009 sa
použijú ustanovenia zákona v znení účinnom od 1. marca 2009 s výnimkou prílohy č. 1 v znení účinnom od 1. marca 2009, podľa ktorej daňovník, ak sa tak rozhodne, zaradí
hmotný majetok do odpisových skupín až od 1. januára 2010.
(5)
(6)
Pri hmotnom majetku, ktorého vstupná cena je 1 700 eur a menej, môže daňovník, ktorého
zdaňovacie obdobie končí po 28. februári 2009, zahrnúť zostatkovú cenu v plnej výške
do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009 v daňovom priznaní
podanom po 28. februári 2009 alebo pokračovať v začatom odpisovaní podľa § 27 alebo § 28.
(7)
Zostatkovú cenu zriaďovacích výdavkov zahrnie daňovník v plnej výške do daňových
výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009 v daňovom priznaní podanom po
28. februári 2009.
(8)
Ustanovenie § 22 ods. 15 v znení účinnom od 1. marca 2009 môže daňovník po prvýkrát použiť na majetok, ktorý
uviedol do užívania v zdaňovacom období končiacom v roku 2009.
(9)
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok a ktorý postupuje podľa § 52d ods. 4 až 6, 8 a 9, upravuje základ dane v súlade s týmito ustanoveniami rovnomerne počas dvoch bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2010 a
ktorý postupuje podľa § 52d ods. 7, najneskôr do 31. decembra 2010.
(10)
Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky, ktoré boli vydané
a registrované v zahraničí do 28. februára 2009 sa použijú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. r) a § 13 ods. 2 písm. f) v znení účinnom do 28. februára 2009.
(11)
Výnimka ustanovená v § 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. marca 2009 sa použije po prvýkrát pri podaní daňového priznania
podanom po 28. februári 2009.
§ 52h
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2010
(1)
Ustanovenie § 5 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na zamestnaneckú opciu poskytnutú
zamestnávateľom po 31. decembri 2009 na nákup zamestnaneckej akcie.
(2)
Ustanovenie § 17 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na daňovú stratu stálej prevádzkarne
umiestnenej v zahraničí vykázanú po 31. decembri 2009.
(3)
Ustanovenia § 19 ods. 3 písm. t) a § 51a ods. 3 až 7 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použijú pri podávaní daňového priznania po
1. januári 2010 za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009.
(4)
Pri odpisovaní goodwillu alebo záporného goodwillu vzťahujúceho sa ku kúpe podniku
alebo jeho časti alebo nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti, ku ktorým došlo
do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra
2009 aj po tomto období.
(5)
Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z kapitálových účastín vzťahujúcich sa k nepeňažným
vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 vrátane určenia vstupnej ceny pri odpisovaní
hmotného majetku a nehmotného majetku sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom
do 31. decembra 2009 aj po tomto období.
(6)
Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí, rozdelení
obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra
2009 aj po tomto období.
(7)
Ustanovenie § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na pohľadávky vzniknuté po 31. decembri
2009, pričom ak sa daňovník rozhodne, môže ustanovenie § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 použiť aj na pohľadávky vzniknuté do 31. decembra
2009.
(8)
Ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2009 sa použije na uplatnenie výdavkov podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane uplatnenia výdavkov
podľa § 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku podľa § 17a až 17e aj po 31. decembri 2009, ak tento majetok bol nadobudnutý do 31. decembra 2009.
(9)
Ustanovenie § 30 ods.1 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na daňové straty vykázané po 31. decembri
2009.
(10)
Ak daňovník do 31. decembra 2009 vypočítal preddavky podľa § 42 z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie zníženej o uplatnený nárok na úľavu na
dani v správnej výške podľa tohto zákona a takto vypočítané preddavky zaplatil v lehote
podľa § 42, správca dane neuplatní úrok z omeškania podľa osobitného predpisu,127) a ak už bol tento úrok z omeškania zaplatený, správca dane ho na žiadosť daňovníka
vráti.
(11)
Ustanovenie § 49 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania
k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra
2009 a pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie končiace najskôr 31. decembra 2010.
(12)
Ustanovenie § 50 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije aj na prijímateľa, ktorý si nesplnil
povinnosť podľa § 50 ods. 13 v znení účinnom do 31. decembra 2009 a komora ho nezaradila do zoznamu prijímateľov
na rok 2010.
(13)
Na výpočet nezdaniteľných častí základu dane podľa § 52g ods. 1 sa za zdaňovacie obdobie roka 2010 použije životné minimum platné k 1. januáru 2009
v sume 178,92 eura.
(14)
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. v) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania
na zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 31. decembrom 2009.
§ 52i
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011
(1)
Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2011 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania
za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2010 a pri podávaní daňového
priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2014.
(2)
Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie
obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2015 až 31. decembra 2017, je oprávnený vyhlásiť
v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1,5
% sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie
daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1
% zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na
podnikanie,67) na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1 %
zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie
týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom
len do výšky 1 % zaplatenej dane.
(3)
Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie
obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2018 až 31. decembra 2020, je oprávnený vyhlásiť
v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1
% sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie
daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1,5
% zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na
podnikanie,67) na účely vymedzené v § 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1,5
% zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie
týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom
len do výšky 0,5 % zaplatenej dane.
(4)
Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach, počnúc zdaňovacím
obdobím končiacim najskôr 31. decembra 2021, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie
týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 0,5 % sa má poukázať
ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 na účely vymedzené v § 50 ods. 5.
§ 52j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011
(1)
Ustanovenie § 5 ods. 5 písm. a) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije pri zahraničnej pracovnej ceste, na
ktorú bol zamestnanec vyslaný po 31. decembri 2010.
(2)
Oslobodenie príjmu podľa § 9 ods. 1 písm. a), i) a j) predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na príjmy z predaja takéhoto majetku
nadobudnutého do 31. decembra 2010. Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný
pred 1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2010 sa použije § 9 predpisu účinného do 31. decembra 2010.
(3)
Na uplatnenie § 11 ods. 1 až 4 a odseku 9 za zdaňovacie obdobie roku 2010 a predchádzajúce zdaňovacie obdobia sa
použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2010.
(4)
Ustanovenie o porušení podmienok podľa § 5 ods. 9 predpisu účinného do 31. decembra
2010 sa použije aj pri porušení podmienok po 31. decembri 2010.
(5)
Ustanovenie § 17c ods. 3 písm. c) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije na goodwill alebo záporný goodwill
vykázaný u právneho nástupcu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností
alebo družstiev, u ktorých nastal rozhodný deň77c) po 31. decembri 2010.
(6)
Ustanovenie § 22 ods. 7 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije na nehmotný majetok uvedený do užívania
po 31. decembri 2010.
(7)
Ustanovenie § 43 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na zdaňovanie príjmov zo závislej
činnosti zúčtovaných do 31. decembra 2010 a vyplatených do 31. januára 2011.
(8)
Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) predpisu účinného od 1. januára
2011 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených
a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu59h) plynúce do 31. decembra 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania,59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu.59g)
(9)
Ustanovenia § 51b ods. 1 až 12 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú poslednýkrát
pri podávaní daňového priznania na daň z emisných kvót za rok 2012.
(10)
Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 2 písm. l) a § 51b ods. 13 predpisu účinného
od 1. januára 2011 sa uplatnia, ak daňová povinnosť k dani z emisných kvót vznikla
do konca roka 2012.
§ 52k
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2011
(1)
Ustanovenia § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1.
augusta 2011 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) obsahujúce úľavu na dani; takýto daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani
podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011.
(2)
Ak daňovník pokračuje po 1. auguste 2011 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona
č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011, ak
a)
nebude súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b alebo
b)
dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo § 30b, pričom o túto dobu uplatňovania úľavy na dani sa doba podľa § 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011 skracuje.
(3)
Správca dane je povinný vykonať kontrolu dodržania podmienok na uplatnenie úľavy
na dani podľa § 35, 35a, 35b a 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v
znení neskorších predpisov za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom boli tieto úľavy
na dani uplatnené, a to v lehote podľa osobitného predpisu.34)
(4)
Nárok na uplatnenie daňovej úľavy podľa § 30a ods. 2 písm. b) predpisu účinného od
1. augusta 2011 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej
pomoci podľa osobitného predpisu120a) vydané po 31. júli 2011.
§ 52l
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. augusta 2011
Ak daňovník nepoužije kladný výsledok hospodárenia z verejného zdravotného poistenia
v súlade s § 13 ods. 2 písm. i) podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2011, je povinný zahrnúť takéto
výnosy z verejného zdravotného poistenia podľa § 13 ods. 2 písm. i) do základu dane najneskôr v zdaňovacom období roku 2012.
§ 52m
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012
(1)
Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla registračná povinnosť alebo oznamovacia
povinnosť pred 1. januárom 2012, a táto registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť
nebola do 31. decembra 2011 splnená, na postup pri registrácii sa použijú ustanovenia
tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012 a ustanovenia osobitného predpisu128) prvýkrát od 1. januára 2012.
(2)
Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vznikla na území Slovenskej republiky
stála prevádzkareň do 31. decembra 2011, nie je registrovaná, je povinná sa zaregistrovať
podľa tohto zákona do 31. marca 2012.
(3)
Organizačná jednotka fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bola registrovaná
ako platiteľ dane podľa osobitného predpisu účinného do 31. decembra 2011, sa považuje
za platiteľa dane podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012, pričom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá túto organizačnú jednotku zriadila, je povinná
v lehote do 31. júna 2012 zrušiť registráciu organizačnej jednotky ako platiteľa dane.
Ak fyzická osoba alebo právnická osoba nezruší registráciu organizačnej jednotky ako
platiteľa dane v určenej lehote ani na výzvu správcu dane, správca dane túto registráciu
organizačnej jednotky zruší z úradnej moci najneskôr do 31. decembra 2012.
(4)
Na zrušenie registrácie organizačnej jednotky ako platiteľa dane sa použijú ustanovenia
tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012 a ustanovenia osobitného predpisu128) prvýkrát od 1. januára 2012, pričom odo dňa zrušenia registrácie práva a povinnosti
tejto organizačnej jednotky ako platiteľa dane vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného
predpisu128) prechádzajú na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá túto organizačnú jednotku
vytvorila.
(5)
Na sankcie vyrubené po 31. decembri 2011 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.128)
§ 52n
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2011
Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. a), ods. 5 a 15 v znení účinnom od 1. decembra 2011 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania
alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie
obdobie roku 2012.
§ 52o
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012
(1)
Na nájomné zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra
2011 vrátane postúpenia týchto nájomných zmlúv bez zmeny podmienok na nového nájomcu
aj po 31. decembri 2011 sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra 2011.
(2)
Ustanovenie § 6 ods. 6 prvej vety v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použije po prvýkrát pri podaní daňového priznania
za zdaňovacie obdobie roka 2011.
(3)
Ustanovenia § 4 ods. 2, § 6 ods. 6 druhej a tretej vety a § 30 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú na daňovú stratu vykázanú po 31. decembri
2011.
(4)
Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového
priznania po 31. decembri 2011.
(5)
Ustanovenia § 27 ods. 2 a 3 a § 28 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú na hmotný majetok uvedený do užívania
po 31. decembri 2011.
§ 52p
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 30. júna 2012
(1)
Ustanovenia § 51b v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú pri podávaní daňového
priznania k dani z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu
obdobiu roka 2012, pričom ustanovenie § 52j ods. 9 sa neuplatní.
(2)
Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú na výnosy (príjmy)
z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2011 podľa osobitného
predpisu59h) plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania,59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,59g) pričom ustanovenie § 52j ods. 8 sa neuplatní. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných
v roku 2012 podľa osobitného predpisu59h) plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania,59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,59g) sú súčasťou základu dane. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených
a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu59h) plynúce do 29. júna 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania,59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,59g) sú súčasťou základu dane pri podaní daňového priznania k dani z príjmov po 29. júni
2012. Ak tieto výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných
v roku 2012 podľa osobitného predpisu59h) plynúce do 29. júna 2012 neboli súčasťou základu dane v daňovom priznaní k dani z
príjmov podanom do 29. júna 2012 a nie sú súčasťou základu dane z emisných kvót, daňovník
je povinný zahrnúť ich do základu dane v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období.
(3)
Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 2 písm. l) a § 51c ods. 2 v znení účinnom do 29. júna 2012 sa uplatnia na daňovú povinnosť k dani z emisných
kvót, ktorá vznikla za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu
roka 2012, pričom ustanovenie § 52j ods. 10 sa neuplatní.
(4)
Ak daňovník zaplatil preddavky na daň z emisných kvót na rok 2012, uplatní sa primerane
postup podľa § 42 ods. 13.
§ 52r
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2013
Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2013 sa
pri osobe, ktorá zaplatila dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a
ktorej zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu,152) použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2012.
§ 52s
Prechodné ustanovenia k podávaniu daňového priznania k dani z emisných kvót
(1)
Daňovník, ktorý nepodal daňové priznanie na daň z emisných kvót za posledné zdaňovacie
obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roku 2012 do 29. septembra 2012, je povinný
toto daňové priznanie podať v lehote do 15. októbra 2012, pričom daň z emisných kvót
je v tejto lehote aj splatná.
(2)
Na postup správcu dane sa pri vrátení rozdielu zaplatených preddavkov na daň z emisných
kvót, ktoré sú vyššie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní, použijú
ustanovenia osobitného predpisu.126)
§ 52t
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013
(1)
Na zdanenie príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných do 31. decembra 2012 a vyplatených
do 31. januára 2013 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použijú ustanovenia zákona
účinného do 31. decembra 2012.
(2)
Ustanovenie § 15 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2013 s výnimkou uvedenou v odseku 10.
(3)
Ustanovenia § 7 ods. 4 a 7, § 8 ods. 3 a 12 a § 9 ods. 2 písm. i) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania
po 31. decembri 2012.
(4)
Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2013 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané
podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012.
(5)
Ustanovenie § 39 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije pri podávaní hlásenia za zdaňovacie
obdobie 2012 a pri podávaní prehľadu za mesiac január 2013.
(6)
Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového
priznania po 31. decembri 2012.
(7)
Ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa nepoužijú pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie
pripadne na kalendárny rok 2013. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie
po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 a súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí okrem daňovníka
v konkurze alebo v likvidácii, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi
dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace,
pričom koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z
týchto troch kalendárnych mesiacov. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch
zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu podľa druhej vety; v tejto predĺženej lehote
je daň aj splatná.
(8)
Lehotu podľa odseku 7 možno v odôvodnených prípadoch opätovne predĺžiť najviac o
tri kalendárne mesiace na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi
dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie daňového priznania
podľa odseku 7. Ak daňovník do uplynutia predĺženej lehoty na podanie daňového priznania
podľa odseku 7 neobdrží rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na podanie
daňového priznania, je povinný daňové priznanie podať v lehote na podanie daňového
priznania uvedenej v oznámení podľa odseku 7. Ak správca dane rozhodne o opätovnom
predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, v tejto opätovne predĺženej lehote
je daň aj splatná.
(9)
Ak podľa daňového priznania podaného v lehote podľa odseku 7 alebo odseku 8 daňovník
nedosiahol príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňové priznanie sa považuje za
podané po lehote podľa § 49 ods. 2 a správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu.132a)
(10)
Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v kalendárnom
roku 2012 a ktorý skončí v roku 2013, vypočíta svoju daňovú povinnosť ako súčet
a)
súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia
do 31. decembra 2012 a sadzby dane vo výške 19 %; táto pomerná časť základu dane sa
vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov
tohto zdaňovacieho obdobia, a počtu mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31.
decembra 2012 a
b)
súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku kalendárneho roka
2013 do konca zdaňovacieho obdobia a sadzby dane vo výške 23 %; táto pomerná časť
základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu
a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia, a počtu mesiacov od 1. januára 2013 do
konca zdaňovacieho obdobia.
(11)
Ustanovenie § 51d v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené
najneskôr do 31. decembra 2013.
§ 52u
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2013
(1)
Ustanovenia § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. mája
2013 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani
podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013.
(2)
Ak daňovník pokračuje po 1. máji 2013 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona č.
366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo § 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. mája 2013, ak
a)
(3)
Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 2 predpisu účinného od 1. mája 2013 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie
o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) vydané po 30. apríli 2013.
§ 52v
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2013
Postup podľa § 6 ods. 2 písm. a), § 7 ods. 1 písm. h) a ods. 3, § 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu, § 43 ods. 3 písm. h), i) a l) a § 43 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. júla 2013 sa použije pri zdanení výnosov
(príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok vyplatených, poukázaných alebo pripísaných
v prospech daňovníka od 1. júla 2013.
§ 52z
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2014
Ustanovenia § 11 ods. 10 až 13 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania
a pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2014 a pri podaní daňového priznania
za zdaňovacie obdobie 2014.
§ 52za
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014
(1)
Postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použije po prvýkrát pri výpočte nepeňažného
príjmu zamestnanca za január 2014. Ak bolo zamestnancovi v predchádzajúcich zdaňovacích
obdobiach poskytnuté to isté motorové vozidlo zamestnávateľa na používanie na služobné
účely a súkromné účely, nepeňažný príjem sa vypočíta zo zníženej vstupnej ceny podľa
§ 5 ods. 3 písm. a) druhého bodu v znení účinnom od 1. januára 2014.
(2)
Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2014 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané
podľa predpisu účinného do 31. decembra 2013.
(3)
Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vo vydanom potvrdení podľa § 39 ods. 5 neuviedol údaje podľa § 39 ods. 2 písm. i) v znení účinnom do 31. decembra 2013 za
niektoré kalendárne mesiace roku 2013 alebo za celé zdaňovacie obdobie roku 2013,
takéto potvrdenie sa bude v roku 2014 akceptovať pri vykonaní ročného zúčtovania alebo
podaní daňového priznania za rok 2013 aj, ak tento zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, svojmu zamestnancovi vyplatil príjmy uvedené v mzdovom liste podľa § 39 ods.
2 písm. i) v znení účinnom do 31. decembra 2013.
(4)
Neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až
2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od
základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1.
januára 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie
obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3.
(5)
Výnosy z hypotekárnych záložných listov153) podľa § 7 ods. 1 písm. h) v znení účinnom do 31. decembra 2013 prijaté fyzickou osobou od 1. júla 2013 do 31.
decembra 2013 sa v roku 2014 zdania daňou vyberanou zrážkou spôsobom ustanoveným v
§ 43 ods. 10 na základe písomnej dohody platiteľa dane s fyzickou osobou, ktorá je príjemcom takéhoto
výnosu. Na postup platiteľa dane pri zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou sa
primerane použijú ustanovenia § 43 ods. 1, 4, 11 a 12, pričom platiteľ dane je povinný daň vyberanú zrážkou odviesť správcovi dane najneskôr
do 28. februára 2014. Ak v lehote do 15. februára 2014 neuzatvorí fyzická osoba, ktorá
je príjemcom takéhoto výnosu, takúto písomnú dohodu s platiteľom dane, je povinná
zahrnúť tento výnos do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7.
(6)
Ustanovenie § 15 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2014.
(7)
Ustanovenie § 46b v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije za zdaňovacie
obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2014 okrem zdaňovacieho obdobia podľa
odseku 8.
(8)
Daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v
priebehu kalendárneho roka 2014, neplatí daňovú licenciu podľa § 46b za zdaňovacie
obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom
predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
(9)
Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2014 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka
na hospodársky rok, platí daňovú licenciu podľa § 46b za zdaňovacie obdobie ukončené
dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s daňovou licenciou za bezprostredne nasledujúce
zdaňovacie obdobie.
§ 52zb
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. marca 2014
Ak Slovenská republika uzatvorí medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia
alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní v priebehu zdaňovacieho
obdobia roku 2014, príslušný štát bude doplnený do zoznamu podľa § 2 písm. x) bez ohľadu na skutočnosť, že medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia alebo
medzinárodná zmluva o výmene informácií týkajúcich sa daní nadobudne účinnosť po 31.
decembri 2014.
§ 52zc
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2016
Postup podľa § 39 ods. 7 a ods. 9 písm. b) a § 50 ods. 6 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej
dane po 31. decembri 2017.
§ 52zd
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
(1)
Pri nájomných zmluvách s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorených od 1.
januára 2004 do 31. decembra 2014 sa použijú ustanovenia predpisu účinného od 1. januára
2015, okrem zmeny doby trvania týchto zmlúv, ktorú je možné vykonať len po vzájomnej
dohode nájomcu a prenajímateľa v rozsahu vyplývajúcom zo skrátenia alebo predĺženia
doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1.
(2)
Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 5, 6, 19, 24, 34 a 35, § 18, § 19 ods. 2 písm. t) a ods. 3 písm. a), b), n) a p), § 20 ods. 9 písm. a) a ods. 10, § 21 ods. 1 písm. h), § 21 ods. 2 písm. m) a n), § 22 ods. 9, 11 a 12, § 24 ods. 8, § 25 ods. 3, § 25 ods. 5 písm. c), § 26 ods. 1 až 3 a 8 až 11, § 27 ods. 1, § 28, § 30c, § 42 ods. 2, príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie,
ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.
(3)
Postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa prvýkrát použije pri výpočte nepeňažného príjmu
poskytnutého zamestnancovi po 31. decembri 2014.
(4)
Ustanovenie § 17 ods. 33 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa po prvýkrát použije na zmluvy o predaji majetku,
pri ktorých sa výnos z predaja majetku zaúčtuje na účet výnosov budúcich období po
31. decembri 2014.
(5)
Ustanovenie § 21a v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použije po prvýkrát na úroky plynúce na základe
zmlúv o úveroch a pôžičkách pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2015.
(6)
Pri zmene metódy odpisovania, pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania,
ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri
tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2014, pričom
už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
(7)
Daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako
sa zvyšovala suma životného minima39a) k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Tento postup sa po prvýkrát použije
za zdaňovacie obdobie 2015. Ustanovenie § 52 ods. 48 sa od 1. januára 2015 neuplatňuje.
(8)
Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2015 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané
podľa predpisu účinného do 31. decembra 2014.
(9)
Ustanovenie § 17 ods. 36 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa po prvýkrát použije pri podaní daňového priznania
po 31. decembri 2014.
§ 52ze
Prechodné ustanovenie účinné od 15. marca 2015
Daňovník, ktorý si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú
časť základu dane podľa § 11 ods. 8, je povinný zvýšiť si základ dane o sumu zaplatených
dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, ak mu zaniklo právne postavenie sporiteľa
podľa osobitného predpisu153a) a
a)
bola mu vyplatená suma podľa osobitného predpisu,153b) podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu bola táto suma vyplatená,
alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie,
b)
uzatvoril dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
programovým výberom podľa osobitného predpisu,153c) podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola táto dohoda uzatvorená,
alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, v ktorom mu zaniklo právne
postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu.153a)
§ 52zf
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015
(1)
Ustanovenia § 30a predpisu účinného od 1. apríla 2015 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. apríla
2015 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu,120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani
podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 30a predpisu účinného do 31. marca 2015 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a predpisu účinného od 1. apríla 2015.
(2)
Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 2 predpisu účinného od 1. apríla 2015 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie
o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) vydané po 31. marci 2015.
§ 52zg
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1)
Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d), § 17 ods. 32, § 17a ods.7 písm. a) a b), § 17b ods. 6 písm. a) a b) a § 17c ods. 4 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. januára 2016 je možné použiť po prvýkrát pri podaní daňového
priznania po 31. decembri 2015.
(2)
Ustanovenia § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú pri úprave výsledku hospodárenia pri
majetku, ktorý je ocenený reálnou hodnotou80ac) po 31. decembri 2015. Pri majetku, ktorý je ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou1) sa použije pri úprave výsledku hospodárenia § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2015.
(3)
Ustanovenie § 20 ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije na tvorbu technických rezerv v zdaňovacom
období, ktoré začína najskôr 1. januára 2016.
(4)
V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 sa pri poukázaní sumy podielu zaplatenej
dane použijú ustanovenia § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 7 a 9 písm. b) a § 50 ods. 6 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2015.
(5)
Ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej
dane po 31. decembri 2015. Ustanovenia § 52i sa od 1. januára 2016 nepoužijú.
(6)
Pri poukázaní podielu zaplatenej dane v období od 1. januára 2016 do 31. decembra
2017 vyhlásenie obsahuje
a)
presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to
1.
meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie
predkladané daňovníkom fyzickou osobou,
2.
obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak
ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,
b)
sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,
c)
zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
d)
identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa § 50 ods. 4, a to obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,
e)
uvedenie sumy pripadajúcej na každého prijímateľa.
(7)
V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 notár, ktorý osvedčuje každoročne
prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa § 50 ods. 6 písm. d), e), g), h), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu
podľa odseku 6 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má
prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu
prijímateľov na nasledujúci rok.
(8)
Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. f) a g), § 25a a § 25 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú na finančný majetok,1) hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný po 31. decembri 2015.
(9)
Zostatok technickej rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov
vykázaný pred 1. januárom 2016 sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne
po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré sa
začína najskôr 1. januára 2016, pričom ak do tohto obdobia
a)
sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom
predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)
b)
sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu
dňu jeho vstupu do likvidácie,
c)
je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu
dňu vyhlásenia konkurzu,
d)
dochádza k zmene právnej formy, pri ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie
podľa § 41 ods. 7, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do
obchodného registra, alebo
e)
dochádza k zmene sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky, najneskôr
v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zmene sídla alebo miesta vedenia mimo územia
Slovenskej republiky.
(10)
Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. f) a g), § 19 ods. 2 písm. c) a r), § 19 ods. 3 písm. a), b), h) a j), § 20 ods. 22, § 21 ods. 2 písm. a), § 22 ods. 12, § 24 ods. 2, § 25 ods. 3, § 27 ods. 3, § 28 ods. 5, § 37 ods. 1 písm. c) a § 46b ods. 7 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použijú pri
podaní daňového priznania po 31. decembri 2015.
(11)
Ustanovenie § 46b ods. 7 písm. f) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát
použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015. Daňovník, ktorý podal
návrh na zrušenie bez likvidácie136bf) v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, rovnako neplatí daňovú licenciu za zdaňovacie
obdobie roka 2015, za ktoré podáva daňové priznanie po 31. decembri 2015.
(12)
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. m) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije prvýkrát na sociálnu výpomoc poskytnutú
zamestnancovi po 31. decembri 2015.
(13)
Ustanovenia § 43 ods. 17 a § 46 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použijú pri nepeňažných plneniach,
ktoré boli poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti po 31. decembri
2015.
§ 52zh
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1)
Ustanovenia § 12 ods. 2, § 17 ods. 3 písm. k) a l) a § 17 ods. 19 písm. h) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie,
ktoré začína najskôr 1. januára 2016.
(2)
Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie,
ktoré začína najskôr 1. januára 2016 okrem daňovníkov, ktorými sú ministerstvá a nimi
zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, u ktorých sa toto ustanovenie
použije po prvýkrát na príjmy (výnosy) z reklám po 31. marci 2017.
§ 52zi
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017
(1)
Ustanovenie § 15 písm. b) prvého bodu v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2017.
(2)
Ustanovenie § 17 ods. 5, 6 a 19 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania
po 31. decembri 2016.
(3)
Ustanovenie § 18a ods. 1 a 2 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije pri spísaní zápisnice o začatí
daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení
daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie po 31. decembri 2016.
(4)
Pri ukladaní pokuty sa postupuje podľa § 18a ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2017, ak k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane došlo
po 31. decembri 2016.
(5)
Ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 3 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 písm. n), § 12 ods. 7 písm. c), § 15 písm. a) tretieho a štvrtého bodu a písm. b) druhého bodu, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, § 32a ods. 1 písm. a) štvrtého bodu, § 43 ods. 1 a 2, § 43 ods. 3 písm. r), § 43 ods. 5 písm. d), § 43 ods. 9 a § 51e v znení účinnom od 1. januára 2017 sa použijú na
a)
podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva
určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom
štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo
družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o
plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f), a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku
určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou
vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a podiel člena
pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na
rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 12 ods. 7 písm. c)] vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2016 a vyplácaný po 31. decembri
2016,
b)
podiel na zisku (dividendu) vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi
bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva vykázaný za zdaňovacie
obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31.
decembra 2003 vyplácaný po 31. decembri 2016,
c)
podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná
spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2017 alebo ak súd
rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu136bf) najskôr 1. januára 2017,
d)
vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej
závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.
(6)
Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003
plynie v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017 zo zdrojov na území
Slovenskej republiky daňovníkovi podľa
a)
§ 2 písm. d) prvého bodu, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43) pri použití sadzby dane vo výške 7 %, pričom postup podľa § 52 ods. 24 sa neuplatní,
b)
§ 2 písm. d) druhého bodu, je zdaňovaný podľa § 52 ods. 24.
(7)
Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003
plynie od 1. januára 2017 zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi podľa
a)
§ 2 písm. e) prvého a druhého bodu, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43) pri použití sadzby dane vo výške 7 %, pričom postup podľa § 52 ods. 24 sa neuplatní,
b)
§ 2 písm. e) tretieho bodu, je zdaňovaný podľa § 52 ods. 24, pričom ak dôjde k zdaneniu daňou vyberanou zrážkou, použije sa sadzba dane vo výške
19 %.
(8)
Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003
plynie v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017 zo zdrojov v zahraničí
daňovníkovi podľa
a)
§ 2 písm. d) prvého bodu, je príjmom zahrňovaným do osobitného základu dane podľa § 51e pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. a) tretieho bodu, pričom postup podľa § 52 ods. 24 sa neuplatní,
b)
§ 2 písm. d) druhého bodu, je zdaňovaný podľa § 52 ods. 24.
(9)
Pri určení základu dane podľa § 43 ods. 5 písm. d) a § 51e ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa za hodnotu splateného vkladu obstaraného do
31. decembra 2015 považuje hodnota splateného vkladu ustanovená podľa predpisu účinného
do 31. decembra 2015 a posudzovaná za každý vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom
zostatku jednotlivo. Ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo
podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.
§ 52zj
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2017
Ustanovenia § 17 ods. 39 a § 25 ods. 3 v znení účinnom od 1. februára 2017 sa použijú pri motorovom vozidle evidovanom v
evidencii vozidiel v Slovenskej republike po 31. januári 2017.
§ 52zk
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2018
Ustanovenie § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa naposledy uplatní za zdaňovacie
obdobie končiace 31. decembra 2017, a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok, za
zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018. Ak daňovník zaplatil
za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2017 a pri zdaňovacom období, ktorým
je hospodársky rok, končiace v rokoch 2015 až 2018, daňovú licenciu podľa § 46b v
znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok podľa § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31.
decembra 2017 na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou
v daňovom priznaní sa uplatňuje aj po 31. decembri 2017 v súlade s § 46b ods. 5 v
znení účinnom do 31. decembra 2017.
§ 52zl
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2018
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na príjem plynúci zo zníženia základného
imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo
zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku
(dividenda) bol predmetom dane.
§ 52zm
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018
(1)
Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. n), § 32 ods. 10, § 33a, § 37 ods. 5 a 6, § 38 ods. 4, 5 a 7, § 39 ods. 6, 9 písm. a) a b), ods. 11, 14 a 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a, § 47 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie57a) uzatvorené po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na
základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa
uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu,131a) nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci
nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny
príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.
(2)
Finančné riaditeľstvo prvýkrát poskytne Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej
republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o
počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa
§ 33a vrátane celkovej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené úroky za zdaňovacie
obdobie, ktoré začalo 1. januára 2018.
§ 52zn
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018
(1)
Ustanovenia § 2 písm. n), o), r), ad) až ag), § 17 ods. 42, § 21 ods. 2 písm. o) a § 30c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie začínajúce
najskôr 1. januára 2018.
(2)
Ustanovenia § 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), § 13 ods. 2 písm. j), § 19 ods. 2 písm. h) prvého a druhého bodu, § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 10 až 12 a § 45 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania
po 31. decembri 2017.
(3)
Ustanovenie § 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na príjmy z predaja majetku nadobudnutého
do 31. decembra 2017.
(4)
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. y) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri podaní oznámenia podľa
§ 43 ods. 17 po 31. decembri 2017.
(5)
Ustanovenie § 11 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát uplatní pri výpočte dane za zdaňovacie
obdobie roka 2017.
(6)
Ustanovenie § 13a v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2018. Ustanovenie § 13a v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom
období začínajúcom najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie
práva na použitie alebo za použitie vynálezu chráneného patentom alebo technického
riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky,
a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, alebo počítačového
programu (softvér), ktorý bol výsledkom vlastnej činnosti daňovníka a podlieha autorskému
právu podľa osobitného predpisu,74bc) ktoré boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka.
(7)
Ustanovenie § 13b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2018. Ustanovenie § 13b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom
období začínajúcom najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z predaja výrobkov,
pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo
technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, a to aj ak ide o vynález, ktorý je predmetom patentovej
prihlášky, a technické riešenie, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, ktoré
boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka.
(8)
Ustanovenia § 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a § 17d ods. 7, 8, 10 až 13 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na splatenie nepeňažného vkladu80c) po 31. decembri 2017.
(9)
Ustanovenia § 17c ods. 9 a 10 a § 17e ods. 8 až 10 a ods. 12 a 13 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie
obchodných spoločností alebo družstiev, u ktorých rozhodný deň nastane najskôr po
1. januári 2018.
(10)
Ustanovenia § 17c ods. 3 písm. a) a ods. 11 a § 17e ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri výplate oceňovacích rozdielov
z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev
v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.
(11)
Ustanovenia § 17f, 17g, § 25 ods. 1 písm. i) a § 25a písm. g) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri presune majetku daňovníka,
odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia po
31. decembri 2017.
(12)
Ustanovenie § 22 ods. 6 písm. f) a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát na technické zhodnotenie a
opravy vykonané a zaradené do užívania po 31. decembri 2017.
(13)
Ustanovenia § 30a ods. 8 až 10 a § 30b ods. 8 až 10 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú na daňové kontroly ukončené
po 31. decembri 2017.
(14)
Ustanovenie § 33 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roka
2017.
(15)
Ustanovenie § 52zc sa od 1. januára 2018 neuplatňuje.
(16)
Ustanovenie § 26 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije v
zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, a to aj na majetok, ktorý bol
odpisovaný podľa predpisu účinného do 31. decembra 2017, pričom už uplatnené odpisy
sa spätne neupravujú.
(17)
Ustanovenie § 13c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na príjmy z predaja akcií alebo obchodného
podielu nadobudnutých pred 1. januárom 2018, u ktorých je splnená podmienka splateného
a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní 10 %, pričom
na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť
od 1. januára 2018. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa
ustanovenie § 13c v znení účinnom od 1. januára 2018 použije na príjmy z predaja akcií alebo obchodného
podielu nadobudnutých do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza
zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých je splnená podmienka
splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní 10
%, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť
prvým dňom zdaňovacieho obdobia začínajúceho po 31. decembri 2017.
(18)
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. f) prvého bodu v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa použije pri predaji akcií obstaraných najneskôr
do 31. decembra 2017 a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok,
pri predaji akcií obstaraných do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza
zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých nie sú splnené podmienky
oslobodenia podľa odseku 17 a § 13c.
(19)
Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) a § 19 ods. 2 písm. s) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri poskytnutí dopravy na
miesto výkonu práce a späť po 31. decembri 2017.
§ 52zo
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2019
Ustanovenia § 2 písm. ah) a § 17h v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce
najskôr 1. januára 2019.
§ 52zp
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2018
(1)
Ustanovenia § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. apríla
2018 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa
zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo § 30b a úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018.
(2)
Ak daňovník pokračuje po 1. apríli 2018 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona
č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo § 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, len ak dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa
zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo § 30b.
(3)
Ak bolo daňovníkovi počas uplatňovania úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo úľavy na dani podľa § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci
podľa osobitného predpisu120a) obsahujúce úľavu na dani podľa § 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto
rozhodnutia sa skracuje o dobu, počas ktorej daňovník uplatňuje úľavu na dani podľa
zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo podľa § 30a v znení účinnom do 31. marca 2018.
(4)
Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 2 v znení účinnom od 1. apríla 2018 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie
o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu120a) vydané po 31. marci 2018.
§ 52zr
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018
(1)
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. n) sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia podľa
osobitných predpisov24d) vyplatenú v mesiaci jún 2019.
(2)
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia podľa
osobitných predpisov24g) vyplatenú zamestnancovi v mesiaci december 2018 za predpokladu, že v mesiaci jún
2018 bola zamestnancovi vyplatená aj suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov24d) najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca podľa
osobitných predpisov.24f)
(3)
Ustanovenie § 39 ods. 2 písm. f) druhý, tretí, deviaty a desiaty bod v znení účinnom od 1. mája 2018 sa prvýkrát použije pri vedení
mzdového listu zamestnanca po 30. apríli 2018.
§ 52zs
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2018
Ustanovenia § 2 písm. ai), § 8 ods. 1 písm. t) a ods. 17, § 17 ods. 3 písm. n) a o) a ods. 43, § 19 ods. 2 písm. v) a § 25b sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 30. septembri 2018.
§ 52zt
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2019
Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b), § 11 ods. 14, § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu, § 19 ods. 2 písm. w) a § 21 ods. 1 písm. i) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použijú na rekreácie podľa osobitného predpisu,17b) ktoré začínajú po 31. decembri 2018.
§ 52zu
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným k 1. januáru 2019
(1)
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použije na nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom
od zamestnávateľa po 31. decembri 2017 prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za
zdaňovacie obdobie roku 2018 alebo pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.
Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu a § 21 ods. 1 písm. f) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania
po 31. decembri 2018.
(2)
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. ac) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roka
2018.
(3)
Ustanovenia § 17 ods. 2 písm. d) a § 17 ods. 44 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania
po 31. decembri 2018.
§ 52zv
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2019
Ustanovenie § 17 ods. 19 písm. k) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použije
na osobitný odvod obchodných reťazcov79f) zaplatený po 31. decembri 2018.
§ 52zw
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. apríla 2019
Nárok na daňový bonus podľa ustanovenia § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. apríla 2019 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny
mesiac apríl 2019.
§ 52zx
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. marca 2019
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. n) v znení účinnom od 1. marca 2019 sa prvýkrát použije
na sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov24d) vyplatenú v mesiaci jún 2019.
§ 52zy
Prechodné ustanovenie
Osobitný odvod obchodných reťazcov zaplatený predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona je súčasťou základu dane daňovníka.
§ 52zz
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. decembra 2019
Ustanovenie § 32 ods. 10 v znení účinnom od 1. decembra 2019 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania
za zdaňovacie obdobie roka 2019.
§ 52zza
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1)
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri poskytnutí ubytovania
po 31. decembri 2019.
(2)
Ustanovenie § 11 ods. 9 v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije aj po 31. decembri 2019.
(3)
Ustanovenia § 13 ods. 3 a § 43 ods. 21 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú na príjmy vyplatené po 31. decembri
2019.
(4)
Ustanovenia § 13c ods. 1 až 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú na príjmy z predaja akcií jednoduchej
spoločnosti na akcie nadobudnutých pred 1. januárom 2018, u ktorých je splnená podmienka
splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní najmenej
10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začala plynúť
od 1. januára 2018. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa
ustanovenia § 13c ods. 1 až 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 použijú na príjmy z predaja akcií jednoduchej
spoločnosti na akcie nadobudnutých do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne
predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých je splnená
podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom
imaní najmenej 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začala plynúť
prvým dňom zdaňovacieho obdobia, ktoré sa začalo najskôr 1. januára 2018.
(5)
Ustanovenia § 17 ods. 19 a § 21 ods. 2 písm. m) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované
v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované1) najskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.
(6)
Ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije na príjmy (výnosy) za marketingové
a iné štúdie a za prieskum trhu u veriteľa, ktoré boli zaúčtované1) najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí najneskôr 31. decembra 2019, aj po
31. decembri 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa
ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2019 použije na príjmy (výnosy) za marketingové a
iné štúdie a za prieskum trhu u veriteľa, ktoré boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom
období, ktoré sa začalo v kalendárnom roku 2019 a ktoré sa skončí po 31. decembri
2019, aj po 31. decembri 2019.
(7)
Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. d) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použijú na výdavky (náklady), ktoré boli
zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí najneskôr 31.
decembra 2019, aj po 31. decembri 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je
hospodársky rok, sa ustanovenia § 17 ods. 19 písm. d) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2019 použijú na výdavky (náklady), ktoré boli zaúčtované
najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začalo v kalendárnom roku 2019 a ktoré sa
skončí po 31. decembri 2019, aj po 31. decembri 2019.
(8)
Ustanovenia § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o) a ods. 17, 18, 20 a 21 v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa poslednýkrát uplatnia na plnenia poskytnuté
a vyplatené najneskôr do 31. decembra 2019.
(9)
Ustanovenia § 17a ods. 7, § 17b ods. 6 písm. a) a b), § 17c ods. 4 písm. a) a b) a § 20 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2020.
(10)
Ustanovenia § 17i a § 45 ods. 5 sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr po 31. decembri
2019.
(11)
Ustanovenie § 20 ods. 9 písm. b) v znení účinnom po 31. decembri 2019 sa použije prvýkrát na tvorbu rezervy na lesnú
pestovnú činnosť v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.
(12)
Ustanovenie § 20 ods. 9 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije na tvorbu rezervy na lesnú pestovnú
činnosť na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným
lesným hospodárom, ktorú tvoril do 31. decembra 2019, aj po 31. decembri 2019.
(13)
Ustanovenia § 21 ods. 1 písm. l) a ods. 2 písm. o) v znení účinnom do 31. decembra
2019 sa použijú poslednýkrát v zdaňovacom období, ktoré sa začalo najneskôr v kalendárnom
roku 2019 a skončilo sa najneskôr po 31. decembri 2019.
(14)
Ustanovenie § 21 ods. 2 písm. m) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije
na paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok,37aa) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka, ktoré boli zaevidované
v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí najneskôr 31.
decembra 2019, aj po 31. decembri 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je
hospodársky rok, sa ustanovenie § 21 ods. 2 písm. m) v znení účinnom do 31. decembra
2019 použije na paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvné
pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka, ktoré boli zaúčtované
najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začalo v kalendárnom roku 2019 a ktoré sa
skončí po 31. decembri 2019, aj po 31. decembri 2019.
(15)
Ustanovenia § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania
po 31. decembri 2019. Pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania alebo
pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku,
ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2018, pričom už uplatnené
odpisy sa spätne neupravujú.
(16)
Ustanovenie § 30 ods. 1 prvej vety a písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije na daňové straty vykázané za zdaňovacie
obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2020.
(17)
Pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019 možno pri realizácii projektu
výskumu a vývoja podľa § 30c ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2019 odpočítať 150 % výdavkov (nákladov) vynaložených
na výskum a vývoj v zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2019. Ustanovenie
§ 30c ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2020.
(18)
Ustanovenia § 30c ods. 7 a 9 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú na projekt výskumu a vývoja,
ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára
2020.
(19)
Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2020 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané
podľa predpisu účinného do 31. decembra 2019.
(20)
Ustanovenia § 36 ods. 6 a 7, § 38 ods. 1 a § 39 ods. 16, ktorými sa upravuje spôsob doručovania v elektronickej podobe, v znení účinnom od
1. januára 2020 sa použijú pri oznamovaní zmien a doručovaní dokladov medzi zamestnávateľom
a zamestnancom elektronickými prostriedkami po 31. decembri 2019.
(21)
Ustanovenia § 42 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú prvýkrát pri platení preddavkov na
daň na zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.
(22)
Ustanovenie § 45 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa poslednýkrát použije pri podaní daňového
priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí najneskôr 31. decembra 2019.
(23)
Na daňové povinnosti za rok 2019 a predchádzajúce roky, na zdanenie príjmov zo závislej
činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2019 a vyplatených do 31.
januára 2020 a na vykonanie ročného zúčtovania za rok 2019 sa použije postup zaokrúhľovania
podľa § 47 v znení účinnom do 31. decembra 2019.
(24)
Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretieho bodu v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú na sumu vynaloženú zamestnávateľom
zamestnancovi na vzdelávanie pri zúčtovaní mzdy za mesiac január 2020. Pri poskytovaní
vzdelávania, ktorým dochádza k zvyšovaniu stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie
prvého alebo druhého stupňa, sa tieto ustanovenia prvýkrát použijú na akademický rok,
ktorý sa začína po 31. decembri 2019.
§ 52zzb
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021
(1)
Postavenie mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) v znení účinnom od 1. januára 2021 môže daňovník nadobudnúť prvýkrát za zdaňovacie
obdobie začínajúce sa najskôr 1. januára 2021.
(2)
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. m) v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použije pri poskytnutí dopravy na
miesto výkonu práce a späť po 31. decembri 2020.
(3)
Ustanovenia § 17 ods. 31, § 19 ods. 3 písm. a), § 22 ods. 9, § 25 ods. 3 a § 26 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa použijú na hmotný majetok nadobudnutý najskôr
1. januára 2021.
(4)
Ustanovenia § 20 ods. 2 písm. h), § 20 ods. 15 a § 20 ods. 23 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa môžu použiť na tvorbu opravnej položky k pohľadávke
a príslušenstvu pohľadávky zahrnutých do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období,
v ktorom bol daňovník mikrodaňovníkom.
(5)
Ustanovenie § 30 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2021 sa použije na daňové straty vykázané za zdaňovacie
obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2021.
(6)
Správca dane primerane postupuje podľa § 49a ods. 2 v znení účinnom od 1. januára
2021, aj ak ide o fyzickú osobu, ktorá po 31. decembri 2020 podá daňové priznanie,
ktoré nie je jej prvé daňové priznanie.
§ 52zzc
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2022
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) v znení účinnom od 1. januára 2022 sa použije až na nepeňažné plnenie poskytnuté
a zúčtované zamestnancom po 31. decembri 2021.
§ 52zzd
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1)
Ustanovenie § 15 písm. b) prvého bodu v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie začínajúce
najskôr od 1. januára 2020.
(2)
Ustanovenia § 42 ods. 6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri platení preddavkov na
zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020.
§ 52zze
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2020
Ustanovenie § 11 ods. 2 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka
2020.
§ 52zzf
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b), § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu, § 19 ods. 2 písm. x) a § 21 ods. 1 písm. i) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú na športovú činnosť dieťaťa podľa osobitného
predpisu,17c) ktorú dieťa vykonáva po 31. decembri 2019.
§ 52zzg
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2020
(1)
Ustanovenie § 41 ods. 8 v znení účinnom do 30. septembra 2020 sa použije u daňovníka, ak daňovník po skončení
konkurzu vstúpil do likvidácie najneskôr 30. septembra 2020 alebo sa u neho pokračuje
v likvidácii najneskôr do 30. septembra 2020.
(2)
Ustanovenie § 41 ods. 14 sa použije na daňovníka, ktorému bola nariadená dodatočná likvidácia po 30. septembri
2020.
(3)
Pri zrušení daňovníka bez likvidácie153d) sa zdaňovacie obdobie končí dňom výmazu daňovníka z obchodného registra. Za toto
zdaňovacie obdobie podáva daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 posledný štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v obchodnom registri
pred výmazom daňovníka z obchodného registra, oprávnený konať za daňovníka v rozsahu
zapísanom v obchodnom registri pred výmazom daňovníka z obchodného registra a v lehote
na podanie daňového priznania je povinný daň aj zaplatiť.
§ 52zzh
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1)
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri zabezpečení ubytovania
zamestnanca po 31. decembri 2019.
(2)
Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie začínajúce
najskôr 1. januára 2020.
(3)
Ustanovenie § 26 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije za
zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2020. Zmenu doby odpisovania podľa
§ 26 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2020 je možné vykonať aj pri tom majetku,
ktorý sa odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2019, pričom už uplatnené
odpisy sa spätne neupravujú.
§ 52zzi
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021
(1)
Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d) a j), § 13 ods. 2 písm. k) a § 30c ods. 5 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania
po 31. decembri 2020. Ustanovenie § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu podbodu 1a. v časti, ktorá ustanovuje rozsah zdaniteľných príjmov (výnosov), v znení účinnom
od 1. januára 2021, sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri
2020.
(2)
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použije na odpis pohľadávky alebo
príslušenstva k pohľadávke, ku ktorému došlo v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník
považovaný za mikrodaňovníka a ide o odpis pohľadávky alebo príslušenstva k pohľadávke
zahrnutých do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný
za mikrodaňovníka.
(3)
Ustanovenie § 52zzb ods. 6 sa od 1. januára 2021 nepoužije.
(4)
Vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ A a typ B a vzor
tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby uvedené v prílohách č.
1 až 3 k opatreniu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. novembra 2018 č.
MF/010685/2018-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov
(oznámenie č. 338/2018 Z. z.) v znení opatrenia z 22. augusta 2019 č. MF/013624/2019-721 (oznámenie č. 344/2019 Z. z.) sa použijú pri podávaní daňových priznaní u daňovníkov, ktorým posledný deň lehoty
na podanie daňového priznania uplynul najneskôr 31. decembra 2020.
(5)
Pri plnení registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti fyzická osoba, právnická
osoba a daňovník uvedení v odsekoch 6 až 16, správca dane a finančné riaditeľstvo
postupujú od 1. januára 2021 do 31. decembra 2022 podľa odsekov 6 až 16.
(6)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie
na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu
do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie na podnikanie
alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia na
podnikanie alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo
právnická osoba oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.
(7)
Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 6, je povinná v lehote do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej
republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území
Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o
registráciu.
(8)
Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 6 alebo odseku
7, je povinná v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom
vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať, požiadať správcu
dane o registráciu ako platiteľ dane. Ak táto osoba je už registrovaná podľa odseku
6 alebo odseku 7, je povinná, na účel vykonania zmien v registrácii, oznámiť miestne
príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane. Registračná povinnosť
a oznamovacia povinnosť podľa prvej vety a druhej vety sa nevzťahuje na platiteľa
dane uvedeného v § 43 ods. 17.
(9)
Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov
6 až 8, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je povinná požiadať
správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí
mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická
osoba už je registrovaná podľa odsekov 6 až 8, je povinná správcovi dane oznámiť vznik
stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí
mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň.
Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné
riaditeľstvo, a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu:
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí, telefónne
číslo a e mailová adresa,
3.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma, identifikačné
číslo organizácie, ak bolo pridelené, telefónne číslo a e-mailová adresa,
4.
ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,
b)
údaje o stálej prevádzkarni daňovníka v rozsahu:
1.
druh stálej prevádzkarne,
2.
názov,
3.
meno a priezvisko alebo názov zástupcu,
4.
adresa umiestnenia na území Slovenskej republiky,
5.
dátum vzniku stálej prevádzkarne,
6.
ďalšie údaje o stálej prevádzkarni daňovníka.
(10)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou,
ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne
príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom
v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí
vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov
alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do 30 dní po uzatvorení
takejto zmluvy. Oznámenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo
a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu:
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, telefónne číslo a e-mailová adresa,
3.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,
4.
adresa umiestnenia stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky,
5.
ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý podáva oznámenie,
b)
označenie daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu, v rozsahu:
1.
meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu v zahraničí,
2.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla v zahraničí, právna forma,
3.
ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, s ktorým uzatvoril zmluvu,
c)
údaje o uzatvorenej zmluve v rozsahu:
1.
druh zmluvy,
2.
dátum uzatvorenia zmluvy,
3.
ďalšie údaje o uzatvorenej zmluve,
d)
miesto na osobitné záznamy daňovníka.
(11)
Držiteľ je povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške nepeňažného plnenia
nad rozsah určený osobitným predpisom37ab) a dátume jeho poskytnutia do konca mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom
bolo toto nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti okrem
nepeňažných plnení oznamovaných podľa § 43 ods. 17, pričom ak ho poskytol
a)
fyzickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia,
v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť
zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak
jej bolo pridelené,
b)
právnickej osobe, tlačivo obsahuje aj jej obchodné meno alebo názov, adresu sídla
a jej daňové identifikačné číslo.
(12)
Výšku zdaniteľného nepeňažného plnenia, okrem nepeňažných plnení oznamovaných podľa
§ 43 ods. 17, je povinný oznámiť držiteľ príjemcovi v lehote do konca kalendárneho mesiaca po
uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie
poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje
poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia oznamuje
tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto
držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa,
zahraničná osoba.
(13)
(14)
Právnická osoba je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom jej vzniklo miesto skutočného vedenia na
území Slovenskej republiky, za predpokladu, že táto právnická osoba nie je registrovaná
podľa odsekov 6 až 9.
(15)
Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona,
najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť
správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v
ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie
registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného
predpisu.128) Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto
inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného
predpisu,154) daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.
(16)
Ak fyzická osoba získava oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu25) na jednotnom kontaktnom mieste,155) registračnú povinnosť podľa odseku 6 a oznamovacie povinnosti si plní na tomto mieste.
Fyzická osoba neuvedená v prvej vete a právnická osoba môže registračné povinnosti
a oznamovacie povinnosti plniť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ak sa
tak rozhodne.
(17)
Ustanovenie § 11 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použije na zníženie základu
dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2020. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej
časti základu dane podľa § 11 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020 je možné použiť aj preukázateľne zaplatenú úhradu
za kúpeľnú starostlivosť v zdaňovacom období roka 2020, ktorá je realizovaná v zdaňovacích
obdobiach rokov 2020 a 2021, ak aspoň jeden kalendárny deň bola kúpeľná starostlivosť
poskytovaná v zdaňovacom období 2020.
(18)
Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. f) a § 26 ods. 12 v znení účinnom do 31. decembra 2020
sa poslednýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré končí najneskôr 31. decembra 2020,
za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2020, a u daňovníka, ktorého zdaňovacím
obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v roku 2020 a skončí počas roka 2021, poslednýkrát
k poslednému dňu tohto zdaňovacieho obdobia. Pri zmene doby odpisovania alebo pri
zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku,
ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2020, pričom už uplatnené
odpisy sa spätne neupravujú.
(19)
Ustanovenie § 26 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa poslednýkrát použije
v zdaňovacom období, ktoré končí najneskôr 31. decembra 2020, za ktoré sa podáva daňové
priznanie po 31. decembri 2020, a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky
rok, ktorý začal v roku 2020 a skončí počas roka 2021, poslednýkrát k poslednému dňu
tohto zdaňovacieho obdobia. Pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej
sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa
predpisu účinného do 31. decembra 2020, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
(20)
Ustanovenie § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu podbodu 1a. v časti, ktorá ustanovuje výšku zdaniteľných príjmov (výnosov), v znení účinnom od
1. januára 2021, sa prvýkrát použije v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1.
januára 2021.
§ 52zzj
Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2021
(1)
Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa postupuje daňovník od 1. júla 2021
do 31. decembra 2021 podľa odsekov 2 a 3 a § 33 ods. 2 až 10.
(2)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) alebo ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,57) pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa
znižuje daň, je
a)
22,17 eura mesačne,
b)
dvojnásobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo šesť rokov
veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši šesť
rokov veku, alebo
c)
1,7-násobok sumy podľa písmena a) mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo šesť rokov
veku a nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom
vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje
dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa.
(3)
Nárok na daňový bonus podľa odseku 2 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny
mesiac júl 2021 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2021.
§ 52zzk
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1)
Ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) a f), § 6 ods. 1 písm. d) a ods. 7 a 8, § 12 ods. 4 až 6 a ods. 7 písm. c), § 14 ods. 4 a 5, § 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, § 17j, § 30 ods. 3 a 4, § 44 ods. 2 a § 49a ods. 9 až 11 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatnia v zdaňovacom období, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2022.
(2)
Oznámenie podľa § 49a ods. 9 v rozsahu údajov podľa § 49a ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2022 je povinný podať aj spoločník verejnej obchodnej
spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, príjemca príjmu (výnosu) plynúceho
od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemca príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu
bez právnej subjektivity, ktorý spĺňa podmienky podľa § 17j ods. 3, ak je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti,
príjemcom príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu s právnou subjektivitou alebo príjemcom
príjmu (výnosu) plynúceho od subjektu bez právnej subjektivity k 31. decembru 2021
a aj po 31. decembri 2021, a to najneskôr do 31. januára 2022. Ak toto oznámenie nepodá,
uplatní sa postup podľa § 49a ods. 10 v znení účinnom od 1. januára 2022.
(3)
Ustanovenie § 49a ods. 1 až 8 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatní v zdaňovacom období, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2023.
(4)
Ustanovenia § 3 ods. 1 písm. h), § 15 písm. a) šiesteho bodu a siedmeho bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát použijú na sumu príjmu
priraditeľného daňovníkovi z výsledku hospodárenia kontrolovanej zahraničnej spoločnosti
vykázaného za zdaňovacie obdobie končiace počas roka 2022.
§ 52zzl
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2021
(1)
Pre daňovníka, ktorému bolo do 31. decembra 2020 vydané rozhodnutie o schválení investičnej
pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
alebo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce nárok na úľavu na dani
podľa osobitného predpisu,156) a ktorý si môže uplatňovať úľavu na dani podľa rozhodnutia o schválení investičnej
pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci aj po 31. decembri 2019,
sa do lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani podľa § 30a ods. 4 nezapočítava obdobie rokov 2020 až 2022.
(2)
Pre daňovníka, ktorému bolo do 31. decembra 2020 vydané rozhodnutie o schválení investičnej
pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
alebo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce nárok na úľavu na dani
podľa osobitného predpisu,156) a ktorý si môže uplatňovať úľavu na dani aj po 31. decembri 2019, sa do lehoty, počas
ktorej má nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 4, nezapočítavajú tri bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvé z týchto
zdaňovacích období začalo plynúť v roku 2020.
§ 52zzm
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1)
Ustanovenie § 18 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát použije na žiadosti podané po doručení
oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti daňovému subjektu.
(2)
Ustanovenie § 39 ods. 11 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát použije pri prehľade za kalendárny
mesiac december 2021, ktorý je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať
do konca kalendárneho mesiaca január 2022.
(3)
Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. e), § 25 ods. 2, § 30e a príloha č. 3 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatnia na hmotný majetok, počítačový
program (softvér) a iný majetok zaradený do užívania alebo zaradený do obchodného
majetku v období, na ktoré sa vypracúva investičný plán, pri podaní daňového priznania
za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr po 31. decembri 2021.
(4)
Ustanovenie § 30c ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatní na výdavky (náklady) na výskum
a vývoj vynaložené v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2022.
(5)
Ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) v časti, ktorá ustanovuje vek vyživovaného dieťaťa, v znení účinnom od 1. januára
2022, sa uplatní pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania
za zdaňovacie obdobie roka 2021.
§ 52zzn
Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2022
(1)
Pri uplatňovaní daňového bonusu od 1. júla 2022 do 31. decembra 2022 postupuje daňovník
spôsobom podľa odsekov 2 až 16, ak nie je vyšší nárok na daňový bonus vypočítaný spôsobom
podľa § 33 v znení účinnom do 30. júna 2022.
(2)
Pri priznaní daňového bonusu za kalendárne mesiace júl 2022 až december 2022 zamestnávateľ
postupuje spôsobom podľa odseku 1 a § 35 ods. 5 prvej vety v znení účinnom od 1. júla 2022, ak nie je vyšší nárok na daňový bonus
vypočítaný spôsobom podľa § 33, § 35 ods. 5 a 7 a § 36 ods. 5 v znení účinnom do 30. júna 2022. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane pri ročnom
zúčtovaní podľa § 38, nárok na daňový bonus za kalendárne mesiace júl 2022 až december 2022, ktorý by
vznikol podľa odsekov 3 až 14, porovná s nárokom na daňový bonus podľa § 33, § 35 ods. 5 a 7 a § 36 ods. 5 v znení účinnom do 30. júna 2022 a prizná zamestnancovi nárok na daňový bonus za
kalendárne mesiace júl 2022 až december 2022, ktorý je pre neho výhodnejší. Pri vyplatení
rozdielu medzi vyššou sumou nároku podľa prvej vety a výškou vyplateného daňového
bonusu za kalendárne mesiace júl 2022 až december 2022 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, postupuje podľa § 38 ods. 6. Zamestnanec, ktorý nepožiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie
ročného zúčtovania podľa § 38, postupuje obdobne v daňovom priznaní.
(3)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,57) pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa
znižuje daň, je
a)
40 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo
b)
70 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za
kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované
dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného
predpisu.126a)
(4)
Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa
druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125) Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu.125a)
(5)
Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť
nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa
s ním žije v domácnosti,57) môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka)
tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa
§ 11 ods. 2 písm. a).
(6)
Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 4 vyživujú v domácnosti57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia
odseku 7 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden
z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak
podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak,
daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka,
otec, iná oprávnená osoba.
(7)
Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov
v období od 1. júla 2022 do 31. decembra 2022, možno znížiť daň alebo preddavky na
daň z príjmov podľa § 5 len o sumu daňového bonusu podľa odsekov 3, 8 a 9 za každý kalendárny mesiac, na
ktorého začiatku boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť
už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná
príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného
orgánu.
(8)
Nárok na daňový bonus podľa odseku 3 možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného
percenta z polovice základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky ustanoveného percenta polovice základu dane (čiastkového základu dane)
z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu, takto:
| Počet vyživovaných detí |
Percentuálny limit polovice základu dane (čiastkového základu dane) |
| 1 | 20 % |
| 2 | 27 % |
| 3 | 34 % |
| 4 | 41 % |
| 5 | 48 % |
| 6 a viac | 55 %. |
(9)
Daňovník, ktorý začal vykonávať závislú činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy
podľa § 5, alebo ktorý začal vykonávať činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2, počnúc 1. júlom 2022 môže uplatniť daňový bonus najviac do výšky ustanoveného percenta
základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane)
z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu, za príslušné zdaňovacie obdobie podľa odseku 8.
(10)
Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie
obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie
je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie,
požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi
sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom
pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36 ods. 5 v znení účinnom od 1. júla 2022 alebo postup podľa § 38.
(11)
Ak daňovník v období od 1. júla 2022 do 31. decembra 2022 poberal zdaniteľné príjmy
podľa § 5 a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal daňový bonus len v pomernej časti
a v tomto zdaňovacom období daňovník vykázal aj základ dane podľa § 6 ods. 1 a 2, môže si zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu nepriznanú zamestnávateľom, ktorý
je platiteľom dane, uplatniť pri podaní daňového priznania.
(12)
Daňový bonus podľa odsekov 3 až 11 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou
povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky
(§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka,
ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(13)
Nárok na daňový bonus podľa odsekov 1 až 12 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za
kalendárny mesiac júl 2022 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2022.
(14)
Suma daňového bonusu podľa odsekov 1 až 13 je od dane oslobodená.
(15)
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré
sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov
na daňový bonus vypočítaných podľa odseku 8 stanovených v pomernej výške zodpovedajúcej
počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje
daňový bonus.
(16)
Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší
nárok na daňový bonus podľa tohto zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení
zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.
§ 52zzp
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023
(1)
Úpravy základu dane podľa § 17 ods. 2 písm. d), ktoré vyplývajú z osobitného predpisu,157) poisťovňou, pobočkou poisťovne iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne
sa zahrnú do základu dane rovnomerne počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína najskôr
1. januára 2023, najneskôr však do konca druhého zdaňovacieho obdobia, ktoré nasleduje
po zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2023. Pri zrušení technických
rezerv vytvorených k 31. decembru 2022 podľa § 20 ods. 8 v znení účinnom do 31. decembra 2022 poisťovňou, pobočkou poisťovne iného členského
štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne sa neuplatní § 17 ods. 15 prvá veta.
(2)
Ustanovenie § 33 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2023 sa prvýkrát použije pri vykonaní ročného zúčtovania
alebo podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023.
(3)
Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa postupuje daňovník od 1. januára
2023 do 31. decembra 2024 podľa odsekov 4 a 5 a § 33 ods. 2 až 12.
(4)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,57) pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa
znižuje daň, je
a)
50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo
b)
140 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát
za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované
dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného
predpisu.126a)
(5)
Nárok na daňový bonus podľa odseku 4 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny
mesiac január 2023 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2024.
(6)
Nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2023 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny
mesiac január 2025.
(7)
Ustanovenia § 52zd ods. 7 prvej vety a druhej vety a § 52zzo sa od 1. januára 2023 neuplatňujú.
(8)
Ustanovenie § 39 ods. 9 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2023 sa prvýkrát použije pri podaní hlásenia po 31.
decembri 2022.
§ 52zzpa
Prechodné ustanovenie účinné od 1. mája 2023
Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 52zzp ods. 4 písm. b) sa od 1. mája 2023 neprihliada na poskytnutie dotácie na podporu výchovy k stravovacím
návykom dieťaťa podľa osobitného predpisu.126a)
§ 52zzpb
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2023
Daňová povinnosť vzťahujúca sa k § 3 ods. 1 písm. h), § 15 písm. a) šiesteho bodu v časti týkajúcej sa § 51h ods. 5 a siedmeho bodu, § 49 ods. 3 písm. b), § 51h a 51i v znení účinnom do 31. júla 2023, zaniká dňom 1. augusta 2023; ak bola
daň zodpovedajúca tejto daňovej povinnosti uhradená, považuje sa od 1. augusta 2023
za daňový preplatok podľa osobitného predpisu.128)
§ 52zzr
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2024
Ustanovenie § 17k v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použije prvýkrát na čisté úrokové náklady plynúce
na základe zmlúv uzatvorených po 31. decembri 2023, vrátane dodatkov uzatvorených
po 31. decembri 2023 k zmluvám, ktoré boli uzatvorené do 31. decembra 2023.
§ 52zzs
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2023
(1)
Pre daňovníka, ktorému bolo do 31. decembra 2022 vydané rozhodnutie o schválení investičnej
pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
alebo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci, obsahujúce nárok na úľavu na dani
podľa osobitného predpisu,156) a ktorý si môže uplatňovať úľavu na dani podľa rozhodnutia o schválení investičnej
pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci aj po 31. decembri 2022,
sa do lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani podľa § 30a ods. 4 nezapočítavajú zdaňovacie obdobia plynúce v rokoch 2023 a 2024.
(2)
Pre daňovníka, ktorému bolo do 31. decembra 2022 vydané rozhodnutie o schválení investičnej
pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
alebo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci, obsahujúce nárok na úľavu na dani
podľa osobitného predpisu,156) a ktorý si môže uplatňovať úľavu na dani aj po 31. decembri 2022, sa do lehoty, počas
ktorej má nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 4, nezapočítavajú tri bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvé z týchto
zdaňovacích období začalo plynúť v roku 2023.
§ 52zzt
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Ustanovenie § 43 ods. 6 písm. d) v znení účinnom do dňa predchádzajúceho dňu vyhlásenia
sa použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2023.
§ 52zzu
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2023
Postup podľa § 6 ods. 2 písm. e), § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 v znení účinnom od 1. mája 2023 sa prvýkrát použije pri zdanení výnosov (príjmov)
daňovníka plynúcich od 1. januára 2024.
§ 52zzy
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1)
(2)
(3)
Pri uplatňovaní daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie57a) z dôvodu nárastu úroku (ďalej len „daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky“)
za zdaňovacie obdobie roka 2023 postupuje daňovník spôsobom podľa odsekov 4 až 13
a 15, ak neuplatní postup pre uplatnenie daňového bonusu podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023.
(4)
Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky v zdaňovacom
období roku 2023 vypočítaný z poskytnutého úveru na bývanie,57a) na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie,57a) na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie,132b) ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu
alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami,2) ak má priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou
základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e za zdaňovacie obdobie roku 2022, najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom
Slovenskej republiky za rok 2022; priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina
zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu
dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e.
(5)
(6)
Daňovým bonusom zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa odseku 4 je suma vo výške 75
% z rozdielu medzi zaplatenou nižšou priemernou ročnou splátkou v zdaňovacom období
roku 2022 a zaplatenou vyššou ročnou splátkou v zdaňovacom období roku 2023, najviac
však do výšky 1 800 eur za rok. Spôsob výpočtu uvedený v prvej vete sa použije počas
celého obdobia uplatňovania daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky. Ak k zmene
výšky splátky dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník má nárok na pomernú
časť daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky pripadajúcu na počet kalendárnych
mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom došlo k zvýšeniu zaplatenej
splátky oproti výške zaplatenej splátky v roku 2022 v mesačnej výške najviac 150 eur.
Primerane sa postupuje aj pri uplatnení pomernej časti maximálnej sumy daňového bonusu
zo zvýšenia zaplatenej splátky uvedenej v prvej vete.
(7)
Za zaplatenú ročnú splátku pre účely daňového bonusu podľa odseku 6 sa rozumie úhrn
zaplatenej istiny a úroku dohodnutej v zmluve o úvere na bývanie podľa odseku 4.
(8)
Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,57a) na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky, spolu
s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi (ďalej len „spoludlžník“),
a)
priemerný mesačný príjem podľa odseku 4 dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť
súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
podľa odseku 4,
b)
spoludlžníkovi nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky nevzniká.
(9)
Nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky nevzniká daňovníkovi, ktorý
je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie,57a) ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie,57a) na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky a na daňový
bonus na zaplatené úroky podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023.
(10)
(11)
Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky možno uplatniť najviac do výšky dane
vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona zníženej o daňový bonus
podľa § 33. Ak suma dane zníženej o daňový bonus podľa § 33 vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového
bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada
správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu zo zvýšenia
zaplatenej splátky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej
o daňový bonus podľa § 33, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 a ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 38. Daňovníkovi, ktorému vznikol nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky
a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, daňový
bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ.
(12)
Daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa odsekov 4 až 11 si môže uplatniť
aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo
zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka,
ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(13)
Pre uplatnenie daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky podľa odsekov 4 až
12 sa rovnako použijú § 9 ods. 2 písm. n), § 32 ods. 10, § 37 ods. 5 a 6, § 38 ods. 4 až 7, § 39 ods. 6, ods. 9 písm. b) a ods. 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a a § 50 ods. 1 písm. a).
(14)
Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere
uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny
príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu,131a) nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023, podľa § 33a v znení účinnom od 1. januára 2024 alebo na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky
podľa odsekov 4 až 12 mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po
kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo
štátny príspevok pre mladých.
(15)
Nárok na daňový bonus podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023 nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy
o úvere na bývanie,57a) ak je súčasne dlžníkom alebo spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie,57a) na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33a v znení účinnom od 1. januára 2024.
(16)
Finančné riaditeľstvo poskytuje Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky na účely
plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových subjektov,
ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023 alebo podľa § 33a v znení účinnom od 1. januára 2024 alebo daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky
podľa odsekov 4 až 13 vrátane úhrnnej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené
úroky podľa § 33a v znení účinnom do 31. decembra 2023 alebo podľa § 33a v znení účinnom od 1. januára 2024 alebo daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky
podľa odsekov 4 až 13 za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
§ 52zzz
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1)
Ustanovenia § 2 písm. w), § 15 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) prvého bodu podbodu 1a. v znení účinnom od 1. januára 2024 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2024.
(2)
Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. q) a § 9 ods. 1 písm. p) v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použijú na nepeňažné plnenia nadobudnuté po
31. decembri 2023.
(3)
Ustanovenia § 9 ods. 1 písm. i) a k) v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použijú na cenné papiere a obchodné podiely
nadobudnuté po 31. decembri 2023.
(4)
Ustanovenia § 15 písm. a) piateho bodu a § 43 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použijú na
a)
podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva
určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom
štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo
družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o
plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f), a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku
určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou
vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024,
b)
podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná
spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2024 alebo ak súd
rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu136bf) najskôr 1. januára 2024,
c)
vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej
závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024.
(5)
Ustanovenie § 46b v znení účinnom od 1. januára 2024 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré
sa začína najskôr 1. januára 2024 okrem zdaňovacieho obdobia podľa odseku 6.
(6)
Daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v
priebehu kalendárneho roka 2024, neplatí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie
alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
(7)
Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2024 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka
na hospodársky rok, platí minimálnu daň podľa § 46b za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou
daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie.
§ 53
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona
č. 466/2000 Z. z., zákona č. 154/2001 Z. z., zákona č. 381/2001 Z. z., zákona č. 561/2001
Z. z., zákona č. 565/2001 Z. z., zákona č. 247/2002 Z. z., zákona č. 437/2002 Z. z.,
zákona č. 472/2002 Z. z., zákona č. 473/2002 Z. z. a zákona č. 163/2003 Z. z.,
2.
zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.
§ 53a
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 161/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah a výška tvorby technických rezerv a opravných položiek
k pohľadávkam, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov zdravotných poisťovní.
§ 53b
Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. januára 2021
Zrušuje sa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. novembra 2018
č. MF/010685/2018-721, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani
z príjmov (oznámenie č. 338/2018 Z. z.) v znení opatrenia z 22. augusta 2019 č. MF/013624/2019-721 (oznámenie č. 344/2019 Z. z.).
§ 54
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z. z.
Príloha č. 2 k zákonu č. 595/2003 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1.
Smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom
pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností
rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi
(kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 310, 25. 11. 2009).
2.
Smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom
v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch
(prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29. 12. 2011).
3.
Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom
na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských
štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26. 06. 2003) v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla
2004 (Ú. v. ES L 168, 1. 5. 2004), smernice Rady 2004/76/ES z 29. apríla 2004 (Ú.
v. ES L 157, 30. 4. 2004) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú.
v. EÚ L 363, 20.12. 2006).
4.
Smernica Rady 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom
systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností
v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 219, 25. 7. 2014).
5.
Smernica Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ
o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych
spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 21, 28. 1. 2015).
6.
Smernica Rady (EÚ) 2015/2060 z 10. novembra 2015, ktorou sa zrušuje smernica 2003/48/ES
o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 301, 18. 11. 2015).
7.
Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti
praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie
vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016).
8.
Smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164,
pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 144, 7. 6. 2017).
Príloha č. 3 k zákonu č. 595/2003 Z. z.
1)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
1a)
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1b)
§ 2 ods. 3 Obchodného zákonníka.
2aa)
§ 22 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2b)
3)
Napríklad zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov,
zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov,
zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení
neskorších predpisov, zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných
alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších
predpisov, zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002
Z. z.
4)
Napríklad § 628 až 630 Občianskeho zákonníka.
5)
Napríklad § 460 až 487 Občianskeho zákonníka.
6)
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
7a)
8)
Napríklad § 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
8a)
§ 166 až 171c zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.
9)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z.,
zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z.
10)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
11)
§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z.
12)
§ 19 ods. 2 písm. e), § 29 ods. 1 a § 29a zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov
v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
14)
Napríklad § 16 ods. 15 až 19 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15)
Napríklad zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
15a)
16)
§ 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
17a)
Napríklad § 152 Zákonníka práce.
17b)
17c)
18a)
Napríklad § 153 až 155 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 23 až 26 a § 36 až 38 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
§ 161 až 165 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 318/2018 Z. z., § 214 až 218 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20)
Napríklad zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
21a)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22)
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
22a)
§ 35 a 49a zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 335/2017 Z. z.
23)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
23a)
Napríklad § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23aa)
§ 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd
a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.
23ab)
§ 134 ods. 9 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z.
24)
Napríklad § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
24a)
Napríklad § 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.
24b)
§ 12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2014 Z. z.
24h)
§ 42 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
26)
Napríklad zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003
Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky
v znení zákona č. 337/1998 Z. z., zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov,
zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
27)
Napríklad zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.
28)
Napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
29)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
29a)
Napríklad zákon č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
29aa)
33)
§ 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 198/2007 Z. z.
34)
§ 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 331/2011 Z. z.
34a)
Zákon č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
35)
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
36)
§ 45 až 52 zákona č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.
37a)
§ 59 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
37aa)
Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37ab)
Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
37ac)
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia
a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov.
37ad)
§ 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
37ae)
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
37af)
Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
37afb)
§ 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení zákona č. 440/2015 Z. z.
37afc)
37ag)
§ 73i až 73l a § 75 ods. 9 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37b)
37c)
38)
Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38a)
38b)
§ 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.
39)
Napríklad zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
615/2006 Z. z. v znení zákona č. 554/2008 Z. z.
39a)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
39b)
§ 3 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39c)
§ 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
40a)
Zákon č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40c)
§ 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z.
41)
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
42)
Zákon č. 447/2008 Z. z.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
43)
Napríklad zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili
tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili
dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov,
zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
44)
Napríklad zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
45)
Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
46)
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
191/2004 Z. z.
46a)
§ 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
47)
§ 19b zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2007
Z. z.
47a)
§ 14c ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 570/2005 Z. z. v znení zákona č. 378/2015 Z. z.
47b)
§ 14h zákona č. 570/2005 Z. z. v znení zákona č. 378/2015 Z. z.
49)
Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
50)
§ 50 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
§ 30 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.
§ 30 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.
50a)
§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
51)
Napríklad vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky
č. 326/1990 Zb. o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov.
51a)
§ 27 ods. 3 a 6 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
51b)
52)
Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
53)
§ 2 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
207/1996 Z. z.
§ 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
§ 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
54)
Napríklad § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
54a)
§ 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
55)
§ 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
56)
Zákon č. 30/2019 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
57a)
§ 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
58)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
59)
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
59a)
§ 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
59b)
Napríklad § 141 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
59ca)
§ 2 ods. 2 zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
59d)
§ 6 zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
59e)
§ 38a, 39, 39c a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
59f)
§ 2 písm. g) zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
59h)
§ 9 ods. 8 zákona č. 572/2004 Z. z. v znení zákona č. 117/2007 Z. z.
59i)
§ 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
59ia)
§ 42 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
59j)
Oznámenie Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 59/1990 Zb. o vydaní výnosu o deputátnom uhlí a dreve.
59ja)
§ 9 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
59jb)
§ 32 zákona č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
59je)
Napríklad zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení zákona č. 115/2011 Z. z., zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka.
59jf)
59jg)
§ 3 písm. h) prvý bod zákona č. 440/2015 Z. z.
59jh)
§ 1 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
59ji)
§ 9 zákona č. 228/2019 Z. z.
59jj)
Zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
59l)
Zákon č. 406/2011 Z. z.
63b)
§ 40 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení zákona č. 180/2011 Z. z.
63c)
§ 33 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
63d)
§ 9 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
64)
Napríklad zákon č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. v znení zákona č. 485/2004 Z. z.
64a)
Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom
osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) (Ú. v. EÚ L 198, 25. 7. 2019) v platnom znení.
65)
§ 19 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
66)
Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
66a)
§ 4 ods. 2 písm. b) a § 26d a 26e zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 220b Obchodného zákonníka v znení zákona č. 361/2015 Z. z.
§ 220b Obchodného zákonníka v znení zákona č. 361/2015 Z. z.
68)
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona
č. 445/2001 Z. z.
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.
69)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým
jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.
70)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
71)
Čl. 3 ods. 7 a 8 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
72)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
73)
§ 3 až 20a zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 437/2015 Z. z.
73a)
§ 39 až 46 zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
74)
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
74a)
§ 17 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
74aa)
§ 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74ab)
Zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74b)
Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní.
74ba)
Napríklad Zmluva o patentovej spolupráci (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných
vecí č. 296/1991 Zb.) v znení neskorších zmien a doplnení, zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov.
74bb)
Zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
74bc)
Zákon č. 185/2015 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z.
74bf)
§ 22 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74bg)
§ 21 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74bh)
74bi)
§ 69a a 256 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
75)
75a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
76)
77)
§ 18 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.
77a)
§ 17a zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.
77b)
§ 35 a 36 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
77ba)
§ 25 ods. 1 písm. h) prvý bod a § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.
77c)
§ 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
77d)
§ 369c Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013 Z. z.
78)
§ 54 až 54b zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
79)
Napríklad § 369 Obchodného zákonníka.
79a)
§ 642 až 672a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
79e)
Zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
79f)
Zákon č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
79g)
§ 25a až 25k zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2022 Z. z.
80)
Napríklad § 51, § 151n až 151r, § 659 až 662 a § 664 až 669 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 6 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
80a)
Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80aa)
§ 37 ods. 20 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 374 /2010
Z. z.
80aaa)
80aaaa)
§ 570 až 574 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
80ab)
§ 87a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
80aca)
Položka 65 písm. d) sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona č. 342/2016 Z. z.
80acb)
Šiesty bod poznámok k položke 65 sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení zákona č. 342/2016 Z. z.
80acc)
§ 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.
80b)
§ 16 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80c)
§ 59 a 60 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
80ca)
§ 27 ods. 2 a 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80cb)
§ 81 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80cc)
§ 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80cd)
§ 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80ce)
81)
§ 53d zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
82)
§ 44 až 47 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
82a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
82b)
§ 3 ods. 6 druhá veta zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 435/2013 Z. z.
82c)
§ 155 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
82d)
§ 155 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
83)
Napríklad § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 375/1996 Z. z.
84)
Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov,
zákon č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov.
85)
Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších
predpisov.
86)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Zb. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Zb. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
86aa)
§ 27 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. v znení zákona č. 209/2018 Z. z.
86ac)
§ 4, § 6 a 6a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších
predpisov.
86b)
§ 28 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.
86c)
§ 32b zákona č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
87)
Zákon č. 283/2002 Z. z.
88)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 385/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 385/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88a)
§ 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
88aa)
§ 5 ods. 6 zákona č. 30/2019 Z. z.
88aaa)
§ 61n ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 2/2017 Z. z.
§ 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
88aab)
Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
88b)
88c)
§ 24a zákona č. 61/2015 Z. z. v znení zákona č. 209/2018 Z. z.
89)
90)
Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
90a)
§ 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
90aa)
Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 253/2015 Z. z.
90ab)
Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
90ac)
Zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií
a o doplnení niektorých zákonov.
90ad)
Zákon č. 59/2023 Z. z., ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
90b)
§ 55f zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 471/2009 Z. z.
93a)
§ 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
94)
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
95)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
97)
98)
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
99)
§ 21 zákona č. 326/2005 Z. z.
100)
Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
101)
Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
101a)
§ 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
102)
Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
102a)
§ 6 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
102aa)
§ 168d zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.
103)
Napríklad zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z.
103a)
§ 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
103b)
§ 40a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 373/2014 Z. z.
104)
Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 327/1996 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 327/1996 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.
105)
Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.
105a)
§ 3 ods. 8 zákona č. 281/2023 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
105aa)
§ 5 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
105b)
§ 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z.
§ 4, § 27, § 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.
§ 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z.
§ 4, § 27, § 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.
105c)
§ 1 písm. c) opatrenia Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 19/2014 o
predkladaní výkazu faktoringovou spoločnosťou, spoločnosťou splátkového financovania
alebo lízingovou spoločnosťou na štatistické účely (oznámenie č. 248/2014 Z. z.).
106)
§ 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.
107)
Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
108)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
109)
Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
110)
§ 659 až 662 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
111)
Zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.
111a)
111b)
§ 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
113)
§ 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.
114)
Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty
v znení neskorších predpisov.
116a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
118)
§ 25 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 504/2009 Z. z.
118a)
§ 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
119)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného
užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
119a)
§ 25 ods. 1 písm. e) a f) a ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
119b)
§ 25 ods. 1 písm. h) štvrtý bod a § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.
119c)
§ 25 ods. 1 písm. h) tretí bod a § 27 ods. 13 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 213/2018 Z. z.
120)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa
činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145,
4. 6. 2008).
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z.
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z.
120a)
Zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
120aa)
§ 18 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 4/2019 Z. z.
120c)
§ 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 9 zákona č. 561/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
120d)
Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov.
120e)
Čl. 31 až 33 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so
spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)
(Ú. v. EÚ L 214, 9. 8. 2008).
120g)
Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona č. 40/2011 Z. z.
120h)
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov.
120i)
120j)
§ 26a zákona č. 172/2005 Z. z. v znení zákona č. 233/2008 Z. z.
120k)
§ 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 ods. 3 písm. v) zákona č. 333/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 ods. 3 písm. v) zákona č. 333/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
120l)
§ 52 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 333/2014 Z. z.
120m)
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
120n)
§ 5 ods. 2 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).
120t)
Napríklad Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra
2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja,
Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj
vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia
o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde
a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č.
1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení, zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných
fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
121)
§ 24 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
122a)
Napríklad Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (vyhláška ministra zahraničných
vecí č. 157/1964 Zb.), Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.).
122aa)
122ab)
§ 26a zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
122b)
§ 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
139/2008 Z. z.
122c)
§ 223 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
123)
Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
125)
Zákon č. 600/2003 Z. z.
125a)
§ 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 600/2003 Z. z.
126)
§ 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
126a)
§ 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.
127)
§155 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
128)
Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
130)
131)
Napríklad § 70 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 336/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti na poskytovanie zahraničného príspevku.
131a)
§ 122ya ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
131aa)
§ 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov.
132)
§ 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
132a)
§ 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
132b)
§ 1 ods. 7 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
132c)
§ 13 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
132d)
132e)
133)
§ 75j ods. 1 a § 768s Obchodného zákonníka.
133b)
134a)
§ 47 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 747/2004 Z. z.
134aa)
134ab)
§ 75k Obchodného zákonníka.
135)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
135a)
§ 2 ods. 1 a § 8 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín
audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov.
136)
§ 45 zákona č. 383/1997 Z. z.
136a)
136aa)
§ 19 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
136aaa)
§ 13a zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 364/2014 Z. z.
136ab)
§ 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
136ac)
§ 154 ods. 1 písm. d) a § 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
136ad)
§ 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch.
136ae)
§ 7 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
136af)
§ 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.
136ag)
Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z. z.
136b)
Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 425/2023 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.
136ba)
§ 55 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
136bb)
136bc)
136bf)
§ 68 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
136bg)
§ 58 ods. 10 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
137)
Zákon č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
138)
Zákon č. 34/2002 Z. z.
139)
Zákon č. 147/1997 Z. z.
140)
Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
141)
§ 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
142)
Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej
republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.
142a)
§ 7 písm. a) a c) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov v znení neskorších predpisov.
143)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
143a)
§ 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
§ 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
§ 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
144)
§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
145)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií).
145a)
Napríklad § 10 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z., zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných
systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
v znení neskorších predpisov.
146)
§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
146a)
§ 35 a 35b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
146aa)
Zákon č. 147/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
146aaa)
§ 3 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z.
146ab)
§ 37 a 38 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
146ac)
Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
146ad)
Napríklad čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení (Ú. v.
EÚ C 326, 26. 10. 2012), zákon č. 358/2015 Z. z.
147)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
148)
Zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z.
Zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z.
151)
§ 10 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
152)
§ 123ac zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z.
153)
§ 14 až 17 zákona č. 530/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov.
153a)
§ 123aq ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 25/2015 Z. z.
153b)
§ 123aq ods. 5 písm. b) a ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 25/2015 Z. z.
153c)
§ 33a ods. 4 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.
153d)
154)
Napríklad § 66ba zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 10 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
155)
156)
Zákon č. 57/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov.
157)
Medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9 a 17 Prílohy k nariadeniu Komisie
(ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ
L 320, 29. 11. 2008) v platnom znení.
